Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.6 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 1 1056 8232943 8230592 2026-06-13T19:45:41Z Lišiak 21212 /* Pridanie sekcie */ Re 8232943 wikitext text/x-wiki Vitajte na diskusnej stránke k [[Hlavná stránka|Hlavnej stránke]]. Tu môžete vyjadriť svoj názor na vzhľad a obsah Hlavnej stránky. Skôr, ako to však spravíte, prosíme pozrite si komentáre uvedené nižšie, či už daná vec nebola riešená. Ak áno, pridajte svoj názor do patričnej sekcie. Ak nie, založte sekciu novú. Staršie diskusie sa nachádzajú v [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív1|archíve1]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív2|archíve2]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív3|archíve3]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív4|archíve4]] a [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív5|archíve5]]. Pozor! Táto stránka slúži len na diskusiu o [[Hlavná stránka|hlavnej stránke]]. Na diskusiu o Wikipédii, ktorá sa priamo netýka hlavnej stránky, prosím, použite [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviareň]]. == Pridanie sekcie == Ahojte. Napadlo mi po vzore [[:it:Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia|IT]] či [[:fr:Modèle:Accueil/Communauté|FR]] Wikipédie či by sa dala doplniť nová statická sekcia o redaktorskej základni na [[Hlavná stránka|Hlavnú stránku]]. Umiestnila by sa v článku na pravej strane pri konci (viď tabuľka) príp. podľa potreby i inde na pravej strane. Navrhovaný názov by mohol byť v duchu [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (príp. aj iné názvy ako Wikipediáni či redaktori). Pre nástrelovú verziu linkujem [[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa]]. Privítam spätnú väzbu a názory na danú vec. {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |<center>Hlavná stránka</center> |- | colspan="2" |<center>Úvod</center> |- |<center>Denné udalosti</center> |<center>Portály</center> |- |<center>Aktuality</center> |<center>Kategórie</center> |- |<center>Odporúčaný článok</center> |<center>Cudzojazyčné Wikipédie</center> |- |<center>Vedeli ste, že...</center> |<center>O projekte</center> |- |<center>Obrázok týždňa</center> |<center>[[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (doteraz prázdne miesto) </center> |- | colspan="2" |<center>Ďalšie projekty</center> |} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:14, 11. apríl 2026 (UTC) :Nemám silný názor. Upravil by som ten text do niečoho pútavejšieho, ale inak... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:32, 11. apríl 2026 (UTC) ::Ok môžem, ale nechcem aby to bolo ako Nový čas či Topky... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:34, 11. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Čo si som upravil, obsah rubriky by som ale už nedával dlhší (ako súč. 5 viet). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC) :ahojte, nemám na to vyhranený názor akoby to malo presne vyzerať, ale určite užitočná sekcia. --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 18:53, 15. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, ja s pridaním sekcie problém nemám - miesto pre ňu na HS je. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:39, 13. máj 2026 (UTC) V kóde by sa pridalo: <pre> <!---------- REDAKTORSKÁ ZÁKLADŇA ----------> | height="5px" | |- | <div style="position:relative;"> [[Súbor:Greenbg_right.png|280px|right|link=]] <div style="font-size:115%; position:absolute; right:45px; top:0px;">'''Redaktorská základňa'''</div> <div style="position:absolute; right:10px; top:2px;">[[Súbor:Aboutme1.png|26px|link=]]</div></div> |- | style="background:#f5fffa; font-size:90%;" | {| style="background:none;" |- | {{Šablóna:Redaktorská základňa}} |} </pre> Otázne je ešte akú zvoliť ikonu (zatiaľ je využitá [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Aboutme1.png táto]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC) :Môže byť. (celý návrh)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 11. apríl 2026 (UTC) Rovnako nemám vyhranený názor za ani proti. Ale heslovito k jednotlivým aspektom: * HP je síce dosť preplácaná, obzvlášť na mobilné pomery; krátka sekcia tohto typu už ale asi ničomu neublíži * rozsahom určite skôr [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196537 pôvodná] než [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196666 predĺžená] verzia, nemá zmysel robiť z toho vatovitý traktát * vhodnejšie než úvod ''„[[Slovenská Wikipédia|Slovenská komunita]] Wikipédie [sa skladá ...]“'' (odhadujem že doslovne prevzatý zo [https://it-wikipedia-org.translate.goog/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia?_x_tr_sl=auto&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=en&_x_tr_pto=wapp strojového GT prekladu itwiki]; v [https://it.wikipedia.org/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia origináli] to ale tak formulované nie je a trebárs DeepL to prekladá príčetnejšie) je zrejme ''„Komunita [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]] [sa skladá ...]“''. Významovo nejde o to isté, sú aj Slováci participujúci primárne/výhradne na inojazyčných wiki. * počet registrovaných použ. je hausnumero bez hlbšej výpovednej hodnoty. Jedine snáď z PR pohľadu je zaujímavé tým, že je relatívne vysoké. * formulácie typu ''„Redaktori tvoria spolupracujúcu komunitu, v ktorej všetci členovia, aj vďaka príslušným diskusným fóram, koordinujú svoje úsilie pri úprave a vytváraní článkov.“'' považujem za vlezlý patetický junk bez súvisu s realitou, navyše trochu nasilu ohnutý tak, aby z neho šli wikilinkovať príslušné interné texty. Znova: z PR pohľadu je to asi nejak akceptovateľné, znieslo by to ale aj suchší/vecnejší štýl (návrhy alternatívnych formulácií by asi veci prospeli). Môžem to prípadne zapracovať do draftu HP, final by ale zrejme mal prejsť hlasovaním. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:21, 11. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] V bodoch: :* mne to napr. v mobile ukazuje pekne (ako používam ten najnovší Vektor + web pre PC) dokonca pozadie farebne aj lepšie. :* OK :* napravím :* je to oficiálne zaznamenávaná hodnota :* beriem :Draft myslíš [[Redaktor:Teslaton/Hlavná stránka]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:16, 11. apríl 2026 (UTC) ::Nemyslím, že by takáto úprava mala prechádzať hlasovaním. Feedback sa už získava, netreba zbytočne formalizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 11. apríl 2026 (UTC) :::Nejde o ''„formalizovanie“'', ide o to, že kvórum pri hlasovaní funguje ako určitá poistka voči vtákovínám bez reálneho dopytu. Ak sa vyjadrí 10+ ľudí už v diskusii, väčšina podporne, nemám problém s jeho vypustením. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:15, 13. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Každopádne som to fixol a skrátil na 3 vety [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AFillos_X.%2FRedaktorsk%C3%A1_z%C3%A1klad%C5%88a&diff=8197884&oldid=8196666] (preformulovávať ešte môžeme), nerád by som ale už súč. stav informatívne „ohryzoval“. Stránku som zatiaľ ešte nepresúval na [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]]. To hlasovanie by malo byť v tejto diskusii, či inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:13, 13. apríl 2026 (UTC) ::Vypustil by som slovo „všetci“. Nevieme na 100% kto dostáva peniaze (alebo na Wikipédiu pridáva ako súčasť pracovných povinností). ::Ad Teslaton: Zas sa netreba tváriť, že bežne diskutuje 20 ľudí a z toho 10 by mali návrh podporiť. Treba to brať v kontexte. Tento návrh je pomerne neškodný, v podstate kozmetický.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:46, 13. apríl 2026 (UTC) : Za mňa môže byť. Nemám k predkladanému návrhu pripomienky.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:36, 16. apríl 2026 (UTC) : Mne osobne to príde vcelku zbytočné. A trošku aj zavádzajúce. Súhlasím najmä s poslednými dvomi Teslatonovými bodmi o vysokom počte formálne registrovaných užívateľov a trochu úsmevnej dlhšej vete o spolupráci (keďže spravidla sa tu na článkoch nespolupracuje a diskusia má spravidla útočný charakter v zhrnutiach :) ). Veta „''väčšina prispievateľov využíva redaktorské kontá''“ neviem, či je empiricky overená.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:00, 16. apríl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Trochu po uležaní: bude na to treba to hlasovanie (?), nerád by som bol aby to zakapalo, resp. stratilo sa do nepovšimnutia. Celkovo sa vyjadrilo 7 ľudí v diskusii. Prípadne každý môže daný text (3 vety) hocikedy „šperkovať“ / meniť. A teoreticky ma napadla možnosť zmeny na odrážky ale to je asi blbina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:56, 5. máj 2026 (UTC) {{Re|Fillos X.}} Navrhuje zostručnenú verziu: <pre> :Na [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédii]] je [[Wikipédia:Príručka/Registrácia|zaregistrovaných]] {{NUMBEROFUSERS}} osôb, z ktorých {{NUMBEROFACTIVEUSERS}} prispelo aspoň jednou úpravou za posledný mesiac a {{#expr:{{NUMBEROFADMINS}}-1}} vykonáva [[Wikipédia:Správcovia|správcovskú funkciu]]. Prispievanie do Wikipédie je dobrovoľné, pričom na koordináciu slúžia [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusie]]. Prispievať možno aj [[Pomoc:Dočasný účet|bez trvalého účtu]], no registrácia umožňuje [[Wikipédia:Príručka/Registrácia#Všeobecné výhody|efektívnejšiu participáciu]]. </pre> Teda: :Na [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédii]] je [[Wikipédia:Príručka/Registrácia|zaregistrovaných]] {{NUMBEROFUSERS}} osôb, z ktorých {{NUMBEROFACTIVEUSERS}} prispelo aspoň jednou úpravou za posledný mesiac a {{#expr:{{NUMBEROFADMINS}}-1}} vykonáva [[Wikipédia:Správcovia|správcovskú funkciu]]. Prispievanie do Wikipédie je dobrovoľné, pričom na koordináciu slúžia [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusie]]. Prispievať možno aj [[Pomoc:Dočasný účet|bez trvalého účtu]], no vlastné konto umožňuje [[Wikipédia:Príručka/Registrácia#Všeobecné výhody|efektívnejšiu participáciu]]. Myslím, že táto forma sa vyvaruje sporným bodom, ktoré boli prednesené vyššie, je o niečo stručnejšia a priamočiarejšia, navyše <code><nowiki>{{NUMBEROFACTIVEUSERS}}</nowiki></code> pôvodne uvádzala o konto navyše pre filter zneužití.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:45, 13. jún 2026 (UTC) == Strojové úpravy typografie: kontrola a riešenie problémov == {{ping|Andrej-airliner|DurMar12|Jetam2|KormiSK|Lišiak|OJJ|s=1}} Pre info, nechávam experimentálne bežať botí job, realizujúci úpravy typografie rubrík hlavnej stránky (denné udalosti, aktuality, odporúčaný čl., vedeli ste, obr. týždňa), prevažne pevné medzery za jednoznakovými predložkami, spojkami a vybranými špeciálnymi znakmi, typografické pomlčky a oddeľovače tisícov v číslach, viď príklady: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8204015][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8191487][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8203699][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8203693][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8204016]. Sú to typy úprav, ktoré tam viacerí realizujeme námatkovo manuálne, čo je ale jednak otrava a v druhom rade to má vyložene občasný charakter a pokrytie je deravé. Som si vedomý, že je to vnímané skôr ako okrajová kozmetická vtákovina, no v rámci relatívne úzkych rubrík na HP, kde prirodzene dochádza k zalamovaniu textu aj kratších položiek, vedia byť už tie osirotené predložky a spojky na koncoch riadkov rušivé. Sú tam napodmienkované kontexty, v ktorých úpravy nie sú žiadúce (časti markupu, názvy súborov, ciele wl., telá vybraných tagov/šablón/parametrov a pod.), môže sa ale napriek tomu stať, že sa vyskytne dosiaľ nepokrytý scenár a spraví to nevhodnú úpravu, ktorá v krajnom prípade rozbije zobraznie niečoho. Pokiaľ taký prípad zaznamenáte, revertnite prosím dotyčnú úpravu bota (je to zimplementované tak, že to zdroják s konkrétnym hashom modifikuje len raz; obsah po čistom reverte na staršiu verziu, bez súbežného manuálneho zásahu do zdrojáku, by sa to teda nemalo pokúšať znova modifikovať), ideálne s pingom na mňa zo zhrnutia alebo z diskusie. Resp. ak by ani to nepomohlo a bot by robil niečo nežiadúce opakovane, môže ho ľubovoľný správca zablokovať – stačí čiastkovo, na úpravy tej konkrétnej šablóny, ktorú niečím kazí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:37, 27. apríl 2026 (UTC) :Super, dík za info a za hromadné vyriešenie. Akurát čo sa týka predložiek/spojek na konci riadka, typicky sa učí, že predložky vždy so slovom a spojky môžu ostať bez, ale [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ toto evidentne v skutočnosti nijak upravené nie je], a to ani v PSP. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 27. apríl 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, PSP to neriešia, venujú sa tomu texty ohľadom sadzby a typografie. Pričom ak sa dobre pamätám, zvykli tam zahŕňať práve aj spojky, akurát niekedy s explicitným vyňatím a/i. Tak to uvádzajú aj tieto VŠ typografické minimá: [https://web.archive.org/web/20240216164527/https://www.uiam.sk/~fikar/texem/tex/TypoMin1.0.pdf] (sk) [https://www.nti.tul.cz/~satrapa/vyuka/typo/typominimum.pdf] (cs). Na druhej strane ÚJČ AV ČR tam zahŕňa aj spojky a/i [https://prirucka.ujc.cas.cz/?id=880] (dá sa samozrejme namietať, že je to cs kontext). Nezávisle od toho ale, v knižnej sadzbe (českej aj slovenskej) sa človek málokedy stretne s prípadom, že by tam čokoľvek jednoznakové, vrátane a/i, nechávali visieť pred zalomením riadku. Osobne mám pre jednoduchosť roky zaužívaný práve ten zjednodušený prístup: nenechávať osamotené nič jednoznakové. Koniec koncov, zrejme žiaden typografický text vyložene nezakazuje umiestniť spojky a/i spolu s nasledovným slovom, akurát ich časť z nich nezahŕňa medzi prípady, kde je to preferované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:48, 27. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hmm, i Word to evidentne robí všetko, vrátane a/i, to som myslel, že vynecháva. Dík za zdroj, myslím, že by bolo fajn ho umiestniť napr. na stránku [[typografia (umenie)]] alebo obdobnú. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:27, 28. apríl 2026 (UTC) gmnnka39igesabsuagwx9i5mrk4z5ml 8232947 8232943 2026-06-13T19:50:14Z Fillos X. 212061 /* Pridanie sekcie */ odpoveď 8232947 wikitext text/x-wiki Vitajte na diskusnej stránke k [[Hlavná stránka|Hlavnej stránke]]. Tu môžete vyjadriť svoj názor na vzhľad a obsah Hlavnej stránky. Skôr, ako to však spravíte, prosíme pozrite si komentáre uvedené nižšie, či už daná vec nebola riešená. Ak áno, pridajte svoj názor do patričnej sekcie. Ak nie, založte sekciu novú. Staršie diskusie sa nachádzajú v [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív1|archíve1]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív2|archíve2]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív3|archíve3]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív4|archíve4]] a [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív5|archíve5]]. Pozor! Táto stránka slúži len na diskusiu o [[Hlavná stránka|hlavnej stránke]]. Na diskusiu o Wikipédii, ktorá sa priamo netýka hlavnej stránky, prosím, použite [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviareň]]. == Pridanie sekcie == Ahojte. Napadlo mi po vzore [[:it:Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia|IT]] či [[:fr:Modèle:Accueil/Communauté|FR]] Wikipédie či by sa dala doplniť nová statická sekcia o redaktorskej základni na [[Hlavná stránka|Hlavnú stránku]]. Umiestnila by sa v článku na pravej strane pri konci (viď tabuľka) príp. podľa potreby i inde na pravej strane. Navrhovaný názov by mohol byť v duchu [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (príp. aj iné názvy ako Wikipediáni či redaktori). Pre nástrelovú verziu linkujem [[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa]]. Privítam spätnú väzbu a názory na danú vec. {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |<center>Hlavná stránka</center> |- | colspan="2" |<center>Úvod</center> |- |<center>Denné udalosti</center> |<center>Portály</center> |- |<center>Aktuality</center> |<center>Kategórie</center> |- |<center>Odporúčaný článok</center> |<center>Cudzojazyčné Wikipédie</center> |- |<center>Vedeli ste, že...</center> |<center>O projekte</center> |- |<center>Obrázok týždňa</center> |<center>[[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (doteraz prázdne miesto) </center> |- | colspan="2" |<center>Ďalšie projekty</center> |} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:14, 11. apríl 2026 (UTC) :Nemám silný názor. Upravil by som ten text do niečoho pútavejšieho, ale inak... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:32, 11. apríl 2026 (UTC) ::Ok môžem, ale nechcem aby to bolo ako Nový čas či Topky... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:34, 11. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Čo si som upravil, obsah rubriky by som ale už nedával dlhší (ako súč. 5 viet). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC) :ahojte, nemám na to vyhranený názor akoby to malo presne vyzerať, ale určite užitočná sekcia. --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 18:53, 15. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, ja s pridaním sekcie problém nemám - miesto pre ňu na HS je. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:39, 13. máj 2026 (UTC) V kóde by sa pridalo: <pre> <!---------- REDAKTORSKÁ ZÁKLADŇA ----------> | height="5px" | |- | <div style="position:relative;"> [[Súbor:Greenbg_right.png|280px|right|link=]] <div style="font-size:115%; position:absolute; right:45px; top:0px;">'''Redaktorská základňa'''</div> <div style="position:absolute; right:10px; top:2px;">[[Súbor:Aboutme1.png|26px|link=]]</div></div> |- | style="background:#f5fffa; font-size:90%;" | {| style="background:none;" |- | {{Šablóna:Redaktorská základňa}} |} </pre> Otázne je ešte akú zvoliť ikonu (zatiaľ je využitá [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Aboutme1.png táto]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC) :Môže byť. (celý návrh)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 11. apríl 2026 (UTC) Rovnako nemám vyhranený názor za ani proti. Ale heslovito k jednotlivým aspektom: * HP je síce dosť preplácaná, obzvlášť na mobilné pomery; krátka sekcia tohto typu už ale asi ničomu neublíži * rozsahom určite skôr [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196537 pôvodná] než [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196666 predĺžená] verzia, nemá zmysel robiť z toho vatovitý traktát * vhodnejšie než úvod ''„[[Slovenská Wikipédia|Slovenská komunita]] Wikipédie [sa skladá ...]“'' (odhadujem že doslovne prevzatý zo [https://it-wikipedia-org.translate.goog/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia?_x_tr_sl=auto&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=en&_x_tr_pto=wapp strojového GT prekladu itwiki]; v [https://it.wikipedia.org/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia origináli] to ale tak formulované nie je a trebárs DeepL to prekladá príčetnejšie) je zrejme ''„Komunita [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]] [sa skladá ...]“''. Významovo nejde o to isté, sú aj Slováci participujúci primárne/výhradne na inojazyčných wiki. * počet registrovaných použ. je hausnumero bez hlbšej výpovednej hodnoty. Jedine snáď z PR pohľadu je zaujímavé tým, že je relatívne vysoké. * formulácie typu ''„Redaktori tvoria spolupracujúcu komunitu, v ktorej všetci členovia, aj vďaka príslušným diskusným fóram, koordinujú svoje úsilie pri úprave a vytváraní článkov.“'' považujem za vlezlý patetický junk bez súvisu s realitou, navyše trochu nasilu ohnutý tak, aby z neho šli wikilinkovať príslušné interné texty. Znova: z PR pohľadu je to asi nejak akceptovateľné, znieslo by to ale aj suchší/vecnejší štýl (návrhy alternatívnych formulácií by asi veci prospeli). Môžem to prípadne zapracovať do draftu HP, final by ale zrejme mal prejsť hlasovaním. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:21, 11. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] V bodoch: :* mne to napr. v mobile ukazuje pekne (ako používam ten najnovší Vektor + web pre PC) dokonca pozadie farebne aj lepšie. :* OK :* napravím :* je to oficiálne zaznamenávaná hodnota :* beriem :Draft myslíš [[Redaktor:Teslaton/Hlavná stránka]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:16, 11. apríl 2026 (UTC) ::Nemyslím, že by takáto úprava mala prechádzať hlasovaním. Feedback sa už získava, netreba zbytočne formalizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 11. apríl 2026 (UTC) :::Nejde o ''„formalizovanie“'', ide o to, že kvórum pri hlasovaní funguje ako určitá poistka voči vtákovínám bez reálneho dopytu. Ak sa vyjadrí 10+ ľudí už v diskusii, väčšina podporne, nemám problém s jeho vypustením. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:15, 13. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Každopádne som to fixol a skrátil na 3 vety [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AFillos_X.%2FRedaktorsk%C3%A1_z%C3%A1klad%C5%88a&diff=8197884&oldid=8196666] (preformulovávať ešte môžeme), nerád by som ale už súč. stav informatívne „ohryzoval“. Stránku som zatiaľ ešte nepresúval na [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]]. To hlasovanie by malo byť v tejto diskusii, či inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:13, 13. apríl 2026 (UTC) ::Vypustil by som slovo „všetci“. Nevieme na 100% kto dostáva peniaze (alebo na Wikipédiu pridáva ako súčasť pracovných povinností). ::Ad Teslaton: Zas sa netreba tváriť, že bežne diskutuje 20 ľudí a z toho 10 by mali návrh podporiť. Treba to brať v kontexte. Tento návrh je pomerne neškodný, v podstate kozmetický.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:46, 13. apríl 2026 (UTC) : Za mňa môže byť. Nemám k predkladanému návrhu pripomienky.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:36, 16. apríl 2026 (UTC) : Mne osobne to príde vcelku zbytočné. A trošku aj zavádzajúce. Súhlasím najmä s poslednými dvomi Teslatonovými bodmi o vysokom počte formálne registrovaných užívateľov a trochu úsmevnej dlhšej vete o spolupráci (keďže spravidla sa tu na článkoch nespolupracuje a diskusia má spravidla útočný charakter v zhrnutiach :) ). Veta „''väčšina prispievateľov využíva redaktorské kontá''“ neviem, či je empiricky overená.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:00, 16. apríl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Trochu po uležaní: bude na to treba to hlasovanie (?), nerád by som bol aby to zakapalo, resp. stratilo sa do nepovšimnutia. Celkovo sa vyjadrilo 7 ľudí v diskusii. Prípadne každý môže daný text (3 vety) hocikedy „šperkovať“ / meniť. A teoreticky ma napadla možnosť zmeny na odrážky ale to je asi blbina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:56, 5. máj 2026 (UTC) {{Re|Fillos X.}} Navrhuje zostručnenú verziu: <pre> :Na [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédii]] je [[Wikipédia:Príručka/Registrácia|zaregistrovaných]] {{NUMBEROFUSERS}} osôb, z ktorých {{NUMBEROFACTIVEUSERS}} prispelo aspoň jednou úpravou za posledný mesiac a {{#expr:{{NUMBEROFADMINS}}-1}} vykonáva [[Wikipédia:Správcovia|správcovskú funkciu]]. Prispievanie do Wikipédie je dobrovoľné, pričom na koordináciu slúžia [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusie]]. Prispievať možno aj [[Pomoc:Dočasný účet|bez trvalého účtu]], no registrácia umožňuje [[Wikipédia:Príručka/Registrácia#Všeobecné výhody|efektívnejšiu participáciu]]. </pre> Teda: :Na [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédii]] je [[Wikipédia:Príručka/Registrácia|zaregistrovaných]] {{NUMBEROFUSERS}} osôb, z ktorých {{NUMBEROFACTIVEUSERS}} prispelo aspoň jednou úpravou za posledný mesiac a {{#expr:{{NUMBEROFADMINS}}-1}} vykonáva [[Wikipédia:Správcovia|správcovskú funkciu]]. Prispievanie do Wikipédie je dobrovoľné, pričom na koordináciu slúžia [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusie]]. Prispievať možno aj [[Pomoc:Dočasný účet|bez trvalého účtu]], no vlastné konto umožňuje [[Wikipédia:Príručka/Registrácia#Všeobecné výhody|efektívnejšiu participáciu]]. Myslím, že táto forma sa vyvaruje sporným bodom, ktoré boli prednesené vyššie, je o niečo stručnejšia a priamočiarejšia, navyše <code><nowiki>{{NUMBEROFACTIVEUSERS}}</nowiki></code> pôvodne uvádzala o konto navyše pre filter zneužití.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:45, 13. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] Dik za návrh, každopádne počet správcov som uvádzal manuálne (kvôli nežiadúcemu +1) ale takto je to ideálnejšie – robí to automaticky. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:50, 13. jún 2026 (UTC) == Strojové úpravy typografie: kontrola a riešenie problémov == {{ping|Andrej-airliner|DurMar12|Jetam2|KormiSK|Lišiak|OJJ|s=1}} Pre info, nechávam experimentálne bežať botí job, realizujúci úpravy typografie rubrík hlavnej stránky (denné udalosti, aktuality, odporúčaný čl., vedeli ste, obr. týždňa), prevažne pevné medzery za jednoznakovými predložkami, spojkami a vybranými špeciálnymi znakmi, typografické pomlčky a oddeľovače tisícov v číslach, viď príklady: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8204015][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8191487][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8203699][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8203693][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8204016]. Sú to typy úprav, ktoré tam viacerí realizujeme námatkovo manuálne, čo je ale jednak otrava a v druhom rade to má vyložene občasný charakter a pokrytie je deravé. Som si vedomý, že je to vnímané skôr ako okrajová kozmetická vtákovina, no v rámci relatívne úzkych rubrík na HP, kde prirodzene dochádza k zalamovaniu textu aj kratších položiek, vedia byť už tie osirotené predložky a spojky na koncoch riadkov rušivé. Sú tam napodmienkované kontexty, v ktorých úpravy nie sú žiadúce (časti markupu, názvy súborov, ciele wl., telá vybraných tagov/šablón/parametrov a pod.), môže sa ale napriek tomu stať, že sa vyskytne dosiaľ nepokrytý scenár a spraví to nevhodnú úpravu, ktorá v krajnom prípade rozbije zobraznie niečoho. Pokiaľ taký prípad zaznamenáte, revertnite prosím dotyčnú úpravu bota (je to zimplementované tak, že to zdroják s konkrétnym hashom modifikuje len raz; obsah po čistom reverte na staršiu verziu, bez súbežného manuálneho zásahu do zdrojáku, by sa to teda nemalo pokúšať znova modifikovať), ideálne s pingom na mňa zo zhrnutia alebo z diskusie. Resp. ak by ani to nepomohlo a bot by robil niečo nežiadúce opakovane, môže ho ľubovoľný správca zablokovať – stačí čiastkovo, na úpravy tej konkrétnej šablóny, ktorú niečím kazí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:37, 27. apríl 2026 (UTC) :Super, dík za info a za hromadné vyriešenie. Akurát čo sa týka predložiek/spojek na konci riadka, typicky sa učí, že predložky vždy so slovom a spojky môžu ostať bez, ale [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ toto evidentne v skutočnosti nijak upravené nie je], a to ani v PSP. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 27. apríl 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, PSP to neriešia, venujú sa tomu texty ohľadom sadzby a typografie. Pričom ak sa dobre pamätám, zvykli tam zahŕňať práve aj spojky, akurát niekedy s explicitným vyňatím a/i. Tak to uvádzajú aj tieto VŠ typografické minimá: [https://web.archive.org/web/20240216164527/https://www.uiam.sk/~fikar/texem/tex/TypoMin1.0.pdf] (sk) [https://www.nti.tul.cz/~satrapa/vyuka/typo/typominimum.pdf] (cs). Na druhej strane ÚJČ AV ČR tam zahŕňa aj spojky a/i [https://prirucka.ujc.cas.cz/?id=880] (dá sa samozrejme namietať, že je to cs kontext). Nezávisle od toho ale, v knižnej sadzbe (českej aj slovenskej) sa človek málokedy stretne s prípadom, že by tam čokoľvek jednoznakové, vrátane a/i, nechávali visieť pred zalomením riadku. Osobne mám pre jednoduchosť roky zaužívaný práve ten zjednodušený prístup: nenechávať osamotené nič jednoznakové. Koniec koncov, zrejme žiaden typografický text vyložene nezakazuje umiestniť spojky a/i spolu s nasledovným slovom, akurát ich časť z nich nezahŕňa medzi prípady, kde je to preferované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:48, 27. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hmm, i Word to evidentne robí všetko, vrátane a/i, to som myslel, že vynecháva. Dík za zdroj, myslím, že by bolo fajn ho umiestniť napr. na stránku [[typografia (umenie)]] alebo obdobnú. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:27, 28. apríl 2026 (UTC) d287j6bi90yfjb7swwe9j4o8jqujaru 0 3332 8232789 8222305 2026-06-13T14:52:59Z Jetam2 30982 /* Kultúra */ wl 8232789 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox štát | Celý názov = Kanada | 2. pád názvu = Kanady | Vlajka = Flag of Canada (Pantone).svg | Znak = Royal Coat of Arms of Canada.svg | Poloha = CAN orthographic.svg | Motto = [[A Mari Usque Ad Mare]]<br />(Od mora k moru) | Hymna = [[O Canada]]<br />(Ó Kanada)<br /><center>[[Súbor:"O Canada", performed by the United States Third Marine Aircraft Wing Band.oga]]</center> | Kráľovská hymna = [[God Save the King]]<br />(Boh ochraňuj krála)<br /><center>[[Súbor:United States Navy Band - God Save the King.oga]]</center><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/symbl/godsave-eng.cfm| autor=[[Department of Canadian Heritage]]| titul=Royal anthem 'God Save The Queen'| vydavateľ=Queen's Printer| dátum prístupu=2011-05-23| url archívu=https://web.archive.org/web/20110807145946/http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/symbl/godsave-eng.cfm| dátum archivácie=2011-08-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Kallmann| meno=Helmut| vydanie=Encyclopedia of Music in Canada| titul=National and royal anthems| editor=Marsh, James Harley| vydavateľ=Historica-Dominion| url=http://thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=U1ARTU0002533| dátum prístupu=2011-05-23| url archívu=https://web.archive.org/web/20111010193142/http://thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=U1ARTU0002533| dátum archivácie=2011-10-10}}</ref> | Dlhý miestny názov = Canada | Krátky miestny názov = Canada | Hlavné mesto = [[Ottawa]] | ŠírkaSt = 45 | ŠírkaMin = 24 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 75 | DĺžkaMin = 40 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[Toronto]] | Úradné jazyky = [[angličtina|kanadská angličtina]], [[francúzština|kanadská francúzština]] | Regionálne jazyky = [[chipewyan (jazyk)|chipewyan]], [[kríjčina]], [[gwich’in (jazyk)|gwich’in]], [[inuinnaqtun]], [[inuktitut]], [[inuvialuktun]], [[slavey (jazyk)|slavey (Sever a Juh)]] a [[dogrib (jazyk)|tłįchǫ]]<ref>{{Citácia knihy|strany=4|url=http://www.nwtlanguagescommissioner.ca/pdf/Official_Languages_act.pdf|titul=Official Languages Act|autor=Government of the NWT|last=|vydavateľ=Territorial Printer|rok=2004|isbn=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110809180703/http://www.nwtlanguagescommissioner.ca/pdf/Official_Languages_act.pdf|dátum archivácie=2011-08-09}}</ref> | Demonym = [[Kanaďania|Kanaďan, Kanaďanka]] | Štátne zriadenie = [[federácia|federálna]] parlamentná<br>[[konštitučná monarchia]]<ref name=hail>{{Citácia periodika|priezvisko=Hail|meno=M|spoluautori=Lange, S|titul=Federalism and Representation in the Theory of the Founding Fathers: A Comparative Study of US and Canadian Constitutional Thought|periodikum=Publius: the Journal of Federalism|dátum vydania=25. február 2010|ročník=40|vydanie=3|strany=366–388|doi=10.1093/publius/pjq001| issn=0048-5950 }}</ref> | Funkcie politických predstaviteľov = <br>[[Panovník]]<br />[[Generálny guvernér]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<br />[[Mary Simonová]] <br />[[Mark Carney]] | Vznik = [[1. júl]] [[1867]] | Susedia = [[Spojené štáty americké|USA]], [[Dánsko|Grónsko]] (pozemná hranica s [[Dánsko]]m na Hansovom ostrove) | Rozloha = 9 984 670 | Poradie rozloha = 2 | Rozloha vody = 891 163 | Percento vody = 8,92 | Odhad počtu obyvateľov = 38 654 738<ref name="gc-population-estimates-quarterly1-2-3-4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population estimates, quarterly1, 2, 3, 4 | url = https://www150.statcan.gc.ca/t1/tbl1/en/tv.action?pid=1710000901 | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220211032546/https://www150.statcan.gc.ca/t1/tbl1/en/tv.action?pid=1710000901 | dátum archivácie = 2022-02-11 }}</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2022 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 36 991 981<ref name="gc-population-estimates-quarterly1-2-3-4-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population estimates, quarterly1, 2, 3, 4 | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2021/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&DGUIDList=2021A000011124&GENDERList=1&STATISTICList=1&HEADERList=0&SearchText=Canada | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220209165904/https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2021/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&DGUIDList=2021A000011124&GENDERList=1&STATISTICList=1&HEADERList=0&SearchText=Canada | dátum archivácie = 2022-02-09 }}</ref> | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 4,2 | Poradie hustota = 185 | HDP = 2,237 bilióna<ref name="imf-report-for-selected-countries">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2022/April/weo-report?c=156,&s=NGDP_RPCH,NGDPD,PPPGDP,NGDPRPPPPC,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2015&ey=2026&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=0&sort=country&ds=.&br=1 | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Rok HDP = 2022 | Poradie HDP = 15 | HDP na hlavu = 57 812<ref name="imf-report-for-selected-countries"/> | Poradie HDP na hlavu = 24 | HDI = 0,929 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 16 | Kategória HDI = <span style="color:#090;">veľmi&nbsp;vysoký</span> | Mena = [[kanadský dolár]] | Kód meny = [[ISO 4217|CAD]], $, C$ | Časové pásmo = [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | UTC posun = -3,5 až -8 | Letný čas = | UTC posun leto = -2,5 až -7 | Medzinárodný kód = CAN / [[ISO 3166-2:CA|CA]] | Kód motorových vozidiel = CDN | Internetová doména = [[.ca]] | Smerové telefónne číslo = 1 | Poznámky = }} '''Kanada''' je severoamerický [[štát]], ktorý pozostáva z [[Administratívne členenie Kanady|desiatich provincií a troch teritórií]]. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a rozprestiera sa od pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] na východe až po pobrežie [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] na západe a na severe až po [[Severný ľadový oceán]]. S rozlohou viac ako 9,9 milióna štvorcových kilometrov je Kanada [[Zoznam štátov podľa rozlohy|druhou najväčšou krajinou podľa rozlohy]] a jej [[hranica|spoločná hranica]] s [[USA]] je najdlhšou krajinnou hranicou na svete. Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami [[Pôvodní obyvatelia Kanady|pôvodných obyvateľov]]. Na konci 15. storočia sa začali [[Britská kolonizácia Severnej Ameriky|britské]] a [[Francúzska kolonizácia Severnej Ameriky|francúzske]] expedície, ktorých účastníci neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky [[Nové Francúzsko|svoje kolónie v Severnej Amerike]] po [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej vojne]] Spojenému kráľovstvu. V roku 1867 bola zjednotením troch kolónií [[Britská Severná Amerika|Britskej Severnej Ameriky]] prostredníctvom [[Confederation of Canada]] vytvorená Kanada ako [[Federalizmus|federálne]] [[domínium]] štyroch provincií. Odvtedy [[Teritoriálny rozvoj Kanady|pribúdajú provincie a teritóriá]] a rastie autonómia vzhľadom na Spojené kráľovstvo. Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne [[Balfourská deklarácia (1926)|Balfourskou deklaráciou]] a opätovne potvrdené [[Westminsterský štatút (1931)|Westminsterským štatútom]], ktorý deklaroval samoriadené [[domínium|domíniá]] s presne vyrovnaným [[Britské impérium|Britským impériom]]. Zákon [[Canada Act]] prijatý v roku 1982 zrušil zvyšky právnej závislosti od [[Parlament|parlamentu]] [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Kanada je federálny štát, ktorý je riadený ako [[Parlamentarizmus|parlamentná demokracia]] a [[konštitučná monarchia]] s kráľom [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karolom III.]] ako [[Hlava štátu|hlavou štátu]]. Je to [[Multilingvizmus|bilingválny]] národ s oficiálnymi jazykmi [[angličtina|angličtinou]] a [[francúzština|francúzštinou]] na federálnej úrovni. Ako jedna zo svetovo [[Vyspelá krajina|najvyspelejších krajín]] je Kanada rôznorodou ekonomikou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod – najmä s USA, s ktorými Kanada má [[Kanadsko-americké vzťahy|dlhé a komplexné vzťahy]]. Kanada je členom [[G7]], [[G8]], [[G20]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], [[Svetová obchodná organizácia|WTO]], [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]], [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|Frankofónie]], [[Organizácia amerických štátov|OAS]], [[Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca|APEC]] a [[Organizácia Spojených národov|OSN]]. So [[Zoznam štátov podľa HDI|šiestym najvyšším]] [[Index ľudského rozvoja|indexom ľudského rozvoja]] je Kanada jednou z krajín s najvyššou [[životná úroveň|životnou úrovňou]]. == Názov == Názov ''Canada'' pochádza z reči [[prvé národy|prvých národov]] – konkrétnejšie z kmeňa [[Huróni|Hurónov]] – a znie ''kanata'' a do [[slovenčina|slovenčiny]] sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Origin of the Name, Canada|url=http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/symbl/o5-eng.cfm|vydavateľ=Canadian Heritage|rok=2008|dátum prístupu=2011-05-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20130727225559/http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/symbl/o5-eng.cfm|dátum archivácie=2013-07-27}}</ref> V roku [[1535]] použili [[Indiáni]] toto slovo na označenie osady [[Stadacona]] v rozhovore s [[Jacques Cartier|Jacquesom Cartierom]]. Ten ho potom začal používať ako označenie oblasti okolo svojej osady – dnes už časť [[Quebec]]u. Od roku [[1547]] sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Pôvodné označenie, [[Nové Francúzsko]], sa prestávalo používať a ''Canada'' bol názov územia na sever od USA a na východ od [[Aljaška|Aljašky]].<ref name="maura">{{Citácia periodika|priezvisko=Maura|meno=Juan Francisco|rok=2009|titul=Nuevas aportaciones al estudio de la toponimia ibérica en la América Septentrional en el siglo XVI|periodikum=Bulletin of Spanish Studies|ročník=86|vydanie=5|strany=577–603|doi=10.1080/14753820902969345}}</ref> Francúzska [[kolónia]] [[Kanada (Nové Francúzsko)|Kanada]] vznikla pozdĺž [[Rieka svätého Vavrinca|Rieky svätého Vavrinca]] a severne od [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]]. Neskôr získalo územie [[Spojené kráľovstvo]], ktoré na ňom následne založilo dve kolónie: [[Horná Kanada|Hornú]] (''Upper Canada'') a [[Dolná Kanada|Dolnú Kanadu]] (''Lower Canada''), dohromady označované ako Kanady ''[[The Canadas]]''. Tieto zanikli v roku [[1841]], keď boli zjednotené do [[Provincia Kanada|Provincie Kanada]] (''Province of Canada'').<ref>{{Citácia knihy |titul = Naming Canada: Stories of Canadian Place Names |edícia = 2nd |meno = Alan | priezvisko = Rayburn |vydavateľ = University of Toronto Press |rok = 2001 |isbn = 0802082939 |strany = 1–22}} </ref> V roku [[1867]] sa Kanada stala [[konfederácia|konfederáciou]] a britským [[domínium|domíniom]], pričom oficiálne bola označovaná ako ''Dominion of Canada'', prípadne ''Canadian Confederation''. S rastúcou mierou nezávislosti od Veľkej Británie sa postupne stále častejšie vypúšťalo z názvu ''Dominion of''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=O'Toole|meno=Roger|titul=Holy nations and global identities : civil religion, nationalism, and globalisation|rok=2009|vydavateľ=Brill|isbn=9789004178281|editor=Hvithamar, Annika; Warburg, Margit; Jacobsen, Brian Arly|strany=137|kapitola=Dominion of the Gods: Religious continuity and change in a Canadian context}}</ref> V roku [[1982]] bol prijatý zákon ''[[Canada Act (1982)|Canada Act]]'', ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny ''Canada''. V tom istom roku došlo aj k premenovaniu štátneho sviatku [[Dominion Day]] na [[Canada Day]].<ref name="buckner">{{Citácia knihy|titul=Canada and the British Empire|editor= Buckner, Philip|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2008|strany=37–40, 56–59, 114, 124–125|isbn=019927164X}}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Kanady}} === Dejiny do 20. storočia === [[Archeológia|Archeologické štúdie]] datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného [[Yukon (teritórium)|Yukonu]] a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného [[Ontário|Ontária]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|rok=2003|url=http://www.ucl.ac.uk/tcga/tcgapdf/Bortolini-AJHG-03-YAmer.pdf|titul=Y-Chromosome Evidence for Differing Ancient Demographic Histories in the Americas|formát=PDF|vydavateľ=University College London 73:524–539|doi=10.1086/377588|dátum prístupu=2011-05-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20110917042735/http://www.ucl.ac.uk/tcga/tcgapdf/Bortolini-AJHG-03-YAmer.pdf|dátum archivácie=2011-09-17}}</ref><ref>{{Citácia periodika| priezvisko=Cinq-Mars| meno=J| year=2001| titul=On the significance of modified mammoth bones from eastern Beringia| periodikum=The World of Elephants&nbsp;– International Congress, Rome| url=http://web.archive.org/web/*/http://www.palanth.com/forum/upload_download/articles/cinqmars_elefanti_01.pdf|formát=PDF| dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko=Wright|meno=JV| vydavateľ=Canadian Museum of Civilization| url=http://www.civilization.ca/cmc/exhibitions/archeo/hnpc/npvol04e.shtml| titul=A History of the Native People of Canada: Early and Middle Archaic Complexes| dátum vydania=27. september 2009| dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území [[Vikingovia]] okolo roku [[1000]] v [[L’Anse aux Meadows]],<ref>{{Citácia knihy |titul=The Norse Discovery of America |meno=Arthur Middleton |priezvisko=Reeves |url=http://books.google.com/books?id=HkoPUdPM3V8C&pg=PA7 |vydavateľ=BiblioLife |strany=82 |rok=2009 |isbn=9780559054006}}</ref> to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] výskumnou plavbou [[John Cabot|Johna Cabota]] ([[1497]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=John Cabot's voyage of 1498|url=http://www.heritage.nf.ca/exploration/cabot1498.html |vydavateľ=Memorial University of Newfoundland|rok=2000|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> ďalšie výpravy podnikli [[Jacques Cartier]] ([[1534]])<ref name=historian>{{Citácia knihy|titul = A Short History of Canada|meno = Desmond | priezvisko= Morton|odkaz na autora = Desmond Morton |vydavateľ = McClelland & Stewart|rok = 2001|edícia = 6th|isbn = 0771065094|strany = 9–19, 33, 89–104}}</ref> a ďalší. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili [[Francúzi]]. Išlo o [[Port Royal (Nové Škótsko)|Port Royal]] ([[1605]]) a [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[1608]]). [[Angličania]] ich nasledovali v roku [[1610]] v oblasti [[Newfoundland]]u. S príchodom Európanov sa na kanadskom území začali rýchlo šíriť európske choroby, ktoré decimovali pôvodných obyvateľov a otvárali kolonistom cestu do indiánskych území.<ref name="dying">{{Citácia knihy|priezvisko=Wilson|meno=Donna M|spoluautori= Northcott, Herbert C|url=http://books.google.com/books?id=p_pMVs53mzQC&pg=PA25|title=Dying and Death in Canada|vydavateľ=University of Toronto Press|rok=2008|isbn=9781551118734|strany=25–27}}</ref> Francúzi v [[17. storočie|17. storočí]] kolonizovali okolie [[Rieka svätého Vavrinca|Rieky svätého Vavrinca]], kým Briti osídľovali [[trinásť kolónií]] na východnom pobreží dnešných Spojených štátov.<ref name=hornsby>{{Citácia knihy|priezvisko=Hornsby|meno=Stephen J|titul=British Atlantic, American frontier : spaces of power in early modern British America|rok=2005|vydavateľ=University Press of New England|isbn=9781584654278|strany=14, 18–19, 22–23}}</ref> [[Spoločnosť Hudsonovho zálivu]] sa sústredila na oblasť [[Zem princa Ruprechta|Zemi princa Ruprechta]]. V rokoch [[1689]] – [[1763]] došlo k sérii tzv. [[Francúzska a indiánska vojna|francúzskych a indiánskych vojen]].<ref name=historian/> Tieto vojny vyústili do zániku francúzskej moci v Kanade, ktorá pripadla Veľkej Británii. Tá v roku [[1774]] schválila pre upokojenie situácie tzv. [[Quebec Act]], ktorý akceptoval katolícke [[náboženstvo]], [[francúzsky civilný zákonník]] a [[francúzština|francúzštinu]] ako úradný jazyk na území [[Provincia Quebec (1763 – 1791)|provincie Quebec]]. [[Súbor:Voyageur canoe.jpg|náhľad|vľavo|Obchodníci s kožušinami pracujúci pre [[Spoločnosť Hudsonovho zálivu|HBC]] preskúmali kanadské vnútrozemie]] Počas [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojny za nezávislosť]] sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc [[Lojalisti (Americká revolúcia)|lojalistov]] odchádzajúcich z územia dnešných [[USA]]. Tým sa dostal na územie Quebecu rad anglicky hovoriacich [[protestantizmus|protestantov]] usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]]. To viedlo k neskoršiemu rozdeleniu provincie Quebec na [[Horná Kanada|Hornú]] a [[Dolná Kanada|Dolnú Kanadu]], pre Hornú Kanadu (dnešná provincia [[Ontário]]) nebol Quebec Act naďalej relevantný.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=McNairn|meno=Jeffrey L|titul=The capacity to judge|vydavateľ=University of Toronto Press|rok=2000|strany=24|url=http://books.google.com/books?id=T_A3pZQrHzIC&pg=PA24|isbn=0802043607}}</ref> V [[Britsko-americká vojna|britsko-americkej vojne]] v rokoch [[1812]] – [[1815]] hrala [[kanadská fronta]] enormne dôležitú úlohu. [[USA]] sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odrazené. Významný bol v tomto ohľade postoj [[Indiáni|indiánskeho]] obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých kanadských jazier a [[Tecumsehova únia]]) a takisto miestnych kolonistov. Vojny sa francúzski obyvatelia väčšinou nezúčastňovali a pokiaľ áno, tak väčšinou na strane Britov. Vojna s USA skončila nakoniec uznaním ''[[Status quo ante bellum|statu quo ante]]''. [[Súbor:Queenston deathofbrock.jpg|náhľad|Smrťou generála [[Isaac Brock|Brocka]] v [[bitka na Queenston Heights|bitke na Queenston Heights]] bol tvrdo odrazený prvý pokus Američanov o dobytie [[Horná Kanada|Hornej Kanady]]]] Nasledovala expanzia na sever a západ s pomocou [[Severozápadná spoločnosť|Severozápadnej spoločnosti]] a Spoločnosti Hudosonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku [[1837]] došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva (pozri [[Povstanie v roku 1837]]). Po jeho potlačení sa Británia rozhodla vytvoriť z Hornej a Dolnej Kanady jeden celok ([[Provincia Kanada|Zjednotená kanadská provincia]]). V roku [[1846]] boli podpísaním [[Oregonská zmluva|Oregonskej zmluvy]] ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej emigrácii z Európy a vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií: [[Vancouver]] a [[Britská Kolumbia]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Evenden|meno=Leonard J|spoluautori=Turbeville, Daniel E|titul=Geographical snapshots of North America|editori=Janelle, Donald G|vydavateľ=Guilford Press|rok=1992|strany=52|kapitola=The Pacific Coast Borderland and Frontier|isbn=0898620309}}</ref> Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA. V roku [[1867]] bol prijatý [[Zákon o Britskej Severnej Amerike]], ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provincia Kanada, [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] a [[New Brunswich]] do jedného, už do značnej miery [[autonómia|autonómneho]] [[domínium|domínia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Territorial evolution | work = Atlas of Canada | vydavateľ = Natural Resources Canada | url = http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/reference/anniversary_maps/terr_evol | dátum prístupu = 2011-05-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070809154930/http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/reference/anniversary_maps/terr_evol | dátum archivácie = 2007-08-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Canada: History| work = Country Profiles | vydavateľ = Commonwealth Secretariat | url =http://www.thecommonwealth.org/YearbookInternal/145152/history/ | dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref name=bothwell>{{Citácia knihy|titul = History of Canada Since 1867|meno = Robert | priezvisko = Bothwell|vydavateľ = Michigan State University Press |rok = 1996 |isbn = 0870133993 |strany=31, 207–310}}</ref> Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií [[Ontário]] a [[Quebec]]. Do týchto provincií bola začlenená [[Zem princa Ruprechta]] a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako [[Severozápadné teritóriá]] a novo vytvorená provincia [[Manitoba]]. Následne bola pripojená [[Britská Kolumbia]] (od roku [[1866]] zjednotená s Vancouverom). Osídľovanie nových území bolo podporené okrem iného výstavbou troch [[transkontinentálna železnica|transkontinentálnych železníc]] (vrátane [[Canadian Pacific Railway]]) a ustanovením [[North-West Mounted Police]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectionscanada.gc.ca/sir-john-a-macdonald/023013-5000-e.html|titul=Sir John A. Macdonald|rok=2008|vydavateľ=Library and Archives Canada|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectionscanada.gc.ca/publications/archivist-magazine/015002-2230-e.html|titul=The Canadian West: An Archival Odyssey through the Records of the Department of the Interior|priezvisko=Cook|meno=Terry|rok=2000|periodikum=The Archivist|vydavateľ=Library and Archives Canada|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> V roku [[1873]] sa pripojila ďalšia kolónia ([[Ostrov princa Eduarda]]) a provinčný status získali časti Severozápadných teritórií: [[Alberta]] a [[Saskatchewan]] (1905).<ref name=canatlas>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.canadiangeographic.ca/Atlas/themes.aspx?id=building&sub=building_basics_confederation&lang=En|titul=Building a nation|periodikum=Canadian Atlas|vydavateľ=Canadian Geographic|dátum prístupu=2011-05-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20060303140806/http://www.canadiangeographic.ca/atlas/themes.aspx?id=building&sub=building_basics_confederation&lang=En|dátum archivácie=2006-03-03}}</ref> === 20. storočie === [[Súbor:Canadian tank and soldiers Vimy 1917.jpg|náhľad|Kanadská pechota postupujúca za [[tank (vozidlo)|tankom]] [[Mark II (tank)|Mark II]] v [[bitka pri Vimy Ridge|bitke pri Vimy Ridge]], 1917]] Kanada vstúpila do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z [[dobrovoľník]]ov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku [[1917]] musel premiér [[Robert Borden]] vypísať povinné odvody do armády. Z približne 625 000 Kanaďanov, ktorí bojovali v Prvej svetovej vojne, bolo okolo 60 000 zabitých a ďalších 173 000 bolo zranených.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Haglund|meno=David G|spoluautori= MacFarlane, S Neil|titul=Security, strategy and the global economics of defence production|vydavateľ=McGill-Queen's University Press|rok=1999|strany=12|isbn=0889118752}}</ref> V roku [[1919]] Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a v roku [[1931]] [[Westminsterský štatút (1934)|Westminsterský štatút]] potvrdil jej nezávislosť.<ref name=hail/> Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu. [[Súbor:Crew of a Sherman-tank south of Vaucelles.jpg|náhľad|vľavo|140px|Kanadská posádka tanku [[M4 Sherman|Sherman]], južne od [[Vaucelles (Calvados)|Vaucelles]], Francúzsko, počas [[operácia Overlord|bitky o Normandiu]], jún 1944]] Pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Kanada podporovala politiku [[appeasement]]u voči [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], po [[Poľská obranná vojna (1939)|invázii na Poľsko]] potom jej premiér [[William Lyon Mackenzie King]] presadil v [[kanadský parlament|kanadskom parlamente]] vyhlásenie vojny ([[10. september|10. septembra]]). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju [[zbrojný priemysel|zbrojného priemyslu]], Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen [[Veľká Británia|Veľkú Britániu]], ale aj USA a [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Jej pozemné jednotky boli najprv dislokované prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. Obchodné aj [[Royal Canadian Navy|vojenské loďstvo]] hralo enormne významnú úlohu v [[Druhá bitka o Atlantik|bitke o Atlantik]]. V roku [[1949]] sa do tej doby formálne nezávislé [[Domínium Newfoundland]] pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Summers, WF |titul=Newfoundland and Labrador |periodikum=Canadian Encyclopedia |vydavateľ=Historica-Dominion |url=http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=a1ARTA0005714#SEC925203 |dátum prístupu=2011-05-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111228202403/http://thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0005714#SEC925203 |dátum archivácie=2011-12-28 }}</ref> Výsledkom silnej povojnovej emigrácie bola tzv. [[tichá revolúcia]] v [[Quebec]]u, kde zreteľne poklesol podiel francúzsky hovoriacich obyvateľov a došlo k výraznej sekularizácii spoločnosti. Počas roku [[1981]] došlo k tzv. [[Patriácia ústavy|patriácii]] [[Kanadská ústava|ústavy]], ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. [[17. apríl]]a [[1982]] tak došlo aj cez odpor predstaviteľov Quebecu k schváleniu novej verzie ústavy, podľa ktorej sa Kanada stala úplne nezávislou krajinou, v ktorej čele stojí monarcha spoločný s [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]].<ref name=bickerton>{{Citácia knihy| editor=Bickerton, James; Gagnon, Alain| titul=Canadian Politics| vydavateľ=Broadview Press| edícia=4th| isbn=1551115956| rok=2004|strany=250–254, 344–347}}</ref> Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu [[autonómie|autonomizačných]] a separatistických snáh Quebecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietavé ([[1980]], ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný ([[1995]], pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). [[Supreme Court of Canada|Kanadský najvyšší súd]] však vydal v roku [[1997]] stanovisko, že Quebec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutie v Quebecu ale stále pokračuje v činnosti a viac-menej odmieta toto stanovisko akceptovať.<ref name=sorens>{{Citácia periodika|priezvisko=Sorens|meno=J|titul=Globalization, secessionism, and autonomy|periodikum=Electoral Studies|dátum vydania=December 2004|ročník=23|vydanie=4|strany=727-752|doi=10.1016/j.electstud.2003.10.003}}</ref> V priebehu povojnových rokov dochádzalo ku stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku [[1987]] vyústila do [[Canada–United States Free Trade Agreement|kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode]], ktorá vytvorila kanadsko-americkú [[zóna voľného obchodu|zónu voľného obchodu]]. Pod silným americkým vplyvom sú tiež [[kanadské médiá]] (v americkom pohraničí a v anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne upadá pod konkurenciou [[Médiá USA|amerických médií]]), čo vedie na jednej strane k snahám ešte viac posilniť integráciu oboch krajín (existuje tu signifikantná skupina, ktorá sa usiluje o vytvorenie tzv. Severoamerickej únie). Dňa [[1. apríl]]a [[1999]] došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenené teritórium [[Nunavut]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Légaré|meno=André|rok=2008|titul=Canada's Experiment with Aboriginal Self-Determination in Nunavut: From Vision to Illusion |periodikum=International Journal on Minority and Group Rights|ročník=15|vydanie=2–3|strany=335–367|doi=10.1163/157181108X332659}}</ref> == Geografia == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Canada-satellite.jpg | šírka1 = 242 | popis1 = Satelitná snímka [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] | obrázok2 = Canada topo.jpg | šírka2 = 175 | popis2 = Fyzická mapa Kanady}} [[Súbor:Saint Elias Mountains.jpg|náhľad|vpravo|[[Mount Logan]], najvyšší bod Kanady (5 959 m n. m.)]] [[Súbor:Canada Köppen.svg|náhľad|vpravo|Köppenova klasifikácia podnebia Kanady]] [[Súbor:Moraine Lake 2.jpg|náhľad|vpravo|[[Jazero]] [[Moraine (jazero)|Moraine]] v [[Banff National Park|Národnom parku Banff]] v [[Alberta|Alberte]]]] [[Súbor:Aurora at Yellowknife, Canada 2014.jpg|náhľad|vpravo|[[Polárna žiara]] v [[Yellowknife]] v [[Severozápadné teritóriá|Severozápadných teritóriách]]]] [[Súbor:Scotora2 PJC.jpg|náhľad|vpravo|[[Národný park Jacques-Cartier]] v provincii [[Quebec]]]] [[Súbor:Canada Boat House am Maligne Lake, Jasper NP, Alberta, CA.jpg|náhľad|vpravo|Jazero [[Maligne (jazero)|Maligne]] v [[Národný park Jasper|Národnom parku Jasper]] v Alberte]] [[Súbor:American Beaver.jpg|náhľad|vpravo|[[Bobor kanadský]] (''Castor canadensis'') je národným zvieraťom Kanady]] === Poloha a rozloha === Kanadské územie zahŕňa severnú časť [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. S rozlohou 9 984 670 km² je Kanada druhým najväčším štátom sveta. Veľkosťou prevyšuje svetadiel [[Austrália (svetadiel)|Austráliu]] a je len o niečo menšia ako [[Európa]].<ref name=":0" /> Na severe k nej patrí rozsiahla skupina [[arktické ostrovy|arktických ostrovov]] v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Canada: Geography| periodikum = Country Profiles | vydavateľ = Commonwealth Secretariat | url =http://www.thecommonwealth.org/YearbookInternal/138398/geography/ | dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ca.html|titul=World Factbook: Canada|dátum vydania=16. máj 2006|dátum prístupu=2011-05-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20190430234227/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ca.html|dátum archivácie=2019-04-30}}</ref> Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od [[Dánsko|dánskeho]] [[Grónsko|Grónska]]. Kanada reklamuje od roku [[1925]] svoje právo na časť [[Arktída|Arktídy]] medzi 60 a 141° [[zemepisná dĺžka|geografickej dĺžky]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=National Resources Canada|url=http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/historical/territorialevolution/1927/1|titul=Territorial Evolution, 1927|dátum vydania=6. apríl 2004|dátum prístupu=2011-05-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20100423221202/http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/historical/territorialevolution/1927/1|dátum archivácie=2010-04-23}}</ref> ale tieto nároky neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], na juhu hranica so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] (postupne od východu ide o štáty [[Maine]], [[New Hampshire]], [[Vermont]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Pensylvánia]], [[Ohio]], [[Michigan]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Minnesota]], [[Severná Dakota]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Idaho]] a [[Washington (štát USA)|Washington]]) a na západe je pobrežie [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] a hranica s americkým štátom [[Aljaška]]. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] a s nimi súvisiace rieky. === Povrch === Stredo-severnú časť Kanady tvorí [[Kanadský štít]], ktorý obklopuje [[Hudsonov záliv]]. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva [[pôda|pôdy]] (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo [[minerál]]ov a tiež množstvo jazier a riek. Kanadský štít je najstaršou geologickou jednotkou budujúcou oblasť Severnej Ameriky, resp. [[severoamerická platňa|severoamerickej platne]]. Tvoria ho najmä [[vyvretá hornina|vyvreté]] a [[premenená hornina|premenené horniny]]. Zaberá prevažne východnú a strednú Kanadu a tiež severovýchodnú časť USA. Na juhu siaha od oblasti Veľkých kanadských jazier až po Severný ľadový oceán. Z geologického hľadiska patrí ku Kanadskému štítu aj [[Grónsko]] a [[Hebridy]], ktoré sa však oddelili od Severnej Ameriky neskôr počas vývoja Atlantického oceánu. Kanadský štít sa delí na menšie fyzickogeografické provincie: [[Laurentian Upland|Laurentínska vrchovina]] (Laurentínska vrchovina), [[Kazan Region|Kazan]], Davis, Hudson a James. Najvyšším vrchom Kanady je [[Mount Logan]] s nadmorskou výškou 5 959 [[metrov nad morom|m n. m.]], ktorý leží v juhozápadnej časti teritória [[Yukon (teritórium)|Yukon]] na území [[Národná prírodná rezervácia Kluane|Národnej prírodnej rezervácie Kluane]]. Mount Logan je po vrchu [[Denali]] (6 190 m n. m.) zároveň druhým najvyšším vrchom v Severnej Amerike. Na severovýchodnom konci [[Záliv svätého Vavrinca|Zálivu svätého Vavrinca]] leží ostrov [[Newfoundland]]. Južne od zálivu a [[polostrov Gaspé|polostrova Gaspé]] sa nachádzajú tzv. [[Maritime Provinces|Prímorské provincie]] (''Maritime Provinces''). Faktom je, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem [[Alberta|Alberty]] a [[Saskatchewan]]u. [[New Brunswick]] a [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] sú tu rozdelené [[Fundyjský záliv|Fundyjským zálivom]], ktorý je známy vysokým rozpätím medzi [[príliv]]om a odlivom. Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim [[Hudsonov záliv|Hudsonovým zálivom]] a [[Jamesova zátoka|Jamesovou zátokou]], na juhu systémom [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]]. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv. [[Kanadské prérie|Prérijnými provinciami]], ktoré [[Skalnaté vrchy]] odtínajú od jedinej „pacifickej“ provincie, [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbie]]. === Podnebie === Kanada má rozmanité [[podnebie (klíma)|podnebie]]. Od [[mierne pásmo|mierneho]] na západnom pobreží [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbie]] po [[subpolárne pásmo|subpolárne]] na severe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Kolektív autorov | odkaz na autora = | titul = The High Subarctic Forest-Tundra of Northwestern Canada: Position, Width, and Vegetation Gradients in Relation to Climate | url = http://pubs.aina.ucalgary.ca/arctic/Arctic45-1-1.pdf | vydavateľ = pubs.aina.ucalgary.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181003195826/http://pubs.aina.ucalgary.ca/arctic/Arctic45-1-1.pdf | dátum archivácie = 2018-10-03 }}</ref> V [[polárna oblasť|polárnom pásme]] na severe Kanady môže byť po väčšinu roka sneh.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Map of Köppen-Geiger Climate Classification | url = http://koeppen-geiger.vu-wien.ac.at/pics/kottek_et_al_2006.gif | vydavateľ = koeppen-geiger.vu-wien.ac.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo vnútrozemí prevláda [[kontinentálne podnebie]] s teplými letami. Výnimkou je oblasť juhozápadného [[Ontário|Ontária]], kde je vlhké kontinentálne podnebie s horúcimi letami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Kolektív autorov | odkaz na autora = | titul = Updated world map of the Koppen-Geiger climate classification | url = https://www.hydrol-earth-syst-sci.net/11/1633/2007/hess-11-1633-2007.pdf | vydavateľ = hydrol-earth-syst-sci.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V častiach západnej Kanady je polosuché podnebie, zatiaľ čo v niektorých oblastiach [[Vancouverov ostrov|Vancouverovho ostrova]] je dokonca stredomorské podnebie s chladnými letami. Najnižšiu teplotu namerali [[3. február]]a [[1947]] v lokalite [[Snag (Yukon)|Snag]] v teritóriu [[Yukon (teritórium)|Yukon]], kde bolo vtedy -63,0°C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Weather records | url = http://www.statcan.gc.ca/kits-trousses/cyb-adc1999/ecozone/edu04_0092f-eng.htm | vydavateľ = statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110726143617/http://www.statcan.gc.ca/kits-trousses/cyb-adc1999/ecozone/edu04_0092f-eng.htm | dátum archivácie = 2011-07-26 }}</ref> Najvyššia teplota, 49,5°C bola zaznamenaná 30. júna 2021 v okolí Vancouveru.<ref name="dennikn-v-kanade-zaznamenali-treti-den-v-rade">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Kanade zaznamenali tretí deň v rade teplotný | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2452274/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-30 | dátum prístupu = 2021-07-07 }}</ref> === Vodstvo === Kanada je krajina s najväčším počtom [[jazero|jazier]] na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba [[sladká voda|sladkej]] povrchovej vody. Medzi najvýznamnejšie jazerá patrí systém [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] – [[Ontárijské jazero|Ontárijské]], [[Michiganské jazero|Michiganské]], [[Erijské jazero|Erijské]], [[Hurónske jazero|Hurónske]] a [[Horné jazero]], ktoré tvoria hraničné územie s [[Spojené štáty|USA]]. Jazerá na území Kanady vznikli z [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovca]], ktorým bol kedysi pokrytý Kanadský štít. Najväčším jazerom je [[Veľké medvedie jazero]] s rozlohou 31 153 km². Pomerne rozľahlé je aj [[Veľké jazero otrokov]] na severe Kanady. Riečna sieť Kanady je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú dlhé vodné toky, ktoré patria do [[úmorie|úmoria]] [[Atlantický oceán|Atlantického]], [[Tichý oceán|Tichého]] a [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]]. Väčšina kanadských riek sa vlieva do [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]]: [[Albany (rieka)|Albany]], [[Eastmain (rieka)|Eastmain]], [[Churchill (rieka)|Churchill]] a iné. Najvýznamnejšou riekou je [[Rieka svätého Vavrinca]], ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Rieka svätého Vavrinca ústí do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. K významným riekam patrí aj [[Yukon (rieka)|Yukon]], [[Fraser (rieka)|Fraser]] a [[Columbia (rieka)|Columbia]]. Najdlhšou kanadskou riekou je [[Mackenzie]] s dĺžkou 1 738 km. Vyteká z Veľkého jazera otrokov a tečie smerom na sever do [[Beaufortovo more|Beaufortovho mora]], kde vytvára [[delta (rieka)|deltu]] s rozlohou {{km2|12000}}. Dolina rieky obsahuje nivné vrstvy a ľadovcové usadeniny. Zároveň je silno močaristá a lemovaná smrekovým porastom. <center> <gallery> Súbor:After The Strom (231105747).jpeg|[[Horné jazero]] pri pohľade z [[Thunder Bay]] v [[Ontário|Ontáriu]] Súbor:Goderich-2009-09-12-006 (4024933708).jpg|Pobrežie [[Hurónske jazero|Hurónskeho jazera]] v [[Goderich (Ontário)|Goderich]] v Ontáriu Súbor:Scarborough bluffs -b.jpg|[[Scarborough Bluffs]] na brehoch [[Ontárijské jazero|Ontárijského jazera]] Súbor:Deline5.jpg|Zamrznuté [[Veľké medvedie jazero]] v pozadí Súbor:Free flowing Mackenzie River.jpg|Rieka [[Mackenzie]] v [[Inuvik]]u v [[Severozápadné teritóriá|Severozápadných teritóriách]] Súbor:2015-08-20 Canoeing the Yukon River - Whitehorse to Carmarcks 1442.jpg|[[Kanoe]] na brehu rieky [[Yukon (rieka)|Yukon]] Súbor:Montréal 302 (35877228203).jpg|[[Rieka svätého Vavrinca]] v [[Montreal]]e Súbor:Coastline at Duncan Cove (23839757216).jpg|Pobrežie [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] v [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifaxe]] v [[Nové Škótsko (provincia)|Novom Škótsku]] </gallery> </center> === Rastlinstvo === Z [[vegetácia|vegetačného]] a [[podnebie (klíma)|klimatického]] hľadiska prechádza kanadské [[arktída|arktické]] územie ľadových púští cez [[tundra|tundru]] a [[tajga|severský ihličnatý les]] až k [[préria|prériám]] a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým [[mikroklíma|mikroklimatickým]] podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť [[Niagarský polostrov|Niagarského polostrova]]). Prevládajú menej úrodné pôdy, ktoré nie sú vhodné na obhospodarovanie. V oblasti tundry nerastie takmer žiadna vegetácia. Darí sa tam však [[machy|machom]] a [[lišajník]]om. Ďalej na juh sa vyskytujú zakrpatené stromy, kríky a najodolnejšie trávy a ostrice. Južne od lesotundry, ale stále na severe, sa rozprestiera najväčšia oblasť [[tajga|tajgy]] na svete. Hranica týchto lesov prebieha v oblúku zo stredného [[Labrador (polostrov)|Labradoru]] k východnému pobrežiu [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]] a pokračuje cez [[Veľké medvedie jazero]] až na [[Aljaška|Aljašku]]. Na juhovýchode Kanady sa od Veľkých jazier až k Atlantiku rozprestierajú [[zmiešaný les|zmiešané lesy]] s [[javor]]mi, [[buk (rod)|bukmi]], [[jedľa (rod)|jedľami]] a [[jedľovec kanadský|jedľovcom kanadským]] (''Tsuga canadensis''). V južných [[nížina|nížinách]] prevažujú [[listnatý les|listnaté lesy]]. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta s hustými porastmi [[duglaska tisolistá|duglasky tisolistej]] (''Pseudotsuga menziesii''), západného červeného cédru a jedľovca kanadského. [[préria|Prérie]] sú veľmi suché oblasti, preto tam stromy rastú vo veľmi malom počte. Prevažujú tu trávy. V súčasnosti sa v tamojších oblastiach nachádzajú rozsiahle [[obilie|obilné]] polia. === Živočíšstvo === V prevažne chladnej Kanade žijú najmä odolnejšie živočíšne druhy. V severnej časti sa živočíchy koncentrujú predovšetkým popri Severnom ľadovom oceáne, kde žijú hlavne [[veľryby (rad)|veľryby]], [[mrož ľadový|mrože]] a [[tuleň|tulene]]. Arktické oblasti obývajú [[medveď biely|medvede biele]] (''Ursus maritimus'') a v tundre žijú [[sob|soby polárne]] (''Rangifer tarandus''), [[pižmoň (rod)|pižmone]], [[vlk (rod)|vlky]], [[líška polárna|líšky polárne]] (''Vulpes lagopus'') a [[lumík (rod)|lumíky]]. V lete sem prilietajú kŕdle sťahovavých vtákov. Hlavne [[alka (rod)|alka]], [[rybár riečny]] (''Sterna hirundo''), [[kulík (rod)|kulík]], [[kajka morská]] (''Somateria mollissima'') a [[čajkovité|čajka]]. V tajge žijú soby, [[los mokraďový|losy]], [[rosomák]], [[medviedik čistotný|medviediky čistotné]] (''Procyon lotor'') a [[medveď baribal|medvede čierne]] (''Ursus americanus'') a [[medveď hnedý|hnedé]] (''Ursus arctos''). V minulosti sa obyvatelia týchto oblastí živili hlavne lovom zvierat na kožušiny: [[castor (rod)|bobrov]], [[kuna (rod)|kún]], [[ondatra (rod)|ondatier]], [[norok|norkov]] a ďalších zvierat, ktoré tu žijú dodnes. Dnes sa tieto živočíchy chovajú v špecializovaných farmách. [[Bobor kanadský]] (''Castor canadensis'') je národným zvieraťom Kanady, keďže bobry sprevádzali Kanadu už od svojich počiatkov osídlenia Európanmi. Kanadské rody si zvykli dávať bobry do svojich erbov. Bolo to rozšírené zviera, ktoré tiež malo a stále má dôležitú funkciu v kožušinovom priemysle. Juh Kanady je obývaný [[jeleník bielochvostý|jeleníkom bielochvostým]] (''Odocoileus virginianus''). [[mustela|Lasice]], [[vydra|vydry]] a [[veverica|veveričky]] žijú predovšetkým v obývaných oblastiach. V oblasti [[préria|prérií]] možno natrafiť na severoamerické druhy [[zajac]]ov, [[syseľ|sysľov]] a [[tetrov]]ov. Ďalej [[zubor (rod)|bizóny]] a [[vidloroh]]y (prežúvavce podobné [[antilopa|antilopám]]). V horských oblastiach žijú [[ovca hruborohá|ovce hruborohé]] (''Ovis canadensis''), horské [[capra (rod)|kozy]], [[svišť|svište]] a [[puma (rod)|pumy]]. Taktiež veľa druhov vtákov: [[kardinál červený]] (''Cardinalis cardinalis''), [[kolibiarik sykavý]] (''Phylloscopus sibilatrix''), [[vlha (Oriolus)|vlha]], severoamerický [[drozd]] a mnoho ďalších. === Ochrana prírody === [[Zoznam národných parkov v Kanade|Kanadské národné parky]] sú nielen kanadské, ale tiež svetové prírodné klenoty. Nachádzajú sa v každej z 13 provincií a teritórií. Kanadské národné parky spravuje [[Parks Canada]], vládna agentúra pod jurisdikciou [[Ministerstvo životného prostredia a zmeny klímy (Kanada)|Ministerstva životného prostredia a zmeny klímy]]. Cieľom systému národných parkov je vyčleniť územia predstavujúce 39 rôznych prírodných regiónov krajiny, ktoré sú charakterizované v Pláne systému národných parkov, hlavne s cieľom chrániť ekologickú integritu krajiny a umožniť verejnosti skúmať, spoznávať a užívať si prírodné prostredie Kanady. Najstarším kanadským národným parkom je [[Banff National Park|Národný park Banff]], ktorý bol zriadený v roku [[1885]] a nachádza sa v juhozápadnej časti provincie [[Alberta]]. S rozlohou 44 972 km² je [[Národný park Wood Buffalo]] najväčším v Kanade. Rozprestiera sa na hranici Alberty a [[Severozápadné teritóriá|Severozápadných teritórií]]. V súčasnosti je v Kanade 38 národných parkov, deväť národných prírodných rezervácií a jeden národný mestský park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = National Parks | url = https://www.pc.gc.ca/en/pn-np/introduction | vydavateľ = pc.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170406192012/https://www.pc.gc.ca/en/pn-np/introduction | dátum archivácie = 2017-04-06 }}</ref> <center> <gallery> Súbor:Sluice Rapids, Firth River, Ivvavik National Park, YT.jpg|Rieka [[Firth (rieka)|Firth]] v [[Národný park Ivvavik|Národnom parku Ivvavik]] v teritóriu [[Yukon (teritórium)|Yukon]] Súbor:Revelstoke from Mount Revelstoke.jpg|[[Národný park Mount Revelstoke]] v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]] Súbor:Lake O'Hara, Yoho National Park - panoramio - Jack Borno (1).jpg|[[Lake O’Hara|Jazero O’Hara]] v [[Národný park Yoho|Národnom parku Yoho]] v Britskej Kolumbii Súbor:BIghorn sheep "chilling on the hill".jpg|[[ovca hruborohá|Ovce hruborohé]] (''Ovis canadensis'') v [[Národný park Jasper|Národnom parku Jasper]] v [[Alberta|Alberte]] Súbor:Polar Bear 2004-11-15.jpg|[[Medveď biely]] (''Ursus maritimus'') v [[Národný park Wapusk|Národnom parku Wapusk]] v [[Manitoba|Manitobe]] Súbor:Bison herd - Lake Audy - Riding Mountain National Park.JPG|Stádo [[zubor (rod)|bizónov]] v [[Národný park Riding Mountain|Národnom parku Riding Mountain]] v Manitobe Súbor:Monolithes de L'Archipel de Mingan.jpg|[[monolit (prirodzený)|Monolity]] v [[Národná prírodná rezervácia l'Archipel-de-Mingan|Národnej prírodnej rezervácii l'Archipel-de-Mingan]] v [[Quebec]]u Súbor:Orignal - Moose 1 (profil - profile).jpg|[[Los mokraďový]] (''Alces alces'') v [[Národný park Gros Morne|Národnom parku Gros Morne]] v provincii [[Newfoundland a Labrador]] </gallery> </center> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Demographics Canada.png|náhľad|Populačný vývoj v rokoch 1961 – 2010]] [[Súbor:Quebec-Windsor Corridor.svg|náhľad|[[Koridor Quebec-Windsor]], v ktorom sa sústreďuje väčšina obyvateľov Kanady]] Podľa sčítania ľudu z roku 2001 mala Kanada 30 007 094 obyvateľov. V roku 2021 ich podľa sčítania už bolo 36 991 981.<ref name="gc-population-estimates-quarterly1-2-3-4-2021"/> Odhad pre druhý kvartál roka 2022 je 38 654 738 obyvateľov.<ref name="gc-population-estimates-quarterly1-2-3-4"/> Miliónový nárast trval len 2 roky a 2 mesiace čo bola zatiaľ najkratšia doba na taký nárast. Za prvú štvrtinu roka Kanada zaznamenala najvyšší migračný prírastok vôbec, 88 120 osôb. Celkom krajina prijala 79 951 imigrantov, netrvalých migrantov 22 283. Prirodzený prírastok bol 15 037.<ref name="statcan-popest-0118">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canada's population estimates, first quarter 2018 | url = https://www150.statcan.gc.ca/n1/daily-quotidien/180614/dq180614c-eng.htm?HPA=1&indid=4098-1&indgeo=0 | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | dátum vydania = 2018-06-14 | dátum aktualizácie = 2018-06-14 | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Ottawa | jazyk = }}</ref> Väčšina rastu je vďaka imigrácii, hoci prílev prisťahovalcov do štátu je v ostatnom období limitovaný. Kanada patrí medzi veľmi riedko zaľudnené štáty Zeme. Hustota osídlenia kanadského územia je 4,2 obyvateľa/km² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc a v [[koridor Quebec-Windsor|koridore Quebec-Windsor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/peopleandsociety/population/population2001/density2001|titul=Population Density, 2001|dátum vydania=15. jún 2005|periodikum=Atlas of Canada|vydavateľ=Natural Resources Canada|dátum prístupu=2011-05-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20100310065811/http://atlas.nrcan.gc.ca/site/english/maps/peopleandsociety/population/population2001/density2001|dátum archivácie=2010-03-10}}</ref> Hustejšie obývané sú oblasti [[Veľké kanadské jazerá (región)|Veľkých kanadských jazier]], v juhovýchodnom podhorí [[Kordillery|Kordiller]] a na juhovýchodnom pobreží Tichého oceána. Naopak rozsiahle teritoriálne územia na severe sú osídlené veľmi riedko. Najsevernejším trvalo osídleným miestom Kanady (a takisto aj sveta) je [[CFS Alert]] na severnom výbežku [[Ellesmerov ostrov|Ellesmerovho ostrova]], 817 kilometrov (450 [[námorná míľa|námorných míľ]]) od [[severný pól|severného pólu]].<ref>{{Citácia periodika|vydavateľ=National Defence Canada|priezvisko=Susic|meno=Stela|dátum vydania=15. august 2006|titul=Air Force becomes command authority for CFS Alert|periodikum=The Maple Leaf|ročník=12|vydanie=17|url=http://www.forces.gc.ca/site/Commun/ml-fe/article-eng.asp?id=5317|dátum prístupu=2011-05-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20110429095705/http://www.forces.gc.ca/site/Commun/ml-fe/article-eng.asp?id=5317|dátum archivácie=2011-04-29}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Inuit-Kleidung 1.jpg|náhľad|[[Inuiti]] z provincie [[Nunavut]]]] [[Súbor:Vancouver Chinatown 16.JPG|náhľad|[[Chinatown (Vancouver)|Chinatown]] vo [[Vancouver]]i je najväčšou čínskou štvrťou v Kanade a jednou z najväčších v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]]] Kanada je etnicky veľmi rôznorodá. Podľa sčítania z roku 2001 tu existuje 34 etnických skupín, ku ktorým sa hlási minimálne 100 000 obyvateľov. Veľa obyvateľov (najmä francúzsky hovoriacich) navyše o sebe hovorí ako o Kanaďanoch aj ako o Francúzoch, pričom v sčítaní udávajú obidve tieto etnické zaradenia. Najväčšie etnické skupiny sú [[Kanaďania]] (39,4%), [[Angličania]] (20,2%), [[Francúzi]] (15,8%), [[Škóti]] (14,0%), [[Íri]] (12,9%), [[Nemci]] (9,3% ), [[Taliani]] (4,3%), [[Číňania]] (3,7%), [[Ukrajinci]] (3,6%) a [[Prvé národy]] (3,4%). Pôvodní obyvatelia Kanady (asi 600 000) žijú prevažne na západe (Indiáni) a na severe krajiny (Inuiti). Francúzsky hovoriaca populácia je sústredená najmä v Quebecu a existujú v nej silné separatistické tendencie. Eskimáci sú sústredení hlavne na severe, prvé národy a [[Métisovia]] na juhu centrálnej časti krajiny (prériové provincie). Populácia týchto troch pôvodných etník rastie viac než dvakrát rýchlejšie ako zvyšok kanadskej populácie. V roku [[1971]] kanadská vláda oficiálne prijala politiku [[Multikulturalizmus|multikulturalizmu]]. V súčasnosti Kanada prijíma každý rok okolo 280 000 [[Imigrant|imigrantov]] a väčšina z nich pochádza z Ázie. V roku [[2001]] patrilo 13,4% populácie k tzv. viditeľným menšinám a v roku [[2011]] sa k viditeľným menšinám hlásilo už 19,1% populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Table 2 Visible minority population and top three visible minority groups, selected census metropolitan areas, Canada, 2011 | url = http://www12.statcan.gc.ca/nhs-enm/2011/as-sa/99-010-x/2011001/tbl/tbl2-eng.cfm | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jazyky === [[Súbor:Parque Nacional de Forillon 13.jpg|náhľad|Dvojjazyčná francúzsko-anglická varovná značka pred medveďmi v [[Národný park Forillon|Národnom parku Forillon]] v [[Quebec]]u]] Kanada je multikultúrna krajina mnohých jazykov. Na federálnej úrovni sa od roku [[1969]] profiluje ako dvojjazyčná. Úradné jazyky sú [[angličtina]] (materinský jazyk 59,7% obyvateľov) a [[francúzština]] (materinský jazyk 23,2% obyvateľov). Jeden z týchto jazykov ovláda 98,5% obyvateľov (len angličtinu 67,5%, len francúzštinu 13,3% a oba jazyky 17,7%). Znalosť jedného z jazykov je podmienka k udeleniu občianstva žiadateľom z iných krajín. Angličtina je materskou rečou väčšiny obyvateľov všetkých provincií s výnimkou [[Quebec]]u a v dvoch z troch teritórií ([[Yukon (teritórium)|Yukon]] a [[Severozápadné teritóriá]]). Pri pohľade do etnických štatistík je potrebné si uvedomiť fakt, že ak sa niekto hlási k francúzskej národnosti, ešte neznamená, že nutne má za materinský jazyk francúzštinu, u ďalších etník, [[Íri|Írov]] a [[Škóti|Škótov]], sa takto nedá uvažovať už vôbec. Ako materinskú reč udáva angličtinu aj veľká časť potomkov pôvodných obyvateľov. Francúzština má najsilnejšiu pozíciu v Quebecu, kde je zároveň jediným oficiálnym jazykom. Quebec je tiež jedinou provinciou Kanady, v ktorej nemá angličtina žiadny oficiálny status, a v ktorej sa väčšina obyvateľov anglicky nedohovorí. Mimo Quebec má francúzština silnú pozíciu v provincii [[New Brunswick]], ktorý je jedinou provinciou, ktorá je rovnako ako federálna úroveň vlády dvojjazyčný. V [[Ontário|Ontáriu]] je oficiálnym jazykom iba angličtina, pričom francúzština má polooficiálny status a je v úradnom styku používaná, podobne je na tom [[Manitoba]]. [[Britská Kolumbia]] nemá oficiálny jazyk, ale de facto je ním angličtina. [[Ostrov princa Eduarda]] a [[Newfoundland a Labrador]] majú za úradný jazyk vedenú iba angličtinu, pričom na nižších úrovniach služieb sa možno v rámci komunít dohovoriť rôzne. V [[Nové Škótsko (provincia)|Novom Škótsku]] je bežná angličtina, okrem nej majú významnú pozíciu francúzština, [[írčina]] a [[škótčina]]. Úradný jazyk nie je určený. V [[Alberta|Alberte]] je jediným oficiálnym jazykom angličtina. V [[Yukon (teritórium)|Yukone]] sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština, vo zvyšných dvoch teritóriách sú ako úradné jazyky vedené okrem týchto dvoch ešte jazyky pôvodných obyvateľov (v Severozápadných teritóriách ich je šesť, v [[Nunavut]]e dva). '''Podiel materských jazykov''' {| class="wikitable" align="center" ! Provincia/Teritórium ! Celková populácia ! Angličtina ! Francúzština ! Iný jazyk ! Hlavné mestá |- | [[Ontário]] | 11 285 550 | 8 079 500 (71,6 %) | 493 630 (4,4 %) | 2 672 080 (23,7 %) | [[Toronto]] |- | [[Quebec]] | 7 506 581 | 450 394 (6,0 %) | 5 577 877 (81,0 %) | 532 967 (7,1 %) | [[Quebec (mesto)|Quebec]] |- | [[Britská Kolumbia]] | 3 868 875 | 2 865 300 (74,1 %) | 56 100 (1,5 %) | 939 945 (24,3 %) | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- | [[Alberta]] | 2 941 150 | 2 405 935 (81,8 %) | 59 735 (2,0 %) | 469 225 (16,0 %) | [[Edmonton]] |- | [[Manitoba]] | 1 103 700 | 863 980 (75,8 %) | 44 775 (4,1 %) | 219 160 (19,9 %) | [[Winnipeg]] |- | [[Saskatchewan]] | 963 150 | 825 865 (85,7 %) | 18 035 (1,9 %) | 117 765 (12,2 %) | [[Regina (Saskatchewan)|Regina]] |- | [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] | 897 570 | 834 315 (93,0 %) | 34 155 (3,8 %) | 26 510 (3,0 %) | [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] |- | [[New Brunswick]] | 719 710 | 465 720 (64,7 %) | 236 775 (32,9 %) | 11 935 (1,7 %) | [[Fredericton]] |- | [[Newfoundland a Labrador]] | 508 075 | 500 065 (98,4 %) | 2 180 (0,4 %) | 5 495 (1,1 %) | [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] |- | [[Ostrov princa Eduarda]] | 133 385 | 125 215 (93,9 %) | 5 670 (4,3 %) | 2 065 (1,5 %) | [[Charlottetown]] |- | [[Severozápadné teritóriá]] | 37 105 | 28 985 (78,1 %) | 965 (2,6 %) | 7 065 (19,0 %) | [[Yellowknife]] |- | [[Yukon (teritórium)|Yukon]] | 28 525 | 24 840 (87,1 %) | 890 (3,1 %) | 2 700 (9,5 %) | [[Whitehorse]] |- | [[Nunavut]] | 26 665 | 7 370 (27,6 %) | 400 (1,5 %) | 18 875 (70,8 %) | [[Iqaluit]] |} {{Malé|Zdroj: Sčítanie obyvateľstva v Kanade, 2001 (tabuľka kombinuje jedno a viacnásobné odpovede)}} === Náboženské zloženie === [[Súbor:Oratoire Saint-Joseph du Mont-Royal 3.jpg|náhľad|[[latinská cirkev|Rímskokatolícke]] [[Oratórium svätého Jozefa]] v [[Montreal]]e]] Väčšina obyvateľov Kanady (53,3%) sa hlási ku [[kresťanstvo|kresťanstvu]]. Najsilnejšou kresťanskou cirkvou je [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], ku ktorej sa hlási 29,9% obyvateľov.<ref name="statcan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profile Table, Census Profile, 2021 Census of Population | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2021/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&DGUIDList=2021A000011124&GENDERList=1,2,3&STATISTICList=1&HEADERList=0&SearchText=Canada | vydavateľ = statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Kanade pôsobia aj početné diecézy [[východná katolícka cirkev|východných katolíkov]] z celkovo 7 cirkví: [[arménska katolícka cirkev|arménski katolíci]], [[chaldejsko-katolícka cirkev|chaldejskí katolíci]] z [[Irak]]u, [[maronitská cirkev|maroniti]], [[melchitská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíci-melchiti]], [[ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskí gréckokatolíci]], [[rumunská gréckokatolícka cirkev|rumunskí gréckokatolíci]] a [[gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskí gréckokatolíci]]. Majú celkovo 251 500 veriacich a časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov majú diecézy pre USA a Kanadu. Najväčšou [[Protestantizmus|protestantskou]] denomináciou je [[Zjednotená cirkev Kanady]] (ktorá vznikla v roku [[1925]] zlúčením kanadských [[Presbyterianizmus|presbyteriánov]], [[Metodizmus|metodistov]] a [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálov]]) (3,3%), nasleduje ju [[anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánska cirkev]]. Z nekresťanských náboženstiev je najvýznamnejší [[islam]] (4,9%). Ako bez vyznania sa profiluje 34,6% obyvateľov.<ref name="statcan"/> Zastúpenie rôznych vyznaní nie je pochopiteľne rovnomerné. Katolícka cirkev má enormne silnú pozíciu v Quebecu a všeobecne potom medzi obyvateľstvom írskeho a francúzskeho pôvodu. [[Sikhizmus]], islam a [[budhizmus]] majú silnú pozíciu vo veľkých mestách ako Toronto alebo Vancouver. Islam je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom v Kanade a počet jeho vyznávačov stúpol z 98 000 v roku 1981 na viac ako 1 milión v roku 2011, predovšetkým v dôsledku liberálnej imigračnej politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NHS Profile, 2011 | url = http://www12.statcan.gc.ca/nhs-enm/2011/dp-pd/prof/index.cfm?Lang=E | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanadský premiér [[Justin Trudeau]] vyhlásil, že utečenci sú v jeho krajine vítaní bez ohľadu na náboženské vyznanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kanada poslala na hranice s USA policajné posily, pribúda žiadateľov o azyl|url=https://hnonline.sk/svet/914668-kanada-poslala-na-hranice-s-usa-policajne-posily-pribuda-ziadatelov-o-azyl|vydavateľ=hnonline.sk|dátum prístupu=2019-11-11|jazyk=sk}}</ref> === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Square One, Mississauga.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Mississauga]] | obrázok2 = Coal Harbour Seaside Park, Vancouver, Canada (54881228204).jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Vancouver]] | obrázok3 = Brampton pano with Rose Theatre.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Brampton (Ontário)|Brampton]] | obrázok4 = Steel City Scape (47965994).jpeg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]] | obrázok5 = Québec city at night, view from Lévis city.jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Quebec (mesto)|Quebec]] }} Sídelná štruktúra je ovplyvnená drsnými klimatickými podmienkami na väčšine územia Kanady. Mnoho sídiel v severnej časti krajiny existuje len vďaka baníctvu, či už minerálnych surovín alebo dreva. Najväčšie kanadské mesto [[Toronto]] leží na juhu štátu. Rozprestiera sa na brehoch Ontárijského jazera a je centrom najbohatšej kanadskej provincie [[Ontário]]. Druhé najväčšie mesto [[Montreal]] leží približne 500 km severovýchodne, na Rieke svätého Vavrinca. Montreal je najväčšie mesto provincie Quebec. Smerom na západ Kanady je väčších miest menej. V predhorí Kordiller ležia mestá [[Calgary]] a [[Edmonton]]. Najväčšie mesto západného pobrežia, [[Vancouver]], býva často označované ako najkrajšie v Kanade. Hlavné mesto [[Ottawa]] nepatrí k najväčším. Leží približne na polceste medzi Torontom a Montrealom.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LIKAVSKÝ|meno=P. a KOL.|titul=Geografia pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ, akciová spoločnosť|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=80}}</ref> V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Kanade podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[Sčítanie obyvateľstva Kanady v roku 2021|sčítania obyvateľstva v roku 2021]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2021 Census of Population | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2021/dp-pd/prof/index.cfm?Lang=E | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Pollobarca-15051912-2cr (17509453180).jpg|165x165bod]]<br />[[Toronto]]<br />[[Súbor:Montreal downtown - panoramio.jpg|165x165bod]]<br />[[Montreal]]<br />[[Súbor:Downtown Calgary (J).jpg|165x165bod]]<br />[[Calgary]] !Poradie !Mesto !Provincia !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Central Ottawa October 2022.jpg|165x165bod]]<br />[[Ottawa]]<br />[[Súbor:Edmonton cityscape.jpg|165x165bod]]<br />[[Edmonton]]<br />[[Súbor:Winnipeg skyline from 21 Mayfair Place.jpg|165x165bod]]<br />[[Winnipeg]] |- | 1 | [[Toronto]] | [[Ontário]] | 2 794 356 |- | 2 | [[Montreal]] | [[Quebec]] | 1 762 949 |- | 3 | [[Calgary]] | [[Alberta]] | 1 306 784 |- | 4 | [[Ottawa]] | [[Ontário]] | 1 017 449 |- | 5 | [[Edmonton]] | [[Alberta]] | 1 010 899 |- | 6 | [[Winnipeg]] | [[Manitoba]] | 749 607 |- | 7 | [[Mississauga]] | [[Ontário]] | 717 961 |- | 8 | [[Vancouver]] | [[Britská Kolumbia]] | 662 248 |- | 9 | [[Brampton (Ontário)|Brampton]] | [[Ontário]] | 656 480 |- | 10 | [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]] | [[Ontário]] | 569 353 |- | 11 | [[Quebec (mesto)|Quebec]] | [[Quebec]] | 549 459 |- | 12 | [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]] | [[Britská Kolumbia]] | 568 322 |- | 13 | [[Laval (Quebec)|Laval]] | [[Quebec]] | 438 366 |- | 14 | [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] | [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] | 439 819 |- | 15 | [[London (Ontário)|London]] | [[Ontário]] | 422 324 |- | 16 | [[Markham (Ontário)|Markham]] | [[Ontário]] | 338 503 |- | 17 | [[Vaughan]] | [[Ontário]] | 323 103 |- | 18 | [[Gatineau]] | [[Quebec]] | 291 041 |- | 19 | [[Saskatoon]] | [[Saskatchewan]] | 266 141 |- | 20 | [[Kitchener (Ontário)|Kitchener]] | [[Ontário]] | 256 885 |} </center> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Hlavný článok|Kanadský systém vlády}} [[Súbor:Canada wordmark.svg|náhľad|vľavo|Logo kanadskej vlády]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = King Charles III (July 2023).jpg | šírka1 = 104 | popis1 = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]], kráľ | obrázok2 = Mary Simon, Governor General of Canada.jpg | šírka2 = 104 | popis2 = [[Mary Simonová]], generálna guvernérka | obrázok3 = Mark Carney portrait February 2020.jpg | šírka3 = 110 | popis3 = [[Mark Carney]], predseda vlády}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = The Parliament of Canada (27249878088).jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Budova [[Parlament Kanady|Parlamentu Kanady]] v hlavnom meste [[Ottawa]] | obrázok2 = Ottawa - Rideau Hall.JPG | šírka2 = 220 | popis2 = [[Rideau Hall]] (oficiálne Government House) v Ottawe, oficiálna rezidencia generálneho guvernéra Kanady | obrázok3 = Ottawa - ON - Oberster Gerichtshof von Kanada.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Budova [[Najvyšší súd Kanady|Najvyššieho súdu Kanady]] v Ottawe}} Kanada je ''de iure'' [[konštitučná monarchia]], ktorej hlavou je [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]], kráľ Veľkej Británie. Zástupcom krála v Kanade je [[generálny guvernér]] (v súčasnosti, rok 2022, [[Mary Simonová]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Governor General of Canada: Roles and Responsibilities|url=http://gg.ca/document.aspx?id=3|vydavateľ=Queen's Printer|dátum prístupu=2011-05-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20180915122338/http://gg.ca/document.aspx?id=3|dátum archivácie=2018-09-15}}</ref><ref>{{Citácia knihy| titul=Commonwealth public administration reform 2004| vydavateľ=Commonwealth Secretariat| rok=2004| strany=54–55|url=http://books.google.com/books?id=ATi5R5XNb2MC&pg=PA54| isbn=0117032492}}</ref> Kanada je tiež parlamentná zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami. Základom [[Kanadská monarchia|Kanadskej monarchie]] sú zložky [[výkonná moc|výkonnej moci]], [[zákonodarná moc|legislatívy]] a [[súdna moc|súdnej moci]] vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor=[[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Kráľovná Viktória]]|dátum vydania=29. marec 1867| titul=Constitution Act, 1867: Preamble| vydavateľ=Queen's Printer| url=http://www.solon.org/Constitutions/Canada/English/ca_1867.html |rok=1867 |dátum prístupu=2011-05-23}} </ref><ref>{{Citácia periodika| priezvisko=Smith| meno=David E| titul=The Crown and the Constitution: Sustaining Democracy?| periodikum=The Crown in Canada: Present Realities and Future Options| strany=6| vydavateľ=Queen's University| dátum vydania=10. jún 2010| url=http://www.queensu.ca/iigr/conf/ConferenceOnTheCrown/CrownConferencePapers/The_Crown_and_the_Constitutio1.pdf| archiveurl=http://www.webcitation.org/5qXvz463C| archivedate=2010-06-17|formát=PDF|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref><ref name=MacLeod16>{{Citácia knihy| priezvisko=MacLeod| meno=Kevin S| odkaz na autora=Kevin S. MacLeod| titul=A Crown of Maples| vydavateľ=Queen's Printer| rok=2008| strany=16| edícia=1st| url=http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/fr-rf/crnCdn/crn_mpls-eng.pdf| isbn=978-0-662-46012-1| dátum prístupu=2011-05-23| url archívu=https://web.archive.org/web/20090327083452/http://www.pch.gc.ca/pgm/ceem-cced/fr-rf/crnCdn/crn_mpls-eng.pdf| dátum archivácie=2009-03-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor=Canadian Heritage| titul=Canadian Heritage Portfolio| vydavateľ=Queen's Printer| dátum vydania=Február 2009| edícia=2nd| url=http://www.pch.gc.ca/pc-ch/publctn/gp-pg/ppc-chp/ppc-chp-eng.pdf| strany=3–4| isbn=9781100115290| dátum prístupu=2011-05-23| url archívu=https://web.archive.org/web/20110611162155/http://www.pch.gc.ca/pc-ch/publctn/gp-pg/ppc-chp/ppc-chp-eng.pdf| dátum archivácie=2011-06-11}}</ref> [[Kanadská ústava]] vytvára právny rámec existencie krajiny, skladá sa z písaného obsahu a nepísaných tradícií a konvencií. Jej základ je obsiahnutý v ''Zákone o britskej Severnej Amerike'' z roku [[1867]] („British North America Act 1867“, resp. „Constitution Act 1867“). Hovorí sa, že Kanada má ústavu podobnú princípom Spojeného kráľovstva a rozdeľuje moc medzi federálne a provinčné vlády. Zahŕňa tzv. [[Canadian Charter of Rights and Freedoms]] (Kanadská charta práv a slobôd) zaručujúcu základné práva a slobody, ktoré vo všeobecnom meradle nemôžu byť potlačené žiadnymi legislatívnymi alebo procedurálnymi krokmi na žiadnej z úrovní vlády. Federálnemu parlamentu a provinčným správam akokoľvek umožňuje na päť rokov niektoré jej ďalšie časti potlačiť. Funkcia premiéra prináleží vodcovi strany, ktorý získava dôveru väčšiny dolnej komory kanadského parlamentu. Generálny guvernér zastupujúci kráľovnú formálne menuje vládu aj premiéra. Podľa konvencií však voľbu premiéra rešpektuje. [[Kanadská vláda]] sa tradične skladá z členov strany prvého ministra, ktorí majú kreslo v parlamente, väčšinou v dolnej snemovni. Jej členovia sú viazaní prísahou k [[Kráľovnina tajná rada pre Kanadu|Kráľovninej tajnej rade pre Kanadu]] a stávajú sa ministrami britskej koruny. Premiér má širokú politickú moc predovšetkým pri menovaní ďalších vysokých úradníkov. Súčasným premiérom je od roku [[2025]] vodca [[Liberal Party of Canada]], [[Mark Carney]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Mark Carney | priezvisko zborník = Kellner | meno zborník = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Mark-Carney | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2016-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-14 | jazyk = }}</ref> [[Kanadský parlament]] je zložený z dvoch komôr, snemovne ľudu a senátu. Každý z členov snemovne ľudu je volený [[väčšinový volebný systém|väčšinovým volebným systémom]]. Všeobecné voľby vypisuje generálny guvernér na žiadosť predsedu vlády. Nové voľby musia byť vypísané do štyroch rokov od posledných volieb. Členovia senátu, ktorých kreslá sú prideľované na regionálnom základe, sú vyberaní premiérom a formálne menované generálnym guvernérom. Svoju funkciu potom zastávajú až do veku 75 rokov.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko=Hicks| meno=Bruce M| spoluautori=Blais, André| rok=2008| titul=Restructuring the Canadian Senate through Elections| periodikum=IIRP Choices| vydavateľ=Institute for Research on Public Policy| ročník=14| vydanie=14| strany=11| url=http://www.irpp.org/choices/archive/vol14no15.pdf| formát=PDF| dátum prístupu=2012-03-25| url archívu=https://web.archive.org/web/20110515092455/http://www.irpp.org/choices/archive/vol14no15.pdf| dátum archivácie=2011-05-15}}</ref> Štyrmi hlavnými kanadskými politickými stranami sú [[Conservative Party of Canada]] (Konzervatívna strana Kanady), [[Liberal Party of Canada]] (Liberálna strana Kanady), [[New Democratic Party]] (Nová demokratická strana) (NDP) a „[[Bloc Québécois]]“ (Quebecký blok). Súčasná (2015) vláda je zostavená liberálnou stranou (vládne od roku 2015). === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Kanady}} Kanada je zložená z desiatich provincií a troch teritórií. Medzi provincie patria [[Alberta]], [[Britská Kolumbia]], [[Manitoba]], [[New Brunswick]], [[Newfoundland a Labrador]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]], [[Ontário]], [[Ostrov princa Eduarda]], [[Quebec]] a [[Saskatchewan]]. Medzi teritória patria [[Severozápadné teritóriá]], [[Nunavut]] a [[Yukon (teritórium)|Yukon]]. Provincie majú vysoký stupeň autonómie, teritória o niečo menší. Oboje disponujú vlastnými provincionálnymi (resp. teritoriálnymi) symbolmi, pozri [[zoznam kanadských provinciálnych a teritoriálnych symbolov]]. Provincie sú zodpovedné za väčšinu štátnych sociálnych programov v Kanade a spoločne sústredia viac finančných prostriedkov ako federálna vláda. Miera finančnej a samosprávnej autonómie je tu veľmi vysoká. Federálna vláda môže iniciovať národné programy a politiku v jednotlivých provinciách (napr. ''[[Canada Health Act]]''), ale provincie môžu rozhodnúť, že sa nebudú na tejto politike podieľať. O viac-menej vyrovnanú úroveň služieb v jednotlivých provinciách sa starajú tzv. vyrovnávacie platby riadené Federálnou vládou, ktoré presúvajú finančné prostriedky od bohatších provincií do rozpočtov chudobnejších provincií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.statcan.gc.ca/pub/11-516-x/sectionh/4057752-eng.htm|titul=Government Finance|priezvisko=Bird|meno=Richard M|dátum vydania=22. október 2008|periodikum=Historical Statistics of Canada|vydavateľ=Statistics Canada|dátum prístupu=2011-05-23}}</ref> Všetky provincie a teritória majú jednokomorový volený zákonodarný orgán, v ktorého čele stojí premiér, vyberaný rovnako ako prvý minister Kanady. Zároveň má každá provincia [[Viceguvernér (Kanada)|viceguvernéra]] (''Lieutenant-Governor''), ktorý reprezentuje Korunu a je analógiou [[Generálny guvernér Kanady|generálneho guvernéra]] na federálnej úrovni. V teritóriách je obdobou viceguvernéra [[Korunný komisár (Kanada)|korunný komisár]]. [[Súbor:Political map of Canada.png|650px|center|Kanada je rozčlenená na 10 provincií a 3 spolkové teritóriá]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Kanadské ozbrojené sily}} [[Súbor:Canadian paratroopers set up a defensive perimeter.jpg|náhľad|Kanadskí vojaci vyzbrojení puškami [[Colt Canada C7|C7A2]] vytvárajú obranný perimeter]] Kanada je jedným zo zakladajúcich členov [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. V súčasnosti disponuje približne 65 900 vojakmi a 21 700 rezervistami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=Department of National Defence|url=http://www.forces.gc.ca/site/acf-apfc/index-eng.asp|titul=About the Canadian Forces|dátum prístupu=2011-05-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20100223183535/http://www.forces.gc.ca/site/acf-apfc/index-eng.asp|dátum archivácie=2010-02-23}}</ref> Kanadské ozbrojené sily sa skladajú z [[Kanadská armáda|armády]], [[Kanadské kráľovské námorníctvo|námorníctva]] a [[Kráľovské kanadské vzdušné sily|letectva]]. Disponujú 1 400 [[obrnené vozidlo|obrnenými vozidlami]], 34 [[vojenské plavidlo|vojenskými plavidlami]] a 861 [[lietadlo|lietadlami]]. Vo svojej histórii sa Kanada okrem mierových misií [[Organizácia Spojených národov|OSN]] priamo zúčastnila aj vojnových konfliktov ako vojnová strana, konkrétne [[druhá búrska vojna|druhej búrskej vojny]], [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[kórejská vojna|kórejskej vojny]], [[druhá vojna v Perzskom zálive|druhej vojny v Perzskom zálive]] a [[sovietska intervencia v Afganistane|intervencii v Afganistane]]. Pokiaľ by sme započítali aj prehistóriu Kanady – tak je nutné pripočítať ešte významnú úlohu Kanaďanov v [[britsko-americká vojna|britsko-americkej vojne]]. Medzi marcom a októbrom 2011 sa Kanadské ozbrojené sily podieľali na intervencii NATO v [[Občianska vojna v Líbyi|líbyjskej občianskej vojne]].<ref>[http://www.cbc.ca/news/politics/story/2011/10/20/pol-libya-mission-end-two-weeks.html "Canada's Libya mission to end in 2 weeks"]. CBC News, 20 October 2011. Retrieved 2011-12-30.</ref> Zvláštne oddiely určené na boj s prírodnými katastrofami ([[Disaster Assistance Response Team]], DART) zasahovali v [[21. storočie|21. storočí]] pri troch mimoriadne rozsiahlych katastrofách: [[zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004]], [[zemetrasenie v Kašmíre v roku 2005|zemetrasenie v Kašmíre]] (2005) a [[hurikán Katrina|hurikáne Katrina]] (2005). === Zahraničná politika === [[Súbor:Prime Minister Keir Starmer meets Canada's Mark Carney - September 26 2025 (02).jpg|thumb|Kanadský predseda vlády [[Mark Carney]] a britský predseda vlády [[Keir Starmer]] v [[Londýn]]e]] Kanada má úzke zahraničné vzťahy s [[USA]], s ktorými má najdlhšie nebránenú hranicu na svete, alebo napr. spoločnú vzdušno-kozmickú obranu ([[North American Aerospace Defense Command|NORAD]]). Obe krajiny spolu často kooperujú ako na politickej, tak aj vojenskej úrovni a ich ekonomiky sú veľmi úzko spojené (tiež [[Severoamerická menová únia]]). Okrem toho má Kanada nadštandardné vzťahy s [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko]]m, dvomi bývalými imperiálnymi mocnosťami, ktoré hrali nezastupiteľnú úlohu pri jej vzniku – je členom [[Spoločenstvo národov|Commonwealthu]] a [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|La Francophonie]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=James|meno=Patrick|titul=Handbook of Canadian Foreign Policy|editori= Michaud, Nelson; O'Reilly, Marc J|vydavateľ=Lexington Books|rok=2006|strany=213–214, 349–362|isbn=073911493X}}</ref> Zhruba od polovice 20. storočia je Kanada advokátom multilateralizmu a vyvíja úsilie na dosiahnutie riešenia globálnych problémov v spolupráci s inými národmi. Jednou z prvých výrazných demonštrácií tohto stanoviska je vystupovanie [[Lester B. Pearson|Lestera B. Pearsona]] pri [[Suezská kríza|Suezskej kríze]], ktorý presadzoval vyslanie [[Mierové sily OSN|mierových síl OSN]] do oblasti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Holloway|meno=Steven Kendall|titul=Canadian foreign policy: defining the national interest|vydavateľ=University of Toronto Press|rok=2006|strany=102–103|url=http://books.google.com/books?id=MSHy65g7M7wC&pg=PA102|isbn=1551118165}}</ref> Kanada hrá v oblasti mierových misií [[Organizácia spojených národov|OSN]] vedúcu úlohu, zúčastnila sa ich už viac ako päťdesiat, vrátane tých pred rokom 1989, v posledných rokoch sa však jej príspevok kráti. == Ekonomika == Kanada patrí medzi hospodársky [[rozvinutá krajina|najrozvinutejšie]] štáty sveta. Je jedným z najbohatších štátov s vysokými príjmami na jedného obyvateľa. Životná úroveň v krajine je tak veľmi vysoká. Kanada je členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] a skupiny [[G8]]. Najužšie hospodárske väzby má s USA. Jej [[hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomika]] je [[trhová ekonomika|trhová]] a hoci viac regulovaná ako v susedných Spojených štátoch, menej regulovaná než vo väčšine európskych štátov. Tradične má nižší [[hrubý domáci produkt]] na obyvateľa ako jej južný sused (bohatstvo je však rozdelené rovnomernejšie), tiež však vyššie než veľké rozvinuté západoeurópske ekonomiky. V poslednom desaťročí ekonomika Kanady celkovo rýchlo rástla a krajina si zachovala nízku [[nezamestnanosť]]. V roku 2006 bola nezamestnanosť 6,3%, čo je najlepší výsledok za posledných 30 rokov. Najvyššie hodnoty naopak dosahuje na [[Newfoundland]]e a [[Labrador (polostrov)|Labradore]], a to okolo 14,5%. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Ontario farm.jpg|náhľad|vpravo|Obilná farma v blízkosti mesta [[Kitchener (Ontário)|Kitchener]] v [[Ontário|Ontáriu]]]] Kanada je jedným z najdôležitejších svetových dodávateľov poľnohospodárskych produktov. Krajinu môžeme považovať za jednu zo svetových obilníc, i napriek tomu, že poľnohospodárska pôda zaberá len 4,5 % rozlohy štátu. Poľnohospodárstvo sa zakladá na farmárskej veľkovýrobe špecializovanej na výrobu [[obilie|obilia]], [[mlieko (cicavce)|mlieka]] a [[mäso|mäsa]]. Bývalé kanadské [[préria|prérie]] sú dnes jednými z najdôležitejších oblastí pestovania [[pšenica|pšenice]], [[jačmeň|jačmeňa]] a [[kukurica|kukurice]]. Ich najväčším producentom je provincia Saskatchewan. Ďalšie významné plodiny sú aj [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[sója]] a [[kapusta repková pravá|repka]], z ktorých sa vyrábajú jedlé a priemyselné oleje. Na juhu, pri hraniciach s USA, sú podmienky vhodné na pestovanie [[tabak (rod)|tabaku]], [[zelenina|zeleniny]] a [[ovocie|ovocia]] (najmä jabĺk). V atlantických provinciách sa pestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]]. V živočíšnej výrobe má význam chov [[hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]], [[ošípaná|ošípaných]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], kožušinových zvierat a [[rybolov]]. Poľnohospodárstvo zamestnáva len 3% ekonomicky aktívnych obyvateľov.<ref name="cia" /> Medzi rozvinutými krajinami je však Kanada neobvyklá v miere dôležitosti primárneho sektora na čele s ťažbou [[drevo|dreva]]. Kanada býva neraz označovaná ako krajina [[les]]ov, keďže lesy pokrývajú približne 40% povrchu krajiny. Po Rusku a Brazílii má najrozľahlejšie lesy sveta. Najrozšírenejšie sú ihličnaté lesy kanadskej [[tajga|tajgy]]. Drevo z lesov sa ťaží a spracúva v Kanade, čím sa krajina zaraďuje medzi najväčších producentov dreva na svete. === Priemysel === [[Súbor:Pumpjack Drayton Valley 03.jpg|náhľad|Ťažba [[ropa|ropy]] v [[Drayton Valley]] v [[Alberta|Alberte]]]] V minulom storočí rast výroby, ťažby a služieb premenil ekonomiku z poľnohospodársky zameraného štátu na predovšetkým urbanizovaný priemyselný štát. Kanada vlastní veľké nerastné bohatstvo, pričom má veľmi veľké zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] pri východnom pobreží a veľké zásoby [[ropa|ropy]] a plynu v [[Alberta|Alberte]] a čiastočne aj v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]] a [[Saskatchewan]]e. Kanadské ropné zásoby sú tak druhé najväčšie na svete, hneď za [[Saudská Arábia|Saudskou Arábiou]]. Kanada je najväčším svetovým vývozcom [[zinok|zinku]] a [[urán (chemický prvok)|uránu]] a popredným svetovým vývozcom [[zlato|zlata]], [[nikel|niklu]], [[hliník]]a, [[olovo|olova]] a [[železná ruda|železnej rudy]]. Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú [[hutníctvo]] a hydroenergetika. Ide o jeden z nemnohých rozvinutých štátov sveta, ktorý energiu vyváža. V [[Quebec]]u, Britskej Kolumbii, [[Newfoundland a Labrador|Newfoundlande a Labradore]], [[Ontário|Ontáriu]] a [[Manitoba|Manitobe]] je k dispozícii veľmi lacná energia z [[vodná elektráreň|vodných elektrární]]. Kanada má tiež značne veľký výrobný sektor, predovšetkým na juhu v Ontáriu, kde je dôležitý hlavne [[automobilový priemysel]] a ďalej potom na juhu Quebecu, kde sídli mnoho firiem zaoberajúcich sa [[kozmonautika|kozmonautikou]] a kozmickým priemyslom. Spracovateľský priemysel je zastúpený výrobou papiera a spracovaním dreva. Zvyšuje sa význam [[petrochémia|petrochémie]] a [[strojárstvo|strojárstva]]. Tradičné priemyselné odvetvie je [[potravinársky priemysel]]. Najvýznamnejšia priemyselná oblasť je okolie Veľkých kanadských jazier a územie povodia Rieky svätého Vavrinca, na ktoré pripadá 75% produkcie kanadského priemyslu. Významné priemyselné strediská sú [[Montreal]], [[Edmonton]], [[Calgary]] (s petrochemickým, potravinárskym a hutníckym priemyslom) a v tichomorskej oblasti [[Vancouver]]u (námorný prístav, drevospracujúci priemysel, farebné hutníctvo). V priemysle prevládajú moderné technológie a automatizácia. === Obchod a služby === [[Súbor:Toronto skyline, 2024 (52592814618).jpg|náhľad|vľavo|[[Toronto]], finančné centrum Kanady]] [[Súbor:Canada Exports Treemap 2017.svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] z roku 2017]] Rovnako ako v ostatných krajinách rozvinutého sveta dominuje v kanadskej ekonomike sektor služieb, ktorý zamestnáva tri štvrtiny Kanaďanov. V posledných desaťročiach sa veľmi rozvinul [[cestovný ruch]]. Skvostné prírodné poklady Kanady sa chránia v [[zoznam národných parkov v Kanade|národných parkoch]], ktoré často navštevujú turisti. Krajina javorového listu je na javory naozaj bohatá. Krásy prírody však možno obdivovať hlavne v menej prístupných oblastiach v horách alebo severozápade kanady, kde sa nachádzajú početné jazerá. Do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] je zaradených 15 kanadských lokalít. Viaceré z nich chránia výtvory pôvodných obyvateľov.<ref name=":0" /> Kanada je vo vysokej miere závislá na [[medzinárodný obchod|medzinárodnom obchode]], najmä so Spojenými štátmi. Bilaterálna dohoda medzi Kanadou a USA z roku 1989 (FTA) a predovšetkým [[Severoamerická dohoda o voľnom obchode]] (NAFTA) z roku 1994, zahŕňajúca aj [[Mexiko]], spustila dramatický rast miery ekonomického prepojenia s USA. V roku 2001 krajina úspešne prekonala ekonomický pokles a udržiava si tak najlepší celkový výkon ekonomiky medzi krajinami G8. Od polovice deväťdesiatych rokov je štátny rozpočet v trvalom prebytku, vďaka čomu dochádza k pokračujúcemu znižovaniu štátneho dlhu. Kanada má priaznivú obchodnú bilanciu. Čo sa týka [[vývoz (obchod)|exportu]], vyváža najmä drevo, nerastné suroviny, energiu, nákladné automobily a niektoré potraviny, ako napríklad javorový sirup. Dováža strojárske výrobky, dopravné prostriedky a priemyselný tovar. === Veda a technológie === [[Súbor:ISS-59 Canadarm2 robotic arm and solar arrays above the South Pacific Ocean.jpg|náhľad|vpravo|Robotický manipulátor [[Mobile Servicing System|Canadarm2]] na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] (ISS)]] V roku 2018 Kanada vynaložila približne 34,5 miliárd [[kanadský dolár|kanadských dolárov]] na domáci výskum a vývoj, z ktorých približne 7 miliárd poskytla federálna vláda a vlády jednotlivých provincií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spending on research and development, 2018 intentions | url = https://www150.statcan.gc.ca/n1/daily-quotidien/181212/dq181212c-eng.htm | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti má Kanada 15 laureátov [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za [[zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|fyziku]], [[zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|chémiu]] a [[zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|medicínu]], a umiestnila sa na štvrtom mieste na svete v oblasti kvality vedeckého výskumu v hlavnom prieskume medzinárodných vedcov z roku 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canada ranked fourth in the world for scientific research | url = https://www.theglobeandmail.com/news/national/canada-ranked-fourth-in-the-world-for-scientific-research/article4571162/ | vydavateľ = theglobeandmail.com | dátum vydania = 2012-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Kanade sídlia tiež viaceré svetové technologické firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 250 Canadian ICT Companies | url = https://www.branham300.com/index.php?year=2014&listing=1 | vydavateľ = branham300.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200113065219/https://www.branham300.com/index.php?year=2014&listing=1 | dátum archivácie = 2020-01-13 }}</ref> Kanada má jednu z najvyšších úrovní prístupu na internet na svete s takmer 34 miliónmi používateľov, čo v roku 2017 predstavovalo 92,70% z celkovej populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = North America Internet Usage Statistics, Population and Telecommunications Reports | url = https://www.internetworldstats.com/stats14.htm#north | vydavateľ = internetworldstats.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191125082008/https://www.internetworldstats.com/stats14.htm#north | dátum archivácie = 2019-11-25 }}</ref> [[Canadian Space Agency|Kanadská vesmírna agentúra]] koordinuje vesmírny program, ktorého činnosť spočíva najmä v prieskume [[vesmír]]u, [[planéta|planét]], [[letectvo|leteckom]] výskume a vývoji [[nosná raketa|rakiet]] a [[umelá družica|satelitov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canadian Space Milestones | url = http://www.asc-csa.gc.ca/eng/about/milestones.asp | vydavateľ = asc-csa.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanada sa stala treťou krajinou na svete, ktorá po Sovietskom zväze a Spojených štátoch navrhla a vyrobila satelit. Vedecká družica [[Alouette 1]] vyštartovala [[29. september|29. septembra]] [[1962]] pomocou americkej nosnej rakety [[Thor-Agena|Thor DM-21 Agena-B]] z [[Vandenberg Air Force Base|Vandenbergovej základne vzdušných síl]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Angelo | meno = Joseph A. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Space and Astronomy | vydanie = | vydavateľ = Infobase Publishing | miesto = New York | rok = 2014 | počet strán = 753 | url = | isbn = 978-1-4381-1018-9 | kapitola = | strany = 22 | jazyk = }}</ref> Prvým Kanaďanom vo vesmíre sa stal [[Marc Garneau]], ktorý [[5. október|5. októbra]] [[1984]] vyštartoval s misiou [[STS-41-G]] na palube [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Challenger (raketoplán)|''Challenger'']] z [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] na [[Florida|Floride]]. Výrazný je tiež kanadský technologický prínos na stavbe a prevádzke [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] (ISS). Kanada je priekopníkom v kozmickej robotike, keďže vyvinula robotický manipulátor [[Remote Manipulator System|Canadarm]], ktorý bol súčasťou raketoplánu, a mobilnú platformu [[Mobile Servicing System]], umiestnenú na ISS. Kanadský kozmický priemysel vyvinul a vyrobil od 60. rokov 20. storočia viacero typov satelitov, napr. [[Radarsat-1]] a [[Radarsat-2|2]], [[ISIS (satelit)|ISIS]] a [[MOST (satelit)|MOST]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Canadian Aerospace Industry praises the federal government for recognizing Space as a strategic capability for Canada | url = https://www.newswire.ca/news-releases/the-canadian-aerospace-industry-praises-the-federal-government-forrecognizing-space-as-a-strategic-capability-for-canada-539561751.html | vydavateľ = newswire.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanada vyrobila tiež jednu z najúspešnejších a najpoužívanejších [[sondážna raketa|sondážnych rakiet]] na svete, [[Black Brant (raketa)|Black Brant]]. Od roku 1961 bolo vypustených vyše 1 000 týchto rakiet.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Godefroy | meno = Andrew B. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Canadian Space Program (From Black Brant to the International Space Station) | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = Kingston, Ontário | rok = 2017 | počet strán = 324 | url = | isbn = 978-3-319-40105-8 | kapitola = | strany = 41 | jazyk = }}</ref> === Doprava === Dopravné systémy Kanady sú veľmi rozvinuté a sofistikované. Kanada je bytostne závislá od dopravnej infraštruktúry, ktorá pomáha vytvárať ilúziu kompaktnej krajiny. Dominuje automobilová doprava, ale vzhľadom na veľkú rozlohu štátu sa stále výraznejšie presadzuje v osobnej preprave letecká doprava. Suroviny sa transportujú aj loďami či ropovodmi a plynovodmi. Železničná doprava stratila svoje postavenie v doprave ľudí a zameriava sa na prepravu tovarov. Posledný transkontinentálny rýchlik prestal premávať približne na sklonku 20. storočia.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L.|titul=Geografia pre 2. ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský kartografický ústav|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=90,91}}</ref> == Kultúra == [[Súbor:Hand held maple leaf.jpg|náhľad|vpravo|[[javor|Javorový]] list, národný a kultúrny symbol Kanady]] Kanadská kultúra predstavuje veľmi nesúrodú zmes rôznych tradícií a kultúr. Pretrvávajú v nej zvyšky tradície pôvodných obyvateľov ([[Indiáni|Indiánov]] a [[Inuiti|Inuitov]]), ako aj tradícia prisťahovalcov, hlavne [[Francúzi|Francúzov]], [[Íri|Írov]], [[Škóti|Škótov]] a [[Angličania|Angličanov]]. V súčasnosti je tu veľmi silný vplyv americkej kultúry, najmä na anglicky hovoriacich obyvateľov. Keďže Kanada je geograficky rozsiahla a etnicky veľmi diverzifikovaná oblasť, existujú tu značné kultúrne rozdiely medzi provinciami a hierarchicky nižšími regiónmi. Kanadská kultúra je zároveň stále ovplyvňovaná súčasnou imigráciou ľudí z celého sveta. Mnohí Kanaďania si tento [[multikulturalizmus]] oceňujú. Ku kultúrnemu rázu krajiny patria [[kovboj]]i. Mnohí sa už scivilizovali, ale niektorí žijú spätí s prírodou tak, ako celé stáročia. Kanadské národné symboly sú silne ovplyvnené prírodnými podmienkami Kanady, jej históriou a tiež tradíciami prvých národov. Najrozšírenejším a najznámejším štátnym symbolom je javorový list, ktorého prvé používanie sa datuje až do [[18. storočie|18. storočia]] a ktorý je vyobrazený na súčasnej [[Vlajka Kanady|kanadskej vlajke]]. === Hudba === Dôležitou súčasťou miestnej kultúry je [[Hudba|hudobná]] tvorba. Významným hudobným skladateľom je [[Howard Shore]]. Jeden z najvýznamnejších svetových klavírnych virtuózov bol [[Glenn Gould]]. V jazze sa presadil [[Oscar Peterson]]. Priekopníkmi v populárnej a rockovej hudbe boli [[Leonard Cohen]], [[Paul Anka]] a [[Neil Young]]. Neskôr si status globálnych celebrít vyslúžili [[Celine Dion]], [[Bryan Adams]], [[Alanis Morissette]] a [[Shania Twain]]. Celkom nedávno potom [[Avril Lavigne]], [[Nelly Furtado]] či [[Michael Bublé]]. Prvou globálnou "YouTube hviezdou" sa stal [[Justin Bieber]], neskôr sa na svetovú scénu pridal [[Shawn Mendes]]. === Kinematografia === Kanaďania sa tradične presadzujú aj v [[Hollywood|Hollywoode]] a v amerických televíznych produkciách, ktoré im sú schopné zaistiť globálne popularitu (kanadský [[filmové dielo|film]] a [[Televízia (prenos)|televízia]]). Hviezdami Hollywoodu bola ešte v nemej ére [[Marie Dresslerová]] a [[Norma Shearerová]]. V ére klasického Hollywoode to bola [[Mary Pickford]]. Neskôr sa hviezdami plátien stali [[Jim Carrey]], [[Christopher Plummer]], [[Michael Fox]], [[Keanu Reeves]] a ďalší. K najmladším kanadským hviezdam patrí [[Ryan Gosling]]. Z režisérov sa presadili [[James Cameron]] a [[David Cronenberg]]. === Kuchyňa === [[Súbor:CanadianCuisineSubset.png|náhľad|vpravo|175px|Zhora v smere hodinových ručičiek: [[montrealské údené mäso]], [[javorový sirup]], [[poutine]], [[Nanaimo rezy]], [[butter tart]] a [[slanina (pokrm)|slanina]]]] Rôznorodá kanadská kuchyňa sa značne líši v závislosti od [[región (Kanada)|regiónu]]. Bývalý kanadský premiér [[Joe Clark]] sa o kanadskej kuchyni vyjadril: ''„Kanada má kuchyňu kuchýň. Nie je ako dusený hrniec, ale švédsky stôl.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Let's eat Canadian, but is there really a national dish? | url = http://www.canada.com/montrealgazette/columnists/story.html?id=6ad83058-3f7b-4403-8aa8-dce47b16884e | vydavateľ = canada.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120823171831/http://www.canada.com/montrealgazette/columnists/story.html?id=6ad83058-3f7b-4403-8aa8-dce47b16884e | dátum archivácie = 2012-08-23 }}</ref> Na kanadskú kuchyňu vplýva hlavne [[britská kuchyňa|britská]], [[škótska kuchyňa|škótska]], [[írska kuchyňa|írska]], [[francúzska kuchyňa|francúzska]] a [[ázijská kuchyňa|ázijská]] kuchyňa, ale tiež zvyky a tradície [[prvé národy|prvých národov]]. Kuchyňa domorodcov pozostávala najmä z mäsa z ulovenej divokej zveri, nazbieraných bobúľ a vypestovaných plodín. V poslednom čase tu možno pozorovať aj značný vplyv [[Spojené štáty#Kuchyňa|kuchyne Spojených štátov]]. Všeobecne možno konštatovať, že kanadskú kuchyňu formovala a naďalej ovplyvňuje vlna prisťahovalcov, ktorí si sem priniesli svoje spôsoby prípravy pokrmov, pričom ich menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Z toho dôvodu nie je jednoduché definovať kanadské národné jedlo.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civitello | meno = Linda | autor = | odkaz na autora = | titul = Cuisine and Culture (A History of Food and People) | vydanie = | vydavateľ = Wiley | miesto = Hoboken | rok = 2011 | počet strán = 448 | url = | isbn = 978-1-118-09875-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>[[Súbor:Aged Canadian Whisky.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[whisky|Whiskey]] [[Canadian Club]]]] V súvislosti s kuchyňou je pre Kanadu typický hlavne [[javorový sirup]], ktorý sa získava z [[javor cukrový|javora cukrového]]. Spôsob získavania sirupu prevzali európski osadníci od severoamerických [[indián|indiánskych]] kmeňov, ktoré získavali sirup tým spôsobom, že narezali kmeň stromu do tvaru písmena V a do nádob zbierali vytekajúcu miazgu. Najviac javorového sirupu sa vyprodukuje v provincii [[Quebec]], čo predstavuje tri štvrtiny svetovej produkcie. Popularita sirupu sa vďaka jeho orechovo-medovej chuti rozšírila do celého sveta. Javorový sirup sa v kanadskej kuchyni nepoužíva len počas varenia, ale aj k ochuteniu rôznych [[dezert]]ov. Jedným z najobľúbenejších jedál je [[poutine]], ktoré pôvodne pochádza z provincie Quebec. Ide o [[zemiakové hranolčeky|hranolky]] s tvarohovým syrom poliate omáčkou brown gravy. Jedlo vzniklo v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] a spočiatku sa stretávalo s opovrhnutím, ale postupne sa stávalo čoraz populárnejším a v súčasnosti patrí medzi symboly quebeckej kultúry a tradičné kanadské recepty. Z Quebecu pochádza aj pikantný mäsový koláč [[tourtière]], ktorý sa pečie obvykle s bravčovou, teľacou alebo zverinovou náplňou. Významnú úlohu zohrávajú v rámci kanadskej kuchyne židovskí prisťahovalci, ktorí sem prišli na konci 18. storočia. V židovských komunitách žijúcich v [[Montreal]]e pôvodne vznikli dnes veľmi obľúbené jedlá ako [[montrealský bagel]] alebo [[montrealské údené mäso]]. V Kanade sú tiež populárne [[Nanaimo rezy]], ktorých názov je odvodený od mesta [[Nanaimo]] v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]]. Nanaimo rezy sú nepečený dezert z vrstiev pudingového krému, čokolády a kokosu. K tradičným kanadským jedlám patria i rôzne [[huby]], [[hovädzie mäso]] so zázvorovou omáčkou, [[slanina (pokrm)|slanina]], [[ryby (v najširšom zmysle)|ryby]], [[homárovité|homáre]], morské [[riasa (vodný organizmus)|riasy]], [[lastúrniky|mušle]], [[kreveta|krevety]], [[fazuľa]] na akýkoľvek spôsob, hranolky, pšeničné placky [[bannock (jedlo)|bannock]], sladké košíčky [[butter tart|butter tarts]], [[batát|sladké zemiaky]], divoká [[ryža (potravina)|ryža]], [[tvaroh]]ový [[syr]] a pod. Rozšírený je aj údený losos, resp. sušený losos (''salmon jerky''). V niektorých oblastiach Kanady sa chodí na lov, pričom sa lovia hlavne [[sob]]y alebo divoká [[hydina (vtáctvo)|hydina]] (jarabice, tetrovy a snehule). Z morských živočíchov sa lovia tulene a z ich plutiev sa varí polievka. Niektorí domorodci jedia tiež medvedie a bobrie mäso, ale nie je to príliš obvyklé. Kanaďania zvyčajne nevaria teplé jedlá niekoľkokrát denne, ale namiesto obeda si zabalia [[sendvič]] alebo [[zemiakové lupienky|čipsy]]. Varia skôr až večer, kedy sa rodina zíde doma. Vo veľkých mestách je obľúbené [[rýchle občerstvenie]]. pričom najviac sú rozšírené stánky s [[hotdog]]mi, [[hamburger]]mi, mäsovými guľkami alebo [[shish taouk]]om, čo sú špízy podobné tureckému [[kebab]]u. V letných mesiacoch sú obľúbené rôzne druhy [[zmrzlina|zmrzliny]]. Najväčším fast foodovým reťazcom v Kanade je [[Tim Hortons]], ktorý ponúka najmä rôzne sladkosti (šišky, mafiny, croissanty, koláčiky), kávu, bagely a sendviče. Pomenovaný je podľa jedného zo zakladateľov, hokejistu [[Tim Horton|Tima Hortona]]. Kanaďania však sledujú aj trendy zdravého životného štýlu a snažia sa im prispôsobovať. Takmer vo všetkých [[supermarket]]och je možné nájsť oddelenia zdravej výživy a alternatívnych spôsobov stravovania. Podporované sú tiež regionálne potraviny a miestni farmári. Na území Kanady platí čiastočná [[prohibícia]]. Alkohol je možné zakúpiť iba v špecializovaných predajniach a veková hranica na kúpu alkoholu je vo väčšine provincií 19 rokov (okrem [[Alberta|Alberty]], [[Quebec]]u a [[Manitoba|Manitoby]], kde je to 18 rokov). Alkohol sa nesmie piť na verejnosti a pri prevážaní autom musí byť uložený v batožinovom priestore mimo dosahu všetkých cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Miestne špecifiká | url = https://www.mzv.sk/web/ottawa/cestovanie/miestne_specifika | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-12 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Z nápojov je zaujímavý alkoholický [[Caesar (koktail)|Caesar]] koktail, ktorý obsahuje vodku, caesar zmes (zmes paradajkovej šťavy a vývaru z mušlí), pálivú omáčku a [[Worcestrová omáčka|Worcestrovú omáčku]]. Servíruje sa vo veľkom pohári s ľadom, ktorý je lemovaný [[zeler]]ovou soľou a typicky je zdobený stonkou zeleru. Od koktailu [[Bloody Mary (kokteil)|Bloody Mary]] sa odlišuje predovšetkým použitím vývaru z mušlí. Môže byť zamieňaný s koktailom Michelada, ktorý má podobné aromatické zložky, ale namiesto vodky obsahuje pivo. Caesar koktail vynašiel v roku [[1969]] [[Walter Chell]], manažér reštaurácie v [[Calgary]], pri príležitosti oslavy otvorenia novej talianskej reštaurácie v meste. Koktail je v Kanade veľmi obľúbený a každoročne sa ich tu predá vyše 350 miliónov. K najväčším výrobcom [[pivo|piva]] v Kanade patria [[Labatt Brewing Company]], [[Molson Coors Brewing Company]] a [[Sleeman Breweries]]. Z alkoholických nápojov je v Kanade rozšírené aj konzumovanie [[whisky|whiskey]]. K najznámejším [[kanadská whisky|kanadským whiskey]] patrí [[Crown Royal]], [[Canadian Club]] a [[Guard House]]. Kanadské whiskey zrejú v tradičných dubových sudoch. === Šport === [[Súbor:Canada2010WinterOlympicsOTcelebration.jpg|náhľad|vpravo|[[Kanadské národné hokejové mužstvo]] oslavuje zisk zlatých medailí na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i]] Oficiálnymi národnými športami Kanady sú [[ľadový hokej]] a [[lakros]]. Najmä hokej je národne najobľúbenejší šport v krajine. Sedem kanadských tímov sa zúčastňuje [[NHL]] ([[Toronto Maple Leafs]], [[Montreal Canadiens]], [[Vancouver Canucks]], [[Ottawa Senators]], [[Calgary Flames]], [[Edmonton Oilers]] a [[Winnipeg Jets]]). Najslávnejší kanadskí hokejisti patria aj k najslávnejším hokejistom všetkých dôb: [[Wayne Gretzky]], [[Mario Lemieux]], [[Gordie Howe]], [[Sidney Crosby]], [[Bobby Orr]], [[Mark Messier]], [[Maurice Richard]], [[Joe Sakic]], [[Marcel Dionne]], [[Steve Yzerman]], [[Phil Esposito]], [[Martin Brodeur]] a iní. Ďalšie obľúbené športy sú [[kanadský futbal]] a [[curling]]. Široko rozšírené sú [[golf]], [[baseball]], [[Lyžovanie|lyžiarske športy]], [[futbal]], [[volejbal]] a [[basketbal]]. V roku [[2010]] sa vo [[Vancouver|Vancouveri]] konali [[Zimné olympijské hry 2010|Zimné olympijské hry]]. Majstrom sveta v pretekoch Formuly 1 sa stal [[Jacques Villeneuve]]. Najslávnejším kanadským basketbalistom je [[Steve Nash]] (narodený v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]). Veľkým športovým symbolom je jednonohý bežec [[Terry Fox]]. Tri zlaté olympijské medaily majú rýchlokorčuliari [[Charles Hamelin]] a [[Marc Gagnon]], veslárka [[Kathleen Heddleová]] a [[Marnie McBeanová]], dve zlaté majú rýchlokorčuliari [[Catriona LeMayová-Doanová]], [[Gaétan Boucher]] a [[François-Louis Tremblay]], biatlonistka [[Myriam Bédardová]], bobistka [[Kaillie Humphriesová]] a [[Heather Moyseová]], plavci [[Alex Baumann]] a [[George Hodgson]], synchronizovaná plavkyňa [[Carolyn Waldo]] a lyžiar na bubnoch [[Alexandre Bilodeau]]. Tiež šprintéri [[Donovan Bailey]], rodák z Jamajky, a [[Percy Williams]] sú dvojnásobnými zlatými olympijskými medailistami. K športovým ikonám Kanady patrí aj rýchlokorčuliarka [[Clara Hughesová]], boxer [[Lennox Lewis]] či cyklista [[Ryder Hesjedal]], ktorý vyhral [[Giro d’Italia]]. == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Canada|wikt=Kanada}} == Externé odkazy == * [http://www.gc.ca/ Oficiálna stránka kanadskej vlády] * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada - Amnesty International Report 2011 | url = http://www.amnesty.org/en/region/canada/report-2011 | dátum prístupu = 2011-08-16 | vydavateľ = [[Amnesty International]] | jazyk = Anglicky}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada (2011) | url = http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=22&year=2011&country=8011 | dátum prístupu = 2011-08-16 | vydavateľ = [[Freedom House]] | jazyk = Anglicky}} {{Kanadské provincie a teritóriá}} {{Krajiny G8}} {{NATO}} {{OECD}} {{Severná Amerika}} {{WTO}} {{OBSE}} {{APEC}} [[Kategória:Kanada| ]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Konštitučné monarchie]] [[Kategória:Federácie]] [[Kategória:Britské kolónie]] [[Kategória:Krajiny G8]] [[Kategória:Krajiny G20]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Štáty a teritóriá založené v 1867]] [[Kategória:Členovia OSN]] m1d9lh4xl6xp6xtyabytdz9avnmeghi 0 4071 8233033 8228687 2026-06-14T04:10:43Z Kadaj774 297844 8233033 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Julija Svyrydenková]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 467 764 | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba ​​0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len ​​251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] p3udwyhoeqqfq01a1hnqu1vnz4nnbh6 8233062 8233033 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 8226351 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Julija Svyrydenková]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba ​​0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len ​​251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 9qisdwu9u132ct0looqsa021m21e3j6 0 4273 8233034 8228891 2026-06-14T04:41:37Z ~2026-34915-55 297846 /* Úmrtia */ 8233034 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] až [[31. december]] – [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]] * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] – [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[24. máj]] – Sa konalo podujatie [[Noc múzeí a galérií]] * [[31. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] – [[Radek Černoch]], český právnik, právny historik (romanista) a odborník na dedičské právo (* [[1986]]) * {{0}}6. január – [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * 10. január – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * [[13. január]] – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * 13. január – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * 11. február – [[Marián Brezáni]], slovenský textár, skladateľ a aforista (* [[1966]]) * [[13. február]] – [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * 16. február – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * 28. február – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}1. máj – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) * [[23. máj]] – [[Philip Aaberg]], americký klavirista a hudobný skladateľ (* [[1949]]) * [[24. máj]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]]) * [[28. máj]] – [[Claude Lemieux]], kanadský hokejista (* [[1965]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Anthony Head]], anglický herec (* [[1954]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Marjane Satrapiová]], francúzsko-iránska komiksová autorka, ilustrátorka, režisérka animovaných filmov a autorka kníh pre deti (* [[1969]]) * [[11. jún]] – [[David Hockney]], britský výtvarník a fotograf (* [[1937]]) [[Kategória:2026| ]] nswjconnb70t3i8how5waq4nu6ikudo 0 4778 8232831 7477752 2026-06-13T17:36:45Z Akul59 168826 autoritné údaje 8232831 wikitext text/x-wiki {{Infobox slovenský okres | kód = 504 | predvoľba = 041 | počet miest = 1 | počet obcí = 13 }} {{Úvod Slovenský okres|504}} Od roku 1960 do 1996 bol zlúčený s [[Okres Čadca|okresom Čadca]] so sídlom v [[Čadca|Čadci]]. == Dejiny == === Do roku 1922 === Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Kysucké Nové Mesto súčasťou [[Trenčianska župa|Trenčianskej župy]]. Z pohľadu [[slúžnovský okres|slúžnovských okresov]] patrilo spočiatku územie do ''horného okresu'', neskôr do ''tretieho horného okresu'' a od prvej polovice 19. storočia do ''Žilinského okresu''. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Kysuckom Novom Meste. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Kysucké Nové Mesto, ktorý vydržal až do roku 1922.<ref name="upvs">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Okres Kysucké Nové Mesto - ÚPVS|url=https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_99946b4c-8f8a-402a-b4b0-371cd8e66500|dátum prístupu=2021-05-23}}</ref><ref name="kysucesk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach|url=https://www.kysuce.sk/cl/45/uzemnospravne-rozdelenie-kysuc-statna-a-verejna-sprava-na-kysuciach.html|dátum prístupu=2021-05-24}}</ref> === Roky 1923 – 1960 === Okres Kysucké Nové Mesto vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnej dobe obsahoval naviac aj časť územia obce [[Dlhá nad Kysucou]] a [[Zádubnie]] (dnes časť Žiliny). Najväčší rozdiel bol v tom, že tu patrilo aj okolie [[Krásno nad Kysucou|Krásna nad Kysucou]] a obce [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickej doliny]]. Územie sa stalo najskôr súčasťou [[Považská župa|Považskej župy]], po zániku župného usporiadania a prechode na [[krajinské zriadenie]] v roku 1928 súčasťou [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovenskej krajiny]] a po obnovení žúp v roku 1940 [[Trenčianska župa (prvá slovenská republika)|Trenčianskej župy]]. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny. V roku 1949 bola časť územia dnešnej obce Dlhá nad Kysucou prevedená do [[Čadca (okres)|okresu Čadca]]. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Kysucké Nové Mesto sa stalo súčasťou [[Žilinský kraj (1949 – 1960)|Žilinského kraja]].<ref name="upvs"/><ref name="kysucesk"/> === Po roku 1960 === Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol okres Kysucké Nové Mesto zrušený a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Celé územie sa zároveň stalo súčasťou novovzniknutého [[Stredoslovenský kraj|Stredoslovenského kraja]], kde zotrvalo až do zrušenia krajov v roku 1990. Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 znovu vznikol okres Kysucké Nové Mesto ako súčasť [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]], avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce [[Dunajov]], [[Zborov nad Bystricou]], [[Klubina]], [[Stará Bystrica]], [[Radôstka]] a [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] zostali súčasťou okresu Čadca. == Poloha == Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a je rozlohou najmenším okresom na [[Slovensko|Slovensku]] (s výnimkou mestských okresov tvoriacich [[Bratislava|Bratislavu]] a [[Košice]]).<ref name="upvs"/> Okres je uzavretý medzi [[Čadca (okres)|okresom Čadca]] na severe a [[Žilina (okres)|okresom Žilina]] na juhu. Územie je rozdelené medzi pohoria [[Javorníky]] na západe a [[Kysucká vrchovina]] na východe. Najvyšším vrchom okresu je {{mnm|999}} vysoká [[Ľadonhora]] v Kysuckej vrchovine nad obcou Horný Vadičov. Spolu s územím [[Čadca (okres)|okresu Čadca]] tvorí okres Kysucké Nové Mesto historický región [[Kysuce]]. V minulosti (podľa delenia z rokov [[1980]]/[[1981]]) tieto dva okresy tvorili rovnomennú [[región cestovného ruchu|oblasť cestovného ruchu]]. V súčasnosti však spolu s ďalšími okresmi tvorí [[región cestovného ruchu]] [[Horné Považie]]. Hlavným vodným tokom okresu je rieka [[Kysuca]], jej najdlhšími prítokmi sú [[Vadičovský potok]] a [[Neslušanka]]. == Obyvateľstvo == Do okresu patrí 14 obcí, z toho jedna so štatútom mesta ([[Kysucké Nové Mesto]]). Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach, ale najmä v Javorníkoch sú po kopcoch roztrúsené osady ([[kopanica|kopanice]]), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely. == Doprava == Hlavným cestným koridorom okresu je [[cesta I. triedy 11 (Slovensko)|cesta I/11]], súčasť [[Európska cesta 75|E75]], ktorá vedie z Česka údolím Kysuce cez Kysucké Nové Mesto do Žiliny. V jej koridore je plánovaná výstavba [[Diaľnica D3 (Slovensko)|diaľnice D3]], ktorá prevezme jej tranzitnú funkciu. V okrese sa nenachádza žiadna [[cesta II. triedy]]. Jedinou železničnou traťou v okrese je dvojkoľajná elektrifikovaná [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trať zo Žiliny cez Kysucké Nové Mesto do Česka]], súčasť bývalej [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá takisto vedie údolím Kysuce. == Zoznam obcí okresu Kysucké Nové Mesto == {| class="wikitable sortable" !Obec !Typ !Rozloha !Počet obyvateľov (31.12.2017) !Hustota obyvateľstva |- |[[Dolný Vadičov]] |[[obec]] |5,95 |480 |80,67 |- |[[Horný Vadičov]] |[[obec]] |20,81 |1619 |77,80 |- |[[Kysucké Nové Mesto]] |[[mesto]] |26,41 |15132 |572,96 |- |[[Kysucký Lieskovec]] |[[obec]] |12,32 |2354 |191,07 |- |[[Lodno]] |[[obec]] |8,85 |1001 |113,11 |- |[[Lopušné Pažite]] |[[obec]] |4,27 |452 |105,85 |- |[[Nesluša]] |[[obec]] |25,48 |3153 |123,74 |- |[[Ochodnica]] |[[obec]] |18,05 |1934 |107,15 |- |[[Povina]] |[[obec]] |19,13 |1171 |61,21 |- |[[Radoľa]] |[[obec]] |6,72 |1489 |221,58 |- |[[Rudina]] |[[obec]] |6,27 |1802 |287,40 |- |[[Rudinka]] |[[obec]] |3,14 |382 |121,66 |- |[[Rudinská]] |[[obec]] |10,77 |985 |91,46 |- |[[Snežnica]] |[[obec]] |5,51 |1009 |183,12 |- |Celkom: | |173,68 |32963 |189,79 |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == {{Pamiatky v okrese|Kysucké Nové Mesto}} * [[Zoznam okresov na Slovensku]] * [[Administratívne členenie Slovenska]] * [[SYTEV]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Kysucké Nové Mesto District}} == Externé odkazy == * [{{MOŠ URL|okres|504}} Okres Kysucké Nové Mesto v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR] {{Obce okresu Kysucké Nové Mesto|stav=uncollapsed}} {{Okresy Žilinského kraja|stav=uncollapsed}} {{Okresy Slovenska|stav=collapsed}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žilinský kraj|Kysucké Nové Mesto]] [[Kategória:Okresy na Slovensku|Kysucké Nové Mesto]] [[Kategória:Okres Kysucké Nové Mesto| ]] cvo5t38tyjajt9swfae287x862hz10v 0 4782 8233075 7908858 2026-06-14T07:36:20Z Akul59 168826 autoritné údaje 8233075 wikitext text/x-wiki {{Infobox slovenský okres | kód = 503 | predvoľba = 043 | počet miest = 1 | počet obcí = 23 }} {{Úvod Slovenský okres|503}} Okres sa nachádza na severozápadnom [[Slovensko|Slovensku]] v regióne [[Orava (región)|Orava]]. == Zoznam obcí okresu Dolný Kubín == {| class="wikitable sortable" |+ !Obec !Typ !Obyvateľstvo (31. 12. 2017) !Rozloha ('''km²''') !Hustota zaľudnenia (obyv./'''km²''') |- |[[Bziny]] |[[obec (slovenská správna jednotka)|Obec]] |{{0}}568 |5,84 |97,26 |- |[[Dlhá nad Oravou]] |Obec |1 415 |24,31 |58,21 |- |[[Dolný Kubín]] |'''[[Mesto (Slovensko)|Mesto]]''' |18 905 |55,05 |343,42 |- |[[Horná Lehota (okres Dolný Kubín)|Horná Lehota]] |Obec |{{0}}551 |15,34 |35,92 |- |[[Chlebnice]] |Obec |1 622 |25,27 |64,19 |- |[[Istebné]] |Obec |1 360 |11,29 |120,46 |- |[[Jasenová]] |Obec |{{0}}420 |11,93 |35,21 |- |[[Kraľovany]] |Obec |{{0}}432 |18,81 |22,97 |- |[[Krivá]] |Obec |{{0}}810 |18,88 |42,9 |- |[[Leštiny]] |Obec |{{0}}267 |6,93 |38,53 |- |[[Malatiná]] |Obec |{{0}}822 |19,14 |42,95 |- |[[Medzibrodie nad Oravou]] |Obec |{{0}}527 |6,58 |80,09 |- |[[Oravská Poruba]] |Obec |1 046 |13,26 |78,88 |- |[[Oravský Podzámok]] |Obec |1 359 |35,25 |38,55 |- |[[Osádka]] |Obec |{{0}}164 |4,08 |40,2 |- |[[Párnica]] |Obec |{{0}}894 |51,99 |17,2 |- |[[Pokryváč]] |Obec |{{0}}163 |3,9 |41,79 |- |[[Pribiš]] |Obec |{{0}}450 |8,4 |53,57 |- |[[Pucov (okres Dolný Kubín)|Pucov]] |Obec |{{0}}860 |9,95 |86,43 |- |[[Sedliacka Dubová]] |Obec |{{0}}536 |11,65 |46,01 |- |[[Veličná]] |Obec |1 273 |29,3 |43,45 |- |[[Vyšný Kubín]] |Obec |{{0}}769 |12,74 |60,36 |- |[[Zázrivá (okres Dolný Kubín)|Zázrivá]] |Obec |2 657 |67,25 |39,51 |- |[[Žaškov]] |Obec |1 608 |24,72 |65,05 |- |'''Spolu:''' |'''-''' |'''39 478''' |'''491,87''' |'''80,26''' |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == {{Pamiatky v okrese|Dolný Kubín}} * [[Zoznam okresov na Slovensku]] * [[Administratívne členenie Slovenska]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Dolný Kubín District}} == Externé odkazy == * [{{MOŠ URL|okres|503}} Okres Dolný Kubín v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR] {{Obce okresu Dolný Kubín|stav=uncollapsed}} {{Okresy Žilinského kraja|stav=uncollapsed}} {{Okresy Slovenska|stav=collapsed}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žilinský kraj|Dolný Kubín]] [[Kategória:Okresy na Slovensku|Dolný Kubín]] [[Kategória:Okres Dolný Kubín| ]] 2mrfhclamxrlf3knpcfrkpkf830n0tu 0 7676 8232994 8181798 2026-06-13T22:53:00Z ~2026-34839-92 297833 /* Časti mesta */ 8232994 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Želiezovce | Iné názvy = {{vjz|hun|Zselíz}} | Prezývka = | Obrázok = Zselíz-Schubert park-manor.jpg | Popis obrázku = Esterháziovský kaštieľ | Znak = Coat of Arms of Želiezovce.svg | Vlajka = Zeliezovce-levice-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Región = Tekov | Časti = | Rieka = Hron | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.048611 | Zemepisná dĺžka = 18.660278 | Nadmorská výška = 137 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1274 | Starosta = Ondrej Juhász<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 937 01 | Kód = 502987 | EČV = LV | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Mestský úrad<br/>SNP 2<br/>937 01 Želiezovce | E-mail = mesto@zeliezovce.sk | Telefón = 036 / 771 11 22 | Fax = 036 / 771 30 04 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zeliezovce.sk | Commons = Želiezovce | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Želiezovčan'' <ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Želiezovčan}}</ref> }} '''Želiezovce''' ({{vjz|hun|''Zselíz''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 }}</ref> sú [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] v okrese Levice. == Polohopis == Mesto leží vo východnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], na pravom brehu rieky [[Hron]]. Prechádza ním [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|cesta I/76]] a [[železničná trať Štúrovo – Levice]]. [[Levice (Slovensko)|Levice]] sú vzdialené {{Km|24|m|w}} severne, [[Štúrovo]] {{Km|33|m|w}} južne, [[Nové Zámky]] {{Km|47|m|w}} západne a [[Šahy]] {{Km|37|m|w}} východne. === Ulice === Mierová, Komenského, Sacherova, Úzka, Nová, Schubertova, Petőfiho, Jilemnického, Slnečná, Kossuthova, Poľná, Hurbanova, Sládkovičova, Agátová, Brezová, Lipová, Rozmarínová, Narcisová, Tulipánová, Nezábudková, Poštová, Hronská, Jókaiho, Zlatnícka, SNP, Štúrova, kpt. Nálepku, Ružová, Adyho, Hviezdoslava, Železničná, Potočná, Vrbová, Školská, Jesenského, Tichá, Pionierska, F. Kráľa, Orgovánová, Cintorínska, Letná, Záhradná, Fučíkova, Dózsova, Nábrežná, Mikulská, Krátka, Gorkého, Rákócziho === Vodné toky === [[Hron]], [[Vrbovec (prítok Hrona)|Vrbovec]] == Časti mesta == Želiezovce-mesto, [[Mikula (Želiezovce)|Mikula]], [[Svodov]], Veľký dvor, Karolína, Rozina, Jarok == Obyvateľstvo == Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 mali Želiezovce 6 756 občanov. Národnosť z trvalo bývajúceho obyvateľstva: *slovenská 3 370 (49,9 %) *maďarská 2 815 (41,7 %) *česká 27 (0,4 %) *čínska 6 (0,1 %) *rómska 5 (0,1 %) *ukrajinská 5 (0,1 %) *nezistená 512 (7,6 %) Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 mali Želiezovce 7 186 občanov. Národnosť z trvalo bývajúceho obyvateľstva: *slovenská 3 550 (49,40 %) *maďarská 3 501 (48,72 %) *česká 23 (0,32 %) *rómska 21 (0,29 %) *ukrajinská 4 (0,06 %) *iná 2 (0,03 %) *rusínska 1 (0,01 %) *nezistená 76 (1,06 %) == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol [[Jakub starší|sv. Jakuba staršieho]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a malou strešnou vežou, z obdobia okolo roku [[1332]]. Neskorogoticky bol upravený v [[15. storočie|15. storočí]]. Neskôr bol upravovaný v roku [[1884]] a po poškodení počas druhej svetovej vojny v roku [[1954]], keď postavili kostolnú vežu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5985 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> V interiéri sa dochovali gotické nástenné maľby z obdobia okolo roku [[1390]] a kamenná gotická [[krstiteľnica]]. Menza [[oltár]]a je sekundárne umiestnený [[Rímska ríša|rímsky]] [[sarkofág]] z 2. storočia. Fasády kostola sú hladké, členené opornými pilermi. Veža s modernistickým tvaroslovím s pravouhlými rezonančnými otvormi a terčíkom je ukončená stanovou strechou. <gallery> ZselizFotoThalerTamas15.jpg|Kostol sv. Jakuba staršieho ZselizFotoThalerTamas17.jpg|Rímsky sarkofág slúžiaci ako oltár ZselizFotoThalerTamas16.jpg|Gotické fresky v kostole Tours-i Szent Márton.jpg Szent Zoerard-András.jpg </gallery> * [[Kaštieľ v Želiezovciach|Kaštieľ Eszterháziovcov]], jednopodlažná [[barok|baroková]] štvorkrídlová stavba s valbovými a manzardovými strechami z roku [[1720]]. Nachádza sa v mestskom parku. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bol [[klasicizmus|klasicisticky]] upravený. Hlavná fasáda je deväťosová so stredným [[rizalit]]om, členená lizénami. Okná sú segmentovo ukončené. Vstup je riešený ako jednoosový [[portikus]] s trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Interiér je plochostropý.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Želiezovce | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/zeliezovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * Soví zámoček, klasicistický záhradný pavilón v parku kaštieľa, kde sa na chádza pamätná izba [[Franz Schubert|F. Schubert]]a, ktorý tu žil v rokoch [[1818]] a [[1824]]. Ide o jednopodlažnú stavbu s prevýšeným stredným krídlom s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda pavilónu je členená pilastrami, s motívom sýrskeho oblúka na prvom podlaží. * Hrobka Eszterháziovcov, [[neogotika|neogotická]] stavba na polygonálnom pôdoryse pôvodne z roku [[1790]]. Prestavaná bola v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]]. Fasády sú členené opornými piliermi s pultovými strechami, okná majú neogotické ostenia.<ref name="r1" /> Vstup je riešený ako krytá predsieň s lomeným oblúkom. <gallery> ZselizFotoThalerTamas10.jpg|Esterháziovský kaštieľ Zseliz- Eszterházy kastély.jpg|Kaštieľ na dobovej fotografii Zselíz-bagolyvár-múzeum.jpg|Soví zámoček, pamätná izba F. Schuberta Zselíz-Schubert-bust.jpg|Busta F. Schuberta ZselizFotoThalerTamas14.jpg|Hrobka Eszterháziovcov </gallery> === Pomníky === * Pomník [[Franz Schubert|F. Schubert]]a. Pôvodnú bronzovú bustu zhotovil v roku [[1967]] sochár [[Tibor Bártfay]]. Súčasnú bustu zhotovil Peter Mészáros v roku [[2000]]. * Pomník [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]] === Parky === *[[Chránený areál]] Želiezovský park – anglický park [[Franz Schubert|F. Schuberta]]. Park bol vyhlásený za chránený v roku 1984 a má rozlohu {{m2|132725}}.<ref>{{ŠZOCHČPSR|názov=Želiezovský park|990}}</ref> *Park vo Svodove == Školstvo == === Základné školy === * Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským * Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským === Stredné školy – gymnáziá === * Gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským * Gymnázium J. A. Komenského s VJM Želiezovce === Materské školy === * Materská škola, SNP 9 * Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským, SNP 9 * Materská škola, SNP 93 * Základná umelecká škola [[Franz Schubert|Franza Schubert]]a * Spojená škola, Úzka 4, Želiezovce == Šport == OZ MŠK Želiezovce Futbalisti OZ MŠK Želiezovce dosiahli najväčšie úspechy, keď sa dostali do III. ligy. Na štadióne MŠK v Želiezovciach sa hrali aj priateľské stretnutia so známymi klubmi ako Ferencváros Budapešť, Spartak Trnava. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Eduard Sacher]] (* [[1843]]), syn Franza Sachera, tvorcu známej [[Sacherova torta|Sacherovej torty]], bol zakladateľom a majiteľom [[Viedeň|vieden]]ského hotela Sacher. * [[Augustín Fischer-Colbrie]] (* [[1863]] – † [[1925]]), rímskokatolícky duchovný a košický biskup. * [[Ivan Csudai]] (* [[1959]]), výtvarník, hudobník a vysokoškolský pedagóg * [[Jaroslav Spišiak]] (* [[1963]]), bývalý policajný prezident * [[Attila Mokos]] (* [[1964]]), divadelný a filmový herec, svojho času umelecký šéf Jókaiho divadla v Komárne * [[Henrietta Dulaiová]], výskumníčka a učiteľka oceánografie na Florida State University<ref>[http://www.whoi.edu/hpb/Site.do?id=2932]</ref>, prvá Slovenka na Antarktíde<ref>[http://www.zeliezovce.sk/zeliezovsky-spravodajca.phtml?id_menu=34063&module_action__77405__id_clanok=9201]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}</ref> * [[Karla Wursterová]] (* [[1975]]), slovenská diplomatka a veľvyslankyňa Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne * [[Richard Nagy]] (* [[1993]]), reprezentant Slovenska v plávaní. Účastník MS a ME v plávaní. Držiteľ slovenských rekordov na 400, 800 a 1500 voľný spôsob a 400 polohové preteky. * Kornél Tóth (*1992), slovenský diplomat, atašé na Konžsko-demokratickej ambasáde v Mozambiku. === Pôsobili tu === * [[Franz Schubert]] (* [[1797]] – † [[1828]]), významný skladateľ, učiteľ hudby u grófa Esterházyho. Žil tu v rokoch 1818 a 1824. * [[Timea Majorová]] (* [[1974]]), majsterka sveta i [[Európa|Európy]] vo [[fitnes]] v roku 1997. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Slovensko}} [[Trstená]], [[Slovensko]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Barcs]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Makov (Maďarsko)|Makov]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Rumunsko}} [[Miercurea Ciuc]], [[Rumunsko]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Želiezovciach]] == Iné projekty == {{projekt|}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * Krisztina Ilko: Stredoveké nástenné maľby kostola svätého Jakuba staršieho v Želiezovciach, 2018, o. z. Georgius Bubek, Rožňava, ISBN 978-80-972888-1-5. {{Obce okresu Levice}} [[Kategória:Želiezovce| ]] [[Kategória:Okres Levice]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] eqpcdiz1lglrdjtc0dsaiwh40zfl9e2 0 7702 8232951 8220590 2026-06-13T20:00:37Z Ge-hi2 88523 úprava podnadpisov 8232951 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Trenčín | Iné názvy = | Prezývka = Mesto módy | Obrázok = Trencin_hrad_20010403.jpg | Popis obrázku = Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí. | Znak = Coat_of_Arms_of_Trenčín.svg | Vlajka = Trencin-trencin-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Trenčín | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = [[Váh]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.894167 | Zemepisná dĺžka = 18.040556 | Nadmorská výška = 217 | Najvyšší bod = Svitava | Najvyšší bod výška = 700 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1111 | Starosta = [[Richard Rybníček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 911 01 - 08 | Kód = 505820 | EČV = TN, TC, TE | Predvoľba = +421-32 | Adresa = Mestský úrad<br/>Mierové námestie 2<br/>911 64 Trenčín | E-mail = msu@trencin.sk | Telefón = 032 / 650 43 11 | Fax = 032 / 743 28 36 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.trencin.sk | Commons = Trenčín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Trencin (south-western part).JPG|thumb|Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.]] '''Trenčín''' ({{lat}}''Trentsinium/Trincinium''<ref>{{Citácia knihy|titul=Neue Beschreibung des Königreichs Ungarn|url=https://books.google.sk/books?id=TsEAAAAAcAAJ&pg=PA261&lpg=PA261&dq=trincinium&source=bl&ots=ah4FDPz6Sh&sig=ACfU3U3BSFj9pcaCGScA1XaHVfDtQW0ndg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVnZftxvz2AhURtKQKHRKCAk4Q6AF6BAgYEAM#v=onepage&q=trincinium&f=false|rok=1646|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: TsEAAAAAcAAJ|meno=Martin|priezvisko=Zeiller}}</ref> alebo ''Laugaricio'', {{vjz|deu|''Trentschin''}}, {{v jazyku|hun|''Trencsén''}}, {{V jazyku|pol|''Trenczyn''}}) je jedno z troch najstarších slovenských [[mesto (Slovensko)|miest]] a najväčšie mesto [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]], ktorého je sídlom. Trenčín sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne {{km|120|m}} severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – [[Bratislava|Bratislavy]]. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný [[Trenčiansky hrad]]. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe aj ako mesto módy. Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]], [[Ilava (okres)|Ilava]], [[Myjava (okres)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Partizánske (okres)|Partizánske]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Trenčín (okres)|samotný Trenčín]]. Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – [[Nemšová]], [[Trenčianske Teplice]], [[Nová Dubnica]], [[Dubnica nad Váhom]] a [[Ilava]]. Trenčín je v roku [[2026]] jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]]. == Geografia == === Vodné toky === * Cez mesto preteká rieka [[Váh]], do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva [[Nosický kanál]]. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje [[Biskupický kanál]]. * Na území mesta ďalej pri [[Sihoť (Trenčín)|Sihoti]] do Nosického kanála Váhu ústi [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|potok Teplička]] (do nej zľava [[Opatovský potok]] a [[Kubrica (potok)|Kubrica]]), sprava sa do Váhu vlieva [[Orechovský potok (prítok Váhu)|Orechovský potok]]. * Západnou časťou mesta preteká ešte [[Zlatovský potok]], ktorý sa pod mestom vlieva do [[Drietomica|Drietomice]]. Južným okrajom územia mesta tečie aj [[Lavičkový potok]], ktorý je pravostranným prítokom [[Soblahovský potok|Soblahovského potoka]]. * Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu. === Pohoria === * Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát. * Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu ({{mnm|363}}) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou [[Lesopark Brezina|lesoparku Brezina]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}} Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy. Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností – [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. [[Rímsky nápis v Trenčíne|Pamätný nápis]] na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku [[166]] do [[180]] – [[markomanské vojny|markomanských vojen]]. Za [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného [[Považie|Považia]] sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] pravdepodobne okolo roku [[1018]]. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom [[Trenčianska župa (Uhorsko)|trenčianskej kráľovskej stavovskej župy]]. V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne [[Trenčiansky hrad]]. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší [[Hainburg an der Donau|Hainburg]] vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku [[1111]] na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom [[Lesopark Brezina|Brezina]], nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – [[Trenčianske Biskupice]]. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku [[1241]] spustošili mesto [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Hrad pod velením župana [[Bohumír (župan)|Bohumíra]] náporu odolal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatári vypálili Trenčín, odolal len hrad|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20240998/tatari-vypalili-trencin-odolal-len-hrad.html|vydavateľ=mytrencin.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>. K novému rozkvetu sídla došlo po roku [[1275]], keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža [[Peter Čák|Petra Čáka]], a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska. V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili. [[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika]] Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] – [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] – [[Vlára]] – [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]].<ref>LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191</ref> Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]]. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo. Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku [[1948]] bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80. rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy. Po roku [[1989]] sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo [[Okres Trenčín|okresu]] a [[Trenčiansky kraj|kraja]], aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom<ref>[http://www.artattack.sk/mapa/TRENCIN/trencin01.htm http://www.artattack.sk]</ref>. == Pamiatky == [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|alt=|náhľad|Trenčiansky hrad]] [[Súbor:Trenčín synagóga ZSZ.jpg|náhľad|Synagóga v Trenčíne]] {{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne}} * [[Trenčiansky hrad]] stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka [[Váh]], ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Rozširoval sa od [[13. storočie|13. storočia]]. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po ňom hrad vlastnili aj [[Ľudovít Veľký]], [[Žigmund Luxemburský]], [[Štefan Zápoľský|Štefan]] a [[Ján Zápoľský]] a od roku [[1600]] [[Ilesháziovci]]. V roku [[1790]] hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia. * [[Farské schody v Trenčíne|Farské schody]] vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku [[1568]] s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. [[1565]] pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. [[1708]]. Po obnove v r. [[1978]] – [[1981]] nadobudli schody svoj dnešný výzor. * [[Farský kostol Narodenia Panny Márie]] * [[Kostol sv. Kozmu a Damiána (Biskupice)|Kostol sv. Kozmu a Damiána]] v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. [[13. storočie|13. stor.]] * Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne * [[Mestská brána v Trenčíne|Mestská brána]] je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba ''Dolná brána (Turecká)''. Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „''Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži''“. * [[Rímsky nápis v Trenčíne|Rímsky nápis]] na hradnej skale pochádza z roku [[179]] ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias [[markomani|markomanských]] vojen. Prezimovali tu v osade [[Laugaricio]], ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za [[Hotel Tatra|hotelom]] Elizabeth. * [[Morový stĺp]] so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na [[Mierové námestie (Trenčín)|Mierovom námestí]]. Vznikol v roku [[1712]] ako pamiatka na morovú epidémiu z roku [[1710]] na podnet župana grófa [[Mikuláš Ilešházi|Mikuláša Ilešháziho]]. *[[Kostol a kláštor piaristov]] (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia. * Evanjelický kostol postavený okolo roku [[1795]] * [[Kaplnka sv. Anny (Trenčín)|Kaplnka sv. Anny]] je kaplnka postavená v r. [[1789]] na nám. sv. Anny. * [[Synagóga v Trenčíne|Židovská synagóga]] [[Neológia (judaizmus)|neologického]] štýlu bola postavená v roku [[1913]] na mieste staršej synagógy. *[[Katov dom v Trenčíne]] je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici. == Členenie mesta == === Časti mesta === Trenčín má 4 hlavné mestské časti: {| cellspacing="5" cellpadding="5" border="0" width="96%" |- |valign="top" | * '''MČ Stred:''' ** Stred mesta ** Dolné mesto ** Dlhé Hony ** [[Noviny (Trenčín)|Noviny]] ** [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] |valign="top" | * '''MČ [[Juh (Trenčín)]]:''' ** [[Juh (Trenčín)|Juh I.]] ** [[Juh (Trenčín)|Juh II.]] ** [[Juh (Trenčín)|Juh III.]] |valign="top" | * '''MČ Sever:''' ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť I.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť II.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť III.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť IV.]] ** [[Opatová (Trenčín)|Opatová]] ** [[Pod Sokolice]] ** [[Kubrá]] ** [[Kubrica (Trenčín)|Kubrica]] |valign="top" | * '''MČ [[Západ (Trenčín)|Západ]]:''' ** Zámostie ** Kvetná ** [[Istebník (Trenčín)|Istebník]] ** [[Orechové]] ** [[Zlatovce]] ** [[Nové Zlatovce]] ** [[Záblatie]] |- |} [[Súbor:Trencin Detail zo sidlíska Sihoť.jpg|náhľad|Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.]] [[Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|náhľad|Panelová výstavba na sídlisku Juh.]] === Ulice a námestia<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodná stránka » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/ | vydavateľ = Mesto Trenčín | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín}}</ref> === {{Hlavný článok|Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne}}[[Súbor:Evanjelický kostol, Trenčín (2008).jpg|náhľad|Evanjelický kostol a. v.]] '''Ulice''' * počet ulíc: 300 * počet námestí: 9 '''Námestia''' * Mierové námestie * Štúrovo námestie * Námestie sv. Anny * Námestie SNP * Holubyho námestie * Slnečné námestie * Námestie Dr. prof. Hlaváča * Mariánske námestie * Námestie sv. rodiny === Rozloha a katastrálne územie === Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu): * Hanzlíkov {{ha|511.90|m}} (1976) * Istebník {{ha|484.50|m}} (1972) * Kubrá {{ha|764.30|m}} (1975) * Kubrica {{ha|670.00|m}} (1975) * Orechové {{ha|387.70|m}} (1972) * Opatová {{ha|1422.20|m}} (1985) * Trenčianske Biskupice {{ha|750.10|m}} (1965) * Záblatie {{ha|883.60|m}} (1985) * Zlatovce {{ha|807.30|m}} (1976) * Trenčín {{ha|1518.10|m}} Rozloha spolu: {{ha|8199.70|m}} Hustota osídlenia: 720,05 osôb na km² == Symboly mesta == === Erb === Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku [[1324]]. Základom [[erb]]u Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu [[Rád johanitov|johanitov]] v meste.<ref>Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.</ref> Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna). V 70. rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však nebola realizovaná. === Vlajka === Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom rohu vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.<ref>[https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/ www.trencin.sk - symboly mesta]</ref> == Politika == === Predstavitelia mesta === [[Súbor:Town hall of Trencin (1).jpg|náhľad|Mestská radnica]] ==== Mešťanostovia a starostovia ==== *[[1887]] – [[1918]] – Ernest Ucsnay (mešťanosta) *[[1918]] – [[1919]] – Alexander Zeleny (mešťanosta) *[[1919]] – [[1920]] – [[Jozef Laco]] (mešťanosta) *[[1920]] – [[1922]] – Cyril Svoboda (mešťanosta) *[[1923]] – [[1924]] – Ing. Gustáv Dohnányi (starosta) *[[1924]] – [[1928]] – Rudolf Misz (starosta) *[[1928]] – [[1939]] – Jozef Reihel (starosta) *[[1939]] – [[1945]] – Dr. Ján Zaťko (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta) *[[1945]] – Štefan Markovič (mešťanosta) ==== Predsedovia MsNV ==== *[[1945]] – Ján Zeman *[[1945]] – [[1946]] – Ján Barták *[[1946]] – [[1948]] – Dr. Jozef Baár *[[1948]] – Ján Mikula *[[1948]] – [[1949]] – Eduard Klčo *[[1949]] – [[1951]] – Štefan Ondruška *[[1952]] – [[1954]] – Vojtech Kianička *[[1954]] – [[1971]] – Anton Tomáš *[[1971]] – [[1977]] – Rudolf Pajtina *[[1977]] – 1990 – Štefan Rehák ==== Primátori mesta ==== *[[1990]] – 1994 – Štefan Rehák (nezávislý) *[[1994]] – [[2002]] – Ing. [[Jozef Žiška]] (nezávislý, neskôr SOP) *[[2002]] – [[2003]] – Ing. [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie) *[[2004]] – [[2010]] – Ing. [[Branislav Celler]] (SDKÚ-DS) *[[2010]] – Mgr. [[Richard Rybníček]] (nezávislý) == Obyvateľstvo == <table> <tr><td style="vertical-align:top"> {| class="wikitable" border="1" ! colspan="5" align="center" | Etnické zloženie obyvateľstva |- ! Národnosť !% (2011) !% (2001) |- | Slováci |85,22 | 95,29 |- | Česi |1,46 | 2,41 |- | Maďari |0,21 | 0,28 |- | Moravania |0,21 | 0,21 |- | Rómovia |0,03 | 0,08 |- | Poliaci |0,05 | 0,05 |- | Nemci |0,08 | 0,04 |- | Rusíni |0,05 | 0,04 |- | Iní + nezistení |12,69 | 1,6 |- |} </td><td style="vertical-align:top"> {| class="wikitable" border="1" ! colspan="5" align="center" | Náboženské zloženie obyvateľstva |- ! Náboženstvo !% (2011) ! % (2001) |- | Rímskokatolícke |54,22 | 65,76 |- | Bez vyznania |22,41 | 22,32 |- | Evanjelická cirkev a. v. |5,44 | 7,05 |- | Gréckokatolícke |0,43 | 0,32 |- | Pravoslávie |0,15 | 0,17 |- | Iní + nezistení |17,35 | 4,38 |- |} </td><td> {| class=wikitable !colspan="4" align="center"| Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011). |- ! Obyvateľstvo spolu ||113 261 |- | Slovenská ||101 469 |- | Česká ||1 189 |- | Maďarská ||165 |- | Moravská ||156 |- | Rómska ||50 |- | Poľská ||40 |- | Nemecká ||65 |- | Rusínska ||39 |- | Ukrajinská ||21 |- | Chorvátska ||8 |} </td></tr></table> '''Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2022'''<ref>Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)</ref> {| style="text-align:center" class="wikitable" |- | '''Rok''' || [[1850]] || [[1869]] || [[1880]] || [[1890]] || [[1900]] || [[1910]] || [[1921]] || [[1930]] |[[1940]]|| [[1950]] || [[1961]] || [[1970]] || [[1980]] || [[1991]] || [[2001]] |[[2011]] |[[2018]] |[[2019]] |[[2020]] |[[2021]] |[[2022]] |- | '''Počet obyvateľov''' || 2 602 || 4 903 || 5 368 || 6 135 || 7 011 || 7 805 || 10 411 || 11 809 |13 647|| 16 235 || 22 257 || 29 055 || 47 887 || 56 828 || 57 854 ||55 505 ||54 808<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva|url=https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/06/bod-17-Návrh-na-určenie-počtu-poslancov-a-volebné-obvody-2018.pdf|dátum vydania=04.07.2018|dátum prístupu=04.07.2018|vydavateľ=Mesto Trenčín}}</ref>||55 383||55 416 |54 458 |54 107 |} == Kultúra == [[File:1. máj v Trenčíne.tif|thumb|Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.]] === Galérie === * [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] bola založená v roku 1969, roku 2001 bola presťahovaná do priestorov Maršovského paláca na Palackého ulici. * Mestská galéria Trenčín *Galéria Nová Vlna *Galéria Vážka === Knižnice === * Verejná knižnica Michala Rešetku (5 pobočiek)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne | url = https://www.vkmr.sk/ | vydavateľ = www.vkmr.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}</ref> * Ústredná knižnica Slovenskej armády * Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka * Knižnica Vysokej školy manažmentu / City University of Seattle - ''zrušená''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VSM {{!}} CityU - Vysoká škola manažmentu | url = https://www.vsm.sk/svk/ | vydavateľ = www.vsm.sk | dátum prístupu = 2026-05-04}}</ref> === Divadlo === * Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo) * Hudobné divadlo Trenčín * Divadlo Normálka * Virtuálne divadlo Trenčín * KKC Hviezda * Okruhový dom armády (ODA) – využívaný na divadelné a koncertné podujatia === Múzeá === * [[Trenčianske múzeum]] - viaceré pobočky v meste * Letecké múzeum Hangár X === Hudba === * Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal * Gulliver's Band * Ľubor Martin Mikrostar * [[Bez ladu a skladu]] * [[Chór vážskych muzikantov]] * [[Štefan Skrúcaný]] === Kiná === * Artkino Metro – ''dočasne zatvorené'' * Cinemax Trenčín * Kino Hviezda === Pravidelné podujatia === V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy). ;Hudobné podujatia * [[Pohoda (festival)|Pohoda Festival]] na Letisku Trenčín * Jazz pod hradom * Runway international rock festival ;Festivaly * Divadelný festival Sám na javisku *Filmový festival HoryZonty *[[Pohoda (festival)]] *[[Grape]] ;Výstavy * Rock-Pop-Jazz ;Výstavisko Expo center * Trenčín mesto módy * SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky * Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE) * Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV * Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu * Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia * Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania * Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky * Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo * Beauty Slovakia * Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov * Výstava koní * Burza starožitností a zberateľských predmetov == Parky == * [[Lesopark Brezina]] * Chránený areál Park Záblatie ({{ha|4.50|m}}) * Park M. R. Štefánika * Park Pod Juhom == Šport == * [[futbal]] – v Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu [[AS Trenčín]] * [[ľadový hokej]] – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu [[Dukla Trenčín]] * [[bandyhokej]]:<ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák]</ref><ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]</ref> * [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]]- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12) * [[florbal]] – [[ŠK 1. FBC Trenčín]], klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal sedem (do roku 2023) titulov majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto, čím sa stal najúspešnejším klubom na Slovensku Florbalový klub AS Trenčín- hrá najvyššiu florbalovu ligu(1 titul) === Športoviská v Trenčíne === ==== Zimné štadióny ==== * Zimný štadión Pavla Demitru – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici * Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly * Hokejová akadémia v študentskom kampuse. Hlavná hala pre hokejove zapasy a druha hala pre tréningy. Hokejova akademia je pod sugesciou Strednej športovej školy v Trenčíne. ==== Futbalové štadióny ==== * Štadión na Sihoti- domovský štadión AS Trenčín * Štadión Ozeta – ''zrušený'' * Štadión Pod Sokolicami – ''zrušený'' ==== Športové haly ==== * Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici * Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici * Športova hala Arena Ostrov - nachadza sa na Ostrove ==== Plavárne a kúpaliská ==== * Mestská plaváreň * Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského * Plaváreň na SPŠ stavebnej * Plaváreň na ZŠ Na dolinách – ''nefunkčná'' * Letná plaváreň (asanovaná v roku 2013 v súvislosti s výstavbou nového železničného mosta) * Letná plaváreň Za mostami (nefunkčná, prevádzka reštaurácie so zverincom) * Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici) Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu. == Dopravná infraštruktúra == ==== Železničná doprava ==== Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120 Bratislava- Žilina]], ktorej modernizácia je už dokončená a [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143 Trenčín- Chynorany]]. V roku [[2017]] bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.<ref>http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html</ref> Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice: * [[Železničná stanica Trenčín]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]], [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) - ''Hlavná stanica'' * [[Železničná stanica Trenčín – Predmestie]] ([[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) * [[Železničná stanica Trenčín – Zlatovce]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]]) * Železničná zastávka Trenčín – Opatová ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]]) ==== Cestná doprava ==== Katastrom mesta prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] (úsek [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Nemšová]]) a prieťahy štátnych ciest [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji. V roku [[2011]] začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň | url = http://hnonline.sk/c1-51504230-most-cez-vah-zacnu-v-trencine-stavat-na-jesen | dátum vydania = 8.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.5.2011 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ten bol otvorený v [[Marec 2015|marci 2015]]. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na [[Dubnica nad Váhom|Dubnicu]] a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra). ==== Letecká doprava ==== V mestskej časti [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] na juhozápade mesta leží [[Letisko Trenčín|Trenčianske letisko]], ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik [[Letecké opravovne Trenčín]], a.s., opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. ==== MHD ==== * Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo [[verejný záujem|verejnom záujme]] dopravca [[Transdev Trenčín]]. * V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 25.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = trencin.transdev.sk – Slovensko, Trenčín | url = https://trencin.transdev.sk/ | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk-SK}}</ref> * V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava. * V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.{{Bez citácie}} ==== Vodná doprava ==== Trenčín leží na trase plánovanej [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]]. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba [[prístav]]u, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav. == Školstvo == === Základné === ==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín ==== *[[Základná škola (Trenčín, Veľkomoravská 12)|Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4. ZDŠ)]] * Dlhé Hony 1 (predtým 5. ZDŠ) * [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)|Bezručova 66 (predtým 6. ZDŠ)]] * Hodžova 37 (predtým 7. ZDŠ) * [[Základná škola (Trenčín, Novomeského 11)|L. Novomeského 11 (predtým 9. ZDŠ)]] * Východná 9 * Na Dolinách 27 ([[Detské mestečko]]) * Kubranská cesta * Potočná 86 (malotriedka, len prvý stupeň) ==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví ==== * Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta ==== Súkromné základné školy ==== * Základná škola Futurum Zaniknuté ZŠ: * 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku * 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka. * 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia * 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla. === Stredné školy === * [[Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne|Gymnázium Ľudovíta Štúra]] *Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého * Súkromné gymnázium Futurum *Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu *Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša *Škola umeleckého priemyslu Trenčín *Stredná športová škola *Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej * Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta * Dopravná akadémia * Stredná odborná škola Pod Sokolicami * Stredná odborná škola letecko-technická * [[Stredná odborná škola obchodu a služieb (Trenčín, P. Jilemnického 24)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] === Vysoké školy === * [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka]] * Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle – zrušená<ref name=":1" /> == Priemyselná výroba == Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria TRENS, a.s. (bývalá TOS), [[Letecké opravovne Trenčín]] (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a KONŠTRUKTA - Industrial, a.s. a KONŠTRUKTA - Defence, a. s. – pôvodne štátny podnik a vývojový závod [[Škoda Holding|Plzenskej zbrojovky]] dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť AU Optronics, s. r. o. zaoberajúca sa výrobou [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls. == Osobnosti == === Rodáci === {{Stĺpce|2| * [[Pavol Barabáš]] (* [[1959]]) – režisér a cestovateľ * [[Danka Barteková]] (* [[1984]]) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012 * [[Rudolf Biermann]] (* [[1958]]) – filmový producent * JUDr. [[Jozef Buday]] – verejný činiteľ a [[politik]] * [[Karol Csino]] – slovenský [[spevák]] a herec [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu * [[Miroslav Červenka]] – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945 * [[Richard Dedek]] – významný slovenský moderátor * [[Ivan Engler]] – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny * [[Igor Fábry(mykológ)|Igor Fábry]] - [[mykológia|mykológ]] * [[Kornel Földvári]] – slovenský spisovateľ * [[Juraj Fuchs]] – slovenský novinár * [[Štefan Furka]] – slovenský [[učiteľ|pedagóg]] a matematik * [[Marián Gavenda]] – pápežský prelát, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska * [[Marián Gáborík]] – slovenský hokejista * Ing. [[Pavol Hamžík]] – podpredseda vlády v období po r. 1989 * RNDr. [[Ján Hanušin]] – riaditeľ Slovenského národného múzea * [[Mici Haraszti]] – herečka činohry maďarského Národného divadla * [[Zdeno Chára]] – slovenský hokejista, hviezda NHL * [[Marián Chovanec]] – rímskokatolícky [[biskup]] [[Nitra|nitrianskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] * [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] – moderátorka * [[Egon Lánský]] – podpredseda vlády Českej republiky * [[Michal Kaščák]] – hudobník, organizátor najväčšieho slovenského festivalu [[Festival Pohoda|Bažant Pohoda]] * [[Aladár Kočiš]] – významný slovenský novinár, minister v čase Slovenskej republiky * [[Frank Kuruc]] – nemecký jazzgitarista * [[Lýdia Kyseľová]] – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá * [[Ivan Lendvay]] – námorný kapitán * [[Pavel Lizoň]] - [[Mykológia|mykológ]], [[spisovateľ]] * Genpor. Ing. [[Alojz Lorenc]] – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej [[Štátna bezpečnosť|tajnej polície ŠtB]] * [[Július Mazanec]] – televízny režisér * [[Ivan Michalec]] – slovenský urbanista, držiteľ [[Cena Dušana Jurkoviča|Ceny Dušana Jurkoviča]] * [[Václav Mika]] – generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] * [[Mjay Beatz]] – slovenský hudobný producent a DJ * [[Nora Kabrheľová|Nora Mojsejová]] – podnikateľka a politička * PhDr. [[Soňa Müllerová]], rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka * [[Natalli DiAngelo]] – pornoherečka * [[Karin Olasová]] – slovenská moderátorka a [[herečka]] * [[Peter Oravec]] – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave * [[Igor Pietor]] – filmový režisér * [[Ján Plachetka]] – šachový veľmajster * [[Ida Rapaičová]] – slovenská herečka * [[Richard Rybníček]] – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín * [[Štefan Skrúcaný]] – slovenský [[herec]] a moderátor * [[Marta Sládečková]] – slovenská herečka * [[Štefan Kožka]] – slovenský herec a režisér * [[Pavel Strassmann]] – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA * Ing. [[Pavol Suchán]] – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992 * [[Ján Svorada]] – cyklista, víťaz troch etáp Tour de France * [[Karol Štúr]] – slovenský [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]] * [[Fraňo Tiso]] – v čase Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945 * [[Ivan Trebichavský]] – slovenský právnik a protifašistický bojovník * [[Eva Mária Uhríková]] – slovenská [[speváčka]] * [[Ľubomír Vajdička]] – slovenský divadelný režisér * JUDr. [[Vojtech Zamarovský]] – slovenský [[autor]] literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva * [[Dalibor Zelik]] – verejný činiteľ a [[historik]] }} === Pôsobiaci v meste === {{Stĺpce|2| * [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozef Branecký]] (* [[1882]]{{--}}† [[1962]]){{--}}rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie * [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]]{{--}}† [[1968]]){{--}}slovenský maliar * Cyril Guniš (* [[1901]]{{--}}† [[1974]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.</ref> * [[Václav Pavel Borovička]] – spisovateľ literatúry faktu * MUDr. [[Karol Brančík]] – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda [[Prírodovedný spolok župy Trenčianskej|Prírodovedného spolku župy Trenčianskej]] * [[Beatrix Čelková]] rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny [[Flóra (protifašistická odbojová skupina)|Flóra]] * [[Pavol Demitra]] – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie * [[Alexander Dubček]] – slovenský politik * Gen. [[Alois Eliáš]] – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne. * [[Julius Fučík]] – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu * [[Ján Hajduch]] – slovenský fotograf * [[Ján Halaša]] – slovenský fotograf * [[Alena Heribanová]] – slovenská televízna moderátorka * [[Mária Holoubková – Urbasiowna]] – fotografka * MUDr. [[Alojz Chura]] – priekopník slovenskej pediatrie * [[Juraj Jánošík]] – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho [[kuruci|kurucov]] bitky proti cisárskym [[labanci|labancom]] [[bitka pri Trenčíne|v okolí Hámrov pri Trenčíne]] v r. 1708. * [[Karol Kállay]] – významný slovenský fotograf * [[Karol Körper]] – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne * [[Ivan Krajíček]] – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov * [[Alexander Mach]] – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne * [[Mons. Andrej Marsina]] – člen Štátnej rady Slovenskej republiky * [[František Palacký]] – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra * [[Ján Stanek]] (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne * [[Nataša Tanská]] – spisovateľka * ThDr. [[Jozef Tiso]] – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] * JUDr. [[Štefan Tiso]] – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945 * Gen. [[Jozef Turanec]] – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] }} == Partnerské mestá == * {{flagicon|Hungary}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]] * {{flagicon|France}} [[Cran-Gevrier]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Srbsko}} [[Kragujevac]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Uherské Hradiště]], [[Česko]] * {{flagicon|Poland}} [[Tarnów]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko == Galéria == <gallery> Súbor:Trenčin.JPG|[[Trenčiansky hrad]] Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|Synagóga Súbor:Trenčín, hotel Tatra.jpg|Hotel Tatra Súbor:Trencin-Roman2.JPG|Víťazný nápis cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurélia]] Súbor:Trencin (south-western part).JPG|Centrum mesta z hradu Súbor:Trencin Dom armady.jpg|Dom armády Súbor:Trenčín, Farské schody (3).jpg|Farské schody Súbor:Trenčín, hradná skala.jpg|Reliéf [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]] z rokov 1915 – 1916 Súbor:Trenčín, kostol sv. Františka Xaverského.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského Súbor:Trenčín, morový stĺp.jpg|Morový stĺp Súbor:Trenčín, kostel Narození Panny Marie (2).jpg|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|Sídlisko Juh Súbor:Nový vs. starý.jpg|Výstavba nového železničného mosta (júl 2015) File:Trenčín Castle in 2021.jpg|ZOC Max Trenčín </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://egov.trencin.sk/ Elektronické služby Mesta Trenčín] * [http://www.tsk.sk Trenčiansky samosprávny kraj] {{Trenčín}} {{Obce okresu Trenčín}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Trenčín| ]] [[Kategória:Okres Trenčín]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Trenčiansky kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] b1tr1kn1iv8g0yxqvm3d8o163b6pcji 0 7756 8232817 8217498 2026-06-13T17:06:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232817 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Heckert GNU white.svg|right|thumb|Logo projektu GNU]] '''GNU General Public License''' ('''GNU GPL''' či jednoducho '''GPL''') je populárna [[Softvérová licencia|licencia]] pre [[slobodný softvér]], ktorú pôvodne napísal [[Richard Stallman]] pre projekt [[GNU]] (projekt na vytvorenie kompletného [[Operačný systém|operačného systému]], ktorý by bol slobodným softvérom). Poslednou verziou licencie je verzia tri vydaná [[29. jún]]a [[2007]]. Voľnejším komplementom GPL je tzv. ''LGPL'' – [[GNU Lesser General Public License|Lesser General Public License]]. GPL zaručuje verejnosti slobodu: * spúšťať program na akýkoľvek účel, * študovať, ako program funguje a meniť ho (na to je potrebný prístup k [[Zdrojový kód|zdrojovému kódu]]), * ďalej šíriť kópie, * vylepšovať program a zverejňovať vylepšenia (na to je potrebný prístup k zdrojovému kódu). Oproti tomu iné druhy licencií – licencie pre koncových používateľov, ktoré zvyčajne používajú tvorcovia proprietárneho softvéru zriedkakedy zaručujú akékoľvek slobody koncovému užívateľovi, a dokonca obmedzujú aktivity zvyčajne neobmedzené zákonom, ako [[reverse engineering]]. Primárny rozdiel medzi GPL a „voľnejšími“ licenciami slobodného softvéru, ako [[BSD licencia|licencia BSD]] je, že u GPL sa hore uvedené slobody zachovávajú aj pre tzv. odvodené práce. Toto sa deje pomocou právneho mechanizmu nazývaného [[copyleft]] vynájdeného Richardom Stallmanom, ktorý vyžaduje, aby odvodené práce boli taktiež zverejňované pod licenciou GPL. Kritici opisujú copyleft licencie ako virulentné (viral). Napríklad licencie typu BSD dovoľujú distribuovať odvodené práce aj ako [[proprietárny softvér]]. Medzi najvýznamnejší softvér šírený pod licenciou GPL patrí [[GNU Compiler Collection|GCC (GNU Compiler Collection)]], [[Linux]] (jadro operačného systému) a jazyk [[Perl]]. == História == Licencia GPL bola napísaná Richardom Stallmanom v roku [[1989]] pre použitie s programami poskytovanými ako súčasť projektu [[GNU]]. Pôvodná licencia GPL bola založená na zjednotení podobných licencií používaných pre prvé verzie programov [[GNU Emacs]], GNU Debugger a [[GNU Compiler Collection]]. Tieto licencie obsahovali podobné podmienky ako moderná GPL, ale boli špecifické pre každý program, čo ich robilo nekompatibilnými, aj keď v podstate išlo o tie isté licencie.<ref name="gplv3conf2stallman-before-gnu-gpl">[http://fsfeurope.org/projects/gplv3/fisl-rms-transcript.en.html#before-gnu-gpl Prezentácia] Richarda Stallmana z dňa 21. apríla [[2006]] na druhej medzinárodnej konferencii GPLv3, Porto Alegre. Priamy odkaz na odsek o prehistórii GPL.</ref> Stallmanovým cieľom bolo vytvoriť jedinú licenciu tak, aby mohla byť použitá v akomkoľvek projekte v rovnakom znení. Dôležité rozhodnutie, čo sa týka dôvery v GPL, prišlo od [[Linus Torvalds|Linusa Torvalda]], ktorý v roku [[1992]] použil túto licenciu pre linuxové jadro, prechodom z licencie, ktorá zakazovala komerčnú distribúciu. V auguste [[2007]] používalo licenciu GPL približne 65 % z 43 442 projektov [[slobodný softvér|slobodného softvéru]], ktoré sú uvedené v zozname na serveri Freshmeat,<ref>{{cite web |url=http://freshmeat.net/stats/ |title=Freshmeat's statistics page |3= |accessdate=2008-11-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081223234958/http://freshmeat.net/stats/ |archivedate=2008-12-23 }}</ref> a v januári [[2006]] používalo túto licenciu okolo 68 % projektov na SourceForge.net.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SourceForge.net: Software Map<!-- Bot generated title --> |url=http://www.dwheeler.com/frozen/sourceforge-stats-20031110.html |dátum prístupu=2008-11-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170213162500/https://www.dwheeler.com/frozen/sourceforge-stats-20031110.html |dátum archivácie=2017-02-13 }}</ref> Podobne prieskum Red Hat Linuxu 7.1 z roku 2001 zistil, že 50 % zdrojového kódu je licencovaných pod GPL<ref>{{cite web |url=http://www.dwheeler.com/sloc/redhat62-v1/redhat62sloc.html |title=Estimating Linux's Size |author=David A. Wheeler |}}</ref> a prieskum MetaLab, neskôr najväčšieho archívu slobodného softvéru, v roku 1997 ukázal, že zhruba polovica projektov má práve túto licenciu. Jeden prieskum veľkého repozitára open source softvéru ohlásil, že v júli 1997 je približne polovica softvérových balíkov s explicitnými licenčnými podmienkami je licencovaných pod GPL<ref>Eric S. Raymond: "Homesteading the Noosphere," odkazované v [http://www.dwheeler.com/essays/gpl-compatible.html Make Your Open Source Software GPL-Compatible. Or Else] By David A. Wheeler</ref> Medzi významné slobodné programy pod GPL patrí napríklad [[linuxové jadro]] alebo [[GNU Compiler Collection]] (GCC). Niektorý ďalší softvér je duálne licencovaný viacerými rôznymi licenciami, kde často jednou z nich býva GPL. Niektorí pozorovatelia veria, že silný [[copyleft]] poskytovaný GPL bol kľúčový pre úspech Linuxu, pretože dal jeho programátorom istotu, že ich dielo prinesie úžitok celému svetu a zostane slobodné, miesto toho aby bolo využívané softvérovými spoločnosťami bez toho, že by aj oni niečo poskytli späť komunite.<ref>{{cite web |url=http://www.dwheeler.com/blog/2006/09/01/#gpl-bsd |title=prečo GPL odštartovala Linux k úspechu |quote=So while the BSDs have lost energy every time a company gets involved, the GPL'ed programs gain every time a company gets involved. |}}</ref> Druhá verzia licencie, verzia 2, bola vydaná v roku [[1991]]. Počas nasledujúcich 15 rokov sa objavili členovia komunity, ktorý nadobudli presvedčenie, že niektorí dodávatelia softvéru a hardvéru našli diery v GPL, ktoré im umožňujú využívať softvér licencovaný pod GPL spôsobom, ktorý je v rozpore so zámermi programátorov. Medzi takéto metódy patrí začlenenie GPL softvéru do hardvéru, ktorý odmieta spúšťať modifikované verzie tohto softvéru, používanie nepublikovaných modifikovaných verzií GPL softvéru za webovým rozhraním, patentové obchody medzi [[Microsoft]]om a distribútorami Linuxu a Unixu, ktorí by mohli patenty využiť ako zbraň proti konkurencii zo strany Linuxu. Verzia 3 bola vyvinutá tak, aby tieto problémy riešila. [http://www.fsf.org/news/gplv3_launched Oficiálne vydanie] bolo 29. júna 2007. == Verzie == === Verzia 1 === Verzia 1 licencie GNU GPL, vydaná v januári 1989, chránila proti dvom spôsobom, ktorými softvéroví distribútori obmedzovali slobody, ktoré definujú slobodný softvér. Prvým problémom je, že distribútori môžu publikovať len [[binárny súbor|binárne súbory]] – spustiteľné, ktoré ale nie sú čitateľné ani upravovateľné ľuďmi. GPLv1 sa tomu bráni tak, že určuje, že každý dodávateľ, ktorý šíri binárne súbory, musí pod rovnakými licenčnými podmienkami poskytnúť aj ich ľudsky čitateľný zdrojový kód. Druhým problémom je fakt, že distribútori môžu pridávať dodatočné obmedzenia, buď pridávaním reštrikcií k licencii alebo kombinovaním softvéru s iným softvérom, ktorý má ďalšie reštrikcie vzhľadom na svoju distribúciu. V takomto prípade sa na kombinované dielo uplatnia obe sety reštrikcií a preto môžu byť pridané aj neakceptovateľné obmedzenia. GPLv1 tomu zabraňuje tým, že modifikované verzie ako celok musia byť šírené pod GPLv1. Preto sa dá softvér šírený pod podmienkami GPLv1 kombinovať so softvérom s voľnejšími podmienkami, pretože sa tak nezmenia podmienky, pod ktorými sa distribuuje výsledný celok. Naopak, so softvérom šíreným pod reštriktívnejšou licenciou sa kombinovať nedá, pretože by tak došlo ku konfliktu s požiadavkami GPLv1 na šírenie pod touto licenciou. === Verzia 2 === Hlavnou zmenou v GPLv2 je podľa Richarda Stallmana klauzula "slobodu alebo život", ako ju nazval – odsek 7.<ref name="gplv3conf2stallman-liberty-or-death">[http://fsfeurope.org/projects/gplv3/fisl-rms-transcript.en.html#liberty-or-death Prezentácie] Richarda Stallmana dňa 21. apríla 2006 na druhej medzinárodnej konferencii GPLv3, Porto Alegre. Priamy odkaz na sekciu s klauzulou "slobodu alebo život".</ref> Táto sekcia hovorí, že pokiaľ niekto pridá obmedzenie, ktoré mu bráni šíriť softvér pod licenciou GPL tak, aby rešpektoval slobodu ostatných používateľov (napríklad keď právne ustanovenie hovorí, že softvér sa môže distribuovať len v binárnej forme), nesmie ho šíriť vôbec. V roku 1990 sa začalo ukazovať, že menej reštriktívna licencia by bola strategicky užitočná pre niektoré knižnice; verzia 2 licencie GPL (GPLv2) bola vydaná v júni 1991, preto druhá licencia – Library General Public License (LGPL) – bola uvedená v rovnakom čase a označená číslom 2, aby bolo zrejmé, že sa obidve licencie vzájomne dopĺňajú. Číslovanie verzií sa zhodovalo do roku 1999, keď bola vydaná verzia 2.1 licencie LGPL, ktorá ju premenovala na [[GNU Lesser General Public License]], aby lepšie odrážala jej miesto vo filozofii GNU. === Verzia 3 === Na sklonku roku [[2005]] oznámila [[Free Software Foundation]] (FSF), že pracuje na verzii 3. licencie GPL (GPLv3). 16. januára [[2006]] bola publikovaná prvá "pracovná (draft) verzia" tejto licencie a začali verejné konzultácie. Tie boli pôvodne plánované na deväť až pätnásť mesiacov, ale nakoniec sa pretiahli až na osemnásť mesiacov a boli publikované štyri koncepty textu licencie. Oficiálne bola GPLv3 vydaná 29. júna 2007. GPLv3 napísal Richard Stallman s právnou pomocou Ebena Moglena a Software Freedom Law Center.<ref name="fosdem2006stallman">[http://www.ifso.ie/documents/rms-gplv3-2006-02-25.html Prezentácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170825232248/http://www.ifso.ie/documents/rms-gplv3-2006-02-25.html |date=2017-08-25 }} Richarda Stallmana 25.2.2006, [[Brusel]], [[Belgicko]] – prvý deň každoročnej konferencie FOSDEM.</ref> Podľa Stallmana sa najdôležitejšie zmeny týkajú vzťahu k softvérovým patentom, kompatibilite slobodných licencií, definície "zdrojového kódu" a hardvérových obmedzení modifikácie softvéru.<ref name="fosdem2006stallman"/><ref name="FSMag-RMS-Interview">[http://www.freesoftwaremagazine.com/articles/interview_with_richard_stallman Interview s Richardom Stallmanom], Free Software Magazine, 23. januára 2008.</ref> Ďalšie zmeny sa vzťahujú na internacionalizáciu, na to, ako sa rieši porušenie licencie a ako môže držiteľ autorských práv pridávať k licencii ďalšie povolenia. Medzi ďalšími zmenami, ktoré stoja za zmienku, je oprávnenie autorov pridávať ďalšie alebo požiadavky na distribúciu diela. Jedna z voliteľných podmienok, niekedy nazývaná ako Affero klauzula, má spĺňať požiadavky na softvér ako službu; povolenie pridávať požiadavky robí licenciu GPLv3 kompatibilnú s licenciou Affero General Public License. Proces verejných konzultácií koordinovala Free Software Foundation za asistencie Software Freedom Law Center,<ref>{{cite web |url=http://fsfeurope.org/projects/gplv3/ |title=GPLv3: Drafting version 3 of the GNU General Public License |publisher=Free Software Foundation Europe }}</ref> ďalších skupín zaoberajúcich sa slobodným softvérom. Komentáre od verejnosti boli zhromažďované cez webový portál gplv3.fsf.org.<ref>{{cite web |url=http://gplv3.fsf.org/comments/gplv3-draft-4.html |title=gplv3.fsf.org komentáre k diskusnému draftu 4 }}</ref> Tento portál beží na softvéri [[stet (software)|stet]] vytvorenom pre tento účel. Komentáre boli sprostredkovávané štyrom výborom, ktoré tvorilo približne 130 ľudí vrátane prívržencov a odporcov cieľov FSF. Tieto výbory skúmali komentáre zaslané verejnosťou a ich zhrnutie odovzdávali Stallmanovi ako podklad pre finálnu podobu licencie. Počas procesu verejných konzultácií bolo k prvému návrhu zaslaných 962 komentárov.<ref>{{cite web |url=http://gplv3.fsf.org/comments/gplv3-draft-1 |title=gplv3.fsf.org komentáre k draftu 1 |quote=Showing comments in file 'gplv3-draft-1' […] found 962 |accessdate=2008-11-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080626185507/http://gplv3.fsf.org/comments/gplv3-draft-1 |archivedate=2008-06-26 }}</ref> Do konca procesu prišlo celkom 2 636 komentárov.<ref>{{cite web |url=http://gplv3.fsf.org/comments/gplv3-draft-2.html |title=gplv3.fsf.org komentáre k draftu 2 |quote=Showing comments in file 'gplv3-draft-1' […] found 727 |accessdate=2008-11-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080724014550/http://gplv3.fsf.org/comments/gplv3-draft-2.html |archivedate=2008-07-24 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://gplv3.fsf.org/comments/gplv3-draft-3 |title=gplv3.fsf.org komentáre k draftu 3 |quote=Showing comments in file 'gplv3-draft-3' […] found 649 |accessdate=2008-11-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080703072053/http://gplv3.fsf.org/comments/gplv3-draft-3 |archivedate=2008-07-03 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://gplv3.fsf.org/comments/gplv3-draft-4.html |title=gplv3.fsf.org komentáre k draftu 4 |quote=Showing comments in file 'gplv3-draft-4' […] found 298 }}</ref> Tretí koncept bol vydaný 28. marca [[2007]].<ref>[http://gplv3.fsf.org/gpl3-dd3-guide Guide to the third draft of GPLv3]</ref> Zahŕňal formulácie chrániace pred patentovým krížovým licencovaním, akým je kontroverzná patentová dohoda Microsoft-Novell a obmedzuje protitivoizačnú klauzulu na definíciu "používateľa" a " spotrebiteľského výrobku". Odstraňuje aj sekciu o "geografických obmedzeniach", ktorých pravdepodobné odstránenie bolo oznámené na začiatku verejných konzultácií. Štvrtý diskusný draft <ref>[http://gplv3.fsf.org/gpl-draft-2007-05-31.html Final Discussion Draft], prístupný 4. júna 2007</ref>, ktorý bol posledný, bol vydaný 31. mája 2007. Zaviedol kompatibilitu s licenciou Apache, vyjasnil rolu externých dodávateľov a urobil výnimku pre povolenie dohody Microsoft-Novell, kde sa v sekcii 11, paragrafu 6 hovorí, že: {{citát|Nesmiete poskytnúť dielo, pokiaľ ste v zmluvnom vzťahu s treťou osobou, ktorá sa zúčastňuje na šírení softvéru, na základe ktorého zaplatíte tejto tretej osobe za vašu aktivitu spočívajúcu v šírení diela, a na základe ktorého táto tretia osoba zaručuje všetkým osobám, ktoré od vás dielo príjmu, diskriminačnú patentovú licenciu […]}} Cieľom je, aby boli v budúcnosti takéto dohody neúčinné. Licencia má za cieľ spôsobiť, že Microsoft rozšíri svoje patentové licencie, ktoré poskytol zákazníkom spoločnosti [[Novell]] pre použitie softvéru licencovaného pod GPLv3, na ''všetkých'' používateľov tohto softvéru; to je možné, len ak je Microsoft právne "šíriteľom" softvéru licencovaného pod GPLv3.<ref>[http://gplv3.fsf.org/dd3-faq GPLv3 FAQ], overené 4. júna 2007. Toto je pre lepšiu čitelnosť z FAQ, nie z licencie.</ref><ref>[http://gplv3.fsf.org/gpl3-dd4-rationale.pdf Fourth Discussion Draft Rationale], prístupné 4. júna 2007.</ref> Niektorí ľudia, napríklad vysokoprofilovaní vývojári [[linuxové jadro|linuxového jadra]], komentovali pre masmédiá návrhy licencie a zverejňovali prehlásenia o svojich námietkach k častiam draftov 1. a 2.<ref>[http://lwn.net/Articles/200422/ Postoj vývojárov jadra ku GPLv3 -- http://lwn.net/Articles/200422/], prístupné 4. júna 2007</ref> == Podmienky licencie == Podmienky licencie GPL sú komukoľvek dostupné tak, že získa text licencie s dielom, ktoré je pod touto licenciou poskytované ("nadobúdateľ licencie"). Každý nadobúdateľ licencie, ktorý akceptuje jej podmienky, získava právo modifikovať dielo, kopírovať ho a ďalej ho rozširovať, ako aj jeho ľubovoľnú odvodenú verziu. Nadobúdateľ licencie môže poskytovať túto službu zadarmo. Tento bod odlišuje GPL od licencií, ktoré zakazujú komerčnú redistribúciu. FSF argumentuje, že slobodný softvér by nemal obmedzovať komerčné využitie<ref>{{cite web|url=http://www.gnu.org/philosophy/selling.html|title=Selling Free Software|publisher=Free Software Foundation}}</ref>, a GPL teda explicitne uvádza, že diela pod GPL sa môžu "predávať" za ľubovoľnú cenu. GPL ďalej hovorí, že distribútor nesmie zaviesť "ďalšie obmedzenia na práva zaručené GPL". Toto zakazuje aktivity ako distribúciu softvéru pod záväzkom alebo zmluvou mlčanlivosti (NDA, non-disclosure agreement). Distribútori softvérového diela pod GPL tiež zaručujú poskytnutie licencie pre akékoľvek patenty použité v tomto softvéri, aby mohli byť tieto patenty používané v diele. Sekcia 3 licencie požaduje, aby sa k programom šíreným formou predkompilovaných binárnych súborov, prikladali zdrojové kódy, písomná ponuka distribúcie zdrojových kódov rovnakým mechanizmom, akým sa poskytli binárne súbory, alebo písomná ponuka na poskytnutie zdrojových kódov. === Copyleft === Distribučné práva zaručené GPL pre modifikované verzie diela nie sú bez podmienok. Ak niekto šíri GPL dielo so svojimi vlastnými modifikáciami, požiadavky na distribúciu celého diela nemôžu byť akokoľvek zväčšené oproti požiadavkám, ktoré sú v GPL. Táto požiadavka je známa ako [[copyleft]]. Jeho právna moc vychádza z aplikácie [[autorské právo|autorského práva]] na počítačové programy. Pretože dielo šírené pod GPL je chránené autorským právom, nadobúdateľ licencie nemá žiadne oprávnenie na šírenie tohoto diela ani v modifikovanej podobe (okrem prípadu [[fair use]]), okrem toho, ktoré mu určujú podmienky licencie. Kto chce vykonávať právo normálne obmedzené autorským právom (napríklad šírenie diela), musí prijať podmienky licencie. Naopak, ak niekto distribuuje kópie diela bez prijatia podmienok GPL (napríklad s udržaním zdrojového kódu v utajení), môže byť postihnutý (žalovaný pôvodným autorom, trestne stíhaný) za porušenie autorského práva. Copyleft teda využíva autorské právo (copyright) na zaistenie opaku obvyklého účelu: namiesto zavádzania obmedzenia zaručuje právo ostatným ľuďom, a to tak, že im nemôžu byť následne odobraté. Zaisťuje tiež, že niesu zaručené neobmedzené distribučné práva, ak by v prehlásení copyleftu bola právna chyba. Mnoho distribútorov GPL programov prikladá zdrojový kód k spustiteľným súborom. Alternatívnou metódou, ako vyhovieť copyleftu, je poskytnúť písomnú ponuku na poskytnutie zdrojového kódu na fyzickom médiu (napríklad CD) na požiadanie. V praxi je mnoho programov pod GPL distribuovaných cez [[Internet]], ktorých zdrojové kódy sú k dispozícii protokolom [[FTP]]. Pri internetovej distribúcii je to v súlade s licenciou. Copyleft sa uplatní len v prípade, že bude človek program šíriť. Každý si môže vytvárať súkromné modifikované verzie, bez toho, aby musel šíriť modifikácie až do okamihu, keď začne modifikovaný softvér distribuovať niekomu ďalšiemu. Všimnite si, že sa copyleft uplatňuje iba na softvér a nie na jeho výstup (pokiaľ výstup nie je sám o sebe odvodenou verziou programu); napríklad verejný webový portál bežiaci na modifikovanej verzii [[CMS]] šíreného pod licenciou GPL nemusí šíriť zmeny tohto softvéru. == Licencovanie a zmluvné záležitosti == GPL bola navrhnutá ako [[licencia]], nie ako [[zmluva]]<ref>{{cite web |url=http://www.gnu.org/philosophy/no-ip-ethos.html |title=Essay by Stallman explaining why a licence is more suitable than a contract |3= |accessdate=2008-11-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081115051622/http://www.gnu.org/philosophy/no-ip-ethos.html |archivedate=2008-11-15 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://fsfeurope.org/projects/gplv3/barcelona-moglen-transcript.en.html#q7-a-contract |title=Eben Moglen explaining why the GPL is a licence and why it matters |}}</ref>. V niektorých jurisdikciách nepísaného práva (anglo-americký systém) je hlavný právny rozdiel medzi licenciou a zmluvou nasledovný: zmluvy sú vymáhateľné prostredníctvom [[obchodné právo|zmluvného (obchodného) práva]], licencie pomocou [[autorské právo|autorského práva]]. Toto rozlíšenie však nemá význam v mnohých jurisdikciách, kde nie je rozdiel medzi zmluvami a licenciami, ako v systéme rímskeho (kontinentálneho) práva.<ref> {{cite journal | last = Guadamuz-Gonzalez | first = Andres | title = Viral contracts or unenforceable documents? Contractual validity of copyleft licences | journal = European Intellectual Property Review | volume = 26 | issue = 8 | pages = 331 – 339 | date = [[2004]] | url = http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=569101}} </ref> Tí, ktorí nesúhlasia s podmienkami GPL, niesu oprávnení kopírovať, ani distribuovať tento softvér, či odvodené diela. Môžu však softvér bez obmedzenia používať. == Držitelia autorských práv == Text licencie GPL je sám o sebe autorským dielom, autorské práva vlastní [[Free Software Foundation]] (FSF). FSF však nemá práva k dielam vydaným pod GPL. pokým autor explicitne neprenesie práva na FSF (čo sa stáva zriedkavo, výnimkou sú časti projektu [[GNU]]). Právo podávať žalobu pri porušení podmienok licencie majú len priamo jednotliví držitelia autorských práv. FSF povoľuje ľuďom vytvárať si novú licencie založené na GPL, pričom tieto odvodené licencie nesmú bez súhlasu používať preambulu GPL. To sa ale neodporúča, pretože tieto odvodené licencie sú často nekompatibilné s GPL.<ref>{{cite web |url=http://www.fsf.org/licensing/licenses/gpl-faq.html#ModifyGPL |title=GPL FAQ: Can I modify the GPL and make a modified licence? |}}</ref> (Pre viac informácií pozri [http://www.fsf.org/licenses/gpl-faq.html#ModifyGPL GPL FAQ].) Medzi ďalšie licencie vytvorené v projekte GNU patria [[GNU Lesser General Public License]] a [[GNU Free Documentation License]]. == GPL na súde == Kľúčovým sporom súvisiacim s GPL je, či nie-GPL softvér smie dynamicky linkovať GPL knižnice. GPL jasne hovorí, že akékoľvek odvodené diela kódu pod GPL musia samé o sebe taktiež byť pod GPL. Nie je však jasné, či by spustiteľný súbor, ktorý dynamicky linkuje GPL kód, mal byť považovaný za odvodené dielo. Komunita okolo slobodného a open source softvéru je v tomto rozdelená. FSF tvrdí, že spustiteľný súbor je odvodeným dielom iba vtedy, ak GPL kód a spustiteľný súbor "vzájomne volajú funkcie a zdieľajú dátové štruktúry"<ref>[http://www.gnu.org/licenses/gpl-faq.html#GPLPluginsInNF Can I apply the GPL when writing a plug-in for a non-free program?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160424012528/http://www.gnu.org/licenses/gpl-faq.html#GPLPluginsInNF |date=2016-04-24 }}, GPL FAQ, Free Software Foundation.</ref>, s čím niektorí ľudia súhlasia,<ref>Jerry Epplin, {{cite web|url=http://www.linuxdevices.com/articles/AT9161119242.html|title=Using GPL software in embedded applications|archiveurl=http://archive.is/fyoT|archivedate=2012-05-29}}, ''LinuxDevices.com'' (4 March 2001).</ref> Niektorí (napr. [[Linus Torvalds]]) súhlasia, že dynamické linkovanie môže vytvoriť odvodené dielo, ale nesúhlasí s danou definíciou takýchto prípadov.<ref>Linus Torvalds, [http://lkml.org/lkml/2006/12/17/79 GPL only modules] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080626190200/http://lkml.org/lkml/2006/12/17/79 |date=2008-06-26 }}, ''linux-kernel'' mailing list (17 December 2006).</ref> Na druhej strane niektorí experti argumentujú, že otázka zostáva otvorená: jeden právnik firmy Novell napísal, že nevytvorenie odvodeného diela dynamickým linkovaním "dáva zmysel, ale nejde o čistý rez".<ref>Matt Asay, [http://www.novell.com/coolsolutions/feature/1532.html The GPL: Understanding the License that Governs Linux] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081006073434/http://www.novell.com/coolsolutions/feature/1532.html |date=2008-10-06 }}, ''Novel Cool Solutions Feature'' (16 Jan. 2004).</ref> Lawrence Rosen sa vyjadril, že súd by "pravdepodobne" vylúčil dynamické linkovanie z odvodených diel, ale "existujú také argumenty" na druhej strane a "výsledok nie je jasný" <ref>Lawrence Rosen, [http://www.linuxjournal.com/article/6366 Derivative Works], ''Linux Journal'' (1 Jan 2003).</ref> (neskôr argumentoval, že "trhové" faktory sú dôležitejšie ako technika linkovania <ref>Lawrence Rosen, [http://www.rosenlaw.com/lj19.htm Derivative Works], ''rosenlaw.com'' (25 May 2004)</ref>). To jednoznačne nie je otázka GPL "ako takej", ale skôr ako autorské právo definuje odvodené diela. V spore ''Galoob vs. Nintendo'' odvolací súd deviateho obvodu definoval odvodené dielo ako vzťah, ktorý má "'formu' alebo trvalosť", a poznamenal, že "porušujúce dielo musí určitou formou začleňovať časť chráneného diela", ale nedošlo k jasnému súdnemu rozhodnutiu, ktoré by vyriešilo tento konkrétny konflikt. Pretože neexistuje žiadny záznam o niekom, kto obchádzal GPL pomocou dynamického linkovania a hrozil by mu spor s držiteľom autorských práv, obmedzenie sa javí ako vymáhateľné ''[[de facto]]'', aj keď to zatiaľ nebolo preukázané ''de jure''. V roku [[2002]] žalovala firma [[MySQL]] firmu Progress NuSphere kvôli porušeniu autorského a známkového práva na massachusetskom okresnom súde. Firma NuSphere údajne porušila autorské práva k MySQL tým, že zlinkovala kód tabuľkového typu so serverom MySQL. Po predbežnom vypočutí pred sudkyňou Patti Saris 27. februára 2002 vstúpili strany sporu do rokovania o vyrovnaní a možno sa vyrovnali. Pri vypočutí Patti Saris Patti Saris povedala, že "nevidí žiadny dôvod", prečo by GPL nemohla byť vymáhateľná.<ref>See ''Progress Software Corporation v. MySQL AB'', 195 F. Supp. 2d 328 (D. Mass. 2002), on defendant's motion for preliminary injunction.</ref> V auguste [[2003]] oznámila SCO Group, že má za to, že GPL nemá žiadnu právnu platnosť, a že zamýšľajú viesť právne spory ohľadne častí kódu zrejme skopírovaných zo systému SCO [[Unix]] do [[linuxové jadro|linuxového jadra]]. To bolo pre firmu problematické, pretože šírila Linux a ďalší GPL kód vo svojej distribúcii Caldera OpenLinux a je ťažko dokázateľné, že mala iné právo tak konať, než to, ktoré poskytuje GPL. Pre ďalšie informácie pozri SCO-Linux kontroverzie a SCO vs. [[IBM]]. V apríli [[2004]] dosiahol projekt netfilter/iptables na okresnom súde v [[Mníchov]]e vydanie predbežného opatrenia proti spoločnosti Sitecom Germany, potom čo firma odmietla upustiť od šírenia softvéru netfilter v rozpore s podmienkami GPL. V júli 2004 [[Nemecko|nemecký]] súd potvrdil toto opatrenie konečným rozsudkom proti firme Sitecom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Harald Welte vs. Sitecom, final order, translated from German by Jens Maurer |url=http://www.groklaw.net/article.php?story=20040725150736471 |dátum prístupu=2008-11-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100806210645/http://www.groklaw.net/article.php?story=20040725150736471 |dátum archivácie=2010-08-06 }}</ref> Zdôvodnenie rozsudku presne odráža predikciu poskytnutú už skôr FSF (Ebenom Moglenom): ''Žalovaný porušil autorské práva žalobcu tým, že ponúkal softvér 'netfilter/iptables' na stiahnutie a poskytovanie tejto svojej distribúcie, bez toho aby dodržal podmienky GPL. Uvedená činnosť by mohla byť prípustná iba vtedy, ak by žalovaný získal licenciu… Toto je nezávislé od otázky, či boli podmienky GPL účinne dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným alebo nie. Pokiaľ nebola GPL dohodnutá medzi stranami, žalovaný by aj tak potreboval potrebné práva pre kopírovanie, šírenie a zverejňovanie softvéru 'netfilter/iptables'.'' Tento rozsudok bol dôležitý, pretože to bolo po prvýkrát, čo súd potvrdil, že porušenie podmienok GPL je porušením autorského práva. Ale tento prípad nebol až tak rozhodujúcim testom GPL, ako z toho niektorí vyvodili. V tomto prípade nebola napadnutá samotná vynútiteľnosť GPL. Namiesto toho sa súd snažil zistiť, či bola zmluva samotná vôbec v účinnosti. V máji [[2005]] začal Daniel Wallace spor proti [[Free Software Foundation]] (FSF) na súde v Južnom okrese Indiany. Tvrdil, že GPL je ilegálny pokus, ako fixovať ceny na nulu. Žaloba bola v marci 2006 zamietnutá na základe toho, že Wallace nepreukázal platnú antitrustovú požiadavku ; súd prehlásil, že "GPL podporuje, nie obmedzuje, slobodnú súťaž a distribúciu počítačových operačných systémov, z čoho plynú priame výhody pre spotrebiteľa."<ref name="groklawwallacevsfsfdismiss">[http://www.groklaw.net/pdf/WallaceFSFGrantingDismiss.pdf Dismissal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200116194140/http://www.groklaw.net/pdf/WallaceFSFGrantingDismiss.pdf |date=2020-01-16 }} of Wallace v. FSF. From [http://www.groklaw.net/article.php?story=20060320201540127 this article] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100505060626/http://www.groklaw.net/article.php?story=20060320201540127 |date=2010-05-05 }} on Groklaw.</ref> Wallace odmietol možnosť ďalšej zmeny svojej sťažnosti a bol nútený zaplatiť FSF náklady na tento spor. 8. septembra 2005 súd centrálneho okresu [[Soul]]u rozhodol, že GPL nemá žiadnu právnu váhu vzhľadom na obchodné tajomstvo odvodeného diela licencovaného pod GPL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Soul Central District Court ruling (?) (in Korean) |url=http://korea.gnu.org/gv/sentence.html |dátum prístupu=2008-11-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071018211119/http://korea.gnu.org/gv/sentence.html |dátum archivácie=2007-10-18 }}</ref> Žalovaný argumentovali, že vzhľadom na to, že je nemožné dodržať obchodné tajomstvo, pokiaľ by postupovali v súlade s GPL a šírili dielo, že obchodné tajomstvo neporušujú. Tento argument bol posúdený ako nepodložený. 6. septembra 2006 projekt gpl-violations.org zvíťazil v súdnom spore proti D-Link Germany GmbH, vedenom kvôli tomu, že D-Link používal linuxové jadro neprístupným a autorské právo porušujúcim spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://gpl-violations.org/news/20060922-dlink-judgement_frankfurt.html |dátum prístupu=2008-11-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141007073104/http://gpl-violations.org/news/20060922-dlink-judgement_frankfurt.html |dátum archivácie=2014-10-07 }}</ref> Rozsudok konečne poskytol "čierne na bielom" právny precedens, že GPL je platná a právne uznávaná, a že bude na nemeckom súde odolávať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=D-Link Judgement |url=http://www.jbb.de/urteil_lg_muenchen_gpl.pdf |dátum prístupu=2008-11-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070710040412/http://www.jbb.de/urteil_lg_muenchen_gpl.pdf |dátum archivácie=2007-07-10 }}</ref> Koncom roku 2007 začali vývojári projektu BusyBox spoločne so Software Freedom Law Center program, ktorý má zaistiť, aby distribútori BusyBoxu v embedded systémoch dodržiavali GPL, a tí ktorí ju dodržiavať nebudú, boli žalovaní. Toto bolo označené za prvé americké použitie súdu pre vymáhanie povinností plynúcich z GPL. == Kompatibilita a viacnásobné licencovanie == Mnoho najbežnejších licencií slobodného softvéru, napríklad pôvodná MIT/X licencia, BSD licencia (v súčasnej trojklauzulovej forme) a [[GNU Lesser General Public License|LGPL]], sú kompatibilné s GPL. To znamená, že kód pod týmito licenciami môže byť bez konfliktu kombinovaný s programom pod GPL (na celú novo vzniknutú kombináciu sa potom vzťahovala GPL). Niektoré licencie slobodného open source softvéru však nie sú kompatibilné s GPL. Mnoho prívržencov GPL silne obhajuje, aby vývojári slobodného open source softvéru používali iba licencie kompatibilné s GPL, pretože keby robili ináč, bolo by zložité používať takýto softvér vo väčších celkoch. Všimnite si, že tento problém nastáva len za súčasného použitia licencií, ktoré stanovujú podmienky dané spôsobom kombinácie. Niektoré licencie, napríklad BSD, žiadne takéto podmienky nestanovujú. Pozri aj zoznam licencií schválených FSF na príklady kompatibilných a nekompatibilných licencií. Mnoho obchodných spoločností používa duálne licencovanie. Šíria GPL verziu a predávajú [[proprietárny software|proprietárne]] licencie firmám, ktoré chcú kombinovať tento softvér s proprietárnym kódom, či už používajú dynamické linkovanie alebo nie. K takýmto spoločnostiam patria MySQL AB, Trolltech (Qt toolkit), Namesys (ReiserFS) alebo [[Red Hat]] ([[Cygwin]]). == Prijatie GPL == Open Source License Resource Center spravované Black Duck Software ukazuje, že licenciu GPL používa okolo 60 % všetkého open source softvéru.<ref>[http://www.blackducksoftware.com/oss Open Source License Resource Center | Black Duck Software<!-- Bot generated title -->]</ref> Podstatná väčšina softvéru je vydávaná pod GPL 2, tri tisíc projektov už emigrovalo na GPLv3. == Kritika == V roku 2001 označil Steve Ballmer, [[Výkonný riaditeľ|CEO]] zo spoločnosti [[Microsoft]], Linux za „rakovinu, ktorá sa uchytí na všetkom intelektuálnom vlastníctve, ktorého sa dotkne“.<ref>{{cite news | first=Dave | last=Newbart | pages= | title=Microsoft CEO takes launch break with the Sun-Times | date=2001-06-01 | publisher=Chicago Sun-Times | url=http://web.archive.org/web/20010615205548/http://suntimes.com/output/tech/cst-fin-micro01.html }}(Internet archive link)</ref> Kritici Microsoftu hovoria, že skutočným dôvodom, prečo Microsoft nemá rád GPL, je to, že GPL bráni pokusom dodávateľov proprietárneho softvéru „uchopiť, rozšíriť, zničiť“.<ref>{{cite news |url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?Story_ID=298112 |title=Deadly embrace|publisher=The Economist |date=2000-03-30 |accessdate=2006-03-31 }}</ref> Microsoft vydal [[Microsoft Windows]] Services for UNIX, obsahujúci kód licencovaný pod GPL<ref>Clarke, Gavin (20 July 2009). "Microsoft embraces Linux cancer to sell Windows servers". The Register.</ref>. V reakcii na útoky Microsoftu proti GPL, vydali mnohí významní vývojári a obhajcovia slobodného softvéru spoločné prehlásenie podporujúce licenciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Free Software Leaders Stand Together |url=http://www.perens.com/Articles/StandTogether.html |dátum prístupu=2008-11-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070904094215/http://www.perens.com/Articles/StandTogether.html |dátum archivácie=2007-09-04 }}</ref> GPL je množstvom kritikov označovaná ako „[[copyleft|vírová]]“<ref>"[http://www.microsoft.com/presspass/exec/craig/05 – 03sharedsource.mspx Speech Transcript – Craig Mundie, The New York University Stern School of Business]", ''Prepared Text of Remarks by Craig Mundie'', Microsoft Senior Vice President, The Commercial Software Model The New York University Stern School of Business May 3, 2001</ref>, pretože GPL povoľuje vydávať pod touto licenciou iba celé programy – to znamená, že programátori nesmú vydávať programy, linkujúce GPL knižnice, pod nekompatibilnými licenciami. Takzvaný „vírový“ efekt spočíva v tom, že v niektorých prípadoch nie je možné z licencovaný softvér kombinovať bez toho, aby bola jedna z licencií zmenená. Aj keď je možné teoreticky zmeniť ktorúkoľvek z licencií, vo „vírovom“ scenári je prakticky nemožné zmeniť GPL (pretože softvér môže mať mnoho prispievateľov, z ktorých niektorí zmenu takmer určite odmietnu), zatiaľ čo licencia druhého softvéru "môže" byť v praxi zmenená. Toto je súčasťou filozofie odlišnosti medzi GPL a permisívnymi licenciami, akými sú [[BSD licencia|BSD licencie]], ktoré nemajú na modifikované verzie také požiadavky. Prívrženci GPL zastávajú názor, že slobodný softvér by mal zaistiť, že jeho slobody sú chránené na celej ceste od vývojára až k používateľovi, iní ľudia sú zase toho názoru, že prostredníci medzi vývojármi a používateľmi by mali mať slobodu šíriť tento softvér ako neslobodný. Špecifickejšie povedané, GPL vyžaduje, aby redistribúcia prebiehala pod GPL, no permisívnejšie licencie povoľujú redistribúciu pod reštriktívnejšími licenciami, než je tá pôvodná. Napriek tomu, že GPL povoľuje komerčnú distribúciu softvéru, trhová cena bude stlačená na úroveň distribúcie – blízkej nule, pretože zákazníci môžu ďalej šíriť tento softvér a jeho zdrojový kód za náklady redistribúcie. Na toto by sa dalo nahliadnuť ako na prekážku v komerčnom použití GPL softvéru tými, ktorí chcú tento kód použiť na proprietárne účely. Pokiaľ nechcú využiť kód pod GPL, musia si to reimplementovať sami. Microsoft zahrnul do svojho open source softvéru podmienky proti GPL<ref>[http://www.theregister.co.uk/2002/04/17/microsoft_antigpl_fine_print_threatens/ Microsoft anti-GPL fine print threatens competition | The Register<!-- Bot generated title -->]</ref>. Navyše projekt [[FreeBSD]] prehlásil, že "menej verejne známou a nezamýšľanou funkciou GPL je, že je veľmi priaznivá pre veľké spoločnosti, ktoré chcú podkopávať iné softvérové firmy. Inými slovami, GPL je veľmi vhodná na použitie ako marketingová zbraň, potenciálne obmedzujúca celkový ekonomický prínos a prispievajúca k monopolistickému postaveniu".<ref>[http://www.freebsd.org/doc/en_US.ISO8859-1/articles/bsdl-gpl/article.html#GPL-ADVANTAGES GPL Advantages and Disadvantages], FreeBSD: doc/en_US.ISO8859-1/articles/bsdl-gpl/article.sgml,v 1.5 2006/10/16 12:35:23 keramida Exp</ref> Takéto prípady zatiaľ neboli preukázané. GPL nemá žiadnu odškodňovaciu klauzulu explicitne chrániacu správcov a vývojárov proti sporom vychádzajúcim z bezohľadného prispievania. (Pokiaľ vývojár vloží existujúce patentové alebo autorsky chránené dielo do GPL projektu s tvrdením, že ide o jeho vlastný príspevok, všetci správcovia projektu a ďalší vývojári môžu byť právne zodpovední za škody vzniknuté držiteľom autorských alebo patentových práv.) Absencia odškodnenia je jednou z kritík, ktoré viedlo Mozillu k vytvoreniu Mozilla Public License namiesto použitia GPL alebo LGPL.<ref>Zúbrik, Marcel (21. 8. 2011). "Open source licencie". Zajtra</ref> Neskôr však Mozzila prelicencovala svoje diela pod trojitou licenciou GPL/LGPL/MPL kvôli problémom s nekompatibilitou MPL s GPL. Niektorí softvéroví vývojári spozorovali, že v širšom pohľade je GPL príliš reštriktívne. Napríklad Bjørn Reese a Daniel Stenberg cítili, že ich voľba GPL pre softvér vytvorila ''"quodque pro quo"'' (lat. ''"niečo za niečo"'') pre vývojárov iného softvéru, ktorý sa s tým ich linkuje. Z tohoto dôvodu v roku 2001 ukončili použitie GPLv2 v prospech menej reštriktívnych copyleftových licencií.<ref>Bjørn Reese and Daniel Stenberg, [http://www.oreillynet.com/pub/a/policy/2001/12/12/transition.html?page=1 Working Without Copyleft] (December 19, 2001)</ref> Špecifickým príkladom nekompatibility licencií je súborový systém [[ZFS]] firmy [[Sun Microsystems]], pretože je licencovaný licenciou [[CDDL]] nekompatibilnou s GPL a obsahuje niekoľko patentov firmy Sun. Preto nemôže byť linkovaný linuxovým jadrom.<ref>[http://archive.is/20120525151440/kerneltrap.org/node/8066 Linux: ZFS, Licenses and Patents | KernelTrap<!-- Bot generated title -->]</ref> Niektorí ľudia taktiež tvrdili, že GPL by mohla byť krajšia.<ref>{{cite web |url=http://radar.oreilly.com/archives/2007/05/gplv3_clarity_a.html |author=Allison Randal |title=GPLv3, Clarity and Simplicity |}}</ref> == Pozri aj == * [[Slobodný softvér]] * [[Open source]] * [[GNU Lesser General Public License]] * [[GNU Free Documentation License]] * [[GNU]] * [[Richard Stallman]] * [[Copyleft]] == Zdroj == {{Preklad|en|GNU General Public License|240435916}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://jxself.org/translations/gpl-3.sk.shtml Neoficiálny slovenský preklad GNU GPL]{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.gnu.org/copyleft/copying-1.0.html The GNU General Public License v1.0] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190416173009/http://www.gnu.org/copyleft/copying-1.0.html |date=2019-04-16 }} * [http://www.gnu.org/licenses/gpl.html The GNU General Public License v3.0] * [http://jxself.org/translations/lgpl-3.sk.shtml Slovenský preklad licencie GNU LGPL v3.0] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121122081945/http://jxself.org/translations/lgpl-3.sk.shtml |date=2012-11-22 }} * [http://www.gnu.org/licenses/old-licenses/gpl-1.0.txt GNU General Public License v1.0] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170206183915/http://www.gnu.org/licenses/old-licenses/gpl-1.0.txt |date=2017-02-06 }} – Táto verzia je zavrhnutá FSF. * [http://www.gnu.org/licenses/old-licenses/gpl-2.0.txt GNU General Public License v2.0] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081113195557/http://www.gnu.org/licenses/old-licenses/gpl-2.0.txt |date=2008-11-13 }} – Tato verzia je zavrhnutá FSF, ale mnoho projektov – vrátane Linuxu a GNU – ju stále používa * [http://www.gnu.org/licenses/gpl-3.0.txt GNU General Public License v3.0 (anglicky)] * [http://www.softwarefreedom.org/resources/2008/compliance-guide.html A Practical Guide to GPL Compliance] (Covers GPLv2 and v3) – from the Software Freedom Law Center * [http://www.sapnakumar.org/EnfGPL.pdf A paper on enforcing the GPL] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081002004248/http://www.sapnakumar.org/EnfGPL.pdf |date=2008-10-02 }} * [http://www.perens.com/Articles/StandTogether.html Free Software Leaders Stand Together] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070904094215/http://www.perens.com/Articles/StandTogether.html |date=2007-09-04 }}, a joint statement in support of the GPL * [http://www.gnu.org/licenses/gpl-faq.html Frequently Asked Questions about the GPL] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160424012528/http://www.gnu.org/licenses/gpl-faq.html |date=2016-04-24 }} * [http://www.dwheeler.com/blog/2006/09/01/#gpl-bsd GPL, BSD, and NetBSD – why the GPL rocketed Linux to success] by David A. Wheeler * [http://www.rattlesnake.com/software-law/GNU-GPL-and-Commentaries.html GNU General Public License and Commentaries] –  Edited by Robert Chassell. * [http://www.gnu.org/copyleft/lesser.html GNU Lesser General Public License v2.1] * [http://www.free-soft.org/gpl_history/ History of the GPL] * [http://gpl3.palamida.com Information Site Tracking Rate of GPL v3 License Adoption] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150515000443/http://gpl3.palamida.com/ |date=2015-05-15 }} * [http://fsfe.org/transcripts#licenses List of presentation transcripts about the GPL and free software licenses] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090221163139/http://fsfe.org/transcripts#licenses |date=2009-02-21 }} * [http://www.dwheeler.com/essays/gpl-compatible.html Make Your Open Source Software GPL-Compatible. Or Else.] (David A. Wheeler, 7 April [[2004]]) – why a GPL-compatible licence is important to the health of a project * [http://www.free-soft.org/gpl_history/emacs_gpl.html The Emacs General Public License] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180612143537/http://www.free-soft.org/gpl_history/emacs_gpl.html |date=2018-06-12 }}, a February 1988 version, a direct predecessor of the GNU GPL {{GNU}} [[Kategória:Open source licencie]] [[Kategória:Licencie slobodného softvéru]] [[Kategória:Autorské právo]] 00uej4rki67c8532tdr36d649tlj27h 0 8347 8232987 8113744 2026-06-13T22:40:34Z Silvinkaa 99892 8232987 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Skladateľ | meno = Johann Sebastian Bach | obrázok = Bach.jpg | veľkosť obrázku = | popis osoby = nemecký skladateľ barokovej hudby, svojho času slávny organista a čembalista | dátum narodenia = [[31. marec]] [[1685]] | miesto narodenia = [[Eisenach]], [[Rímsko-nemecká ríša]] | dátum úmrtia = {{duv|1750|7|28|1685|3|31}} | miesto úmrtia = [[Lipsko]], [[Rímsko-nemecká ríša]] | národnosť = nemecká | obdobie tvorby = | hudobný smer = [[Baroková hudba|Barok]] | skupina = | počet diel = | ťažiskové žánre = | kľúčové diela = | významné ocenenia = | podpis = | web = }} '''Johann Sebastian Bach''' (* [[21. marec]] [[1685]], [[Eisenach]], [[Rímsko-nemecká ríša]] – † [[28. júl]] [[1750]], [[Lipsko]]) bol nemecký [[hudobný skladateľ]] [[Baroková hudba|barokovej hudby]] a svojho času slávny [[organista]] a [[čembalista]]. Dnes je uznávaný ako najväčší majster zvuku, ktorý na stáročia ovplyvnil celý ďalší vývoj [[hudba|hudby]], a ktorého diela sú rozšírené po celom svete tak v pôvodnej forme, ako aj v nespočetných variáciách.<ref>Peter Watson: ''Der deutsche Genius. Eine Geistes- und Kulturgeschichte von Bach bis Benedikt XVI.'' Bertelsmann, München 2010, S. 169.</ref> == Životopis == === Detstvo a mladosť === Bol najmladší z ôsmich detí [[Johann Ambrosius Bach|Johanna Ambrosiusa Bacha]] a jeho manželky Elisabeth Bachovej, rodenej Lämmerhirtovej. Pokrstili ho [[23. marec|23. marca]] v Kostole svätého Juraja. Včasné detstvo strávil v Eisenachu, kde ho bratranec jeho otca, organista v eisenachskom kostole sv. Juraja [[Johann Christoph Bach]], prvýkrát zoznámil s chrámovou a organovou hudbou. Ako osemročný sa dostal Bach do latinskej školy eisenachského dominikánskeho kláštora. Rodičia zomreli skoro, matka [[3. máj]]a [[1694]] a otec, ktorý si [[27. november|27. novembra]] 1694 vzal za manželku vdovu Barbaru Margarethu Bartholomäiovú, rodenú Keulovú, zomrel iba niekoľko mesiacov po sobáši, [[20. február]]a [[1695]]. Johann Sebastian sa presťahoval so svojim bratom Johannom Jacobom k staršiemu bratovi Johannovi Christophovi ([[1671]] – [[1721]]) do [[Ohrdruf]]u. V Ohrdrufe navštevoval lýceum až do primy, čím získal lepšie školské vzdelanie ako jeho predkovia. V sekunde chodili spolu s ním do školy bratanec Johann Ernst Bach a celoživotný priateľ Georg Erdmann. Jeho o 16 rokov starší brat Johann Christoph, ktorý bol organistom v Ohrdrufe, prevzal jeho ďalšiu výchovu a hudobné vzdelávanie. Od neho sa naučil hru na organe a komponovanie. K jeho obžive prispievalo spievanie v zbore. Dňa [[19. január]]a [[1700]] opustil Georg Erdmann Ohrdruf a odišiel do [[Lüneburg]]u. Krátko nato, [[15. marec|15. marca]], ho nasledoval aj Johann Sebastian. Bach a Erdmann boli v Lüneburgu žiakmi kláštora Michaelis. Spievali ako diskantisti v [[moteto]]vom zbore. [[Georg Böhm]] bol v tomto čase organista v Kostole sv. Jána. Jeho vplyv na Johanna Sebastiana možno badať v jeho raných organových dielach. Na výletoch do [[Celle]] a [[Hamburg]]u (k slávnemu organistovi Adamovi Reinkenovi) sa Bach zdokonaľoval v hre na organ. Na Veľkú noc roku [[1702]] opustil Bach Lüneburg, pravdepodobne aby sa uchádzal o voľné miesto organistu v [[Sangerhausen]]e. V jeho životopise je medzera, ktorá trvá zhruba jeden rok. Najneskôr od marca [[1703]] bol Johann zamestnaný ako sluha a huslista v súkromnej kaplnke spoluregenta Johanna Ernsta von Sachsen Weimar. Pri organovej skúške [[17. marec|17. marca]] 1703 nadviazal kontakty s radou v [[Arnstadt]]e, ktorá mu už v auguste dala miesto organistu. === Arnstadt === Bach dostal dňa [[9. august]]a 1703 svoje poverenie ako organista do ''Nového kostola'' v [[Arnstadt]]e bez ďalšej skúšobnej hry. Stále sa dostával do konfliktu s radou. Jednou z nich bola aj hádka a potýčka s Geyersbachom v roku [[1705]], žiakom starším ako Johann Sebastian. V októbri toho istého roka dostal štvortýždňovú dovolenku na cestu k [[Dieterich Buxtehude|Dietrichovi Buxtehudemu]] do [[Lübeck]]u, ktorú predĺžil na tri mesiace. Dňa [[21. február]]a [[1706]] a [[11. november|11. novembra]] dostal pokarhanie kvôli "nedbalosti v službe". Dostal tiež varovanie, aby pri sprievode chorálov pri bohoslužbe nemiatol veriacich zarážajúcimi medzihrami, dekoráciami a moduláciami. (Chorálové predohry ''In dulci jubilo'', [[BWV]] 729 a ''Herr Jesu Christ dich zu uns wend'' (Pán Ježiš obráť sa k nám), BWV 726 sú dva názorné príklady takýchto "zarážajúcich" doplnkov). Dňa [[24. apríl]]a [[1707]] hral Bach ukážkovo v [[Mühlhausen]]e, kde sa uchádzal o miesto organistu. === Mühlhausen === Dňa [[29. jún]]a 1707 nastúpil Johann Sebastian Bach do služby ako organista v kostole ''Divi-Blasii-Kirche''.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Meißner| meno = Michael| vydavateľ=Mühlhäuser Museen | titul=Johann Sebastian Bachs Mühlhäuser Zeit (1707–1708)| miesto=Mühlhausen| rok=2000 | strany=72| ISBN=}}</ref> Toto nezvyčajne dobre dotované miesto v Mühlhausen/Thüringen mu umožnilo založiť si rodinu. Vzal si sesternicu druhého stupňa Mariu Barbaru Bachovú dňa [[17. október|17. októbra]] 1707. Sobáš sa konal v Dornheime pri Arnstadte. Podľa zmluvy skladal Bach pri príležitosti výmeny rady [[4. február]]a [[1708]] slávnostnú kantátu ''Gott ist mein König'' ([[BWV]] 71) (Nech je Boh mojim kráľom), ktorá sa ako jediná zachovala z dobovej tlače. Veľký požiar v meste viedol k zvýšeniu životných nákladov. Pravdepodobne preto žiadal Bach [[25. jún]]a 1708 o prepustenie, ktoré mu hneď schválili.<ref>Frühere Vermutungen, wie sie von Philipp Spitta geäußert wurden, dass es zu einem Konflikt mit der vorwiegend lutherisch-[[Pietismus|pietistisch]] eingestellten Geistlichkeit in Mühlhausen gekommen sei, werden von der heutigen Bach-Forschung nicht mehr vertreten; siehe dazu C. Wolff, Kapitel ''An Divi Blasii zu Mühlhausen''.</ref> Jeho nástupcom v Mühlhausene sa stal Johann Friedrich Bach. === Weimar === Bach dostal miesto dvorného organistu a komorného muzikanta na dvore vojvodu [[Wilhelm Ernst (Sachsen-Weimar)|Wilhelma Ernsta]] vo [[Weimar]]e. Presťahoval sa v polovici júla roku [[1708]] so svojou tehotnou manželkou a s celým svojim domácim zariadením. Dňa [[29. decembra]] 1708 bol krst jeho prvého dieťaťa Cathariny Dorothei. Začiatkom februára [[1709]] odcestoval do Mühlhausenu, kde odovzdal ďalšiu kantátu zloženú pri príležitosti výmeny rady. Aj túto znova vytlačili na náklady tunajšej rady, ale do dnešných čias sa nedochovala. Dňa [[24. november|24. novembra]] [[1710]] bol krst jeho najstaršieho syna [[Wilhelm Friedemann Bach|Wilhelma Friedemanna]]. V dňoch 21. a 22. februára bol Bach vo [[Weißenfels]]e pri príležitosti slávností k narodeninám vojvodu [[Christian von Sachsen-Weißenfels|Christiana von Sachsen-Weißenfels]]. Pravdepodobne hrali ''Jagdkantate'' (Poľovnícku kantátu) [[BWV]] 208. Dňa [[23. február]]a, na narodeniny vojvodu, sa narodili dvojičky Maria Sophia a Johann Christoph. Pre ich zlý zdravotný stav dostali núdzový krst. Johann Christoph zomrel krátko potom, Maria Sophia [[13. marec|13. marca]]. Koncom roka [[1713]] Bach pravdepodobne hľadal nové miesto. Uchádzal sa o miesto organistu na ''Marktkirche Unser Lieben Frauen'' v [[Halle (Saale)|Halle]]. Po prednesení jednej skúšobnej kantáty dostal [[14. december|14. decembra]] vymenovanie, tohto miesta sa však napokon zriekol. Bach bol menovaný [[2. marec|2. marca]] [[1714]] za koncertného majstra vo Weimare s patrične vyšším platom. S týmto postom bola spojená úloha, že Bach musí každé 4 týždne skomponovať jednu novú chrámovú kantátu pre danú nedeľu. Ako prvá zaznela v Kvetnú nedeľu [[25. marec|25. marca]] 1714 kantáta ''Himmelskönig sei willkommen'' (Nebeský kráľ buď vítaný) BWV 182. Bach potom v pravidelných odstupoch skladal ďalších aspoň 20 diel, ktoré tvoria základnú časť neskorších Lipských kantátových ročníkov. Druhý syn [[Carl Philipp Emanuel Bach|Carl Philipp Emanuel]] sa narodil [[8. marec|8. marca]] 1714. Až [[19. marec|19. marca]] poslal Bach rade v Halle definitívne odmietnutie. Ďalší syn [[Johann Gottfried Bernhard Bach|Johann Gottfried Bernhard]] sa narodil [[11. máj]]a [[1715]]. Vojvoda Johann Ernst zu Sachsen-Weimar zomrel [[1. august]]a. Z dôvodu nariadeného dvorného smútku sa tri mesiace nehrala žiadna hudba. Dňa [[1. december|1. decembra]] [[1716]] zomrel chorľavý prvý kapelník Johann Samuel Drese, ktorého post fakticky zastával už dlhšiu dobu jeho syn ako 2. kapelník. Bach nie je, ako to on očakával, vymenovaný za 1. kapelníka. Možno preto hľadal nové miesto, ktoré nakoniec našiel v [[Köthen]]e. Už 1. augusta dostal plat z Köthenu, 5. augusta nastúpil do služby. V septembri [[1717]] cestoval Johann Sebastian Bach na dvor do [[Drážďany|Drážďan]], kde sa má konať súperenie so slávnym organovým virtuózom [[Louis Marchand]]om, ktoré sa však nakoniec nekoná. Bach žiadal o prepustenie zo služieb vo Weimare, čo mu jeho zamestnávateľ odmietal pre „tvrdohlavosť“. [[6. november|6. novembra]] ho dokonca zadržali u krajinského sudcu. [[2. december|2. decembra]] ho pustili a prepustili "v nemilosti".<ref>Arno Forchert: ''Johann Sebastian Bach und seine Zeit''. Laaber-Verlag, Laaber 2002, S. 82.</ref> === Köthen === Od decembra [[1717]] do roku [[1723]] bol Bach [[kapelník]]om na dvore kniežaťa Leopolda von Anhalt-Köthen v [[Köthen]]e. V čase od 15. do 18. decembra 1717 sa Bach nachádzal v Lipsku kvôli organovej skúške v Kostole sv. Pavla. Dňa [[15. november|15. novembra]] 1718 sa mu narodil syn Leopold August. Bach získa preňho, tak ako pre skoro všetky svoje deti, vysokopostavené osobnosti za krstných rodičov, úradujúce knieža Leopold von Anhalt-Köthen, jeho súrodencov Augusta Ludwiga a Eleonóru Wilhelminu, tajného radcu Christopha Josta von Zanthier a manželku dvorného majstra Gottlob von Nostiz. Sotva rok staré dieťa pochovali [[28. september|28. septembra]] [[1719]]. Ako príspevok k hudobnej výchove svojich deti začína Bach [[22. január]]a [[1720]] písať klavírnu knižku pre najstaršieho syna Wilhelma Friedemanna. Ako každý rok cestuje dvor s kniežaťom do [[Karlove Vary|Karlových Varov]] a ostáva tam dva mesiace. Pri návrate [[17. júl]]a už tam nenachádza svoju manželku Mariu Barbaru, ktorú už [[7. júl]]a pochovali. Tento zážitok pravdepodobne znamenal preňho zvrat v jeho živote, ktorý chápal Köthen ako doživotné miesto pôsobenia. Aj knieža Leopold sa odvracia od jeho súborovej hudby smerom ku klavírnej hudbe. Slávne miesto v Bachovom liste z [[20. október|20. októbra]] [[1730]] adresovaného Georgovi Erdmannovi sa azda dotýka zmeny hudobného vkusu na kniežacom dvore, pričom hlavnú vinu nespravodlivo dáva manželke kniežaťa: ''Tamže [v Köthene] milostivé a muziku tak milujúce ako aj znajúce knieža som mal, u ktorého som tiež život celý svoj stráviť domýšľal sa. No muselo sa už tak prihodiť, že sa spomenutý serenissimus s berenburgskou princeznou oženil a už tak to začalo vyzerať, akoby musikálny sklon zmieneného kniežaťa pobledúval, poťažmo sa táto nová kňažná amusikálnou zdala byť.'' Toto je potvrdené aj skutočnosťou, že po Bachovom odchode z Köthenu zostáva jeho miesto neobsadené. Napriek tomu po svojom odchode môže nosiť titul kapelníka a dodáva aj po roku 1723 hudbu k slávnostiam kniežacieho dvora. V septembri 1720 sa uvoľnilo miesto organistu v Kostole sv. Jakuba v [[Hamburg]]u, o ktoré sa Bach uchádza. Hamburská rada ho pozýva ku skúšobnej hre, musí ale odriecť, pretože miesto je spojené so zaplatením vysokej sumy. Aj venovanie – z [[24. marec|24. marca]] [[1721]] – v takzvanom ''Brandenburskom koncerte'' (BWV 1046 – 1051) pre [[markgróf]]a Christiana Ludwiga z Brandenburska možno vidieť vo svetle hľadania nového miesta. Dňa [[22. február]]a 1721 umiera Bachov brat Johann Christoph v Ohrdrufe. Dňa [[3. december|3. decembra]] 1721 berie si Johann Sebastian speváčku Annu Magdalenu, najmladšiu dcéru kniežacieho dvorného a poľného trubača zo Sachsen-Weißenfelsu Johanna Kaspaara Wilckeho. Anna Magdalena prišla v roku 1720 na Köthenský dvor ako sopranistka. === Lipsko === Dňa [[5. jún]]a [[1722]] zomiera v [[Lipsko|Lipsku]] "Thomanerkantor" (= umelecký vedúci chlapčenského zboru Thomanerchor v Lipsku) [[Johann Kuhnau]]. Prvá skúška na uvoľnené miesto sa koná už 14. júla v Lipsku. Uchádzači sú [[Georg Philipp Telemann]], [[Johann Friedrich Fasch]] (kapelník na dvore [[Anhalt-Zerbst]]) a Christian Rolle (hudobný riaditeľ v [[Magdeburg]]u). Zvolený je Telemann, ktorý však kvôli zvýšeniu platu nenastupuje a zostáva v Hamburgu. Dňa [[7. február]]a [[1723]] sa koná druhá kantorátna skúška v Lipsku. Bach prednáša kantátu ''Jesu nahm zu sich die Zwölfe'' (Ježiš si zobral k sebe tých dvanástich) – BWV 22. Konkurenti sú Georg Friedrich Kauffmann z [[Merseburg]]u, ktorý dobrovoľne odstupuje, [[Johann Christoph Graupner]] (kapelník z [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]]u) a Georg Balthasar Schott (organista v Novom kostole v Lipsku). Zvolený je Graupner, ktorý však nemôže nastúpiť, pretože ho hessenský krajinský gróf z Darmstadtu odmieta prepustiť zo služieb. Tak sa stáva Bach „ako druhý v poradí“ thomanerkantorom v Lipsku. Bach zostáva thomanerkantorom až do svojej smrti. Mal nielen hudobné povinnosti v [[Kostol svätého Tomáša (Lipsko)|kostole sv. Tomáša]], ale musel aj vyučovať latinčinu na pričlenenom internáte. V roku [[1729]] prevzal aj [[collegium musicum]]. V lipskom období vzniklo najviac jeho chrámových kantát, ako aj [[Jánove pašie]] a [[Matúšove pašie]]. V posledných rokoch života Bach celkom oslepol; v roku [[1749]] sa podrobil operácii oboch očí. Zomrel [[28. júl]]a [[1750]] v Lipsku. Po dvojnásobnom premiestnení sa jeho hrob dnes nachádza v lipskom [[Kostol svätého Tomáša (Lipsko)|Kostole sv. Tomáša]]. == Význam == Bach sa považuje za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších skladateľov všetkých čias. Na jeho dielo sa možno pozerať ako na neprekonateľné finále hudobného baroka, ktoré však pôsobí aj do dnešných dní. Za jeho života nenašlo jeho skladateľské dielo veľké uznanie, najmä ak ho porovnáme s jeho súčasníkmi [[Georg Friedrich Händel|Georgom Friedrichom Händelom]] alebo [[Georg Philipp Telemann|Georgom Philippom Telemannom]]. Bacha bolo potrebné prakticky znova objaviť. Každopádne bol Bach za svojho života v Európe známy ako virtuózny hráč na organ a čembalo, a bol uznávaný aj ako majster improvizácie (pozri aj [[Hudobná obeť]]). Napokon mal vynikajúce meno aj ako znalec organov. Prakticky vo všetkých druhoch hudby postavil úplne novú latku. Suverénne ovládal hudobnú techniku, ([[kontrapunkt]]; [[polyfónia]]; [[harmónia]]) a jeho dielo je geniálne aj na základe toho, ako hlboko ho duchovne penetroval. Jedinou výnimkou, kde Bach nevytvoril žiadne diela, je opera. Niektoré jeho svetské kantáty označoval ako ''Dramma per musica'', tie by však bolo možné považovať len za malé operety. Bachovo dielo je poznačené jeho hlbokou [[Luteránska cirkev|evanjelicko-luteránskou]] religiozitou. Z 250 kantát, ktoré po sebe zanechal, je asi 200 cirkevných. V nich, rovnako ako aj v pašiách, sa často necháva inšpirovať populárnymi chorálmi evanjelického spevníka. Napriek tomu považujeme veľkú časť jeho duchovnej hudobnej tvorby za stratenú. Bach zložil pravdepodobne pätoro pašií a z nich sú jediné autenticky zachované len Jánove a Matúšove pašie. Predpokladá sa, že medzi troma stratenými dielami sú Lukášove a Matejove pašie. Piate stratené pašie považujú bádatelia za pravdepodobný prepracovaný jednochórový variant Matúšových pašií. Bach sa nevenoval len hre a komponovaniu. Veľký vplyv mal aj na hudobnú teóriu. Najmä so svojimi učebnými skladbami (napr. Temperovaný klavír), presadil [[temperované ladenie]], s ktorým bolo možné používať všetky druhy tónov kvintového kruhu. Zaviedol nové techniky hry, najmä na organe a používanie palca ako plnohodnotného prsta. Bach dobre poznal nedostatky jemu dostupných hudobných nástrojov, a aktívne požadoval či podporoval ich ďalší vývoj. Mal veľký vplyv najmä na vývoj klávesových nástrojov. Na srdci mu ležala najmä otázka vývoja čembala k pianoforte. == Vplyv na ďalšie generácie == Bach mal 20 detí. Dvoch synov a päť dcér z prvého manželstva so sesternicou Mariou Barbarou (štyri deti sa dožili dospelosti), sedem dcér a šesť synov so speváčkou Annou Magdalenou Wilckenovou, ktorú si zobral 3. decembra 1721 (dospelosti sa dožilo len šesť detí). Štyria synovia sa stali tiež skladateľmi, ktorí vo svojej dobe čiastočne prekonali slávu otca: * [[Wilhelm Friedemann Bach]], drážďanský alebo hallašský Bach ([[1710]]{{--}}[[1784]]) * [[Carl Philipp Emanuel Bach]], berlínsky alebo hamburský Bach ([[1714]]{{--}}[[1788]]) * [[Johann Christoph Friedrich Bach]], bückeburský Bach ([[1732]]{{--}}[[1795]]) * [[Johann Christian Bach]], milánsky alebo londýnsky Bach ([[1735]]{{--}}[[1782]]) Bach bol aj náruživý učiteľ hry na nástrojoch a učiteľ kompozície. Jeho žiaci žili v jeho rodine aj dlhšiu dobu a získavali významné miesta ako kapelníci a učitelia. Práve oni udržovali pri živote jeho meno a jeho hudobné dielo aj v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]]. Okrem jeho synov to bol najmä [[Johann Ludwig Krebs]] a [[Johann Philipp Kirnberger]]. Napriek tomu bolo Bachovo dielo v prvých osemdesiatich rokoch po jeho smrti len málo prítomné a na verejnosti sotva hrané. Preto sa aj tak veľa z jeho diel nezachovalo. V roku [[1789]] zavítal [[Wolfgang Amadeus Mozart]] do Lipska a vypočul si v Kostole svätého Tomáša Bachovo [[moteto]] "''Singet dem Herrn ein neues Lied''" (Spievajte Pánovi novú pieseň). Keďže bol mimoriadne dojatý, zahĺbil sa do ďalších [[partitúra|partitúr]] Bacha, ktoré sa mu podarilo zohnať. Stopy tohto stretnutia sú v Mozartových neskorších dielach jasne počuteľné. [[Felix Mendelssohn Bartholdy|Felixovi Mendelssohn Bartholdymu]] patrí zásluha za to, že novou premiérou Matúšových pašií [[11. marec|11. marca]] [[1829]] skoro osemdesiat rokov po jeho smrti dostal J. S. Bacha znova do povedomia širokej verejnosti. Tým dal obrovský podnet pre zverejnenie Bachovej hudby. Na jeho počesť mu postavili [[busta|bustu]] vo [[Walhalla|Walhalle]]. == Známe diela == [[Súbor:Wtk1-fugue2-page1-mm1-9.png|thumb|[[Takt (hudba)|Takty]] 1 až 9 z "[[Fúga|Fugy]] a 3 voci" (trojhlasnej), BWV 847 ([[Temperovaný klavír]]) od J. S. Bacha]] {| | valign="top" | * [[Matúšove pašie]] (Matthäuspassion) * [[Jánove pašie]] (Johannespassion) * [[Omša h-mol]] (h-Moll-Messe) = Veľká omša (Hohe Messe) * [[Vianočné oratórium]] (Weihnachtsoratorium) * [[Hudobná obeť]] (Musikalisches Opfer) * [[Tokáta a fúga d-moll, BWV 565|Tokáta a fúga d mol]] * Suita G dur pre cello | valign="top" | * [[Passacaglia a fúga c mol, BWV 582|Passacaglia c mol]] * [[Umenie fúgy]] (Die Kunst der Fuge) * [[Brandenburské koncerty]] (Brandenburgische Konzerte) * Bachove [[kantáta|kantáty]] * Diela pre organ (Orgelwerke) * [[Temperovaný klavír]] (Wohltemperiertes Klavier) | valign="top" | * [[Goldbergove variácie]] (Goldberg-Variationen) * [[Magnificat]] * [[Schüblerove chorály]] (Schüblersche Choräle) * [[Oratórium nanebovstúpenia]] (Himmelfahrtsoratorium)= Nanebovstúpenie Pána * [[Veľkonočné oratórium]] (Osteroratorium) * [[Sonáty a partity pre sólové husle]] (Sei Solo a Violino senza Basso acompagnato) |} '''Ukážka na počúvanie''' * [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Bwv558.ogg|Malé Prelúdium a Fúga g mol, BWV 558]] * [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 1. chorus.ogg|Kantáta "Wachet auf", BWV 140 1. časť (6,2 MB)]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 2. recitative.ogg|2. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 3. duet.ogg|3. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 4. chorale.ogg|4. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 5. recitative.ogg|5. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 6. duet.ogg|6. časť]] [[Médiá:Bach - cantata 140. 7. chorale.ogg|7. časť]] * [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Jsbach bwv996 01.ogg|Suita pre lutnu e mol, BWV 996 1. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 02.ogg|2. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 03.ogg|3. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 04.ogg|4. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 05.ogg|5. časť]] [[Médiá:Jsbach bwv996 06.ogg|6. časť]] * [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Johann Sebastian Bach - Klavierkonzert d-moll - 1. Allegro.ogg|Klavírny koncert d mol, BWV 1052 1. časť]] [[Médiá:Johann Sebastian Bach - Klavierkonzert d-moll - 2. Adagio.ogg|2. časť]] [[Médiá:Johann Sebastian Bach - Klavierkonzert d-moll - 3. Allegro.ogg|3. časť]] * [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:JSBach - BWV971 -1.ogg|Taliansky koncert, BWV 971 1. časť]] [[Médiá:JSBach - BWV971 -2.ogg|2. časť]] [[Médiá:JSBach - BWV971 -3.ogg|3. časť]] * [[Súbor:Speaker Icon.svg|18px]] [[Médiá:Jsbach BWV 1013.ogg|Partita pre sólovú flautu a mol, BWV 1013]] == Citáty o Bachovi a jeho diele == * "My všetci sme v porovnaní s ním babráci." [[Robert Schumann]] * "Bach by sa mal volať nie Bach – potok, ale Meer – more." [[Ludwig van Beethoven]] * "Praotec harmónie." [[Ludwig van Beethoven]] * "Ja si vravím: akoby sa večná harmónia sama so sebou zahrávala, tak ako sa to v Božom lone krátko pred stvorením sveta mohlo odohrávať, tak sa to hýbalo aj v mojom vnútri, a bolo mi tak, akoby som nemal ani nepotreboval ani uši, nieto ešte oči a ani žiadne ďalšie zmysly. " [[Johann Wolfgang von Goethe]] * "Jeho hudba je nadčasová." [[Sting]] * "To je už konečne niečo, z čoho sa možno niečomu naučiť." [[Wolfgang Amadeus Mozart]] * "Tento týždeň som si trikrát vypočul Matúšove pašie, vždy s rovnakým pocitom nesmierneho obdivu. Kto sa kresťanstvu úplne odučil, ten to počuje skutočne ako evanjelium." [[Friedrich Nietzsche]] * "Plnosťou tónov bol taký posadnutý, že – popri svojej neprestajnej excesívnej hre na pedáloch – pomocou paličky v ústach stláčal tie klávesy, na ktoré v danej chvíli nedočiahol rukami ani nohami." [[Charles Burney]] * "Bach je začiatok a koniec celej hudby." [[Max Reger]] * "Ak sa nejakej hudbe podarí nasmerovať nás v celej našej bytostnej podstate k ušľachtilosti, tak vykonala to Najlepšie. Ak skladateľ svoju hudbu natoľko zdolá, že sa jej podarí vykonať toto Najlepšie, tak dosiahol to Najvyššie. Bach toto Najvyššie dosiahol." [[Paul Hindemith]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * EIDAM, Klaus: ''Das wahre Leben des Johann Sebastian Bach.'' (1999), ISBN 3-492-04079-9 * FORKEL, Johann Nikolaus: ''Über Johann Sebastian Bachs Leben, Kunst und Kunstwerke.'' Leipzig : Hoffmeister und Külmel (Bureau de Musique) 1802 (5. vydanie: Berlin : Henschelverlag, 1968) * GECK, Martin: ''Johann Sebastian Bach.'' (2002), ISBN 3-499-50637-8 * HOFSTADTER, Douglas R.: '' [[Gödel, Escher, Bach]], ein Endloses Geflochtenes Band.'' (1991), ISBN 3-423-30017-5 * LETŇANOVÁ, Elena: Johann Sebastian Bach : Veľký syntetik barokovej hudby. In: ''Historická revue'', roč. XXXII, 2021, č. 1, s. 36 {{--}} 41. * PRAUTZSCH, Ludwig: ''Die verborgene Symbolsprache Johann Sebastian Bachs.'' (2004), ISBN 3-87537-298-0 * ''Bach-Werke-Verzeichnis'' (BWV), [[Wolfgang Schmieder]] * {{Citácia knihy | priezvisko = Wolff | meno = Christoph | odkaz na autora = | prekladatelia = Helena Medková | titul = Johann Sebastian Bach | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Vyšehrad | rok = 2011 | isbn = 978-80-7429-171-5 | počet strán = 540 | strany = }} * ZAVARSKÝ, Ernest: ''Johann Sebastian Bach.'' 1. vyd. Bratislava: Opus, 1971 == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Johann Sebastian Bach}} == Externé odkazy == * [http://www.music.qub.ac.uk/~tomita/bachbib/ "Bach Bibliography"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041010094052/http://www.music.qub.ac.uk/~tomita/bachbib/ |date=2004-10-10 }} rozsiahla Bachova bibliografia (po anglicky) * [http://jsbach.org/ medzinárodná stránka o Bachovi] * [http://www.bach-leipzig.de/ Bachov archív v Lipsku] * [http://bachdigital.uni-leipzig.de/ Bach digitálne] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050201112527/http://bachdigital.uni-leipzig.de/ |date=2005-02-01 }} * [http://www.mutopiaproject.org/cgibin/make-table.cgi?preview=1&searchingfor=&Composer=BachJS Mutopiaproject.org voľne prístupné partitúry Bacha] * [http://www.cs.ualberta.ca/~wfb/bach.html texty všetkých vokálnych diel Bacha] * [http://www.pianosociety.com/index.php?id=10 Piano Society - Bach: voľne prístupné záznamy Bacha] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060413084203/http://www.pianosociety.com/index.php?id=10 |date=2006-04-13 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bach, Johann Sebastian}} [[Kategória:Johann Sebastian Bach| ]] [[Kategória:Barokoví hudobní skladatelia]] [[Kategória:Nemeckí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Nemeckí organisti]] [[Kategória:Osobnosti z Lipska]] [[Kategória:Osobnosti s ulicami]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] bo3unm8q6hyveq9p579rwsn6m6q5hma 0 8580 8233035 8216289 2026-06-14T04:43:00Z ~2026-34915-55 297846 /* Narodenia */ 8233035 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1937}} == Udalosti == * [[1. január]] – [[Anastasio Somoza García]] sa stal prezidentom [[Nikaragua|Nikaraguy]] * [[26. apríl]] – [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielska občianska vojna]]: bolo zbombardované mesto [[Gernika-Lumo|Guernica]] * [[6. máj]] – havária vzducholode ''[[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]]'' * [[27. máj]] – bol otvorený most [[Golden Gate Bridge]] pre peších * [[28. máj]] – [[Neville Chamberlain]] sa stal ministerským predsedom Spojeného kráľovstva * [[8. jún]] – premiéra kantáty ''[[Carmina Burana]]'' od [[Carl Orff|Carla Orffa]] * [[25. jún]] – zákonom č.170/1937 Sb.z. a n. bola zriadená ''Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika'' v Košiciach (teraz [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]]) * [[7. júl]] – začiatok [[Druhá čínsko-japonská vojna|druhej čínsko-japonskej vojny]] * [[21. september]] – bol vydaný román [[J. R. R. Tolkien]]a [[Hobbit (román)|Hobbit]] * [[13. december]] – japonské vojská dobyli čínsky [[Nanking]]. Začiatok [[Nankinský masaker|nankinského masakru]]; počas nasledujúcich šiestich týždňov zahynulo vyše 250 000 čínskych civilistov. * [[21. december]] – premiéra animovaného filmu ''[[Snehulienka a sedem trpaslíkov]]'' [[Walt Disney|Walta Disneyho]] * nemecký chemik [[Hans Adolf Krebs]] navrhol kľúčové reakcie tzv. [[Krebsov cyklus|Krebsovho cyklu]] == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Roger Martin du Gard]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Albert Szent-Györgyi]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Clinton Joseph Davisson]]/[[George Paget Thomson]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Paul Karrer]], [[Walter Haworth|Norman Haworth]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Robert Cecil (diplomat)|Robert Cecil]] == Narodenia == [[Súbor:Vanessa Redgrave_(2011).jpg|thumb|upright|[[Vanessa Redgrave]] (* 30. január)]] [[Súbor:Valentina Tereshkova in Moscow 06-2015 img1.jpg|thumb|upright|[[Valentina Tereškovová]] (* 6. marec)]] [[Súbor:Jack Nicholson.0920.jpg|thumb|upright|[[Jack Nicholson]] (* 22. apríl)]] [[Súbor:Albrightmadeleine.jpg|thumb|upright|[[Madeleine Albrightová]] (* 15. máj)]] [[Súbor:Morgan Freeman, 2006.jpg|thumb|upright|[[Morgan Freeman]] (* 1. jún)]] [[Súbor:Dustin Hoffmann 2009 2.jpg|thumb|upright|[[Dustin Hoffman]] (* 8. august)]] [[Súbor:Ridley Scott by Gage Skidmore.jpg|thumb|upright|[[Ridley Scott]] (* 30. november)]] [[Súbor:Ministru prezidenta tikšanās ar eksprezidenti (4108711953).jpg|thumb|upright|[[Vaira Vīķisová-Freibergsová]] (* 1. december)]] [[Súbor:Jane Fonda Cannes 2015.jpg|thumb|upright|[[Jane Fondová|Jane Fonda]] (* 21. december)]] [[Súbor:Flickr - Government Press Office (GPO) - Nobel Laureate Avram Hershko.jpg|thumb|upright|[[Avram Herško]] (* 31. december)]] [[Súbor:Anthony Hopkins-Tuscan Sun Festival.jpg|thumb|upright|[[Anthony Hopkins]] (* 31. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Pavel Cmorej]], slovenský filozof, logik († [[2025]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Shirley Bassey]], britská speváčka * [[11. január]] – [[Felix Silla]], americký herec († [[2021]]) * [[12. január]] – [[Marie Dubois]], francúzska herečka († [[2014]]) * 12. január – [[Marian Sawa]], poľský skladateľ, organista, muzikológ a pedagóg († [[2005]]) * [[14. január]] – [[Leo Kadanoff]], americký fyzik († [[2015]]) * [[16. január]] – [[Juraj Weincziller]], slovenský horolezec, horský vodca a kameraman († [[1995]]) * [[18. január]] – [[Danuta Abrahamowiczová]], poľská prekladateľka a slovakistka († [[1995]]) * 18. január – [[John Hume]], írsky politik, nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] († [[2020]]) * 18. január – [[Antonín Klimek]], český historik († [[2005]]) * [[23. január]] – [[Božena Lenčová]], slovenská spisovateľka († [[2025]]) * [[24. január]] – [[Ivan Jandl]], český detský herec, držiteľ detského Oscara († [[1987]]) * [[28. január]] – [[Karel Čáslavský]], český filmový archivár, historik a publicista († [[2013]]) * [[29. január]] – arcibiskup [[Ján Holonič]], hlava pravoslávnej cirkvi na Slovensku († [[2012]]) * [[30. január]] – [[Vanessa Redgravová]], britská herečka * 30. január – [[Boris Spasskij]], francúzsky šachový veľmajster ruského pôvodu († [[2025]]) * [[31. január]] – [[Philip Glass]], americký hudobný skladateľ * 31. január – [[Anatolij Alexejevič Karacuba]], ruský matematik († [[2008]]) * 31. január – [[Suzanne Pleshettová|Suzanne Pleshette]], americká herečka († [[2008]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Záboj Bohuslav Kuľhavý]], slovenský maliar, grafik a ilustrátor († [[2023]]) * [[11. február]] – [[Walter Burley Griffin]], americký architekt (* [[1876]]) * [[13. február]] – [[Sigmund Jähn]], východonemecký kozmonaut († [[2019]]) * [[14. február]] – [[Michal Barnovský]], slovenský historik († [[2008]]) * [[17. február]] – [[David Meltzer]], americký básnik, prozaik a rockový a džezový hudobník († [[2016]]) * [[20. február]] – [[Robert Huber]], nemecký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * [[21. február]] – [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]], nórsky kráľ * [[25. február]] – [[Alexander Ilečko]], slovenský sochár († [[2023]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Valentina Vladimirovna Tereškovová]], ruská kozmonautka * {{0}}[[7. marec]] – [[Tatiana Korcová]], slovenská fyzička († [[1997]]) * [[10. marec]] – [[Joe Viterelli]], americký herec († [[2004]]) * [[15. marec]] – [[Valentin Grigorievič Rasputin]], ruský spisovateľ († [[2015]]) * [[16. marec]] – [[Amos Tversky]], izraelský kognitívny vedec a matematický psychológ († [[1996]]) * [[19. marec]] – [[Egon Krenz]], politik bývalej NDR * [[22. marec]] – [[Angelo Badalamenti]], americký skladateľ filmovej hudby († [[2022]]) * 22. marec – [[František Caban]], slovenský operný spevák (barytón) († [[1991]]) * [[27. marec]] – [[Alan Hawkshaw]], britský hudobník († [[2021]]) * 27. marec – [[Vadim Georgijevič Vizing]], ukrajinský matematik († [[2017]]) * [[30. marec]] – [[Warren Beatty]], americký herec a režisér * {{0}}[[5. apríl]] – [[Colin Powell]], americký generál a politik († [[2021]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Merle Haggard]], americký country hudobník, významný predstaviteľ žánru Bakersfield sound († [[2016]]) * {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS († [[2022]]) * [[10. apríl]] – [[Karel Štědrý]], český spevák, herec a moderátor († [[2017]]) * [[12. apríl]] – [[Igor Petrovič Volk]], ruský pilot a kozmonaut († [[2017]]) * [[13. apríl]] – [[Edward Fox]], britský herec * 13. apríl – [[Emil Kosír]], slovenský divadelný, televízny a filmový herec († [[2019]]) * [[15. apríl]] – [[Vojtech Dangl]], slovenský historik a popularizátor vojenských dejín († [[2018]]) * [[17. apríl]] – [[Ferdinand Piëch]], rakúsky priemyselník, inžinier, manažér a bývalý predseda dozornej rady skupiny Volkswagen († [[2019]]) * [[18. apríl]] – [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov]], sovietsky hokejista, ľavý krídelný útočník († [[1991]]) * 18. apríl – [[Jan Kaplický]], český architekt († [[2009]]) * [[20. apríl]] – [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], český politik a novinár († [[2011]]) * [[22. apríl]] – [[Jack Nicholson]], americký herec * [[26. apríl]] – [[Jaroslav Červenka]], slovenský džezový klarinetista, altsaxofónista, skladateľ, hudobný aranžér a pedagóg († [[2006]]) * 26. apríl – [[Vladimír Valach]], slovenský diplomat, ekonóm a spisovateľ († [[2006]]) * [[28. apríl]] – [[Juraj Andričík]], slovenský básnik, prekladateľ a rozhlasový redaktor († [[2017]]) * 28. apríl – [[Saddám Husajn]], iracký prezident († [[2006]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Richard van Dülmen]], nemecký historik († [[2004]]) * {{0}}[[4. máj]] – [[Dick Dale]], americký surf rockový gitarista († [[2019]]) * {{0}}[[6. máj]] – [[Sergej Makara]], slovenský vysokoškolský pedagóg, básnik († [[2022]]) * [[12. máj]] – [[George Carlin]], americký komik, satirik, herec a spisovateľ († [[2008]]) * [[13. máj]] – [[Pavel Dvořák]], slovenský historik, spisovateľ a publicista († [[2017]]) * 13. máj – [[Roger Zelazny]], americký autor fantasy a science fiction († [[1995]]) * [[15. máj]] – [[Madeleine Albrightová]], americká politička a diplomatka († [[2022]]) * [[16. máj]] – [[Anton Kozman]], česko-slovenský futbalista († [[2011]]) * [[17. máj]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg († [[2022]]) * [[18. máj]] – [[Jacques Santer]], luxemburský politik, predseda Európskej komisie * [[22. máj]] – [[Tomáš Janovic]], slovenský spisovateľ, novinár, textár a básnik († [[2023]]) * 22. máj – [[Guy Marchand]], francúzsky herec, spevák a hudobník * [[30. máj]] – [[George Zweig]], americký fyzik a neurobiológ * {{0}}[[1. jún]] – [[Morgan Freeman]], americký herec * {{0}}1. jún – [[Colleen McCullough]], austrálska spisovateľka († [[2015]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Robert Fulghum]], americký spisovateľ, filozof, učiteľ, spevák a maliar * {{0}}4. jún – [[Richard Robson (chemik)|Richard Robson]], britsko-austrálsky chemik a profesor, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * {{0}}[[8. jún]] – [[Bruce McCandless]], americký dôstojník a astronaut († [[2017]]) * [[11. jún]] – [[David Mumford]], britský matematik * 11. jún – [[Robin Warren]], austrálsky patológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] († [[2024]]) * [[12. jún]] – [[Vladimir Igorevič Arnoľd]], ruský matematik († [[2010]]) * [[13. jún]] – [[Raj Reddy]], indický informatik * [[14. jún]] – [[Emília Došeková]], slovenská herečka, speváčka a scenáristka († [[2021]]) * [[15. jún]] – [[Stanislav Filko]], slovenský maliar († [[2015]]) * 15. jún – [[Anna Hazare]], indický sociálny aktivista * 15. jún – [[Vladimír Linkeš]], slovenský poľnohospodársky odborník a výskumný pracovník († [[1997]]) * [[16. jún]] – [[Erich Segal]], americký spisovateľ († [[2010]]) * 16. jún – [[Simeon II.]], bývalý bulharský cár a premiér * [[17. jún]] – [[Ľudmila Cvengrošová]], slovenská sochárka a medailérka * 17. jún – [[Clodovil Hernandes]], brazílsky módny návrhár, moderátor a politik († [[2009]]) * 17. jún – [[Ted Nelson]], americký sociológ, filozof a priekopník informačných technológií * [[19. jún]] – [[André Glucksmann]], francúzsky filozof a politológ († [[2015]]) * [[20. jún]] – [[Piero Heliczer]], taliansky filmový režisér, herec a básnik († [[1993]]) * [[23. jún]] – [[Martti Ahtisaari]], fínsky politik, diplomat a prezident († [[2023]]) * [[26. jún]] – [[Robert Coleman Richardson]], americký fyzik († [[2013]]) * [[27. jún]] – [[Joseph Percival Allen]], americký astronaut * {{0}}[[9. júl]] – [[David Hockney]], britský výtvarník a fotograf († [[2026]]) * [[10. júl]] – [[Slavo Záhradník]], († [[1991]]) * [[12. júl]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik a premiér († [[2026]]) * [[13. júl]] – [[Ján Vilikovský]], slovenský prekladateľ, teoretik prekladu a pedagóg († [[2023]]) * [[18. júl]] – [[Roald Hoffmann]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] * 18. júl – [[Hunter S. Thompson]], novinár a spisovateľ USA († [[2005]]) * [[23. júl]] – [[Juraj Alner]], slovenský pedagóg, novinár, publicista († [[2024]]) * [[27. júl]] – [[Ľudovít Moravčík]], slovenský herec († [[2004]]) * [[28. júl]] – [[Francis Veber]], francúzsky herec, dramatik, scenárista, režisér a producent * [[29. júl]] – [[Daniel McFadden]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] * {{0}}[[3. august]] – [[Andrés Gimeno]], španielsky profesionálny tenista († [[2019]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Dustin Hoffman]], americký filmový herec a producent * [[22. august]] – [[Emil Venkov]], slovenský akademický sochár a výtvarník († [[2017]]) * [[26. august]] – [[Nina Companeezová]], francúzska scenáristka a režisérka († [[2015]]) * [[30. august]] – [[Bruce McLaren]], automobilový pretekár a zakladateľ stajne McLaren v F1 († [[1970]]) * {{0}}[[5. september]] – [[William Devane]], americký filmový a televízny herec * {{0}}[[7. september]] – [[Stanley Griggs]], americký astronaut († [[1989]]) * [[10. september]] – [[Jared Diamond]], americký vedec a spisovateľ * [[11. september]] – [[Robert Crippen]], americký astronaut * [[12. september]] – [[Dušan Bustin]], slovenský chemik a vysokoškolský pedagóg († [[2022]]) * [[14. september]] – [[Renzo Piano]], taliansky architekt * [[15. september]] – [[Robert E. Lucas]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] († [[2023]]) * 15. september – [[Giuseppe Puglisi]], taliansky katolícky kňaz a odporca mafie († [[1993]]) * 15. september – [[Fernando de la Rúa]], argentínsky politik, právnik, pedagóg a prezident († [[2019]]) * [[16. september]] – [[Pavel Bobek]], český spevák († [[2013]]) * [[18. september]] – [[Sigrid Dušeková]], nemecká archeologička († [[2009]]) * [[22. september]] – [[Ray Norton]], americký atlét – šprintér * [[29. september]] – [[Anton Janitor]], slovenský mykológ, fytopatológ, ilustrátor a autor mykologických publikácií († [[2019]]) * {{0}}[[4. október]] – [[Jackie Collinsová]], anglicko-americká spisovateľka († [[2015]]) * {{0}}4. október – [[Franz Vranitzky]], rakúsky politik a kancelár * {{0}}[[5. október]] – [[Ján Szelepcsényi]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ († [[2025]]) * [[11. október]] – [[Bobby Charlton]], anglický futbalista († [[2023]]) * [[13. október]] – [[Dmytro Vasyľovyč Malakov]], ukrajinský historik († [[2019]]) * {{0}}[[2. november]] – [[Michal Miklovič]], slovenský ekonóm, pedagóg, kultúrny pracovník († [[1997]]) * {{0}}[[4. november]] – [[Loretta Swit]], americká herečka († [[2025]]) * {{0}}[[6. november]] – [[Milan Mlsna]], slovenský herec, ľudový rozprávač, humorista, komik, redaktor a režisér († [[1992]]) * {{0}}[[8. november]] – [[Jozef Jankovič]], slovenský sochár, maliar a grafik († [[2017]]) * [[12. november]] – [[Richard Truly]], americký astronaut († [[2024]]) * [[15. november]] – [[Yaphet Kotto]], americký herec * 15. november – [[Ron Yeats]], škótsky futbalista († [[2024]]) * [[24. november]] – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor († [[2022]]) * [[26. november]] – [[Boris Jegorov]], sovietsky lekár a kozmonaut († [[1994]]) * [[28. november]] – [[Ivan Králik]], slovenský publicista a prekladateľ († [[2009]]) * [[30. november]] – [[Ridley Scott]], britský filmový režisér a producent * {{0}}[[1. december]] – [[Vaira Vīķe-Freiberga]], prezidentka Lotyšska * {{0}}[[3. december]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár († [[2026]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Jiří Kodet]], český herec († [[2005]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Dušan Vančura]], český spevák, kontrabasista, textár a prekladateľ († [[2020]]) * [[10. december]] – [[Karel Schwarzenberg]], český šľachtic a politik († [[2023]]) * [[17. december]] – [[John Kennedy Toole]], americký spisovateľ († [[1969]]) * [[19. december]] – [[Milčo Leviev]], americký džezový hudobník, skladateľ, klavirista a pedagóg († [[2019]]) * [[21. december]] – [[Jane Fondová|Jane Fonda]], americká herečka, spisovateľka a politická aktivistka * [[23. december]] – [[Karol Joseph Bobko]], americký astronaut († [[2023]]) * [[26. december]] – [[John Horton Conway]], britský matematik († [[2020]]) * [[27. december]] – [[Dale Russell]], americký paleontológ a geológ († [[2019]]) * [[28. december]] – [[Jaroslav Mareš (cestovateľ)|Jaroslav Mareš]], český spisovateľ, cestovateľ a zoológ († [[2021]]) * [[31. december]] – [[Avram Herško]], izraelský biológ, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] * 31. december – [[Anthony Hopkins]], britský herec == Úmrtia == [[Súbor:George Gershwin.jpg|thumb|upright|[[George Gershwin]] († 11. júl)]] [[Súbor:Pierre de Coubertin Anefo.jpg|thumb|upright|[[Pierre de Coubertin]] († 2. september)]] [[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk cph.3a46477.jpg|thumb|upright|[[Tomáš Garrigue Masaryk]] († 14. september)]] * [[23. január]] – [[Josef Pekař]], český historik (* [[1870]]) * {{0}}[[5. február]] – [[Lou Andreas-Salomé]], nemecká spisovateľka a psychologička (* [[1861]]) * [[15. február]] – [[Vincenzo Lancia]], taliansky automobilový konštruktér a pretekár (* [[1881]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Rudolf Otto]], nemecký luteránsky teológ (* [[1869]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Howie Morenz]], kanadský hokejista (* [[1902]]) * [[15. marec]] – [[Howard Phillips Lovecraft]], americký básnik a spisovateľ (* [[1890]]) * [[17. marec]] – [[Austen Chamberlain]], britský štátnik (* [[1863]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[František Xaver Šalda]], český literárny kritik (* [[1867]]) * [[12. apríl]] – [[Ľudovít Labaj]], slovenský politik (* [[1886]]) * [[27. apríl]] – [[Antonio Gramsci]], taliansky politik, publicista a marxistický filozof (* [[1891]]) * [[19. máj]] – [[Karel Babánek]], český básnik, spisovateľ a dramatik (* [[1872]]) * [[26. máj]] – [[Karel Kramář]], český politik (* [[1860]]) * [[28. máj]] – [[Alfred Adler]], rakúsky psychiater a psychológ (* [[1870]]) * [[11. jún]] – [[Jona Jakir]], sovietsky politik, vojenský veliteľ a teoretik (* [[1896]]) * [[12. jún]] – [[Michail Tuchačevskij]], ruský vojak, maršal ZSSR (* [[1893]]) * [[18. jún]] – [[Gaston Doumergue]], francúzsky prezident (* [[1863]]) * [[19. jún]] – [[James Matthew Barrie]], britský novinár a spisovateľ (* [[1860]]) * [[28. jún]] – [[Max Adler (filozof)|Max Adler]], rakúsky filozof, sociológ a sociálnodemokratický politik (* [[1873]]) * {{0}}[[2. júl]] – [[Amelia Earhartová]], americká pilotka (* [[1897]]) * [[11. júl]] – [[George Gershwin]], americký skladateľ (* [[1898]]) * [[20. júl]] – [[Guglielmo Marconi]], taliansky vynálezca a podnikateľ, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1874]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Martin Rázus]], slovenský básnik, prozaik, dramatik, publicista a politik (* [[1888]]) * {{0}}[[2. september]] – [[Pierre de Coubertin]], francúzsky historik a pedagóg, zakladateľ novodobých [[Olympijské hry (moderné)|Olympijských hier]] (* [[1863]]) * [[14. september]] – [[Tomáš Garrigue Masaryk]], český filozof, sociológ a politik, prvý prezident ČSR (* [[1850]]) * [[17. september]] – [[Walter Dubislav]], nemecký filozof (* [[1895]]) * [[26. september]] – [[Bessie Smith]], americká bluesová speváčka (* [[1894]]) * [[29. september]] – [[Raymond Clarence Ewry]], americký ľahký atlét, viacnásobný olympijský víťaz (* [[1873]]) * {{0}}[[1. október]] – [[Attila József]], maďarský básnik (* [[1905]]) * {{0}}1. október – [[Andrej Kachnič]], slovenský spisovateľ (* [[1854]]) * [[19. október]] – [[Ernest Rutherford]], novozélandský jadrový fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1871]]) * [[21. október]] – [[Jenő Kalmár]], maďarský etnograf a cestovateľ (* [[1873]]) * {{0}}[[2. december]] – [[Josep Comas i Solà]], katalánsky astronóm (* [[1868]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Pavel Alexandrovič Florenskij]], ruský teológ, filozof a matematik (* [[1882]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Nils Gustaf Dalén]], švédsky chemik (* [[1869]]) * [[12. december]] – [[Karol Anton Medvecký]], slovenský rímskokatolícky kňaz, etnograf, historik a politik (* [[1875]]) * [[20. december]] – [[Erich Ludendorff]], nemecký vojak a politik (* [[1865]]) * [[21. december]] – [[Frank B. Kellogg]], americký politik, nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1856]]) * [[28. december]] – [[Maurice Ravel]], francúzsky skladateľ (* [[1875]]) [[Kategória:1937| ]] [[Kategória:Roky| 1937]] 6rw95djrqbjyxflw4h287iwew61fa47 4 11203 8232863 8231830 2026-06-13T19:09:18Z Lišiak 21212 /* Zavedenie šablóny „Dve verzie“ */ pozn 8232863 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::::{{Re|Fillos X.}} Tiež aktuálne žiaľ vôbec nemám čas, ale mám to v poznámkach na doriešenie. Môžeš urobiť ty, ak chceš. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:36, 25. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Chcem, ale nemám aktuálne čas. Môžeš to urobiť ty. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 25. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] CS Wiki to používa napr. často a nie sú ani jediný... A významovo mi do dáva zmysel ako máme napr. pre (Narodenia dňa a Narodenia v roku / Úmrtia dňa a Úmrtia v roku) tak by bola aj pre úmrtia. Typickým príkladom je napr. [[:cs:Kategorie:Úmrtí_v_Bratislavě|toto]] a im mnoho podobných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 23. máj 2026 (UTC) :::Podľa mňa je to zbytočnosť, najväčšie wikipédie to nepoužívajú, vrátane anglickej, asi vedia prečo. Je to nepodstatný údaj, človek môže zomrieť hocikde, a miesto úmrtia nijako nesúvisí s jeho životom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:33, 23. máj 2026 (UTC) ::::Nevidím na to úplne dôvod, hlavne na malej wiki ako je skwiki; každopádne niečo také by určite šlo urobiť roboticky, akurát by to chcelo zoznam osobností a miest, v ktorých umreli. Čo by šlo určite urobiť napr. cez Wikiúdaje. Neviem ale, nakoľko je to pre skwiki produktívne. Možno by sa @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] mohol naučiť programovať v Pythone a pracovať s Wikiúdajmi a urobil by si to sám... ;) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. máj 2026 (UTC) == Písanie názvu Československa == Zdravím, navrhujem na prerokovanie už dlhšie pripravovaný [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska|návrh odporúčania]] o písaní názvu Československa, resp. Česko-Slovenska, nech sa spôsob je spôsob jeho písania konzistentný do vnútra slovenskej Wikipédie, ako aj konzistentný so spôsobom zapisovania názvu štátu vo vedeckej literatúre. Všetko potrebné je priamo na stránke – samotné odporúčanie je stručné (navyše zhrnuté v úvode článku), komentáre slúžia len na objasnenie kontextu ako kvázi „dôvodová správa“. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 00:37, 26. máj 2026 (UTC) :{{Za}} a bez výhrad. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:58, 26. máj 2026 (UTC) Vďaka za doterajšiu podporu. Má ešte niekto nejaké pripomienky, výhrady alebo pod. voči zavedeniu tohto odporúčania?--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:15, 6. jún 2026 (UTC) Návrh úplne opomína KSSJ a PSP v aktuálnych vydaniach. Je to jazykovedná otázka a jazykovedci ju vyriešili inak (Česko-Slovensko). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:50, 8. jún 2026 (UTC) :Všetko je v odporúčaní už priamo zapracované. [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska#cite note-8|Komentár č. 4]] uvádza: ''„Tento prístup odporúča aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.“'' Je podložený odkazom na [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ jazykovednú poradňu JÚĽŠ SAV] aj ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníku súčasného slovenského jazyka]]'' ([https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-slovensko&s=exact&d=sssj heslo]). Pre istotu to bolo odkonzultované aj telefonicky – odkazujú na používanie podľa SSSJ (cf. [https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko Beliana]). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:04, 8. jún 2026 (UTC) ::SSSJ nemá status [[Kodifikačná príručka|kodifikačnej príručky]]. Tie uvádzajú názov bývalého štátu inak. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 8. jún 2026 (UTC) :::Odbornou autoritou vo výklade jazykových noriem a otázok je JÚĽŠ SAV, ktorý svoje stanovisko dal, pričom ešte aj pri prijatí tvojej argumentácie platí, že absencia slova (najmä propria) v slovníkovej časti kodifikačnej príručky ešte nedokladá jeho nesprávnosť alebo nevhodnosť. :::Úsudok, že na základe toho, že v slovníkovej časti PSP sa nenachádza slovo „Československo“ (KSSJ neobsahuje ani heslo „Česko-Slovensko“, viď 5. vyd., 2020, s. 105; [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-Slovensko&d=kssj4 4. vyd., 2003]) je názov bez spojovníka neprijateľný, neprípustný alebo niečo podobné, je konštruktom, s ktorým sa človek mimo Wikipédie stretne možno ešte tak v produkcii [[Historický odbor Matice slovenskej|HO MS]] (vzhľadom na aktivity ako [https://matica.sk/wp-content/uploads/2016/06/Unitarizmus-terminol%C3%B3gia-semin%C3%A1r.pdf táto] a publicistické príspevky členov ako [[Anton Hrnko]] na [https://www.hrnko.sk/nieco-o-terminologii/ blogu]), pričom aj tam mám pochybnosti, že to dodržiavajú konzistentne (cf. [https://matica.sk/wp-content/uploads/2022/09/Historický-zbornik1-2022-Bruno-Čanády-2.pdf#page=9 ''Historický zborník'' 2022]). :::Za mňa bolo v tomto smere povedané všetko. Ak to má byť o laických interpretáciách PSP/KSSJ, budeme sa iba neproduktívne točiť v kruhu a táto diskusia sa bude zbytočne naťahovať. Na dôvažok môžem ešte povedať, že tento spôsob zapisovala aktuálne vidíme aj v [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]] ([https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko heslo Československo]), okrem toho, že je zaužívaný v historickej spisbe (na zhrnutie stručný prehľad: [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]] – napr. v sérii syntetických kolektívnych monografií „Slovensko v 20. storočí“, kde tretí diel nesie názov ''V medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939'' a piaty ''V obnovenom Československu 1945{{--}}1960'', a vo vedeckom časopise ''[[Historický časopis]]'', napr. [https://www.historickycasopis.sk/pdf/historickycasopis12017/magocsi-tradicia-autonomie-na-karpatskej-rusi.pdf#page=5 2017], [[Ústav pamäti národa]] – napr. v časopise ''Pamäť národa'', [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2020.pdf#page=29 2020] ap.; [[Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied|SVÚ CSPV SAV]] – napr. vo vedeckom časopise ''[[Človek a spoločnosť]]'', pozri [https://individualandsociety.org/archive archív]; atď.). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:45, 8. jún 2026 (UTC) Za mňa súhlas. Ako som písal Lišiakovi aj súkromne, stotožňujem sa s pohľadom prof. Lysého z Katedry právnych dejín a právnej komparatistiky PraF UK (''„Písanie spojovníka pre tie etapy československých dejín, v ktorých nešlo o úradný, či oficiálny názov, je totiž veľmi často prejavom ťažko skrývanej nevraživosti voči tomuto útvaru. Neprekvapí nás preto, ak tento úzus razí napríklad známy neoľudácky historik Milan S. Ďurica, ktorý týmto nepochybne inšpiroval mnohých ďalších, častokrát podobne orientovaných autorov.“'' [https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2023/11/07/ceskoslovensko-alebo-cesko-slovensko-spojovnik-ako-prostriedok-symbolickeho-zapasu-o-odkaz-zaniknuteho-statu/]). Je to tvar, ktorý sa v praxi neujal, mimo výstupov kruhov typu MS, SSS a pod., sa s tým človek stretne minimálne. Nevidím problém v prístupe, aký zvolila Beliana. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:09, 8. jún 2026 (UTC) Keď už o literatúre (a KSSJ/PSP nestačí). {{Citácia knihy | priezvisko = Gábor | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Gábor | priezvisko2 = Vrábel | meno2 = Ferdinand | titul = Život národa je večný : sto rokov od Trianonu 1920{{--}}2020 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2021 | isbn = 978-80-8226-007-9 | počet strán = 221 | strany = 10 }} píše Česko-Slovensko, aj s odôvodnením. Podobne {{Citácia knihy | priezvisko = Kačala | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Kačala | titul = Slovenčina - vec politická? | miesto = Martin | vydavateľ = Vydavateľstvo Matice slovenskej | rok = 1994 | isbn = 80-7090-294-9 | počet strán = 187 | strany = 141{{--}}146 }}, spoluautor PSP aj KSSJ. Z tvorby Historického SAV napr. {{Citácia knihy | priezvisko = Hronský | meno = Marián | odkaz na autora = Marián Hronský | priezvisko2 = Pekník | meno2 = Miroslav | odkaz na autora2 = Miroslav Pekník | titul = Martinská deklarácia : cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2008 | isbn = 978-80-224-1047-2 | počet strán = 384 | strany = }} či {{Citácia knihy | priezvisko = Hronský | meno = Marián | titul = Trianon : vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918{{--}}1920) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2011 | isbn = 978-80-224-1183-7 | počet strán = 685 | strany = 13, 571 }} Prípadne ''Encyclopaedia Beliana'', zv. 3, heslo Česko-Slovensko. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:32, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom aj s prihliadnutím na prof. Lysého.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Plne súhlasím s návrhom. Presadzovanie spojovníka pre celé obdobie spoločného štátu je dlhodobo poháňané skôr ideológiou a politickou motiváciou zo strán kruhov okolo Matice slovenskej než reálnou vedeckou praxou. Súčasná moderná historická obec a encyklopédia Beliana jasne ukazujú, aký tvar je prirodzený a správny. Wikipédia by sa mala riadiť aktuálnym vedeckým zvykom a nie politickými náladami z minulosti.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 13:46, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s písaním názvu Československo pre celé obdobie dejín, ako aj s diferenciáciou jednotlivých názvov pre osobitné obdobia dejín Československa. Tieto názvy boli v danom období oficiálne a vyjadrujú/reflektujú isté aspekty právno-mocenských vzťahov štátu k územiu Slovenska. Retrospektívnym zotieraním týchto rozdielov z hľadiska jazyka sa ideologicky falšujú dejiny a budujú nesprávne naratívy. Vecná stránka a pravdivosť má v tomto prípade prednosť pred jednou z ''jazykovo'' (a nie historicko-právne) prípustných alternatív. A to z povahy toho, že píšeme odborné a dokonca encyklopedické dielo. Podobne by sme napríklad používali právnickú terminológiu, a to aj napriek tomu, že by je nespisovná (zaužívaná „vada veci“ vs. pravopisne správne: „chyba veci“) a pod. (Československo však nie je ani gramaticky nesprávny tvar, iba nebol preferovaný Kačalom). :Samotný návrh sa mi však v niektorých aspektoch nepozdáva. Je najmä písaný veľmi zložito a nepriehľadne. Je to dosť roztiahnuté „nenormatívnym“ textom. Keď som to šiel čítať, nechcelo sa mi. Nakoniec som to musel čítať viackrát, či v tom komentári náhodou nie je z hľadiska pravidla niečo podstatné. Bežný čitateľ nechce zdĺhavo čítať traktát o písaní názvu. Chce riešenie pre svoj problém. Ďalšia otázka je, že nováčik nemusí pravidlu plne porozumieť: napr. „''vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu''“. Pochybujem, že náhodný čitateľ vie, čo je to „historiografický názov“. Čo znamená „spravidla“? atď. Spomína sa tam tiež napríklad „Všeobecná úprava“, no nevidím „Osobitnú úpravu“. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:37, 8. jún 2026 (UTC) ::Vďaka za spätnú väzbu. Upraviť sa to, samozrejme, pokúsim, no káže sa mi už teraz povedať, že komentáre (poznámky) sú len na objasnenie kontextu, ako akási „dôvodová správa“. No rozumiem tomu, že niekoho by to mohlo miesť či zaťažiť, takže ich zosekám len na nevyhnutno. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:19, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s navrhom.--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 18:10, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s navrhom.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:39, 8. jún 2026 (UTC) == Zavedenie šablóny „Dve verzie“ == Vzhľadom na to, že sa tu zvyknú vyskytovať spory o podobu článkov, predkladám návrh na zavedenie šablóny {{tl|Dve verzie}} (po vzore [[:cs:Šablona:Dvě verze|šablóny na českej Wikipédii]], za upozornenie na ktorej existenciu vďačím [[Redaktor:OJJ|OJJ]]). Používanie šablóny má za cieľ zabrániť revertovacím vojnám a namiesto toho prinútiť strany sporu k diskusii, pričom čitateľstvo je explicitne upozornené, že o podobu článku sa vedie spor. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:30, 6. jún 2026 (UTC) :Súhlasím, podľa mňa dobrý nápad. Často tu riešime tri (a niektorí s obľubou i viac revertov) čo poriadne nikam nevedie. Toto je dobré upozornenie. Myslím ale, že by to chcelo i rozšíriť niektoré odporúčania ohľadne riešenia podobných situácií. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:17, 6. jún 2026 (UTC) ::Už vyše dekády dozadu sa rokovalo o prijatí [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo troch revertov|pravidla troch revertov]] (porovnaj [[:en:WP:3RR|''the three-revert rule'']]), ale pravidlo napokon nebolo schválené. Možno by stálo za to prediskutovať, či by také pravidlo v nejakej forme vhodné nebolo. Ideálom je samozrejme zabrániť naťahovačkám priamo v článku (zahlcuje to históriu a posledné úpravy, nie je to produktívne) a prinútiť strany sporu k diskusii. Či na to treba až moc pravidla je na diskusiu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:26, 6. jún 2026 (UTC) :Skvelý nápad, redaktorstvo, ba až celé tunajšie wikipediánstvo, bude nepochybne potešené možnosťou okrášľovať tým články. ;) Ale teds odhliadnuc od sarkazmu: rácio to asi nejaké mà, nakoľko to reálne zabráni v rv. ťahaniciach (ktoré sa dajú viesť aj keď v čl. bude šablóna visieť), to je otázne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:22, 6. jún 2026 (UTC) ::Vždy sa môže článok uzamknúť, umiestniť šablóna, a zbytočné ťahanice sa presunú do diskusie - tam, kam reálne patria. Jediná škoda je, že niektoré tie ťahanice vedú i dlhodobo zavedení redaktori... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:29, 6. jún 2026 (UTC) :::Za mňa ďalšia hlúposť na začiatku článku, článok má mať jednu verziu a v nej popísané alternatívy, nie 2 verzie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 12:30, 6. jún 2026 (UTC) ::::Pochopil jste smysl té šablony? --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:40, 6. jún 2026 (UTC) :::Šablóna hlavne neobíde tú principiálnu vec, že aktuálna verzia čl. je len jedna. Takže ten redaktor, ktorý ju tam umiestni (resp. ktorý zamkne čl. a pod.) bude vždy v pokušení „uzamnknúť“ si ňou tú verziu čl., ktorá mu viac konvenuje (ak teda nie priamo svoju vlastnú, ktorú v spore presadzuje) a protistranu taktne odkázať na „vykecanie sa“ v diskusii... Alternatíva by asi bola používať striktne verziu s dvoma <code>oldid</code> a článok samotný revertovať na stav spred sporných úprav. To je ale postup použiteľný len v prípade starších článkov, pri nedávno založenom, ktorého podobu niekto namieta veľmi nie. A aj v tom prvom prípade je otázne, či bude vôľa to tak robiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 6. jún 2026 (UTC) ::::Z navrhovanej [[Šablóna:Dve verzie/Dokumentácia|dokumentácie]]: „Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.“ Šablóna samozrejme nerieši tvrdohlavosť protistrany, nuž ale na to je diskusia, ktorá v nejakom bode jednoducho musí skončiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:49, 6. jún 2026 (UTC) :::::Že si nepotrebnú blbosť zaviedli ako jediný na cs wiki neznamená, že ju musíme mať aj tu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:50, 6. jún 2026 (UTC) {{ping|KormiSK|Teslaton|OJJ|s=1}}Môžeme v tejto veci pristúpiť k nejakému záveru? Pripomínam, že šablóna nemá ambíciu byť panaceou na všetky spory o obsah, lež jedným z nástrojov na zabránenie neproduktívnych revertovacích/upravovacích vojen. Ak sú ešte nejaké pripomienky alebo návrhy na úpravu, poprosím do diskusie, ak nie, načím by bolo aspoň takto symbolicky vyjadriť súhlas: {{Za}} --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:34, 8. jún 2026 (UTC) :{{re|Lišiak|s=1}} Trochu mi chýba domyslenie ďalších krokov. V článku bude svietiť krásna nová údržbová šablóna (ako už v [[:Kategória:Wikipédia:Články na revíziu|stovkách]] až [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|tisícoch]] čl. roky svieti s pozvolna rastúcim trendom), v diskusii si obe strany napíšu, prečo je tá-ktorá vezia jediná správna, a čo ďalej? V takomto stave sa dá situácia držať relatívne dlho, obzvlášť ak sú protistrany dostatočne tvrdohlavé/trucovité. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:42, 8. jún 2026 (UTC) ::Niektoré opakovane sporné veci, ktoré sa tu zvyknú objavovať s dostatočnou periodicitou (napr. prechyľovanie, vyššie riešená [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska|ČSR]], názvy ulíc ap.) sa inak než všeobecnou úpravou podľa mňa riešiť nedá, resp. opakovať tie isté argumenty a kontraargumenty v sérii diskusií je neproduktívne. Tam vidím bremeno na strane, ktorá presadzuje zmenu oproti terajšiemu stavu (nech sa už k nemu dopracovalo akokoľvek), keďže čisto z logistického hľadiska to niekto bude musieť vynútiť. ::Toto má slúžiť na provizórium, keď sa diskutuje o partikulárnej téme, aby si to strany sporu najskôr ujasnili v diskusii namiesto preťahovačiek priamo v histórii úprav. Nuž, ak bude nejaká strana tvrdohlavá, tak sa to porieši patričnými prostriedkami (ďalšie názory, príp. aj blok). ::Čo navrhuješ ako alternatívu? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:52, 8. jún 2026 (UTC) :::No minimálne by tam malo byť explicitne uvedené, že na otváranie opakovaných sporov a presadzovanie odchýliek od zaužívaného stavu šablóna neslúži. Vrátane tamtých konkrétnych príkladov. Rovnako na presadzovanie POV mimo rámec [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:06, 8. jún 2026 (UTC) ::::Bolo to tam z mojej strany doplnené, no treba si uvedomiť, že šablóna zase nemôže anticipovať každé možné zneužitie (to napokon nerobí žiadna z upozorňujúcich šablón). Vždy sa môže nájsť človek „zvonku“ (napr. z akadémie), ktorý sem príde, niečo sa mu nebude pozdávať lebo to robíme inak ako to má zaužívané (len na ilustračný príklad: písanie mien uhorských osobností), narazí na to pri jednom konkrétnom článku a začne sa oň sporiť. To je potom už na komunite, aby dotyčnú osobu upozornila, že taký návrh treba podať všeobecnejšie alebo aby sa s tým nejako vyrovnala. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 06:29, 11. jún 2026 (UTC) :Neviem. Trochu zbytočné. Ak tomu rozumiem, malo by isť iba o dočasné riešenie, aby sa upozornilo na prebiehajúcu diskusiu. Ale ja by som tie prípady rozdelil do dvoch situácií: ::a) ide o „unikátny spor o obsahu“. Takých tu zase až tak veľa nebýva, pričom sa asi aj rýchlo odstraňujú. K dvom verziám sa pritom ľahko prikmotruje tretia, štvrtá,... Tu ide o spory, ak nejde výslovne o niečo typu "buď/alebo", a spravidla sa vyriešia nejakým kompromisom (3 verziou) ::b) ide o typizovaný spor o tom, ako písať niečo, t.j. spor "buď/alebo" (prechyľovanie, prepisovanie...) a tu by takáto šablóna bola asi často nevhodná, lebo by sa používala len na spochybňovanie konsenzu väčšiny ''ad hoc'' bez hľadania univerzálnejších riešení. Ale ktovie, možno by som bol prekvapený...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:50, 8. jún 2026 (UTC) ::TaKých sporov tu bolo v minulosti viac, napr. [[škľabka]], spory o podobu RS ap. Je pravda, že prechyľovanie je najviditeľnejšie lebo ho vynášajú „the usual suspects“ a diskusie sa neúmerne naťahujú, ale nemyslím si, že by to bol zďaleka jediný druh sporu. Navyše, radšej to mať ošetrené dopredu aj keby sme takých sporov teraz veľa nemali. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 06:32, 11. jún 2026 (UTC) :::Nejak tiež nevidím veľký zmysel v zavádzaní takejto veci. Spory to nijak nevyrieši, alebo teda ja tam nič čo by mohlo byť užitočné nevidím. V hlavnom mennom priestore bude nakoniec aj tak len jeden text. Ostatné sa dá riešiť napr. cez pieskovisko.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:13, 11. jún 2026 (UTC) ::::Samotná šablóna neslúži na riešenie sporov, na to by mala byť diskusia. Tu iste skôr o zabránenie revertovacím preťahovačkám, keďže nemám schválené ani pravidlo troch revertov a všetko je to viac-menej na individuálnom úsudku správcu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:39, 11. jún 2026 (UTC) :::Ale aj spory o podobu RS sú skôr koncepčné než ''ad hoc'' o jednej stránke, a teda by sa mali riešiť, ak už, koncepčne a nie v diskusii k stránke. Plus teda zrovna pri RS tam mať šablónu o dvoch verziách by bolo tiež pritiahnuté za vlasy... :::Druhá vec, že po včerajšom blokovaní stránky [[Nathalie Baye]] tak trochu pochybujem, že by sa „''Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.''“ dodržiavalo. ;-§ --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:01, 11. jún 2026 (UTC) ::::Vo veci [[Nathalie Baye]] nie som stranou sporu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:37, 11. jún 2026 (UTC) :::::Ale iste... ty vôbec <nowiki>[[Redaktor:Lišiak/Príručka/Články o priezviskách|nie si angažovaný v tejto otázke]]</nowiki>.... ;) a preto si tam v diskusii argumentoval za zachovanie neprechýlenej formy („''Kde konkrétne kodifikačná príručka predpisuje, že sa takéto meno musí prechyľovať?''“; „''Navyše, dnes argumentovať PSP bez ohľadu na jazykovednú prax je už tak trochu prekonané.''“) Nehovoriac o tom, že sa z toho pomaly stáva tvoj ''modus operandi'', keď sporný článok zamkneš a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Judith_Butler&diff=8228604&oldid=8228602 napríklad aj následne upravíš podľa svojej preferencie] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diane_Keaton&diff=prev&oldid=8138317 to opakovane]. Práve o to ide: to nie je osamotený náhodný prípad, kde by boli nové strany. To je znovu a znovu otváraný dlhotrvajúci spor väčšieho počtu účastníkov prelínajúci sa viacerými článkami, kde v jednotlivých fázach vystupujú niektorí účastníci, kým iní spočívajú, aby znovu ožili, keď ich bude treba... Každopádne tento výklad len dokladá, ako ľahko by veta „''Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.''“ bola prekrútená, obzvlášť vďaka slovu „priamo“... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 12:28, 11. jún 2026 (UTC) ::::::V poriadku, beriem to na seba ako sebakritiku, súdruh, a — jak sa praví v Lakšárskej Novej Vsi — ''I rest my case''. Ak niekto chce tú šablónu, nech si ju doupravuje sám; ak nie, dajte na zmazanie. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:06, 11. jún 2026 (UTC) {{ping|KormiSK|Teslaton|OJJ|Scholastikos|s=1}} Nech to nejako uzavrieme, aký je verdikt v tejto veci? Za seba nateraz dám {{Neutral}}, ostatní sa môžete vyjadriť, keďže myslím, že je to v stave, o ktorom sa dá rozhodovať.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:09, 13. jún 2026 (UTC) 06bmcfhy1cy8o2ti9rjiask3a84xf01 8232906 8232863 2026-06-13T19:22:46Z Lišiak 21212 /* Písanie názvu Československa */ pozn. 8232906 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::::{{Re|Fillos X.}} Tiež aktuálne žiaľ vôbec nemám čas, ale mám to v poznámkach na doriešenie. Môžeš urobiť ty, ak chceš. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:36, 25. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Chcem, ale nemám aktuálne čas. Môžeš to urobiť ty. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 25. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] CS Wiki to používa napr. často a nie sú ani jediný... A významovo mi do dáva zmysel ako máme napr. pre (Narodenia dňa a Narodenia v roku / Úmrtia dňa a Úmrtia v roku) tak by bola aj pre úmrtia. Typickým príkladom je napr. [[:cs:Kategorie:Úmrtí_v_Bratislavě|toto]] a im mnoho podobných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 23. máj 2026 (UTC) :::Podľa mňa je to zbytočnosť, najväčšie wikipédie to nepoužívajú, vrátane anglickej, asi vedia prečo. Je to nepodstatný údaj, človek môže zomrieť hocikde, a miesto úmrtia nijako nesúvisí s jeho životom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:33, 23. máj 2026 (UTC) ::::Nevidím na to úplne dôvod, hlavne na malej wiki ako je skwiki; každopádne niečo také by určite šlo urobiť roboticky, akurát by to chcelo zoznam osobností a miest, v ktorých umreli. Čo by šlo určite urobiť napr. cez Wikiúdaje. Neviem ale, nakoľko je to pre skwiki produktívne. Možno by sa @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] mohol naučiť programovať v Pythone a pracovať s Wikiúdajmi a urobil by si to sám... ;) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. máj 2026 (UTC) == Písanie názvu Československa == Zdravím, navrhujem na prerokovanie už dlhšie pripravovaný [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska|návrh odporúčania]] o písaní názvu Československa, resp. Česko-Slovenska, nech sa spôsob je spôsob jeho písania konzistentný do vnútra slovenskej Wikipédie, ako aj konzistentný so spôsobom zapisovania názvu štátu vo vedeckej literatúre. Všetko potrebné je priamo na stránke – samotné odporúčanie je stručné (navyše zhrnuté v úvode článku), komentáre slúžia len na objasnenie kontextu ako kvázi „dôvodová správa“. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 00:37, 26. máj 2026 (UTC) :{{Za}} a bez výhrad. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:58, 26. máj 2026 (UTC) Vďaka za doterajšiu podporu. Má ešte niekto nejaké pripomienky, výhrady alebo pod. voči zavedeniu tohto odporúčania?--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:15, 6. jún 2026 (UTC) Návrh úplne opomína KSSJ a PSP v aktuálnych vydaniach. Je to jazykovedná otázka a jazykovedci ju vyriešili inak (Česko-Slovensko). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:50, 8. jún 2026 (UTC) :Všetko je v odporúčaní už priamo zapracované. [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska#cite note-8|Komentár č. 4]] uvádza: ''„Tento prístup odporúča aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.“'' Je podložený odkazom na [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ jazykovednú poradňu JÚĽŠ SAV] aj ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníku súčasného slovenského jazyka]]'' ([https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-slovensko&s=exact&d=sssj heslo]). Pre istotu to bolo odkonzultované aj telefonicky – odkazujú na používanie podľa SSSJ (cf. [https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko Beliana]). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:04, 8. jún 2026 (UTC) ::SSSJ nemá status [[Kodifikačná príručka|kodifikačnej príručky]]. Tie uvádzajú názov bývalého štátu inak. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 8. jún 2026 (UTC) :::Odbornou autoritou vo výklade jazykových noriem a otázok je JÚĽŠ SAV, ktorý svoje stanovisko dal, pričom ešte aj pri prijatí tvojej argumentácie platí, že absencia slova (najmä propria) v slovníkovej časti kodifikačnej príručky ešte nedokladá jeho nesprávnosť alebo nevhodnosť. :::Úsudok, že na základe toho, že v slovníkovej časti PSP sa nenachádza slovo „Československo“ (KSSJ neobsahuje ani heslo „Česko-Slovensko“, viď 5. vyd., 2020, s. 105; [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-Slovensko&d=kssj4 4. vyd., 2003]) je názov bez spojovníka neprijateľný, neprípustný alebo niečo podobné, je konštruktom, s ktorým sa človek mimo Wikipédie stretne možno ešte tak v produkcii [[Historický odbor Matice slovenskej|HO MS]] (vzhľadom na aktivity ako [https://matica.sk/wp-content/uploads/2016/06/Unitarizmus-terminol%C3%B3gia-semin%C3%A1r.pdf táto] a publicistické príspevky členov ako [[Anton Hrnko]] na [https://www.hrnko.sk/nieco-o-terminologii/ blogu]), pričom aj tam mám pochybnosti, že to dodržiavajú konzistentne (cf. [https://matica.sk/wp-content/uploads/2022/09/Historický-zbornik1-2022-Bruno-Čanády-2.pdf#page=9 ''Historický zborník'' 2022]). :::Za mňa bolo v tomto smere povedané všetko. Ak to má byť o laických interpretáciách PSP/KSSJ, budeme sa iba neproduktívne točiť v kruhu a táto diskusia sa bude zbytočne naťahovať. Na dôvažok môžem ešte povedať, že tento spôsob zapisovala aktuálne vidíme aj v [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]] ([https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko heslo Československo]), okrem toho, že je zaužívaný v historickej spisbe (na zhrnutie stručný prehľad: [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]] – napr. v sérii syntetických kolektívnych monografií „Slovensko v 20. storočí“, kde tretí diel nesie názov ''V medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939'' a piaty ''V obnovenom Československu 1945{{--}}1960'', a vo vedeckom časopise ''[[Historický časopis]]'', napr. [https://www.historickycasopis.sk/pdf/historickycasopis12017/magocsi-tradicia-autonomie-na-karpatskej-rusi.pdf#page=5 2017], [[Ústav pamäti národa]] – napr. v časopise ''Pamäť národa'', [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2020.pdf#page=29 2020] ap.; [[Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied|SVÚ CSPV SAV]] – napr. vo vedeckom časopise ''[[Človek a spoločnosť]]'', pozri [https://individualandsociety.org/archive archív]; atď.). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:45, 8. jún 2026 (UTC) Za mňa súhlas. Ako som písal Lišiakovi aj súkromne, stotožňujem sa s pohľadom prof. Lysého z Katedry právnych dejín a právnej komparatistiky PraF UK (''„Písanie spojovníka pre tie etapy československých dejín, v ktorých nešlo o úradný, či oficiálny názov, je totiž veľmi často prejavom ťažko skrývanej nevraživosti voči tomuto útvaru. Neprekvapí nás preto, ak tento úzus razí napríklad známy neoľudácky historik Milan S. Ďurica, ktorý týmto nepochybne inšpiroval mnohých ďalších, častokrát podobne orientovaných autorov.“'' [https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2023/11/07/ceskoslovensko-alebo-cesko-slovensko-spojovnik-ako-prostriedok-symbolickeho-zapasu-o-odkaz-zaniknuteho-statu/]). Je to tvar, ktorý sa v praxi neujal, mimo výstupov kruhov typu MS, SSS a pod., sa s tým človek stretne minimálne. Nevidím problém v prístupe, aký zvolila Beliana. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:09, 8. jún 2026 (UTC) Keď už o literatúre (a KSSJ/PSP nestačí). {{Citácia knihy | priezvisko = Gábor | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Gábor | priezvisko2 = Vrábel | meno2 = Ferdinand | titul = Život národa je večný : sto rokov od Trianonu 1920{{--}}2020 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2021 | isbn = 978-80-8226-007-9 | počet strán = 221 | strany = 10 }} píše Česko-Slovensko, aj s odôvodnením. Podobne {{Citácia knihy | priezvisko = Kačala | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Kačala | titul = Slovenčina - vec politická? | miesto = Martin | vydavateľ = Vydavateľstvo Matice slovenskej | rok = 1994 | isbn = 80-7090-294-9 | počet strán = 187 | strany = 141{{--}}146 }}, spoluautor PSP aj KSSJ. Z tvorby Historického SAV napr. {{Citácia knihy | priezvisko = Hronský | meno = Marián | odkaz na autora = Marián Hronský | priezvisko2 = Pekník | meno2 = Miroslav | odkaz na autora2 = Miroslav Pekník | titul = Martinská deklarácia : cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2008 | isbn = 978-80-224-1047-2 | počet strán = 384 | strany = }} či {{Citácia knihy | priezvisko = Hronský | meno = Marián | titul = Trianon : vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918{{--}}1920) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2011 | isbn = 978-80-224-1183-7 | počet strán = 685 | strany = 13, 571 }} Prípadne ''Encyclopaedia Beliana'', zv. 3, heslo Česko-Slovensko. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:32, 8. jún 2026 (UTC) :{{Re|Vasiľ}} Námietku beriem na vedomie, bližšie sa však aktuálne nemôžem vyjadriť, keďže príslušné publikácie nemám k dispozícii a teda neviem overiť, v akom kontexte sa v nich názov so spojovníkom používa. Čisto podľa názvov hádam, že aspoň časť sa môže viazať špecificky k obdobiu 1918{{--}}1920, kedy v tejto otázke ešte prebiehali spory (napr. americkí Slováci), nie k celému obdobiu trvania štátu, čo by predstavovalo anachronizmus. Za výpovedné pokladám aj to, že hoci Beliana v tlačenom vydaní z roku 2003 uvádza heslo o štáte pod názvom „Česko-Slovensko“, v [https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko internetovom vydaní] už používa bezspojovníkový tvar. Teda námietku beriem na vedomie, no aj keby všetky tieto publikácie podporovali ideu, že sa na celé obdobie uplatňuje spojovníkový tvar, nenarúšajú konsenzus v slovenskej historickej obci ani skutočnosť obsiahnutú v SSSJ a odporúčaniach JÚĽŠ-u.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:22, 13. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom aj s prihliadnutím na prof. Lysého.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Plne súhlasím s návrhom. Presadzovanie spojovníka pre celé obdobie spoločného štátu je dlhodobo poháňané skôr ideológiou a politickou motiváciou zo strán kruhov okolo Matice slovenskej než reálnou vedeckou praxou. Súčasná moderná historická obec a encyklopédia Beliana jasne ukazujú, aký tvar je prirodzený a správny. Wikipédia by sa mala riadiť aktuálnym vedeckým zvykom a nie politickými náladami z minulosti.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 13:46, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s písaním názvu Československo pre celé obdobie dejín, ako aj s diferenciáciou jednotlivých názvov pre osobitné obdobia dejín Československa. Tieto názvy boli v danom období oficiálne a vyjadrujú/reflektujú isté aspekty právno-mocenských vzťahov štátu k územiu Slovenska. Retrospektívnym zotieraním týchto rozdielov z hľadiska jazyka sa ideologicky falšujú dejiny a budujú nesprávne naratívy. Vecná stránka a pravdivosť má v tomto prípade prednosť pred jednou z ''jazykovo'' (a nie historicko-právne) prípustných alternatív. A to z povahy toho, že píšeme odborné a dokonca encyklopedické dielo. Podobne by sme napríklad používali právnickú terminológiu, a to aj napriek tomu, že by je nespisovná (zaužívaná „vada veci“ vs. pravopisne správne: „chyba veci“) a pod. (Československo však nie je ani gramaticky nesprávny tvar, iba nebol preferovaný Kačalom). :Samotný návrh sa mi však v niektorých aspektoch nepozdáva. Je najmä písaný veľmi zložito a nepriehľadne. Je to dosť roztiahnuté „nenormatívnym“ textom. Keď som to šiel čítať, nechcelo sa mi. Nakoniec som to musel čítať viackrát, či v tom komentári náhodou nie je z hľadiska pravidla niečo podstatné. Bežný čitateľ nechce zdĺhavo čítať traktát o písaní názvu. Chce riešenie pre svoj problém. Ďalšia otázka je, že nováčik nemusí pravidlu plne porozumieť: napr. „''vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu''“. Pochybujem, že náhodný čitateľ vie, čo je to „historiografický názov“. Čo znamená „spravidla“? atď. Spomína sa tam tiež napríklad „Všeobecná úprava“, no nevidím „Osobitnú úpravu“. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:37, 8. jún 2026 (UTC) ::Vďaka za spätnú väzbu. Upraviť sa to, samozrejme, pokúsim, no káže sa mi už teraz povedať, že komentáre (poznámky) sú len na objasnenie kontextu, ako akási „dôvodová správa“. No rozumiem tomu, že niekoho by to mohlo miesť či zaťažiť, takže ich zosekám len na nevyhnutno. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:19, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s navrhom.--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 18:10, 8. jún 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s navrhom.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:39, 8. jún 2026 (UTC) Plánuje sa k tejto téme ešte niekto vyjadriť? Vasiľovu námietku beriem na vedomie, ale nepokladám ju za dostatočný argument k otočeniu konsenzu.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:22, 13. jún 2026 (UTC) == Zavedenie šablóny „Dve verzie“ == Vzhľadom na to, že sa tu zvyknú vyskytovať spory o podobu článkov, predkladám návrh na zavedenie šablóny {{tl|Dve verzie}} (po vzore [[:cs:Šablona:Dvě verze|šablóny na českej Wikipédii]], za upozornenie na ktorej existenciu vďačím [[Redaktor:OJJ|OJJ]]). Používanie šablóny má za cieľ zabrániť revertovacím vojnám a namiesto toho prinútiť strany sporu k diskusii, pričom čitateľstvo je explicitne upozornené, že o podobu článku sa vedie spor. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:30, 6. jún 2026 (UTC) :Súhlasím, podľa mňa dobrý nápad. Často tu riešime tri (a niektorí s obľubou i viac revertov) čo poriadne nikam nevedie. Toto je dobré upozornenie. Myslím ale, že by to chcelo i rozšíriť niektoré odporúčania ohľadne riešenia podobných situácií. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:17, 6. jún 2026 (UTC) ::Už vyše dekády dozadu sa rokovalo o prijatí [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo troch revertov|pravidla troch revertov]] (porovnaj [[:en:WP:3RR|''the three-revert rule'']]), ale pravidlo napokon nebolo schválené. Možno by stálo za to prediskutovať, či by také pravidlo v nejakej forme vhodné nebolo. Ideálom je samozrejme zabrániť naťahovačkám priamo v článku (zahlcuje to históriu a posledné úpravy, nie je to produktívne) a prinútiť strany sporu k diskusii. Či na to treba až moc pravidla je na diskusiu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:26, 6. jún 2026 (UTC) :Skvelý nápad, redaktorstvo, ba až celé tunajšie wikipediánstvo, bude nepochybne potešené možnosťou okrášľovať tým články. ;) Ale teds odhliadnuc od sarkazmu: rácio to asi nejaké mà, nakoľko to reálne zabráni v rv. ťahaniciach (ktoré sa dajú viesť aj keď v čl. bude šablóna visieť), to je otázne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:22, 6. jún 2026 (UTC) ::Vždy sa môže článok uzamknúť, umiestniť šablóna, a zbytočné ťahanice sa presunú do diskusie - tam, kam reálne patria. Jediná škoda je, že niektoré tie ťahanice vedú i dlhodobo zavedení redaktori... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:29, 6. jún 2026 (UTC) :::Za mňa ďalšia hlúposť na začiatku článku, článok má mať jednu verziu a v nej popísané alternatívy, nie 2 verzie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 12:30, 6. jún 2026 (UTC) ::::Pochopil jste smysl té šablony? --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:40, 6. jún 2026 (UTC) :::Šablóna hlavne neobíde tú principiálnu vec, že aktuálna verzia čl. je len jedna. Takže ten redaktor, ktorý ju tam umiestni (resp. ktorý zamkne čl. a pod.) bude vždy v pokušení „uzamnknúť“ si ňou tú verziu čl., ktorá mu viac konvenuje (ak teda nie priamo svoju vlastnú, ktorú v spore presadzuje) a protistranu taktne odkázať na „vykecanie sa“ v diskusii... Alternatíva by asi bola používať striktne verziu s dvoma <code>oldid</code> a článok samotný revertovať na stav spred sporných úprav. To je ale postup použiteľný len v prípade starších článkov, pri nedávno založenom, ktorého podobu niekto namieta veľmi nie. A aj v tom prvom prípade je otázne, či bude vôľa to tak robiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 6. jún 2026 (UTC) ::::Z navrhovanej [[Šablóna:Dve verzie/Dokumentácia|dokumentácie]]: „Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.“ Šablóna samozrejme nerieši tvrdohlavosť protistrany, nuž ale na to je diskusia, ktorá v nejakom bode jednoducho musí skončiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:49, 6. jún 2026 (UTC) :::::Že si nepotrebnú blbosť zaviedli ako jediný na cs wiki neznamená, že ju musíme mať aj tu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:50, 6. jún 2026 (UTC) {{ping|KormiSK|Teslaton|OJJ|s=1}}Môžeme v tejto veci pristúpiť k nejakému záveru? Pripomínam, že šablóna nemá ambíciu byť panaceou na všetky spory o obsah, lež jedným z nástrojov na zabránenie neproduktívnych revertovacích/upravovacích vojen. Ak sú ešte nejaké pripomienky alebo návrhy na úpravu, poprosím do diskusie, ak nie, načím by bolo aspoň takto symbolicky vyjadriť súhlas: {{Za}} --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:34, 8. jún 2026 (UTC) :{{re|Lišiak|s=1}} Trochu mi chýba domyslenie ďalších krokov. V článku bude svietiť krásna nová údržbová šablóna (ako už v [[:Kategória:Wikipédia:Články na revíziu|stovkách]] až [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|tisícoch]] čl. roky svieti s pozvolna rastúcim trendom), v diskusii si obe strany napíšu, prečo je tá-ktorá vezia jediná správna, a čo ďalej? V takomto stave sa dá situácia držať relatívne dlho, obzvlášť ak sú protistrany dostatočne tvrdohlavé/trucovité. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:42, 8. jún 2026 (UTC) ::Niektoré opakovane sporné veci, ktoré sa tu zvyknú objavovať s dostatočnou periodicitou (napr. prechyľovanie, vyššie riešená [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska|ČSR]], názvy ulíc ap.) sa inak než všeobecnou úpravou podľa mňa riešiť nedá, resp. opakovať tie isté argumenty a kontraargumenty v sérii diskusií je neproduktívne. Tam vidím bremeno na strane, ktorá presadzuje zmenu oproti terajšiemu stavu (nech sa už k nemu dopracovalo akokoľvek), keďže čisto z logistického hľadiska to niekto bude musieť vynútiť. ::Toto má slúžiť na provizórium, keď sa diskutuje o partikulárnej téme, aby si to strany sporu najskôr ujasnili v diskusii namiesto preťahovačiek priamo v histórii úprav. Nuž, ak bude nejaká strana tvrdohlavá, tak sa to porieši patričnými prostriedkami (ďalšie názory, príp. aj blok). ::Čo navrhuješ ako alternatívu? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:52, 8. jún 2026 (UTC) :::No minimálne by tam malo byť explicitne uvedené, že na otváranie opakovaných sporov a presadzovanie odchýliek od zaužívaného stavu šablóna neslúži. Vrátane tamtých konkrétnych príkladov. Rovnako na presadzovanie POV mimo rámec [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:06, 8. jún 2026 (UTC) ::::Bolo to tam z mojej strany doplnené, no treba si uvedomiť, že šablóna zase nemôže anticipovať každé možné zneužitie (to napokon nerobí žiadna z upozorňujúcich šablón). Vždy sa môže nájsť človek „zvonku“ (napr. z akadémie), ktorý sem príde, niečo sa mu nebude pozdávať lebo to robíme inak ako to má zaužívané (len na ilustračný príklad: písanie mien uhorských osobností), narazí na to pri jednom konkrétnom článku a začne sa oň sporiť. To je potom už na komunite, aby dotyčnú osobu upozornila, že taký návrh treba podať všeobecnejšie alebo aby sa s tým nejako vyrovnala. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 06:29, 11. jún 2026 (UTC) :Neviem. Trochu zbytočné. Ak tomu rozumiem, malo by isť iba o dočasné riešenie, aby sa upozornilo na prebiehajúcu diskusiu. Ale ja by som tie prípady rozdelil do dvoch situácií: ::a) ide o „unikátny spor o obsahu“. Takých tu zase až tak veľa nebýva, pričom sa asi aj rýchlo odstraňujú. K dvom verziám sa pritom ľahko prikmotruje tretia, štvrtá,... Tu ide o spory, ak nejde výslovne o niečo typu "buď/alebo", a spravidla sa vyriešia nejakým kompromisom (3 verziou) ::b) ide o typizovaný spor o tom, ako písať niečo, t.j. spor "buď/alebo" (prechyľovanie, prepisovanie...) a tu by takáto šablóna bola asi často nevhodná, lebo by sa používala len na spochybňovanie konsenzu väčšiny ''ad hoc'' bez hľadania univerzálnejších riešení. Ale ktovie, možno by som bol prekvapený...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:50, 8. jún 2026 (UTC) ::TaKých sporov tu bolo v minulosti viac, napr. [[škľabka]], spory o podobu RS ap. Je pravda, že prechyľovanie je najviditeľnejšie lebo ho vynášajú „the usual suspects“ a diskusie sa neúmerne naťahujú, ale nemyslím si, že by to bol zďaleka jediný druh sporu. Navyše, radšej to mať ošetrené dopredu aj keby sme takých sporov teraz veľa nemali. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 06:32, 11. jún 2026 (UTC) :::Nejak tiež nevidím veľký zmysel v zavádzaní takejto veci. Spory to nijak nevyrieši, alebo teda ja tam nič čo by mohlo byť užitočné nevidím. V hlavnom mennom priestore bude nakoniec aj tak len jeden text. Ostatné sa dá riešiť napr. cez pieskovisko.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:13, 11. jún 2026 (UTC) ::::Samotná šablóna neslúži na riešenie sporov, na to by mala byť diskusia. Tu iste skôr o zabránenie revertovacím preťahovačkám, keďže nemám schválené ani pravidlo troch revertov a všetko je to viac-menej na individuálnom úsudku správcu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:39, 11. jún 2026 (UTC) :::Ale aj spory o podobu RS sú skôr koncepčné než ''ad hoc'' o jednej stránke, a teda by sa mali riešiť, ak už, koncepčne a nie v diskusii k stránke. Plus teda zrovna pri RS tam mať šablónu o dvoch verziách by bolo tiež pritiahnuté za vlasy... :::Druhá vec, že po včerajšom blokovaní stránky [[Nathalie Baye]] tak trochu pochybujem, že by sa „''Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.''“ dodržiavalo. ;-§ --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:01, 11. jún 2026 (UTC) ::::Vo veci [[Nathalie Baye]] nie som stranou sporu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:37, 11. jún 2026 (UTC) :::::Ale iste... ty vôbec <nowiki>[[Redaktor:Lišiak/Príručka/Články o priezviskách|nie si angažovaný v tejto otázke]]</nowiki>.... ;) a preto si tam v diskusii argumentoval za zachovanie neprechýlenej formy („''Kde konkrétne kodifikačná príručka predpisuje, že sa takéto meno musí prechyľovať?''“; „''Navyše, dnes argumentovať PSP bez ohľadu na jazykovednú prax je už tak trochu prekonané.''“) Nehovoriac o tom, že sa z toho pomaly stáva tvoj ''modus operandi'', keď sporný článok zamkneš a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Judith_Butler&diff=8228604&oldid=8228602 napríklad aj následne upravíš podľa svojej preferencie] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diane_Keaton&diff=prev&oldid=8138317 to opakovane]. Práve o to ide: to nie je osamotený náhodný prípad, kde by boli nové strany. To je znovu a znovu otváraný dlhotrvajúci spor väčšieho počtu účastníkov prelínajúci sa viacerými článkami, kde v jednotlivých fázach vystupujú niektorí účastníci, kým iní spočívajú, aby znovu ožili, keď ich bude treba... Každopádne tento výklad len dokladá, ako ľahko by veta „''Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.''“ bola prekrútená, obzvlášť vďaka slovu „priamo“... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 12:28, 11. jún 2026 (UTC) ::::::V poriadku, beriem to na seba ako sebakritiku, súdruh, a — jak sa praví v Lakšárskej Novej Vsi — ''I rest my case''. Ak niekto chce tú šablónu, nech si ju doupravuje sám; ak nie, dajte na zmazanie. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:06, 11. jún 2026 (UTC) {{ping|KormiSK|Teslaton|OJJ|Scholastikos|s=1}} Nech to nejako uzavrieme, aký je verdikt v tejto veci? Za seba nateraz dám {{Neutral}}, ostatní sa môžete vyjadriť, keďže myslím, že je to v stave, o ktorom sa dá rozhodovať.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:09, 13. jún 2026 (UTC) h3czztbh3gg8k2sq5ksxb1hgf0v51ay 0 19826 8233145 8199476 2026-06-14T11:37:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233145 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobný žáner |Názov=Heavy metal |color=#bb0022 |bgcolor=white |Obrázok= Motorhead-IMG 6368.jpg |Veľkosť obrázka= |Popis obrázka= [[Lemmy Kilmister|Lemmy]] zo skupiny [[Motörhead]], ktorý svojou hudbou položil základy heavymetalového žánru.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blake|meno=Mark|dátum=Marec 2016|titul=Lemmy: 1945-2015|url=http://www.qthemusic.com/13703/david-bowie-q356/|periodikum=Q Magazine|vydavateľ=Bauer|číslo=356|strany=8–10}}</ref> |Pôvod v štýloch=[[Blues-rock]]<br />[[Psychedelický rock]]<br />[[garage rock|Garážový rock]]<ref name="garage rock">„Garážový rock a psychedelická hudba podnietili taktiež niektoré (zdanlivo) intelektuálnejšie štýly heavy metalu 70. a 80. rokov“ {{Citácia knihy|autor=Hicks, Micheal.|strany=8|rok=2000|titul=Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions|vydanie=2.|vydavateľ=University of Illinois Press, 2000|isbn=0252069153}}</ref> |Kultúrne pozadie čas=Koniec 60. rokov |Kultúrne pozadie krajina= [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Spojené štáty|USA]] |Typické nástroje=[[Elektrická gitara]] – [[Basová gitara]] – [[Bicie]] – [[Klávesové nástroje|Klávesy]] (občas) |Všeobecná popularita=Celosvetová, vrchol dosiahla v 80. rokoch |Podštýly=[[Black metal]] – [[Death metal]] – [[Doom metal]] – [[Glam metal]] – [[Gotický metal]] – [[Groove metal]] – [[Power metal]] – [[Speed metal]] – [[Stoner metal]] – [[Thrash metal]] – [[Tradičný heavy metal]]<br />([[Zoznam štýlov heavy metalu|kompletný zoznam]]) |Zmes štýlov=[[Alternatívny metal]] – [[Avantgardný metal]] – [[Crustcore|Crust punk]] – [[Drone metal]] – [[Folk metal]] – [[Funk metal]] – [[Grindcore]] – [[Grunge]] – [[Industriálny metal]] – [[Kresťanský metal]] – [[Metalcore]] – [[Neoklasický metal]] – [[Nu metal]] – [[Progresívny metal]] – [[Rap metal]] – [[Sludge metal]] – [[Symfonický metal]] – [[Viking metal]] |Regionálne scény=[[Gothenburg metal|Gothenburg]] – [[Nová vlna britského heavy metalu|Británia]] – [[Bay Area thrash metal|Bay Area]] – [[Florida death metal|Florida]] |Iné témy=[[Heavymetalová móda|Móda]] – [[Zoznam heavymetalových hudobných skupín|Skupiny]] - [[Hard rock]] - [[Heavymetalová subkultúra]] }} '''Heavy metal''' alebo '''metal''' je druh [[rock]]ovej hudby,<ref>Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13</ref> ktorý sa ako vymedzený [[hudobný žáner|hudobný štýl]] objavil na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Weinstein (2000), str. 14</ref> Korene má v [[hard rock|hardrockových]] kapelách, ktoré kombinovaním [[blues]] a [[rock]]u vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]] a [[bicie|bicích]], a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem [[rock and roll]]u, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo [[Teatrálnosť|teatrálnosti]].“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Priekopníci heavy metalu ako [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a [[Deep Purple]] si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] britská kapela [[Judas Priest]] pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny [[blues]]ových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu ([[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]]), napr. [[Iron Maiden]] a [[Motörhead]], držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť [[punk rock]]u a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu [[fanúšik]]ov, ktorí sú známi ako ''metalisti'' či ''metláci''. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa dostali do popredia kapely ako [[Mötley Crüe]], ktoré spadali do [[pop rock|popom]] ovplyvneného žánru nazývaného [[glam metal]]. V [[underground]]e sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: [[thrash metal]] priniesli do hlavného prúdu kapely typu [[Metallica]] a [[Megadeth]], zatiaľ čo ostatné štýly ako [[death metal]] a [[black metal]] zostali aj naďalej záležitosťou [[Subkultúra|umeleckého podzemia]].Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] získavajú ohlas nové štýly ako [[nu metal]] (majúci prvky [[funk]]u a [[hip hop]]u) a [[metalcore]] (zlievajú sa v ňom [[extrémny metal]] a [[hardcore punk]]). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru. Pojem '''heavy metal''' možno chápať v niekoľkých významoch:<ref>Weinstein (2000), str. 7-8</ref> * 1. v '''pôvodnom význame''' možno heavy metal používať ako synonymum pre [[hard rock]] * 2. v '''užšom zmysle''' predstavuje [[tradičný heavy metal]], ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu * 3. v '''širšom zmysle''' predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle == Charakteristické znaky == [[Súbor:Retro Jet Orestes Di Vruno - Efectos Cluster's Official guitar.jpg|thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.]] Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik [[New York Times]], píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“<ref name="JP">Pareles, Jon. [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE2DB113DF933A25754C0A96E948260&sec=&spon=&pagewanted=all "Heavy Metal, Weighty Words"] ''New York Times'', [[10. júl]]a [[1988]]. Prístup: [[14. november|14. novembra]] [[2007]].</ref> V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, [[basgitara|basgitarista]], bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,<ref name="W25">Weinstein (2000), str. 25</ref> no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené [[Hammond organ|Hammondove organy]] a občas aj [[melotron]]. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové [[syntetizátor]]y. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako [[progresívny metal]], [[power metal]] a [[symfonický metal]], ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré [[nu metal]]ové kapely obľubujú prvky [[hip hop]]u: scratch a rôzne zvukové efekty. [[Súbor:Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg|thumb|Skupina [[Judas Priest]] počas vystúpenia (2005).]] Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila [[Elektrická gitara|elektrickej gitary]] mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.<ref name="W23">Weinstein (2000), str. 23</ref> Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]], u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom. Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“.<ref name="W25"/> V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre [[hippies]], vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.<ref>Weinstein (2000), str. 26</ref> Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.<ref>Cited in Weinstein (2000), str. 26</ref> V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály [[Rob Halford|Roba Halforda]] z Judas Priest a [[Bruce Dickinson|Brucea Dickinsona]] z Iron Maiden, chrapľavé hlasy [[Lemmy]]ho z [[Motörhead]] a [[James Hetfield|Jamesa Hetfielda]] z [[Metallica|Metallicy]], priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z [[At the Gates]], flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad [[Attila Csihar|Attilu Csihara]] z kapely [[Mayhem]]. [[Súbor:Bruce Dickinson perfoming.jpg|thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z [[Iron Maiden]] patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thetoptens.com/metal-hard-rock-vocalists|titul=Greatest Heavy Metal/Hard Rock Vocalists|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|periodikum=OC Weekly|priezvisko=Distefano|meno=Alex|url=http://www.ocweekly.com/music/the-10-best-high-pitched-metal-singers-6584456|titul=The 10 Best High-Pitched Metal Singers|dátum=11. jún 2015|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Are The 10 Most High-Pitched Singers In Heavy Metal And Hard Rock?|url=http://www.vh1.com/news/53106/metals-most-high-pitched-singers/|vydavateľ=[[VH1]]|meno=Benjamin|priezvisko=Smith|dátum=6. apríl 2014|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] [[Súbor:MarshallStack_Slayer.jpg|thumb|Stena zo [[zosilňovač]]ov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.]] Osobitá úloha [[basová gitara|basgitary]] je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.<ref name="uao">uao. [http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601052851/http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php |date=2008-06-01 }}. ''Blogcritics Magazine'', [[19. február]]a [[2006]]. Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref> Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.<ref name="W24">Weinstein (2000), str. 24</ref> Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne [[akord]]y sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste<ref name="uao"/> – postup spopularizovaný [[Cliff Burton|Cliffom Burtonom]] ([[Metallica]]) v prvej polovici 80. rokov.<ref>[http://www.bassplayer.com/article/the-king-metal/Feb-05/164 "Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass"] ''Bass Player'', Február 2005. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom. Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.<ref>Dawson, Michael. [http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 "Chris Adler: More Than Meets The Eye"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217021425/http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 |date=2008-12-17 }} ''Modern Drummer Online''. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.<ref name="Berry">Berry a Gianni (2003), str. 85</ref> Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia.<ref name="W24"/> Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.<ref>Burgess, Mick.[http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 "Dream Theater (Live)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100618151145/http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 |date=2010-06-18 }} ''Metal Express Radio'', [[9. jún]]a [[2007]]. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce. [[Súbor:Tama Artstar Custom.jpg|thumb|Bicia súprava patriaca [[Dave Lombardo|Davovi Lombardovi]], známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a [[Testament (skupina)|Testament]].]] Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein.<ref name="W23"/> Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe ''Metalheads'' o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“<ref>Arnett (1996), str. 14</ref> Kráčajúc v stopách [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[The Who]], priekopníci heavy metalu ako napr. [[Blue Cheer]] zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“<ref name=vdqxbw>Walser (1993), str. 9</ref> Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“<ref>Podľa: Waksman, Steve. [https://archive.is/20120529012657/www.echo.ucla.edu/volume6-issue2/waksman/waksman3.html "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion"] ''Echo: A Music-Centered Journal'' 6.2 (jeseň 2004). Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]]</ref> To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že [[melódia]] je ústredným prvkom [[populárna hudba|populárnej hudby]], [[house music|house]] sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“<ref name="W23"/> Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument ''Hrá skupina Spinal Tap'', v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“. === Hudobný jazyk === ==== Rytmus a tempo ==== Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou [[staccato]]vého útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.<ref>"Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 99</ref> Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“. Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti.<ref name="W24"/> Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 [[BPM|úderov za minútu]]), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu). ==== Harmónia ==== Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.<ref>Walser (1993), str. 2</ref> Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o [[Interval (hudba)|súzvuk dvoch tónov]], základného tónu a [[kvinta|kvinty]]. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o [[Oktáva|oktávu]], pre dosiahnutie plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad [[malá tercia]], [[veľká tercia]], [[kvarta|čistá kvarta]], [[znížená kvinta]], alebo [[malá sexta]]. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne. Dvojhmaty sa väčšinou hrajú tak, že ukazováčik vždy drží určitý pražec a prstenník zároveň stláča na tenšej strune o dva pražce vyšší tón. Dvojhmaty sú výhodné tým, že prstoklad je vždy rovnaký, ale môžeme ho posunovať kdekoľvek po hmatníku. Pridaním ďalšieho prstu sa získa menej používaný trojhmat. ==== Typické harmonické vzťahy ==== Heavy metal sa zakladá na riffoch. Riffy sa zväčša tvoria pomocou troch základných harmonických zložiek, a to týchto: modálna harmónia, tritón plus chromatizmus a pedálový tón. ===== Modálna harmónia ===== V tradičnom heavy metale sa zavše využívajú modálne stupnice, predovšetkým eolský a frýgický módus.<ref>Walser (1993), str. 46</ref> To znamená, že žáner využíva modálne akordové progresie ako je napr. eolská progresia I-VI-VII, I-VII-(VI) prípadne I-VI-IV-VII, alebo tiež frýgické progresie, ktoré zahŕňajú vzťahy medzi I a ♭II (napríklad I-♭II-I, I-♭II-III, alebo I-♭II-VII). Príklady využitia eolského módu: * [[Judas Priest]] – „Breaking the Law“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Iron Maiden]] – „Hallowed Be Thy Name“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Accept]] – „Princess of the Dawn“ (hlavný riff I-VI-VII) Príklady využitia frýgického módu: * [[Mercyful Fate]] – „Gypsy“ (hlavný riff I-♭II-I-VI-V) * [[Megadeth]] – „Symphony of Destruction“ (hlavný riff ♭II-I) * [[Sodom]] – „Remember the Fallen“ (intro + hlavný riff, na konci ktorého sa uplatňuje frýgická kadencia: I-♭II-III) ===== Tritonus a chromatika ===== [[Súbor:Black sabbath transcription.png|500px|náhľad|vpravo|Príklad harmonickej progresie s tritonusom G-C# v hlavnom riffe piesne „Black Sabbath“]] Tritonus a chromatika sa v heavy metale používajú v množstve akordových progresií.<ref>Marshall, Wolf. "Power Lord—Climbing Chords, Evil Tritones, Giant Callouses," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 29</ref><ref name="MH">Dunn, Sam (2005). "[http://www.metalhistory.com Metal: A Headbanger's Journey]". Warner Home Video (2006). Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]]</ref> Tritón, skupina troch celých tónov za sebou, nebol v stredovekom, prísnom harmonickom štýle povolený. To viedlo mníchov k tomu, aby ho prezývali ''diabolus in musica''.<ref>Prvý pokus zakázať tento interval suvísí zrejme s rozvojom hexachordu, ktorý zaviedol Guido z Arezza (990 – 1050). Ide o rad šiestich po sebe idúcich diatonických tónov s poltónovým intervalom uprostred. Od tých čias až po koniec renesancie bol tritón, prezývaný ‚diabolus in musica‘, považovaný za nestály interval a odmietaný kvôli svojej ľubozvučnosti. (Sadie, Stanley [1980]. "Tritone", in ''The New Grove Dictionary of Music and Musicians'', 1. vydanie MacMillan, str. 154 – 5. ISBN 0-333-23111-2. Pozri aj Arnold, Denis [1983]. "Tritone", in ''The New Oxford Companion to Music, Zväzok 1: A-J''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3). V období [[Baroková hudba|baroka]] a klasicizmu sa povolil s podmienkou, že bude správne rozvedený. Ale až v období [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a súdobej vážnej hudby ho začali skladatelia naplno využívať, spolu s jeho negatívnou „diabolskou“ povesťou.</ref> Podobne ako v stredoveku, aj v modernej západnej kultúre sa tritonus chápe ako niečo „diabolské“. V heavy metale má tritonus nezastupiteľné miesto pri gitarových sólach a riffoch – príkladom je začiatok piesne „Black Sabbath“. ===== Pedálový tón ===== V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Ide o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický) súzvuk.<ref>Kennedy (1985), "Pedal Point," str. 540</ref> Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary – zvyčajne ide o struny E, A alebo D.<ref>V black metale sa pedálový tón využíva iba zriedka ako súčasť gitarového riffu, skôr sa využíva pri hre na basu.</ref> Inak povedané, jednoduchý basový tón—najčastejšie nízke tóny E alebo A—sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzne akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F# a druhá gitara hrá akordy. ==== Vplyv vážnej hudby ==== [[Súbor:Ritchie Blackmore 1977.jpg|thumb|left|[[Ritchie Blackmore]], zakladateľ skupín [[Deep Purple]] a [[Rainbow]], ktorého gitarová hra bola ovplyvnená klasickou hudbou.]] Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom „[[klasická hudba]]“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.<ref>Walser (1993), str. 58</ref> Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v [[barok]]u, [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. [[Ritchie Blackmore]], gitarista z [[Deep Purple]] a [[Rainbow]] a [[Uli Jon Roth]], gitarista zo [[Scorpions]], už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]] nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad [[Michael Romeo]], [[Michael Angelo Batio]] a [[Tony MacAlpine]]. I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu.<ref>Na historickú vážnu hudbu priamo nadväzuje [[súdobá vážna hudba]].</ref> Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu [[populárna hudba|populárnej hudby]]. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv umeleckých tradícií“. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] 19. storočia. Bolo by ale, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, [[Rap (hudba)|rap]] či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od „umeleckej hudby“.<ref>Pozri Cook a Dibben (2001), str. 56</ref> Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú [[kontrapunkt]], [[polyfónia]] či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane [[Progresívny metal|progresívnych]] a [[Neoklasický metal|neoklasických]] kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby. === Motívy textov === Sex, násilie a mystika patria medzi najbežnejšie témy heavymetalových textov. Heavy metal, podobne ako [[blues]], v ktorom má korene, obsahuje často sexuálny podtón – počnúc podmanivými nahrávkami [[Led Zeppelin]] a končiac súčasnou numetalovou tvorbou, ktorej nie sú cudzie otvorené sexuálne narážky.<ref>Weinstein (1991), str. 36</ref> S rastúcou obľubou thrash metalu v 80. rokoch sa čoraz väčšie množstvo metalových piesní začalo zaoberať vojnou, politikou a sociálnymi otázkami. Romantika a baladickosť patria medzi zvyčajné motívy gothic a doom metalu, ako aj nu metalu, ktorý sa okrem toho zaoberá problémami dospievajúcej mládeže. Niektoré štýly, napr. melodický death metal, progresívny metal a black metal, obľubujú filozofickú tematiku, zatiaľ čo textová stránka extrémnejších odnoží death metalu a grindcoru pozostáva výlučne z útočného, neľudského a často nerozumného obsahu. [[Súbor:King Diamond live 2006 Moscow 02.jpg|thumb|[[King Diamond (hudobná skupina)|King Diamond]] sa preslávili písaním koncepčných textov s hororovou tematikou.]] Neoddeliteľnou súčasťou tohto druhu hudby sú podivné, fantastické texty, vyvolávajúce rozptýlenie. Napríklad texty kapely Iron Maiden často v sebe nesú znaky bájoslovia, krásnej literatúry a poézie; k takýmto piesňam patrí napr. „Rime of the Ancient Mariner“ („Pieseň o starom námorníkovi“), založená na rovnomennej básni [[Samuel Taylor Coleridge|Samuela Taylora Coleridga]]. Medzi ďalšie ukážkové príklady patria: „The Wizard“ od [[Black Sabbath]], „The Conjuring“ a „Five Magics“ od [[Megadeth]] a „Dreamer Deceiver“ od [[Judas Priest]]. Ďalší interpreti sa vo svojich textoch zameriavajú na vojnu, nukleárnu skazu, [[životné prostredie]] a [[politika|politické]] či [[náboženstvo|náboženské]] problémy. Vzorovými príkladmi sú piesne ako „[[War Pigs]]“ od [[Black Sabbath]], „Killer of Giants“ od [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]], “…And Justice for All” od [[Metallica|Metallicy]], „2 Minutes to Midnight“ od [[Iron Maiden]], „Balls to the Wall“ od [[Accept]] a „Peace Sells“ od Megadeth. Motív smrti, zastávajúci popredné miesto v heavy metale, sa objavuje v textoch takých rozdielnych kapiel ako Black Sabbath, [[Slayer]], či [[W.A.S.P.]] [[Power metal|Powermetalové]] kapely, ktorých textové a hudobné motívy sú zväčša pompézne a optimistické, potvrdzujú výnimku tohto temného pravidla. Mnohé powermetalové skupiny, napríklad [[Manowar]], tvrdia, že metal by mal byť inšpirujúcou a optimistickou hudbou. Tematika heavy metalu čelí už dlhé roky ostrej kritike. Podľa Jona Parelesa „ústredný motív heavy metalu je jednoduchý a skutočne univerzálny. Chrochtaním, stonaním a povznesenými textami vyzdvihuje… nespútanú zábavu… Jadro muziky je upäté a pevne dané.“<ref name="JP"/> Hudobní kritici často považujú metalové texty za nezrelé a otrepané a v mnohých prípadoch zastávajúce sa mizogýnie a okultizmu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] členovia organizácie „Parents Music Resource Center“ („Združenie rodičov na kontrolu hudby“) usporiadali veľkú kampaň proti populárnej hudbe. Žiadali Kongres, aby obmedzil hudobný priemysel, keďže ich poburovali urážlivé – predovšetkým heavymetalové – texty. V roku [[1990]] musela kapela [[Judas Priest]] čeliť obžalobe, ktorú proti nim vzniesli rodičia dvoch mládencov, ktorí sa údajne pred piatimi rokmi zavraždili potom, ako si vypočuli podprahové posolstvo v piesni spomenutých muzikantov, ktoré znelo „do it“ („urob to“). Prípad si získal veľkú pozornosť verejnosti, ale hudobníci boli napokon uznaní za nevinných.<ref>Pozri napr. Ewing a McCann (2006), str. 104 – 113</ref> === Vizuálne prvky === {{Hlavný článok|Heavymetalová móda}} Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. [[Alice Cooper]], získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.<ref>Van Zoonen (2005), str. 40.</ref> Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“<ref>Weinstein (2000), str. 129</ref> Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“<ref>Rahman, Nader. [http://www.thedailystar.net/magazine/2006/07/04/musings.htm "Hair Today Gone Tomorrow"]. ''Star Weekend Magazine'', [[28. júl]] [[2006]]. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> [[Súbor:Metalisti.jpg|left|thumb|Džínsová bunda s nášivkami a čierne tričko s motívom obľúbenej hudobnej skupiny patria medzi typické prvky metalovej módy.]] Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu.<ref>Weinstein (2000), str. 127</ref> V polovici 70. rokov sa zásluhou [[Judas Priest]] a [[Motörhead]] ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra.<ref name="Covach">Covach, John.[http://www2.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm "Heavy Metal, Rap, and the Rise of Alternative Rock (1982–1992)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604211738/http://www.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm |date=2012-06-04 }} ''What's That Sound? An Introduction to Rock and its History'' (W. W. Norton). Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref><ref>{{cite news| url=http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html| title=Hell Bent for Leather/Killing Machine Info Page| publisher=Judas Priest Info Pages}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919112534/http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html |date=2008-09-19 }}</ref> Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv [[punk rock]], [[gothic rock]], ako aj [[horor]]ové filmy.<ref name="Umelec">Pospiszyl, Tomáš. [http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 "Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080603034818/http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 |date=2008-06-03 }}. ''Umelec'', Január 2001. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> Predovšetkým [[glam metal|glammetalové]] kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy (z toho dôvodu prezývka „[[hair metal]]“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy a doplnky ako čelenky a bižutéria.<ref>Thompson (2007), str. 135; Blush, Steven. [http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php "''American Hair Metal''—Excerpts: Selected Images and Quotes"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101022091538/http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php |date=2010-10-22 }}. FeralHouse.com. Prístup: [[25. november|25. novembra]], [[2007]].</ref> Prepracované kostýmy, vlasy a mejkap sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „[[visual kei]]“, ktorému položila základ kapela [[X Japan]] koncom 80. rokov.<ref>{{cite web|author=Strauss, Neil| url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D00EFD7103DF93BA25755C0A96E958260&sec=&spon=&pagewanted=all| title=The Pop Life: End of a Life, End of an Era|date=1998-06-18| work=New York Times|accessdate=2008-05-09}}</ref> === Fyzické gestá === [[Súbor:Metsatöll at Tuska 2006.jpg|náhľad|Fanúšikovia vystierajúci ruky zakončené klasickým metalovým „paroháčom“ počas koncertu estónskej heavymetalovej skupiny [[Metsatöll]], 2006.]] Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú [[headbanging]], pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista [[Ronnie James Dio]] počas účinkovania v kapelách [[Black Sabbath]] a [[Dio]].<ref name="MH"/> [[Gene Simmons]] zo skupiny [[Kiss]] tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.<ref>Appleford, Steve. "[http://www.mk-magazine.com/news/archives/000929.php Odyssey of the Devil Horns]". ''MK Magazine'', [[9. september|9. septembra]] [[2004]]. Prístup: [[31. marec|31. marca]] [[2007]].</ref> Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.<ref>Weinstein, str. 130</ref> Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“).<ref>Weinstein, str. 95</ref> Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing) a „paroháč“. === Heavymetalová subkultúra === {{Hlavný článok|Heavymetalová subkultúra}} [[Súbor:Metalhead Kids.jpg|thumb|left|Mladí fanúšikovia heavymetalovej hudby.]] Deena Weinstein tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom.<ref>Weinstein, str. 103, 7, 8, 104</ref> Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka.<ref>Weinstein, str. 102, 112</ref> K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a spoločná móda, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky.<ref>Weinstein, str. 181, 207, 294</ref> Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref> Hudobník a filmár [[Rob Zombie]] poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“.<ref name="Sam Dunn">Dunn, "Metal: A Headbanger's Journey" B000EGEJIY (2006)</ref> Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.<ref name="JQS"/><ref>Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''</ref> == Etymológia == Pôvod pojmu ''heavy metal'' vo vzťahu k hudbe je neurčitý. Pomenovanie „''heavy metal''“ (''ťažký kov'') sa po celé stáročia používal v [[chémia|chémii]] a [[hutníctvo|hutníctve]]. V novodobej populárnej kultúre použil tento výraz ako jeden z prvých americký [[Beat generation|beatnik]] [[William S. Burroughs]] vo svojej novele ''Hebká mašinka'' (''The Soft Machine'', [[1962]]) a takisto vo svojej ďalšej knihe ''Nova Express'' ([[1964]]); ''heavy metal'' tu používa ako synonymum pre návykové drogy: „So svojimi nemocami a drogami vyvolávajúcimi orgazmus a so svojimi asexuálnymi, parazitickými formami života – národ heavymetalistov z Uránu obostretý chladným, modrým oparom vyparených bankoviek – a hmyzí ľudia z Minraudu so svojou metalovou muzikou.“ <ref>[[William S. Burroughs|Burroughs, William S]]. "[http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html Nova Express] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070414232023/http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html |date=2007-04-14 }}". New York: Grove Press, 1964. str. 112</ref> [[Ian Christe]], heavymetalový historik, opisuje význam jednotlivých slov v [[slang]]u [[hippies]]: slovom „heavy“ sa „popisovalo čokoľvek, čo malo silnú či opojnú atmosféru“, „metal“ označuje ťažké duševné rozpoloženie.<ref>Christe (2005), str. 22</ref> V slangu [[Beat generation|beatnikov]] sa výraz „''heavy''“ vo význame „''vážny''“ používal už nejakú dobu predtým a takisto aj vo vzťahu k „''tvrdej hudbe''“ (heavy music), čiže pomalšej, hlasitejšej variácii štandardného popu. Debutový album [[Iron Butterfly]], vydaný začiatkom roka 1968, niesol názov „Heavy“. Prvé zdokumentované použitie výrazu ''heavy metal'' sa objavilo toho istého roku v piesni „Born to Be Wild“ od [[Steppenwolf]], poukazujúc na motocykel:<ref>Walser (1993), str. 8</ref> „I like smoke and lightning/Heavy metal thunder/Racin' with the wind/And the feelin' that I'm under.” („Mám rád dym a blesk/burácanie ťažkého kovu/preteky s vetrom/a pocit, že podlieham“). Ďalšiu spornú hypotézu o pôvode heavy metalu priniesol v roku [[1995]] „Chas“ Chandler, bývalý manažér [[Jimi Hendrix]]'s Experience, v rozhovore pre reláciu „''Rock and Roll''“, ktorú vysielala televízna stanica PBS. Hovorí, že „''…heavy metal je pojem, ktorý má pôvod v článku [[New York Times]], ktorý sa týkal vystúpenia Jimiho Hendrixa''“ a tvrdí, že autor opisoval Jimiho Hendrixa „''…akoby počúval ťažký kov (heavy metal) padajúci z nebies''“. Ale hodnovernosť tohto tvrdenia je otázna. Prvé zdokumentované použitie výrazu „''heavy metal''“ ako označenia štýlu rockovej hudby sa objavilo v recenzii [[Mike Saunders|Mikea Saundersa]]. [[12. novembra]] [[1970]] v časopise ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil album vydaný predošlého roku britskou kapelou [[Humble Pie]]: „Humble Pie svojím americkým debutom ''As Safe As Yesterday Is'' dokázali, že nuda môže mať mnoho podôb. Predviedli sa ako hlasitá, nemelodická, sračková rocková kapela, ťažkopádna ako ťažký kov (heavy metal), s hrmotnými a ohlušujúcim časťami, ktoré hovoria za všetko. Nemožno povedať, že by všetky piesne boli zlé…ale v podstate stoja za hovno.“ Ich album pomenovaný „Humble Pie“ charakterizoval ako „nič nové pod slnkom, len to isté heavymetalové hovno, o ktoré nik ani nezakopne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humble Pie: "Town and Country" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Rolling Stone|dátum vydania=1970-11-12|url=http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum prístupu=2007-12-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20071130055912/http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum archivácie=2007-11-30}}</ref> V recenzii albumu ''Kingdom Come'' od [[Sir Lord Baltimore]], ktorá bola publikovaná v máji 1971 v časopise ''Creem'', Saunders píše: „Zdá sa, že Sir Lord Baltimore majú naštudované všetky heavymetalové triky.“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sir Lord Baltimore's "Kingdom Come" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Creem|dátum vydania=Máj 1971|url=http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20070308145737/http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum archivácie=2007-03-08}}</ref> Kritik časopisu ''Creem'' [[Lester Bangs]] je známy tým, že počiatkom 70. rokov spopularizoval výraz „heavy metal“, kedy recenzoval kapely ako Led Zeppelin a Black Sabbath.<ref>Weinstein (1991), str. 19</ref> V 70. rokoch určití kritici používali výraz ''heavy metal'' viac-menej automaticky v hanlivom zmysle. Roku 1979 popredný hudobný kritik [[John Rockwell]] z ''New York Times'' charakterizoval štýl, ktorý nazýval „heavy metal rock“ ako „brutálne agresívnu hudbu, ktorá sa zväčša hrá pre nadrogovaných ľudí“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[4. február]] [[1979]], str. D22</ref> a v inom článku ako „rokenrol dovedený do krajnosti, obľúbený u bielych výrastkov.“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[13. august]] [[1979]], str. C16</ref> Pojmy „heavy metal“ a „[[hard rock]]“ často označujú rovnaký typ muziky, predovšetkým keď sa hovorí o kapelách [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], kedy sa tieto dva pojmy často vzájomne zamieňali.<ref>Du Noyer (2003), str. 96, 78</ref> Napríklad kniha ''Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' z roku 1983 obsahuje takúto pasáž: „[[Aerosmith]], známy svojím agresívnym hardrockovým štýlom, založeným na bluese, patrili medzi najvýznamnejšie heavymetalové skupiny polovice sedemdesiatych rokov.“<ref>Pareles and Romanowski (1983), str. 4</ref> V dnešnej dobe by už asi sotva ktosi charakterizoval klasickú tvorbu Aerosmith, jasne odkazujúcu na tradičný [[rokenrol]], ako „heavy metal“. Dokonca aj niektoré kapely, ktoré stáli pri zrode tohto žánru, napr. Led Zeppelin a Deep Purple, nebývajú súčasnou metalovou komunitou považované za heavymetalové kapely. == História == === Korene: polovica 60. rokov === [[Súbor:Cream on Fanclub 1968.png|thumb|right|Cream v holandskej televíznej relácii Fanclub v roku 1968.]] [[Spojené štáty|Americké]] [[blues]] bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých [[Spojené kráľovstvo|britských]] rockerov; kapely ako [[Rolling Stones]] a [[The Yardbirds]] nahrali [[coververzia|cover-verzie]] mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc [[elektrická gitara|elektrické gitary]] namiesto pôvodných [[Akustická gitara|akustických]] (podobné adaptácie blues a inej „''čiernej hudby''“ vytvorili základ pôvodného [[rock and roll]]u). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref name=vdqxbw /> Do širšieho povedomia dostali tento štýl v roku 1964 [[The Kinks]] svojou piesňou „You Really Got Me“.<ref>Weinstein (1991), str. 18; Walser (1993), str. 9</ref> K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so [[spätná väzba|spätnou väzbou]].<ref>Wilkerson (2006), str. 19.</ref> Zatiaľ čo [[blues-rock]]ový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.<ref name=Walser10>Walser (1993), str. 10</ref> Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky. Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu.<ref>Weinstein (1991), str. 16</ref> Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio [[Cream]]. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou [[Eric Clapton|Claptonovej]] bluesovej gitary, silného [[Jack Bruce|Bruceovho]] hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a [[džez]]om ovplyvnených rytmov bubeníka [[Ginger Baker|Gingera Bakera]].<ref>Charlton (2003), str. 232 – 33</ref> O ich prvých dvoch platniach, ''[[Fresh Cream]]'' (1966) a ''[[Disraeli Gears]]'' (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album ''[[Are You Experienced]]'' (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.<ref name=vdqxbw /> === Počiatky: koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov === {{Pozri aj|Tradičný heavy metal}} [[Súbor:John Kay of Steppenwolf (1970's).jpg|thumb|upright|right|John Kay z kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].]] Názory ohľadne toho, ktorá bola prvá heavymetalová kapela, sa rôznia. Väčšinou sa za prvé metalové kapely považujú buď [[Led Zeppelin]] alebo [[Black Sabbath]]; americkí glosátori sa väčšinou prikláňajú k Led Zeppelin, britskí komentátori preferujú Black Sabbath, niektorí však dávajú rovnakú zásluhu obom skupinám. Niektorí komentátori, poväčšine americkí, uvádzajú aj ďalšie skupiny ako [[Iron Butterfly]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] či [[Blue Cheer]].<ref>Weinstein (2000), str. 14–15.</ref> V roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely [[Blue Cheer]] s názvom ''Vincebus Eruptum'' objavila [[coververzia]] známeho hitu „Summertime Blues“ od [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]]. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku.<ref>McCleary (2004), str. 240, 506.</ref> V tom mesiaci vyšiel taktiež album [[Steppenwolf (album)|Steppenwolf]] od [[Steppenwolf|rovnomennej kapely]], ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“, zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista [[Jimmy Page]] uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: ''[[In-A-Gadda-Da-Vida]]'' od [[Iron Butterfly]] s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. [[The Beatles]] svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. [[Jeff Beck Group]], ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: ''Truth'' obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov.<ref>Gene Santoro, citovaný v Carson (2001), str. 86.</ref> V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela [[Led Zeppelin]]. V novembri kapela [[Love Sculpture]], kde bol gitaristom [[Dave Edmunds]], vydala album ''Blues Helping'', na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu [[Aram Iľjič Chačaturjan|Chačaturjanovej]] piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. ''Biely album'', ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval „Helter Skelter“ – skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.<ref>Blake (1997), str. 143</ref> [[Súbor:Hindenburg_burning.jpg|left|thumb|Na obálke prvého albumu Led Zeppelin bol vyobrazený výbuch vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]] roku 1937.]] V januári 1969 Led Zeppelin vydali [[Led Zeppelin (album)|rovnomenný debutový album]], ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v [[Billboard 200|albumovom rebríčku]] amerického hudobného týždenníka ''[[Billboard]]''. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio [[Grand Funk Railroad]] inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie – [[Leslie West]] – vydalo t. m. album ''Mountain'', obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na [[Mountain]] – zúčastnila na [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstocku]], kde hrala vyše hodiny.<ref>Aj keď sa v súčasnosti skôr radí do žánru „hard rock“, ich oficiálny debutový album, ''Mountain Climbing'' (1970), sa umiestnil na 85. priečke v rebríčku „100 najlepších metalových albumov“, ktorý zostavil roku 1989 časopis ''Hit Parader''. ''Survival'' (1971) od Grand Funk Railroad sa umiestnil na 72. priečke (Walser [1993], str. 174).</ref> Debutový album Grand Funk Railroad s názvom ''[[On Time]]'' vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech ''[[Led Zeppelin II]]'' a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu ''Billboard''. Metalová revolúcia sa práve začala. [[Súbor:LedZeppelinmontage.jpg|thumb|Led Zeppelin (v smere hodinových ručičiek: [[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]], [[John Paul Jones]].]] Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a [[Robert Plant|Plantove]] dramatické, srdcervúce vokály.<ref>Charlton (2003), str. 239</ref> Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od [[Black Sabbath]] (''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' a ''[[Paranoid]]'') a [[Deep Purple]] (''[[Deep Purple in Rock]]'').<ref name=Walser10 /> Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Sčasti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila [[Tony Iommi|Tonymu Iommimu]] v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu.<ref>di Perna, Alan. „The History of Hard Rock: The 70's.” ''Guitar World''. Marec 2001.</ref> Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, ale počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]] a gitaristom [[Ritchie Blackmore|Ritchiem Blackmorom]], začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu.<ref>Charlton (2003), str. 241</ref> V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „[[Paranoid (pieseň)|Paranoid]]“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: ''Very 'eavy… Very 'umble'' od [[Uriah Heep]], ''UFO 1'' od [[UFO (skupina)|UFO]] a ''Sacrifice'' od [[Black Widow]]. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, [[Wishbone Ash]] zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho [[Led Zeppelin IV|štvrtého albumu]], vydaného roku 1971. [[Súbor:Black Sabbath (1970).jpg|vľavo|náhľad|180px|Pôvodná zostava [[Black Sabbath]] ([[1970]]).]] Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 225</ref> Ďalšími metalovými kapelami z USA boli [[Dust]] (prvá platňa 1971), [[Blue Öyster Cult]] ([[Blue Öyster Cult (album)|1972]]) a skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]] ([[Kiss (album)|1974]]). V [[Nemecko|Nemecku]] debutovala v roku 1972 albumom ''[[Lonesome Crow]]'' kapela [[Scorpions]]. [[Ritchie Blackmore|Blackmore]], ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), opustil skupinu v roku 1975 a založil kapelu [[Rainbow]]. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom.<ref name=Walser10 /> Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“, či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú [[AC/DC]], ktorí debutovali roku 1975 albumom ''High Voltage''. Encyklopédia ''Rolling Stone'' z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC…“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 1</ref> Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti…. Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“<ref>Walker (2001), str. 297</ref> Nejde tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše, ako sa Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“<ref>Christe (2005), str. 69</ref> [[Súbor:Phil-Lynott Thin Lizzy.jpg|thumb|upright|right|[[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] zo skupiny [[Thin Lizzy]] počas živého vystúpenia v rámci turné Bad Reputation, 24. novembra 1977.]] Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom ''Rocka Rolla'' v roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath <blockquote> „… ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvýkrát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“<ref>Christe (2005), str. 31 – 32</ref> </blockquote> Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín.<ref>Walser (1993), str. 6</ref> Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal zo show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)<ref name=Walser11>Walser (1993), str. 11</ref>, no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik [[Robert Christgau]], sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné…nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“<ref>Christgau (1981), str. 49</ref> === Stredný prúd: koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov === [[Súbor:Iron Maiden - bass and guitars 30nov2006.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[Iron Maiden]] patrili medzi čelných predstaviteľov Novej vlny britského heavy metalu, inšpirovanej punk rockom.]] V polovici 70. rokov sa objavil [[punk rock]], ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, [[disco|disca]] a komerčného rocku.<ref name=Walser11 /> Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá.<ref>Christe (2005), str. 44</ref> Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako ''Sounds'' a ''New Musical Express'' začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre ''Sounds'', spopularizoval termín „[[Nová vlna britského heavy metalu|New Wave of British Heavy Metal]]“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM.<ref>Christe (2005), str. 45</ref> Kapely NWOBHM [[Iron Maiden]], [[Motörhead]], [[Saxon]], [[Diamond Head]] a [[Def Leppard]] dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Judas Priest"|autor=Erlewine, Stephen Thomas a Greg Prato|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=JUDAS|PRIEST&sql=11:kifrxqe5ldse~T1|dátum prístupu=2007-04-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Genre—New Wave of British Heavy Metal|author=|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20101017194613/http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum archivácie=2010-10-17}}</ref> V roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa s albumom ''[[No Sleep 'til Hammersmith]]'' dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a [[Venom]], mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.<ref>Weinstein (1991), str. 44</ref> Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore v roku 1975 opustil kapelu a Led Zeppelin skončili v roku 1980. [[Los Angeles|Losangeleskí]] [[Van Halen]], ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov.<ref>Christe (2005), str. 37</ref> [[Eddie Van Halen]] sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚[[Eruption (skladba)|Eruption]]‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“.<ref>Christe (2005), str. 62</ref> Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]], ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions [[Uli Jon Roth]]. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke ''[[Blizzard of Ozz]]'' (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]]. V druhej polovici 70. rokov sa metalová scéna, povzbudená úspechom Van Halenovcov, počala rozvíjať v južnej Kalifornii, predovšetkým v oblasti Los Angeles. V kluboch na Sunset Strip v Los Angeles majú korene kapely ako [[Quiet Riot]], [[Ratt]], [[Mötley Crüe]] a [[W.A.S.P.]], ktoré sa nechali inšpirovať tradičným heavy metalom počiatku 70. rokov<ref>Rivadavia, Eduardo. "[http://www.allmusic.com/artist/quiet-riot-p5209 Quiet Riot]". All Music Guide. Prístup: [[25. marec|25. marca]], [[2007]]; Neely, Kim "[http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator Ratt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071002050205/http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator |date=2007-10-02 }}". Rolling Stone. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Barry Weber & Greg Prato. "[http://www.allmusic.com/artist/mtley-cre-p4964 Mötley Crüe]". All Music Guide. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Dolas, Yiannis. "[http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm Blackie Lawless Interview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501142629/http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm |date=2008-05-01 }}" Rockpages. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]</ref> a od [[glam rock|glamrockových]] zoskupení typu [[Alice Cooper]] a Kiss si vypožičali divadelné prvky (a občas aj obľubu líčenia).<ref>Christe (2005), str. 68 – 69</ref> Glam metal sa vyznačuje [[Hedonizmus|hedonistickými]] textami a živelným správaním. Po hudobnej stránke ho charakterizujú rýchle gitarové sóla, hymnické refrény a melodickosť viac-menej inšpirovaná popom. Glammetalové hnutie sa, spolu s kapelami typu Twisted Sister, stalo hlavnou silou v metale a rockovej hudbe ako takej. Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest ''[[British Steel]]'' (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na [[Music Television|MTV]] mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok.<ref>Christe (2005), str. 91</ref> Videoklipy Def Leppard k albumu ''Pyromania'' (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka ''Billboard'' s piesňou ''Metal Health'' (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii v roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika.<ref>Weinstein (1991), str. 45</ref> Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA.<ref>Walser (1993), str. 12</ref> Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad ''[[Kerrang!]]'' (založený 1981) a ''[[Metal Hammer]]'' (1984). V roku 1985 ''Billboard'' vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“<ref>Walser (1993), str. 12 – 13, 182, 35</ref> V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny [[Warrant]] z L.A., skupiny z východného pobrežia ako [[Poison]], [[Cinderella]], či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina [[Bon Jovi]] z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu ''[[Slippery When Wet]]'' (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu ''Headbanger's Ball'', zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“<ref>Walser (1993), str. 14; Christe (2005), str. 181</ref> Skupine [[Guns N’ Roses]] sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987) „sa skupina Guns N’ Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“<ref>Christe (2005), str. 176 – 177</ref> Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela [[Jane's Addiction]] s debutom ''Nothing's Shocking''. Časopis ''Rolling Stone'' vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“<ref>{{cite web|title=Jane's Addiction: ''Nothing's Shocking''|author=Steve Pond|publisher=''Rolling Stone''|date=1988-10-20|url=http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|accessdate=2007-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071002080218/http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|archivedate=2007-10-02}}</ref> Bola jednou z prvých kapiel spájaných z „[[alternatívny metal|alternatívnym metalom]]“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.<ref name="Covach"/> === Metal v umeleckom podzemí: od 80. rokov === Počas 80. rokov sa vyvinulo množstvo [[Zoznam štýlov heavy metalu|heavymetalových štýlov]] mimo komerčného stredného prúdu.<ref>Weinstein (1991), str. 21</ref> Mapovaniu spletitého sveta undergroundového metalu sa venovalo viacero ľudí, v prvom rade editori hudobného serveru Allmusic a taktiež kritik Garry Sharpe-Young. V Sharpe-Youngovej niekoľkozväzkovej encyklopédii je metal rozdelený do piatich hlavných kategórií: [[thrash metal]], [[death metal]], [[black metal]], [[power metal]], plus spríbuznené štýly [[doom metal|doom]] a [[gothic metal]]. ==== Thrash metal ==== {{Hlavný článok|Thrash metal}} [[Súbor:Slayer,_The_Fields_of_Rock,_2007.jpg|thumb|left|Slayer patrili medzi najosobitejšie, najvplyvnejšie a najextrémnejšie thrashmetalové kapely 80. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/slayer-mn0000022124/biography|titul=Slayer biography|priezvisko=Huey|meno=Steve|dátum prístupu=2016-03-20|vydavateľ=Allmusic}}</ref>]] Thrash metal sa zrodil počiatkom 80. rokov. Podobne ako jeho najbližší príbuzný – [[speed metal]] – taktiež thrash vykazuje veľký vplyv [[hardcore punk|hardcoreu]] a Novej vlny britského heavy metalu.<ref name="GTM">[http://www.allmusic.com/explore/style/d373 "Genre—Thrash Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402095522/http://www.allmusic.com/explore/style/d373 |date=2012-04-02 }}. All Music Guide. Prístup: 3. marca 2007.</ref> Najvýznamnejšia scéna v Spojených štátoch, odkiaľ thrash pochádza, sa nachádzala v oblasti sanfranciského zálivu (konkrétne [[Bay Area]]). Thrashové kapely vyvinuli nový sound, ktorý sa vyznačoval väčšou rýchlosťou a agresivitou v porovnaní s pôvodným heavy metalom i v porovnaní s jeho nasledovníkom – glam metalom.<ref name="GTM"/> Väčšinou sa tu prelínajú nízke gitarové riffy s hlavnou shredovou gitarou. Texty poväčšine rozoberajú [[Nihilizmus|nihilistický]] náhľad na svet, alebo sa zaoberajú spoločenskými problémami, využívajúc pri tom drsný, neslušný jazyk. Charakterizovali ho slovnými spojeniami ako „skazená mestská muzika“ či „belošský bratanec rapu“.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 26</ref> Thrash spopularizovala tzv. „Veľká thrashová štvorka“: [[Anthrax]], [[Megadeth]], [[Metallica]] a [[Slayer]].<ref>Walser (1993), str.14</ref> [[Kreator]], [[Sodom]] a [[Destruction]], tri nemecké kapely, najväčšmi prispeli k tomu, že sa tento štýl dostal do Európy. Nemenej dôležité boli taktiež kapely Testament zo San Francisca, Exodus z New Jersey a brazílska [[Sepultura]]. Aj keď thrash pochádza z undergroundu (a v prvých desiatich rokoch bol viac-menej len undergroundovým fenoménom), niektorým skupinám sa podarilo získať aj komerčné publikum. Metallice sa v roku 1986 podarilo dostať medzi 40 najlepších albumov v hitparáde ''Billboard'' s albumom ''[[Master of Puppets]]'' a dva roky nato s albumom ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' dobyli šieste miesto; albumy kapiel Megadeth a Anthrax mali tiež albumy na vrchole rebríčka.<ref>[https://web.archive.org/web/20070929225341/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5199&model.vnuAlbumId=758988 "Metallica—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929144156/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5179&model.vnuAlbumId=933608 "Megadeth—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929204614/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=3982&model.vnuAlbumId=728383 "Anthrax—Artist Chart History"]. Billboard.com. Prístup:o [[7. apríl]]a [[2007]].</ref> Slayer si síce nevydobyli takú popularitu ako zvyšok Veľkej štvorky, no napriek tomu vydali jeden zo smerodajných albumov žánru: časopis ''[[Kerrang!]]'' označil album ''[[Reign in Blood]]'' (1986) za „najtvrdší album všetkých čias.“<ref name="Lostprophets scoop rock honours">{{cite web| title = Lostprophets scoop rock honours | publisher = BBC News | date = 25-08-2006| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5282780.stm| accessdate = 10-01-2007}}</ref> O dve desaťročia neskôr ho zas magazín ''Metal Hammer'' vyhlásil za najlepší album za posledných dvadsať rokov.<ref name="Golden Gods Awards Winners">{{cite web| title = Golden Gods Awards Winners| publisher = Metal Hammer| date = 13-06-2006| url = http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=44410| accessdate = 10-01-2007}}</ref> Slayer si získal, na svoju škodu, poslucháčstvo z radov krajne pravicových skinheadov, keďže vo svojich textoch sa zaoberá násilím a nacizmom.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 30; O'Neil (2001), str. 164</ref> Začiatkom 90. rokov thrash dosiahol nevídaný úspech, čím dal novú tvár komerčnému metalu.<ref>Walser (1993), str. 15</ref> „Čierny album“ od Metallicy sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'', ''[[Countdown to Extinction]]'' od Megadeth (1992) na druhom, Anthrax a Slayer sa dostali do prvej desiatky a albumy lokálnych kapiel ako Testament a Sepultura sa dostali do prvej stovky. ==== Death metal ==== {{Hlavný článok|Death metal}} [[Súbor:Chuck Schuldiner.jpg|náhľad|120px|vľavo|[[Chuck Schuldiner]] z kapely [[Death]], „všeobecne považovaný za otca death metalu“<ref>Rivadavia, Eduardo. [http://wc09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:3iftxqe5ld6e~T1 "Death—Biography"]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[23. november|23. novembra]] [[2007]].</ref>]] Thrash sa zanedlho začal vyvíjať a vyčlenili sa z neho extrémnejšie metalové štýly. Ako tvrdí MTV News, „muzika kapely Slayer bola priamo zodpovedná za vzostup death metalu“.<ref>[http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml The Greatest Metal Bands of All Time—Slayer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060718224746/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml |date=2006-07-18 }}. MTVNews.com. Prístup: [[27. február]]a [[2008]].</ref> Venom, kapela z [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], mala taktiež zásluhu na rozvoji štýlu. Rúhanie sa a satanizmus, prvky uplatňované u podobných kapiel, si našli miesto takisto v severoamerických i európskych deathmetalových kapelách. K prvotným skupinám štýlu patria floridskí [[Death]] a kalifornskí [[Possessed]]. Vraví sa, že označenie „death metal“ pochádza od týchto kapiel; Possessed vydali roku 1984 demo ''Death Metal'' a na ich debutovom albume ''Seven Churches'' (1985) sa objavila skladba s názvom „Death Metal“. Death metal zužitkoval rýchlosť a agresivitu thrashu i hardcoreu, k tomu pridal texty inšpirované nízkorozpočtovými hororovými filmami „zetkovej“ kategórie a [[satanizmus|satanizmom]].<ref name="LOC27">Moynihan, Søderlind (1998), str. 27</ref> Spev sa vyznačuje ponurosťou, hrdelnosťou a hlbokým škriekaním, „smrteľným škripotom“<ref name="VS">Van Schaik, Mark. [http://www.emptywords.org/SK04-2000.htm "Extreme Metal Drumming"] ''Slagwerkkrant'', Marec/Apríl 2000. Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]].</ref> a inými nezvyčajnými technikami.<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 Genre—Death Metal/Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111213121810/http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 |date=2011-12-13 }}". [[Allmusic]]. Prístup: [[27. február]]a [[2007]].</ref> Hlboký, agresívny vokálny štýl dopĺňajú podladené, mimoriadne skreslené gitary<ref name="LOC27"/><ref name="VS"/>, neuveriteľne rýchle bicie (obyčajne dvojpedálové) a mohutná „zvuková stena“ vytvorená z blast beatov. Príznačné sú takisto frekventované zmeny tempa a taktu a [[synkopa]]. Death metal, podobne ako thrash, odmieta vyumelkovanosť pôvodných metalových štýlov a namiesto toho si potrpí na všedný štýl odievania: roztrhané džínsy a tuctové kožené bundy.<ref name="MS28">Moynihan, Søderlind (1998), str. 28</ref> Jednou z mála výnimiek je Glen Benton z kapely [[Deicide]], ktorý máva pri vystúpeniach obrátený kríž na čele a nosieva brnenie. [[Morbid Angel]] si prisvojili neofašistickú symboliku.<ref name="MS28"/> Tieto dve kapely, spolu s Death a [[Obituary]], patria medzi najvýznamnejšie skupiny na hlavnej deathmetalovej scéne, ktorá povstala na Floride v polovici 80. rokov. V Spojenom kráľovstve sa z [[anarcho-punk]]ového hnutia vyčlenil podobný štýl zvaný [[grindcore]], zastupovaný skupinami ako [[Napalm Death]] a [[Extreme Noise Terror]].<ref name="LOC27"/> Počala sa taktiež rozvíjať rozsiahla škandinávska deathmetalová scéna, reprezentovaná kapelami [[Entombed]] a [[Dismember]]. Popri tom sa zrodil [[Melodic death metal|melodický death metal]], kde medzi čelných predstaviteľov patria Švédi [[In Flames]] a [[Dark Tranquillity]] a Fíni [[Children of Bodom]] a [[Kalmah]]. ==== Black metal ==== {{Hlavný článok|Black metal}} Prvá vlna black metalu sa objavila v prvej polovici 80. rokov, kedy začali tento štýl hrať kapely ako Venom (Veľká Británia), [[Mercyful Fate]] (Dánsko), Hellhammer a [[Celtic Frost]] (Švajčiarsko) a [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]] (Švédsko). Koncom 80. rokov stáli na čele druhej vlny skupiny ako [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], [[Burzum]] a [[Emperor (Nórsko)|Emperor]].<ref>Christe (2005), str. 281</ref> Pre black metal je síce špecifická rôznorodosť štýlu a kvality prevedenia, no napriek tomu má väčšina kapiel niekoľko spoločných čŕt: škrekľavé a vrčavé vokály, veľmi skreslené gitary využívajúce tremolovanie (tremolo picking), „temnú atmosféru“<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal"/> a zámerne nekvalitný zvuk s okolitými zvukmi a šumami.<ref name="Jurek">Jurek, Thom. [http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:jxfwxq8rldfe "Striborg: ''Nefaria''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: 15. novembra 2007</ref> Napriek tomu, že tematika satanizmu má v black metale najväčšie zastúpenie, mnohé kapely sa nechali inšpirovať taktiež starovekým [[pohanstvo]]m, čím podporovali návrat k predkresťanským hodnotám.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 212</ref> Mnohé blackmetalové skupiny takisto „experimentujú s prvkami všetkých mysliteľných foriem metalu, folku, elektroniky a avantgardy.“<ref name="VS"/> Bubeník Fenriz zo skupiny [[Darkthrone]] vysvetľuje, že „je to o produkcii, textoch, o tom ako sa obliekajú a o záväzku urobiť odporný, surový, ponurý materiál. Nespájal ich spoločný sound.“<ref name="Campion">Campion, Chris. [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1415240,00.html#article_continue "In the Face of Death"]. ''The Observer'' (UK), [[20. február]]a [[2005]]. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> [[Súbor:Varg Vikernes.jpg|thumb|[[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum bol v roku 1994 usvedčený z vraždy Euronyma.]] Predovšetkým medzi škandinávskymi skupinami ako Mayhem či [[Immortal]] začal byť v 90. rokoch populárny tzv. „corpse paint“, čiže „mŕtvolné líčenie“, kedy sa členovia skupiny líčili ako mŕtvoly, lebky či duchovia. Bathory položili základ pre viking a folk metal a vďaka Immortal si väčšiu pozornosť získali blast beaty. Na začiatku 90. rokov mali blackmetaloví vandali v Nórsku na svedomí značné násilnosti.<ref>Christe (2003), str. 284 – 285</ref> Členovia skupín Mayhem a Burzum boli zakladateľmi spolku ''Inner Circle'', ktorý je zodpovedný za vypálenie množstva drevených nórskych kostolíkov. Narastajúci záujem o death metal spôsobil, že black metal si začal získavať podporu škandinávskeho metalového undergroundu, ponajprv v Nórsku, i napriek odmietavým postojom zo strany samotných blackmetalistov.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 31 – 32</ref> Spevák skupiny [[Gorgoroth]] Gaahl vraví: „black metal sa nikdy nepokúšal získať fanúšikov…. Mali sme spoločného nepriateľa, a to kresťanstvo, socializmus, a vlastne čokoľvek spoločné s demokraciou.“<ref name="Campion"/> Asi od roku 1992 sa postupne začínali vytvárať blackmetalové scény i v krajinách mimo Škandinávie, napr. v Nemecku, Francúzsku či Poľsku.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 271, 321, 326</ref> Násilie tejto scény zasiahlo svoje vlastné základy skoro ráno 10. augusta 1993, kedy zakladateľa skupiny Mayhem [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] ubodal na smrť [[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum (pre Mayhem však nahrával basovú linku pre debutový album). Tento prípad si získal značnú pozornosť médií.<ref name="Campion"/> V polovici 90. rokov, kedy mnohí ľudia zo scény začali pociťovať stagnáciu žánru,<ref>Vikernes, Varg. "[http://www.burzum.org/eng/library/a_burzum_story06.shtml A Burzum Story: Part VI—The Music]". Burzum.org, July 2005; "[http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html Is Black Metal Dead?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310215756/http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html |date=2007-03-10 }}". ''Dark Legions Archive''. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> niektoré prominentné kapely ako Burzum či Beherit začali začleňovať do svojej tvorby prvky ambientu či symfonického metalu ([[Tiamat]], Samael).<ref>[http://www.allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 Genre—Symphonic Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231161055/http://allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 |date=2011-12-31 }}. All Music Guide. Prístup: [[9. apríl]]a [[2007]].</ref> Nórska skupina [[Dimmu Borgir]] priblížila koncom 90. rokov black metal bližšie k strednému prúdu populárnej hudby.<ref>Tepedelen, Adam. [http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult "Dimmu Borgir's 'Death Cult'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071031005254/http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult |date=2007-10-31 }}. ''Rolling Stone'', [[7. november|7. novembra]] [[2003]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> Zásluhu na spopularizovaní žánru majú taktiež Angličania [[Cradle of Filth]], časopisom ''[[Metal Hammer]]'' vyhlásení za najúspešnejšiu metalovú kapelu od doby Iron Maiden.<ref>Bennett, J. [http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx "Dimmu Borgir"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515040459/http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx |date=2007-05-15 }}. ''Decibel'', June 2007. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> V súčasnosti patria medzi miláčikov kritiky švédski tradicionalisti [[Watain]],<ref>Begrand, Adrien. [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/42007/watain-sworn-to-the-dark/ "Watain: ''Sworn to the Dark''"]. ''PopMatters'', [[19. jún]], [[2007]]; Harris, Chris, and Jon Wiederhorn. [http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml "Metal File: Watain, Shadows Fall, Furze & More News That Rules"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080412144421/http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml |date=2008-04-12 }}. MTV.com, [[26. január]], [[2007]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]].</ref> francúzski experimentátori [[Deathspell Omega]],<ref>Freeman, Phil. [http://www.villagevoice.com/music/0736,freeman,77696,22.html "Deathspell Omega's ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''Village Voice'', [[4. september|4. septembra]] [[2007]]; Jurek, Thom. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:fnfixzt5ldde "Deathspell Omega: ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]]</ref> a americký one-man-band [[Xasthur]].<ref>Stosuy, Brandon. [https://web.archive.org/web/20071024132507/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/38838-subliminal-genocide "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]. ''Pitchfork'', [[10. október|10. októbra]] [[2006]]; Rivadavia, Eduardo. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:acfwxqedldae "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]]</ref> ==== Power metal ==== {{Hlavný článok|Power metal}} [[Súbor:Hammerfall group.jpg|vľavo|náhľad|160px|[[HammerFall]] po absolvovaní koncertu v talianskom Miláne roku 2005.]] Powermetalová scéna vznikla v 90. rokoch na protest proti príkrosti death a black metalu.<ref name="Genre - Power Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 Genre - Power Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111229033524/http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 |date=2011-12-29 }}". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]] [[2007]].</ref> Napriek tomu, že v Severnej Amerike sa power metal držal viac-menej v undergrounde, v Európe, Japonsku a v Južnej Amerike sa tešil obrovskej obľube. V power metale stojí na prvom mieste vzletná, epická melodika a tematika, ktorá „apeluje na poslucháčov zmysel pre udatnosť a krásu.“<ref>Christe (2005), str. 381</ref> Základy tohto soundu položila v polovici 80. rokov nemecká skupina [[Helloween]], ktorá skĺbila power riffy, melodiku, vysoký, „čistý“ spev kapiel ako Judas Priest a Iron Maiden s rýchlosťou a energiou thrashu, „vytvoriac tak zvuk, ktorý dnes poznáme pod menom power metal.“<ref>"[http://www.allmusic.com/artist/helloween-p4471 Helloween - Biography]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> V USA patrili medzi priekopníkov štýlu newyorské skupiny [[Manowar]] a [[Virgin Steele]]. Fošňa ''Rising Force'' od [[Yngwie Malmsteen|Yngwieho Malmsteena]] mala nemalú zásluhu na spopularizovaní pekelne rýchleho gitarového štýlu, známeho ako „shredding“, a jeho pričinením sa tiež ujal metal s prvkami vážnej hudby. Tieto zdokonalenia mali veľký vplyv na power metal. Sound tradičnejších powermetalistov, ako sú [[HammerFall]] zo Švédska, [[DragonForce]] z Anglicka a [[Iced Earth]] z Floridy, je spätý s klasickým štýlom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]].<ref>See, e.g., Reesman, Bryan. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:gbfpxquhld0e "HammerFall: ''Glory to the Brave''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic; Henderson, Alex. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wnfrxquald6e "DragonForce: ''Sonic Firestorm''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic. Prístup: [[11. november|11. novembra]] [[2007]]</ref> Mnohé powermetalové skupiny používajú klávesistov, niekedy tiež spolupracujú so symfonickými orchestrami či opernými spevákmi a speváčkami, čím dodávajú tejto hudbe [[Power metal#Symfonický power metal|„symfonický“ ráz]]. K takýmto kapelám patria [[Kamelot (metalová skupina)|Kamelot]] z Floridy, [[Nightwish]] z Fínska, [[Rhapsody of Fire]] z Talianska a Catharsis z Ruska. Power metal má silnú divácku základňu jednak v Japonsku, jednak v Južnej Amerike, kde sa tešia popularite skupiny ako Angra z Brazílie či Rata Blanca z Argentíny. Blízkym príbuzným power metalu je [[progresívny metal]], ktorý si osvojil komplexný kompozičný prístup skupín ako [[Rush (skupina)|Rush]] alebo [[King Crimson]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú americké kapely Queensrÿche, Fates Warning a [[Dream Theater]]. K predstaviteľom fúzie power a prog-metalu patria Symphony X z New Jersey, ktorých gitarista Michael Romeo je jedným z najuznávanejších shred gitaristov poslednej doby.<ref name="Genre - Progressive Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/progressive-metal-d2952 Genre - Progressive Metal]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]], [[2007]].</ref> ==== Doom a gothic metal ==== {{Hlavný článok|Doom metal|Gotický metal}} Ako pomaly sa pohybujúci protiklad typického heavy metalu sa v polovici 80. rokov zrodila nová metalová odnož – doom metal – udržovaná nažive kapelami ako Saint Vitus, The Obsessed, Trouble či [[Candlemass]]. Po hudobnej i textovej stránke vychádza prevažne z ranej tvorby Black Sabbath<ref>Christe (2005), str. 354</ref> a ich súčasníkov [[Blue Cheer]], Pentagram a Black Widow.<ref name="DoomM">"[http://www.doom-metal.com/history.html The History of Doom metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100829042657/http://www.doom-metal.com/history.html |date=2010-08-29 }}". doom-metal.com. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Doom a jeho odnože pomohla definovať taktiež skupina [[The Melvins]].<ref>Begrand, Adrien. "[http://www.popmatters.com/columns/begrand/060215.shtml Blood and Thunder: The Profits of Doom]". [[15. február]], [[2006]]. PopMatters.com. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> Zatiaľ čo väčšina heavymetalových štýlov preferuje rýchlejšie tempá a technickú dokonalosť, doom metal sa vyznačuje pomalším tempom, hutnými tónmi, ponurosťou, melanchóliou ako aj atmosférickosťou, využívanou však i v iných metalových odnožiach.<ref name="NYT1">Wray, John. "[http://www.nytimes.com/2006/05/28/magazine/28artmetal.html?ei=5090&en=68f0bcd99797d7a3&ex=1306468800&partner=rssuserland&emc=rss&pagewanted=all Heady Metal]". ''New York Times'', [[28. máj]]a [[2006]]. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Debutový album anglickej skupiny [[Cathedral]] s názvom ''Forest of Equilibrium'' (1991) pomohol vyvolať novú doommetalovú vlnu. Skupiny [[Paradise Lost]], [[My Dying Bride]], [[Anathema]] a ich zmes doom a death metalu majú zásluhu na rozvoji európskeho gothic metalu<ref>Sharpe-Young (2007), str. 246, 275; pozri aj Stéphane Leguay, "Metal Gothique" in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3e édition, 2006, ISBN 2-84608-176-X</ref>, zastupovaného napr. nórskymi kapelami [[Theatre of Tragedy]] a [[Tristania]], a ktorý využíva rôzne druhy spevu a viacero spevákov či speváčok. V USA uviedli tento štýl newyorčania [[Type O Negative]].<ref>Sharpe-Young (2007), str. 275</ref> Gothicmetalové skupiny, predovšetkým [[Therion]] zo Švédska, primiešavali do svojej tvorby orchestrálne prvky. Následkom toho sa vytvorilo podhubie, z ktorého vzišli [[Symfonický metal|symfometalové]] skupiny ako [[Virgin Black]] z Austrálie, [[Nightwish]] z Fínska, či [[Within Temptation]] a [[After Forever]] z Holandska. Koncom 80. rokov sa na metalovej scéne zjavila nová odnož menom [[sludge metal]], ktorá miesila dovedna [[hardcore punk|hardcore]] a [[doom metal|doom]]. V New Orleans, kde sa nachádza najvýznamnejšia scéna, patrili medzi vedúce kapely [[Eyehategod]] a [[Crowbar]]. Na samom počiatku nasledujúceho desaťročia vyvolali kalifornské kapely [[Kyuss]] a [[Sleep]], inšpirované staršími doommetalovými kapelami, vlnu [[stoner metal]]u,<ref>Christe (2005), str. 356</ref> zatiaľ čo v Seattli skupina [[Earth]] pomohla vytvoriť ďalšiu doomovú odnož zvanú drone metal.<ref>Jackowiak, Jason. "[http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 Hex: Or Printing in the Infernal Method] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080927052955/http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 |date=2008-09-27 }}". Splendid Magazine, September 2005. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Koniec 90. rokov sa niesol v znamení nových kapiel, ako napr. [[Goatsnake]] (klasický stoner/doom) a [[Sunn O)))]] (zmes doom, drone a dark ambient metalu), obe pochádzajúce z oblasti Los Angeles. ''New York Times'' prirovnal ich tvorbu k „indickému raga v ohnisku zemetrasenia“.<ref name="NYT1"/> === Nové fúzie: 90. roky a prvá dekáda 21. storočia === {{Hlavný článok|Alternatívny metal|Nu metal}} Na počiatku 90. rokov začali grungeové kapely na čele s Nirvanou vytláčať komerčný metal do ústrania, čím sa vytváral priestor pre nástup [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]].<ref>Christe (2005), str. 314 – 316; Weinstein (1991), str. 278</ref> Grunge bol síce ovplyvnený heavymetalovým soundom, ale odmietal výstrelky komerčných metalistov, ich „nablýskané a virtuózne sóla“ či dychtivosť po účinkovaní na [[Music Television|MTV]].<ref name="Covach"/> [[Súbor:Pantera_1987-2003_lineup.jpg|thumb|Pantera patrila v prvej polovici 90. rokov medzi popredné metalové spolky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pantera biography|priezvisko=Birchmeier|meno=Jason|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] Obľuba glam metalu klesala nielen následkom úspechu grungeových skupín,<ref>Christe (2005), str. 240</ref> ale tiež zásluhou narastajúcej popularity Metallicou a thrashom ovplyvneného [[groove metal]]u, ktorý vytvorili kapely [[Pantera]] a [[White Zombie]].<ref>Birchmeier, Jason. "[http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera]". Allmusic.com. Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]].</ref> Niektorým novým skupinám sa podarilo dosiahnuť komerčný úspech; napr. album ''Far Beyond Driven'' od Pantery bodoval v roku 1994 v rebríčku ''Billboard'', ale „v bezvýrazných očiach mainstreamu bol metal už po smrti.“<ref>Christe (2005), str. 314</ref> Niektoré kapely sa snažili prispôsobiť novým podmienkam. V roku 1996 vystupovala na festivale Lollapalooza skupina Metallica, ktorej členovia si nechali predtým ostrihať vlasy. Niet sa čo diviť, že po tomto kroku „sa dostavili už dlhšiu dobu sa hromadiace reakcie a odklon publika.“<ref>Christe (2005), str. 321</ref> Ale nemožno poprieť fakt, že „koncom 90. rokov bola Metallica pravdepodobne najpopulárnejšou modernou rockovou skupinou na svete.“<ref>Christe (2005), str. 331</ref> Podobne ako Jane’s Addiction, tak isto aj mnohé iné populárne hudobné skupiny 90. rokov, majúce korene v heavy metale, spadajú do nesúrodého hudobného smeru nazývaného „alternatívny metal“.<ref name="alternativemetal">{{cite web|title=Genre—Alternative Metal|author=|publisher=[[All Music Guide]]|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/alternative-metal-d2697|accessdate=2007-03-26}}</ref> Pod týmto názvom sa skrýva široké spektrum kapiel, ktoré vnášali do metalu prvky mnohých iných hudobných štýlov. Pod pojem „alternatívny metal“ sa zahŕňa taktiež grungeová kapela [[Alice in Chains]], či rôzne cross-overové kapely, napr: [[Faith No More]] (alternatívny rock s prvkami punku, [[funk]]u, metalu a [[hip hop (hudba)|hip hopu]]), Primus (prvky funku, punku, [[thrash metal]]u a experimentálnej hudby), [[Tool (hudobná skupina)|Tool]] (metal zmiešaný s [[progresívny rock|progresívnym rockom]]), [[Ministry]] (metal plus industriálna hudba), Marilyn Manson (uberal sa podobným smerom, ale navyše využíval šokový efekt spopularizovaný Alicom Cooperom). Napriek tomu, že alternatívni metalisti nevytvárali jednoliatu scénu, spájala ich ochota experimentovať s metalom, ako aj odpor k vyčačkanému glam metalu (čo neplatí o Marylin Manson a White Zombie, ktorí sa takisto spájajú s alternatívnym metalom).<ref name="alternativemetal"/> Zlátanina štýlov a soundov reprezentovala „farbistý výsledok metalu a spolu s ním sa postavili tvárou v tvár okolitému svetu.“<ref>Christe (2005), str. 236</ref> Približne v druhej polovici 90. rokov sa odrazu začalo hovoriť o oživení metalu v USA, vychádzajúcom z vlny alternatívneho metalu.<ref>Christe (2005), str. 333</ref> Kapely ako [[P.O.D.]], [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Papa Roach]], [[Limp Bizkit]], [[Slipknot]] a [[Linkin Park]], ktorým prischla prezývka „nu metal“, dali dohromady nový hudobný štýl, ktorý sa kolísal medzi rytmami death metalu a hip hopu. Zmes surových gitár, [[Rap (hudba)|rapových]] vokálov a zvukových trikov dokázala, že sa „všekultúrny metal môže oplatiť.“<ref>Christe (2005), str. 338</ref> K tomu, že si nu metal získal priazeň komerčného publika, dopomohli predovšetkým dve skutočnosti: prítomnosť na MTV a putovný festival Ozzyho Osbourna „[[Ozzfest]]“, prvýkrát uvedený v roku 1996, vďaka ktorému sa začalo medzi novinármi povrávať o obrode heavy metalu.<ref>Christe (2005), str. 335</ref> V roku 1996 vyšiel album ''Life Is Peachy'' od Korn, aby sa vzápätí stal prvým numetalovým albumom, ktorému sa podarilo dostať do hitparády top 10. Dva roky nato sa ich ďalší štúdiový počin ''Follow the Leader'' umiestnil dokonca na prvom mieste. V roku 1999 ''Billboard'' uviedol, že v USA je viac než 500 špecializovaných metalových rozhlasových relácií, čo je temer trojnásobok v porovnaní s rokom 1989.<ref>Christe (2005), str. 353</ref> Napriek obrovskej popularite nu metalu, metalisti ho nedokázali v plnej miere uznať.<ref>Christe (2005), str. 341</ref> Niekedy okolo roku 2003 nu metal a jemu spriaznené štýly dosiahli vrchol popularity a postupne sa začali vytrácať do úzadia, i keď niektoré skupiny, napr. [[System of a Down]], si naďalej udržovali značný vplyv.<ref>{{cite web | last = D'angelo | first = Joe | title = Nu Metal Meltdown | publisher = MTV.com | date = 2003-01-24 | url = http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | accessdate = 2007-03-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070208190614/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | archivedate = 2007-02-08 }}</ref> === Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť === [[Súbor:Masters of Rock 2007 - Children of Bodom - 08.jpg|náhľad|[[Children of Bodom]] naživo na festivale Masters of Rock v roku 2007]] Ani v novom miléniu nestráca metal nič zo svojej popularity, predovšetkým v kontinentálnej Európe. V novom tisícročí sa Škandinávia stáva oblasťou chrliacou novátorské a úspešné kapely, zatiaľ čo v Belgicku, Holandsku a predovšetkým Nemecku má metal najväčší odbyt.<ref>K. Kahn-Harris, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'' (Oxford: Berg, 2007), ISBN 1-84520-399-2, str. 86 a 116.</ref> Medzi zabehané metalové kapely, ktoré dokázali umiestniť hneď niekoľko albumov do nemeckých rebríčkov top 20 v rokoch 2003 – 2008, sa zaradili fínski [[Children of Bodom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finland's Children Of Bodom Debut At #22 On Billboard Chart With New Album, 'Blooddrunk' | url = http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Guitar Player | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVCU59l archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503203329/http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref>, nórski Dimmu Borgir<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Dimmu Borgir / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Dimmu+Borgir/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVpMP9i archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309200130/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/dimmu%20borgir?type=longplay | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref>, Nemci [[Blind Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Blind Guardian / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind+Guardian/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiWICFm3 archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161222235444/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind%20Guardian/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-22 }}</ref> a švédski [[HammerFall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Hammer Fall / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HAMMERFALL/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiYWL3qD archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161225145733/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HammerFall/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-25 }}</ref> V polovici desaťročia sa [[metalcore]], zmes extrémneho metalu a [[hardcore punk]]u <ref>Weinstein (2000), str. 288; Christe (2005), str. 372</ref>, ukazuje ako silný komerčný hráč. Korene má v štýle [[crossover thrash]], ktorý v polovici 80. rokov rozvinuli kapely typu [[Suicidal Tendencies]], [[Dirty Rotten Imbeciles]] a [[Stormtroopers of Death]]. <ref>Christe (2005), str. 184</ref> V priebehu 90. rokov sa metalcore držal prevažne v podzemí; <ref>Christe (2005), str. 184.</ref> medzi rané kapely patria [[Earth Crisis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shai Hulud, interview with Punknews.org - 05/28/08 |url=http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum prístupu=2012-02-17 |poznámka=As far as coining the term 'metalcore' or coining a sound, I don’t think we did. There were bands before Shai Hulud started that my friends and I were referring to as 'metalcore'. Bands like Burn, Deadguy, Earth Crisis, even Integrity. |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091843/http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> <ref name="am">Mudrian, Albert (2000). ''Choosing Death: The Improbable History of Death Metal and Grindcore''. Feral House. ISBN 1-932595-04-X. str. 222-223</ref><ref name=ig>Ian Glasper, ''Terrorizer'' č. 171, jún 2008, str. 78, "here the term (metalcore) is used in its original context, referencing the likes of Strife, Earth Crisis, and Integrity (...)"</ref>, [[Converge]] <ref name=am/> [[Hatebreed]]<ref name=ig/><ref name="rh">Ross Haenfler, ''Straight Edge: Clean-living Youth, Hardcore Punk, and Social Change'', Rutgers University Press. ISBN 0-8135-3852-1 str. 87-88</ref>, [[Hatebreed]] a [[Shai Hulud]]. <ref name=killyour>{{cite web |title=Kill Your Stereo - Reviews: Shai Hulud - Misanthropy Pure |url=http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |accessdate=2012-02-17 |quote=Shai Hulud, a name that is synonymous (in heavy music circles at least) with intelligent, provocative and most importantly unique metallic hardcore. The band’s earliest release is widely credited with influencing an entire generation of musicians |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120327210110/http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |archivedate=2012-03-27 }}</ref><ref>Mason, Stewart. [http://www.allmusic.com/artist/p202929 Shai Hulud at Allmusic]. Prístup: 17. február 2012. "A positively themed metalcore band with some [[Straight edge|straight-edge]] and [[Christianity|Christian]] leanings, the influential Shai Hulud have maintained a strong band identity since their original formation in the mid-'90s".</ref> Okolo roku 2004 bol už melodický metalcore, ovplyvnený taktiež [[melodický death metal|melodickým death metalom]], natoľko populárny, že nahrávky The End of Heartache od [[Killswitch Engage]] a [[The War Within]] od [[Shadows Fall]] sa dostali na 21. a 20. miesto v albumovej hitparáde Billboard. <ref>{{cite web|title=Killswitch Engage|author=|publisher=[[Roadrunner Records]]|date=|url=http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070303115902/http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx|archivedate=2007-03-03}} {{cite web|title=Shadows Fall|author=|publisher=[[Atlantic Records]]|date=|url=http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927013557/http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|archivedate=2007-09-27}}</ref> [[Súbor:BulletForMyValentine2006.PNG|thumb|right|220px|[[Bullet for My Valentine]] patria medzi popredné kapely na [[metalcore]]ovej scéne.]] Fever, tretí štúdiový album waleskej skupiny [[Bullet for My Valentine]], sa umiestnil na tretej priečke v rebríčku [[Billboard 200]] a na prvých priečkach v rebríčkoch [[Billboard]] [[Alternatívny rock|Alternative]] a Billboard [[Rock]], čím sa stal najúspešnejším albumom v histórii skupiny.<ref name="Fever-Top3">{{cite web|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=139610|title=BULLET FOR MY VALENTINE's ''Fever'' Cracks U.S. Top 3|publisher= [[Roadrunner Records]]|work=[[Blabbermouth.net]]|date=2010-05-05|accessdate= 2010-05-10}}</ref> V posledných rokoch sa metalcorové kapely tešia stále väčšej pozornosti na Ozzfeste a [[Download Festival]]e. V roku 2006 sa dostáva do rebríčka Billboard top 10 groovemetalová skupina [[Lamb of God]] s nahrávkou Sacrament. Úspech týchto a iných skupín, ku ktorým patrí napr. [[Mastodon (skupina)|Mastodon]] (zmes progresívneho a sludge metalu) alebo [[Trivum]] (metalcore/thrash metal), mal za následok, že sa začalo povrávať o obrode amerického metalu, poniektorými kritikmi prezývanej „Nová vlna amerického heavy metalu“.<ref>Sharpe-Young, Garry, ''New Wave of American Heavy Metal'' [http://books.google.com/books?id=uIIf03bGyAAC&pg=PP10&dq=nwoahm&ei=a7ohSNGYCrW2iQGP95nFDQ&sig=yhEpvA_dhNF6I5YwMJACJGRA3XY#PPP10,M1 (link)]. {{cite web |author=Edward, James |title=The Ghosts of Glam Metal Past |url=http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |publisher=Lamentations of the Flame Princess |accessdate=2008-04-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121016090303/http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |archivedate=2012-10-16 }} {{cite web| url = http://www.popmatters.com/columns/begrand/051014.shtml| publisher = Popmatters| title = Blood and Thunder: Regeneration| author = Begrand, Adrien| accessdate = 2008-05-14}}</ref> Z metalcoru vychádza tiež [[mathcore]], rytmicky komplikovanejší a progresívnejší štýl, ktorý priniesli na svetlo sveta kapely ako [[The Dillinger Escape Plan]], [[Converge]], či [[Protest the Hero]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stewart-Panko|meno=Kevin|titul=The Decade in Noisecore|periodikum=Terrorizer|číslo=75|mesiac=Február|rok=2000|strany=22–23}}</ref> Hlavnou črtou mathcoru je využívanie netradičných taktov, čím sa rytmicky veľmi ponáša na [[free jazz]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn-Harris|meno=Keith|titul=Extreme Metal|vydavateľ=Berg Publishers|rok=2007|isbn=1-84520-399-2|strany=4|poznámka=Contemporary grindcore bands such as The Dillinger Escape Plan ... have developed [[Experimentálny metal|avant-garde]] versions of the genre incorporating frequent time signature changes and complex sounds that at times recall free jazz.}}</ref> Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft (hudobná skupina)|Witchcraft]]<ref name=AMAgeofWinters>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno = E. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.allmusic.com/album/age-of-winters-r820095/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXocRYKR archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> (Švédsko) či [[Wolfmother]] <ref name=AMAgeofWinters/><ref name="WRS">[http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother Wolfmother]. ''Rolling Stone'', 18. apríl 2006. Prístup: 31. marec 2007. {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070308152431/http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother |date=2007-03-08 }}</ref> (Austrália). Album skupiny The Sword ''Age of Winters'' (2006) je silno inšpirovaný prácou Black Sabbath a Pentagram-u <ref name=Begrand2006>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Begrand | meno = A. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.popmatters.com/pm/review/the_sword_age_of_winters | dátum vydania = 2006-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pop Matters | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXjhNrXn archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>; Witchcraft do svojej hudby zakomponovali prvky [[folk rock]]u a psychedelického rocku;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno =E. | odkaz na autora = | titul = Witchcraft | url = http://www.allmusic.com/artist/witchcraft-p391961/biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXpTw2ug archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Wolfmother (album)|rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother sa vyznačuje „organmi v štýle Deep Purple“, „akordovými riffami hodnými Jimmyho Pagea“ a zavýjaním speváka Andrewa Stockdalea, „na ktoré Robert Plant nemá“. "<ref name="WRS"/> Skladba „Woman“ z tohoto albumu získala v roku 2007 cenu Grammy za [[Grammy Award for Best Hard Rock Performance|najlepší hardrockový výkon]], zatiaľ čo „Eyes of the Insane“ od Slayer získala cenu v kategórii najlepší metalový výkon. V roku 2008 Slayer dostal opäť Grammy za najlepší metalový výkon, tentoraz za skladbu „Final Six“. Metallice sa dostalo tejto pocty v roku 2009 za skladbu „My Apocalypse“. Medzi ďalšie udalosti v metalovom svete začiatkom milénia možno zaradiť vzkriesenie thrash metalu, či zrod ‚djent‘ scény. Djent vznikol po roku 2010 ako odnož regulárneho [[Progresívny metal|progresívneho metalu]].<ref name="secrets">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowcott|meno=Nick|titul=Meshuggah Share the Secrets of Their Sound|url=http://www.guitarworld.com/meshuggah-share-secrets-their-sound|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (26. jún 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Angle|meno=Brad|titul=Interview: Meshuggah Guitarist Fredrik Thordendal Answers Reader Questions|url=http://www.guitarworld.com/interview-meshuggah-guitarist-fredrik-thordendal-answers-reader-questions|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (23. júl 2011)</ref> Vyznačuje sa progresívnou, rytmickou a technickou komplexnosťou, značne skreslenými gitarami, palm mutingom, synkopickými riffmi<ref name=Guardian>[http://www.guardian.co.uk/music/2011/mar/03/djent-metal-geeks "Djent, the metal geek's microgenre"]. ''The Guardian''. 3. marec 2011</ref> a [[virtuóz]]nymi gitarovými sólami.<ref name="secrets"/> Medzi ďalšie typické črty patrí rozsiahle používanie sedem-, osem- a deväť-strunových gitár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kennelty|meno=Greg|titul=Here's Why Everyone Needs To Stop Complaining About Extended Range Guitars|url=http://www.metalinjection.net/editorials/heres-why-everyone-needs-to-stop-complaining-about-extended-range-guitars|vydavateľ=Metal Injection}}</ref> Medzi djentové skupiny sa zaraďujú [[Meshuggah]], Sikth, TesseracT<ref name=Concealingfate>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=Concealing Fate|url=http://www.allmusic.com/album/concealing-fate-r2166510|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TesseracT Unveil New Video|url=http://www.guitarworld.com/tesseract-unveil-new-video|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]|dátum prístupu=2011-10-17}} (16. marec 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=One|url=http://www.allmusic.com/album/one-r2139772/review|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref> a Textures.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bland|meno=Ben|titul=Textures – Dualism (Album Review)|url=http://www.stereoboard.com/content/view/168090/9|vydavateľ=Stereoboard.com}} (3. október 2011)</ref> == Ženy v heavy metale == [[Obrázok:Frozen Crown (23) - 52849994682.jpg|thumb|right|upright=1|Giada Etro zo skupiny Frozen Crown (''vľavo'') a Federica Lanna zo skupiny Volturian (''vpravo'') počas spoločného vystúpenia.]] [[Obrázok:Voice of Baceprot op het Valkhof Festival 2022 03.jpg|thumb|Indonézska čisto ženská skupina Voice of Baceprot na festivale Valkhof 2022.]] Už od úplných počiatkov žánru sa v heavy metale angažujú aj ženy. Veľkú zásluhu na tomto angažmáne mala Esther „Jinx“ Dawsonová, speváčka a líderka skupiny Coven, keď na konci 60. rokov 20. storočia uviedla do metalovej kultúry „[[Rohatá ruka|gesto paroháča]]“, a to súbežne s raným využívaním satanských motívov v rockovej hudbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-08-18 |titul=The Forgotten Mother of Metal Music and Birth of the "Devil's Horns" |url=https://atomicredhead.com/2021/08/18/the-forgotten-mother-of-metal-music-and-birth-of-the-devils-horns/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=Atomic Redhead |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Cooper |meno=Leonie |dátum=2021-02-22 |titul=The Unsung: Jinx Dawson invented rock's devil horns – but a man took all the credit |url=https://thefortyfive.com/opinion/jinx-dawson-coven/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=The Forty-Five |jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Trapp |meno=Philip|dátum=2021-04-21 |titul=Where Did Metal's 'Devil Horns' Hand Gesture Really Come From? |url=https://loudwire.com/where-did-metal-devil-horns-hand-come-from/ |dátum prístupu=2023-06-15 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> Ďalší míľnik nastal v 70. rokoch, keď sa v roku 1973 sformovala skupina Genesis, predchodkyňa skupiny Vixen. V roku 1978, počas vzostupu [[Nová vlna britského heavy metalu|novej vlny britského heavy metalu]], vznikla skupina [[Girlschool]], ktorá v roku 1980 spolupracovala so skupinou [[Motörhead]] pod pseudonymom Headgirl. Počnúc rokom 1982 zaznamenala [[Doro Pesch]], prezývaná „Metalová kráľovná“, veľký úspech v celej Európe (inšpirovala vznik ďalších metalových kapiel s frontmankami, ako napríklad španielskej Santa v roku 1983),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bomb |meno=Cherry |dátum=2019-12-16 |titul=Forget Santa Claus! Bang Your Head to 80s Spanish Metal Demons SANTA |url=https://metalinjection.net/editorials/back-in-the-day/forget-santa-claus-bang-your-head-to-80s-spanish-metal-demons-santa |access-date=2023-04-04 |vydavateľ=Metal Injection |jazyk=en-US}}</ref> pričom viedla nemeckú kapelu [[Warlock]], než začala svoju sólovú kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=BraveWords |titul=DORO – The Queen Of Metal Documentary 2021 Streaming |url=https://bravewords.com/news/doro-the-queen-of-metal-documentary-2021-streaming |dátum prístupu =2023-04-04 |vydavateľ=bravewords.com |dátum=2021-09-29 |jazyk }}</ref> V roku 1983 debutovala ďalšia priekopníčka heavy metalu, Mari Hamada, ktorá bola v Japonsku veľmi úspešná od 80. rokov až do začiatku 21. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Yusuke |priezvisko=Tsuruta |dátum=2023-06-22 |titul=Mari Hamada's Outlook on Life, Death Reflected in New Heavy Metal Album |url=https://japannews.yomiuri.co.jp/culture/music/20230622-117617/ |dátum prístupu =2024-01-19 |vydavateľ=japannews.yomiuri.co.jp |jazyk=en}}</ref> V tom istom roku sa [[Lita Fordová]] vydala na úspešnú sólovú metalovú kariéru po pôsobení v krátkodobej čisto ženskej rockovej kapele [[The Runaways]] v druhej polovici 70. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|titul=Lita Ford|vydavateľ=Biography|jazyk=en-us|dátum prístupu =2018-03-26|url archívu =https://web.archive.org/web/20180323060710/https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|dátum archivácie=2018-03-23|url-status=dead}}</ref> Leather Leone, ktorá debutovala v roku 1985 ako hlavná speváčka americkej kapely Chastain, bola priekopníčkou v oblasti [[Power metal|powermetalového]] spevu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Leather |url=https://www.metal.it/group.aspx/15868/leather/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=www.metal.it}}</ref> V roku 1986 vydala svoj prvý album nemecká thrashmetalová kapela Holy Moses, na čele ktorej stála priekopníčka growlingu Sabina Classen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lawson |meno=Dom |dátum=2020-09-25 |titul=Holy Moses revolutionised the 80s thrash scene. Why don't more people know about them? |url=https://www.loudersound.com/features/holy-moses-revolutionised-the-80s-thrash-scene-why-dont-more-people-know-about-them |dátum prístupu=2023-04-04 |vydavateľ=Louder |jazyk=en}}</ref> Basistka kapely [[Bolt Thrower]], Jo Bench, bola už od svojho vstupu do kapely v roku 1987 inšpiráciou pre ďalšie hudobníčky, ktoré sa rozhodli hrať metal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kelly |meno=Kim |dátum=2016-09-22 |titul=No Guts, No Glory: How Bolt Thrower's Jo Bench Inspired a Generation of Metal Musicians |url=https://www.vice.com/en/article/no-guts-no-glory-how-bolt-throwers-jo-bench-inspired-a-generation-of-metal-musicians/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=Vice |jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie ženy hrajúce na nástroje v metalovom, dominantne mužskom prostredí, patrili dcéra [[Shirley Jane Templová|Shirley Temple]], Lori Black ([[The Melvins]]), Kate Reddy z krishnacoreovej kapely 108 a Kim Deal ([[Pixies]]). V roku 1994 sa [[Liv Kristine]] pripojila k nórskej [[Gotický metal|gothic metalovej]] kapele [[Theatre of Tragedy]], kde svojím „anjelským“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |titul=Artists – LIv Kristine |vydavateľ=[[Napalm Records]] |dátum=2012 |dátum prístupu =2014-04-16 |url archívu =https://web.archive.org/web/20140416174541/http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |dátum archivácie=2014-04-16 |url-status=dead }}</ref> čistým ženským spevom kontrastovala s mužským deathmetalovým [[Death growl|hrdelným spevom]]. V roku 1996 vznikla fínska kapela [[Nightwish]], v ktorej spievala [[Tarja Turunen]]. Nasledovali ďalšie ženy na čele heavymetalových kapiel, ako napríklad [[Halestorm]], [[In This Moment]], [[Within Temptation]], [[Arch Enemy]] a [[Epica]]. Liv Kristine sa objavila v titulnej skladbe albumu ''[[Nymphetamine]]'' kapely [[Cradle of Filth]] z roku 2004, ktorý bol nominovaný na [[Cena Grammy za najlepší metalový výkon|cenu Grammy 2004 v kategórii Najlepší metalový výkon]].<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.usatoday.com/life/music/news/2004-12-07-grammy-nominee-list_x.htm |titul=usatoday.com – Grammy Award Nominees in Top Categories |dátum=2004-07-12 |vydavateľ=[[USA Today]] |Dátum prístupu=2012-09-07}}</ref> V roku 2013 vyhrala skupina Halestorm cenu Grammy v kombinovanej kategórii Najlepší hardrockový/metalový výkon za skladbu „Love Bites (So Do I)“.<ref name="usatoday" /> V roku 2021 boli v kategórii Najlepší metalový výkon nominované skupiny In This Moment, Code Orange a Poppy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pasbani|meno=Robert|dátum=2020-11-24|titul=Here Are The Nominees For Best Metal Performance at the 2021 GRAMMYs|url=https://metalinjection.net/metal-in-the-mainstream/here-are-the-nominees-for-best-metal-performance-at-the-2021-grammys|Dátum prístupu=2021-01-15|vydavateľ=Metal Injection|language=en-US}}</ref> Najvýznamnejšou z týchto formácií so speváčkou na čele bola v 90. a 2000. rokoch americká skupina [[Evanescence]], na čele ktorej stála speváčka [[Amy Lee]]. Hudobný štýl tejto kapely sa dá opísať ako gotický alternatívny metal kombinovaný s hard rockom a prvkami vážnej hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2017-11-17 |titul=The story of Evanescence so far |url=https://www.loudersound.com/features/the-story-of-evanescence-so-far |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Metal Hammer]] |jazyk=en}}</ref> Ich prvý album ''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'', vydaný v roku 2003, prerazil na scéne [[Populárna hudba|populárnej hudby]] a stal sa celosvetovým fenoménom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Baltin |meno=Steve |titul=Evanescence Thank Fans With New Box Set |url=https://www.forbes.com/sites/stevebaltin/2016/10/12/evanescence-thank-fans-with-new-box-set/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Forbes]] |jazyk=en}}</ref> kapele vyniesol dve [[Grammy Award|ceny Grammy]] a na krátky čas katapultoval Lee na úroveň slávy podobnú tej, akú mali vtedajšie popové hviezdy ako [[Christina Aguilera]], [[Avril Lavigne]] či [[Beyoncé]].<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Spanos |meno=Brittany |dátum=2020-11-16 |titul=Evanescence's Amy Lee Gets Back to Life |url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/evanescence-amy-lee-interview-bitter-truth-1088593/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |periodikum=Rolling Stone |jazyk=en-US}}</ref> Hoci ich neskoršie albumy nemali podobný dopad, Evanescence sú stále jednou z komerčne najúspešnejších metalových skupín 21. storočia, s viac ako 30 miliónmi predaných albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Fooks |meno=Todd |dátum=2022-08-19 |titul=The Top 25 Best Selling Hard Rock + Metal Artists of All Time |url=https://loudwire.com/top-25-best-selling-rock-metal-artists/ |Dátum prístupu=2025-05-03 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> V rokoch 2010-2019 nastal v Japonsku boom čisto ženských metalových kapiel, ako napríklad Destrose, Aldious, Mary's Blood, Cyntia a Lovebites.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The DESTROSE Connection ~The Prologue~ | vydavateľ = JaME | url = https://www.jame-world.com/en/article/136224-the-destrose-connection-the-prologue.html| dátum=2016-03-17| Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = 浜田麻里からLOVEBITESまでーーガールズHR/HM、波乱万丈の30年史 | url = https://realsound.jp/2017/11/post-125465.html |dátum=2017-11-7|vydavateľ= Real Sound | jazyk=ja|Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Komerčný úspech dosiahla skupina [[Babymetal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-05-23 |titul=Meet Babymetal: The Japanese Band That Is Breaking Grounds For Women In Heavy Metal |url=https://www.hercampus.com/school/casper-libero/meet-babymetal-japanese-band-breaking-grounds-women-heavy-metal/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=www.hercampus.com |jazyk=en-US}}</ref> Ženy ako Gaby Hoffmannová a [[Sharon Osbournová]] zastávali dôležité manažérske pozície v zákulisí. V roku 1981 pomohla Hoffmannová Donovi Dokkenovi získať jeho prvú nahrávaciu zmluvu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.michaelwagener.com/html/bio.html|titul=Michael Wagener's Biography|vydavateľ=www.michaelwagener.com|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> v tom istom roku sa stala manažérkou kapely [[Accept]] a pod pseudonymom „Deaffy“ napísala skladby pre viacero štúdiových albumov tejto kapely. Spevák [[Mark Tornillo]] uviedol, že Hoffmannová mala stále určitý vplyv na skladanie piesní aj na ich novších albumoch.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.blabbermouth.net/news/accepts-mark-tornillo-says-fans-can-expect-a-little-more-diversity-on-blind-rage/|titul=ACCEPT's MARK TORNILLO Says Fans Can Expect 'A Little More Diversity' On 'Blind Rage'|dátum=2014-04-04|periodikum=BLABBERMOUTH.NET|Dátum prístupu=2018-03-23|jazyk=en-US}}</ref> Osbourneová, manželka a manažérka [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]], založila hudobný festival [[Ozzfest]] a manažovala niekoľko kapiel a umelcov, ako napríklad Motörhead, [[Coal Chamber]], [[the Smashing Pumpkins]], [[Electric Light Orchestra]], Lita Ford či [[Queen (skupina)|Queen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview: Sharon Osbourne|url=https://www.theguardian.com/friday_review/story/0,3605,495951,00.html|vydavateľ=The Guardian|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> === Obvinenia zo sexizmu === Populárne médiá a akademická obec už roky vyčítajú heavy metalu sexizmus a nenávisť voči ženám. V 80. rokoch si americké konzervatívne skupiny, ako Parents Music Resource Center (PMRC) a Parent Teacher Association (PTA), osvojili feministické názory ohľadom násilia voči ženám, poukazujúc tak na rétoriku a obrazotvornosť metalu.<ref name="Hill">{{Citácia knihy|priezvisko=Hill|meno=Rosemary Lucy|rok=2016|kapitola=Metal and Sexism|url kapitoly=https://www.researchgate.net/publication/309760064|Dátum prístupu=2020-02-15|titul=Gender, Metal and the Media|strany=133–158|isbn=978-1-137-55440-6}}</ref> Ako v roku 2001 uviedol [[Robert Christgau]], metal spolu s hip-hopom spôsobil, že „reflexívny a násilný sexizmus... je v hudbe bežný“.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Dansby|meno=Andrew|dátum=2001-02-16|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/critic-christgau-wraps-the-90s-249682/|titul=Critic Christgau Wraps the '90s|periodikum=[[Rolling Stone]]|Dátum prístupu=2020-02-11}}</ref> V reakcii na takéto tvrdenia sa diskusie v metalovej tlači zamerali na definovanie sexizmu a jeho zasadenie do kontextu. Hill tvrdí, že „pochopiť, čo sa považuje za sexizmus, je zložité a vyžaduje si kritické uvažovanie zo strany fanúšikov, ak je sexizmus vnímaný ako normálny“. Na základe svojho vlastného výskumu, vrátane rozhovorov s britskými fanúšičkami, zistila, že metal im ponúka príležitosť cítiť sa oslobodené a bezrodové, hoci sú súčasťou kultúry, ktorá ženy vo veľkej miere opomína.<ref name="Hill"/> V roku 2018 uverejnila redaktorka časopisu ''Metal Hammer'' Eleanor Goodman článok s názvom „Má metal problém so sexizmom?“, v ktorom rozhovormi s veteránmi hudobného priemyslu a umelcami rozoberala ťažkú situáciu žien v metalovej scéne. Niektorí hovorili o tom, ako bolo v minulosti ťažké získať si profesionálny rešpekt od mužských kolegov. Medzi respondentmi bola aj Wendy Dio, ktorá pred sobášom s metalovým umelcom [[Ronnie James Dio|Ronnim Jamesom Diom]] a predtým, ako sa stala jeho manažérkou, pracovala v hudobnom priemysle v oblasti vydavateľstva, organizovania koncertov a právnych záležitostí. Povedala, že po sobáši s Diom sa jej profesionálna reputácia zredukovala na úlohu manželky a jej kompetentnosť bola spochybňovaná. Gloria Cavalera, bývalá manažérka kapely [[Sepultura]] a manželka bývalého frontmana kapely [[Max Cavalera|Maxa Cavaleru]], povedala, že od roku 1996 dostávala od fanúšikov nenávistné listy plné misogýnie a vyhrážky smrťou a že „ženy musia znášať veľa sračiek. Či si myslia, že tá celá vec s #MeToo začala len teraz? To sa deje už od čias obrázkov jaskynných ľudí, ktorí ťahajú dievčatá za vlasy.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Goodman|meno=Eleanor|dátum=2018-02-12|url=https://www.loudersound.com/features/does-metal-have-a-sexism-problem|title=Does Metal Have a Sexism Problem?|periodikum=[[Metal Hammer]]|dátum prístupu =2020-02-15}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * Arnold, Denis (1983). "Consecutive Intervals," in ''[[The Oxford Companion to Music|The New Oxford Companion to Music]]'', zväzok 1: A-J. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3 * Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''. Westview Press. ISBN 0-8133-2813-6 * Berelian, Essi (2005). '' Rough Guide to Heavy Metal''. Rough Guides. Foreword by Bruce Dickinson of Iron Maiden. ISBN 1-84353-415-0 * Berry, Mick a Jason Gianni (2003). ''The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco.'' See Sharp Press. ISBN 1-884365-32-9 * Blake, Andrew (1997). ''The Land Without Music: Music, Culture and Society in Twentieth-century Britain''. Manchester University Press. ISBN 0-7190-4299-2 * Carson, Annette (2001). ''Jeff Beck: Crazy Fingers''. Backbeat Books. ISBN 0-87930-632-7 * Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. McGraw Hill. ISBN 0-07-249555-3 * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * Christgau, Robert (1981). "''[[Master of Reality]]'' (1971) [review]," in ''Christgau's Record Guide''. Ticknor & Fields. ISBN 0-89919-026-X * Cook, Nicholas – Nicola Dibben (2001). "Musicological Approaches to Emotion," in ''Music and Emotion''. Oxford University Press. ISBN 0-19-263188-8 * Du Noyer, Paul (ed.) (2003). ''The Illustrated Encyclopedia of Music''. Flame Tree. ISBN 1-904041-70-1 * Ewing, Charles Patrick – Joseph T. McCann (2006). ''Minds on Trial: Great Cases in Law and Psychology''. Oxford University Press. ISBN 0-19-518176-X * Kennedy, Michael (1985). ''The Oxford Dictionary of Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311333-3 * Laborecký, Jozef (1997). ''[[Hudobný terminologický slovník (Laborecký)|Hudobný terminologický slovník]]''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1 * McCleary, John Bassett (2004). ''The Hippie Dictionary: A Cultural Encyclopedia of the 1960s and 1970s''. Ten Speed Press. ISBN 1-58008-547-4 * McMichael, Joe (2004). ''The Who Concert File''. Omnibus Press. ISBN 1-84449-009-2 * Moynihan, Michael – Dirik Søderlind (1998). ''Lords of Chaos'' (2nd ed.). Feral House. ISBN 0-922915-94-6 * Leguay, Stéphane (2006). "Metal Gothique," in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3rd edition, ISBN 2-84608-176-X * O'Neil, Robert M. (2001). ''The First Amendment and Civil Liability''. Indiana University Press. ISBN 0-253-34033-0 * Pareles, Jon – Patricia Romanowski (eds.) (1983). ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll''. Rolling Stone Press/Summit Books. ISBN 0-671-44071-3 * Sadie, Stanley (1980). "Consecutive Fifth, Consecutive Octaves," in ''[[The New Grove Dictionary of Music and Musicians]]'' (1. vydanie). MacMillan. ISBN 0-333-23111-2 * Schonbrun, Marc (2006). ''The Everything Guitar Chords Book''. Adams Media. ISBN 1-59337-529-8 * Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. Jawbone Press. ISBN 978-1-906002-01-5 * Thompson, Graham (2007). ''American Culture in the 1980s''. Edinburgh University Press. ISBN 0-7486-1910-0 * Walser, Robert (1993). ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music''. Wesleyan University Press. ISBN 0-8195-6260-2 * Van Zoonen, Liesbet (2005). ''Entertaining The Citizen: When Politics and Popular Culture Converge''. Rowan & Littlefield. ISBN 0-7425-2906-1 * Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2 * Wilkerson, Mark Ian (2006). ''Amazing Journey: The Life of Pete Townshend''. Bad News Press. ISBN 1-4116-7700-5 == Pozri aj == * [[Zoznam štýlov heavy metalu]] * [[Zoznam heavymetalových skupín|Zoznam metalových skupín]] * [[Zoznam skupín hrajúcich symfonický metal]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Metal (Music)}} == Externé odkazy == * [http://metalopolis.net Metalopolis] – Česko-Slovenský, nielen metalový, portál * [http://www.metal-archives.com Encyclopaedia Metallum] – databáza metalových skupín * [http://www.allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 Allmusic.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101109192331/http://allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 |date=2010-11-09 }} – položka o heavy metale na Allmusic.com * [http://www.thegauntlet.com/ The Gauntlet] – množstvo informácií o metalových kapelách, rozhovory, recenzie, novinky, fotografie a veľa iného == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Heavy metal music}} {{Heavy metal}} {{rock}} [[Kategória:Heavy metal| ]] [[Kategória:Populárna hudba]] [[Kategória:Rock]] 9oej9hak865bwoby0d1p0jeb69ryrvy 0 20152 8232774 7918494 2026-06-13T13:48:24Z Jetam2 30982 /* Demografia */ +info 8232774 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kanadská provincia alebo teritórium | |nazov = Ontário |zastava = Flag of Ontario.svg |znak = Coat of arms of Ontario.svg |zastavameno = Ontária |znakmeno = Ontária |motto = ''Ut Incepit Fidelis Sic Permanet (Loyal she began, loyal she remains) (Lojálna začala, lojálnou ostáva)'' |mapa = Ontario in Canada.svg |hlavnemesto = [[Toronto]] |najvacsiemesto = Toronto |najvacsiaanglomeracia= [[Greater Toronto Area]] |uradnyjazyk = [[Angličtina]] ([[de facto]]) |miestokraltyp = Viceguvernér |miestokral = Elizabeth Dowdeswell |premier = [[Doug Ford]] |premierovastrana = [[Progressive Conservative Party of Ontario|Progressive Conservative]] |pocetmiestvsnemovni = 107 |pocetmiestvsenate = 24 |vstupdatum = [[1. júl]] [[1867]] |vstupporadie = 1. |rozlohaporadie = 4. |celkovarozloha = 1 076 395 |sus = 917 741 |vodnaplocha = 158 654 |vodapercento = 14,8 |obyvatelstvoporadie = 1. |obyvatelstvorok = 2008 |pocetobyvatelov = 12 861 940 |hustotaobyvatelov = 13,9 |hdpporadie = 1. |hdprok = 2008 |hdpcelkovo = 597,2 |hdppercapita = 43 847 |hdppercapitaporadie = 6. |postovaskratka = ON |ISOkod = CA-ON |casovazona = [[UTC]] -5 a -6 |predponapostovehokodu= K L M N P |kvetina = [[Biely trojlistok]] |strom = [[Borovica hladká]] |vtak = [[Potáplica ľadová]] |webovastranka = www.ontario.ca }} '''Ontário''' (po angl. a fr. ''Ontario'') je jedna z desiatich [[Kanada|kanadských]] provincií. Je najľudnatejšia a rozlohou druhá najväčšia provincia. Centrom a hlavným mestom provincie je [[Toronto]]. == Demografia == V prvej štvrtine roka 2026 malo Ontário 16 136 480 obyvateľov, v prvej štvrtine roka 2025 16 255 550 obyvateľov.<ref name="gc-statcan-quarterly-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population estimates, quarterly | url = https://www150.statcan.gc.ca/t1/tbl1/en/tv.action?pid=1710000901 | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | miesto = | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> === Etnické zloženie === Provicia Ontário je prevažne anglofónna, ale aj napriek tomu má obyvateľstvo veľmi pestrého etnického pôvodu. Najviac obyvateľov sa hlási k anglickému pôvodu (24,7 %). Pomerne veľa obyvateľov sa hlási k škótskemu pôvodu (17,5 %) a k írskemu pôvodu (16,5 %). K francúzskemu pôvodu sa hlási 11,2 % obyvateľov provincie. Časť z nich tvoria frankofónni obyvatelia vo východnej časti Ontária, hlavne v hlavnom meste Kanady Ottawa. Je ich asi 5 %. Ostatní sú potomkovia neskorších prisťahovalcov v iných častiach provincie. Asi 9,5 % obyvateľov sa hlási k nemeckému pôvodu. V provincii žije aj veľa obyvateľov talianskeho pôvodu (7,2 %), holandského pôvodu (4,1 %), poľského pôvodu (3,9 %)a ukrajinského pôvodu (2,8 %). Menšie skupiny sa hlásia k potugalskému (2,4 %), ruskému (1,4 %), španielskemu (1,2 %), maďarskému (1,3 %), gréckemu (1,1 %) a inému európskemu pôvodu. <br /> Je tu aj veľa prisťahovalcov z Ázie. Najviac z nich má čínsky pôvod (5,4 %) a indický pôvod (4,8 %). Filipínsky pôvod udáva 1,8 % obyvateľov provincie a pakistanský pôvod 0,8 % obyvateľov. K obyvateľom iránskeho pôvodu sa hlási 0,6 % obyvateľov.<br /> K indiánskemu pôvodu sa hlási 2,6 % obyvateľov. === Náboženské zloženie === Náboženské zloženie je veľmi pestré. [[Protestanti]] predstavujú 34,9 % obyvateľov, ale sú veľmi roztrieštení do mnohých denominácií. Najviac protestantov sa hlási k Zjednotenej cirkvi Kanady (12 %) a k anglikánom (9 %). Ostatní sa hlásia k presbyteriánom, [[baptisti|baptistom]], lutheránom, pentekostalistom, metodistom, [[Svedkovia Jehovovi|Svedkom Jehovovým]] a k iným skupinám. K protestantom sa hlásia najmä obyvatelia anglického, škótskeho, nemeckého a škandinávskeho pôvodu.<br /> K [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási 34,7 % obyvateľov Ontária. Ide najmä o frankofónne obyvateľstvo na východe provincie, ale aj potomkov prisťahovalcov írskeho, talianskeho, slovenského, poľského, portugalského, španielskeho a filipínskeho pôvodu. Časť sa hlási aj k ukrajinským katolíkom. <br /> K rôznym [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym cirkvám]] sa hlási 2,3 % obyvateľov Ontária. Ide o potomkov prisťahovalcov gréckeho, ruského, ukrajinského a rumunského pôvodu.<br /> Z nekresťanských náboženstiev je tu najviac prívržencov [[islam|islamu]]. Tvoria 3,1 % obyvateľov provincie. Islam vyznávajú prisťahovalci z [[Pakistan|Pakistanu]], [[Irán|Iránu]] a z arabských krajín. K hinduistom sa hlási 1,9 % obyvateľov indického pôvodu. K budhistom (1,1 %) sa hlási časť prisťahovalcov čínskeho pôvodu a prisťahovalci z [[Vietnam|Vietnamu]], Thajska, Japonska. Sikhov je 0,9 %. Je tu aj pomerne veľká komunita židov (1,7 %). == Galéria == <gallery> Súbor:Downtown from Ward's Island (11741021983).jpg|Pohľad na centrum [[Toronto|Toronta]] z [[Ontárijské jazero|Ontárijského jazera]] Súbor:Niagara Falls- Horseshoe Falls (1).jpg|[[Niagarské vodopády]] Súbor:Ontario Legislative Building, Toronto, South view 20170417 1.jpg|Provinčný parlament v Toronte Súbor:Oshawa ON.JPG|Centrum mesta [[Oshawa]] Súbor:Algonquin Cache Lake Lookout.JPG|[[Algonquin Provincial Park|Provinčný park Algonquin]] </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ontario}} {{kanadský výhonok}} {{Kanadské provincie a teritóriá}} [[Kategória:Ontário| ]] [[Kategória:Provincie a teritóriá v Kanade]] g05k38nk5svibl8i2catqci9sm2chy1 8232775 8232774 2026-06-13T13:49:07Z Jetam2 30982 ref šab 8232775 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kanadská provincia alebo teritórium | |nazov = Ontário |zastava = Flag of Ontario.svg |znak = Coat of arms of Ontario.svg |zastavameno = Ontária |znakmeno = Ontária |motto = ''Ut Incepit Fidelis Sic Permanet (Loyal she began, loyal she remains) (Lojálna začala, lojálnou ostáva)'' |mapa = Ontario in Canada.svg |hlavnemesto = [[Toronto]] |najvacsiemesto = Toronto |najvacsiaanglomeracia= [[Greater Toronto Area]] |uradnyjazyk = [[Angličtina]] ([[de facto]]) |miestokraltyp = Viceguvernér |miestokral = Elizabeth Dowdeswell |premier = [[Doug Ford]] |premierovastrana = [[Progressive Conservative Party of Ontario|Progressive Conservative]] |pocetmiestvsnemovni = 107 |pocetmiestvsenate = 24 |vstupdatum = [[1. júl]] [[1867]] |vstupporadie = 1. |rozlohaporadie = 4. |celkovarozloha = 1 076 395 |sus = 917 741 |vodnaplocha = 158 654 |vodapercento = 14,8 |obyvatelstvoporadie = 1. |obyvatelstvorok = 2008 |pocetobyvatelov = 12 861 940 |hustotaobyvatelov = 13,9 |hdpporadie = 1. |hdprok = 2008 |hdpcelkovo = 597,2 |hdppercapita = 43 847 |hdppercapitaporadie = 6. |postovaskratka = ON |ISOkod = CA-ON |casovazona = [[UTC]] -5 a -6 |predponapostovehokodu= K L M N P |kvetina = [[Biely trojlistok]] |strom = [[Borovica hladká]] |vtak = [[Potáplica ľadová]] |webovastranka = www.ontario.ca }} '''Ontário''' (po angl. a fr. ''Ontario'') je jedna z desiatich [[Kanada|kanadských]] provincií. Je najľudnatejšia a rozlohou druhá najväčšia provincia. Centrom a hlavným mestom provincie je [[Toronto]]. == Demografia == V prvej štvrtine roka 2026 malo Ontário 16 136 480 obyvateľov, v prvej štvrtine roka 2025 16 255 550 obyvateľov.<ref name="gc-statcan-quarterly-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population estimates, quarterly | url = https://www150.statcan.gc.ca/t1/tbl1/en/tv.action?pid=1710000901 | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | miesto = | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> === Etnické zloženie === Provicia Ontário je prevažne anglofónna, ale aj napriek tomu má obyvateľstvo veľmi pestrého etnického pôvodu. Najviac obyvateľov sa hlási k anglickému pôvodu (24,7 %). Pomerne veľa obyvateľov sa hlási k škótskemu pôvodu (17,5 %) a k írskemu pôvodu (16,5 %). K francúzskemu pôvodu sa hlási 11,2 % obyvateľov provincie. Časť z nich tvoria frankofónni obyvatelia vo východnej časti Ontária, hlavne v hlavnom meste Kanady Ottawa. Je ich asi 5 %. Ostatní sú potomkovia neskorších prisťahovalcov v iných častiach provincie. Asi 9,5 % obyvateľov sa hlási k nemeckému pôvodu. V provincii žije aj veľa obyvateľov talianskeho pôvodu (7,2 %), holandského pôvodu (4,1 %), poľského pôvodu (3,9 %)a ukrajinského pôvodu (2,8 %). Menšie skupiny sa hlásia k potugalskému (2,4 %), ruskému (1,4 %), španielskemu (1,2 %), maďarskému (1,3 %), gréckemu (1,1 %) a inému európskemu pôvodu. <br /> Je tu aj veľa prisťahovalcov z Ázie. Najviac z nich má čínsky pôvod (5,4 %) a indický pôvod (4,8 %). Filipínsky pôvod udáva 1,8 % obyvateľov provincie a pakistanský pôvod 0,8 % obyvateľov. K obyvateľom iránskeho pôvodu sa hlási 0,6 % obyvateľov.<br /> K indiánskemu pôvodu sa hlási 2,6 % obyvateľov. === Náboženské zloženie === Náboženské zloženie je veľmi pestré. [[Protestanti]] predstavujú 34,9 % obyvateľov, ale sú veľmi roztrieštení do mnohých denominácií. Najviac protestantov sa hlási k Zjednotenej cirkvi Kanady (12 %) a k anglikánom (9 %). Ostatní sa hlásia k presbyteriánom, [[baptisti|baptistom]], lutheránom, pentekostalistom, metodistom, [[Svedkovia Jehovovi|Svedkom Jehovovým]] a k iným skupinám. K protestantom sa hlásia najmä obyvatelia anglického, škótskeho, nemeckého a škandinávskeho pôvodu.<br /> K [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási 34,7 % obyvateľov Ontária. Ide najmä o frankofónne obyvateľstvo na východe provincie, ale aj potomkov prisťahovalcov írskeho, talianskeho, slovenského, poľského, portugalského, španielskeho a filipínskeho pôvodu. Časť sa hlási aj k ukrajinským katolíkom. <br /> K rôznym [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym cirkvám]] sa hlási 2,3 % obyvateľov Ontária. Ide o potomkov prisťahovalcov gréckeho, ruského, ukrajinského a rumunského pôvodu.<br /> Z nekresťanských náboženstiev je tu najviac prívržencov [[islam|islamu]]. Tvoria 3,1 % obyvateľov provincie. Islam vyznávajú prisťahovalci z [[Pakistan|Pakistanu]], [[Irán|Iránu]] a z arabských krajín. K hinduistom sa hlási 1,9 % obyvateľov indického pôvodu. K budhistom (1,1 %) sa hlási časť prisťahovalcov čínskeho pôvodu a prisťahovalci z [[Vietnam|Vietnamu]], Thajska, Japonska. Sikhov je 0,9 %. Je tu aj pomerne veľká komunita židov (1,7 %). == Galéria == <gallery> Súbor:Downtown from Ward's Island (11741021983).jpg|Pohľad na centrum [[Toronto|Toronta]] z [[Ontárijské jazero|Ontárijského jazera]] Súbor:Niagara Falls- Horseshoe Falls (1).jpg|[[Niagarské vodopády]] Súbor:Ontario Legislative Building, Toronto, South view 20170417 1.jpg|Provinčný parlament v Toronte Súbor:Oshawa ON.JPG|Centrum mesta [[Oshawa]] Súbor:Algonquin Cache Lake Lookout.JPG|[[Algonquin Provincial Park|Provinčný park Algonquin]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ontario}} {{kanadský výhonok}} {{Kanadské provincie a teritóriá}} [[Kategória:Ontário| ]] [[Kategória:Provincie a teritóriá v Kanade]] gnuwk21qbo3ratesijimcut7u1wym74 10 22877 8232997 8159900 2026-06-14T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8232997 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Smatanova crop2.JPG |meno = [[Zuzana Smatanová|Z. Smatanová]] |rám = }} Meniny má [[Vasil (prvé meno)|Vasil]]. Dnes je Svetový deň darcov [[krv]]i. * [[1158]] – Henrich Lev založil na brehu rieky [[Isar]] mesto [[Mníchov]] * [[1736]] – narodil sa [[Charles Augustin de Coulomb]], francúzsky fyzik a inžinier, známy najmä ako objaviteľ tzv. [[Coulombov zákon|Coulombovho zákona]] († [[1806]]) * [[1868]] – narodil sa [[Karl Landsteiner]], americký biológ a fyzik rakúskeho pôvodu, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] († [[1943]]) * [[1900]] – [[Havajské ostrovy]] sa stali súčasťou územia [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[1903]] – zomrel [[Gabriel Corsan-Avendano]], slovenský matematik (* [[1827]]) * [[1928]] – narodil sa [[Che Guevara]], argentínsky marxistický revolucionár, lekár, spisovateľ, partizánsky vodca, diplomat a vojenský teoretik († [[1967]]) * [[1940]] – [[druhá svetová vojna]]: začala sa [[nacistické Nemecko|nemecká]] okupácia [[Paríž]]a * [[1946]] – narodil sa [[Donald Trump]], americký politik, podnikateľ a mediálna osobnosť, 45. a 47. [[prezident Spojených štátov]] * [[1984]] – narodila sa [[Zuzana Smatanová]], slovenská pop-rocková speváčka <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 5ajuq4se9i0e20utzl9pzlm65hx5obn 0 23899 8232781 8216346 2026-06-13T14:09:56Z PosoniumAster 125024 Pamiatky 8232781 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Brezovica | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Brezovica-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Orava | Časti = | Rieka = [[Brezovica (potok)|Brezovica]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.340833 | Zemepisná dĺžka = 19.651944 | Nadmorská výška = 720 | Prvá zmienka = [[1580]] | Starosta = Andrej Ujmiak<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 028 01 (pošta [[Trstená]]) | Kód = 509604 | EČV = TS | Predvoľba = +421-43 | Adresa = Obecný úrad<br/>Osloboditeľov 346<br/>Brezovica<br/>028 01  Trstená | E-mail = oubrezovica@orava.sk | Telefón = 539 20 27 | Fax = 539 20 27 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Brezovica.sk | Commons = Brezovica, Tvrdošín District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Brezovica''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]] na úpätí [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]] smerom na juh od [[Trstená|Trstenej]]. == Symboly obce == Znakom je breza na návrší, z oboch strán pri pni po jednom kvete a dvoma hviezdami po oboch stranách na úrovni vrcholu koruny stromu. == Dejiny == Brezovica bola založená podľa valašského práva valachov patriacich k oravskému panstvu. Zakladaciu listinu vydal v roku [[1580]] [[Stanislav III. Turzo|Stanislav Thurzo]] ([[1576]] – [[1625]]) šoltýsovi Alexandrovi Walasekovi ako náhradu za klčovanie a obrábanie pozemkov pre poľnohospodárstvo. Obec bola v roku [[1683]] vypálená a v roku [[1690]] úplne zruinovaná litovskými vojskami. V roku [[1695]] bola zahájená rekatolizácia obce. Do doby [[Mária Terézia|Márie Terézie]] obec spravovali dediční šoltýsi. Neskôr volení richtári. Konečné pomery medzi starousadlíkmi a oravským panstvom boli upravené urbárskou dohodou z roku [[1870]]. Názov obce je odvodený od [[Breza previsnutá|brezy]]. === Obyvateľstvo === Obyvateľstvo tvoria od samých počiatkov ľudia slovenského pôvodu, hovoriaci typickým hornooravským nárečím. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol návštevy [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] u [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|Alžbety]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1882]] – [[1884]]. Obnovou prešiel v roku [[2009]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium krížovou klenbou. Nachádza sa tu [[eklekticizmus|eklektický]] hlavný [[oltár]] z doby vzniku stavby s obrazom od maliara Jendráška z roku [[1888]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Brezovica – Kostol návštevy Panny Márie u Alžbety | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/brezovica-kostol-navstevy-panny-marie-u-alzbety | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami s oknami s polkruhovým záklenkom. Na južnej fasáde je v nike novodobá socha Panny Márie. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou s laternou. === Hudba === V obci pôsobí ''Folklórny súbor Briezka'', ktorý sa skladá z viacerých skupín:<ref>http://www.brezovica.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=9&Itemid=15</ref> * ''Folklórna skupina z Brezovice '' – Skupina bola založená v ruku 1981 a vedie ju Božena Pakosová. [http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=17&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070918183336/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=17&sub=kol&lang=sk |date=2007-09-18 }} * ''Ľudová hudba z Brezovice'' – Bola založená roku [[2000]] a vedie ju Ľubomír Kaník.[http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=32&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151222093638/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=32&sub=kol&lang=sk |date=2015-12-22 }} * ''Detský folklórny súbor Briezka'' – Súbor založil v roku [[1990]] a vedie Anton Kaník [http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=1&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130709100914/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=1&sub=kol&lang=sk |date=2013-07-09 }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://zsbrezovica.edupage.org Základná škola s materskou školou] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Brezovica (okres Tvrdošín)| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] dotng4soyky45s24r147hyn3odyv8dk 8232785 8232781 2026-06-13T14:24:39Z ~2026-34411-27 297628 8232785 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Brezovica | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Brezovica-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Orava | Časti = | Rieka = [[Brezovica (potok)|Brezovica]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.340833 | Zemepisná dĺžka = 19.651944 | Nadmorská výška = 720 | Prvá zmienka = [[1580]] | Starosta = Andrej Ujmiak<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 028 01 (pošta [[Trstená]]) | Kód = 509604 | EČV = TS | Predvoľba = +421-43 | Adresa = Obecný úrad<br/>Osloboditeľov 346<br/>Brezovica<br/>028 01  Trstená | E-mail = oubrezovica@orava.sk | Telefón = 539 20 27 | Fax = 539 20 27 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Brezovica.sk | Commons = Brezovica, Tvrdošín District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Brezovica''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]] na úpätí [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]] smerom na juh od [[Trstená|Trstenej]]. == Symboly obce == Znakom je breza na návrší, z oboch strán pri pni po jednom kvete a dvoma hviezdami po oboch stranách na úrovni vrcholu koruny stromu. == Dejiny == Brezovica bola založená podľa valašského práva valachov patriacich k oravskému panstvu. Zakladaciu listinu vydal v roku [[1580]] [[Stanislav III. Turzo|Stanislav Thurzo]] ([[1576]] – [[1625]]) šoltýsovi Alexandrovi Walasekovi ako náhradu za klčovanie a obrábanie pozemkov pre poľnohospodárstvo. Obec bola v roku [[1683]] vypálená a v roku [[1690]] úplne zruinovaná litovskými vojskami. V roku [[1695]] bola zahájená rekatolizácia obce. Do doby [[Mária Terézia|Márie Terézie]] obec spravovali dediční šoltýsi. Neskôr volení richtári. Konečné pomery medzi starousadlíkmi a oravským panstvom boli upravené urbárskou dohodou z roku [[1870]]. Názov obce je odvodený od [[Breza previsnutá|brezy]]. === Obyvateľstvo === Obyvateľstvo tvoria od samých počiatkov ľudia slovenského pôvodu, hovoriaci typickým hornooravským nárečím. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol návštevy [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] u [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|Alžbety]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1882]] – [[1884]]. Obnovou prešiel v roku [[2009]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium krížovou klenbou. Nachádza sa tu [[eklekticizmus|eklektický]] hlavný [[oltár]] z doby vzniku stavby s obrazom od maliara Jendráška z roku [[1888]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Brezovica – Kostol návštevy Panny Márie u Alžbety | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/brezovica-kostol-navstevy-panny-marie-u-alzbety | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami s oknami s polkruhovým záklenkom. Na južnej fasáde je v nike novodobá socha Panny Márie. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou s laternou. === Hudba === V obci pôsobí ''Folklórny súbor Briezka'', ktorý sa skladá z viacerých skupín:<ref>http://www.brezovica.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=9&Itemid=15</ref> * ''Folklórna skupina z Brezovice '' – Skupina bola založená v ruku 1981 a vedie ju Božena Pakosová.<ref>[http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=17&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070918183336/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=17&sub=kol&lang=sk |date=2007-09-18}}</ref> * ''Ľudová hudba z Brezovice'' – Bola založená roku [[2000]] a vedie ju Ľubomír Kaník.<ref>[http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=32&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151222093638/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=32&sub=kol&lang=sk |date=2015-12-22}}</ref> * ''Detský folklórny súbor Briezka'' – Súbor založil v roku [[1990]] a vedie Anton Kaník.<ref>[http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=1&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130709100914/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=1&sub=kol&lang=sk |date=2013-07-09 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://zsbrezovica.edupage.org Základná škola s materskou školou] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Brezovica (okres Tvrdošín)| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] plpnix712e6mp6qe4fs32uwq7n8c2un 8232788 8232785 2026-06-13T14:51:12Z PosoniumAster 125024 Preklep 8232788 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Brezovica | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Brezovica-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Orava | Časti = | Rieka = [[Brezovica (potok)|Brezovica]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.340833 | Zemepisná dĺžka = 19.651944 | Nadmorská výška = 720 | Prvá zmienka = [[1580]] | Starosta = Andrej Ujmiak<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 028 01 (pošta [[Trstená]]) | Kód = 509604 | EČV = TS | Predvoľba = +421-43 | Adresa = Obecný úrad<br/>Osloboditeľov 346<br/>Brezovica<br/>028 01  Trstená | E-mail = oubrezovica@orava.sk | Telefón = 539 20 27 | Fax = 539 20 27 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Brezovica.sk | Commons = Brezovica, Tvrdošín District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Brezovica''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]] na úpätí [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]] smerom na juh od [[Trstená|Trstenej]]. == Symboly obce == Znakom je breza na návrší, z oboch strán pri pni po jednom kvete a dvoma hviezdami po oboch stranách na úrovni vrcholu koruny stromu. == Dejiny == Brezovica bola založená podľa valašského práva valachov patriacich k oravskému panstvu. Zakladaciu listinu vydal v roku [[1580]] [[Stanislav III. Turzo]] ([[1576]] – [[1625]]) šoltýsovi Alexandrovi Walasekovi ako náhradu za klčovanie a obrábanie pozemkov pre poľnohospodárstvo. Obec bola v roku [[1683]] vypálená a v roku [[1690]] úplne zruinovaná litovskými vojskami. V roku [[1695]] bola zahájená rekatolizácia obce. Do doby [[Mária Terézia|Márie Terézie]] obec spravovali dediční šoltýsi. Neskôr volení richtári. Konečné pomery medzi starousadlíkmi a oravským panstvom boli upravené urbárskou dohodou z roku [[1870]]. Názov obce je odvodený od [[Breza previsnutá|brezy]]. == Obyvateľstvo == Obyvateľstvo tvoria od samých počiatkov ľudia slovenského pôvodu, hovoriaci typickým hornooravským nárečím. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol návštevy [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] u [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|Alžbety]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1882]] – [[1884]]. Obnovou prešiel v roku [[2009]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium krížovou klenbou. Nachádza sa tu [[eklekticizmus|eklektický]] hlavný [[oltár]] z doby vzniku stavby s obrazom od maliara Jendráška z roku [[1888]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Brezovica – Kostol návštevy Panny Márie u Alžbety | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/brezovica-kostol-navstevy-panny-marie-u-alzbety | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami s oknami s polkruhovým záklenkom. Na južnej fasáde je v nike novodobá socha Panny Márie. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou s laternou. === Hudba === V obci pôsobí ''Folklórny súbor Briezka'', ktorý sa skladá z viacerých skupín:<ref>http://www.brezovica.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=9&Itemid=15</ref> * ''Folklórna skupina z Brezovice '' – Skupina bola založená v ruku 1981 a vedie ju Božena Pakosová.<ref>[http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=17&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070918183336/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=17&sub=kol&lang=sk |date=2007-09-18}}</ref> * ''Ľudová hudba z Brezovice'' – Bola založená roku [[2000]] a vedie ju Ľubomír Kaník.<ref>[http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=32&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151222093638/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=32&sub=kol&lang=sk |date=2015-12-22}}</ref> * ''Detský folklórny súbor Briezka'' – Súbor založil v roku [[1990]] a vedie Anton Kaník.<ref>[http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=1&sub=kol&lang=sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130709100914/http://bkk.osvetadk.sk/zobraz.php?id=1&sub=kol&lang=sk |date=2013-07-09 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://zsbrezovica.edupage.org Základná škola s materskou školou] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Brezovica (okres Tvrdošín)| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] kh1retx07ibsttsmx8elodzgh2h25qz 0 23908 8233120 8169903 2026-06-14T09:42:46Z PosoniumAster 125024 Pamiatky 8233120 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Štefanov nad Oravou | Iné názvy = | Obrázok = Štefanov nad Oravou.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Stefanov nad oravou-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Orava | Časti = | Rieka = [[Orava (rieka)|Orava]] | Rieka 1 = [[Štefanovský potok (prítok Oravy)|Štefanovský potok]] | Zemepisná šírka = 49.3573 | Zemepisná dĺžka = 19.5087 | Nadmorská výška = 570 | Prvá zmienka = [[1355]] | Starosta = Róbert Kakačka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 027 44 (pošta [[Tvrdošín]] 1) | Kód = 510084 | EČV = TS | Predvoľba = +421-43 | Adresa = | E-mail = stefanov@stonline.sk | Telefón = 043/532 24 26 | Fax = 043/532 24 26 | Mapa = | Popis mapy = | Web = stefanovnadoravou.sk | Commons = Štefanov nad Oravou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Štefanov nad Oravou''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]], s katastrom medzi riekou [[Orava (rieka)|Oravou]] a [[Orava (vodná nádrž)|Oravskou priehradou]]. == Dejiny == Písomnú zmienku je datovaná do roku [[1355]], keď kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] udelil pôdu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=História obce|url=https://www.stefanovnadoravou.sk/stefanov-nad-oravou-do-17-storocia-clanok/mid/329976/.html#m_329976|vydavateľ=stefanovnadoravou.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-09|miesto=|jazyk=}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaplnka]] Navštívenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok]]ová stavba so segmentovým záverom, z roku [[1780]]. Obnovou prešla v rokoch [[1994]] a [[1999]]. Fasády sú členené lizénami a oknami so segmentovým záklenkom. V štíte priečelia je nika so sochou [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]]. Vo veži je umiestnený [[zvon]] z roku [[1814]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mariánska kaplnka Navštívenia Panny Márie | url = https://www.stefanovnadoravou.sk/zaujimavosti-v-obci.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálna stránka obce Štefanov nad Oravou | miesto = | jazyk = }} </ref> * Tholdtovská [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], jednopodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena L z roku [[1818]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=19a63ea5-bbb7-4353-a944-831b30993a40&cHash=895e74e89eade844401e6208ccacbe7d | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Išlo pôvodne o dom bohatej plátenickej rodiny. Fasády s nárožným zaoblením sú členené dekoratívnymi lizénovými rámami. Priečeliu dominuje jednoosový stredný [[rizalit]]. V jeho parteri je vstupný [[portál]], na poschodí sú dve malé okná s nadokennými reliéfnymi festónmi a polkruhovým štítom s [[tympanón]]om. Zastrešený je manzardovou strechou. === Kultúra === V lete sa tam uskutočňujú detské tábory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Obec Štefanov nad Oravou|url=https://www.stefanovnadoravou.sk/zmluvy/ll/1/sm/.html|vydavateľ=stefanovnadoravou.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-09|miesto=|jazyk=}}</ref> == Infraštruktúra == V obci je most ponad Oravu (zrekonštruovaný 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=INAQ Media|odkaz na autora=|titul=V Štefanove nad Oravou obnovili takmer 70-ročný most|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/2843/v-stefanove-nad-oravou-obnovili-takmer-70-rocny-most|vydavateľ=zilinak.sk|dátum vydania=2015-12-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-09|miesto=|jazyk=}}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * John (Ján) Zwara (* [[1880]] – † [[1951]]), [[maliar]] pôsobiaci v americkom [[Indianapolis]]e * [[Jozef Gazdík]] (* [[1931]] – † [[1982]]), [[prekladateľ]] a [[redaktor]] * [[Roman Poláčik]] (* [[1988]]), [[herec]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Štefanov nad Oravou| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] myr20r2xl7mzype3uhmsedqdiy7y5dq 0 23910 8233064 8156341 2026-06-14T06:24:45Z PosoniumAster 125024 Pamiatky 8233064 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zábiedovo | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Zabiedovo-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Orava | Časti = | Rieka = Zábiedovčík | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.3208 | Zemepisná dĺžka = 19.6070 | Nadmorská výška = 670 | Prvá zmienka = 1567 | Starosta = Ján Banovčan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 028 01 (pošta [[Trstená]]) | Kód = 510190 | EČV = TS | Predvoľba = +421-43 | Adresa = Obecný úrad, Zábiedovo 76, 028 01 Trstená | E-mail = zabiedovo@oravanet.sk | Telefón = 043 5392 653 | Fax = 043 5392 653 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zabiedovo.sk | Commons = Zábiedovo | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zábiedovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]] v doline Skorušinských vrchov s prístupom od cesty medzi mestami [[Trstená]] a [[Tvrdošín]] smerom na juhovýchod. == Symboly obce == Erb tvorí žltá postava jeleňa, osadená zo stredu na ľavú stranu, na zelenom pozadí s dvoma bielymi jedľami, z ktorých väčšia je v strede erbu a druhá menšia približne v jednej štvrtine erbu z pravej strany. == Dejiny == Už pri popise hraníc zakladanej Trstenej z roku [[1371]], sa spomína [[Zábiedovčík|Zábiedovský potok]], v tom čase potok Zavoda, ako hraničný pri popise hraníc novozaloženej [[Trstená|Trstenej]]. Prvá doložená písomná zmienka o obci Zábiedovo, kedy sa jednoznačne toto sídlo spomína v daňovom súpise, pochádza z roku [[1567]] pod názvom Zawydow. Prvé obydlia sa tu v tých časoch začali stavať na pustých miestach a v hustých lesoch. Prvými osídlencami boli valasi. Obec bola považovaná za veľmi chudobnú. Počas kuruckých bojov dedina spustla a v listinách z roku [[1688]] sa hovorí, že je úplne zničená a tí, ktorý ostali sa podobajú na žobrákov. Až do zavedenia tereziánskeho urbára spravovali dedinu dediční šoltýsi s menami: Zawidovský, Zavídovský, Zábidovský, Mikula, Balvan atď., potom bola dedina riadená voleným richtárom. V roku [[1728]] prestala forma názvu obce Zavidov a zaviedla sa forma Zábido, Zábidov alebo Zábidovo dnes Zábiedovo. Avšak aj v súčasnosti starší ľudia v obci a okolí používajú ako názov obce Zabidovo. Obec bola na konci marca [[1945]] vypálená počas oslobodzovacích bojov. Zhorelo alebo bolo zničených celkom 88 domov aj s hospodárskymi budovami.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí | vydanie = | vydavateľ = Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o. | miesto = [[Poprad]] | rok = 2019 | počet strán = 231 | url = | isbn = 978-80-89613-26-7 | kapitola = | strany = 161 | jazyk = }}</ref> === Obyvateľstvo === Prvými osadníkmi boli valasi, neskôr sedliaci zaoberajúci sa poľnohospodárstvom. V roku 1715 bolo v Zábiedove asi 230 ľudí, v roku 1778 - 438 ľudí a neskôr r.1828 - 743 ľudí, r.1870 - 531 ľudí, r.1930 - 476 obyvateľov spolu s [[Hámričky|Hámričkami]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Zvonica]] v časti Hámričky, murovaná [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] stavba na pôdoryse štvorca z prelomu [[18. storočie|18.]] a [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=dabc3c3a-2990-45f5-b0e9-80a559581470&cHash=dd2798ad5d6d678803e68b2cc92a3be0 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené lizénami, stanová strecha je pokrytá šindľom. Zachytená je aj v slovenskej filmovej klasike, ako je Živý bič či Rysavá jalovica. * [[Kaplnka]] v Hámričkách, murovaná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prelomu 18. a 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=2c0aabaf-573e-46ca-be6e-b7f57861a8c7&cHash=9b00a3d51a078596d723b53520c24381 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kaplnky sú hladké, strecha je sedlová s podlomenicou. * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol Božského srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]], jednoloďová [[historizmus|neorománska]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1931]] – [[1934]]. Staviteľom kostola bol E. Ormay z [[Levoča|Levoče]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zábiedovo – ostol Božského srdca Ježišovho | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zabiedovo-kostol-bozskeho-srdca-jezisovho | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Na [[empora|empore]] je umiestnený jednomanuálový [[organ]] od Jana Tučeka z roku [[1935]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zábiedovo, okres Tvrdošín | url = https://organy.hc.sk/organ/1553-chorovy-pozitiv?first=all&obec=Z%C3%A1biedovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Organy HC | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a združenými oknami s polkruhovým záklenkom. Priečelie je atypicky riešené dvoma nárožnými mierne predstavanými vežami s kruhovou nadstavbou a kužeľové helmice, na os fasády je umiestnená kruhová rozeta. Veža, asymetricky umiestnená, je členená lizénovým rámom s oblúčkovým vlysom a ukončená ihlancovou helmicou. == Školstvo == Základná škola s materskou školou - základná škola pre 1. až 4. ročník, ktorej súčasťou je materská škola, školský klub detí, zariadenie školského stravovania. == Osobnosti obce == === Rodáci === * Andrej Utoš († [[1762]]), [[rímskokatolícky kňaz]], ktorý bol dlhé roky farárom v Trstenej, kde zásadným spôsobom prestaval tamojší farský kostol. * Ján Stas (* [[1872]] – † [[1917]]), rímskokatolícky kňaz, ktorý pôsobil v USA, silne národne angažovaný, pracoval v rôznych cirkevných a národných spolkoch v zámorí, v testamente odkázal finančnú sumu na výstavbu kostola vo svojom rodisku, v Zábiedove. == Partnerské obce == # {{Flagicon|Česko}} [[Dobratice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zábiedovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] e9pcoiw0dc02ic4qxm8d4ljuvl0rjjl 0 25415 8233141 8193414 2026-06-14T11:16:02Z ~2026-34732-50 297869 8233141 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľké Leváre | Iné názvy = | Obrázok = Velke levare 01.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Velke levare-malacky-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Malacky | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Rudava (rieka)|Rudava]] | Rieka 1 = Lakšársky potok | Zemepisná šírka = 48.503056 | Zemepisná dĺžka = 17.001247 | Nadmorská výška = 170 | Prvá zmienka = [[1378]] | Starosta = Richard Nimsch<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 908 73 | Kód = 504947 | EČV = MA | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Ocú Veľké Leváre<br />Štefánikova 747<br />Veľké Leváre<br />908 73 | E-mail = ocuvl@stonline.sk | Telefón = 034/779 41 07 | Fax = 034/779 43 17 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.levare.sk | Commons = Veľké Leváre | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľké Leváre''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Nagy-Lévárd'', [[Nemčina|nem]]. ''Großschützen)'' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Malacky (okres)|okrese Malacky]]. K 31. 12. [[2017]] mala obec 3 581 obyvateľov. Pozoruhodnosťami obce je [[kostol]] Mena Panny Márie (Petöcz M.) z roku [[1723]], ktorý je druhým najväčší kostolom (po [[Šaštín-Stráže|šaštínskej]] [[Bazilika|bazilike]]) na Záhorí. Bol postavený pravdepodobne ako pamätník víťazstva nad [[Turci|Turkami]]. Je tu tiež [[habánska kaplnka]] z 18. storočia zasvätená Návšteve Panny Márie (Petöcz Márie) Zaujímavosťou je Habánsky dvor vyhlásený za [[Pamiatková rezervácia|pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry]]. Leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. – 19. st., organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je [[Habánske múzeum|Múzeum habánskych remesiel]]. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Do roku [[2005]] fungovala v miestnom [[Kaštieľ vo Veľkých Levároch|kaštieli]] s obrovskou záhradou psychiatrická liečebňa, odvtedy chátra. V obci sa nachádza aj Reedukačné centrum, pre chlapcov mentálnym postihnutím vo veku 15 až 18 rokov a nájdeme tu aj národnú prírodnú rezerváciu [[Abrod]]. ==Krajina== Obec Veľké Leváre leží na [[Záhorie|Záhorí]], na západnej strane [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]]. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky [[Morava (rieka)|Moravy]], ktorá vytvára hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7,5 kilometrov od mesta [[Malacky]]. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s [[Moravský Svätý Ján|Moravským Svätým Jánom]] a [[Závod (okres Malacky)|Závodom]], na východe so [[Studienka|Studienkou]], na juhu s Malackami, [[Kostolište|Kostolišťom]] a [[Gajary|Gajarmi]], na západe s [[Malé Leváre|Malými Levármi]] a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie [[Terciér|treťohorné]] íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, [[Eolické piesky|naviatych pieskov]] a štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace). V západnej časti pri rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa hniezdisk vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdisko [[hus veľká|husi veľkej]]. V severnej časti chotára sa nachádza Národná prírodná rezervácia Abrod, kde sa vyskytujú vzácne druhy flóry i fauny. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na severozápade. Na západe odvodňuje časť [[Lakšársky potok]] a na severe potok Porec pretekajúci cez Abrod. Na južnom okraji obce tečie riečka [[Rudava (rieka)|Rudava]], ktorá pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje dĺžku {{km|45|m}} a pri obci Malé Leváre sa vlieva do rieky Moravy. V Rudave sa vyskytuje 36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do [[Malacky (okres)|okresu Malacky]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. ==Dejiny== Prvá zmienka o obci Veľké Leváre pochádza z roku [[1377|1378]]. Obec niesla názov ''Noglew'' (Veľký Strelec), neskoršie Hrubé Leware. Nemecky sa nazývala Gross Schützen. V časoch maďarizácie obec niesla názov Nagy Lévárd. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bol názov už v takom tvare, ktorý sa používa dodnes, a to Veľké Leváre. ==Obyvateľstvo== Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri sčítaní, ktoré sa konalo v roku [[1900]], mala obec 2 977 obyvateľov. Z toho bolo 2 419 Slovákov. Z menšín tu žili Rakúšania, Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z roku [[1991]] žilo v obci 3 193 obyvateľov. V roku [[1919]] žilo v obci 2 327 katolíkov, 335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2 287 katolíkov, 112 [[Luteráni|evanjelikov]] a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vierovyznanie nezistilo. Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka. Pri sčítaní k 1.1.2021 mala obec 3719 obyvateľov. ==Ulice== Boskovičova, Družstevná, Gaštanová, Habánsky dvor, Hasičská, Hlinisko, Hollého, Hrnčiarska, Hroznová, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jurkovičova, Kadlečíkova, K jazeru, Krátka, Krivá, Krížna, Kukučínova, Ľudmily Podjavorínskej, Maliarikova, Martina Benku, Melíškova, Mládežnícka, Nádražná, Na brehu, Nová, Orechová, Pekárska, Pekná, Pinelova, Poľná, Prašná, Pri cintoríne, Priechodná, Pri štadióne, Prvého mája, Riadok, Rudavná, Severná, Slnečná, SNP, Starý dvor, Školská, Športová, Štefánikova, Štúrova, Tichá, Vansovej, Vinohradnícka, Výmoľ, Zadná, Zámočnícka, Závodská. ==Doprava== '''Cestná doprava''' Cez obec prechádza cesta [[Cesta I. triedy 2 (Slovensko)|1. triedy 2]]. Autobusová preprava je v obci pestrá, slúži spojenie do [[Malé Leváre|Malých Levár]], [[Závod (okres Malacky)|Závodu]], [[Moravský Svätý Ján|Moravského sv. Jána]], [[Sekule|Sekúl]], [[Borský Svätý Jur|Borského sv. Jura]] či [[Tomky|Tomkov]], čo sú každodenné linky. Zopár autobusových liniek vedie aj do [[Bratislava|Bratislavy]], [[Senica|Senice]] či [[Skalica (mesto)|Skalice]]. '''Železničná doprava''' [[Železničná stanica Veľké Leváre]] je napojená na sieť [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]. Cez obec prechádza železničná trať [[Železničná trať Bratislava – Břeclav|Bratislava – Kúty – Břeclav]]. Sú obsluhované osobnými vlakmi a regionálnymi expressmi (REx). ==Zástavba== Veľké Leváre vznikli ako osada pri ceste z Malaciek do Kútov. Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty. Najväčšou a najvýznamnejšou usadlosťou je osada Nivky vzdialená vzdušnou čiarou cca 3 km severovýchodne od železničnej stanice obce, ktorá vznikla ako šľachtický veľkostatok a veľký hospodársky dvor s obytnými budovami pre správu a služobníctvo a priľahlými obrábanými poľnohospodárskymi pozemkami. Celý areál dal vybudovať v 18. storočí kardinál Kollonich vtedajší majiteľ kaštiela. Po vymretí rodu Kollonichovcov prevzal v 19. storočí majetky i s kaštieľom gróf Štefan Wenckheim, ktorý sa do rodiny priženil. Na statku bol zavedený chov prasiat, hovädzieho dobytka a koní, taktiež domácej hydiny. V areáli bolo vybudované malé jazierko pre husi a kačice. Kaštieľ grófa Wenckheima bol odtiaľto zásobovaný mäsom a poľnohospodárskymi produktami. Po zoštátnení v roku 1948 celý areál prešiel pod správu Štátnych majetkov. Dnes existujú úvahy o vytvorení v tomto priestore zariadenia pre voľnorekreačné aktivity obyvateľstva.[[Súbor:Velké Leváre 8624.jpg|náhľad|Pohľad na rieku Rudava]] ===Cirkevné stavby=== ;Farský kostol Terajší chrám vo Veľkých Levároch dal postaviť [[Viedeň|viedenský]] [[kardinál]] a [[arcibiskup]] Žigmund Kolonič. Stavba kostola trvala štyri roky. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v [[barok]]ovom slohu. Je to mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne 3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na chráme sa konali v roku [[2003]]. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie chrámu je bohato členené pilastrami so [[Štuka (malta)|štukovými]] obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] značne poškodený. Následne bol však opäť opravený. ;Farské budovy Pôvodnú faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú časť roku [[1773]], druhú časť roku [[1738]]. Bola to stavba čiastočne klenbová a pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola na jar roku [[1938]] zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara, ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.[[Súbor:Habaner 8660.jpg|náhľad|Pohľad na [[Habánska kaplnka|Habánsku kaplnku]]|alt=]] ;Evanjelický kostol a evanjelická fara Evanjelický kostol, ktorý bol postavený po vydaní [[Tolerančný patent|tolerančného patentu]], nemal pôvodne vežu, zvony ani priamy vchod z ulice. Terajšia budova fary je z roku [[1902]]. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická sieňová stavba so zaobleným [[oltár]]nym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná sakristia z roku [[1952]]. Vpredu je vstavaná veža z roku [[1938]]. Pôvodne mal kostol drevenú zvonicu s tromi oceľovými [[zvon]]mi. Kostol je z troch strán obohnaný múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu. ;Kláštor Hubertinum Roku [[1892]] [[gróf]]ka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová prevzala dom osobne dňa [[25. september|25. septembra]] [[1892]] a usadila tam štyri rehoľné sestry. Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako 22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku [[1916]] tu bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali [[Divadlo|divadelné]] hry, starali sa aj o opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste [[1950]]. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku [[1994]] sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Roku [[1995]] sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z náhradných priestorov do Hubertina [[30. december|30. decembra]] [[1996]]. ===Svetské budovy=== ;[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch|Kaštieľ]] [[Súbor:Kaštieľ Veľké Leváre.jpg|alt=Kaštieľ vo Veľkých Levároch.|vľavo|náhľad|[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]].]] Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších [[Gotika|gotických]] a [[Renesancia|renesančných]] základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou škridlicovitou strechou. Roku [[1931]] gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku [[1941]] miestny kaštieľ od rádu uršulínok odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav. Ten prestal fungovať v roku [[2005]] a odvtedy kaštieľ nevyužívaný chátra. Kaštieľ je majetkom SR a spravuje ho Univerzitná nemocnica Bratislava. ;Habánsky dvor Habánsky dvor leží pri ceste do [[Malé Leváre|Malých Levár]]. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, [[Habánska kaplnka|kaplnku]] a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil.[[Súbor:Habaner 8602.jpg|náhľad|[[Habánske múzeum]]|alt=]] ===Školy=== V obci existovalo doteraz viacero škôl s rôznym zameraním. ;Rímskokatolícka škola Prvá [[škola]] v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku [[1896]] bola v Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá do Hubertína. V roku [[1912]] bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku [[1918]] sa v škole začalo vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a osvetovú činnosť. Roku [[1920]] sa uskutočnila ďalšia prestavba školy. Rímskokatolícka [[ľudová škola]] existovala do roku [[1945]], kedy ju poštátnili. Neskoršie žiaci prešli do Hubertina a meštianky, pôvodná budova sa však zachovala, prešla niekoľkými rekonštrukciami a dnes je tam reštaurácia VERDE. ;Evanjelická ľudová škola Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho kostola i fary. Roku [[1930]] evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej štátnej ľudovej školy. Roku [[1939]] po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená. ;Habánska škola Bola postavená typickým habánskym [[štýl]]om – mala slamenú strechu. Pozostávala z učebne, [[učiteľ]]ského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou. Bol to typický habánsky dom so slamenou strechou. Dlhoročnou habánskou učiteľkou v tejto škole bola pani Margita Černá, ktorá mala v priestoroch školy byt, v ktorom so svojou mamou žila. Pochovaná je na Martinskom cintoríne v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola nemčina. Škola sa nachádzala v Habánskom dvore pri hlavnej ceste do Malých Levár. Dnes je budova bývalej habánskej školy zrekonštruovaná na súkromný rodinný dom. ;Učňovská škola Roku [[1919]] bola v obci otvorená učňovská škola, ktorej štúdium trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach. ;[[Židia|Židovská]] škola Pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] bola v obci jednotriedna židovská škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár a zo Závodu. Učebňa bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a [[hebrejčina]]. Synagóga i škola stáli v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary. Na konci prvej svetovej vojny škola zanikla. Na mieste synagógy a školy dnes stojí súkromný rodinný dom. ;Nemecká škola Roku 1941 miestna nemecká strana Deutsche Partei zriadila v arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola súkromného charakteru a mala dve triedy. Budova školy stála v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary pri hlavnej ceste, z druhej strany rímskokatolícka fara susedila so židovskou motlitebňou. Zanikla po druhej svetovej vojne. ;Štátna meštianska a ľudová škola Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy [[meštianska škola|meštianskej školy]] pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch 1928 – 1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa [[meštianska škola|meštianka]] presťahovala. Momentálne táto budova je majetkom SR a spravuje ju Univerzitná nemocnica Bratislava. Nachádza sa na ulici Komenského. ;Ľudová hospodárska škola Roku 1924 bola v obci založená dvojtriedna hospodárska škola, do ktorej chodila mládež roľníkov po ukončení 6. triedy Ľudovej školy. V škole bolo prerušené v rokoch 1926 –1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých Levároch záujem o školu poklesol. Základná škola vznikla v roku 1991. Sídli na Melíškovej ulici. ===Mlyny=== Na južnom okraji obce tečie potok Rudava. Je to umelo vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované. ;Mlyn na píle Od grófa Wenckheima ho odkúpil Ferdinand Tihlárik. Mlyn po vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri mlyne stála aj vodná píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od čias zriedenia elektrárne. ;Mlyn pod kaštieľom Mlyn zásoboval kaštieľ elektrickou energiou. Od Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel len vtedy, keď mal dostatok vody. Mlyn sa nachádza v areáli kaštieľa, v súčasnosti nie je využívaný. ;Mlyn na Kaniži Leží pod Habánskym dvorom. V roku 1921 ho odkúpil vtedajší nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976. V súčasnosti je budova mlynu rekonštruovaná na súkromný rodinný dom. ;Fajtákovský mlyn Ležal na sútoku rieky Rudavy a mlynského kanálu. Už dávno neexistuje. ;Brúsiareň (Šlauferňa). Na riečke Rudava na južnom okraji obce existovala dlhé roky brúsiareň ľudovo zvaná Šlauferňa. Mala veľké vodné koleso, ktoré roztáčalo pomocou drevenej osi brúsny kotúč, ktorý bol vo vnútri budovy. Podobala sa mlynu. Vybudovali ju miestni habáni pre svoje potreby ale slúžila tiež pre potreby celej obce. Brúsili sa tam sekery, nože, kosy a ostatné poľnohospodárske náradie. Fungovala zároveň ako kováčska a zámočnícka dielňa. Brúsiareň patrila do Habánskeho dvora a vlastnila ju rodina Andreasa Waltera. Stála na pravom brehu Rudavy na pozemku súčasného vlastníka Pavla Kalivodu, ktorý je pravnukom Andreasa Waltera. Zanikla okolo roku 1940. ;Píla Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku 1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb. ;Prievoz Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov, ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Pri prievoze na brehu Moravy stával hostinec pod názvom "Hostinec u prievozu", ktorý spravovala a viedla pani Anna Tittlová. Taktiež pri hostinci stála stodola a malé maštale pre domáce zvieratá. Vedľa hostinca stál malý domček pre finančnú stráž. Všetky budovy i samotný prievoz existovali do roku 1948. Prievoz bol po roku 1948 zrušený a budovy boli asanované. ;Sochy, pomník a kríže ;Ján Nepomucký Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny Márie Pomocnice – sprava. ;Trojičný stĺp Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista, ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči spolu s manželkou. ;Socha svätého Floriána Socha patróna všetkých hasičov stojí na ulici SNP. Zhotovená je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia založenia hasičského zboru opravená. ;Pomník padlým vojakom V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou. Tento masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice). Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968. ;Božia muka Stojí za obcou pri bývalej ceste do Moravského Svätého Jána. Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola opravená. ===Vodné plochy=== Okrem rieky Morava, riečky Rudava, potoka Lakšár a Porec sa v chotári obce vyskytovali i iné vodné plochy. ;Babie jazero Pri ceste do Moravského Svätého Jána asi 1 kilometer za obcou sa nachádza malé, tzv. "Babí jazero" v súčasnosti s upravenými brehmi a otvorenou chatou pre účely oddychu a pikniku. O úpravu jazera a postavenia chaty sa postarali členovia miestneho Poľovného združenia, ktoré celý areál i spravuje. Priestor jazera i s budovou sa dnes hlavne využíva na spoločenské akcie poriadané Poľovným združením pre občanov obce a deti. ;Cigánske jazero Na severnom okraji obce v smere na Moravský Svätý Ján bývalo kedysi tzv. Cigánske jazero. V minulosti na brehu jazera stála rómska osada. Jazero bolo plytké, hĺbka vody v ňom nepresahovala 1-2 m, šírka jazera bola cca 80 m, dĺžka cca 150 m. V zime to bolo obľúbené miesto na korčuľovanie. Na jazere sa v zime ťažil ľad, ktorý sa uskladňoval v tzv. "Ledovni", čo bola budova v blízkosti rímsko-katolíckeho kostola s hlbokým podzemným priestorom. Ľad slúžil na chladenie a uskladňovanie mäsa, piva a iných rýchlo sa kaziacich potravín. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bolo jazero zasypané, rómska osada zlikvidovaná - jej obyvatelia si postavili pekné murované domy v obci medzi domami ostatných obyvateľov. V súčasnosti sa na pôvodnom mieste jazera nachádzajú priemyselné objekty. Ledovňa bola rekonštruovaná a premenená na Poľovnícky dom, ktorý slúži miestnemu Poľovnému združeniu. ;Rybníček Na východnom okraji obce sa v minulosti nachádzalo jazero Rybníček. Slúžilo ako zásobáreň vody a v zime na korčuľovanie. Dnes sa na tomto mieste nachádza záhradkárska osada miestneho spolku. '''Jazierko pri ceste do Malaciek''' V minulosti na južnom okraji obce pri poľnej ceste, ktorá bola odbočkou cesty do Malaciek existovalo malé jazierko okrúhleho tvaru o šírke asi 20 m. Na brehu jazierka stála socha sv. Jána Nepomuckého. Začiatkom leta sa k tejto soche konali cirkevné procesie s prosbou o dobrú úrodu poľnohospodárskych plodín. Jazierko bolo na západnom okraji terajšieho areálu benzínovej pumpy, ktorá bola postavená omnoho neskoršie. Jazierko bolo v 2. polovici 20. storočia zasypané a socha sv. Jána Nepomuckého bola prenesená do zahrádky rímskokatolíckej fary, kde stojí dodnes. '''Jazero v kaštieli''' V Levárskom kaštieli existuje jazero, ktoré vybudovali vtedajší majitelia kaštieľa pravdepodobne v 19. storočí ako súčasť veľkého nádherného parku. Jazero je približne okrúhleho tvaru o šírke cca 80 m. Jazero slúžilo na člnkovanie a oddych majiteľov kaštieľa a ich návštevníkov. Jazero má prítok vody vedený z riečky Rudava i odtok do kanálov v poli. V súčasnosti je jazero dosť zabahnené a neudržiavané. ;Bezedné jamy Asi 1 km od obce južným smerom za pôvodným tokom Rudavy boli v minulosti tri vodné plochy, tzv. "Bezedné jamy" Najväčšia z nich bola okrúhleho tvaru, široká asi 60 m, ostatné dve boli menšie. Hĺbka vody v najväčšej z nich bola viac ako 4 m. Jamy boli dobre zarybnené a boli obľúbenou lokalitou miestnych rybárov. Cez dve jamy pretekal tzv. Starý kanál, tretia - najmenšia jama nemala prítok ani odtok. Pri úprave v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúcich Baďurovských rybníkov boli v 70 rokoch 20. storočia Bezedné jamy zasypané a dnes v týchto miestach tečie už len Starý kanál. '''Stará Morava''' Do chotára obce patrí slepé rameno rieky Moravy , ktoré sa nachádza vzdušnou čiarou cca 4,5 km severozápadne od obce Veľké Leváre. Má podobu podkovy, v najširšom mieste má rameno šírku cca 100 m, rozpätie ramien cca 600 m a susedí bezprostredne s hlavným tokom rieky Moravy. Táto lokalita bola v minulosti veľmi obľúbená. Medzi jej ramenom a riekou Morava stál pred 2. svetovou vojnou hostinec, ktorý spravovala pani Anna Tittlová. Pri hostinci na brehu rieky bol prievoz na druhú stranu do Rakúska hojne využívaný obidvomi stranami. Bolo to výletné miesto pre obyvateľov obidvoch krajín a často sa tam uskutočňovali i školské výlety detí z Malých i Veľkých Levár. Rameno Stará Morava bolo dobre zarybnené a bolo miestom častých návštev miestnych rybárov. Zarybneniu hodne napomáhalo i každoročné vylievanie rieky na jar po topení snehu v horách na severe Moravy, keď záplavy pokryli veľké územie až po priľahlé dediny a niekedy boli zatopené i časti dedín. Pred 2 sv.vojnou viedla z obce k ramenu cesta a dalo sa tam dostať i autom. Dnes je to obľúbené miesto miestnych rybárov == Významní rodáci a osobnosti == *[[Anton Štefánek]], politik a zakladateľ slovenskej sociológie *[[Ladislav Slovák]], dirigent *[[Gustav Brom|Gustav Brom (Frkal)]], kapelník, dirigent, spevák == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == *[[Abrod]] *[[Habánska kaplnka]] *[[Habánske múzeum]] *[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]] *[[Starý kanál (prítok Zohorského kanála)]] *[[Železničná stanica Veľké Leváre]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} *[http://www.velkelevare.sk Neoficiálna stránka obce Veľké Leváre] *[http://www.velkelevare.info Zoznam stránok o Veľkých Levároch] *[http://www.mkregion.sk/Malacky/vlevare/index.htm Obec Veľké Leváre] *[http://farnost.velkelevare.info Rímskokatolícka farnosť Veľké Leváre] {{Obce okresu Malacky}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Veľké Leváre| ]] [[Kategória:Obce okresu Malacky]] [[Kategória:Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry na Slovensku]] [[Kategória:Záhorie]] mqer72kd129qvmyp8hp7tauvid2sjco 0 25484 8232998 8144808 2026-06-14T00:09:52Z ~2026-34971-08 297836 /* */ 8232998 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Osuské | Iné názvy = | Obrázok = Osuské kostol 01.jpg | Popis obrázku = Kostol Všetkých svätých | Znak = Osuské obec 01.jpg | Vlajka = Osuske-senica-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Senica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | Rieka 1 = [[Brezovský potok (prítok Myjavy)|Brezovský potok]] | Zemepisná šírka = 48.624154 | Zemepisná dĺžka = 17.440763 | Nadmorská výška = 218 | Prvá zmienka = 1262 | Starosta = Anton Fiala<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 906 12 (pošta [[Hradište pod Vrátnom]]) | Kód = 504602 | EČV = SE | Predvoľba = +421-34 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.osuske.sk | Commons = Osuské | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Osušan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Osušťan}}</ref> }} '''Osuské''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Senica (okres)|okrese Senica]]. == Polohopis == Kataster obce susedí s obcami [[Jablonica]], [[Hradište pod Vrátnom]], [[Prietrž (okres Senica)|Prietrž]] a [[Hlboké]]. V katastrálnom území obce Osuské sa nachádza vodná nádrž '''VN Osuské''', ktorá spadá pod MsO Senica. Vodná plocha má rozlohu {{ha|8|m}}.<ref name="test">[http://kamnaryby.sk/trnavsky-kraj/vn-osuske/ VN Osuské], Rybárske revíry Slovenska</ref> a slúži predovšetkým na rybolov. Voda je tu čistá čo využívajú kúpajúci v letných mesiacoch. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci Osuské pochádza z roku [[1262]]. Obec Osuské sa rozprestiera na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. Pôvodná osada Ropov vznikla pravdepodobne na katastrálnom území v hone Pod kostolíkom, oproti súčasnej záhradkárskej osade Opendáky, pri rieke [[Myjava (rieka)|Myjava]]. Stála na rozmedzí terajších chotárov obcí Osuské a Prietrž na močaristej pôde. V tejto oblasti, kde má rieka Myjava plytké dno, sa často rieka vylievala zo svojho koryta. Preto sa osadníci rozhodli presťahovať na suché, vyššie položené územie. Toto územie nazvali Osušina. Bolo to asi okolo roku [[1100]]. V [[13. storočie|13. storočí]] obec patrila do majetkov rodu Kunta a pod názvom ''Oszusz'' patrila hradnému panstvu v [[Hlohovec|Hlohovci]]. Zemepánmi tu boli [[Pálfiovci]] a [[Aponiovci]]. Neskôr bola obec premenovaná. Maďarská verzia mena obce bola Aszós, Osuska a od roku [[1853]] Oszuszkó. Dnešný názov ''Osuské'' obec dostala v roku [[1920]]. K obci patria osady Ropov, Paseka a v roku [[1636]] založená osada Rásnik. Bola to pôvodne panská záhrada, ktorú za dobré služby dostal od Pálffyovcov sluha Juraj Barcaj. Obec bola rozdelená na dve časti, severná strana nazývaná aj Erdúcka patrila pod hrad [[Branč (hrad)|Branč]] a južná strana Korlátska pod hrad [[Korlátka|Korlátko]]. Každá strana mala svojho richtára i bubeníka. V roku [[1852]] mala obec 910 obyvateľov. Z toho 27 domácností bolo poddanských a 26 [[Želiar (poddanstvo)|želiarskych]]. Väčšina obyvateľstva bola rímskokatolíckeho vyznania, 40 obyvateľov bolo židovského vyznania. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z rokov [[1619]]-[[1631]]. Podľa niektorých prameňov existoval v obci kostol už v stredoveku. [[Barok]]ovo bol upravený v [[18. storočie|18. storočí]]. V interiéri sa nachádza murovaný organový chór s datovaním [[1844]]. Dva bočné [[oltár]]e, ľudové rezbárske práce, pochádzajú z konca 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = http://www.osuske.sk/view.php?nazevclanku=hist%D3ria-obce&cisloclanku=2008030004 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Osuské | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190624112813/http://www.osuske.sk/view.php?nazevclanku=hist%D3ria-obce&cisloclanku=2008030004 | dátum archivácie = 2019-06-24 }}</ref> Súčasťou zariadenia je aj kamenná baroková [[krstiteľnica]] s lupeňovou kupou z druhej polovice 18. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Kostol sa nachádza uprostred areálu cintorína so zachovanými historickými náhrobnými kameňmi. * Kaplnka [[Bartolomej (apoštol)|sv. Bartolomeja]], jednoduchá obdĺžniková stavba so sedlovou strechou z roku [[1666]]. Stavbu nechali postaviť Ján a Juraj Ďurišovci. * Socha [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], [[klasicizmus|klasicistická]] prícestná socha z roku [[1822]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2994 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Sochu dal postaviť Albert Karell. * Súsošie Kalvária z druhej polovice 18. storočia. * Socha [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]] z roku [[1867]]. Sochu dalal postaviť Juraj Lukáček. * Súsošie sv. Trojice z [[19. storočie|19. storočia]]. Sochu dali postaviť Ján Jarás s manželkou. * Osuská [[lipa]], dvestoročná lipa vysoká 23 metrov. Nachádza sa pri soche sv. Vendelína. <gallery> Súbor:Osuské kostol 03.jpg|Kostol Všetkých svätých Súbor:Osuské kostol 08.jpg Súbor:Osuské kostol 07.jpg Súbor:Osuské kaplnka 01.jpg|Kaplnka sv. Bartolomeja Súbor:Osuské stĺp 01 01.jpg|Súsošie sv. Trojice Súbor:Osuské stĺp 02 01.jpg|Súsošie Kalvária Súbor:450, Osuská lipa - socha.jpg|Socha sv. Vendelína Súbor:450, Osuská lipa - nápis na soche.jpg Súbor:450, Osuská lipa - pohľad z juhu.jpg|Osuská lipa Súbor:450, Osuská lipa - priestor pod stromom 2.jpg Súbor:450, Osuská lipa - informačná tabuľa 1.jpg|Informačná tabuľa o obci </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Emanuel Lehocký]] (* [[1876]] – † [[1930]]), [[politik]], zakladateľ Slovenskej sociálnodemokratickej strany a jej prvý predseda. Podieľal na príprave [[Martinská deklarácia|Deklarácie slovenského národa]], zvolený za člena Výkonného výboru Slovenskej národnej rady. V rokoch [[1920]] až [[1925]] bol senátorom Národného zhromaždenia ČSR. * [[Štefan Janšák]] (* [[1886]] – † [[1972]]), [[archeológ]], stavebný odborník, [[diplomat]], [[spisovateľ]] a významný štátny úradník rokoch 1918–1948, bol napr. tajomníkom Dočasnej vlády vedenej [[Vavro Šrobár|Vavrom Šrobárom]] v roku 1918, povereníkom SNR po roku 1945. === Pôsobili tu === * [[Jozef Ignác Bajza]] (* [[1755]] – † [[1836]]), [[rímskokatolícky kňaz]], spisovateľ, autor satír a epigramov, autor prvého románu v slovenčine. Pôsobil ako zastupujúci správca miestnej katolíckej fary v rokoch [[1805]]–[[1815]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Senica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osuské| ]] [[Kategória:Obce okresu Senica]] 02dydf6mvvdtte683yn1nnfljlavpd7 8232999 8232998 2026-06-14T01:12:14Z Lišiak 21212 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34971-08|~2026-34971-08]] ([[User_talk:~2026-34971-08|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8144808 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Osuské | Iné názvy = | Obrázok = Osuské kostol 01.jpg | Popis obrázku = Kostol Všetkých svätých | Znak = Osuské obec 01.jpg | Vlajka = Osuske-senica-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Senica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | Rieka 1 = [[Brezovský potok (prítok Myjavy)|Brezovský potok]] | Zemepisná šírka = 48.624154 | Zemepisná dĺžka = 17.440763 | Nadmorská výška = 218 | Prvá zmienka = 1262 | Starosta = Anton Fiala<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 906 12 (pošta [[Hradište pod Vrátnom]]) | Kód = 504602 | EČV = SE | Predvoľba = +421-34 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.osuske.sk | Commons = Osuské | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Osušťan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Osušťan}}</ref> }} '''Osuské''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Senica (okres)|okrese Senica]]. == Polohopis == Kataster obce susedí s obcami [[Jablonica]], [[Hradište pod Vrátnom]], [[Prietrž (okres Senica)|Prietrž]] a [[Hlboké]]. V katastrálnom území obce Osuské sa nachádza vodná nádrž '''VN Osuské''', ktorá spadá pod MsO Senica. Vodná plocha má rozlohu {{ha|8|m}}.<ref name="test">[http://kamnaryby.sk/trnavsky-kraj/vn-osuske/ VN Osuské], Rybárske revíry Slovenska</ref> a slúži predovšetkým na rybolov. Voda je tu čistá čo využívajú kúpajúci v letných mesiacoch. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci Osuské pochádza z roku [[1262]]. Obec Osuské sa rozprestiera na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. Pôvodná osada Ropov vznikla pravdepodobne na katastrálnom území v hone Pod kostolíkom, oproti súčasnej záhradkárskej osade Opendáky, pri rieke [[Myjava (rieka)|Myjava]]. Stála na rozmedzí terajších chotárov obcí Osuské a Prietrž na močaristej pôde. V tejto oblasti, kde má rieka Myjava plytké dno, sa často rieka vylievala zo svojho koryta. Preto sa osadníci rozhodli presťahovať na suché, vyššie položené územie. Toto územie nazvali Osušina. Bolo to asi okolo roku [[1100]]. V [[13. storočie|13. storočí]] obec patrila do majetkov rodu Kunta a pod názvom ''Oszusz'' patrila hradnému panstvu v [[Hlohovec|Hlohovci]]. Zemepánmi tu boli [[Pálfiovci]] a [[Aponiovci]]. Neskôr bola obec premenovaná. Maďarská verzia mena obce bola Aszós, Osuska a od roku [[1853]] Oszuszkó. Dnešný názov ''Osuské'' obec dostala v roku [[1920]]. K obci patria osady Ropov, Paseka a v roku [[1636]] založená osada Rásnik. Bola to pôvodne panská záhrada, ktorú za dobré služby dostal od Pálffyovcov sluha Juraj Barcaj. Obec bola rozdelená na dve časti, severná strana nazývaná aj Erdúcka patrila pod hrad [[Branč (hrad)|Branč]] a južná strana Korlátska pod hrad [[Korlátka|Korlátko]]. Každá strana mala svojho richtára i bubeníka. V roku [[1852]] mala obec 910 obyvateľov. Z toho 27 domácností bolo poddanských a 26 [[Želiar (poddanstvo)|želiarskych]]. Väčšina obyvateľstva bola rímskokatolíckeho vyznania, 40 obyvateľov bolo židovského vyznania. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z rokov [[1619]]-[[1631]]. Podľa niektorých prameňov existoval v obci kostol už v stredoveku. [[Barok]]ovo bol upravený v [[18. storočie|18. storočí]]. V interiéri sa nachádza murovaný organový chór s datovaním [[1844]]. Dva bočné [[oltár]]e, ľudové rezbárske práce, pochádzajú z konca 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = http://www.osuske.sk/view.php?nazevclanku=hist%D3ria-obce&cisloclanku=2008030004 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Osuské | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190624112813/http://www.osuske.sk/view.php?nazevclanku=hist%D3ria-obce&cisloclanku=2008030004 | dátum archivácie = 2019-06-24 }}</ref> Súčasťou zariadenia je aj kamenná baroková [[krstiteľnica]] s lupeňovou kupou z druhej polovice 18. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Kostol sa nachádza uprostred areálu cintorína so zachovanými historickými náhrobnými kameňmi. * Kaplnka [[Bartolomej (apoštol)|sv. Bartolomeja]], jednoduchá obdĺžniková stavba so sedlovou strechou z roku [[1666]]. Stavbu nechali postaviť Ján a Juraj Ďurišovci. * Socha [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], [[klasicizmus|klasicistická]] prícestná socha z roku [[1822]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2994 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Sochu dal postaviť Albert Karell. * Súsošie Kalvária z druhej polovice 18. storočia. * Socha [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]] z roku [[1867]]. Sochu dalal postaviť Juraj Lukáček. * Súsošie sv. Trojice z [[19. storočie|19. storočia]]. Sochu dali postaviť Ján Jarás s manželkou. * Osuská [[lipa]], dvestoročná lipa vysoká 23 metrov. Nachádza sa pri soche sv. Vendelína. <gallery> Súbor:Osuské kostol 03.jpg|Kostol Všetkých svätých Súbor:Osuské kostol 08.jpg Súbor:Osuské kostol 07.jpg Súbor:Osuské kaplnka 01.jpg|Kaplnka sv. Bartolomeja Súbor:Osuské stĺp 01 01.jpg|Súsošie sv. Trojice Súbor:Osuské stĺp 02 01.jpg|Súsošie Kalvária Súbor:450, Osuská lipa - socha.jpg|Socha sv. Vendelína Súbor:450, Osuská lipa - nápis na soche.jpg Súbor:450, Osuská lipa - pohľad z juhu.jpg|Osuská lipa Súbor:450, Osuská lipa - priestor pod stromom 2.jpg Súbor:450, Osuská lipa - informačná tabuľa 1.jpg|Informačná tabuľa o obci </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Emanuel Lehocký]] (* [[1876]] – † [[1930]]), [[politik]], zakladateľ Slovenskej sociálnodemokratickej strany a jej prvý predseda. Podieľal na príprave [[Martinská deklarácia|Deklarácie slovenského národa]], zvolený za člena Výkonného výboru Slovenskej národnej rady. V rokoch [[1920]] až [[1925]] bol senátorom Národného zhromaždenia ČSR. * [[Štefan Janšák]] (* [[1886]] – † [[1972]]), [[archeológ]], stavebný odborník, [[diplomat]], [[spisovateľ]] a významný štátny úradník rokoch 1918–1948, bol napr. tajomníkom Dočasnej vlády vedenej [[Vavro Šrobár|Vavrom Šrobárom]] v roku 1918, povereníkom SNR po roku 1945. === Pôsobili tu === * [[Jozef Ignác Bajza]] (* [[1755]] – † [[1836]]), [[rímskokatolícky kňaz]], spisovateľ, autor satír a epigramov, autor prvého románu v slovenčine. Pôsobil ako zastupujúci správca miestnej katolíckej fary v rokoch [[1805]]–[[1815]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Senica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osuské| ]] [[Kategória:Obce okresu Senica]] rlfgpcmzjzppcy1oknnzdfwgy40fbtf 0 25632 8232750 8220086 2026-06-13T12:07:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232750 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obecta | Názov = Fintice | Iné názvy = | Obrázok = Fintice 23 Slovakia 2.jpg | Popis obrázku = Pohľad na obec z Fintických svahov | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Fintice-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = | Rieka = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Rieka 1 = Fintický potok | Zemepisná šírka = 49.052222 | Zemepisná dĺžka = 21.284167 | Nadmorská výška = 270,6 | Prvá zmienka = 1272 | Starosta = Martin Gmitro<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 082 16 | Kód = 524395 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Obecný úrad Fintice, Grofske nádvorie 210/1, 082 16 Fintice | E-mail = oufintice@hotmail.com | Telefón = 051 / 748 10 10 | Fax = 051 / 748 10 10 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.fintice.sk | Commons = Fintice | Pôvod názvu = | Poznámky = |Najvyšší bod výška=740,0|Najnižší bod výška=254,1|Najvyšší bod=vrch Stráž}} '''Fintice''' (nárečovo ''Fincice'')<ref>{{Citácia periodika | autor = Michal Lacko, S.J. | odkaz na autora = | titul = Miestopis Slovenska za posledných sto roko | periodikum = Most | url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice | issn = | vydavateľ = Slovenský ústav | miesto = Cleveland, Ohio, U.S.A. | ročník = 11 | číslo = 3-4 | dátum = 1964 | dátum prístupu = 2025-01-11 }}</ref> sú [[obec (Slovensko)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. Chotár obce sa rozprestiera na severovýchodnom okraji [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchoviny]], na pravom brehu rieky [[Sekčov (rieka)|Sekčov]], osem kilometrov od centra [[Prešov]]a. == Polohopis == Obec sa nachádza na východe Slovenska. Na severe [[Košická kotlina|Košickej kotliny]]. Nachádza sa juhovýchodne od vrchu [[Stráž (739,6 m n. m.)|Stráž]] a východne od [[Kapušiansky hrad|Kapušianskeho hradu]]. Obec patrí do regiónu Šariš. Zo západu administratívne susedí s mestskou častou Kanaš mesta Veľký Šariš, zo severu s obcou [[Záhradné]], z východu s obcou [[Kapušany]] a z juhu s mestskou častou [[Nižná Šebastová]] mesta Prešov. === Miestne časti === ==== Gribľovec ==== Gribľovec je miestna časť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FINTICKÁ MOZAIKA, August 2016 | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1290386 | vydavateľ = Obecný úrad Fintice | dátum prístupu = 2021-05-10 }}</ref> južne od centra obce, ktorá bola dňom 30. novembra 2011 územne odčlenená od obce Kapušany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FINTICKÁ MOZAIKA, December 2011 | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1290394 | vydavateľ = Obecný úrad Fintice | dátum prístupu = 2021-05-10 }}</ref> Od severnej „hlavnej“ časti obce je oddelená riekou Sekčov a rýchlostnou cestou R4, ktorej úsek je vo výstavbe.<ref name="r1-a">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uzol: Gribľovec (9979796760) | url = https://www.openstreetmap.org/node/9979796760 | vydavateľ = openstreetmap.org | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref><ref name="r1-b">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prešovská R4 pokračuje. Začína éra II. etapy | url = https://obchadzamuzpresov.sk/presovska-r4-pokracuje-zacina-era-ii-etapy/ | autor = Národná diaľničná spoločnosť, a.s. | vydavateľ = obchadzamuzpresov.sk | dátum prístupu = 2023-09-28 }}</ref><ref name="r1-c">{{Citácia periodika | titul = Hlavné správy z 25. septembra | periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/relacia/902967/hlavne-spravy-z-25-septembra | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref> V tejto lokalite (miestne, nie administratívne ohraničenej) bol v roku 2015 vykonaný výskum na parcele jedného pozemku. Parcela ležala v mestskej časti Prešova – Nižná Šebastová blízko hranice katastra Fintíc. Najvýznamnejším nájdeným nálezom bol nález [[mazenica|mazenice]] z [[Bronzová doba|doby bronzovej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.snm.sk/swift_data/source/archeologicke_muzeum/zborniky/z27ok/7.%20Simcik%202017.pdf?5a85941968974 | vydavateľ = Slovenské národné múzeum-Archeologické múzeum | dátum prístupu = 2021-05-10 }}</ref> == Prírodné podmienky == === Podnebie === Obec podľa klimatickej klasifikácie patrí do klimaticky teplej oblasti, mierne vlhkej s chladnou zimou. Priemerná teplota v zime sa pohybuje v rozmedzí −2,5° až −5°C (v januári) a letná priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 17° – 18,5°C (v júli). Priemerné ročné zrážky sú na úrovni 600 – 800 mm/rok. Najvyššie nárazy vetra dosahujú 40 – 50 km/hod.<ref name="Pro2022az2027">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROGRAM ROZVOJA OBCE FINTICE na roky 2022-2027 | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=2318217 | dátum vydania = 2022-02-14 | dátum prístupu = 2026-02-16 | vydavateľ = Obec Fintice | miesto = Fintice }}</ref> === Vodstvo === Cez obec preteká [[Fintický potok]],<ref>{{Citácia periodika | autor = JUDr. Štefan Moyzes, v. r. | odkaz na autora = | titul = R o z h o d n u t i e predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo P – 2144/2007 zo dňa 30. 3. 2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch | periodikum = S P R A V O D A J C A ÚRADU GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY | odkaz na periodikum = | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf | issn = 1335-0447 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum = 16. 8. 2007 | dátum prístupu = 2021-07-16 }}</ref> ktorý sa v katastri obce vlieva ako pravostranný prítok do rieky [[Sekčov (rieka)|Sekčov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = prispievatelia OpenStreetMap | titul = OpenStreetMap | url = https://www.openstreetmap.org/way/586114599 | vydavateľ = openstreetmap.org | dátum prístupu = 2021-07-16 }}</ref> Záplavy sa zvyknú vyskytovať:<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Problémy po záplavách v Prešove a Finticiach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://presov.korzar.sme.sk/g/184585/problemy-po-zaplavach-v-presove-a-finticiach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-07-26 }}</ref> * pri moste cez rieku Sekčov, * pri vstupe od Prešova do centrálnej časti obce, * v zastavanej západnej časti obce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Noviny TV JOJ | url = https://videoportal.joj.sk/noviny/epizoda/90652-noviny-tv-joj | dátum vydania = 2021-07-15 | dátum prístupu = 2021-07-26 | vydavateľ = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ivan | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Fintičania sú už nervózni. Voda sa na nich valí aj dva razy ročne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/22663517/finticania-su-uz-nervozni-voda-sa-na-nich-vali-aj-dva-razy-rocne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-20 | dátum prístupu = 2021-07-26 }}</ref> ==== Inundované územia ==== * na vodnom toku rieky Sekčov – medzi Finticami, Nižnou Šebastovou a Kapušanmi.<ref name="Region_Presov"/> === Geológia === Na geologickej stavbe územia Fintíc sa podieľa útvar – [[neogén]]. Územie je tvorené dvoma litofáciami, prvú tvoria prachovce s polohami pieskovcov vstupujúce do ďalšej litofácie tvorenej prachovcami a ílovcami o hrúbke 25 m. V ich naloží západne od Fintíc vystupujú pieskovce, ktoré dosahujú hrúbku 10 m. Obec patrí do obvodu predkarpatskej flóry a v jeho rámci do fytogeografického okresu Slanské vrchy.<ref name="Pro2022az2027"/> {|class="wikitable sortable" |+ Geológia územia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Geologická mapa Slovenska M 1:50 000 | url = http://apl.geology.sk/gm50js/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = 2021-01 | dátum prístupu = 2021-06-11 | miesto = Bratislava }}</ref> |- ! Miesto ! Popis |- | obec Fintice (zastavaná časť) | prevažne [[Hlina|hlinito]]-[[kameň|kamenité]] svahoviny a [[Sutina|sutiny]] |- | širšie okolie rieky Sekčov, Gribľovec | piesčité až [[Štrk|štrkovité]] hliny |- | blízke okolie (centrálnej) obce | [[Flyš|flyšové]] striedanie pieskovcov a [[íl|ílovcov]], [[zlepence]], [[Tuf|tufy]] |} ==== Geomorfológia<ref name="Region_Presov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 UTC | miesto = Bratislava }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/ | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum aktualizácie = 2023-11-30 }}</ref> ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" !Názov geomorfologickej jednotky!!Taxonomické členenie geomorfologických jednotiek |- |Sústava||[[Alpsko-himalájska sústava]] |- |Podsústava||[[Karpaty]] |- |Provincia||[[Západné Karpaty]] |- |Subprovincia||[[Vonkajšie Západné Karpaty]] |- |Oblasť||[[Podhôľno-magurská oblasť]] |- |Celok||[[Spišsko-šarišské medzihorie]] |- |Podcelok||[[Stráže_(podcelok)|Stráže]] |} === Mineralógia === V katastri je výskyt minerálov:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ďuďa|meno=Rudolf|titul=Minerals of the world|vydavateľ=New York : Arch Cape Press : Distributed by Crown Publishers|rok=1989|url=https://archive.org/details/mineralsofworld0000duda/mode/2up?q=fintice}}</ref> {| class="wikitable" !Minerál !Chemické zloženie |- |Garronit |NaCa_2,5Al₆Si₁₀O₃₂ . 13 . 5 H₂O |- |Epistilbite |Ca₂Al₂Si₆O₁₆ . 5 H₂O |- |[[Montmorillonit]] |(Na,Ca)₀.₃₃(Al,Mg)₂(Si₄O₁₀)(OH)₂ * nH₂O |} === Hydrogeológia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hydrogeologické mapy | url = http://apl.geology.sk/hydrogeol/ | dátum prístupu = 2021-05-25 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava}}</ref> === {| class="wikitable sortable" !Umiestnenie !Litogeochémia !Popis |- |Spišsko-šarišské medzihorie |kyslé [[Vulkanit|vulkanity]] |[[Andezit|andezity]] |- |západné a južné od centra obce |piesky |vápnité íly |- |severné a východne od centra obce |pieskovce |striedanie ílovcov a pieskovcov |} === Pôdy === Na území obce prevažujú hnedé pôdy – hnedá pôda podzolová, hnedá pôda kyslá a hnedá pôda kyslá oglejená. V aluviách vodných tokov sa vyskytujú nivné pôdy. Pôdy sa vyznačujú silnou humovitosťou, silna až slabo kyslou reakciou, nízkou až stredne vysokou výmennou sorpčnou kapacitou, nenasýteným až slabo nasýteným sorpčným komplexom.<ref name="Pro2022az2027"/> === Fauna === Faunu reprezentujú najmä stavovce, pričom značná časť je ohrozená alebo chránená – napr. žaby, [[salamandra škvrnitá]], z vtáctva najmä [[sovy]] a [[dravce]], [[spevavce]], z cicavcov menšie šelmy, v okrajových častiach srnčia zver. Vyskytujú sa tu chránené živočíchy: * jašterica múrová (''Podarcis (Lacerta) muralis''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = jašterica múrová | url = https://www.biomonitoring.sk/Monitoring/MonitoringRecord/Detail/52677 | vydavateľ = biomonitoring.sk | dátum prístupu = 2023-11-28 }}</ref> * výr skalný (''Bubo bubo''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výr skalný | url = https://www.biomonitoring.sk/Monitoring/MonitoringRecord/Detail/63404 | vydavateľ = biomonitoring.sk | dátum prístupu = 2023-11-28 }}</ref> * podkovár malý (''Rhinolophus hipposideros'').<ref>{{Citácia periodika | spoluautori = Marcel Uhrín, Štefan Danko, Ján Obuch, Ivan Horáček, Samuel Pačenovský, Peter Pjenčák & Miroslav Fulík | titul = Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae) | periodikum = Acta Societatis Zoologicae Bohemicae | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 60 | číslo = 2 – 3 | strany = 264 | url = https://archive.org/details/actasocietatiszoologicaebohemicae199600602-3/page/n171/mode/2up?q=fintice | dátum prístupu = 2025-01-11 | issn = 0862-5247 | vydavateľ = Czech Zoological Socrety }}</ref> Užívateľ revíru ''Fintice'' je ''Poľovnícke združenie STRÁŽ Fintice''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register poľovných revírov | url = https://gis.nlcsk.org/registre/Zoznamy/ZoznamPolovRevirov | vydavateľ = gis.nlcsk.org | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref> [[File:Podarcis muralis near Entella river 006.jpg|thumb|right|Jašterica múrová (Podarcis (Lacerta) muralis)|Jašterica múrová<br>(''Podarcis (Lacerta) muralis'')]] [[File:Eurasian eagle-owl (44034).jpg|thumb|right|Výr skalný (Bubo bubo)|Výr skalný (''Bubo bubo'')]] [[File:Bat(20070605).jpg|thumb|right|Podkovár malý (''Rhinolophus hipposideros'')|Podkovár malý (''Rhinolophus hipposideros'')]] === Flóra === Je súčasťou:<ref name="Region_Presov"/> * [[biocentrum|biocentra]] ''Stráž'' (''jadrová zóna [[Šarišský hradný vrch|NPR Šarišský hradný vrch]]''): ** charakter: ''dubové bučiny na neovulkanitoch a xerotermné spoločenstvá'', * [[biokoridor]]a ''Sekčov'': ** charakter: ''brehové porasty a aluviálne lúky''. Územie obce spadá do obvodu predkarpatskej flóry a Slanských vrchov, čo sa najvýraznejšie prejavuje výskytom západokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev. Z rastlín sa tu vyskytuje [[kozonoha hostcová]], [[pŕhľava dvojdomá]], [[chmeľ obyčajný]], [[kostihoj lekársky]], [[pýr plazivý]], [[chren dedinský]] a iné. V lesnom komplexe sa vyskytuje [[lipnica hájna]] a [[veronika lekárska]]. Z stromov dominuje [[javor horský]], [[lipa malolistá]] a [[dub žltkastý]].<ref name="Pro2022az2027"/> Vyskytuje sa tu vzácna rastlina [[kosatec bezlistý]] uhorský (''Iris aphylla subsp. hungarica'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = kosatec bezlistý uhorský | url = https://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasPlant/Detail/92229 | vydavateľ = biomonitoring.sk | dátum prístupu = 2023-11-28 }}</ref> [[File:Iris aphylla ssp. hungarica 2016-05-09 0020.jpg|thumb|right|Kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica)|Kosatec bezlistý uhorský<br>(''Iris aphylla subsp. hungarica'')]] === Ochrana prírody === *''[[Fintické svahy]]'', územie európskeho významu, {{km2|7.465095}},<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fintické svahy | url = https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/SKUEV0322 | dátum prístupu = 2024-12-28 UTC | vydavateľ = Štatná ochranna prírody Slovenskej republiky }}</ref> *''[[Fintické svahy (prírodná rezervácia)|Fintické svahy]]'', prírodná rezervácia, {{km2|0.4133}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fintické svahy | url = https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/530 | dátum prístupu = 2024-12-28 UTC | vydavateľ = Štatná ochranna prírody Slovenskej republiky }}</ref> == Obyvateľstvo == {|style="text-align:center;vertical-align:center" class="wikitable sortable" |+ Sčítanie obyvateľov |- ! Cirkev ! 1880<ref name="1980+1910">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=d1e32d14-93b0-4a12-9dc1-eced7bec606a | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}, [https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/webpage/terms/!ut/p/z1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLPyCXA08QxwD3IO8TAwNTEz1wwkpiAJKG-AAjgZA_VFgJc7ujh4m5j4GBhY-7qYGno4eoUGWgcbGBo7GUAV4zAguztYvyI0wyDJxVAQAM2yV4w!!/dz/d5/L2dJQSEvUUt3QS80TmxFL1o2X1ZMUDhCQjFBME9SSjQwSUZDQTBCVFEzSUw2/ Podmienky použitia]</ref> ! 1910<ref name="1980+1910"/> ! 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/10278b36-c50f-40cc-9c9a-c190904705af/Tab_3_Obyv_trvalo_byvajuce_v_obciach_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_SODB_2011.pdf?MOD=AJPERES&CVID=kKC4pBd&CVID=kKC4pBd&CVID=kKC4pBd&CVID=kKC4pBd | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}, [https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/webpage/terms/!ut/p/z1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLPyCXA08QxwD3IO8TAwNTEz1wwkpiAJKG-AAjgZA_VFgJc7ujh4m5j4GBhY-7qYGno4eoUGWgcbGBo7GUAV4zAguztYvyI0wyDJxVAQAM2yV4w!!/dz/d5/L2dJQSEvUUt3QS80TmxFL1o2X1ZMUDhCQjFBME9SSjQwSUZDQTBCVFEzSUw2/ Podmienky použitia]</ref> ! 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fintice | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0417524395/OB# | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum prístupu = 2025-09-12 }}</ref> |- | Rímskokatolícka c. | 640 | 835 | 1663 | 1807 |- | Gréckokatolícka c. | 25 | 22 | 43 | 118 |- | Pravoslávna c. | | | 7 | 14 |- | Evanjelická cirkev a. v. | 24 | | 8 | 26 |- | Židovské | 6 | 8 | | 1 |- | Reformovaná kresťanská c. | | | 1 | |- | Cirkev československá husitská | | | 1 | |- | Cirkev Ježiša Krista<br>svätých neskorších dní | | | 1 | |- |Kresťanské zbory | | | |2 |- |Apoštolská cirkev | | | |4 |- |Cirkev bratská | | | |4 |- |Budhizmus | | | |1 |- |Ostatné a nepresne určené kresťanské cirkvi | | | |2 |- |ad hoc hnutia | | | |5 |- | iné | | | 10 | 2 |- | žiadne | | | 40 | 173 |- | nezistené | | | 57 | 7 |- ! Spolu ! 695 ! 865 ! 1831 ! 2167 |} == Náboženstvo a vierovyznanie == === Zvyky === * Pôstny spev pri kríži.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dudová-Bašistová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Fintičania uchovali málo známy zvyk pôstnych spevov pri kríži | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/8156916/finticania-uchovali-malo-znamy-zvyk-postnych-spevov-pri-krizi.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2016-03-24 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gavurová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = " PRIŠĽI ZME POZDRAVIC TEN KRIŠ SVATI " PÔSTNE DUCHOVNÉ SPEVY LAIKOV VO FINTICIACH | url = https://www.academia.edu/35768690/_PRI%C5%A0%C4%BDI_ZME_POZDRAVIC_TEN_KRI%C5%A0_SVATI_P%C3%94STNE_DUCHOVN%C3%89_SPEVY_LAIKOV_VO_FINTICIACH | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Rímskokatolícka cirkev === Dňa 25. 5. 2006 bola obec zasvätená [[Nepoškvrnené Srdce Panny Márie|Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Farský úrad Fintice | titul = LITURGICKÝ PROGRAM NA 8. TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ | url = https://www.fintice.sk/files/2026-05-25-135918-LP_na_8_tyzden_cezrocne_obdobie.pdf | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2026-05-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260526070422/https://www.fintice.sk/files/2026-05-25-135918-LP_na_8_tyzden_cezrocne_obdobie.pdf | dátum archivácie = 2026-05-26 }}</ref> ==== Farnosť ==== Obec je samostatnou farnosťou s farským kostolom „Navštívenie Panny Márie“ s [[Apsida (architektúra)|apsidou]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História a pamiatky | url = https://www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorá patrí do dekanátu ''Prešov - východ'' a do ''Košickej arcidiecézy''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Orsigo | titul = Dekanát Prešov - východ | url = https://schematizmus.abuke.sk/dekanaty/detail/13/presov-vychod | vydavateľ = schematizmus.abuke.sk | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref> Odpust je k sviatku [[Návšteva preblahoslavenej Panny Márie]] (2. júl).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Farský úrad Fintice | titul = LITURGICKÝ PROGRAM NA 13. TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=2074260 | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2024-07-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240702113100/https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=2074260 | dátum archivácie = 2024-07-02 }}</ref> Výročie posviacky chrámu je každoročne 17. novembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Farský úrad Fintice | titul = LITURGICKÝ PROGRAM na 31. týždeň v Cezročnom období | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=2309211 | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2024-11-09 }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku 1961 sa filiálka Fintice, patriaca do farnosti obce Nižná Šebastová, pričlenená ku farnosti Záhradné. Dňa 1. júla 2002 sa osamostatnila na samostatnú farnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Obec Záhradné | titul = Historický vývoj | url = https://www.obeczahradne.sk/zivot-v-obci/farnost/historicky-vyvoj/ | vydavateľ = obeczahradne.sk | dátum prístupu = 2021-05-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210512085141/https://www.obeczahradne.sk/zivot-v-obci/farnost/historicky-vyvoj/ | dátum archivácie = 2021-05-12 }}</ref> ==== Spoločenstva ==== * ''eRko Fintice'' – pre deti,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = eRko Fintice | url = https://erko.sk/erko-fintice/ | vydavateľ = erko.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="phsr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Fintice | url = https://www.fintice.sk/oznamy/program-hospodarskeho-a-socialneho-rozvoja-obce-fintice-0.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2021-05-26 }}</ref> * ružencové bratstvo s 11 aktívnymi ružami (stav ku 12. 01. 2025),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LITURGICKÝ PROGRAM NA 1. TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=2162646 | vydavateľ = Rímskokatolícka farnosť Návštevy Panny Márie | dátum vydania = 2025-01-13 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DMC.sk - Archív podujatí Dominikánskeho mariánskeho centra | url = https://stare.dmc.sk/spravy/2011/06.html | vydavateľ = stare.dmc.sk | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref> ** opätovne obnovené od 8. 12. 1996,<ref>Svätý ruženec: formačno-informačný mesačník. Košice: Dominikánske mariánske centrum Salve, 1997, 0(1), p. [20]. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:c3dc0bd2-4a84-4599-a7ae-3e424b171706</ref> * spoločenstvo rodín (Nepoškvrnené Srdce Panny Márie).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rodinné večeradlá | periodikum = Fatima | odkaz na periodikum = | url = https://www.maria.sk/sites/default/files/Fatima_c.%204_R.2008.pdf | issn = | vydavateľ = Informačník Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie | miesto = | dátum = | ročník = 2008 | číslo = 4 | strany = | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref> ==== Rehole ==== * Premonštrátske terciátske stredisko:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mužské rehole | url = https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/muzske-rehole | dátum prístupu = 2023-11-29 | vydavateľ = Košická arcidiecéza }}</ref> ** kaplnka: Nepoškvrnené Srdce Panny Márie (od 18. 07. 1998),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Farnosti a filiálky | url = https://schematizmus.abuke.sk/farnosti/detail/100/fintice | dátum prístupu = 2023-11-29 | vydavateľ = Košická arcidiecéza }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Schemantizmus 2011 | url = http://www.ke-arcidieceza.sk/wp-content/uploads/2011/03/schematizmus-2011.pdf | vydavateľ = ke-arcidieceza.sk | dátum prístupu = 2024-12-16 UTC }}</ref> ** stredisko Panny Márie Kráľovnej a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]],<ref name="KN_2013_32">Katolícke noviny: tradičné noviny moderného kresťana. Bratislava: Katolícka akcia na Slovensku, 2013, 128(32), p. [23]. ISSN 0139-8512. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:aec120d1-95cb-4256-9d8e-2ca8f03182ca</ref> ** odpust: spomienka Panny Márie Kraľovnej (22. augusta),<ref name="KN_2013_32"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopisy svätých | url = https://www.zivotopisysvatych.sk/panna-maria-kralovna/ | vydavateľ = zivotopisysvatych.sk | dátum prístupu = 2026-01-04 }}</ref> ** terciálny rád sv. [[Norbert z Xantenu|Norbert]]a,<ref name="KN_2013_32"/> ** rektori: *** do r. 2002: P. Tarzícius Ján Krstiteľ Gajdoš, OPraem.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gajdoš, Tarzícius Ján, OPraem | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=gajdostarziciusjanopraem | vydavateľ = knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2024-12-16 UTC }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Orsigo | titul = Zomrel p. Tarzícius Ján Krstiteľ Gajdoš, OPraem | url = https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/zomrel-p-tarzicius-jan-krstitel-gajdos-opraem | vydavateľ = ke-arcidieceza.sk | dátum prístupu = 2024-12-16 UTC }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel rektor III. rádu sv. Norberta a kanonik Tarzícius Ján Krstiteľ Gajdoš | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240819039 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-08-19 | dátum prístupu = 2024-12-16 UTC | miesto = Bratislava }}</ref> *** od r. 2002.: Šebastián Jaroslav Gajdoš, OPraem.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gajdoš, Šebastián Jaroslav, OPraem | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=gajdossebastianjaroslavopraem | dátum prístupu = 2024-12-16 UTC | vydavateľ = Košická arcidiecéza }}</ref> === Gréckokatolícka cirkev === Jurisdikčne patrí pod ''Farnosť [[Fulianka]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Farnosť: Fulianka | url = https://www.grkatpo.sk/farnost/fulianka/ | vydavateľ = grkatpo.sk | dátum prístupu = 2025-05-26 }}</ref> == Dejiny == Podľa archeologických nálezov žili v tejto oblasti ľudia [[bukovohorská kultúra|bukovohorskej kultúry]] v období neolitu. Z neskoršieho obdobia sa tu našli stopy po osídlení [[Badenská kultúra|badenskej kultúry]] (napr. archaická keramika)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horváthová | meno = Eva | priezvisko2 = Šimčík | meno2 = Peter | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší horizont badenskej kultúry na príklade nálezov z Fintíc (okr. Prešov) | periodikum = Študijné zvesti, archeologického ústavu slovenskej akadémie vied | odkaz na periodikum = | rok = 2024 | ročník = 71 | číslo = 1 | strany = | url = https://archeol.sav.sk/files/SZ_71-1-2024_na-web.pdf | dátum prístupu = 2025-06-12 | issn = 0560-2793 }} (Pozn. „3598 cal BC – 3102 cal BC“)</ref> a [[Halštatská kultúra|halštatskej kultúry]]. Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1272]] v donácií od kráľa [[Štefan V. (Uhorsko) |Štefana V.]] veliteľom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf | vydavateľ = nhe.ktfke.sk | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 2021-04-26 | miesto = Ružomberok | jazyk = sk }}</ref> Jánovi a Štefanovi synom grófa ''Bied''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Evangelisches Unter-Realgymnasium A.B. und Damit Verbundene Lehranstalten | odkaz na autora = | titul = Programm des Evangelischen Unter-Realgymnasium A.B. und der Damit Verbundenen Lehranstalten in Sächsisch-Regen (am Schlusse des Schuljahres ...) | url = https://www.google.sk/books/edition/Programm_des_Evangelischen_Unter_Realgym/tCudnmWi9IIC | vydavateľ = | dátum vydania = 1871 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Predtým boli jeho obyvateľmi pohraničníci v kráľovských službách a v tom čase sa tam pravdepodobne nachádzala strážna veža. Kostol a kňaz menom Pavol sa už spomínajú v pápežskom desiatkovom súpise vypracovanom medzi rokmi [[1332]] a [[1337]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavol(Fintice,1332) | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=pavol1332fintice | vydavateľ = knihydominikani.sk }}</ref> V r. [[1427]] bolo napočítaných 50 portov platiacich dane. [[Gotika|Gotický]] kaštieľ dal postaviť majiteľ rodiny Fintai. V r. [[1493]] sa v listine opäť spomína dedinský farár. V 40. rokov 16. storočia [[sejba|sialo]] vo Finticiach mesto Košice.<ref>Magdoško, D. (2022) “Samospráva mesta Košice v stredoveku,” Zenodo (CERN European Organization for Nuclear Research). CERN European Organization for Nuclear Research.</ref> Koncom [[16. storočia|16. storočia]] vlastnili majetok rod Darholciovcov, ktorí kaštieľ prestavali v [[renesancia|renesančnom]] slohu. Vymretím rodu Darholc v r. [[1662]] sa stal majetkom rodu Pethő. Začiatkom 18. storočia získali panstvo Dessewffyovci, a v tom čase už v obci fungoval mlyn. V r. [[1787]] v 80 domoch žilo 573 obyvateľov, väčšinou zemanov. V r. [[1797]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O škole | url = https://zsfintice.edupage.org/about/?subpage=1 | vydavateľ = zsfintice.edupage.org }}</ref> už fungovala katolícka škola v obci. Na konci 18. storočia o ňom [[András Vályi]] napísal:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vályi | meno = András | titul = Magyar Országnak leírása I–III | url = http://mek.oszk.hu/14500/14515/ }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FINTA. Fintitze. | url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyarorszag-leirasa-valyi-andras-B764D/f-B83EC/finta-fintitze-B84B8/ | vydavateľ = arcanum.com | dátum prístupu = 2024-05-07 | jazyk = hu }}</ref> :{| role="presentation" class="wikitable mw-collapsible innercollapse mw-collapsed" |„''FINTA. Fintitze. Slovenská obec v Šarišskej župe, zem vo vlastníctve grófa Desőfyho, predtým ho vlastnil Darholtz Fintai, jeho obyvatelia sú katolíci, leží na prvej míle hradskej ceste z Prešova do Bardejova, s krásne ozdobeným kaštieľom. Hraničné kopcovité svahy produkujú rôzne druhy plodín, vrátane obilia v hojnosti, a iné rôznorodo-výborne, prvý základný ročník.''” (preklad z maďarčiny) |- |„''FINTA. Fintitze. Tót falu Sáros Vármegyében, földes Ura Gróf Desőfy Uraság, az előtt Fintai Darholtz birtokában vala, lakosai katolikusok, fekszik Eperjestől egy mértföldnyire az Ország úttyában, melly Bártfa felé vezet, és az Uraságnak szép kastéllyával díszesíttetik. Határbéli földgye minden veteményt, ’s gabonát is bőven terem, ’s más javai is külömbfélék, első Osztálybéli.''” |} V r. [[1828]] mala obec 112 domov a 833 obyvateľov. Domáci sa zaoberali poľnohospodárstvom a lesnými prácami. [[Elek Fényes]] vo svojom zemepisnom slovníku vydanom v [[1851]] píše o obci takto:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fényes | meno = Elek | titul = Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik | url = https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyarorszag-geografiai-szotara-fenyes-elek-BABC3/ }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finta, (Fincice) | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/ValyiFenyes-orszagleirasok-81A15/fenyes-elek-magyarorszag-geographiai-szotara-84F88/f-85A5B/finta-fincice-85B06/ | vydavateľ = arcanum.com | dátum prístupu = 2024-05-07 | jazyk = hu }}</ref> :{| role="presentation" class="wikitable mw-collapsible innercollapse mw-collapsed" |„''Finta, (Fincice), slovenská obec, v Šarišskej župe, 1 míľu severovýchodné od Prešova: 834 kat., 12 evanj., 1 reform. obyv. Pekný viacposchodový kaštieľ. Kožená továreň, ktorá vyrába veľmi pre ľudí atraktívne kabáty. Pás lesa. Chov dojníc. F. u. Gr. Dessewffy Sámuel.''“ (preklad z maďarčiny) |- | „''Finta, (Fincice), tót falu, Sáros vmegyében, Eperjeshez éjszak-keletre 1 mfld: 834 kath., 12 evang., 1 ref. lak. Szép emeletes kastély. Bőrgyár, melly igen kapós portékákat készít. Derék erdő. Tehenészet. F. u. gr. Dessewffy Sámuel.''” (originál) |} Teľacia, kravská a hovädzia koža sa vyrábala na tzv. ruskú juchtu a na podražkovinu. Vlastníkom [[Manufaktúra (história)|manufaktúry]] bol gróf Desewffy.<ref>ČAPLOVIČ, Ján, Viera URBANCOVÁ a Miroslav CIPÁR. O Slovensku a Slovákoch. Bratislava: Tatran, 1975, p. 124. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:9c5af018-7106-415a-9936-9f36cabdf086</ref> ''„Pôvodne bola založená (roku 1812) v Sabolčskej stolici, no pre nedostatok vody sa presťahovala sem. Vyrábalo sa v nej sedem rôznych druhov kože, ktorá sa predávala na jarmokoch v Debrecíne, v stálych skladoch v Košiciach a Pešti, ako aj priamo na mieste rôznym obuvníkom, sedlárom, remenárom, taškárom 221 a pod. Výroba bola sústredená do jednej veľkej budovy, ktorá bola dlhá 25 [[siaha|siah]]. Bolo tu miesto pre prácu 12—18 tovarišov a viacerých nádenníkov, ktorí ročne spracovali 6500 koží rôzneho druhu.“''<ref>ŠPIESZ, Anton, Katarína HORVÁTHOVÁ a Slovenská akadémia vied. Manufaktúrne obdobie na Slovensku: 1725-1825. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1961, p. 200. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:deb93e79-345e-45b1-bf7b-365b56130011</ref> V diele ''Słownik geograficzny Królestwa Polskiego'' vydanom v r. 1880 sa píše:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Słownik geograficzny Królestwa Polskiego | url = https://wikisource.org/wiki/Page:PL_S%C5%82ownik_geograficzny_Kr%C3%B3lestwa_Polskiego_i_innych_kraj%C3%B3w_s%C5%82owia%C5%84skich._T._2.djvu/390 | dátum vydania = 1880 | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = pl }}</ref> :{| role="presentation" class="wikitable mw-collapsible innercollapse mw-collapsed" |'''Fincice''', ''Finczyce'', maďarsky Finta, obec v Šarišskej župe (Uhorsko), katolícky filiálny kostol, veľa hospodárskych budov. Továreň na kvalitné a odolné kože, hospodárska usadlosť, rozsiahle lesy, poľnohospodárstvo, 652 m². (preklad z poľštiny) |- |'''Fincice''', ''Finczyce'', węg. ''Finta'', wieś w hr. szaryskiem (Węg.), kościół filialny katol, wiele budynków gospodarczych. Fabryka dobrych trwałych skór, folwark, obszerne lasy, uprawa roli, 652 mk. ''H. M.'' (originál) |} Pred r. [[1920]] patrilo do okresu Prešov a do [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župy]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ]], dvojpodlažná trojtraktová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika s dvoma bočnými krídlami, z prvej tretiny [[17. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=a19e825e-1709-49de-9bc8-b036d741307c&cHash=459b9329def8f6dfd1ca2a5ce46f14f8 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Pôvodnými majiteľmi kaštieľa bola rodina Darholcz de Finta. Od roku [[1720]] sú majiteľmi kaštieľa Dessewffyovci. [[Barok]]ovými úpravami prešiel v rokoch [[1750]] – [[1755]]. V [[19. storočí]] prešiel úpravami. Na prízemí kaštieľa sú renesančné valené [[klenba|klenby]], na poschodí sú miestnosti zaklenuté českými plackami so štukovými dekormi. Nachádza sa tu erbová sála rodu Dessewffy z roku [[1863]] s valenou klenbou s [[luneta]]mi, na ktorej sú nástenné maľby od Mórica Horowitza, zobrazujúce históriu rodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaštieľ | url = https://www.kastielskapekaren.sk/kastiel | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Kaštieľ Fintice | miesto = | jazyk = }}</ref> Okolo kaštieľa sa nachádza zachovaný súbor hospodárskych budov. Kaštieľ je chodbou prepojený s priľahlým kostolom. Chodba má barokové klenby so štukovou výzdobou. Fasády kaštieľa sú hladké, na prízemí s oknami so šambránami s pásikmi. Vstupný [[portál]] je má kamenné ostenie s reliéfnymi girlandami a maskarónmi v supraporte. Centrálny blok kaštieľa je krytý manzardovou strechou, bočné krídla valbovými strechami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fintice | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/fintice | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V areáli kaštieľa sa nachádzajú hospodárske stavby ako je koniareň, voliareň<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=f708ecc0-f477-4f1e-a6e1-4bac01aeda12&cHash=c3800163005eec67d2657bdada1577bb | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> a priechodná stavba – spojovacie krídlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=e12ce0f5-84b8-4241-82b7-413a055e0205&cHash=f9bccc880324b7be7c598f1c4e32a89e | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Pri kaštieli sa taktiež nachádza fragment krajinárskeho parku z 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=16f05b5f-e152-4d9b-8c6c-5fd81bb2c1a0&cHash=9d691abce4521a8436c8bf20880a98e7 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Fintice13Slovakia7.JPG|Renesančný kaštieľ Súbor:Fintice13Slovakia10.JPG Súbor:Fintice13Slovakia1.JPG Súbor:Fintice13Slovakia4.JPG|Hospodárske budovy kaštieľa Súbor:Fintice13Slovakia6.JPG|Detail portálu </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol navštívenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1754]] – 1755.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=b87226a3-69f9-41d4-a7e7-0511ef4d7e63&cHash=0191a646237103e3429e424d2275a27b | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Podvežie kostola je prepojené chodbou s objektom kaštieľa. Stojí na mieste staršieho kostola. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a presbytérium [[koncha|konchou]]. Na klenbách sú [[rokoko]]vé štukatúry. Nachádza sa tu hodnotný rokokový mobiliár. Hlavný [[oltár]] je stĺpová architektúra ukončená baldachýnom s kniežacou korunou a centrálnym obrazom Navštívenia Panny Márie, lemovaný sochami [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]] a [[Ladislav I. (Uhorsko)|sv. Ladislava]] v interkolumniách. Po stranách svätostánku sú umiestnené sochy anjelov. Ľavý bočný oltár je zasvätený [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckému]], a tvorí zároveň [[kazateľnica|kazateľnicu]]. Na dorzálnej doske je obraz svätca lemovaný sochami [[Apoštol Peter|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]]. Pravý bočný oltár je zasvätený [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefovi pestúnovi]]. Všetky tri oltáre pochádzajú z rovnakého obdobia, od jednej dielne. [[Krstiteľnica]] je tvorená sochami anjelov nesúcimi nádobu s vrchnákom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fintice – Kostol navštívenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/fintice-kostol-navstivenia-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[empora|empore]] je umiestený jednomanuálový [[organ]] od firmy Rieger z roku [[1911]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fintice | url = https://organy.hc.sk/organ/476-jednomanualovy-organ-s-pedalom?first=all&obec=Fintice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Organy a organári na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené maľovanými [[pilaster|pilastrami]] a oknami s polkruhovým záklenkom a šambránami s klenákmi. Nad nimi sú umiestnené kruhové okienka so šambránami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a reliéfnym rastlinným motívom vo vlyse a barokovou helmicou s laternou. Južný [[edikula|edikulový]] portál má v supraporte reliéfne vázy a centrálne umiestnený erb Dessewffyovcov. <gallery> Súbor:Kostol Fintice.jpg|Kostol navštívenia Panny Márie Súbor:Fintice13Slovakia16.JPG Súbor:Slovakia Fintice 4.JPG Súbor:Fintice13Slovakia19.JPG Súbor:Fintice13Slovakia20.JPG|Detail portálu </gallery> === Turizmus === * ''Galéria a múzeum ľudového umenia v obci Fintice:''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Galéria a múzeum | url = https://www.fintice.sk/galeria-a-muzeum.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2021-05-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Slovenské národné múzeum | titul = Múzejné zariadenia | url = https://www.snm.sk/swift_data/source/odborna_verejnost/muzejne_zariadenia/muzejne%20zariadenia%20web_21042021.xlsx | vydavateľ = snm.sk | dátum prístupu = 2021-05-04 }}</ref> ** vznikla v r. 2014,<ref name="Pro2022az2027"/> ** expozície venované:<ref name="Pro2022az2027"/> ***Jozefovi Kolarčíkovi-Fintickému, východoslovenskému národopisnému zberateľovi, *** šľachtickým rodom vo Finticiach, *** archeológii a života Fintičanov, ** uchováva takmer 100 kuchynských receptov spísaných pred viac ako 80 rokmi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, Diana Murdziková | odkaz na autora = | titul = Múzeum ľudovej kultúry opatruje recept na tradičnú veľkonočnú dobrotu | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/04/muzeum-ludovej-kultury-opatruje-recept-na-tradicnu-velkonocnu-dobrotu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-04-02 | dátum prístupu = 2024-03-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> **zbierka starých porcelánových bábik,<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Celé roky zbiera starožitnosti, darovala ich múzeám | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/22920616/cele-roky-zbiera-starozitnosti-darovala-ich-verejnym-instituciam.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2025-11-02 }}</ref> * Sýpka Fintice:<ref>https://facebook.com/people/S%C3%BDpka-Fintice/100069608303059/</ref> ** vystavená zbierka vzácneho porcelánu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko v obrazoch | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14130/408228 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-06-18 | dátum prístupu = 2025-08-11 }}</ref> ** nález neolitickej zrnotierky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dudová-Bašistová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Fintičania opravujú sýpku, narazili na jedinečný nález | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/7996931/finticania-opravuju-sypku-narazili-na-jedinecny-nalez.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2015-09-13 | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref> * Kaštieľska pekáreň:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jeleňová | meno = Daša | titul = Pekáreň vo fintickom kaštieli znovu pečie chlieb aj vďaka PSK | url = https://www.obecne-noviny.sk/clanky/pekaren-vo-fintickom-kastieli-znovu-pecie-chlieb-aj-vdaka-psk | vydavateľ = obecne-noviny.sk | dátum vydania = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> ** autentická podoba z pred 300 rokov, ** baroková zážitková dielňa s pekárňou, ** umiestnená v priestoroch denného stacionára. * ''Obecné kultúrne stredisko obce Fintice''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kultúrne stredisko | url = https://www.fintice.sk/kulturne-stredisko.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2021-05-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register organizácií | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/z1/jZBNT4NAEIZ_iweu7Cwf3cXbVsMWA5WV7EL3YmiDlLRAAyh_XyRNjIli5zbJ876TeZBGGdJN_lGV-VC1TX6e9p1evaowpus1ZkCxIhD4iXCEjDAXLkpn4IGzjUNCABpyFwK2kS-esG1gNtK35OGPYXBbfgHQy_Up0jPChBBJqBRwZfkQ2JjDVkoAn1yBpRf_O_KEdLWvzfFQm2A6BLueR2BFPGp59pdi1uxtWiLdFW9FV3TmezeZPw7Dpb83wIBxHM2ybctzYR7a2oDfIse2H1D2k0RJf0K7SRD5FvQsJAUmo0ixLcfwaM0GF4FLLWUGVVyndKDx6e4TigvWUA!!/#Z7_VLP8BB1A0OQU80AUMMVANG10D2 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum prístupu = 2021-05-04 | miesto = Bratislava }}</ref> === Pravidelné udalosti === * Fincicka zabijačka,<ref name="Pro2022az2027"/> * „Fincicki jurmak“<ref name="Pro2022az2027"/> (slov. Fintický jarmok), *„Finta v kotlíku“ (v sobotu okolo 25. augusta).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finta v kotlíku - Pozvánka | url = https://www.fintice.sk/oznamy/-finta-v-kotliku--pozvanka.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2025-08-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dudová-Bašistová | meno = Mária | titul = Varia celé Fintice: Obľúbená súťaž Finta v kotlíku priniesla jedlá z maďarského dvora i slovenskej zabíjačky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://vychod.sme.sk/c/23210232/varia-cele-fintice-oblubena-sutaz-finta-v-kotliku-priniesla-jedla-z-madarskeho-dvora-i-slovenskej-zabijacky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-29 | dátum prístupu = 2025-08-24 }}</ref> === Kultúra a folklór === ==== Tance ==== V 20. storočí boli vo Finticiach tance: ''Krucena'', ''Koleso'', ''Košický verbunk'', ''Čerana'', ''Ceperka'', ''Šariskú karičku'', ''Medvecka'', ''Čardas'' a chorovod ''Hoja ďunďa''.<ref>Hudba, spev, tanec: časopis hudobných, speváckych a tanečných krúžkov. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1967, 17(2), p. 49. ISSN 0441-3873. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:6d05e955-c97b-46ff-9ea8-fe147f11c611</ref> Vo Finticiach sa tancuje takzvaná „polka valašským skokom“. Tzv. „''Hopspolka''“ „sa polka valaským skokom mení až vo zvláštny valaský skok zanožovaný, tancuje sa v otvorenom držaní a len smerom dopredu /bez krútenia/.“<ref>ZÁLEŠÁK, Cyril. Prehľad slovenských ľudových tancov. Bratislava: Osvetový ústav, 1971, p. 35. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:41f73bd0-b50a-4b85-a1de-ea3be7b35a23</ref> ==== Piesne ==== Z obce pochádza ľudová pieseň ''„Ej, hoscina, hoscina…“''.<ref>GUZOVÁ-BECKOVÁ, Janka, Pavol TONKOVIČ, Šimon JUROVSKÝ a Janko MATUŠKA. Spevy nášho ľudu: 180 piesní. Bratislava: Slovenské hudobné vydavateľstvo, 1951, p. 192. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:6b1e34b2-222e-49bf-b461-47affa6740e0</ref> ==== Spolky a združenia ==== * ''Občianske združenie FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania'' – k 18. 08. 2023 vydaných minimálne 65 literárnych diel,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.myface.land/o-nas | vydavateľ = myface.land | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydavateľstvo OZ FACE | url = https://www.martinus.sk/l?producers&#x5B;0&#x5D;=288459 | vydavateľ = martinus.sk | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref> * mužská spevácka skupina ''Čomovare'',<ref name="Ч">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FINTICKÁ MOZAIKA | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1290386 | vydavateľ = fintice.sk | dátum vydania = August 2016 | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dudová-Bašistová | meno = Mária | titul = V Prešove mali premiéru folklórne talenty regiónu | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/8213536/v-presove-mali-premieru-folklorne-talenty-regionu.html | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = 2016-07-07 | dátum prístupu = 2023-09-25 | miesto = Košice }}</ref> * ženská spevácka skupina ''Fincičanky'' (prípadne ''Fincičanki'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok Fincičanki | url = https://www.fintice.sk/spolok-fincicanki.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref><ref name="Ч"/> ** vznikla v r. 2015.<ref name="Pro2022az2027"/> * Medzi rokmi 1996 a 2018 tu pôsobil ''Mužský spevácky zbor CESTA'', ktorý mal v repertoári cca 160 piesni, väčšinou náboženských, ale aj vlasteneckých, či ľudových.{{Bez citácie}} === Film === V obci sa natáčali nasledovné filmy:<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Frank | meno = Michal | titul = Dangl čaká s pokorou, Zimková má nasledovníčky. Láskyplná komédia Kavej divákov očarila | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23355725/dangl-caka-s-pokorou-zimkova-ma-nasledovnicky-laskyplna-komedia-kavej-divakov-ocarila.html | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2024-07-11 | dátum prístupu = 2024-07-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Pásla kone na betóne | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | url = https://www.csfd.sk/film/29191-pasla-kone-na-betone/zaujimavosti/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-12 }}</ref> * [[Kavej]] (2024), * [[Pásla kone na betóne]] (1982). == Školstvo == V obcí sídli ''Základná škola s materskou školou'', ktorá v aktuálnej forme vznikla v roku 01.09.2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY | titul = Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: štátne základné školy a štátne špeciálne základné školy, elokované pracoviská) | url = https://www.cvtisr.sk/buxus/docs/JH/stat_zs.pdf | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum vydania = november 2020 | dátum prístupu = 2021-04-26 | miesto = Bratislava }}</ref> a navštevuje ju 250 detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O škole | url = https://zsfintice.edupage.org/about/ | vydavateľ = zsfintice.edupage.org | dátum prístupu = 2023-06-08 }}</ref> a tiež ''Cirkevná materská škola sv. Márie Goretti'' zriadená 01.09.2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY | titul = Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: cirkevné školy a školské zariadenia ) | url = https://www.cvtisr.sk/buxus/docs/JH/cirkevne_sasz.pdf | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum vydania = november 2020 | dátum prístupu = 2021-04-26 | miesto = Bratislava }}</ref> V obci je tiež „Školský klub detí ako súčasť Základnej školy s materskou školou“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY | titul = Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: štátne školské kluby detí ) | url = https://www.cvtisr.sk/buxus/docs/JH/stat_skd.pdf | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum vydania = november 2020 | dátum prístupu = 2021-04-26 | miesto = Bratislava }}</ref> a ''Elokované pracovisko ako súčasť Základnej umeleckej školy Jána Pöschla.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY | titul = Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, (časť: štátne základné umelecké školy ajazykové školy, elokované pracoviská) | url = https://www.cvtisr.sk/buxus/docs/JH/stat_zus.pdf | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum vydania = november 2020 | dátum prístupu = 2021-04-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Doprava == Obcou prechádza cesta III. triedy č. 3431, ktorej správcom je [[Prešovský samosprávny kraj]] a ktorá spája obec: od juhu s Nižnou Šebastovou (časť [[Prešov|Prešova]]) a od severu s obcou Záhradné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = | url = https://www.cdb.sk/files/galleries/mapy-podla-spravcov-ck/suc-psk_po.jpg | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2021-04-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210426173109/https://www.cdb.sk/files/galleries/mapy-podla-spravcov-ck/suc-psk_po.jpg | dátum archivácie = 2021-04-26 }}</ref> Poľné cesty vedú do obce [[Kapušany]] a mestských časti [[Surdok]] (Prešov) a Kanaš ([[Veľký Šariš]]). Obec obsluhujú: * prímestské spoje spoločnosti ''Dopravný podnik mesta Prešov'' (spojmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 60. výročie premávky MHD do Fintíc | url = https://www.dpmp.sk/info-60-vyrocie-premavky-mhd-do-fintic-1202.html | vydavateľ = dpmp.sk | dátum prístupu = 2024-05-07 }}</ref> od 4. septembra 1949): ** linka č. 21,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Mesta Prešov Trasy liniek | url = https://www.dpmp.sk/trasy-liniek | vydavateľ = dpmp.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-08 UTC | miesto = | jazyk = }}</ref> ** školský spoj E,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŠKOLSKÉ SPOJE PLATNÉ OD 8. 1. 2023 | url = https://www.dpmp.sk/_uploads/files/07c252ffd3.pdf | vydavateľ = Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-08 UTC | miesto = | jazyk = }}</ref> * a medzimestský spoj spoločnosti ''Slovenská autobusová doprava Prešov'': ** linka č. 707438 Prešov – Fintice – Terňa, Hradisko/Veľký Slivník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.sad-po.sk/linky/707438_20230401.pdf | vydavateľ = sad-po.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-08 UTC | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230528081108/https://www.sad-po.sk/linky/707438_20230401.pdf | dátum archivácie = 2023-05-28 }}</ref> Cez obec prechádza „KARPATSKÁ CYKLOTRASA medzinárodná trasa č. 015 červená“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cykloturistika | url = http://www.sekcovtopla.sk/cykloturistika/ | vydavateľ = sekcovtopla.sk | dátum prístupu = 2021-04-27 }}</ref> V južnej časti obce je vo výstavbe úsek severného obchvatu mesta Prešov – rýchlostná cesta [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]] Prešov, Sever – Kapušany.<ref name="r1-a"/><ref name="r1-b"/><ref name="r1-c"/> == Priemysel a služby == V r. 2021 bola obec elektrifikovaná, plynofikovaná, s verejným vodovodom, ale bez verejnej kanalizácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fintice | url = https://www.scitanie.sk/moja-obec/SK0417524395 | vydavateľ = scitanie.sk | dátum prístupu = 2023-09-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Fintice | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1290379 | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2023-09-28 }}</ref> Na celom území obce je pokrytie všetkých mobilných operátorov. Obec má vybudované verejné osvetlenie a miestny rozhlas.<ref name="Pro2022az2027"/> V obci malo ku dňu 18. 9. 2023 sídlo 49 obchodných subjektov<ref>1. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = https://orsr.sk/hladaj_sidlo.asp?ULICA=&CISLO=&OBEC=Fintice&SID=0&R=on&STR=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum prístupu = 2023-06-08 }}</ref> a 29 prevádzkarní so živnostenským oprávnením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhľadávanie v živnostenskom registri | url = https://www.zrsr.sk/ | vydavateľ = zrsr.sk | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref> Územím prechádza vysokotlakové plynové potrubie ''VTL DN 100/300 PN 4,0 MPa Prešov – Fintice- Kapušany – Lipníky – hranica okresu Vranov nad Topľou''.<ref name="Region_Presov"/> === Priemysel === * Kameňolom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vadium-IT, s.r.o.; | odkaz na autora = | titul = Sortiment vyrábaný v kameňolome Fintice | url = https://www.ekoprim.sk/clanok/21/sortiment_vyrabany_v_kamenolome_fintice.html | vydavateľ = ekoprim.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable center" |+ Ťažba<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hlavný banský úrad | titul = SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2020 | url = https://www.hbu.sk/files/documents/spravy/2020/sprava_2020_hbu.pdf | dátum prístupu = 2023-06-08 | vydavateľ = www.hbu.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hlavný banský úrad | titul = SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2021 | url = https://www.hbu.sk/files/documents/spravy/2021/sprava_2021_hbu.pdf | dátum prístupu = 2023-06-08 | vydavateľ = www.hbu.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hlavný banský úrad | titul = SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2022 | url = https://www.hbu.sk/files/documents/spravy/2022/hbu_rocna-sprava_2022.pdf | dátum prístupu = 2024-10-01 | vydavateľ = www.hbu.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hlavný banský úrad | titul = SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2023 | url = https://www.hbu.sk/files/documents/spravy/2023/hbu_rocna-sprava-2023.pdf | dátum prístupu = 2024-10-10 UTC | vydavateľ = www.hbu.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hlavný banský úrad | titul = SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2024 | url = https://www.hbu.sk/files/documents/spravy/2024/hbu_rocna-sprava_2024.pdf | dátum prístupu = 2024-07-06 | vydavateľ = www.hbu.sk }}</ref> !Miesto!!Materiál!!2016!!2017!!2018!!2019!!2020!!2021!!2022!!2023!!2024 |- |DP Fintice||andezit 2,49||197,68 kt||189,11 kt||199,16 kt||15,117 kt||192,08 kt||193 kt||195 kt||198 kt||196 kt |- |DP Fintice||andezit 2,62||4,44 kt||56,285 kt||30,15 kt||181,23 kt||107 kt||68 kt||105 kt||147 kt||75 kt |- style="font-style:italic" |colspan="2"|Spolu||202,12 kt||245,395 kt||229,31 kt||196,347 kt||299,08 kt||261 kt||300 kt||345 kt||271 kt |} === Služby === *Pobočka [[Slovenská pošta|Slovenskej pošty]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = Slovenská pošta | dátum prístupu = 2021-05-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = POŠTA FINTICE - oznámenie trvalej zmeny hodín pre verejnosť | url = https://www.fintice.sk/oznamy/posta-fintice-oznamenie-trvalej-zmeny-hodin-pre-verejnost-.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum vydania = 2021-02-26 | dátum prístupu = 2021-05-17 }}</ref> * Dom smútku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dom smútku | url = https://www.fintice.sk/oznamy/dom-smutku.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14 UTC | miesto = | jazyk = }}</ref> * denný stacionár,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Denný stacionár | url = https://www.fintice.sk/denny-stacionar.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref> * reštaurácia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FINTICKÁ MOZAIKA, DECEMBER 2023 | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1973501 | vydavateľ = Obecný úrad Fintice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2024-01-02 | dátum prístupu = 2024-01-10 | miesto = Fintice }}</ref> * kozmetika,<ref name="oznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = P o z v á n k a | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1607289 | vydavateľ = fintice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14 UTC | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211214003427/https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1607289 | dátum archivácie = 2021-12-14 }}</ref> * kaderníctvo,<ref name="oznam"/> * kvetinárstvo,<ref name="oznam"/> * Hostinec pod strážom Michal Lapoš,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=36&V=A | vydavateľ = zrsr.sk | dátum prístupu = 2021-06-03 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fotogaléria | url = https://www.fintice.sk/fotogaleria-3/mid/432864/ma0/65178/.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2021-06-03 }}</ref> * dobrovoľný hasičský zbor,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DHZ Fintice | url = https://www.facebook.com/DHZ.Fintice/?locale=sk_SK | vydavateľ = facebook.com | dátum prístupu = 2023-06-09 CEST }}</ref> * zberný dvor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zberný dvor | url = https://www.fintice.sk/oznamy/zberny-dvor.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2025-07-01 }}</ref> == Šport == === Futbal === V obci je ''Obecný športový klub Fintice'', ktorý vznikol 7. 6. 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový klub | url = https://www.fintice.sk/futbalovy-klub.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2021-05-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Slovenský športový portál | odkaz na autora = https://sport.iedu.sk/ | titul = Obecný športový klub Fintice | url = https://sport.iedu.sk/Company/Company/13799 | vydavateľ = sport.iedu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> a hraje v nasledujúcich súťažiach (stav k [[september|septembru]] [[2023]]): {|class="wikitable sortable" |- ! Skupina ! Vek hráčov |- | PRÍPRAVKA U11 ObFZ PREŠOV<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OŠK Fintice | periodikum = | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/osk-fintice/tim/42579/hraci/?partId=&sutaz=5ed64ea4de07959dc5cf958f | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Športnet, s.r.o. | miesto = | dátum = 2023 | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref>||style="text-align:center"|do 11 rokov |- | 3. LIGA MLADŠÍ ŽIACI U13 ObFZ PREŠOV<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OŠK Fintice | periodikum = | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/osk-fintice/tim/42577/hraci/?partId=&sutaz=5ed64db7de07959dc5cf9425 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Športnet, s.r.o. | miesto = | dátum = 2023 | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref>||style="text-align:center"|do 13 rokov |- | 4. LIGA ŽIACI ObFZ PREŠOV<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OŠK Fintice | periodikum = | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/osk-fintice/tim/42576/hraci/?partId=&sutaz=5ed64bfdde07959dc5cf912f | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Športnet, s.r.o. | miesto = | dátum = 2023 | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref>||style="text-align:center"|do 15 rokov |- | IV.liga-SD-U19-sk.Š-VsFZ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OŠK Fintice | periodikum = | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/osk-fintice/tim/40861/hraci/?partId=&sutaz=5ebd20722c23e8f498726444 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Športnet, s.r.o. | miesto = | dátum = 2023 | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref>||style="text-align:center"|do 19 rokov |- | Slovnaft Cup<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OŠK Fintice | periodikum = | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/osk-fintice/tim/40862/hraci/?partId=&sutaz=5ee78b02de07959dc505106c | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Športnet, s.r.o. | miesto = | dátum = 2023 | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref>||style="text-align:center"|– |- | IV.liga Sever dospelí VsFZ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OŠK Fintice | periodikum = | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/osk-fintice/tim/40862/hraci/?partId=&sutaz=5eba62fe2c23e8f4986f3d5e | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Športnet, s.r.o. | miesto = | dátum = 2023 | dátum prístupu = 2023-09-18 }}</ref>||style="text-align:center"|– |} === Iné === * dostupný tenisový kurt,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TENIS – tenisový kurt | url = https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1505915 | vydavateľ = fintice.sk | dátum prístupu = 2021-05-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210517183457/https://www.fintice.sk/download_file_f.php?id=1505915 | dátum archivácie = 2021-05-17 }}</ref> * ''Prešovský kynologický klub PAC'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=m62wYx9MWimUvv%2fFq44ntOsC9Z1jB1hwU9DD%2fZP8Ag9s%2bsyXP4jgIDX%2bIg7npwMR | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2021-05-17 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20210517183452/https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=m62wYx9MWimUvv/Fq44ntOsC9Z1jB1hwU9DD/ZP8Ag9s%2BsyXP4jgIDX%2BIg7npwMR | dátum archivácie = 2021-05-17 }}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Samuel Dessewffy]] (* [[1711]] – † [[1776]]), predstaviteľ obce, neskôr kráľovský poradca, podžupan a župan; šľachtic, barón (od r. [[1756]]), gróf (od r. [[1775]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Samuel | autor = Bruss | titul = PAVOL DESSEWFFY (1839 – 1912) A JEHO POZOSTALOSŤ | url = https://tripolitana.sk/wp-content/uploads/2019/12/zbornik.vnutro-1.pdf | vydavateľ = tripolitana.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-26 | miesto = Prešov | jazyk = 2019 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačová | meno = Monika | autor = | titul = | url = https://www.obecmarhan.sk/Dokumenty/Dejiny_Dessewffy.pdf | vydavateľ = obecmarhan.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pôsobili tu === * [[Jozef Kolarčík |Jozef Kolarčík-Fintický]] (* [[1899]] – † [[1961]]), [[učiteľ]], [[folkloristika|folklorista]], etnograf a zberateľ == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Fintice]] * [[Fintické svahy]] * [[Fintické svahy (prírodná rezervácia)]] == Literatúra a rozhlas == === Periodika === * [https://www.fintice.sk/finticka-mozaika-0.html FINTICKÁ MOZAIKA] – obecné noviny. === Televízne relácie === * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia slovenských obcí (Fintice) | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/15603 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-08-09 | dátum prístupu = 2025-08-11 }} === Rozhlasové relácie === *{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dedovizeň - TV program - STVR | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/17400/367995 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-10-27 | miesto = Bratislava }} * [https://www.stvr.sk/radio/archiv/1577/2491189 Zahrajte mi túto], [[STVR]], 13. 02. 2025 – v čase 36:20 až 41:55 je nahrávka folkloristickej družiny z r. [[1951]]. === Knihy === * {{Citácia knihy | priezvisko = Semanová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Dušenková | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Z histórie Fintíc slovom a obrazom : vydané pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o obci Fintice | vydanie = | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Fintice | rok = 1997 | počet strán = 87 | url = | isbn = 80-967756-8-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Gavurová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Zo všetkého zostanú len spomienky... : nevyrozprávaná história obce Fintice | vydanie = prvé | vydavateľ = FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania | miesto = Fintice | rok = 2018 | počet strán = 305 | url = | isbn = 978-80-89763-29-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Gavurová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Dialekt ako prejav identity | vydanie = prvé | vydavateľ = FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania | miesto = Fintice | rok = 2021 | počet strán = 232 | url = | isbn = 978-80-89763-62-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}<!-- Recenzia a dôvod prečo tu: https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2022/2/SR-2022_2.pdf --> === Študijné analýzy === * Švaňa, Kamil. Krešáková, Lenka. [https://www.archeologickemuzeum.sk/archaeological-museum/the-journal-on-line/2024-1/speculatores-de-fyntha-obydlie-vojenskych-strazcov-vo-finticiach Speculatores de Fyntha – Obydlie vojenských strážcov vo Finticiach?] (Zborník Slovenského národného múzea CXVIII, Archeológia 34, 2024, 303–324) * {{Citácia periodika | priezvisko = Slančová | meno = Daniela | titul = Hľadanie („obyčajného“) človeka v jazyku a v jazykovede | periodikum = Jazyk a jazykoveda v pohybe | url = https://www.juls.savba.sk/attachments/pub_jazyk_a_jazykoveda_v_pohybe/jazyk_a_jazykoveda_v_pohybe.pdf#page=145 | issn = 1789-3976 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | dátum = 2008 | dátum prístupu = 2023-01-10 }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Gavurová | meno = Miroslava | titul = ĽÚBOSTNÉ A EROTICKÉ MOTÍVY V NÁREČOVÝCH PIESŇOVÝCH TEXTOCH Z OBCE FINTICE V REGIÓNE ŠARIŠ | periodikum = Király Péter 100 (tanulmánykötet Király Péter tiszteletére II.) | odkaz na periodikum = | url = http://real.mtak.hu/104781/1/Kiraly2CC2019.pdf | issn = 1789-3976 | vydavateľ = ELTE BTK Szláv Filológiai Tanszék | miesto = Budapest | dátum = 2019 | dátum prístupu = 2023-10-26 }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Kopčáková | meno = Slávka | titul = Hudobnokultúrne dedičstvo v okolí Prešova. Beethoven a Fintice – príbeh historickej domnienky | periodikum = Jazyk a kultúra | url = https://www.ff.unipo.sk/jak/2_2010/kopcakova.pdf | issn = 1338-1148 | vydavateľ = Lingvokulturologické a prekladateľsko-tlmočnícké centrum excelentnosti pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove | ročník = 2010 | číslo = 2 | dátum prístupu = 2023-01-03 }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Košuth | meno = Marian | titul = {{Tooltip|Mineral composition of xenoliths from the Fintice andesite quarry|Preklad: Minerálne zloženie xenolitov z andezitového lomu Fintice}} | periodikum = Mineralia Slovaca | odkaz na periodikum = | url = https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/MS_2000_32_3.pdf | issn = 0369-2086 | vydavateľ = Geocomplex, a. s., Bratislava | dátum = 2000 | dátum prístupu = 2023-11-29 }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://fintice.biblib.sk/ Obecná knižnica Fintice]{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.youtube.com/watch?v=YP8-UZbV0C4 Oživené pamiatky]– dokument o erbovej sále kaštieľa * [https://www.dpmp.sk/info-60-vyrocie-premavky-mhd-do-fintic-1202.html 60. výročie premávky MHD do Fintíc] * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1709/417433 Zvony nad krajinou] – Zvukový miestopis Slovenska: Fintice (vysielané 3. 4. 2016) {{Obce okresu Prešov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Fintice]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] d4r4xo7k7f1tr66qepryzrpf51bgr7k 0 25691 8232763 8205056 2026-06-13T13:13:00Z Cisker1 267728 8232763 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Terňa | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Terna 1.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Terna-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti =Babin Potok, Hradisko | Rieka = Ternianka | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.1112 | Zemepisná dĺžka = 21.2376 | Nadmorská výška = 380 | Prvá zmienka = 1310 | Starosta = Juraj Senderák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 082 67 | Kód = 525294 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = | E-mail = obec@terna.sk | Telefón = 051/4595221 | Fax = 051/4595221 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.terna.sk | Commons = Terňa | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Terňa''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. == Polohopis == Obec Terňa sa nachádza 19 km severne od okresného mesta [[Prešov]], v doline miestneho potoka [[Ternianka]]. Kataster obce leží na rozhraní troch geomorfologických celkov: [[Spišsko-šarišské medzihorie|Spišsko-šarišského medzihoria]], [[Beskydské predhorie|Beskydského predhoria]] a [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchoviny]], v tesnej blízkosti geomorfologického celku [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Kataster Terne susedí s katastrami miestnych častí (bývalých obcí) [[Hradisko (Terňa)|Hradisko]], [[Babin Potok (Terňa)|Babin Potok]] a obcí [[Hubošovce]], [[Gregorovce]], [[Záhradné]] a [[Mošurov]]. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške {{mnm|380}} Najčlenitejšou časťou katastra je J - JV, kde sa nachádza najnižšie položené miesto katastra {{mnm|320}} (miesto, kde potok [[Ternianka]] opúšťa kataster) a zároveň aj najvyššie položené miesto - [[Lysá Stráž]] ({{mnm|696}}). Súvislý lesný porast sa nachádza len v severnej a južnej časti. == Dejiny == Obec je prvýkrát písomne doložená v roku [[1259]], keď [[Belo IV.]] daroval zem Therne, ktorá patrila ku kráľovskému [[Šarišský hrad|hradu Šariš]], poľskému rytierovi Adamovi za služby preukázané v bojoch s Tatármi. Viacerí historici sa však domnievajú, že listina je s najväčšou pravdepodobnosťou [[Falzifikát|falzum]], ktoré bolo dodatočne vydané, aby Jakub, Adamov syn, mal doklad o vlastníckom práve. V roku [[1310]] Jasovský konvent potvrdil výmenu majetkov dediny Terňa, kde sa spomína, že Terňa bola dedičným majetkom zemanov Tekulovcov a potok ju rozdeľoval na dve majetkové časti, ktoré si dovtedajší vlastníci vymenili. V písomnostiach zo 14.-16. stor. sa vyskytuje pod názvom Terne, čo bol už maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Terňa. Slovenský názov je odvodený od slova tŕnie, v šarišskom nárečí. Názov Terňa nemá znaky charakteristické pre názvy zemianskych osád a dedín vzniknutých v [[13. storočí]]. Sídlisko ani názov teda nevznikli z iniciatívy zemanov Tekulovcov, ktorí boli pravdepodobne maďarského pôvodu a ktorým dedina patrila dedične už v 13. storočí. Na základe uvedených geografických, historických a jazykovedných poznatkov a vývoja osídlenia najbližšieho okolia možno konštatovať, že Terňa bola najstaršou slovansko-slovenskou dedinou v údolí [[Ternianka|Ternianky]], jestvujúcou pred 11. prípadne 9. storočím. Predpokladá sa taktiež aj, že obyvatelia Terne vybudovali, udržiavali a využívali slovanské hradisko na južnom výbežku [[Čergov (pohorie)|Čergovského pohoria]] pred 11. resp. 12. stor. V 30. rokoch 14. storočia v tunajšom kostole pôsobil farár Kosmas, gotický kostol nebol prvým, ale skôr nasledovným miestnym kostolom. Gotický kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]] bol postavený z iniciatívy zemanov Tekulovcov a po prestavbách stojí dodnes. Jedna vetva Tekulovcov sa v Terni usadila a jej názov od [[14. storočie|14. stor.]] používali v prídomku. Z iniciatívy Tekulovcov vzniklo začiatkom 14. storočia taktiež aj nové sídlisko, ktoré dostalo názov Kysterne (Malá Terňa), ktoré zaniklo na prelome 15. a 16. storočia a nové na ňom nevzniklo. Ternianske poddanské domácnosti okrem richtárovej boli zdanené v roku [[1427]] daňou kráľovi od 12 [[Porta (daňová jednotka)|port]], takže Terňa bola stredne veľkou dedinou. Neskôr sa postupne všetky sedliacke domácnosti odsťahovali a časť opustených polí neskôr zabrali zemania. Okolie Terne bolo v minulosti husto osídlené, pri Terni sa nachádzali osady resp. dediny Kľačany (Kelechen), Nagyfalu (Kapus Nagyfalu), Sthephlaka, Rakoš a Šalgov, ktoré v priebehu 15. storočia zanikli. V roku [[1600]] malo sídlisko okolo 10 obývaných poddanských domov a zemianských kúrií, kostol a faru.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Šariša | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Košice | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | rok = 1990 | isbn = 80-85174-03-0 | počet strán = 513 | strany = 326{{--}}327 }}</ref> V 18. storočí cez Terňu viedla mýtna cesta na [[Bardejov]] a Komárnik. V 19. stor. tu bol kameňolom. V roku [[1958]] bolo založené JRD.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = III | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1978 | počet strán = 532 | strany = }}</ref> 25. 6. [[1991]] [[Vláda Slovenskej republiky]] schválila pričlenenie obcí Babin Potok a Hradisko k obci Terňa. == Symboly obce == Obec má erb, vlajku a pečať. Vo svojom erbe má zobrazenú postavu sv. Kataríny Alexandrijskej. Erb má v modrom štíte striebornú vľavo pootočenú zlatovlasú zlato-korunovanú kráľovnú - svätú Katarínu - v striebornom, zlato prepásanom rúchu, ľavicou držiacu zlatý sklonený meč, pred ňou sprava zlaté zlomené koleso. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Sídlisko z [[bronzová doba|doby bronzovej]], archeologická lokalita. Lokalita doposiaľ nebola systematicky skúmaná a nie je prezentovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=3403ea9b-77e0-4aa2-ac0f-48f08e2ac796 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Zaniknutý hrádok, archeologická lokalita z [[13. storočia]]. Lokalita nie je prezentovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=8c5d3b5e-36cc-473a-abee-86605d47c012&cHash=58373d131c4f98f46883a64f65f43e0d | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> <gallery> Villages14Slovakia375.JPG|Archeologická lokalita sídliska a hrádku Villages14Slovakia381.JPG Villages14Slovakia384.JPG Villages14Slovakia383.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová pôvodne [[stredovek]]á- [[Gotická architektúra|gotická]] stavba s južnou kaplnkou, polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, najneskôr z [[15. storočia]]. V druhej polovici [[16. storočí]] vzniklo polygonálne [[renesancia|renesančné]] presbytérium. V roku [[1736]] prešiel [[barok]]ovou úpravou, keď bola pristavaná južná [[kaplnka]] s polkruhovým záverom a západná veža. Rozšírený bol v roku [[1948]], keď pribudli bočné prístavby veže z oboch strán a kaplnka bola rozšírená východným smerom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Terňa – Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/terna-kostol-sv-katariny-alexandrijskej | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Presbytérium je zaklenuté [[luneta|lunetovou]] [[klenba|klenbou]], loď valenou klenbou so styčnými lunetami a kaplnka valenou klenbou. Zariadenie je novodobé. Fasády kostola sú po novodobých úpravách hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža bola pôvodne členená [[pilaster|pilastrami]], zachovali sa len reliéfne hlavice a korunná rímsa s terčíkom s maľovanými hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Terna13Slovakia.JPG|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej Súbor:Terna13Slovakia5.JPG Súbor:Terna13Slovakia7.JPG|Epitaf Bornemisovcov na fasáde kostola </gallery> * [[Kaštieľ]], jednopodlažná pôvodne renesančná dvojtraktová stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z polovice [[17. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=10e99253-09bf-4632-b3ec-eecca73d4a3a&cHash=b3ad3b5e6a9b1dd0ab20d5d7804a4b1b | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> V druhej polovici [[18. storočia]] bol prefasádovaný v duchu [[rokoko|rokoka]] a bol doplnený južný trojosový [[rizalit]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Terňa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/terna | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kaštieľa sú členené oknami so šambránami s páskou a rímsovými suprafenestrami. Okná [[Rizalit|rizalitu]] lemovaného [[Pilaster|pilastrami]] majú segmentovú rímsovú suprafenestru. Objekt je krytý manzardovou strechou. <gallery> Terna13Slovakia1.JPG|Renesančný kaštieľ Terna13Slovakia2.JPG Terna13Slovakia3.JPG </gallery> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v časti Hradisko, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s južnou bočnou kaplnkou, polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 80. rokov 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=21aeed41-522e-41c8-850c-631ada795b13&cHash=491c2ff7e0c1756aa8ff982168955cd9 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> Pôvodne mal kostol aj severnú bočnú kaplnku, tá však zanikla. Loď je zaklenutá pruskými klenbami, presbytérium českou plackou. Nachádza sa tu trojetážový [[ikonostas]] z konca 18. storočia s rokokovými prvkami. V južnej kaplnke je umiestnené [[tabernákulum]] s reliéfom kalicha z rovnakého obdobia ako ikonostas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hradisko (Terňa) – Chrám Nanebovzatia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/hradisko-terna-chram-nanebovzatia-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády chrámu sú hladké, s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Južná kaplnka má nárožné skosenia, ukončená je taktiež ihlancovou helmicou. <gallery> Villages14Slovakia369.JPG|Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky Villages14Slovakia370.JPG Villages14Slovakia371.JPG Villages14Slovakia368.JPG Villages14Slovakia366.JPG </gallery> == Osobnosti obce == * František Splényi (1731-1795) - biskup a univerzitný profesor * Emil Fenyvesi (1859-1924) - herec == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Prešov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Terňa| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] 2fw3k0hbd4m8sq1bie6m7o9jen7baha 8232767 8232763 2026-06-13T13:23:23Z Cisker1 267728 pravopis 8232767 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Terňa | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Terna 1.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Terna-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti =Babin Potok, Hradisko | Rieka = Ternianka | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.1112 | Zemepisná dĺžka = 21.2376 | Nadmorská výška = 380 | Prvá zmienka = 1310 | Starosta = Juraj Senderák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 082 67 | Kód = 525294 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = | E-mail = obec@terna.sk | Telefón = 051/4595221 | Fax = 051/4595221 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.terna.sk | Commons = Terňa | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Terňa''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. == Polohopis == Obec Terňa sa nachádza 19 km severne od okresného mesta [[Prešov]], v doline miestneho potoka [[Ternianka]]. Kataster obce leží na rozhraní troch geomorfologických celkov: [[Spišsko-šarišské medzihorie|Spišsko-šarišského medzihoria]], [[Beskydské predhorie|Beskydského predhoria]] a [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchoviny]], v tesnej blízkosti geomorfologického celku [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Kataster Terne susedí s katastrami miestnych častí (bývalých obcí) [[Hradisko (Terňa)|Hradisko]], [[Babin Potok (Terňa)|Babin Potok]] a obcí [[Hubošovce]], [[Gregorovce]], [[Záhradné]] a [[Mošurov]]. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške {{mnm|380}} Najčlenitejšou časťou katastra je J - JV, kde sa nachádza najnižšie položené miesto katastra {{mnm|320}} (miesto, kde potok [[Ternianka]] opúšťa kataster) a zároveň aj najvyššie položené miesto - [[Lysá Stráž]] ({{mnm|696}}). Súvislý lesný porast sa nachádza len v severnej a južnej časti. == Dejiny == Obec je prvýkrát písomne doložená v roku [[1259]], keď [[Belo IV.]] daroval zem ''Therne'', ktorá patrila ku kráľovskému [[Šarišský hrad|hradu Šariš]], poľskému rytierovi Adamovi za služby preukázané v bojoch s Tatármi. Viacerí historici sa však domnievajú, že listina je s najväčšou pravdepodobnosťou [[Falzifikát|falzum]], ktoré bolo dodatočne vydané, aby Jakub, Adamov syn, mal doklad o vlastníckom práve. V roku [[1310]] Jasovský konvent potvrdil výmenu majetkov dediny Terňa, kde sa spomína, že Terňa bola dedičným majetkom zemanov Tekulovcov a potok ju rozdeľoval na dve majetkové časti, ktoré si dovtedajší vlastníci vymenili. V písomnostiach zo 14.-16. stor. sa vyskytuje pod názvom ''Terne'', čo bol už maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Terňa. Slovenský názov je odvodený od slova tŕnie, v šarišskom nárečí. Názov Terňa nemá znaky charakteristické pre názvy zemianskych osád a dedín vzniknutých v [[13. storočí]]. Sídlisko ani názov teda nevznikli z iniciatívy zemanov Tekulovcov, ktorí boli pravdepodobne maďarského pôvodu a ktorým dedina patrila dedične už v 13. storočí. Na základe uvedených geografických, historických a jazykovedných poznatkov a vývoja osídlenia najbližšieho okolia možno konštatovať, že Terňa bola najstaršou slovansko-slovenskou dedinou v údolí [[Ternianka|Ternianky]], jestvujúcou pred 11. prípadne 9. storočím. Predpokladá sa taktiež aj, že obyvatelia Terne vybudovali, udržiavali a využívali slovanské hradisko na južnom výbežku [[Čergov (pohorie)|Čergovského pohoria]] pred 11. resp. 12. stor. V 30. rokoch 14. storočia v tunajšom kostole pôsobil farár Kosmas, gotický kostol nebol prvým, ale skôr nasledovným miestnym kostolom. Gotický kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]] bol postavený z iniciatívy zemanov Tekulovcov a po prestavbách stojí dodnes. Jedna vetva Tekulovcov sa v Terni usadila a jej názov od [[14. storočie|14. stor.]] používali v prídomku. Z iniciatívy Tekulovcov vzniklo začiatkom 14. storočia taktiež aj nové sídlisko, ktoré dostalo názov ''Kysterne'' (Malá Terňa), ktoré zaniklo na prelome 15. a 16. storočia a nové na ňom nevzniklo. Ternianske poddanské domácnosti okrem richtárovej boli zdanené v roku [[1427]] daňou kráľovi od 12 [[Porta (daňová jednotka)|port]], takže Terňa bola stredne veľkou dedinou. Neskôr sa postupne všetky sedliacke domácnosti odsťahovali a časť opustených polí neskôr zabrali zemania. Okolie Terne bolo v minulosti husto osídlené, pri Terni sa nachádzali osady resp. dediny Kľačany (Kelechen), Nagyfalu (Kapus Nagyfalu), Sthephlaka, Rakoš a Šalgov, ktoré v priebehu 15. storočia zanikli. V roku [[1600]] malo sídlisko okolo 10 obývaných poddanských domov a zemianskych kúrií, kostol a faru.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Šariša | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Košice | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | rok = 1990 | isbn = 80-85174-03-0 | počet strán = 513 | strany = 326{{--}}327 }}</ref> V 18. storočí cez Terňu viedla mýtna cesta na [[Bardejov]] a Komárnik. V 19. stor. tu bol kameňolom. V roku [[1958]] bolo založené JRD.<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = III | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1978 | počet strán = 532 | strany = }}</ref> 25. 6. [[1991]] [[Vláda Slovenskej republiky]] schválila pričlenenie obcí Babin Potok a Hradisko k obci Terňa. == Symboly obce == Obec má erb, vlajku a pečať. Vo svojom erbe má zobrazenú postavu sv. Kataríny Alexandrijskej. Erb má v modrom štíte striebornú vľavo pootočenú zlatovlasú zlato-korunovanú kráľovnú - svätú Katarínu - v striebornom, zlato prepásanom rúchu, ľavicou držiacu zlatý sklonený meč, pred ňou sprava zlaté zlomené koleso. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Sídlisko z [[bronzová doba|doby bronzovej]], archeologická lokalita. Lokalita doposiaľ nebola systematicky skúmaná a nie je prezentovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=3403ea9b-77e0-4aa2-ac0f-48f08e2ac796 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Zaniknutý hrádok, archeologická lokalita z [[13. storočia]]. Lokalita nie je prezentovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=8c5d3b5e-36cc-473a-abee-86605d47c012&cHash=58373d131c4f98f46883a64f65f43e0d | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> <gallery> Villages14Slovakia375.JPG|Archeologická lokalita sídliska a hrádku Villages14Slovakia381.JPG Villages14Slovakia384.JPG Villages14Slovakia383.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová pôvodne [[stredovek]]á- [[Gotická architektúra|gotická]] stavba s južnou kaplnkou, polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, najneskôr z [[15. storočia]]. V druhej polovici [[16. storočí]] vzniklo polygonálne [[renesancia|renesančné]] presbytérium. V roku [[1736]] prešiel [[barok]]ovou úpravou, keď bola pristavaná južná [[kaplnka]] s polkruhovým záverom a západná veža. Rozšírený bol v roku [[1948]], keď pribudli bočné prístavby veže z oboch strán a kaplnka bola rozšírená východným smerom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Terňa – Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/terna-kostol-sv-katariny-alexandrijskej | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Presbytérium je zaklenuté [[luneta|lunetovou]] [[klenba|klenbou]], loď valenou klenbou so styčnými lunetami a kaplnka valenou klenbou. Zariadenie je novodobé. Fasády kostola sú po novodobých úpravách hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža bola pôvodne členená [[pilaster|pilastrami]], zachovali sa len reliéfne hlavice a korunná rímsa s terčíkom s maľovanými hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Terna13Slovakia.JPG|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej Súbor:Terna13Slovakia5.JPG Súbor:Terna13Slovakia7.JPG|Epitaf Bornemisovcov na fasáde kostola </gallery> * [[Kaštieľ]], jednopodlažná pôvodne renesančná dvojtraktová stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z polovice [[17. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=10e99253-09bf-4632-b3ec-eecca73d4a3a&cHash=b3ad3b5e6a9b1dd0ab20d5d7804a4b1b | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> V druhej polovici [[18. storočia]] bol prefasádovaný v duchu [[rokoko|rokoka]] a bol doplnený južný trojosový [[rizalit]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Terňa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/terna | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kaštieľa sú členené oknami so šambránami s páskou a rímsovými suprafenestrami. Okná [[Rizalit|rizalitu]] lemovaného [[Pilaster|pilastrami]] majú segmentovú rímsovú suprafenestru. Objekt je krytý manzardovou strechou. <gallery> Terna13Slovakia1.JPG|Renesančný kaštieľ Terna13Slovakia2.JPG Terna13Slovakia3.JPG </gallery> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v časti Hradisko, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s južnou bočnou kaplnkou, polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 80. rokov 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=21aeed41-522e-41c8-850c-631ada795b13&cHash=491c2ff7e0c1756aa8ff982168955cd9 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> Pôvodne mal kostol aj severnú bočnú kaplnku, tá však zanikla. Loď je zaklenutá pruskými klenbami, presbytérium českou plackou. Nachádza sa tu trojetážový [[ikonostas]] z konca 18. storočia s rokokovými prvkami. V južnej kaplnke je umiestnené [[tabernákulum]] s reliéfom kalicha z rovnakého obdobia ako ikonostas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hradisko (Terňa) – Chrám Nanebovzatia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/hradisko-terna-chram-nanebovzatia-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády chrámu sú hladké, s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Južná kaplnka má nárožné skosenia, ukončená je taktiež ihlancovou helmicou. <gallery> Villages14Slovakia369.JPG|Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky Villages14Slovakia370.JPG Villages14Slovakia371.JPG Villages14Slovakia368.JPG Villages14Slovakia366.JPG </gallery> == Osobnosti obce == * František Splényi (1731-1795) - biskup a univerzitný profesor * Emil Fenyvesi (1859-1924) - herec == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Prešov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Terňa| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] r38qbkir92t60xi0gcll6bt55vz8iz6 0 26460 8232811 7419073 2026-06-13T17:00:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232811 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Heckert GNU white.svg|thumb|[[Logo]] projektu GNU, nakreslil [[Etienne Suvasa]]. ''Pakôň sa usmieva, čím vyjadruje spokojnosť s doterajšou prácou, ale stále hľadí do diaľky.'']] {{Operačné systémy}} '''GNU''' je slobodný [[operačný systém]] v neustálom vývoji. GNU je rekurzívna skratka pre „GNU Nie je Unix“ (angl. „'''GNU's Not Unix'''“). '''Projekt GNU''' založil [[Richard Stallman]] v roku [[1983]]. Prívlastok „slobodný“ znamená, že užívatelia ho môžu kopírovať, meniť a distribuovať bez akýchkoľvek obmedzení. Pozri: [[Slobodný softvér]], [[GNU General Public License]]. GNU je unixový operačný systém. Takýto systém sa skladá z jadra OS a obslužných programov. Najznámejšie jadro, ktoré používa nástroje projektu GNU, je [[Linux (jadro)|Linux]], a systém na ňom založený sa nazýva [[GNU/Linux]] alebo len Linux. == História GNU == [[Richard Stallman]] predstavil projekt GNU verejnosti po prvýkrát [[27. september|27. septembra]] [[1983]] na diskusných skupinách [[newsgroup]] [[net.unix-wizards]] a [[net.usoft]]. Práce na projekte začal [[5. január]]a [[1984]], keď opustil [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]], kde pracoval. Urobil tak, aby si univerzita nemohla nárokovať jeho dielo. V roku [[1985]] [[Richard Stallman|Stallman]] založil neziskovú organizáciu [[Free Software Foundation]] (FSF). Krátko potom napísal dokument „[[GNU Manifesto]]“, v ktorom vysvetľuje dôvody nutnosti vzniku slobodného operačného systému. Do roku [[1990]] FSF hlavne zamestnávala programátorov, ktorých platila za tvorbu slobodného softvéru. Časom sa k projektu začalo pridávať mnoho jednotlivcov a firiem, preto FSF už softvér nevyvíja. V roku [[1989]] [[Richard Stallman]] uverejnil prvú verziu [[GNU General Public Licence]] (Všeobecná Verejná Licencia). Richard Stallman vedel, že slobodný softvér je ľahko zraniteľný. GNU potreboval niečo ako bol „[[Copyright]]“. Verejná licencia [[GNU GPL]] zachováva autorské práva, pričom tie isté práva ponúka aj používateľovi. [[GNU GPL]], verzia 2 uzrela svetlo sveta v roku [[1991]]. Upravovala niektoré nedostatky a nedorozumenia verzie 1. Taktiež automaticky prelicencovala všetok softvér pôvodne licencovaný verziu 1. V tom istom roku vznikla aj GNU Library General Public Licence, premenovaná na [[GNU Lesser General Public Licence]], ktorá umožňovala používať časti slobodného softvéru v uzavretých aplikáciách. GNU v roku [[1990]] obsahoval plne funkčný rozšíriteľný textový editor [[Emacs]], úspešne optimalizujúci kompilátor [[GCC]], väčšinu knižníc a nástrojov hotovú. Chýbalo len jadro systému. Tým mal byť mikrokernel [[Hurd]], postavený na [[Mach]]u. Najpoužívanejším jadrom používaným s GNU sa stal [[Linux]]. Takýto systém sa nazýva [[GNU/Linux]]. == Softvér GNU == Každý softvérový balík licencovaný pod [[GNU GPL]] sa automaticky stáva súčasťou projektu GNU. Existuje obrovské množstvo softvéru, ktorý nie je oficiálne prihlásený na stránkach GNU. Najdôležitejší oficiálny softvér GNU sú: * Systémové a vývojové nástroje: ** [[Emacs]] – rozšíriteľný, seba-dokumentujúci [[textový editor]]. ** [[glibc]] – Standardná knižnica pre [[C|programovací jazyk C]] vyhovujúca štandardu [[POSIX]] s GNU rozšíreniami ** [[GNU Compiler Collection|GCC]] – optimalizujúci [[kompilátor]] pre mnoho [[programovací jazyk|programovacích jazykov]], vrátane [[C]], [[C Plus Plus|C++]], [[Fortran]]u, [[Ada (programovací jazyk)|Ada]], a [[Java (programovací jazyk)|Javy]]. ** [[GNU Debugger|GDB]] – nástroj na odhaľovanie chýb v programoch - [[debugger]]. ** [[GNU build system]] – (GNU Autotools) [[Automake]], [[Autoconf]], [[Libtool]] nástroje pre správu SW projektov. * Užívateľské aplikácie a balíky: ** [[GIMP]] – GNU Image Manipulation Program, program na úpravu obrázkov. ** [[GNOME]] – Grafické pracovné prostredie, zahŕňa [[Window manager]], desktopové nástroje a grafické aplikácie == Hovorcovia GNU == * [[Robert J. Chassell]] * [[Loïc Dachary]] * [[Ricardo Galli]] * [[Georg Greve]] * [[Federico Heinz]] * [[Bradley Kuhn]] * [[Eben Moglen]] * [[Richard Stallman]] * [[David Sugar]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=GNU|wikt=GNU|wikt_štítok=GNU}} == Externé odkazy == * [http://gnu.org/ Oficiálna stránka projektu GNU] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110608074348/http://www.gnu.org/ |date=2011-06-08 }} * [http://gnu.org/gnu/thegnuproject.html The GNU projekt, kompletný dokument projektu GNU] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110604022151/http://www.gnu.org/gnu/thegnuproject.html |date=2011-06-04 }} * [http://directory.fsf.org/wiki/GNU Oficiálny GNU softvér] * [http://groups.google.com/groups?hl=en&selm=771%40mit-eddie.UUCP Stallmanovo oznámenie projektu GNU, 1983, net.unix-wizards] * [http://lists.gnu.org/mailman/listinfo/gnu-system-discuss/ gnu-system-discuss mailing list, technická diskusia o operačnom systéme GNU] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060212140204/http://lists.gnu.org/mailman/listinfo/gnu-system-discuss/ |date=2006-02-12 }} * [http://unxutils.sourceforge.net/ Utility GNU portované pre platformu Win32, Sourceforge.net] {{GNU}} [[Kategória:GNU| ]] [[Kategória:Slobodný softvér]] 02qg1y24y6lvn5kf0o2covvaqjibsmj 0 28503 8232818 5245952 2026-06-13T17:06:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232818 wikitext text/x-wiki '''GNU Manifesto''' napísal [[Richard Stallman]] a publikoval v roku [[1985]] ako vysvetlenie a definíciu cieľov projektu [[GNU]]. Znenie GNU Manifesto nájdete v rôznych softvérových balíkoch projektu GNU, napr. [[Emacs]]. == Externé odkazy == *[http://www.gnu.org/gnu/manifesto.html Znenie GNU Manifesto] *[http://www.gnu.org/ Domovská stránka projektu GNU] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110222101726/http://www.gnu.org/ |date=2011-02-22 }} *[http://www.stallman.org/ Domovská stránka Richarda Stallmana] {{GNU}} [[Kategória:Slobodný softvér]] 0wxue5b2lxo09fl71x3cdcrw0lt6a0r 0 31536 8233074 8139274 2026-06-14T07:23:57Z Lazio 74927 Aktualizácia údajov 8233074 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu =FC Nitra | celýnázov =Football Club Nitra | prezývka =Trogári, Corgoni | založený =[[1909]] | štadión =[[Štadión pod Zoborom]] | kapacita =7 246 | tréner = Andrej Štefanka | liga = Majstrovstvá regiónu - IV. liga HUMMEL ZsFZ | sezóna = 2025/2026 | pozícia = 1. miesto (postup) | vzor_lp1 = | vzor_t1 =_lightblueshoulders | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = | ľavéplece1 =6FC6F1 | telo1 =2A3A5E | pravéplece1 =6FC6F1 | trenírky1 =2A3A5E | ponožky1 =2A3A5E | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 =_band_white | ľavéplece3 =6FC6F1 | telo3 =6FC6F1 | pravéplece3 =6FC6F1 | trenírky3 =FFFFFF | ponožky3 =6FC6F1 }} '''FC Nitra''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] so sídlom v [[Nitra|Nitre]]. V súčasnosti hráva 4. ligu západ. Patrí k tradičným slovenským futbalovým klubom. Najväčší úspech dosiahol ešte v rámci [[Česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej futbalovej ligy]], kde v sezóne 1961/62 obsadil druhé miesto. V najvyššej slovenskej futbalovej lige dosiahol najlepšie umiestnenie v sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]], kedy sa umiestnil na treťom mieste. Klub je známy aj pre svoju dlhodobú prácu s mládežou, kedy sú jeho mládežnícke družstvá vo svojich kategóriách dlhodobými účastníkmi najvyšších slovenských súťaží. Ženský tím FC Nitra hrával najvyššiu slovenskú futbalovú súťaž žien do sezóny 2021/22<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.zenskyfutbal.sk/timy/1|titul=1. liga ženy|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=zenskyfutbal.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171213011345/http://www.zenskyfutbal.sk/timy/1|dátum archivácie=2017-12-13}}</ref>. == História == === Počiatky klubu === Športový oddiel v meste Nitra vznikol v roku 1909 pod názvom '''Nyitrai ÖTTSO''' (Nyitrai Önkéntes Tűzoltó Testület Sportosztálya). Na jeho založení sa podieľali členovia miestneho dobrovoľného hasičského zboru na čele s Oskarom Ronchettim, ktorý sa snažil o rozvoj [[futbal]]u v rámci tohto športového klubu. V roku 1911 sa klub premenoval na '''Nyitrai TVE''' (Nyitrai Torna és Vívó Egylet). Po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a následnom vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenska]] sa v roku 1919 klub premenoval na '''Nyitrai SC''' (Nyitrai Sport Club). V roku 1921 dostal už slovenský názov Športový klub Nitra, v skratke '''ŠK Nitra'''. V roku 1923 bol premenovaný už na jeden zo svojich tradičných názvov a to Atletický club Nitra, alebo v skratke '''AC Nitra''', ktorý následne používal opakovane niekoľko desaťročí. K väčšiemu rozvoju futbalového oddielu došlo práve na začiatku 20. rokov 20. storočia. Futbalový oddiel začínal svoje pôsobenie v regionálnych nižších súťažiach. Následne postúpil do Slovensko-podkarpatskej divízie a Majstrovstiev Západoslovenského kraja. Napriek postupnému posilňovaniu kádra sa Nitre nepodarilo ani počas existencie [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]] postúpiť do najvyššej futbalovej súťaže. V roku 1948 sa klub premenoval na '''Sokol Nitra'''. Pod týmto názvom však klub existoval iba jediný rok, keď sa premenoval na '''ZŠJ Sokol SZ Nitra''' (Základná športová jednota Sokol Spojené závody Nitra). V tomto období sa začal postupne stabilizovať káder. V roku 1953 dostal klub opäť nový názov, tento raz '''DŠO Slavoj Nitra''' (Dobrovoľná športová organizácia Slavoj Nitra). No už o tri roky neskôr došlo k opätovnému premenovaniu na '''TJ Slovan Nitra''' (Telovýchovná jednota Slovan Nitra). V roku 1954 sa Nitre podarilo postúpiť do druhej najvyššej futbalovej súťaže. Túto tak hrala od sezóny 1955, pričom hneď v tejto sezóne obsadila 4. miesto. Dovtedy najväčší úspech od svojho založenia dosiahol klub v sezóne 1958/59, keď sa mu podarilo postúpiť z druhej ligy premiérovo do [[Česko-slovenská futbalová liga|prvej česko-slovenskej futbalovej ligy]]. Nitru vtedy viedol úspešný tréner [[Karol Bučko]]. === Prvý postup do najvyššej súťaže a striedanie prvej a druhej ligy === [[Súbor:Michal Hipp.jpg|náhľad|vpravo|[[Michal Hipp]] patrí medzi najslávnejších odchovancov nitrianskeho futbalu. Na obrázku z roku 2010 už v pozícii trénera.]] Sezóna 1959/60 tak bola prvou v najvyššej česko-slovenskej súťaži. Nitre sa pomerne darilo, keď obsadila 8. miesto v strede tabuľky. Hráč klubu [[Michal Pucher]] sa navyše stal najlepším strelcom súťaže, keď strelil 18 gólov. Za klub hral v tomto roku aj bývalý reprezentant [[Anton Krásnohorský]] a bývalí mládežnícki reprezentanti ako [[Viliam Padúch]], [[Jozef Belák]], [[Štefan Gyurek]], či [[Ondrej Ištók]]. Súčasťou tímu boli tiež [[Milan Navrátil]], [[Viliam Hrnčár]], [[Ján Dinga]] a [[Ladislav Putera]] (ktorý sa pripojil neskôr). Všetci títo hráči sa stali jadrom tímu, ktorý sa pomohol Nitre udržať v najvyššej súťaži niekoľko sezón. V sezóne 1960/61 však už Nitra obsadila až 11. miesto, čím sa klub iba tesne vyhol zostupu. Ale už v sezóne 1961/62 dosiahla Nitra svoj najväčší úspech v klubovej histórii, keď obsadila výborné druhé miesto, iba tri body za [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]]. Michal Pucher strelil 19 gólov, no nestal sa opäť najlepším strelcom súťaže. V roku 1961 hrala Nitra po prvýkrát európsku pohárovú súťaž a to [[Stredoeurópsky pohár]]. Tu vyhrala svoju skupinu, keď porazila taliansky klub [[Torino FC]] 5:1. V semifinále vyradila ďalší taliansky klub [[Udinese Calcio]]. Vo finále sa Nitra stretla znova s talianskym klubom, tento raz s tímom [[Bologna FC 1909]]. S týmto doma remizovala 2:2, no vonku prehrala vysoko 0:3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesm/mit61.html|titul=Mitropa Cup 1961|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=}}</ref>. Napriek výbornej sezóne bola hneď nasledujúca veľmi neúspešná. Nitra obsadila až 12. miesto, čo znamenalo zostup do 2. ligy, keď na nezostupové pozície stratila iba jeden bod. V druhej lige zostala Nitra až osem ďalších sezón. V roku 1966 sa klub premenoval na starý názov '''TJ AC Nitra''' (Telovýchovná jednota Atletický club Nitra). V roku 1970 sa trénerom klubu stal jeho bývalý hráč Michal Pucher. Pod jeho vedením sa začal znova tvoriť silný tím, ktorý mal ambíciu postúpiť do prvej ligy. Práve pod vedením Puchera obsadila Nitra hneď v sezóne 1970/71 v druhej lige výborné druhé miesto, čo znamenalo postup do najvyššej súťaže. V roku 1970 začal v klube v realizačnom tíme pracovať [[Milan Lešický]]. Práve on položil základy neskoršieho veľmi úspešného nitrianskeho mládežníckeho systému, ktorý klubu v nasledujúcich sezónach pripravil viacero vynikajúcich hráčov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://dennik.hnonline.sk/sport/209988-ten-co-vychoval-moravcika|titul=Ten, čo vychoval Moravčíka|dátum prístupu=2017-12-11|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=}}</ref>. V prvej lige sa tak Nitra predstavila opäť v sezóne 1971/72. Tu sa umiestnila v strede tabuľky, keď obsadila 10. miesto. Za klub hrali mládežnícki reprezentanti [[Vladimír Szabó]], [[Stanislav Dominka]] a [[Vladimír Ternény]]. V sezóne 1972/73 Nitra obhájila 10. miesto, v nasledujúcej 11. miesto. Nitra vydržala v prvej lige iba štyri sezóny, keď v ročníku 1974/75 skončila úplne posledná a zostúpila do druhej ligy. V tej dobe už klub trénoval [[Ján Dinga]], ktorý nahradil Puchera. V roku 1976 nasledovalo premenovanie na '''TJ Plastika Nitra''' (Telovýchovná jednota Plastika Nitra). Tento názov si klub zachoval až do roka 1990. V nasledujúcich sezónach sa klub zameral na obmenu kádra, ním prešiel v tomto období aj legendárny [[Alexander Vencel starší]]. V ročníku 1977/78 sa druhá liga rozdelia na českú a slovenskú časť. V samostatnej slovenskej časti sa už Nitre darilo viac, keď najprv obsadila druhé miesto, no už v nasledujúcej sezóne 1978/79 slovenskú časť druhej ligy (Slovenská národná liga) vyhrala a postúpila do prvej ligy. Tím v tomto období viedol tréner [[František Skyva]]. === Príchod Moravčíka a zlatá éra nitrianskeho futbalu === V sezóne 1979/80 tak hrala Nitra znova najvyššiu súťaž. V jej kádri boli v tomto čase aj reprezentanti [[Dušan Borko]], [[Ján Hlavatý]] a [[Jozef Kukučka]]. Spolu s [[Peter Hodúr|Petrom Hodúrom]] sa stali základom tímu. Aj vďaka nim obsadil klub výborné 6. miesto. V roku 1980 sa Milan Lešický stal šéftrénerom mládeže v klube, vďaka čomu začal naplno presadzovať svoju filozofiu výchovy mládeže. V nasledujúcej sezóne sa však už Nitre darilo menej, keď obsadila až 13. miesto. V sezóne 1981/82 však už klub zaznamenal lepšie výsledky, čo znamenalo 4. miesto v tabuľke. V tíme hrali v tejto sezóne aj reprezentanti [[Peter Palúch]], [[Peter Ančic]] a [[Rudolf Kramoliš]]. Nevyrovnané výkony klubu pokračovali v ďalšej sezóne, kedy Nitra skončila na 14. mieste, teda iba tesne nad hranicou zostupu. Trénerom sa stal [[František Urvay]] a v tíme začínal svoju profesionálnu kariéru budúci reprezentant [[Ladislav Molnár]]. V ďalšej sezóne však už Nitra skončila predsa len posledná a zostúpila do druhej najvyššej súťaže. V klube však v tomto ročníku začínal svoju profesionálnu kariéru najslávnejší nitriansky odchovanec [[Ľubomír Moravčík]]. V nasledujúcej sezóne tak klub hral znovu iba slovenskú časť druhej najvyššej súťaže, kde skončil na druhom mieste. V ročníku 1985/86 však už svoju časť druhej ligy Nitra jednoznačne vyhrala a postúpila späť do najvyššej súťaže. V sezóne 1986/87 tak Nitra hrala opäť prvú ligu. V tomto ročníku obsadila 8. miesto, čo predstavovalo stred ligovej tabuľky. Tím viedol tréner [[Kamil Majerník]], pričom jadro tímu zostalo aj napriek zostupu. Do kádra sa navyše pridalo viacero mladých hráčov ako [[Michal Hipp]], či [[Milan Lednický]]. Nitra tak mala pomerne mladý tím, ktorý aj v nasledujúcej sezóne obsadil stred tabuľky, keď skončil na 7. mieste. Do seniorského tímu sa prepracovali ďalší mladí hráči [[Ivan Ondruška]] a [[Marián Bochnovič]]. V sezóne 1988/89 sa hlavným trénerom seniorov stal úspešný mládežnícky tréner Milan Lešický. Ten viedol tím, ktorého základ tvorili predovšetkým odchovanci klubu, ktorých v minulosti viedol práve Lešický. Pod jeho vedením obsadila Nitra dokonca 3. miesto, čo bol najväčší úspech klubu od roku 1962, keď Nitra skončila na 2. mieste. Vďaka tomuto umiestneniu sa klub kvalifikoval do ďalšieho ročníka [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]]. V sezóne 1989/90 skončila Nitra na 6. mieste. V klube hral v tejto sezóne okrem iných aj reprezentant [[Miloš Belák]], súčasne svoju profesionálnu kariéru začínal budúci reprezentant [[Miroslav Sovič]]. V Pohári UEFA sa Nitra hneď v prvom kole stretla s nemeckým klubom [[1. FC Köln]]. Prvý zápas prehrala Nitra vysoko 1:4, druhý už doma pred viac ako 15 000 divákmi 0:1 a nepostúpila tak do ďalšieho kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html|titul=Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. === Profesionalizácia klubu a pôsobenie v slovenských súťažiach === V roku 1990 sa klub premenoval na '''FC Nitra'''. Do zahraničia odišiel najlepší hráč tímu Moravčík, no do kádra prišli talentovaní hráči [[Róbert Tomaschek]], [[Peter Gunda]], [[Norbert Hrnčár]], [[Ivan Hucko]], či [[Jozef Majoroš]]. Napriek silnému tímu sa Nitre vôbec nedarilo, dokonca v polovici sezóny vystriedal trénera Lešického [[Karol Pecze]], no ani táto zmena nepomohla a Nitra obsadila predposledné miesto a zostúpila do druhej ligy. S pádom socializmu sa predstavitelia klubu rozhodli pre jeho profesionalizáciu po vzore futbalových klubov zo Západnej Európy. Túto myšlienku podporoval predovšetkým Milan Lešický a tak sa 1. januára 1991 Nitra stala oficiálne profesionálnym klubom, vôbec prvým v Česko-slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sport.aktuality.sk/c/140087/komentar-milana-lesickeho-nitra-mila-nitra/|titul=Komentár Milana Lešického: Nitra milá Nitra|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}</ref>. V slovenskej časti druhej ligy Nitra zotrvala iba jednu [[1. slovenská národná futbalová liga 1991/1992|sezónu]], v ktorej obsadila prvé miesto a vrátila sa späť do najvyššej súťaže. Sezóna 1992/93 bola poslednou česko-slovenskou sezónou najvyššej futbalovej súťaže. Nitra obsadila 12. miesto a automaticky si vybojovala právo účasti v novovzniknutej [[Fortuna liga|slovenskej najvyššej futbalovej lige]]. Trénerom bol v tejto sezóne [[Stanislav Jarábek]], pričom v klube začínali ďalší výborní mladí futbalisti [[Igor Demo]] a [[Martin Prohászka]]. V [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|prvom]] ročníku samostatnej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže sa Nitre veľmi nedarilo. V základnej časti obsadila predposledné 11. miesto a v konečnej tabuľke skončila dokonca úplne posledná. Nasledoval zostup a tak sa klub v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] predstavil v druhej lige. Túto hneď v prvej sezóne vyhral a postúpil tak späť do najvyššej súťaže. Ani v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] sa však Nitre v prvej lige nedarilo, keď v základnej časti obsadila znova predposledné miesto. V následnej skupine o záchranu sa však klubu podarilo tesne o jeden bod zachrániť. Už v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] však Nitra skončila predsa len posledná a zostúpila do druhej ligy. V druhej lige Nitra strávila iba jednu sezónu, keď vyhrala ročník [[2. slovenská futbalová liga 1997/1998|1997/98]] a vrátila sa späť do najvyššej súťaže. V ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa klub umiestnil na 12. mieste. V sezóne [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] obsadila Nitra 13. miesto, no keďže sa znižoval počet účastníkov prvej ligy, zostúpila Nitra do druhej ligy. Tento rok klub ťahali predovšetkým mladí odchovanci ako [[Ján Mucha (1978)|Ján Mucha st.]], [[Eduard Hrnčár]], [[Juraj Dovičovič]], [[Róbert Jež]] a [[Ivan Hodúr]]. V ročníku [[2. slovenská futbalová liga 2000/2001|2000/01]] druhej ligy sa Nitre darilo, dala suverénne najviac gólov, najlepším strelcom súťaže sa stal hráč klubu [[Mário Breška]]. V rozhodujúcom zápase s jediným konkurentom na postup [[MFK Dubnica nad Váhom|Dubnicou]] však Nitra neuspela a pre horšie vzájomné zápasy obsadila iba druhé miesto a nepostúpila tak do najvyššej súťaže. Nasledoval odchod najlepších hráčov a klub začal mať problém aj s umiestnením v druhej lige. V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] skončil dokonca tesne nad hranicou zostupu do tretej ligy. Tento stav bol výsledkom finančných problémov klubu, ktorý nevyplácal mzdu svojim hráčom, ktorí vyhlásili dokonca štrajk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://mynitra.sme.sk/c/4749977/hraci-fc-nitra-vstupili-do-strajku.html|titul=Hráči FC Nitra vstúpili do štrajku!|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. Objavili sa však ďalší mladí talentovaní hráči ako [[Marek Bakoš]]. V roku 2003 prišiel do klubu mladý tréner [[Ivan Galád]]. Pod jeho vedením sa hra tímu začala postupne zlepšovať. V júni 2004 sa na jeden zápas vrátil Ľubomír Moravčík, ktorý odohral niekoľko minút zápasu druhej ligy za Nitru, čím definitívne ukončil svoju profesionálnu kariéru<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://profutbal.sk/clanok/20038-l-moravcik-mieri-na-post-prezidenta-mfk-ruzomberok|titul=Ľ. Moravčík mieri na post prezidenta MFK Ružomberok!|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=profutbal.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171213010720/https://profutbal.sk/clanok/20038-l-moravcik-mieri-na-post-prezidenta-mfk-ruzomberok|dátum archivácie=2017-12-13}}</ref>. V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] sa klubu po dlhšej dobe znova viac darilo, vyhral druhú ligu a postúpil do najvyššej súťaže. === Posledné roky === [[Súbor:Miroslav Stoch1.jpg|náhľad|vpravo|[[Miroslav Stoch]] začínal v roku 2005 svoju kariéru v Nitre, následne prestúpil do anglického klubu [[Chelsea FC]].]] V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] tak Nitra hrala znova najvyššiu súťaž. Tu obsadila výborné 5. miesto. Navyše hráč klubu [[Róbert Rák]] sa s 21 gólmi stal najlepším strelcom súťaže. V októbri 2005 začínal svoju kariéru v klube iba 16 ročný [[Miroslav Stoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/93163-v-semifinale-pohara-budu-len-prvoligisti/|titul=V semifinále pohára budú len prvoligisti|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=}}</ref>. Po úspešnej sezóne sa klub čiastočne oslabil, no napriek tomu obsadil v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] 7. miesto, čím si zabezpečil možnosť hrať v skupine o titul, kde skončil na 6. mieste. Po sezóne nahradil Galáda český tréner [[Pavel Hapal]]. Pod jeho vedením v ročníku [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] hrala Nitra oveľa lepšie a skončila dokonca na 3. mieste, čím si zabezpečila možnosť hrať v nasledujúcom roku v európskom pohári [[Pohár Intertoto UEFA| Intertoto]]. Po sezóne však tréner Hapal odišiel. Pohár Intertoto sa hral hneď počas leta a Nitra už pod vedením nového trénera [[Pavel Malura|Pavla Maluru]] vypadla už v prvom kole, keď prehrala s azerbajdžanským klubom [[Neftçi PFK]]. V [[Corgoň liga 2008/2009|nasledujúcej]] sezóne sa však Nitre znova vôbec nedarilo, keď skončila predposledná. V ročníku [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] sa do klubu vrátil tréner Galád a Nitre sa tak opäť darilo, keď skončila na 4. mieste, čím si zabezpečila možnosť hrať v Európskej lige UEFA. Najlepším strelcom ročníka sa stal hráč klubu Róbert Rák, ktorý sa pred minulou sezónou vrátil do klubu. Na začiatku júla 2010 odohrala Nitra prvé kvalifikačné kolo Európskej ligy UEFA, kde však vypadla s maďarským klubom [[Győri ETO FC]]. Ďalšie sezóny sa klubu v lige veľmi nedarilo, keď skončil niekoľkokrát v strede tabuľky. Ročník [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] bol poznačený incidentom v zápase s [[FC Spartak Trnava|Trnavou]], kedy hlavný rozhodca udelil hráčom Nitry až tri červené karty. Hráč klubu [[Seydouba Soumah]] obvinil troch hráčov Trnavy z rasistického správania, následne mal fyzicky napadnúť hlavného rozhodcu. Klubu boli po sezóne odpočítané tri body ako disciplinárny trest, Soumah dostal dištanc na pol roka a hlavný rozhodca zákaz rozhodovať zápasy do konca jesennej časti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/135617-soumah-dostal-distanc-na-pol-roka-nitra-pride-o-body-i-o-pohar/|titul=Soumah dostal dištanc na pol roka, Nitra príde o body i o pohár!|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=}}</ref>. Časť vedenia klubu považovala rozhodnutie disciplinárnej komisie za krivdu a reagovala ohlásením odchodu z klubu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://profutbal.sk/clanok/148035-O_licenciu_FC_Nitra_ma_zaujem_O_Vilagi_z_Dunajskej_Stredy|titul=O licenciu FC Nitra má záujem Oszkár Világi z Dunajskej Stredy|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=profutbal.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171213010633/https://profutbal.sk/clanok/148035-O_licenciu_FC_Nitra_ma_zaujem_O_Vilagi_z_Dunajskej_Stredy|dátum archivácie=2017-12-13}}</ref>. Po odchode majiteľov tak klub musel pristúpiť k predaju hráčov. Okrem iných odišli talentovaní [[Matúš Mikuš]] a Seydouba Soumah. Negatívna atmosféra sa prejavila už v ročníku [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]], kedy klub skončil úplne posledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže. Trénerom klubu sa stala klubová legenda [[Michal Hipp]]. Nitra sa znova predstavila v druhej najvyššej súťaži, ktorá sa v sezóne [[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]] už delila na skupiny Západ a Východ. Tu sa klubu veľmi nedarilo. Umiestňoval sa síce v hornej polovici tabuľky, no postúpiť sa mu nedarilo. Až v ročníku [[2. slovenská futbalová liga 2016/2017|2016/17]], počas ktorého sa do klubu vrátil tréner Ivan Galád začala hrať Nitra znova výborný futbal, vďaka ktorému obsadil klub 2. miesto. Prvý skončil tím [[FC VSS Košice]], no keďže nesplnil licenčné podmienky a následne dokonca ukončil svoju existenciu, dostala možnosť postúpiť do najvyššej súťaže práve Nitra, ktorá túto možnosť využila. V sezóne [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] tak Nitra hrala znova najvyššiu futbalovú súťaž<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sport.sme.sk/c/20564705/futbal-fc-nitra-sa-vracia-do-fortuna-ligy.html|titul=Nitra sa po troch rokoch vracia do najvyššej súťaže, Košice nesplnili podmienky|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. V tomto ročníku skončil klub na 7. mieste, teda iba jedno miesto od postupu do skupiny o titul. V skupine o udržanie tak Nitra obsadila 1. miesto, čím si udržala pôvodné 7. miesto po základnej časti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sport.sme.sk/c/20830010/fortuna-liga-2017-2018-program-baraze-o-europsku-ligu.html|titul=Štyri kluby majú šancu zahrať si Európsku ligu. Slovensko čaká baráž|dátum prístupu=2018-09-10|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. 2025 momentálne sa FC Nitra nachádza v Majstrovstvá regiónu - IV. liga HUMMEL ZsFZ. Síce po prvej polovici sezóny je na poslednom mieste ale bol to tým vyskladaný na poslednú chvíľu po zrušenom konkurze. Ale do Nitry prichadzajú lepšie časy s novým akcionárom Pavlom Ondrišom. Spolu s ním sa rieši splácanie dlhov, kúpa hráčov a fúzia klubov. A ktomu aj zlepšenie vzťahov s Mestom Nitra. == Názvy klubu == * [[1909]] – '''Nyitrai ÖTTSO''' (''Nyitrai Önkéntes Tűzoltó Testület Sportosztálya'') * [[1911]] – '''Nyitrai TVE''' (''Nyitrai Torna és Vívó Egylet'') * [[1919]] – '''Nyitrai SC''' (''Nyitrai Sport Club'') * [[1921]] – '''ŠK Nitra''' (''Športový klub Nitra'') * [[1923]] – '''AC Nitra''' (''Atletický club Nitra'') * [[1948]] – '''Sokol Nitra''' * [[1949]] – '''ZŠJ Sokol SZ Nitra''' (''Základná športová jednota Sokol Spojené závody Nitra'') * [[1953]] – '''DŠO Slavoj Nitra''' (''Dobrovoľná športová organizácia Slavoj Nitra'') * [[1956]] – '''TJ Slovan Nitra''' (''Telovýchovná jednota Slovan Nitra'') * [[1966]] – '''TJ AC Nitra''' (''Telovýchovná jednota Atletický club Nitra'') * [[1976]] – '''TJ Plastika Nitra''' (''Telovýchovná jednota Plastika Nitra'') * [[1990]] – '''FC Nitra''' (''Football Club Nitra'') * 2025 júl - AFC Nitra (Akciový ''Football Club Nitra'') * 2025 december - '''FC Nitra''' (''Football Club Nitra'') == Farby, znak a rivalita == Farbami klubu sú biela a modrá, resp. belasá. Tieto farby používa klub v rôznych prevedeniach aj na svojich dresoch. Klubový znak je v súčasnosti taktiež bielo-modrý, s nápisom FC Nitra a vyobrazením [[Nitriansky hrad|nitrianskeho hradu]]. V minulosti počas pôsobenia klubu pod názvom Plastika Nitra mal klub určitý čas znak červenej farby s logom spoločnosti Plastika v klubovom znaku, neskôr sa červená farba zmenila na modrú, resp. bielu. V čase fungovania klubu pod názvom AC Nitra bol klubový znak znova bielo-modrý s vyobrazením nitrianskeho hradu. Tradičnými rivalmi Nitry sú kluby [[FC Spartak Trnava]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Tieto zápasy sú považované dlhé roky za rizikové, kedy na stretnutia musí dohliadať množstvo policajtov. K regionálnym rivalom patria [[FC ViOn Zlaté Moravce]] a [[FK DAC 1904 Dunajská Streda]]. ==Dresy== {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" |- ! style="color:#1B1B1B; background:#69D2E7;"|Sezóna ! style="color:#1B1B1B; background:#69D2E7;"|Značka ! style="color:#1B1B1B; background:#69D2E7;"|Sponzor |- |1998–2001 |{{ITA}} Erreà |[[Volkswagen]] |- |2001–2002 |{{USA}} Gems |rowspan="2"|Pozemné Staviteľstvo Nitra |- |2002–2004 |{{ITA}} Diadora |- |2004–2005 |{{GER}} hummel |Bonul security |- |2005–2006 |rowspan="6"|{{GER}} Jako |Dynamik |- |2006–2008 |Bonul security |- |2008–2010 |Bonul security <br /> El Comp |- |2010–13 |Bonul security <br /> El Comp <br /> Špeciál Izotex |- |2013–2016 |[[Nitra|Mesto Nitra]] |- |2017- |<small>''bez sponzora''</small> |- |} == Štadión == [[Súbor:FC_Nitra.jpg|náhľad|vpravo|[[Štadión pod Zoborom]] je tradičným štadiónom klubu. Na obrázku štadión po prestavbe z roku 2018.]] Nitra hráva svoje domáce zápasy od začiatkov na '''[[Štadión pod Zoborom|Štadióne pod Zoborom]]''', ktorý sa nachádza pod nitrianskym hradom v parku Sihoť pri [[Nitra (rieka)|rieke Nitra]], vedľa [[Nitra aréna|zimného štadióna]]. Na tomto mieste sa nachádzajú miesta pre organizovaný šport v Nitre od počiatkov existencie organizovaného športu v meste. Kapacita štadióna sa postupne po vykonaných úpravách znižuje. Z pôvodnej kapacity viac ako 11 000 miest sa táto znížila až na súčasnú 5 050, z toho 3 620 miest je na sedenie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://fcnitra.com/vstupenky/|titul=VSTUPENKY|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=fcnitra.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170811182325/https://fcnitra.com/vstupenky/|dátum archivácie=2017-08-11}}</ref>. Na začiatku roka 2007 bolo vybudované umelé osvetlenie, vďaka čomu môže hrať Nitra svoje domáce zápasy aj v neskorších hodinách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sport.sme.sk/c/3124126/v-nitre-umele-osvetlenie-uz-realitou-s-pracami-finisuju.html|titul=V Nitre umelé osvetlenie už realitou, s prácami finišujú|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. V minulosti sa už niekoľkokrát ohlásila prestavba, resp. výstavba nového štadióna. V roku 2013 bol ohlásený zatiaľ posledný zámer na základe rozhodnutia vlády SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sport.aktuality.sk/c/191910/video-robert-fico-spokojny-s-vystavbou-stadionov-hovoril-aj-o-nfs/|titul=Video: Fico spokojný s výstavbou štadiónov, hovoril aj o NFŠ|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}</ref>, ktorý bol v polovici roka 2017 potvrdený aj mestom Nitra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.noviny.sk/251296-nitra-v-nitre-opravia-stadiony-a-postavia-dve-nove-haly|titul=V Nitre opravia štadióny a postavia dve nové haly|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=noviny.sk|dátum vydania=}}</ref>. Na konci roka 2017 bola podpísaná zmluva na rekonštrukciu štadióna, ktorá sa začala na začiatku roka 2018. Týkať sa mala rekonštrukcie hlavnej tribúny a inštalácie vyhrievania trávnika. Po skončení celkovej rekonštrukcie mala byť nová kapacita 7 480 miest s tým, že sa plánovali vybudovať tri nové zastrešené tribúny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nitra.dnes24.sk/rekonstrukcia-stadiona-fc-nitra-sa-blizi-hraci-dostanu-novy-vyhrievany-travnik-286603|titul=Rekonštrukcia štadióna FC Nitra sa blíži: Hráči dostanú nový vyhrievaný trávnik|dátum prístupu=2017-12-12|vydavateľ=nitra.dnes24.sk|dátum vydania=2017-12-12}}</ref>. Prestavba štadióna bola hotová na začiatku augusta 2018. Konečná kapacita sa upravila na 7 246 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://profutbal.sk/clanok/228251-slzami-pokrsteny-stadion-fc-nitra-pychou-zazrakom-a-prikladom-pre-ostatnych|titul=Slzami pokrstený štadión FC Nitra pýchou, zázrakom a príkladom pre ostatných|dátum prístupu=2018-09-10|vydavateľ=profutbal.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180806000000/https://profutbal.sk/clanok/228251-slzami-pokrsteny-stadion-fc-nitra-pychou-zazrakom-a-prikladom-pre-ostatnych|dátum archivácie=2018-08-06}}</ref> == Športové úspechy == === Národné === '''Česko-slovensko''' * '''[[Česko-slovenská futbalová liga]]''' ''(1925 – 1993)'' ** ''druhé miesto (1):'' 1961/62 ** ''tretie miesto (1):'' 1988/89 * '''[[2. česko-slovenská futbalová liga]]''' ** ''prvé miesto (1):'' 1958/59 (sk. B) * '''[[Slovenská národná futbalová liga]]''' ''(1969 – 1993)'' ** ''prvé miesto (3):'' [[Slovenská národná futbalová liga 1978/1979|1978/79]], [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]], [[1. slovenská národná futbalová liga 1991/1992|1991/92]] * '''[[Slovenský pohár vo futbale]]''' ''(1960 – 1993)'' ** ''druhé miesto (4):'' 1974/75, 1982/83, 1986/87, 1990/91 '''Slovensko''' * '''[[Fortuna liga|Najvyššia slovenská futbalová liga]]''' ''(1993 – súčasnosť)'' ** ''tretie miesto (1):'' [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] * '''[[2. slovenská futbalová liga]]''' ''(1993 – súčasnosť)'' ** ''prvé miesto (3):'' [[2. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[2. slovenská futbalová liga 1997/1998|1997/98]], [[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] ** ''druhé miesto (2):'' [[2. slovenská futbalová liga 2000/2001|2000/01]], [[2. slovenská futbalová liga 2016/2017|2016/17]] * '''[[Majstrovstvá regiónu - IV. liga HUMMEL ZsFZ|4. liga ZsFZ]]''' ** ''prvé miesto (1):'' [[4. liga HUMMEL ZsFZ 2025/2026|2025/2026]] === Medzinárodné === * '''[[Stredoeurópsky pohár]]''' ** ''druhé miesto (1):'' 1961 * '''[[Pohár Intertoto UEFA]]''' ** ''prvé miesto (3):'' 1972, 1973, 1980 == Tréneri FC Nitra od roku 1959 == ''Aktuálne k dátumu : 29. marca 2021'' {{Stĺpce|3| * {{TCH}} Karol Bučko (1959–1963) * {{TCH}} Ladislav Putera (1963 – 1964) * {{TCH}} Eduard Farman (1964 – 1965) * {{TCH}} František Skyva (1965 – 1968) * {{TCH}} Jozef Čurgaly (1968 – 1970) * {{TCH}} Michal Pucher (1970 – 1974) * {{TCH}} Ján Dinga (1974 – 1975) * {{TCH}} Theodor Reimann (1975 – 1976) * {{TCH}} Michal Pucher (1976 – 1977) * {{TCH}} František Skyva (1978 – 1983) * {{TCH}} František Urvay (1983) * {{TCH}} Jiří Lopata (1984) * {{TCH}} Stanislav Jarábek (1984 – 1985) * {{TCH}} Jozef Jarabinský (1985 – 1986) * {{TCH}} Kamil Majerník (1986 – 1988) * {{TCH}} Milan Lešický (1988 – 1991) * {{TCH}} [[Karol Pecze]] (1991 – 1992) * {{TCH}} Stanislav Jarábek (1992 – 1993) * {{TCH}} Stanislav Dominka (1993) * {{TCH}} Ivan Horn (1993 – 1995) * {{SVK}} Jozef Valovič (1996 – 1997) * {{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (1997 – 1998) * {{SVK}} Jozef Prochotský (1998 – 1999) * {{SVK}} Ján Greguš (1999 – 2000) * {{SVK}} Milan Albrecht (2000 – 2001) * {{SVK}} [[Ivan Galád]] (2003 – 2007) * {{CZE}} [[Pavel Hapal]] (1.7.2007 – 30.6.2008) * {{CZE}} Pavel Malura (9.6.2008 – 28.9.2008) * {{SVK}} Marián Süttö (28.9.2008 – 31.12.2008) * {{SRB}} Petar Kurčubić (1.1.2009 – 30.6.2009) * {{SVK}} [[Ivan Galád]] (1.7.2009 – 13.1.2011) * {{SVK}} Ivan Vrabec (15.1.2011 – 14.3.2011) * {{SVK}} Cyril Stachura (15.3.2011 – 19.11.2011) * {{SVK}} Róbert Barborík (20.11.2011 – 19.12.2011) * {{SVK}} [[Ladislav Jurkemik]] (20.12.2011– 5.11.2012) * {{SVK}} Jozef Vukušič (6.11.2012 – 30.6.2013) * {{SVK}} [[Ladislav Šimčo]] (1.7.2013 – 27.8.2013) * {{SVK}} Vladimír Koník (27.8.2013 – 19.2.2014) * {{SVK}} [[Ladislav Hudec (futbalista)|Ladislav Hudec]] (19.2.2014 – 5.6.2014) * {{SVK}} [[Michal Hipp]] (24.6.2014 – 23.9.2015) * {{SVK}} Róbert Barborík (23.9.2015 – 31.12.2016) * {{SVK}} [[Ivan Galád]] (3.1.2017 – 5/2019) * {{SVK}} [[Michal Kuruc]] (5/2019 - 6/2019) * {{SVK}} [[Marián Süttö]] (2019) * {{SVK}} [[Gergely Geri]] (Júl 2020 - 30. november 2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tréner Geri skončil v Nitre na vlastnú žiadosť: Vo funkcii pokračuje Ivan Galád | url = https://sportky.zoznam.sk/c/250515/trener-geri-skoncil-v-nitre-na-vlastnu-ziadost-vo-funkcii-pokracuje-ivan-galad | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{SVK}} [[Ivan Galád]] (1. december 2020 – 4. január 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gálad končí na lavičke futbalovej Nitry: Novým kormidelníkom sa stáva český kouč | url = https://sportky.zoznam.sk/c/252827/galad-konci-na-lavicke-futbalovej-nitry-novym-kormidelnikom-sa-stava-cesky-kouc | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{CZE}} [[Michal Ščasný]] (4. január 2021 – 22. január 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sčasný končí na lavičke už po 17 dňoch! Futbalová Nitra opäť bez trénera | url = https://sportky.zoznam.sk/c/254221/scasny-konci-na-lavicke-uz-po-17-dnoch-futbalova-nitra-opat-bez-trenera | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{SVK}} [[Peter Lérant]] (22. január 2021 – 25. marec 2021)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalší šok v Nitre, skončil tréner Peter Lérant | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/490256/dalsi-sok-v-nitre-skoncil-trener-peter-lerant/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-25 | dátum prístupu = 2021-03-29 }}</ref> * {{CZE}} [[Michal Ščasný]] (26. marec 2021 – 23. január 2022) * {{SVK}} Miloš Foltán (23. január 2022 – 12. apríl 2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Martin Kilian ml. | odkaz na autora = | titul = Nový tréner FC Nitra zháňa posily, dvakrát denne nabíja telefón. Asistuje mu ikona | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynitra.sme.sk/c/22826183/novy-trener-fc-nitra-zhana-posily-dvakrat-denne-nabija-telefon-asistuje-mu-ikona.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-23 | dátum prístupu = 2022-03-20 }}</ref> * {{SVK}} [[Augustín Antalík]] (12. apríl 2022 – súčasnosť)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Nevydržal ani tri mesiace. Foltán končí na lavičke Nitry | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/milos-foltan-konci-v-fc-nitra-nahradi-ho-augustin-antalik/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> }} == Slávni hráči == '''Slovensko''' {{Stĺpce|3| * {{SVK}} [[Marek Bakoš]] * {{SVK}} [[Miroslav Barčík]] * {{SVK}} [[Miloš Belák]] * {{SVK}} [[Henrich Benčík]] * {{SVK}} [[Marián Bochnovič]] * {{SVK}} [[Mário Breška]] * {{SVK}} [[Ivan Bilský]] * {{SVK}} [[Miroslav Čmarada]] * {{SVK}} [[Igor Demo]] * {{SVK}} [[Marián Dirnbach]] * {{SVK}} [[Juraj Dovičovič]] * {{SVK}} [[Pavol Farkaš]] * {{SVK}} [[Peter Grajciar]] * {{SVK}} [[Ján Greguš (1991)|Ján Greguš]] * {{SVK}} [[Vladimír Hagara]] * {{SVK}} [[Michal Hanek]] * {{SVK}} [[Andrej Hesek]] * {{SVK}} [[Michal Hipp]] * {{SVK}} [[Ján Hlavatý]] * {{SVK}} [[Ivan Hodúr]] * {{SVK}} [[Eduard Hrnčár]] * {{SVK}} [[Norbert Hrnčár]] * {{SVK}} [[Róbert Jež]] * {{SVK}} [[Jaroslav Kolbas]] * {{SVK}} [[Tomáš Kóňa]] * {{SVK}} [[Miroslav König]] * {{SVK}} [[Jozef Kukučka]] * {{SVK}} [[Branislav Labant]] * {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] * {{SVK}} [[Ľubomír Moravčík]] * {{SVK}} [[Ján Mucha (1978)|Ján Mucha st.]] * {{SVK}} [[Alexander Nagy]] * {{SVK}} [[Ivan Ondruška]] * {{SVK}} [[Peter Palúch]] * {{SVK}} [[Dušan Perniš]] * {{SVK}} [[Peter Petráš]] * {{SVK}} [[Michal Pucher]] * {{SVK}} [[Martin Prohászka]] * {{SVK}} [[Róbert Semeník]] * {{SVK}} [[Štefan Senecký]] * {{SVK}} [[Samuel Slovák]] * {{SVK}} [[Miroslav Sovič]] * {{SVK}} [[Miroslav Stoch]] * {{SVK}} [[Lukáš Štetina]] * {{SVK}} [[Vladimír Ternény]] * {{SVK}} [[Róbert Tomaschek]] * {{SVK}} [[Alexander Vencel st.]] * {{SVK}} [[Andrej Fábry]]}} '''Česko''' * {{CZE}} [[Čestmír Vycpálek]] '''Maďarsko''' * {{HUN}} [[Zoltán Opata]] '''Ghana''' * {{GHA}} [[John Mensah]] '''Guinea''' * {{GIN}} [[Seydouba Soumah]] '''Kanada''' * {{CAN}} [[Kevin Harmse]] == Králi ligových strelcov z Nitry == {| class= "wikitable" !width=50|Sezóna !width=120|Meno !Góly |- |1959/60||[[Michal Pucher]]||<center>18 |- |2005/06||[[Róbert Rák]]||<center>21* |- |2009/10||[[Róbert Rák]]||<center>18 |} <small>Poznámka: Rák sa v sezóne 2005/06 delil o korunu kráľa strelcov s [[Erik Jendrišek|Erikom Jendriškom]], [[MFK Ružomberok]]</small> == Najviac ligových gólov == {| class= "wikitable" !Góly !width=120|Meno !Obdobie |- |<center>61||[[Róbert Rák]]||2004-06, 2008-12 |- |<center>59||[[Michal Pucher]]||1959-1963 |- |<center>56||[[Dušan Borko]]||1979-1989 |- |<center>36||Róbert Jež st.||1979-1989 |- |<center>30||[[Vladimír Ternény]]||1971-1975 |- |<center>30||[[Ľubomír Moravčík]]||1983-1990 |} == Hráči Nitry v reprezentácii == *Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Vladimír Ternény]], {{TCH|f|0}}{{--}}{{AUT|f|0}} 2:0, 8. 4. 1972 *Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 21, [[Ľubomír Moravčík]], 1987-1990 *Najviac gólov v reprezentácii Československa: 1, [[Vladimír Ternény]], [[Ľubomír Moravčík]] *Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[Marián Dirnbach]], {{PER|f|0}}{{--}}{{SVK|f|0}} 2:1, 17. 11. 1999 *Najviac zápasov: 3, [[Marián Dirnbach]], 1999 == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * [https://fcnitra.com/historia/ História FC Nitra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171213082105/https://fcnitra.com/historia/ |date=2017-12-13 }} * [http://www.rsssf.com/tablest/tsjslhist.html#tsjsl2 Tabuľky ročníkov československej najvyššej súťaže v období 1945 - 1993] == Externé odkazy == * [https://fcnitra.com/ Oficiálna webová stránka FC Nitra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170729175943/https://fcnitra.com/ |date=2017-07-29 }} {{Futbalisti FC Nitra}} [[Kategória:FC Nitra| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Nitra, FC]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1909]] 5v37ejpm2igmukmcstvt2n12anj21ye 0 32210 8232984 8230256 2026-06-13T22:26:04Z Nelliette 31909 /* Spontánny vývoj talianskej literatúry */ wl 8232984 wikitext text/x-wiki <!-- Treba skontrolovať preklady niektorých termínov, napr. romance, provincial, ako aj mená --> <!-- Faktické chyby opravte aj v originálnom článku --> '''Talianska literatúra''' je literatúra písaná v [[taliančina|taliančine]] hlavne na území [[Taliansko|Talianska]]. Rovnako do nej zaraďujeme literatúru písanú [[Taliani|Talianmi]] alebo literatúru napísanú v iných jazykoch, ktoré sa používajú v Taliansku, často v jazykoch, ktoré sú úzko späté s modernou taliančinou. [[Súbor:36 Italians.png|náhľad|vpravo|36 talianskych autorov]] == Pôvod == [[Súbor:Boethius initial consolation philosophy.jpg|thumb|Iniciála z manuskriptu ''Consolatio philosophae'' – [[Anicius Manlius Severinus Boetius]] vyučuje žiakov]] Na konci [[5. storočie|5. storočia]] vpadli severskí dobyvatelia na územie rozpadávajúceho sa Rímskeho impéria. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] sa rozpadla, ale [[latinovia|latinská]] tradícia sa držala pri živote vďaka [[Cassiodorus|Cassiodoriovi]], [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetiovi]], [[Symachus|Symachovi]]. V [[Ravenna|Ravenne]] vzniklo pod [[Theodorich Veľký|Theodorichom Veľkým]] nové kráľovstvo [[Góti|Gótov]]. Slobodné umenia prekvitali, gótski králi sa obklopovali majstrami [[rétorika|rétoriky]] a [[gramatika|gramatiky]]. V Taliansku zostali niektoré školy [[ateizmus|ateistov]] a v nich vyrástlo niekoľko skutočne výnimočných mužov ako [[Magnus Felix Ennodius]], poet viac pohanský ako kresťanský, [[Arator]], [[Venantius Fortunatus]], [[Venantius Jovannicius]], [[Felix Gramaticus]], [[Peter z Pisy]], [[Paulinus z Aquilei]] a mnoho iných. Taliani nikdy nemali v obľube [[teológia|teologické]] štúdium a tí, ktorí na ňom záviseli, preferovali [[Paríž]] pred Talianskom. Talianov priťahovalo niečo praktickejšie, pozitívnejšie – obzvlášť štúdium [[rímske právo|rímskeho práva]]. To oddialilo neskoršie založenie [[stredovek]]ých [[univerzita|univerzít]] v mestách [[Bologna]], [[Padova]], [[Vicenza]], [[Neapol]], [[Salerno]], [[Modena]] a [[Parma]]; a tie zasa pomáhali šíriť kultúru a pripravovať pôdu pre vývoj novej literatúry v talianskej ľudovej reči. Pretrvávanie klasických tradícií, zanietenie pre pamiatky [[Rím]]a a obzvlášť politické záujmy, ktoré sa prejavili vo vojnách [[Lombardia|lombardských]] komún proti ríši [[Hohenstaufenovci|Hohenstaufenov]], duch inklinujúci viac k praxi ako k teórii – toto všetko malo silný vplyv na osud talianskej literatúry. Zatiaľ čo [[legenda|legendy]], [[príbeh]]y, [[epika|epické]] [[báseň|básne]] a [[satira]] sa objavovali a šírili zo všetkých strán, Taliansku boli tieto [[Žáner (umelecký druh)|žánre]] buď cudzie alebo v nich zohrávali zvláštnu úlohu. Poznáme napríklad čím boli [[Trója|trójske]] tradície v [[stredovek]]u – a mali by sme si myslieť, že v Taliansku – krajine [[rímska ríša|Ríma]], pretrvávajúcej pamiatky [[Aeneas|Aenea]] a [[Vergílius|Vergília]] – by mali byť obzvlášť rozvinuté. Nebolo to však tak. V [[Európa|Európe]] sa objavila zvláštna kniha, nikto presne nevie kedy, ''[[Historia de excidio Troiae]]'' napísaná údajne istým [[Frýgičtina|Frýgom]] [[Darius|Dariom]], očitým svedkom [[Trójska vojna|trójskej vojny]]. V [[stredovek]]u sa stala táto kniha základom mnohých prác. [[Benoît de Sainte-More]] zostavil na jej základe veľmi dlhú [[francúzština|francúzsku]] báseň, ktorá sa zasa stala zdrojom pre iných básnikov ako [[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]]. Teraz k talianskemu [[Fenomén (filozofia)|fenomén]]u – kým [[Benoît de Sainte-More]] napísal svoju báseň vo francúzštine, berúc materiál z latinskej histórie, dvaja nemeckí spisovatelia ([[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]] vytvorili vo svojom jazyku takmer originálne dielo – na druhej strane Talian podľa Benoîta de Sainte-More zostavil v [[latinčina|latinčine]] ''[[Historia destructionis Troiae]]''; bol ním [[Guido delle Colonne]] z [[Messina|Messiny]], jeden z poetov [[Sicílska škola|Sicílskej školy]] píšucich v ľudovom jazyku. Guido bol imitátor [[Provenšals]]; rozumel po francúzsky a aj tak napísal svoju knihu po [[Latinčina|latinsky]], čím zmenil [[trubadúr]]sku romancu na serióznu históriu. Rovnako sa stalo s inými veľkými legendami. [[Legenda (povesť)|Legenda]] o [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]] inšpirovala v Taliansku jeho latinské dvojč, bol ním [[Qualichino z Arezza]]. Celá Európa bola plná [[Kráľ Artuš|Kráľa Artuša]]. Taliani sa uspokojili s prekladom a skrátením francúzskych románov. Dokonca aj náboženské legendy majú v Taliansku iba slabé korene. [[Jacobus de Voragine]]<ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]], str.440, nakladateľstvo Odeon, ISBN 80-207-0206-7</ref> zbierajúc svoje [[Zlatá Legenda|životy svätých]] zostal iba historikom, učencom, takmer kritikom pochybujúcim o veciach, ktoré opisoval. Taliansko nemalo žiadnu z kníh, v ktorých je stredovek tak zvláštne zobrazený, či už v jeho asketickom alebo rytierskom ponímaní. Intelektuálny život v Taliansku sa prejavil v zvláštnej, pozitívnej, takmer vedeckej forme, v štúdiu rímskeho práva, v záznamoch [[Farfa z Marsicana]] a iných, v prekladoch [[Aristoteles|Aristotela]], v učeniach [[Salerno|Salernskej školy]], v cestopise ''[[Milión (cestopis)|Milión]]''o cestách [[Marco Polo|Marca Pola]], v dlhej sérii faktov, ktoré sa zdajú byť oddelené od faktov [[Stredovek|stredoveku]] a na druhej strane zjednotené s klasickým Rímom a [[renesancia|renesanciou]]. [[Latinčina]] v Taliansku mala pretrvávajúci charakter a vývoj nového národného jazyka bol veľmi pomalý, predchádzali mu dve obdobia talianskej literatúry v cudzích jazykoch a francúzštine. Mnohí Taliani ako Marchese [[Alberto Malaspina]] ([[12. storočie]]), [[Maestro Ferrari]] z [[Ferrara|Ferrary]], [[Cigala zo Ženevy]], [[Zorzi z Benátok]], [[Sordello z Mantuy]], [[Buvarello z Bologne]], [[Nicoletto z Turína]] písali básne v jazyku [[Provenšal]] ospevujúc vojnu a lásku. Žili na dvoroch alebo medzi ľuďmi, navykajúc ich na nové zvuky a [[Harmónia|harmónie]]. V tej istej dobe existovala aj iná poézia epického druhu písaná v zmiešanom jazyku založenom na francúzštine ale s tvarmi a slovami z talianskych dialektov, ktoré sa sústavne miešali. Môžeme to pozorovať na hybridných slovách podľa zvukov podľa pravidiel oboch jazykov, francúzske slová s talianskymi koncovkami. Systém [[vokalizácia|vokalizácie]] v slovách blížiaci sa italo-latinskému použitiu, niečo, čo patrí naraz obom jazykom, sťaby pokus o vzájomné preklenutie pri splynutí. Patria sem ''[[Chansons de geste]]'', ''[[Macaire]]'', ''Entre en Espagne'', ktoré napísal [[Niccola z Padovy]], [[Prise de Pampelune]] a iní. Toto všetko predchádzalo príchodu čisto talianskej literatúry. Ako pokračoval boj medzi [[Francúzština|francúzštinou]] a [[Taliančina|taliančinou]], francúzština prehrávala. Znovu sa objavovali hybridné tvary, ale už neprevažovali. V dielach [[Buovo d'Antona]] a [[Rainardo de Lesengrino]] je jasne cítiť benátsky dialekt, hoci jazyk je ovplyvnený francúzskymi tvarmi. Tieto diela, ktoré [[G. I. Ascoli]] nazval ''miste'' (zmiešané), priamo predchádzali čisto taliansku literatúru. Dnes je dokázané, že určitý druh literatúry existoval už pred [[13. storočie|13. storočím]]: ''Ritmo cassinese'', ''Ritmo su Sant'Alessio'', ''Laudes creaturarum'', ''Ritmo Lucchese'', ''Ritmo laurenziano'', ''Ritmo bellunese'' klasifikuje Segre a kolektív ako „Archaické diela“ (Componimenti Arcaici): "tak sa označujú prvé literárne diela v bežnej taliančine, ktoré sa datujú od posledných dekád [[12. storočie|12. storočia]] do skorých dekád [[13. storočie|13.stor.]]" (Segre, [[1997]]). Ale ako poukazuje, táto literatúra nemá zatiaľ jednotné [[štylistika|štylistické]] alebo [[lingvistika|lingvistické]] vlastnosti. Tento raný vývoj však prebiehal na celom polostrove, rozdiel bol iba v predmete umenia. Na severe boli poeti [[Giacomino z Verony]] a [[Bonvecino z Rivy]] obzvlášť nábožní a mali byť ľuďmi recitovaní. Boli písané v [[Dialekt|dialekte]] zmiešanom z milánčiny a benátčiny a ich štýl niesol silné znaky francúzskej opisnej poézie. Môžu sa považovať za súčasť populárnej poézie v širšom zmysle slova. Tento druh [[kompozícia|kompozície]] bol možno povzbudený starým severotalianskym zvykom počúvať na námestiach a pri cestách piesňam [[žonglér]]ov. Tým istým davom, ktoré tešili romantické príbehy a ktoré počúvali príbehy skazenosti [[Macaire]] a nešťastí [[Flores and Blancheflour|Blanziflora]], iný [[žonglér]] spieval o hrôzach ''Babilonia Infernale'' a požehnanosti ''Gerusalemme ecclese'', a speváci nábožnej poézie súťažili v ''[[Chansons de Geste]]''. == Sicílska škola == {{Hlavný článok|Sicílska škola}} Literatúra s uniformnejšími znakmi sa objavuje na juhu Talianska, obzvlášť po roku [[1230]], ktorý označuje začiatok tzv. [[Sicílska škola|sicílskej školy]]. Jej význam je skôr v jazyku (vytvorenie prvej štandardizovanej taliančiny) ako v predmete&nbsp;–&nbsp;piesne o láske z časti tvorené na základe poézie v [[Provensalčina|Provenšal]] importovanej na juh [[Normani|Normanmi]] a [[Svébi|Svévmi]] pod vedením [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Hoci môže vyzerať umelo, táto poézia sa líši od francúzskej v jej poňatí ženy, určite platonickejšom a menej [[erotika|erotickom]], znak, ktorý ďalej rozvíjal [[Dolce stil novo]] neskoršie v 1[[13. storočie|3. storočí]] v [[Bologna|Bologni]] a [[Florencia|Florencii]]. Na rozdiel od talianskych [[trubadúr|trubadúrov]] nie je ani riadok napísaný vo [[Francúzština|francúzštine]]. Namiesto toho sa bežný repertoár rytierskych termínov prispôsobil talianskej [[Fonetika|fonetike]], čím vznikli nové talianske slová. Francúzske prípony ''-iÀre'' a ''-ce'' vytvoria stovky talianskych slov končiacich na ''-iera'' a ''-za'' ako ''riv-iera'', ''costan-za''. Také prípony a predpony si prisvoja [[Dante Alighieri|Dante]] a jeho súčasníci a podajú ich ďalšej generácii talianskych spisovateľov. K tejto "škole" patril [[Enzo]], sardínsky kráľ, [[Pier delle Vigne]], [[Inghilfredi]], Guido a [[Odo delle Colonne]], [[Jacopo d'Aquino]], [[Rugieri Pugliese]], [[Giacomo da Lentini]], [[Arrigo Testa]] a iní. Najznámejšie je ''No m'aggio posto in core'' od Giacoma da Lentiniho, hlavy hnutia, ale aj poézia napísaná samotným Frederikom II. [[Giacomo da Lentini|Giacomovi da Lentinimu]] sa tiež pripisuje vynájdenie [[sonet]]u, formy, ktorú neskôr zdokonalil [[Dante Alighieri|Dante]] a najviac zo všetkých [[Francesco Petrarca|Petrarca]]. Nevýhodou poézie [[Sicílska škola|sicílskej školy]] bola [[cenzúra]] nastolená [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom II.]]: do literatúry nesmela vstúpiť žiadna politická téma. V tomto ohľade bola severná literatúra, stále rozdelená do komún alebo [[mestský štát|mestských štátov]] s pomerne [[demokracia|demokratickou]] vládou schopná poskytovať nové myšlienky, a presne to robil žáner [[sirventés]] a neskôr Danteho [[Božská komédia]]: jeho riadky sú plné invektív voči vtedajším politickým vodcom a dokonca [[pápež]]om. Hoci počas vlády Fridricha (a neskôr [[Manfredi]]ho) prevažovali konvenčné piesne o láske, v ''Contrasto'' (za autora sa považuje [[Cielo d'Alcamo]]) nachádzame zaujímavého reprezentanta spontánnejšej poézie, o ktorej samotní moderní talianski kritici mnoho napísali. Tento ''contrasto'' (rozpor) medzi dvomi milencami v sicílskom dialekte určite netreba považovať za najstaršiu či jedinú báseň populárneho druhu. Bezpochyby patrí do čias vládcu [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] (nie neskôr ako [[1250]]) a je významná ako dôkaz, že existovala populárna poézia nezávislá od literatúry. Dnes sa väčšina kritikov zhoduje na tom, že ''contrasto'' [[Cielo d'Alcamo|Ciela d'Alcamo]] je pravdepodobne učenecké prepracovanie niektorého strateného ľudového rýmu a má najbližšie k druhu literatúry, ktorá zanikla alebo snáď bola pohltená starou sicílskou literatúrou. Jej rozlišovacím znamením je, že mala práve opačné kvality ako poézia básnikov sicílskej školy, hoci sa diskutuje, že jej štýl zrádza hĺbku vedomostí Frederikovej poézie a že poet, ktorý zostáva, ako je vhodné, anonymný, mal možno [[satira|satirický]] úmysel. Je energická vo vyjadrovaní pocitov, zdá sa, že jej zdrojom je skutočný sentiment. Miestami najhrubšia pýcha dáva vedieť, že predmet je populárny. V Cielovom ''Contrasto'' je všetko pôvodné, konvenčnosť tu nemá miesto. Je poznačené južanskou zmyselnosťou. Básne sicílskej školy boli napísané v prvom známom talianskom štandarde. Títo básnici ho vypracovali pod vedením Frederika II. Kombinuje mnohé typické črty sicílčiny, a v menšom, ale nezanedbateľnom rozsahu dialekt [[Puglia|Puglie]] a iné južné dialekty, s mnohými latinskými a francúzskymi slovami. Z [[Dante Alighieri|Danteho]] lignvistických štúdií Sicílskej školy sa vyvinuli jeho štýly ''illustre, cardinale, aulico, curiale'', ktoré neskôr oživil [[Guittone d'Arezzo]] v [[Toskánsko|Toskánsku]]. Prvotná forma týchto básní sa stala týmto prvým štandardom, ale v [[Toskánsko|Toskánsku]] sa vyskytla v mierne zmenenej forme, pretože toskánski prepisovači vnímali päťsamohláskový juhotaliansky systém ako sedemsamohláskový. V dôsledku toho texty, ktoré majú talianski študenti v kompendiu obsahujú verše, ktoré sa navzájom nerýmujú (niekedy sic. -i > -e, -u > -o) a môžu doplatiť na svoj nedostatok popularity u moderných čitateľov. Hoci mnohé z takýchto textov boli obnovené, musíme sa pozerať na takéto vydania ako na pochybné náhrady originálov, ktoré bohužiaľ môžu byť navždy stratené. == Náboženská poézia stredného severu == V [[13. storočie|13. storočí]] sa v Taliansku zrodilo silné náboženské hnutie, ktorého príčinou aj dôsledkom bol vznik dvoch veľkých rádov – svätých [[františkáni|františkánov]] a [[dominikáni|dominikánov]]. O [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]] vznikla [[Legenda (svätí)|legenda]], v ktorej prirodzene prevládajú imaginárne prvky: zázraky a zjavenia svätca, jeho schopnosť rozprávať sa so zvieratami. František nebol iba veľkým mystikom a reformátorom katolíckej cirkvi, je významne moderný priraďovaním morálneho zmyslu prírode. Hoci bol František učencom, bol na hony vzdialený rafinovanej poézii Frederikovho dvora, ale jej veľkoleposť je asi v jej priamosti a úcte. Pripisujú sa mu mnohé básne. Legenda hovorí, že v osemnástom roku jeho pokánia, takmer v extáze, nadiktoval ''Cantico del Sole''. Hoci o tom existujú pochybnosti, táto [[hymna]] sa pripisuje jemu. Je to prvé veľké básnické dielo severného Talianska, napísané veršom význačným samohláskovým rýmom ([[angličtina|angl.]] assonance), slov. [[Asonancia|asonanciou]], básnickým prostriedkom viac rozšíreným v severnej Európe. O ostatných básňach, ktoré boli po dlhú dobu pripisované sv. Františkovi sa dnes vie, že ich nenapísal. Poet, ktorý prezentoval celú silu a šírku svojho náboženského cítenia v [[Umbria|Umbrii]] bol Jacopo dei Benedetti z Todi, známy ako [[Jacopone da Todi]]<ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]],str. 440, nakladateľstvo ODEON,rok 1991 Praha ISBN 80-207-0206-7</ref>. Nielen že bol Jacopone posadnutý [[Mystika|mysticizmom]] [[Sv. František|sv. Františka]], bol tiež silným [[Satira|satirikom]], ktorý neváhal kritizovať [[korupcia|korupciu]] a zástierku Cirkvi zosobnenú [[Bonifác VII.|Bonifácom VII.]], pápežom, ktorý prenasledoval jeho aj Danteho. Jacoponeov príbeh je, že žiaľ náhle úmrtie jeho ženy narušilo jeho mentálne zdravie a potom, ako predal všetok svoj majetok a rozdal chudobným, obliekol si handry a vyžíval sa, keď sa z neho vysmievali, nasledovaný davom, ktorý naňho volal ''Jacopone, Jacopone''. Nie je známe, či to je pravda. Čo vieme je, že intenzívna vášeň musela pohnúť s jeho srdcom a držala nad ním despotickú ruku, vášeň božskej lásky. Pod jej vplyvom Jacopone trpel roky a roky najťažšími utrpeniami, ventilujúc svoje náboženské otrávenie vo svojich básňach. Nie je v ňom prepracované umenie, nie je v ňom ani náznak úmyselnej snahy; je len pocit, ktorý ho absorboval, fascinoval a prenikal ním. Jeho poézia bola v ňom a tryskala na povrch, ani nie tak v slovách ako vo vzlykoch, vzdychoch a nárekoch, ktoré akoby patrili skutočnému [[monománia|monomaniakovi]]. Ale Jacopone bol mystik, ktorý sa zo svojej [[pustovník|pustovníckej]] cely pozeral na svet a obzvlášť sledoval pápežstvo, svojimi slovami stíhajúc [[Celestín V.|Celestína V.]] a [[Bonifác III.|Bonifáca VIII.]] Uvrhli ho do väzenia, spútali reťazami, ale jeho duch sa povzniesol k Bohu a to mu stačilo. Rovnaký pocit, ktorý ho nútil vyliať svoje pocity v extatických piesňach božskej lásky a ponižovať sa, ho prinútil kritizovať tých, ktorí zišli z nebeskej cesty, či boli pápežmi, cirkevnými hodnostármi alebo kňazmi. V Jacoponeovi bola silná originalita a v období počiatkov talianskej literatúry patril k najvýznamnejším spisovateľom. Náboženské hnutie v [[Umbria|Umbrii]] nasledoval ďalší literárny [[fenomén]], fenomén nábožnej [[dráma|drámy]]. V roku [[1258]] starý pustovník [[Raniero Fasani]] opustil jaskyňu, kde žil po mnoho rokov, a zrazu sa objavil v [[Perugia|Perugii]]. Tie časy boli pre Taliansko veľmi smutné. Hádky v mestách, skupiny [[Ghibellin]]ov a [[Guelfi|Guelfov]], pápežské [[Interdikt|interdikty]] a [[Exkomunikácia|exkomunikácie]], represálie vládnucej strany, krutosť a tyrania šľachty, [[Mor (pestis)|mor]] a hlad držali ľudí v neustálom napätí a šírili mystické obavy. Nepokoj v [[Perugia|Perugii]] zväčšoval [[Fasani]], ktorý sa vyhlasoval za Bohom zoslaného, aby odhalil zjavenia a ohlásil svetu strašné katastrofy. Pod vplyvom strachu sa formovali [[Compagnie di Disciplinanti]], ktorí sa v pokání ťažko trestali do krvi a spievali [[Laudi]] v dialógu so svojimi bratmi. Tieto Laudi, úzko späté s [[liturgia|liturgiou]], boli prvými príkladmi [[Dráma|drámy]] v ľudovej taliančine. Boli napísané v umbrijskom dialekte, v osemslabičných veršoch a samozrejme nemali žiadnu umeleckú hodnotu. Ich vývoj bol však rýchly. Už v [[13. storočí]] máme ''Devozioni del Giovedi e Venerdi Santo'' s [[dráma|dramatickými]] prvkami, hoci sú stále späté s [[Liturgia (úkony)|liturgickým]] úradom. Potom máme ''di un Monaco c/fe and al servizio di Dio'' (o kňazovi ktorý vstúpil do služieb Božích), kde už rozoznať smerovanie k určitej forme, ktorú toto literárne dielo malo v nasledovných storočiach. V [[13. storočie|13. storočí]] sa centrom diania stalo [[Toskánsko]] čo sa týka literárneho diania aj politického života. Toskánci rozprávali v dialekte, ktorý najbližšie pripomínal materský jazyk – [[Latinčina|latinčinu]], ktorá sa vzápätí stala takmer výlučne jazykom literatúry a ktorá bola na konci 13. storočia považovaná za významnejšiu ako ostatné; ''Lingua Tusca magis apta est ad literam sive literaturam'', tak píše [[Antonio da Tempo]] z [[Padova|Padovy]], narodený okolo roku [[1275]]. Keďže [[Toskánsko]] bolo veľmi málo alebo nebolo vôbec ovplyvnené germánskou inváziou, nikdy sa tu neujal [[feudalizmus|feudálny systém]]. Prebiehali tu divé vnútorné boje, ale neoslabili jeho život, naopak, dali mu novú krv a posilnili ho a (obzvlášť po konečnom páde [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcov]] v bitke pri [[Benevento]] v roku [[1266]]) učinili ho prvou talianskou provinciou. Od roku [[1266]] bola [[Florencia]] v pozícii začať hnutie politických reforiem, ktoré v roku [[1282]] vyústili do stretnutia [[Priori delle Arti]] a vzniku [[Arti Minori]]. To vzápätí odkopírovali [[Siena]] s [[Magistrato dei Nove]], [[Lucca]] s [[Pistoia]] a iné [[Guelf|guelfské]] mestá vo forme podobných populárnych inštitúcií. Týmto spôsobom klany zobrali vládu do vlastných rúk a boli to časy sociálnej a politickej prosperity. Niet teda divu, že aj literatúra rástla do nevídaných výšin. V Toskánsku tiež existovala populárna poézia o láske; bola tu škola imitátorov Sicílčanov s vodcom [[Dante z Majána]]; ale jej literárna originalita sa uberala iným smerom – smerom humornej a satirickej poézie. Úplne demokratický štýl vlády vytvoril novú formu poézie, ktorá stála v najsilnejšom protiklade k stredovekému mystickému a rytierskemu štýlu. Najvrúcnejšia modlitba k Bohu alebo k panej prišla z kláštora alebo z paláca; v uliciach miest bolo so všetkým dovtedajším zaobchádzané s trpkým [[Sarkazmus|sarkazmom]] alebo zosmiešňované. [[Folgore di San Gimignano]] sa smeje, keď vo svojich [[Sonet|sonetoch]] rozpráva skupine mladých Sienčanov aké sú zamestnania pre každý mesiac v roku alebo keď učí skupinu florentských mladíkov potešenia každého z dní v týždni. [[Cene della Chitarra]] sa smeje, keď paroduje Folgorove sonety. [[Sonet|Sonety]] [[Rustico di Filippo]] sú spolovice zábava, spolovice [[satira]]; smiech a plač, žart a uštipačnosť – všetky môžeme nájsť v autorovi [[Cecco Angiolieri]] zo Sieny<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str. 28, r.1981, vydavateľstvo:OBZOR Bratislava</ref>, najstaršom humoristovi, ktorého poznáme, vzdialeného predchodcu [[Rabelaisa]] a [[Montaigneho]]. Ale v Toskánsku sa zrodil aj iný druh poézie. [[Guittone d'Arezzo]] ukončil rytierstvo umenia pre národné účely, formy Provenšals pre latinčinu. Pokúšal sa o politickú poéziu a hoci jeho práca je plná najväčších nejasností, pripravil cestu pre [[Bolonská škola|Bolonskú školu]]. V [[13. storočie|13. storočí]] bola [[Bologna]] mestom vedy a objavila sa tu filozofická poézia. [[Guido Guinizelli|Guido Guinicelli]] bol poetom novej umeleckej vlny. Zmenili a rozšírili sa v ňom myšlienky rytierstva; spieva o láske a polu s ňou o urodzenosti mysle. Myšlienka vládnuca v Guinicelliho ''Canzoni'' nie je ničím nevlastným jeho subjektivite. Jeho špekulatívna myseľ zvyknutá putovať v poliach [[Filozofia|filozofie]] prenáša svoje produkty do jeho umenia. Guinicelliho poézia nesie jednu z chýb Guittoneho d'Arezza: príliš zdôvodňuje; chýba mu predstavivosť; jeho poézia je výsledkom intelektu skôr ako hravosti a srdca. Ale aj tak predstavuje veľký krok v histórii talianskeho umenia obzvlášť kvôli jeho úzkemu spojeniu s [[Dante]]ho [[lyrika|lyrickou]] poéziou. Ale predtým, než prídeme k [[Dante Alighieri|Dantemu]], musíme poznamenať isté ďalšie fakty, nie bez spojenia s jeho históriou. V 13. storočí existovalo niekoľko [[alegória|alegorických]] básní. Jedna z nich je od [[Brunetto Latini]]ho<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str.320, rok 1981, vydavateľstvo OBZOR Bratislava</ref>, ktorý, ako je známe, mal pre Allighieriho silné zanietenie. Jeho ''Tesoretto'' je krátka báseň v sedemslabičných veršoch, rýmovaných slohách, v ktorej autor predstiera, že stratený v divočine stretne dámu predstavujúcu Prírodu, od ktorej dostane mnohé ponaučenia. Môžeme vidieť videnie, inotaj, morálne ponaučenie – tri prvky, ktoré znova nachádzame v [[Božská komédia|Božskej komédii]]. [[Francesco da Barberino]], učený právnik, sekretár biskupov, sudca a notár napísal dve malé [[Alegória|alegorické]] básne ''Documenti d'amore'' a ''Del reggimento e dei costumi delle donne''. Rovnako ako ''Tesoretto'' nemajú hodnotu ako umelecké dielo, ale na druhej strane sú historicky významné. Štvrtým alegorickým dielom bola ''Intelligenza''; niektorí označujú za jej autora [[Dino Compagni|Dina Compagniho]], ale pravdepodobne nie je jeho, ale je iba verziou francúzskej básne. Kým poézia v 13. storočí bola hojná a rôznorodá, [[próza]] zaostávala. Najstarší exemplár sa datuje do roku [[1231]] a pozostáva z krátkych poznámok záznamov o výdavkoch Mattasala di Spinello dei Lambertini zo Sieny. V rokoch [[1253]] a [[1260]] vznikli aj obchodné listy iných [[Siena|Sienčanov]]. Nie sú to však známky literárnej prózy. Predtým než vôbec takú nájdeme, narazíme na [[fenomén]] – rovnako ako sme poznamenali v prípade poézie. Znova nachádzame obdobie talianskej literatúry vo francúzštine. V polovici storočia istý Aldobrando či Aldobrandino (nie je známe či bol z Florencie alebo Sieny) napísal knihu pre [[Beatrice Savojská|Beatrice Savojskú]], grófku z [[Provence]] nazvanú ''Le Régime du corps''. V roku [[1267]] [[Martino da Canale]] napísal v obdobnom [[Langue d’oïl]] dejiny [[Benátky|Benátok]]. [[Rusticiano z Pisy]], dlhú dobu na dvore [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] zostavil mnohé rytierske [[Romanca|romance]] podľa the [[Arthurian cycle]] a následne napísal cesty [[Marco Polo|Marca Pola]], ktoré mu snáď nadiktoval sám veľký cestovateľ. A nakoniec [[Brunetto Latini]] s jeho ''Tesoro''. Ďalšou v rade originálnych prác v ''langue d’oïl'' sú preklady alebo adaptácie tiež z neho. Z náboženských [[Legenda (svätí)|legiend]] pochádzajú niektoré [[bájka|bájky]]; romanca o [[Julius Caesar|Juliovi Caesarovi]]; niekoľko krátkych dejín [[starovek]]ých [[rytier]]ov. [[Okrúhly stôl|Tavola rotonda]]; preklady ''Viaggi'' Marca Pola a ''Tessoro'' Latiniho. V rovnakom čase sa objavili preklady asketických prác a prác s ponaučením z latinčiny, záznamov a zápiskov o rétorike a príhovoroch. Donedávna bolo stále možné odhadnúť ako najstaršie práce talianskej prózy ''Cronaca'' Mattea Spinella da Giovenazzo a ''Cronaca'' Ricordana Malespinu. Ale bolo dokázané, že obe boli zostavené v omnoho neskoršej dobe. Preto najstaršou prózou je vedecká práca ''[[Composizione del mondo]]'' od Ristora z Arezza, ktorý žil asi v polovici 13. storočia. Táto kniha kopíruje poznatky z [[Astronómia|astronómie]] a [[Geografia|geografie]]. Ristoro bol v týchto témach nadradený ostatným spisovateľom tej doby, pretože sa zdá, že bol dôsledným pozorovateľom prírodných javov a následne mnohé ďalšie veci, o ktorých píše boli výsledkom jeho osobných pozorovaní. Ďalšie dielo je ''De regimine rectoris'', od [[Fra Paolino|Fra Paolina]], minoritného benátskeho žobravého kňaza, ktorý bol pravdepodobne biskupom [[Pozzuoli]] a tiež napísal latinské historické zápisky. Jeho práca je v blízkom vzťahu k práci Egidia Colonnu ''[[De regimine principum]]''. Je napísaná v [[Benátsko|benátskom]] dialekte. [[13. storočie]] bolo veľmi bohaté na príbehy. Existuje zbierka pod názvom ''Cento Novelle antiche'' ([[Sto antických noviel]]) obsahujúca príbehy vybrané z orientálnych, [[Grécko|gréckych]] a [[Trója|trójskych]] tradícií, zo starovekej a stredovekej histórie, z legiend o [[Británii]], [[Provence]] a Taliansku a z [[Biblia|Biblie]], z miestnych talianskych tradícií ako aj príbehov o zvieratách a [[mytológia|mytológie]]. Táto kniha vzdialene pripomína španielsku zbierku ''El Conde Lucanor''. Zvláštnosťou talianskej knihy je, že príbehy sú veľmi krátke a zdajú sa byť čisto len návodmi pre rozprávača, ktoré ma počas výkladu doplniť. Ďalšie romány vytvoril [[Francesco Barberino]] vo svojej práci ''Del reggimenlo e dei costumi delle donne'', ale ich význam je omnoho menší ako ostatných. Celkovo nachádzame v talianskych románoch 13. storočia málo originality a reflektujú iba zlomok veľmi bohatej [[francúzska literatúra|francúzskej literatúry]]. Pozornosť si zaslúži aj ''Lettere'' od [[Guittone d'Arezzo|Fra Guittone d'Arezzo]], ktorý napísal mnohé básne a tiež niekoľko prozaických listov, ktorých námety sú morálne a nábožné. Láska k staroveku, rímskym tradíciám a jeho jazyku bola v Guittonovi taká silná, že sa pokúšal písať po taliansky v latinskom štýle, čo sa ukázalo ako nejasné, vynútené a v celku neohrabané. Za svoj model si zobral [[Seneca|Senecu]], tým jeho próza nadobudla bombastický štýl, ktorý bol podľa neho veľmi umelecký, ale v skutočnosti cudzí pravému umeleckému duchu, čo ho činí extravagatným a [[Groteska|groteskným]]. == Spontánny vývoj talianskej literatúry == V roku [[1282]], kedy boli ustanovené florentské [[Arti minori]], začalo obdobie ''Novej literatúry'', ktoré nepatrí do obdobia prvých [[Toskánsko|toskánskych]] začiatkov, ale k pokroku. Školy umelcov ako [[Lapo Gianni]], [[Guido Cavalcanti]], [[Cino da Pistoia]] a [[Dante Alighieri]] urobili [[Lyrická báseň|lyrickú poéziu]] výlučne toskánskou. Všetky novinky a poetická sila, ktoré priniesla táto škola, ktorá bola vskutku začiatkom talianskeho umenia pozostáva z toho, čo [[Dante Alighieri|Dante]] vyjadril ako ''Quando Amore spira, noto, ed a quel niodo Chei detta dentro, vo significando'', čo znamená sila vyjadrovania pocitov duše tak, ako ich inšpiruje láska, no vhodným a elegantným spôsobom, dávajúc hmote tvar a s prelínajúcimi sa umeniami. „Toskánska lyrická poézia“, prvé skutočné talianske umenie, je predvojom tohto umeleckého spojenia v spontánnosti a zároveň zámernej práce mysle. V Lapovi Giannim nový štýl ešte nie je bez prímesi starých asociácií Sicilo-Povensalskej školy. Akoby váhal medzi dvoma spôsobmi. Prázdna a zanietená frazeológia sicílskej školy chýba, ale poet sa nebol vždy schopný oslobodiť od jej vplyvu. Niekedy však čerpá priamo zo srdca a vtedy sa drobnosti a zvláštnosti stratia, jeho verš sa stáva čistým, plynulým a elegantným. [[Guido Cavalcanti]] bol učenec s rozvinutým konceptom umenia. Cítil jeho hodnotu a tomu prispôsobil svoje učenie. Cavalcantimu už chýbalo hodne z ducha literatúry stredoveku; hlboko reflektoval vlastnú prácu a z tejto reflexie odvodzoval svoje poetické vnímanie. Jeho básne môžeme rozdeliť do dvoch tried; tých, ktoré zobrazujú filozofa, ''il sottilissimo dialettico'', ako ho nazval [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo]] a tých, ktoré sú priamo produktom jeho poetického ducha preniknutého [[mystika|mysticizmom]] a [[metafyzika|metafyzikou]]. Do prvej triedy patrí známa báseň ''Sulla natura d'amore'', ktorá je v skutočnosti dokumentom o [[Metafyzika|metafyzike]] lásky a neskôr bola anotovaná najrenomovanejšími [[Platónova filozofia|Platónskymi]] filozofmi [[15. storočie|15. storočia]] ako [[Marsilius Ficinus]] a iní. V iných Cavalcantiových básňach okrem toho vidíme tendenciu zdrobňovania a potláčania poetických obrazov pod mŕtvou váhou filozofie. Ale v mnohých jeho [[sonet]]och môžeme obdivovať vernosť obrazov a eleganciu a jednoduchosť štýlu, čo vyvoláva dojem nového umeleckého obdobia. Toto obzvlášť cítiť v Cavalcantiho ''Ballate'', pretože v nich sa naivne a bez zanietenia vylieva, ale s nemenným a sofistikovaným vedomím svojho umenia. Vysoko nad všetkými v realite žiaľu a lásky, ktoré zobrazuje, vyjadrenej melancholickej túžby po vzdialenom domove, v pokojnej a čistej túžbe po dáme jeho srdca, v hlbokej subjektivite nikdy nezaťaženej metafyzickými jemnosťami stojí ''Ballata'', ktorú Cavalcanti zostavil potom, ako ho vyhnali z [[Florencia|Florencie]] so „skupinou Bianchi“ v roku [[1300]] a útočisko našiel v [[Sarzano|Sarzane]]. Tretím poetom medzi nasledovníkmi novej školy bol ''[[Cino da Pistoia]]'' z rodu Sinibuldi. Jeho ľúbostné básne sú také sladké, jemné a múzické, že ich prevyšuje iba Dante. Útrapy lásky opisuje silnými dotykmi; je ľahké vidieť, že nie sú fingované, nereálne. Psychológia lásky a žiaľu dosahuje takmer dokonalosti. == Dante == [[Súbor:DanteFresco.jpg|right|thumb|Dante ([[Andrea del Castagno]], [[Galleria degli Uffizi]], cca [[1450]])]] [[Dante Alighieri|Dante]], najväčší z talianskych básnikov tiež vykazuje tieto lyrické tendencie. V ''[[La Vita Nuova]]'' napísanej v roku [[1321]] (tak nazvanej autorom, aby poukazovala na to, že jeho prvé stretnutie s [[Beatrice]] bolo začiatkom života úplne odlišného od dovtedajšieho) vidno vysokú idealizáciu lásky. Ako by v nej nebolo nič pozemské alebo ľudské, akoby mal poet oči neustále obrátené k nebu keď spieva o svojej dáme. Všetko je superzmyselné, vzdušné, nebeské a skutočná Beatrice sa postupne viac a viac pretavuje do symbolizmu božského, bez jej ľudskej povahy. Nektoré z textov sa zaoberajú témou nového života; ale nie všetky z ľúbostných básní sú o Beatrice, kým iné diela sú filozofické a mostom ku ''Convito''. Práca, ktorá urobila Danteho nesmrteľným a povýšila ho nad všetkých ostatných talianskych géniov, bola [[Božská komédia|Divina Commedia]]. Pod doslovným poňatím tohto epického príbehu je alegorický zmysel. Dante cestujúci Peklom, Očistcom a Nebom je symbolom ľudstva smerujúceho k dvom objektom – dočasnému a večnému šťastiu. Lesom, v ktorom sa básnik stráca sa myslí ríšske a náboženské pomätenie ľudstva zbaveného dvoch z jeho vodítok – cisára a pápeža. Hora osvetlená slnkom je nebeské kráľovstvo. Tri šelmy sú tri slabosti a tri sily, ktoré postavili Danteho zámerom najväčšie prekážky: závisť je Florencia, jasná, nepredvídateľná a rozdelená medzi Bianchi a Neri; pýcha je francúzsky rod; lakomstvo je pápežský dvor; Virgílius predstavuje rozum a ríšu. Beatrice je symbolom nadprirodzenej pomoci, bez ktorej človek nemôže dosiahnuť najvyšší cieľ, ktorým je Boh. Ale hodnota básne neleží v alegórii, ktorá ju stále spája so [[stredoveká literatúra|stredovekou literatúrou]]. Čo prináša nové je individuálne umenie básnika, klasické umenie, ktoré sa prvýkrát prelieva do formy romance. Dante je nadovšetko veľký umelec. Či opisuje prírodu, analyzuje vášne, preklína slabosti alebo spieva hymny cnostiam, je stále vynikajúci pompou a jemnosťou svojho umenia. Z hrubej stredovekej vidiny vytvoril najväčšiu prácu moderného veku. Materiál pre svoju prácu zobral z teológie, filozofie, histórie a mytológie ale predovšetkým z vlastnej vášne, z nenávisti a lásky; a vdýchol ducha génia všetkým týmto materiálom. Perom poeta mŕtvych vzkriesi k životu, znova sa stávajú ľuďmi a rozprávajú jazykom svojich čias, svojich vášní. Farinata degli Uberti, Bonifác VIII., Gróf Ugolino, Manfred, Sordello, [[Hugo Kapet]], sv. [[Tomáš Akvinský]], Cacciaguida, [[sv. Benedikt]], [[Peter (apoštol)|sv. Peter]] sú všetci objektívnymi výtvormi; stoja pred nami v celom živote svojich charakterov, pocitov a zvykov. A predsa tento svet predstavivosti, ktorým sa básnik pohybuje neožil iba silou jeho génia, ale mení ho jeho vedomie. Hriechy trestá a cnosti odmeňuje sám Dante. Osobný záujem, ktorý nesie na reprezentácii troch svetov je to, čo nás najviac zaujíma a udivuje. Dante mení históriu podľa vlastnej vášne. Preto Božskú komédiu môžeme oprávnene nazvať nielen najživšou [[dráma|drámou]] myšlienok a pocitov, ktoré hýbali mužmi tých časov, ale aj najjasnejšou a spontánnou reflexiou individuálnych pocitov básnika o ponížení občana až po vieru veriaceho a elán filozofa. ''Divina Commedia'' fixovala a jasne definovala osud talianskej literatúry, dala umelecký nádych a tým aj nesmrteľnosť všetkým formám literatúry, ktoré vytvoril stredovek. Dante začína éru [[Renesancia|Renesancie]]. == Petrarca a po ňom == Dve veci charakterizujú [[Francesco Petrarca|Petrarcu]]: klasický výskum a nový humánny pocit, ktorý priniesla jeho lyrická poézia. Tieto dve veci nie sú bez súvislosti, jedna je výsledkom druhej. Petrarca, ktorý odkrýval práce veľkých latinských spisovateľov, nám pomáha pochopiť Petrarcu, ktorý sa úplne oslobodil od stredoveku, ľudskou láskou miloval skutočnú dámu a oslavoval ju živú aj po smrti v básňach plných učenej elegancie. Petrarca bol prvý [[humanizmus|humanista]] a zároveň prvý lyrický poet modernej školy. Jeho kariéra bola dlhá a divá. Mnoho rokov žil v [[Avignon]]e preklínajúc skorumpovanosť pápežského dvora; precestoval takmer celú Európu; písal si s vládcami a pápežmi; v jeho časoch ho považovali za prvého spisovateľa listov; mal pocty a bohatstvo; a stále so sebou niesol nespokojnosť, melanchóliu a neschopnosť uspokojiť tri charakteristiky moderného muža. Jeho ''Canzoniere'' je rozdelená do troch častí: prvá obsahuje básne napísané počas života Laury, druhá básne napísané po jej smrti a tretia ''Trionfi''. Jedinou témou týchto básní je láska; ale jej umelecké ponímanie sa rôzni v koncepcii, obrazoch a sentimente, odvodenom z najrôznejších dojmov z prírody. Petrarcova láska je skutočná a hlboká a tomu vďačí hodnota jeho lyrického verša, úplne odlišná, nie len od Provensalských trubadúrov a talianskych básnikov pred ním, ale aj od [[Dante Alighieri|Danteho]] lyriky. Petrarca je psychologický básnik ponárajúci sa do vlastnej duše, študujúci vlastné pocity, ktorý vie ako ich vykresliť nevýslovne sladko. Petrarcova lyrika nie je transcendentálna ako Danteho, naopak, drží sa úplne v ľudských medziach. V boji, pochybnostiach, strachu, sklamaní, žiali, radosti, vlastne vo všetkom nachádza básnik materiál pre svoju poéziu. Druhá časť Canzoniere je vášnivejšia. ''Trionfi'' nedosahujú kvalít prvých dvoch; je jasné, že sa Petrarca pokúšal imitovať ''Divina Commedia'', ale nepriblížil sa jej. Canzoniere obsahuje aj niekoľko politických básní, jednu, ktorá má byť adresovaná [[Cola di Rienzi|di Rienzimu]] a niekoľko sonetov proti Avignonskému dvoru. Sú význačné energickosťou pocitu a tiež preto, že ukazujú ideu ''Italianita'' ešte lepšiu ako Alighieriho. Taliansko, ktoré si zromantizoval sa odlišuje od ktoréhokoľvek, čo si predstavovali ľudia v stredoveku, a v tomto je tiež predchodcom moderných čias a moderných ambícií. Petrarca nemal určitý politický zámer. Vyvyšoval [[Cola di Rienzi|di Rienziho]], vzýval Charlesa IV., chválil Viscontiho; v skutočnosti bola jeho politika väčšmi riadená dojmami ako zásadami; ale nadovšetkým neustále kraľovala láska k Taliansku, jeho starovekej a slávnej vlasti, ktorá je v jeho mysli zjednotená s Rímom, veľkým mestom hrdinov [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a [[Scípius|Scípia]]. == Boccaccio == {{Hlavný článok|Giovanni Boccaccio}} [[Giovanni Boccaccio|Boccaccio]] mal rovnako zanietenú lásku k staroveku a rovnako uctieval novú taliansku literatúru ako Petrarca. Bol prvý, ktorý za pomoci Gréka narodeného v [[Kalábria|Kalábrii]] zostavil latinský preklad [[Iliada|Iliady]] a v roku [[1375]] [[Odysea|Odysey]]. Jeho rozsiahle klasické vedomosti sa prejavili zvlášť v práci ''De genealogia deorum'', v ktorej sumarizuje bohov podľa rodokmeňov zostavených podľa rôznych autorov píšucich o pohanských božstvách. Táto práca označuje obdobie štúdií v príprave na oživenie klasického učenia. Zároveň otvára cestu modernej kritike, pretože [[Boccaccio]] bol vo svojom výskume a úsudku vždy nezávislý od autorov, ktorých si najväčšmi vážil. ''Genealogia deorum'' je, ako povedal A. H. Heeren, encyklopédia mytologických vedomostí a bola predchodcom rozsiahleho humanistického hnutia, ktoré sa rozvinulo v [[15. storočie|15. storočí]]. Boccaccio bol tiež prvým historikom žien v jeho ''De claris mulieribus'' a prvým, ktorý sa podujal rozpovedať príbeh veľkého nešťastia v jeho ''De casibus virorum illustrium''. Ďalej zdokonaľoval predošlé geografické výskumy v zaujímavej knihe ''De monhibus, silvis, fontibus, lacubus, fiuminibus, stagnis, et pal udibus, et de nominibus mans'', v ktorej použil ''Vibius Sequester'', ale ktorá tiež obsahuje mnohé nové a cenné pozorovania. Z jeho prác v taliančine sa žiadna nepribližuje dokonalosti Petrarcu. Jeho [[sonet]]y, zväčša o láske sú priemerné. Jeho epická poézia je lepšia. Hoci sa dnes už nemôže pýšiť vynájdením ''octave stanza''(pozri [[Stanca|stanca)]], (ktorý sa následne stal metrom básní [[Boiardo|Boiarda]] [[Ariosto|Ariosta]] a [[Torquato Tasso|Tassa]]), čo mu bolo dlho pripisované, určite bol prvým, ktorý ho použil v práci určitej dĺžky a písal v umeleckom štýle, ako v jeho ''Teseide'', najstaršej talianskej romantickej básni. ''Fiostrato'' spája lásky Troiola a Griseidy (''Troilus'' a ''Cressida''). Je možné, že Boccaccio poznal francúzsku báseň o trójskej vojne od [[Benoit de Sainte-More|Benoita de Sainte-More]]; ale talianska práca je zaujímavá analýzou vášne lásky, ktorá je urobená majstrovsky. ''Ninfale fiesolano'' rozpráva príbeh lásky [[nymfa (mytológia)|nymfy]] Mesoly a pastiera Africa. ''Amorosa Visione'', báseň v triolách nepochybne vďačí za svoj pôvod Božskej komédii. ''Ameto'' je zmes prózy a poézie, a je prvým talianskym [[pastiersky román|pastierskym románom]]. ''Filocopo'' je najskorší z románov. V ňom [[Boccaccio]] rozpráva v prácnom a čo najrozpísanejšom štýle o láske Floria a Biancafiory. Materiál pre túto prácu čerpal pravdepodobne z populárneho zdroja [[byzantský román|byzantského románu]], o ktorom sa mu mohol zmieniť [[Leonzio Pilato]]. Vo „Filacopo“ nachádzame významné nadšenie pre mytologický zmysel, ktoré poškodzuje román ako umelecké dielo, ale prispieva k histórii Boccacciovho myslenia. ''Fiammetta'' je ďalší román o láske Boccaccia a [[Mária Akvinská|Márie Akvinskej]], predpokladanej prirodzenej dcéry kráľa Roberta, ktorú vždy spomína pod menom Fiammetta. Talianska práca, ktorá v podstate preslávila Boccacia bol [[Dekameron]], zbierka 101 poviedok týkajúcich sa skupiny mužov a žien, ktorí odišli do domu blízko [[Florencia|Florencie]] aby unikli [[Mor (pestis)|moru]] v roku [[1348]]. Písanie poviedok, také hojné v predchádzajúcich storočiach obzvlášť vo [[Francúzsko|Francúzsku]], teraz prvýkrát nadobudlo umeleckú formu. Boccacciov štýl má byť imitáciou latinčiny, ale próza v ňom prvýkrát nadobudla formu vypracovaného umenia. Drzosť starých [[fabliaux]] nahrádza starostlivá a vedomá práca mysle s citom pre krásu, ktorá študovala prácu klasických autorov a túži ich do čo najväčšej možnej miery imitovať. Nad tým, v [[Dekameron]]e, Boccaccio určuje charakter a pozoruje vášne. V tom leží jeho prínos. Mnohé bolo napísané o zdroji poviedok Dekameronu. Boccaccio pravdepodobne použil písané aj ústne zdroje. Ľudové tradície v ňom museli podnietiť mnohé príbehy ako napríklad ten Griseldin. Na rozdiel od Petrarcu, ktorý bol vždy neosobný, zamyslený, unavený životom, rozrušený sklamaniami, zisťujeme, že Boccaccio je pokojný, pokojný, spokojný so sebou a svojím okolím. Aj napriek týmto fundamentálnym rozdielom v ich osobnostiach boli títo dvaja veľkí autori starými a vrúcnymi priateľmi. Ale ich zanietenie pre Danteho nebolo rovnaké. Petrarca, ktorý tvrdí, že ho raz v detstve zazrel, si nezachoval na neho príjemnú spomienku a bolo by zbytočné popierať, že naňho žiarlil. ''Divina Commedia'' mu poslal, keď už bol starcom, a priznal, že ju nikdy nečítal. Na druhej strane Boccaccio cítil pre Danteho viac ako nadšenie. Napísal jeho [[biografia|biografiu]], ktorej presnosť dnes neprávom mnohí kritici podceňujú a dal verejnosti kritické lekcie básne v [[Santa Maria del Fiore]] vo [[Florencia|Florencii]]. [[Fazio degli Uberti]] a [[Federigo Frezzi]] boli imitátormi [[Božská komédia|Božskej komédie]], ale len v jej vonkajšej forme. Prvý z nich napísal Dittamondo, dlhú báseň v ktorej autor píše, že ho vzal geograf Solinus do rozličných častí sveta a je jeho sprievodcom v ich histórii a to je jeho Commedia. Legendy o vzniku rôznych talianskych miest majú určitý historický význam. Frezzi, biskup svojho rodného mesta Foligno, napísal „Quadriregio“, báseň o štyroch kráľovstvách – láska, Satan, hriech a cnosť. Táto báseň v mnohom pripomína Božskú komédiu. Frezzi zobrazuje stav muža, ktorý sa dostáva z hriechu do cnostného postavenia, opisuje [[peklo]], svet stratených, [[očistec]] a [[nebo]]. Básnikovým sprievodcom je [[Aténa (mytológia)|Aténa]] (Pallas). ''Ser Giovanni Fiorentino'' napísal zbierku príbehov pod názvom „Pecorone”, ktoré sa úzko týkajú mnícha a mníšky v hale kláštora Novelistov z Forli. Imitoval Boccaccia a historické príbehy čerpal zo zápiskov [[Villains]]. [[Franco Sacchetti]] tiež písal príbehy, zväčša na témy z florentskej histórie. Jeho kniha poskytuje živý obraz florentskej spoločnosti na konci [[14. storočie|14. storočia]]. Témy sú takmer vždy kontroverzné; ale je zrejmé, že Sacchetti zozbieral všetky tieto [[anekdota|anekdoty]] nato, aby z nich vyvodil vlastné závery a morálne ponaučenia, ktoré môžeme nájsť na konci každého z príbehov. V tomto ohľade sa Sacchettiho práca približuje stredovekým [[Monalisaliones]]. Tretím spisovateľom príbehov je [[Giovanni Sercambi]] z [[Lucca|Luccy]], ktorý po roku [[1374]] napísal knihu, imitujúc Boccaccia, o skupine ľudí utekajúcich pred morom a cestujúcich po rozličných talianskych mestách, tu a tam sa zastavujúc rozprávajúcich príbehy. Neskoršie, ale tiež dôležité mená sú [[Massuccio Salernitano]] ([[Tommaso Guardato]]), ktorý napísal ''Novellino'' a [[Antonio Cornazzano]], ktorého ''Proverbii'' boli extrémne obľúbené. Ako už bolo spomenuté, Kronika, o ktorej sa verilo, že pochádza z [[13. storočie|13. storočia]], sa dnes považuje za zbierku z neskorších čias. Na konci 13. storočia však nachádzame zápisky od [[Dino Compagni]], s ktorými, napriek nedobrému všeobecnému názoru na ne, sa zahrávali najmä niektorí nemeckí spisovatelia a sú pravdepodobne autentické. O Compagniho živote sa vie málo. Urodzený pôvodom, demokratický zmýšľaním, bol podporovateľom nových nariadení [[Giano della Bella|Giana della Bella]]. Ako hlava a [[Gonfalonier|gonfalonier]] spravodlivosti mu bolo vždy prvoradé verejné blaho. Potom ako [[Karol z Valois]], kandidát [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] mal prísť do [[Florencia|Florencie]], Compagni, predvídajúc hrozbu občianskych nepokojov, zhromaždil občanov v kostole svätého Jána a pokúšal sa utíšiť ich rozrušeného ducha. Jeho zápisky sa týkajú udalostí, ktoré sa stali, podľa jeho záznamov, medzi rokmi [[m1280]] a [[1312]]. Nesú známku silnej subjektivity. Rozprávanie je neustále osobné. Často stúpa do najjemnejšieho dramatického štýlu. Knihou prenikajú silné patriotické zanietenie a prehnaná túžba po spravodlivosti. Compagni je viac historikom ako zápiskárom, pretože hľadá príčiny udalostí a reflektuje ich podstatu. Podľa nášho úsudku je jedným z najdôležitejších autorít toho obdobia florentskej histórie, napriek nie bezvýznamným faktickým chybám, ktoré nachádzame v jeho diele. Na druhej strane, [[Giovanni Villani]] narodený v roku [[1300]] bol viac zápiskárom ako historikom. Píše o udalostiach do roku [[1347]]. Jeho cesty po Taliansku a Francúzsku a informácie ktoré tak získal svedčia o tom, že jeho kronika, ktorú nazval ''[[Historie Fiorentine]]'' pozostáva z udalostí, ktoré sa odohrali po celej [[Európa|Európe]]. Čo charakterizuje Villaniho prácu je rozvláčny štýl, nie iba o politických a vojnových udalostiach, ale aj o výplatách verejných činiteľov, sumách použitých na výplaty vojakov a na verejné festivaly a o mnohých ďalších veciach, znalosť ktorých je dnes veľmi cenná. Pri takej hojnosti informácií niet divu, že Villaniho rozprávanie obsahuje mýty a chyby, obzvlášť, keď rozpráva o veciach, ktoré sa stali pred jeho časmi. Matteo, brat Giovanniho Villaniho, pokračoval v písaní kroniky do roku [[1363]]. Ďalej pokračoval Filippo Villani. Gino Capponi, autor ''Commentari deli acquisto di Pisa'' a rozprávania o ''Tumulto dei Ciompi'' patrí do 14. aj [[15. storočie|15. storočia.]] ''[[Božská komédia|Divina Commedia]]'' je [[asketizmus|asketická]] v poňatí a v mnohom aj v prevedení. Do veľkej miery podobný je Petrarcov génius; ale ani Petrarca ani Dante sa nemôže radiť medzi čistých asketikov ich čias. Ale patria sem mnohí iní spisovatelia. [[Mystika|Mysticizmus]] [[Katarína zo Sieny|Sv. Kataríny zo Sieny]] bol politický. Bola to skutočne výnimočná žena, ktorá mala ambície vrátiť rímsku cirkev späť k evanjelickým cnostiam a ktorá zanechala zbierku listov písaných vo vysokom a idealistickom tóne, určenú všetkým ľuďom, vrátane pápežov. Na jednej strane sa pridáva k Jacoponemu z Todi, na druhej k [[Savonarola|Savonarolovi]]. Jej náboženský prejav je najčistejší, najmorálnejší z ktoréhokoľvek, ktoré môžeme nájsť v [[Taliansko|Taliansku]] [[14. storočie|14. storočia]]. Netreba si myslieť, že jej v hlave vznikali presné myšlienky reformácie, ale túžbu po veľkej morálnej reforme cítiť v jej tóne. A naozaj rozprávala ''ex abundantia cordis''. V každom prípade musí dcéra Jacopa Benincasa zaujať miesto medzi tými, ktorí z diaľky pripravili cestu náboženskému hnutiu, ktoré sa odohralo v [[16. storočie|16. storočí]] najmä v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Iný Sienčan, [[Giovanni Colombini]], zakladateľ rádu [[jezuiti|jezuitov]] kázal chudobu učením aj príkladom, čím sa vrátil k myšlienke [[František z Assisi|sv. Františka z Assisi]]. Jeho listy patria medzi najvýznamnejšie z kategórie asketických prác 14. storočia. Passavanti vo svojom ''Specchio della vera penitenza'' (Zrkadlo skutočného pokánia) pripojil k rozprávaniu inštrukcie. Cavalca preložil z latinčiny ''Vite deci santi padni''. Rivalta zanechal mnohé kázania a [[Franco Sacchetti]] (spomínaný známy spisovateľ príbehov) mnohé rozhovory. Celkovo bola jedným z najdôležitejších výtvorov talianskeho ducha 14. storočia náboženská literatúra. == Humorná poézia == V priamom kontraste s tým je literatúra so silným populárnym prvkom. Humorná poézia, poézia smiechu a vtipu, ktorá, ako sme videli, sa rozvinula do veľkej miery v 13. storočí pokračovala v aj v 14. autormi ako Bindo Bonichi, Arrigo di Castruccio, Cecco Nuccoli, Andrea Orgagna, Filippo de Bardi, Adriano de Rossi, Antonio Pucci a iní. Orgagna bol obzvlášť zábavný; Bonichi bol zábavný so satirickým a morálnym cieľom. Antonio Pucci ich všetkých prevýšil rozličnosťou tvorby. Transformoval do [[triola|triol]] kroniku Giovanniho Villaniho (Centiloquio) a napísal mnohé historické básne nazývané sirventés, mnohé zábavné básne a nie málo epicko-ľudových kompozícií na rôzne témy. Jeho malá báseň v siedmich cantos sa zaoberá vojnou medzi Florenťanmi a Pisanmi v rokoch [[1362]] – [[1365]]. Iné básne čerpajúce z legendárneho zdroja oslavujú ''La Reina d'Oriente'', ''Apollonio di Tiro'', ''Bel Gherardino'' a i. Tieto básne, ktoré mali byť recitované ľuďmi, sú vzdialenými predkami romantickej epiky, ktorá sa rozvinula v [[16. storočie|16. storočí]] a jej prvými predstaviteľmi boli [[Boiardo]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]]. == Politická téma v literatúre 14.stor. == Mnohí básnici [[14. storočie|14. storočia]] nám zanechali politické diela. Z týchto si zaslúži spomenúť [[Fazio degli Uberti]], autor ''Dittamonda'', ktorý napísal [[Sirventés|sirventés]] pánom a ľuďom Talianska, báseň o Ríme, divú invektívu Karola IV. a [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] a ďalej [[Francesco di Vannozzo]], [[Frate Stoppa]] a [[Matteo Frescobaldi]]. Môžeme povedať, že nasledujúc Petrarcov príklad sa mnohí básnici venovali patriotickej poézii. Do tohto obdobia sa tiež datuje literárny fenomén známy ako Petrarchizmus. Petrarchisti, alebo tí, ktorí spievali o láske, imitujúc Petrarcove spôsoby, sa vyskytovali už v 14. storočí. Ale iní sa zaoberali rovnakou témou s väčšou originalitou, priam semi-populárnym spôsobom. Takými boli ''Ballate'' autorov Ser Giovanni Fiorentino, [[Franco Sacchetti]], [[Niccol Soldanieri]], Guido a Bindo Donati. Ballaty boli básne spievané do tanca a v 14. storočí nachádzame mnohé piesne určené pre hudbu. Už sme spomenuli, že Antonio Pucci zveršoval Villaniho Kroniku. Tento prípad zveršovanej histórie nie je jedinečný a zjavne je spätý s podobným fenoménom, ktorý ponúka literatúra v [[Ľudová latinčina|ľudovej latinčine]]. Stačí spomenúť kroniku z [[Arezzo|Arezza]] v Arezzo v [[terza rima]] od Gorella de Sinigardi a históriu, tiež v terza rima, o ceste pápeža [[Alexander III.|Alexandra III.]] do [[Benátky|Benátok]] od Piera de Natali. Okrem toho, každá téma, či už historická, [[tragédia|tragická]] alebo vidiecka bola zveršovaná. [[Neri di Landocio]] napísal život sv. Kataríny; [[Jacopo Gradenigo]] dal chválospevy do triol; [[Paganino Bonafede]] dal v ''Tesoro dei rustici'' mnohé rady v poľnohospodárstve, čím začal druh georgickej poézie, ktorú plne rozvinul Alamanni v jeho ''Coltivazione'', [[Girolamo Baruffaldi]] v ''Canapajo'', Rucellai v ''Le api'', [[Bartolommeo Lorenzi]] v ''Coltivazione de' monti'', [[Giambattista Spolverini]] v ''Coltivazione del riso'', a i. V Taliansku v [[14. storočie|14. storočia]] nemohla celkom chýbať ani [[Dramatické umenie|dramatická literatúra]]. Jej stopy sú však zriedkavé, hoci v [[15. storočie|15. storočí]] nachádzame [[Dráma|drámy]] hojnosť. 14. storočie malo jeden špecifický druh drámy. V šesťdesiatich rokoch ([[1250]] – [[1310]]), ktoré od smrti [[Frederik II.|Frederika II.]] do výpravy Henryho VII. do Talianska neprišiel žiaden vládca. Na severe [[Taliansko|Talianska]] sa [[Ezzelino da Romano]] s titulom ríšsky vikár zmocnil takmer celého kraja [[Treviso]] a ohrozoval [[Lombardia|Lombardiu]]. [[Pápež|Pápeži]] proti nemu vyhlásili prvú [[križiacka výprava|križiacku výpravu]] a tá Ezzeliniho rozdrvila. [[Padova]] nabrala nový dych a začala rozširovať svoju vládu. V Padove žil [[Albertino Mussato]] narodený v roku [[1261]], rok po Ezzeliniho odstránení; vyrástol medzi ľuďmi z generácie, ktorá nenávidela meno tyrana. Potom, ako napísal v latinčine históriu Henricha VII. sa oddal dramatickej tvorbe o Ezzelinim, rovnako v latinčine. Eccerina, ktorý pravdepodobne nikdy nebol stvárnený na javisku, prirovnávali niektorí kritici k veľkým gréckym [[tragédia|tragickým dielam]]. Asi by bolo bližšie pravde povedať, že nemal nič spoločné s prácou [[Aischylos|Aischyla]]; ale dramatická sila, stvárnenie istých situácií a vyrozprávanie istých udalostí sú veľmi originálne. To by asi nebolo možné, keby prácu napísal v taliančine. V posledných rokoch 14. storočia sa stávame svedkami boja, ktorý čoskoro vypukne medzi lokálne špecifickou literárnou tradíciou a ožívajúcim [[Klasicizmus|klasicizmom]], v duchu už živým. Ako reprezentanti tohto boja sa prejavia [[Luigi Marsilio]] a [[Coluccio Salutati]], obaja učenci hovoriaci a píšuci po latinsky, ašpirujúci [[Humanista|humanisti]], aj keď zároveň milujúci [[Dante Alighieri|Danteho]], Petrarcu a [[Boccaccio|Boccaccia]] a cítiaci a oslavujúci v svojich dielach krásu talianskej literatúry. == Renesancia == Veľké intelektuálne hnutie, na ktoré svitalo veľmi dlho, možno pocítiť v Taliansku v [[15. storočie|15. storočí]]. Vyskytlo sa množstvo pracovitých, neúnavných učencov, každý z nich sústredený na jedno veľké dielo. Medzi nimi boli [[Niccolò Niccoli]], [[Giannozzo Manetti]], [[Palla Strozzi]], [[Leonardo Bruni]], [[Francesco Filelfo]], [[Poggio Bracciolini]], [[Carlo d'Arezzo]] a [[Lorenzo Valla]]. Manetti sa pohrúžil do kníh, spával iba niekoľko hodín, nikdy nevychádzal von a trávil čas prekladmi z gréčtiny, štúdiom hebrejčiny a komentovaním [[Aristoteles|Aristotela]]. [[Palla Strozzi]] šiel na vlastné náklady do [[Grécko|Grécka]], aby hľadal [[starovek]]é knihy a zlý Plutarch a Plato poňho poslali. [[Poggio Bracciolini]] šiel na snem v Constance a našiel sa v kláštore v zaprášených [[Marcus Tullius Cicero|Cicerovych]] ''Orations''. Ručne kopíroval [[Quintilián]]a, objavil [[Lucretius|Lucretia]], [[Palutus|Plauta]], [[Plínius|Plínia]] a mnohých ďalších latinských autorov. Guarino sa vydal na východ hľadať [[kódex]]y. Giovanni Aurispa sa vrátil do Benátok so stovkami rukopisov. Aká vášeň to zachvátila týchto autorov? Čo hľadali? Čo ich zaujalo? Títo Taliani len podávali ďalej čestnú tradíciu, ktorá, hoci sčasti latentná, bola hlavnou informáciou o talianskej stredovekej histórii a nakoniec sa stala triumfálne úspešnou. Súčasťou tejto tradície bola rovnaká pretrvávajúca a posvätná pamiatka Ríma, rovnaké uctievanie jeho jazyka a inštitúcií, ktoré raz spomalili vývoj talianskej literatúry a teraz vštepili starú latinskú vetvu starovekého klasicizmu do prekvitajúcej rukoväte talianskej literatúry. Toto všetko je len pokračovaním fenoménu, ktorý existoval po celé veky. Je to pamiatka Ríma, ktorá vždy ovládala Talianov, myšlienka, ktorá sa znovu objavuje od [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetia]] po [[Dante Alighieri|Danteho]], od [[Arnold z Brescie|Arnolda z Brescie]] po [[Cola di Rienzi]], ktorý naberá silu s [[Francesco Petrarca|Francescom Petrarcom]] a [[Boccaccio]]m a nakoniec triumfuje v literatúre aj v živote, pretože moderný duch sa živí klasickými prácami. Ľudia sa vracajú k prírode; svet už viac nie je prekliaty ani znenávidený; pravda a krása idú ruka v ruke; znovuzrodí sa človek; a ľudský rozum nájde svoje práva. Všetko, jednotlivec aj spoločnosť sa zmení pod vplyvom nových faktov. Najskôr sa vytvorila ľudská individualita, ktorá chýbala v [[stredovek]]u. Ako povedal [[Jakob Burckhardt]], človek sa zmenil na individualitu. Začal cítiť a udržiavať si vlastnú osobnosť, čo neustále nadobúdalo plnšie uskutočnenie. Ako dôsledok toho vznikla myšlienka slávy a túžba po nej. Sformovala sa veľmi kultúrna trieda, v modernom zmysle slova, a vznikla koncepcia (dovtedy úplne neznáma), že hodnota človeka nezávisela vôbec od jeho pôvodu, ale od jeho osobnostných kvalít. Poggio vo svojom dialógu ''De nobilitate'' vyhlasuje, že úplne súhlasí s účastníkmi konverzácie, ktorými sú [[Niccolo Niccoli]] a [[Lorenzo Medici|Lorenzo di Medici]] <ref>[[Bruno Nardini]]: [[Stretnutie s Michelangelom]], vyd. [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], rok 1978, strany 14-26</ref>v názore, že nie je inej urodzenosti než vlastnej zásluhy. Vonkajší život vo všetkých častiach prekvital; vznikol spoločenský človek; vytvorili sa pravidlá civilizovaného života; prehlbovala sa túžba po plnších a umeleckých zážitkoch. [[Stredovek|Stredoveká]] myšlienka existencie sa obrátila naruby; ľudia, ktorí dovtedy svoje myšlienky obracali len k nebeským veciam a verili výlučne v božskú spravodlivosť teraz začínali myslieť na skrášlenie a obšťastnenie svojej pozemskej existencie a znovu začali veriť vo svoje ľudské práva. To bol veľký pokrok, ale niesol so sebou semä mnohých nebezpečenstiev. Koncepcia morálnosti sa postupne oslabovala. [[François Rabelais|Rabelaisov]] ''fay ce que vouldras'' (Rob čo chceš) sa stal prvým životným krédom. Nábožnosť otupela, oslabila sa, zmenila sa, stala sa znova pohanskou. Nakoniec sa [[Taliansko]] stalo najvýznamnejším reprezentantom výšok a hlbín, cností a zlyhaní ľudskosti. Korupcia sa spájala so všetkým, čo bolo životným ideálom; najhlbší [[Skepticizmus (filozofia)|skepticizmus]] sa zmocnil ľudských myslí; neschopnosť rozlíšiť medzi dobrom a zlom dosiahla vrcholu. Okrem toho viselo nad Talianskom veľké literárne nebezpečenstvo. Hrozilo, že [[humanizmus]] potopí jeho mladistvú národnú literatúru. Niektorí autori sa doslova snažili vniesť do taliančiny latinské tvary, znovu urobiť, po čase [[Dante Alighieri|Danteho]] nebezpečestva, čo [[Guittone d'Arezzo]] tak nešťastne urobil Taliansku v 13. storočí. Provinčné dialekty sa snažili znovu presadiť v literatúre. Veľkí autori [[14. storočie|14. storočia]]&nbsp;–&nbsp;[[Dante]], [[Francesco Petrarca|Petrarca]], [[Boccaccio]], boli mnohými ľuďmi zabudnutí alebo znenávidení. Bola to [[Florencia]], ktorá zachránila [[Literatúra|literatúru]] tým, že harmonizovala klasické modely s moderným cítením, Florencia, ktorá úspešne spojila klasické tvary s ľudovým umením. Stále čerpajúc energiu a eleganciu z [[Klasicizmus|klasicizmu]], ťahajúc zo starovekých fontán všetko dobré a užitočné, čo môžu poskytnúť, bola schopná zachovať jej skutočný život, udržať svoje národné tradície a viesť literatúru cestou, ktorú jej otvorili spisovatelia minulého storočia. Vo Florencii písali aj najoslavovanejší humanisti ľudovým jazykom a komentovali Danteho a Petrarcu a obraňovali ich pred nepriateľmi. [[Leone Battista Alberti]], grécky a latinský učenec, písal v nárečí a [[Vespasiano da Bisticci]], hoci neustále zahĺbený do gréckych a latinských rukopisov, napísal ''Vile di uomini illustri'', cenenú za historický obsah a priamosťou a jednoduchosťou sa radiacu medzi najlepšie práce 14. storočia. [[Andrea da Barberino]] napísal prekrásnu prózu o ''Reali di Francia'', v ktorej dal rytierskym romancám farbu [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]]. Belcari a Benivieni nás zanesú späť do mystického idealizmu skorších čias. Práve v [[Lorenzo de Medici|Lorenzovi de Medici]] môžeme vidieť vplyv [[Firenze|Florencie]] na renesanciu. Jeho myseľ formovali starovekí: navštevoval hodiny Gréka [[Argyropulos]]a, sedával na Platonických banketoch, podstupoval útrapy pri zbieraní kódexov, sôch, váz, obrazov, šperkov a nákresov aby ozdobil záhrady San Marco a vytvoril knižnicu neskôr nazvanú jeho menom. V sieňach jeho Florentského paláca, v jeho vilách v [[Careggi]], [[Fiesole]] a [[Anibra]], stáli prekrásne truhlice, ktoré [[Dello]] pomaľoval príbehmi [[Ovídius|Ovídia]], [[Herkules|Herkula]] od [[Pollaiuolo|Pollaiuola]], Pallas od [[Sandro Botticelli|Botticelliho]], prácami [[Filippino|Filippina]] a [[Verrocchio|Verrocchia]]. Lorenzo de Medici žil úplne v klasickom svete; a predsa, keď čítame jeho básne, vidíme len človeka jeho doby, obdivovateľa Danteho a starých [[Toskánsko|toskánskych]] poetov, ktorý sa necháva inšpirovať od populárnych múz a úspešne dáva svojej poézii farby najvyslovenejšieho [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]] ako aj najvyššieho idealizmu, ktorý prechádza z [[Platón|platónskeho]] [[Sonet|sonetu]] do vášnivých triol ''Amori di Venere'', z grandiozity ''Salve'' k ''Nencia'' a k ''Beoni'', od ''Canto carnascialesco'' k ''Lauda''. Cítenie prírody je v ňom raz sladké a melancholické, inokedy energické a hlboké, sťaby ozvena pocitov, žiaľov, ambícií tohto hlboko pohnutého života. Rád sa pozeral do vlastného srdca prísnym okom, ale bol tiež schopný sa vyliať s turbulentnou plnosťou. S umeleckosťou Florenťana, ktorý čítal [[Anakreón z Teosu|Anacreonta]], [[Ovídius|Ovídia]] a [[Tibullus|Tibulla]], ktorému sa žiadalo užívať si života, ale aj ochutnať nuansy umenia. Vedľa Lorenza nachádzame [[Poliziano|Poliziana]], ktorý tiež zjednotil, s väčším umením, staroveké a moderné, populárny a klasický štýl. V jeho [[Rispetti]] a jeho [[Ballate]] je čerstvosť obrazov a plastickosť tvaru nenapodobniteľná. Tento [[grécky]] učenec písal talianske verše s oslňujúcimi farbami; najčistejšia elegancia gréckych zdrojov pretkávala jeho umenie všetkými spôsobmi, v [[Orfeus|Orfeovi]] ako aj ''Sianze per la giostra''. Ako dôsledok intelektuálneho hnutia smerom k renesancii vznikli v [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15. storočí]] tri akadémie&nbsp;–&nbsp;vo [[Florencia|Florencii]], [[Neapol]]e a v [[Rím]]e. [[Florentská akadémia|Florentskú akadémiu]] založil [[Cosimo de' Medici]]. Potom, ako počul chvály platónskej filozofie, ktoré spieval [[Gemistus Pletho]], ktorý bol v roku [[1439]] vo florentskom sneme, si tieto názory tak obľúbil, že čoskoro naplánoval literárny kongres obzvlášť na diskusiu o nich. [[Marsilius Ficinus]] opísal zamestnania a kratochvíle týchto akademistov. Tu, ako povedal, sa mladí muži vo voľnom čase učili princípom spôsobov a vyjadrovania; tu dospelí muži študovali vládu republiky a rodiny; a starci sa zverovali svojou vierou v budúcnosť sveta. Akadémia bola rozdelená do troch tried: triedy patrónov, ktorí boli členmi Mediciho rodiny; triedy poslucháčov, medzi ktorými sedeli najznámejší ľudia tých čias ako [[Pico della Mirandola]], [[Angelo Poliziano]], [[Leon Battista Alberti]]; a triedy prívržencov, ktorí boli mladí a chceli sa presadiť vo filozofických smeroch. Je známe, že platónska akadémia túžila šíriť&nbsp;–&nbsp;čo sa týka umenia&nbsp;–&nbsp;druhé a intenzívnejšie obrodenie staroveku. [[Rímska akadémia|Rímsku akadémiu]] založil [[Giulio Pomponio Leto]] s cieľom šíriť hľadanie a skúmanie starovekých pamiatok a kníh. Predstavovala istý chrám náboženstva [[Klasicizmus|klasicizmu]] zmiešaného s učením a filozofiou. Platina, oslavovaný autor života prvej stovky pápežov k nej tiež patril. V [[Neapolské kráľovstvo|Neapole]] bola zriadená akadémia známa ako [[Pontaniana]]. Jej zakladateľom bol [[Antonio Beccadelli]], domácky nazývaný ''Il Panormita'', a po jeho smrti bol hlavou ''Il Pontano'', podľa ktorého dostala meno a ktorého myseľ ju oživila. Romantické básne splodil morálny [[skepticizmus]] a umelecký vkus 15. storočia. Taliansko nikdy nemalo skutočnú epickú poéziu v období jej literárneho zrodu. Ešte ťažšie sa nejaká mohla vyskytnúť počas renesancie. Malo však mnohé básne zvané ''Cantari'' pretože obsahovali príbehy, ktoré sa spievali ľudu; a okrem nich existovali romantické básne ako ''Buovo d'Antona'', ''Regina Ancroja'' a iné. Ale prvým, kto do tohto štýlu priniesol eleganciu a nový život bol [[Luigi Pulci]], odchovanec [[Mediciovci|Mediciovcov]], ktorý napísal ''Morgante Maggiore'' na žiadosť [[Lucrezia Tornabuoni|Lucrezie Tornabuoni]], matky [[Lorenzo Nádherný|Lorenza Nádherného]]. Materiál pre "Morgante" je takmer úplne prebraný z neznámej rytierskej básne [[15. storočie|15. storočia]], podľa nedávneho objavu profesora [[Pio Rajna|Pia Rajnu]]. Na tomto základe Pulci vztýčil svoju vlastnú štruktúru, často zosmiešňujúc predmet, parodujúc postavy, zavádzajúc množstvo dejových odbočiek, raz impulzívnych, raz vedeckých, raz teologických. Pulciho prínos pozostáva z toho, že ako prvý povýšil romantickú [[Epika|epiku]], ktorá bola po dvesto rokov v rukách rozprávačov príbehov na umeleckú prácu a v tom, že zjednotil vážne a komické, čím šťastne zobrazil spôsoby a pocity tej doby. S vážnejším zámerom [[Matteo Boiardo]], knieža zo [[Scandiano]], napísal svoje ''Orlando innamorato'', v ktorom, ako sa zdá, sa snažil obsiahnuť celú oblasť [[Dynastia Carolingian|Karolínskych]] legiend; ale túto úlohu nesplnil. Obsahujú príliš hrubú žilu humoru a paródie. Ferrarese je však stále poetom, ktorý vykreslil romantický svet s hlbokou oddanosťou rytierskym spôsobom a pocitom, čiže láske, oddanosti, hrdinskosti a štedrosti. Treťou romantickou básňou 15. storočia bola ''Mambriano'' od [[Francesco Bello|Francesca Bella]] ([[Cieco di Ferrara]]). Čerpal z Karolínskeho cyklu, z romancí [[Okrúhly stôl|Okrúhleho stola]], z klasického staroveku. Bol básnikom nezvyčajného génia a promptnej predstavivosti. Vykazoval vplyv Boiarda, obzvlášť v niečom z fantastickosti, ktorú používal vo svojej práci. Rozvoj [[Dráma|drámy]] v [[15. storočie|15. storočí]] bol veľký. Tento druh semi-populárnej literatúry sa zrodil vo [[Florencia|Florencii]] a spájal sa s istými populárnymi sviatkami, ktoré sa zvyčajne konali na počesť sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]], svätého patróna mesta. ''Sacra Rap presentazione'' nie je v podstate viac ako rozvoj stredovekého ''Mistero'' ([[mystérium]]) - (epizódy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]). Hoci nepatrilo medzi populárnu poéziu, niektorí jej autori boli veľmi renomovaní spisovatelia. Stačí spomenúť niektorých ako [[Lorenzo de Medici]], ktorý napísal ''San Giovanni e Paolo'', a [[Feo Belcari]], autor ''San Panunzio'', Abramo ed Isac, a i. Od 15. storočia prenikli do ''Sacra Reppresentazione'' niektoré komicko-rúhačské prvky. Z biblického a legendárneho konvencionalizmu sa Poliziano emancipoval vo svojom ''Orfeovi'', ktorý, hoci vo svojej vonkajšej podobe patril k posvätným reprezentáciám, sa od nich podstatne líši v obsahu a umeleckom prvku. Po Petrarcovi sa [[idyla (literatúra)|idyla]] stala druhom literatúry, ktorý veľmi tešil Talianov. V nej je však pastiersky prvok jediný zjavný, pretože v nej nie je nič z dedinského života. Taká je ''Arcadia'' [[Jacopo Sannazzaro|Jacopa Sannazzara]] z Neapola, autora únavnej latinskej básne ''De Partu Virginis'' a niektorých rybárskych idýl. Arcadia sa delí na desať idýl, v ktorých sa opisujú slávnosti, hry, obety a spôsoby kolónie pastierov. Sú písané elegantným veršom, ale bolo by zbytočné v nich hľadať akékoľvek známky dedinského života. Na druhej strane, aj v tomto štýle bol [[Lorenzo de Medici]] nadradený. Jeho ''Nencia da Barberino'' bola, ako hovorí moderný spisovateľ, sťaby novou a jasnou reprodukciou ľudových piesní florentskej oblasti pretavených do jedinej majestátnej vlny ''octave stanzas" ([[stanca]]). Lorenzo sa niesol v duchu čistého realizmu dedinského života. Je výrazný kontrast medzi touto prácou a konvečným sedliactvom Sannazzara a iných. Mediciho rivalom v tomto štýle, hoci nedosahoval jeho kvalít, bol [[Luigi Pulci]] v jeho ''Bear da Dicomano''. Lyrická poézia o láske tohto storočia nebola významná. Namiesto toho vidíme vznikať celkom nový štýl, ''Canto carnascialesco''. Bol to istý druh chórovej piesne sprevádzanej ''ballate'; a zväčša sa kládli do úst skupine pracujúcich mužov a obchodníkov, ktorí, neveľmi čestne, ospevovali svoje umenie. Tieto víťazstvá a pretvárky riadil sám Lorenzo. V podvečer vyrazili do ulíc veľké skupiny na koňoch, hrali a spievali tieto piesne. Niektoré sú od samotného Lorenza, ktoré prekonávajú všetky ostatné v umeleckom aspekte. Pieseň s názvom ''Bacco de Arianna ''je najznámejšia. [[Girolamo Savonarola]], ktorý prišiel do Florencie v roku [[1489]] povstal, aby bojoval proti literárnemu a sociálnemu hnutiu renesancie. Niektorí sa snažili navrhnúť, že Savonarola Nábožný bol apoštolom slobody, iní, že bol predčasnou reakciou reformácie. Popravde však nebol Savonarola ani jedným ani druhým. V jeho boji s [[Lorenzo de Medici|Lorenzom de Medici]] viedol svoj útok proti proklamátorovi klasických štúdií, patrónom pohanskej literatúry namiesto proti politickému tyranovi. Povzbudený záhadnou túžbou dosiahnuť cieľ sa vybral cestou proroka kážuceho proti príťažlivým autorom, proti tyranii Mediciovcov a volajúceho po vláde ľudu. To však nerobil z túžby po občianskej slobode, ale pretože Savonarola videl v Lorenzovi a jeho dvore svoju najväčšiu prekážku v návrate ku [[katolíctvo|katolíckej]] [[doktrína|doktríne]], túžbe jeho srdca; zatiaľ, čo si myslel, že tento návrat bude ľahko uskutočniteľný, ak sa pri páde Mediciovcov dostane [[Florentská republika]] do rúk jeho prívržencov. Môže byť spravodlivejšie pozerať sa na Savonarolu ako predchodcu [[Reformácia|reformácie]]. V tom prípade by to bolo viac, ako zamýšľal. [[Ferrara|Ferrarský]] kňaz nikdy nemal v úmysle útočiť na pápežskú [[dogma|dogmu]] a vždy vyhlasoval, že mieni zostať s rímskou cirkvou. Nemal žiadne z veľkých ambícií [[Martin Luther|Luthera]]. Iba opakoval sťažnosti a vyzývanie sv. Kataríny zo Sieny; žiadal reformáciu spôsobov, výlučne spôsobov, nie doktríny. Pripravil pôdu pre nemecké a anglické náboženské hnutia 16. storočia, ale nevedomky. V histórii talianskej civilizácie predstavuje krok späť, zrušenie veľkej renesancie a návrat k stredovekým myšlienkam. Jeho pokus presadiť sa v opozícii svojej doby, zadržať vývoj udalostí, vrátiť ľudí na starú vieru, vieru že všetko sociálne zlo pochádza od Mediciho a [[Borgiovci (rozlišovacia stránka)|Borgiu]], neschopnosť vidieť historickú realitu, ambície založiť republiku s [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]] ako jej kráľom, to všetko ukazuje, že Savonarola bol viac fanatikom ako mysliteľom. Nemá ani veľké zásluhy ako spisovateľ. Napísal talianske kázania, hymny (''laudi''), [[asketizmus|asketické]] a politické materiály, ale ich podanie je hrubé a významné iba na objasnenie jeho myšlienok. Nábožné básne Girolama Benivieniho sú lepšie ako jeho, a čerpajú z rovnakých inšpirácií. V týchto textoch, niekedy sladkých, vždy nábožne vrelých, nás Benivieni a s ním [[Feo Belcari]] nesú späť do literatúry 14. storočia. História nemala v [[15. storočie|15. storočí]] veľa, ani veľmi dobrých študentov. Jej oživenie patrilo do nasledujúcej doby. Zväčša sa písalo v [[Latinčina|latinčine]]. [[Leonardo Bruni]] ''Dejiny'', [[Arezzo ]]dejiny Florencie, [[Gioviano Pontano]] ''Dejiny Neapola'', [[Bernardino Corio]] napísal ''Dejiny Milána'' v ľudovej taliančine. [[Leonardo da Vinci]] písal o maľbe, [[Leon Battista Alberti]] jednu prácu o [[sochárstvo|sochárstve]] a [[architektúra|architektúre]]. Ale mená týchto dvoch mužov sú významné, nie tak, ako autorov týchto spisov, ale ako stelesnení iných charakteristík obdobia renesancie, zručnosti génia, sily prevedenia mnohými a rôznymi spôsobmi a výnimočnosti vo všetkom. Leonardo bol architekt, básnik, maliar, hydraulický inžinier a významný matematik. Alberti bol hudobník, študoval filozofiu práva, bol architekt a kresliar a preslávil sa v literatúre. Mal hlboké cítenie prírody a takmer jedinečnú schopnosť prijať všetko, čo videl a počul. Leonardo a Alberti predstavujú všetku intelektuálnu energiu obdobia [[Renesancia|renesancie]], ktorá sa v [[16. storočie|16. storočí]] začala rozvíjať po svojich jednotlivých častiach, čím umožnili to, čo niektorí nazvali zlatý vek talianskej literatúry. == Vývoj renesancie == Základnou charakteristikou literárnej epochy nasledujúcej po renesancii je to, že každý druh umenia sa zdokonalil, obzvlášť v zjedotení talianskeho charakteru jazyka s klasicizmom štýlu. Toto obdobie trvalo od roku [[1494]] do [[1560]]; a, hoci to znie čudne, práve toto obdobie plodnosti a literárneho významu začalo od roku [[1494]], ktorý znamenal s vpádom [[Karol VIII. (Francúzsko)|Karola VIII.]] do Talianska začiatok jeho politického úpadku a cudzej nadvlády. Ale nie je náročné vysvetliť to. Najslávnejší z mužov prvej polovice [[16. storočie|16. storočia]] boli vzdelaní v predchádzajúcom storočí. [[Pietro Pomponazzi]] sa narodil v roku [[1462]], [[Marcello Vergilio Adriani]] v roku 1464, [[Baldassare Castiglione|Castiglione]] v roku [[1468]], [[Niccolò Machiavelli|Machiavelli]] v roku 1469, [[Bembo]] v roku 1470, [[Michelangelo Buonarroti]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] v roku [[1474]], [[Jacopo Nardi|Nardi]] v roku [[1476]], [[Gian Giorgio Trissino|Trissino]] v roku [[1478]], [[Francesco Guicciardini|Guicciardini]] v roku [[1482]]. Preto je jednoduché pochopiť ako literárna činnosť, ktorá sa prejavila od konca 15. storočia do polovice 16. storočia, bola výsledkom politických a sociálnych podmienok doby, v ktorej sa tieto mysle formovali a nie tých, v ktorej sa ukázala ich sila. === Macchiavelli, Giuccardini a Nardi – historici === [[Niccolò Machiavelli]] a [[Francesco Guicciardini]] boli hlavnými pôvodcami historickej vedy. Machiavellliho hlavné práce sú ''Istorie florentine'', ''Discorsi sulla prima deca di Tito Livio'', ''Arte delia guerra'' a ''Principe'' ([[Vladár (Niccolò Machiavelli)|Vladár]]). Jeho prínos spočíva v tom, že bol tvorcom experimentálnej vedy o politike s tým, že pozoroval fakty, študoval dejiny a vyvodzoval z nich dôsledky. Zvláštnosťou Machiavelliho génia bolo, ako bolo povedané, v umeleckom cítení pri pojednávaní o politike pre seba samú, bez ohľadu na okamžitý cieľ, v jeho schopnosti abstrahovať sa od nepodstatných výskytov v prechodnej prítomnosti, aby sa mohol lepšie zmocniť večného a vrodeného kráľovstva. Popri Machiavellim ako historikovi aj ako štátnikovi stojí [[Francesco Guicciardini]]. Guicciardini bol veľmi pozorný a zanietený pre redukciu svojich pozorovaní na vedu. Jeho ''Storia d'Italia'', ktorá pokrýva obdobia od smrti [[Lorenzo de Medici|Lorenza de Medici]] do roku [[1534]] je plná politickej múdrosti, je zručne rozdelená do častí, dáva živý obraz o charaktere osôb o ktorých pojednáva a je písaná grandióznym štýlom. Ukazuje hlboké vedomosti o ľudskom srdci a pravdivo zobrazuje temperament, schopnosti a zvyky rôznych európskych národov. Vracajúc sa späť k príčinám udalostí hľadal vysvetlenia rôzniacich sa záujmov princov a ich vzájomnej žiarlivosti. Fakt, že sám bol svedkom mnohých udalostí, o ktorých rozprával a zúčastnil sa ich, pridáva k vierohodnosti jeho slov. Politické reflexie sú vždy hlboké; v ''Pensieri'', ako hovorí G. Capponi, sa zdá, že si kladie za cieľ vybrať najpodstatnejších reprezentantov pozorovaných vecí a tým túži vytvoriť čo najadekvátnejšiu politickú doktrínu vo všetkých jej častiach. Machiavelliho a Guicciardiniho môžeme považovať nie len za významných historikov, ale aj za zakladateľov historickej vedy založenej na pozorovaní. Menej dôležitými, ale stále hodnými povšimnutia boli [[Jacopo Nardi]] (spravodlivý a verný historik a čestný muž, ktorý bránil práva [[Florencia|Florencie]] proti [[Mediciovci|Mediciovcom]] pred Charlesom V.), Benedetto Varchi, Giambattista Adriani, Bernardo Segni; a, mimo [[Toskánsko|Toskánska]], Camfflo Porzio, ktorý rozprával o ''Congiura de baroni'' a talianskych dejinách od roku 1547 do 1552, Angelo di Costanza, [[Pietro Bembo]], Paolo Paruta a iní. === Ariosto === Ariostov ''[[Zúrivý Roland]]'' bol pokračovaním Boiardovho ''Innamorato''. Jeho charakteristikou je, že asimiloval rytiersku romancu do klasicistického štýlu a modelov. [[Lodovico Ariosto]] bol umelcom len pre jeho lásku k umeniu; jediným cieľom jeho epiky bolo vytvoriť romancu, ktorá by potešila Ariosta a generáciu, v ktorej žil. Jeho Orlando nemá žiaden vážny účel; naopak, vytvára fantastický svet, v ktorom sa básnik bezcieľne potuluje, uspokojuje svoje rozmary a občas sa usmieva nad vlastnou prácou. Jeho veľkou túžbou je zobraziť všetko s najvernejšou dokonalosťou; kultivovaný štýl je to, čo ho najviac zamestnáva. V jeho rukách sa štýl stáva nádherne plastický v každej koncepcii, či nízkej alebo vznešenej, vážnej alebo hravej. [[stanca|Octave stanza]] v ňom dosiahla najvyššej dokonalosti elegancie, variácie a harmónie. === Historická epická poézia === Medzitým, po boku s romantickou, prebiehali snahy o historickú epiku. [[Gian Giorgio Trissino]] z [[Vicenza|Vicenzy]] zostavil báseň zvanú ''Italia liberala dai Goti''. Plná učenosti a starovekých pravidiel, na ktorých sa on sám formoval, s cieľom ospevovať výpravy [[Belisar]]ia; povedal, že sa prinútil dodržiavať všetky [[Aristoteles|Aristotelove]] pravidlá a že napodobňoval [[Homér]]a. V tomto môžeme opäť vidieť prejav renesancie, a hoci Trissinova práca je chudobná na originalitu a bez akéhokoľvek pôvodného básnického podfarbenia, aj tak pomáha lepšie pochopiť stav mysle 16. storočia. === Lyrická poézia === Lyrická poézia určite nepatrila k druhom, ktoré sa v 16. storočí výrazne rozvinuli. Originalita úplne chýbala, keďže sa zdalo, že nie je možné urobiť nič lepšie ako okopírovať Petrarcu. A predsa aj v tomto štýle písali niektorí energickí básnici. Monsignore [[Giovanni Guidiccioni]] z [[Lucca|Luccy]] ([[1500]] – [[1541]]) ukázal svoje štedré srdce. Vo vynikajúcich sonetoch vyjadril svoj smútok nad poľutovaniahodným stavom, do ktorého sa dostala jeho krajina. [[Francesco Molza]] z [[Modena|Modeny]] ([[1489]] – [[1544]]), učený v gréčtine, latinčine a hebrejčine písal elegantným a oduševneným štýlom. [[Giovanni della Casa]] ([[1503]] – [[1556]]) a [[Pietro Bembo]] ([[1470]] – [[1547]]), hoci boli petrarchisti, boli elegantní. Dokonca aj [[Michelangelo Buonarroti]] bol svojho času petrarchista, ale jeho básne nesú známky jeho výnimočného génia. Medzi týchto básnikov sa radí aj množstvo skvelých dám ako [[Vittoria Colonna]], (ktorú miloval Michelangelo), [[Veronica Gambara]], [[Tullia d'Aragona]], [[Giulia Gonzaga]], veľmi jemné poetky a géniom nadradené mnohým spisovateľom ich čias. === Dráma === 16. storočie malo nemálo tragédií, ale všetky sú slabé. Dôvodom bola morálna a náboženská apatia. Talianskym tragédiám chýbajú silné vášne a energické postavy. Prvým, ktorý zaujal miesto na tragickom javisku bol Trissino s jeho ''Sofonisba'', svedomito sledujúc umelecké pravidlá, ale písané chorými veršami a bez tepla pocitov. ''Oreste'' a ''Rosmunda'' [[Giovanni Rucellai|Giovanniho Rucellai]] neboli lepšie, ani ''Antigona'' [[Luigi Alamannis|Luigiho Alamannis]]. [[Sperone Speroni]] vo svojom ''Canace'' a [[Giraldi Cintio]] v jeho ''Orbecche'' sa pokúšali stať inovátormi tragickej literatúry, ale uspeli len v jej zosmiešnení. Rozhodne nadradený im bol ''Torrismondo'' [[Torquato Tasso|Torquata Tassa]], obzvlášť významný svojimi refrénmi, ktoré pripomínajú refrény gréckych tragédií. Talianska komédia 16. storočia bola takmer úplne postavená na latinskej komédii. Takmer vždy boli rovnaké v zápletke, v postavách starca, sluhu a čakajúceho dievčaťa a spor bol často ten istý. [[Lucidi of Agnolo Firenzuola]] a ''Vecchio amoroso'' [[Donato Giannotti|Donata Giannottiho]] boli postavené na [[Plautus|Plautových]] komédiách, ako aj ''Sporta'' od [[Giambattista Gelli|Gelliho]], ''Marito'' od [[Dolce]]ho a iné. Zdá sa, že medzi všetkými spisovateľmi komédií sa vyznačovali iba traja – [[Machiavelli]], [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] a [[Giovan Maria Cecchi]]. Machiavelli vo svojej ''Mandragore'' vytvoril komédiu postavy, vytvoril typy, ktoré sa aj dnes zdajú živé, pretože ich odkopíroval z reality videnej okom vynikajúceho pozorovateľa. [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] sa zasa odlišoval zobrazovaním zvyklostí svojej doby, obzvlášť [[Ferrara|ferrarskej]] šľachty. Checci zasa zanechal vo svojich komédiách poklad hovoreného jazyka, ktorý nám dnes umožňuje najnádhernejším spôsobom sa oboznámiť s touto dobou. [[Pietro Aretino]] sa tiež radí medzi najlepších spisovateľov komédie. 15. storočie nebolo bez humornej poézie; [[Antonio Cammelli]] prezývaný ''Pistoian'' si obzvlášť zaslúži pozornosť vďaka svojej trpkej prístupnosti, ako ju nazval [[Charles Augustin Sainte-Beuve|Sainte-Beuve]]. Ale bol to [[Francesco Berni]] a satira, čo priviedol tento druh literatúry do dokonalosti v 16. storočí. Podľa neho sa tento štýl nazval berneskná poézia. V Bernim sa stretávame s takmer rovnakým fenoménom, ktorý sme si už všimli v súvislosti s ''Orlando furioso''. Bolo to umenie pre umenie, ktoré inšpirovali Berniovcov ako aj [[Anton Francesco Grazzini|Antona Francesca Grazziniho]] zvaného ''Il Lasca'' a iných menej významných. Môžeme povedať, že v ich poézii nie je nič; a je pravda, že ich obzvlášť teší vyzdvihovať nízke a odporné veci a vysmievať sa vážnemu a ctenému. Berneskná poézia je najjasnejšou reflexiou náboženského a morálneho [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý bol jednou z charakteristík talianskeho spoločenského života v 16. storočí a viac-menej sa prejavoval vo všetkých prácach tohto obdobia, [[skepticizmus]], ktorý zastavil náboženskú [[Reformácia|reformáciu]] v Taliansku a ktorý bol zasa výsledkom historických podmienok. Berneschiovci a obzvlášť sám Berni občas prešiel do satirického tónu. Na druhej strane čistí satiristi ako Benátčan [[Antonio Vinciguerra]], [[Lodovico Alamanni]] a [[Lodovico Ariosto]] boli najmenej podriadení ostatným pre ich antickú eleganciu štýlu a istú pravdivosť prechádzajúcu do zákernosti, ktorá je obzvlášť zaujímavá, keď básnik hovorí o sebe. V 16. storočí nebolo málo [[didaktika|didaktických]] prác. [[Giovanni Rucellai]] sa vo svojej básni ''Api'' blíži dokonalisti [[Vergílius|Vergília]]. Jeho štýl je jasný a ľahký a na zaujímavosti jeho knihy pridávajú časté zmienky o udalostiach jeho doby. Ale z didaktických prác presahujúcich významom ostatné spomeňme ''Cortigiano'' [[Baldassare Castiglione|Baldassara Castiglioneho]], v ktorom si predstavuje rozhovor v paláci vojvodov z [[Urbino|Urbina]] medzi rytiermi a dámami o tom, čo má byť dar dokonalého dvorana. Táto kniha sa cení ako zobrazenie intelektuálneho a morálneho stavu najvyššej talianskej spoločnosti v prvej polovici 16. storočia. === Román === Zo spisovateľov románov 16. storočia sú dvaja najvýznamnejší [[Anton Francesco Grazzini]] a [[Matteo Bandello]], prvý z nich ako hravý a bizarný a druhý vážny. Nesmieme zabudnúť, že historicky bol Bandello [[dominikán]]sky kňaz a [[biskup]], ale napriek tomu boli jeho romány voľné v téme a často zosmiešňujú inovercov. V čase, kedy bol obdiv kvality štýlu a túžba po klasickej elegancii taká silná ako v 16. storočí, sa prirodzene kládol veľký dôraz na prekladanie gréckych a latinských autorov. Medzi veľmi početné preklady, ktoré sú stále slávne, patrili ''Aeneida'' a ''Idyly Longusa Sofistu'' od [[Annibal Caro|Annibala Cara]]; ako aj preklad [[Ovídius|Ovídiovych]] ''Metamorfóz'' od [[Giovanni Andrea dell Anguillare|Giovanniho Andreu dell Anguillare]], [[Apuleius|Apuleiovho]] "[[Zlatý osol|Zlatého osla]]" od Firenzuola a [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchovych]] ''Životov'' a ''Moralia'' od [[Marcello Adriani|Marcella Adrianiho]]. === Torquato Tasso === {{Hlavný článok|Torquato Tasso}} Historici talianskej literatúry sú na pochybách, či by mal byť [[Torquato Tasso|Tasso]] zaradený do obdobia najväčšieho rozvoja [[Renesancia|renesancie]] alebo tvoriť obdobie sám o sebe, obdobie prechodné medzi týmto a nasledujúcim. Iste je v hlbokom rozpore so storočím, v ktorom žil. Jeho náboženská viera, vážnosť charakteru, hlboká melanchólia v jeho srdci, neustála honba za dokonalosťou, všetko toto ho radí mimo literárnej epochy reprezentovanej [[Machiavelli|Machiavellim]], Ariostom a Bernim. Ako výstižne povedal [[Giosuè Carducci|Carducci]], Tasso je plnoprávnym dedičom [[Dante Alighieri|Danteho Alighieriho]]: verí, a dôvodí svoju vieru filozofiou; miluje, a komentuje svoju lásku učeným štýlom; je umelcom, a píše dialógy učeneckých špekulácií, ktoré by radi boli platonické. Mal iba 18 rokov, keď v roku [[1562]] skúsil [[Epická báseň|epickú poéziu]] a napísal ''Rinaldo'', v ktorom povedal, že skúšal dodržať [[Aristoteles|Aristotelovské]] pravidlá s Ariostovymi obmenami. Potom napísal ''Aminta'', pastiersku drámu nevýslovnej elegancie. Ale práca, ku ktorej dlho obracal svoje myšlienky, bola hrdinská báseň a tá spotrebovala všetky jeho sily. Sám vysvetľuje, aký bol jeho zámer v troch ''Discorsi'', ktoré napísal, kým zostavoval ''Gerusalemme'': vybral si veľký a slávny námet, nie taký staroveký aby už nebol zaujímavý, nie taký nedávny, aby zabránil básnikovi okrášliť ho vymyslenými okolnosťami; mienil ho urobiť prísne podľa pravidiel jednoty činnosti, ktoré odpozoroval v gréckych a latinských básňach, ale s oveľa väčšími obmenami a nádherou epizód, aby v tomto nebol ukrátený o romantickú báseň; a nakoniec ho chcel napísať inteligentným a zdobeným spôsobom. Toto urobil Tasso v ''[[Gerusalemme liberata]]'', ktorého predmetom je oslobodenie pohrebnej komory [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v [[11. storočie|11. storočí]] [[Godfrey z Bouillonu|Godfreyom z Bouillonu]]. Básnik nenasleduje verne všetky historické fakty, ale predkladá ich podstatné príčiny, vnášajúc nadprirodzené intervencie [[Boh]]a a [[satan]]a. ''Gerusalemme liberata'' je najlepšia hrdinská báseň, ktorou sa Taliansko môže pýšiť. Približuje sa klasickej dokonalosti. Jej [[epizóda|epizódy]] sú nadovšetko krásne. Obsahuje hlbokú myšlienku a všetko odráža melanchóliu duše básnika. Čo sa týka štýlu sa však Tasso nepridržiava tak úzkostlivo klasických modelov a nie je možné prehliadnuť nadmerné použitie [[metafora|metafor]], [[antitéza|antitéz]] a nadmernej pýchy; a obzvlášť v tomto smere historici umiestnili Tassa do literárneho obdobia zvaného ''[[Secentismo]]'', a iní, striedmi v kritike, povedali, že preň pripravil cestu. == Obdobie dekadencie-Secentismo == Približne od roku [[1559]] začalo v talianskej literatúre obdobie dekadencie. Španielska nadvláda utláčala a ničila polostrov. Mysle ľudí postupne strácali silu; každý vznešený pokus bol potlačený. Lásku k vlasti už nebolo cítiť, keď vlasť bola otrokom cudzinca. Podozrievaví vládcovia spútali slobodu myslenia a slova; mučili [[Tommaso Campanella|Campanella]], upálili [[Giordano Bruno|Bruna]], vynaložili všetko úsilie, aby vykorenili všetky vznešené presvedčenia, túžby po dobre. [[Cesare Balbo]] hovorí, že ak štastie más pozostáva z mieru bez priemyslu, ak urodzenosť pozostáva v tituloch bez moci, ak princov uspokojí prijatie ich vlády bez skutočnej nezávislosti, bez suverenity, ak spisovatelia a umelci spokojne píšu, maľujú a budujú so súhlasom ich súčasníkov, ale bez uznania nasledovníkov, ak je celý národ jednoducho šťastný bez cti a s pokojným postupom korupcie, potom žiadne obdobie nebolo pre [[Taliansko]] také šťastné ako stoštyridsať rokov od dohody [[Cateau Cambrésis]] do [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]]. Toto obdobie je v histórii talianskej literatúry známe ako ''secentismo''. Jeho spisovatelia zbavení sentimentu, vášne, myšlienok, uchýlení k preháňaniu; skúšali dosiahnuť výsledok každým druhom zanietenia, bombastizmom, najčudnejšími metaforami, v skutočnosti tým, čo sa v umení nazýva [[manierizmus]], [[barokizmus]]. Nevýslovná chudoba predmetu sa snažila skryť pod entuziazmom formy. Zdalo sa, ako by sa spisovatelia predbiehali v tom, kto dokáže najviac zaťažiť svoje umenie samoúčelnými [[metafora]]mi, frázami, veľkoústymi slovami, zanietením, [[hyperbola (literatúra)|hyperbolou]], podivnosťami, všetkým, čo by mohlo upútať pozornosť na vonkajšiu formu a odpútať ju od podstatného prvku myšlienky. Hlavou školy ''secentistov'' bol [[Giambattista Marini]] z Neapola, narodený v roku [[1569]], obzvlášť známy svojou dlhou básňou ''Adone''. Jeho cieľom bolo vzbudiť údiv novotvarmi; preto môžeme v jeho knihách nájsť najextravagantnejšie metafory, najnásilnejšie [[antitéza|antitézy]], najnafúknutejšie prázdne slová. Obzvlášť antitéze pripisoval význam pre dosiahnutie najväčšieho efektu. Niekedy zreťazuje jednu za druhou, takže zaplnia celé stanze bez prerušenia. Achillini z Bologne kráčal v Mariniovych stopách. Bol však menej geniálny a preto boli jeho zvláštnosti extravagantnejšie, čím sa stávali naozaj úplne smiešnymi. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že básnici 17. storočia boli viac-menej infikovaní [[Marinizmus|Marinizmom]]. Preto [[Alessandro Guidi]], hoci sa nesnaží o preháňanie ako jeho majster, je prázdne bombastický, nafúknutý, kým [[Fulvio Testi]] je umelý a zanietený. A predsa Guidi ako aj Testi cítili vplyv iného básnika, [[Gabriello Chiabrera|Gabriella Chiabrera]] narodeného v [[Savona|Savone]] v roku [[1552]]. V ňom nadobudlo secentesimo iný charakter. Ako povedal, bol zaľubený do [[Gréci|Grékov]], vyrábal nové [[Metrum (poézia)|metre]], obzvlášť v imitácii ''[[Pindaros|Pindara]]'', kde sa zaoberal náboženskými, morálnymi, historickými a ľubostnými témami. Nie je ľahké pochopiť, že pindarický štýl poézie [[17. storočie|17. storočia]] nemohol skončiť inak, ako celkom umelý, bez dostatku formy sa ukazuje ako prázdny v predmete a v zbytočnom úsilí skryť prázdnotu sa uchýlil k básnickym ornamentom každého druhu. Tieto zasa sa v ňom stali čerstvým nedostatkom. Napriek tomu značí Chiabrerova škola v dekadencii 17. storočia zlepšenie; a niekedy sa ukazuje, že mal lyrické schopnosti, ktoré by v lepšom literárnom prostredí boli priniesli vynikajúce ovocie. Napríklad, keď spieva o víťazstvách toskánskych galér nad Turkami a pirátmi Stredomoria, vzlieta k veľkým obrazom a zdá sa byť úplne iným básnikom. [[Vicenzo da Filicaja|Filicaja Florentský]] je čiastočne lyrický, obzvlášť v piesňach o [[Viedeň|Viedni]] obliehanej Turkami, čo ho stavia vyššie ako ostatných nad zlo toho času; ale aj v ňom jasne vidíme rečnícku umelosť a samoľúbu falošnosť. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že lyrická poézia [[17. storočie|17. storočia]] trpela rovnakými poruchami, hoci v rozličných stupňoch, čo môžeme zhrnúť ako nedostatok citu a preháňanie vo forme. Neexistovala viera; neexistovala láska; a tak sa umenie stalo cvičením, kratochvíľou, luxusom pre servilných a skorumpovaných. Potom prišla viera, že na obnovenie literatúry stačí zmeniť formu, ako dôsledok toho, že sa zabudlo, že každá reforma musí byť vplyvom zmeny sociálnych a morálnych podmienok. Oslabení vplyvom Anadia v 17. storočí, plní pýchy a [[Antitéza|antitéz]], ľudia povedali – nechajte nás ísť celkom inou cestou, nechajte nás bojovať s nafúknutým štýlom jednoduchosťou. V roku [[1690]] bola ustanovená Akadémia Arkádie. Jej zakladateľmi boli [[Giovan Maria Crescimbeni]] a [[Gian Vincenzo Gravina]]. ''Arkádia'' sa tak volala preto, že jej hlavným cieľom a zámerom bolo imitovať v literatúre jednoduchosť starovekých pastierov, o ktorých sa hovorilo, že v zlatom veku žili v [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]]. Keďže secentisti chybili prílišnou túžbou po novosti, ktorá ich vždy prinútila prekročiť pravdu, tak aj ''arkádisti'' si zaumienili navrátiť sa do pravdivých sfér, vždy spievajúc na pastiersky prosté témy. To zjavne nebolo nič iné ako zámena jednej umelej veci za inú; a tak spadli z bombastickosti do zženštilosti, z [[Hyperbola (literatúra)|hyperboly]] do [[Zdrobnenina|zdrobnenín]], z nafúknutého do príliš rafinovaného. ''Arkádia'' bola reakciou na ''secentismo'', ale reakciou, ktorá, obrátiac smer dovtedajšej epochy, uspela iba v ďalšom ochudobnení literatúry. Básne ''arkádistov'' plnia mnohé zväzky a pozostávajú zo [[sonet]]ov, [[madriga|madríg]], [[canzonet]]ov a [[voľný verš|voľného verša]]. Jedným zo sonetistov, ktorý sa najviac odlišoval bol [[Felice Zappi]]. Z autorov piesní bol najpríkladnejším [[Paolo Rolli]]. [[Innocenzo Frugoni]] bol známejší ako všetci iní, človek plodnej predstavivosti ale plytkého intelektu, ktorého rozťahané verše dnes nikto nečíta. == Obnovenie v 18. storočí == Hoci politické a sociálne podmienky v Taliansku [[17. storočie|17. storočia]] boli také, že sa zdalo, že každý nádych inteligencie, každá iskra slobody boli uhasené, na polostrove sa zjavili symptómy zákona reakcie obnovenia, ktorý do veľkej miery sprevádza udalosti v ľudskej histórii. Niektorí veľkí a nezávislí myslitelia ako [[Bernardino Telesio]], [[Giordano Bruno]], [[Tommaso Campanella]], [[Lucilio Vanini]], ktorí vrátili filozofiu do čerstvých koľají a otvorili cestu vedeckým výdobytkom [[Galileo Galilei|Galilea Galileiho]], veľkého súčasníka [[René Descartes|Descarta]] vo Francúzsku a [[Francis Bacon|Bacona]] v Anglicku. Galileo nebol iba významným vedcom, ale zaujal významné miesto aj v histórii listov. Zdalo sa, že oddaný [[Lodovico Ariosto|Ariostov]] študent do svojej prózy prenášal kvality tohto veľkého básnika, jasnú a vernú slobodu prejavu, nádherné umenie vedieť všetko povedať presne a jasne a zároveň elegantne. Možno je to najlepšia próza akú kedy Taliansko malo; je jasná, ide priamo k veci, je bez rečníckych ozdôb a vulgárnych pokĺznutí, umelecká bez toho, aby taká vyzerala. Iný symptóm obnovy, znak rebelstva proti zlu talianskeho sociálneho života, prichádza v satire a obzvlášť v tej od [[Salvator Rosa|Salvatora Rosa]] a [[Alessandro Tassoni|Alessandra Tassoniho]]. Salvator Rosa, narodený v roku [[1615]] blízko Neapola, bol maliar, hudobník a básnik. Ako básnik ukázal, že cítil smutný stav jeho krajiny, že s ňou smútil a tento pocit ventiloval (ako povedal iný satirik, [[Giuseppe Giusti]]) v "Generosi rabbuffi". Jeho presviedčanie talianskych básnikov, aby obrátili svoje myšlienky na zbedačenú krajinu ako predmet piesní, krajinu, ktorá trpela pod rukami tyranov, isté pasáže, kde lamentuje nad zženštilosťou talianskych zvykov, silná [[apostrofa]] voči [[Rím]]u, robia Salvatora Rosa predchodcom patriotickej literatúry, ktorá začala obnovu v 18. storočí. Tassoni, dosť výnimočný muž tohto storočia bol Rosovi ešte nadradený. Ukázal nezávislý úsudok v strede všeobecnej servility a jeho ''Secchia Rapita'' ukázala, že bol významným spisovateľom. Je to hrdinská komická báseň, ktorá je zároveň epos aj osobnostná satira. Bol dosť drzý na to, aby zaútočil na Španielov vo svojej ''Filippiche'', kde naliehal na vodcu [[Karol Emanuel Savojský|Karla Emanuela Savojského]], aby pokračoval vo vojne proti nim. Potom, ako sa z väčšej časti oslobodilo od španielskej nadvlády v [[18. storočie|18. storočí]], nové politické podmienky Talianska sa začali zlepšovať. Proklamátormi tohto zlepšenia, ktoré sa ukázalo v mnohých občianskych reformách, boli [[Jozef II.]], [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] a Karol I. Títo princovia svoju prácu odkopírovali od filozofov, ktorí zasa pocítili vplyv všeobecného ideového hnutia, ktoré potichu pracovalo v mnohých častiach Európy, a ktoré bolo reprezentované francúzskymi [[encyklopedista (Diderotova Encyklopédia)|encyklopedistami]]. [[Giambattista Vico]] bol jedným z predstaviteľov prebudenia historického povedomia v Taliansku. V svojej ''Scienza nuova'' sa podrobil skúmaniu zákonov riadiacich vývoj ľudskej rasy a udalostí. Od psychologickej štúdie človeka túžil odvodiť ''comune natura delle nazioni'', t. j. všeobecné historické zákony alebo zákony, podľa ktorých civlizácie rastú, prekvitajú a padajú. V rovnakom duchu, ktorý rozhýbal Vicove filozofické výskumy, sa zrodil odlišný druh výskumu – zdrojov talianskej občianskej a literárnej histórie. [[Lodovico Antonio Muratori]] potom, ako zozbieral jednu celú kroniku (''Rerum Italicarum scripteres'') zápiskov, biografií, listov a denníkov talianskej histórie od roku 500 do 1500, potom, ako prediskutoval najzáhadnejšie historické otázky v ''Antiquitates Italicae inedii aevi'', napísal ''Annali d Italia'', kde detailne rozpisoval fakty odvodené z autentických zdrojov. Muratoriho partnermi v jeho hsitorických výskumoch boli [[Scipione Maffei]] z [[Verona|Verony]] a [[Apostolo Zeno]] z Benátok. Prvý z nich vo svojom ''Verona ilustrata'' zanechal nielen poklad učenia, ale aj vynikajúci exemplár historickej písomnosti. Druhý z nich pridal mnoho k erudícii literárnej histórie, vo svojich ''Dissertazioni Vossiane'' a in poznámkach k ''Biblioteca dell eloquenza italiana'' monsignora [[Giusto Fontanini|Giusta Fontaniniho]]. [[Girolamo Tiraboschi]] a gróf [[Giovanni Maria Mazzuchelli]] z [[Brescia|Brescie]] sa oddali literárnej histórii. Kým duch doby viedol ľudí k skúmaniu historických zdrojov, viedol ich tiež k skúmaniu mechanizmov a sociálnych zákonov. [[Francesco Galiani]] písal o mene; [[Gaetano Filangieri]] napísal ''Scienza della legislazione''. [[Cesare Beccaria]], v jeho ''treatise dei delitti e delle pene'', prispel k reforme trestného práva a presadzoval zrušenie [[mučenie|mučenia]]. Muž, ktorý nadovšetko stelesňuje obnovu literatúry v 18. storočí je [[Giuseppe Parini]]. Narodil sa v [[Lombardsko|lombardskej]] dedinke v roku [[1729]], bol vzdelaný predovšetkým v [[Miláno|Miláne]] a ako mladík bol známy medzi ''arkádskymi'' básnikmi pod menom „Darisbo Elidonio“. Aj ako arkádčan však Parini vykazoval známky odlišné od bežného typu. V zbierke básní, ktorú publikoval v dvadsiatich troch rokoch pod pseudonymom „Ripano Eupilino“, sú pastierske [[Sonet|sonety]], v ktorých ukazuje, že mal schopnosť vybrať scény z reálneho života a aj [[Satira|satirické]] časti, v ktorých vykazuje do istej miery drzú opozíciu dobe. Tieto básne sú možno založené na pozostatkoch Berniho, ale určite indikujú rozhodné odhodlanie hrubo porušovať všetky literárne konvencie, ktoré autora obklopovali. To však bolo iba začiatkom boja. Parini žil v časoch veľkej sociálnej krízy. Urodzení a bohatí sa všetci oddávali komfortu a prihlúplej zdvorilosti, trávili svoje životy smiešnymi kratochvíľami alebo nehanebným sebaukájaním, mrhali sebou na nemorálne "cicisbeismo" a ponúkali najbiednejší obraz slabosti mysle a charakteru. Boli to sociálne podmienky, proti čomu smerovali Pariniho múzy. Už pri vylepšovaní básní zo svojej mladosti sa ukázal ako inovátor svojich textov, naraz odmietajúci ''petrarchizmus'', ''[[secentesimo]]'' aj ''arkádiu'', tri choroby, ktoré oslabovali talianske umenie v predchádzajúcich storočiach, a vyberal si témy zo skutočného života, ktoré by mohli pomôcť viesť jeho súčasníkov. Už v ''Odi'' počuť satirický tón. Ale silne sa prejavil až v básni ''Del giorno'', v ktorej si predstavuje, že vyučuje mladého milánskeho [[patricij]]a všetkým zvykom a spôsobom galantného života; odhalí všetky jeho smiešne frivolnosti a s jemnou iróniou demaskuje zbytočnosti aristokratických zvykov. Rozdeliac deň do štyroch častí – ''Mattino'', ''Mezzogiorno'', ''Vespero'' a ''Notte'' – opisuje kratochvíle každej z nich, a tak kniha nadobúda historickú hodnotu najväčšieho významu. Parini satirizujúci svoju dobu sa vrátil k pravde a konečne prinútil umenie slúžiť účelu občianskeho moralizovania. Ako umelec sa vracia priamo ku klasickým formám, pokúšajúc sa imitovať [[Vergílius|Vergília]] a [[Dante Alighieri|Danteho]] otvoril cestu dobrej škole, ktorú čoskoro uvidíme vznikať, školu umelcov ako [[Vittorio Alfieri]], [[Ugo Foscolo]] and [[Vincenzo Monti]]. Ako umelecké dielo je ''Giorno'' nádherné sokratickou zručnosťou, s ktorou neustále udržiava jemnú iróniu, vďaka ktorej sa zdá, že chváli to, čo v podstate viní. Verš má nové harmónie; niekedy je trochu tvrdý a lámaný, nie bez zámeru, ale ako protest proti ''arkádskej'' monotónnosti. Celkovo plynie majestátne, ale bez Frugónskej monotónnosti ohlušujúcej ucho, ktorá necháva srdce chladným. Satira [[Gasparo Gozzi|Gaspara Gozziho]] bola menej povznesená, ale smerovala rovnakým smerom ako Pariniho. Vo svojom ''Osservatore'', niečo ako ''Spectator'' [[Joseph Addison|Josepha Addisona]], vo svojej ''Gazzetta veneta'' a v ''Mondo morale'' pomocou [[Alegória|alegórie]] a novotvarov kára zlá jemným dotykom štýlom pripomínajúcim Luciana. Je hladký a ľahký, ale to mu nebráni ísť priamo k cieľu, ktorým je poukázať na poruchy spoločnosti a napraviť ich. Gozziho próza je veľmi plynulá a živá. Chybuje iba prílišnou zanietenosťou, čím imituje spisovateľov [[14. storočie|14. storočia]]. Iným [[Satira|satirickým]] spisovateľom prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] je [[Giuseppe Baretti]] z [[Turín]]a. V denníku zvanom ''Frusta letteraria'' sa podujal neľutostne bičovať práce, ktoré boli dovtedy publikované v [[Taliansko|Taliansku]]. Mnoho sa naučil cestovaním; a obzvlášť jeho dlhý pobyt v Anglicku prispel k nezávislému charakteru jeho mysle a pomohol mu často dobre súdiť ľudí a veci. Je pravda, že jeho odsudky nie sú vždy správne, ale ''Frusta letteraria'' bola prvou knihou nezávislej kritiky cielenej obzvlášť proti ''[[Arkádisti|arkádistom]]'' a pedantom. Všetko smerovalo k zlepšeniu, a charakter reformy bol odhodiť konvenčné, falošné, umelé a vrátiť sa k pravde. Dráma pocítila vplyv doby. [[Apostolo Zeno]] a Metastasio (arkádsky pseudonym [[Pietro Trapassi|Pietra Trapassiho]], rímskeho rodáka) túžili spojiť [[Melodráma|melodrámu]] a rozum. Druhý z nich obzvlášť uspel v pridaní čerstvého výrazu zanieteniu, prirodzeného obratu k dialógu a určitej zaujímavosti v zápletke; a ak by sa nebol uchýlil k neustálej neprirodzenej prílišnej rafinovanosti a neopodstatnenému pátosu a častých [[anachronizmus|anachronizmov]], mohol by byť považovaný za prvého dramatického reformátora 18. storočia. Táto česť patrí Benátčanovi [[Carlo Goldoni|Carlovi Goldonimu]]. Zistil, že komédia bola buď úplnou klasickou imitáciou alebo zavedená do extravagancie, do ''coups de theatre'', najneusporiadanejšej postupnosti nepravdepodobných situácií, alebo inak poňatá komickými hercami, ktorí recitovali impromptu na danú tému, ktorej obrysy sledovali. V tejto starej populárnej forme komédie s maskami [[bláznivý starec|bláznivého starca]] (''pantalone''), doktora, [[harlekýn]]a, Brighella a i. našiel Goldoni najsilnejšie prekážky svojej reformy. Ale nakoniec vyhral, stvoriac komédiu charakteru. Bezpochyby mu pri tom pomohol [[Moliére|Moliérov]] príklad. Goldoniho postavy sú vždy skutočné, ale často mierne povrchné. Študoval charakteristiky, ale neponoril sa do psychologických hĺbok. Vo väčšine jeho výtvorov sa zobrazuje vonkajšok skôr ako vnútro. V tomto stojí až za [[Molière|Moliér]]om. Na druhej strane ho predbieha v živosti dialógu a v zručnosti, s ktorou nachádza dramatické situácie. Goldoni napísal mnoho, v skutočnosti príliš veľa (viac ako stopäťdesiat komédií), a nemal čas opraviť, vyleštiť, zdokonaliť svoje práce, ktoré sú všetky neopracované. Ale čo sa týka komédie charakteru musíme ísť priamo od [[Machiavelli]]ho ''Mandragory'' k nemu. Goldoniho dramatické schopnosti zvláštne zvýrazňuje fakt, že takmer všetky svoje typy berie z [[Benátky|benátskej]] spoločnosti a predsa im je schopný vdýchnuť nevyčerpateľnú rôznosť. Množstvo z jeho komédií je písaných v benátskom [[dialekt]]e a sú to asi tie najlepšie. Myšlienky, ktoré si razili cestu francúzskou spoločnosťou v 18. storočí a potom priniesli [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkú Francúzsku revolúciu]] v roku [[1789]] uviedli taliansku literatúru druhej polovice 18. storočia na zvláštnu cestu. Láska pre ideál a slobodu, túžba po rovnosti, nenávisť k tyranii vrátili taliansku literatúru k národným cieľom, hľadaniu [[klasicizmus|klasicizmu]] s cieľom zlepšiť stav krajiny jej oslobodením od politického a náboženského [[Despotizmus|despotizmu]]. Ale toto všetko bolo spojené s inou tendenciou. Taliani, ktorí chceli politické vykúpenie verili, že to je neoddeliteľné od intelektuáleho obnovenia a zdalo sa im, že je to možné znova dosiahnuť iba znovuzjednotením so starovekým klasicizmom, inými slovami, priblížiť sa starovekým gréckym a latinským spisovateľom. Tým sa zopakovali, čo sa stalo v prvej polovici [[15. storočie|15. storočia]]. [[17. storočie]] môže v skutočnosti byť považované za nový taliansky stredovek bez oceľovej tvrdosti tých čias, ale skorumpovaný, morálne oslabený, preplnený [[Španieli (etnikum)|Španielmi]] a [[Francúzi|Francúzmi]], vek, ktorým sa rušila dovtedajšia civilizácia. Proti tomuto historickému obdobiu bolo treba reakciu, rekonštrukciu krajiny a civilizácie z jej ruín. Už predtým sa vyskytli lastovičky tohto hnutia – s Parinim na ich čele. Teraz je potrebné dielo dokončiť a potrebnú silu treba hľadať v starovekej literatúre dvoch klasických národov. Patriotizmus a klasicizmus vtedy boli dvoma princípmi, ktoré inšpirovali literatúru započatú [[Vittorio Alfieri|Vittoriom Alfierim]]. Uctieval grécku a rímsku myšlienku ľudovej slobody v zbrani – proti tyranom. Témy svojich tragédií z roku [[1803]] čerpal takmer neustále z histórie týchto dvoch národov, robil neustále [[Apostrofa|apostrofy]] voči despotom, nechal svoje staroveké postavy hovoriť ako revolucionárov svojej doby; nerobil si starosti ani nemyslel na pravdivosť charakteru: stačilo mu, že hrdina mal rímske meno, že bolo treba zabiť tyrana a že sloboda na konci triumfovala. Ale ani to Alfieriho neuspokojilo. Pred ním a okolo neho bola ''arkádska'' škola s jej bláznivou výrečnosťou, prázdnou hojnosťou [[Epiteton|epitetov]], s idylizovaním tém bez občianskeho významu vyvolávajúcim nevoľnosť. Voči tomuto všetkému bolo potrebné vyzbrojiť patriotickú múzu. Ak ''arkádisti'' nevynímajúc nenávideného Metastasia riedili svoju poéziu oslabujúcou jemnosťou, ak sa vylievali toľkými slovami, ak stavali také frázy, iba si to žiadalo, aby ich opozícia bola stručná, výrečná, silná, ostrá a zaoberala sa obdivuhodným na rozdiel od nízkeho a idylického. Tým sme vyjadrili dobro a zlo Alfieriho. Túžil po politickej reforme pomocou listov; zachránil literatúru od arkádistických prázdností, viedol ju k národnostnému; vyzbrojil sa patriotizmom a klasicizmom aby vyhnal rúhačov z chrámu umenia. Ale v podstate bol skôr patriotom ako umelcom. V každom prípade, výsledky nového literárneho hnutia boli početné. [[Ugo Foscolo]] bol horlivý patriot, ktorý priviedol k životu teplo najnespútanejšej vášne a do svojho umenia skôr rečnícke spôsoby, ale vždy inšpirované klasickými modelmi. ''Lettere di Jacopo Ortis'', inšpirované [[Goethe]]ho [[Werther]]om, je ľubostný príbeh s prímesou patriotizmu; sú násilným protestom proti [[Zmluva z Campo Formio|zmluve z Campo Formio]] a výlev Foscolovho vlastného srdca o jeho nešťastnej afére. Jeho vášne boli náhle a divé; skončili sa tak nečakane ako sa začali; boli víchricou, ktorá sa skončila za štvrťhodinu. Jednej z týchto vášní ďakuje za existenciu aj ''Ortis'', a je asi najlepším a najvernejším z jeho diel. Aj v ňom je občas pompézny a rečnícky, ale vždy oveľa menej ako napríklad v ''Dell origine e dell ufficio della letteratura''. Celkovo je Foscolova próza nafúknutá a zanietená a odráža charakter muža, ktorý sa vždy pokúšal stať, dokonca aj pred sebou samým, v dramatických situáciách. Toto bolo skutočne dôsledkom Napoleonskej epochy; všetko bežné, jednoduché a prirodzné naháňalo hrôzu; všetko muselo byť podľa modelu hrdinu, na ktorého s údivom hľadel celý svet; všetko muselo zaujať hrdinskú formu. Vo Foscolovi je táto snaha nadmerná; a nie zriedka sa stalo, že v túžbe hrať sa na hrdinu sa ten výnimočný muž, malý Napoleon dámskych spální stal falošným a zlým vo svojom umení, zlým vo svojom živote. V ''Sepolcri'', jeho najlepšej básni, bol podnecovaný vznešenými pocitmi a umenie veršovania je majstrovské. Asi vďaka tomuto majstrovstvu vďačí ''Sepolcri'' za všetko, čo je na nej obdivuhodné. Sú v nej najčudnejšie pasáže, čo sa týka ich zmyslu, akoby si autor sám nesformuloval jasnú myšlienku. Nechal neúplné celé tri hymny na Graces, v ktorých spieval o kráse ako zdroji dobrých spôsobov, všetkých kvalít a šťastia. Tu zasa najviac vzbudzuje obdiv harmónia a ľahké veršovanie. Medzi jeho prozaickými prácami zaujíma výsostné postavenie jeho prekladu [[A Sentimental Journey Through France and Italy|Sentimental Journey]] [[Laurence Sterne|Laurenca Sterna]], spisovateľa, vďaka ktorému človek môže ľahko pochopiť, ako ním bol Foscolo hlboko nadšený. Odišiel do exilu do [[Anglicko|Anglicka]] a tam aj zomrel. Napísal pre anglických čitateľov niektoré [[esej]]e o Petrarcovi, o textoch [[Dekameron]]u a o Dantem, ktoré sú významné pre dobu, v ktorej boli napísané a je možné povedať, že začal v taliansku nový druh literárnej kritiky. Foscolo je stále veľmi obdivovaný a nie je to bez dôvodu. Jeho diela vzbudzujú lásku po domove a ľudia, ktorí začali revolúciu v roku [[1848]] boli zväčša odrastení na ňom. Ak sa vo Foscolovi zjednotil patriotizmus a klasicizmus a takmer vytvorili jednu vášeň, nie je to možné povedať o [[Vincenzo Monti|Vincenzovi Montim]], v ktorom absolútne prevládal umelec. A predsa bol Monti tiež patriotom, ale svojím vlastným spôsobom. Panovala nad ním nejedna hlboká vášeň, skôr je možné povedať, že jeho charakteristikou je nemennosť jeho vášní, ale každá z nich bola novou formou patriotizmu, ktorá zaujala miesto starej. Videl nebezpečenstvo svojej krajiny vo Francúzskej revolúcii a napísal ''Pellegrino apostolico'', ''Bassviliiana'' a''Feroniade''; Napoleonove víťazstvá ho primäli napísať ''Pronreteo'' a ''Musagonia''; v jeho ''Fanatismo'' a ''Superstizione'' útočí na pápežstvo; následne ospevuje Rakúšanov. Tak každá veľká udalosť zmenila jeho myslenie s neuveriteľnou priehľadnosťou, ktorú však ľahko vysvetliť. Monti bol nadovšetko umelec; jeho umenie bolo skutočné, jeho jediná nemenná vášeň; všetko ostatné v ňom bolo premenlivé. Predstavivosť bola jeho tyranom a pod jej vplyvom nemal čas zdôvodňovať a vidieť biedny aspekt svojich zmien politického postoja. Bolo to diktátorské božstvo, ktoré mu vládlo a pod jej diktátom písal. Pius VI., Napoleon, Francis II. boli preňho iba pomíjajúcimi tieňmi, ktorým ťažko venoval pozornosť hodinu; to, čo pretrváva, čo je preňho večné je samotné umenie. Bolo nespravodlivé obviniť Montiho z povrchnosti. Ak povieme, že príroda urobila básnika bohatého a človeka chudobného tým, že mu dala iba jedinú schopnosť, budeme hovoriť pravdu. Ale básnik bol skutočne bohatý. Hoci vedel málo z [[Gréčtina|gréčtiny]], podarilo sa mu urobiť prekad ''Iliady'', ktorý je významný svojim homérskym poňatím a v jeho ''Bassvilliana'' stojí na úrovni Danteho. V ňom klasická poézia ožila v celej svojej kvetnatej veľkosti. Monti sa narodil v roku [[1754]], Foscolo v roku [[1778]]; o štyri roky neskôr sa narodil ďalší poet rovnakej školy, Giambattista NI 1, Niccolini. V literatúre bol klasicista; v politike [[Ghibellin]]e, zriedkavá výnimka v [[Guelf|Guelfovskej]] Florencii, jeho rodisku. Jeho spôsob písania pripomínajúci prekladanie, možno povedať imitovanie [[Aeschylus|Aeschyla]], ako aj napísanie ''Discorsi sulla tragedia greca'', a o udivujúcom Michelangelovi Nicoolini ukazoval svoju nadšenú oddanosť starovekej literatúre. V jeho tragédiách sa oslobodil od nadmernej tuhosti Afieriho a sčasti sa priblížil anglickým a nemeckým tragickým autorom. Takmer vždy si vybral politickú tému túžiac udržať pri živote v jeho spolupatriotoch lásku po slobode. Tými sú ''Nabucco'', ''Antonio Foscarini'', ''Giovanni da Procida'', ''Lodovico il Moro'', a i. Zaútočil na pápežský Rím v ''[[Arnaldo da Brescia]]'', dlhom a tragickom diele nevhodnom pre javisko a epickom skôr ako dramatickom. Niccoliniho tagédie ukazujú bohatý lyrický prameň skôr ako dramatického génia. V každom prípade mu patrí zásluha za bránenie liberálnych myšlienok a za otvorenie novej cesty talianskej tragédii. Literárne obdobie, ktorým sa zaoberáme malo troch spisovateľov, ktorí sú príkladom smeru, ktorým sa ujali historické štúdie. Zdá sa zvláštne, že po učenej škole začanej Muratorim by sa tu mal vyskytnúť pohyb späť, ale je jasné, že retrogresia bola zapríčinená vplyvom [[Klasicizmus|klasicizmu]] a patriotizmu, ktoré hoci oživili poéziu, nemohli inak ako pokaziť históriu. [[Carlo Giuseppe Guglielmo Botta|Carlo Botta]] narodený v roku [[1766]] bol svedkom francúzskych ničivých zásahov v Taliansku a diktatúry [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a. Vzrušený týmto ponížením napísal históriu Talianska od roku [[1789]] do [[1814]]; a neskôr pokračoval v Guicciardiniho „Histórii“ vdo roku [[1789]]. Písal štýlom latinských autorov, pokúšal sa imitovať [[Lívius|Lívia]]. Písal dlhé a ťažké pasáže štýlom, ktorý sa snažil byť bocacciovský, nestarajúc sa mnoho o to, čo tvorí dôležitú historický materiál, jeho jediným zámerom bolo použiť svoju akademickú prózu v prospech svojej vlasti. Botta chcel byť klasický štýlom, ktorý už klasický nemohol byť a preto úplne zlyhal v splnení svojho literárneho cieľa. Preto je možné ho chváliť iba za vznešené a patriotické úmysly. Nie tak zlými ako uvedené dve histórie Talianska je ''Guerra dell indipendenza americana''. Bottovi sa blíži [[Pietro Colletta]], Neapolčan narodený deväť rokov po ňom. Aj on mal vo svojej ''Storia del reame di Napoli dal 1734 al 1825'' úmysel brániť nezávislosť a slobodu Talianska štýlom požičaným od [[Tacitus|Tacita]]; a uspel lepšie ako Botta. Píše rýchlym, stručným, nervóznym štýlom, ktorý robí čítanie knihy pútavým. Ale hovorí sa, že [[Pietro Giordani]] a [[Gino Capponi]] ju pre neho opravovali. [[Lazzaro Papi]] z Luccy, autor ''Commentari della rivaluzione francese dal 1789 al 1814'' sa celkovo nelíšil od Botta či Colletta. Tiež bol historikov v klasickom štýle a témou sa zaoberá v patriotickom duchu; ale bol umelcom, ktorý prekonáva spomenutých dvoch. Na prvý pohľad sa zdá, že kým zúrili pálčivé politické vášne a muži najjasnejšieho génia novej klasickej a patriotickej školy boli puritánmi, by mohla povstať otázka [[puritánstvo|puritánstva]] jazyka. A predsa je možné tento fenomén jednoducho vysvetliť. Puritánstvo je iná forma [[Klasicizmus|klasicizmu]] a [[Patriotizmus|patriotizmu]]. V druhej polovoci [[18. storočie|18. storočia]] bola taliančina obzvlášť plná francúzskych výrazov. Boli veľké nezhody ohľadne vhodnosti a ešte väčšie ohľadne elegancie štýlu. Prózu bolo treba obnoviť pre národnú hrdosť a verilo sa, že to nebolo možné urobiť bez návratu k spisovateľom [[14. storočie|14. storočia]], k ''aurei trecentisti'', ako sa im hovorilo alebo ku klasike talianskej literatúry. Jedným zo zástancov novej školy bol [[Antonio Cesari]] z [[Verona|Verony]], ktorý znova vydával starovekých autorov a znova publikoval vydanie ''Vocabolario della Crusca'' s dodatkami. Napísal dizertáciu ''Sopra lo stato presente della lingua italiana'' a túžil presadiť nadradenosť [[toskánčina|toskánčiny]] a troch veľkých spisovateľov – Danteho, Petrarcu, Boccaccia. V súlade s týmto cieľom napísal niekoľko kníh, pričom si dal námahu kopírovať ''trecentistov'' čo najvernejšie. Ale [[patriotizmus]] v Taliansku mal vždy v sebe niečo domáce; preto tejto toskánskej nadradenosti proklamovanej Cesarim oponovala lombardská škola, ktorá nevedela nič o Toskánsku a s Danteho ''[[De vulgari eloquentia]]'' sa vrátila k myšlienke ''lingua illustre''. Toto bola stará myšlienka, o ktorej široko a vášnivo diskutovali [[Varchi]], [[Muzio]], [[Castelvetro]], [[Speroni]] a iní ''cinquecentisti'' ([[16. storočie]]). Teraz táto otázka znova povstala celkom čerstvá akoby o nej nikto nikdy nebol diskutoval. Na čele [[Lombardská škola|lombardskej školy]] bol Monti a jeho zať – knieža [[Giulio Perticari]]. To dalo Montimu príležitosť napísať ''Pro pasta di alcune correzioni ed aggiunte al vocabolario della Crusca'', v ktorom útočil na Cruscov toskánizmus, ale elegantným a jednoduchým štýlom, fakticky akoby vytvoriť jednu z nakrásnejších próz v talianskej literatúre. Na druhej strane Perticari s veľmi podradeným intelektom zúžil a veľmi zhoršil otázku na dve pojednania''Degli scrittori del Trecento'' a ''Dell amor patrio di Dante'', v ktorých často zakrývajúc alebo meniac fakty iba robí zmätok tak, kde predtým nebol. Medzitým bol však udaný impulz. Debata o jazyku zaujala miesto v mnohých literárnych a politických debatách a zúčastnilo sa jej celé Taliansko – [[Basilio Puoti]] v [[Neapol]]i, [[Paolo Costa]] v [[Romagna|Romagni]], [[Marc Antonio Parenti]] v [[Modena|Modene]], [[Salvatore Betti]] v [[Rím]]e, [[Giovanni Gherardini]] v [[Lombardia|Lombardii]], [[Luigi Fornaciari]] v [[Lucca|Lucce]], [[Vincenzo Nannucci]] vo [[Florencia|Florencii]]. Patriotom, klasicistom a puristom zároveň bol [[Pietro Giordani]] narodený v roku [[1774]]; bol takmer zhrnutím literárneho hnutia tej doby. Jeho celý život bol plný boja za slobodu. Najviac učený gréckymi a latinskými autormi a talianskymi ''trecentisti'', zanechal po sebe iba niekoľko písomností, ale tie sú starostlivo vypracované čo sa týka štýlu a jeho próza bola v jeho dobe považovaná za nádhernú. Dnes sa zdá príliš majestátny, príliš prepracovaný čo sa týka fráz a pýchy, príliš ďaleko od prirodzenosti, príliš umelý. Giordani uzatvára literárnu epochu [[Klasicizmus|klasicistov]]. == Devätnáste storočie a neskôr == [[Súbor:Alessandro Manzoni.jpg|right|thumb|Alessandro Manzoni]] V tomto bode začína súčasné literárne obdobie. Bolo povedané, že jeho prvý impulz bol udaný [[Romantizmus (literatúra)|romantickou]] školou, ktorá mala ako svoj orgán ustanovený ''Conciliatome'' v roku [[1818]] v [[Miláno|Miláne]] a založený na ľuďoch ako [[Silvio Pellico]], [[Lodovico di Breme]], [[Giovile Scalvini]], [[Tommaso Grossi]], [[Giovanni Berchet]], [[Samuele Biava]] a nakoniec [[Alessandro Manzoni]]. Netreba popierať, že všetci spomenutí boli ovplyvnení myšlienkami, ktoré obzvlášť v [[Nemecko|Nemecku]] na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] splodili hnutie zvané ''[[romantizmus]]''{{Bez citácie}}. Ale v Taliansku sa literárna reforma ubrala iným smerom. Bezpochyby na skutočnom čele reformy, alebo aspoň jej najvybranejším mužom, bol [[Alessandro Manzoni]]. Vo svojom liste sformuloval ciele novej školy, povedal, že sa budú pokúšať objaviť a vyjadriť ''Il vero storico'' a ''Il vero morale'' nie len ako zámer, ale ako najširší a večný zdroj krásneho. A je to presne realizmus v umení, čo charakterizuje taliansku literatúru od Manzoniho ďalej. ''Pronfessi Sposi'' je jedna z jeho prác, ktorá ho učinila nesmrteľným. Myšlienka historického románu k nemu nepochybne prišla od [[Walter Scott|Sira Waltera Scotta]], ale uspel v širšej miere ako v písaní historického románu v úzkom zmysle slova; vytvoril veľmi realistické umelecké dielo: romanca sa stráca; nikto sa nestará o zápletku, čo je navyše bez vážnych dôsledkov. Pozornosť je celkom zameraná na silnú objektívnu tvorbu postáv. Od najvýznamnejšieho po najmenšieho sú všetky minimálne veľmi podobné skutočnosti; sú to pred nami stojace živé postavy, bez toho aby mali kvality jednej doby viac ako inej, ale po celý čas s ľudskými kvalitami. Manzoni je schopný odhaliť charakter vo všetkýh jeho súčastiach, zobraziť ho vo všetkých pohľadoch, sledovať jeho jednotlivé fázy. Je schopný zachytiť jeden moment a z tohto momentu nám pomôcť uhádnuť celý zvyšok. Don Abbondio a Renzo sú takí dokonalí ako Azzeccagarhugli a II Sarto. Manzoni sa ponára do najhlbších kútov ľudského srdca a tak vykresľuje najjemnejšie rysy psychologockej reality: v tomto leží jeho veľkosť, ktorá bola prvýkrát rozpoznaná jeho spoločníkom v genialite – [[Goethe]]m. Aj ako básnik mal záblesky génia, obzvlášť v napoleonskej óde ''Il Cinque Maggio'', kde opisuje ľudské vášne, ako v niektorých stanciach Inniho a v refrénoch Adelchiho. Ale je to práve ''Promessi Sposi'' v čom spočíva jeho dnešná sláva. Veľkým poetom doby bol [[Giacomo Leopardi]], narodený trinásť rokov po Manzonim v [[Recanati]] v [[patricij]]skej rodine, zaslepený a nenásytný. Tak sa oboznámil s gréckymi autormi, ktorých potom používal, že grécky spôsob myslenia bol v jeho mysli jasnejší ako latinský či dokonca taliansky. Samota, smútok a domáca tyrania ho pripravili na hlbokú melanchóliu. Z tohto prešiel do úplného náboženského skepticizmu od ktorého hľadal úľavu v umení. Všetko v jeho básňach je obrovské a strašné, sú najagonickejším nárekom modernej literatúry vyjadreným nepredstieranou tichosťou, ktorá nás naraz pozdvihuje aj straší. Ale okrem toho, že bol najväčším básnikom prírody a žiaľu bol aj obdivovateľným spisovateľom prózy. Vo svojej ''Operette morali'' sú dialógy a konverzácie charakteristické chladným a trpkým úsmevom nad ľudskými osudmi, pri ktorých čitateľa mrazí jasnosť štýlu, jednoduchosť jazyka a hlbka poňatia, ktoré sú také, že ho snáď možno považovať za najväčšieho lyrického básnika po Dantem, ale aj za jedného z najdokonalejších prozaických spisovateľov, ktorých talianska literatúra mala. Ako sa presadzoval realizmus v umení, pozitívne metódy kritiky s ním držali krok. Od spôsobov Bottovej a Collettovej histórie sa vrátili k duchu učeneckého výskumu ako vidieť v prácach ako ''Archivio storico italiano'' vo Florencii od [[Giampietro Vieusseux|Giampietra Vieusseux]], ''Storia d'Italia nel medio evo'' od [[Carlo Troya|Carla Troya]], významného spisu od samotného Manzoniho ''Sopra alcuni punti della storia longobardica in Italia'', a veľmi dobrú históriu ''[[Vespri siciliani]]'' od [[Michele Amari]]. Ale popri veľkých umelcoch ako Leopardi a Manzoni, popri učencoch existovala aj v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]] patriotická literatúra. Pozornému pozorovateľovi sa bude zdať, že samotná historická náuka bola inšpirovaná láskou k Taliansku. [[Giampietro Vieusseux]] mal jasný politický cieľ, keď v roku [[1820]] založil mesačník ''Antologia''. A je rovnako dobre známe, že ''Archivio storico italiano'' ([[1842]]) boli v inej forme pokračovaním Antologie, ktorá bola potlačená v roku [[1833]] zásahom [[Rusko|ruskej]] vlády. Florencia bola v tých dňoch azylom všetkých Talianskych [[exil]]antov, a tí sa stretávali a podávali si ruky vo Vieusseuxových izbách, kde prebiehali debaty viac literárne ako politické, ale kde jedna myšlienka živila všetky mysle, myšlienka na [[Taliansko]]. Predchádzajúce literárne hnutie, ktoré prebiehalo súčasne s politickou revolúciou v roku [[1848]], môže byť reprezentované štyrmi spisovateľmi – [[Giuseppe Giusti]], [[Francesco Domenico Guerrazzi]], [[Vincenzo Gioberti]] a [[Cesare Balbo]]. Giusti písal [[epigram]]atické satiry v ľudovom jazyku. Ostrým jazykom bičoval nepriateľov Talianska; jeho spôsob sa zdal byť veľmi originálny, ale v skutočnosti imitoval [[Branger]]a. Bol výrečným politickým spisovateľom, ale druhoradým básnikom. Guerrazzi mal vynikajúcu reputáciu a veľký vplyv, ale jeho historické romány, hoci boli pred rokom 1848 horúčkovito čítané, sú dnes takmer zabudnuté. Gioberti, silný [[polemika|polemický]] spisovateľ mal urodzené srdce a veľkú myseľ; jeho filozofické práce sú dnes prakticky mŕtve, ale ''Primabo morale e civile degli Ibaliani'' pretrvá ako dôležitý dobový dokument a ''Gesuita moderno'' bude žiť ďalej ako najväčšie písomné obvinenie [[Jezuiti|jezuitov]]. Balbo bol vášnivým študentom histórie a zužitočnil históriu pre politiku. Ako Gioberti vo svojom prvom období, aj Balbo bol nadšený myšlienkou občianskeho pápežstva a federácie talianskych štátov ním spravovaných. Jeho ''Sommario della scoria d' Italia'' je vynikajúcim [[epitóm]]om. Po roku [[1850]] sa stala politická literatúra menej dôležitou. Jedným z posledných významných básnikov tohto žánru bol [[Francesco dall'Ongaro]], so svojimi ''Stornelli politici'' (Politickí škorci). Detaily o prácach neskorších spisovateľov možno nájsť v jednotlivých biogafických článkoch a na tomto mieste musí stačiť ich sumár. [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Dominantnou postavou tohto posledného obdobia je však [[Giosuè Carducci]], oponent romantikov a obnoviteľ antických metrov a Spiri, veľký ako básnik, bol len o málo menej významný ako literárny kritik a historik. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Domenico Guoli]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých je možné posledných dvoch považovať za zvláštnych prívržencov Carducciho, zatiaľ, čo iný, [[Giovanni Pascoli]] známy svojimi ''Myricae'' a ''Poemetti'' ako taký iba začínal. [[Enrico Panzacchi]] (narodený v roku [[1842]]) bol srdcom stále romantik. [[Olindo Guerrini]] (písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je hlavným prestaviteľom ''versimo'' v poézii a hoci jeho skoré práce dosiahli ''succes de scandale'', je autorom nie jedného textu neoddeliteľnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú epickí básnici hodní uvedenia. [[Felice Cavallotti]] je autorom prevratného ''Marcia de Leonida''. Ako spisovateľ píšuci dialektom našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioachino Belli]] početných nasledovníkov ako [[Renato Fucini]] ([[Pisa]]), [[Berto Barbarini]] (Verona) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). Medzi ženskými básnikmi dosiahla významnú povesť [[Ada Negri]] s jej socialistickými ''Fatalit'' a ''Tempeste''; a iné ako [[Vittoria Aganoor]], [[A. Brunacci-Brunamonti]] a [[Annie Vivanti]] sú vysoko cenené v rámci Talianska. Medzi dramatikmi reprezentujú starú školu [[Pietro Cossa]] v tragédii, [[Gherardi del Testa]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v komédii. Modernejšie metódy si prisvojili [[Giuseppe Giacosa]] a [[Gerolamo Rovetta]]. V beletrii upadol historický román v nemilosť, hoci [[Emilio de Marchi]] napísal dobré práce tohto žánru. Román intríg vypestovali [[Anton Giulio Barrili]] a [[Salvatore Farina]], psychologický román [[Enrico Annibale Butti]], realistické miestne príbehy [[Giovanni Verga]], mystický filozofický román [[Antonio Fogazzaro]]. [[Edmondo de Amicis]], asi najčítanejší zo všetkých moderných talianskych autorov napísal prijateľnú beletriu, hoci jeho morálne práce a cestopisy sú vo všeobecnosti známejšie. Zo ženských spisovateľov románov sa stali populárnymi [[Matilde Serao]] a [[Grazia Deledda]]. [[Gabriele d’Annunzio]] vytvoril originálne poetické, dramatické a beletristické dielo výnimočnej kvality. Začal s lyrikou, ktorá bola cenená nemenej pre nevýslovnú krásu formy ako pre jej voľnosť a tieto charakteristiky sa znova objavili v dlhej sérii básní, hier a románov. Pozícia D'Annunzia ako muža najširšej literárnej a umeleckej kultúry je nepopierateľná a aj jeho najzarytejší kritici priznávajú jeho zvládnutie taliančiny založené na širokej znalosti talianskej literatúry skorších čias. Ale pri všetkom jeho géniovi, jeho myslenie je nezdravé a jeho pesimizmus deprimujúci; krása jeho práce je krása [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]]. ==Ďalší spisovatelia 19. storočia== [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých dvaja poslední by mohli byť možno nazvaní ako osobití žiaci Carducciho. [[Enrico Panzacchi]] bol srdcom romantik. [[Olindo Guerrini]] (ktorý písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je predstaviteľ [[Verizmus|verizmu]] v poézii a cez jeho skoršie práce dosiahol škandálny úspech, no je autorom mnohých básní skutočnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú osobití epickí básnici. [[Felice Cavallotti]] je autor vzrušujúcej „Marcia de Leonida“. Medzi spisovateľmi píšúcimi v dialekte našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioacchino Belli]] početných nasledovníkov, ku ktorým patria [[Renato Fucini]] (Pisa) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). K ženským poetkám priraďujeme [[Ada Negriová|Adu Negriovú]] s jej socialistickou ''Fatalità et Tempeste'', ktorá dosiahla veľkú popularitu. Ďalšou autorkou je [[Annie Vivantiová|Annie Vivantiová]], ktorá je vysoko uznávaná v Taliansku. Spomedzi dramatikov [[Pietro Cossa]] v [[Tragédia|tragédii]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v [[Komédia|komédii]], predstavujú staré školy. [[Giuseppe Giacosa]] prijal viac moderných metód. Historická romantická fikcia zaznamenala neúspech, v nej však patrí [[Emilio de Marchi]] k dobrým príkladom. Román intríg kultivoval [[Salvatore Farina]]. ==20. storočie== Obdobie avantgárd sa reflektuje v literárnych revue: každá má svoje vlastné odlišné hnutie. [[Iracionalizmus]] autora [[Il Leonardo]] ([[1903]]-[[1907]]), [[Estetizmus|estetizmus]] [[La Voce|La Voceho]] ([[1908]]-[[1916]]), [[futurizmus]] Lacerba ([[1913]]-[[1915]]), [[klasicizmus]] La Rondu ([[1919]]-[[1923]]), [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] Novecenta ([[1926]]-[[1929]]). [[Futurizmus]], ktorý [[Filippo Tommaso Marinetti]] opísal v prvom manifeste v novinách ''[[Le Figaro (Francúzsko)|Le Figaro]]'' [[20. február|20. februára]] [[1909]], je kultúrny prúd najrozvinutejší práve v Taliansku, hlavne pre jeho podporu [[Fašizmus|fašizmu]]. Mnohí autori ako sú D’Annunzio alebo Marinetti zaujímajú rozhodnú pozíciu v prospech [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a nástup [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]]. ===1. pol. 20. storočia=== Obdobie fašizmu poznačilo kultúru aj literatúru v [[Taliansko|Taliansku]]. Viacerí protirežimní autori museli utiecť zatiaľčo iní odvážne pokračovali v ideologickom boji riskujúc svoje životy. [[Fašizmus]] sa stal postupne [[Diktatúra|diktátorským]] režimom, ktorý prevzal kontrolu nad spoločnosťou. Školy, verejné úrady, [[náboženstvo]], [[časopis]]y, [[kino]] a [[rádio]] sa podriadili prísnym kritériám [[Cenzúra|cenzúry]], ktorá bola proti každej forme [[Opozícia (politika)|opozície]]. V rokoch tohto režimu v [[Rím]]e, ktorý bol centrom fašistickej moci, bolo príliš nebezpečné organizovať opozičné hnutie. Vo [[Florencia|Florecii]] sa zoskupili okolo revuí ''Solaria'' ([[1926]]-[[1936]]) a ''Letteratura'' ([[1937]]) spisovatelia viacerých žánrov, ktorí zostavili po prvýkrát autentický literárny taliansky spolok, čím sa predstavili ako členovia odboja proti nekultúrnemu režimu fašistov. Florencia je mesto, kde sa zrodila poézia [[Eugenio Montale|Montaleho]] a romány [[Cesare Pavese|Paveseho]], [[Alberto Moravia|Moraviu]] a [[Carlo Emilio Gadda|Gadda]]. Poézia prvých rokov nového storočia žila vo viacerých avantgardných prúdoch. Prvým z týchto prúdov bol „súmrak“ alebo [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]] s niekedy melancholickou iróniou: autori tohto smeru sú [[Guido Gozzano]], [[Marino Moretti]], [[Sergio Corazzini]]. [[Hermetizmus]], aby rozšíril a pripomenul báseň, používal intenzívnu a temnú reč rušiac tradičné logické prepojenia. Aby sa predstavil básnikmi ako sú [[Mario Luzi]], [[Alfonso Gatto]], [[Vittorio Sereni]], [[Camillo Sbarbaro]], [[Piero Jahier]], [[Eugenio Montale]] a [[Salvatore Quasimodo]] ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1959]]). [[Umberto Saba]] a [[Vincenzo Cardarelli]] majú štýl čistej poetiky. Zatiaľ čo Saba preberá odkazy na [[Francesco Petrarca|Petrarcu]] a klasický štýl, Cardarelli hľadá spôsob tvorby ušľachtilej básne, v ktorej slovo nachádza svoju základnú dôležitosť. Literárna a historická kritika je v tomto obdbí opanovaná [[Benedetto Croce|Benedettom Crocem]], ktorý podporoval korektnú estetickú analýzu, ale niekedy príliš prepojenú so starším kultúrnym dedičstvom. Počas fašizmu sa stal Croce jedným z najdôležitejších antifašistických kritikov, naproti [[Giovanni Gentile|Giovannimu Gentilemu]] (prvý vedecký riaditeľ [[Encyklopédia Treccani|Encyklopédie Treccani]]), ktorý bol intelektuál najviac známy obranou (Mussoliniho) režimu a ktorý skončil zavraždený [[Komunizmus|komunistami]]. [[Antonio Gramsci]], zakladateľ [[Komunistická strana Talianska|Komunistickej strany Talianska]], ktorý bol fašistami uväznený na viac ako desať rokov, rozvíjal [[Socializmus|socialistickú]] kritiku, bol citlivý na menej bohaté triedy a [[Proletár|proletársku]] revolúciu. [[Francesco Flora]], [[Natalino Sapegno]] a [[Luigi Russo]] boli nová generácia kritikov, hlboko ovplyvnených Crocem, ale tiež nadaní analytickým duchom, ktorý je inovatívnejší. [[Luigi Pirandello]] ([[1867]]-[[1936]]) ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1934]]) je jeden z autorov, ktorí najviac ovplyvnili [[román]] a talianske [[Divadlo (umenie)|divadlo]] v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Je to vynálezca teórie [[humor]]u, známy ako „diablik“, ktorý rozoberá každý obraz diela, aby odhalil jeho mechanizmus. Hra humoru má poslanie odstrániť masku osobností a nechať vynoriť skrytú realitu. Pirandellov humorizmus sa prejavuje v románoch, napr. „Nebohý Mathias Pascal, človek a stotisíc“ a tiež v dielach o divadle (Šesť osôb v pátraní autora, Henrich IV), no aj v poviedkach: napísal ich viac ako 240, nachádzajú sa v zbierke „Novelle per un anno“. Štýl Pirandella, ironický a realistický, prispel k vytvoreniu „pirandellovského“ slova, to znamená klasifikáciu kurióznych osobností, podivných, alebo tragikomických a bizarných situácií, ktoré sa udejú nedobrovoľným spôsobom. Pirandello by mohol byť nazvaný ako jeden z prvých spisovateľov používajúcich modernú koncepciu „divadla v divadle“, kde sa predstavenie berie ako téma divadla v divadle. Ak veľa súdobých kritikov nerozumelo jeho poetike, Pirandello je považovaný modernými kritikmi za jedného z talianskych autorov, ktorí najviac ovplyvnili budúcu literatúru. Prípad [[Italo Svevo|Itala Sveva]] (Zenovo svedomie) alebo [[Federigo Tozzi|Federiga Tozziho]] (Tri kríže, Il Podere) sú dva prípady autorov objavených zahraničnými kolegami dosvedčujúcimi izoláciu talianskej literatúry medzi dvoma vojnami, zatlačenú do tieňa prorežimnou kritikou. Svevo zvlášť si získal sústavnú pozornosť v budúcich obdobiach súc objavený írskym autorom [[James Joyce|Jamesom Joycem]] tridsať rokov po Svevovom debute. Iní dôležití autori v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Corrado Alvaro]] (Ľudia v Aspromonte, Vent'anni), [[Dino Buzzati]] (Púšť Tatárov), [[Aldo Palazzeschi]] (Perelove kódy, Sestry Materassiové), [[Giovanni Comisso]] (Vo vetre Adriatického mora, Vojnové dni), [[Riccardo Bacchelli]] (Mlyny v Pô). V [[1929]], mladý [[Alberto Moravia]] napísal román „Ľahostajní“, skromnú kritiku talianskej spoločnosti, pasívnej, krotiacej ideály a zvyknutej na fašistický režim a jeho nespravodlivosť. ===2. polovica 20.storočia=== Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], páde fašizmu, oslobodení a referende v roku [[1946]] bola zrušená monarchia a Taliansko sa stalo republikou. Nasledujúce roky boli obdobím hlbokých politických, sociálnych a kultúrnych zmien. V obnovenej intelektuálnej klíme sa autori mohli začať slobodne vyjadrovať: poézia a román nachádzajú znovu záujem pre sociálne hodnoty. [[Neorealizmus]] vplýva hlavne na román a film. Nová kultúra sa začala [[Ellio Vittorini|Elliom Vittorinim]] v revue ''Politecnico'' a prekladmi zahraničných autorov hlavne amerických, čo bolo v predošlom režime zakázané. Iné dôležité revue boli ''Humanitas'', l''a Nuova Europa, Belfagor,'' [[Il Menabó]]. Ďalším znakom znovuzrodenia talianskej kultúry je vytvorenie mnohých literárnych cien. Najslávnejšie sú „Strega”, „Bancarella”, „Viareggio” a [[Campiello]]. Popri uznávaných autoroch ako sú Gadda, Palazzeschi, Comisso, [[Corrado Alvaro]] sa objavujú noví spisovatelia: [[Alberto Moravia]] (Konformista, Nuda, Ja a on, [[Ignazzio Silone]] (Fontamara), [[Cesare Pavese]] (Krásne leto, Mesiac a ohne), [[Gianna Manziniová|Gianna Manzini]], [[Guido Piovene]], [[Tommaso Landolfi]], [[Mario Soldati]], [[Enrico Emanuelli,]] [[Guglielmo Petroni]], [[Natalia Ginzburgová|Natalia Ginzburg]], [[Vasco Pratolini]], [[Giuseppe Berto]], [[Oreste Del Buono]], [[Enno Flaiano]] (Tempo di uccidere), [[Elsa Moranteová|Elsa Morante]] (Arturov ostrov, Príbeh, Aracoeli). Memoárová literatúra vojnového obdobia je reprezentovaná dielami „Kristus sa zastavil v Eboli“ od [[Carl Levi|Carla Leviho]], "Či je to človek" a "Prímerie" od [[Primo Levi|Prima Leviho]], „Kaputt a pokožka“ od [[Curzio Malaparte|Curzia Malaparteho]], s [[Giovannini Guareschi|Giovanninim Guareschim]] a sériou „Don Camillo“ sa rozvíja "kostýmová" literatúra. Poézia sa búri proti nadmernému [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]] a želá si návrat sociálnych tém. Poeti, ktorí stále spracúvajú spomienky na vojnu a režim počas nej sú hermetisti ako [[Salvatore Quasimodo]] a [[Eugenio Montale]], obaja básnici sú laureáti [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]], alebo klasicisti ako [[Umberto Saba]]. Okolo týchto veľkých poetov sa tvoria rôzne skupiny. Ďalší autori poézie sú [[Giorgio Caproni]], [[Mario Luzi]] a [[Andrea Zanzotto]]. Eugenio Montale (1896-1981) je najdôležitejší taliansky básnik [[20. storočie|20. storočia]]. Svojimi básňami vytvoril poetiku jedinečnú a delikátnu, tvorenú jeho spomienkami, dojmami, emóciami, opismi bez výstrelkov ale suchým štýlom, elegantným, plným života. Jeho hlavné diela sú "Sépiová kosť", „Príležitosti“, „Víchrica a Xénia“. V roku [[1975]] dostal Nobelovu cenu za literatúru. [[50. roky 20. storočia|50. roky]] uzatvárajú dve dôležité diela: prvé je „Strašný pastis z ulice Merles“ od [[Carlo Emilio Gadda|Carla Emilia Gaddu]]. Je to policajný román napísaný jazykom zmiešaným z [[Dialekt|dialektov]] a cudzích [[Idióm|idiómov]] a „Gepard“ od [[Giuseppe Tomasi di Lampedusa|Giuseppe Tomasiho di Lampedusa]], tiež policajný román, ktorý znamená návrat rozprávačského štýlu viac klasického. Talianska neo-avantgarda sa zrodila v [[Palermo|Palerme]] so založením „Group 63“ a zaujala v kultúre silnú pozíciu. Jej najväčším úspechom sú hlavne diela kritiky: „Opera aperta“ od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], „La letteratura come menzogna“ od [[Giorgio Manganelli|Giorgia Manganelliho]], „Ideologia e linguaggio“ od [[Edoardo Sanguineti|Edoarda Sanguinetiho]]. [[60. roky 20. storočia|60. roky]] mali autorov ako je [[Giorgio Bassani]] (Záhrada Finzi Contini), [[Carlo Cassola]] (La ragazza di Bube, Un cuore arido a L’antagonista), [[Lalla Romano]], [[Pietro Chiara]], [[Alberto Bevilacqua]] (La Califfa a Questa specie d'amore), [[Pier Paolo Pasolini]] (Zivot v násilí a Teoréma), [[Leonardo Sciascia]] (Deň sovy, Todo modo a Kontext), [[Maria Bellonciová]] (Lukrécia Borgia. Jej život a jej čas, Súkromné znovuzrodenie). Nové kultúrne kontexty sú priaznivé aj pre kritiku, ktorá už nie je viac len objektom diskusie na univerzitách alebo ľudí z kultúry, ale tiež súkromných učiteľov: literárne eseje od [[Umberto Eco|Umberta Eca]] (Pojednanie o všeobecnej semiotike, Lector in fabula), [[Cesare Segre]] (Le strutture e il tempo), umelecké eseje od Pietra Longhiho (Od Cimabueho po Morandiho), [[Gillo Dorfles]] (Gýč), a hlavne historické eseje od [[Indro Montanelli]]ho s monumentálnou „Históriou Talianska“ (1964-1997). Úspech románu „Generál Della Rovere“, tiež od Montanelliho, je prvá dlhá séria literárnych „chefs-d’œuvre“ napísaná novinármi. Sú to napríklad [[Enzo Biagi]] (Disonora il padre) a [[Oriana Fallaciová|Oriana Fallaciová]] (List nenarodenému dieťaťu, Človek: Insciallah), najznámejšia talianska novinárka modernej doby. [[Italo Calvino]] ([[1926]]-[[1985]]) je v tomto období najreprezentatívnejší autor. Tento viacstranný autor sa nedá klasifikovať do určitého hnutia alebo do avantgardy, pretože prechádza naprieč žánrami 20. storočia, od [[Neorealizmus (filozofia)|neorealizmu]] (Chodník cez pavúčie hniezda) po [[postmodernizmus]] (Keď cez zimnú noc cestovateľ). Jeho poetika je v centre fantastických aj realistických tém. Je v nich vzbura proti úlohám a spoločenským stereotypom (Le Baron perché), pozornosť ľudovej literatúre v zbierke „Talianske rozprávky“, experimentovanie s novými rozprávačskými štýlmi tiež s pomocou ilustrácií (Zámok skrížených osudov, kde sa osobnosti rozprávajú pomocou hracích kariet). Calvino bol tiež veľký literárny esejista (Americké lekcie, Prečo čítať klasikov) a sociálne témy (La speculazione edilizia) a jeden z prvých talianskych spisovateľov, ktorí sa s úspechom umiestnili vo svetovej literatúre. ==Súčasná talianska literatúra - 21. storočie== Talianska literatúra [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] až dodnes je reprezentovaná hlavne prózou, kde dominuje rozprávanie a kritika, takisto divadlom (významný je [[Dario Fo]], ocenený Nobelovou cenou v [[1997]]) a poéziou majúcou tiež vplyvnú úlohu. Generácia [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]], čo je spoločnosť autorov narodených medzi [[1931]] až [[1940]] zahŕňa veľmi známych spisovateľov ako sú [[Umberto Eco]] ([[Meno ruže]], [[Foucaultovo kyvadlo]], [[Baudolino (román)|Baudolino]], [[Pražský cintorín (kniha)|Pražský cintorín]]), [[Dacia Marainiová]] (Vek choroby, Isolina, Buio), [[Vincenzo Consolo]], [[Giani Celati]], [[Gesualdo Bufalino]], [[Fulvio Tommizza]] a básnici ako sú [[Edoardo Sanguinetti]], [[Giovanni Raboni]] a [[Alda Meriniová]] (Vuoto d’amore). Triumf u kritiky a publika za román [[Meno ruže]] (1980) mal mimoriadny vplyv na taliansku kultúru, ktorá sa týmto dostala do centra pozornosti európskej a svetovej literatúry. K ďalším moderným autorom možno priradiť: [[Francesca Durantiová]], [[Antonio Tabucchi]] (Indické nokturno, Pereira sa domnieva) [[Daniele Del Giudice]], [[Rosetta Loyová]], [[Marta Morazzoniová]], [[Aldo Busi]], [[Pier Vittorio Tondelli]], [[Antonio Debenedetti]], [[Giorgio Montefoschi]], [[Andrea De Carlo]], [[Marco Lodoli]], [[Roberto Pazzi]], [[Paola Capriolová]], [[Giorgio Pressburger]], [[Mario Fortunato]], [[Sandro Veronesi]] (Chaos calme), [[Edoardo Albinati]], [[Andrea Camilleri]] (séria Commissaire Montalbano), [[Erri De Luca]] (Montedidio, Váha motýľa, Ryby nezatvárajú oči). Popri dospelejších spisovateľoch sa ukazuje nová generácia rozprávačov, ktorá mala už veľký úspech so svojimi dielami, ako sú: [[Alessandro Baricco]] (Zámky hnevu, Novecento : Pianiste, Océan mer), [[Susanna Tamarová|Susanna Tamaro]] (Per voce sola, Va' dove ti porta il cuore), [[Margaret Mazzantiniová|Margaret Mazzantini]] (Non ti muovere, Mare al mattino), [[Niccolo Ammaniti]] (Nemám strach, Ako chce Boh, Anna), [[Roberto Saviano]] (Gomorra), [[Paolo Giordano]] ([[Samota prvočísel]]) a [[Elena Ferranteová|Elena Ferrante]] (Zázračná priateľka, Nové meno). ===Prehľad ďalších talianskych autorov súčasnosti=== {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Nuto Revelli]] ([[1909]]-[[2004]]), * [[Mario Luzi]], [[Rodolfo Wilcock]] ([[1919]] -[[1978]]), * [[Dacia Marainiová]] ([[1936]]-), * [[Rosetta Loyová]] ([[1931]]-), * [[Giuliana Morandiniová]] ([[1938]]-) * [[Bianca Maria Frabottaová]] ([[1946]]-), * [[Elisabetta Rasyová]] ([[1947]]-), * [[Patrizia Cavalliová]] ([[1947]]-), * [[Stefano Benni]] ([[1947]]-), * [[Ippolita Avalliová]] ([[1949]]-), * [[Giuseppe Montesano]] ([[1959]]-), * [[Marta Morazzoniová]] ([[1950]]-), * [[Mariangela Gualteri]] ([[1951]]-), * [[Milo de Angelis]] ([[1951]]-), * [[Mario Santagostini]] (1951-), {{col-break}} * [[Silvia Bréová]] ([[1953]]-), * [[Patrizia Valdugaová]] ([[1953]]-), * [[Gianni d'Elia]] ([[1953]]-), * [[Valerio Magrelli]] ([[1957]]-), * [[Gabriele Frasca]] ([[1957]]-), * [[Massimo Bocchiola]] ([[1958]]-), * [[Antonella Aneddaová]] (1958-), * [[Tommaso Ottonieri]] (1958-), * [[Mauro Ferrari]] ([[1959]]-), * [[Gian Mario Villalta]] (1959-), * [[Stefano Dal Bianco]] ([[1961]]-), * [[Paola Capriolová]] ([[1962]]-), * [[Vito M. Bonito]] ([[1963]]-), * [[Paolo Febbraro]] ([[1965]]-), * [[Gianluigi Ricuperati]] ([[1977]]-) * Projekt Luther Blissett, pseudonym undergroundového kolektívu, [[1994]]-[[2000]] * Kolektív Wu Ming, od [[2000]] {{col-end}} ==Bibliografia== <!-- Quattrocento; Flamini, Il Cinquecento; Belloni, Il Seicento; oncari, Il Settecento; Mazzoni, L' Ottocento. Each volume has a full bibliography.--> * Dôležitými sú nemecké práce od Wilse a Percopo (ilustrované; Leipzig, 1899), a [[Tommaso Casini]] (in Grober's Grundr. der rom. Phil., Strassburg, 18961899). Anglofónnych študentov odkazujeme na [[John Addington Symonds|Symondsovu]] ''Renaissance in Italy'' (obzvlášť, ale nie výlučne zväzky. iv. a v.; nové vyd., London, 1902), a R. Garnettovu ''History of Italian Literature'' (London, 1898). * AA.VV., ''Antologia della poesia italiana'', ed. C. Segre and C. Ossola. Torino, Einaudi, 1997 * Giudice, A., Bruni, G., ''Problemi e scrittori della letteratura italiana''. Torino, 1973 * Bruni F., ''Testi e documenti''. Torino, UTET, 1984 * Bruni, F. ''L'Italiano nelle regioni''. Torino, UTET, 1997 * [[Alfred Bougeault]], Histoire des littératures étrangères, vol. 3, éd. Plon, Paris, [[1876]] * [[Christian Bec]] (dir.), Précis de littérature italienne, Presses universitaires de France, Paris, [[1982]], 434 p. (ISBN 2-13-037014-4) * [[Céline Frigauová]] a [[Pauline Kipferová]], La Littérature italienne du xiiie siècle à nos jours, Pocket, coll. « Langues pour tous », [[2006]]. * [[Francesco de Sanctis]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Rizzoli, [[1997]] [1870] * [[Francesco Flora]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[1958]] [1940] * [[Benedetto Croce]], La letteratura italiana per saggi storicamente disposti, Bari, Laterza, [[1960]] [1956] * [[Natalino Sapegno]], Disegno storico della letteratura italiana, Florencia, La Nuova Italia, [[1973]] [1947] * [[Ernesto Bignami]], L'Esame d'italiano per le scuole superiori (3 voll.), Miláno, Edizioni Bignami, [[2006]] [1931] * [[Giulio Ferroni]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[2006]] * [[Claude Bouheret]], Atlas littéraire des pays d'Europe centrale et orientale, [[2009]], éditions Noir sur Blanc, (ISBN 978-2-88250-225-4) == Externé odkazy == * [http://www.storiadellaletteratura.it/ www.StoriaDellaLetteratura.it] Storia della letteratura italiana, di Antonio Piromalli * Kompletný zoznam prekladov diel modernej talianskej literatúry ([[1900]]-[[2014]]): http://chroniquesitaliennes.univ-paris3.fr/PDF/66-67/TRAD2000ed.pdf [archive] == Pozri aj == * [[Sicílska škola]] * [[Dolce stil novo]] * [[Zoznam talianskych spisovateľov]] * [[Ľudová latinčina]] * [[Lombardská literatúra]] == Nobelove ceny == * [[1906]] – [[Giosuè Carducci]] * [[1926]] – [[Grazia Deledda]] * [[1934]] – [[Luigi Pirandello]] * [[1959]] – [[Salvatore Quasimodo]] * [[1975]] – [[Eugenio Montale]] * [[1997]] – [[Dario Fo]] ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{Portál|Literatúra|Literárny|Taliansko|Taliansky}} * {{Preklad|jazyk=fr|článok=Littérature italienne|revízia=164193454}} * dielo historika a štátnika : GUICCIARDINI, Francesco. [http://digitalna.kniznica.info/s/WJvRJ2OxCx ''La Historia d'Italia : Nuouamente con somma diligenza ristampata, et da molti errori ricorretta. Con l'aggiunta de' sommarii à libro per libro et con le annotationi in margine delle cose piu notabili fatte dal reuerendo padre Remigio Fiorentino. Oue s'è messa ancora una copiosissima Tauola per maggior commodità de' Lettori.''] Venezia : Appresso Nicolò Beuilacqua, 1563. 990 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] [[Kategória:Literatúra v talianskom jazyku| ]] [[Kategória:Literatúra v Taliansku]] nzw0t54ynstft0w4vzapiwx9qp5udxj 8233040 8232984 2026-06-14T05:39:50Z Nelliette 31909 /* Renesancia */ wl, typo 8233040 wikitext text/x-wiki <!-- Treba skontrolovať preklady niektorých termínov, napr. romance, provincial, ako aj mená --> <!-- Faktické chyby opravte aj v originálnom článku --> '''Talianska literatúra''' je literatúra písaná v [[taliančina|taliančine]] hlavne na území [[Taliansko|Talianska]]. Rovnako do nej zaraďujeme literatúru písanú [[Taliani|Talianmi]] alebo literatúru napísanú v iných jazykoch, ktoré sa používajú v Taliansku, často v jazykoch, ktoré sú úzko späté s modernou taliančinou. [[Súbor:36 Italians.png|náhľad|vpravo|36 talianskych autorov]] == Pôvod == [[Súbor:Boethius initial consolation philosophy.jpg|thumb|Iniciála z manuskriptu ''Consolatio philosophae'' – [[Anicius Manlius Severinus Boetius]] vyučuje žiakov]] Na konci [[5. storočie|5. storočia]] vpadli severskí dobyvatelia na územie rozpadávajúceho sa Rímskeho impéria. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] sa rozpadla, ale [[latinovia|latinská]] tradícia sa držala pri živote vďaka [[Cassiodorus|Cassiodoriovi]], [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetiovi]], [[Symachus|Symachovi]]. V [[Ravenna|Ravenne]] vzniklo pod [[Theodorich Veľký|Theodorichom Veľkým]] nové kráľovstvo [[Góti|Gótov]]. Slobodné umenia prekvitali, gótski králi sa obklopovali majstrami [[rétorika|rétoriky]] a [[gramatika|gramatiky]]. V Taliansku zostali niektoré školy [[ateizmus|ateistov]] a v nich vyrástlo niekoľko skutočne výnimočných mužov ako [[Magnus Felix Ennodius]], poet viac pohanský ako kresťanský, [[Arator]], [[Venantius Fortunatus]], [[Venantius Jovannicius]], [[Felix Gramaticus]], [[Peter z Pisy]], [[Paulinus z Aquilei]] a mnoho iných. Taliani nikdy nemali v obľube [[teológia|teologické]] štúdium a tí, ktorí na ňom záviseli, preferovali [[Paríž]] pred Talianskom. Talianov priťahovalo niečo praktickejšie, pozitívnejšie – obzvlášť štúdium [[rímske právo|rímskeho práva]]. To oddialilo neskoršie založenie [[stredovek]]ých [[univerzita|univerzít]] v mestách [[Bologna]], [[Padova]], [[Vicenza]], [[Neapol]], [[Salerno]], [[Modena]] a [[Parma]]; a tie zasa pomáhali šíriť kultúru a pripravovať pôdu pre vývoj novej literatúry v talianskej ľudovej reči. Pretrvávanie klasických tradícií, zanietenie pre pamiatky [[Rím]]a a obzvlášť politické záujmy, ktoré sa prejavili vo vojnách [[Lombardia|lombardských]] komún proti ríši [[Hohenstaufenovci|Hohenstaufenov]], duch inklinujúci viac k praxi ako k teórii – toto všetko malo silný vplyv na osud talianskej literatúry. Zatiaľ čo [[legenda|legendy]], [[príbeh]]y, [[epika|epické]] [[báseň|básne]] a [[satira]] sa objavovali a šírili zo všetkých strán, Taliansku boli tieto [[Žáner (umelecký druh)|žánre]] buď cudzie alebo v nich zohrávali zvláštnu úlohu. Poznáme napríklad čím boli [[Trója|trójske]] tradície v [[stredovek]]u – a mali by sme si myslieť, že v Taliansku – krajine [[rímska ríša|Ríma]], pretrvávajúcej pamiatky [[Aeneas|Aenea]] a [[Vergílius|Vergília]] – by mali byť obzvlášť rozvinuté. Nebolo to však tak. V [[Európa|Európe]] sa objavila zvláštna kniha, nikto presne nevie kedy, ''[[Historia de excidio Troiae]]'' napísaná údajne istým [[Frýgičtina|Frýgom]] [[Darius|Dariom]], očitým svedkom [[Trójska vojna|trójskej vojny]]. V [[stredovek]]u sa stala táto kniha základom mnohých prác. [[Benoît de Sainte-More]] zostavil na jej základe veľmi dlhú [[francúzština|francúzsku]] báseň, ktorá sa zasa stala zdrojom pre iných básnikov ako [[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]]. Teraz k talianskemu [[Fenomén (filozofia)|fenomén]]u – kým [[Benoît de Sainte-More]] napísal svoju báseň vo francúzštine, berúc materiál z latinskej histórie, dvaja nemeckí spisovatelia ([[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]] vytvorili vo svojom jazyku takmer originálne dielo – na druhej strane Talian podľa Benoîta de Sainte-More zostavil v [[latinčina|latinčine]] ''[[Historia destructionis Troiae]]''; bol ním [[Guido delle Colonne]] z [[Messina|Messiny]], jeden z poetov [[Sicílska škola|Sicílskej školy]] píšucich v ľudovom jazyku. Guido bol imitátor [[Provenšals]]; rozumel po francúzsky a aj tak napísal svoju knihu po [[Latinčina|latinsky]], čím zmenil [[trubadúr]]sku romancu na serióznu históriu. Rovnako sa stalo s inými veľkými legendami. [[Legenda (povesť)|Legenda]] o [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]] inšpirovala v Taliansku jeho latinské dvojč, bol ním [[Qualichino z Arezza]]. Celá Európa bola plná [[Kráľ Artuš|Kráľa Artuša]]. Taliani sa uspokojili s prekladom a skrátením francúzskych románov. Dokonca aj náboženské legendy majú v Taliansku iba slabé korene. [[Jacobus de Voragine]]<ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]], str.440, nakladateľstvo Odeon, ISBN 80-207-0206-7</ref> zbierajúc svoje [[Zlatá Legenda|životy svätých]] zostal iba historikom, učencom, takmer kritikom pochybujúcim o veciach, ktoré opisoval. Taliansko nemalo žiadnu z kníh, v ktorých je stredovek tak zvláštne zobrazený, či už v jeho asketickom alebo rytierskom ponímaní. Intelektuálny život v Taliansku sa prejavil v zvláštnej, pozitívnej, takmer vedeckej forme, v štúdiu rímskeho práva, v záznamoch [[Farfa z Marsicana]] a iných, v prekladoch [[Aristoteles|Aristotela]], v učeniach [[Salerno|Salernskej školy]], v cestopise ''[[Milión (cestopis)|Milión]]''o cestách [[Marco Polo|Marca Pola]], v dlhej sérii faktov, ktoré sa zdajú byť oddelené od faktov [[Stredovek|stredoveku]] a na druhej strane zjednotené s klasickým Rímom a [[renesancia|renesanciou]]. [[Latinčina]] v Taliansku mala pretrvávajúci charakter a vývoj nového národného jazyka bol veľmi pomalý, predchádzali mu dve obdobia talianskej literatúry v cudzích jazykoch a francúzštine. Mnohí Taliani ako Marchese [[Alberto Malaspina]] ([[12. storočie]]), [[Maestro Ferrari]] z [[Ferrara|Ferrary]], [[Cigala zo Ženevy]], [[Zorzi z Benátok]], [[Sordello z Mantuy]], [[Buvarello z Bologne]], [[Nicoletto z Turína]] písali básne v jazyku [[Provenšal]] ospevujúc vojnu a lásku. Žili na dvoroch alebo medzi ľuďmi, navykajúc ich na nové zvuky a [[Harmónia|harmónie]]. V tej istej dobe existovala aj iná poézia epického druhu písaná v zmiešanom jazyku založenom na francúzštine ale s tvarmi a slovami z talianskych dialektov, ktoré sa sústavne miešali. Môžeme to pozorovať na hybridných slovách podľa zvukov podľa pravidiel oboch jazykov, francúzske slová s talianskymi koncovkami. Systém [[vokalizácia|vokalizácie]] v slovách blížiaci sa italo-latinskému použitiu, niečo, čo patrí naraz obom jazykom, sťaby pokus o vzájomné preklenutie pri splynutí. Patria sem ''[[Chansons de geste]]'', ''[[Macaire]]'', ''Entre en Espagne'', ktoré napísal [[Niccola z Padovy]], [[Prise de Pampelune]] a iní. Toto všetko predchádzalo príchodu čisto talianskej literatúry. Ako pokračoval boj medzi [[Francúzština|francúzštinou]] a [[Taliančina|taliančinou]], francúzština prehrávala. Znovu sa objavovali hybridné tvary, ale už neprevažovali. V dielach [[Buovo d'Antona]] a [[Rainardo de Lesengrino]] je jasne cítiť benátsky dialekt, hoci jazyk je ovplyvnený francúzskymi tvarmi. Tieto diela, ktoré [[G. I. Ascoli]] nazval ''miste'' (zmiešané), priamo predchádzali čisto taliansku literatúru. Dnes je dokázané, že určitý druh literatúry existoval už pred [[13. storočie|13. storočím]]: ''Ritmo cassinese'', ''Ritmo su Sant'Alessio'', ''Laudes creaturarum'', ''Ritmo Lucchese'', ''Ritmo laurenziano'', ''Ritmo bellunese'' klasifikuje Segre a kolektív ako „Archaické diela“ (Componimenti Arcaici): "tak sa označujú prvé literárne diela v bežnej taliančine, ktoré sa datujú od posledných dekád [[12. storočie|12. storočia]] do skorých dekád [[13. storočie|13.stor.]]" (Segre, [[1997]]). Ale ako poukazuje, táto literatúra nemá zatiaľ jednotné [[štylistika|štylistické]] alebo [[lingvistika|lingvistické]] vlastnosti. Tento raný vývoj však prebiehal na celom polostrove, rozdiel bol iba v predmete umenia. Na severe boli poeti [[Giacomino z Verony]] a [[Bonvecino z Rivy]] obzvlášť nábožní a mali byť ľuďmi recitovaní. Boli písané v [[Dialekt|dialekte]] zmiešanom z milánčiny a benátčiny a ich štýl niesol silné znaky francúzskej opisnej poézie. Môžu sa považovať za súčasť populárnej poézie v širšom zmysle slova. Tento druh [[kompozícia|kompozície]] bol možno povzbudený starým severotalianskym zvykom počúvať na námestiach a pri cestách piesňam [[žonglér]]ov. Tým istým davom, ktoré tešili romantické príbehy a ktoré počúvali príbehy skazenosti [[Macaire]] a nešťastí [[Flores and Blancheflour|Blanziflora]], iný [[žonglér]] spieval o hrôzach ''Babilonia Infernale'' a požehnanosti ''Gerusalemme ecclese'', a speváci nábožnej poézie súťažili v ''[[Chansons de Geste]]''. == Sicílska škola == {{Hlavný článok|Sicílska škola}} Literatúra s uniformnejšími znakmi sa objavuje na juhu Talianska, obzvlášť po roku [[1230]], ktorý označuje začiatok tzv. [[Sicílska škola|sicílskej školy]]. Jej význam je skôr v jazyku (vytvorenie prvej štandardizovanej taliančiny) ako v predmete&nbsp;–&nbsp;piesne o láske z časti tvorené na základe poézie v [[Provensalčina|Provenšal]] importovanej na juh [[Normani|Normanmi]] a [[Svébi|Svévmi]] pod vedením [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Hoci môže vyzerať umelo, táto poézia sa líši od francúzskej v jej poňatí ženy, určite platonickejšom a menej [[erotika|erotickom]], znak, ktorý ďalej rozvíjal [[Dolce stil novo]] neskoršie v 1[[13. storočie|3. storočí]] v [[Bologna|Bologni]] a [[Florencia|Florencii]]. Na rozdiel od talianskych [[trubadúr|trubadúrov]] nie je ani riadok napísaný vo [[Francúzština|francúzštine]]. Namiesto toho sa bežný repertoár rytierskych termínov prispôsobil talianskej [[Fonetika|fonetike]], čím vznikli nové talianske slová. Francúzske prípony ''-iÀre'' a ''-ce'' vytvoria stovky talianskych slov končiacich na ''-iera'' a ''-za'' ako ''riv-iera'', ''costan-za''. Také prípony a predpony si prisvoja [[Dante Alighieri|Dante]] a jeho súčasníci a podajú ich ďalšej generácii talianskych spisovateľov. K tejto "škole" patril [[Enzo]], sardínsky kráľ, [[Pier delle Vigne]], [[Inghilfredi]], Guido a [[Odo delle Colonne]], [[Jacopo d'Aquino]], [[Rugieri Pugliese]], [[Giacomo da Lentini]], [[Arrigo Testa]] a iní. Najznámejšie je ''No m'aggio posto in core'' od Giacoma da Lentiniho, hlavy hnutia, ale aj poézia napísaná samotným Frederikom II. [[Giacomo da Lentini|Giacomovi da Lentinimu]] sa tiež pripisuje vynájdenie [[sonet]]u, formy, ktorú neskôr zdokonalil [[Dante Alighieri|Dante]] a najviac zo všetkých [[Francesco Petrarca|Petrarca]]. Nevýhodou poézie [[Sicílska škola|sicílskej školy]] bola [[cenzúra]] nastolená [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom II.]]: do literatúry nesmela vstúpiť žiadna politická téma. V tomto ohľade bola severná literatúra, stále rozdelená do komún alebo [[mestský štát|mestských štátov]] s pomerne [[demokracia|demokratickou]] vládou schopná poskytovať nové myšlienky, a presne to robil žáner [[sirventés]] a neskôr Danteho [[Božská komédia]]: jeho riadky sú plné invektív voči vtedajším politickým vodcom a dokonca [[pápež]]om. Hoci počas vlády Fridricha (a neskôr [[Manfredi]]ho) prevažovali konvenčné piesne o láske, v ''Contrasto'' (za autora sa považuje [[Cielo d'Alcamo]]) nachádzame zaujímavého reprezentanta spontánnejšej poézie, o ktorej samotní moderní talianski kritici mnoho napísali. Tento ''contrasto'' (rozpor) medzi dvomi milencami v sicílskom dialekte určite netreba považovať za najstaršiu či jedinú báseň populárneho druhu. Bezpochyby patrí do čias vládcu [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] (nie neskôr ako [[1250]]) a je významná ako dôkaz, že existovala populárna poézia nezávislá od literatúry. Dnes sa väčšina kritikov zhoduje na tom, že ''contrasto'' [[Cielo d'Alcamo|Ciela d'Alcamo]] je pravdepodobne učenecké prepracovanie niektorého strateného ľudového rýmu a má najbližšie k druhu literatúry, ktorá zanikla alebo snáď bola pohltená starou sicílskou literatúrou. Jej rozlišovacím znamením je, že mala práve opačné kvality ako poézia básnikov sicílskej školy, hoci sa diskutuje, že jej štýl zrádza hĺbku vedomostí Frederikovej poézie a že poet, ktorý zostáva, ako je vhodné, anonymný, mal možno [[satira|satirický]] úmysel. Je energická vo vyjadrovaní pocitov, zdá sa, že jej zdrojom je skutočný sentiment. Miestami najhrubšia pýcha dáva vedieť, že predmet je populárny. V Cielovom ''Contrasto'' je všetko pôvodné, konvenčnosť tu nemá miesto. Je poznačené južanskou zmyselnosťou. Básne sicílskej školy boli napísané v prvom známom talianskom štandarde. Títo básnici ho vypracovali pod vedením Frederika II. Kombinuje mnohé typické črty sicílčiny, a v menšom, ale nezanedbateľnom rozsahu dialekt [[Puglia|Puglie]] a iné južné dialekty, s mnohými latinskými a francúzskymi slovami. Z [[Dante Alighieri|Danteho]] lignvistických štúdií Sicílskej školy sa vyvinuli jeho štýly ''illustre, cardinale, aulico, curiale'', ktoré neskôr oživil [[Guittone d'Arezzo]] v [[Toskánsko|Toskánsku]]. Prvotná forma týchto básní sa stala týmto prvým štandardom, ale v [[Toskánsko|Toskánsku]] sa vyskytla v mierne zmenenej forme, pretože toskánski prepisovači vnímali päťsamohláskový juhotaliansky systém ako sedemsamohláskový. V dôsledku toho texty, ktoré majú talianski študenti v kompendiu obsahujú verše, ktoré sa navzájom nerýmujú (niekedy sic. -i > -e, -u > -o) a môžu doplatiť na svoj nedostatok popularity u moderných čitateľov. Hoci mnohé z takýchto textov boli obnovené, musíme sa pozerať na takéto vydania ako na pochybné náhrady originálov, ktoré bohužiaľ môžu byť navždy stratené. == Náboženská poézia stredného severu == V [[13. storočie|13. storočí]] sa v Taliansku zrodilo silné náboženské hnutie, ktorého príčinou aj dôsledkom bol vznik dvoch veľkých rádov – svätých [[františkáni|františkánov]] a [[dominikáni|dominikánov]]. O [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]] vznikla [[Legenda (svätí)|legenda]], v ktorej prirodzene prevládajú imaginárne prvky: zázraky a zjavenia svätca, jeho schopnosť rozprávať sa so zvieratami. František nebol iba veľkým mystikom a reformátorom katolíckej cirkvi, je významne moderný priraďovaním morálneho zmyslu prírode. Hoci bol František učencom, bol na hony vzdialený rafinovanej poézii Frederikovho dvora, ale jej veľkoleposť je asi v jej priamosti a úcte. Pripisujú sa mu mnohé básne. Legenda hovorí, že v osemnástom roku jeho pokánia, takmer v extáze, nadiktoval ''Cantico del Sole''. Hoci o tom existujú pochybnosti, táto [[hymna]] sa pripisuje jemu. Je to prvé veľké básnické dielo severného Talianska, napísané veršom význačným samohláskovým rýmom ([[angličtina|angl.]] assonance), slov. [[Asonancia|asonanciou]], básnickým prostriedkom viac rozšíreným v severnej Európe. O ostatných básňach, ktoré boli po dlhú dobu pripisované sv. Františkovi sa dnes vie, že ich nenapísal. Poet, ktorý prezentoval celú silu a šírku svojho náboženského cítenia v [[Umbria|Umbrii]] bol Jacopo dei Benedetti z Todi, známy ako [[Jacopone da Todi]]<ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]],str. 440, nakladateľstvo ODEON,rok 1991 Praha ISBN 80-207-0206-7</ref>. Nielen že bol Jacopone posadnutý [[Mystika|mysticizmom]] [[Sv. František|sv. Františka]], bol tiež silným [[Satira|satirikom]], ktorý neváhal kritizovať [[korupcia|korupciu]] a zástierku Cirkvi zosobnenú [[Bonifác VII.|Bonifácom VII.]], pápežom, ktorý prenasledoval jeho aj Danteho. Jacoponeov príbeh je, že žiaľ náhle úmrtie jeho ženy narušilo jeho mentálne zdravie a potom, ako predal všetok svoj majetok a rozdal chudobným, obliekol si handry a vyžíval sa, keď sa z neho vysmievali, nasledovaný davom, ktorý naňho volal ''Jacopone, Jacopone''. Nie je známe, či to je pravda. Čo vieme je, že intenzívna vášeň musela pohnúť s jeho srdcom a držala nad ním despotickú ruku, vášeň božskej lásky. Pod jej vplyvom Jacopone trpel roky a roky najťažšími utrpeniami, ventilujúc svoje náboženské otrávenie vo svojich básňach. Nie je v ňom prepracované umenie, nie je v ňom ani náznak úmyselnej snahy; je len pocit, ktorý ho absorboval, fascinoval a prenikal ním. Jeho poézia bola v ňom a tryskala na povrch, ani nie tak v slovách ako vo vzlykoch, vzdychoch a nárekoch, ktoré akoby patrili skutočnému [[monománia|monomaniakovi]]. Ale Jacopone bol mystik, ktorý sa zo svojej [[pustovník|pustovníckej]] cely pozeral na svet a obzvlášť sledoval pápežstvo, svojimi slovami stíhajúc [[Celestín V.|Celestína V.]] a [[Bonifác III.|Bonifáca VIII.]] Uvrhli ho do väzenia, spútali reťazami, ale jeho duch sa povzniesol k Bohu a to mu stačilo. Rovnaký pocit, ktorý ho nútil vyliať svoje pocity v extatických piesňach božskej lásky a ponižovať sa, ho prinútil kritizovať tých, ktorí zišli z nebeskej cesty, či boli pápežmi, cirkevnými hodnostármi alebo kňazmi. V Jacoponeovi bola silná originalita a v období počiatkov talianskej literatúry patril k najvýznamnejším spisovateľom. Náboženské hnutie v [[Umbria|Umbrii]] nasledoval ďalší literárny [[fenomén]], fenomén nábožnej [[dráma|drámy]]. V roku [[1258]] starý pustovník [[Raniero Fasani]] opustil jaskyňu, kde žil po mnoho rokov, a zrazu sa objavil v [[Perugia|Perugii]]. Tie časy boli pre Taliansko veľmi smutné. Hádky v mestách, skupiny [[Ghibellin]]ov a [[Guelfi|Guelfov]], pápežské [[Interdikt|interdikty]] a [[Exkomunikácia|exkomunikácie]], represálie vládnucej strany, krutosť a tyrania šľachty, [[Mor (pestis)|mor]] a hlad držali ľudí v neustálom napätí a šírili mystické obavy. Nepokoj v [[Perugia|Perugii]] zväčšoval [[Fasani]], ktorý sa vyhlasoval za Bohom zoslaného, aby odhalil zjavenia a ohlásil svetu strašné katastrofy. Pod vplyvom strachu sa formovali [[Compagnie di Disciplinanti]], ktorí sa v pokání ťažko trestali do krvi a spievali [[Laudi]] v dialógu so svojimi bratmi. Tieto Laudi, úzko späté s [[liturgia|liturgiou]], boli prvými príkladmi [[Dráma|drámy]] v ľudovej taliančine. Boli napísané v umbrijskom dialekte, v osemslabičných veršoch a samozrejme nemali žiadnu umeleckú hodnotu. Ich vývoj bol však rýchly. Už v [[13. storočí]] máme ''Devozioni del Giovedi e Venerdi Santo'' s [[dráma|dramatickými]] prvkami, hoci sú stále späté s [[Liturgia (úkony)|liturgickým]] úradom. Potom máme ''di un Monaco c/fe and al servizio di Dio'' (o kňazovi ktorý vstúpil do služieb Božích), kde už rozoznať smerovanie k určitej forme, ktorú toto literárne dielo malo v nasledovných storočiach. V [[13. storočie|13. storočí]] sa centrom diania stalo [[Toskánsko]] čo sa týka literárneho diania aj politického života. Toskánci rozprávali v dialekte, ktorý najbližšie pripomínal materský jazyk – [[Latinčina|latinčinu]], ktorá sa vzápätí stala takmer výlučne jazykom literatúry a ktorá bola na konci 13. storočia považovaná za významnejšiu ako ostatné; ''Lingua Tusca magis apta est ad literam sive literaturam'', tak píše [[Antonio da Tempo]] z [[Padova|Padovy]], narodený okolo roku [[1275]]. Keďže [[Toskánsko]] bolo veľmi málo alebo nebolo vôbec ovplyvnené germánskou inváziou, nikdy sa tu neujal [[feudalizmus|feudálny systém]]. Prebiehali tu divé vnútorné boje, ale neoslabili jeho život, naopak, dali mu novú krv a posilnili ho a (obzvlášť po konečnom páde [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcov]] v bitke pri [[Benevento]] v roku [[1266]]) učinili ho prvou talianskou provinciou. Od roku [[1266]] bola [[Florencia]] v pozícii začať hnutie politických reforiem, ktoré v roku [[1282]] vyústili do stretnutia [[Priori delle Arti]] a vzniku [[Arti Minori]]. To vzápätí odkopírovali [[Siena]] s [[Magistrato dei Nove]], [[Lucca]] s [[Pistoia]] a iné [[Guelf|guelfské]] mestá vo forme podobných populárnych inštitúcií. Týmto spôsobom klany zobrali vládu do vlastných rúk a boli to časy sociálnej a politickej prosperity. Niet teda divu, že aj literatúra rástla do nevídaných výšin. V Toskánsku tiež existovala populárna poézia o láske; bola tu škola imitátorov Sicílčanov s vodcom [[Dante z Majána]]; ale jej literárna originalita sa uberala iným smerom – smerom humornej a satirickej poézie. Úplne demokratický štýl vlády vytvoril novú formu poézie, ktorá stála v najsilnejšom protiklade k stredovekému mystickému a rytierskemu štýlu. Najvrúcnejšia modlitba k Bohu alebo k panej prišla z kláštora alebo z paláca; v uliciach miest bolo so všetkým dovtedajším zaobchádzané s trpkým [[Sarkazmus|sarkazmom]] alebo zosmiešňované. [[Folgore di San Gimignano]] sa smeje, keď vo svojich [[Sonet|sonetoch]] rozpráva skupine mladých Sienčanov aké sú zamestnania pre každý mesiac v roku alebo keď učí skupinu florentských mladíkov potešenia každého z dní v týždni. [[Cene della Chitarra]] sa smeje, keď paroduje Folgorove sonety. [[Sonet|Sonety]] [[Rustico di Filippo]] sú spolovice zábava, spolovice [[satira]]; smiech a plač, žart a uštipačnosť – všetky môžeme nájsť v autorovi [[Cecco Angiolieri]] zo Sieny<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str. 28, r.1981, vydavateľstvo:OBZOR Bratislava</ref>, najstaršom humoristovi, ktorého poznáme, vzdialeného predchodcu [[Rabelaisa]] a [[Montaigneho]]. Ale v Toskánsku sa zrodil aj iný druh poézie. [[Guittone d'Arezzo]] ukončil rytierstvo umenia pre národné účely, formy Provenšals pre latinčinu. Pokúšal sa o politickú poéziu a hoci jeho práca je plná najväčších nejasností, pripravil cestu pre [[Bolonská škola|Bolonskú školu]]. V [[13. storočie|13. storočí]] bola [[Bologna]] mestom vedy a objavila sa tu filozofická poézia. [[Guido Guinizelli|Guido Guinicelli]] bol poetom novej umeleckej vlny. Zmenili a rozšírili sa v ňom myšlienky rytierstva; spieva o láske a polu s ňou o urodzenosti mysle. Myšlienka vládnuca v Guinicelliho ''Canzoni'' nie je ničím nevlastným jeho subjektivite. Jeho špekulatívna myseľ zvyknutá putovať v poliach [[Filozofia|filozofie]] prenáša svoje produkty do jeho umenia. Guinicelliho poézia nesie jednu z chýb Guittoneho d'Arezza: príliš zdôvodňuje; chýba mu predstavivosť; jeho poézia je výsledkom intelektu skôr ako hravosti a srdca. Ale aj tak predstavuje veľký krok v histórii talianskeho umenia obzvlášť kvôli jeho úzkemu spojeniu s [[Dante]]ho [[lyrika|lyrickou]] poéziou. Ale predtým, než prídeme k [[Dante Alighieri|Dantemu]], musíme poznamenať isté ďalšie fakty, nie bez spojenia s jeho históriou. V 13. storočí existovalo niekoľko [[alegória|alegorických]] básní. Jedna z nich je od [[Brunetto Latini]]ho<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str.320, rok 1981, vydavateľstvo OBZOR Bratislava</ref>, ktorý, ako je známe, mal pre Allighieriho silné zanietenie. Jeho ''Tesoretto'' je krátka báseň v sedemslabičných veršoch, rýmovaných slohách, v ktorej autor predstiera, že stratený v divočine stretne dámu predstavujúcu Prírodu, od ktorej dostane mnohé ponaučenia. Môžeme vidieť videnie, inotaj, morálne ponaučenie – tri prvky, ktoré znova nachádzame v [[Božská komédia|Božskej komédii]]. [[Francesco da Barberino]], učený právnik, sekretár biskupov, sudca a notár napísal dve malé [[Alegória|alegorické]] básne ''Documenti d'amore'' a ''Del reggimento e dei costumi delle donne''. Rovnako ako ''Tesoretto'' nemajú hodnotu ako umelecké dielo, ale na druhej strane sú historicky významné. Štvrtým alegorickým dielom bola ''Intelligenza''; niektorí označujú za jej autora [[Dino Compagni|Dina Compagniho]], ale pravdepodobne nie je jeho, ale je iba verziou francúzskej básne. Kým poézia v 13. storočí bola hojná a rôznorodá, [[próza]] zaostávala. Najstarší exemplár sa datuje do roku [[1231]] a pozostáva z krátkych poznámok záznamov o výdavkoch Mattasala di Spinello dei Lambertini zo Sieny. V rokoch [[1253]] a [[1260]] vznikli aj obchodné listy iných [[Siena|Sienčanov]]. Nie sú to však známky literárnej prózy. Predtým než vôbec takú nájdeme, narazíme na [[fenomén]] – rovnako ako sme poznamenali v prípade poézie. Znova nachádzame obdobie talianskej literatúry vo francúzštine. V polovici storočia istý Aldobrando či Aldobrandino (nie je známe či bol z Florencie alebo Sieny) napísal knihu pre [[Beatrice Savojská|Beatrice Savojskú]], grófku z [[Provence]] nazvanú ''Le Régime du corps''. V roku [[1267]] [[Martino da Canale]] napísal v obdobnom [[Langue d’oïl]] dejiny [[Benátky|Benátok]]. [[Rusticiano z Pisy]], dlhú dobu na dvore [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] zostavil mnohé rytierske [[Romanca|romance]] podľa the [[Arthurian cycle]] a následne napísal cesty [[Marco Polo|Marca Pola]], ktoré mu snáď nadiktoval sám veľký cestovateľ. A nakoniec [[Brunetto Latini]] s jeho ''Tesoro''. Ďalšou v rade originálnych prác v ''langue d’oïl'' sú preklady alebo adaptácie tiež z neho. Z náboženských [[Legenda (svätí)|legiend]] pochádzajú niektoré [[bájka|bájky]]; romanca o [[Julius Caesar|Juliovi Caesarovi]]; niekoľko krátkych dejín [[starovek]]ých [[rytier]]ov. [[Okrúhly stôl|Tavola rotonda]]; preklady ''Viaggi'' Marca Pola a ''Tessoro'' Latiniho. V rovnakom čase sa objavili preklady asketických prác a prác s ponaučením z latinčiny, záznamov a zápiskov o rétorike a príhovoroch. Donedávna bolo stále možné odhadnúť ako najstaršie práce talianskej prózy ''Cronaca'' Mattea Spinella da Giovenazzo a ''Cronaca'' Ricordana Malespinu. Ale bolo dokázané, že obe boli zostavené v omnoho neskoršej dobe. Preto najstaršou prózou je vedecká práca ''[[Composizione del mondo]]'' od Ristora z Arezza, ktorý žil asi v polovici 13. storočia. Táto kniha kopíruje poznatky z [[Astronómia|astronómie]] a [[Geografia|geografie]]. Ristoro bol v týchto témach nadradený ostatným spisovateľom tej doby, pretože sa zdá, že bol dôsledným pozorovateľom prírodných javov a následne mnohé ďalšie veci, o ktorých píše boli výsledkom jeho osobných pozorovaní. Ďalšie dielo je ''De regimine rectoris'', od [[Fra Paolino|Fra Paolina]], minoritného benátskeho žobravého kňaza, ktorý bol pravdepodobne biskupom [[Pozzuoli]] a tiež napísal latinské historické zápisky. Jeho práca je v blízkom vzťahu k práci Egidia Colonnu ''[[De regimine principum]]''. Je napísaná v [[Benátsko|benátskom]] dialekte. [[13. storočie]] bolo veľmi bohaté na príbehy. Existuje zbierka pod názvom ''Cento Novelle antiche'' ([[Sto antických noviel]]) obsahujúca príbehy vybrané z orientálnych, [[Grécko|gréckych]] a [[Trója|trójskych]] tradícií, zo starovekej a stredovekej histórie, z legiend o [[Británii]], [[Provence]] a Taliansku a z [[Biblia|Biblie]], z miestnych talianskych tradícií ako aj príbehov o zvieratách a [[mytológia|mytológie]]. Táto kniha vzdialene pripomína španielsku zbierku ''El Conde Lucanor''. Zvláštnosťou talianskej knihy je, že príbehy sú veľmi krátke a zdajú sa byť čisto len návodmi pre rozprávača, ktoré ma počas výkladu doplniť. Ďalšie romány vytvoril [[Francesco Barberino]] vo svojej práci ''Del reggimenlo e dei costumi delle donne'', ale ich význam je omnoho menší ako ostatných. Celkovo nachádzame v talianskych románoch 13. storočia málo originality a reflektujú iba zlomok veľmi bohatej [[francúzska literatúra|francúzskej literatúry]]. Pozornosť si zaslúži aj ''Lettere'' od [[Guittone d'Arezzo|Fra Guittone d'Arezzo]], ktorý napísal mnohé básne a tiež niekoľko prozaických listov, ktorých námety sú morálne a nábožné. Láska k staroveku, rímskym tradíciám a jeho jazyku bola v Guittonovi taká silná, že sa pokúšal písať po taliansky v latinskom štýle, čo sa ukázalo ako nejasné, vynútené a v celku neohrabané. Za svoj model si zobral [[Seneca|Senecu]], tým jeho próza nadobudla bombastický štýl, ktorý bol podľa neho veľmi umelecký, ale v skutočnosti cudzí pravému umeleckému duchu, čo ho činí extravagatným a [[Groteska|groteskným]]. == Spontánny vývoj talianskej literatúry == V roku [[1282]], kedy boli ustanovené florentské [[Arti minori]], začalo obdobie ''Novej literatúry'', ktoré nepatrí do obdobia prvých [[Toskánsko|toskánskych]] začiatkov, ale k pokroku. Školy umelcov ako [[Lapo Gianni]], [[Guido Cavalcanti]], [[Cino da Pistoia]] a [[Dante Alighieri]] urobili [[Lyrická báseň|lyrickú poéziu]] výlučne toskánskou. Všetky novinky a poetická sila, ktoré priniesla táto škola, ktorá bola vskutku začiatkom talianskeho umenia pozostáva z toho, čo [[Dante Alighieri|Dante]] vyjadril ako ''Quando Amore spira, noto, ed a quel niodo Chei detta dentro, vo significando'', čo znamená sila vyjadrovania pocitov duše tak, ako ich inšpiruje láska, no vhodným a elegantným spôsobom, dávajúc hmote tvar a s prelínajúcimi sa umeniami. „Toskánska lyrická poézia“, prvé skutočné talianske umenie, je predvojom tohto umeleckého spojenia v spontánnosti a zároveň zámernej práce mysle. V Lapovi Giannim nový štýl ešte nie je bez prímesi starých asociácií Sicilo-Povensalskej školy. Akoby váhal medzi dvoma spôsobmi. Prázdna a zanietená frazeológia sicílskej školy chýba, ale poet sa nebol vždy schopný oslobodiť od jej vplyvu. Niekedy však čerpá priamo zo srdca a vtedy sa drobnosti a zvláštnosti stratia, jeho verš sa stáva čistým, plynulým a elegantným. [[Guido Cavalcanti]] bol učenec s rozvinutým konceptom umenia. Cítil jeho hodnotu a tomu prispôsobil svoje učenie. Cavalcantimu už chýbalo hodne z ducha literatúry stredoveku; hlboko reflektoval vlastnú prácu a z tejto reflexie odvodzoval svoje poetické vnímanie. Jeho básne môžeme rozdeliť do dvoch tried; tých, ktoré zobrazujú filozofa, ''il sottilissimo dialettico'', ako ho nazval [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo]] a tých, ktoré sú priamo produktom jeho poetického ducha preniknutého [[mystika|mysticizmom]] a [[metafyzika|metafyzikou]]. Do prvej triedy patrí známa báseň ''Sulla natura d'amore'', ktorá je v skutočnosti dokumentom o [[Metafyzika|metafyzike]] lásky a neskôr bola anotovaná najrenomovanejšími [[Platónova filozofia|Platónskymi]] filozofmi [[15. storočie|15. storočia]] ako [[Marsilius Ficinus]] a iní. V iných Cavalcantiových básňach okrem toho vidíme tendenciu zdrobňovania a potláčania poetických obrazov pod mŕtvou váhou filozofie. Ale v mnohých jeho [[sonet]]och môžeme obdivovať vernosť obrazov a eleganciu a jednoduchosť štýlu, čo vyvoláva dojem nového umeleckého obdobia. Toto obzvlášť cítiť v Cavalcantiho ''Ballate'', pretože v nich sa naivne a bez zanietenia vylieva, ale s nemenným a sofistikovaným vedomím svojho umenia. Vysoko nad všetkými v realite žiaľu a lásky, ktoré zobrazuje, vyjadrenej melancholickej túžby po vzdialenom domove, v pokojnej a čistej túžbe po dáme jeho srdca, v hlbokej subjektivite nikdy nezaťaženej metafyzickými jemnosťami stojí ''Ballata'', ktorú Cavalcanti zostavil potom, ako ho vyhnali z [[Florencia|Florencie]] so „skupinou Bianchi“ v roku [[1300]] a útočisko našiel v [[Sarzano|Sarzane]]. Tretím poetom medzi nasledovníkmi novej školy bol ''[[Cino da Pistoia]]'' z rodu Sinibuldi. Jeho ľúbostné básne sú také sladké, jemné a múzické, že ich prevyšuje iba Dante. Útrapy lásky opisuje silnými dotykmi; je ľahké vidieť, že nie sú fingované, nereálne. Psychológia lásky a žiaľu dosahuje takmer dokonalosti. == Dante == [[Súbor:DanteFresco.jpg|right|thumb|Dante ([[Andrea del Castagno]], [[Galleria degli Uffizi]], cca [[1450]])]] [[Dante Alighieri|Dante]], najväčší z talianskych básnikov tiež vykazuje tieto lyrické tendencie. V ''[[La Vita Nuova]]'' napísanej v roku [[1321]] (tak nazvanej autorom, aby poukazovala na to, že jeho prvé stretnutie s [[Beatrice]] bolo začiatkom života úplne odlišného od dovtedajšieho) vidno vysokú idealizáciu lásky. Ako by v nej nebolo nič pozemské alebo ľudské, akoby mal poet oči neustále obrátené k nebu keď spieva o svojej dáme. Všetko je superzmyselné, vzdušné, nebeské a skutočná Beatrice sa postupne viac a viac pretavuje do symbolizmu božského, bez jej ľudskej povahy. Nektoré z textov sa zaoberajú témou nového života; ale nie všetky z ľúbostných básní sú o Beatrice, kým iné diela sú filozofické a mostom ku ''Convito''. Práca, ktorá urobila Danteho nesmrteľným a povýšila ho nad všetkých ostatných talianskych géniov, bola [[Božská komédia|Divina Commedia]]. Pod doslovným poňatím tohto epického príbehu je alegorický zmysel. Dante cestujúci Peklom, Očistcom a Nebom je symbolom ľudstva smerujúceho k dvom objektom – dočasnému a večnému šťastiu. Lesom, v ktorom sa básnik stráca sa myslí ríšske a náboženské pomätenie ľudstva zbaveného dvoch z jeho vodítok – cisára a pápeža. Hora osvetlená slnkom je nebeské kráľovstvo. Tri šelmy sú tri slabosti a tri sily, ktoré postavili Danteho zámerom najväčšie prekážky: závisť je Florencia, jasná, nepredvídateľná a rozdelená medzi Bianchi a Neri; pýcha je francúzsky rod; lakomstvo je pápežský dvor; Virgílius predstavuje rozum a ríšu. Beatrice je symbolom nadprirodzenej pomoci, bez ktorej človek nemôže dosiahnuť najvyšší cieľ, ktorým je Boh. Ale hodnota básne neleží v alegórii, ktorá ju stále spája so [[stredoveká literatúra|stredovekou literatúrou]]. Čo prináša nové je individuálne umenie básnika, klasické umenie, ktoré sa prvýkrát prelieva do formy romance. Dante je nadovšetko veľký umelec. Či opisuje prírodu, analyzuje vášne, preklína slabosti alebo spieva hymny cnostiam, je stále vynikajúci pompou a jemnosťou svojho umenia. Z hrubej stredovekej vidiny vytvoril najväčšiu prácu moderného veku. Materiál pre svoju prácu zobral z teológie, filozofie, histórie a mytológie ale predovšetkým z vlastnej vášne, z nenávisti a lásky; a vdýchol ducha génia všetkým týmto materiálom. Perom poeta mŕtvych vzkriesi k životu, znova sa stávajú ľuďmi a rozprávajú jazykom svojich čias, svojich vášní. Farinata degli Uberti, Bonifác VIII., Gróf Ugolino, Manfred, Sordello, [[Hugo Kapet]], sv. [[Tomáš Akvinský]], Cacciaguida, [[sv. Benedikt]], [[Peter (apoštol)|sv. Peter]] sú všetci objektívnymi výtvormi; stoja pred nami v celom živote svojich charakterov, pocitov a zvykov. A predsa tento svet predstavivosti, ktorým sa básnik pohybuje neožil iba silou jeho génia, ale mení ho jeho vedomie. Hriechy trestá a cnosti odmeňuje sám Dante. Osobný záujem, ktorý nesie na reprezentácii troch svetov je to, čo nás najviac zaujíma a udivuje. Dante mení históriu podľa vlastnej vášne. Preto Božskú komédiu môžeme oprávnene nazvať nielen najživšou [[dráma|drámou]] myšlienok a pocitov, ktoré hýbali mužmi tých časov, ale aj najjasnejšou a spontánnou reflexiou individuálnych pocitov básnika o ponížení občana až po vieru veriaceho a elán filozofa. ''Divina Commedia'' fixovala a jasne definovala osud talianskej literatúry, dala umelecký nádych a tým aj nesmrteľnosť všetkým formám literatúry, ktoré vytvoril stredovek. Dante začína éru [[Renesancia|Renesancie]]. == Petrarca a po ňom == Dve veci charakterizujú [[Francesco Petrarca|Petrarcu]]: klasický výskum a nový humánny pocit, ktorý priniesla jeho lyrická poézia. Tieto dve veci nie sú bez súvislosti, jedna je výsledkom druhej. Petrarca, ktorý odkrýval práce veľkých latinských spisovateľov, nám pomáha pochopiť Petrarcu, ktorý sa úplne oslobodil od stredoveku, ľudskou láskou miloval skutočnú dámu a oslavoval ju živú aj po smrti v básňach plných učenej elegancie. Petrarca bol prvý [[humanizmus|humanista]] a zároveň prvý lyrický poet modernej školy. Jeho kariéra bola dlhá a divá. Mnoho rokov žil v [[Avignon]]e preklínajúc skorumpovanosť pápežského dvora; precestoval takmer celú Európu; písal si s vládcami a pápežmi; v jeho časoch ho považovali za prvého spisovateľa listov; mal pocty a bohatstvo; a stále so sebou niesol nespokojnosť, melanchóliu a neschopnosť uspokojiť tri charakteristiky moderného muža. Jeho ''Canzoniere'' je rozdelená do troch častí: prvá obsahuje básne napísané počas života Laury, druhá básne napísané po jej smrti a tretia ''Trionfi''. Jedinou témou týchto básní je láska; ale jej umelecké ponímanie sa rôzni v koncepcii, obrazoch a sentimente, odvodenom z najrôznejších dojmov z prírody. Petrarcova láska je skutočná a hlboká a tomu vďačí hodnota jeho lyrického verša, úplne odlišná, nie len od Provensalských trubadúrov a talianskych básnikov pred ním, ale aj od [[Dante Alighieri|Danteho]] lyriky. Petrarca je psychologický básnik ponárajúci sa do vlastnej duše, študujúci vlastné pocity, ktorý vie ako ich vykresliť nevýslovne sladko. Petrarcova lyrika nie je transcendentálna ako Danteho, naopak, drží sa úplne v ľudských medziach. V boji, pochybnostiach, strachu, sklamaní, žiali, radosti, vlastne vo všetkom nachádza básnik materiál pre svoju poéziu. Druhá časť Canzoniere je vášnivejšia. ''Trionfi'' nedosahujú kvalít prvých dvoch; je jasné, že sa Petrarca pokúšal imitovať ''Divina Commedia'', ale nepriblížil sa jej. Canzoniere obsahuje aj niekoľko politických básní, jednu, ktorá má byť adresovaná [[Cola di Rienzi|di Rienzimu]] a niekoľko sonetov proti Avignonskému dvoru. Sú význačné energickosťou pocitu a tiež preto, že ukazujú ideu ''Italianita'' ešte lepšiu ako Alighieriho. Taliansko, ktoré si zromantizoval sa odlišuje od ktoréhokoľvek, čo si predstavovali ľudia v stredoveku, a v tomto je tiež predchodcom moderných čias a moderných ambícií. Petrarca nemal určitý politický zámer. Vyvyšoval [[Cola di Rienzi|di Rienziho]], vzýval Charlesa IV., chválil Viscontiho; v skutočnosti bola jeho politika väčšmi riadená dojmami ako zásadami; ale nadovšetkým neustále kraľovala láska k Taliansku, jeho starovekej a slávnej vlasti, ktorá je v jeho mysli zjednotená s Rímom, veľkým mestom hrdinov [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a [[Scípius|Scípia]]. == Boccaccio == {{Hlavný článok|Giovanni Boccaccio}} [[Giovanni Boccaccio|Boccaccio]] mal rovnako zanietenú lásku k staroveku a rovnako uctieval novú taliansku literatúru ako Petrarca. Bol prvý, ktorý za pomoci Gréka narodeného v [[Kalábria|Kalábrii]] zostavil latinský preklad [[Iliada|Iliady]] a v roku [[1375]] [[Odysea|Odysey]]. Jeho rozsiahle klasické vedomosti sa prejavili zvlášť v práci ''De genealogia deorum'', v ktorej sumarizuje bohov podľa rodokmeňov zostavených podľa rôznych autorov píšucich o pohanských božstvách. Táto práca označuje obdobie štúdií v príprave na oživenie klasického učenia. Zároveň otvára cestu modernej kritike, pretože [[Boccaccio]] bol vo svojom výskume a úsudku vždy nezávislý od autorov, ktorých si najväčšmi vážil. ''Genealogia deorum'' je, ako povedal A. H. Heeren, encyklopédia mytologických vedomostí a bola predchodcom rozsiahleho humanistického hnutia, ktoré sa rozvinulo v [[15. storočie|15. storočí]]. Boccaccio bol tiež prvým historikom žien v jeho ''De claris mulieribus'' a prvým, ktorý sa podujal rozpovedať príbeh veľkého nešťastia v jeho ''De casibus virorum illustrium''. Ďalej zdokonaľoval predošlé geografické výskumy v zaujímavej knihe ''De monhibus, silvis, fontibus, lacubus, fiuminibus, stagnis, et pal udibus, et de nominibus mans'', v ktorej použil ''Vibius Sequester'', ale ktorá tiež obsahuje mnohé nové a cenné pozorovania. Z jeho prác v taliančine sa žiadna nepribližuje dokonalosti Petrarcu. Jeho [[sonet]]y, zväčša o láske sú priemerné. Jeho epická poézia je lepšia. Hoci sa dnes už nemôže pýšiť vynájdením ''octave stanza''(pozri [[Stanca|stanca)]], (ktorý sa následne stal metrom básní [[Boiardo|Boiarda]] [[Ariosto|Ariosta]] a [[Torquato Tasso|Tassa]]), čo mu bolo dlho pripisované, určite bol prvým, ktorý ho použil v práci určitej dĺžky a písal v umeleckom štýle, ako v jeho ''Teseide'', najstaršej talianskej romantickej básni. ''Fiostrato'' spája lásky Troiola a Griseidy (''Troilus'' a ''Cressida''). Je možné, že Boccaccio poznal francúzsku báseň o trójskej vojne od [[Benoit de Sainte-More|Benoita de Sainte-More]]; ale talianska práca je zaujímavá analýzou vášne lásky, ktorá je urobená majstrovsky. ''Ninfale fiesolano'' rozpráva príbeh lásky [[nymfa (mytológia)|nymfy]] Mesoly a pastiera Africa. ''Amorosa Visione'', báseň v triolách nepochybne vďačí za svoj pôvod Božskej komédii. ''Ameto'' je zmes prózy a poézie, a je prvým talianskym [[pastiersky román|pastierskym románom]]. ''Filocopo'' je najskorší z románov. V ňom [[Boccaccio]] rozpráva v prácnom a čo najrozpísanejšom štýle o láske Floria a Biancafiory. Materiál pre túto prácu čerpal pravdepodobne z populárneho zdroja [[byzantský román|byzantského románu]], o ktorom sa mu mohol zmieniť [[Leonzio Pilato]]. Vo „Filacopo“ nachádzame významné nadšenie pre mytologický zmysel, ktoré poškodzuje román ako umelecké dielo, ale prispieva k histórii Boccacciovho myslenia. ''Fiammetta'' je ďalší román o láske Boccaccia a [[Mária Akvinská|Márie Akvinskej]], predpokladanej prirodzenej dcéry kráľa Roberta, ktorú vždy spomína pod menom Fiammetta. Talianska práca, ktorá v podstate preslávila Boccacia bol [[Dekameron]], zbierka 101 poviedok týkajúcich sa skupiny mužov a žien, ktorí odišli do domu blízko [[Florencia|Florencie]] aby unikli [[Mor (pestis)|moru]] v roku [[1348]]. Písanie poviedok, také hojné v predchádzajúcich storočiach obzvlášť vo [[Francúzsko|Francúzsku]], teraz prvýkrát nadobudlo umeleckú formu. Boccacciov štýl má byť imitáciou latinčiny, ale próza v ňom prvýkrát nadobudla formu vypracovaného umenia. Drzosť starých [[fabliaux]] nahrádza starostlivá a vedomá práca mysle s citom pre krásu, ktorá študovala prácu klasických autorov a túži ich do čo najväčšej možnej miery imitovať. Nad tým, v [[Dekameron]]e, Boccaccio určuje charakter a pozoruje vášne. V tom leží jeho prínos. Mnohé bolo napísané o zdroji poviedok Dekameronu. Boccaccio pravdepodobne použil písané aj ústne zdroje. Ľudové tradície v ňom museli podnietiť mnohé príbehy ako napríklad ten Griseldin. Na rozdiel od Petrarcu, ktorý bol vždy neosobný, zamyslený, unavený životom, rozrušený sklamaniami, zisťujeme, že Boccaccio je pokojný, pokojný, spokojný so sebou a svojím okolím. Aj napriek týmto fundamentálnym rozdielom v ich osobnostiach boli títo dvaja veľkí autori starými a vrúcnymi priateľmi. Ale ich zanietenie pre Danteho nebolo rovnaké. Petrarca, ktorý tvrdí, že ho raz v detstve zazrel, si nezachoval na neho príjemnú spomienku a bolo by zbytočné popierať, že naňho žiarlil. ''Divina Commedia'' mu poslal, keď už bol starcom, a priznal, že ju nikdy nečítal. Na druhej strane Boccaccio cítil pre Danteho viac ako nadšenie. Napísal jeho [[biografia|biografiu]], ktorej presnosť dnes neprávom mnohí kritici podceňujú a dal verejnosti kritické lekcie básne v [[Santa Maria del Fiore]] vo [[Florencia|Florencii]]. [[Fazio degli Uberti]] a [[Federigo Frezzi]] boli imitátormi [[Božská komédia|Božskej komédie]], ale len v jej vonkajšej forme. Prvý z nich napísal Dittamondo, dlhú báseň v ktorej autor píše, že ho vzal geograf Solinus do rozličných častí sveta a je jeho sprievodcom v ich histórii a to je jeho Commedia. Legendy o vzniku rôznych talianskych miest majú určitý historický význam. Frezzi, biskup svojho rodného mesta Foligno, napísal „Quadriregio“, báseň o štyroch kráľovstvách – láska, Satan, hriech a cnosť. Táto báseň v mnohom pripomína Božskú komédiu. Frezzi zobrazuje stav muža, ktorý sa dostáva z hriechu do cnostného postavenia, opisuje [[peklo]], svet stratených, [[očistec]] a [[nebo]]. Básnikovým sprievodcom je [[Aténa (mytológia)|Aténa]] (Pallas). ''Ser Giovanni Fiorentino'' napísal zbierku príbehov pod názvom „Pecorone”, ktoré sa úzko týkajú mnícha a mníšky v hale kláštora Novelistov z Forli. Imitoval Boccaccia a historické príbehy čerpal zo zápiskov [[Villains]]. [[Franco Sacchetti]] tiež písal príbehy, zväčša na témy z florentskej histórie. Jeho kniha poskytuje živý obraz florentskej spoločnosti na konci [[14. storočie|14. storočia]]. Témy sú takmer vždy kontroverzné; ale je zrejmé, že Sacchetti zozbieral všetky tieto [[anekdota|anekdoty]] nato, aby z nich vyvodil vlastné závery a morálne ponaučenia, ktoré môžeme nájsť na konci každého z príbehov. V tomto ohľade sa Sacchettiho práca približuje stredovekým [[Monalisaliones]]. Tretím spisovateľom príbehov je [[Giovanni Sercambi]] z [[Lucca|Luccy]], ktorý po roku [[1374]] napísal knihu, imitujúc Boccaccia, o skupine ľudí utekajúcich pred morom a cestujúcich po rozličných talianskych mestách, tu a tam sa zastavujúc rozprávajúcich príbehy. Neskoršie, ale tiež dôležité mená sú [[Massuccio Salernitano]] ([[Tommaso Guardato]]), ktorý napísal ''Novellino'' a [[Antonio Cornazzano]], ktorého ''Proverbii'' boli extrémne obľúbené. Ako už bolo spomenuté, Kronika, o ktorej sa verilo, že pochádza z [[13. storočie|13. storočia]], sa dnes považuje za zbierku z neskorších čias. Na konci 13. storočia však nachádzame zápisky od [[Dino Compagni]], s ktorými, napriek nedobrému všeobecnému názoru na ne, sa zahrávali najmä niektorí nemeckí spisovatelia a sú pravdepodobne autentické. O Compagniho živote sa vie málo. Urodzený pôvodom, demokratický zmýšľaním, bol podporovateľom nových nariadení [[Giano della Bella|Giana della Bella]]. Ako hlava a [[Gonfalonier|gonfalonier]] spravodlivosti mu bolo vždy prvoradé verejné blaho. Potom ako [[Karol z Valois]], kandidát [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] mal prísť do [[Florencia|Florencie]], Compagni, predvídajúc hrozbu občianskych nepokojov, zhromaždil občanov v kostole svätého Jána a pokúšal sa utíšiť ich rozrušeného ducha. Jeho zápisky sa týkajú udalostí, ktoré sa stali, podľa jeho záznamov, medzi rokmi [[m1280]] a [[1312]]. Nesú známku silnej subjektivity. Rozprávanie je neustále osobné. Často stúpa do najjemnejšieho dramatického štýlu. Knihou prenikajú silné patriotické zanietenie a prehnaná túžba po spravodlivosti. Compagni je viac historikom ako zápiskárom, pretože hľadá príčiny udalostí a reflektuje ich podstatu. Podľa nášho úsudku je jedným z najdôležitejších autorít toho obdobia florentskej histórie, napriek nie bezvýznamným faktickým chybám, ktoré nachádzame v jeho diele. Na druhej strane, [[Giovanni Villani]] narodený v roku [[1300]] bol viac zápiskárom ako historikom. Píše o udalostiach do roku [[1347]]. Jeho cesty po Taliansku a Francúzsku a informácie ktoré tak získal svedčia o tom, že jeho kronika, ktorú nazval ''[[Historie Fiorentine]]'' pozostáva z udalostí, ktoré sa odohrali po celej [[Európa|Európe]]. Čo charakterizuje Villaniho prácu je rozvláčny štýl, nie iba o politických a vojnových udalostiach, ale aj o výplatách verejných činiteľov, sumách použitých na výplaty vojakov a na verejné festivaly a o mnohých ďalších veciach, znalosť ktorých je dnes veľmi cenná. Pri takej hojnosti informácií niet divu, že Villaniho rozprávanie obsahuje mýty a chyby, obzvlášť, keď rozpráva o veciach, ktoré sa stali pred jeho časmi. Matteo, brat Giovanniho Villaniho, pokračoval v písaní kroniky do roku [[1363]]. Ďalej pokračoval Filippo Villani. Gino Capponi, autor ''Commentari deli acquisto di Pisa'' a rozprávania o ''Tumulto dei Ciompi'' patrí do 14. aj [[15. storočie|15. storočia.]] ''[[Božská komédia|Divina Commedia]]'' je [[asketizmus|asketická]] v poňatí a v mnohom aj v prevedení. Do veľkej miery podobný je Petrarcov génius; ale ani Petrarca ani Dante sa nemôže radiť medzi čistých asketikov ich čias. Ale patria sem mnohí iní spisovatelia. [[Mystika|Mysticizmus]] [[Katarína zo Sieny|Sv. Kataríny zo Sieny]] bol politický. Bola to skutočne výnimočná žena, ktorá mala ambície vrátiť rímsku cirkev späť k evanjelickým cnostiam a ktorá zanechala zbierku listov písaných vo vysokom a idealistickom tóne, určenú všetkým ľuďom, vrátane pápežov. Na jednej strane sa pridáva k Jacoponemu z Todi, na druhej k [[Savonarola|Savonarolovi]]. Jej náboženský prejav je najčistejší, najmorálnejší z ktoréhokoľvek, ktoré môžeme nájsť v [[Taliansko|Taliansku]] [[14. storočie|14. storočia]]. Netreba si myslieť, že jej v hlave vznikali presné myšlienky reformácie, ale túžbu po veľkej morálnej reforme cítiť v jej tóne. A naozaj rozprávala ''ex abundantia cordis''. V každom prípade musí dcéra Jacopa Benincasa zaujať miesto medzi tými, ktorí z diaľky pripravili cestu náboženskému hnutiu, ktoré sa odohralo v [[16. storočie|16. storočí]] najmä v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Iný Sienčan, [[Giovanni Colombini]], zakladateľ rádu [[jezuiti|jezuitov]] kázal chudobu učením aj príkladom, čím sa vrátil k myšlienke [[František z Assisi|sv. Františka z Assisi]]. Jeho listy patria medzi najvýznamnejšie z kategórie asketických prác 14. storočia. Passavanti vo svojom ''Specchio della vera penitenza'' (Zrkadlo skutočného pokánia) pripojil k rozprávaniu inštrukcie. Cavalca preložil z latinčiny ''Vite deci santi padni''. Rivalta zanechal mnohé kázania a [[Franco Sacchetti]] (spomínaný známy spisovateľ príbehov) mnohé rozhovory. Celkovo bola jedným z najdôležitejších výtvorov talianskeho ducha 14. storočia náboženská literatúra. == Humorná poézia == V priamom kontraste s tým je literatúra so silným populárnym prvkom. Humorná poézia, poézia smiechu a vtipu, ktorá, ako sme videli, sa rozvinula do veľkej miery v 13. storočí pokračovala v aj v 14. autormi ako Bindo Bonichi, Arrigo di Castruccio, Cecco Nuccoli, Andrea Orgagna, Filippo de Bardi, Adriano de Rossi, Antonio Pucci a iní. Orgagna bol obzvlášť zábavný; Bonichi bol zábavný so satirickým a morálnym cieľom. Antonio Pucci ich všetkých prevýšil rozličnosťou tvorby. Transformoval do [[triola|triol]] kroniku Giovanniho Villaniho (Centiloquio) a napísal mnohé historické básne nazývané sirventés, mnohé zábavné básne a nie málo epicko-ľudových kompozícií na rôzne témy. Jeho malá báseň v siedmich cantos sa zaoberá vojnou medzi Florenťanmi a Pisanmi v rokoch [[1362]] – [[1365]]. Iné básne čerpajúce z legendárneho zdroja oslavujú ''La Reina d'Oriente'', ''Apollonio di Tiro'', ''Bel Gherardino'' a i. Tieto básne, ktoré mali byť recitované ľuďmi, sú vzdialenými predkami romantickej epiky, ktorá sa rozvinula v [[16. storočie|16. storočí]] a jej prvými predstaviteľmi boli [[Boiardo]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]]. == Politická téma v literatúre 14.stor. == Mnohí básnici [[14. storočie|14. storočia]] nám zanechali politické diela. Z týchto si zaslúži spomenúť [[Fazio degli Uberti]], autor ''Dittamonda'', ktorý napísal [[Sirventés|sirventés]] pánom a ľuďom Talianska, báseň o Ríme, divú invektívu Karola IV. a [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] a ďalej [[Francesco di Vannozzo]], [[Frate Stoppa]] a [[Matteo Frescobaldi]]. Môžeme povedať, že nasledujúc Petrarcov príklad sa mnohí básnici venovali patriotickej poézii. Do tohto obdobia sa tiež datuje literárny fenomén známy ako Petrarchizmus. Petrarchisti, alebo tí, ktorí spievali o láske, imitujúc Petrarcove spôsoby, sa vyskytovali už v 14. storočí. Ale iní sa zaoberali rovnakou témou s väčšou originalitou, priam semi-populárnym spôsobom. Takými boli ''Ballate'' autorov Ser Giovanni Fiorentino, [[Franco Sacchetti]], [[Niccol Soldanieri]], Guido a Bindo Donati. Ballaty boli básne spievané do tanca a v 14. storočí nachádzame mnohé piesne určené pre hudbu. Už sme spomenuli, že Antonio Pucci zveršoval Villaniho Kroniku. Tento prípad zveršovanej histórie nie je jedinečný a zjavne je spätý s podobným fenoménom, ktorý ponúka literatúra v [[Ľudová latinčina|ľudovej latinčine]]. Stačí spomenúť kroniku z [[Arezzo|Arezza]] v Arezzo v [[terza rima]] od Gorella de Sinigardi a históriu, tiež v terza rima, o ceste pápeža [[Alexander III.|Alexandra III.]] do [[Benátky|Benátok]] od Piera de Natali. Okrem toho, každá téma, či už historická, [[tragédia|tragická]] alebo vidiecka bola zveršovaná. [[Neri di Landocio]] napísal život sv. Kataríny; [[Jacopo Gradenigo]] dal chválospevy do triol; [[Paganino Bonafede]] dal v ''Tesoro dei rustici'' mnohé rady v poľnohospodárstve, čím začal druh georgickej poézie, ktorú plne rozvinul Alamanni v jeho ''Coltivazione'', [[Girolamo Baruffaldi]] v ''Canapajo'', Rucellai v ''Le api'', [[Bartolommeo Lorenzi]] v ''Coltivazione de' monti'', [[Giambattista Spolverini]] v ''Coltivazione del riso'', a i. V Taliansku v [[14. storočie|14. storočia]] nemohla celkom chýbať ani [[Dramatické umenie|dramatická literatúra]]. Jej stopy sú však zriedkavé, hoci v [[15. storočie|15. storočí]] nachádzame [[Dráma|drámy]] hojnosť. 14. storočie malo jeden špecifický druh drámy. V šesťdesiatich rokoch ([[1250]] – [[1310]]), ktoré od smrti [[Frederik II.|Frederika II.]] do výpravy Henryho VII. do Talianska neprišiel žiaden vládca. Na severe [[Taliansko|Talianska]] sa [[Ezzelino da Romano]] s titulom ríšsky vikár zmocnil takmer celého kraja [[Treviso]] a ohrozoval [[Lombardia|Lombardiu]]. [[Pápež|Pápeži]] proti nemu vyhlásili prvú [[križiacka výprava|križiacku výpravu]] a tá Ezzeliniho rozdrvila. [[Padova]] nabrala nový dych a začala rozširovať svoju vládu. V Padove žil [[Albertino Mussato]] narodený v roku [[1261]], rok po Ezzeliniho odstránení; vyrástol medzi ľuďmi z generácie, ktorá nenávidela meno tyrana. Potom, ako napísal v latinčine históriu Henricha VII. sa oddal dramatickej tvorbe o Ezzelinim, rovnako v latinčine. Eccerina, ktorý pravdepodobne nikdy nebol stvárnený na javisku, prirovnávali niektorí kritici k veľkým gréckym [[tragédia|tragickým dielam]]. Asi by bolo bližšie pravde povedať, že nemal nič spoločné s prácou [[Aischylos|Aischyla]]; ale dramatická sila, stvárnenie istých situácií a vyrozprávanie istých udalostí sú veľmi originálne. To by asi nebolo možné, keby prácu napísal v taliančine. V posledných rokoch 14. storočia sa stávame svedkami boja, ktorý čoskoro vypukne medzi lokálne špecifickou literárnou tradíciou a ožívajúcim [[Klasicizmus|klasicizmom]], v duchu už živým. Ako reprezentanti tohto boja sa prejavia [[Luigi Marsilio]] a [[Coluccio Salutati]], obaja učenci hovoriaci a píšuci po latinsky, ašpirujúci [[Humanista|humanisti]], aj keď zároveň milujúci [[Dante Alighieri|Danteho]], Petrarcu a [[Boccaccio|Boccaccia]] a cítiaci a oslavujúci v svojich dielach krásu talianskej literatúry. == Renesancia == Veľké intelektuálne hnutie, na ktoré svitalo veľmi dlho, možno pocítiť v Taliansku v [[15. storočie|15. storočí]]. Vyskytlo sa množstvo pracovitých, neúnavných učencov, každý z nich sústredený na jedno veľké dielo. Medzi nimi boli [[Niccolò Niccoli]], [[Giannozzo Manetti]], [[Palla Strozzi]], [[Leonardo Bruni]], [[Francesco Filelfo]], [[Poggio Bracciolini]], [[Carlo d'Arezzo]] a [[Lorenzo Valla]]. Manetti sa pohrúžil do kníh, spával iba niekoľko hodín, nikdy nevychádzal von a trávil čas prekladmi z gréčtiny, štúdiom hebrejčiny a komentovaním [[Aristoteles|Aristotela]]. [[Palla Strozzi]] šiel na vlastné náklady do [[Grécko|Grécka]], aby hľadal [[starovek]]é knihy a zlý [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] a [[Platón]] poňho poslali. [[Poggio Bracciolini]] šiel na snem v Constance a našiel sa v kláštore v zaprášených [[Marcus Tullius Cicero|Cicerovych]] ''Orations''. Ručne kopíroval [[Quintilián]]a, objavil [[Lucretius|Lucretia]], [[Palutus|Plauta]], [[Plínius|Plínia]] a mnohých ďalších latinských autorov. sa vydal na východ hľadať [[kódex]]y. [[Giovanni Aurispa]] sa vrátil do Benátok so stovkami rukopisov. Aká vášeň to zachvátila týchto autorov? Čo hľadali? Čo ich zaujalo? Títo Taliani len podávali ďalej čestnú tradíciu, ktorá, hoci sčasti latentná, bola hlavnou informáciou o talianskej stredovekej histórii a nakoniec sa stala triumfálne úspešnou. Súčasťou tejto tradície bola rovnaká pretrvávajúca a posvätná pamiatka Ríma, rovnaké uctievanie jeho jazyka a inštitúcií, ktoré raz spomalili vývoj talianskej literatúry a teraz vštepili starú latinskú vetvu starovekého klasicizmu do prekvitajúcej rukoväte talianskej literatúry. Toto všetko je len pokračovaním fenoménu, ktorý existoval po celé veky. Je to pamiatka Ríma, ktorá vždy ovládala Talianov, myšlienka, ktorá sa znovu objavuje od [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetia]] po [[Dante Alighieri|Danteho]], od [[Arnold z Brescie|Arnolda z Brescie]] po [[Cola di Rienzi]], ktorý naberá silu s [[Francesco Petrarca|Francescom Petrarcom]] a [[Boccaccio]]m a nakoniec triumfuje v literatúre aj v živote, pretože moderný duch sa živí klasickými prácami. Ľudia sa vracajú k prírode; svet už viac nie je prekliaty ani znenávidený; pravda a krása idú ruka v ruke; znovuzrodí sa človek; a ľudský rozum nájde svoje práva. Všetko, jednotlivec aj spoločnosť sa zmení pod vplyvom nových faktov. Najskôr sa vytvorila ľudská individualita, ktorá chýbala v [[stredovek]]u. Ako povedal [[Jakob Burckhardt]], človek sa zmenil na individualitu. Začal cítiť a udržiavať si vlastnú osobnosť, čo neustále nadobúdalo plnšie uskutočnenie. Ako dôsledok toho vznikla myšlienka slávy a túžba po nej. Sformovala sa veľmi kultúrna trieda, v modernom zmysle slova, a vznikla koncepcia (dovtedy úplne neznáma), že hodnota človeka nezávisela vôbec od jeho pôvodu, ale od jeho osobnostných kvalít. Poggio vo svojom dialógu ''De nobilitate'' vyhlasuje, že úplne súhlasí s účastníkmi konverzácie, ktorými sú [[Niccolo Niccoli]] a [[Lorenzo Medici|Lorenzo di Medici]] <ref>[[Bruno Nardini]]: [[Stretnutie s Michelangelom]], vyd. [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], rok 1978, strany 14-26</ref>v názore, že nie je inej urodzenosti než vlastnej zásluhy. Vonkajší život vo všetkých častiach prekvital; vznikol spoločenský človek; vytvorili sa pravidlá civilizovaného života; prehlbovala sa túžba po plnších a umeleckých zážitkoch. [[Stredovek|Stredoveká]] myšlienka existencie sa obrátila naruby; ľudia, ktorí dovtedy svoje myšlienky obracali len k nebeským veciam a verili výlučne v božskú spravodlivosť teraz začínali myslieť na skrášlenie a obšťastnenie svojej pozemskej existencie a znovu začali veriť vo svoje ľudské práva. To bol veľký pokrok, ale niesol so sebou semä mnohých nebezpečenstiev. Koncepcia morálnosti sa postupne oslabovala. [[François Rabelais|Rabelaisov]] ''fay ce que vouldras'' (Rob čo chceš) sa stal prvým životným krédom. Nábožnosť otupela, oslabila sa, zmenila sa, stala sa znova pohanskou. Nakoniec sa [[Taliansko]] stalo najvýznamnejším reprezentantom výšok a hlbín, cností a zlyhaní ľudskosti. Korupcia sa spájala so všetkým, čo bolo životným ideálom; najhlbší [[Skepticizmus (filozofia)|skepticizmus]] sa zmocnil ľudských myslí; neschopnosť rozlíšiť medzi dobrom a zlom dosiahla vrcholu. Okrem toho viselo nad Talianskom veľké literárne nebezpečenstvo. Hrozilo, že [[humanizmus]] potopí jeho mladistvú národnú literatúru. Niektorí autori sa doslova snažili vniesť do taliančiny latinské tvary, znovu urobiť, po čase [[Dante Alighieri|Danteho]] nebezpečenstva, čo [[Guittone d'Arezzo]] tak nešťastne urobil Taliansku v [[13. storočie|13. storočí]]. Provinčné dialekty sa snažili znovu presadiť v literatúre. Veľkí autori [[14. storočie|14. storočia]]&nbsp;–&nbsp;[[Dante]], [[Francesco Petrarca|Petrarca]], [[Boccaccio]], boli mnohými ľuďmi zabudnutí alebo znenávidení. Bola to [[Florencia]], ktorá zachránila [[Literatúra|literatúru]] tým, že harmonizovala klasické modely s moderným cítením, Florencia, ktorá úspešne spojila klasické tvary s ľudovým umením. Stále čerpajúc energiu a eleganciu z [[Klasicizmus|klasicizmu]], ťahajúc zo starovekých fontán všetko dobré a užitočné, čo môžu poskytnúť, bola schopná zachovať jej skutočný život, udržať svoje národné tradície a viesť literatúru cestou, ktorú jej otvorili spisovatelia minulého storočia. Vo Florencii písali aj najoslavovanejší humanisti ľudovým jazykom a komentovali Danteho a Petrarcu a obraňovali ich pred nepriateľmi. [[Leone Battista Alberti]], grécky a latinský učenec, písal v nárečí a [[Vespasiano da Bisticci]], hoci neustále zahĺbený do gréckych a latinských rukopisov, napísal ''Vile di uomini illustri'', cenenú za historický obsah a priamosťou a jednoduchosťou sa radiacu medzi najlepšie práce [[14. storočie|14. storočia]]. [[Andrea da Barberino]] napísal prekrásnu prózu o ''Reali di Francia'', v ktorej dal rytierskym romancám farbu [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]]. Belcari a Benivieni nás zanesú späť do mystického idealizmu skorších čias. Práve v [[Lorenzo de Medici|Lorenzovi de Medici]] môžeme vidieť vplyv [[Firenze|Florencie]] na renesanciu. Jeho myseľ formovali starovekí: navštevoval hodiny Gréka [[Argyropulos]]a, sedával na Platonických banketoch, podstupoval útrapy pri zbieraní kódexov, sôch, váz, obrazov, šperkov a nákresov aby ozdobil záhrady San Marco a vytvoril knižnicu neskôr nazvanú jeho menom. V sieňach jeho Florentského paláca, v jeho vilách v [[Careggi]], [[Fiesole]] a [[Anibra]], stáli prekrásne truhlice, ktoré [[Dello]] pomaľoval príbehmi [[Ovídius|Ovídia]], [[Herkules|Herkula]] od [[Pollaiuolo|Pollaiuola]], Pallas od [[Sandro Botticelli|Botticelliho]], prácami [[Filippino|Filippina]] a [[Verrocchio|Verrocchia]]. [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo de Medici]] žil úplne v klasickom svete; a predsa, keď čítame jeho básne, vidíme len človeka jeho doby, obdivovateľa Danteho a starých [[Toskánsko|toskánskych]] poetov, ktorý sa necháva inšpirovať od populárnych múz a úspešne dáva svojej poézii farby najvyslovenejšieho [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]] ako aj najvyššieho idealizmu, ktorý prechádza z [[Platón|platónskeho]] [[Sonet|sonetu]] do vášnivých triol ''Amori di Venere'', z grandiozity ''Salve'' k ''Nencia'' a k ''Beoni'', od ''Canto carnascialesco'' k ''Lauda''. Cítenie prírody je v ňom raz sladké a melancholické, inokedy energické a hlboké, sťaby ozvena pocitov, žiaľov, ambícií tohto hlboko pohnutého života. Rád sa pozeral do vlastného srdca prísnym okom, ale bol tiež schopný sa vyliať s turbulentnou plnosťou. S umeleckosťou Florenťana, ktorý čítal [[Anakreón z Teosu|Anacreonta]], [[Ovídius|Ovídia]] a [[Tibullus|Tibulla]], ktorému sa žiadalo užívať si života, ale aj ochutnať nuansy umenia. Vedľa Lorenza nachádzame [[Poliziano|Poliziana]], ktorý tiež zjednotil, s väčším umením, staroveké a moderné, populárny a klasický štýl. V jeho [[Rispetti]] a jeho [[Ballate]] je čerstvosť obrazov a plastickosť tvaru nenapodobniteľná. Tento [[grécky]] učenec písal talianske verše s oslňujúcimi farbami; najčistejšia elegancia gréckych zdrojov pretkávala jeho umenie všetkými spôsobmi, v [[Orfeus|Orfeovi]] ako aj ''Sianze per la giostra''. Ako dôsledok intelektuálneho hnutia smerom k renesancii vznikli v [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15. storočí]] tri akadémie; vo [[Florencia|Florencii]], [[Neapol]]e a v [[Rím]]e. [[Florentská akadémia|Florentskú akadémiu]] založil [[Cosimo de' Medici]]. Potom, ako počul chvály platónskej filozofie, ktoré spieval [[Gemistus Pletho]], ktorý bol v roku [[1439]] vo florentskom sneme, si tieto názory tak obľúbil, že čoskoro naplánoval literárny kongres obzvlášť na diskusiu o nich. [[Marsilius Ficinus]] opísal zamestnania a kratochvíle týchto akademistov. Tu, ako povedal, sa mladí muži vo voľnom čase učili princípom spôsobov a vyjadrovania; tu dospelí muži študovali vládu republiky a rodiny; a starci sa zverovali svojou vierou v budúcnosť sveta. Akadémia bola rozdelená do troch tried: triedy patrónov, ktorí boli členmi Mediciho rodiny; triedy poslucháčov, medzi ktorými sedeli najznámejší ľudia tých čias ako [[Pico della Mirandola]], [[Angelo Poliziano]], [[Leon Battista Alberti]]; a triedy prívržencov, ktorí boli mladí a chceli sa presadiť vo filozofických smeroch. Je známe, že platónska akadémia túžila šíriť; čo sa týka umenia druhé a intenzívnejšie obrodenie [[Staroveký Rím|staroveku]]. [[Rímska akadémia|Rímsku akadémiu]] založil [[Giulio Pomponio Leto]] s cieľom šíriť hľadanie a skúmanie starovekých pamiatok a kníh. Predstavovala istý chrám náboženstva [[Klasicizmus|klasicizmu]] zmiešaného s učením a filozofiou. Platina, oslavovaný autor života prvej stovky pápežov k nej tiež patril. V [[Neapolské kráľovstvo|Neapole]] bola zriadená akadémia známa ako [[Pontaniana]]. Jej zakladateľom bol [[Antonio Beccadelli]], domácky nazývaný ''Il Panormita'', a po jeho smrti bol hlavou ''Il Pontano'', podľa ktorého dostala meno a ktorého myseľ ju oživila. Romantické básne splodil morálny [[skepticizmus]] a umelecký vkus [[15. storočie|15. storočia]]. Taliansko nikdy nemalo skutočnú epickú poéziu v období jej literárneho zrodu. Ešte ťažšie sa nejaká mohla vyskytnúť počas renesancie. Malo však mnohé básne zvané ''Cantari'' pretože obsahovali príbehy, ktoré sa spievali ľudu; a okrem nich existovali romantické básne ako ''Buovo d'Antona'', ''Regina Ancroja'' a iné. Ale prvým, kto do tohto štýlu priniesol eleganciu a nový život bol [[Luigi Pulci]], odchovanec [[Mediciovci|Mediciovcov]], ktorý napísal ''Morgante Maggiore'' na žiadosť [[Lucrezia Tornabuoni|Lucrezie Tornabuoni]], matky [[Lorenzo Nádherný|Lorenza Nádherného]]. Materiál pre "Morgante" je takmer úplne prebraný z neznámej rytierskej básne [[15. storočie|15. storočia]], podľa nedávneho objavu profesora [[Pio Rajna|Pia Rajnu]]. Na tomto základe Pulci vztýčil svoju vlastnú štruktúru, často zosmiešňujúc predmet, parodujúc postavy, zavádzajúc množstvo dejových odbočiek, raz impulzívnych, raz vedeckých, raz teologických. Pulciho prínos pozostáva z toho, že ako prvý povýšil romantickú [[Epika|epiku]], ktorá bola po dvesto rokov v rukách rozprávačov príbehov na umeleckú prácu a v tom, že zjednotil vážne a komické, čím šťastne zobrazil spôsoby a pocity tej doby. S vážnejším zámerom [[Matteo Boiardo]], knieža zo [[Scandiano]], napísal svoje ''Orlando innamorato'', v ktorom, ako sa zdá, sa snažil obsiahnuť celú oblasť [[Dynastia Carolingian|Karolínskych]] legiend; ale túto úlohu nesplnil. Obsahujú príliš hrubú žilu humoru a paródie. Ferrarese je však stále poetom, ktorý vykreslil romantický svet s hlbokou oddanosťou rytierskym spôsobom a pocitom, čiže láske, oddanosti, hrdinskosti a štedrosti. Treťou romantickou básňou 15. storočia bola ''Mambriano'' od [[Francesco Bello|Francesca Bella]] ([[Cieco di Ferrara]]). Čerpal z Karolínskeho cyklu, z romancí [[Okrúhly stôl|Okrúhleho stola]], z klasického staroveku. Bol básnikom nezvyčajného génia a promptnej predstavivosti. Vykazoval vplyv Boiarda, obzvlášť v niečom z fantastickosti, ktorú používal vo svojej práci. Rozvoj [[Dráma|drámy]] v [[15. storočie|15. storočí]] bol veľký. Tento druh semi-populárnej literatúry sa zrodil vo [[Florencia|Florencii]] a spájal sa s istými populárnymi sviatkami, ktoré sa zvyčajne konali na počesť sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]], svätého patróna mesta. ''Sacra Rap presentazione'' nie je v podstate viac ako rozvoj stredovekého ''Mistero'' ([[mystérium]]) - (epizódy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]). Hoci nepatrilo medzi populárnu poéziu, niektorí jej autori boli veľmi renomovaní spisovatelia. Stačí spomenúť niektorých ako [[Lorenzo de Medici]], ktorý napísal ''San Giovanni e Paolo'', a [[Feo Belcari]], autor ''San Panunzio'', Abramo ed Isac, a i. Od 15. storočia prenikli do ''Sacra Reppresentazione'' niektoré komicko-rúhačské prvky. Z biblického a legendárneho konvencionalizmu sa Poliziano emancipoval vo svojom ''Orfeovi'', ktorý, hoci vo svojej vonkajšej podobe patril k posvätným reprezentáciám, sa od nich podstatne líši v obsahu a umeleckom prvku. Po Petrarcovi sa [[idyla (literatúra)|idyla]] stala druhom literatúry, ktorý veľmi tešil Talianov. V nej je však pastiersky prvok jediný zjavný, pretože v nej nie je nič z dedinského života. Taká je ''Arcadia'' [[Jacopo Sannazzaro|Jacopa Sannazzara]] z Neapola, autora únavnej latinskej básne ''De Partu Virginis'' a niektorých rybárskych idýl. Arcadia sa delí na desať idýl, v ktorých sa opisujú slávnosti, hry, obety a spôsoby kolónie pastierov. Sú písané elegantným veršom, ale bolo by zbytočné v nich hľadať akékoľvek známky dedinského života. Na druhej strane, aj v tomto štýle bol [[Lorenzo de Medici]] nadradený. Jeho ''Nencia da Barberino'' bola, ako hovorí moderný spisovateľ, sťaby novou a jasnou reprodukciou ľudových piesní florentskej oblasti pretavených do jedinej majestátnej vlny ''octave stanzas" ([[stanca]]). Lorenzo sa niesol v duchu čistého realizmu dedinského života. Je výrazný kontrast medzi touto prácou a konvečným sedliactvom Sannazzara a iných. Mediciho rivalom v tomto štýle, hoci nedosahoval jeho kvalít, bol [[Luigi Pulci]] v jeho ''Bear da Dicomano''. Lyrická poézia o láske tohto storočia nebola významná. Namiesto toho vidíme vznikať celkom nový štýl, ''Canto carnascialesco''. Bol to istý druh chórovej piesne sprevádzanej ''ballate'; a zväčša sa kládli do úst skupine pracujúcich mužov a obchodníkov, ktorí, neveľmi čestne, ospevovali svoje umenie. Tieto víťazstvá a pretvárky riadil sám Lorenzo. V podvečer vyrazili do ulíc veľké skupiny na koňoch, hrali a spievali tieto piesne. Niektoré sú od samotného Lorenza, ktoré prekonávajú všetky ostatné v umeleckom aspekte. Pieseň s názvom ''Bacco de Arianna ''je najznámejšia. [[Girolamo Savonarola]], ktorý prišiel do Florencie v roku [[1489]] povstal, aby bojoval proti literárnemu a sociálnemu hnutiu renesancie. Niektorí sa snažili navrhnúť, že Savonarola Nábožný bol apoštolom slobody, iní, že bol predčasnou reakciou reformácie. Popravde však nebol Savonarola ani jedným ani druhým. V jeho boji s [[Lorenzo de Medici|Lorenzom de Medici]] viedol svoj útok proti proklamátorovi klasických štúdií, patrónom pohanskej literatúry namiesto proti politickému tyranovi. Povzbudený záhadnou túžbou dosiahnuť cieľ sa vybral cestou proroka kážuceho proti príťažlivým autorom, proti tyranii Mediciovcov a volajúceho po vláde ľudu. To však nerobil z túžby po občianskej slobode, ale pretože Savonarola videl v Lorenzovi a jeho dvore svoju najväčšiu prekážku v návrate ku [[katolíctvo|katolíckej]] [[doktrína|doktríne]], túžbe jeho srdca; zatiaľ, čo si myslel, že tento návrat bude ľahko uskutočniteľný, ak sa pri páde Mediciovcov dostane [[Florentská republika]] do rúk jeho prívržencov. Môže byť spravodlivejšie pozerať sa na Savonarolu ako predchodcu [[Reformácia|reformácie]]. V tom prípade by to bolo viac, ako zamýšľal. [[Ferrara|Ferrarský]] kňaz nikdy nemal v úmysle útočiť na pápežskú [[dogma|dogmu]] a vždy vyhlasoval, že mieni zostať s rímskou cirkvou. Nemal žiadne z veľkých ambícií [[Martin Luther|Luthera]]. Iba opakoval sťažnosti a vyzývanie sv. Kataríny zo Sieny; žiadal reformáciu spôsobov, výlučne spôsobov, nie doktríny. Pripravil pôdu pre nemecké a anglické náboženské hnutia 16. storočia, ale nevedomky. V histórii talianskej civilizácie predstavuje krok späť, zrušenie veľkej renesancie a návrat k stredovekým myšlienkam. Jeho pokus presadiť sa v opozícii svojej doby, zadržať vývoj udalostí, vrátiť ľudí na starú vieru, vieru že všetko sociálne zlo pochádza od Mediciho a [[Borgiovci (rozlišovacia stránka)|Borgiu]], neschopnosť vidieť historickú realitu, ambície založiť republiku s [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]] ako jej kráľom, to všetko ukazuje, že Savonarola bol viac fanatikom ako mysliteľom. Nemá ani veľké zásluhy ako spisovateľ. Napísal talianske kázania, hymny (''laudi''), [[asketizmus|asketické]] a politické materiály, ale ich podanie je hrubé a významné iba na objasnenie jeho myšlienok. Nábožné básne Girolama Benivieniho sú lepšie ako jeho, a čerpajú z rovnakých inšpirácií. V týchto textoch, niekedy sladkých, vždy nábožne vrelých, nás Benivieni a s ním [[Feo Belcari]] nesú späť do literatúry 14. storočia. História nemala v [[15. storočie|15. storočí]] veľa, ani veľmi dobrých študentov. Jej oživenie patrilo do nasledujúcej doby. Zväčša sa písalo v [[Latinčina|latinčine]]. [[Leonardo Bruni]] ''Dejiny'', [[Arezzo ]]dejiny Florencie, [[Gioviano Pontano]] ''Dejiny Neapola'', [[Bernardino Corio]] napísal ''Dejiny Milána'' v ľudovej taliančine. [[Leonardo da Vinci]] písal o maľbe, [[Leon Battista Alberti]] jednu prácu o [[sochárstvo|sochárstve]] a [[architektúra|architektúre]]. Ale mená týchto dvoch mužov sú významné, nie tak, ako autorov týchto spisov, ale ako stelesnení iných charakteristík obdobia renesancie, zručnosti génia, sily prevedenia mnohými a rôznymi spôsobmi a výnimočnosti vo všetkom. Leonardo bol architekt, básnik, maliar, hydraulický inžinier a významný matematik. Alberti bol hudobník, študoval filozofiu práva, bol architekt a kresliar a preslávil sa v literatúre. Mal hlboké cítenie prírody a takmer jedinečnú schopnosť prijať všetko, čo videl a počul. Leonardo a Alberti predstavujú všetku intelektuálnu energiu obdobia [[Renesancia|renesancie]], ktorá sa v [[16. storočie|16. storočí]] začala rozvíjať po svojich jednotlivých častiach, čím umožnili to, čo niektorí nazvali zlatý vek talianskej literatúry. == Vývoj renesancie == Základnou charakteristikou literárnej epochy nasledujúcej po renesancii je to, že každý druh umenia sa zdokonalil, obzvlášť v zjedotení talianskeho charakteru jazyka s klasicizmom štýlu. Toto obdobie trvalo od roku [[1494]] do [[1560]]; a, hoci to znie čudne, práve toto obdobie plodnosti a literárneho významu začalo od roku [[1494]], ktorý znamenal s vpádom [[Karol VIII. (Francúzsko)|Karola VIII.]] do Talianska začiatok jeho politického úpadku a cudzej nadvlády. Ale nie je náročné vysvetliť to. Najslávnejší z mužov prvej polovice [[16. storočie|16. storočia]] boli vzdelaní v predchádzajúcom storočí. [[Pietro Pomponazzi]] sa narodil v roku [[1462]], [[Marcello Vergilio Adriani]] v roku 1464, [[Baldassare Castiglione|Castiglione]] v roku [[1468]], [[Niccolò Machiavelli|Machiavelli]] v roku 1469, [[Bembo]] v roku 1470, [[Michelangelo Buonarroti]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] v roku [[1474]], [[Jacopo Nardi|Nardi]] v roku [[1476]], [[Gian Giorgio Trissino|Trissino]] v roku [[1478]], [[Francesco Guicciardini|Guicciardini]] v roku [[1482]]. Preto je jednoduché pochopiť ako literárna činnosť, ktorá sa prejavila od konca 15. storočia do polovice 16. storočia, bola výsledkom politických a sociálnych podmienok doby, v ktorej sa tieto mysle formovali a nie tých, v ktorej sa ukázala ich sila. === Macchiavelli, Giuccardini a Nardi – historici === [[Niccolò Machiavelli]] a [[Francesco Guicciardini]] boli hlavnými pôvodcami historickej vedy. Machiavellliho hlavné práce sú ''Istorie florentine'', ''Discorsi sulla prima deca di Tito Livio'', ''Arte delia guerra'' a ''Principe'' ([[Vladár (Niccolò Machiavelli)|Vladár]]). Jeho prínos spočíva v tom, že bol tvorcom experimentálnej vedy o politike s tým, že pozoroval fakty, študoval dejiny a vyvodzoval z nich dôsledky. Zvláštnosťou Machiavelliho génia bolo, ako bolo povedané, v umeleckom cítení pri pojednávaní o politike pre seba samú, bez ohľadu na okamžitý cieľ, v jeho schopnosti abstrahovať sa od nepodstatných výskytov v prechodnej prítomnosti, aby sa mohol lepšie zmocniť večného a vrodeného kráľovstva. Popri Machiavellim ako historikovi aj ako štátnikovi stojí [[Francesco Guicciardini]]. Guicciardini bol veľmi pozorný a zanietený pre redukciu svojich pozorovaní na vedu. Jeho ''Storia d'Italia'', ktorá pokrýva obdobia od smrti [[Lorenzo de Medici|Lorenza de Medici]] do roku [[1534]] je plná politickej múdrosti, je zručne rozdelená do častí, dáva živý obraz o charaktere osôb o ktorých pojednáva a je písaná grandióznym štýlom. Ukazuje hlboké vedomosti o ľudskom srdci a pravdivo zobrazuje temperament, schopnosti a zvyky rôznych európskych národov. Vracajúc sa späť k príčinám udalostí hľadal vysvetlenia rôzniacich sa záujmov princov a ich vzájomnej žiarlivosti. Fakt, že sám bol svedkom mnohých udalostí, o ktorých rozprával a zúčastnil sa ich, pridáva k vierohodnosti jeho slov. Politické reflexie sú vždy hlboké; v ''Pensieri'', ako hovorí G. Capponi, sa zdá, že si kladie za cieľ vybrať najpodstatnejších reprezentantov pozorovaných vecí a tým túži vytvoriť čo najadekvátnejšiu politickú doktrínu vo všetkých jej častiach. Machiavelliho a Guicciardiniho môžeme považovať nie len za významných historikov, ale aj za zakladateľov historickej vedy založenej na pozorovaní. Menej dôležitými, ale stále hodnými povšimnutia boli [[Jacopo Nardi]] (spravodlivý a verný historik a čestný muž, ktorý bránil práva [[Florencia|Florencie]] proti [[Mediciovci|Mediciovcom]] pred Charlesom V.), Benedetto Varchi, Giambattista Adriani, Bernardo Segni; a, mimo [[Toskánsko|Toskánska]], Camfflo Porzio, ktorý rozprával o ''Congiura de baroni'' a talianskych dejinách od roku 1547 do 1552, Angelo di Costanza, [[Pietro Bembo]], Paolo Paruta a iní. === Ariosto === Ariostov ''[[Zúrivý Roland]]'' bol pokračovaním Boiardovho ''Innamorato''. Jeho charakteristikou je, že asimiloval rytiersku romancu do klasicistického štýlu a modelov. [[Lodovico Ariosto]] bol umelcom len pre jeho lásku k umeniu; jediným cieľom jeho epiky bolo vytvoriť romancu, ktorá by potešila Ariosta a generáciu, v ktorej žil. Jeho Orlando nemá žiaden vážny účel; naopak, vytvára fantastický svet, v ktorom sa básnik bezcieľne potuluje, uspokojuje svoje rozmary a občas sa usmieva nad vlastnou prácou. Jeho veľkou túžbou je zobraziť všetko s najvernejšou dokonalosťou; kultivovaný štýl je to, čo ho najviac zamestnáva. V jeho rukách sa štýl stáva nádherne plastický v každej koncepcii, či nízkej alebo vznešenej, vážnej alebo hravej. [[stanca|Octave stanza]] v ňom dosiahla najvyššej dokonalosti elegancie, variácie a harmónie. === Historická epická poézia === Medzitým, po boku s romantickou, prebiehali snahy o historickú epiku. [[Gian Giorgio Trissino]] z [[Vicenza|Vicenzy]] zostavil báseň zvanú ''Italia liberala dai Goti''. Plná učenosti a starovekých pravidiel, na ktorých sa on sám formoval, s cieľom ospevovať výpravy [[Belisar]]ia; povedal, že sa prinútil dodržiavať všetky [[Aristoteles|Aristotelove]] pravidlá a že napodobňoval [[Homér]]a. V tomto môžeme opäť vidieť prejav renesancie, a hoci Trissinova práca je chudobná na originalitu a bez akéhokoľvek pôvodného básnického podfarbenia, aj tak pomáha lepšie pochopiť stav mysle 16. storočia. === Lyrická poézia === Lyrická poézia určite nepatrila k druhom, ktoré sa v 16. storočí výrazne rozvinuli. Originalita úplne chýbala, keďže sa zdalo, že nie je možné urobiť nič lepšie ako okopírovať Petrarcu. A predsa aj v tomto štýle písali niektorí energickí básnici. Monsignore [[Giovanni Guidiccioni]] z [[Lucca|Luccy]] ([[1500]] – [[1541]]) ukázal svoje štedré srdce. Vo vynikajúcich sonetoch vyjadril svoj smútok nad poľutovaniahodným stavom, do ktorého sa dostala jeho krajina. [[Francesco Molza]] z [[Modena|Modeny]] ([[1489]] – [[1544]]), učený v gréčtine, latinčine a hebrejčine písal elegantným a oduševneným štýlom. [[Giovanni della Casa]] ([[1503]] – [[1556]]) a [[Pietro Bembo]] ([[1470]] – [[1547]]), hoci boli petrarchisti, boli elegantní. Dokonca aj [[Michelangelo Buonarroti]] bol svojho času petrarchista, ale jeho básne nesú známky jeho výnimočného génia. Medzi týchto básnikov sa radí aj množstvo skvelých dám ako [[Vittoria Colonna]], (ktorú miloval Michelangelo), [[Veronica Gambara]], [[Tullia d'Aragona]], [[Giulia Gonzaga]], veľmi jemné poetky a géniom nadradené mnohým spisovateľom ich čias. === Dráma === 16. storočie malo nemálo tragédií, ale všetky sú slabé. Dôvodom bola morálna a náboženská apatia. Talianskym tragédiám chýbajú silné vášne a energické postavy. Prvým, ktorý zaujal miesto na tragickom javisku bol Trissino s jeho ''Sofonisba'', svedomito sledujúc umelecké pravidlá, ale písané chorými veršami a bez tepla pocitov. ''Oreste'' a ''Rosmunda'' [[Giovanni Rucellai|Giovanniho Rucellai]] neboli lepšie, ani ''Antigona'' [[Luigi Alamannis|Luigiho Alamannis]]. [[Sperone Speroni]] vo svojom ''Canace'' a [[Giraldi Cintio]] v jeho ''Orbecche'' sa pokúšali stať inovátormi tragickej literatúry, ale uspeli len v jej zosmiešnení. Rozhodne nadradený im bol ''Torrismondo'' [[Torquato Tasso|Torquata Tassa]], obzvlášť významný svojimi refrénmi, ktoré pripomínajú refrény gréckych tragédií. Talianska komédia 16. storočia bola takmer úplne postavená na latinskej komédii. Takmer vždy boli rovnaké v zápletke, v postavách starca, sluhu a čakajúceho dievčaťa a spor bol často ten istý. [[Lucidi of Agnolo Firenzuola]] a ''Vecchio amoroso'' [[Donato Giannotti|Donata Giannottiho]] boli postavené na [[Plautus|Plautových]] komédiách, ako aj ''Sporta'' od [[Giambattista Gelli|Gelliho]], ''Marito'' od [[Dolce]]ho a iné. Zdá sa, že medzi všetkými spisovateľmi komédií sa vyznačovali iba traja – [[Machiavelli]], [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] a [[Giovan Maria Cecchi]]. Machiavelli vo svojej ''Mandragore'' vytvoril komédiu postavy, vytvoril typy, ktoré sa aj dnes zdajú živé, pretože ich odkopíroval z reality videnej okom vynikajúceho pozorovateľa. [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] sa zasa odlišoval zobrazovaním zvyklostí svojej doby, obzvlášť [[Ferrara|ferrarskej]] šľachty. Checci zasa zanechal vo svojich komédiách poklad hovoreného jazyka, ktorý nám dnes umožňuje najnádhernejším spôsobom sa oboznámiť s touto dobou. [[Pietro Aretino]] sa tiež radí medzi najlepších spisovateľov komédie. 15. storočie nebolo bez humornej poézie; [[Antonio Cammelli]] prezývaný ''Pistoian'' si obzvlášť zaslúži pozornosť vďaka svojej trpkej prístupnosti, ako ju nazval [[Charles Augustin Sainte-Beuve|Sainte-Beuve]]. Ale bol to [[Francesco Berni]] a satira, čo priviedol tento druh literatúry do dokonalosti v 16. storočí. Podľa neho sa tento štýl nazval berneskná poézia. V Bernim sa stretávame s takmer rovnakým fenoménom, ktorý sme si už všimli v súvislosti s ''Orlando furioso''. Bolo to umenie pre umenie, ktoré inšpirovali Berniovcov ako aj [[Anton Francesco Grazzini|Antona Francesca Grazziniho]] zvaného ''Il Lasca'' a iných menej významných. Môžeme povedať, že v ich poézii nie je nič; a je pravda, že ich obzvlášť teší vyzdvihovať nízke a odporné veci a vysmievať sa vážnemu a ctenému. Berneskná poézia je najjasnejšou reflexiou náboženského a morálneho [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý bol jednou z charakteristík talianskeho spoločenského života v 16. storočí a viac-menej sa prejavoval vo všetkých prácach tohto obdobia, [[skepticizmus]], ktorý zastavil náboženskú [[Reformácia|reformáciu]] v Taliansku a ktorý bol zasa výsledkom historických podmienok. Berneschiovci a obzvlášť sám Berni občas prešiel do satirického tónu. Na druhej strane čistí satiristi ako Benátčan [[Antonio Vinciguerra]], [[Lodovico Alamanni]] a [[Lodovico Ariosto]] boli najmenej podriadení ostatným pre ich antickú eleganciu štýlu a istú pravdivosť prechádzajúcu do zákernosti, ktorá je obzvlášť zaujímavá, keď básnik hovorí o sebe. V 16. storočí nebolo málo [[didaktika|didaktických]] prác. [[Giovanni Rucellai]] sa vo svojej básni ''Api'' blíži dokonalisti [[Vergílius|Vergília]]. Jeho štýl je jasný a ľahký a na zaujímavosti jeho knihy pridávajú časté zmienky o udalostiach jeho doby. Ale z didaktických prác presahujúcich významom ostatné spomeňme ''Cortigiano'' [[Baldassare Castiglione|Baldassara Castiglioneho]], v ktorom si predstavuje rozhovor v paláci vojvodov z [[Urbino|Urbina]] medzi rytiermi a dámami o tom, čo má byť dar dokonalého dvorana. Táto kniha sa cení ako zobrazenie intelektuálneho a morálneho stavu najvyššej talianskej spoločnosti v prvej polovici 16. storočia. === Román === Zo spisovateľov románov 16. storočia sú dvaja najvýznamnejší [[Anton Francesco Grazzini]] a [[Matteo Bandello]], prvý z nich ako hravý a bizarný a druhý vážny. Nesmieme zabudnúť, že historicky bol Bandello [[dominikán]]sky kňaz a [[biskup]], ale napriek tomu boli jeho romány voľné v téme a často zosmiešňujú inovercov. V čase, kedy bol obdiv kvality štýlu a túžba po klasickej elegancii taká silná ako v 16. storočí, sa prirodzene kládol veľký dôraz na prekladanie gréckych a latinských autorov. Medzi veľmi početné preklady, ktoré sú stále slávne, patrili ''Aeneida'' a ''Idyly Longusa Sofistu'' od [[Annibal Caro|Annibala Cara]]; ako aj preklad [[Ovídius|Ovídiovych]] ''Metamorfóz'' od [[Giovanni Andrea dell Anguillare|Giovanniho Andreu dell Anguillare]], [[Apuleius|Apuleiovho]] "[[Zlatý osol|Zlatého osla]]" od Firenzuola a [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchovych]] ''Životov'' a ''Moralia'' od [[Marcello Adriani|Marcella Adrianiho]]. === Torquato Tasso === {{Hlavný článok|Torquato Tasso}} Historici talianskej literatúry sú na pochybách, či by mal byť [[Torquato Tasso|Tasso]] zaradený do obdobia najväčšieho rozvoja [[Renesancia|renesancie]] alebo tvoriť obdobie sám o sebe, obdobie prechodné medzi týmto a nasledujúcim. Iste je v hlbokom rozpore so storočím, v ktorom žil. Jeho náboženská viera, vážnosť charakteru, hlboká melanchólia v jeho srdci, neustála honba za dokonalosťou, všetko toto ho radí mimo literárnej epochy reprezentovanej [[Machiavelli|Machiavellim]], Ariostom a Bernim. Ako výstižne povedal [[Giosuè Carducci|Carducci]], Tasso je plnoprávnym dedičom [[Dante Alighieri|Danteho Alighieriho]]: verí, a dôvodí svoju vieru filozofiou; miluje, a komentuje svoju lásku učeným štýlom; je umelcom, a píše dialógy učeneckých špekulácií, ktoré by radi boli platonické. Mal iba 18 rokov, keď v roku [[1562]] skúsil [[Epická báseň|epickú poéziu]] a napísal ''Rinaldo'', v ktorom povedal, že skúšal dodržať [[Aristoteles|Aristotelovské]] pravidlá s Ariostovymi obmenami. Potom napísal ''Aminta'', pastiersku drámu nevýslovnej elegancie. Ale práca, ku ktorej dlho obracal svoje myšlienky, bola hrdinská báseň a tá spotrebovala všetky jeho sily. Sám vysvetľuje, aký bol jeho zámer v troch ''Discorsi'', ktoré napísal, kým zostavoval ''Gerusalemme'': vybral si veľký a slávny námet, nie taký staroveký aby už nebol zaujímavý, nie taký nedávny, aby zabránil básnikovi okrášliť ho vymyslenými okolnosťami; mienil ho urobiť prísne podľa pravidiel jednoty činnosti, ktoré odpozoroval v gréckych a latinských básňach, ale s oveľa väčšími obmenami a nádherou epizód, aby v tomto nebol ukrátený o romantickú báseň; a nakoniec ho chcel napísať inteligentným a zdobeným spôsobom. Toto urobil Tasso v ''[[Gerusalemme liberata]]'', ktorého predmetom je oslobodenie pohrebnej komory [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v [[11. storočie|11. storočí]] [[Godfrey z Bouillonu|Godfreyom z Bouillonu]]. Básnik nenasleduje verne všetky historické fakty, ale predkladá ich podstatné príčiny, vnášajúc nadprirodzené intervencie [[Boh]]a a [[satan]]a. ''Gerusalemme liberata'' je najlepšia hrdinská báseň, ktorou sa Taliansko môže pýšiť. Približuje sa klasickej dokonalosti. Jej [[epizóda|epizódy]] sú nadovšetko krásne. Obsahuje hlbokú myšlienku a všetko odráža melanchóliu duše básnika. Čo sa týka štýlu sa však Tasso nepridržiava tak úzkostlivo klasických modelov a nie je možné prehliadnuť nadmerné použitie [[metafora|metafor]], [[antitéza|antitéz]] a nadmernej pýchy; a obzvlášť v tomto smere historici umiestnili Tassa do literárneho obdobia zvaného ''[[Secentismo]]'', a iní, striedmi v kritike, povedali, že preň pripravil cestu. == Obdobie dekadencie-Secentismo == Približne od roku [[1559]] začalo v talianskej literatúre obdobie dekadencie. Španielska nadvláda utláčala a ničila polostrov. Mysle ľudí postupne strácali silu; každý vznešený pokus bol potlačený. Lásku k vlasti už nebolo cítiť, keď vlasť bola otrokom cudzinca. Podozrievaví vládcovia spútali slobodu myslenia a slova; mučili [[Tommaso Campanella|Campanella]], upálili [[Giordano Bruno|Bruna]], vynaložili všetko úsilie, aby vykorenili všetky vznešené presvedčenia, túžby po dobre. [[Cesare Balbo]] hovorí, že ak štastie más pozostáva z mieru bez priemyslu, ak urodzenosť pozostáva v tituloch bez moci, ak princov uspokojí prijatie ich vlády bez skutočnej nezávislosti, bez suverenity, ak spisovatelia a umelci spokojne píšu, maľujú a budujú so súhlasom ich súčasníkov, ale bez uznania nasledovníkov, ak je celý národ jednoducho šťastný bez cti a s pokojným postupom korupcie, potom žiadne obdobie nebolo pre [[Taliansko]] také šťastné ako stoštyridsať rokov od dohody [[Cateau Cambrésis]] do [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]]. Toto obdobie je v histórii talianskej literatúry známe ako ''secentismo''. Jeho spisovatelia zbavení sentimentu, vášne, myšlienok, uchýlení k preháňaniu; skúšali dosiahnuť výsledok každým druhom zanietenia, bombastizmom, najčudnejšími metaforami, v skutočnosti tým, čo sa v umení nazýva [[manierizmus]], [[barokizmus]]. Nevýslovná chudoba predmetu sa snažila skryť pod entuziazmom formy. Zdalo sa, ako by sa spisovatelia predbiehali v tom, kto dokáže najviac zaťažiť svoje umenie samoúčelnými [[metafora]]mi, frázami, veľkoústymi slovami, zanietením, [[hyperbola (literatúra)|hyperbolou]], podivnosťami, všetkým, čo by mohlo upútať pozornosť na vonkajšiu formu a odpútať ju od podstatného prvku myšlienky. Hlavou školy ''secentistov'' bol [[Giambattista Marini]] z Neapola, narodený v roku [[1569]], obzvlášť známy svojou dlhou básňou ''Adone''. Jeho cieľom bolo vzbudiť údiv novotvarmi; preto môžeme v jeho knihách nájsť najextravagantnejšie metafory, najnásilnejšie [[antitéza|antitézy]], najnafúknutejšie prázdne slová. Obzvlášť antitéze pripisoval význam pre dosiahnutie najväčšieho efektu. Niekedy zreťazuje jednu za druhou, takže zaplnia celé stanze bez prerušenia. Achillini z Bologne kráčal v Mariniovych stopách. Bol však menej geniálny a preto boli jeho zvláštnosti extravagantnejšie, čím sa stávali naozaj úplne smiešnymi. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že básnici 17. storočia boli viac-menej infikovaní [[Marinizmus|Marinizmom]]. Preto [[Alessandro Guidi]], hoci sa nesnaží o preháňanie ako jeho majster, je prázdne bombastický, nafúknutý, kým [[Fulvio Testi]] je umelý a zanietený. A predsa Guidi ako aj Testi cítili vplyv iného básnika, [[Gabriello Chiabrera|Gabriella Chiabrera]] narodeného v [[Savona|Savone]] v roku [[1552]]. V ňom nadobudlo secentesimo iný charakter. Ako povedal, bol zaľubený do [[Gréci|Grékov]], vyrábal nové [[Metrum (poézia)|metre]], obzvlášť v imitácii ''[[Pindaros|Pindara]]'', kde sa zaoberal náboženskými, morálnymi, historickými a ľubostnými témami. Nie je ľahké pochopiť, že pindarický štýl poézie [[17. storočie|17. storočia]] nemohol skončiť inak, ako celkom umelý, bez dostatku formy sa ukazuje ako prázdny v predmete a v zbytočnom úsilí skryť prázdnotu sa uchýlil k básnickym ornamentom každého druhu. Tieto zasa sa v ňom stali čerstvým nedostatkom. Napriek tomu značí Chiabrerova škola v dekadencii 17. storočia zlepšenie; a niekedy sa ukazuje, že mal lyrické schopnosti, ktoré by v lepšom literárnom prostredí boli priniesli vynikajúce ovocie. Napríklad, keď spieva o víťazstvách toskánskych galér nad Turkami a pirátmi Stredomoria, vzlieta k veľkým obrazom a zdá sa byť úplne iným básnikom. [[Vicenzo da Filicaja|Filicaja Florentský]] je čiastočne lyrický, obzvlášť v piesňach o [[Viedeň|Viedni]] obliehanej Turkami, čo ho stavia vyššie ako ostatných nad zlo toho času; ale aj v ňom jasne vidíme rečnícku umelosť a samoľúbu falošnosť. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že lyrická poézia [[17. storočie|17. storočia]] trpela rovnakými poruchami, hoci v rozličných stupňoch, čo môžeme zhrnúť ako nedostatok citu a preháňanie vo forme. Neexistovala viera; neexistovala láska; a tak sa umenie stalo cvičením, kratochvíľou, luxusom pre servilných a skorumpovaných. Potom prišla viera, že na obnovenie literatúry stačí zmeniť formu, ako dôsledok toho, že sa zabudlo, že každá reforma musí byť vplyvom zmeny sociálnych a morálnych podmienok. Oslabení vplyvom Anadia v 17. storočí, plní pýchy a [[Antitéza|antitéz]], ľudia povedali – nechajte nás ísť celkom inou cestou, nechajte nás bojovať s nafúknutým štýlom jednoduchosťou. V roku [[1690]] bola ustanovená Akadémia Arkádie. Jej zakladateľmi boli [[Giovan Maria Crescimbeni]] a [[Gian Vincenzo Gravina]]. ''Arkádia'' sa tak volala preto, že jej hlavným cieľom a zámerom bolo imitovať v literatúre jednoduchosť starovekých pastierov, o ktorých sa hovorilo, že v zlatom veku žili v [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]]. Keďže secentisti chybili prílišnou túžbou po novosti, ktorá ich vždy prinútila prekročiť pravdu, tak aj ''arkádisti'' si zaumienili navrátiť sa do pravdivých sfér, vždy spievajúc na pastiersky prosté témy. To zjavne nebolo nič iné ako zámena jednej umelej veci za inú; a tak spadli z bombastickosti do zženštilosti, z [[Hyperbola (literatúra)|hyperboly]] do [[Zdrobnenina|zdrobnenín]], z nafúknutého do príliš rafinovaného. ''Arkádia'' bola reakciou na ''secentismo'', ale reakciou, ktorá, obrátiac smer dovtedajšej epochy, uspela iba v ďalšom ochudobnení literatúry. Básne ''arkádistov'' plnia mnohé zväzky a pozostávajú zo [[sonet]]ov, [[madriga|madríg]], [[canzonet]]ov a [[voľný verš|voľného verša]]. Jedným zo sonetistov, ktorý sa najviac odlišoval bol [[Felice Zappi]]. Z autorov piesní bol najpríkladnejším [[Paolo Rolli]]. [[Innocenzo Frugoni]] bol známejší ako všetci iní, človek plodnej predstavivosti ale plytkého intelektu, ktorého rozťahané verše dnes nikto nečíta. == Obnovenie v 18. storočí == Hoci politické a sociálne podmienky v Taliansku [[17. storočie|17. storočia]] boli také, že sa zdalo, že každý nádych inteligencie, každá iskra slobody boli uhasené, na polostrove sa zjavili symptómy zákona reakcie obnovenia, ktorý do veľkej miery sprevádza udalosti v ľudskej histórii. Niektorí veľkí a nezávislí myslitelia ako [[Bernardino Telesio]], [[Giordano Bruno]], [[Tommaso Campanella]], [[Lucilio Vanini]], ktorí vrátili filozofiu do čerstvých koľají a otvorili cestu vedeckým výdobytkom [[Galileo Galilei|Galilea Galileiho]], veľkého súčasníka [[René Descartes|Descarta]] vo Francúzsku a [[Francis Bacon|Bacona]] v Anglicku. Galileo nebol iba významným vedcom, ale zaujal významné miesto aj v histórii listov. Zdalo sa, že oddaný [[Lodovico Ariosto|Ariostov]] študent do svojej prózy prenášal kvality tohto veľkého básnika, jasnú a vernú slobodu prejavu, nádherné umenie vedieť všetko povedať presne a jasne a zároveň elegantne. Možno je to najlepšia próza akú kedy Taliansko malo; je jasná, ide priamo k veci, je bez rečníckych ozdôb a vulgárnych pokĺznutí, umelecká bez toho, aby taká vyzerala. Iný symptóm obnovy, znak rebelstva proti zlu talianskeho sociálneho života, prichádza v satire a obzvlášť v tej od [[Salvator Rosa|Salvatora Rosa]] a [[Alessandro Tassoni|Alessandra Tassoniho]]. Salvator Rosa, narodený v roku [[1615]] blízko Neapola, bol maliar, hudobník a básnik. Ako básnik ukázal, že cítil smutný stav jeho krajiny, že s ňou smútil a tento pocit ventiloval (ako povedal iný satirik, [[Giuseppe Giusti]]) v "Generosi rabbuffi". Jeho presviedčanie talianskych básnikov, aby obrátili svoje myšlienky na zbedačenú krajinu ako predmet piesní, krajinu, ktorá trpela pod rukami tyranov, isté pasáže, kde lamentuje nad zženštilosťou talianskych zvykov, silná [[apostrofa]] voči [[Rím]]u, robia Salvatora Rosa predchodcom patriotickej literatúry, ktorá začala obnovu v 18. storočí. Tassoni, dosť výnimočný muž tohto storočia bol Rosovi ešte nadradený. Ukázal nezávislý úsudok v strede všeobecnej servility a jeho ''Secchia Rapita'' ukázala, že bol významným spisovateľom. Je to hrdinská komická báseň, ktorá je zároveň epos aj osobnostná satira. Bol dosť drzý na to, aby zaútočil na Španielov vo svojej ''Filippiche'', kde naliehal na vodcu [[Karol Emanuel Savojský|Karla Emanuela Savojského]], aby pokračoval vo vojne proti nim. Potom, ako sa z väčšej časti oslobodilo od španielskej nadvlády v [[18. storočie|18. storočí]], nové politické podmienky Talianska sa začali zlepšovať. Proklamátormi tohto zlepšenia, ktoré sa ukázalo v mnohých občianskych reformách, boli [[Jozef II.]], [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] a Karol I. Títo princovia svoju prácu odkopírovali od filozofov, ktorí zasa pocítili vplyv všeobecného ideového hnutia, ktoré potichu pracovalo v mnohých častiach Európy, a ktoré bolo reprezentované francúzskymi [[encyklopedista (Diderotova Encyklopédia)|encyklopedistami]]. [[Giambattista Vico]] bol jedným z predstaviteľov prebudenia historického povedomia v Taliansku. V svojej ''Scienza nuova'' sa podrobil skúmaniu zákonov riadiacich vývoj ľudskej rasy a udalostí. Od psychologickej štúdie človeka túžil odvodiť ''comune natura delle nazioni'', t. j. všeobecné historické zákony alebo zákony, podľa ktorých civlizácie rastú, prekvitajú a padajú. V rovnakom duchu, ktorý rozhýbal Vicove filozofické výskumy, sa zrodil odlišný druh výskumu – zdrojov talianskej občianskej a literárnej histórie. [[Lodovico Antonio Muratori]] potom, ako zozbieral jednu celú kroniku (''Rerum Italicarum scripteres'') zápiskov, biografií, listov a denníkov talianskej histórie od roku 500 do 1500, potom, ako prediskutoval najzáhadnejšie historické otázky v ''Antiquitates Italicae inedii aevi'', napísal ''Annali d Italia'', kde detailne rozpisoval fakty odvodené z autentických zdrojov. Muratoriho partnermi v jeho hsitorických výskumoch boli [[Scipione Maffei]] z [[Verona|Verony]] a [[Apostolo Zeno]] z Benátok. Prvý z nich vo svojom ''Verona ilustrata'' zanechal nielen poklad učenia, ale aj vynikajúci exemplár historickej písomnosti. Druhý z nich pridal mnoho k erudícii literárnej histórie, vo svojich ''Dissertazioni Vossiane'' a in poznámkach k ''Biblioteca dell eloquenza italiana'' monsignora [[Giusto Fontanini|Giusta Fontaniniho]]. [[Girolamo Tiraboschi]] a gróf [[Giovanni Maria Mazzuchelli]] z [[Brescia|Brescie]] sa oddali literárnej histórii. Kým duch doby viedol ľudí k skúmaniu historických zdrojov, viedol ich tiež k skúmaniu mechanizmov a sociálnych zákonov. [[Francesco Galiani]] písal o mene; [[Gaetano Filangieri]] napísal ''Scienza della legislazione''. [[Cesare Beccaria]], v jeho ''treatise dei delitti e delle pene'', prispel k reforme trestného práva a presadzoval zrušenie [[mučenie|mučenia]]. Muž, ktorý nadovšetko stelesňuje obnovu literatúry v 18. storočí je [[Giuseppe Parini]]. Narodil sa v [[Lombardsko|lombardskej]] dedinke v roku [[1729]], bol vzdelaný predovšetkým v [[Miláno|Miláne]] a ako mladík bol známy medzi ''arkádskymi'' básnikmi pod menom „Darisbo Elidonio“. Aj ako arkádčan však Parini vykazoval známky odlišné od bežného typu. V zbierke básní, ktorú publikoval v dvadsiatich troch rokoch pod pseudonymom „Ripano Eupilino“, sú pastierske [[Sonet|sonety]], v ktorých ukazuje, že mal schopnosť vybrať scény z reálneho života a aj [[Satira|satirické]] časti, v ktorých vykazuje do istej miery drzú opozíciu dobe. Tieto básne sú možno založené na pozostatkoch Berniho, ale určite indikujú rozhodné odhodlanie hrubo porušovať všetky literárne konvencie, ktoré autora obklopovali. To však bolo iba začiatkom boja. Parini žil v časoch veľkej sociálnej krízy. Urodzení a bohatí sa všetci oddávali komfortu a prihlúplej zdvorilosti, trávili svoje životy smiešnymi kratochvíľami alebo nehanebným sebaukájaním, mrhali sebou na nemorálne "cicisbeismo" a ponúkali najbiednejší obraz slabosti mysle a charakteru. Boli to sociálne podmienky, proti čomu smerovali Pariniho múzy. Už pri vylepšovaní básní zo svojej mladosti sa ukázal ako inovátor svojich textov, naraz odmietajúci ''petrarchizmus'', ''[[secentesimo]]'' aj ''arkádiu'', tri choroby, ktoré oslabovali talianske umenie v predchádzajúcich storočiach, a vyberal si témy zo skutočného života, ktoré by mohli pomôcť viesť jeho súčasníkov. Už v ''Odi'' počuť satirický tón. Ale silne sa prejavil až v básni ''Del giorno'', v ktorej si predstavuje, že vyučuje mladého milánskeho [[patricij]]a všetkým zvykom a spôsobom galantného života; odhalí všetky jeho smiešne frivolnosti a s jemnou iróniou demaskuje zbytočnosti aristokratických zvykov. Rozdeliac deň do štyroch častí – ''Mattino'', ''Mezzogiorno'', ''Vespero'' a ''Notte'' – opisuje kratochvíle každej z nich, a tak kniha nadobúda historickú hodnotu najväčšieho významu. Parini satirizujúci svoju dobu sa vrátil k pravde a konečne prinútil umenie slúžiť účelu občianskeho moralizovania. Ako umelec sa vracia priamo ku klasickým formám, pokúšajúc sa imitovať [[Vergílius|Vergília]] a [[Dante Alighieri|Danteho]] otvoril cestu dobrej škole, ktorú čoskoro uvidíme vznikať, školu umelcov ako [[Vittorio Alfieri]], [[Ugo Foscolo]] and [[Vincenzo Monti]]. Ako umelecké dielo je ''Giorno'' nádherné sokratickou zručnosťou, s ktorou neustále udržiava jemnú iróniu, vďaka ktorej sa zdá, že chváli to, čo v podstate viní. Verš má nové harmónie; niekedy je trochu tvrdý a lámaný, nie bez zámeru, ale ako protest proti ''arkádskej'' monotónnosti. Celkovo plynie majestátne, ale bez Frugónskej monotónnosti ohlušujúcej ucho, ktorá necháva srdce chladným. Satira [[Gasparo Gozzi|Gaspara Gozziho]] bola menej povznesená, ale smerovala rovnakým smerom ako Pariniho. Vo svojom ''Osservatore'', niečo ako ''Spectator'' [[Joseph Addison|Josepha Addisona]], vo svojej ''Gazzetta veneta'' a v ''Mondo morale'' pomocou [[Alegória|alegórie]] a novotvarov kára zlá jemným dotykom štýlom pripomínajúcim Luciana. Je hladký a ľahký, ale to mu nebráni ísť priamo k cieľu, ktorým je poukázať na poruchy spoločnosti a napraviť ich. Gozziho próza je veľmi plynulá a živá. Chybuje iba prílišnou zanietenosťou, čím imituje spisovateľov [[14. storočie|14. storočia]]. Iným [[Satira|satirickým]] spisovateľom prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] je [[Giuseppe Baretti]] z [[Turín]]a. V denníku zvanom ''Frusta letteraria'' sa podujal neľutostne bičovať práce, ktoré boli dovtedy publikované v [[Taliansko|Taliansku]]. Mnoho sa naučil cestovaním; a obzvlášť jeho dlhý pobyt v Anglicku prispel k nezávislému charakteru jeho mysle a pomohol mu často dobre súdiť ľudí a veci. Je pravda, že jeho odsudky nie sú vždy správne, ale ''Frusta letteraria'' bola prvou knihou nezávislej kritiky cielenej obzvlášť proti ''[[Arkádisti|arkádistom]]'' a pedantom. Všetko smerovalo k zlepšeniu, a charakter reformy bol odhodiť konvenčné, falošné, umelé a vrátiť sa k pravde. Dráma pocítila vplyv doby. [[Apostolo Zeno]] a Metastasio (arkádsky pseudonym [[Pietro Trapassi|Pietra Trapassiho]], rímskeho rodáka) túžili spojiť [[Melodráma|melodrámu]] a rozum. Druhý z nich obzvlášť uspel v pridaní čerstvého výrazu zanieteniu, prirodzeného obratu k dialógu a určitej zaujímavosti v zápletke; a ak by sa nebol uchýlil k neustálej neprirodzenej prílišnej rafinovanosti a neopodstatnenému pátosu a častých [[anachronizmus|anachronizmov]], mohol by byť považovaný za prvého dramatického reformátora 18. storočia. Táto česť patrí Benátčanovi [[Carlo Goldoni|Carlovi Goldonimu]]. Zistil, že komédia bola buď úplnou klasickou imitáciou alebo zavedená do extravagancie, do ''coups de theatre'', najneusporiadanejšej postupnosti nepravdepodobných situácií, alebo inak poňatá komickými hercami, ktorí recitovali impromptu na danú tému, ktorej obrysy sledovali. V tejto starej populárnej forme komédie s maskami [[bláznivý starec|bláznivého starca]] (''pantalone''), doktora, [[harlekýn]]a, Brighella a i. našiel Goldoni najsilnejšie prekážky svojej reformy. Ale nakoniec vyhral, stvoriac komédiu charakteru. Bezpochyby mu pri tom pomohol [[Moliére|Moliérov]] príklad. Goldoniho postavy sú vždy skutočné, ale často mierne povrchné. Študoval charakteristiky, ale neponoril sa do psychologických hĺbok. Vo väčšine jeho výtvorov sa zobrazuje vonkajšok skôr ako vnútro. V tomto stojí až za [[Molière|Moliér]]om. Na druhej strane ho predbieha v živosti dialógu a v zručnosti, s ktorou nachádza dramatické situácie. Goldoni napísal mnoho, v skutočnosti príliš veľa (viac ako stopäťdesiat komédií), a nemal čas opraviť, vyleštiť, zdokonaliť svoje práce, ktoré sú všetky neopracované. Ale čo sa týka komédie charakteru musíme ísť priamo od [[Machiavelli]]ho ''Mandragory'' k nemu. Goldoniho dramatické schopnosti zvláštne zvýrazňuje fakt, že takmer všetky svoje typy berie z [[Benátky|benátskej]] spoločnosti a predsa im je schopný vdýchnuť nevyčerpateľnú rôznosť. Množstvo z jeho komédií je písaných v benátskom [[dialekt]]e a sú to asi tie najlepšie. Myšlienky, ktoré si razili cestu francúzskou spoločnosťou v 18. storočí a potom priniesli [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkú Francúzsku revolúciu]] v roku [[1789]] uviedli taliansku literatúru druhej polovice 18. storočia na zvláštnu cestu. Láska pre ideál a slobodu, túžba po rovnosti, nenávisť k tyranii vrátili taliansku literatúru k národným cieľom, hľadaniu [[klasicizmus|klasicizmu]] s cieľom zlepšiť stav krajiny jej oslobodením od politického a náboženského [[Despotizmus|despotizmu]]. Ale toto všetko bolo spojené s inou tendenciou. Taliani, ktorí chceli politické vykúpenie verili, že to je neoddeliteľné od intelektuáleho obnovenia a zdalo sa im, že je to možné znova dosiahnuť iba znovuzjednotením so starovekým klasicizmom, inými slovami, priblížiť sa starovekým gréckym a latinským spisovateľom. Tým sa zopakovali, čo sa stalo v prvej polovici [[15. storočie|15. storočia]]. [[17. storočie]] môže v skutočnosti byť považované za nový taliansky stredovek bez oceľovej tvrdosti tých čias, ale skorumpovaný, morálne oslabený, preplnený [[Španieli (etnikum)|Španielmi]] a [[Francúzi|Francúzmi]], vek, ktorým sa rušila dovtedajšia civilizácia. Proti tomuto historickému obdobiu bolo treba reakciu, rekonštrukciu krajiny a civilizácie z jej ruín. Už predtým sa vyskytli lastovičky tohto hnutia – s Parinim na ich čele. Teraz je potrebné dielo dokončiť a potrebnú silu treba hľadať v starovekej literatúre dvoch klasických národov. Patriotizmus a klasicizmus vtedy boli dvoma princípmi, ktoré inšpirovali literatúru započatú [[Vittorio Alfieri|Vittoriom Alfierim]]. Uctieval grécku a rímsku myšlienku ľudovej slobody v zbrani – proti tyranom. Témy svojich tragédií z roku [[1803]] čerpal takmer neustále z histórie týchto dvoch národov, robil neustále [[Apostrofa|apostrofy]] voči despotom, nechal svoje staroveké postavy hovoriť ako revolucionárov svojej doby; nerobil si starosti ani nemyslel na pravdivosť charakteru: stačilo mu, že hrdina mal rímske meno, že bolo treba zabiť tyrana a že sloboda na konci triumfovala. Ale ani to Alfieriho neuspokojilo. Pred ním a okolo neho bola ''arkádska'' škola s jej bláznivou výrečnosťou, prázdnou hojnosťou [[Epiteton|epitetov]], s idylizovaním tém bez občianskeho významu vyvolávajúcim nevoľnosť. Voči tomuto všetkému bolo potrebné vyzbrojiť patriotickú múzu. Ak ''arkádisti'' nevynímajúc nenávideného Metastasia riedili svoju poéziu oslabujúcou jemnosťou, ak sa vylievali toľkými slovami, ak stavali také frázy, iba si to žiadalo, aby ich opozícia bola stručná, výrečná, silná, ostrá a zaoberala sa obdivuhodným na rozdiel od nízkeho a idylického. Tým sme vyjadrili dobro a zlo Alfieriho. Túžil po politickej reforme pomocou listov; zachránil literatúru od arkádistických prázdností, viedol ju k národnostnému; vyzbrojil sa patriotizmom a klasicizmom aby vyhnal rúhačov z chrámu umenia. Ale v podstate bol skôr patriotom ako umelcom. V každom prípade, výsledky nového literárneho hnutia boli početné. [[Ugo Foscolo]] bol horlivý patriot, ktorý priviedol k životu teplo najnespútanejšej vášne a do svojho umenia skôr rečnícke spôsoby, ale vždy inšpirované klasickými modelmi. ''Lettere di Jacopo Ortis'', inšpirované [[Goethe]]ho [[Werther]]om, je ľubostný príbeh s prímesou patriotizmu; sú násilným protestom proti [[Zmluva z Campo Formio|zmluve z Campo Formio]] a výlev Foscolovho vlastného srdca o jeho nešťastnej afére. Jeho vášne boli náhle a divé; skončili sa tak nečakane ako sa začali; boli víchricou, ktorá sa skončila za štvrťhodinu. Jednej z týchto vášní ďakuje za existenciu aj ''Ortis'', a je asi najlepším a najvernejším z jeho diel. Aj v ňom je občas pompézny a rečnícky, ale vždy oveľa menej ako napríklad v ''Dell origine e dell ufficio della letteratura''. Celkovo je Foscolova próza nafúknutá a zanietená a odráža charakter muža, ktorý sa vždy pokúšal stať, dokonca aj pred sebou samým, v dramatických situáciách. Toto bolo skutočne dôsledkom Napoleonskej epochy; všetko bežné, jednoduché a prirodzné naháňalo hrôzu; všetko muselo byť podľa modelu hrdinu, na ktorého s údivom hľadel celý svet; všetko muselo zaujať hrdinskú formu. Vo Foscolovi je táto snaha nadmerná; a nie zriedka sa stalo, že v túžbe hrať sa na hrdinu sa ten výnimočný muž, malý Napoleon dámskych spální stal falošným a zlým vo svojom umení, zlým vo svojom živote. V ''Sepolcri'', jeho najlepšej básni, bol podnecovaný vznešenými pocitmi a umenie veršovania je majstrovské. Asi vďaka tomuto majstrovstvu vďačí ''Sepolcri'' za všetko, čo je na nej obdivuhodné. Sú v nej najčudnejšie pasáže, čo sa týka ich zmyslu, akoby si autor sám nesformuloval jasnú myšlienku. Nechal neúplné celé tri hymny na Graces, v ktorých spieval o kráse ako zdroji dobrých spôsobov, všetkých kvalít a šťastia. Tu zasa najviac vzbudzuje obdiv harmónia a ľahké veršovanie. Medzi jeho prozaickými prácami zaujíma výsostné postavenie jeho prekladu [[A Sentimental Journey Through France and Italy|Sentimental Journey]] [[Laurence Sterne|Laurenca Sterna]], spisovateľa, vďaka ktorému človek môže ľahko pochopiť, ako ním bol Foscolo hlboko nadšený. Odišiel do exilu do [[Anglicko|Anglicka]] a tam aj zomrel. Napísal pre anglických čitateľov niektoré [[esej]]e o Petrarcovi, o textoch [[Dekameron]]u a o Dantem, ktoré sú významné pre dobu, v ktorej boli napísané a je možné povedať, že začal v taliansku nový druh literárnej kritiky. Foscolo je stále veľmi obdivovaný a nie je to bez dôvodu. Jeho diela vzbudzujú lásku po domove a ľudia, ktorí začali revolúciu v roku [[1848]] boli zväčša odrastení na ňom. Ak sa vo Foscolovi zjednotil patriotizmus a klasicizmus a takmer vytvorili jednu vášeň, nie je to možné povedať o [[Vincenzo Monti|Vincenzovi Montim]], v ktorom absolútne prevládal umelec. A predsa bol Monti tiež patriotom, ale svojím vlastným spôsobom. Panovala nad ním nejedna hlboká vášeň, skôr je možné povedať, že jeho charakteristikou je nemennosť jeho vášní, ale každá z nich bola novou formou patriotizmu, ktorá zaujala miesto starej. Videl nebezpečenstvo svojej krajiny vo Francúzskej revolúcii a napísal ''Pellegrino apostolico'', ''Bassviliiana'' a''Feroniade''; Napoleonove víťazstvá ho primäli napísať ''Pronreteo'' a ''Musagonia''; v jeho ''Fanatismo'' a ''Superstizione'' útočí na pápežstvo; následne ospevuje Rakúšanov. Tak každá veľká udalosť zmenila jeho myslenie s neuveriteľnou priehľadnosťou, ktorú však ľahko vysvetliť. Monti bol nadovšetko umelec; jeho umenie bolo skutočné, jeho jediná nemenná vášeň; všetko ostatné v ňom bolo premenlivé. Predstavivosť bola jeho tyranom a pod jej vplyvom nemal čas zdôvodňovať a vidieť biedny aspekt svojich zmien politického postoja. Bolo to diktátorské božstvo, ktoré mu vládlo a pod jej diktátom písal. Pius VI., Napoleon, Francis II. boli preňho iba pomíjajúcimi tieňmi, ktorým ťažko venoval pozornosť hodinu; to, čo pretrváva, čo je preňho večné je samotné umenie. Bolo nespravodlivé obviniť Montiho z povrchnosti. Ak povieme, že príroda urobila básnika bohatého a človeka chudobného tým, že mu dala iba jedinú schopnosť, budeme hovoriť pravdu. Ale básnik bol skutočne bohatý. Hoci vedel málo z [[Gréčtina|gréčtiny]], podarilo sa mu urobiť prekad ''Iliady'', ktorý je významný svojim homérskym poňatím a v jeho ''Bassvilliana'' stojí na úrovni Danteho. V ňom klasická poézia ožila v celej svojej kvetnatej veľkosti. Monti sa narodil v roku [[1754]], Foscolo v roku [[1778]]; o štyri roky neskôr sa narodil ďalší poet rovnakej školy, Giambattista NI 1, Niccolini. V literatúre bol klasicista; v politike [[Ghibellin]]e, zriedkavá výnimka v [[Guelf|Guelfovskej]] Florencii, jeho rodisku. Jeho spôsob písania pripomínajúci prekladanie, možno povedať imitovanie [[Aeschylus|Aeschyla]], ako aj napísanie ''Discorsi sulla tragedia greca'', a o udivujúcom Michelangelovi Nicoolini ukazoval svoju nadšenú oddanosť starovekej literatúre. V jeho tragédiách sa oslobodil od nadmernej tuhosti Afieriho a sčasti sa priblížil anglickým a nemeckým tragickým autorom. Takmer vždy si vybral politickú tému túžiac udržať pri živote v jeho spolupatriotoch lásku po slobode. Tými sú ''Nabucco'', ''Antonio Foscarini'', ''Giovanni da Procida'', ''Lodovico il Moro'', a i. Zaútočil na pápežský Rím v ''[[Arnaldo da Brescia]]'', dlhom a tragickom diele nevhodnom pre javisko a epickom skôr ako dramatickom. Niccoliniho tagédie ukazujú bohatý lyrický prameň skôr ako dramatického génia. V každom prípade mu patrí zásluha za bránenie liberálnych myšlienok a za otvorenie novej cesty talianskej tragédii. Literárne obdobie, ktorým sa zaoberáme malo troch spisovateľov, ktorí sú príkladom smeru, ktorým sa ujali historické štúdie. Zdá sa zvláštne, že po učenej škole začanej Muratorim by sa tu mal vyskytnúť pohyb späť, ale je jasné, že retrogresia bola zapríčinená vplyvom [[Klasicizmus|klasicizmu]] a patriotizmu, ktoré hoci oživili poéziu, nemohli inak ako pokaziť históriu. [[Carlo Giuseppe Guglielmo Botta|Carlo Botta]] narodený v roku [[1766]] bol svedkom francúzskych ničivých zásahov v Taliansku a diktatúry [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a. Vzrušený týmto ponížením napísal históriu Talianska od roku [[1789]] do [[1814]]; a neskôr pokračoval v Guicciardiniho „Histórii“ vdo roku [[1789]]. Písal štýlom latinských autorov, pokúšal sa imitovať [[Lívius|Lívia]]. Písal dlhé a ťažké pasáže štýlom, ktorý sa snažil byť bocacciovský, nestarajúc sa mnoho o to, čo tvorí dôležitú historický materiál, jeho jediným zámerom bolo použiť svoju akademickú prózu v prospech svojej vlasti. Botta chcel byť klasický štýlom, ktorý už klasický nemohol byť a preto úplne zlyhal v splnení svojho literárneho cieľa. Preto je možné ho chváliť iba za vznešené a patriotické úmysly. Nie tak zlými ako uvedené dve histórie Talianska je ''Guerra dell indipendenza americana''. Bottovi sa blíži [[Pietro Colletta]], Neapolčan narodený deväť rokov po ňom. Aj on mal vo svojej ''Storia del reame di Napoli dal 1734 al 1825'' úmysel brániť nezávislosť a slobodu Talianska štýlom požičaným od [[Tacitus|Tacita]]; a uspel lepšie ako Botta. Píše rýchlym, stručným, nervóznym štýlom, ktorý robí čítanie knihy pútavým. Ale hovorí sa, že [[Pietro Giordani]] a [[Gino Capponi]] ju pre neho opravovali. [[Lazzaro Papi]] z Luccy, autor ''Commentari della rivaluzione francese dal 1789 al 1814'' sa celkovo nelíšil od Botta či Colletta. Tiež bol historikov v klasickom štýle a témou sa zaoberá v patriotickom duchu; ale bol umelcom, ktorý prekonáva spomenutých dvoch. Na prvý pohľad sa zdá, že kým zúrili pálčivé politické vášne a muži najjasnejšieho génia novej klasickej a patriotickej školy boli puritánmi, by mohla povstať otázka [[puritánstvo|puritánstva]] jazyka. A predsa je možné tento fenomén jednoducho vysvetliť. Puritánstvo je iná forma [[Klasicizmus|klasicizmu]] a [[Patriotizmus|patriotizmu]]. V druhej polovoci [[18. storočie|18. storočia]] bola taliančina obzvlášť plná francúzskych výrazov. Boli veľké nezhody ohľadne vhodnosti a ešte väčšie ohľadne elegancie štýlu. Prózu bolo treba obnoviť pre národnú hrdosť a verilo sa, že to nebolo možné urobiť bez návratu k spisovateľom [[14. storočie|14. storočia]], k ''aurei trecentisti'', ako sa im hovorilo alebo ku klasike talianskej literatúry. Jedným zo zástancov novej školy bol [[Antonio Cesari]] z [[Verona|Verony]], ktorý znova vydával starovekých autorov a znova publikoval vydanie ''Vocabolario della Crusca'' s dodatkami. Napísal dizertáciu ''Sopra lo stato presente della lingua italiana'' a túžil presadiť nadradenosť [[toskánčina|toskánčiny]] a troch veľkých spisovateľov – Danteho, Petrarcu, Boccaccia. V súlade s týmto cieľom napísal niekoľko kníh, pričom si dal námahu kopírovať ''trecentistov'' čo najvernejšie. Ale [[patriotizmus]] v Taliansku mal vždy v sebe niečo domáce; preto tejto toskánskej nadradenosti proklamovanej Cesarim oponovala lombardská škola, ktorá nevedela nič o Toskánsku a s Danteho ''[[De vulgari eloquentia]]'' sa vrátila k myšlienke ''lingua illustre''. Toto bola stará myšlienka, o ktorej široko a vášnivo diskutovali [[Varchi]], [[Muzio]], [[Castelvetro]], [[Speroni]] a iní ''cinquecentisti'' ([[16. storočie]]). Teraz táto otázka znova povstala celkom čerstvá akoby o nej nikto nikdy nebol diskutoval. Na čele [[Lombardská škola|lombardskej školy]] bol Monti a jeho zať – knieža [[Giulio Perticari]]. To dalo Montimu príležitosť napísať ''Pro pasta di alcune correzioni ed aggiunte al vocabolario della Crusca'', v ktorom útočil na Cruscov toskánizmus, ale elegantným a jednoduchým štýlom, fakticky akoby vytvoriť jednu z nakrásnejších próz v talianskej literatúre. Na druhej strane Perticari s veľmi podradeným intelektom zúžil a veľmi zhoršil otázku na dve pojednania''Degli scrittori del Trecento'' a ''Dell amor patrio di Dante'', v ktorých často zakrývajúc alebo meniac fakty iba robí zmätok tak, kde predtým nebol. Medzitým bol však udaný impulz. Debata o jazyku zaujala miesto v mnohých literárnych a politických debatách a zúčastnilo sa jej celé Taliansko – [[Basilio Puoti]] v [[Neapol]]i, [[Paolo Costa]] v [[Romagna|Romagni]], [[Marc Antonio Parenti]] v [[Modena|Modene]], [[Salvatore Betti]] v [[Rím]]e, [[Giovanni Gherardini]] v [[Lombardia|Lombardii]], [[Luigi Fornaciari]] v [[Lucca|Lucce]], [[Vincenzo Nannucci]] vo [[Florencia|Florencii]]. Patriotom, klasicistom a puristom zároveň bol [[Pietro Giordani]] narodený v roku [[1774]]; bol takmer zhrnutím literárneho hnutia tej doby. Jeho celý život bol plný boja za slobodu. Najviac učený gréckymi a latinskými autormi a talianskymi ''trecentisti'', zanechal po sebe iba niekoľko písomností, ale tie sú starostlivo vypracované čo sa týka štýlu a jeho próza bola v jeho dobe považovaná za nádhernú. Dnes sa zdá príliš majestátny, príliš prepracovaný čo sa týka fráz a pýchy, príliš ďaleko od prirodzenosti, príliš umelý. Giordani uzatvára literárnu epochu [[Klasicizmus|klasicistov]]. == Devätnáste storočie a neskôr == [[Súbor:Alessandro Manzoni.jpg|right|thumb|Alessandro Manzoni]] V tomto bode začína súčasné literárne obdobie. Bolo povedané, že jeho prvý impulz bol udaný [[Romantizmus (literatúra)|romantickou]] školou, ktorá mala ako svoj orgán ustanovený ''Conciliatome'' v roku [[1818]] v [[Miláno|Miláne]] a založený na ľuďoch ako [[Silvio Pellico]], [[Lodovico di Breme]], [[Giovile Scalvini]], [[Tommaso Grossi]], [[Giovanni Berchet]], [[Samuele Biava]] a nakoniec [[Alessandro Manzoni]]. Netreba popierať, že všetci spomenutí boli ovplyvnení myšlienkami, ktoré obzvlášť v [[Nemecko|Nemecku]] na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] splodili hnutie zvané ''[[romantizmus]]''{{Bez citácie}}. Ale v Taliansku sa literárna reforma ubrala iným smerom. Bezpochyby na skutočnom čele reformy, alebo aspoň jej najvybranejším mužom, bol [[Alessandro Manzoni]]. Vo svojom liste sformuloval ciele novej školy, povedal, že sa budú pokúšať objaviť a vyjadriť ''Il vero storico'' a ''Il vero morale'' nie len ako zámer, ale ako najširší a večný zdroj krásneho. A je to presne realizmus v umení, čo charakterizuje taliansku literatúru od Manzoniho ďalej. ''Pronfessi Sposi'' je jedna z jeho prác, ktorá ho učinila nesmrteľným. Myšlienka historického románu k nemu nepochybne prišla od [[Walter Scott|Sira Waltera Scotta]], ale uspel v širšej miere ako v písaní historického románu v úzkom zmysle slova; vytvoril veľmi realistické umelecké dielo: romanca sa stráca; nikto sa nestará o zápletku, čo je navyše bez vážnych dôsledkov. Pozornosť je celkom zameraná na silnú objektívnu tvorbu postáv. Od najvýznamnejšieho po najmenšieho sú všetky minimálne veľmi podobné skutočnosti; sú to pred nami stojace živé postavy, bez toho aby mali kvality jednej doby viac ako inej, ale po celý čas s ľudskými kvalitami. Manzoni je schopný odhaliť charakter vo všetkýh jeho súčastiach, zobraziť ho vo všetkých pohľadoch, sledovať jeho jednotlivé fázy. Je schopný zachytiť jeden moment a z tohto momentu nám pomôcť uhádnuť celý zvyšok. Don Abbondio a Renzo sú takí dokonalí ako Azzeccagarhugli a II Sarto. Manzoni sa ponára do najhlbších kútov ľudského srdca a tak vykresľuje najjemnejšie rysy psychologockej reality: v tomto leží jeho veľkosť, ktorá bola prvýkrát rozpoznaná jeho spoločníkom v genialite – [[Goethe]]m. Aj ako básnik mal záblesky génia, obzvlášť v napoleonskej óde ''Il Cinque Maggio'', kde opisuje ľudské vášne, ako v niektorých stanciach Inniho a v refrénoch Adelchiho. Ale je to práve ''Promessi Sposi'' v čom spočíva jeho dnešná sláva. Veľkým poetom doby bol [[Giacomo Leopardi]], narodený trinásť rokov po Manzonim v [[Recanati]] v [[patricij]]skej rodine, zaslepený a nenásytný. Tak sa oboznámil s gréckymi autormi, ktorých potom používal, že grécky spôsob myslenia bol v jeho mysli jasnejší ako latinský či dokonca taliansky. Samota, smútok a domáca tyrania ho pripravili na hlbokú melanchóliu. Z tohto prešiel do úplného náboženského skepticizmu od ktorého hľadal úľavu v umení. Všetko v jeho básňach je obrovské a strašné, sú najagonickejším nárekom modernej literatúry vyjadreným nepredstieranou tichosťou, ktorá nás naraz pozdvihuje aj straší. Ale okrem toho, že bol najväčším básnikom prírody a žiaľu bol aj obdivovateľným spisovateľom prózy. Vo svojej ''Operette morali'' sú dialógy a konverzácie charakteristické chladným a trpkým úsmevom nad ľudskými osudmi, pri ktorých čitateľa mrazí jasnosť štýlu, jednoduchosť jazyka a hlbka poňatia, ktoré sú také, že ho snáď možno považovať za najväčšieho lyrického básnika po Dantem, ale aj za jedného z najdokonalejších prozaických spisovateľov, ktorých talianska literatúra mala. Ako sa presadzoval realizmus v umení, pozitívne metódy kritiky s ním držali krok. Od spôsobov Bottovej a Collettovej histórie sa vrátili k duchu učeneckého výskumu ako vidieť v prácach ako ''Archivio storico italiano'' vo Florencii od [[Giampietro Vieusseux|Giampietra Vieusseux]], ''Storia d'Italia nel medio evo'' od [[Carlo Troya|Carla Troya]], významného spisu od samotného Manzoniho ''Sopra alcuni punti della storia longobardica in Italia'', a veľmi dobrú históriu ''[[Vespri siciliani]]'' od [[Michele Amari]]. Ale popri veľkých umelcoch ako Leopardi a Manzoni, popri učencoch existovala aj v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]] patriotická literatúra. Pozornému pozorovateľovi sa bude zdať, že samotná historická náuka bola inšpirovaná láskou k Taliansku. [[Giampietro Vieusseux]] mal jasný politický cieľ, keď v roku [[1820]] založil mesačník ''Antologia''. A je rovnako dobre známe, že ''Archivio storico italiano'' ([[1842]]) boli v inej forme pokračovaním Antologie, ktorá bola potlačená v roku [[1833]] zásahom [[Rusko|ruskej]] vlády. Florencia bola v tých dňoch azylom všetkých Talianskych [[exil]]antov, a tí sa stretávali a podávali si ruky vo Vieusseuxových izbách, kde prebiehali debaty viac literárne ako politické, ale kde jedna myšlienka živila všetky mysle, myšlienka na [[Taliansko]]. Predchádzajúce literárne hnutie, ktoré prebiehalo súčasne s politickou revolúciou v roku [[1848]], môže byť reprezentované štyrmi spisovateľmi – [[Giuseppe Giusti]], [[Francesco Domenico Guerrazzi]], [[Vincenzo Gioberti]] a [[Cesare Balbo]]. Giusti písal [[epigram]]atické satiry v ľudovom jazyku. Ostrým jazykom bičoval nepriateľov Talianska; jeho spôsob sa zdal byť veľmi originálny, ale v skutočnosti imitoval [[Branger]]a. Bol výrečným politickým spisovateľom, ale druhoradým básnikom. Guerrazzi mal vynikajúcu reputáciu a veľký vplyv, ale jeho historické romány, hoci boli pred rokom 1848 horúčkovito čítané, sú dnes takmer zabudnuté. Gioberti, silný [[polemika|polemický]] spisovateľ mal urodzené srdce a veľkú myseľ; jeho filozofické práce sú dnes prakticky mŕtve, ale ''Primabo morale e civile degli Ibaliani'' pretrvá ako dôležitý dobový dokument a ''Gesuita moderno'' bude žiť ďalej ako najväčšie písomné obvinenie [[Jezuiti|jezuitov]]. Balbo bol vášnivým študentom histórie a zužitočnil históriu pre politiku. Ako Gioberti vo svojom prvom období, aj Balbo bol nadšený myšlienkou občianskeho pápežstva a federácie talianskych štátov ním spravovaných. Jeho ''Sommario della scoria d' Italia'' je vynikajúcim [[epitóm]]om. Po roku [[1850]] sa stala politická literatúra menej dôležitou. Jedným z posledných významných básnikov tohto žánru bol [[Francesco dall'Ongaro]], so svojimi ''Stornelli politici'' (Politickí škorci). Detaily o prácach neskorších spisovateľov možno nájsť v jednotlivých biogafických článkoch a na tomto mieste musí stačiť ich sumár. [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Dominantnou postavou tohto posledného obdobia je však [[Giosuè Carducci]], oponent romantikov a obnoviteľ antických metrov a Spiri, veľký ako básnik, bol len o málo menej významný ako literárny kritik a historik. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Domenico Guoli]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých je možné posledných dvoch považovať za zvláštnych prívržencov Carducciho, zatiaľ, čo iný, [[Giovanni Pascoli]] známy svojimi ''Myricae'' a ''Poemetti'' ako taký iba začínal. [[Enrico Panzacchi]] (narodený v roku [[1842]]) bol srdcom stále romantik. [[Olindo Guerrini]] (písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je hlavným prestaviteľom ''versimo'' v poézii a hoci jeho skoré práce dosiahli ''succes de scandale'', je autorom nie jedného textu neoddeliteľnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú epickí básnici hodní uvedenia. [[Felice Cavallotti]] je autorom prevratného ''Marcia de Leonida''. Ako spisovateľ píšuci dialektom našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioachino Belli]] početných nasledovníkov ako [[Renato Fucini]] ([[Pisa]]), [[Berto Barbarini]] (Verona) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). Medzi ženskými básnikmi dosiahla významnú povesť [[Ada Negri]] s jej socialistickými ''Fatalit'' a ''Tempeste''; a iné ako [[Vittoria Aganoor]], [[A. Brunacci-Brunamonti]] a [[Annie Vivanti]] sú vysoko cenené v rámci Talianska. Medzi dramatikmi reprezentujú starú školu [[Pietro Cossa]] v tragédii, [[Gherardi del Testa]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v komédii. Modernejšie metódy si prisvojili [[Giuseppe Giacosa]] a [[Gerolamo Rovetta]]. V beletrii upadol historický román v nemilosť, hoci [[Emilio de Marchi]] napísal dobré práce tohto žánru. Román intríg vypestovali [[Anton Giulio Barrili]] a [[Salvatore Farina]], psychologický román [[Enrico Annibale Butti]], realistické miestne príbehy [[Giovanni Verga]], mystický filozofický román [[Antonio Fogazzaro]]. [[Edmondo de Amicis]], asi najčítanejší zo všetkých moderných talianskych autorov napísal prijateľnú beletriu, hoci jeho morálne práce a cestopisy sú vo všeobecnosti známejšie. Zo ženských spisovateľov románov sa stali populárnymi [[Matilde Serao]] a [[Grazia Deledda]]. [[Gabriele d’Annunzio]] vytvoril originálne poetické, dramatické a beletristické dielo výnimočnej kvality. Začal s lyrikou, ktorá bola cenená nemenej pre nevýslovnú krásu formy ako pre jej voľnosť a tieto charakteristiky sa znova objavili v dlhej sérii básní, hier a románov. Pozícia D'Annunzia ako muža najširšej literárnej a umeleckej kultúry je nepopierateľná a aj jeho najzarytejší kritici priznávajú jeho zvládnutie taliančiny založené na širokej znalosti talianskej literatúry skorších čias. Ale pri všetkom jeho géniovi, jeho myslenie je nezdravé a jeho pesimizmus deprimujúci; krása jeho práce je krása [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]]. ==Ďalší spisovatelia 19. storočia== [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých dvaja poslední by mohli byť možno nazvaní ako osobití žiaci Carducciho. [[Enrico Panzacchi]] bol srdcom romantik. [[Olindo Guerrini]] (ktorý písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je predstaviteľ [[Verizmus|verizmu]] v poézii a cez jeho skoršie práce dosiahol škandálny úspech, no je autorom mnohých básní skutočnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú osobití epickí básnici. [[Felice Cavallotti]] je autor vzrušujúcej „Marcia de Leonida“. Medzi spisovateľmi píšúcimi v dialekte našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioacchino Belli]] početných nasledovníkov, ku ktorým patria [[Renato Fucini]] (Pisa) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). K ženským poetkám priraďujeme [[Ada Negriová|Adu Negriovú]] s jej socialistickou ''Fatalità et Tempeste'', ktorá dosiahla veľkú popularitu. Ďalšou autorkou je [[Annie Vivantiová|Annie Vivantiová]], ktorá je vysoko uznávaná v Taliansku. Spomedzi dramatikov [[Pietro Cossa]] v [[Tragédia|tragédii]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v [[Komédia|komédii]], predstavujú staré školy. [[Giuseppe Giacosa]] prijal viac moderných metód. Historická romantická fikcia zaznamenala neúspech, v nej však patrí [[Emilio de Marchi]] k dobrým príkladom. Román intríg kultivoval [[Salvatore Farina]]. ==20. storočie== Obdobie avantgárd sa reflektuje v literárnych revue: každá má svoje vlastné odlišné hnutie. [[Iracionalizmus]] autora [[Il Leonardo]] ([[1903]]-[[1907]]), [[Estetizmus|estetizmus]] [[La Voce|La Voceho]] ([[1908]]-[[1916]]), [[futurizmus]] Lacerba ([[1913]]-[[1915]]), [[klasicizmus]] La Rondu ([[1919]]-[[1923]]), [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] Novecenta ([[1926]]-[[1929]]). [[Futurizmus]], ktorý [[Filippo Tommaso Marinetti]] opísal v prvom manifeste v novinách ''[[Le Figaro (Francúzsko)|Le Figaro]]'' [[20. február|20. februára]] [[1909]], je kultúrny prúd najrozvinutejší práve v Taliansku, hlavne pre jeho podporu [[Fašizmus|fašizmu]]. Mnohí autori ako sú D’Annunzio alebo Marinetti zaujímajú rozhodnú pozíciu v prospech [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a nástup [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]]. ===1. pol. 20. storočia=== Obdobie fašizmu poznačilo kultúru aj literatúru v [[Taliansko|Taliansku]]. Viacerí protirežimní autori museli utiecť zatiaľčo iní odvážne pokračovali v ideologickom boji riskujúc svoje životy. [[Fašizmus]] sa stal postupne [[Diktatúra|diktátorským]] režimom, ktorý prevzal kontrolu nad spoločnosťou. Školy, verejné úrady, [[náboženstvo]], [[časopis]]y, [[kino]] a [[rádio]] sa podriadili prísnym kritériám [[Cenzúra|cenzúry]], ktorá bola proti každej forme [[Opozícia (politika)|opozície]]. V rokoch tohto režimu v [[Rím]]e, ktorý bol centrom fašistickej moci, bolo príliš nebezpečné organizovať opozičné hnutie. Vo [[Florencia|Florecii]] sa zoskupili okolo revuí ''Solaria'' ([[1926]]-[[1936]]) a ''Letteratura'' ([[1937]]) spisovatelia viacerých žánrov, ktorí zostavili po prvýkrát autentický literárny taliansky spolok, čím sa predstavili ako členovia odboja proti nekultúrnemu režimu fašistov. Florencia je mesto, kde sa zrodila poézia [[Eugenio Montale|Montaleho]] a romány [[Cesare Pavese|Paveseho]], [[Alberto Moravia|Moraviu]] a [[Carlo Emilio Gadda|Gadda]]. Poézia prvých rokov nového storočia žila vo viacerých avantgardných prúdoch. Prvým z týchto prúdov bol „súmrak“ alebo [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]] s niekedy melancholickou iróniou: autori tohto smeru sú [[Guido Gozzano]], [[Marino Moretti]], [[Sergio Corazzini]]. [[Hermetizmus]], aby rozšíril a pripomenul báseň, používal intenzívnu a temnú reč rušiac tradičné logické prepojenia. Aby sa predstavil básnikmi ako sú [[Mario Luzi]], [[Alfonso Gatto]], [[Vittorio Sereni]], [[Camillo Sbarbaro]], [[Piero Jahier]], [[Eugenio Montale]] a [[Salvatore Quasimodo]] ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1959]]). [[Umberto Saba]] a [[Vincenzo Cardarelli]] majú štýl čistej poetiky. Zatiaľ čo Saba preberá odkazy na [[Francesco Petrarca|Petrarcu]] a klasický štýl, Cardarelli hľadá spôsob tvorby ušľachtilej básne, v ktorej slovo nachádza svoju základnú dôležitosť. Literárna a historická kritika je v tomto obdbí opanovaná [[Benedetto Croce|Benedettom Crocem]], ktorý podporoval korektnú estetickú analýzu, ale niekedy príliš prepojenú so starším kultúrnym dedičstvom. Počas fašizmu sa stal Croce jedným z najdôležitejších antifašistických kritikov, naproti [[Giovanni Gentile|Giovannimu Gentilemu]] (prvý vedecký riaditeľ [[Encyklopédia Treccani|Encyklopédie Treccani]]), ktorý bol intelektuál najviac známy obranou (Mussoliniho) režimu a ktorý skončil zavraždený [[Komunizmus|komunistami]]. [[Antonio Gramsci]], zakladateľ [[Komunistická strana Talianska|Komunistickej strany Talianska]], ktorý bol fašistami uväznený na viac ako desať rokov, rozvíjal [[Socializmus|socialistickú]] kritiku, bol citlivý na menej bohaté triedy a [[Proletár|proletársku]] revolúciu. [[Francesco Flora]], [[Natalino Sapegno]] a [[Luigi Russo]] boli nová generácia kritikov, hlboko ovplyvnených Crocem, ale tiež nadaní analytickým duchom, ktorý je inovatívnejší. [[Luigi Pirandello]] ([[1867]]-[[1936]]) ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1934]]) je jeden z autorov, ktorí najviac ovplyvnili [[román]] a talianske [[Divadlo (umenie)|divadlo]] v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Je to vynálezca teórie [[humor]]u, známy ako „diablik“, ktorý rozoberá každý obraz diela, aby odhalil jeho mechanizmus. Hra humoru má poslanie odstrániť masku osobností a nechať vynoriť skrytú realitu. Pirandellov humorizmus sa prejavuje v románoch, napr. „Nebohý Mathias Pascal, človek a stotisíc“ a tiež v dielach o divadle (Šesť osôb v pátraní autora, Henrich IV), no aj v poviedkach: napísal ich viac ako 240, nachádzajú sa v zbierke „Novelle per un anno“. Štýl Pirandella, ironický a realistický, prispel k vytvoreniu „pirandellovského“ slova, to znamená klasifikáciu kurióznych osobností, podivných, alebo tragikomických a bizarných situácií, ktoré sa udejú nedobrovoľným spôsobom. Pirandello by mohol byť nazvaný ako jeden z prvých spisovateľov používajúcich modernú koncepciu „divadla v divadle“, kde sa predstavenie berie ako téma divadla v divadle. Ak veľa súdobých kritikov nerozumelo jeho poetike, Pirandello je považovaný modernými kritikmi za jedného z talianskych autorov, ktorí najviac ovplyvnili budúcu literatúru. Prípad [[Italo Svevo|Itala Sveva]] (Zenovo svedomie) alebo [[Federigo Tozzi|Federiga Tozziho]] (Tri kríže, Il Podere) sú dva prípady autorov objavených zahraničnými kolegami dosvedčujúcimi izoláciu talianskej literatúry medzi dvoma vojnami, zatlačenú do tieňa prorežimnou kritikou. Svevo zvlášť si získal sústavnú pozornosť v budúcich obdobiach súc objavený írskym autorom [[James Joyce|Jamesom Joycem]] tridsať rokov po Svevovom debute. Iní dôležití autori v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Corrado Alvaro]] (Ľudia v Aspromonte, Vent'anni), [[Dino Buzzati]] (Púšť Tatárov), [[Aldo Palazzeschi]] (Perelove kódy, Sestry Materassiové), [[Giovanni Comisso]] (Vo vetre Adriatického mora, Vojnové dni), [[Riccardo Bacchelli]] (Mlyny v Pô). V [[1929]], mladý [[Alberto Moravia]] napísal román „Ľahostajní“, skromnú kritiku talianskej spoločnosti, pasívnej, krotiacej ideály a zvyknutej na fašistický režim a jeho nespravodlivosť. ===2. polovica 20.storočia=== Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], páde fašizmu, oslobodení a referende v roku [[1946]] bola zrušená monarchia a Taliansko sa stalo republikou. Nasledujúce roky boli obdobím hlbokých politických, sociálnych a kultúrnych zmien. V obnovenej intelektuálnej klíme sa autori mohli začať slobodne vyjadrovať: poézia a román nachádzajú znovu záujem pre sociálne hodnoty. [[Neorealizmus]] vplýva hlavne na román a film. Nová kultúra sa začala [[Ellio Vittorini|Elliom Vittorinim]] v revue ''Politecnico'' a prekladmi zahraničných autorov hlavne amerických, čo bolo v predošlom režime zakázané. Iné dôležité revue boli ''Humanitas'', l''a Nuova Europa, Belfagor,'' [[Il Menabó]]. Ďalším znakom znovuzrodenia talianskej kultúry je vytvorenie mnohých literárnych cien. Najslávnejšie sú „Strega”, „Bancarella”, „Viareggio” a [[Campiello]]. Popri uznávaných autoroch ako sú Gadda, Palazzeschi, Comisso, [[Corrado Alvaro]] sa objavujú noví spisovatelia: [[Alberto Moravia]] (Konformista, Nuda, Ja a on, [[Ignazzio Silone]] (Fontamara), [[Cesare Pavese]] (Krásne leto, Mesiac a ohne), [[Gianna Manziniová|Gianna Manzini]], [[Guido Piovene]], [[Tommaso Landolfi]], [[Mario Soldati]], [[Enrico Emanuelli,]] [[Guglielmo Petroni]], [[Natalia Ginzburgová|Natalia Ginzburg]], [[Vasco Pratolini]], [[Giuseppe Berto]], [[Oreste Del Buono]], [[Enno Flaiano]] (Tempo di uccidere), [[Elsa Moranteová|Elsa Morante]] (Arturov ostrov, Príbeh, Aracoeli). Memoárová literatúra vojnového obdobia je reprezentovaná dielami „Kristus sa zastavil v Eboli“ od [[Carl Levi|Carla Leviho]], "Či je to človek" a "Prímerie" od [[Primo Levi|Prima Leviho]], „Kaputt a pokožka“ od [[Curzio Malaparte|Curzia Malaparteho]], s [[Giovannini Guareschi|Giovanninim Guareschim]] a sériou „Don Camillo“ sa rozvíja "kostýmová" literatúra. Poézia sa búri proti nadmernému [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]] a želá si návrat sociálnych tém. Poeti, ktorí stále spracúvajú spomienky na vojnu a režim počas nej sú hermetisti ako [[Salvatore Quasimodo]] a [[Eugenio Montale]], obaja básnici sú laureáti [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]], alebo klasicisti ako [[Umberto Saba]]. Okolo týchto veľkých poetov sa tvoria rôzne skupiny. Ďalší autori poézie sú [[Giorgio Caproni]], [[Mario Luzi]] a [[Andrea Zanzotto]]. Eugenio Montale (1896-1981) je najdôležitejší taliansky básnik [[20. storočie|20. storočia]]. Svojimi básňami vytvoril poetiku jedinečnú a delikátnu, tvorenú jeho spomienkami, dojmami, emóciami, opismi bez výstrelkov ale suchým štýlom, elegantným, plným života. Jeho hlavné diela sú "Sépiová kosť", „Príležitosti“, „Víchrica a Xénia“. V roku [[1975]] dostal Nobelovu cenu za literatúru. [[50. roky 20. storočia|50. roky]] uzatvárajú dve dôležité diela: prvé je „Strašný pastis z ulice Merles“ od [[Carlo Emilio Gadda|Carla Emilia Gaddu]]. Je to policajný román napísaný jazykom zmiešaným z [[Dialekt|dialektov]] a cudzích [[Idióm|idiómov]] a „Gepard“ od [[Giuseppe Tomasi di Lampedusa|Giuseppe Tomasiho di Lampedusa]], tiež policajný román, ktorý znamená návrat rozprávačského štýlu viac klasického. Talianska neo-avantgarda sa zrodila v [[Palermo|Palerme]] so založením „Group 63“ a zaujala v kultúre silnú pozíciu. Jej najväčším úspechom sú hlavne diela kritiky: „Opera aperta“ od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], „La letteratura come menzogna“ od [[Giorgio Manganelli|Giorgia Manganelliho]], „Ideologia e linguaggio“ od [[Edoardo Sanguineti|Edoarda Sanguinetiho]]. [[60. roky 20. storočia|60. roky]] mali autorov ako je [[Giorgio Bassani]] (Záhrada Finzi Contini), [[Carlo Cassola]] (La ragazza di Bube, Un cuore arido a L’antagonista), [[Lalla Romano]], [[Pietro Chiara]], [[Alberto Bevilacqua]] (La Califfa a Questa specie d'amore), [[Pier Paolo Pasolini]] (Zivot v násilí a Teoréma), [[Leonardo Sciascia]] (Deň sovy, Todo modo a Kontext), [[Maria Bellonciová]] (Lukrécia Borgia. Jej život a jej čas, Súkromné znovuzrodenie). Nové kultúrne kontexty sú priaznivé aj pre kritiku, ktorá už nie je viac len objektom diskusie na univerzitách alebo ľudí z kultúry, ale tiež súkromných učiteľov: literárne eseje od [[Umberto Eco|Umberta Eca]] (Pojednanie o všeobecnej semiotike, Lector in fabula), [[Cesare Segre]] (Le strutture e il tempo), umelecké eseje od Pietra Longhiho (Od Cimabueho po Morandiho), [[Gillo Dorfles]] (Gýč), a hlavne historické eseje od [[Indro Montanelli]]ho s monumentálnou „Históriou Talianska“ (1964-1997). Úspech románu „Generál Della Rovere“, tiež od Montanelliho, je prvá dlhá séria literárnych „chefs-d’œuvre“ napísaná novinármi. Sú to napríklad [[Enzo Biagi]] (Disonora il padre) a [[Oriana Fallaciová|Oriana Fallaciová]] (List nenarodenému dieťaťu, Človek: Insciallah), najznámejšia talianska novinárka modernej doby. [[Italo Calvino]] ([[1926]]-[[1985]]) je v tomto období najreprezentatívnejší autor. Tento viacstranný autor sa nedá klasifikovať do určitého hnutia alebo do avantgardy, pretože prechádza naprieč žánrami 20. storočia, od [[Neorealizmus (filozofia)|neorealizmu]] (Chodník cez pavúčie hniezda) po [[postmodernizmus]] (Keď cez zimnú noc cestovateľ). Jeho poetika je v centre fantastických aj realistických tém. Je v nich vzbura proti úlohám a spoločenským stereotypom (Le Baron perché), pozornosť ľudovej literatúre v zbierke „Talianske rozprávky“, experimentovanie s novými rozprávačskými štýlmi tiež s pomocou ilustrácií (Zámok skrížených osudov, kde sa osobnosti rozprávajú pomocou hracích kariet). Calvino bol tiež veľký literárny esejista (Americké lekcie, Prečo čítať klasikov) a sociálne témy (La speculazione edilizia) a jeden z prvých talianskych spisovateľov, ktorí sa s úspechom umiestnili vo svetovej literatúre. ==Súčasná talianska literatúra - 21. storočie== Talianska literatúra [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] až dodnes je reprezentovaná hlavne prózou, kde dominuje rozprávanie a kritika, takisto divadlom (významný je [[Dario Fo]], ocenený Nobelovou cenou v [[1997]]) a poéziou majúcou tiež vplyvnú úlohu. Generácia [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]], čo je spoločnosť autorov narodených medzi [[1931]] až [[1940]] zahŕňa veľmi známych spisovateľov ako sú [[Umberto Eco]] ([[Meno ruže]], [[Foucaultovo kyvadlo]], [[Baudolino (román)|Baudolino]], [[Pražský cintorín (kniha)|Pražský cintorín]]), [[Dacia Marainiová]] (Vek choroby, Isolina, Buio), [[Vincenzo Consolo]], [[Giani Celati]], [[Gesualdo Bufalino]], [[Fulvio Tommizza]] a básnici ako sú [[Edoardo Sanguinetti]], [[Giovanni Raboni]] a [[Alda Meriniová]] (Vuoto d’amore). Triumf u kritiky a publika za román [[Meno ruže]] (1980) mal mimoriadny vplyv na taliansku kultúru, ktorá sa týmto dostala do centra pozornosti európskej a svetovej literatúry. K ďalším moderným autorom možno priradiť: [[Francesca Durantiová]], [[Antonio Tabucchi]] (Indické nokturno, Pereira sa domnieva) [[Daniele Del Giudice]], [[Rosetta Loyová]], [[Marta Morazzoniová]], [[Aldo Busi]], [[Pier Vittorio Tondelli]], [[Antonio Debenedetti]], [[Giorgio Montefoschi]], [[Andrea De Carlo]], [[Marco Lodoli]], [[Roberto Pazzi]], [[Paola Capriolová]], [[Giorgio Pressburger]], [[Mario Fortunato]], [[Sandro Veronesi]] (Chaos calme), [[Edoardo Albinati]], [[Andrea Camilleri]] (séria Commissaire Montalbano), [[Erri De Luca]] (Montedidio, Váha motýľa, Ryby nezatvárajú oči). Popri dospelejších spisovateľoch sa ukazuje nová generácia rozprávačov, ktorá mala už veľký úspech so svojimi dielami, ako sú: [[Alessandro Baricco]] (Zámky hnevu, Novecento : Pianiste, Océan mer), [[Susanna Tamarová|Susanna Tamaro]] (Per voce sola, Va' dove ti porta il cuore), [[Margaret Mazzantiniová|Margaret Mazzantini]] (Non ti muovere, Mare al mattino), [[Niccolo Ammaniti]] (Nemám strach, Ako chce Boh, Anna), [[Roberto Saviano]] (Gomorra), [[Paolo Giordano]] ([[Samota prvočísel]]) a [[Elena Ferranteová|Elena Ferrante]] (Zázračná priateľka, Nové meno). ===Prehľad ďalších talianskych autorov súčasnosti=== {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Nuto Revelli]] ([[1909]]-[[2004]]), * [[Mario Luzi]], [[Rodolfo Wilcock]] ([[1919]] -[[1978]]), * [[Dacia Marainiová]] ([[1936]]-), * [[Rosetta Loyová]] ([[1931]]-), * [[Giuliana Morandiniová]] ([[1938]]-) * [[Bianca Maria Frabottaová]] ([[1946]]-), * [[Elisabetta Rasyová]] ([[1947]]-), * [[Patrizia Cavalliová]] ([[1947]]-), * [[Stefano Benni]] ([[1947]]-), * [[Ippolita Avalliová]] ([[1949]]-), * [[Giuseppe Montesano]] ([[1959]]-), * [[Marta Morazzoniová]] ([[1950]]-), * [[Mariangela Gualteri]] ([[1951]]-), * [[Milo de Angelis]] ([[1951]]-), * [[Mario Santagostini]] (1951-), {{col-break}} * [[Silvia Bréová]] ([[1953]]-), * [[Patrizia Valdugaová]] ([[1953]]-), * [[Gianni d'Elia]] ([[1953]]-), * [[Valerio Magrelli]] ([[1957]]-), * [[Gabriele Frasca]] ([[1957]]-), * [[Massimo Bocchiola]] ([[1958]]-), * [[Antonella Aneddaová]] (1958-), * [[Tommaso Ottonieri]] (1958-), * [[Mauro Ferrari]] ([[1959]]-), * [[Gian Mario Villalta]] (1959-), * [[Stefano Dal Bianco]] ([[1961]]-), * [[Paola Capriolová]] ([[1962]]-), * [[Vito M. Bonito]] ([[1963]]-), * [[Paolo Febbraro]] ([[1965]]-), * [[Gianluigi Ricuperati]] ([[1977]]-) * Projekt Luther Blissett, pseudonym undergroundového kolektívu, [[1994]]-[[2000]] * Kolektív Wu Ming, od [[2000]] {{col-end}} ==Bibliografia== <!-- Quattrocento; Flamini, Il Cinquecento; Belloni, Il Seicento; oncari, Il Settecento; Mazzoni, L' Ottocento. Each volume has a full bibliography.--> * Dôležitými sú nemecké práce od Wilse a Percopo (ilustrované; Leipzig, 1899), a [[Tommaso Casini]] (in Grober's Grundr. der rom. Phil., Strassburg, 18961899). Anglofónnych študentov odkazujeme na [[John Addington Symonds|Symondsovu]] ''Renaissance in Italy'' (obzvlášť, ale nie výlučne zväzky. iv. a v.; nové vyd., London, 1902), a R. Garnettovu ''History of Italian Literature'' (London, 1898). * AA.VV., ''Antologia della poesia italiana'', ed. C. Segre and C. Ossola. Torino, Einaudi, 1997 * Giudice, A., Bruni, G., ''Problemi e scrittori della letteratura italiana''. Torino, 1973 * Bruni F., ''Testi e documenti''. Torino, UTET, 1984 * Bruni, F. ''L'Italiano nelle regioni''. Torino, UTET, 1997 * [[Alfred Bougeault]], Histoire des littératures étrangères, vol. 3, éd. Plon, Paris, [[1876]] * [[Christian Bec]] (dir.), Précis de littérature italienne, Presses universitaires de France, Paris, [[1982]], 434 p. (ISBN 2-13-037014-4) * [[Céline Frigauová]] a [[Pauline Kipferová]], La Littérature italienne du xiiie siècle à nos jours, Pocket, coll. « Langues pour tous », [[2006]]. * [[Francesco de Sanctis]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Rizzoli, [[1997]] [1870] * [[Francesco Flora]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[1958]] [1940] * [[Benedetto Croce]], La letteratura italiana per saggi storicamente disposti, Bari, Laterza, [[1960]] [1956] * [[Natalino Sapegno]], Disegno storico della letteratura italiana, Florencia, La Nuova Italia, [[1973]] [1947] * [[Ernesto Bignami]], L'Esame d'italiano per le scuole superiori (3 voll.), Miláno, Edizioni Bignami, [[2006]] [1931] * [[Giulio Ferroni]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[2006]] * [[Claude Bouheret]], Atlas littéraire des pays d'Europe centrale et orientale, [[2009]], éditions Noir sur Blanc, (ISBN 978-2-88250-225-4) == Externé odkazy == * [http://www.storiadellaletteratura.it/ www.StoriaDellaLetteratura.it] Storia della letteratura italiana, di Antonio Piromalli * Kompletný zoznam prekladov diel modernej talianskej literatúry ([[1900]]-[[2014]]): http://chroniquesitaliennes.univ-paris3.fr/PDF/66-67/TRAD2000ed.pdf [archive] == Pozri aj == * [[Sicílska škola]] * [[Dolce stil novo]] * [[Zoznam talianskych spisovateľov]] * [[Ľudová latinčina]] * [[Lombardská literatúra]] == Nobelove ceny == * [[1906]] – [[Giosuè Carducci]] * [[1926]] – [[Grazia Deledda]] * [[1934]] – [[Luigi Pirandello]] * [[1959]] – [[Salvatore Quasimodo]] * [[1975]] – [[Eugenio Montale]] * [[1997]] – [[Dario Fo]] ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{Portál|Literatúra|Literárny|Taliansko|Taliansky}} * {{Preklad|jazyk=fr|článok=Littérature italienne|revízia=164193454}} * dielo historika a štátnika : GUICCIARDINI, Francesco. [http://digitalna.kniznica.info/s/WJvRJ2OxCx ''La Historia d'Italia : Nuouamente con somma diligenza ristampata, et da molti errori ricorretta. Con l'aggiunta de' sommarii à libro per libro et con le annotationi in margine delle cose piu notabili fatte dal reuerendo padre Remigio Fiorentino. Oue s'è messa ancora una copiosissima Tauola per maggior commodità de' Lettori.''] Venezia : Appresso Nicolò Beuilacqua, 1563. 990 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] [[Kategória:Literatúra v talianskom jazyku| ]] [[Kategória:Literatúra v Taliansku]] 3w69cioza35a8e1tdsmgmrp59460n8n 8233042 8233040 2026-06-14T05:54:32Z Scholastikos 174170 8233042 wikitext text/x-wiki <!-- Treba skontrolovať preklady niektorých termínov, napr. romance, provincial, ako aj mená --> <!-- Faktické chyby opravte aj v originálnom článku --> '''Talianska literatúra''' je literatúra písaná v [[taliančina|taliančine]] hlavne na území [[Taliansko|Talianska]]. Rovnako do nej zaraďujeme literatúru písanú [[Taliani|Talianmi]] alebo literatúru napísanú v iných jazykoch, ktoré sa používajú v Taliansku, často v jazykoch, ktoré sú úzko späté s modernou taliančinou. [[Súbor:36 Italians.png|náhľad|vpravo|36 talianskych autorov]] == Pôvod == [[Súbor:Boethius initial consolation philosophy.jpg|thumb|Iniciála z manuskriptu ''Consolatio philosophae'' – [[Anicius Manlius Severinus Boetius]] vyučuje žiakov]] Na konci [[5. storočie|5. storočia]] vpadli severskí dobyvatelia na územie rozpadávajúceho sa Rímskeho impéria. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] sa rozpadla, ale [[latinovia|latinská]] tradícia sa držala pri živote vďaka [[Cassiodorus|Cassiodoriovi]], [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetiovi]], [[Symachus|Symachovi]]. V [[Ravenna|Ravenne]] vzniklo pod [[Theodorich Veľký|Theodorichom Veľkým]] nové kráľovstvo [[Góti|Gótov]]. Slobodné umenia prekvitali, gótski králi sa obklopovali majstrami [[rétorika|rétoriky]] a [[gramatika|gramatiky]]. V Taliansku zostali niektoré školy [[ateizmus|ateistov]] a v nich vyrástlo niekoľko skutočne výnimočných mužov ako [[Magnus Felix Ennodius]], poet viac pohanský ako kresťanský, [[Arator]], [[Venantius Fortunatus]], [[Venantius Jovannicius]], [[Felix Gramaticus]], [[Peter z Pisy]], [[Paulinus z Aquilei]] a mnoho iných. Taliani nikdy nemali v obľube [[teológia|teologické]] štúdium a tí, ktorí na ňom záviseli, preferovali [[Paríž]] pred Talianskom. Talianov priťahovalo niečo praktickejšie, pozitívnejšie – obzvlášť štúdium [[rímske právo|rímskeho práva]]. To oddialilo neskoršie založenie [[stredovek]]ých [[univerzita|univerzít]] v mestách [[Bologna]], [[Padova]], [[Vicenza]], [[Neapol]], [[Salerno]], [[Modena]] a [[Parma]]; a tie zasa pomáhali šíriť kultúru a pripravovať pôdu pre vývoj novej literatúry v talianskej ľudovej reči. Pretrvávanie klasických tradícií, zanietenie pre pamiatky [[Rím]]a a obzvlášť politické záujmy, ktoré sa prejavili vo vojnách [[Lombardia|lombardských]] komún proti ríši [[Hohenstaufenovci|Hohenstaufenov]], duch inklinujúci viac k praxi ako k teórii – toto všetko malo silný vplyv na osud talianskej literatúry. Zatiaľ čo [[legenda|legendy]], [[príbeh]]y, [[epika|epické]] [[báseň|básne]] a [[satira]] sa objavovali a šírili zo všetkých strán, Taliansku boli tieto [[Žáner (umelecký druh)|žánre]] buď cudzie alebo v nich zohrávali zvláštnu úlohu. Poznáme napríklad čím boli [[Trója|trójske]] tradície v [[stredovek]]u – a mali by sme si myslieť, že v Taliansku – krajine [[rímska ríša|Ríma]], pretrvávajúcej pamiatky [[Aeneas|Aenea]] a [[Vergílius|Vergília]] – by mali byť obzvlášť rozvinuté. Nebolo to však tak. V [[Európa|Európe]] sa objavila zvláštna kniha, nikto presne nevie kedy, ''[[Historia de excidio Troiae]]'' napísaná údajne istým [[Frýgičtina|Frýgom]] [[Darius|Dariom]], očitým svedkom [[Trójska vojna|trójskej vojny]]. V [[stredovek]]u sa stala táto kniha základom mnohých prác. [[Benoît de Sainte-More]] zostavil na jej základe veľmi dlhú [[francúzština|francúzsku]] báseň, ktorá sa zasa stala zdrojom pre iných básnikov ako [[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]]. Teraz k talianskemu [[Fenomén (filozofia)|fenomén]]u – kým [[Benoît de Sainte-More]] napísal svoju báseň vo francúzštine, berúc materiál z latinskej histórie, dvaja nemeckí spisovatelia ([[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]] vytvorili vo svojom jazyku takmer originálne dielo – na druhej strane Talian podľa Benoîta de Sainte-More zostavil v [[latinčina|latinčine]] ''[[Historia destructionis Troiae]]''; bol ním [[Guido delle Colonne]] z [[Messina|Messiny]], jeden z poetov [[Sicílska škola|Sicílskej školy]] píšucich v ľudovom jazyku. Guido bol imitátor [[Provenšals]]; rozumel po francúzsky a aj tak napísal svoju knihu po [[Latinčina|latinsky]], čím zmenil [[trubadúr]]sku romancu na serióznu históriu. Rovnako sa stalo s inými veľkými legendami. [[Legenda (povesť)|Legenda]] o [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]] inšpirovala v Taliansku jeho latinské dvojč, bol ním [[Qualichino z Arezza]]. Celá Európa bola plná [[Kráľ Artuš|Kráľa Artuša]]. Taliani sa uspokojili s prekladom a skrátením francúzskych románov. Dokonca aj náboženské legendy majú v Taliansku iba slabé korene. [[Jacobus de Voragine]]<ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]], str.440, nakladateľstvo Odeon, ISBN 80-207-0206-7</ref> zbierajúc svoje [[Zlatá Legenda|životy svätých]] zostal iba historikom, učencom, takmer kritikom pochybujúcim o veciach, ktoré opisoval. Taliansko nemalo žiadnu z kníh, v ktorých je stredovek tak zvláštne zobrazený, či už v jeho asketickom alebo rytierskom ponímaní. Intelektuálny život v Taliansku sa prejavil v zvláštnej, pozitívnej, takmer vedeckej forme, v štúdiu rímskeho práva, v záznamoch [[Farfa z Marsicana]] a iných, v prekladoch [[Aristoteles|Aristotela]], v učeniach [[Salerno|Salernskej školy]], v cestopise ''[[Milión (cestopis)|Milión]]''o cestách [[Marco Polo|Marca Pola]], v dlhej sérii faktov, ktoré sa zdajú byť oddelené od faktov [[Stredovek|stredoveku]] a na druhej strane zjednotené s klasickým Rímom a [[renesancia|renesanciou]]. [[Latinčina]] v Taliansku mala pretrvávajúci charakter a vývoj nového národného jazyka bol veľmi pomalý, predchádzali mu dve obdobia talianskej literatúry v cudzích jazykoch a francúzštine. Mnohí Taliani ako Marchese [[Alberto Malaspina]] ([[12. storočie]]), [[Maestro Ferrari]] z [[Ferrara|Ferrary]], [[Cigala zo Ženevy]], [[Zorzi z Benátok]], [[Sordello z Mantuy]], [[Buvarello z Bologne]], [[Nicoletto z Turína]] písali básne v jazyku [[Provenšal]] ospevujúc vojnu a lásku. Žili na dvoroch alebo medzi ľuďmi, navykajúc ich na nové zvuky a [[Harmónia|harmónie]]. V tej istej dobe existovala aj iná poézia epického druhu písaná v zmiešanom jazyku založenom na francúzštine ale s tvarmi a slovami z talianskych dialektov, ktoré sa sústavne miešali. Môžeme to pozorovať na hybridných slovách podľa zvukov podľa pravidiel oboch jazykov, francúzske slová s talianskymi koncovkami. Systém [[vokalizácia|vokalizácie]] v slovách blížiaci sa italo-latinskému použitiu, niečo, čo patrí naraz obom jazykom, sťaby pokus o vzájomné preklenutie pri splynutí. Patria sem ''[[Chansons de geste]]'', ''[[Macaire]]'', ''Entre en Espagne'', ktoré napísal [[Niccola z Padovy]], [[Prise de Pampelune]] a iní. Toto všetko predchádzalo príchodu čisto talianskej literatúry. Ako pokračoval boj medzi [[Francúzština|francúzštinou]] a [[Taliančina|taliančinou]], francúzština prehrávala. Znovu sa objavovali hybridné tvary, ale už neprevažovali. V dielach [[Buovo d'Antona]] a [[Rainardo de Lesengrino]] je jasne cítiť benátsky dialekt, hoci jazyk je ovplyvnený francúzskymi tvarmi. Tieto diela, ktoré [[G. I. Ascoli]] nazval ''miste'' (zmiešané), priamo predchádzali čisto taliansku literatúru. Dnes je dokázané, že určitý druh literatúry existoval už pred [[13. storočie|13. storočím]]: ''Ritmo cassinese'', ''Ritmo su Sant'Alessio'', ''Laudes creaturarum'', ''Ritmo Lucchese'', ''Ritmo laurenziano'', ''Ritmo bellunese'' klasifikuje Segre a kolektív ako „Archaické diela“ (Componimenti Arcaici): "tak sa označujú prvé literárne diela v bežnej taliančine, ktoré sa datujú od posledných dekád [[12. storočie|12. storočia]] do skorých dekád [[13. storočie|13.stor.]]" (Segre, [[1997]]). Ale ako poukazuje, táto literatúra nemá zatiaľ jednotné [[štylistika|štylistické]] alebo [[lingvistika|lingvistické]] vlastnosti. Tento raný vývoj však prebiehal na celom polostrove, rozdiel bol iba v predmete umenia. Na severe boli poeti [[Giacomino z Verony]] a [[Bonvecino z Rivy]] obzvlášť nábožní a mali byť ľuďmi recitovaní. Boli písané v [[Dialekt|dialekte]] zmiešanom z milánčiny a benátčiny a ich štýl niesol silné znaky francúzskej opisnej poézie. Môžu sa považovať za súčasť populárnej poézie v širšom zmysle slova. Tento druh [[kompozícia|kompozície]] bol možno povzbudený starým severotalianskym zvykom počúvať na námestiach a pri cestách piesňam [[žonglér]]ov. Tým istým davom, ktoré tešili romantické príbehy a ktoré počúvali príbehy skazenosti [[Macaire]] a nešťastí [[Flores and Blancheflour|Blanziflora]], iný [[žonglér]] spieval o hrôzach ''Babilonia Infernale'' a požehnanosti ''Gerusalemme ecclese'', a speváci nábožnej poézie súťažili v ''[[Chansons de Geste]]''. == Sicílska škola == {{Hlavný článok|Sicílska škola}} Literatúra s uniformnejšími znakmi sa objavuje na juhu Talianska, obzvlášť po roku [[1230]], ktorý označuje začiatok tzv. [[Sicílska škola|sicílskej školy]]. Jej význam je skôr v jazyku (vytvorenie prvej štandardizovanej taliančiny) ako v predmete&nbsp;–&nbsp;piesne o láske z časti tvorené na základe poézie v [[Provensalčina|Provenšal]] importovanej na juh [[Normani|Normanmi]] a [[Svébi|Svévmi]] pod vedením [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Hoci môže vyzerať umelo, táto poézia sa líši od francúzskej v jej poňatí ženy, určite platonickejšom a menej [[erotika|erotickom]], znak, ktorý ďalej rozvíjal [[Dolce stil novo]] neskoršie v 1[[13. storočie|3. storočí]] v [[Bologna|Bologni]] a [[Florencia|Florencii]]. Na rozdiel od talianskych [[trubadúr|trubadúrov]] nie je ani riadok napísaný vo [[Francúzština|francúzštine]]. Namiesto toho sa bežný repertoár rytierskych termínov prispôsobil talianskej [[Fonetika|fonetike]], čím vznikli nové talianske slová. Francúzske prípony ''-iÀre'' a ''-ce'' vytvoria stovky talianskych slov končiacich na ''-iera'' a ''-za'' ako ''riv-iera'', ''costan-za''. Také prípony a predpony si prisvoja [[Dante Alighieri|Dante]] a jeho súčasníci a podajú ich ďalšej generácii talianskych spisovateľov. K tejto "škole" patril [[Enzo]], sardínsky kráľ, [[Pier delle Vigne]], [[Inghilfredi]], Guido a [[Odo delle Colonne]], [[Jacopo d'Aquino]], [[Rugieri Pugliese]], [[Giacomo da Lentini]], [[Arrigo Testa]] a iní. Najznámejšie je ''No m'aggio posto in core'' od Giacoma da Lentiniho, hlavy hnutia, ale aj poézia napísaná samotným Frederikom II. [[Giacomo da Lentini|Giacomovi da Lentinimu]] sa tiež pripisuje vynájdenie [[sonet]]u, formy, ktorú neskôr zdokonalil [[Dante Alighieri|Dante]] a najviac zo všetkých [[Francesco Petrarca|Petrarca]]. Nevýhodou poézie [[Sicílska škola|sicílskej školy]] bola [[cenzúra]] nastolená [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom II.]]: do literatúry nesmela vstúpiť žiadna politická téma. V tomto ohľade bola severná literatúra, stále rozdelená do komún alebo [[mestský štát|mestských štátov]] s pomerne [[demokracia|demokratickou]] vládou schopná poskytovať nové myšlienky, a presne to robil žáner [[sirventés]] a neskôr Danteho [[Božská komédia]]: jeho riadky sú plné invektív voči vtedajším politickým vodcom a dokonca [[pápež]]om. Hoci počas vlády Fridricha (a neskôr [[Manfredi]]ho) prevažovali konvenčné piesne o láske, v ''Contrasto'' (za autora sa považuje [[Cielo d'Alcamo]]) nachádzame zaujímavého reprezentanta spontánnejšej poézie, o ktorej samotní moderní talianski kritici mnoho napísali. Tento ''contrasto'' (rozpor) medzi dvomi milencami v sicílskom dialekte určite netreba považovať za najstaršiu či jedinú báseň populárneho druhu. Bezpochyby patrí do čias vládcu [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] (nie neskôr ako [[1250]]) a je významná ako dôkaz, že existovala populárna poézia nezávislá od literatúry. Dnes sa väčšina kritikov zhoduje na tom, že ''contrasto'' [[Cielo d'Alcamo|Ciela d'Alcamo]] je pravdepodobne učenecké prepracovanie niektorého strateného ľudového rýmu a má najbližšie k druhu literatúry, ktorá zanikla alebo snáď bola pohltená starou sicílskou literatúrou. Jej rozlišovacím znamením je, že mala práve opačné kvality ako poézia básnikov sicílskej školy, hoci sa diskutuje, že jej štýl zrádza hĺbku vedomostí Frederikovej poézie a že poet, ktorý zostáva, ako je vhodné, anonymný, mal možno [[satira|satirický]] úmysel. Je energická vo vyjadrovaní pocitov, zdá sa, že jej zdrojom je skutočný sentiment. Miestami najhrubšia pýcha dáva vedieť, že predmet je populárny. V Cielovom ''Contrasto'' je všetko pôvodné, konvenčnosť tu nemá miesto. Je poznačené južanskou zmyselnosťou. Básne sicílskej školy boli napísané v prvom známom talianskom štandarde. Títo básnici ho vypracovali pod vedením Frederika II. Kombinuje mnohé typické črty sicílčiny, a v menšom, ale nezanedbateľnom rozsahu dialekt [[Puglia|Puglie]] a iné južné dialekty, s mnohými latinskými a francúzskymi slovami. Z [[Dante Alighieri|Danteho]] lignvistických štúdií Sicílskej školy sa vyvinuli jeho štýly ''illustre, cardinale, aulico, curiale'', ktoré neskôr oživil [[Guittone d'Arezzo]] v [[Toskánsko|Toskánsku]]. Prvotná forma týchto básní sa stala týmto prvým štandardom, ale v [[Toskánsko|Toskánsku]] sa vyskytla v mierne zmenenej forme, pretože toskánski prepisovači vnímali päťsamohláskový juhotaliansky systém ako sedemsamohláskový. V dôsledku toho texty, ktoré majú talianski študenti v kompendiu obsahujú verše, ktoré sa navzájom nerýmujú (niekedy sic. -i > -e, -u > -o) a môžu doplatiť na svoj nedostatok popularity u moderných čitateľov. Hoci mnohé z takýchto textov boli obnovené, musíme sa pozerať na takéto vydania ako na pochybné náhrady originálov, ktoré bohužiaľ môžu byť navždy stratené. == Náboženská poézia stredného severu == V [[13. storočie|13. storočí]] sa v Taliansku zrodilo silné náboženské hnutie, ktorého príčinou aj dôsledkom bol vznik dvoch veľkých rádov – svätých [[františkáni|františkánov]] a [[dominikáni|dominikánov]]. O [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]] vznikla [[Legenda (svätí)|legenda]], v ktorej prirodzene prevládajú imaginárne prvky: zázraky a zjavenia svätca, jeho schopnosť rozprávať sa so zvieratami. František nebol iba veľkým mystikom a reformátorom katolíckej cirkvi, je významne moderný priraďovaním morálneho zmyslu prírode. Hoci bol František učencom, bol na hony vzdialený rafinovanej poézii Frederikovho dvora, ale jej veľkoleposť je asi v jej priamosti a úcte. Pripisujú sa mu mnohé básne. Legenda hovorí, že v osemnástom roku jeho pokánia, takmer v extáze, nadiktoval ''Cantico del Sole''. Hoci o tom existujú pochybnosti, táto [[hymna]] sa pripisuje jemu. Je to prvé veľké básnické dielo severného Talianska, napísané veršom význačným samohláskovým rýmom ([[angličtina|angl.]] assonance), slov. [[Asonancia|asonanciou]], básnickým prostriedkom viac rozšíreným v severnej Európe. O ostatných básňach, ktoré boli po dlhú dobu pripisované sv. Františkovi sa dnes vie, že ich nenapísal. Poet, ktorý prezentoval celú silu a šírku svojho náboženského cítenia v [[Umbria|Umbrii]] bol Jacopo dei Benedetti z Todi, známy ako [[Jacopone da Todi]]<ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]],str. 440, nakladateľstvo ODEON,rok 1991 Praha ISBN 80-207-0206-7</ref>. Nielen že bol Jacopone posadnutý [[Mystika|mysticizmom]] [[Sv. František|sv. Františka]], bol tiež silným [[Satira|satirikom]], ktorý neváhal kritizovať [[korupcia|korupciu]] a zástierku Cirkvi zosobnenú [[Bonifác VII.|Bonifácom VII.]], pápežom, ktorý prenasledoval jeho aj Danteho. Jacoponeov príbeh je, že žiaľ náhle úmrtie jeho ženy narušilo jeho mentálne zdravie a potom, ako predal všetok svoj majetok a rozdal chudobným, obliekol si handry a vyžíval sa, keď sa z neho vysmievali, nasledovaný davom, ktorý naňho volal ''Jacopone, Jacopone''. Nie je známe, či to je pravda. Čo vieme je, že intenzívna vášeň musela pohnúť s jeho srdcom a držala nad ním despotickú ruku, vášeň božskej lásky. Pod jej vplyvom Jacopone trpel roky a roky najťažšími utrpeniami, ventilujúc svoje náboženské otrávenie vo svojich básňach. Nie je v ňom prepracované umenie, nie je v ňom ani náznak úmyselnej snahy; je len pocit, ktorý ho absorboval, fascinoval a prenikal ním. Jeho poézia bola v ňom a tryskala na povrch, ani nie tak v slovách ako vo vzlykoch, vzdychoch a nárekoch, ktoré akoby patrili skutočnému [[monománia|monomaniakovi]]. Ale Jacopone bol mystik, ktorý sa zo svojej [[pustovník|pustovníckej]] cely pozeral na svet a obzvlášť sledoval pápežstvo, svojimi slovami stíhajúc [[Celestín V.|Celestína V.]] a [[Bonifác III.|Bonifáca VIII.]] Uvrhli ho do väzenia, spútali reťazami, ale jeho duch sa povzniesol k Bohu a to mu stačilo. Rovnaký pocit, ktorý ho nútil vyliať svoje pocity v extatických piesňach božskej lásky a ponižovať sa, ho prinútil kritizovať tých, ktorí zišli z nebeskej cesty, či boli pápežmi, cirkevnými hodnostármi alebo kňazmi. V Jacoponeovi bola silná originalita a v období počiatkov talianskej literatúry patril k najvýznamnejším spisovateľom. Náboženské hnutie v [[Umbria|Umbrii]] nasledoval ďalší literárny [[fenomén]], fenomén nábožnej [[dráma|drámy]]. V roku [[1258]] starý pustovník [[Raniero Fasani]] opustil jaskyňu, kde žil po mnoho rokov, a zrazu sa objavil v [[Perugia|Perugii]]. Tie časy boli pre Taliansko veľmi smutné. Hádky v mestách, skupiny [[Ghibellin]]ov a [[Guelfi|Guelfov]], pápežské [[Interdikt|interdikty]] a [[Exkomunikácia|exkomunikácie]], represálie vládnucej strany, krutosť a tyrania šľachty, [[Mor (pestis)|mor]] a hlad držali ľudí v neustálom napätí a šírili mystické obavy. Nepokoj v [[Perugia|Perugii]] zväčšoval [[Fasani]], ktorý sa vyhlasoval za Bohom zoslaného, aby odhalil zjavenia a ohlásil svetu strašné katastrofy. Pod vplyvom strachu sa formovali [[Compagnie di Disciplinanti]], ktorí sa v pokání ťažko trestali do krvi a spievali [[Laudi]] v dialógu so svojimi bratmi. Tieto Laudi, úzko späté s [[liturgia|liturgiou]], boli prvými príkladmi [[Dráma|drámy]] v ľudovej taliančine. Boli napísané v umbrijskom dialekte, v osemslabičných veršoch a samozrejme nemali žiadnu umeleckú hodnotu. Ich vývoj bol však rýchly. Už v [[13. storočí]] máme ''Devozioni del Giovedi e Venerdi Santo'' s [[dráma|dramatickými]] prvkami, hoci sú stále späté s [[Liturgia (úkony)|liturgickým]] úradom. Potom máme ''di un Monaco c/fe and al servizio di Dio'' (o kňazovi ktorý vstúpil do služieb Božích), kde už rozoznať smerovanie k určitej forme, ktorú toto literárne dielo malo v nasledovných storočiach. V [[13. storočie|13. storočí]] sa centrom diania stalo [[Toskánsko]] čo sa týka literárneho diania aj politického života. Toskánci rozprávali v dialekte, ktorý najbližšie pripomínal materský jazyk – [[Latinčina|latinčinu]], ktorá sa vzápätí stala takmer výlučne jazykom literatúry a ktorá bola na konci 13. storočia považovaná za významnejšiu ako ostatné; ''Lingua Tusca magis apta est ad literam sive literaturam'', tak píše [[Antonio da Tempo]] z [[Padova|Padovy]], narodený okolo roku [[1275]]. Keďže [[Toskánsko]] bolo veľmi málo alebo nebolo vôbec ovplyvnené germánskou inváziou, nikdy sa tu neujal [[feudalizmus|feudálny systém]]. Prebiehali tu divé vnútorné boje, ale neoslabili jeho život, naopak, dali mu novú krv a posilnili ho a (obzvlášť po konečnom páde [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcov]] v bitke pri [[Benevento]] v roku [[1266]]) učinili ho prvou talianskou provinciou. Od roku [[1266]] bola [[Florencia]] v pozícii začať hnutie politických reforiem, ktoré v roku [[1282]] vyústili do stretnutia [[Priori delle Arti]] a vzniku [[Arti Minori]]. To vzápätí odkopírovali [[Siena]] s [[Magistrato dei Nove]], [[Lucca]] s [[Pistoia]] a iné [[Guelf|guelfské]] mestá vo forme podobných populárnych inštitúcií. Týmto spôsobom klany zobrali vládu do vlastných rúk a boli to časy sociálnej a politickej prosperity. Niet teda divu, že aj literatúra rástla do nevídaných výšin. V Toskánsku tiež existovala populárna poézia o láske; bola tu škola imitátorov Sicílčanov s vodcom [[Dante z Majána]]; ale jej literárna originalita sa uberala iným smerom – smerom humornej a satirickej poézie. Úplne demokratický štýl vlády vytvoril novú formu poézie, ktorá stála v najsilnejšom protiklade k stredovekému mystickému a rytierskemu štýlu. Najvrúcnejšia modlitba k Bohu alebo k panej prišla z kláštora alebo z paláca; v uliciach miest bolo so všetkým dovtedajším zaobchádzané s trpkým [[Sarkazmus|sarkazmom]] alebo zosmiešňované. [[Folgore di San Gimignano]] sa smeje, keď vo svojich [[Sonet|sonetoch]] rozpráva skupine mladých Sienčanov aké sú zamestnania pre každý mesiac v roku alebo keď učí skupinu florentských mladíkov potešenia každého z dní v týždni. [[Cene della Chitarra]] sa smeje, keď paroduje Folgorove sonety. [[Sonet|Sonety]] [[Rustico di Filippo]] sú spolovice zábava, spolovice [[satira]]; smiech a plač, žart a uštipačnosť – všetky môžeme nájsť v autorovi [[Cecco Angiolieri]] zo Sieny<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str. 28, r.1981, vydavateľstvo:OBZOR Bratislava</ref>, najstaršom humoristovi, ktorého poznáme, vzdialeného predchodcu [[Rabelaisa]] a [[Montaigneho]]. Ale v Toskánsku sa zrodil aj iný druh poézie. [[Guittone d'Arezzo]] ukončil rytierstvo umenia pre národné účely, formy Provenšals pre latinčinu. Pokúšal sa o politickú poéziu a hoci jeho práca je plná najväčších nejasností, pripravil cestu pre [[Bolonská škola|Bolonskú školu]]. V [[13. storočie|13. storočí]] bola [[Bologna]] mestom vedy a objavila sa tu filozofická poézia. [[Guido Guinizelli|Guido Guinicelli]] bol poetom novej umeleckej vlny. Zmenili a rozšírili sa v ňom myšlienky rytierstva; spieva o láske a polu s ňou o urodzenosti mysle. Myšlienka vládnuca v Guinicelliho ''Canzoni'' nie je ničím nevlastným jeho subjektivite. Jeho špekulatívna myseľ zvyknutá putovať v poliach [[Filozofia|filozofie]] prenáša svoje produkty do jeho umenia. Guinicelliho poézia nesie jednu z chýb Guittoneho d'Arezza: príliš zdôvodňuje; chýba mu predstavivosť; jeho poézia je výsledkom intelektu skôr ako hravosti a srdca. Ale aj tak predstavuje veľký krok v histórii talianskeho umenia obzvlášť kvôli jeho úzkemu spojeniu s [[Dante]]ho [[lyrika|lyrickou]] poéziou. Ale predtým, než prídeme k [[Dante Alighieri|Dantemu]], musíme poznamenať isté ďalšie fakty, nie bez spojenia s jeho históriou. V 13. storočí existovalo niekoľko [[alegória|alegorických]] básní. Jedna z nich je od [[Brunetto Latini]]ho<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str.320, rok 1981, vydavateľstvo OBZOR Bratislava</ref>, ktorý, ako je známe, mal pre Allighieriho silné zanietenie. Jeho ''Tesoretto'' je krátka báseň v sedemslabičných veršoch, rýmovaných slohách, v ktorej autor predstiera, že stratený v divočine stretne dámu predstavujúcu Prírodu, od ktorej dostane mnohé ponaučenia. Môžeme vidieť videnie, inotaj, morálne ponaučenie – tri prvky, ktoré znova nachádzame v [[Božská komédia|Božskej komédii]]. [[Francesco da Barberino]], učený právnik, sekretár biskupov, sudca a notár napísal dve malé [[Alegória|alegorické]] básne ''Documenti d'amore'' a ''Del reggimento e dei costumi delle donne''. Rovnako ako ''Tesoretto'' nemajú hodnotu ako umelecké dielo, ale na druhej strane sú historicky významné. Štvrtým alegorickým dielom bola ''Intelligenza''; niektorí označujú za jej autora [[Dino Compagni|Dina Compagniho]], ale pravdepodobne nie je jeho, ale je iba verziou francúzskej básne. Kým poézia v 13. storočí bola hojná a rôznorodá, [[próza]] zaostávala. Najstarší exemplár sa datuje do roku [[1231]] a pozostáva z krátkych poznámok záznamov o výdavkoch Mattasala di Spinello dei Lambertini zo Sieny. V rokoch [[1253]] a [[1260]] vznikli aj obchodné listy iných [[Siena|Sienčanov]]. Nie sú to však známky literárnej prózy. Predtým než vôbec takú nájdeme, narazíme na [[fenomén]] – rovnako ako sme poznamenali v prípade poézie. Znova nachádzame obdobie talianskej literatúry vo francúzštine. V polovici storočia istý Aldobrando či Aldobrandino (nie je známe či bol z Florencie alebo Sieny) napísal knihu pre [[Beatrice Savojská|Beatrice Savojskú]], grófku z [[Provence]] nazvanú ''Le Régime du corps''. V roku [[1267]] [[Martino da Canale]] napísal v obdobnom [[Langue d’oïl]] dejiny [[Benátky|Benátok]]. [[Rusticiano z Pisy]], dlhú dobu na dvore [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] zostavil mnohé rytierske [[Romanca|romance]] podľa the [[Arthurian cycle]] a následne napísal cesty [[Marco Polo|Marca Pola]], ktoré mu snáď nadiktoval sám veľký cestovateľ. A nakoniec [[Brunetto Latini]] s jeho ''Tesoro''. Ďalšou v rade originálnych prác v ''langue d’oïl'' sú preklady alebo adaptácie tiež z neho. Z náboženských [[Legenda (svätí)|legiend]] pochádzajú niektoré [[bájka|bájky]]; romanca o [[Julius Caesar|Juliovi Caesarovi]]; niekoľko krátkych dejín [[starovek]]ých [[rytier]]ov. [[Okrúhly stôl|Tavola rotonda]]; preklady ''Viaggi'' Marca Pola a ''Tessoro'' Latiniho. V rovnakom čase sa objavili preklady asketických prác a prác s ponaučením z latinčiny, záznamov a zápiskov o rétorike a príhovoroch. Donedávna bolo stále možné odhadnúť ako najstaršie práce talianskej prózy ''Cronaca'' Mattea Spinella da Giovenazzo a ''Cronaca'' Ricordana Malespinu. Ale bolo dokázané, že obe boli zostavené v omnoho neskoršej dobe. Preto najstaršou prózou je vedecká práca ''[[Composizione del mondo]]'' od Ristora z Arezza, ktorý žil asi v polovici 13. storočia. Táto kniha kopíruje poznatky z [[Astronómia|astronómie]] a [[Geografia|geografie]]. Ristoro bol v týchto témach nadradený ostatným spisovateľom tej doby, pretože sa zdá, že bol dôsledným pozorovateľom prírodných javov a následne mnohé ďalšie veci, o ktorých píše boli výsledkom jeho osobných pozorovaní. Ďalšie dielo je ''De regimine rectoris'', od [[Fra Paolino|Fra Paolina]], minoritného benátskeho žobravého kňaza, ktorý bol pravdepodobne biskupom [[Pozzuoli]] a tiež napísal latinské historické zápisky. Jeho práca je v blízkom vzťahu k práci Egidia Colonnu ''[[De regimine principum]]''. Je napísaná v [[Benátsko|benátskom]] dialekte. [[13. storočie]] bolo veľmi bohaté na príbehy. Existuje zbierka pod názvom ''Cento Novelle antiche'' ([[Sto antických noviel]]) obsahujúca príbehy vybrané z orientálnych, [[Grécko|gréckych]] a [[Trója|trójskych]] tradícií, zo starovekej a stredovekej histórie, z legiend o [[Británii]], [[Provence]] a Taliansku a z [[Biblia|Biblie]], z miestnych talianskych tradícií ako aj príbehov o zvieratách a [[mytológia|mytológie]]. Táto kniha vzdialene pripomína španielsku zbierku ''El Conde Lucanor''. Zvláštnosťou talianskej knihy je, že príbehy sú veľmi krátke a zdajú sa byť čisto len návodmi pre rozprávača, ktoré ma počas výkladu doplniť. Ďalšie romány vytvoril [[Francesco Barberino]] vo svojej práci ''Del reggimenlo e dei costumi delle donne'', ale ich význam je omnoho menší ako ostatných. Celkovo nachádzame v talianskych románoch 13. storočia málo originality a reflektujú iba zlomok veľmi bohatej [[francúzska literatúra|francúzskej literatúry]]. Pozornosť si zaslúži aj ''Lettere'' od [[Guittone d'Arezzo|Fra Guittone d'Arezzo]], ktorý napísal mnohé básne a tiež niekoľko prozaických listov, ktorých námety sú morálne a nábožné. Láska k staroveku, rímskym tradíciám a jeho jazyku bola v Guittonovi taká silná, že sa pokúšal písať po taliansky v latinskom štýle, čo sa ukázalo ako nejasné, vynútené a v celku neohrabané. Za svoj model si zobral [[Seneca|Senecu]], tým jeho próza nadobudla bombastický štýl, ktorý bol podľa neho veľmi umelecký, ale v skutočnosti cudzí pravému umeleckému duchu, čo ho činí extravagatným a [[Groteska|groteskným]]. == Spontánny vývoj talianskej literatúry == V roku [[1282]], kedy boli ustanovené florentské [[Arti minori]], začalo obdobie ''Novej literatúry'', ktoré nepatrí do obdobia prvých [[Toskánsko|toskánskych]] začiatkov, ale k pokroku. Školy umelcov ako [[Lapo Gianni]], [[Guido Cavalcanti]], [[Cino da Pistoia]] a [[Dante Alighieri]] urobili [[Lyrická báseň|lyrickú poéziu]] výlučne toskánskou. Všetky novinky a poetická sila, ktoré priniesla táto škola, ktorá bola vskutku začiatkom talianskeho umenia pozostáva z toho, čo [[Dante Alighieri|Dante]] vyjadril ako ''Quando Amore spira, noto, ed a quel niodo Chei detta dentro, vo significando'', čo znamená sila vyjadrovania pocitov duše tak, ako ich inšpiruje láska, no vhodným a elegantným spôsobom, dávajúc hmote tvar a s prelínajúcimi sa umeniami. „Toskánska lyrická poézia“, prvé skutočné talianske umenie, je predvojom tohto umeleckého spojenia v spontánnosti a zároveň zámernej práce mysle. V Lapovi Giannim nový štýl ešte nie je bez prímesi starých asociácií Sicilo-Povensalskej školy. Akoby váhal medzi dvoma spôsobmi. Prázdna a zanietená frazeológia sicílskej školy chýba, ale poet sa nebol vždy schopný oslobodiť od jej vplyvu. Niekedy však čerpá priamo zo srdca a vtedy sa drobnosti a zvláštnosti stratia, jeho verš sa stáva čistým, plynulým a elegantným. [[Guido Cavalcanti]] bol učenec s rozvinutým konceptom umenia. Cítil jeho hodnotu a tomu prispôsobil svoje učenie. Cavalcantimu už chýbalo hodne z ducha literatúry stredoveku; hlboko reflektoval vlastnú prácu a z tejto reflexie odvodzoval svoje poetické vnímanie. Jeho básne môžeme rozdeliť do dvoch tried; tých, ktoré zobrazujú filozofa, ''il sottilissimo dialettico'', ako ho nazval [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo]] a tých, ktoré sú priamo produktom jeho poetického ducha preniknutého [[mystika|mysticizmom]] a [[metafyzika|metafyzikou]]. Do prvej triedy patrí známa báseň ''Sulla natura d'amore'', ktorá je v skutočnosti dokumentom o [[Metafyzika|metafyzike]] lásky a neskôr bola anotovaná najrenomovanejšími [[Platónova filozofia|Platónskymi]] filozofmi [[15. storočie|15. storočia]] ako [[Marsilius Ficinus]] a iní. V iných Cavalcantiových básňach okrem toho vidíme tendenciu zdrobňovania a potláčania poetických obrazov pod mŕtvou váhou filozofie. Ale v mnohých jeho [[sonet]]och môžeme obdivovať vernosť obrazov a eleganciu a jednoduchosť štýlu, čo vyvoláva dojem nového umeleckého obdobia. Toto obzvlášť cítiť v Cavalcantiho ''Ballate'', pretože v nich sa naivne a bez zanietenia vylieva, ale s nemenným a sofistikovaným vedomím svojho umenia. Vysoko nad všetkými v realite žiaľu a lásky, ktoré zobrazuje, vyjadrenej melancholickej túžby po vzdialenom domove, v pokojnej a čistej túžbe po dáme jeho srdca, v hlbokej subjektivite nikdy nezaťaženej metafyzickými jemnosťami stojí ''Ballata'', ktorú Cavalcanti zostavil potom, ako ho vyhnali z [[Florencia|Florencie]] so „skupinou Bianchi“ v roku [[1300]] a útočisko našiel v [[Sarzano|Sarzane]]. Tretím poetom medzi nasledovníkmi novej školy bol ''[[Cino da Pistoia]]'' z rodu Sinibuldi. Jeho ľúbostné básne sú také sladké, jemné a múzické, že ich prevyšuje iba Dante. Útrapy lásky opisuje silnými dotykmi; je ľahké vidieť, že nie sú fingované, nereálne. Psychológia lásky a žiaľu dosahuje takmer dokonalosti. == Dante == [[Súbor:DanteFresco.jpg|right|thumb|Dante ([[Andrea del Castagno]], [[Galleria degli Uffizi]], cca [[1450]])]] [[Dante Alighieri|Dante]], najväčší z talianskych básnikov tiež vykazuje tieto lyrické tendencie. V ''[[La Vita Nuova]]'' napísanej v roku [[1321]] (tak nazvanej autorom, aby poukazovala na to, že jeho prvé stretnutie s [[Beatrice]] bolo začiatkom života úplne odlišného od dovtedajšieho) vidno vysokú idealizáciu lásky. Ako by v nej nebolo nič pozemské alebo ľudské, akoby mal poet oči neustále obrátené k nebu keď spieva o svojej dáme. Všetko je superzmyselné, vzdušné, nebeské a skutočná Beatrice sa postupne viac a viac pretavuje do symbolizmu božského, bez jej ľudskej povahy. Nektoré z textov sa zaoberajú témou nového života; ale nie všetky z ľúbostných básní sú o Beatrice, kým iné diela sú filozofické a mostom ku ''Convito''. Práca, ktorá urobila Danteho nesmrteľným a povýšila ho nad všetkých ostatných talianskych géniov, bola [[Božská komédia|Divina Commedia]]. Pod doslovným poňatím tohto epického príbehu je alegorický zmysel. Dante cestujúci Peklom, Očistcom a Nebom je symbolom ľudstva smerujúceho k dvom objektom – dočasnému a večnému šťastiu. Lesom, v ktorom sa básnik stráca sa myslí ríšske a náboženské pomätenie ľudstva zbaveného dvoch z jeho vodítok – cisára a pápeža. Hora osvetlená slnkom je nebeské kráľovstvo. Tri šelmy sú tri slabosti a tri sily, ktoré postavili Danteho zámerom najväčšie prekážky: závisť je Florencia, jasná, nepredvídateľná a rozdelená medzi Bianchi a Neri; pýcha je francúzsky rod; lakomstvo je pápežský dvor; Virgílius predstavuje rozum a ríšu. Beatrice je symbolom nadprirodzenej pomoci, bez ktorej človek nemôže dosiahnuť najvyšší cieľ, ktorým je Boh. Ale hodnota básne neleží v alegórii, ktorá ju stále spája so [[stredoveká literatúra|stredovekou literatúrou]]. Čo prináša nové je individuálne umenie básnika, klasické umenie, ktoré sa prvýkrát prelieva do formy romance. Dante je nadovšetko veľký umelec. Či opisuje prírodu, analyzuje vášne, preklína slabosti alebo spieva hymny cnostiam, je stále vynikajúci pompou a jemnosťou svojho umenia. Z hrubej stredovekej vidiny vytvoril najväčšiu prácu moderného veku. Materiál pre svoju prácu zobral z teológie, filozofie, histórie a mytológie ale predovšetkým z vlastnej vášne, z nenávisti a lásky; a vdýchol ducha génia všetkým týmto materiálom. Perom poeta mŕtvych vzkriesi k životu, znova sa stávajú ľuďmi a rozprávajú jazykom svojich čias, svojich vášní. Farinata degli Uberti, Bonifác VIII., Gróf Ugolino, Manfred, Sordello, [[Hugo Kapet]], sv. [[Tomáš Akvinský]], Cacciaguida, [[sv. Benedikt]], [[Peter (apoštol)|sv. Peter]] sú všetci objektívnymi výtvormi; stoja pred nami v celom živote svojich charakterov, pocitov a zvykov. A predsa tento svet predstavivosti, ktorým sa básnik pohybuje neožil iba silou jeho génia, ale mení ho jeho vedomie. Hriechy trestá a cnosti odmeňuje sám Dante. Osobný záujem, ktorý nesie na reprezentácii troch svetov je to, čo nás najviac zaujíma a udivuje. Dante mení históriu podľa vlastnej vášne. Preto Božskú komédiu môžeme oprávnene nazvať nielen najživšou [[dráma|drámou]] myšlienok a pocitov, ktoré hýbali mužmi tých časov, ale aj najjasnejšou a spontánnou reflexiou individuálnych pocitov básnika o ponížení občana až po vieru veriaceho a elán filozofa. ''Divina Commedia'' fixovala a jasne definovala osud talianskej literatúry, dala umelecký nádych a tým aj nesmrteľnosť všetkým formám literatúry, ktoré vytvoril stredovek. Dante začína éru [[Renesancia|Renesancie]]. == Petrarca a po ňom == Dve veci charakterizujú [[Francesco Petrarca|Petrarcu]]: klasický výskum a nový humánny pocit, ktorý priniesla jeho lyrická poézia. Tieto dve veci nie sú bez súvislosti, jedna je výsledkom druhej. Petrarca, ktorý odkrýval práce veľkých latinských spisovateľov, nám pomáha pochopiť Petrarcu, ktorý sa úplne oslobodil od stredoveku, ľudskou láskou miloval skutočnú dámu a oslavoval ju živú aj po smrti v básňach plných učenej elegancie. Petrarca bol prvý [[humanizmus|humanista]] a zároveň prvý lyrický poet modernej školy. Jeho kariéra bola dlhá a divá. Mnoho rokov žil v [[Avignon]]e preklínajúc skorumpovanosť pápežského dvora; precestoval takmer celú Európu; písal si s vládcami a pápežmi; v jeho časoch ho považovali za prvého spisovateľa listov; mal pocty a bohatstvo; a stále so sebou niesol nespokojnosť, melanchóliu a neschopnosť uspokojiť tri charakteristiky moderného muža. Jeho ''Canzoniere'' je rozdelená do troch častí: prvá obsahuje básne napísané počas života Laury, druhá básne napísané po jej smrti a tretia ''Trionfi''. Jedinou témou týchto básní je láska; ale jej umelecké ponímanie sa rôzni v koncepcii, obrazoch a sentimente, odvodenom z najrôznejších dojmov z prírody. Petrarcova láska je skutočná a hlboká a tomu vďačí hodnota jeho lyrického verša, úplne odlišná, nie len od Provensalských trubadúrov a talianskych básnikov pred ním, ale aj od [[Dante Alighieri|Danteho]] lyriky. Petrarca je psychologický básnik ponárajúci sa do vlastnej duše, študujúci vlastné pocity, ktorý vie ako ich vykresliť nevýslovne sladko. Petrarcova lyrika nie je transcendentálna ako Danteho, naopak, drží sa úplne v ľudských medziach. V boji, pochybnostiach, strachu, sklamaní, žiali, radosti, vlastne vo všetkom nachádza básnik materiál pre svoju poéziu. Druhá časť Canzoniere je vášnivejšia. ''Trionfi'' nedosahujú kvalít prvých dvoch; je jasné, že sa Petrarca pokúšal imitovať ''Divina Commedia'', ale nepriblížil sa jej. Canzoniere obsahuje aj niekoľko politických básní, jednu, ktorá má byť adresovaná [[Cola di Rienzi|di Rienzimu]] a niekoľko sonetov proti Avignonskému dvoru. Sú význačné energickosťou pocitu a tiež preto, že ukazujú ideu ''Italianita'' ešte lepšiu ako Alighieriho. Taliansko, ktoré si zromantizoval sa odlišuje od ktoréhokoľvek, čo si predstavovali ľudia v stredoveku, a v tomto je tiež predchodcom moderných čias a moderných ambícií. Petrarca nemal určitý politický zámer. Vyvyšoval [[Cola di Rienzi|di Rienziho]], vzýval Charlesa IV., chválil Viscontiho; v skutočnosti bola jeho politika väčšmi riadená dojmami ako zásadami; ale nadovšetkým neustále kraľovala láska k Taliansku, jeho starovekej a slávnej vlasti, ktorá je v jeho mysli zjednotená s Rímom, veľkým mestom hrdinov [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a [[Scípius|Scípia]]. == Boccaccio == {{Hlavný článok|Giovanni Boccaccio}} [[Giovanni Boccaccio|Boccaccio]] mal rovnako zanietenú lásku k staroveku a rovnako uctieval novú taliansku literatúru ako Petrarca. Bol prvý, ktorý za pomoci Gréka narodeného v [[Kalábria|Kalábrii]] zostavil latinský preklad [[Iliada|Iliady]] a v roku [[1375]] [[Odysea|Odysey]]. Jeho rozsiahle klasické vedomosti sa prejavili zvlášť v práci ''De genealogia deorum'', v ktorej sumarizuje bohov podľa rodokmeňov zostavených podľa rôznych autorov píšucich o pohanských božstvách. Táto práca označuje obdobie štúdií v príprave na oživenie klasického učenia. Zároveň otvára cestu modernej kritike, pretože [[Boccaccio]] bol vo svojom výskume a úsudku vždy nezávislý od autorov, ktorých si najväčšmi vážil. ''Genealogia deorum'' je, ako povedal A. H. Heeren, encyklopédia mytologických vedomostí a bola predchodcom rozsiahleho humanistického hnutia, ktoré sa rozvinulo v [[15. storočie|15. storočí]]. Boccaccio bol tiež prvým historikom žien v jeho ''De claris mulieribus'' a prvým, ktorý sa podujal rozpovedať príbeh veľkého nešťastia v jeho ''De casibus virorum illustrium''. Ďalej zdokonaľoval predošlé geografické výskumy v zaujímavej knihe ''De monhibus, silvis, fontibus, lacubus, fiuminibus, stagnis, et pal udibus, et de nominibus mans'', v ktorej použil ''Vibius Sequester'', ale ktorá tiež obsahuje mnohé nové a cenné pozorovania. Z jeho prác v taliančine sa žiadna nepribližuje dokonalosti Petrarcu. Jeho [[sonet]]y, zväčša o láske sú priemerné. Jeho epická poézia je lepšia. Hoci sa dnes už nemôže pýšiť vynájdením ''octave stanza''(pozri [[Stanca|stanca)]], (ktorý sa následne stal metrom básní [[Boiardo|Boiarda]] [[Ariosto|Ariosta]] a [[Torquato Tasso|Tassa]]), čo mu bolo dlho pripisované, určite bol prvým, ktorý ho použil v práci určitej dĺžky a písal v umeleckom štýle, ako v jeho ''Teseide'', najstaršej talianskej romantickej básni. ''Fiostrato'' spája lásky Troiola a Griseidy (''Troilus'' a ''Cressida''). Je možné, že Boccaccio poznal francúzsku báseň o trójskej vojne od [[Benoit de Sainte-More|Benoita de Sainte-More]]; ale talianska práca je zaujímavá analýzou vášne lásky, ktorá je urobená majstrovsky. ''Ninfale fiesolano'' rozpráva príbeh lásky [[nymfa (mytológia)|nymfy]] Mesoly a pastiera Africa. ''Amorosa Visione'', báseň v triolách nepochybne vďačí za svoj pôvod Božskej komédii. ''Ameto'' je zmes prózy a poézie, a je prvým talianskym [[pastiersky román|pastierskym románom]]. ''Filocopo'' je najskorší z románov. V ňom [[Boccaccio]] rozpráva v prácnom a čo najrozpísanejšom štýle o láske Floria a Biancafiory. Materiál pre túto prácu čerpal pravdepodobne z populárneho zdroja [[byzantský román|byzantského románu]], o ktorom sa mu mohol zmieniť [[Leonzio Pilato]]. Vo „Filacopo“ nachádzame významné nadšenie pre mytologický zmysel, ktoré poškodzuje román ako umelecké dielo, ale prispieva k histórii Boccacciovho myslenia. ''Fiammetta'' je ďalší román o láske Boccaccia a [[Mária Akvinská|Márie Akvinskej]], predpokladanej prirodzenej dcéry kráľa Roberta, ktorú vždy spomína pod menom Fiammetta. Talianska práca, ktorá v podstate preslávila Boccacia bol [[Dekameron]], zbierka 101 poviedok týkajúcich sa skupiny mužov a žien, ktorí odišli do domu blízko [[Florencia|Florencie]] aby unikli [[Mor (pestis)|moru]] v roku [[1348]]. Písanie poviedok, také hojné v predchádzajúcich storočiach obzvlášť vo [[Francúzsko|Francúzsku]], teraz prvýkrát nadobudlo umeleckú formu. Boccacciov štýl má byť imitáciou latinčiny, ale próza v ňom prvýkrát nadobudla formu vypracovaného umenia. Drzosť starých [[fabliaux]] nahrádza starostlivá a vedomá práca mysle s citom pre krásu, ktorá študovala prácu klasických autorov a túži ich do čo najväčšej možnej miery imitovať. Nad tým, v [[Dekameron]]e, Boccaccio určuje charakter a pozoruje vášne. V tom leží jeho prínos. Mnohé bolo napísané o zdroji poviedok Dekameronu. Boccaccio pravdepodobne použil písané aj ústne zdroje. Ľudové tradície v ňom museli podnietiť mnohé príbehy ako napríklad ten Griseldin. Na rozdiel od Petrarcu, ktorý bol vždy neosobný, zamyslený, unavený životom, rozrušený sklamaniami, zisťujeme, že Boccaccio je pokojný, pokojný, spokojný so sebou a svojím okolím. Aj napriek týmto fundamentálnym rozdielom v ich osobnostiach boli títo dvaja veľkí autori starými a vrúcnymi priateľmi. Ale ich zanietenie pre Danteho nebolo rovnaké. Petrarca, ktorý tvrdí, že ho raz v detstve zazrel, si nezachoval na neho príjemnú spomienku a bolo by zbytočné popierať, že naňho žiarlil. ''Divina Commedia'' mu poslal, keď už bol starcom, a priznal, že ju nikdy nečítal. Na druhej strane Boccaccio cítil pre Danteho viac ako nadšenie. Napísal jeho [[biografia|biografiu]], ktorej presnosť dnes neprávom mnohí kritici podceňujú a dal verejnosti kritické lekcie básne v [[Santa Maria del Fiore]] vo [[Florencia|Florencii]]. [[Fazio degli Uberti]] a [[Federigo Frezzi]] boli imitátormi [[Božská komédia|Božskej komédie]], ale len v jej vonkajšej forme. Prvý z nich napísal Dittamondo, dlhú báseň v ktorej autor píše, že ho vzal geograf Solinus do rozličných častí sveta a je jeho sprievodcom v ich histórii a to je jeho Commedia. Legendy o vzniku rôznych talianskych miest majú určitý historický význam. Frezzi, biskup svojho rodného mesta Foligno, napísal „Quadriregio“, báseň o štyroch kráľovstvách – láska, Satan, hriech a cnosť. Táto báseň v mnohom pripomína Božskú komédiu. Frezzi zobrazuje stav muža, ktorý sa dostáva z hriechu do cnostného postavenia, opisuje [[peklo]], svet stratených, [[očistec]] a [[nebo]]. Básnikovým sprievodcom je [[Aténa (mytológia)|Aténa]] (Pallas). ''Ser Giovanni Fiorentino'' napísal zbierku príbehov pod názvom „Pecorone”, ktoré sa úzko týkajú mnícha a mníšky v hale kláštora Novelistov z Forli. Imitoval Boccaccia a historické príbehy čerpal zo zápiskov [[Villains]]. [[Franco Sacchetti]] tiež písal príbehy, zväčša na témy z florentskej histórie. Jeho kniha poskytuje živý obraz florentskej spoločnosti na konci [[14. storočie|14. storočia]]. Témy sú takmer vždy kontroverzné; ale je zrejmé, že Sacchetti zozbieral všetky tieto [[anekdota|anekdoty]] nato, aby z nich vyvodil vlastné závery a morálne ponaučenia, ktoré môžeme nájsť na konci každého z príbehov. V tomto ohľade sa Sacchettiho práca približuje stredovekým [[Monalisaliones]]. Tretím spisovateľom príbehov je [[Giovanni Sercambi]] z [[Lucca|Luccy]], ktorý po roku [[1374]] napísal knihu, imitujúc Boccaccia, o skupine ľudí utekajúcich pred morom a cestujúcich po rozličných talianskych mestách, tu a tam sa zastavujúc rozprávajúcich príbehy. Neskoršie, ale tiež dôležité mená sú [[Massuccio Salernitano]] ([[Tommaso Guardato]]), ktorý napísal ''Novellino'' a [[Antonio Cornazzano]], ktorého ''Proverbii'' boli extrémne obľúbené. Ako už bolo spomenuté, Kronika, o ktorej sa verilo, že pochádza z [[13. storočie|13. storočia]], sa dnes považuje za zbierku z neskorších čias. Na konci 13. storočia však nachádzame zápisky od [[Dino Compagni]], s ktorými, napriek nedobrému všeobecnému názoru na ne, sa zahrávali najmä niektorí nemeckí spisovatelia a sú pravdepodobne autentické. O Compagniho živote sa vie málo. Urodzený pôvodom, demokratický zmýšľaním, bol podporovateľom nových nariadení [[Giano della Bella|Giana della Bella]]. Ako hlava a [[Gonfalonier|gonfalonier]] spravodlivosti mu bolo vždy prvoradé verejné blaho. Potom ako [[Karol z Valois]], kandidát [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] mal prísť do [[Florencia|Florencie]], Compagni, predvídajúc hrozbu občianskych nepokojov, zhromaždil občanov v kostole svätého Jána a pokúšal sa utíšiť ich rozrušeného ducha. Jeho zápisky sa týkajú udalostí, ktoré sa stali, podľa jeho záznamov, medzi rokmi [[m1280]] a [[1312]]. Nesú známku silnej subjektivity. Rozprávanie je neustále osobné. Často stúpa do najjemnejšieho dramatického štýlu. Knihou prenikajú silné patriotické zanietenie a prehnaná túžba po spravodlivosti. Compagni je viac historikom ako zápiskárom, pretože hľadá príčiny udalostí a reflektuje ich podstatu. Podľa nášho úsudku je jedným z najdôležitejších autorít toho obdobia florentskej histórie, napriek nie bezvýznamným faktickým chybám, ktoré nachádzame v jeho diele. Na druhej strane, [[Giovanni Villani]] narodený v roku [[1300]] bol viac zápiskárom ako historikom. Píše o udalostiach do roku [[1347]]. Jeho cesty po Taliansku a Francúzsku a informácie ktoré tak získal svedčia o tom, že jeho kronika, ktorú nazval ''[[Historie Fiorentine]]'' pozostáva z udalostí, ktoré sa odohrali po celej [[Európa|Európe]]. Čo charakterizuje Villaniho prácu je rozvláčny štýl, nie iba o politických a vojnových udalostiach, ale aj o výplatách verejných činiteľov, sumách použitých na výplaty vojakov a na verejné festivaly a o mnohých ďalších veciach, znalosť ktorých je dnes veľmi cenná. Pri takej hojnosti informácií niet divu, že Villaniho rozprávanie obsahuje mýty a chyby, obzvlášť, keď rozpráva o veciach, ktoré sa stali pred jeho časmi. Matteo, brat Giovanniho Villaniho, pokračoval v písaní kroniky do roku [[1363]]. Ďalej pokračoval Filippo Villani. Gino Capponi, autor ''Commentari deli acquisto di Pisa'' a rozprávania o ''Tumulto dei Ciompi'' patrí do 14. aj [[15. storočie|15. storočia.]] ''[[Božská komédia|Divina Commedia]]'' je [[asketizmus|asketická]] v poňatí a v mnohom aj v prevedení. Do veľkej miery podobný je Petrarcov génius; ale ani Petrarca ani Dante sa nemôže radiť medzi čistých asketikov ich čias. Ale patria sem mnohí iní spisovatelia. [[Mystika|Mysticizmus]] [[Katarína zo Sieny|Sv. Kataríny zo Sieny]] bol politický. Bola to skutočne výnimočná žena, ktorá mala ambície vrátiť rímsku cirkev späť k evanjelickým cnostiam a ktorá zanechala zbierku listov písaných vo vysokom a idealistickom tóne, určenú všetkým ľuďom, vrátane pápežov. Na jednej strane sa pridáva k Jacoponemu z Todi, na druhej k [[Savonarola|Savonarolovi]]. Jej náboženský prejav je najčistejší, najmorálnejší z ktoréhokoľvek, ktoré môžeme nájsť v [[Taliansko|Taliansku]] [[14. storočie|14. storočia]]. Netreba si myslieť, že jej v hlave vznikali presné myšlienky reformácie, ale túžbu po veľkej morálnej reforme cítiť v jej tóne. A naozaj rozprávala ''ex abundantia cordis''. V každom prípade musí dcéra Jacopa Benincasa zaujať miesto medzi tými, ktorí z diaľky pripravili cestu náboženskému hnutiu, ktoré sa odohralo v [[16. storočie|16. storočí]] najmä v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Iný Sienčan, [[Giovanni Colombini]], zakladateľ rádu [[jezuiti|jezuitov]] kázal chudobu učením aj príkladom, čím sa vrátil k myšlienke [[František z Assisi|sv. Františka z Assisi]]. Jeho listy patria medzi najvýznamnejšie z kategórie asketických prác 14. storočia. Passavanti vo svojom ''Specchio della vera penitenza'' (Zrkadlo skutočného pokánia) pripojil k rozprávaniu inštrukcie. Cavalca preložil z latinčiny ''Vite deci santi padni''. Rivalta zanechal mnohé kázania a [[Franco Sacchetti]] (spomínaný známy spisovateľ príbehov) mnohé rozhovory. Celkovo bola jedným z najdôležitejších výtvorov talianskeho ducha 14. storočia náboženská literatúra. == Humorná poézia == V priamom kontraste s tým je literatúra so silným populárnym prvkom. Humorná poézia, poézia smiechu a vtipu, ktorá, ako sme videli, sa rozvinula do veľkej miery v 13. storočí pokračovala v aj v 14. autormi ako Bindo Bonichi, Arrigo di Castruccio, Cecco Nuccoli, Andrea Orgagna, Filippo de Bardi, Adriano de Rossi, Antonio Pucci a iní. Orgagna bol obzvlášť zábavný; Bonichi bol zábavný so satirickým a morálnym cieľom. Antonio Pucci ich všetkých prevýšil rozličnosťou tvorby. Transformoval do [[triola|triol]] kroniku Giovanniho Villaniho (Centiloquio) a napísal mnohé historické básne nazývané sirventés, mnohé zábavné básne a nie málo epicko-ľudových kompozícií na rôzne témy. Jeho malá báseň v siedmich cantos sa zaoberá vojnou medzi Florenťanmi a Pisanmi v rokoch [[1362]] – [[1365]]. Iné básne čerpajúce z legendárneho zdroja oslavujú ''La Reina d'Oriente'', ''Apollonio di Tiro'', ''Bel Gherardino'' a i. Tieto básne, ktoré mali byť recitované ľuďmi, sú vzdialenými predkami romantickej epiky, ktorá sa rozvinula v [[16. storočie|16. storočí]] a jej prvými predstaviteľmi boli [[Boiardo]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]]. == Politická téma v literatúre 14. storočia == Mnohí básnici [[14. storočie|14. storočia]] nám zanechali politické diela. Z týchto si zaslúži spomenúť [[Fazio degli Uberti]], autor ''Dittamonda'', ktorý napísal [[Sirventés|sirventés]] pánom a ľuďom Talianska, báseň o Ríme, divú invektívu Karola IV. a [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] a ďalej [[Francesco di Vannozzo]], [[Frate Stoppa]] a [[Matteo Frescobaldi]]. Môžeme povedať, že nasledujúc Petrarcov príklad sa mnohí básnici venovali patriotickej poézii. Do tohto obdobia sa tiež datuje literárny fenomén známy ako Petrarchizmus. Petrarchisti, alebo tí, ktorí spievali o láske, imitujúc Petrarcove spôsoby, sa vyskytovali už v 14. storočí. Ale iní sa zaoberali rovnakou témou s väčšou originalitou, priam semi-populárnym spôsobom. Takými boli ''Ballate'' autorov Ser Giovanni Fiorentino, [[Franco Sacchetti]], [[Niccol Soldanieri]], Guido a Bindo Donati. Ballaty boli básne spievané do tanca a v 14. storočí nachádzame mnohé piesne určené pre hudbu. Už sme spomenuli, že Antonio Pucci zveršoval Villaniho Kroniku. Tento prípad zveršovanej histórie nie je jedinečný a zjavne je spätý s podobným fenoménom, ktorý ponúka literatúra v [[Ľudová latinčina|ľudovej latinčine]]. Stačí spomenúť kroniku z [[Arezzo|Arezza]] v Arezzo v [[terza rima]] od Gorella de Sinigardi a históriu, tiež v terza rima, o ceste pápeža [[Alexander III.|Alexandra III.]] do [[Benátky|Benátok]] od Piera de Natali. Okrem toho, každá téma, či už historická, [[tragédia|tragická]] alebo vidiecka bola zveršovaná. [[Neri di Landocio]] napísal život sv. Kataríny; [[Jacopo Gradenigo]] dal chválospevy do triol; [[Paganino Bonafede]] dal v ''Tesoro dei rustici'' mnohé rady v poľnohospodárstve, čím začal druh georgickej poézie, ktorú plne rozvinul Alamanni v jeho ''Coltivazione'', [[Girolamo Baruffaldi]] v ''Canapajo'', Rucellai v ''Le api'', [[Bartolommeo Lorenzi]] v ''Coltivazione de' monti'', [[Giambattista Spolverini]] v ''Coltivazione del riso'', a i. V Taliansku v [[14. storočie|14. storočia]] nemohla celkom chýbať ani [[Dramatické umenie|dramatická literatúra]]. Jej stopy sú však zriedkavé, hoci v [[15. storočie|15. storočí]] nachádzame [[Dráma|drámy]] hojnosť. 14. storočie malo jeden špecifický druh drámy. V šesťdesiatich rokoch ([[1250]] – [[1310]]), ktoré od smrti [[Frederik II.|Frederika II.]] do výpravy Henryho VII. do Talianska neprišiel žiaden vládca. Na severe [[Taliansko|Talianska]] sa [[Ezzelino da Romano]] s titulom ríšsky vikár zmocnil takmer celého kraja [[Treviso]] a ohrozoval [[Lombardia|Lombardiu]]. [[Pápež|Pápeži]] proti nemu vyhlásili prvú [[križiacka výprava|križiacku výpravu]] a tá Ezzeliniho rozdrvila. [[Padova]] nabrala nový dych a začala rozširovať svoju vládu. V Padove žil [[Albertino Mussato]] narodený v roku [[1261]], rok po Ezzeliniho odstránení; vyrástol medzi ľuďmi z generácie, ktorá nenávidela meno tyrana. Potom, ako napísal v latinčine históriu Henricha VII. sa oddal dramatickej tvorbe o Ezzelinim, rovnako v latinčine. Eccerina, ktorý pravdepodobne nikdy nebol stvárnený na javisku, prirovnávali niektorí kritici k veľkým gréckym [[tragédia|tragickým dielam]]. Asi by bolo bližšie pravde povedať, že nemal nič spoločné s prácou [[Aischylos|Aischyla]]; ale dramatická sila, stvárnenie istých situácií a vyrozprávanie istých udalostí sú veľmi originálne. To by asi nebolo možné, keby prácu napísal v taliančine. V posledných rokoch 14. storočia sa stávame svedkami boja, ktorý čoskoro vypukne medzi lokálne špecifickou literárnou tradíciou a ožívajúcim [[Klasicizmus|klasicizmom]], v duchu už živým. Ako reprezentanti tohto boja sa prejavia [[Luigi Marsilio]] a [[Coluccio Salutati]], obaja učenci hovoriaci a píšuci po latinsky, ašpirujúci [[Humanista|humanisti]], aj keď zároveň milujúci [[Dante Alighieri|Danteho]], Petrarcu a [[Boccaccio|Boccaccia]] a cítiaci a oslavujúci v svojich dielach krásu talianskej literatúry. == Renesancia == Veľké intelektuálne hnutie, na ktoré svitalo veľmi dlho, možno pocítiť v Taliansku v [[15. storočie|15. storočí]]. Vyskytlo sa množstvo pracovitých, neúnavných učencov, každý z nich sústredený na jedno veľké dielo. Medzi nimi boli [[Niccolò Niccoli]], [[Giannozzo Manetti]], [[Palla Strozzi]], [[Leonardo Bruni]], [[Francesco Filelfo]], [[Poggio Bracciolini]], [[Carlo d'Arezzo]] a [[Lorenzo Valla]]. Manetti sa pohrúžil do kníh, spával iba niekoľko hodín, nikdy nevychádzal von a trávil čas prekladmi z gréčtiny, štúdiom hebrejčiny a komentovaním [[Aristoteles|Aristotela]]. [[Palla Strozzi]] šiel na vlastné náklady do [[Grécko|Grécka]], aby hľadal [[starovek]]é knihy a zlý [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] a [[Platón]] poňho poslali. [[Poggio Bracciolini]] šiel na snem v Constance a našiel sa v kláštore v zaprášených [[Marcus Tullius Cicero|Cicerovych]] ''Orations''. Ručne kopíroval [[Quintilián]]a, objavil [[Lucretius|Lucretia]], [[Palutus|Plauta]], [[Plínius|Plínia]] a mnohých ďalších latinských autorov. Guarino sa vydal na východ hľadať [[Kódex|kódexy]]. [[Giovanni Aurispa]] sa vrátil do Benátok so stovkami rukopisov. Aká vášeň to zachvátila týchto autorov? Čo hľadali? Čo ich zaujalo? Títo Taliani len podávali ďalej čestnú tradíciu, ktorá, hoci sčasti latentná, bola hlavnou informáciou o talianskej stredovekej histórii a nakoniec sa stala triumfálne úspešnou. Súčasťou tejto tradície bola rovnaká pretrvávajúca a posvätná pamiatka Ríma, rovnaké uctievanie jeho jazyka a inštitúcií, ktoré raz spomalili vývoj talianskej literatúry a teraz vštepili starú latinskú vetvu starovekého klasicizmu do prekvitajúcej rukoväte talianskej literatúry. Toto všetko je len pokračovaním fenoménu, ktorý existoval po celé veky. Je to pamiatka Ríma, ktorá vždy ovládala Talianov, myšlienka, ktorá sa znovu objavuje od [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetia]] po [[Dante Alighieri|Danteho]], od [[Arnold z Brescie|Arnolda z Brescie]] po [[Cola di Rienzi]], ktorý naberá silu s [[Francesco Petrarca|Francescom Petrarcom]] a [[Boccaccio]]m a nakoniec triumfuje v literatúre aj v živote, pretože moderný duch sa živí klasickými prácami. Ľudia sa vracajú k prírode; svet už viac nie je prekliaty ani znenávidený; pravda a krása idú ruka v ruke; znovuzrodí sa človek; a ľudský rozum nájde svoje práva. Všetko, jednotlivec aj spoločnosť sa zmení pod vplyvom nových faktov. Najskôr sa vytvorila ľudská individualita, ktorá chýbala v [[stredovek]]u. Ako povedal [[Jakob Burckhardt]], človek sa zmenil na individualitu. Začal cítiť a udržiavať si vlastnú osobnosť, čo neustále nadobúdalo plnšie uskutočnenie. Ako dôsledok toho vznikla myšlienka slávy a túžba po nej. Sformovala sa veľmi kultúrna trieda, v modernom zmysle slova, a vznikla koncepcia (dovtedy úplne neznáma), že hodnota človeka nezávisela vôbec od jeho pôvodu, ale od jeho osobnostných kvalít. Poggio vo svojom dialógu ''De nobilitate'' vyhlasuje, že úplne súhlasí s účastníkmi konverzácie, ktorými sú [[Niccolo Niccoli]] a [[Lorenzo Medici|Lorenzo di Medici]] <ref>[[Bruno Nardini]]: [[Stretnutie s Michelangelom]], vyd. [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], rok 1978, strany 14-26</ref>v názore, že nie je inej urodzenosti než vlastnej zásluhy. Vonkajší život vo všetkých častiach prekvital; vznikol spoločenský človek; vytvorili sa pravidlá civilizovaného života; prehlbovala sa túžba po plnších a umeleckých zážitkoch. [[Stredovek|Stredoveká]] myšlienka existencie sa obrátila naruby; ľudia, ktorí dovtedy svoje myšlienky obracali len k nebeským veciam a verili výlučne v božskú spravodlivosť teraz začínali myslieť na skrášlenie a obšťastnenie svojej pozemskej existencie a znovu začali veriť vo svoje ľudské práva. To bol veľký pokrok, ale niesol so sebou semä mnohých nebezpečenstiev. Koncepcia morálnosti sa postupne oslabovala. [[François Rabelais|Rabelaisov]] ''fay ce que vouldras'' (Rob čo chceš) sa stal prvým životným krédom. Nábožnosť otupela, oslabila sa, zmenila sa, stala sa znova pohanskou. Nakoniec sa [[Taliansko]] stalo najvýznamnejším reprezentantom výšok a hlbín, cností a zlyhaní ľudskosti. Korupcia sa spájala so všetkým, čo bolo životným ideálom; najhlbší [[Skepticizmus (filozofia)|skepticizmus]] sa zmocnil ľudských myslí; neschopnosť rozlíšiť medzi dobrom a zlom dosiahla vrcholu. Okrem toho viselo nad Talianskom veľké literárne nebezpečenstvo. Hrozilo, že [[humanizmus]] potopí jeho mladistvú národnú literatúru. Niektorí autori sa doslova snažili vniesť do taliančiny latinské tvary, znovu urobiť, po čase [[Dante Alighieri|Danteho]] nebezpečenstva, čo [[Guittone d'Arezzo]] tak nešťastne urobil Taliansku v [[13. storočie|13. storočí]]. Provinčné dialekty sa snažili znovu presadiť v literatúre. Veľkí autori [[14. storočie|14. storočia]]&nbsp;–&nbsp;[[Dante]], [[Francesco Petrarca|Petrarca]], [[Boccaccio]], boli mnohými ľuďmi zabudnutí alebo znenávidení. Bola to [[Florencia]], ktorá zachránila [[Literatúra|literatúru]] tým, že harmonizovala klasické modely s moderným cítením, Florencia, ktorá úspešne spojila klasické tvary s ľudovým umením. Stále čerpajúc energiu a eleganciu z [[Klasicizmus|klasicizmu]], ťahajúc zo starovekých fontán všetko dobré a užitočné, čo môžu poskytnúť, bola schopná zachovať jej skutočný život, udržať svoje národné tradície a viesť literatúru cestou, ktorú jej otvorili spisovatelia minulého storočia. Vo Florencii písali aj najoslavovanejší humanisti ľudovým jazykom a komentovali Danteho a Petrarcu a obraňovali ich pred nepriateľmi. [[Leone Battista Alberti]], grécky a latinský učenec, písal v nárečí a [[Vespasiano da Bisticci]], hoci neustále zahĺbený do gréckych a latinských rukopisov, napísal ''Vile di uomini illustri'', cenenú za historický obsah a priamosťou a jednoduchosťou sa radiacu medzi najlepšie práce [[14. storočie|14. storočia]]. [[Andrea da Barberino]] napísal prekrásnu prózu o ''Reali di Francia'', v ktorej dal rytierskym romancám farbu [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]]. Belcari a Benivieni nás zanesú späť do mystického idealizmu skorších čias. Práve v [[Lorenzo de Medici|Lorenzovi de Medici]] môžeme vidieť vplyv [[Firenze|Florencie]] na renesanciu. Jeho myseľ formovali starovekí: navštevoval hodiny Gréka [[Argyropulos]]a, sedával na Platonických banketoch, podstupoval útrapy pri zbieraní kódexov, sôch, váz, obrazov, šperkov a nákresov aby ozdobil záhrady San Marco a vytvoril knižnicu neskôr nazvanú jeho menom. V sieňach jeho Florentského paláca, v jeho vilách v [[Careggi]], [[Fiesole]] a [[Anibra]], stáli prekrásne truhlice, ktoré [[Dello]] pomaľoval príbehmi [[Ovídius|Ovídia]], [[Herkules|Herkula]] od [[Pollaiuolo|Pollaiuola]], Pallas od [[Sandro Botticelli|Botticelliho]], prácami [[Filippino|Filippina]] a [[Verrocchio|Verrocchia]]. [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo de Medici]] žil úplne v klasickom svete; a predsa, keď čítame jeho básne, vidíme len človeka jeho doby, obdivovateľa Danteho a starých [[Toskánsko|toskánskych]] poetov, ktorý sa necháva inšpirovať od populárnych múz a úspešne dáva svojej poézii farby najvyslovenejšieho [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]] ako aj najvyššieho idealizmu, ktorý prechádza z [[Platón|platónskeho]] [[Sonet|sonetu]] do vášnivých triol ''Amori di Venere'', z grandiozity ''Salve'' k ''Nencia'' a k ''Beoni'', od ''Canto carnascialesco'' k ''Lauda''. Cítenie prírody je v ňom raz sladké a melancholické, inokedy energické a hlboké, sťaby ozvena pocitov, žiaľov, ambícií tohto hlboko pohnutého života. Rád sa pozeral do vlastného srdca prísnym okom, ale bol tiež schopný sa vyliať s turbulentnou plnosťou. S umeleckosťou Florenťana, ktorý čítal [[Anakreón z Teosu|Anacreonta]], [[Ovídius|Ovídia]] a [[Tibullus|Tibulla]], ktorému sa žiadalo užívať si života, ale aj ochutnať nuansy umenia. Vedľa Lorenza nachádzame [[Poliziano|Poliziana]], ktorý tiež zjednotil, s väčším umením, staroveké a moderné, populárny a klasický štýl. V jeho [[Rispetti]] a jeho [[Ballate]] je čerstvosť obrazov a plastickosť tvaru nenapodobniteľná. Tento [[grécky]] učenec písal talianske verše s oslňujúcimi farbami; najčistejšia elegancia gréckych zdrojov pretkávala jeho umenie všetkými spôsobmi, v [[Orfeus|Orfeovi]] ako aj ''Sianze per la giostra''. Ako dôsledok intelektuálneho hnutia smerom k renesancii vznikli v [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15. storočí]] tri akadémie; vo [[Florencia|Florencii]], [[Neapol]]e a v [[Rím]]e. [[Florentská akadémia|Florentskú akadémiu]] založil [[Cosimo de' Medici]]. Potom, ako počul chvály platónskej filozofie, ktoré spieval [[Gemistus Pletho]], ktorý bol v roku [[1439]] vo florentskom sneme, si tieto názory tak obľúbil, že čoskoro naplánoval literárny kongres obzvlášť na diskusiu o nich. [[Marsilius Ficinus]] opísal zamestnania a kratochvíle týchto akademistov. Tu, ako povedal, sa mladí muži vo voľnom čase učili princípom spôsobov a vyjadrovania; tu dospelí muži študovali vládu republiky a rodiny; a starci sa zverovali svojou vierou v budúcnosť sveta. Akadémia bola rozdelená do troch tried: triedy patrónov, ktorí boli členmi Mediciho rodiny; triedy poslucháčov, medzi ktorými sedeli najznámejší ľudia tých čias ako [[Pico della Mirandola]], [[Angelo Poliziano]], [[Leon Battista Alberti]]; a triedy prívržencov, ktorí boli mladí a chceli sa presadiť vo filozofických smeroch. Je známe, že platónska akadémia túžila šíriť; čo sa týka umenia druhé a intenzívnejšie obrodenie [[Staroveký Rím|staroveku]]. [[Rímska akadémia|Rímsku akadémiu]] založil [[Giulio Pomponio Leto]] s cieľom šíriť hľadanie a skúmanie starovekých pamiatok a kníh. Predstavovala istý chrám náboženstva [[Klasicizmus|klasicizmu]] zmiešaného s učením a filozofiou. Platina, oslavovaný autor života prvej stovky pápežov k nej tiež patril. V [[Neapolské kráľovstvo|Neapole]] bola zriadená akadémia známa ako [[Pontaniana]]. Jej zakladateľom bol [[Antonio Beccadelli]], domácky nazývaný ''Il Panormita'', a po jeho smrti bol hlavou ''Il Pontano'', podľa ktorého dostala meno a ktorého myseľ ju oživila. Romantické básne splodil morálny [[skepticizmus]] a umelecký vkus [[15. storočie|15. storočia]]. Taliansko nikdy nemalo skutočnú epickú poéziu v období jej literárneho zrodu. Ešte ťažšie sa nejaká mohla vyskytnúť počas renesancie. Malo však mnohé básne zvané ''Cantari'' pretože obsahovali príbehy, ktoré sa spievali ľudu; a okrem nich existovali romantické básne ako ''Buovo d'Antona'', ''Regina Ancroja'' a iné. Ale prvým, kto do tohto štýlu priniesol eleganciu a nový život bol [[Luigi Pulci]], odchovanec [[Mediciovci|Mediciovcov]], ktorý napísal ''Morgante Maggiore'' na žiadosť [[Lucrezia Tornabuoni|Lucrezie Tornabuoni]], matky [[Lorenzo Nádherný|Lorenza Nádherného]]. Materiál pre "Morgante" je takmer úplne prebraný z neznámej rytierskej básne [[15. storočie|15. storočia]], podľa nedávneho objavu profesora [[Pio Rajna|Pia Rajnu]]. Na tomto základe Pulci vztýčil svoju vlastnú štruktúru, často zosmiešňujúc predmet, parodujúc postavy, zavádzajúc množstvo dejových odbočiek, raz impulzívnych, raz vedeckých, raz teologických. Pulciho prínos pozostáva z toho, že ako prvý povýšil romantickú [[Epika|epiku]], ktorá bola po dvesto rokov v rukách rozprávačov príbehov na umeleckú prácu a v tom, že zjednotil vážne a komické, čím šťastne zobrazil spôsoby a pocity tej doby. S vážnejším zámerom [[Matteo Boiardo]], knieža zo [[Scandiano]], napísal svoje ''Orlando innamorato'', v ktorom, ako sa zdá, sa snažil obsiahnuť celú oblasť [[Dynastia Carolingian|Karolínskych]] legiend; ale túto úlohu nesplnil. Obsahujú príliš hrubú žilu humoru a paródie. Ferrarese je však stále poetom, ktorý vykreslil romantický svet s hlbokou oddanosťou rytierskym spôsobom a pocitom, čiže láske, oddanosti, hrdinskosti a štedrosti. Treťou romantickou básňou 15. storočia bola ''Mambriano'' od [[Francesco Bello|Francesca Bella]] ([[Cieco di Ferrara]]). Čerpal z Karolínskeho cyklu, z romancí [[Okrúhly stôl|Okrúhleho stola]], z klasického staroveku. Bol básnikom nezvyčajného génia a promptnej predstavivosti. Vykazoval vplyv Boiarda, obzvlášť v niečom z fantastickosti, ktorú používal vo svojej práci. Rozvoj [[Dráma|drámy]] v [[15. storočie|15. storočí]] bol veľký. Tento druh semi-populárnej literatúry sa zrodil vo [[Florencia|Florencii]] a spájal sa s istými populárnymi sviatkami, ktoré sa zvyčajne konali na počesť sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]], svätého patróna mesta. ''Sacra Rap presentazione'' nie je v podstate viac ako rozvoj stredovekého ''Mistero'' ([[mystérium]]) - (epizódy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]). Hoci nepatrilo medzi populárnu poéziu, niektorí jej autori boli veľmi renomovaní spisovatelia. Stačí spomenúť niektorých ako [[Lorenzo de Medici]], ktorý napísal ''San Giovanni e Paolo'', a [[Feo Belcari]], autor ''San Panunzio'', Abramo ed Isac, a i. Od 15. storočia prenikli do ''Sacra Reppresentazione'' niektoré komicko-rúhačské prvky. Z biblického a legendárneho konvencionalizmu sa Poliziano emancipoval vo svojom ''Orfeovi'', ktorý, hoci vo svojej vonkajšej podobe patril k posvätným reprezentáciám, sa od nich podstatne líši v obsahu a umeleckom prvku. Po Petrarcovi sa [[idyla (literatúra)|idyla]] stala druhom literatúry, ktorý veľmi tešil Talianov. V nej je však pastiersky prvok jediný zjavný, pretože v nej nie je nič z dedinského života. Taká je ''Arcadia'' [[Jacopo Sannazzaro|Jacopa Sannazzara]] z Neapola, autora únavnej latinskej básne ''De Partu Virginis'' a niektorých rybárskych idýl. Arcadia sa delí na desať idýl, v ktorých sa opisujú slávnosti, hry, obety a spôsoby kolónie pastierov. Sú písané elegantným veršom, ale bolo by zbytočné v nich hľadať akékoľvek známky dedinského života. Na druhej strane, aj v tomto štýle bol [[Lorenzo de Medici]] nadradený. Jeho ''Nencia da Barberino'' bola, ako hovorí moderný spisovateľ, sťaby novou a jasnou reprodukciou ľudových piesní florentskej oblasti pretavených do jedinej majestátnej vlny ''octave stanzas" ([[stanca]]). Lorenzo sa niesol v duchu čistého realizmu dedinského života. Je výrazný kontrast medzi touto prácou a konvečným sedliactvom Sannazzara a iných. Mediciho rivalom v tomto štýle, hoci nedosahoval jeho kvalít, bol [[Luigi Pulci]] v jeho ''Bear da Dicomano''. Lyrická poézia o láske tohto storočia nebola významná. Namiesto toho vidíme vznikať celkom nový štýl, ''Canto carnascialesco''. Bol to istý druh chórovej piesne sprevádzanej ''ballate'; a zväčša sa kládli do úst skupine pracujúcich mužov a obchodníkov, ktorí, neveľmi čestne, ospevovali svoje umenie. Tieto víťazstvá a pretvárky riadil sám Lorenzo. V podvečer vyrazili do ulíc veľké skupiny na koňoch, hrali a spievali tieto piesne. Niektoré sú od samotného Lorenza, ktoré prekonávajú všetky ostatné v umeleckom aspekte. Pieseň s názvom ''Bacco de Arianna ''je najznámejšia. [[Girolamo Savonarola]], ktorý prišiel do Florencie v roku [[1489]] povstal, aby bojoval proti literárnemu a sociálnemu hnutiu renesancie. Niektorí sa snažili navrhnúť, že Savonarola Nábožný bol apoštolom slobody, iní, že bol predčasnou reakciou reformácie. Popravde však nebol Savonarola ani jedným ani druhým. V jeho boji s [[Lorenzo de Medici|Lorenzom de Medici]] viedol svoj útok proti proklamátorovi klasických štúdií, patrónom pohanskej literatúry namiesto proti politickému tyranovi. Povzbudený záhadnou túžbou dosiahnuť cieľ sa vybral cestou proroka kážuceho proti príťažlivým autorom, proti tyranii Mediciovcov a volajúceho po vláde ľudu. To však nerobil z túžby po občianskej slobode, ale pretože Savonarola videl v Lorenzovi a jeho dvore svoju najväčšiu prekážku v návrate ku [[katolíctvo|katolíckej]] [[doktrína|doktríne]], túžbe jeho srdca; zatiaľ, čo si myslel, že tento návrat bude ľahko uskutočniteľný, ak sa pri páde Mediciovcov dostane [[Florentská republika]] do rúk jeho prívržencov. Môže byť spravodlivejšie pozerať sa na Savonarolu ako predchodcu [[Reformácia|reformácie]]. V tom prípade by to bolo viac, ako zamýšľal. [[Ferrara|Ferrarský]] kňaz nikdy nemal v úmysle útočiť na pápežskú [[dogma|dogmu]] a vždy vyhlasoval, že mieni zostať s rímskou cirkvou. Nemal žiadne z veľkých ambícií [[Martin Luther|Luthera]]. Iba opakoval sťažnosti a vyzývanie sv. Kataríny zo Sieny; žiadal reformáciu spôsobov, výlučne spôsobov, nie doktríny. Pripravil pôdu pre nemecké a anglické náboženské hnutia 16. storočia, ale nevedomky. V histórii talianskej civilizácie predstavuje krok späť, zrušenie veľkej renesancie a návrat k stredovekým myšlienkam. Jeho pokus presadiť sa v opozícii svojej doby, zadržať vývoj udalostí, vrátiť ľudí na starú vieru, vieru že všetko sociálne zlo pochádza od Mediciho a [[Borgiovci (rozlišovacia stránka)|Borgiu]], neschopnosť vidieť historickú realitu, ambície založiť republiku s [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]] ako jej kráľom, to všetko ukazuje, že Savonarola bol viac fanatikom ako mysliteľom. Nemá ani veľké zásluhy ako spisovateľ. Napísal talianske kázania, hymny (''laudi''), [[asketizmus|asketické]] a politické materiály, ale ich podanie je hrubé a významné iba na objasnenie jeho myšlienok. Nábožné básne Girolama Benivieniho sú lepšie ako jeho, a čerpajú z rovnakých inšpirácií. V týchto textoch, niekedy sladkých, vždy nábožne vrelých, nás Benivieni a s ním [[Feo Belcari]] nesú späť do literatúry 14. storočia. História nemala v [[15. storočie|15. storočí]] veľa, ani veľmi dobrých študentov. Jej oživenie patrilo do nasledujúcej doby. Zväčša sa písalo v [[Latinčina|latinčine]]. [[Leonardo Bruni]] ''Dejiny'', [[Arezzo ]]dejiny Florencie, [[Gioviano Pontano]] ''Dejiny Neapola'', [[Bernardino Corio]] napísal ''Dejiny Milána'' v ľudovej taliančine. [[Leonardo da Vinci]] písal o maľbe, [[Leon Battista Alberti]] jednu prácu o [[sochárstvo|sochárstve]] a [[architektúra|architektúre]]. Ale mená týchto dvoch mužov sú významné, nie tak, ako autorov týchto spisov, ale ako stelesnení iných charakteristík obdobia renesancie, zručnosti génia, sily prevedenia mnohými a rôznymi spôsobmi a výnimočnosti vo všetkom. Leonardo bol architekt, básnik, maliar, hydraulický inžinier a významný matematik. Alberti bol hudobník, študoval filozofiu práva, bol architekt a kresliar a preslávil sa v literatúre. Mal hlboké cítenie prírody a takmer jedinečnú schopnosť prijať všetko, čo videl a počul. Leonardo a Alberti predstavujú všetku intelektuálnu energiu obdobia [[Renesancia|renesancie]], ktorá sa v [[16. storočie|16. storočí]] začala rozvíjať po svojich jednotlivých častiach, čím umožnili to, čo niektorí nazvali zlatý vek talianskej literatúry. == Vývoj renesancie == Základnou charakteristikou literárnej epochy nasledujúcej po renesancii je to, že každý druh umenia sa zdokonalil, obzvlášť v zjedotení talianskeho charakteru jazyka s klasicizmom štýlu. Toto obdobie trvalo od roku [[1494]] do [[1560]]; a, hoci to znie čudne, práve toto obdobie plodnosti a literárneho významu začalo od roku [[1494]], ktorý znamenal s vpádom [[Karol VIII. (Francúzsko)|Karola VIII.]] do Talianska začiatok jeho politického úpadku a cudzej nadvlády. Ale nie je náročné vysvetliť to. Najslávnejší z mužov prvej polovice [[16. storočie|16. storočia]] boli vzdelaní v predchádzajúcom storočí. [[Pietro Pomponazzi]] sa narodil v roku [[1462]], [[Marcello Vergilio Adriani]] v roku 1464, [[Baldassare Castiglione|Castiglione]] v roku [[1468]], [[Niccolò Machiavelli|Machiavelli]] v roku 1469, [[Bembo]] v roku 1470, [[Michelangelo Buonarroti]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] v roku [[1474]], [[Jacopo Nardi|Nardi]] v roku [[1476]], [[Gian Giorgio Trissino|Trissino]] v roku [[1478]], [[Francesco Guicciardini|Guicciardini]] v roku [[1482]]. Preto je jednoduché pochopiť ako literárna činnosť, ktorá sa prejavila od konca 15. storočia do polovice 16. storočia, bola výsledkom politických a sociálnych podmienok doby, v ktorej sa tieto mysle formovali a nie tých, v ktorej sa ukázala ich sila. === Macchiavelli, Giuccardini a Nardi – historici === [[Niccolò Machiavelli]] a [[Francesco Guicciardini]] boli hlavnými pôvodcami historickej vedy. Machiavellliho hlavné práce sú ''Istorie florentine'', ''Discorsi sulla prima deca di Tito Livio'', ''Arte delia guerra'' a ''Principe'' ([[Vladár (Niccolò Machiavelli)|Vladár]]). Jeho prínos spočíva v tom, že bol tvorcom experimentálnej vedy o politike s tým, že pozoroval fakty, študoval dejiny a vyvodzoval z nich dôsledky. Zvláštnosťou Machiavelliho génia bolo, ako bolo povedané, v umeleckom cítení pri pojednávaní o politike pre seba samú, bez ohľadu na okamžitý cieľ, v jeho schopnosti abstrahovať sa od nepodstatných výskytov v prechodnej prítomnosti, aby sa mohol lepšie zmocniť večného a vrodeného kráľovstva. Popri Machiavellim ako historikovi aj ako štátnikovi stojí [[Francesco Guicciardini]]. Guicciardini bol veľmi pozorný a zanietený pre redukciu svojich pozorovaní na vedu. Jeho ''Storia d'Italia'', ktorá pokrýva obdobia od smrti [[Lorenzo de Medici|Lorenza de Medici]] do roku [[1534]] je plná politickej múdrosti, je zručne rozdelená do častí, dáva živý obraz o charaktere osôb o ktorých pojednáva a je písaná grandióznym štýlom. Ukazuje hlboké vedomosti o ľudskom srdci a pravdivo zobrazuje temperament, schopnosti a zvyky rôznych európskych národov. Vracajúc sa späť k príčinám udalostí hľadal vysvetlenia rôzniacich sa záujmov princov a ich vzájomnej žiarlivosti. Fakt, že sám bol svedkom mnohých udalostí, o ktorých rozprával a zúčastnil sa ich, pridáva k vierohodnosti jeho slov. Politické reflexie sú vždy hlboké; v ''Pensieri'', ako hovorí G. Capponi, sa zdá, že si kladie za cieľ vybrať najpodstatnejších reprezentantov pozorovaných vecí a tým túži vytvoriť čo najadekvátnejšiu politickú doktrínu vo všetkých jej častiach. Machiavelliho a Guicciardiniho môžeme považovať nie len za významných historikov, ale aj za zakladateľov historickej vedy založenej na pozorovaní. Menej dôležitými, ale stále hodnými povšimnutia boli [[Jacopo Nardi]] (spravodlivý a verný historik a čestný muž, ktorý bránil práva [[Florencia|Florencie]] proti [[Mediciovci|Mediciovcom]] pred Charlesom V.), Benedetto Varchi, Giambattista Adriani, Bernardo Segni; a, mimo [[Toskánsko|Toskánska]], Camfflo Porzio, ktorý rozprával o ''Congiura de baroni'' a talianskych dejinách od roku 1547 do 1552, Angelo di Costanza, [[Pietro Bembo]], Paolo Paruta a iní. === Ariosto === Ariostov ''[[Zúrivý Roland]]'' bol pokračovaním Boiardovho ''Innamorato''. Jeho charakteristikou je, že asimiloval rytiersku romancu do klasicistického štýlu a modelov. [[Lodovico Ariosto]] bol umelcom len pre jeho lásku k umeniu; jediným cieľom jeho epiky bolo vytvoriť romancu, ktorá by potešila Ariosta a generáciu, v ktorej žil. Jeho Orlando nemá žiaden vážny účel; naopak, vytvára fantastický svet, v ktorom sa básnik bezcieľne potuluje, uspokojuje svoje rozmary a občas sa usmieva nad vlastnou prácou. Jeho veľkou túžbou je zobraziť všetko s najvernejšou dokonalosťou; kultivovaný štýl je to, čo ho najviac zamestnáva. V jeho rukách sa štýl stáva nádherne plastický v každej koncepcii, či nízkej alebo vznešenej, vážnej alebo hravej. [[stanca|Octave stanza]] v ňom dosiahla najvyššej dokonalosti elegancie, variácie a harmónie. === Historická epická poézia === Medzitým, po boku s romantickou, prebiehali snahy o historickú epiku. [[Gian Giorgio Trissino]] z [[Vicenza|Vicenzy]] zostavil báseň zvanú ''Italia liberala dai Goti''. Plná učenosti a starovekých pravidiel, na ktorých sa on sám formoval, s cieľom ospevovať výpravy [[Belisar]]ia; povedal, že sa prinútil dodržiavať všetky [[Aristoteles|Aristotelove]] pravidlá a že napodobňoval [[Homér]]a. V tomto môžeme opäť vidieť prejav renesancie, a hoci Trissinova práca je chudobná na originalitu a bez akéhokoľvek pôvodného básnického podfarbenia, aj tak pomáha lepšie pochopiť stav mysle 16. storočia. === Lyrická poézia === Lyrická poézia určite nepatrila k druhom, ktoré sa v 16. storočí výrazne rozvinuli. Originalita úplne chýbala, keďže sa zdalo, že nie je možné urobiť nič lepšie ako okopírovať Petrarcu. A predsa aj v tomto štýle písali niektorí energickí básnici. Monsignore [[Giovanni Guidiccioni]] z [[Lucca|Luccy]] ([[1500]] – [[1541]]) ukázal svoje štedré srdce. Vo vynikajúcich sonetoch vyjadril svoj smútok nad poľutovaniahodným stavom, do ktorého sa dostala jeho krajina. [[Francesco Molza]] z [[Modena|Modeny]] ([[1489]] – [[1544]]), učený v gréčtine, latinčine a hebrejčine písal elegantným a oduševneným štýlom. [[Giovanni della Casa]] ([[1503]] – [[1556]]) a [[Pietro Bembo]] ([[1470]] – [[1547]]), hoci boli petrarchisti, boli elegantní. Dokonca aj [[Michelangelo Buonarroti]] bol svojho času petrarchista, ale jeho básne nesú známky jeho výnimočného génia. Medzi týchto básnikov sa radí aj množstvo skvelých dám ako [[Vittoria Colonna]], (ktorú miloval Michelangelo), [[Veronica Gambara]], [[Tullia d'Aragona]], [[Giulia Gonzaga]], veľmi jemné poetky a géniom nadradené mnohým spisovateľom ich čias. === Dráma === 16. storočie malo nemálo tragédií, ale všetky sú slabé. Dôvodom bola morálna a náboženská apatia. Talianskym tragédiám chýbajú silné vášne a energické postavy. Prvým, ktorý zaujal miesto na tragickom javisku bol Trissino s jeho ''Sofonisba'', svedomito sledujúc umelecké pravidlá, ale písané chorými veršami a bez tepla pocitov. ''Oreste'' a ''Rosmunda'' [[Giovanni Rucellai|Giovanniho Rucellai]] neboli lepšie, ani ''Antigona'' [[Luigi Alamannis|Luigiho Alamannis]]. [[Sperone Speroni]] vo svojom ''Canace'' a [[Giraldi Cintio]] v jeho ''Orbecche'' sa pokúšali stať inovátormi tragickej literatúry, ale uspeli len v jej zosmiešnení. Rozhodne nadradený im bol ''Torrismondo'' [[Torquato Tasso|Torquata Tassa]], obzvlášť významný svojimi refrénmi, ktoré pripomínajú refrény gréckych tragédií. Talianska komédia 16. storočia bola takmer úplne postavená na latinskej komédii. Takmer vždy boli rovnaké v zápletke, v postavách starca, sluhu a čakajúceho dievčaťa a spor bol často ten istý. [[Lucidi of Agnolo Firenzuola]] a ''Vecchio amoroso'' [[Donato Giannotti|Donata Giannottiho]] boli postavené na [[Plautus|Plautových]] komédiách, ako aj ''Sporta'' od [[Giambattista Gelli|Gelliho]], ''Marito'' od [[Dolce]]ho a iné. Zdá sa, že medzi všetkými spisovateľmi komédií sa vyznačovali iba traja – [[Machiavelli]], [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] a [[Giovan Maria Cecchi]]. Machiavelli vo svojej ''Mandragore'' vytvoril komédiu postavy, vytvoril typy, ktoré sa aj dnes zdajú živé, pretože ich odkopíroval z reality videnej okom vynikajúceho pozorovateľa. [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] sa zasa odlišoval zobrazovaním zvyklostí svojej doby, obzvlášť [[Ferrara|ferrarskej]] šľachty. Checci zasa zanechal vo svojich komédiách poklad hovoreného jazyka, ktorý nám dnes umožňuje najnádhernejším spôsobom sa oboznámiť s touto dobou. [[Pietro Aretino]] sa tiež radí medzi najlepších spisovateľov komédie. 15. storočie nebolo bez humornej poézie; [[Antonio Cammelli]] prezývaný ''Pistoian'' si obzvlášť zaslúži pozornosť vďaka svojej trpkej prístupnosti, ako ju nazval [[Charles Augustin Sainte-Beuve|Sainte-Beuve]]. Ale bol to [[Francesco Berni]] a satira, čo priviedol tento druh literatúry do dokonalosti v 16. storočí. Podľa neho sa tento štýl nazval berneskná poézia. V Bernim sa stretávame s takmer rovnakým fenoménom, ktorý sme si už všimli v súvislosti s ''Orlando furioso''. Bolo to umenie pre umenie, ktoré inšpirovali Berniovcov ako aj [[Anton Francesco Grazzini|Antona Francesca Grazziniho]] zvaného ''Il Lasca'' a iných menej významných. Môžeme povedať, že v ich poézii nie je nič; a je pravda, že ich obzvlášť teší vyzdvihovať nízke a odporné veci a vysmievať sa vážnemu a ctenému. Berneskná poézia je najjasnejšou reflexiou náboženského a morálneho [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý bol jednou z charakteristík talianskeho spoločenského života v 16. storočí a viac-menej sa prejavoval vo všetkých prácach tohto obdobia, [[skepticizmus]], ktorý zastavil náboženskú [[Reformácia|reformáciu]] v Taliansku a ktorý bol zasa výsledkom historických podmienok. Berneschiovci a obzvlášť sám Berni občas prešiel do satirického tónu. Na druhej strane čistí satiristi ako Benátčan [[Antonio Vinciguerra]], [[Lodovico Alamanni]] a [[Lodovico Ariosto]] boli najmenej podriadení ostatným pre ich antickú eleganciu štýlu a istú pravdivosť prechádzajúcu do zákernosti, ktorá je obzvlášť zaujímavá, keď básnik hovorí o sebe. V 16. storočí nebolo málo [[didaktika|didaktických]] prác. [[Giovanni Rucellai]] sa vo svojej básni ''Api'' blíži dokonalisti [[Vergílius|Vergília]]. Jeho štýl je jasný a ľahký a na zaujímavosti jeho knihy pridávajú časté zmienky o udalostiach jeho doby. Ale z didaktických prác presahujúcich významom ostatné spomeňme ''Cortigiano'' [[Baldassare Castiglione|Baldassara Castiglioneho]], v ktorom si predstavuje rozhovor v paláci vojvodov z [[Urbino|Urbina]] medzi rytiermi a dámami o tom, čo má byť dar dokonalého dvorana. Táto kniha sa cení ako zobrazenie intelektuálneho a morálneho stavu najvyššej talianskej spoločnosti v prvej polovici 16. storočia. === Román === Zo spisovateľov románov 16. storočia sú dvaja najvýznamnejší [[Anton Francesco Grazzini]] a [[Matteo Bandello]], prvý z nich ako hravý a bizarný a druhý vážny. Nesmieme zabudnúť, že historicky bol Bandello [[dominikán]]sky kňaz a [[biskup]], ale napriek tomu boli jeho romány voľné v téme a často zosmiešňujú inovercov. V čase, kedy bol obdiv kvality štýlu a túžba po klasickej elegancii taká silná ako v 16. storočí, sa prirodzene kládol veľký dôraz na prekladanie gréckych a latinských autorov. Medzi veľmi početné preklady, ktoré sú stále slávne, patrili ''Aeneida'' a ''Idyly Longusa Sofistu'' od [[Annibal Caro|Annibala Cara]]; ako aj preklad [[Ovídius|Ovídiovych]] ''Metamorfóz'' od [[Giovanni Andrea dell Anguillare|Giovanniho Andreu dell Anguillare]], [[Apuleius|Apuleiovho]] "[[Zlatý osol|Zlatého osla]]" od Firenzuola a [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchovych]] ''Životov'' a ''Moralia'' od [[Marcello Adriani|Marcella Adrianiho]]. === Torquato Tasso === {{Hlavný článok|Torquato Tasso}} Historici talianskej literatúry sú na pochybách, či by mal byť [[Torquato Tasso|Tasso]] zaradený do obdobia najväčšieho rozvoja [[Renesancia|renesancie]] alebo tvoriť obdobie sám o sebe, obdobie prechodné medzi týmto a nasledujúcim. Iste je v hlbokom rozpore so storočím, v ktorom žil. Jeho náboženská viera, vážnosť charakteru, hlboká melanchólia v jeho srdci, neustála honba za dokonalosťou, všetko toto ho radí mimo literárnej epochy reprezentovanej [[Machiavelli|Machiavellim]], Ariostom a Bernim. Ako výstižne povedal [[Giosuè Carducci|Carducci]], Tasso je plnoprávnym dedičom [[Dante Alighieri|Danteho Alighieriho]]: verí, a dôvodí svoju vieru filozofiou; miluje, a komentuje svoju lásku učeným štýlom; je umelcom, a píše dialógy učeneckých špekulácií, ktoré by radi boli platonické. Mal iba 18 rokov, keď v roku [[1562]] skúsil [[Epická báseň|epickú poéziu]] a napísal ''Rinaldo'', v ktorom povedal, že skúšal dodržať [[Aristoteles|Aristotelovské]] pravidlá s Ariostovymi obmenami. Potom napísal ''Aminta'', pastiersku drámu nevýslovnej elegancie. Ale práca, ku ktorej dlho obracal svoje myšlienky, bola hrdinská báseň a tá spotrebovala všetky jeho sily. Sám vysvetľuje, aký bol jeho zámer v troch ''Discorsi'', ktoré napísal, kým zostavoval ''Gerusalemme'': vybral si veľký a slávny námet, nie taký staroveký aby už nebol zaujímavý, nie taký nedávny, aby zabránil básnikovi okrášliť ho vymyslenými okolnosťami; mienil ho urobiť prísne podľa pravidiel jednoty činnosti, ktoré odpozoroval v gréckych a latinských básňach, ale s oveľa väčšími obmenami a nádherou epizód, aby v tomto nebol ukrátený o romantickú báseň; a nakoniec ho chcel napísať inteligentným a zdobeným spôsobom. Toto urobil Tasso v ''[[Gerusalemme liberata]]'', ktorého predmetom je oslobodenie pohrebnej komory [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v [[11. storočie|11. storočí]] [[Godfrey z Bouillonu|Godfreyom z Bouillonu]]. Básnik nenasleduje verne všetky historické fakty, ale predkladá ich podstatné príčiny, vnášajúc nadprirodzené intervencie [[Boh]]a a [[satan]]a. ''Gerusalemme liberata'' je najlepšia hrdinská báseň, ktorou sa Taliansko môže pýšiť. Približuje sa klasickej dokonalosti. Jej [[epizóda|epizódy]] sú nadovšetko krásne. Obsahuje hlbokú myšlienku a všetko odráža melanchóliu duše básnika. Čo sa týka štýlu sa však Tasso nepridržiava tak úzkostlivo klasických modelov a nie je možné prehliadnuť nadmerné použitie [[metafora|metafor]], [[antitéza|antitéz]] a nadmernej pýchy; a obzvlášť v tomto smere historici umiestnili Tassa do literárneho obdobia zvaného ''[[Secentismo]]'', a iní, striedmi v kritike, povedali, že preň pripravil cestu. == Obdobie dekadencie-Secentismo == Približne od roku [[1559]] začalo v talianskej literatúre obdobie dekadencie. Španielska nadvláda utláčala a ničila polostrov. Mysle ľudí postupne strácali silu; každý vznešený pokus bol potlačený. Lásku k vlasti už nebolo cítiť, keď vlasť bola otrokom cudzinca. Podozrievaví vládcovia spútali slobodu myslenia a slova; mučili [[Tommaso Campanella|Campanella]], upálili [[Giordano Bruno|Bruna]], vynaložili všetko úsilie, aby vykorenili všetky vznešené presvedčenia, túžby po dobre. [[Cesare Balbo]] hovorí, že ak štastie más pozostáva z mieru bez priemyslu, ak urodzenosť pozostáva v tituloch bez moci, ak princov uspokojí prijatie ich vlády bez skutočnej nezávislosti, bez suverenity, ak spisovatelia a umelci spokojne píšu, maľujú a budujú so súhlasom ich súčasníkov, ale bez uznania nasledovníkov, ak je celý národ jednoducho šťastný bez cti a s pokojným postupom korupcie, potom žiadne obdobie nebolo pre [[Taliansko]] také šťastné ako stoštyridsať rokov od dohody [[Cateau Cambrésis]] do [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]]. Toto obdobie je v histórii talianskej literatúry známe ako ''secentismo''. Jeho spisovatelia zbavení sentimentu, vášne, myšlienok, uchýlení k preháňaniu; skúšali dosiahnuť výsledok každým druhom zanietenia, bombastizmom, najčudnejšími metaforami, v skutočnosti tým, čo sa v umení nazýva [[manierizmus]], [[barokizmus]]. Nevýslovná chudoba predmetu sa snažila skryť pod entuziazmom formy. Zdalo sa, ako by sa spisovatelia predbiehali v tom, kto dokáže najviac zaťažiť svoje umenie samoúčelnými [[metafora]]mi, frázami, veľkoústymi slovami, zanietením, [[hyperbola (literatúra)|hyperbolou]], podivnosťami, všetkým, čo by mohlo upútať pozornosť na vonkajšiu formu a odpútať ju od podstatného prvku myšlienky. Hlavou školy ''secentistov'' bol [[Giambattista Marini]] z Neapola, narodený v roku [[1569]], obzvlášť známy svojou dlhou básňou ''Adone''. Jeho cieľom bolo vzbudiť údiv novotvarmi; preto môžeme v jeho knihách nájsť najextravagantnejšie metafory, najnásilnejšie [[antitéza|antitézy]], najnafúknutejšie prázdne slová. Obzvlášť antitéze pripisoval význam pre dosiahnutie najväčšieho efektu. Niekedy zreťazuje jednu za druhou, takže zaplnia celé stanze bez prerušenia. Achillini z Bologne kráčal v Mariniovych stopách. Bol však menej geniálny a preto boli jeho zvláštnosti extravagantnejšie, čím sa stávali naozaj úplne smiešnymi. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že básnici 17. storočia boli viac-menej infikovaní [[Marinizmus|Marinizmom]]. Preto [[Alessandro Guidi]], hoci sa nesnaží o preháňanie ako jeho majster, je prázdne bombastický, nafúknutý, kým [[Fulvio Testi]] je umelý a zanietený. A predsa Guidi ako aj Testi cítili vplyv iného básnika, [[Gabriello Chiabrera|Gabriella Chiabrera]] narodeného v [[Savona|Savone]] v roku [[1552]]. V ňom nadobudlo secentesimo iný charakter. Ako povedal, bol zaľubený do [[Gréci|Grékov]], vyrábal nové [[Metrum (poézia)|metre]], obzvlášť v imitácii ''[[Pindaros|Pindara]]'', kde sa zaoberal náboženskými, morálnymi, historickými a ľubostnými témami. Nie je ľahké pochopiť, že pindarický štýl poézie [[17. storočie|17. storočia]] nemohol skončiť inak, ako celkom umelý, bez dostatku formy sa ukazuje ako prázdny v predmete a v zbytočnom úsilí skryť prázdnotu sa uchýlil k básnickym ornamentom každého druhu. Tieto zasa sa v ňom stali čerstvým nedostatkom. Napriek tomu značí Chiabrerova škola v dekadencii 17. storočia zlepšenie; a niekedy sa ukazuje, že mal lyrické schopnosti, ktoré by v lepšom literárnom prostredí boli priniesli vynikajúce ovocie. Napríklad, keď spieva o víťazstvách toskánskych galér nad Turkami a pirátmi Stredomoria, vzlieta k veľkým obrazom a zdá sa byť úplne iným básnikom. [[Vicenzo da Filicaja|Filicaja Florentský]] je čiastočne lyrický, obzvlášť v piesňach o [[Viedeň|Viedni]] obliehanej Turkami, čo ho stavia vyššie ako ostatných nad zlo toho času; ale aj v ňom jasne vidíme rečnícku umelosť a samoľúbu falošnosť. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že lyrická poézia [[17. storočie|17. storočia]] trpela rovnakými poruchami, hoci v rozličných stupňoch, čo môžeme zhrnúť ako nedostatok citu a preháňanie vo forme. Neexistovala viera; neexistovala láska; a tak sa umenie stalo cvičením, kratochvíľou, luxusom pre servilných a skorumpovaných. Potom prišla viera, že na obnovenie literatúry stačí zmeniť formu, ako dôsledok toho, že sa zabudlo, že každá reforma musí byť vplyvom zmeny sociálnych a morálnych podmienok. Oslabení vplyvom Anadia v 17. storočí, plní pýchy a [[Antitéza|antitéz]], ľudia povedali – nechajte nás ísť celkom inou cestou, nechajte nás bojovať s nafúknutým štýlom jednoduchosťou. V roku [[1690]] bola ustanovená Akadémia Arkádie. Jej zakladateľmi boli [[Giovan Maria Crescimbeni]] a [[Gian Vincenzo Gravina]]. ''Arkádia'' sa tak volala preto, že jej hlavným cieľom a zámerom bolo imitovať v literatúre jednoduchosť starovekých pastierov, o ktorých sa hovorilo, že v zlatom veku žili v [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]]. Keďže secentisti chybili prílišnou túžbou po novosti, ktorá ich vždy prinútila prekročiť pravdu, tak aj ''arkádisti'' si zaumienili navrátiť sa do pravdivých sfér, vždy spievajúc na pastiersky prosté témy. To zjavne nebolo nič iné ako zámena jednej umelej veci za inú; a tak spadli z bombastickosti do zženštilosti, z [[Hyperbola (literatúra)|hyperboly]] do [[Zdrobnenina|zdrobnenín]], z nafúknutého do príliš rafinovaného. ''Arkádia'' bola reakciou na ''secentismo'', ale reakciou, ktorá, obrátiac smer dovtedajšej epochy, uspela iba v ďalšom ochudobnení literatúry. Básne ''arkádistov'' plnia mnohé zväzky a pozostávajú zo [[sonet]]ov, [[madriga|madríg]], [[canzonet]]ov a [[voľný verš|voľného verša]]. Jedným zo sonetistov, ktorý sa najviac odlišoval bol [[Felice Zappi]]. Z autorov piesní bol najpríkladnejším [[Paolo Rolli]]. [[Innocenzo Frugoni]] bol známejší ako všetci iní, človek plodnej predstavivosti ale plytkého intelektu, ktorého rozťahané verše dnes nikto nečíta. == Obnovenie v 18. storočí == Hoci politické a sociálne podmienky v Taliansku [[17. storočie|17. storočia]] boli také, že sa zdalo, že každý nádych inteligencie, každá iskra slobody boli uhasené, na polostrove sa zjavili symptómy zákona reakcie obnovenia, ktorý do veľkej miery sprevádza udalosti v ľudskej histórii. Niektorí veľkí a nezávislí myslitelia ako [[Bernardino Telesio]], [[Giordano Bruno]], [[Tommaso Campanella]], [[Lucilio Vanini]], ktorí vrátili filozofiu do čerstvých koľají a otvorili cestu vedeckým výdobytkom [[Galileo Galilei|Galilea Galileiho]], veľkého súčasníka [[René Descartes|Descarta]] vo Francúzsku a [[Francis Bacon|Bacona]] v Anglicku. Galileo nebol iba významným vedcom, ale zaujal významné miesto aj v histórii listov. Zdalo sa, že oddaný [[Lodovico Ariosto|Ariostov]] študent do svojej prózy prenášal kvality tohto veľkého básnika, jasnú a vernú slobodu prejavu, nádherné umenie vedieť všetko povedať presne a jasne a zároveň elegantne. Možno je to najlepšia próza akú kedy Taliansko malo; je jasná, ide priamo k veci, je bez rečníckych ozdôb a vulgárnych pokĺznutí, umelecká bez toho, aby taká vyzerala. Iný symptóm obnovy, znak rebelstva proti zlu talianskeho sociálneho života, prichádza v satire a obzvlášť v tej od [[Salvator Rosa|Salvatora Rosa]] a [[Alessandro Tassoni|Alessandra Tassoniho]]. Salvator Rosa, narodený v roku [[1615]] blízko Neapola, bol maliar, hudobník a básnik. Ako básnik ukázal, že cítil smutný stav jeho krajiny, že s ňou smútil a tento pocit ventiloval (ako povedal iný satirik, [[Giuseppe Giusti]]) v "Generosi rabbuffi". Jeho presviedčanie talianskych básnikov, aby obrátili svoje myšlienky na zbedačenú krajinu ako predmet piesní, krajinu, ktorá trpela pod rukami tyranov, isté pasáže, kde lamentuje nad zženštilosťou talianskych zvykov, silná [[apostrofa]] voči [[Rím]]u, robia Salvatora Rosa predchodcom patriotickej literatúry, ktorá začala obnovu v 18. storočí. Tassoni, dosť výnimočný muž tohto storočia bol Rosovi ešte nadradený. Ukázal nezávislý úsudok v strede všeobecnej servility a jeho ''Secchia Rapita'' ukázala, že bol významným spisovateľom. Je to hrdinská komická báseň, ktorá je zároveň epos aj osobnostná satira. Bol dosť drzý na to, aby zaútočil na Španielov vo svojej ''Filippiche'', kde naliehal na vodcu [[Karol Emanuel Savojský|Karla Emanuela Savojského]], aby pokračoval vo vojne proti nim. Potom, ako sa z väčšej časti oslobodilo od španielskej nadvlády v [[18. storočie|18. storočí]], nové politické podmienky Talianska sa začali zlepšovať. Proklamátormi tohto zlepšenia, ktoré sa ukázalo v mnohých občianskych reformách, boli [[Jozef II.]], [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] a Karol I. Títo princovia svoju prácu odkopírovali od filozofov, ktorí zasa pocítili vplyv všeobecného ideového hnutia, ktoré potichu pracovalo v mnohých častiach Európy, a ktoré bolo reprezentované francúzskymi [[encyklopedista (Diderotova Encyklopédia)|encyklopedistami]]. [[Giambattista Vico]] bol jedným z predstaviteľov prebudenia historického povedomia v Taliansku. V svojej ''Scienza nuova'' sa podrobil skúmaniu zákonov riadiacich vývoj ľudskej rasy a udalostí. Od psychologickej štúdie človeka túžil odvodiť ''comune natura delle nazioni'', t. j. všeobecné historické zákony alebo zákony, podľa ktorých civlizácie rastú, prekvitajú a padajú. V rovnakom duchu, ktorý rozhýbal Vicove filozofické výskumy, sa zrodil odlišný druh výskumu – zdrojov talianskej občianskej a literárnej histórie. [[Lodovico Antonio Muratori]] potom, ako zozbieral jednu celú kroniku (''Rerum Italicarum scripteres'') zápiskov, biografií, listov a denníkov talianskej histórie od roku 500 do 1500, potom, ako prediskutoval najzáhadnejšie historické otázky v ''Antiquitates Italicae inedii aevi'', napísal ''Annali d Italia'', kde detailne rozpisoval fakty odvodené z autentických zdrojov. Muratoriho partnermi v jeho hsitorických výskumoch boli [[Scipione Maffei]] z [[Verona|Verony]] a [[Apostolo Zeno]] z Benátok. Prvý z nich vo svojom ''Verona ilustrata'' zanechal nielen poklad učenia, ale aj vynikajúci exemplár historickej písomnosti. Druhý z nich pridal mnoho k erudícii literárnej histórie, vo svojich ''Dissertazioni Vossiane'' a in poznámkach k ''Biblioteca dell eloquenza italiana'' monsignora [[Giusto Fontanini|Giusta Fontaniniho]]. [[Girolamo Tiraboschi]] a gróf [[Giovanni Maria Mazzuchelli]] z [[Brescia|Brescie]] sa oddali literárnej histórii. Kým duch doby viedol ľudí k skúmaniu historických zdrojov, viedol ich tiež k skúmaniu mechanizmov a sociálnych zákonov. [[Francesco Galiani]] písal o mene; [[Gaetano Filangieri]] napísal ''Scienza della legislazione''. [[Cesare Beccaria]], v jeho ''treatise dei delitti e delle pene'', prispel k reforme trestného práva a presadzoval zrušenie [[mučenie|mučenia]]. Muž, ktorý nadovšetko stelesňuje obnovu literatúry v 18. storočí je [[Giuseppe Parini]]. Narodil sa v [[Lombardsko|lombardskej]] dedinke v roku [[1729]], bol vzdelaný predovšetkým v [[Miláno|Miláne]] a ako mladík bol známy medzi ''arkádskymi'' básnikmi pod menom „Darisbo Elidonio“. Aj ako arkádčan však Parini vykazoval známky odlišné od bežného typu. V zbierke básní, ktorú publikoval v dvadsiatich troch rokoch pod pseudonymom „Ripano Eupilino“, sú pastierske [[Sonet|sonety]], v ktorých ukazuje, že mal schopnosť vybrať scény z reálneho života a aj [[Satira|satirické]] časti, v ktorých vykazuje do istej miery drzú opozíciu dobe. Tieto básne sú možno založené na pozostatkoch Berniho, ale určite indikujú rozhodné odhodlanie hrubo porušovať všetky literárne konvencie, ktoré autora obklopovali. To však bolo iba začiatkom boja. Parini žil v časoch veľkej sociálnej krízy. Urodzení a bohatí sa všetci oddávali komfortu a prihlúplej zdvorilosti, trávili svoje životy smiešnymi kratochvíľami alebo nehanebným sebaukájaním, mrhali sebou na nemorálne "cicisbeismo" a ponúkali najbiednejší obraz slabosti mysle a charakteru. Boli to sociálne podmienky, proti čomu smerovali Pariniho múzy. Už pri vylepšovaní básní zo svojej mladosti sa ukázal ako inovátor svojich textov, naraz odmietajúci ''petrarchizmus'', ''[[secentesimo]]'' aj ''arkádiu'', tri choroby, ktoré oslabovali talianske umenie v predchádzajúcich storočiach, a vyberal si témy zo skutočného života, ktoré by mohli pomôcť viesť jeho súčasníkov. Už v ''Odi'' počuť satirický tón. Ale silne sa prejavil až v básni ''Del giorno'', v ktorej si predstavuje, že vyučuje mladého milánskeho [[patricij]]a všetkým zvykom a spôsobom galantného života; odhalí všetky jeho smiešne frivolnosti a s jemnou iróniou demaskuje zbytočnosti aristokratických zvykov. Rozdeliac deň do štyroch častí – ''Mattino'', ''Mezzogiorno'', ''Vespero'' a ''Notte'' – opisuje kratochvíle každej z nich, a tak kniha nadobúda historickú hodnotu najväčšieho významu. Parini satirizujúci svoju dobu sa vrátil k pravde a konečne prinútil umenie slúžiť účelu občianskeho moralizovania. Ako umelec sa vracia priamo ku klasickým formám, pokúšajúc sa imitovať [[Vergílius|Vergília]] a [[Dante Alighieri|Danteho]] otvoril cestu dobrej škole, ktorú čoskoro uvidíme vznikať, školu umelcov ako [[Vittorio Alfieri]], [[Ugo Foscolo]] and [[Vincenzo Monti]]. Ako umelecké dielo je ''Giorno'' nádherné sokratickou zručnosťou, s ktorou neustále udržiava jemnú iróniu, vďaka ktorej sa zdá, že chváli to, čo v podstate viní. Verš má nové harmónie; niekedy je trochu tvrdý a lámaný, nie bez zámeru, ale ako protest proti ''arkádskej'' monotónnosti. Celkovo plynie majestátne, ale bez Frugónskej monotónnosti ohlušujúcej ucho, ktorá necháva srdce chladným. Satira [[Gasparo Gozzi|Gaspara Gozziho]] bola menej povznesená, ale smerovala rovnakým smerom ako Pariniho. Vo svojom ''Osservatore'', niečo ako ''Spectator'' [[Joseph Addison|Josepha Addisona]], vo svojej ''Gazzetta veneta'' a v ''Mondo morale'' pomocou [[Alegória|alegórie]] a novotvarov kára zlá jemným dotykom štýlom pripomínajúcim Luciana. Je hladký a ľahký, ale to mu nebráni ísť priamo k cieľu, ktorým je poukázať na poruchy spoločnosti a napraviť ich. Gozziho próza je veľmi plynulá a živá. Chybuje iba prílišnou zanietenosťou, čím imituje spisovateľov [[14. storočie|14. storočia]]. Iným [[Satira|satirickým]] spisovateľom prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] je [[Giuseppe Baretti]] z [[Turín]]a. V denníku zvanom ''Frusta letteraria'' sa podujal neľutostne bičovať práce, ktoré boli dovtedy publikované v [[Taliansko|Taliansku]]. Mnoho sa naučil cestovaním; a obzvlášť jeho dlhý pobyt v Anglicku prispel k nezávislému charakteru jeho mysle a pomohol mu často dobre súdiť ľudí a veci. Je pravda, že jeho odsudky nie sú vždy správne, ale ''Frusta letteraria'' bola prvou knihou nezávislej kritiky cielenej obzvlášť proti ''[[Arkádisti|arkádistom]]'' a pedantom. Všetko smerovalo k zlepšeniu, a charakter reformy bol odhodiť konvenčné, falošné, umelé a vrátiť sa k pravde. Dráma pocítila vplyv doby. [[Apostolo Zeno]] a Metastasio (arkádsky pseudonym [[Pietro Trapassi|Pietra Trapassiho]], rímskeho rodáka) túžili spojiť [[Melodráma|melodrámu]] a rozum. Druhý z nich obzvlášť uspel v pridaní čerstvého výrazu zanieteniu, prirodzeného obratu k dialógu a určitej zaujímavosti v zápletke; a ak by sa nebol uchýlil k neustálej neprirodzenej prílišnej rafinovanosti a neopodstatnenému pátosu a častých [[anachronizmus|anachronizmov]], mohol by byť považovaný za prvého dramatického reformátora 18. storočia. Táto česť patrí Benátčanovi [[Carlo Goldoni|Carlovi Goldonimu]]. Zistil, že komédia bola buď úplnou klasickou imitáciou alebo zavedená do extravagancie, do ''coups de theatre'', najneusporiadanejšej postupnosti nepravdepodobných situácií, alebo inak poňatá komickými hercami, ktorí recitovali impromptu na danú tému, ktorej obrysy sledovali. V tejto starej populárnej forme komédie s maskami [[bláznivý starec|bláznivého starca]] (''pantalone''), doktora, [[harlekýn]]a, Brighella a i. našiel Goldoni najsilnejšie prekážky svojej reformy. Ale nakoniec vyhral, stvoriac komédiu charakteru. Bezpochyby mu pri tom pomohol [[Moliére|Moliérov]] príklad. Goldoniho postavy sú vždy skutočné, ale často mierne povrchné. Študoval charakteristiky, ale neponoril sa do psychologických hĺbok. Vo väčšine jeho výtvorov sa zobrazuje vonkajšok skôr ako vnútro. V tomto stojí až za [[Molière|Moliér]]om. Na druhej strane ho predbieha v živosti dialógu a v zručnosti, s ktorou nachádza dramatické situácie. Goldoni napísal mnoho, v skutočnosti príliš veľa (viac ako stopäťdesiat komédií), a nemal čas opraviť, vyleštiť, zdokonaliť svoje práce, ktoré sú všetky neopracované. Ale čo sa týka komédie charakteru musíme ísť priamo od [[Machiavelli]]ho ''Mandragory'' k nemu. Goldoniho dramatické schopnosti zvláštne zvýrazňuje fakt, že takmer všetky svoje typy berie z [[Benátky|benátskej]] spoločnosti a predsa im je schopný vdýchnuť nevyčerpateľnú rôznosť. Množstvo z jeho komédií je písaných v benátskom [[dialekt]]e a sú to asi tie najlepšie. Myšlienky, ktoré si razili cestu francúzskou spoločnosťou v 18. storočí a potom priniesli [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkú Francúzsku revolúciu]] v roku [[1789]] uviedli taliansku literatúru druhej polovice 18. storočia na zvláštnu cestu. Láska pre ideál a slobodu, túžba po rovnosti, nenávisť k tyranii vrátili taliansku literatúru k národným cieľom, hľadaniu [[klasicizmus|klasicizmu]] s cieľom zlepšiť stav krajiny jej oslobodením od politického a náboženského [[Despotizmus|despotizmu]]. Ale toto všetko bolo spojené s inou tendenciou. Taliani, ktorí chceli politické vykúpenie verili, že to je neoddeliteľné od intelektuáleho obnovenia a zdalo sa im, že je to možné znova dosiahnuť iba znovuzjednotením so starovekým klasicizmom, inými slovami, priblížiť sa starovekým gréckym a latinským spisovateľom. Tým sa zopakovali, čo sa stalo v prvej polovici [[15. storočie|15. storočia]]. [[17. storočie]] môže v skutočnosti byť považované za nový taliansky stredovek bez oceľovej tvrdosti tých čias, ale skorumpovaný, morálne oslabený, preplnený [[Španieli (etnikum)|Španielmi]] a [[Francúzi|Francúzmi]], vek, ktorým sa rušila dovtedajšia civilizácia. Proti tomuto historickému obdobiu bolo treba reakciu, rekonštrukciu krajiny a civilizácie z jej ruín. Už predtým sa vyskytli lastovičky tohto hnutia – s Parinim na ich čele. Teraz je potrebné dielo dokončiť a potrebnú silu treba hľadať v starovekej literatúre dvoch klasických národov. Patriotizmus a klasicizmus vtedy boli dvoma princípmi, ktoré inšpirovali literatúru započatú [[Vittorio Alfieri|Vittoriom Alfierim]]. Uctieval grécku a rímsku myšlienku ľudovej slobody v zbrani – proti tyranom. Témy svojich tragédií z roku [[1803]] čerpal takmer neustále z histórie týchto dvoch národov, robil neustále [[Apostrofa|apostrofy]] voči despotom, nechal svoje staroveké postavy hovoriť ako revolucionárov svojej doby; nerobil si starosti ani nemyslel na pravdivosť charakteru: stačilo mu, že hrdina mal rímske meno, že bolo treba zabiť tyrana a že sloboda na konci triumfovala. Ale ani to Alfieriho neuspokojilo. Pred ním a okolo neho bola ''arkádska'' škola s jej bláznivou výrečnosťou, prázdnou hojnosťou [[Epiteton|epitetov]], s idylizovaním tém bez občianskeho významu vyvolávajúcim nevoľnosť. Voči tomuto všetkému bolo potrebné vyzbrojiť patriotickú múzu. Ak ''arkádisti'' nevynímajúc nenávideného Metastasia riedili svoju poéziu oslabujúcou jemnosťou, ak sa vylievali toľkými slovami, ak stavali také frázy, iba si to žiadalo, aby ich opozícia bola stručná, výrečná, silná, ostrá a zaoberala sa obdivuhodným na rozdiel od nízkeho a idylického. Tým sme vyjadrili dobro a zlo Alfieriho. Túžil po politickej reforme pomocou listov; zachránil literatúru od arkádistických prázdností, viedol ju k národnostnému; vyzbrojil sa patriotizmom a klasicizmom aby vyhnal rúhačov z chrámu umenia. Ale v podstate bol skôr patriotom ako umelcom. V každom prípade, výsledky nového literárneho hnutia boli početné. [[Ugo Foscolo]] bol horlivý patriot, ktorý priviedol k životu teplo najnespútanejšej vášne a do svojho umenia skôr rečnícke spôsoby, ale vždy inšpirované klasickými modelmi. ''Lettere di Jacopo Ortis'', inšpirované [[Goethe]]ho [[Werther]]om, je ľubostný príbeh s prímesou patriotizmu; sú násilným protestom proti [[Zmluva z Campo Formio|zmluve z Campo Formio]] a výlev Foscolovho vlastného srdca o jeho nešťastnej afére. Jeho vášne boli náhle a divé; skončili sa tak nečakane ako sa začali; boli víchricou, ktorá sa skončila za štvrťhodinu. Jednej z týchto vášní ďakuje za existenciu aj ''Ortis'', a je asi najlepším a najvernejším z jeho diel. Aj v ňom je občas pompézny a rečnícky, ale vždy oveľa menej ako napríklad v ''Dell origine e dell ufficio della letteratura''. Celkovo je Foscolova próza nafúknutá a zanietená a odráža charakter muža, ktorý sa vždy pokúšal stať, dokonca aj pred sebou samým, v dramatických situáciách. Toto bolo skutočne dôsledkom Napoleonskej epochy; všetko bežné, jednoduché a prirodzné naháňalo hrôzu; všetko muselo byť podľa modelu hrdinu, na ktorého s údivom hľadel celý svet; všetko muselo zaujať hrdinskú formu. Vo Foscolovi je táto snaha nadmerná; a nie zriedka sa stalo, že v túžbe hrať sa na hrdinu sa ten výnimočný muž, malý Napoleon dámskych spální stal falošným a zlým vo svojom umení, zlým vo svojom živote. V ''Sepolcri'', jeho najlepšej básni, bol podnecovaný vznešenými pocitmi a umenie veršovania je majstrovské. Asi vďaka tomuto majstrovstvu vďačí ''Sepolcri'' za všetko, čo je na nej obdivuhodné. Sú v nej najčudnejšie pasáže, čo sa týka ich zmyslu, akoby si autor sám nesformuloval jasnú myšlienku. Nechal neúplné celé tri hymny na Graces, v ktorých spieval o kráse ako zdroji dobrých spôsobov, všetkých kvalít a šťastia. Tu zasa najviac vzbudzuje obdiv harmónia a ľahké veršovanie. Medzi jeho prozaickými prácami zaujíma výsostné postavenie jeho prekladu [[A Sentimental Journey Through France and Italy|Sentimental Journey]] [[Laurence Sterne|Laurenca Sterna]], spisovateľa, vďaka ktorému človek môže ľahko pochopiť, ako ním bol Foscolo hlboko nadšený. Odišiel do exilu do [[Anglicko|Anglicka]] a tam aj zomrel. Napísal pre anglických čitateľov niektoré [[esej]]e o Petrarcovi, o textoch [[Dekameron]]u a o Dantem, ktoré sú významné pre dobu, v ktorej boli napísané a je možné povedať, že začal v taliansku nový druh literárnej kritiky. Foscolo je stále veľmi obdivovaný a nie je to bez dôvodu. Jeho diela vzbudzujú lásku po domove a ľudia, ktorí začali revolúciu v roku [[1848]] boli zväčša odrastení na ňom. Ak sa vo Foscolovi zjednotil patriotizmus a klasicizmus a takmer vytvorili jednu vášeň, nie je to možné povedať o [[Vincenzo Monti|Vincenzovi Montim]], v ktorom absolútne prevládal umelec. A predsa bol Monti tiež patriotom, ale svojím vlastným spôsobom. Panovala nad ním nejedna hlboká vášeň, skôr je možné povedať, že jeho charakteristikou je nemennosť jeho vášní, ale každá z nich bola novou formou patriotizmu, ktorá zaujala miesto starej. Videl nebezpečenstvo svojej krajiny vo Francúzskej revolúcii a napísal ''Pellegrino apostolico'', ''Bassviliiana'' a''Feroniade''; Napoleonove víťazstvá ho primäli napísať ''Pronreteo'' a ''Musagonia''; v jeho ''Fanatismo'' a ''Superstizione'' útočí na pápežstvo; následne ospevuje Rakúšanov. Tak každá veľká udalosť zmenila jeho myslenie s neuveriteľnou priehľadnosťou, ktorú však ľahko vysvetliť. Monti bol nadovšetko umelec; jeho umenie bolo skutočné, jeho jediná nemenná vášeň; všetko ostatné v ňom bolo premenlivé. Predstavivosť bola jeho tyranom a pod jej vplyvom nemal čas zdôvodňovať a vidieť biedny aspekt svojich zmien politického postoja. Bolo to diktátorské božstvo, ktoré mu vládlo a pod jej diktátom písal. Pius VI., Napoleon, Francis II. boli preňho iba pomíjajúcimi tieňmi, ktorým ťažko venoval pozornosť hodinu; to, čo pretrváva, čo je preňho večné je samotné umenie. Bolo nespravodlivé obviniť Montiho z povrchnosti. Ak povieme, že príroda urobila básnika bohatého a človeka chudobného tým, že mu dala iba jedinú schopnosť, budeme hovoriť pravdu. Ale básnik bol skutočne bohatý. Hoci vedel málo z [[Gréčtina|gréčtiny]], podarilo sa mu urobiť prekad ''Iliady'', ktorý je významný svojim homérskym poňatím a v jeho ''Bassvilliana'' stojí na úrovni Danteho. V ňom klasická poézia ožila v celej svojej kvetnatej veľkosti. Monti sa narodil v roku [[1754]], Foscolo v roku [[1778]]; o štyri roky neskôr sa narodil ďalší poet rovnakej školy, Giambattista NI 1, Niccolini. V literatúre bol klasicista; v politike [[Ghibellin]]e, zriedkavá výnimka v [[Guelf|Guelfovskej]] Florencii, jeho rodisku. Jeho spôsob písania pripomínajúci prekladanie, možno povedať imitovanie [[Aeschylus|Aeschyla]], ako aj napísanie ''Discorsi sulla tragedia greca'', a o udivujúcom Michelangelovi Nicoolini ukazoval svoju nadšenú oddanosť starovekej literatúre. V jeho tragédiách sa oslobodil od nadmernej tuhosti Afieriho a sčasti sa priblížil anglickým a nemeckým tragickým autorom. Takmer vždy si vybral politickú tému túžiac udržať pri živote v jeho spolupatriotoch lásku po slobode. Tými sú ''Nabucco'', ''Antonio Foscarini'', ''Giovanni da Procida'', ''Lodovico il Moro'', a i. Zaútočil na pápežský Rím v ''[[Arnaldo da Brescia]]'', dlhom a tragickom diele nevhodnom pre javisko a epickom skôr ako dramatickom. Niccoliniho tagédie ukazujú bohatý lyrický prameň skôr ako dramatického génia. V každom prípade mu patrí zásluha za bránenie liberálnych myšlienok a za otvorenie novej cesty talianskej tragédii. Literárne obdobie, ktorým sa zaoberáme malo troch spisovateľov, ktorí sú príkladom smeru, ktorým sa ujali historické štúdie. Zdá sa zvláštne, že po učenej škole začanej Muratorim by sa tu mal vyskytnúť pohyb späť, ale je jasné, že retrogresia bola zapríčinená vplyvom [[Klasicizmus|klasicizmu]] a patriotizmu, ktoré hoci oživili poéziu, nemohli inak ako pokaziť históriu. [[Carlo Giuseppe Guglielmo Botta|Carlo Botta]] narodený v roku [[1766]] bol svedkom francúzskych ničivých zásahov v Taliansku a diktatúry [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a. Vzrušený týmto ponížením napísal históriu Talianska od roku [[1789]] do [[1814]]; a neskôr pokračoval v Guicciardiniho „Histórii“ vdo roku [[1789]]. Písal štýlom latinských autorov, pokúšal sa imitovať [[Lívius|Lívia]]. Písal dlhé a ťažké pasáže štýlom, ktorý sa snažil byť bocacciovský, nestarajúc sa mnoho o to, čo tvorí dôležitú historický materiál, jeho jediným zámerom bolo použiť svoju akademickú prózu v prospech svojej vlasti. Botta chcel byť klasický štýlom, ktorý už klasický nemohol byť a preto úplne zlyhal v splnení svojho literárneho cieľa. Preto je možné ho chváliť iba za vznešené a patriotické úmysly. Nie tak zlými ako uvedené dve histórie Talianska je ''Guerra dell indipendenza americana''. Bottovi sa blíži [[Pietro Colletta]], Neapolčan narodený deväť rokov po ňom. Aj on mal vo svojej ''Storia del reame di Napoli dal 1734 al 1825'' úmysel brániť nezávislosť a slobodu Talianska štýlom požičaným od [[Tacitus|Tacita]]; a uspel lepšie ako Botta. Píše rýchlym, stručným, nervóznym štýlom, ktorý robí čítanie knihy pútavým. Ale hovorí sa, že [[Pietro Giordani]] a [[Gino Capponi]] ju pre neho opravovali. [[Lazzaro Papi]] z Luccy, autor ''Commentari della rivaluzione francese dal 1789 al 1814'' sa celkovo nelíšil od Botta či Colletta. Tiež bol historikov v klasickom štýle a témou sa zaoberá v patriotickom duchu; ale bol umelcom, ktorý prekonáva spomenutých dvoch. Na prvý pohľad sa zdá, že kým zúrili pálčivé politické vášne a muži najjasnejšieho génia novej klasickej a patriotickej školy boli puritánmi, by mohla povstať otázka [[puritánstvo|puritánstva]] jazyka. A predsa je možné tento fenomén jednoducho vysvetliť. Puritánstvo je iná forma [[Klasicizmus|klasicizmu]] a [[Patriotizmus|patriotizmu]]. V druhej polovoci [[18. storočie|18. storočia]] bola taliančina obzvlášť plná francúzskych výrazov. Boli veľké nezhody ohľadne vhodnosti a ešte väčšie ohľadne elegancie štýlu. Prózu bolo treba obnoviť pre národnú hrdosť a verilo sa, že to nebolo možné urobiť bez návratu k spisovateľom [[14. storočie|14. storočia]], k ''aurei trecentisti'', ako sa im hovorilo alebo ku klasike talianskej literatúry. Jedným zo zástancov novej školy bol [[Antonio Cesari]] z [[Verona|Verony]], ktorý znova vydával starovekých autorov a znova publikoval vydanie ''Vocabolario della Crusca'' s dodatkami. Napísal dizertáciu ''Sopra lo stato presente della lingua italiana'' a túžil presadiť nadradenosť [[toskánčina|toskánčiny]] a troch veľkých spisovateľov – Danteho, Petrarcu, Boccaccia. V súlade s týmto cieľom napísal niekoľko kníh, pričom si dal námahu kopírovať ''trecentistov'' čo najvernejšie. Ale [[patriotizmus]] v Taliansku mal vždy v sebe niečo domáce; preto tejto toskánskej nadradenosti proklamovanej Cesarim oponovala lombardská škola, ktorá nevedela nič o Toskánsku a s Danteho ''[[De vulgari eloquentia]]'' sa vrátila k myšlienke ''lingua illustre''. Toto bola stará myšlienka, o ktorej široko a vášnivo diskutovali [[Varchi]], [[Muzio]], [[Castelvetro]], [[Speroni]] a iní ''cinquecentisti'' ([[16. storočie]]). Teraz táto otázka znova povstala celkom čerstvá akoby o nej nikto nikdy nebol diskutoval. Na čele [[Lombardská škola|lombardskej školy]] bol Monti a jeho zať – knieža [[Giulio Perticari]]. To dalo Montimu príležitosť napísať ''Pro pasta di alcune correzioni ed aggiunte al vocabolario della Crusca'', v ktorom útočil na Cruscov toskánizmus, ale elegantným a jednoduchým štýlom, fakticky akoby vytvoriť jednu z nakrásnejších próz v talianskej literatúre. Na druhej strane Perticari s veľmi podradeným intelektom zúžil a veľmi zhoršil otázku na dve pojednania''Degli scrittori del Trecento'' a ''Dell amor patrio di Dante'', v ktorých často zakrývajúc alebo meniac fakty iba robí zmätok tak, kde predtým nebol. Medzitým bol však udaný impulz. Debata o jazyku zaujala miesto v mnohých literárnych a politických debatách a zúčastnilo sa jej celé Taliansko – [[Basilio Puoti]] v [[Neapol]]i, [[Paolo Costa]] v [[Romagna|Romagni]], [[Marc Antonio Parenti]] v [[Modena|Modene]], [[Salvatore Betti]] v [[Rím]]e, [[Giovanni Gherardini]] v [[Lombardia|Lombardii]], [[Luigi Fornaciari]] v [[Lucca|Lucce]], [[Vincenzo Nannucci]] vo [[Florencia|Florencii]]. Patriotom, klasicistom a puristom zároveň bol [[Pietro Giordani]] narodený v roku [[1774]]; bol takmer zhrnutím literárneho hnutia tej doby. Jeho celý život bol plný boja za slobodu. Najviac učený gréckymi a latinskými autormi a talianskymi ''trecentisti'', zanechal po sebe iba niekoľko písomností, ale tie sú starostlivo vypracované čo sa týka štýlu a jeho próza bola v jeho dobe považovaná za nádhernú. Dnes sa zdá príliš majestátny, príliš prepracovaný čo sa týka fráz a pýchy, príliš ďaleko od prirodzenosti, príliš umelý. Giordani uzatvára literárnu epochu [[Klasicizmus|klasicistov]]. == Devätnáste storočie a neskôr == [[Súbor:Alessandro Manzoni.jpg|right|thumb|Alessandro Manzoni]] V tomto bode začína súčasné literárne obdobie. Bolo povedané, že jeho prvý impulz bol udaný [[Romantizmus (literatúra)|romantickou]] školou, ktorá mala ako svoj orgán ustanovený ''Conciliatome'' v roku [[1818]] v [[Miláno|Miláne]] a založený na ľuďoch ako [[Silvio Pellico]], [[Lodovico di Breme]], [[Giovile Scalvini]], [[Tommaso Grossi]], [[Giovanni Berchet]], [[Samuele Biava]] a nakoniec [[Alessandro Manzoni]]. Netreba popierať, že všetci spomenutí boli ovplyvnení myšlienkami, ktoré obzvlášť v [[Nemecko|Nemecku]] na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] splodili hnutie zvané ''[[romantizmus]]''{{Bez citácie}}. Ale v Taliansku sa literárna reforma ubrala iným smerom. Bezpochyby na skutočnom čele reformy, alebo aspoň jej najvybranejším mužom, bol [[Alessandro Manzoni]]. Vo svojom liste sformuloval ciele novej školy, povedal, že sa budú pokúšať objaviť a vyjadriť ''Il vero storico'' a ''Il vero morale'' nie len ako zámer, ale ako najširší a večný zdroj krásneho. A je to presne realizmus v umení, čo charakterizuje taliansku literatúru od Manzoniho ďalej. ''Pronfessi Sposi'' je jedna z jeho prác, ktorá ho učinila nesmrteľným. Myšlienka historického románu k nemu nepochybne prišla od [[Walter Scott|Sira Waltera Scotta]], ale uspel v širšej miere ako v písaní historického románu v úzkom zmysle slova; vytvoril veľmi realistické umelecké dielo: romanca sa stráca; nikto sa nestará o zápletku, čo je navyše bez vážnych dôsledkov. Pozornosť je celkom zameraná na silnú objektívnu tvorbu postáv. Od najvýznamnejšieho po najmenšieho sú všetky minimálne veľmi podobné skutočnosti; sú to pred nami stojace živé postavy, bez toho aby mali kvality jednej doby viac ako inej, ale po celý čas s ľudskými kvalitami. Manzoni je schopný odhaliť charakter vo všetkýh jeho súčastiach, zobraziť ho vo všetkých pohľadoch, sledovať jeho jednotlivé fázy. Je schopný zachytiť jeden moment a z tohto momentu nám pomôcť uhádnuť celý zvyšok. Don Abbondio a Renzo sú takí dokonalí ako Azzeccagarhugli a II Sarto. Manzoni sa ponára do najhlbších kútov ľudského srdca a tak vykresľuje najjemnejšie rysy psychologockej reality: v tomto leží jeho veľkosť, ktorá bola prvýkrát rozpoznaná jeho spoločníkom v genialite – [[Goethe]]m. Aj ako básnik mal záblesky génia, obzvlášť v napoleonskej óde ''Il Cinque Maggio'', kde opisuje ľudské vášne, ako v niektorých stanciach Inniho a v refrénoch Adelchiho. Ale je to práve ''Promessi Sposi'' v čom spočíva jeho dnešná sláva. Veľkým poetom doby bol [[Giacomo Leopardi]], narodený trinásť rokov po Manzonim v [[Recanati]] v [[patricij]]skej rodine, zaslepený a nenásytný. Tak sa oboznámil s gréckymi autormi, ktorých potom používal, že grécky spôsob myslenia bol v jeho mysli jasnejší ako latinský či dokonca taliansky. Samota, smútok a domáca tyrania ho pripravili na hlbokú melanchóliu. Z tohto prešiel do úplného náboženského skepticizmu od ktorého hľadal úľavu v umení. Všetko v jeho básňach je obrovské a strašné, sú najagonickejším nárekom modernej literatúry vyjadreným nepredstieranou tichosťou, ktorá nás naraz pozdvihuje aj straší. Ale okrem toho, že bol najväčším básnikom prírody a žiaľu bol aj obdivovateľným spisovateľom prózy. Vo svojej ''Operette morali'' sú dialógy a konverzácie charakteristické chladným a trpkým úsmevom nad ľudskými osudmi, pri ktorých čitateľa mrazí jasnosť štýlu, jednoduchosť jazyka a hlbka poňatia, ktoré sú také, že ho snáď možno považovať za najväčšieho lyrického básnika po Dantem, ale aj za jedného z najdokonalejších prozaických spisovateľov, ktorých talianska literatúra mala. Ako sa presadzoval realizmus v umení, pozitívne metódy kritiky s ním držali krok. Od spôsobov Bottovej a Collettovej histórie sa vrátili k duchu učeneckého výskumu ako vidieť v prácach ako ''Archivio storico italiano'' vo Florencii od [[Giampietro Vieusseux|Giampietra Vieusseux]], ''Storia d'Italia nel medio evo'' od [[Carlo Troya|Carla Troya]], významného spisu od samotného Manzoniho ''Sopra alcuni punti della storia longobardica in Italia'', a veľmi dobrú históriu ''[[Vespri siciliani]]'' od [[Michele Amari]]. Ale popri veľkých umelcoch ako Leopardi a Manzoni, popri učencoch existovala aj v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]] patriotická literatúra. Pozornému pozorovateľovi sa bude zdať, že samotná historická náuka bola inšpirovaná láskou k Taliansku. [[Giampietro Vieusseux]] mal jasný politický cieľ, keď v roku [[1820]] založil mesačník ''Antologia''. A je rovnako dobre známe, že ''Archivio storico italiano'' ([[1842]]) boli v inej forme pokračovaním Antologie, ktorá bola potlačená v roku [[1833]] zásahom [[Rusko|ruskej]] vlády. Florencia bola v tých dňoch azylom všetkých Talianskych [[exil]]antov, a tí sa stretávali a podávali si ruky vo Vieusseuxových izbách, kde prebiehali debaty viac literárne ako politické, ale kde jedna myšlienka živila všetky mysle, myšlienka na [[Taliansko]]. Predchádzajúce literárne hnutie, ktoré prebiehalo súčasne s politickou revolúciou v roku [[1848]], môže byť reprezentované štyrmi spisovateľmi – [[Giuseppe Giusti]], [[Francesco Domenico Guerrazzi]], [[Vincenzo Gioberti]] a [[Cesare Balbo]]. Giusti písal [[epigram]]atické satiry v ľudovom jazyku. Ostrým jazykom bičoval nepriateľov Talianska; jeho spôsob sa zdal byť veľmi originálny, ale v skutočnosti imitoval [[Branger]]a. Bol výrečným politickým spisovateľom, ale druhoradým básnikom. Guerrazzi mal vynikajúcu reputáciu a veľký vplyv, ale jeho historické romány, hoci boli pred rokom 1848 horúčkovito čítané, sú dnes takmer zabudnuté. Gioberti, silný [[polemika|polemický]] spisovateľ mal urodzené srdce a veľkú myseľ; jeho filozofické práce sú dnes prakticky mŕtve, ale ''Primabo morale e civile degli Ibaliani'' pretrvá ako dôležitý dobový dokument a ''Gesuita moderno'' bude žiť ďalej ako najväčšie písomné obvinenie [[Jezuiti|jezuitov]]. Balbo bol vášnivým študentom histórie a zužitočnil históriu pre politiku. Ako Gioberti vo svojom prvom období, aj Balbo bol nadšený myšlienkou občianskeho pápežstva a federácie talianskych štátov ním spravovaných. Jeho ''Sommario della scoria d' Italia'' je vynikajúcim [[epitóm]]om. Po roku [[1850]] sa stala politická literatúra menej dôležitou. Jedným z posledných významných básnikov tohto žánru bol [[Francesco dall'Ongaro]], so svojimi ''Stornelli politici'' (Politickí škorci). Detaily o prácach neskorších spisovateľov možno nájsť v jednotlivých biogafických článkoch a na tomto mieste musí stačiť ich sumár. [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Dominantnou postavou tohto posledného obdobia je však [[Giosuè Carducci]], oponent romantikov a obnoviteľ antických metrov a Spiri, veľký ako básnik, bol len o málo menej významný ako literárny kritik a historik. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Domenico Guoli]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých je možné posledných dvoch považovať za zvláštnych prívržencov Carducciho, zatiaľ, čo iný, [[Giovanni Pascoli]] známy svojimi ''Myricae'' a ''Poemetti'' ako taký iba začínal. [[Enrico Panzacchi]] (narodený v roku [[1842]]) bol srdcom stále romantik. [[Olindo Guerrini]] (písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je hlavným prestaviteľom ''versimo'' v poézii a hoci jeho skoré práce dosiahli ''succes de scandale'', je autorom nie jedného textu neoddeliteľnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú epickí básnici hodní uvedenia. [[Felice Cavallotti]] je autorom prevratného ''Marcia de Leonida''. Ako spisovateľ píšuci dialektom našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioachino Belli]] početných nasledovníkov ako [[Renato Fucini]] ([[Pisa]]), [[Berto Barbarini]] (Verona) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). Medzi ženskými básnikmi dosiahla významnú povesť [[Ada Negri]] s jej socialistickými ''Fatalit'' a ''Tempeste''; a iné ako [[Vittoria Aganoor]], [[A. Brunacci-Brunamonti]] a [[Annie Vivanti]] sú vysoko cenené v rámci Talianska. Medzi dramatikmi reprezentujú starú školu [[Pietro Cossa]] v tragédii, [[Gherardi del Testa]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v komédii. Modernejšie metódy si prisvojili [[Giuseppe Giacosa]] a [[Gerolamo Rovetta]]. V beletrii upadol historický román v nemilosť, hoci [[Emilio de Marchi]] napísal dobré práce tohto žánru. Román intríg vypestovali [[Anton Giulio Barrili]] a [[Salvatore Farina]], psychologický román [[Enrico Annibale Butti]], realistické miestne príbehy [[Giovanni Verga]], mystický filozofický román [[Antonio Fogazzaro]]. [[Edmondo de Amicis]], asi najčítanejší zo všetkých moderných talianskych autorov napísal prijateľnú beletriu, hoci jeho morálne práce a cestopisy sú vo všeobecnosti známejšie. Zo ženských spisovateľov románov sa stali populárnymi [[Matilde Serao]] a [[Grazia Deledda]]. [[Gabriele d’Annunzio]] vytvoril originálne poetické, dramatické a beletristické dielo výnimočnej kvality. Začal s lyrikou, ktorá bola cenená nemenej pre nevýslovnú krásu formy ako pre jej voľnosť a tieto charakteristiky sa znova objavili v dlhej sérii básní, hier a románov. Pozícia D'Annunzia ako muža najširšej literárnej a umeleckej kultúry je nepopierateľná a aj jeho najzarytejší kritici priznávajú jeho zvládnutie taliančiny založené na širokej znalosti talianskej literatúry skorších čias. Ale pri všetkom jeho géniovi, jeho myslenie je nezdravé a jeho pesimizmus deprimujúci; krása jeho práce je krása [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]]. ==Ďalší spisovatelia 19. storočia== [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých dvaja poslední by mohli byť možno nazvaní ako osobití žiaci Carducciho. [[Enrico Panzacchi]] bol srdcom romantik. [[Olindo Guerrini]] (ktorý písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je predstaviteľ [[Verizmus|verizmu]] v poézii a cez jeho skoršie práce dosiahol škandálny úspech, no je autorom mnohých básní skutočnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú osobití epickí básnici. [[Felice Cavallotti]] je autor vzrušujúcej „Marcia de Leonida“. Medzi spisovateľmi píšúcimi v dialekte našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioacchino Belli]] početných nasledovníkov, ku ktorým patria [[Renato Fucini]] (Pisa) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). K ženským poetkám priraďujeme [[Ada Negriová|Adu Negriovú]] s jej socialistickou ''Fatalità et Tempeste'', ktorá dosiahla veľkú popularitu. Ďalšou autorkou je [[Annie Vivantiová|Annie Vivantiová]], ktorá je vysoko uznávaná v Taliansku. Spomedzi dramatikov [[Pietro Cossa]] v [[Tragédia|tragédii]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v [[Komédia|komédii]], predstavujú staré školy. [[Giuseppe Giacosa]] prijal viac moderných metód. Historická romantická fikcia zaznamenala neúspech, v nej však patrí [[Emilio de Marchi]] k dobrým príkladom. Román intríg kultivoval [[Salvatore Farina]]. ==20. storočie== Obdobie avantgárd sa reflektuje v literárnych revue: každá má svoje vlastné odlišné hnutie. [[Iracionalizmus]] autora [[Il Leonardo]] ([[1903]]-[[1907]]), [[Estetizmus|estetizmus]] [[La Voce|La Voceho]] ([[1908]]-[[1916]]), [[futurizmus]] Lacerba ([[1913]]-[[1915]]), [[klasicizmus]] La Rondu ([[1919]]-[[1923]]), [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] Novecenta ([[1926]]-[[1929]]). [[Futurizmus]], ktorý [[Filippo Tommaso Marinetti]] opísal v prvom manifeste v novinách ''[[Le Figaro (Francúzsko)|Le Figaro]]'' [[20. február|20. februára]] [[1909]], je kultúrny prúd najrozvinutejší práve v Taliansku, hlavne pre jeho podporu [[Fašizmus|fašizmu]]. Mnohí autori ako sú D’Annunzio alebo Marinetti zaujímajú rozhodnú pozíciu v prospech [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a nástup [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]]. ===1. pol. 20. storočia=== Obdobie fašizmu poznačilo kultúru aj literatúru v [[Taliansko|Taliansku]]. Viacerí protirežimní autori museli utiecť zatiaľčo iní odvážne pokračovali v ideologickom boji riskujúc svoje životy. [[Fašizmus]] sa stal postupne [[Diktatúra|diktátorským]] režimom, ktorý prevzal kontrolu nad spoločnosťou. Školy, verejné úrady, [[náboženstvo]], [[časopis]]y, [[kino]] a [[rádio]] sa podriadili prísnym kritériám [[Cenzúra|cenzúry]], ktorá bola proti každej forme [[Opozícia (politika)|opozície]]. V rokoch tohto režimu v [[Rím]]e, ktorý bol centrom fašistickej moci, bolo príliš nebezpečné organizovať opozičné hnutie. Vo [[Florencia|Florecii]] sa zoskupili okolo revuí ''Solaria'' ([[1926]]-[[1936]]) a ''Letteratura'' ([[1937]]) spisovatelia viacerých žánrov, ktorí zostavili po prvýkrát autentický literárny taliansky spolok, čím sa predstavili ako členovia odboja proti nekultúrnemu režimu fašistov. Florencia je mesto, kde sa zrodila poézia [[Eugenio Montale|Montaleho]] a romány [[Cesare Pavese|Paveseho]], [[Alberto Moravia|Moraviu]] a [[Carlo Emilio Gadda|Gadda]]. Poézia prvých rokov nového storočia žila vo viacerých avantgardných prúdoch. Prvým z týchto prúdov bol „súmrak“ alebo [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]] s niekedy melancholickou iróniou: autori tohto smeru sú [[Guido Gozzano]], [[Marino Moretti]], [[Sergio Corazzini]]. [[Hermetizmus]], aby rozšíril a pripomenul báseň, používal intenzívnu a temnú reč rušiac tradičné logické prepojenia. Aby sa predstavil básnikmi ako sú [[Mario Luzi]], [[Alfonso Gatto]], [[Vittorio Sereni]], [[Camillo Sbarbaro]], [[Piero Jahier]], [[Eugenio Montale]] a [[Salvatore Quasimodo]] ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1959]]). [[Umberto Saba]] a [[Vincenzo Cardarelli]] majú štýl čistej poetiky. Zatiaľ čo Saba preberá odkazy na [[Francesco Petrarca|Petrarcu]] a klasický štýl, Cardarelli hľadá spôsob tvorby ušľachtilej básne, v ktorej slovo nachádza svoju základnú dôležitosť. Literárna a historická kritika je v tomto obdbí opanovaná [[Benedetto Croce|Benedettom Crocem]], ktorý podporoval korektnú estetickú analýzu, ale niekedy príliš prepojenú so starším kultúrnym dedičstvom. Počas fašizmu sa stal Croce jedným z najdôležitejších antifašistických kritikov, naproti [[Giovanni Gentile|Giovannimu Gentilemu]] (prvý vedecký riaditeľ [[Encyklopédia Treccani|Encyklopédie Treccani]]), ktorý bol intelektuál najviac známy obranou (Mussoliniho) režimu a ktorý skončil zavraždený [[Komunizmus|komunistami]]. [[Antonio Gramsci]], zakladateľ [[Komunistická strana Talianska|Komunistickej strany Talianska]], ktorý bol fašistami uväznený na viac ako desať rokov, rozvíjal [[Socializmus|socialistickú]] kritiku, bol citlivý na menej bohaté triedy a [[Proletár|proletársku]] revolúciu. [[Francesco Flora]], [[Natalino Sapegno]] a [[Luigi Russo]] boli nová generácia kritikov, hlboko ovplyvnených Crocem, ale tiež nadaní analytickým duchom, ktorý je inovatívnejší. [[Luigi Pirandello]] ([[1867]]-[[1936]]) ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1934]]) je jeden z autorov, ktorí najviac ovplyvnili [[román]] a talianske [[Divadlo (umenie)|divadlo]] v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Je to vynálezca teórie [[humor]]u, známy ako „diablik“, ktorý rozoberá každý obraz diela, aby odhalil jeho mechanizmus. Hra humoru má poslanie odstrániť masku osobností a nechať vynoriť skrytú realitu. Pirandellov humorizmus sa prejavuje v románoch, napr. „Nebohý Mathias Pascal, človek a stotisíc“ a tiež v dielach o divadle (Šesť osôb v pátraní autora, Henrich IV), no aj v poviedkach: napísal ich viac ako 240, nachádzajú sa v zbierke „Novelle per un anno“. Štýl Pirandella, ironický a realistický, prispel k vytvoreniu „pirandellovského“ slova, to znamená klasifikáciu kurióznych osobností, podivných, alebo tragikomických a bizarných situácií, ktoré sa udejú nedobrovoľným spôsobom. Pirandello by mohol byť nazvaný ako jeden z prvých spisovateľov používajúcich modernú koncepciu „divadla v divadle“, kde sa predstavenie berie ako téma divadla v divadle. Ak veľa súdobých kritikov nerozumelo jeho poetike, Pirandello je považovaný modernými kritikmi za jedného z talianskych autorov, ktorí najviac ovplyvnili budúcu literatúru. Prípad [[Italo Svevo|Itala Sveva]] (Zenovo svedomie) alebo [[Federigo Tozzi|Federiga Tozziho]] (Tri kríže, Il Podere) sú dva prípady autorov objavených zahraničnými kolegami dosvedčujúcimi izoláciu talianskej literatúry medzi dvoma vojnami, zatlačenú do tieňa prorežimnou kritikou. Svevo zvlášť si získal sústavnú pozornosť v budúcich obdobiach súc objavený írskym autorom [[James Joyce|Jamesom Joycem]] tridsať rokov po Svevovom debute. Iní dôležití autori v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Corrado Alvaro]] (Ľudia v Aspromonte, Vent'anni), [[Dino Buzzati]] (Púšť Tatárov), [[Aldo Palazzeschi]] (Perelove kódy, Sestry Materassiové), [[Giovanni Comisso]] (Vo vetre Adriatického mora, Vojnové dni), [[Riccardo Bacchelli]] (Mlyny v Pô). V [[1929]], mladý [[Alberto Moravia]] napísal román „Ľahostajní“, skromnú kritiku talianskej spoločnosti, pasívnej, krotiacej ideály a zvyknutej na fašistický režim a jeho nespravodlivosť. ===2. polovica 20.storočia=== Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], páde fašizmu, oslobodení a referende v roku [[1946]] bola zrušená monarchia a Taliansko sa stalo republikou. Nasledujúce roky boli obdobím hlbokých politických, sociálnych a kultúrnych zmien. V obnovenej intelektuálnej klíme sa autori mohli začať slobodne vyjadrovať: poézia a román nachádzajú znovu záujem pre sociálne hodnoty. [[Neorealizmus]] vplýva hlavne na román a film. Nová kultúra sa začala [[Ellio Vittorini|Elliom Vittorinim]] v revue ''Politecnico'' a prekladmi zahraničných autorov hlavne amerických, čo bolo v predošlom režime zakázané. Iné dôležité revue boli ''Humanitas'', l''a Nuova Europa, Belfagor,'' [[Il Menabó]]. Ďalším znakom znovuzrodenia talianskej kultúry je vytvorenie mnohých literárnych cien. Najslávnejšie sú „Strega”, „Bancarella”, „Viareggio” a [[Campiello]]. Popri uznávaných autoroch ako sú Gadda, Palazzeschi, Comisso, [[Corrado Alvaro]] sa objavujú noví spisovatelia: [[Alberto Moravia]] (Konformista, Nuda, Ja a on, [[Ignazzio Silone]] (Fontamara), [[Cesare Pavese]] (Krásne leto, Mesiac a ohne), [[Gianna Manziniová|Gianna Manzini]], [[Guido Piovene]], [[Tommaso Landolfi]], [[Mario Soldati]], [[Enrico Emanuelli,]] [[Guglielmo Petroni]], [[Natalia Ginzburgová|Natalia Ginzburg]], [[Vasco Pratolini]], [[Giuseppe Berto]], [[Oreste Del Buono]], [[Enno Flaiano]] (Tempo di uccidere), [[Elsa Moranteová|Elsa Morante]] (Arturov ostrov, Príbeh, Aracoeli). Memoárová literatúra vojnového obdobia je reprezentovaná dielami „Kristus sa zastavil v Eboli“ od [[Carl Levi|Carla Leviho]], "Či je to človek" a "Prímerie" od [[Primo Levi|Prima Leviho]], „Kaputt a pokožka“ od [[Curzio Malaparte|Curzia Malaparteho]], s [[Giovannini Guareschi|Giovanninim Guareschim]] a sériou „Don Camillo“ sa rozvíja "kostýmová" literatúra. Poézia sa búri proti nadmernému [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]] a želá si návrat sociálnych tém. Poeti, ktorí stále spracúvajú spomienky na vojnu a režim počas nej sú hermetisti ako [[Salvatore Quasimodo]] a [[Eugenio Montale]], obaja básnici sú laureáti [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]], alebo klasicisti ako [[Umberto Saba]]. Okolo týchto veľkých poetov sa tvoria rôzne skupiny. Ďalší autori poézie sú [[Giorgio Caproni]], [[Mario Luzi]] a [[Andrea Zanzotto]]. Eugenio Montale (1896-1981) je najdôležitejší taliansky básnik [[20. storočie|20. storočia]]. Svojimi básňami vytvoril poetiku jedinečnú a delikátnu, tvorenú jeho spomienkami, dojmami, emóciami, opismi bez výstrelkov ale suchým štýlom, elegantným, plným života. Jeho hlavné diela sú "Sépiová kosť", „Príležitosti“, „Víchrica a Xénia“. V roku [[1975]] dostal Nobelovu cenu za literatúru. [[50. roky 20. storočia|50. roky]] uzatvárajú dve dôležité diela: prvé je „Strašný pastis z ulice Merles“ od [[Carlo Emilio Gadda|Carla Emilia Gaddu]]. Je to policajný román napísaný jazykom zmiešaným z [[Dialekt|dialektov]] a cudzích [[Idióm|idiómov]] a „Gepard“ od [[Giuseppe Tomasi di Lampedusa|Giuseppe Tomasiho di Lampedusa]], tiež policajný román, ktorý znamená návrat rozprávačského štýlu viac klasického. Talianska neo-avantgarda sa zrodila v [[Palermo|Palerme]] so založením „Group 63“ a zaujala v kultúre silnú pozíciu. Jej najväčším úspechom sú hlavne diela kritiky: „Opera aperta“ od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], „La letteratura come menzogna“ od [[Giorgio Manganelli|Giorgia Manganelliho]], „Ideologia e linguaggio“ od [[Edoardo Sanguineti|Edoarda Sanguinetiho]]. [[60. roky 20. storočia|60. roky]] mali autorov ako je [[Giorgio Bassani]] (Záhrada Finzi Contini), [[Carlo Cassola]] (La ragazza di Bube, Un cuore arido a L’antagonista), [[Lalla Romano]], [[Pietro Chiara]], [[Alberto Bevilacqua]] (La Califfa a Questa specie d'amore), [[Pier Paolo Pasolini]] (Zivot v násilí a Teoréma), [[Leonardo Sciascia]] (Deň sovy, Todo modo a Kontext), [[Maria Bellonciová]] (Lukrécia Borgia. Jej život a jej čas, Súkromné znovuzrodenie). Nové kultúrne kontexty sú priaznivé aj pre kritiku, ktorá už nie je viac len objektom diskusie na univerzitách alebo ľudí z kultúry, ale tiež súkromných učiteľov: literárne eseje od [[Umberto Eco|Umberta Eca]] (Pojednanie o všeobecnej semiotike, Lector in fabula), [[Cesare Segre]] (Le strutture e il tempo), umelecké eseje od Pietra Longhiho (Od Cimabueho po Morandiho), [[Gillo Dorfles]] (Gýč), a hlavne historické eseje od [[Indro Montanelli]]ho s monumentálnou „Históriou Talianska“ (1964-1997). Úspech románu „Generál Della Rovere“, tiež od Montanelliho, je prvá dlhá séria literárnych „chefs-d’œuvre“ napísaná novinármi. Sú to napríklad [[Enzo Biagi]] (Disonora il padre) a [[Oriana Fallaciová|Oriana Fallaciová]] (List nenarodenému dieťaťu, Človek: Insciallah), najznámejšia talianska novinárka modernej doby. [[Italo Calvino]] ([[1926]]-[[1985]]) je v tomto období najreprezentatívnejší autor. Tento viacstranný autor sa nedá klasifikovať do určitého hnutia alebo do avantgardy, pretože prechádza naprieč žánrami 20. storočia, od [[Neorealizmus (filozofia)|neorealizmu]] (Chodník cez pavúčie hniezda) po [[postmodernizmus]] (Keď cez zimnú noc cestovateľ). Jeho poetika je v centre fantastických aj realistických tém. Je v nich vzbura proti úlohám a spoločenským stereotypom (Le Baron perché), pozornosť ľudovej literatúre v zbierke „Talianske rozprávky“, experimentovanie s novými rozprávačskými štýlmi tiež s pomocou ilustrácií (Zámok skrížených osudov, kde sa osobnosti rozprávajú pomocou hracích kariet). Calvino bol tiež veľký literárny esejista (Americké lekcie, Prečo čítať klasikov) a sociálne témy (La speculazione edilizia) a jeden z prvých talianskych spisovateľov, ktorí sa s úspechom umiestnili vo svetovej literatúre. ==Súčasná talianska literatúra - 21. storočie== Talianska literatúra [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] až dodnes je reprezentovaná hlavne prózou, kde dominuje rozprávanie a kritika, takisto divadlom (významný je [[Dario Fo]], ocenený Nobelovou cenou v [[1997]]) a poéziou majúcou tiež vplyvnú úlohu. Generácia [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]], čo je spoločnosť autorov narodených medzi [[1931]] až [[1940]] zahŕňa veľmi známych spisovateľov ako sú [[Umberto Eco]] ([[Meno ruže]], [[Foucaultovo kyvadlo]], [[Baudolino (román)|Baudolino]], [[Pražský cintorín (kniha)|Pražský cintorín]]), [[Dacia Marainiová]] (Vek choroby, Isolina, Buio), [[Vincenzo Consolo]], [[Giani Celati]], [[Gesualdo Bufalino]], [[Fulvio Tommizza]] a básnici ako sú [[Edoardo Sanguinetti]], [[Giovanni Raboni]] a [[Alda Meriniová]] (Vuoto d’amore). Triumf u kritiky a publika za román [[Meno ruže]] (1980) mal mimoriadny vplyv na taliansku kultúru, ktorá sa týmto dostala do centra pozornosti európskej a svetovej literatúry. K ďalším moderným autorom možno priradiť: [[Francesca Durantiová]], [[Antonio Tabucchi]] (Indické nokturno, Pereira sa domnieva) [[Daniele Del Giudice]], [[Rosetta Loyová]], [[Marta Morazzoniová]], [[Aldo Busi]], [[Pier Vittorio Tondelli]], [[Antonio Debenedetti]], [[Giorgio Montefoschi]], [[Andrea De Carlo]], [[Marco Lodoli]], [[Roberto Pazzi]], [[Paola Capriolová]], [[Giorgio Pressburger]], [[Mario Fortunato]], [[Sandro Veronesi]] (Chaos calme), [[Edoardo Albinati]], [[Andrea Camilleri]] (séria Commissaire Montalbano), [[Erri De Luca]] (Montedidio, Váha motýľa, Ryby nezatvárajú oči). Popri dospelejších spisovateľoch sa ukazuje nová generácia rozprávačov, ktorá mala už veľký úspech so svojimi dielami, ako sú: [[Alessandro Baricco]] (Zámky hnevu, Novecento : Pianiste, Océan mer), [[Susanna Tamarová|Susanna Tamaro]] (Per voce sola, Va' dove ti porta il cuore), [[Margaret Mazzantiniová|Margaret Mazzantini]] (Non ti muovere, Mare al mattino), [[Niccolo Ammaniti]] (Nemám strach, Ako chce Boh, Anna), [[Roberto Saviano]] (Gomorra), [[Paolo Giordano]] ([[Samota prvočísel]]) a [[Elena Ferranteová|Elena Ferrante]] (Zázračná priateľka, Nové meno). ===Prehľad ďalších talianskych autorov súčasnosti=== {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Nuto Revelli]] ([[1909]]-[[2004]]), * [[Mario Luzi]], [[Rodolfo Wilcock]] ([[1919]] -[[1978]]), * [[Dacia Marainiová]] ([[1936]]-), * [[Rosetta Loyová]] ([[1931]]-), * [[Giuliana Morandiniová]] ([[1938]]-) * [[Bianca Maria Frabottaová]] ([[1946]]-), * [[Elisabetta Rasyová]] ([[1947]]-), * [[Patrizia Cavalliová]] ([[1947]]-), * [[Stefano Benni]] ([[1947]]-), * [[Ippolita Avalliová]] ([[1949]]-), * [[Giuseppe Montesano]] ([[1959]]-), * [[Marta Morazzoniová]] ([[1950]]-), * [[Mariangela Gualteri]] ([[1951]]-), * [[Milo de Angelis]] ([[1951]]-), * [[Mario Santagostini]] (1951-), {{col-break}} * [[Silvia Bréová]] ([[1953]]-), * [[Patrizia Valdugaová]] ([[1953]]-), * [[Gianni d'Elia]] ([[1953]]-), * [[Valerio Magrelli]] ([[1957]]-), * [[Gabriele Frasca]] ([[1957]]-), * [[Massimo Bocchiola]] ([[1958]]-), * [[Antonella Aneddaová]] (1958-), * [[Tommaso Ottonieri]] (1958-), * [[Mauro Ferrari]] ([[1959]]-), * [[Gian Mario Villalta]] (1959-), * [[Stefano Dal Bianco]] ([[1961]]-), * [[Paola Capriolová]] ([[1962]]-), * [[Vito M. Bonito]] ([[1963]]-), * [[Paolo Febbraro]] ([[1965]]-), * [[Gianluigi Ricuperati]] ([[1977]]-) * Projekt Luther Blissett, pseudonym undergroundového kolektívu, [[1994]]-[[2000]] * Kolektív Wu Ming, od [[2000]] {{col-end}} ==Bibliografia== <!-- Quattrocento; Flamini, Il Cinquecento; Belloni, Il Seicento; oncari, Il Settecento; Mazzoni, L' Ottocento. Each volume has a full bibliography.--> * Dôležitými sú nemecké práce od Wilse a Percopo (ilustrované; Leipzig, 1899), a [[Tommaso Casini]] (in Grober's Grundr. der rom. Phil., Strassburg, 18961899). Anglofónnych študentov odkazujeme na [[John Addington Symonds|Symondsovu]] ''Renaissance in Italy'' (obzvlášť, ale nie výlučne zväzky. iv. a v.; nové vyd., London, 1902), a R. Garnettovu ''History of Italian Literature'' (London, 1898). * AA.VV., ''Antologia della poesia italiana'', ed. C. Segre and C. Ossola. Torino, Einaudi, 1997 * Giudice, A., Bruni, G., ''Problemi e scrittori della letteratura italiana''. Torino, 1973 * Bruni F., ''Testi e documenti''. Torino, UTET, 1984 * Bruni, F. ''L'Italiano nelle regioni''. Torino, UTET, 1997 * [[Alfred Bougeault]], Histoire des littératures étrangères, vol. 3, éd. Plon, Paris, [[1876]] * [[Christian Bec]] (dir.), Précis de littérature italienne, Presses universitaires de France, Paris, [[1982]], 434 p. (ISBN 2-13-037014-4) * [[Céline Frigauová]] a [[Pauline Kipferová]], La Littérature italienne du xiiie siècle à nos jours, Pocket, coll. « Langues pour tous », [[2006]]. * [[Francesco de Sanctis]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Rizzoli, [[1997]] [1870] * [[Francesco Flora]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[1958]] [1940] * [[Benedetto Croce]], La letteratura italiana per saggi storicamente disposti, Bari, Laterza, [[1960]] [1956] * [[Natalino Sapegno]], Disegno storico della letteratura italiana, Florencia, La Nuova Italia, [[1973]] [1947] * [[Ernesto Bignami]], L'Esame d'italiano per le scuole superiori (3 voll.), Miláno, Edizioni Bignami, [[2006]] [1931] * [[Giulio Ferroni]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[2006]] * [[Claude Bouheret]], Atlas littéraire des pays d'Europe centrale et orientale, [[2009]], éditions Noir sur Blanc, (ISBN 978-2-88250-225-4) == Externé odkazy == * [http://www.storiadellaletteratura.it/ www.StoriaDellaLetteratura.it] Storia della letteratura italiana, di Antonio Piromalli * Kompletný zoznam prekladov diel modernej talianskej literatúry ([[1900]]-[[2014]]): http://chroniquesitaliennes.univ-paris3.fr/PDF/66-67/TRAD2000ed.pdf [archive] == Pozri aj == * [[Sicílska škola]] * [[Dolce stil novo]] * [[Zoznam talianskych spisovateľov]] * [[Ľudová latinčina]] * [[Lombardská literatúra]] == Nobelove ceny == * [[1906]] – [[Giosuè Carducci]] * [[1926]] – [[Grazia Deledda]] * [[1934]] – [[Luigi Pirandello]] * [[1959]] – [[Salvatore Quasimodo]] * [[1975]] – [[Eugenio Montale]] * [[1997]] – [[Dario Fo]] ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{Portál|Literatúra|Literárny|Taliansko|Taliansky}} * {{Preklad|jazyk=fr|článok=Littérature italienne|revízia=164193454}} * dielo historika a štátnika : GUICCIARDINI, Francesco. [http://digitalna.kniznica.info/s/WJvRJ2OxCx ''La Historia d'Italia : Nuouamente con somma diligenza ristampata, et da molti errori ricorretta. Con l'aggiunta de' sommarii à libro per libro et con le annotationi in margine delle cose piu notabili fatte dal reuerendo padre Remigio Fiorentino. Oue s'è messa ancora una copiosissima Tauola per maggior commodità de' Lettori.''] Venezia : Appresso Nicolò Beuilacqua, 1563. 990 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] [[Kategória:Literatúra v talianskom jazyku| ]] [[Kategória:Literatúra v Taliansku]] gb1x655krhtjiyk53m5e6bvjmtnr922 0 33631 8233108 8193943 2026-06-14T09:19:16Z Maximilián Fedora 259749 8233108 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Laco Novomeský | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik, básnik, redaktor, novinár a publicista | Portrét = portrait_novomesky-laco.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[27. december]] [[1904]] | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1976|9|4|1904|12|27}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = [[Martin Bútora]] (zať){{break}}[[Daniel Bútora]] (vnuk) | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Elena Bútorová-Novomeská | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Laco Novomeský''' (vlastným menom '''Ladislav Novomeský'''; * [[27. december]] [[1904]], [[Budapešť]] – † [[4. september]] [[1976]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[komunizmus|komunistický]] [[politik]], [[Ľavica (politika)|ľavicový]] [[intelektuál]]. Bol členom redakcie časopisu [[davisti|DAV]], v ktorom pôsobil od jeho počiatkov ako [[básnik]], [[redaktor]], [[novinár]], [[publicista]]. Písal aj pod pseudonymami: A. Krištof, Andrej Ogrod, Pavel Havran, Brkoslav, Gama, Gamma, n.gorod, N.Gorod, Pavel Hronec, Vacek, Xenon. == Život == Pochádzal z rodiny krajčíra Samuela Novomeského a Irmy rod. Príkopovej. Rodičia sa presťahovali zo [[Senica|Senice]] do [[Budapešť|Budapešti]], kde sa narodil aj začal chodiť školy. Po roku [[1919]] sa presťahovali nazad a v štúdiu pokračoval v [[Senica|Senici]] a na učiteľskom ústave v [[Modra|Modre]], kde v roku [[1923]] zmaturoval. Začal pôsobiť ako [[učiteľ]] a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]], kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V roku [[1925]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany]], zanechal štúdium aj učiteľstvo, odišiel do [[Ostrava|Ostravy]], kde sa stal redaktorom komunistických novín [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]. Do roku [[1924]] to bola [[Pravda (slovenský denník)|Pravda chudoby]] a bola vydávaná vo [[Vrútky|Vrútkach]]. V roku [[1924]] bola redakcia presťahovaná do Ostravy a riadil ju [[Klement Gottwald]]. S príchodom Novomeského v roku [[1925]] získala [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] status ústredného tlačového orgánu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa Slovensku. Je uvádzaný ako zakladateľ [[DAV]], čo bola prvá skupina slovenských ľavicovo orientovaných vzdelancov (voľné združenie študentov-socialistov zo Slovenska) založená v [[Praha|Prahe]] v roku [[1922]]. Novomeský s týmito pražskými intelektuálmi začal spolupracovať prostredníctvom vtedajšieho redaktora komunistickej tlače [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]] začiatkom roku [[1924]]. Od roku [[1929]] pracoval v redakcii [[Rudé právo|Rudého práva]] v [[Praha|Prahe]]. Zároveň prispieval do ďalších českých a slovenských komunisticky orientovaných periodík. Počas [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny v Španielsku]] urobil reportáž z Valencie, Barcelony a Madridu.<ref name=":0">Peter Bilý: Prípad Novomeský, 8. sept. 2016, Pravda, [http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/404453-pripad-novomesky/ Online] </ref> [[Súbor:Ladislav Novomeský ako predseda Matice slovenskej v knihe Winkler, Eliáš, Matica slovenská, dejiny a prítomnosť (vydala Matica slovenská).jpg|náhľad|Ladislav Novomeský ako predseda [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ]] Pokiaľ Gottwaldovi prischol prívlastok „''profesionálny revolucionár''“, ktorý sa uvádzal aj v jeho oficiálnych životopisoch<ref>Múzeum školstva a pedagogiky, Klement Gottwald, prezident Československej republiky, [http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=138:predmety-gottwald&catid=3:muzeum-zbierky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160813123049/http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=138:predmety-gottwald&catid=3:muzeum-zbierky|date=2016-08-13}}[http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=138:predmety-gottwald&catid=3:muzeum-zbierky Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160813123049/http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=138:predmety-gottwald&catid=3:muzeum-zbierky|date=2016-08-13}}</ref>, Novomeskému napriek tomu, že sa podobne od svojich 21 rokov živil „revolúciou“ prischol v pražskom prostredí imidž podľa Petra Bílého „kaviarenského komunistu“<ref name=":0" /> alebo podľa Zola Mikeša „salónneho komunistu“.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Zolo|meno=Mikeš|titul=Kalendárium: Laco Novomeský bol podstatne lepším básnikom než politikom|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/610607/kalendarium-laco-novomesky-bol-podstatne-lepsim-basnikom-nez-politikom/|dátum prístupu=2018-10-02|jazyk=sk}}</ref> [[Image:Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení (1943-1953) na budove UK v Bratislave.JPG|thumb|Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51]] V Prahe sa hlásil k slovenskej avantgardnej ľavicovej skupine [[Davisti|davistov]], združených okolo [[DAV]], ktorý vychádzal do roku [[1937]]. V roku [[1939]] sa presťahoval na [[Slovensko]] – do Bratislavy, kde napriek zákazu pokračoval v komunistickej činnosti. V auguste 1943 sa spolu so svojim mladším priateľom [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]] stal členom [[Piate ilegálne ústredné vedenie|V. ilegálneho vedenia]] [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], ktoré viedol [[Karol Šmidke]]. Bol jedným z popredných organizátorov [[Slovenské národné povstanie|SNP]]. Bol spoluzakladateľ a podpredseda povstaleckej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] v Banskej Bystrici ([[1944]]). Po vojne bol členom predsedníctva [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSS]], [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|povereník pre školstvo a osvetu]] (1945{{--}}1950). Na zjazde [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] v roku [[1950]] obvinený z tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a [[6. február]]a [[1951]] bol spolu s Husákom zatknutý. V roku [[1954]] bol odsúdený na 10 rokov väzenia v inscenovanom [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov]]. „Priznal sa“, pretože podľa vlastných slov neznášal fackovanie. V tomto čase nemohol publikovať. Vo väzení napísal 4 000 básní na tabakové papieriky, ale väčšinu z nich vyfajčil. [[22. december|22. decembra]] [[1955]] bol prepustený na podmienku. Zolo Mikeš (Aktuality.sk) Novomeského obviňuje, že osobne svedčil v inom procese ([[proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]]) proti svojmu priateľovi [[Vladimír Clementis|Clementisovi]] a tým prispel k jeho odsúdeniu na trest smrti. Mikeš uvádza, že zo svojej zbabelosti sa dokonca potom snažil urobiť ešte aj cnosť.<ref name=":2" /> Do roku [[1962]] pracoval v [[Památník národního písemnictví|Památníku národního písemnictví]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1963]] ho plne rehabilitovali na základe rozhodnutia [[Barnabitská komisia|Barnabitskej komisie]]. Presťahoval sa do [[Bratislava|Bratislavy]], kde pracoval v [[Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied|Ústave slovenskej literatúry]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii]] [[21. august]]a [[1968]] sa stal opäť členom Predsedníctva [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|Ústredného výboru]] [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], v tom istom roku aj predsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V roku [[1970]] sa vzdal funkcie v ÚV KSS a krátko na to vážne ochorel. V júli 1970 ho mozgová mŕtvica úplné vyradila zo spoločenského života. Názory sa preto rôznia, či aspoň spočiatku prispel k tzv. husákovskej „[[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]]“ na kultúrnom aj politickom poli<ref>Zdroj: BLAŽEK, P. et al.: Odvaľujem balvan. Bratislava 2013, in Daniela Čižmárová: Slovenská tvár normalizácie, MagistraHistoria, 27 december, 2014, [http://www.magistra-historia.sk/slovenska-tvar-normalizacie/ Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180109063639/http://www.magistra-historia.sk/slovenska-tvar-normalizacie/ |date=2018-01-09 }}</ref><!-- Normalizačný režim na Slovensku mal, aspoň na začiatku, aj svoju intelektuálnu tvár. Podporovali ho poprední slovenskí intelektuáli, akými boli Ladislav Novomeský, Miroslav Válek, Vladimír Mináč, Vojtech Mihálik a v konečnom dôsledku aj samotný Gustáv Husák. Podpora normalizácie mala u uvedených intelektuálov rozličnú intenzitu. V tom spočíval rozdiel medzi slovenskou a českou spoločnosťou, kde normalizáciu vo vede a kultúre realizovali z veľkej časti „treťotriedni“ kultúrni protagonisti. Na Slovensku si preto normalizačný režim dokázal dlho udržať podporu značnej časti intelektuálnej a kultúrnej komunity. Autorka: Daniela Čižmárová Zdroj: BLAŽEK, P. et al.: Odvaľujem balvan. Bratislava 2013 --> alebo sa vôbec nestal „normalizačným politikom“.<ref name=":0" /> Po dlhšej chorobe L. Novomeský zomrel [[4. september|4. septembra]] [[1976]] v Bratislave.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|url=https://books.google.sk/books?id=PTpNAAAAYAAJ&q=zomrel+novomesk%C3%BD+vtedy.sk&dq=zomrel+novomesk%C3%BD+vtedy.sk&hl=cs&sa=X&ved=2ahUKEwjg9LKtp9L3AhUARPEDHe_2AEYQ6AF6BAgKEAI|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakl.|rok=1963|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: PTpNAAAAYAAJ}}</ref> Po jeho smrti bol vyhlásený štátny smútok a jeho štátny pohreb bol odvysielaný v televízii.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Bútora (1967)|url=https://www.pametnaroda.cz/sk/butora-daniel-20190124-0|vydavateľ=www.pametnaroda.cz|dátum prístupu=2023-05-17|jazyk=cs}}</ref> Bol spoplnený a jeho urna je umiestnená na cintoríne Bratislava – Lamač 5 sektor, chodník 2, číslo 845.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava - Lamač - Krematórium Bratislava|url=https://www.cintoriny.sk/cintorin/mapa.php?prve=1&idh=80002511&ID_Obec=160&ID_Cintorin=80&identify=1&MAX_BODY_X=1920&MAX_BODY_Y=1040|vydavateľ=www.cintoriny.sk|dátum prístupu=2022-05-09}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Bol ženatý s Karlou Marešovou a ich dcérou je Ing. Elena Bútorová-Novomeská, ktorá v 50. rokoch vyrastala ako „dcéra zradcu“ a jej možnosti štúdia boli obmedzené, napriek tomu vyštudovala chémiu.<ref name=":3" /> == Tvorba == Prvé básne publikoval časopisecky ([[Vatra]], [[Svojeť]], [[Nový rod]] a i.). V tvorbe sa od začiatku stotožnil s proletárskou literatúrou. Svojim dielom ovplyvnil medzivojnový a povojnový vývin poézie na Slovensku. V [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40.]] rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu a symbolizmu. Okrem vlastnej básnickej tvorby sa venoval aj prekladom z ruskej literatúry ([[Boris Leonidovič Pasternak|Boris Pasternak]]) a publicistike. === Ukážka z tvorby (Nedeľa) === <blockquote>Dobré je niekedy navštíviť minulosť, čo tvár má mŕtvu a nemú, a pri tej mŕtvote riecť si: i to bola, to bola krása.</blockquote> == Vyznamenania == * [[Súbor:Busta Ladislava Novomeského od Jána Kulicha v galérii SZPB.jpg|náhľad|Busta Ladislava Novomeského od [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] v galérii SZPB]]'''1964''' titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] * '''1964''' [[Hrdina Československej republiky]] * '''1964 a 1974''' laureát Štátnej ceny K. Gottwalda * '''1968''' zlatá medaila VŠMU * '''1968''' Rad K. Gottwalda * '''1968''' nositeľ Čs. ceny mieru a štátnej ceny * '''1968''' Novinárska [[cena Ľudovíta Štúra]] * '''1969''' [[Národná cena za literatúru]] * '''1969''' titul [[Hrdina ČSSR]] * '''1969''' [[Rad Lenina|Leninov rad]] udelený Prezídiom Najvyššieho sovietu ZSSR * '''1969''' čestný doktorát [[Univerzita Komenského v Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * '''1973''' [[Rad republiky]] * '''1974''' Štátna cena za literatúru == Dielo == === Poézia === * [[1927]] – ''[[Nedeľa (Novomeský)|Nedeľa]]'', zbierka básní * [[1932]] – ''Romboid'', zbierka básní, vyjadruje smútok nad sociálnymi protikladmi sveta * [[1939]] – ''Svätý za dedinou'', zbierka básní * [[1935]] – ''Otvorené okná'', zbierka básní * [[1949]] – ''Pašovanou ceruzkou'', zbierka básní * [[1963]] – ''Vila Tereza'', [[poéma]] * [[1963]] – ''Do mesta 30 minút'', poéma * [[1964]] – ''Stamodtiaľ a iné'', zbierka básní * [[1964]] – ''Nezbadaný svet'' * [[1966]] – ''Dom, kde žijem'', cyklus lyrických básní === Publicistika a eseje === * [[1949]] – ''Výchova socialistického pokolenia'' * [[1969]] – ''Znejúce ozveny'' * [[1969]] – ''Čestná povinnosť'' * [[1970]] – ''Manifesty a protesty'' * [[1970]] – ''Slávnosť istoty'' * [[1972]] – ''Zväzky a záväzky'' * [[1971]] – ''O Hviezdoslavovi'' * [[1971]] – ''O literatúre'' * [[1974]] – ''Nový duch novej školy'' * 1933 – ''Marx a slovenský národ'' === Preklady === * [[1969]] – ''Prebásnenie veršov v diele [[Boris Leonidovič Pasternak|Borisa Pasternaka]] [[Doktor Živago]]'' == Pamiatky == [[Súbor:Madaila Ladislava Novomeského pre Stanislava Šmatláka z pozostalosti v Archíve Matice slovenskej.jpg|náhľad|Medaila Ladislava Novomeského pre [[Stanislav Šmatlák|Stanislava Šmatláka]]]] Sú po ňom pomenované školy (Senica, Košice, Bratislava), ulice<ref>Ladislava Novomestského, Vyhľadávanie na OMA, [http://presov.oma.sk/u/ladislava-novomeskeho Online]</ref>, časopisy, ceny či občianske združenia. * rodný dom v Budapešti, urna v panteóne na cintoríne v Slávičom údolí, * Literárna pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej (LAMS) * socha od [[Ján Kulich|J. Kulicha]] v Senici (odhalená [[13. december|13. decembra]] [[1984]])<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Ladislav Novomeský (1904 – 1976), Senica|url=http://www.pam.epocha.sk/index.php/zahorie/okres-senica/586-ladislav-novomesky-1904-1976-senica|dátum vydania=08. november 2014|dátum prístupu=2016-11-11|vydavateľ=www.pam.epocha.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * busta Novomeského v Banskej Bystrici * Novomeského busta na košickom Kuzmányho sídlisku   * pamätná tabuľa na Štúrovej ulici v Bratislave * Spoločnosť Ladislava Novomeského – Nitra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Spoločnosť Ladislava Novomeského - Nitra facebook|url=https://www.facebook.com/slnnitra|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-11|vydavateľ=www.facebook.com}}</ref> * literárna súťaž Novomeského Nitra (2003 – 2009 , obnovená 2015)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=REDAKCIA|meno=|titul=V Nitre obnovili Spoločnosť Ladislava Novomeského|url=http://www.noveslovo.sk/c/V_Nitre_obnovili_Spolocnost_Ladislava_Novomeskeho|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-11|vydavateľ=www.noveslovo.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161111203119/http://www.noveslovo.sk/c/V_Nitre_obnovili_Spolocnost_Ladislava_Novomeskeho|dátum archivácie=2016-11-11}}</ref> * Medaila Ladislava Novomeského, udeľoval Výbor Zväzu slovenských spisovateľov, neskôr Asociácia spisovateľských organizácií Slovenska, od roku 2025 Spoločnosť Ladislava Novomeského<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Cena Ladislava Novomeského patrí profesorovi Jozefovi Leikertovi | url = https://noveslovo.eu/osobnosti/prva-cena-ladislava-novomeskeho-patri-profesorovi-jozefovi-leikertovi/ | dátum vydania = 2025-11-06 | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Redakcia}}</ref> V Senici bolo Múzeum L. Novomeského<!-- pravdepodobne od roku 1984 - súčasne s bustou -->. V roku [[2003]] budova stratila charakter múzea, zostala v nej vo vstupných priestoroch len expozícia venovaná Novomeského. V roku [[2008]] kúpilo mesto Senica budovu od Trnavského samosprávneho kraja a od apríla 2011 ju prenajalo Centru voľného času.<ref name=":1" /> [[Súbor:Odhalenie busty Ladislava Novomeského v Aleji národných dejateľov pri Matici slovenskej, 25. 10. 2024.jpg|náhľad|Odhalenie busty Ladislava Novomeského v Aleji národných dejateľov pri [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] (odhaľujú [[Juraj Blanár]], Marián Gešper, Lukáš Perný, 25. 10. 2024]] V roku 2024 odhalili bustu Ladislava Novomeského v Aleji národných dejateľov pri budove [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] predstavitelia [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], Inštitútu ASA, Spoločnosti Ladislava Novomeského, [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], Klubu Nového Slova a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Podujatia sa zúčastnil minister zahraničných vecí [[Juraj Blanár]], europoslanci a predstavitelia kultúrnych inštitúcií. Autorom busty je [[Peter Valach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odhalili sme bustu Ladislava Novomeského pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia | url = https://matica.sk/odhalili-sme-bustu-ladislava-novomeskeho-pri-prilezitosti-120-vyrocia-jeho-narodenia/ | dátum vydania = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2024-10-28 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}</ref> V roku 2025 vyšla z akcií kniha ''Novomeský & Horváth'': ''Velikáni literatúry a politiky, zo Senice do sveta.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matica slovenská vydala knihu o L. Novomeskom a I. Horváthovi | url = https://www.teraz.sk/slovensko/matica-slovenska-vydala-knihu-o-l-novo/928710-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>''<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=NOVOMESKÝ & HORVÁTH: VELIKÁNI LITERATÚRY A POLITIKY, ZO SENICE DO SVETA: VLASTENCI ALEBO „BURŽOÁZNI NACIONALISTI“? II. / Zborník z vedecko-odborných a spoločenských aktivít k 120. výročiu narodenia Ladislava Novomeského a Ivana Horvátha|url=https://books.google.sk/books?id=GlqVEQAAQBAJ&pg=PA301&dq=novomesk%C3%BD+a+horv%C3%A1th&hl=cs&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjX_vHhtJSRAxUcBdsEHWPrHfAQ6AF6BAgJEAM|vydavateľ=Matica slovenská|rok=2025-11-05|isbn=978-80-8128-363-5|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: GlqVEQAAQBAJ|meno=Lukáš|priezvisko=Perný|meno2=Ivan|priezvisko2=Horváth|meno3=Jana|priezvisko3=Schillerová-Horváthová}}</ref>'' V roku 1997 bola založená a v roku 2023 obnovená Spoločnosť Ladislava Novomeského (predsedovia [[Ladislav Ballek (spisovateľ)|Ladislav Ballek]], [[Peter Jaroš]], Lukáš Perný).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spoločnosť Ladislava Novomeského | url = https://noveslovo.eu/spolocnost-ladislava-novomeskeho/ | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Literatúra o Ladislavovi Novomeskom == * HORVÁTH, Ivan, PERNÝ, Lukáš (eds.): NOVOMESKÝ & HORVÁTH: VELIKÁNI LITERATÚRY A POLITIKY, ZO SENICE DO SVETA: VLASTENCI ALEBO „BURŽOÁZNI NACIONALISTI“? II. Zborník z vedecko-odborných a spoločenských aktivít k 120. výročiu narodenia Ladislava Novomeského a Ivana Horvátha, Matica slovenská, 2025<ref name=":4" /> * PERNÝ, Lukáš.: Kultúrna revolúcia Laca Novomeského. Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike, Spoločnosť Ladislava Novomeského, 2017<ref>{{Citácia knihy|titul=Kultúrna revolúcia Laca Novomeského: Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike.|url=https://books.google.sk/books?id=BNMmDgAAQBAJ&dq=perny+kulturna+revolucia&hl=sk&source=gbs_navlinks_s|vydavateľ=Spoločnosť Ladislava Novomeského|rok=2017-02-18|isbn=9788097255800|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: BNMmDgAAQBAJ|meno=Lukáš|priezvisko=Perný}}</ref> * DRUG, Štefan: Väzeň vlastných súdruhov: z väzenských rokov básnika Novomeského, 2015 * PEKNÍK, Miroslav. (ed.): Laco Novomeský: kultúrny politik, politik v kultúre, UPV SAV, 2006 * ŠMATLÁK, Stanislav: Laco Novomeský, 1984 * DRUG, Štefan: Dobrý deň, človek--: životopisné rozprávanie o mladosti Laca Novomeského, 1983 * BREZEINA, Ján: Básnické dielo Laca Novomeského, 1982 * HOLOTÍKOVÁ, Zdenka: Ladislav Novomeský, 1981 * HOLOTÍKOVÁ, Zdenka: Novinár Ladislav Novomeský, 1981 * DRUG, Štefan: Od robotníckej poézie k DAVu, 1976 * DRUG, Štefan (ed.): Listy o DAVe, 1975 * ŠMATLÁK, Stanislav: Dobrý deň Lacovi Novomeskému, 1975 * ROSENBAUM, Karol (ed.): Ladislav Novomeský, 1904{{--}}1974: zborník na 70. narodeniny národného umelca Dr. h. c. Ladislava Novomeského čestného predsedu Matice Slovenskej, 1974 * PLEVZA, Viliam: Davisti v Revolučnom hnutí, 1965 * DRUG, Štefan: Dav spomienky a štúdie, 1965 * DRUG, Štefan: Dav a davisti, 1965 * DRUG, Štefan: Červená sedma, 1964 * ŠMATLÁK, S., MATUŠKA, A.: Keď nevystačia slová: state o Lacovi Novomeskom, 1964 * REISEL, Vladimír: Poézia Laca Novomeského: rozbor básnickej štruktúry, 1946 == Dokumentárne filmy o Ladislavovi Novomeskom == * ''Laco Novomeský 60-ročný'' ([[Týždeň vo filme]] 1/1965) * ''Profily – Národný umelec Laco Novomeský'' (1967), * ''Človek z davu'' (dokumentárna monografia, réžia Šinko, E., 1970), * ''Ladislav Novomeský sa dožil koncom decembra 70-tich rokov'' ([[Týždeň vo filme]] 51/1974), * ''Povstalecká história'' (seriál, 1984) * ''Ladislav Novomeský'' ([[Týždeň vo filme|Kinožurnál]], 1985), * ''Laco Novomeský, básnik, publicista a politik'' (dokumentárny film, r. Lembovič I., 1986), * ''Venované pamiatke národného umelca L. Novomeského'' ([[Týždeň vo filme]] 38/1976). * ''Svetlo medzi tieňmi: Odkaz Laca Novomeského'' ([[Matica slovenská]], 2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svetlo medzi tieňmi: Odkaz Laca Novomeského | url = https://www.youtube.com/watch?v=P8w8qBhwtts | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-12-30 | priezvisko = TV Matica}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * PERNÝ, L. [http://www.noveslovo.sk/c/Modernista_ktory_chcel_zmenit_slovenske_myslenie Modernista, ktorý chcel zmeniť slovenské myslenie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141228054144/http://www.noveslovo.sk/c/Modernista_ktory_chcel_zmenit_slovenske_myslenie |date=2014-12-28 }}. In Nové Slovo. 2014. * BÚTOROVÁ-NOVOMESKÁ, Elena: Vzpomínání. In: ''Vertigo, časopis o poézii a básnikoch'', 2014, č. 4, s. 7 – 12. * PEKNÍK, M., PETROVIČOVÁ, E. 2006. <em>Laco Novomeský – kultúrny politik, politik v kultúre</em>. Bratislava: Ústav politických vied SAV. 2006. ISBN 80-224-0902-2 * VÁLEK, M. 1979. <em>Laco Novomeský - Vo výbere Miroslava Válka</em>. Kruh milovníkov poézie. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 1979 * ŠMATLÁK, S. 1967. <em>Básnik Laco Novomeský</em> * ZAMBOR, J.: 2005. Poézia ako ústretové slovo. In: L. Novomeský: Poézia. Slovenský Tatran. Zlatý fond slovenskej literatúry. 2005 (562 s., ed. J. Zambor), s. 9 - 64 == Iné projekty == {{projekt|q=Laco Novomeský|commons=Category:Laco Novomeský}} == Externé odkazy == * {{slc autor|ladislav-laco-novomesky}} * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Novomesk%C3%BD,+Ladislav,+1904-1976&sort=dateOldest&theme=system Zoznam diel Laca Novomeského] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice == Zdroj == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Novomeský, Laco}} [[Kategória:Laco Novomeský| ]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Davisti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Predsedovia Matice slovenskej]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Nositelia Radu Víťazného februára]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Nositelia Radu Lenina]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Nositelia Radu republiky]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Poslanci SNR]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Univerzity Komenského]] dz2s4u12ss26s1uh5r7itkpwhqof80x 0 34961 8233117 8006551 2026-06-14T09:39:43Z Halsia-xociza 297671 8233117 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Poľské mesto | Názov = Štetín | Znak = POL Szczecin COA.svg | Vlajka = POL Szczecin flag.svg | Obrázok = 09 Szczecin SZN.jpg | Popis = Štetín | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = mesto s právami powiatu | Gmina = Szczecin | Druh = mestská | Nadmorská výška = do 138 | lat_deg = 53 | lat_min = 26 | lat_sec = 17 | lon_deg = 14 | lon_min = 32 | lon_sec = 32 | Rozloha mesta = 300.55 | Počet obyvateľov = 408105 | Stav k = 2014 | Hustota obyvateľstva = auto | Prvá písomná zmienka = | Starosta = | Politická strana = | Predvoľba = +48 91 | PSČ = 70-018 do 71-871 | EČV = ZS | TERC10 = 3262011 | Adresa = plac Armii Krajowej 1,<br />70-456 Szczecin | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis_mapy = | Website = www.szczecin.pl | Commons = Szczecin }} '''Štetín''' ({{V jazyku|pol|Szczecin}}, {{v jazyku|deu|Stettin}}) je [[Poľsko|poľské]] mesto, hlavné v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom vojvodstve]]. Mesto leží nad ústím rieky [[Odra|Odry]] do Štetínskeho zálivu v severozápadnom Poľsku. Je to historická metropola [[Západné Pomoransko|Pomoranska]]. Počet obyvateľov: 408-tis. (2014<ref>Główny Urząd Statystyczny. Baza Demografia. Ludność. Stan na 30.06.2014 [http://demografia.stat.gov.pl/bazademografia/Tables.aspx] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181226014634/http://demografia.stat.gov.pl/bazademografia/ErrorH.aspx?aspxerrorpath=%2Fbazademografia%2FTables.aspx|date=2018-12-26}}</ref>). Rozloha: {{km2|301}}. V meste je dôležitý námorný aj riečny [[prístav]]<ref>[http://www.port.szczecin.pl/pl/ Port Szczecin-Świnoujście]</ref>, strojársky (lodenice), chemický a textilný priemysel a technická univerzita (Zachodniopomorski Uniwersytet Technologiczny)<ref>[http://www.zut.edu.pl Zachodniopomorski Uniwersytet Technologiczny w Szczecinie]</ref>, lekárska univerzita (Pomorski Uniwersytet Medyczny)<ref>[https://www.pum.edu.pl/ Pomorski Uniwersytet Medyczny w Szczecinie]</ref> a Univerzita v Štetíne (Uniwersytet Szczeciński)<ref>[http://www.usz.edu.pl/ Uniwersytet Szczeciński]</ref>. Od vstupu Poľska do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] v roku [[1999]] sídli v meste Veliteľstvo [[Mnohonárodný Zbor Sever-Východ|Mnohonárodného zboru Sever-Východ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MNCNE - Multinational Corps Northeast celebrated 25th anniversary | url = https://mncne.nato.int/newsroom/news/2024/multinational-corps-northeast-celebrated-25th-anniversary | vydavateľ = mncne.nato.int | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en}}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Szczecin town hall.jpg|left|thumb|Štetín, Staré Mesto]] V [[8. storočie|8.]] – [[9. storočie|9. storočí]] [[Slovania|slovanská]] osada rybárov a obchodníkov. Prvá zmienka o meste je z roku [[967]].<ref>[http://szczecin.turegion.pl/ Szczecin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081101063616/http://szczecin.turegion.pl/ |date=2008-11-01 }} [[Szczecin|turegion.pl]].</ref> Od [[10. storočie|10. storočia]] súčasť Poľska. [[mestské právo (súhrn práv)|Mestské práva]] získal v roku [[1243]]. V roku [[1278]] sa stal súčasťou [[hanza|hanzy]]. Na prelome [[15. storočie|15.]] – [[16. storočie|16. storočia]] hlavné mesto západného Pomoranska. Roku [[1630]] ho obsadilo [[Švédsko]] a roku [[1648]] na základe [[vestfálsky mier|Vestfálskeho mieru]] pripadol Švédsku. Počas [[severná vojna|severnej vojny]] ([[1700]] – [[1721]]) ho obsadilo [[Brandenbursko]] a roku [[1720]] definitívne pripadol [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusku]]. Počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol takmer úplne zničený. Od roku [[1945]] súčasť Poľska. Mesto Dąbie (na pravom brehu rieky Odry) bolo včlenené do Štetína v roku 1948. Zámok v Štetíne a Staré Mesto boli znovu postavené v renesančnom slohu po zničení v druhej svetovej vojne – zámok v rokoch 1958 až 1980. Okrajových oblastí boli zväčšené. Historické pamiatky sú okrem iného v múzeách a na centrálnom cintoríne. == Šport == * [[Pogoń Szczecin]] je [[Poľsko|poľský]] [[futbal]]ový klub. Sídli v meste Štetín. Založený bol v roku [[1948]]. Počas svojej existencie klub 3-krát získal 2. miesto v Poľskom pohári ([[1981]], [[1982]], [[2010]]) a 2-krát titul vicemajster Poľska ([[1987]], [[2001]]). == Partnerské mestá == {| |- | style="padding-left:10px;" | * {{flagicon|Germany}} [[Bremerhaven]], [[Nemecko]], [[1990]] * {{flagicon|China}} [[Dalian]], [[Čína]], [[1995]] * {{flagicon|Denmark}} [[Esbjerg]], [[Dánsko]], 1990 * {{flagicon|Germany}} [[Berlín|Friedrichshain-Kreuzberg]], Nemecko, [[1996]] * {{flagicon|Germany}} [[Greifswald]], Nemecko, [[2010]] * {{flagicon|England}} [[Kingston upon Hull]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1991]] | style="padding-left:15px;" | * {{flagicon|Lithuania}} [[Klaipėda]], [[Litva]], [[2002]] * {{flagicon|Germany}} [[Lübeck]], Nemecko, [[1993]] * {{flagicon|Sweden}} [[Malmö]], [[Švédsko]], [[1994]] * {{flagicon|Russia}} [[Murmansk]], [[Rusko]], 1993 * {{flagicon|Germany}} [[Rostock]], Nemecko, [[1957]] * {{flagicon|USA}} [[St. Louis]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]], [[1992]] |} == Pozri aj == * [[Štetínske cesto]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Szczecin}} == Externé odkazy == * [http://www.szczecin.pl Informačný server mesta] {{Poľský výhonok}} {{Široký obrázok|1109 Szczecin Panorama.jpg|1800px|rám=áno|''Panoramatická fotografia mesta Štetín''}} {{Západopomoranské vojvodstvo}} [[Kategória:Štetín| ]] [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Hanza]] [[Kategória:Prístavné mestá Baltského mora]] [[Kategória:Sídla na Odre]] [[Kategória:Univerzitné mestá v Poľsku]] nyqy0qp5b24fd84lm4rbcl34oq0jxz2 0 38460 8232799 8217408 2026-06-13T15:43:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232799 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Freddie Mercury | Obrázok = Freddie Mercury performing in New Haven, CT, November 1977.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = anglický [[Klavír|klavirista]], [[hudobný skladateľ]] a [[spevák]] | Rodné meno = Farrokh Frederic Bulsara | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[5. september]] [[1946]] | Miesto narodenia = [[Stone Town]], [[Zanzibar (štát)|Zanzibar]]<br />teraz [[Tanzánia]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|1991|11|24|1946|9|5}} | Miesto úmrtia = [[Kensington]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Bydlisko = [[Kensington]], [[Londýn]] | Žáner = [[rock]], [[hard rock]], [[glam rock]], [[heavy metal]] | Roky pôsobenia = 1969 – 1991 | Hrá na nástroje = spev,<br />klávesové nástroje,<br />gitara | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Queen (skupina)|Queen]], [[Ibex]] / Wreckage, [[Montserrat Caballé]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Records|Columbia]], [[Polydor Records|Polydor]], [[EMI Records|EMI]], [[Parlophone]], [[Hollywood Records]] | Webstránka = [http://www.freddiemercury.com/ http://www.freddiemercury.com/]<br />[[Súbor:Freddie Mercury signature 2.svg|130px]] |Portál 1 = Spojené kráľovstvo }} '''Freddie Mercury,''' rodným menom '''Farrokh Bulsara''' (*[[5. september]] [[1946]], [[Stone Town]], [[Zanzibar (štát)|Zanzibar]] - † [[24. november]] [[1991]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]])<ref name="mr-mercury.co.uk">[http://mr-mercury.co.uk/Images/Birthcertificatefreddie.jpg Birth certificate] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090225060610/http://mr-mercury.co.uk/Images/Birthcertificatefreddie.jpg |date=2009-02-25 }} mr-mercury.co.uk</ref> <ref name="inourstar.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.inoutstar.com/news/Freddie-Mercury-real-name-Farrokh-Bulsara-1876.html |titul=Freddie Mercury (real name Farrokh Bulsara) Biography |vydavateľ=Inout Star}}</ref> bol britský producent, spevák a skladateľ, ktorý sa preslávil hlavne ako líder [[Queen (skupina)|rockovej skupiny Queen]]. Bol slávny vďaka svojmu okázalému vystupovaniu a charakteristickému spevu v rozsahu štyroch oktáv.<ref>{{Harvbz|Independent|2006}}</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20110615085921/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/article675005.ece Dance: Deux the fandango] via Internet Archive.</ref><ref name="rollingstone.com">[http://www.rollingstone.com/music/lists/6027/32782 ''RollingStone.com'' – 100 Greatest Singers of All Time] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101207034656/http://www.rollingstone.com/music/lists/6027/32782 |date=2010-12-07 }}.</ref> Ako skladateľ sa výrazne autorsky podieľal na vzniku viacerých známych hitov kapely Queen, akými boli napríklad „[[Bohemian Rhapsody]]“, „[[Somebody to Love]]“, „[[Don't Stop Me Now]]“, „[[Crazy Little Thing Called Love]]“ a „[[We Are the Champions]]“. Okrem práce so skupinou Queen mal za sebou aj sólové projekty a občas spolupracoval ako producent a hosťujúci hudobník iných umelcov (spev alebo klavír). V roku [[2001]] bol Mercury spolu s ostatnými členmi kapely Queen uvedený do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]], od roku 2002 má táto kapela svoju hviezdu na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]], v roku 2003 sa dostali do [[Songwriters Hall of Fame|Siene slávy hudobných skladateľov]] a v roku 2004 boli uvedení do [[UK Music Hall of Fame|Siene slávy Spojeného kráľovstva]]. Freddie Mercury býva stále volený medzi špičku spevákov v histórii populárnej hudby. V roku 2002 sa v ankete [[BBC]] Freddie Mercury umiestnil na 58. mieste [[100 Greatest Britons|stovky najväčších Britov]]. V roku 2005 sa stal najväčším spevákom všetkých čias aj v ankete časopisu ''[[Blender (časopis)|Blender]]'' a [[MTV2]].<ref>[http://www.amiannoying.com/(S(wwb0os55dj4oeh45sg3hgt3g))/collection.aspx?collection=534 list] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151016053606/http://www.amiannoying.com/(S(gnax3jzhy4aatl3qj33rrsy3))/collection.aspx?collection=534 |date=2015-10-16 }} of ''[[Blender (časopis)|Blender]]'' and [[MTV2|MTV2's]] "22 Greatest Voices" (archived at www.amiannoying.com).</ref> Aj redaktori renomovaného periodika ''[[Rolling Stone]]'' hodnotili Mercuryho ako 18. zo stovky najlepších spevákov všetkých čias.<ref name="rollingstone.com"/> V roku 2009 ho časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'' umiestnil na prvé miesto.<ref name="AFP">''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', "50 Greatest Singers in Rock", May 2009</ref> Internetová metadátová databáza [[AllMusic]] Fredie Mercuryho charakterizuje ako „jedného z najväčších rockových entertainerov“, ktorý vlastnil „jeden z najväčších hlasov hudby“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Greg |meno=Prato |url={{Allmusic|class=artist|id=p4899|pure_url=yes}} |titul=Freddie Mercury biography |work=AllMusic |dátum prístupu=24 January 2011}}</ref> == Biografia == === Detstvo, mladosť === [[File:Freddie Mercury's birthplace.jpg|thumb|upright|Dom v [[Zanzibar]]e, kde Mercury žil počas jeho mladosti]] Farrokh Bulsara sa narodil v britskom protektoráte vo [[Východná Afrika|Východnej Afrike]], v sultanáte [[Zanzibar]] (teraz časť [[Tanzánia|Tanzánie]]). Jeho rodičia, Bomi a Jer Bulsarovci, boli párzskeho pôvodu ([[Pársovia]] sú vyznávači [[Zoroastrizmus|zoroastrismu]]) a pochádzali z regiónu [[Gujarat]] z vtedajšej [[Britská India|Britskej Indie]].<ref name="LindaB_2000">The family surname is derived from the town of Bulsar (also known as [[Valsad]]) in southern [[Gujarat]]. As Parsis, Mercury and his family practised the [[Zoroastrianizmus|Zoroastrian]] religion.</ref> Ich rodina prišla do Zanzibaru preto, lebo otec pracoval ako pokladník na britských koloniálnych úradoch. Farrokh Bulsara mal mladšiu sestru Kashmiru.<ref name="Das_2000">{{Harvbz|Das|2000}}.</ref> Keďže Zanzibar bol do roku 1963 britským protektorátom, Mercury sa narodil ako britský poddaný a 2. júna 1969 bol zaregistrovaný ako občan Spojeného kráľovstva po tom, čo rodina emigrovala do Anglicka. Detstvo Farrokh prežil v Indii. Od siedmich rokov začal študovať hru na [[klavír]]i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Queen Online – History: Freddie Mercury |url=http://www.queenonline.com/history/35/ |dátum prístupu=2014-05-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080224070350/http://www.queenonline.com/history/35/ |dátum archivácie=2008-02-24 }}</ref> Od roku 1954 ako osemročný šiel študovať v Indii do Bombaja (teraz [[Mumbai]]) na chlapčenskú školu [[St. Peter's Boys School|St. Peter's School]].<ref name="Jones_1998" >{{Harvbz|Jones|1998}}</ref> Medzi jeho prvé hudobné vzory vtedy patrila [[bollywood]]ska speváčka [[Lata Mangeshkar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Fitzpatrick|meno=Liam|titul=Farrokh Bulsara|url=http://www.time.com/time/asia/2006/heroes/at_bulsara.html|work=[[Time (týždenník)|Time]]|dátum prístupu=28 April 2012|archiveurl=http://web.archive.org/web/20110523230337/http://www.time.com/time/asia/2006/heroes/at_bulsara.html|archivedate=23 May 2011|year=2006|url archívu=https://web.archive.org/web/20110523230337/http://www.time.com/time/asia/2006/heroes/at_bulsara.html|dátum archivácie=2011-05-23}}</ref> Ako dvanásťročný založil školskú hudobnú skupinu [[The Hectics]]. Ich obľúbeným repertoárom boli [[coververzia|coververzie]] od [[rokenrol]]ových spevákov, akými vtedy boli [[Cliff Richard]] a [[Little Richard]].<ref name="Hodkinson_2004">{{Harvbz|Hodkinson|2004|Sst=2,61}}.</ref> Jeden z Farrokhových kamarátov sa zmieňuje, že v tom období ho obdivoval, ako dokáže z rádia odpočutú hudbu prehrať na klavíri.<ref name="O'Donnell_2005">{{Harvbz|O'Donnell|2005}}.</ref> A práve na tejto škole sa Farrokh Bulsara začal sám nazývať menom „Freddie“. V Indii Bulsara zostal žiť so svojou starou mamou a tetou, až kým neskončil štúdium na [[St. Mary's School, Mumbai|St. Mary's School]] v [[Bombaj]]i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.now/ |titul=Tribute to King of "Queen" Freddie Mercury &#124; NowPublic News Coverage |vydavateľ=Now public.com |deadurl=yes |archiveurl=http://web.archive.org/web/20090204131212/http://now public.com/culture/tribute-king-queen-freddie-mercury |archivedate=2009-02-04 |dátum prístupu=2 April 2014 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130805082541/http://now/ |dátum archivácie=2013-08-05 }}</ref> Keď mal Mercury 17 rokov, v Zanzibare bola revolúcia<ref name="Januszczak_1996">{{Harvbz|Januszczak|1996}}</ref>, počas ktorej bolo zabitých mnoho osôb arabského či indického pôvodu. Preto sa rodina Bulsarovcov rozhodla pred násilím uniknúť a presťahovala sa do malého domu vo [[Feltham]]e ([[Middlesex]], [[Anglicko]]). Freddie Bulsara sa zapísal na štúdium umenia na Isleworth Polytechnic, v západnom Londýne. Vyštudoval a získal diplom za štúdium grafického dizajnu na [[Ealing Art College]]. Neskôr tieto svoje vedomosti zužitkoval pri vizuálnej projekcii tvorby kapely [[Queen]].<ref name="Jones_1998" /> === Začiatok kariéry === Po skončení školy sa Freddie spolu s priateľkou [[Mary Austinová|Mary Austinovou]] živil ako predavač [[second-hand]]u na [[Kensington Market]]e. Popri tom sa neúspešne pokúšal zakladať viacero hudobných skupín. Mal prácu aj na letisku [[Heathrow]]. Priatelia z tých čias ho opisujú ako tichého mladého muža, ktorý mal veľký záujem o hudbu.<ref name=student>{{Harvbz|Davis|1996|Sst=1,10}}</ref> V roku 1969 sa spojil s [[liverpool]]skou skupinou [[Ibex]], ktorá sa neskôr premenovala na Wreckage. Krátko vtedy žil v byte nad liverpoolskou krčmou The Dovedale Towers.<ref>{{citácia knihy|priezvisko=Hodkinson|meno=Mark|titul=Queen The Early Years|vydavateľ=Omnibus Press|rok=1995|isbn=0-7119-6012-7|strana=117}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://musicblog.merseyblogs.co.uk/2008/07/the-pub-that-hosted-john-lenno.html |titul=The pub that hosted John Lennon and Freddie Mercury needs your band... - Liverpool Echo - Jade's Music Blog |vydavateľ=Musicblog.merseyblogs.co.uk |date=2008-08-08 |dátum prístupu=2014-02-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140202112938/http://musicblog.merseyblogs.co.uk/2008/07/the-pub-that-hosted-john-lenno.html |dátum archivácie=2014-02-02 }}</ref> Po rozpade skupiny Wreckage sa spojil s ďalšou, ktorá si dala meno Sour Milk Sea. Aj tá sa začiatkom roka 1970 rozpadla.<ref name="Skala_2006">{{Harvbz|Skala|2006}}.</ref> V roku 1970 sa Freddie Bulsara stretol s gitaristom [[Brian May|Brianom Mayom]] a hráčom na [[bicie nástroje|bicích nástrojoch]] [[Roger Taylor|Rogerom Taylorom]], ktorí hrali v kapele s názvom [[Smile (skupina)|Smile]]. Napriek výhradám ostatných členov, nahrávacieho štúdia [[Trident Studios]] a pôvodného manažmentu skupiny Freddie vtedy presadil zmenu jej mena zo „Smile“ na „[[Queen]]“.<ref name="Highleyman_2005">{{Harvbz|Highleyman|2005}}.</ref> V tom istom čase si Bulsara zmenil svoje priezvisko na „Mercury“.<ref>{{Harvbz|SutcliffeHinceMack|2009|St=22}}</ref> {{Hlavný článok|Queen}} === Sólové projekty === Okrem účinkovania so skupinou Queen sa Freddie Mercury venoval aj sólovej kariére. Pod vlastným menom a v niektorých spoločných projektoch s inými umelcami nahral dva sólové [[štúdiový album|štúdiové albumy]] i niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]]. Napriek tomu, že jeho sólové projekty nemali komerčný úspech porovnateľný s úspechom kapely Queen, jeho albumy aj viacero singlov sa dostalo do Top 10 [[UK Music Charts|britských hudobných rebríčkov]]. Jeho prvým sólovým projektom bola v roku 1984 pieseň „Love Kills“, ktorá bola spolu so skladbami iných umelcov produkovaná [[Giorgio Moroder]]om a vydaná na [[soundtrack]]u k filmu ''Metropolis''.Tento soundtrack debutoval na desiatej pozícii rebríčkov Spojeného kráľovstva.<ref name="ReesCrampton_1999_809"/> Dvoma plnohodnotnými albumami, ktoré sólovo vydal Fredie Mercury, boli ''[[Mr. Bad Guy]]'' (1985) a ''[[Barcelona (album)|Barcelona]]'' (1988). Album ''Mr. Bad Guy'' debutoval v britských rebríčkoch v [[UK Album Charts|top ten hudobných albumov]].<ref name="ReesCrampton_1999_809"/> V roku 1993 vyšiel na singli [[remix]] skladby z tohto albumu pod názvom „[[Living on My Own]]“, ktorý sa v [[UK Singles Charts|rebríčku britských singlov]] dostal na prvú pozíciu.<ref name="ReesCrampton_1999_811">{{Harvbz|Rees|Crampton|1999|St=811}}.</ref> Pieseň taktiež pre Mercuryho získala posmrtné uznanie [[Ivor Novello Award]]. Kritik portálu [[Allmusic]] Eduardo Rivadavia hodnotí album ''Mr. Bad Guy'' ako vynikajúci od začiatku po koniec a vyslovuje uznanie nad tým, ako bravúrne Mercury zvládol nevyskúšané hudobné postupy.<ref name="Rivadavia_notdated">{{Harvbz|Rivadavia|&lt;not dated&gt;}}.</ref> Album je silne [[syntetizátor]]ovo zameraný, čím sa líši od predošlých projektov kapely Queen. Druhý album Fredieho Mercuryho ''[[Barcelona (album)|Barcelona]]'' bol nahraný so [[španielsko]]u [[soprán]]istkou [[Montserrat Caballé]]. Je spojením [[populárna hudba|populárnej hudby]] a [[opera|opery]]. Mnoho kritikov sa vyjadrilo, že si nie sú istí, čo si majú o projekte myslieť. Jeden z nich sa dokonca vyjadril, že ide o najbizarnejšie [[CD]] roka.<ref name="Bradley_1992">{{Harvbz|Bradley|1992}}.</ref> Album sa stal komerčne veľmi úspešným<ref>Larkin, Colin (1998) ''The encyclopedia of popular music: Louvin, Charlie – Paul, Clarence, Volume 5'' Page 3633. Macmillan, 1998</ref> a jeho titulná nahrávka, duet s Montserrat Caballé s názvom „Barcelona“, debutovala v britských rebríčkoch na ôsmom mieste, v Španielsku bola na vrchole.<ref name="ReesCrampton_1999_810">{{Harvbz|Rees|Crampton|1999|St=810}}.</ref> V roku 1992, rok po Mercuryho smrti, sa táto pieseň stala oficiálnou hymnou vtedajších [[Letné olympijské hry 1992|Letných olympijských hier]]. Počas otváracieho ceremoniálu Caballé spievala svoje časti naživo, zatiaľ čo Mercuryho party odzneli na obrazovke. Pieseň zaznela znovu aj v roku 1999 počas finále ligy šampiónov [[UEFA]] v [[Barcelona|Barcelone]].<ref>[http://www.bbc.co.uk/dna/h2g2/A3818793 Queen's Greatest Hits 3] [[BBC]]</ref> Okrem týchto dvoch albumov Mercury nahral viacero singlov, napríklad svoju vlastnú verziu hitu „[[The Great Pretender]]“ od [[The Platters]], ktorá debutovala v roku 1987 na piatej priečke britských rebríčkov.<ref name="ReesCrampton_1999_809">{{Harvbz|Rees|Crampton|1999|St=809}}.</ref> V rokoch 1981 – 83 Mercury nahral viacero skladieb s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]] vrátane [[demonahrávka|demonahrávok]] piesní „[[State of Shock]]“, „Victory“ a „There Must Be More to Life Than This“<ref>[http://www.ultimatequeen.co.uk/songs/collabfreddie.htm Freddie Mercury – Collaborations: Michael Jackson] UltimateQueen. Retrieved 29 June 2011</ref>. Tieto diela sa zachovali iba na [[bootleg]]och a napriek rôznym sľubom na roky 2012 – 2014<ref>Smart, Gordon (12 November 2011) [http://www.thesun.co.uk/sol/homepage/showbiz/bizarre/3931387/Michael-Jackson-and-Freddie-Mercury-duet-tapes-to-be-released.html Michael Jackson and Freddie Mercury duet tapes to be released] The Sun. Retrieved 13 November 2011</ref><ref>[http://www.nme.com/news/queen/60351 Queen set to release Freddie Mercury and Michael Jackson duets in 2012] ''NME''. Retrieved 13 November 2011</ref><ref name="RS 20130729">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Coulehan|meno=Erin|titul=Michael Jackson Duets With Freddie Mercury Set for Release|url=http://www.rollingstone.com/music/news/michael-jackson-duets-with-freddie-mercury-set-for-release-20130729|vydavateľ=Rolling Stone Magazine|dátum prístupu=29 August 2013|date=29 July 2013}}</ref> oficiálne vydané zatiaľ neboli. Jackson neskôr nahral spolu s [[Mick Jagger|Mickom Jaggerom]] singel „State of Shock“ na album, ktorý skupina [[The Jackson 5]] vydala pod názvom ''[[Victory]]''.<ref>[http://books.google.com/books?id=BVC9zltjf-EC&pg=PA90&dq=freddie+mercury+and+michael+jackson+-+state+of+shock#v=onepage&q=freddie%20mercury%20and%20michael%20jackson%20-%20state%20of%20shock&f=false Michael Jackson: the king of pop] P.90. Retrieved 29 June 2011</ref> Mercury pridal sólovú verziu skladby „There Must Be More To Life Than This“ na svoj album ''[[Mr. Bad Guy]]''.<ref>[http://www.ultimatequeen.co.uk/songs/mrbadguy.htm#there There Must Be More To Life Than This] UltimateQueen. Retrieved 29 June 2011</ref> V septembri roku 2006, na 60. výročie narodenia Farrokha Bulsaru, bol v Spojenom kráľovstve vydaný [[kompilačný album]] Mercuryho sólových nahrávok, ktorý sa dostal do Top 10 rebríčka britských albumov.<ref>Roberts, David (2006). [[British Hit Singles & Albums]]. London: Guinness World Records Limited</ref> === Profesionálne predpoklady === ==== Spevák ==== [[File:Freddie Mercury range.svg|thumb|right|Hlasový rozsah Freddie Mercuryho]] Napriek tomu, že prirodzený hovorový rozsah Freddieho Mercuryho je v [[barytón]]e, väčšina jeho skladieb je naspievaná [[tenor]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |author=Evans, David; Peter Freestone |titul=Freddie Mercury: an intimate memoir by the man who knew him best |vydavateľ=Omnibus |location=London |year=2001 |url=http://books.google.com/?id=AH8zZsbmB98C&pg=PA108#v=onepage&q|pages= 108 – 9 |isbn=0-7119-8674-6 }}</ref> Celkový hlasový rozsah Fredieho Mercuryho je od [[bas]]ového dolného „F“ (F2) do vysokého [[soprán]]ového „F“ (F6).<ref name="soto">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Soto-Morettini|meno=D.|titul=Popular Singing: A Practical Guide To: Pop, Jazz, Blues, Rock, Country and Gospel|year=2006|vydavateľ=A & C Black|isbn=978-0713672664}}</ref> Dokázal rýchlo vytiahnuť do tenorového vysokého „F“ (F5).<ref name="soto"/> Životopisec [[David Bret]] opisuje jeho hlas ako eskaláciu v niekoľkých baroch z hĺbok rockového growlu do usporiadaného vibrovaného tenoru, následne do perfektných výškových koloratúr, krištáľovo čistých vo svojom vrchole.<ref name="Bret_1996_26">{{Harvbz|Bret|1996|St=26}}.</ref> Španielska sopranistka [[Montserrat Caballé]], ktorá s Mercurym nahrala album, vyjadrila názor, že najpodstatnejší rozdiel medzi Freddiem a ostatnými rockovými spevákmi bol v tom, že Mercury predával hlavne svoj hlas.<ref name="Cain_2006">{{Harvbz|Cain|2006}}.</ref> Dodáva, že jeho technika bola udivujúca. Nemal problém s tempom, mal prenikavý zmysel pre rytmus, vedel svoj spev správne načasovať a bol schopný kĺzať z jedného hlasového registra do druhého. Bol veľmi muzikálny. Dokázal frázovať nežne, delikátne, sladko, ale aj energicky a úderne. Dokázal pre každé slovo vystihnúť tú správnu farbu a nuansu expresivity.<ref name="soto"/> Postupom kariéry kapely Queen dokázal meniť vysoké tóny na koncertných pódiách, často ich harmonizoval s druhými, tretími, či hoci aj piatymi hlasmi. O Mercurym sa hovorilo, že má problémy s hlasivkami a on sa rád vyjadroval, že nikdy formálne spev neštudoval.<ref name=Rush2>{{Harvbz|Rush|1977b}}.</ref> ==== Skladateľ ==== Zo zoznamu sedemnástich najväčších hitov, ktoré vyšli kapele Queen na kompilácii ''[[Greatest Hits (Queen)|Greatest Hits]]'', sa Freddie Mercury autorsky podieľal na desiatich: „[[Bohemian Rhapsody]]“, „[[Seven Seas of Rhye]]“, „[[Killer Queen]]“, „[[Somebody to Love]]“, „[[Good Old-Fashioned Lover Boy]]“, „[[We Are the Champions]]“, „[[Bicycle Race]]“, „[[Don't Stop Me Now]]“, „[[Crazy Little Thing Called Love]]“ a „[[Play the Game]]“.<ref>[http://www.allmusic.com/album/greatest-hits-vols-1-2-r220568 Queen – Greatest Hits, Vols. 1] ''AllMusic''.</ref> Veľmi dôležitým aspektom pri hodnotení jeho kompozícií je schopnosť zaradenia širokého spektra [[hudobný žáner|hudobných žánrov]]. V jeho skladbách môžeme okrem iných vplyvov identifikovať [[rockabilly]], [[progresívny rock]], [[heavy metal]], [[gospel]] aj [[disco]]. V jednom z interview z roku 1986 sa Freddie vyjadril, že nenávidí stereotyp opakovania tých istých postupov. Rád pozoruje, čo je nové v hudbe, filme, či divadle a rád sa týmito vnemami inšpiruje.<ref name = "Wenner_2001"/> V porovnaní s mnohými ďalšími populárnymi skladateľmi mal Mercury tendenciu písať hudobne komplexné materiály. Napríklad aj kompozícia „Bohemian Rhapsody“ má aycklickú štruktúru a obsahuje desiatky [[akord]]ov.<ref name = "Queen_1992"/><ref name="Aledort_2003">{{harvbz|Aledort|2003}}.</ref> Freddie napísal aj šesť skladieb z albumu ''[[Queen II]]'', ktoré sú kľúčovo odlišné a komplexné. Pesnička „Crazy Little Thing Called Love“ je na druhej strane zložená iba z niekoľkých akordov. Napriek tomu, že Mercury často písal komplikované harmónie, vyhlasoval o sebe, že má problém s čítaním nôt.<ref name="Coleman_1981">{{harvbz|Coleman|1981}}.</ref> Väčšinu svojich skladieb skladal s pomocou klavíra a požíval pritom variácie rozličných tónových rozsahov.<ref name="Queen_1992">{{harvbz|Queen|1992}}.</ref> ==== Performačný umelec ==== [[File:FreddieMercurySinging1977.jpg|thumb|left|Freddie Mercury v roku 1977]] Mercury bol významný aj svojimi koncertnými predstaveniami. Spolu so skupinou Queen ho jeho koncertné prezentácie preslávili na celom svete. Prezentoval sa vysoko teatrálnym spôsobom, ktorý bol často sprevádzaný silnou spätnou väzbou zo strany publika. Dopisovateľ britského konzervatívneho časopisu ''[[The Spectator]]'' Freddie Mercuryho opísal ako umelca, vtipkára, ktorý dokáže šokovať svoje publikom šarmom spolu s rôznorodými verziami seba samého.<ref name="Blaikie_1996">{{Harvbz|Blaikie|1996}}.</ref> [[David Bowie]], ktorý vystupoval aj na koncerte na počesť Freddieho Mercuryho a nahral so skupinou Queen hit „[[Under Pressure]]“, sa tiež pochvalne vyjadroval o jeho prezentácii na koncertoch. Hovorí, že v porovnaní s inými teatrálnymi rockovými umelcami Freddie svoj štýl posunul omnoho ďalej. On posunul hranice. Dodal, že si cení mužov, ktorí sa radi obliekajú do tesných pančucháčov. Hovorí, že mal tú česť vidieť jeho koncert iba raz a hneď mu bolo zjavné, že mal celé svoje publikum v hrsti.<ref name="Ressner_1992">{{Harvbz|Ressner|1992}}</ref> Gitarista kapely Queen [[Brian May]] poznamenal, že Mercury dokázal to, že posledný divák na poslednej lavici štadióna mohol mať na ich koncerte pocit, že je do neho zapojený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|author=Posted by Dr. Brian May, CBE. Guitarist. |url=http://googleblog.blogspot.com/2011/09/happy-birthday-freddie-mercury.html |titul=Happy birthday, Freddie Mercury |vydavateľ=Googleblog.blogspot.com |date=2011-09-04 |dátum prístupu=2014-02-09}}</ref> Jeden zo svojich najvýraznejších koncertných výkonov s kapelou Queen Freddie Mercury predviedol na pódiu akcie [[Live Aid]] v júli roku 1985. Počas tohto vystúpenia spolu s ním 72 000 divákov unisono tlieskalo, spievalo a mávalo. Skupina hudobných manažérov vtedy zvolila túto prezentáciu kapely Queen za „najlepšie koncertné číslo v histórii rockovej hudby“. Výsledok bol vysielaný v televíznom programe „The World's Greatest Gigs“.<ref name="Minchin_2005">{{harvbz|Minchin|2005}}.</ref><ref name="BBC_2005b">{{harvbz|BBC News|2005b}}.</ref> Počas svojej kariéry Mercury s kapelou Queen absolvoval po celom svete zhruba 700 koncertov. Veľmi dôležitým aspektom jeho vystúpení bol komunikačný kontakt a zapojenie auditória.<ref name = "Wenner_2001"/> Raz hovoril o tom, že podľa neho sú Queen [[Cecil B. DeMille|Cecilom B. DeMille]] rokenrolu. Aj oni vždy chcú robiť veci stále väčšie a lepšie.<ref name="Wenner_2001">{{harvbz|Wenner|2001}}.</ref> Skupina bola absolútne prvou, ktorá hrala na juhoamerickom futbalovom štadióne [[Morumbi Stadium]] ([[São Paulo]], 1981), čím pokorila svetový rekord návštevy na koncertnom vystúpení.<ref name="Bret_1996_91">{{harvbz|Bret|1996|p=91}}.</ref> V roku 1986 hrali pred 80-tisícovým publikom v hlavnom meste Maďarska Budapešti, ktorá sa v tom čase nachádzala za [[Železná opona|Železnou oponou]]. Ich koncert bol jedným z najväčších rockových podujatí, aké sa v tom čase konali vo [[Východná Európa|Východnej Európe]].<ref>[http://books.google.com/books?id=4SQEAAAAMBAJ&pg=PT85&lpg=PT85&dq=queen+80,000+budapest+1986 Billboard – 16 Aug 1986]. Retrieved 17 February 2011</ref> Mercuryho posledné živé vystúpenie s kapelou Queen sa konalo 9. augusta 1986 v anglickom [[Knebworth Festival|Knebworth Parku]]. Odhadovaná účasť bola 300 000 divákov.<ref name=knebworth>{{harvbz|Jones|1999}}.</ref> ==== Inštrumentalista ==== Ako chlapec v Indii Freddie Mercury študoval od siedmich do deviatich rokov hru na [[klavír]]. Neskôr, keď žil v [[Londýn]]e, sa učil hrať na gitaru. Väčšina hudby, ktorú mal rád, bola gitarová. V začiatkoch boli jeho favoritmi [[The Who]], [[The Beatles]], [[Jimi Hendrix]], [[David Bowie]] a [[Led Zeppelin]]. O svojej úrovni v hre na hudobné nástroje nemal veľmi vysokú mienku a tak od začiatku 80. rokov začal pri sólových projektoch, ale aj pri koncertoch kapely Queen využívať služby externých hráčov na [[klávesové nástroje]]. Často si najímal napríklad Kanaďana [[Fred Mandel|Freda Mandela]], ktorý spolupracoval aj s hudobníkmi ako [[Pink Floyd]], [[Elton John]] a [[Supertramp]]. Na jeho sólové projekty a od roku aj pre kapelu Queen 1985 mu klávesy nahrávali [[Mike Moran]] a [[Spike Edney]]. Na viacerých veľkých hitoch kapely Queen vrátane „[[Killer Queen]]“, „[[Bohemian Rhapsody]]“, „[[Good Old Fashioned Lover Boy]]“, „[[We Are the Champions]]“, „[[Somebody to Love]]“ a „[[Don't Stop Me Now]]“ sú nahrané klavírne party v podaní Freddieho Mercuryho. Rád používal [[klavír|klavírne krídlo]], občas aj iné [[klávesové nástroje]], ako napríklad [[čembalo]]. Od roku 1980 používal v štúdiu aj [[syntetizátor]]y. Gitarista kapely Queen Brian May, poznamenáva, že Mercury ani nemal náladu na koncertoch hrať na nástroje, lebo jeho záujmom bolo pohybovať sa po pódiu a venovať sa publiku.<ref name="Longfellow_2006">{{harvbz|Longfellow|2006}}</ref> Aj keď Freddie Mercury bežne komponoval skladby pre gitary, na tento nástroj hrával iba výnimočne. Na koncertoch aj na albume nahral na akustickú gitaru pesničky „[[Ogre Battle]]“ a „[[Crazy Little Thing Called Love]]“.<ref>[http://www.queenonline.com/en/the-band/interviews/queen/circus-1980/ Lights! Action! Sound! It's That Crazy Little Thing Called Queen] Circus Magazine. Retrieved 29 June 2011</ref> == Osobný život == === Vzťahy === [[Súbor:Mercurys house.jpg|thumb|Pôvodné obydlie Freddieho Mercuryho v Kensingtone.]] Od začiatku 70. rokov mal Freddie Mercury dlhodobý vzťah s [[Mary Austinová|Mary Austinovou]]. Zoznámil sa s ňou cez gitaristu [[Brian May|Briana Maya]]. Niekoľko rokov spolu bývali v Londýne, v západnom [[Kensington]]e. V polovici 70. rokov mal v americkom vydavateľstve [[Elektra Records]] Freddie aféru s technikom zo štúdia a v decembri roku 1976 sa priznal Austinovej k svojej sexuálnej orientácii, čím sa ich vzťah ukončil.<ref name="Teckman_2004_part2">{{harvbz|Teckman|2004}}, part 2.</ref><ref name="LesleyJones">Lesley-Ann Jones. (2011). "Freddie Mercury: The Definitive Biography: The Definitive Biography. Hatchette.</ref> Napriek rozchodu zostali priateľmi a Mercury sa často o Mary vyjadroval ako o svojom jedinom skutočnom priateľovi.<ref name="Hauptfuhrer_1977">{{harvbz|Hauptfuhrer|1977}}.</ref> Venoval jej aj niekoľko svojich piesní, z ktorých je najznámejší hit „[[Love of My Life]]“. Od začiatku do polovice 80. rokov mal Freddie romantický vzťah s [[rakúsko]]u herečkou [[Barbara Valentin|Barbarou Valentinovou]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.queenarchives.com/index.php?titul=Freddie_Mercury_-_11-25-1991_-_The_Star_-_AIDS_Kills_The_King_of_Rock |titul=The Star – AIDS Kills The King of Rock |vydavateľ=Queenarchives.com |date=25 November 1991 |dátum prístupu=9 January 2011}}</ref> ktorú môžeme vidieť aj vo videoklipe k skladbe „[[It's a Hard Life]]“.<ref>Freddie's Loves (Channel 5) documentary</ref> V roku 1985 začal Freddie Mercury svoj dlhodobý vzťah s kaderníkom Jimmom Huttonom (*1949–†2010).<ref>{{cite news|url=http://www.independent.ie/national-news/partner-of-queen-star-freddie-buried-1997689.html |titul=Partner of Queen star Freddie buried | priezvisko = Sweeney | meno = Ken | periodikum=Irish Independent | location = Dublin |date = 4 January 2010 | dátum prístupu =27 August 2010}}</ref> Hutton, ktorý bol pozitívne testovaný na [[HIV]] v roku 1990,<ref name="Hutton_1994"/> žil s Mercurym posledných šesť rokov jeho života, staral sa oňho počas jeho choroby a bol pri jeho smrteľnej posteli. Hutton povedal, že Freddie umrel so svadobným prsteňom, ktorý mu pred smrťou dal.<ref name="Hutton_1994">{{harvbz|Hutton|1994}}.</ref> === Sexuálna orientácia === Kým niektorí komentátori tvrdili, že Mercury svoju sexuálnu orientáciu pred verejnosťou tají,<ref name="Januszczak_1996" /><ref name="Cain_2006" /><ref name="Landesman_2006">{{harvbz|Landesman|2006}}</ref> iní tvrdili, že je jasný [[gay]].<ref name="Fitzpatrick_2006">{{harvbz|Fitzpatrick|2006}}.</ref><ref name="BBC_2006">{{harvbz|BBC News|2006}}</ref> Isté je, že ešte v 80. rokoch si na verejnosti držal odstup od svojho partnera [[Jim Hutton|Jima Huttona]].<ref name="Hutton_1994" /> V októbri roku 1986 noviny ''[[The Sun]]'' tvrdili, že Mercurymu dokázali série nočných homosexuálnych afér.<ref name="The Sun October 1986">''Do I Look Like I'm Dying Of Aids? Fumes Freddie''. The Sun. 18 October 1986.</ref> Počas kariéry aj Mercuryho pódiové kreácie provokovali novinárov k tomu, aby komentovali jeho sexualitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://www.queencuttings.com/dblog/articolo.asp?articolo=310 | titul= Kerrang! – UK – Queen, Wembley Arena London | work= Queen Cuttings | dátum prístupu= 29 August 2013 | url archívu= https://web.archive.org/web/20071007065922/http://www.queencuttings.com/images/80s/WembleyArena_05sept1984_rev.jpg | dátum archivácie= 2007-10-07 }}</ref> V roku 1992 John Marshall z ''[[Gay Times]]'' vyjadril názor, že (Mercury) bol kráľovnou scény, ktorá nemala problém verejne vyjadriť svoju orientáciu, no nemal ochotu analyzovať, alebo sa ospravedlňovať za svoj životný štýl. Bolo to, akoby Freddie Mercury hovoril svetu: „Som, kto som. No a čo?“ a to bolo samé o sebe vyhlásením.<ref name="Leung">Helen Hok-Sze Leung. "Undercurrents: Queer Culture and Postcolonial Hong Kong". p. 88. HBC Press</ref> === Osobnosť === Aj keď sa na pódiu prezentoval ako okázalá osobnosť, mimo neho bol Freddie Mercury plachý a samotársky. Medzi množstvom ľudí sa necítil dobre<ref name="O'Donnell_2005"/><ref name = "Cain_2006"/><ref name=autogenerated1>{{harvbz|Das|2006}}.</ref> a poskytoval iba málo rozhovorov. O sebe hovoril, že na vystúpeniach je [[extrovert]], no vo svojom vnútri je úplne iný človek.<ref name="Myers_1991">{{harvbz|Myers|1991}}.</ref> V roku 1987 Mercury oslavoval svoje 41. narodeniny v hoteli Pikez na [[Ibiza|Ibize]]. Bolo to niekoľko mesiacov potom, ako mu diagnostikovali pozitívny výsledok na [[HIV]].<ref name="Jackson2011">{{Citácia knihy |priezvisko=Jackson|meno=Laura|titul=Freddie Mercury: The biography|url=http://books.google.com/books?id=7uCPAit0AtUC&pg=PT138|dátum prístupu=9 April 2013|dátum vydania=6. október 2011|vydavateľ=Little, Brown Book Group|isbn=978-0-7481-2907-2|strany=187 – 190}}</ref> Mercury bol priateľom majiteľa hotela Anthonyho Pikea.<ref name="TI0802">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.highbeam.com/doc/1P2-1700195.html|author=Husband, Stuart|titul=The Beach: Hedonism - LAST OF THE INTERNATIONAL; PLAYBOYS ; Pike's is a notorious Ibiza hotel where anything goes|vydavateľ=''[[The Independent]]'', accessed via [[HighBeam Research]]|date=4 August 2002|dátum prístupu=9 April 2013|url archívu=https://web.archive.org/web/20131105214745/http://www.highbeam.com/doc/1P2-1700195.html|dátum archivácie=2013-11-05}}</ref> Podľa spisovateľky [[Lesley-Ann Jones]]ovej sa na tomto mieste Mercury cítil ako doma. Hral tenis, užíval si kúpanie v bazéne a po večeroch vysedával v bare či v gay klube<ref name="Jones2011">{{Citácia knihy|priezvisko=Jones|meno=Lesley-Ann|titul=Freddie Mercury: The Definitive Biography: The Definitive Biography|url=http://books.google.com/books?id=VJOPWGEUEZ4C&pg=PT212|dátum prístupu=9 April 2013|dátum vydania=13. október 2011|vydavateľ=Hodder & Stoughton|isbn=978-1-4447-3370-9|strany=212}}</ref>. Párty, ktorá sa konala 5. septembra 1987, bola popisovaná ako najneuveriteľnejší exces, aký tento stredomorský ostrov ešte nevidel. Zúčastnilo sa na nej 700 ľudí.<ref name="TP96">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.highbeam.com/doc/1G1-61620222.html|titul=Just months after finding out he had AIDS he threw the biggest and wildest birthday party for 700 people|vydavateľ=''[[The People]]'', accessed via [[HighBeam Research]]|date=26 May 1996|dátum prístupu=9 April 2013|url archívu=https://web.archive.org/web/20131105214749/http://www.highbeam.com/doc/1G1-61620222.html|dátum archivácie=2013-11-05}}</ref> Freddieho narodeninová torta bola v tvare katedrály [[Sagrada Familia]] od [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]], neskôr bola nahradená dvojmetrovou špongiou s notami piesne „Barcelona“.<ref name="TI0802"/> Účet, na ktorom bolo aj 232 rozbitých pohárov, dostal manažér kapely Queen [[Jim Beach]]. === Choroba a smrť === V októbri roku 1986 britská tlač informovala, že Mercury na klinike v [[Harley Street]] absolvoval krvné testy na pozitivitu HIV/AIDS. Počas spevákovho návratu z cesty po [[Japonsko|Japonsku]] sa ho na túto skutočnosť opýtal reportér ''[[The Sun]]'', [[Hugh Whittow]]. Mercury vtedy poprel, že by mal mať sexuálne prenosnú chorobu.<ref name="Teeman_2006">{{harvbz|Teeman|2006}}</ref> V tom čase v rozhovore vyhlásil, že mal negatívne testy na HIV.<ref name = "Cain_2006"/> Aj napriek týmto zamietavým vyjadreniam k britskej tlači počas nasledujúcich rokov prenikali informácie, ktoré podporoval meniaci sa stále vyziabnutejší Mercuryho vzhľad. Potvrdzovala to aj absencia koncertných vystúpení kapely Queen či vyjadrenia Mercuryho milencov v bulvárnej tlači. Od roku 1990 boli vyjadrenia o jeho zlom zdravotnom stave úplne bežné.<ref name="Bret_1996_138">{{harvbz|Bret|1996|p=138}}</ref> Dňa 18. februára 1990 sa konalo v [[Dominion Theatre]] v Londýne preberanie ocenení [[Brit Award]]. Freddie Mercury spolu s ostatnými hudobníkmi kapely Queen vtedy prevzal túto cenu za výnimočný prínos pre hudbu. Toto vystúpenie bolo posledné, kedy sa Mercury oficiálne objavil na verejnosti.<ref>[http://news.bbc.co.uk/hi/english/static/events/brit_awards/freddy.htm The Highs and Lows of the Brit Awards]. BBC News Retrieved 28 April 2011</ref><ref>[http://www.brits.co.uk/photos/queen-freddie-mercury-roger-taylor-brian-may-brits-1990 Queen, Freddie Mercury, Roger Taylor, Brian May, BRITS 1990] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140408131628/http://www.brits.co.uk/photos/queen-freddie-mercury-roger-taylor-brian-may-brits-1990 |date=2014-04-08 }}. ''BRIT Awards.co.uk'' Retrieved 20 January 2011</ref> Potom až do konca jeho života bol neustále prenasledovaný fotografmi bulvárneho denníka ''The Sun'' pravidelne zverejňujúceho série obrázkov, ktorými prezentoval, aké má Mercury podlomené zdravie. Známy je záber z novembra roku 1990, na ktorom je na titulke novín vyziabnutý Mercury spolu s nadpisom „Už je to oficiálne – Freddie je vážne chorý“.<ref name="Jackson_1997">{{harvbz|Jackson|1997}}.</ref> Mercury a jeho blízky okruh priateľov napriek všetkému všetky správy o svojom stave popieral. Aj potom, ako sa 29. apríla 1991 v tlači objavil ďalší zo záberov, na ktorom bol Freddie očividne silne vyziabnutý.<ref>[https://web.archive.org/web/20110921000826/http://www.cloudcuckooland.biz/mercurysun1991.jpg Tragic Face of Freddie Mercury] ''[[The Sun]]''</ref> Následne sa na verejnosti objavili dohady, že by mohol byť skôr v situácii, že s chorobou bojuje.<ref name=autogenerated3>{{harvbz|Ressner|1992}}.</ref><ref name="Sky_1992_163">{{harvbz|Sky|1992|p=163}}</ref> Mercury informáciu o svojom zdravotnom stave chránil ako svoju súkromnú. Vedeli o nej iba jeho najbližší. Ako potvrdil v rozhovore z roku 1993 Brian May, kapelu o HIV pozitívnom náleze informoval oveľa skôr.<ref name="Bret_1996_179">{{harvbz|Bret|1996|p=179}}.</ref><ref>[http://www.queenarchives.com/index.php?titul=Brian_May_-_04-02-1993_-_Sacramento_Bee Heir Apparent With Freddie Mercury Dead And Queen Disbanded, Brian May Carries On The Tradition] Sacramento Bee. Retrieved 4 July 2011</ref> Video k piesni „[[These Are the Days of Our Lives]]“ obsahuje zábery, na ktorých je Freddie veľmi vychudnutý. Tieto zábery sú poslednými, ktoré pred svojou smrťou Freddie Mercury oficiálne nakrútil.<ref>[http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/final-freddie-mercury-performance-discovered-2290788.html Final Freddie Mercury performance discovered] The Independent. Retrieved 4 July 2011</ref> Potom, ako v júni 1991 Mercury ukončil práce s kapelou Queen, odišiel do svojho domu v [[Kensington]]e. Jeho bývalá priateľka Mary Austinova patrila k tým, ktorí boli Freddieho oporou v posledných týždňoch. Pravidelne ho navštevovala a starala sa o neho.<ref name="Austin"/> Tesne pred smrťou Mercury postupne strácal zrak, jeho stav sa zhoršoval natoľko, že už nedokázal vstať z postele.<ref name="Austin"/> Začal odmietať lieky a bral iba tie, ktoré mali utíšiť jeho bolesti.<ref name="Austin">[http://www.freddie.ru/e/archives/ok/ Mary Austin Shares Her Memories – March, 17th 2000] ''OK!''. Retrieved 26 August 2011</ref> Dňa 22. novembra 1991 Mercury zavolal do svojho domu manažéra kapely Queen Jima Beacha. Nasledujúci deň vyšlo v Mercuryho mene verejné vyhlásenie pre medzinárodnú tlač:<ref name="Bret_1996_179" /> <blockquote> V náväznosti na množiace sa dohady v tlači počas posledných dvoch týždňov, chcem potvrdiť, že som bol pozitívne testovaný na HIV a mám AIDS. Považoval som za správne doteraz držať túto informáciu v tajnosti, lebo som chcel chrániť súkromie aj tých, ktorí sú okolo mňa. Ale nadišiel čas, aby moji priatelia a fanúšikovia na celom svete spoznali pravdu. Dúfam, že všetci sa chcú spojiť so mnou, s mojimi lekármi, aby sme spolu na tomto svete mohli bojovať s touto hroznou chorobou. Moje súkromie mi vždy patrilo a bol som známy tým, ako nerád som poskytoval interview. Prosím, pochopte, že toto pravidlo platí aj naďalej. </blockquote> Večer 24. novembra 1991, niečo cez 24 hodín potom, ako vydal toto vyhlásenie, Mercury vo veku 45 rokov vo svojom dome v Kensingtone zomrel.<ref name=otd>[http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/november/24/newsid_2546000/2546945.stm 1991: Giant of rock dies] [[BBC]]</ref> Oficiálnou príčinou jeho smrti bola bronchiálna pneumónia, ktorá sa rozvinula v dôsledku zlyhania imunitného systému (AIDS).<ref name="Biochannel_2007">{{harvbz|Biography Channel|2007}}.</ref> Správu o Freddieho úmrtí jeho rodičom a sestre oznámil hudobník [[Dave Clark]] (z kapely [[The Dave Clark Five]]), ktorý práve v tom čase bdel pri jeho smrteľnej posteli.<ref>[http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2035367/Dave-Clark-reveals-Freddie-Mercury-chose-die-life-stopped-fun.html "This week the Queen idol would've been 65... now pop star Dave Clark reveals: 'Freddie chose to die when his life stopped being fun' "]. Mail Online. Retrieved 26 January 2014</ref> Do médií táto správa dorazila dňa 25. novembra v skorých ranných hodinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://teletext.mb21.co.uk/gallery/ceefax/cx_merc2.gif |titul=CEEFAX: Singer Freddie Mercury dies, aged 45 |dátum prístupu=4 September 2011 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141007004533/http://teletext.mb21.co.uk/gallery/ceefax/cx_merc2.gif |dátum archivácie=2014-10-07 }}</ref> 27. novembra 1991 sa konal pohreb, ktorého rituál bol vedený [[Zoroastrizmus|zoroastristickým]] kňazom. Zúčastnil sa ho okruh 35 najbližších vrátane zvyšku členov kapely Queen a [[Elton John|Eltona Johna]]<ref>[http://mr-mercury.co.uk/sun_28_11_91.htm "Elton's Sad Farewell"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141012022621/http://mr-mercury.co.uk/sun_28_11_91.htm|date=2014-10-12}} ''[[The Sun]]'' (28 November 1991)</ref><ref>[http://mr-mercury.co.uk/nov_28_91_mirror_freddie.htm "Freddie, I'll Love You Always"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141012022809/http://mr-mercury.co.uk/nov_28_91_mirror_freddie.htm |date=2014-10-12 }} ''[[Daily Mirror]]'' (28 November 1991)</ref>. Mercury bol spopolnený v krematóriu [[Kensal Green Cemetery]], v západnom Londýne. V súlade s Mercuryho želaním Mary Austinová jeho popol pochovala na neznámom, nikdy nezverejnenom mieste.<ref>[http://books.google.com/books?id=bMBf3TYZigQC&pg=PA282&dq=freddie+mercury+ashes#v=onepage&q=freddie%20mercury%20ashes&f=false The Encyclopedia of Dead Rock Stars: Heroin, Handguns, and Ham Sandwiches] p.282</ref><ref>[http://www.dailymail.co.uk/femail/article-2301718/Freddie-Mercury-Queen-stars-lover-Mary-Austin-cursed-fortune.html Freddie Mercury: Queen star's lover Mary Austin cursed by his fortune] – The Daily Mail. 30. marec 2013</ref> V svojej poslednej vôli Mercury odkázal drvivú väčšinu svojho majetku vrátane nehnuteľností a licencií k nahrávkam Mary Austinovej, ostatné svojim rodičom a sestre. Sumu 500-tisíc libier venoval svojmu kuchárovi Joe Fanellimu, 500-tisíc osobnému asistentovi Petrovi Freestonovi, 100-tisíc libier dostal jeho šofér Terry Giddings a 500-tisíc libier venoval Jimovi Huttonovi.<ref name = "Wigg_2000"/> Mary Austinová spolu so svojou rodinou zostala bývať v Mercuryho dome v Kensingtone.<ref name="Wigg_2000">{{harvbz|Wigg|2000}}.</ref> Obvodové múry záhrady tohto domu sa po Mercuryho smrti stali miestom, na ktoré mú jeho [[fanúšik]]ovia chodia vzdávať poctu.<ref>Rob Humphreys (2008). Rough Guide to London". p. 338. Rough Guides, 2008</ref> V roku 2000 bola vydaná Mercuryho biografia pod názvom ''Freddie Mercury, the Untold Story'', do ktorej prispel aj Hutton,<ref>[http://us.imdb.com/titul/tt0272620/ IMDb - Freddie Mercury, the Untold Story]</ref> ktorý pri príležitosti 60. narodením Freddieho Mercuryho poskytol aj interview pre noviny ''[[The Times]]''.<ref name="Teeman_2006" /> == Odkaz == === Pokračujúca popularita === [[File:Freddie Mercury Statue Montreux.jpg|thumb|left|Socha Freddieho Mercuryho, ktorá v švajčiarskom [[Montreux (Švajčiarsko)|Montreux]] hľadí ponad [[Ženevské jazero]].]] Dopad, ktorý mala na zvýšenie popularity kapely Queen smrť Freddieho Mercuryho, je nevyčísliteľný. V Spojených štátoch, kde popularita kapely v 80. rokoch klesala, sa predaj albumov Queen od roku 1992 prudko zvýšil.<ref name="RIAA_2007">{{harvbz|RIAA|2007}}.</ref> V roku 1992 jeden americký kritik poznamenal, že nejaký cynik vyvolal faktor mŕtvej hviezdy a spôsobil tým oživenie kráľovnej (Queen).<ref name="Brown_1992">{{harvbz|Brown|1992}}.</ref> Už vo filme ''[[Waynov svet]]'' z roku 1992 sa objavuje nahrávka „Bohemian Rhapsody“. Podľa vyjadrení [[Recording Industry Association of America]] skupina Queen v USA predala 34,5 miliónov albumov. Asi polovica z tohto množstva sa predala po Mercuryho smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=tblTopArt |titul=Gold & Platinum – 22 November 2009 |vydavateľ=RIAA |dátum prístupu=22 November 2009}}</ref> Celosvetovo kapela Queen predala viac 300 miliónov hudobných nosičov.<ref name="Cota_2006">{{harvbz|Cota|2006}}</ref> Keď zrátame všetky týždne, ktoré albumy Queen strávili v rebríčkoch Spojeného kráľovstva, dostaneme vyššie číslo, než dosiahla akákoľvek iná skupina vrátane [[The Beatles]]<ref name="BBC_2005a">{{harvbz|BBC|2005a}}.</ref> a kompilácia ''Queen's Greatest Hits'' je najpredávanejším albumom v Spojenom kráľovstve<ref name="Brown_2006">{{harvbz|Brown|2006}}.</ref>. Dva Mercuryho songy: „[[We Are the Champions]]“ a „[[Bohemian Rhapsody]]“ sú tiež volené za najlepšie nahrávky všetkých čias v hlavných hlasovaniach, ktoré usporiadali [[Sony Ericsson]]<ref name="Haines_2005">{{harvbz|Haines|2005}}</ref> a ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinness World Records]]''<ref name="CNN_2002">{{harvbz|CNN|2002}}</ref>. Prvé hlasovanie bolo zamerané na svetovú pieseň, druhé na britskú kultúru. Obidve tieto piesne sa dostali do [[Grammy Award|Siene slávy Grammy]]: „Bohemian Rhapsody“ v roku 2004 a „We Are the Champions“ v roku 2009.<ref>[http://www.grammy.org/recording-academy/awards/hall-of-fame "Grammy Hall of Fame Award"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219001619/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/hall-of-fame |date=2011-02-19 }}.'Grammy.org''. Retrieved 21 April 2011</ref> V októbri roku 2007 bolo v časopise ''[[Q (časopis)|Q]]'' všetkými čitateľmi zvolené video k skladbe „Bohemian Rhapsody“ za najlepšie video všetkých čias<ref name=video>{{harvbz|BBC News|2007}}.</ref> V zozname 22 najlepších hlasov hudobného kanálu [[MTV]] sa Mercury dostal na druhé miesto za [[Mariah Carey]].<ref name="Fitzpatrick_2006" /> Digitálna rádiostanica ''[[Planet Rock]]'' v januári roku 2009 robila voľbu najlepších rockových spevákov, kde Mercury skončil druhý za [[Robert Plant|Robertom Plantom]].<ref>[http://www.thesun.co.uk/sol/homepage/showbiz/music/article2090095.ece The Top 40 Greatest Voices in Rock] ''[[The Sun]]''</ref> V máji roku 2009 časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'' označil Freddieho Mercuryho za najlepšieho rockového speváka.<ref name=AFP/> V roku 2001 robil časopis ''[[New Musical Express]]'' anketu, kde sa Mercury stal hneď po [[Michael Jackson|Michaelovi Jacksonovi]] druhým najlepším spevákom histórie.<ref>[http://www.nme.com/photos/the-greatest-singers-ever-as-voted-by-you/219416/1/1#19 The greatest singers ever] ''NME''. Retrieved 23 June 2011</ref> V roku 2011 čitatelia časopisu ''[[Rolling Stone]]'' dali Mercuryho na druhé miesto medzi najlepšími sólovými spevákmi všetkých čias.<ref name="RSBestSingers">{{Cite web |url=http://www.rollingstone.com/music/pictures/rolling-stone-readers-pick-the-best-lead-singers-of-all-time-20110412/2-freddie-mercury-0762142 |titul=Rolling Stone Readers Pick the Best Lead Singers of All Time (2. Freddie Mercury) |date=12 April 2011 |vydavateľ=Rolling Stone |dátum prístupu=9 March 2014 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110415091916/http://www.rollingstone.com/music/photos/rolling-stone-readers-pick-the-best-lead-singers-of-all-time-20110412/2-freddie-mercury-0762142 |archivedate=15 April 2011}}</ref> Britský hudobný web [[Gigwise]] v roku 2013 označil Mercuryho za najlepšieho frontmana kapely všetkých čias.<ref>[http://www.gigwise.com/news/82101/gigwise-readers-name-freddie-mercury-the-best-frontman-of-all-time "Gigwise readers name Queen star Freddie Mercury the best frontman of all time"]. Gigwise. Retrieved 15 June 2013</ref> === Posmrtný album kapely ''Queen''=== [[Súbor:Freddie Mercury - geograph.org.uk - 574056.jpg|thumb|Priečelie [[Dominion Theatre]] v Londýne.]] V novembri roku 1995 vyšiel kapele Queen album ''[[Made in Heaven]]'', na ktorom sa nachádzali predtým nepublikované nahrávky z roku 1991, ako aj niektoré skúšobné nahrávky z predošlých rokov, či prepracované verzie sólových diel ostatných členov skupiny.<ref name="Heaven"/> Na letáku pri obale albumu je napísané: „Venované nesmrteľnej duši Freddieho Mercuryho“.<ref name="Heaven">[http://www.queenonline.com/en/the-band/discography/made-heaven/ "Made in Heaven"]. Queen Online. Retrieved 26 April 2012</ref> Na obale albumu je socha Freddieho Mercuryho, ktorá sa nachádza v [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], pri Ženevskom jazere v [[Montreux (Švajčiarsko)|Montreux]]. Fotografia ilustruje miesto, kde bol v štúdiách [[Mountain Studios]] tento album napísaný a nahratý.<ref name="Heaven"/> Autorkou sochy je [[Irena Sedlecká]].<ref>[http://www.smh.com.au/travel/mercury-heavy-metal-and-a-jazz-explosion-20110323-1c6hc.html Mercury, heavy metal and a jazz explosion] ''The Sydney Morning Herald''. Retrieved 23 June 2011</ref> Je vysoká tri metre. Slávnostne bola odhalená 25. novembra 1996 za prítomnosti Freddieho otca a Montserrat Caballé. Medzi návštevníkmi boli prítomní aj [[Brian May]] a [[Roger Taylor]].<ref>[http://montreuxmusic.com/fmm/content/view/61/96/lang,english/ Montreuxmusic – Freddie Mercury statue] EMI international. Retrieved 23 June 2011</ref> Od roku 2003 sa fanúšikovia z celého sveta schádzajú v prvý septembrový víkend pri tejto soche v rámci akcie nazvanej „Freddie Mercury Montreux Memorial Day“.<ref name="Bishton_2004">{{harvbz|Bishton|2004}}.</ref> === Pocty Mercurymu === Okrem sochy pri ženevskom jazere dostal Freddie Mercury viacero ďalších uznaní. V roku 1999 kráľovská poštová spoločnosť [[Royal Mail]] v rámci série Milénia (''Millennium stamp'') vydala poštovú známku, na ktorej je vyobrazený Freddie Mercury v svojej klasickej koncertnej póze.<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/351568.stm BBC: Entertainment: Mercury and Moore head millennium stamps] [[BBC News]]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.collectgbstamps.co.uk/displayset.asp?setid=239 |titul=Millennium Series. The Entertainers' Tale (1999) |vydavateľ=Collect GB Stamps |dátum prístupu=9 January 2011}}</ref> V roku 2009 vo [[Feltham]]e, v mieste, kde sa v roku 1964 presťahovala rodina Bulsarovcov, bola odhalená pamätná tabuľa. Hviezda na Mercuryho pamiatku bola odhalená na hlavnej ulici v Felthame jeho matkou Jer Bulsarovou a gitaristom kapely Queen, Brianom Mayom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.richmondandtwickenhamtimes.co.uk/news/4757372.In_pictures__Freddie_Mercury_memorial_unveiled/ |titul=Freddie Mercury memorial unveiled in Feltham (From Richmond and Twickenham Times |vydavateľ=Richmondandtwickenhamtimes.co.uk |date=24 November 2009 |dátum prístupu=9 January 2011}}</ref> V západnom Londýne nad vchodom [[Dominion Theatre]] je od mája 2002 Mercuryho socha. Je to preto, lebo od tej doby je v repertoári divadla muzikál ''[[We Will Rock You (muzikál)|We Will Rock You]]'', ktorý na motívy skladby kapely Queen napísal [[Ben Elton]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultimatequeen.co.uk/Misc/wewillrockintrocredits.htm |titul='&#39;We Will Rock You'&#39; – Introduction & Credits |vydavateľ=Ultimatequeen.co.uk |dátum prístupu=9 January 2011 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100223210255/http://www.ultimatequeen.co.uk/Misc/wewillrockintrocredits.htm |dátum archivácie=2010-02-23 }}</ref><ref>{{cite news | url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-1169307/For-time--Queen-Ten-great-hits-sensational-rock-band-todays-The-Mail-Sunday.html | titul=For the meno time ever...Queen: Ten great hits from the sensational rock band | periodikum=[[The Mail On Sunday]] | dátum prístupu=6 February 2011}}</ref> Pocta kapele [[Queen]] a aj Mercuryho koncertným kreáciám bola daná aj počas záverečnej ceremónie [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hier 2012]] v Londýne. Vystúpila na nej kapela (Brian May a Roger Taylor) so skladbou „[[We Will Rock You]]“ so sólovým umelcom, ktorou bola [[Jessie J]]. Pieseň bola otvorená remastrovaným videom Mercuryho dovolávania sa a odpovede od publika v roku 1986 počas koncertu na štadióne vo Wembley, pričom odozvu ako keby dostával aj od ľudí prítomných na ceremónii.<ref>[http://www.bbc.co.uk/news/magazine-19195421 "Olympics closing ceremony: A long goodbye to the Games"]. BBC. Retrieved 29 August 2012</ref><ref>[http://www.telegraph.co.uk/sport/olympics/9472447/Record-TV-audience-for-Olympics-closing-ceremony.html "Record TV audience for Olympics Closing ceremony"]. The Telegraph. Retrieved 29 August 2012</ref> === Význam v histórii AIDS === Freddie Mercury bol prvou rockovou hviezdou, o ktorej bolo všeobecne známe, že sa stala obeťou AIDS. Jeho smrť sa tak stala veľmi dôležitou udalosťou v histórii tejto choroby.<ref>{{harvbz|National AIDS Trust|2006}}</ref> V apríli roku 1992 zvyšní členovia skupiny Queen založili [[The Mercury Phoenix Trust]] a zorganizovali podujatie, ktoré do histórie vošlo pod názvom ''[[The Freddie Mercury Tribute Concert]]''. Šlo o megakoncert, ktorý sa konal 20. apríla 1992 a mal ambíciu zviditeľniť problém AIDS, mal byť oslavou chuti do života, vzdať poctu Mercurymu a založiť finančnú zbierku na podporu výskumu a liečby tejto choroby.<ref name="Stothard_1992">{{harvbz|Stothard|1992}}</ref> [[The Mercury Phoenix Trust]] odvtedy poskytol milióny libier viacerým charitám, ktoré sú zamerané na AIDS. Na koncerte, ktorý sa konal na londýnskom štadióne vo Wembley, bolo 72 000 divákov a zúčastnilo sa ho mnoho účinkujúcich ako [[Robert Plant]] (z kapely [[Led Zeppelin]]), [[Roger Daltrey]] (z kapely [[The Who]]), [[Extreme (skupina)|Extreme]], [[Elton John]], [[Metallica]], [[David Bowie]], [[Annie Lennox]], [[Tony Iommi]] (z kapely [[Black Sabbath]]), [[Guns N' Roses]], [[Elizabeth Taylor]], [[George Michael]], [[Def Leppard]], [[Seal]], [[Liza Minnelli]] (cez satelit aj [[U2 (hudobná skupina)|U2]]). Na koncerte mala príhovor aj herečka [[Elizabeth Taylorová]].<ref>[http://www.queenarchives.com/index.php?titul=Queen_-_04-21-1992_-_The_Times_-_Freddie_Mercury_Tribute Freddie Mercury Tribute] The Times. Retrieved 27 August 2011</ref> Koncert bol vysielaný do 76 krajín a sledovala ho odhadom miliarda ľudí.<ref name="ABC_2007">{{harvbz|ABC Television|2007}}</ref> === Mercury ako VIP === Počas posledných desaťročí sa v krajinách objavujú zoznamy osobností, ktorí sa nejakým spôsobom zaslúžili o to, aby sa stali historickými postavami. Napríklad v roku 2002 sa Mercury podľa vysielania televízie [[BBC]] dostal na 58. miesto zoznamu stovky najväčších osobností britských dejín.<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/2208671.stm |titul=BBC – 100 great British heroes |vydavateľ=BBC News |date=21 August 2002 |dátum prístupu=11 July 2010}}</ref> V roku 2007 sa v japonskej národnej ankete dostal na 52. miesto stovky vplyvných hrdinov.<ref name="James_2007">{{harvbz|"James"|2007}}</ref> Napriek faktu, že Freddie Mercury bol kritizovaný homosexuálnymi aktivistami za skrývanie ochorenia HIV, ho spisovateľ Paul Russell zaradil do svojej knihy „The Gay 100: A Ranking of the Most Influential Gay Men and Lesbians, Past and Present“.<ref name="Russell_2002">{{harvbz|Russell|2002}}</ref> Z ďalších známych ľudí zo šoubiznisu sa do tejto knihy dostali [[Liberace]] a [[Rock Hudson]]. V roku 2008 časopis ''[[Rolling Stone]]'' umiestnil Mercuryho na 18. miesto zoznamu [[Top 100 Singers Of All Time|stovky najlepších spevákov všetkých čias.]]<ref name="rollingstone.com"/> === Mercuryho postava na javisku === Dňa 24. novembra 1997 bola v New Yorku uvedená monodráma s názvom ''[[Mercury: The Afterlife and Times of a Rock God]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lefkowitz|meno=David|titul=Freddie Mercury To Rise Again, Off-B'way, Nov. 24|url=http://www.playbill.com/news/article/35833-Freddie-Mercury-To-Rise-Again-Off-Bway-Nov-24|work=Playbill |date=24 November 1997}}</ref> Prezentuje Mercuryho na druhom svete, ako analyzuje svoj život, žiada vykúpenie a hľadá svoje druhé pravé ja.<ref>{{cite news|priezvisko=Marone|meno=Mark|titul=On Stage|url=http://www.billboard.com/search/?keyword=Goncalves&x=0&y=0#/archive/read?id=3gkEAAAAMBAJ&pg=frontcover&query=1997&date=1997-12-13|periodikum=Billboard|date=13 December 1997|page=46}}</ref> Hru napísal a režíroval [[Charles Messina]] a Mercuryho si v nej zahral [[Khalid Gonçalves]], neskôr [[Amir Darvish]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Simonson|meno=Robert|titul=Bohemian Rhapsody: Freddy Mercury Play Begins Performances Off Broadway, Jan. 11|url=http://www.playbill.com/news/article/83716-Bohemian-Rhapsody-Freddy-Mercury-Play-Begins-Performances-Off-Broadway-Jan-11|work=Playbill |date=11 January 2004}}</ref> Jedno z vystúpení otvoril [[Billy Squier]] s akustickou interpretáciou piesne o Mercurym, ktorá má názov „I Have Watched You Fly“.<ref>{{cite news|priezvisko=Barron|meno=James|titul=PUBLIC LIVES; Theater Records|url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9806E2DC153FF93BA25751C0A96E958260|periodikum=The New York Times|date=18 February 1998|author2=Martin, Douglas}}</ref> === Mercury vo filme a televízii === V septembri roku 2010 [[Brian May]] v jednom rozhovore pre BBC oznámil<ref>{{Citácia periodika | titul = Sacha Baron Cohen to play Freddie Mercury | periodikum = BBC News | date = 17 September 2010 | url = http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-11340336 | dátum prístupu =22 September 2010}}</ref>, že [[Sacha Baron Cohen]], predtým známy ako komediálna postava [[Borat Sagdiyev|Borat]], [[Ali G]] a [[Brüno]] bol vybratý aby hral v životopisnom filme o Freddie Mercurym. Časopis ''[[Time (časopis)|TIME]]'' túto správu komentoval vzhľadom na podobu a spevácke schopnosti s uspokojením.<ref>[http://newsfeed.time.com/2010/09/17/report-sacha-baron-cohen-to-play-freddie-mercury/ "Sacha Baron Cohen to Play Freddie Mercury"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150423135946/http://newsfeed.time.com/2010/09/17/report-sacha-baron-cohen-to-play-freddie-mercury/ |date=2015-04-23 }}, ''Time'', 17 September 2010</ref> Film je podľa predlohy [[Peter Morgan|Petra Morgana]], scenáristu, ktorý má nominácie na [[Academy Awards|Oscarov]] za scenáre k filmom ''[[Kráľovná (film)|Kráľovná]]'' a ''[[Frost/Nixon (film)|Frost/Nixon]]''. Film, ktorý je koprodukovaný [[Robert De Niro|De Nirovou]] spoločnosťou [[TriBeCa Productions]] zobrazí obdobie formovania kapely Queen a periódu pred oslavovaným vystúpením na koncerte [[Live Aid|Live Aid v roku 1985]]. Začiatok nakrúcania bol naplánovaný niekedy na rok 2011.<ref>{{Citácia periodika | titul = 'Is it because I has a mankini?' Ali G creator to take on Queen: Sacha Baron Cohen to play Freddie Mercury in a film about the star's colourful life | periodikum = [[The Independent]] | date = 18 September 2010 | url = http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/news/is-it-because-i-has-a-mankini-ali-g-creator-to-take-on-queen-2082687.html | dátum prístupu =22 September 2010}}</ref> V apríli roku 2011 Brian May potvrdil, že na príprave filmu bolo už vykonanej veľa práce. Došlo ale k postupným rozporom pri voľbe herca do hlavnej postavy, ktoré nakoniec v júli roku 2013 vyvrcholili rozhodnutím, že jeho postavu dajú inému hercovi.<ref>[http://www.dailyrecord.co.uk/showbiz/celebrity-interviews/2011/04/27/sacha-baron-cohen-is-perfect-to-play-freddie-mercury-but-we-can-t-mess-up-his-legacy-says-brian-may-86908-23089759/ "Sacha Baron Cohen is perfect to play Freddie Mercury but we can't mess up his legacy, says Brian May"], ''Scottish Daily Record'', 27 April 2011</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.deadline.com/2013/07/sacha-baron-cohen-exits-freddie-mercury-biopic/|titul=Sacha Baron Cohen Exits Freddie Mercury Biopic Over Creative Differences With Queen|vydavateľ=[[Deadline.com]]|date=22 July 2013|dátum prístupu=22 July 2013|meno=Nikki|priezvisko=Finke}}</ref> Brian May oznámil, že sa zhodli s ostatnými, že postava Mercuryho v podaní [[Sacha Baron Cohen|Cohena]] (Borata) by mohla vyznieť rušivo.<ref>[http://ultimateclassicrock.com/brian-may-speaks-on-queen-biopic-problems/ BRIAN MAY SPEAKS ON QUEEN BIOPIC PROBLEMS]. ''Ultimate Classic Rock''. 19 October 2013.</ref> V decembri roku 2013 bolo oznámené, že postavu Mercuryho by mal hrať [[Ben Whishaw]], ktorý si zahral v [[James Bond (filmy)|Bondovke]] ''[[Skyfall]]''.<ref name="whishaw">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-25314219|titul=Ben Whishaw joins Freddie Mercury biopic|vydavateľ=BBC News|date=10 December 2013|dátum prístupu=10 December 2013}}</ref> V príprave projektu ale naďalej pretrvávajú problémy s tým, kto sa na produkcii bude, alebo nebude podieľať aj v súvislosti s tým, že sa pripravuje ďalší film o Jamesovi Bondovi.<ref name="fletcher">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-26576993|titul=Dexter Fletcher 'leaves Mercury biopic'|vydavateľ=BBC News|date=14 March 2014|dátum prístupu=14 March 2014}}</ref> Postava Freddieho Mercuryho sa objavila aj v televíznej dráme BBC s názvom ''Best Possible Taste: The [[Kenny Everett]] Story'', ktorá bola prvýkrát vysielaná v októbri roku 2012. Hral ho v nej herec [[James Floyd]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.co.uk/programmes/p00xzvlw|titul=Best Possible Taste: The Kenny Everett Story|vydavateľ=BBC|date=7 October 2012|dátum prístupu=21 October 2012}}</ref> V roku 2018 o ňom vznikol aj úspešný film [[Bohemian Rhapsody (film)|Bohemian Rhapsody]]. Herecký výkon [[Remi Malek|Ramiho Maleka]] v úlohe Mercuryho bol ocenený Oscarom, Zlatým glóbusom aj cenou BAFTA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC One - The British Academy Film Awards, 2019, Rami Malek wins Leading Actor BAFTA 2019|url=https://www.bbc.co.uk/programmes/p070j7gp|vydavateľ=BBC|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Golden Globes 2019: Rami Malek Wins Best Actor for Bohemian Rhapsody|url=https://pitchfork.com/news/golden-globes-2019-rami-malek-wins-best-actor-for-bohemian-rhapsody/|vydavateľ=Pitchfork|dátum vydania=2019-01-07|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en-US|meno=Condé|priezvisko=Nast}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=2019 Oscar Winners: The Full List|url=https://www.nytimes.com/2019/02/24/movies/oscar-winners.html|periodikum=The New York Times|dátum=2019-02-25|dátum prístupu=2022-02-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Compiled by Sara|priezvisko=Aridi}}</ref> === Žaba Mercurana === V indickom štáte [[Kérala]] bol v roku 2013 nájdený nový druh žaby, ktorý svojím vibrujúcim hlasom inšpiroval svojich objaviteľov k tomu, aby mu dali latinský názov ''[[Mercurana]]''. Jedným z ďalších dôvodov prečo dostala táto žaba toto meno, bola skutočnosť, že neďaleko jej lokality výskytu prežil (vtedy ešte) Farrokh Bulsara väčšinu svojho detstva.<ref name=robin>{{cite journal |author=Robin Kurian Abraham, R. Alexander Pyron, Ansil B. R., Arun Zachariah, Anil Zachariah |year= 2013 |title= Two novel genera and one new species of treefrog (Anura: Rhacophoridae) highlight cryptic diversity in the Western Ghats of India |url= |journal= Zootaxa |volume=3640 |issue= 2 | pages= 177 – 189 |doi= 10.11646/zootaxa.3640.2.3 |issn = 1175-5326}}</ref> == Diskografia == Okrem albumov skupiny [[Queen (skupina)|Queen]] boli Freddiemu Mercurymu vydané aj tieto sólové projekty. ;Štúdiové albumy * ''[[Mr. Bad Guy]] '' – 29. apríl 1985 * ''[[Barcelona (album)|Barcelona]]'' – 10. október 1988 ; Kompilácie * ''[[The Freddie Mercury Album]]'' – 16. november 1992 * ''[[The Great Pretender]]'' – 24. november 1992 * ''[[The Freddie Mercury]]'' [[Box Set]] – 23. november 2000 * ''[[Lover of Life, Singer of Songs – The Very Best of Freddie Mercury Solo]]'' – 4. september 2006 * ''Barcelona: Special Edition'' – 3. september 2012 ; Single * „Love Kills“ (1984) UK #10 * „I Was Born to Love You“ (1985) UK #11 * „Made in Heaven“ (1985) UK #57 * „Living on My Own“ (1985) UK #50 * „Love Me Like There's No Tomorrow“ (1985) UK #76 * „Time“ (1986) UK #32 * „The Great Pretender“ (1987, znovu vydaný 1993) UK #4 * „Barcelona“ (s Montserrat Caballé) (1987) UK #8 * „The Golden Boy“ (s Montserrat Caballé)(1988) UK #86 * „How Can I Go On“ (s Montserrat Caballé) (1989, znovu vydaný 1992) UK #95 * „Barcelona“ (s Montserrat Caballé) (reedícia) (1992) UK #2 * „In My Defence“ (1992) UK #8 * „The Great Pretender“ (reedícia) (1993) UK #29 * „Living on My Own“ (''No More Brothers'' remix, 1993) UK #1 (2 týždne) ; Spolupráca a hosťovanie na projektoch * 1973 „I Can Hear Music“ / „Goin' Back“ od Larry Lurexa – [[klavír]] a [[spev]] * 1975 všetci štyria členovia skupiny [[Queen (skupina)|Queen]] pomáhali pri výrobe albumu [[soul]]ovej skupine ''Trax''. Tento album nebol nikdy vydaný. * 1976 „Man From Manhattan“ od Eddie Howella – hral na klavír a produkoval túto skladbu. * 1976 „You Nearly Did Me In“ od Iana Huntera – vokály v tejto skladbe z albumu ''All-American Alien Boy'' * 1978 "''This One's On Me''" od Petra Strakera – vokály a koprodukcia spolu s Roy Thomas Bakerom. * 1982 „Emotions in Motion“ od Billy Squiera – vokály v tejto skladbe z albumu toho istého názvu. * 1983 „Victory“ a „State of Shock“ nahrávky od Freddieho a [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]], ktoré neboli nikdy vydané * 1986 „Love Is The Hero“ od Billyho Squiera – vokály v tejto piesni z albumu ''Enough Is Enough''. Freddie spieva intro na 12" singli. Je tiež spoluautorom a koprodukoval skladbu „Lady With a Tenor Sax“, z toho istého albumu. * 1986 „Hold On“ duet spolu s Jo Dare, je spoluautorom tejto skladby z nemeckého soundtracku filmu ''Zabou''. * 1988 „Heaven For Everyone“ od The Cross – spev na [[LP]] verzii, vokály na singlovej verzii z albumu ''Shove It''. * 1994 „Man From Manhattan“ od Eddie Howella – hra na klavír a produkcia vydaného singlu z rovnomenného albumu. == Referencie == {{Referencie|3}} == Literatúra == <div style="font-size:80%;"> {{Refbegin|2}} * Freestone, Peter – Evans, David: Freddie Mercury (Nava, 2010) * Jonesová, Lesley-Ann: Freddie Mercury (BB art, 2007) * {{Citácia Harvard | Autor=Independent | Titul=Depp tipped for Freddie Mercury film role | Rok=2006 | DátumVydania=december 2006| Miesto=UK | Vydavateľ=The Independent | URL=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/news/depp-tipped-for-freddie-mercury-film-role-429639.html | DátumPrístupu=25. februára 2011}} * {{Citácia knihy | ref = CITEREFJones1998 | priezvisko = Jones | meno = Leslie-Ann | titul = Freddie Mercury : the definitive biography | rok = 1998 | vydavateľ = Coronet | miesto = Londýn | isbn = 978-0-340-67209-9 | url = http://books.google.com/?id=FN20GwAACAAJ&dq=lesley-ann+jones | jazyk = po anglicky }} * {{citácia knihy|author=ABC Television|titul=Freddie Mercury: The Tribute Concert|publication-date=20 August 2007|vydavateľ=Australian Broadcasting Corporation|miesto=Sydney|url=http://www.abc.net.au/tv/guide/abc2/200708/programs/ZY9027A001D20082007T210000.htm}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Aledort|meno=And|titul=Guitar Tacet for Queen's Bohemian Rhapsody|url=http://people.csail.mit.edu/custo/FTP/Chitarra/Bohemian%20rhapsody%20-QUEEN.txt|publication-date=29 November 2003}}. * {{citácia knihy|author="Linda B"|rok=2000<!-- file date is 5 October 2000 -->|titul=Certificate of Birth|miesto=Chorley|vydavateľ=mr-mercury.co.uk|url=http://mr-mercury.co.uk/Images/Birthcertificatefreddie.jpg|url archívu=https://web.archive.org/web/20090225060610/http://mr-mercury.co.uk/Images/Birthcertificatefreddie.jpg|dátum archivácie=2009-02-25}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Barnes|meno=Ken|titul=Album Review: Queen II|periodical=Rolling Stone|publication-date=20 June 1974|url=http://www.rollingstone.com/artists/queen/albums/album/111006/review/5944771/queen_ii|url archívu=https://web.archive.org/web/20080220071922/http://www.rollingstone.com/artists/queen/albums/album/111006/review/5944771/queen_ii|dátum archivácie=2008-02-20}}. * {{citácia knihy|vydavateľ=BBC News|titul=Sinatra is voice of the century|publication-date=18 April 2001|miesto=London|url=http://news.bbc.co.uk/1/entertainment/music/1281522.stm|url archívu=https://web.archive.org/web/20070813071646/http://news.bbc.co.uk/1/entertainment/music/1281522.stm|dátum archivácie=2007-08-13}}. * {{citácia knihy |vydavateľ=BBC News |titul=BBC reveals 100 great British heroes |publication-date=22 August 2002 |miesto=London |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/2208532.stm |date=22 August 2002 |dátum prístupu=4 January 2010 }}. * {{citácia knihy |vydavateľ=BBC News |rok=2005a |titul=Queen top UK album charts league |publication-date=4 July 2005 |miesto=London |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/music/4648611.stm |date=4 July 2005 |dátum prístupu=4 January 2010 }}. * {{citácia knihy |vydavateľ=BBC News |rok=2005b |titul=Queen win greatest live gig poll |publication-date=9 November 2005 |miesto=London |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/music/4420308.stm |date=9 November 2005 |dátum prístupu=4 January 2010 }}. * {{citácia knihy |vydavateľ=BBC News |titul=Zanzibar angry over Mercury bash |publication-date=1 September 2006 |miesto=London |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/5306792.stm |date=1 September 2006 |dátum prístupu=4 January 2010 }}. * {{citácia knihy|author=Biography Channel|rok=2007|titul=Freddie Mercury|vydavateľ=thebiographychannel.co.uk|miesto=London|url=http://www.thebiographychannel.co.uk/biography_story/338:294/1/Freddie_Mercury.htm}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Boyce|meno=Simon|rok=1995|titul=Freddie Mercury|place=Bristol|vydavateľ=Parragon|isbn=1-86105-054-2}}. * {{citácia knihy |vydavateľ=BBC News |titul=Queen's rhapsody voted best video |publication-date=8 October 2007 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7033249.stm |date=8 October 2007 |dátum prístupu=4 January 2010 }}. * {{citácia knihy|editor-priezvisko=Bishton|editor-meno=Derek|titul=Freddie's rhapsody|date=31 August 2004|work=The Daily Telegraph|miesto=London|url=http://www.telegraph.co.uk/travel/main.jhtml?xml=/travel/2004/08/31/etmontreux2908.xml|meno=Christopher|priezvisko=Middleton|dátum prístupu=2 May 2010|url archívu=https://web.archive.org/web/20071113163848/http://www.telegraph.co.uk/travel/main.jhtml?xml=/travel/2004/08/31/etmontreux2908.xml|dátum archivácie=2007-11-13}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Blaikie|meno=Thomas|publication-date=7 December 1996|titul=Camping at High Altitude|periodical=The Spectator|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_qa3724/is_199612/ai_n8756422}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Bradley|meno=J.|publication-date=20 July 1992|titul=Mercury soars in opera CD: Bizarre album may be cult classic|periodical=The Denver Post|vydavateľ=MNG|miesto=Denver}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Bret|meno=David|rok=1996|titul=Living On the Edge: The Freddie Mercury Story|vydavateľ=Robson Books|miesto=London|isbn=1-86105-256-1}}.<!-- ** PP 26 --><!-- Chapter 2: Pagan Features...Godline Creatures. --> * {{citácia knihy|priezvisko=Brown|meno=G.|publication-date=19 April 1992|titul=Queen's popularity takes ironic turn|periodical=The Denver Post<!--Section D.-->|vydavateľ=MNG|miesto=Denver}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Brown|meno=Mark|publication-date=16 November 2006|titul=Queen are the champions in all-time album sales chart|periodical=The Guardian|miesto=London|url=http://music.guardian.co.uk/news/story/0,,1948792,00.html}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Cain|meno=Matthew, dir.|rok=2006|titul=Freddie Mercury: A Kind of Magic|vydavateľ=British Film Institute|miesto=London|url=http://www.youtube.com/watch?v=AQ1cfoMWRpQ}}.<!-- TIME: 9:00/Roger Taylor -->.<!-- BFI record: http://ftvdb.bfi.org.uk/sift/titul/824582 --> * {{citácia knihy|priezvisko=Clarke|meno=Ross|rok=1991|titul=Freddie Mercury: A Kind of Magic|place=Oxted|vydavateľ=Kingsfleet Publications|isbn=1-874130-01-9}}. * {{citácia knihy|work=CNN|publication-date=9 May 2002|titul=Queen in Rhapsody over hit award|miesto=Atlanta|url=http://archives.cnn.com/2002/SHOWBIZ/Music/05/08/uk.queen/index.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20071109224410/http://archives.cnn.com/2002/SHOWBIZ/Music/05/08/uk.queen/index.html|dátum archivácie=2007-11-09}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Cohen|meno=Scott|titul=Queen's Freddie Mercury Shopping for an Image in London|periodical=Circus Magazine|publication-date=April 1975|url=http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=30|dátum prístupu=24 September 2009|archiveurl=http://web.archive.org/web/20071011205552/http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=30|archivedate=11 October 2007}}. * {{citácia knihy|editor-priezvisko=Coleman|editor-meno=Ray|titul=The Man Who Would Be Queen|periodical=Melody Maker|publication-date=2 May 1981|url=http://queenarchives.com/viewtopic.php?t=26|archiveurl=http://web.archive.org/web/20071020050854/http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=26|archivedate=20 October 2007|dátum prístupu=24 September 2009|url archívu=https://web.archive.org/web/20071020050854/http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=26|dátum archivácie=2007-10-20}}.<!--Interview with Mercury --> * {{citácia knihy|priezvisko=Cota|meno=Erich Adolfo Moncada|titul=Queen Proves There's Life After Freddie|vydavateľ=Ohmynews.com|miesto=Seoul|publication-date=25 January 2006|url=http://english.ohmynews.com/articleview/article_view.asp?article_class=6&no=270701&rel_no=1|url archívu=https://web.archive.org/web/20070624113941/http://english.ohmynews.com/articleview/article_view.asp?article_class=6&no=270701&rel_no=1|dátum archivácie=2007-06-24}}. * {{citácia knihy|priezvisko=D'Esti Miller|meno=Sarah|publication-date=19 July 2007|titul=EPAC's 'Rhapsody' Hits Too Many Wrong Notes|periodical=Press & Sun-Bulletin|miesto=Binghamton, NY<!--|vydavateľ=Gannett-->|url=http://www.queenzone.com/news/epacs-rhapsody-hits-too-many-wrong-notes.aspx|dátum prístupu=24 September 2009|url archívu=https://web.archive.org/web/20110715135416/http://www.queenzone.com/news/epacs-rhapsody-hits-too-many-wrong-notes.aspx|dátum archivácie=2011-07-15}}.<!-- Article discussing vocal range --> * {{citácia knihy|priezvisko=Das|meno=Lina|titul=The Great Pretender|periodical=The Mail on Sunday|miesto=London|rok=2006|publication-date=26 November 2000|url=http://www.queenarchives.com/index.php?titul=Freddie_Mercury_-_11-26-2000_-_Mail_on_Sunday|dátum prístupu=24 September 2009}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Davis|meno=Andy|rok=1996|titul=Queen Before Queen|periodical=Record Collector|volume=3|issue=199|url=http://www.freddie.ru/e/archives/qbq/1.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20150924015348/http://www.freddie.ru/e/archives/qbq/1.html|dátum archivácie=2015-09-24}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Evans|meno=David|priezvisko2=Minns|meno2=David|rok=1992|titul=Freddie Mercury: This is the Real Life|place=London|vydavateľ=Britannia|isbn=0-9519937-3-9}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Fitzpatrick|meno=Liam|titul=Farookh Bulsara|series=60 Years of Asian Heroes|periodical=Time Magazine, Asia Edition|volume=168|issue=21|publication-date=13 November 2006|vydavateľ=Time Asia|miesto=Hong Kong|url=http://time.com/time/asia/2006/heroes/at_bulsara.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20081228152302/http://www.time.com/time/asia/2006/heroes/at_bulsara.html|dátum archivácie=2008-12-28}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Freestone|meno=Peter|rok=1998|titul=Mister Mercury|place=London|vydavateľ=Tusitala|isbn=0-9533341-0-4}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Freestone|meno=Peter|rok=1999|titul=Freddie Mercury: An Intimate Memoir By the Man Who Knew Him Best|place=London|vydavateľ=Omnibus Press|isbn=0-7119-8674-6}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Guazzelli|meno=Andrés E.|titul=The Voice: Freddy Mercury > Characteristics of his voice|publication-date=8 February 2007|miesto=Buenos Aires|vydavateľ=f-mercury.com.ar|url=http://f-mercury.com.ar/eng_characteristics.htm|url archívu=https://web.archive.org/web/20090416080630/http://f-mercury.com.ar/eng_characteristics.htm|dátum archivácie=2009-04-16}}.<!-- Thorough documentation of recorded vocal range by a Fan --> * {{citácia knihy|priezvisko=Gunn|meno=Jacky|priezvisko2=Jenkins|meno2=Jim|rok=1992|titul=Queen: As It Began|place=London|vydavateľ=Sidgwick & Jackson|isbn=0-330-33259-7}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Haines|meno=Lester|publication-date=29 September 2005|titul=We Are the Champions" voted world's fave song|work=The Register|miesto=London|url=http://www.theregister.co.uk/2005/09/29/world_music_poll/}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Harris|meno=John|publication-date=14 January 2005|titul=The Sins of St. Freddie|periodical=Guardian on Friday|miesto=London|url=http://arts.guardian.co.uk/harris/story/0,,1411006,00.html}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Hauptfuhrer|meno=Fred|publication-date=5 December 1977|titul=For A Song: The Mercury that's rising in rock is Freddie the satiny seductor of Queen|periodical=People|url=http://www.queenarchives.com/index.php?titul=Group_-_12-05-1977_-_People|dátum prístupu=24 September 2009}}.<!-- 1977 Profile of Mercury --> * {{citácia knihy|priezvisko=Highleyman|meno=Liz|publication-date=9 September 2005|titul=Who was Freddie Mercury?|periodical=Seattle Gay News|volume=33|issue=36|url=http://www.sgn.org/sgnnews36/page20.cfm|url archívu=https://web.archive.org/web/20071011074210/http://sgn.org/sgnnews36/page20.cfm|dátum archivácie=2007-10-11}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Hodkinson|meno=Mark|rok=2004|titul=Queen: The Early Years|place=London|vydavateľ=Omnibus Press|isbn=1-84449-012-2|ref=CITEREFHodkinson2004}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Hutton|meno=Jim|priezvisko2=Waspshott|meno2=Tim|rok=1994|titul=Mercury and Me|place=London|vydavateľ=Bloomsbury|isbn=0-7475-1922-6|ref=CITEREFHutton1994}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Hutton|meno=Jim|publication-date=22 October 1994|titul=Freddie and Jim" A Love Story|periodical=The Guardian, "Weekend magazine"|url=http://queen.peoples.ru/html/archive/stati/fred_jim3.htm|url archívu=https://web.archive.org/web/20071012094422/http://queen.peoples.ru/html/archive/stati/fred_jim3.htm|dátum archivácie=2007-10-12}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Hyder|meno=Rehan|rok=2004|titul=Brimful of Asia: Negotiating Ethnicity on the UK Music Scene|vydavateľ=Ashgate|url=http://books.google.com/?id=54U93KEMlNwC&pg=PA75&lpg=PA75&dq=freddie+mercury+brim+of+asia|isbn=978-0-7546-4064-6}}. * {{citácia knihy|author=Independent|titul=Depp tipped for Freddie Mercury film role|publication-date=December 2006|miesto=UK|work=The Independent|url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/news/depp-tipped-for-freddie-mercury-film-role-429639.html|date=December 2006|dátum prístupu=25 February 2011}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Jackson|meno=Laura|rok=1997|titul=Mercury: The King of Queen|place=London|vydavateľ=Smith Gryphon|isbn=1-85685-132-X}}. * {{citácia knihy|author="James"|publication-date=1 April 2007|titul=NTV program review: History's 100 Most Influential People: Hero Edition|url=http://www.japanprobe.com/?p=1471|vydavateľ=japanprobe.com|miesto=Saitama}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Januszczak|meno=Waldemar|titul=Star of India|publication-date=17 November 1996|periodical=The Sunday Times|miesto=London|url=http://queenarchives.com/index.php?titul=Freddie_Mercury_-_11-17-1996_-_Sunday_Times|ref=CITEREFJanuszczak1996|url archívu=https://web.archive.org/web/20140518121837/http://queenarchives.com/index.php?titul=Freddie_Mercury_-_11-17-1996_-_Sunday_Times|dátum archivácie=2014-05-18}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Jones|meno=Lesley-Ann|rok=1998|titul=Freddie Mercury: The Definitive Biography|place=London|vydavateľ=Coronet|url=http://books.google.com/?id=FN20GwAACAAJ&dq=lesley-ann+jones|isbn=978-0-340-67209-9|authorlink=Lesley-Ann Jones}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Jones|meno=Tim|titul=How Great Thou Art, King Freddie|publication-date=July 1999|periodical=Record Collector|url=http://www.geocities.com/SunsetStrip/Stadium/5025/RC.html|archiveurl=http://www.webcitácia knihy.org/query?url=http://www.geocities.com/SunsetStrip/Stadium/5025/RC.html&date=2009-10-25+10:58:55|archivedate=25 October 2009}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Landesman|meno=Cosmo|titul=Freddie, a Very Private Rock Star|publication-date=10 September 2006|periodical=The Times|url=http://www.timesonline.co.uk/tol/news/article634052.ece|miesto=London|dátum prístupu=2 May 2010|url archívu=https://web.archive.org/web/20230720075114/https://www.thetimes.co.uk/|dátum archivácie=2023-07-20}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Longfellow|meno=Matthew, dir.|publication-date=21 March 2006|titul=Classic Albums: Queen: The Making of "A Night at the Opera|vydavateľ=Eagle Rock Entertainment|miesto=Aldershot}}.<!--[http://www.imdb.com/titul/tt0833880/ *IMDB*]--> * {{citácia knihy|priezvisko=Hudson|meno=Jeffrey|rok=1995|titul=Freddie Mercury & Queen|place=Chessington, Surrey|vydavateľ=Castle Communications|isbn=1-86074-040-5}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Mehar|meno=Rakesh|publication-date=18 September 2006|titul=God Should've Saved the Queen|periodical=The Hindu (Kochi<!-- Kochi edition -->)|miesto=New Delhi|vydavateľ=hinduonline.com|url=http://www.hinduonnet.com/thehindu/thscrip/print.pl?file=2006091800730300.htm&date=2006/09/18/&prd=mp&|url archívu=https://web.archive.org/web/20110606131650/http://www.hinduonnet.com/thehindu/thscrip/print.pl?file=2006091800730300.htm&date=2006%2F09%2F18%2F&prd=mp&|dátum archivácie=2011-06-06}}.<!-- Article mentioning vocal range --> * {{citácia knihy|priezvisko=Mercury|meno=Freddie|priezvisko2=Brooks|meno2=Greg|priezvisko3=Lupton|meno3=Simon|rok=2006|titul=Freddie Mercury: A life, In His Own Words|place=London|vydavateľ=Mercury Songs|isbn=0-9553758-0-0}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Minchin|meno=Ryan, dir.|titul=The World's Greatest Gigs|rok=2005|vydavateľ=Initial Film & Television|miesto=London|url=http://www.youtube.com/watch?v=Ob5NpdkH5Dw}}.<!-- BFI http://ftvdb.bfi.org.uk/sift/titul/824689 --> * {{citácia knihy|priezvisko=Myers|meno=Paul|titul=Queen star dies after Aids statement|publication-date=25 November 1991|periodical=The Guardian|url=http://www.guardian.co.uk/fromthearchive/story/0,12269,1650611,00.html?=rss|miesto=London|dátum prístupu=2 May 2010}}. * {{citácia knihy|author=National AIDS Trust|rok=2006|titul=25 roks of HIV – a UK perspective|vydavateľ=National AIDS Trust press office|miesto=London|url=http://www.worldaidsday.org/about3.asp|archiveurl=http://web.archive.org/web/20061222111814/http://www.worldaidsday.org/about3.asp|archivedate=22 December 2006|url archívu=https://web.archive.org/web/20061222111814/http://www.worldaidsday.org/about3.asp|dátum archivácie=2006-12-22}}. * {{citácia knihy|priezvisko=O'Donnell|meno=Lisa|titul=Freddie Mercury, WSSU professor were boyhood friends in India, Zanzibar|publication-date=7 July 2005|periodical=RelishNow!|dátum prístupu=24 September 2009|url=http://www.journalnow.com/servlet/Satellite?pagename=WSJ/MGArticle/WSJ_RelishArticle&c=MGArticle&cid=1031783665319&path=!entertainment!music&s=1037645508978|archiveurl=http://web.archive.org/web/20080218010236/http://www.journalnow.com/servlet/Satellite?pagename=WSJ/MGArticle/WSJ_RelishArticle&c=MGArticle&cid=1031783665319&path=!entertainment!music&s=1037645508978|archivedate=18 February 2008|ref=CITEREFO.27Donnell2005|url archívu=https://web.archive.org/web/20080218010236/http://www.journalnow.com/servlet/Satellite?pagename=WSJ/MGArticle/WSJ_RelishArticle&c=MGArticle&cid=1031783665319&path=!entertainment!music&s=1037645508978|dátum archivácie=2008-02-18}}. * {{citácia knihy|author=Queen|kapitola=Bohemian Rhapsody|titul=Queen: Greatest Hits: Off the Record|rok=1992|vydavateľ=Barnes Music Engraving|miesto=Eastbourne/Hastings|isbn=0-86359-950-8}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Plekhanov|meno=Sergey|titul=A Reformer on the Throne: Sultan Qaboos Bin Said Al Said|rok=2004|vydavateľ=Trident Press Ltd|url=http://books.google.com/?id=-U8BL-tEPLwC|isbn=1-900724-70-7|postscript=<!--none-->}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Prato|meno=Greg|rok=&lt;not dated&gt;|titul=Freddie Mercury|miesto=Ann Arbor|work=AllMusic|url={{Allmusic|class=artist|id=p4899|pure_url=yes}}}}. * {{citácia knihy |doi=10.1016/j.npep.2004.09.007 |titul=Hungarian Rhapsody in C major – Hommage to János Szolcsányi |rok=2004 |priezvisko1=Zimmermann |meno1=Manfred |journal=Neuropeptides |volume=38 |issue=6 |pages=375 – 6 |pmid=15651128}} * {{citácia knihy|priezvisko=Rees|meno=Dafydd|priezvisko2=Crampton|meno2=Luke|rok=1999|titul=The Rock Stars Encyclopedia|editor-priezvisko=Summers|editor-meno=David|vydavateľ=Dorling Kindersley|miesto=London}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Ressner|meno=Jeffry|titul=Queen singer is rock's meno major AIDS casualty|publication-date=9 January 1992|periodical=Rolling Stone|volume=621|url=http://queenzone.com/queenzone/article_show.aspx?q=96}}. * {{citácia knihy|author=RIAA|titul=Gold and Platinum Record Database|vydavateľ=Recording Industry Association of America|rok=2007<!-- the rok it was searched -->|miesto=Washington|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo<!-- "-ward" needed, otherwise it looks like "Editor"-->|rok=&lt;not dated&gt;|titul=Mr. Bad Guy (Overview)|work=AllMusic|miesto=Ann Arbor|url={{Allmusic|class=album|id=r12964|pure_url=yes}}}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Rush|meno=Don|rok=1977a|publication-date=17 March 1977|titul=Queen's Freddie Mercury|periodical=Circus Magazine|url=http://www.geocities.com/SunsetStrip/Stadium/5025/CIRCUS.html|archiveurl=http://www.webcitácia knihy.org/query?url=http://www.geocities.com/SunsetStrip/Stadium/5025/CIRCUS.html&date=2009-10-25+10:58:44|archivedate=25 October 2009}}.<!-- Interview with Mercury --> * {{citácia knihy|priezvisko=Rush|meno=Don|rok=1977b|publication-date=5 December 1977|titul=titul unknown|periodical=Circus Magazine|url=http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=32|archiveurl=http://web.archive.org/web/20071020050442/http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=32|archivedate=20 October 2007|dátum prístupu=24 September 2009}}.<!-- Interview with Mercury --> * {{citácia knihy|priezvisko=Russell|meno=Paul|rok=2002|titul=The Gay 100: A Ranking of the Most Influential Gay Men and Lesbians, Past and Present|vydavateľ=Kensington/Citadel|miesto=Seacaucus|isbn=0-7582-0100-1}}.<!-- http://www.adherents.com/people/100_gay.html --> * {{citácia knihy|priezvisko=Skala|meno=Martin|titul=Concertography > Freddie Mercury live > Early days|rok=2006|miesto=Plzen, Czech Republic|vydavateľ=queenconcerts.com|url=http://www.queenconcerts.com/live/freddie-mercury/early.html}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Sky|meno=Rick|rok=1992|titul=The Show Must Go On|place=London|vydavateľ=Fontana|isbn=978-0-00-637843-3}}. * {{citácia knihy|editor-priezvisko=Stothard|editor-meno=Peter|titul=Freddie Tribute|publication-date=26 April 1992|periodical=The Times|vydavateľ=Times Newspapers|miesto=London|url=http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=389|format=– ^{[http://scholar.google.co.uk/scholar?hl=en&lr=&q=intitul%3AFreddie+Tribute&as_publication=&as_ylo=&as_yhi=&btnG=Search Scholar search]}|url archívu=https://web.archive.org/web/20071005014649/http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=389|dátum archivácie=2007-10-05}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Sutcliffe|meno=Phil|priezvisko2=Hince|meno2=Peter|priezvisko3=Mack|meno3=Reinhold|rok=2009|titul=Queen: The Ultimate Illustrated History of the Crown Kings of Rock|place=London|isbn=978-0-7603-3719-6|vydavateľ=Voyageur Press|url=http://books.google.com/?id=adNONbUWLjgC&pg=PT25&dq=Bulsara,%20to%20Mercury#v=onepage&q=Bulsara%2C%20to%20Mercury&f=false}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{citácia knihy|priezvisko=Taraporevala|meno=Sooni|titul=Parsis: The Zoroastrians of India: A Photographic Journey|rok=2004|edition=2nd|miesto=Woodstock/New York|vydavateľ=Overlook Press|isbn=1-58567-593-8}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Teckman|meno=Kate, dir.|rok=2004|titul=Freddie's Loves|vydavateľ=North One Television|miesto=London}} <!-- http://ftvdb.bfi.org.uk/sift/titul/797490 --> [http://www.youtube.com/watch?v=3VgL1oFexjY *part 2*] [http://www.youtube.com/watch?v=-OF3hMTeJJ0 *part 3*]. * {{citácia knihy|priezvisko=Teeman|meno=Tim|publication-date=7 September 2006|titul=I Couldn't Bear to See Freddie Wasting Away|periodical=The Times|url=http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/article630033.ece|miesto=London|dátum prístupu=2 May 2010|url archívu=https://web.archive.org/web/20111007061021/http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/article630033.ece|dátum archivácie=2011-10-07}}. * {{citácia knihy|vydavateľ=UKMusic.com|titul=UK Top 40 Albums Chart 10 September 2006|publication-date=10 September 2006|url=http://www.ukmusic.com/charts/album-chart/uk-top-40-albums-chart-10th-september-2006.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20080313215440/http://www.ukmusic.com/charts/album-chart/uk-top-40-albums-chart-10th-september-2006.html|dátum archivácie=2008-03-13}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Urban|meno=Robert|rok=&lt;not dated&gt;|titul=Freddie Mercury & Queen: Past, Present & Future Impressions|vydavateľ=afterelton.com|url=http://www.raggedblade.com/reviews/000329.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20140731001913/http://www.raggedblade.com/reviews/000329.html|dátum archivácie=2014-07-31}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Webb|meno=Julie|titul=Queen|publication-date=4 April 1974|periodical=NME|miesto=London|url=http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=28|format=– ^{[http://scholar.google.co.uk/scholar?hl=en&lr=&q=author%3AWebb+intitul%3AQueen&as_publication=&as_ylo=&as_yhi=&btnG=Search Scholar search]}|url archívu=https://web.archive.org/web/20071020050838/http://www.queenarchives.com/viewtopic.php?t=28|dátum archivácie=2007-10-20}}. * {{citácia knihy|titul=Legend Freddie Mercury Honoured|publication-date=9 April 2005|vydavateľ=Femalemeno.co.uk|miesto=Wigan, Lancs|url=http://www.femalemeno.co.uk/entertainment/Freddie+Mercury-3960.html}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. * {{citácia knihy|priezvisko=Wenner|meno=Jann|kapitola=Queen|titul=Hall of Fame Inductees|vydavateľ=Rock and Roll Hall of Fame|miesto=Cleveland|rok=2001|kapitola-url=http://www.rockhall.com/inductee/queen|display-authors=1|author2=<!--Please add meno missing authors to populate metadata.-->}}. * {{citácia knihy|priezvisko=Wigg|meno=David|titul=Mercury Left Me His Millions|publication-date=22 January 2000|periodical=Daily Mail Weekend|url=http://www.freddie.ru/e/archives/daily_mail/}}. {{Refend}} </div> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.freddiemercury.com/ http://www.freddiemercury.com/] * [https://myspace.com/freddiemercuryonline Freddie Mercury MySpace Oficial] * [http://www.discogs.com/artist/79949-Freddie-Mercury Freddie Mercury na Discogs.com] * [http://www.allmusic.com/artist/freddie-mercury-mn0000130028 Freddie Mercury na AllMusic] * [http://www.imdb.com/name/nm0006198/ Freddie Mercury na IMDb] == Zdroje == * {{Preklad|en|Freddie Mercury|607461205}} {{Queen}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mercury, Freddie}} [[Kategória:Narodenia v 1946]] [[Kategória:Úmrtia v 1991]] [[Kategória:Úmrtia na AIDS]] [[Kategória:Britskí speváci]] [[Kategória:Queen]] [[Kategória:LGBT hudobníci]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] mbpru1hhrojfi00rorwl7s1fah6qd7v 0 39910 8232950 7744903 2026-06-13T20:00:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232950 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Giovanni Domenico Cassini | Rodné meno = | Popis osoby = taliansko-francúzsky astronóm a inžinier | Portrét = Giovanni_Cassini.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[8. jún]] [[1625]] | Miesto narodenia = [[Perinaldo]], [[Janovská republika]], dnes [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1712|9|14|1625|6|8}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = Francúzsko, Taliansko | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[Cassiniho zákony]]<br>[[Cassiniho delenie]] | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = [[Jacques Cassini]] | Podpis = Giovanni_Domenico_Cassini_signature.png | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Astronómia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Giovanni Domenico Cassini''' alebo '''Jean-Dominique Cassini''' (* [[8. jún]] [[1625]], [[Perinaldo]], [[Janovská republika]] – † [[14. september]] [[1712]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol [[taliansko]]-francúzsky [[astronóm]] a [[Inžinierstvo|inžinier]]. Jeho synom bol francúzsky astronóm [[Jacques Cassini]]. == Astronómia == V roku [[1644]] Cassini začal pôsobiť ako asistent na observatóriu v [[Panzano|Panzane]], kde od roku [[1648]] až do [[1669]] pracoval ako astronóm. V roku [[1650]] sa stal [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na [[Bolonská univerzita|Univerzite v Bologni]] a v roku [[1671]] bol vymenovaný za riaditeľa [[Parížske observatórium|Parížskeho observatória]]. So svojou novou vlasťou sa úplne stotožnil a vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a okolitých krajinách je známy ako '''Jean-Dominique Cassini'''. Spoločne s [[Robert Hooke|Hookom]] je Cassinimu pripisovaný objav [[Veľká červená škvrna|Veľkej červenej škvrny]] na [[Jupiter (planéta)|Jupiteri]] (okolo roku [[1665]]). Cassini ako prvý uvidel štyri [[Saturn (planéta)|Saturnove]] [[prirodzený satelit|mesiace]] a klasifikoval prstence ([[Cassiniho delenie]] - [[1675]]). Okolo roku [[1690]] Cassini ako prvý pozoroval [[diferenciálna rotácia|diferenciálnu rotáciu]] [[Jupiter (planéta)|Jupiterovej]] [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]. Svoje [[Cassiniho zákony|tri zákony]] o pohybe mesiaca formuloval v roku [[1693]]. V roku [[1672]] poslal svojho kolegu [[Jean Richer|Jeana Richera]] do [[Cayenne]] vo [[Francúzska Guyana|Francúzskej Guyane]], zatiaľ čo sám zostal v Paríži. Obidvaja robili súčasné pozorovania [[Mars (planéta)|Marsu]], našli jeho [[paralaxa (astronómia)|paralaxu]] a odvodili jeho vzdialenosť. Toto meranie po prvýkrát ukázalo skutočné vzdialenosti v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]]. Cassini tiež ako prvý uskutočnil meranie [[zemepisná dĺžka|zemepisnej dĺžky]] metódou navrhnutou [[Galileo Galilei|Galileom]], použitím zatmenia Jupiterových [[prirodzený satelit|mesiacov]] ako hodín. == Astrológia == Keď sa vo svojej mladosti nadchol pre nebesá, skôr ho zaujímala [[astrológia]] ako astronómia. Neskôr sa vo svojom živote zameral takmer výhradne na astronómiu a ako sa stále viac zapájal do [[vedecká revolúcia|vedeckej revolúcie]] a pestoval racionálne myslenie, začal astrológiu kritizovať. V mladosti študoval astrológiu veľmi intenzívne a načerpal v tomto obore rozsiahle znalosti; je kuriózne, že práve tie ho viedli k rozhodnutiu stať sa skôr astronómom. V roku [[1644]] senátor [[Bologna|Bologne]] Marquis Cornelio Malvasia, ktorý sa veľmi zaujímal o astrológiu, pozval do Bologne Cassiniho a ponúkol mu miesto v observatóriu v Panzane, ktoré sa práve stavalo. Spolu s ostatnými trávil väčšinu času počítaním nových, lepších a presnejších [[Efemerida|efemerid]] pre ''astrologické účely'' za použitia rýchlo sa rozvíjajúcich ''astronomických metód'' a nástrojov tej doby. Roku [[1669]] sa presťahoval do Francúzska a vďaka grantu [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] mohol založiť [[Parížske observatórium]], ktoré bolo otvorené v roku [[1671]]. Cassini zostal jeho riaditeľom až do konca svojej kariéry, do svojej smrti v roku [[1712]]. Napriek tomu, že vo Francúzsku Cassini slúžil 41 rokov ako kráľovský astronóm/astrológ Ľudovíta XIV. („Kráľa Slnko“), vo svojej dvojitej úlohe väčšinu času venoval astronómii; astrológiu, ktorú tak intenzívne študoval v mladosti, zanedbával. == Inžinierstvo == Pápež [[Klement IX.]] najal Cassiniho na stavbu opevnenia a reguláciu koryta rieky [[Pád (rieka)|Pád]] na ochranu pred [[povodeň|záplavami]]. == Pomenované po Cassinim == * kozmická sonda [[Cassini (sonda)|Cassini]] k [[Saturn (planéta)|Saturnu]] * [[Cassiniho delenie]] prstencov [[Saturn (planéta)|Saturna]] * [[Cassini Regio]], tmavá oblasť na mesiaci [[Japetus (mesiac)|Japetus]] * [[Cassini (kráter)|Cassiniho kráter]] na [[Mars (planéta)|Marse]] * [[Cassini (kráter na Mesiaci)|Cassiniho kráter]] na [[Mesiac (Zeme)|Mesiaci]] * [[Cassiniho zákony]] o pohybe Mesiaca == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.newadvent.org/cathen/03405b.htm ''Catholic Encyclopedia'' article] * [http://amshistorica.unibo.it/diglib/collection.php?set=astr&title=Giovanni%20Domenico%20Cassini%20(1625-1712)%20e%20la%20meridiana%20di%20S.%20Petronio%20a%20Giovanni Domenico Cassini – complete digitization of 14 volumes belonging to the Old Fund's Department of Astronomy, University of Bologna, held to mark the celebrations of the Cassini in 2005 '']{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.space.com/18902-giovanni-cassini.html Giovanni Cassini Biography] *[http://www.esa.int/Our_Activities/Space_Science/Jean-Dominique_Cassini_Astrology_to_astronomy esa.int — Jean-Dominique Cassini: Astrology to astronomy] *[http://www.geoastro.de/EarthShape/index.html Geoastro.de Earth shape] *[https://bibnum.obspm.fr/ Paris Observatory digital library] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cassini, Giovanni Domenico}} [[Kategória:Talianski astronómovia]] [[Kategória:Francúzski astronómovia]] [[Kategória:Selenografi]] [[Kategória:Astrológovia]] [[Kategória:Talianski inžinieri]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] 26ywrnom9j8todn6rwt87jl5ojjc4x1 14 44047 8232895 5322761 2026-06-13T19:20:25Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232895 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Sports teams by country}} [[Kategória:Športové kluby| Štát]] [[Kategória:Šport podľa štátu| Kluby]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 9syi1kterb0twd8r5l34x2u9uo1b6tj 14 44056 8232892 6228812 2026-06-13T19:19:30Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232892 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Association football players by country}} [[Kategória:Futbalisti| Štát]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Futbalisti]] [[Kategória:Futbal podľa štátu| ]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] auvhww211g1bj4gtxyaw8vwfwb7lkah 14 44064 8232891 5834489 2026-06-13T19:19:18Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232891 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Association football clubs by country}} [[Kategória:Futbalové kluby| Štát]] [[Kategória:Futbal podľa štátu| Kluby]] [[Kategória:Športové kluby podľa štátu| Futbal]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] j072gaqid3qtaudn6vsxhx8ojjkh8cx 14 44066 8232882 5677697 2026-06-13T19:17:28Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232882 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Handball players by country}} [[Kategória:Hádzanári| Štát]] [[Kategória:Hádzaná podľa štátu| Hádzanári]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Hádzanári]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] gpeno5mpm4vqdkai0o1tof5imozevnr 14 44576 8232888 5687669 2026-06-13T19:18:40Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232888 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Association football coaches by country}} [[Kategória:Futbaloví tréneri| Štát]] [[Kategória:Futbal podľa štátu| Tréneri]] [[Kategória:Tréneri podľa štátu| Futbaloví]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] juyryid5tm25kssvlaphbbd00yw4the 0 45279 8233127 7715001 2026-06-14T09:57:09Z Sqadrone 297863 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8233127 wikitext text/x-wiki Pojem '''kreativita''' je odvodený od latinského slova „''creatio''“, čo v preklade znamená tvorbu. V odbornej literatúre robia citlivejší autori istý rozdiel medzi tvorivosťou a kreativitou. Kreativitou sa rozumie schopnosť človeka vytvárať akékoľvek nové a pôvodné myšlienky, ktoré ich pôvodca prv nepoznal.{{ref|Tuma1991}} Kreativitou sa zaoberá [[kreatológia]].{{ref|kreatológia}} Najdlhšiu už prekonanú tradíciu malo užšie chápanie tvorivosti ako elitnej aktivity talentovaných vyvolencov osudu zaoberajúcich sa umením, vedou a vynachádzaním.{{ref|Prietrasinski1972}} Dnes je už známe, že každý jedinec je prirodzeným spôsobom tvorivý. Tvorivosť nie je vopred daná vlastnosť len niektorých ľudí, ale každý človek má istý stupeň tvorivosti a tvorivosť sa dá do značnej miery rozvíjať.{{ref|Gavora1999}} Teraz je taktiež zrejmé, že pole tvorivosti je oveľa širšie a vyskytuje sa v každej ľudskej aktivite (organizačnej, poznávacej, produkčnej, umeleckej, výchovnej, zdravotníckej, pri poskytovaní služieb, poriadkovej, športovej,...). E. Ullrich ([[1987]]) vyjadril kreativitu ako: ''schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a originálnym spôsobom (originalita, nová kombinácia), zmysluplne ich používať neobvyklým spôsobom ([[flexibilita]]), vidieť nové problémy tam, kde zdanlivo nie sú ([[senzitivita]]), odchyľovať sa od navyknutých schém myslenia a nepojímať nič ako pevné (premennosť) a vyvíjať z noriem vyplývajúce idey aj proti odporu prostredia ([[nonkonformizmus]]), ak sa to oplatí, nachádzať niečo nového, čo predstavuje obohatenie kultúry a spoločnosti''. Kreativita je funkciou ega, dáva životu a práci zmysel, je zdrojom hlbokého uspokojenia, a je tak aj zdrojom pozitívneho sebahodnotenia ([[Silvano Arieti]], [[1976]]).{{ref|Nakonečný1998}} == Druhotná tvorivosť == V testoch tvorivého myslenia sa predkladá rad úloh, ktoré vyžadujú nové, neošúchané riešenie, nový uhol pohľadu na známe veci, spájanie doteraz nesúvisiacich prvkov a pod. Nie je možné zakaždým vytvoriť produkt, ktorý tu ešte nebol, ktorý by zmeral našu tvorivosť. Existuje však aj druhotná (subjektívna) tvorivosť, ktorá nastáva vtedy, keď jednotlivec samostatne vytvára produkt už kdesi známy, a pritom nevie o jeho existencii alebo nemá k nemu prístup.{{ref|Gavora1999}} [[Brewster Ghiselin]] uviedol, že tvorivosť nižšieho stupňa sa zakladá na tvorení nových spojení, kombinácií z prvkov, ktoré už existujú, a na rozkladaní zásad, pojmov, ktoré sú už vytvorené, na aplikáciách v nových oblastiach. Tvorivosť vyššieho stupňa rodí nové, cenné prvky, ktoré sú potom materiálom na vnútornú tvorivosť.{{ref|Prietrasinski1972}} Teda niečo čo tu ešte nebolo. Všetko, čo vieme, ukazuje, že z ničoho sa nedá urobiť ani najmenšia vec. Teda nové výtvory človeka vznikajú na základe starých prvkov. Základným princípom tvorivého myslenia je výber, pretváranie a spájanie prvkov predchádzajúcej skúsenosti formou, ktorej výsledky zlučujú v sebe novosť s nejakou užitočnosťou.{{ref|Prietrasinski1972}} == Kreativita a spoločenský prospech == Vo väčšine literatúry sa uvádza, že kreativita musí okrem [[Kreativita#Originalita|originálnosti]] splňovať podmienku spoločenského prospechu,{{ref|Nakonečný1998}} to že je produkt užitočný, slúži rozumnému účelu, je akceptovateľný, prijateľný, hodnotný.{{ref|Zelina1990}} Pri hodnotení produktu má podstatný význam časový činiteľ. Tento činiteľ zapríčiňuje, že spoločenské hodnotenie výtvoru podlieha zmenám, pričom neraz prechádza od začiatočného kladného prijatia cez rozličné fázy devalvácie alebo naopak{{ref|Prietrasinski1972}}. [[Morris I. Stein]] uvádza: ''tvorivosť je [[proces]] prinášajúci nový výtvor, ktorý v istom čase istá skupina hodnotí ako náležitý alebo neužitočný''. Čiže to, či je produkt tvorivosti spoločensky hodnotný je relatívne. Bláznivé (ak ho definujeme ako vyhýbajúci sa spoločenskej norme, teda až patologický), deštruktívne nápady sú síce protispoločenské, ale rovnako kreatívne. Na podporu tejto myšlienky uvádzam, že [[Carl R. Rogers]] ([[1954]]) tiež uviedol, že existuje konštruktívna a zároveň aj deštruktívna tvorivosť. == Divergentné myslenie == Hlavná odlišnosť kreativity ako schopnosti spočíva v odlišnosti myslenia. To znamená, že jedinec rieši [[divergentné úlohy]], ktoré nemajú jedinú správnu odpoveď na rozdiel od konvergentných úloh (napr. v matematike, fyzike), kde je možné uplatniť len jedno východisko, jeden výsledok, existuje jediná vhodná a správna odpoveď. Ako uvádza vo svojej publikácii [[Milan Nakonečný]] ([[1998]]) ide o rôzne schopnosti divergentného myslenia, o divergentné mentálne akty, konkrétne o divergentné vytváranie jednotiek, tried, relácií, systému, transformácií a implikácií vo sfére figurálnej, symbolickej, sémantickej a behaviorálnej. Funkciu divergentného myslenia a transformačných schopností vidí, v jednej zo svojich posledných prác, [[Joy Paul Guilford]] ([[1987]]) ako rozhodujúcich v štádiu generovania nápadov. Divergentné schopnosti v ňom poskytujú dostatok alternatívnych nápadov, transformácie sú základom flexibility pri reštrukturovaní informácií. Táto myšlienka je podrobne rozpracovaná v modeli tvorivého riešenia problémov [[Donald Treffinger|Treffingera]], [[Scott Isaksen|Isaksena]] ([[1992]]). Znamená to prekonanie výlučnosti divergentného myslenia ako kognitívneho potenciálu tvorivosti a zdôraznenie nevyhnutnosti vzájomnej prepojenosti s konvergentným myslením v procese tvorivého riešenia problémov.{{ref|Jurčová}} == Základné znaky tvorivej osobnosti (personálne aspekty) == Pre komplexnú povahu tvorivosti, ktorá presahuje oblasť kognitivity, bol vytvorený pojem tvorivá osobnosť, ktorý vyjadruje širšie osobnostné súvislosti tvorivosti.{{ref|Nakonečný1998}} Podľa Jurčovej problémom štúdia tvorivých osôb je určenie spoľahlivých kritérií na ich identifikáciu: Najčastejšie uplatňovanými kritériami výberu vo výskume významných tvorcov (''veľká'' tvorivosť) boli všeobecné spoločenské uznanie, resp. úsudok expertov na základe reálnych tvorivých produktov. Výber sa opieral o rating alebo nomináciu podľa zvolených kritérií (napr. stupeň, do akého otvára jeho práca nové cesty vo výskume). Mnohé charakteristiky tvorivých ľudí boli odvodené pôvodne z biografických a autobiografických údajov géniov. Dodnes je široko uznávaný ako empiricky validný výskum architektov, ktorý uskutočnil [[Donald W. MacKinnon]] ([[1970]]). ''pozri aj:[[Kreativita#Neintelektové faktory tvorivosti|MacKinnenov výskum architektov]]'' Medzi najčastejšie používané kritéria výberu detí a mládeže (''malá'' tvorivosť) patrili výkony v testoch tvorivosti. V extrémnych skupinách najoriginálnejších a najmenej originálnych sa porovnávali ich osobnostné koreláty. Nominácia alebo rating vo výskumoch najtvorivejších detí a mládeže sa opierali o úsudok učiteľov alebo rovesníkov. Zhodné výsledky empirických výskumov na veľmi početných a rôznorodých vzorkách viedli k vytváraniu názoru o platnosti všeobecných charakteristík tvorivých ľudí – generalizovanému obrazu tvorivej osobnosti. Odráža sa v profiloch tvorivých osôb a rovniciach tvorivej osobnosti (Cattell, Butcher, [[1970]]), inventároch spoločných vlastností (Yarnell, [[1971]]) bazálnych – „core“ charakteristikách (Barron, Harrington, [[1981]]). Esenciálne (core) charakteristiky boli odvodené z desiatok rôznych osobnostných vlastností získaných v priebehu 15-ročného empirického výskumu ako najstabilnejšie koreláty tvorivých výkonov a aktivít v rôznych oblastiach tvorivosti. Patria sem: * široké záujmy * zvedavosť * vysoký stupeň výdaja energie * sebadôvera * afinita ku komplexnosti * vnímanie seba ako tvorivého * nezávislosť úsudku * vysoké hodnotenie estetických kvalít skúsenosti * autonómia * intuícia * zvládanie konfliktných rysov v sebakoncepte Jurčová ďalej uvádza, že napriek závažným výhradám (či sú tieto vlastnosti v kauzálnom vzťahu k tvorivému výkonu, či sú nevyhnutnou komponentou tvorivosti, či sú premenlivé v závislosti od situácie či špecifičnosti úloh atď.) voči „core“ charakteristikám sa uvádzajú opätovne aj v neskorších štúdiách súbory personálnych charakteristík ako typických pre tvorivú osobnosť. Medzi bežne uvádzané charakteristiky tvorivých ľudí patria podľa sumarizujúceho prehľadu [[Twila Z. Tardif]], [[Robert J. Sternberg]] ([[1989]]): * intelektuálne riskovanie * sklon k skúmaniu * zvedavosť * vnútorná motivácia * otvorenosť k novej skúsenosti * uplatňovanie vlastných pravidiel * potreba kompetentnosti * tolerancia na neurčitosť * tendencia hrať sa s nápadmi * vyhľadávanie zaujímavých situácií... [[Harrison G. Gough]] ([[1964]]) uviedol prehľad rysov tvorivej osobnosti: * tvorivé myslenie je flexibilné myslenie * vnímanie a asociácie tvorivej osoby smerujú k menšej všeobecnosti a k menšej typickosti * tvorivý jedinec prejavuje záujem o formu a eleganciu, ktorá ho vedie k tomu, že nie je pútaný presnosťou a opatrnosťou * tvorivá osobnosť je intuitívna a emfatická (citovo pohnutý, vzrušivý), je psychicky náladová, intraceptivny, alebo má záujem o ľudské jednanie * tvorivá osobnosť je skôr otvorená, než usudzujúca, viac vníma, než usudzuje a nachádza zaľúbenie v nových prístupoch * tvorivá osobnosť je esteticky senzitívna * tvorivá osobnosť je emocionálne a sociálne senzitívna * tvorivá osobnosť je zložitá osobnosť [[Miron Zelina]] ([[1994]]) vymedzuje tvorivú osobnosť týmito charakteristikami: * percepčné schopnosti – vyššia senzibilita; * intelektové charakteristiky – vysoká [[inteligencia]] a kreativita; * emočné charakteristiky – emocionálna zrelosť; * motivačná vyspelosť – vnútorná motivácia, motivácia výkonu, úspechu; * socializácia osobnosti – komunikatívnosť, schopnosť spolupráce; * hodnotová vyspelosť – zameranosť na hodnoty tvorivosti a všeľudskej morálky; * životný štýl – štýl regulácie charakterizovaný heuristickým spôsobom sebarealizácie. Podstatným znakom tvorivej osobnosti je autonómia (J. P. Guilford) a snaha po seberealizácii ([[Abraham Harold Maslow|A. H. Maslow]]). Takýchto súhrnných znakov sa nachádza v odbornej literatúre veľké množstvo ([[Tuma]], Zelina,...). Jurčová uvádza, že problém nie je v tom, či zistené charakteristiky vystihujú tvorivú osobnosť alebo nie, ale aká je ich jedinečná konštelácia u jednotlivcov a ich prepojenie na situácie a reálne činnosti. MacKinnon (1978), Tardif, Sternberg (1989) a ďalší sa zhodujú v názore, že neexistuje žiadny jednoduchý vzorec zodpovedajúci každému, kto je tvorivý, ide o konšteláciu mnohých charakteristík, ktoré sa môžu vyskytovať u jedného, ale nemusia sa vyskytovať u iného tvorivého človeka. Zdôraznili tak jedinečnosť tvorivej osobnosti. Zo slovenských autorov jedinečnosť tvorivej osobnosti potvrdil M. Zelina (1995).{{ref|Jurčová}} == Tvorivá osobnosť a dynamické hľadisko == Dynamická stránka tvorivej osobnosti je vyjadrená v téze o premenlivosti tvorivej osobnosti v čase. K objasneniu vnútornej dynamiky, a zároveň jedinečnosti, tvorivej osobnosti významne prispel McMullan ([[1976]]) koncepciou paradoxných vlastností tvorivých ľudí a ich špecifickom spôsobe oscilácie medzi polárnymi vlastnosťami. Premenlivosť, extremitu, rozpornosť a multidimenzionalitu tvorivej osobnosti vyzdvihol tiež Hlavsa ([[1985]]) vo svojej kreativizačnej hypotéze. Významným dynamickým prvkom je v jeho koncepcii tvorivý vzťah k situáciám, na ktoré tvorivý človek nielen reaguje, ale ich aj mení, resp. tvorí nové situácie.{{ref|Jurčová}} Novšie trendy vo výskume tvorivej osobnosti zdôrazňujú interakčné a dynamické hľadiská pri skúmaní tvorivej osobnosti. Jedna z hlavných reprezentantiek interakcionistických koncepcií, Amabile ([[1983]]), uvádza, že ''tvorivosť je najlepšie konceptualizovaná nie ako črta alebo všeobecná schopnosť, ale správanie rezultujúce z osobitnej konštelácie osobnostných charakteristík, kognitívnych schopností a sociálneho prostredia''.{{ref|Jurčová}} == Faktory tvorivosti (kognitívne aspekty) == J. P. Guilford (1967) stanovil psychometricky definované faktory tvorivosti.{{ref|Nakonečný1998}} Špecifické schopnosti, ktoré patria do tejto kategórie sú odvodené z analýz významných tvorivých osobností. Napriek kritike (Brown 1989) nebol Guilfordov psychometrický prístup doteraz ničím prekonaný. Ide o tieto faktory:{{ref|Jurčová}} * Figurálna a sémantická elaborácia – žiak má spracovať nejaký námet, schéma, dokresliť figúru, vymyslieť nejaký postup a to v rovine názornej aj abstraktnej.{{ref|Nakonečný1998}} Tento spôsob uplatňovania kreativity, skúmal aj [[Ellis Paul Torrance]] testom ([[1965]]) – test imaginácie (forma D časť prvá úloha 3.) „kruhy“, pri tejto úlohe sa dáva žiakom hárok s 30 kružnicami usporiadaných v radoch na jednej strane hárka. Žiak má kresliť tak, aby kružnice tvorili súčasť jeho kresby. * Slovná plynulosť (fluencia) – testuje sa tak, že probant má napr. rýchlo vymenovať slova končiace alebo začínajúce určitými hláskami, ide teda o schopnosť vybavovať zo svojej slovnej zásoby rýchlo množstvo slov s určitou charakteristikou, nesúvisiace s obsahom.{{ref|Nakonečný1998}} Príkladom je zadanie úlohy: „Tvojou úlohou je napísať čo najviac slov začínajúcich na písmeno T. Slová sa nemôžu opakovať.“ alebo „Napíš čo najviac slov končiacich na koncovku -CA“ * Ideačná plynulosť – ideáciou sa tu rozumejú predstavy alebo pojmy; tento faktor sa testuje tak, že probant si má vybaviť pojmy alebo predstavy určitej kategórie (napr. vodné dopravné prostriedky). Guilfordov test „tehla“ má žiak uviesť čo najviac rôznych spôsobov použitia tehly.{{ref|Nakonečný1998}} * Spontánna obrazová flexibilita – ide o pružnosť [[Vnímanie|vnímania]] a predstavovania, ktorá sa prejavuje napr. schopnosťou dospieť rýchlo k určítej optickej inverzii (stretávame sa s ňou napr. v kreslených filmoch pre deti, kde sa rýchlo mení jedna figúrka za inú, poprípade dochádza k celej sekvencii takýchto zmien).{{ref|Nakonečný1998}} * Spontánna sémantická (významová) flexibilita – ide o pružnosť (flexibilitu) významu, resp. komplexných obsahov, ktorá sa prejavuje napr. schopnosťou vymyslieť rýchlo variant k obsahu nejakej poviedky, návrhu, použitie určitého predmetu, alternatívne vymedzenie niečoho a pod.{{ref|Nakonečný1998}} * Asociačná plynulosť – ide o schopnosť rýchlo si vybavovať asociácie k určitému podnetu, napr. nachádzať k daným slovám rýchlo ich synonymá alebo protiklady, ale aj doplňovať vo vete chýbajúce slovo alebo v určitej scéne chýbajúci obrazový prvok. Spĺňajú isté obsahové požiadavky.{{ref|Nakonečný1998}} **Dva základné spôsoby asociovania myšlienok: Tvorivé asociácie sú charakteristické svojou bohatosťou, živosťou, neobvyklosťou videnia, počutia, cítenia. Nie sú tvorivé také asociácie ako napr.: jedlo – jesť; to je bezprostredná, bežná asociácia. Tvorivejšie je: jedlo – kráľ, kde rad vymedzených predstáv, asociácií tvoril stôl s dobrým jedlom, ako sa stravujú len králi. Sú dva základné spôsoby asociovania myšlienok: „reťaz“ a „hviezda“ *** ''Reťaz'' je založená na stupňovaní vzdialenosti od pôvodnej myšlienky, pôvodného podnetového slova, takže tvoríme reťaze slov, asociácií, napr.: chlieb – zrno – embryo – dieťa – škola – pero – drevo – strom atď. Asociácie sa tvoria vždy na predchádzajúce slovo, takže tvoria reťaz. *** ''Hviezda'' zahrňuje pôvodné podnetové slovo a všetky ostatné slová, asociácie sú napojené na toto pôvodné a nie na iné. Napríklad na slovo chlieb sa takto tvoria spojenia: žito, pšenica, roľník, pec, múka, jesť, dobrý, čierny, drahý a pod., teda ide o to, či sa asociuje s predošlým slovom (reťaz) alebo pôvodným slovom (hviezda). Asociovanie do reťaze je pre tvorivosť produktívnejšie ako asociovanie do hviezdy, lebo viac sa tu uľahčuje tvorba myšlienok krok za krokom, aj keď sú tvorivé problémy, situácie, kde sa môže efektívnejšie uplatniť aj asociovanie do hviezdy. To, že asociovanie do reťaze je obohacujúcejšie pre tvorivosť, bolo dokázané aj experimentálne I. Levinom.{{ref|Zelina}} * Expresívna plynulosť (fluencia) – testuje sa napr. spôsobilosťou vytvoriť rýchlo krátke vety z danej zostavy písmen (napr. z písmen Č-A-R-E je možné zostaviť vetu – čo asi robí Eva).{{ref|Nakonečný1998}} *Obrazová adaptívna flexibilita – testuje sa spôsobilosťou rekonštruovať dané obrazce.{{ref|Nakonečný1998}} Prejavuje sa v úlohách, pri ktorých treba v známej kresbe zistiť zamaskovanú figúru (nájsť poľovníka na strome nakresleného tak, že spočiatku ho vnímame ako súčasť koruny stromu). Uplatňuje sa tu reorganizácia sústavy odrážaných vizuálnych podnetov.{{ref|Prietrasinski1972}} * Symbolická adaptívna flexibilita – ide o podobnú záležitosť, ale s tým rozdielom, že ide o sémantickú transformáciu (napr. transformácia správy obmedzená určitými podmienkami).{{ref|Nakonečný1998}} Príkladom je úloha so zadaním: „12 paličiek tvorí 5 štvorcov (1 veľký a 4 malé). Paličky však musia zostať rovnako veľké. Nakresli ako bude vyzerať obrázok, ktorý vznikne ak: [[Súbor:Zapalky.JPG|80px|right]] # odoberieš 2 paličky aby ostali len 2 štvorce # 4 paličky preložíš (prekresli) na iné miesto aby ti ostali len 2 štvorce (paličky ktoré si preložil nezabudni vyškrtnúť) # 3 paličky preložíš aby vznikli 3 štvorce.“ * Originalita ako faktor tvorivosti – testovaná osoba má napr. rozprávať krátku poviedku na nejakú tému alebo k danej obrazovej scéne, alebo je jej úlohou vymenovať najviac nepravdepodobné dôsledky určitej činnosti, vyjadriť, čo vidí v danej škvrne a pod.; posudzuje sa pôvodnosť výkonu. **Rorschachov test a kreativita - Rorschachov test je jedným z nástrojov všestrannej diagnózy osobnosti. Skladá sa zo série obrázkov symetrických atramentových škvŕn. Deti, ktoré dosahujú lepšie výsledky v špeciálnych testoch tvorivosti, sa v tomto teste vyjadrujú originálnejšie, prejavujú menej realistický spôsob vnímania, majú fantastickejšie a čudnejšie interpretácie.{{ref|Nakonečný1998}} == Kognitívny štýl == Kognitívny štýl predstavuje typický koncept a prístup zjednocujúci kognitivistické a personalistické náhľady na tvorivosť, chápe ako charakteristika osobnosti, ktorá sa prejavuje pri riešení problémov, vypovedá o spôsobe, akým je človek tvorivý, zdôrazňuje modalitu, preferencie, spôsoby, formy. Kognitívny štýl zodpovedá tomu, akým spôsobom ľudia preferujú využiť svoju tvorivú kapacitu, potenciál, kompetencie (Isaksen, Dorval, 1993). Predznamenali ho koncepcie, ktoré vznikli už v šesťdesiatych rokoch: konvergerov a divergerov ako reprezentantov odlišných kognitívnych štýlov rozlíšila Hudson (1970), ktorá tvrdila, že rozdiely medzi umelecky a matematicky nadanými sú v štýle a nie úrovni schopností. V umeleckej oblasti prevažovali divergeri, kým pre vedecky orientovaných (matematika, fyzika, chémia) bol príznačný konvergentný štýl. Kirton (1980) uviedol koncepciu adaptorov a inovátorov, ktorí dochádzajú k tvorivému výkonu výrazne odlišnými spôsobmi. Z hľadiska preferencie spôsobov riešenia problémov je typické pre inovátorov robiť veci odlišne, radikálne, inovatívne, prekračovať vybudované štruktúry, kým pre adaptorov je typická preferencia riešenia problémov v rámci danej štruktúry.{{ref|Jurčová}} Predbežne je však málo poznatkov, ktoré by pomohli lepšie porozumieť vzťahu kognitívneho štýlu a úrovne tvorivosti. Viacerí autori upozorňujú tiež na skutočnosť, že predbežne je veľká priepasť medzi konceptuálnou rovinou kognitívnych štýlov a empirickou úrovňou a na zlyhávanie operacionalizovaných mier v procese ich validizácie. Osobitý význam výskumu kognitívnych štýlov vidí Jurčová v oblasti rozvíjania tvorivosti. Tu sa ukazuje ako dôležité nielen poznať a zohľadňovať „silné stránky“ učiacich sa, ale aj kompatibilitu kognitívnych štýlov učiteľa a žiaka. Vnucovanie jedného štýlu myslenia, napr. konvergentného, môže byť u jednotlivcov preferujúcich divergentný štýl a naopak, zdrojom trvalého stresu a neúspešnosti. (Jurčová){{ref|Jurčová}} == Originálna fantázia == A. Strzalecki uvádza, že Guilfordom identifikoval len niektoré z viacej faktorov tvorivosti. Jedným zo spoločných prvkov tohto komplexu tvorivého myslenia je nepochybne originálna fantázia, t. j. divergentné vizuálne a pojmové myslenie (M. Nakonečný, 1998) Podľa S. Arietiho (1976) nemôže byť originálne myslenie jednoducho identifikované s divergentným myslením ako ho popísal Guilford, originálne myslenie je podľa Arietiho širšia kategória. == Neintelektové faktory tvorivosti == Súčasťou tvorivého myslenia sú aj neintelektové faktory. Podľa výskumu subjektívneho hodnotenia rozdielne kreatívnych architektov [[Donald W. MacKinnon]] ([[1963]]) uvádza vo výsledkoch ako najčastejšie uvádzané faktory: [[fantázia]] (kladná hodnota), aktivita (kladná hodnota), citlivosť (kladná hodnota), idealistické založenie (kladná hodnota), [[nonkonformita]] (kladná hodnota), horšia [[adaptácia (psychológia)|adaptácia]] (kladná hodnota), väčšia [[emócia|emočná]] [[labilita]] (kladná hodnota), zodpovednosť (negatívna hodnota), [[sebavedomosť]] (kladná hodnota), vyhovujúca samostatná práca (kladná hodnota), kriticky založený (kladná hodnota), rozdiel medzi reálnym a ideálnym [[ego]]m (kladná hodnota), t.z. že tvoriví architekti si boli vedomí profilu ideálneho architekta, tz. že vlastnosti, ktoré si architekti priali mať neboli v rozpore s tými, ktoré mali, ale priali si ich mať vo väčšej miere. Ako kladnú hodnotu ju uvádzam preto, lebo väčšina skúmaných architektov sa ohodnotilo ako nositeľ tejto vlastnosti. === Motivácia ako neintelektový faktor tvorivosti === Neintelektovým faktorom je taktiež [[motivácia]], ktorú s kreativitou spájal aj F. Barron ([[1958]]). Motivácia je pohnútka vykonávať určitú činnosť. Je to vlastne energujúca zložka pre činnosť človeka, hybná sila jeho správania. Vzbudzuje činnosť, aktivuje ju a riadi jej priebeh. Vnútorná motivácia vyplýva z vlastnej potreby vykonávať určitú činnosť. Pri jej vykonávaní sa potreba uspokojuje. Vonkajšia motivácia je navodená druhou osobou (pedagóg, rodičia), formou pochvaly alebo odmeny za uskutočnený výkon, vhodné správanie a pod. Vnútorná motivácia sa považuje za vyšší, kvalitnejší druh motivácie.{{ref|Gavora1999}} == Vzťah všeobecnej inteligencie a tvorivosti == Vzťah tvorivosti a [[všeobecná inteligencia|všeobecnej inteligencie]] ([[IQ]]) vykazuje nízku pozitívnu koreláciu (vzájomný vzťah medzi premennými známkami alebo vlastnosťami 2 alebo viacerých javov, veličín; súvzťažnosť javov, veličín),{{ref|Ivanová-Šalingová1988}} čo Barron vysvetľuje spojením tvorivosti s radou iných neintelektových faktorov a zvlášť s motiváciou. Guilford vysvetľuje tým, že obvyklé testy inteligencie merajú iba konvergentné myslenie, a nie divergentné myslenie, ktoré je podstatou tvorivosti. Je známe, že vysoko inteligentné osoby sa nevyznačujú vždy tiež vysokou úrovňou tvorivosti, ale vysoko tvoriví jedinci bývajú tiež vysoko inteligentní.{{ref|Nakonečný1998}} Vysoko inteligentní ľudia môžu byť vysoko tvoriví, ale i celkom konvenční. Ľudia s priemernou inteligenciou môžu byť vysoko tvoriví, priemerne tvoriví i nízko tvoriví.{{ref|Gavora1999}} == Testy kreativity == Testy majú verbálnu aj grafickú formu a odpovede sa hodnotia podľa viacerých premenných: fluencie, flexibility a originality. Ďalej bývajú testované úlohy zamerané na sledovanie ďalších zložiek tvorivosti, akými sú redefinícia, senzitivita, elaborácia. * Fluencia (plynulosť) je počet rôznych odpovedí. Je to schopnosť rýchlo produkovať množstvo nápadov. Testuje sa bohatosť prúdu myšlienok.{{ref|Gavora1999}} * Flexibilita (pružnosť, rozmanitosť) je schopnosť meniť uhly pohľadu, alebo smer riešenia. * Originalita - znamená nápaditosť. Sú to nové, svieže, vtipné riešenia. Originalita sa hodnotí vždy vzhľadom na celú skúmanú skupinu žiakov. Obyčajne sa určuje výpočtom. Odpoveď sa považuje za originálnu, keď ju uviedlo menej ako 5 až 10 jedincov zo 100 (5 – 10% z celkového množstva skúmaných jedincov), ktorí sa podrobili testovaniu.{{ref|Gavora1999}} <br /> Keď hovoríme, že niečo je originálne, chceme tým povedať, že je neobyčajné, zriedkavé, svojské, nie je napodobením. Za originálne sa pokladá také správanie, ktoré sa prispôsobuje požiadavkám danej situácie, ale vyskytuje sa pomerne zriedkavo, je nevšedné, v opačnom prípade by originálnou bola napríklad bez výnimky každá odpoveď, ktorá nereaguje na danú otázku.{{ref|Prietrasinski1972}} ''Pozri aj: [[Kreativita#Originalita ako faktor tvorivosti|Originalita ako faktor tvorivosti]] * Redefinícia je schopnosť produkovať transformácie, zmeniť funkciu predmetu, alebo jeho časti, zmeniť, modifikovať, redefinovať informácie. * Senzitivita, alebo tiež citlivosť na problémy je schopnosť vidieť medzery, nedostatky riešení. * Elaborácia vyjadruje schopnosť domyslieť, rozpracovať detaily riešenia, doviesť myšlienku do konca.{{ref|Turek1995}} * Test konzekvencie neobyčajných udalostí - Guilford uvádza test konzekvencie neobyčajných udalostí, ktorý vyžaduje uviesť maximálny počet rozličných fantastických udalostí.{{ref|Prietrasinski1972}} Napríklad: „Napíš krátke a výstižné príklady na to, čo by sa stalo, keby sme mohli lietať.“ [[Súbor:Mriezka.jpg|80px|right]] * Test kresliarskej originálnosti - Z. Pietrasinski (1972) uvádza príklad kresliarskej originálnosti, ktorý zostavila Kate Francková. V teste má pokusná osoba urobiť ľubovolné kresby, pričom má vychádzať z čiar, ktoré sú uvedené každom štvorčeku.{{ref|Prietrasinski1972}} == Bariéry kreativity == Netreba zabúdať, že na kreativitu majú vplyv bariéry, ktoré môžu skresliť výsledky testov. James L. Adams vytvoril všeobecne uznávanú kategorizáciu bariér tvorivého myslenia, ktoré rozdelil do štyroch skupín: * percepčné bariéry * bariéry kultúry a prostredia * emočné bariéry * intelektové a výrazové bariéry === Percepčné bariéry === Bariéry vnímania skutočne môžu brániť človeku, správne pochopiť informácie, ktoré potrebuje na riešenie problému, alebo naopak pochopiť aj sám problém. Podľa Adamsa poznáme tieto percepčné bariéry: * ''nedokonalé vymedzenie problému'' – problém musí byť jasne a zreteľne formulovaný, dobre vymedzený a správne ohraničený * ''zlé vymedzenie problému'' – ak je problém priširoko alebo priúzko vymedzený, zapadne do spleti súvisiacich problémov * ''priveľmi autokritický riešiteľ'' sa zahrabe do riešenia problému a napokon ani podstatu problému nerieši * ''neschopnosť posudzovať problém z viacerých hľadísk'' – ak chceme komplexne riešiť problém, musíme rozhodne uplatniť viackriteriálne hľadiská a multidimenzionálny prístup * ''problém vidíme tak ako iní chcú aby sme ho videli'' – správny riešiteľ si nedá inplantovať riešenie od niekoho iného, ale dokáže sa na problém pozrieť nekonvenčne a aj ho riešiť nonkonformne; stereotypnosť je hrobom tvorivého prístupu * ''presýtenosť a nadbytočnosť (redundantnosť) informácií'' – veľa informácií, ktoré navyše dochádzajú ešte aj počas riešenia problému oslabuje tvorivú aktivitu riešiteľa * ''slabé využívanie všetkých zmyslov'' – mnohé inšpiračné podnety môžeme získať aj inými zmyslami ako zrakom alebo sluchom a preto sa ich tiež usilujeme využiť === Bariéry kultúry a prostredia === Spoločenské prostredie a jeho kultúra môžu byť významným retardantom tvorivej práce. * ''fantázia je zbytočná'' – to však nie je pravda lebo bez nej je tvorivosť nezmyselná, lebo bez nej je tvorivosť nemysliteľná, podporuje ju intelekt a emócie * ''hravosť je len doménou detí?'' – rozhodne nie, lebo mnohé veľké diela vznikli práve v hravej atmosfére kultúrne aktívneho prostredia * ''pôsobí humor stimulujúco?'' – dozaista, lebo vytvára srdečnú, priateľskú, otvorenú a často veľmi podnetnú atmosféru „otvorených duší“ * ''tradícia alebo dynamická zmena?'' – tradície majú svoj historický význam v mnohých odvetviach, ale v tvorivom rozlete a inovatívnosti pôsobia skôr bariérovo ako podnetne, lebo sa usilujú udržať predchádzajúci stav * ''podmienkou riešenia problému je tvorivé myslenie a dostatok prostriedkov'' – tvorivé myslenie môže posunúť naše poznanie preto, lebo je založené na vedeckom prístupe, realizovať však veľké a originálne myšlienky si neraz vyžaduje dostatok finančných prostriedkov * ''tabuizovanie prístupov'' – tvorivý rozlet by nemal poznať nedotknuteľné, zakázané a tabuizované oblasti, tvorivý človek by mal byť natoľko kritický, aby včas rozpoznal, čo je spoločensky prospešné a čo nie Tvorivosť možno podporovať rôznym spôsobom, ale za najdôležitejšie pokladáme prejavy dôvery, vhodnú motiváciu, primerané ocenenie výsledkov a voľnosť v konaní podmienenú dobrým výsledkom v práci. === Emočné bariéry === Emočné bariéry často pôsobia ako brzda najmä ak tvorivý človek kriticky skúma svoje nápady. * ''strach urobiť omyl, zlyhať a riskovať'' – strach je zlý radca a veľmi brzdí tvorbu nápadov; bojazlivý človek sa bojí riskovať, bojí sa neúspechu a zlyhania, radšej tvorí len v malom rozsahu, kde je menšie riziko ale to nie je ono; tvorivosť potrebuje iskru, zápal a odhodlanie * ''nechuť preniknúť do zdanlivého chaosu'' – synergetika nás naučila inak sa pozerať na chaos, ktorý chápeme ako východiskový stav, do ktorého vnášame systém; tvorivý človek musí vynikať úsilým usporiadať novým spôsobom to, čo iný označujú ako chaos * ''je ľahšie nápady posudzovať ako ich tvoriť'' – tvorivý človek neobľubuje ak niekto hodnotí jeho prácu kontinuálne, po etapách, lebo tým vlastne do riešenia vnáša stres termínov, predčasné hodnotenie zbavuje riešiteľa snahy hlbšie preniknúť do riešenia problému * ''neschopnosť relaxovať a spať nad problémom'' – problém nie j možné riešiť systémom: štart – cieľ, skúsený riešiteľ ráta s inkubačnou dobou, počas ktorej relaxuje a čaká na dozrievanie riešenia, ak to nevie kvalita výsledku je evidentne horšia * ''nereagovanie na výzvu'' – ak nikto aj napriek výzve nereaguje na ponuku riešiť problém, príčinou môže byť neschopnosť vnímať problém, prípadne malá alebo nulová motivácia * ''veľká zainteresovanosť na rýchlom riešení'' – ak motivujeme riešiteľov napríklad neúmerne vysokou obmenou, bude riešenie síce rýchle, ale rozhodne nie kvalitné * ''chybná predstavivosť'' – tvorivosť vyžaduje znalosť dokonalej manipulácie s predstavami, ich vzájomné kombinovanie, spájanie, alebo aj fantazírovanie * ''odlíšiť realitu od fantázie'' – fantázia musí byť fantáziou, lebo ak sa veľmi priblíži k realite, stratí túto vlastnosť, tvorivý človek nemôže existovať bez fantázie === Intelektové a výrazové bariéry === Intelektové bariéry vyplývajú z nedostatočných intelektuálnych predpokladov a chybnej mentálnej taktike. Výrazové bariéry sú prejavom nedostatku interpretovať myšlienku niekomu, ale často aj sebe samému. * riešením problémov nesprávnym jazykom – netreba podliehať vízii ustáleného a jediného riešenia problému * použitie chybnej stratégie na riešenie problému – ku každému zámku možno nájsť pravý kľúč, len to vyžaduje zvoliť vhodnú stratégiu a tá nemusí byť len jedna * nevhodný jazyk na zaznamenanie myšlienky – myšlienku musíme vždy vyjadriť vhodným jazykom, myšlienku na vyjadrenie ktorej potrebuje spisovateľ 2 – 3 strany textu, vie napr. ilustrátor vyjadriť jednou kresbou{{ref|Tuma1991}} === Iracionále presvedčenia ako bariéra tvorivosti === Ako špecifický prípad bariér kreativizácie osobnosti či prostredia bola sledovalná miera iracionálnych presvedčení. Zvýšená miera iracionálnych presvedčení sa ukázala ako potenciálna bariéra tvorivosti. Súvisí negatívne s originalitou a fantazijnou zložkou myslenia. Rozlíšili sa dva typy tvorivého hypoteticko-interpretačného štýlu: 1. s uplatnením fantázie, 2. vedecký štýl. Kvalitatívna analýza potvrdila diferencované vzťahy medzi oboma štýlmi (typmi). Racionálnejšie osoby vykazujú vyššiu kvalitu tvorivej produkcie. Porovnanie dospelých a mládeže ukázalo rozdiely tak v celkovej miere iracionálnych presvedčení, ako aj vo faktoroch bezmocnosti, externálnej vulnerability a vo faktore perfekcionizmu. Faktor iracionálnej idealizácie sa ukázal ako brzdiaci kvantitu i kvalitu vedeckého typu hypoteticko-interpretačného myslenia (Kordačová, 1994a, b, c).{{ref|Jurčová}} === Konformita ako bariéra tvorivosti === Účinky konformity, ktorá sa považuje vo všeobecnosti za jednu z kľúčových bariér tvorivosti a jej protipólu – nezávislosti, sa sledovali pri rozhodovaní v pro a antisociálnych dilemách. Pri zisťovaní vzťahov tvorivosti a prosociálnych aspektov konformity sa ukázali pozitívne vzťahy tvorivých schopností k nekonformnému správaniu v kvantitatívnych i kvalitatívnych ukazovateľoch. Pri rozhodovaní sa v sociálnych dilemách v smere nezávislosti či konformity zohráva významnú úlohu flexibilita myslenia. Významné vzťahy vykazovala k nekonformnému správaniu u vysoko tvorivých a v ich chápaní sociálnych, resp. morálnych noriem. V kvalite argumentácie pri zdôvodňovaní prosociálneho i antisociálneho správania boli tieto významné rozdiely: u vysoko tvorivých prevažovalo zdôvodňovanie rolovým správaním, reciprocitou a ochotou riskovať, nízko tvoriví uvádzali ako najčastejší dôvod na prosociálne a antisociálne správanie konformitu so skupinou (Kusá, 1994a, b, c, 1995a, b, 1996a, b).{{ref|Jurčová}} === Hodnotenie kreativity ako bariéra tvorivosti === Na vyhodnotenie tvorivých produktov treba mať vedomosti a istú skúsenosť. Prirodzene, zle hodnotia tvorivosť tí učitelia, ktorí neumožňujú žiakom, aby boli na vyučovaní tvorivý. Práca žiakov je stereotypná a učitelia vyžadujú najmä reproduktívne, konvergentné odpovede. (A. T. Woolfolk, 1980) Táto neschopnosť pramení z hlboko zakorenených postojov a hodnôt. (Trefinger, Ripple a Dacey, 1968). Toto všetko sú takisto bariéry tvorivosti, s ktorými sa neustále potýkame. Dôkazom tohto stavu je E. P. Torrence (1975), ktorý uskutočnil 20 neúspešných štúdií, kde chcel skúmať metódy prostredníctvom ktorých by učiteľom pomohol rozvíjať kreativitu u študentov základných škôl. Sám považuje za príčinu nasledujúce skutočnosti: * osobnostné rysy učiteľov a ich názor na to, čo sa od nich očakáva, prekážajú zmenám v štýle výuky * zmena je obťažná, pretože priemerný učiteľ predpojato kritizuje a opravuje prácu svojich študentov, namiesto toho, aby bol naklonený neobvyklým nápadom, bolo zistené, že priemerný učiteľ často prerušuje študentov počas rozprávania, aby učinil hodnotiacu poznámku týkajúcu sa spôsobu ich myslenia a snažiacu sa napraviť ich prácu * učitelia nepodporujú zaujímavé, originálne odpovede, snáď preto, že ich ako také nie sú schopní rozpoznať * učitelia tiež niekedy nedokážu chrániť študentov s výnimočnými schopnosťami tvorivého myslenia, ktorí sú často vystavení tlakom redukujúcim ich produktivitu a originalitu a ktorým sa často dostáva menej dôvery, než akú by si zasluhovali za svoj pozitívny prínos k úspechu skupiny{{ref|Dacey2000}} == Názory na kreativitu == * [[Harold Lasswell]]: kreativita je dispozícia vytvárať a (roz)poznávať hodnotné inovácie. * [[Sara Mednick]]: kreativita je spojenie asociatívnych elementov do nových kombinácií, ktoré vyhovujú nejakým špecifickým potrebám alebo sú nejako užitočné. Čím sú elementy novej kombinácie navzájom viacej vzdialené, tým je proces alebo riešenie tvorivejšie. * [[Jean Piaget]]: Podľa Piageta naozaj kreatívne myslí iba dieťa. Piaget na základe svojich výskumov dospel k presvedčeniu, že deti disponujú takou možnosťou kreativity, ktorú im dospelí môžu iba závidieť. == Zdroje == # {{pozn|Boroš1977}}Boroš, Július: Základy psychológie. Bratislava: SPN, 1977. 400 s # {{pozn|Boroš1987}}Boroš, Július: Základy psychológie. Bratislava: SPN, 1987. 496 s. # {{pozn|Dacey}}Dacey, S. John; Lennon, H. Kathleen: Kreativita. Praha: Garda Publishing, 2000. 252 s., ISBN 80-7169-903-9 # {{pozn|Gavora1999}}Gavora, Peter: Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Bratislava: Práca, 1999. 239 s., ISBN 80-7094-335-1 # {{pozn|Hlavsa1986}}Hlavsa, Jaroslav a kol.: Psychologické metódy výchovy tvorivosti. Bratislava: SPN, 1986. 192 s. # {{pozn|Hlavsa1985}}Hlavsa, Jaroslav: Psychologické základy teorie tvorby. Praha: academia, 1985. 356s. # {{pozn|Hniličková1972}}Hniličková, Jitka; Josífko, Marcel; Tuček, Alexander: Didaktické testy a jejich statistické zpracování. Praha: SPN, 1972. 200 s. # {{pozn|Ivanová-Šalingová1988}}Ivanová-Šalingová, Mária: Slovník cudzích slov pre školu a prax. Bratislava: SPN, 1988. 519 s. # {{pozn|Jurčová}} Jurčová, Marta: Tvorivosť - jej koncepčný rámec a výskumný potenciál v CEVIT [http://www.saske.sk/cas/3-2003/jurcova-ce.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050906064753/http://www.saske.sk/cas/3-2003/jurcova-ce.html |date=2005-09-06 }} # {{pozn|Kim1993}}Kim, H. Steven: Podstata tvorivosti. Bratislava: Open Windows, 1993. 167 s., ISBN 80-85741-01-6 # {{pozn|Kret1995}}Kret, Ernest: Učíme (se) jinak. Praha: Portál, 1995. 142 s., ISBN 80-7178-030-8 # {{pozn|Mihálik1989}}Mihálik, Ladislav: Rozvíjanie myslenia, reči a základných zručností. Bratislava: SPN, 1989. 136 s. # {{pozn|Nakonečný1998}}Nakonečný, Milan: Psychologie osobnost. Praha: Academia, 1998. 336 s., ISBN 80-200-0628-1 # {{pozn|Prietrasinski1972}}Prietrasinski, Zbigniew: Tvorivé myslenie. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1972. 244 s. # {{pozn|Reynold1995}}Reynold Bean: Jak rozvíjet tvořivost dítěte Praha Portál,1995 # {{pozn|Ritomský2004}}Ritomský, A.: Metodológia sociálnopsychologického výskumu. In: Kollárik, T. a kol.: Sociálna psychológia. Bratislava, Univerzita Komenského 2004, s.53 – 72. # {{pozn|Tuma1991}}Tuma, Miroslav: Tvorivý človek. Bratislava: Obzor, 1991. 240 s., ISBN 80-215-0177-4 # {{pozn|Turek1995dt}}Turek, Ivan: Kapitoly z didaktiky – Didaktické testy. Bratislava: Metodické centrum, 1995. 90s., ISBN 80-85185-96-2 # {{pozn|Turek1995kd}}Turek, Ivan: Kapitoli z didaktiky – Škola a tvorivosť. Bratislava: Metodické centrum, 1995. 84 s., ISBN 80-88796-08-3 # {{pozn|Votruba1984}}Votruba, Ladislav: Výchova studentu k tvurčí práci. Praha: Academia, 1984. 144s. # {{pozn|Zelina}}Zelina, Miron: Tréning asociácií ako spôsob rozvíjania myslenia, tvorivosti a osobnosti, Rodina a škola 7 # {{pozn|Zelina1984}}Zelina, Miron; Jaššová, eva: Tvorivosť – piata dimenzia. Bratislava: Smena, 1984. 205 s. # {{pozn|Zelina1995}}Zelina, Miron: Výchova tvorivej osobnosti. Bratislava: Univerzita Komenského, 1995. 156 s. ISBN 80-223-0713-0 # {{pozn|Zelina1990}}Zelina, Miron; Zelinová, Milota: Rozvoj tvorivosti detí a mládeže. Bratislava: SPN, 1990. 136 s., ISBN 80-08-00442-8 # {{pozn|Zelina1996}}Zelina, Miron: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: IRIS, 1996. 232 s., ISBN 80-967013-4-7 # {{pozn|kreatológia}} http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/kreatologia.html == Iné projekty == {{projekt|q=Kreativita}} [[Kategória:Kreativita| ]] [[Kategória:Psychológia]] [[Kategória:Inteligencia]] gysewr016o9lbqkqew5os2r2ejfwrbm 14 46139 8232886 5322872 2026-06-13T19:18:20Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232886 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Association football by country}} [[Kategória:Futbal| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 6093dq9rb525d9fl2mb7tfnbgv7ywbk 14 60043 8232901 5677689 2026-06-13T19:21:30Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232901 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Cyclists by country}} [[Kategória:Cyklisti| Štát]] [[Kategória:Cyklistika podľa štátu| Cyklistika]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Cyklistika]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 7thyilt982uc5vif25bjcjauqdt3t6v 14 60238 8232926 5677740 2026-06-13T19:26:24Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232926 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Basketball players by country}} [[Kategória:Basketbalisti| Štát]] [[Kategória:Basketbal podľa štátu| Basketbalisti]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Basketbalisti]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] g7gi935p0v27jxkylpe7skz9a5vns5g 0 60771 8233093 8014226 2026-06-14T08:49:41Z Pe3kZA 39673 /* Opis toku */ wl. 8233093 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Stoličný potok | other_name = | category = Potok <!-- *** Image *** --> | image = STROMY PRI POTOKU - panoramio.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region_type = Okres | region = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | region1 = [[Senec (okres)|Senec]] | region2 = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source_type = Prameň | source = na východnom svahu [[Veľká homoľa|Veľkej homole]] | source_location = [[Malé Karpaty]] | source_region = | source_elevation = 470 | source_lat_d = | source_long_d = | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]] | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 38.9 | width = | depth = | watershed = 240.9 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Stoličný potok'''<ref>[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]</ref> (toto je normovaný názov; iné [t.j. staršie a/alebo nárečové] názvy: '''Stoličný kanál''', '''Modranský potok''', '''Červený potok''', '''Kamenný potok''', '''Hlavná dolina''', '''Čihák''', '''Sisek''', '''Sisak''', '''Šifák''', '''Šár''', '''Čadík''', '''Župný kanál''', '''Župný potok''', '''Šarfický potok''', '''Blatný potok''', '''Kráľová''', '''Kráľovský potok''', '''Kráľovská voda''', '''Veľký potok''', '''Starý potok''' a iné<ref>BELÁKOVÁ, M. et al . Hydronymia Malého Dunaja. 2018 [https://pdf.truni.sk/download?monografie/belakova-ea-hydronymia-maleho-dunaja-2018.pdf]</ref>) je [[vodný tok]] na juhozápadnom Slovensku, preteká územím okresov [[Pezinok (okres)|Pezinok]], [[Senec (okres)|Senec]] a [[Galanta (okres)|Galanta]]. Je to ľavostranný prítok [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]] s dĺžkou 38,9 km a je tokom III. rádu. Priemerná lesnatosť povodia dosahuje 20%. Stoličný potok je typom nížinného vodného toku, s maximálnym odtokom vo [[február]]i a v [[marec|marci]]. [[Podunajská nížina|Podunajskou nížinou]] preteká čiastočne upraveným a napriameným korytom, ktoré križuje niekoľko zavlažovacích kanálov. Preteká úrodnou oblasťou tzv. [[Úľanská mokraď|Úľanskej mokrade]] a severne od Stoličného potoka začína [[Trnavská tabuľa]]. Okolie potoka je miestami porastené [[Lužný les|lužnými]] drevinami. Vodná hladina býva niekedy, hlavne v lete, zarastená vodným rastlinstvom. == Prameň == Pramení v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]], v podcelku [[Pezinské Karpaty]], na východnom svahu [[Veľká homoľa|Veľkej homole]] ({{Mnm|709.2}}) v nadmorskej výške okolo {{Mnm|470}}. == Opis toku == Spočiatku tečie na východ cez rekreačnú oblasť [[Harmónia (Modra)|Harmónia]], ešte na jej území sa stáča prechodne na juh a zľava priberá vedľajšie rameno [[Vištucký potok|Vištuckého potoka]]. Preteká [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|vinohradníckou oblasťou]] a následne vstupuje do intravilánu mesta [[Modra]] a zároveň do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]] (podcelok [[Trnavská pahorkatina]]). Na území mesta priberá najprv pravostranný prítok z juhovýchodného svahu Peprovca ({{Mnm|471.6}}), potom opäť sprava prítok z južného svahu Malej Homole ({{Mnm|638.1}}). Južne od mesta sa na ľavom brehu oddeľuje vedľajšie rameno, na ktorom je vybudovaná malá vodná nádrž. Následne priberá pravostranný [[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)|Trniansky potok]] a mení smer toku na juhovýchod. Sprava následne priberá prítok vznikajúci východne od obce [[Vinosady]], z ľavej strany [[Procházkov potok]] a preteká [[Šenkvice|Šenkvicami]]. Za obcou priberá zľava [[Hruškový potok (prítok Stoličného potoka)|Hruškový potok]] a napája [[Blatné (vodná nádrž)|vodnú nádrž Blatné]]. Z priehrady už vyteká rozšíreným korytom, pokračuje cez obec [[Blatné]], kde vytvára niekoľko zákrut a vstupuje na [[Podunajská rovina|Podunajskú rovinu]] (podcelok [[Úľanská mokraď]], kde koryto križuje [[Čatajský potok]] a východným smerom obteká z juhu obec [[Veľký Grob]]. Z ľavej strany priberá [[Vištucký potok]], pokračuje východojuhovýchodným smerom oblasťou viacerých kanálov a tiež sústavy rybníkov pri obci [[Pusté Úľany]], najprv štyroch na ľavom brehu, vzápätí priberá ľavostranný [[Tarnocký kanál]] a preteká okolo sústavy ďalších štyroch rybníkov na pravom brehu. Potom sa stáča na juhovýchod a tečie súbežne s pravobrežným [[Boldog-Sládkovičovo|kanálom Boldog-Sládkovičovo]]. Za osadou [[Nový dvor (Sládkovičovo)|Nový dvor]] sa stáča na juh, sprava priberá spomenutý kanál, preteká západným okrajom mesta [[Sládkovičovo]] a oblúkom sa v katastrálnom území obce [[Veľké Úľany]] vlieva v nadmorskej výške cca {{Mnm|118}} do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == {{referencie}} {{Vodné toky v povodí Stoličného potoka}} {{Vodné toky v povodí Čiernej vody (Malý Dunaj)}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Senec]] e1bjpzot4wg3ydi2ex64zzceiikmush 14 84405 8232938 6450122 2026-06-13T19:34:52Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232938 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Atléti| Štát]] [[Kategória:Atletika podľa štátu| Atléti]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Atléti]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] i6uqyo5dqcpn1ygz4wa9ml4boi93ln8 0 85225 8232833 8185806 2026-06-13T17:43:46Z ~2026-34851-69 297816 8232833 wikitext text/x-wiki [[Súbor:A child sleeping.jpg|náhľad|Spiace dieťa]] '''Spánok''' je pravidelný stav odpočinku, pozorovaný u všetkých druhov [[cicavce|cicavcov]], [[vtáky|vtákov]] a [[ryby (v najširšom zmysle)|rýb]]. Je charakterizovaný spomalením rytmu [[dýchanie|dýchania]], tepu [[srdce (orgán)|srdca]], nižšou citlivosťou na vonkajšie podnety, zvýšenou mierou [[anabolizmus|anabolizmu]] (syntéza bunkových štruktúr) a zníženou mierou [[katabolizmus (metabolizmus)|katabolizmu]] (zánik bunkových štruktúr). Na rozdiel od [[bezvedomie|bezvedomia]], spánok sa považuje len za alterovaný stav vedomia a z veľkej miery ho ovplyvňujú [[hormón]]y, ako napr. [[melatonín]]. Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok môže spôsobiť celý rad zdravotných komplikácií. Rozlišuje sa: *[[ortodoxný spánok]] ([[spánok NREM]]) *[[paradoxný spánok]] ([[spánok REM]]) {| class="wikitable" !Vek !Priemerná potreba spánku v hodinách/deň |- |Novorodenci (0–3 mesiacov) |12-15 (muži); 16-18 (ženy) |- |Dojčatá (4–11 mesiacov) |11-14 (muži); 15-17 (ženy) |- |Batoľatá (1–2 rokov) |10-12 (muži); 13-15 (ženy) |- |Predškoláci (3–5 rokov) |9-11 (muži); 12-14 (ženy) |- |deti v školskom veku (6–9 rokov) |7-9 (muži); 10-12 (ženy) |- |mládež (10–25 rokov) |6-7 (muži); 9-11 (ženy) |- |Dospelí (26–64 rokov) |5-7 (muži); 8-11 (ženy) |- |Starší dospelí 65 rokov) |5-7 (muži) 8-10 (ženy) |} == Štúdium spánku == Na štúdium spánku a jeho priebeh sa používajú hlavne tri prístroje: * [[elektroencefalograf]] (EEG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity mozgových buniek * [[elektrookulograf]] (EOG) – prístroj na zaznamenávanie pohybov [[oko|očí]] * [[elektromyograf]] (EMG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity [[svaly|svalov]]. Pomocou týchto prístrojov môžeme spoľahlivo rozoznávať stav bdelosti a stav spánku. == Poruchy spánku == * [[nespavosť]] (Insomnia) * ''[[Hypersomnia|spavosť]]'' (hypersomnia) * narkolepsia * somnambulizmus * bruxizmus == Iné projekty == {{projekt|q=Spánok|commons=Category:Sleep}} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Spánok| ]] [[Kategória:Medicína]] [[Kategória:Biológia]] jw6sd6km7rv5bdvzlnmcbwet27aec5m 8232834 8232833 2026-06-13T17:44:26Z ~2026-34851-69 297816 8232834 wikitext text/x-wiki [[Súbor:A child sleeping.jpg|náhľad|Spiace dieťa]] '''Spánok''' je pravidelný stav odpočinku, pozorovaný u všetkých druhov [[cicavce|cicavcov]], [[vtáky|vtákov]] a [[ryby (v najširšom zmysle)|rýb]]. Je charakterizovaný spomalením rytmu [[dýchanie|dýchania]], tepu [[srdce (orgán)|srdca]], nižšou citlivosťou na vonkajšie podnety, zvýšenou mierou [[anabolizmus|anabolizmu]] (syntéza bunkových štruktúr) a zníženou mierou [[katabolizmus (metabolizmus)|katabolizmu]] (zánik bunkových štruktúr). Na rozdiel od [[bezvedomie|bezvedomia]], spánok sa považuje len za alterovaný stav vedomia a z veľkej miery ho ovplyvňujú [[hormón]]y, ako napr. [[melatonín]]. Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok môže spôsobiť celý rad zdravotných komplikácií. Rozlišuje sa: *[[ortodoxný spánok]] ([[spánok NREM]]) *[[paradoxný spánok]] ([[spánok REM]]) {| class="wikitable" !Vek !Priemerná potreba spánku v hodinách/deň |- |Novorodenci (0–3 mesiacov) |12-15 (muži); 16-18 (ženy) |- |Dojčatá (4–11 mesiacov) |11-14 (muži); 15-17 (ženy) |- |Batoľatá (1–2 rokov) |10-12 (muži); 13-15 (ženy) |- |Predškoláci (3–5 rokov) |9-11 (muži); 12-14 (ženy) |- |deti v školskom veku (6–9 rokov) |7-9 (muži); 10-12 (ženy) |- |mládež (10–25 rokov) |6-7 (muži); 9-11 (ženy) |- |Dospelí (26–64 rokov) |5-7 (muži); 8-11 (ženy) |- |Starší dospelí (65 rokov) |5-7 (muži) 8-10 (ženy) |} == Štúdium spánku == Na štúdium spánku a jeho priebeh sa používajú hlavne tri prístroje: * [[elektroencefalograf]] (EEG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity mozgových buniek * [[elektrookulograf]] (EOG) – prístroj na zaznamenávanie pohybov [[oko|očí]] * [[elektromyograf]] (EMG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity [[svaly|svalov]]. Pomocou týchto prístrojov môžeme spoľahlivo rozoznávať stav bdelosti a stav spánku. == Poruchy spánku == * [[nespavosť]] (Insomnia) * ''[[Hypersomnia|spavosť]]'' (hypersomnia) * narkolepsia * somnambulizmus * bruxizmus == Iné projekty == {{projekt|q=Spánok|commons=Category:Sleep}} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Spánok| ]] [[Kategória:Medicína]] [[Kategória:Biológia]] dvd10tz3t1g3jb9dmmyn9m4987yhjeu 8232835 8232834 2026-06-13T17:45:38Z Pe3kZA 39673 drobné 8232835 wikitext text/x-wiki [[Súbor:A child sleeping.jpg|náhľad|Spiace dieťa]] '''Spánok''' je pravidelný stav odpočinku, pozorovaný u všetkých druhov [[cicavce|cicavcov]], [[vtáky|vtákov]] a [[ryby (v najširšom zmysle)|rýb]]. Je charakterizovaný spomalením rytmu [[dýchanie|dýchania]], tepu [[srdce (orgán)|srdca]], nižšou citlivosťou na vonkajšie podnety, zvýšenou mierou [[anabolizmus|anabolizmu]] (syntéza bunkových štruktúr) a zníženou mierou [[katabolizmus (metabolizmus)|katabolizmu]] (zánik bunkových štruktúr). Na rozdiel od [[bezvedomie|bezvedomia]], spánok sa považuje len za alterovaný stav vedomia a z veľkej miery ho ovplyvňujú [[hormón]]y, ako napr. [[melatonín]]. Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok môže spôsobiť celý rad zdravotných komplikácií. Rozlišuje sa: *[[ortodoxný spánok]] ([[spánok NREM]]) *[[paradoxný spánok]] ([[spánok REM]]) {| class="wikitable" !Vek !Priemerná potreba spánku v hodinách/deň |- |Novorodenci (0–3 mesiacov) |12-15 (muži); 16-18 (ženy) |- |Dojčatá (4–11 mesiacov) |11-14 (muži); 15-17 (ženy) |- |Batoľatá (1–2 rokov) |10-12 (muži); 13-15 (ženy) |- |Predškoláci (3–5 rokov) |9-11 (muži); 12-14 (ženy) |- |deti v školskom veku (6–9 rokov) |7-9 (muži); 10-12 (ženy) |- |mládež (10–25 rokov) |6-7 (muži); 9-11 (ženy) |- |Dospelí (26–64 rokov) |5-7 (muži); 8-11 (ženy) |- |Starší dospelí (nad 65 rokov) |5-7 (muži) 8-10 (ženy) |} == Štúdium spánku == Na štúdium spánku a jeho priebeh sa používajú hlavne tri prístroje: * [[elektroencefalograf]] (EEG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity mozgových buniek * [[elektrookulograf]] (EOG) – prístroj na zaznamenávanie pohybov [[oko|očí]] * [[elektromyograf]] (EMG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity [[svaly|svalov]]. Pomocou týchto prístrojov môžeme spoľahlivo rozoznávať stav bdelosti a stav spánku. == Poruchy spánku == * [[nespavosť]] (Insomnia) * ''[[Hypersomnia|spavosť]]'' (hypersomnia) * narkolepsia * somnambulizmus * bruxizmus == Iné projekty == {{projekt|q=Spánok|commons=Category:Sleep}} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Spánok| ]] [[Kategória:Medicína]] [[Kategória:Biológia]] qp48rh67wx518rbkzyl827ftox7hyyq 0 86665 8232757 8080751 2026-06-13T12:51:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232757 wikitext text/x-wiki Termín '''font''' (pozri aj [[font]]) má niekoľko podobných definícií: *súprava obrázkov [[glyf (znak)|glyf]]u, ktoré majú ten istý základný "dizajn", napr. Courier Bold Oblique <ref>ISO 15924:2004 a ISO/IEC TR 15285:1998 a ISO/IEC 9541-1: 1991; pôvodný text: ''A collection of glyph images having the same basic design, e.g. Courier Bold Oblique.''</ref> *určitá jednotná, digitálne zaznamenaná "sada" znakov (delí sa podľa obsiahnutých znakov na písmové, matematické a symbolové fonty, podľa použitia na font obrazovky a font tlačiarne, podľa pôvodcu na Adobe Type 1 fonts, True Type Fonts a pod., a ďalej podľa spôsobu kódovania (pozri nižšie) a podľa počtu znakov v súbore znakov)<ref>font. In: ''[[Encyclopaedia Beliana]]'', treba dodať, že slovo sada je nespisovné</ref>; '''písmový font''' je nižšie v texte v tom istom zdroji definovaný ako súbor písmen..., interpunkčných a [[Diakritické znamienko|diakritických znamienok]], číslic, aritmetických a iných znakov a symbolov rovnakého druhu (napr. Times Roman ... a Arial ...) a rovnakého tvarového variantu (rovnakého rezu písma, napr. normálne ...alebo zvýraznené písmo) *digitalizovaná, charakteristická zostava písmen, číslic a eventuálne aj zvláštnych znakov, ktoré počítač spravuje v jednom spoločnom súbore fontu<ref>Schriften in: Voss, A.: Das große PC- und Internet-Lexikon, 2004</ref> *digitálna "sada" znakov obrazovkového, pixelového alebo tlačového písma <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.typolexikon.de/f/font.html |dátum prístupu=2012-04-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120503222953/http://typolexikon.de/f/font.html |dátum archivácie=2012-05-03 }}</ref> *"sada" písmenových znakov jedného typu písma (typeface design) a veľkosti <ref>Computer Desktop Encyclopedia http://www.computerlanguage.com/windemo.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120414154629/http://www.computerlanguage.com/windemo.htm |date=2012-04-14 }}</ref>; ; podobne: rodina alebo zostava znakov danej veľkosti a štýlu <ref>Dictionary of data communications,MacMillan,1985</ref>; podobne: na účely [[Office Document Architecture|ODA]] "sada" znakov obrazu (character images) normálne s rovnakou podobou (design) a rovnakým štýlom <ref>ISO 8613-1,1989 </ref> *podoba (dizajn) "sady" znakov; kombinácia typu písma (typeface) a iných vlastností, napr. veľkosť, "pitch" ...<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.webopedia.com/TERM/F/font.html |dátum prístupu=2012-04-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120602053425/http://www.webopedia.com/TERM/F/font.html |dátum archivácie=2012-06-02 }}</ref> *variácia v rámci rodiny písmen <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.computer-woerterbuch.de/index.php?id=suchen |dátum prístupu=2012-04-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110803182047/http://www.computer-woerterbuch.de/index.php?id=suchen |dátum archivácie=2011-08-03 }}</ref> *písmo uložené ako dáta na počítači , súbor s presným opisom tvaru písmen určitého typu písma.<ref>http://informatika-vrane.ic.cz/typografie/typografie_pro_zaky.pdf{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *a) skupina znakov primárne charakterizovaná svojou jednotnou typografickou podobou (napr. pätkovosťou/bezpätkovosťou, ale nie rezom či veľkosťou) a hlavne určená svojou počítačovou (dátovou) definíciou a reprezentáciou, b) súbor obsahujúci definíciu písma pre grafické prostredie Windows alebo Macintosh <ref>Hlavenka, J.: Výkladový slovník výpočetní techniky a komunikací, 1997</ref> *počítačový súbor obsahujúci súpravu glyfov a súvisiacich podporných informácií používaných na zobrazenie alebo nakreslenie textu na výstupnom zariadení <ref>http://scriptsource.org/cms/scripts/page.php?item_id=glossary</ref>; podobná definícia: [[počítačový súbor]], ktorý obsahuje [[inštrukcia|inštrukcie]] na zobrazenie textu na [[obrazovka|obrazovke]], [[tlačiareň|tlačiarni]] alebo inom [[výstupné zariadenie|výstupnom zariadení]]. Tieto inštrukcie zahrnujú (i) predpisy určujúce tvar [[graféma|grafém]], [[symbol]]ov alebo [[piktogram]]ov, (ii) predpisy na zobrazenie tohto tvaru na písmovej osnove, (iii) predpisy na pozíciu tohto tvaru voči iným tvarom, (iv) [[Unicode|kódy]] priradené jednotlivým grafémam, symbolom alebo piktogramom. Jeden súbor obsahuje väčšinou všetky grafémy jedného [[rez písma|rezu]] jednej [[rodina písma|rodiny]] jedného [[písmo|písma]].{{bez citácie}} == Rastrové a vektorové fonty <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://etki.php5.sk/MOInformatika/MO22OS.php?c=m |dátum prístupu=2007-09-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070922080125/http://etki.php5.sk/MOInformatika/MO22OS.php?c=m |dátum archivácie=2007-09-22 }}</ref> == {| align="right" border="0" cellspacing="1" cellpadding="0" |+ align="bottom" | <small>Znázornenie rastrovej mapy pre písmená ''g'' a ''G''.</small> || [[Obrázok:bitfont.png]] || [[Obrázok:bitfont2.png]] |} Fonty môžu tvar znakov kódovať v počítači dvoma spôsobmi. Buď ako rastrové mapy alebo ako matematický opis súboru kriviek. Súbor fontu, ktorý je uložený ako rastrový obrázok, je uložený v mriežke napríklad 8&nbsp;×&nbsp;16 bodov. Preto pre inú veľkosť znakov musíme použiť iný súbor. Druhou možnosťou je zakódovať tvar znakov do kriviek - úsečiek a oblúkov. Takémuto písmu hovoríme vektorové. Výhodou vektorových fontov je, že ten istý matematický opis umožňuje generovať písmená rôznej veľkosti. === Vektorový font === Aj vektorové písmo musí byť nakoniec prevedené na bitmapový obrázok, pretože monitor aj tlačiareň počítača kreslia obrázky bod po bode. Krivky písma je preto nutné do týchto bodov „rozkresliť“. Formátov na uloženie vektorového písma je niekoľko. Líšia sa práve v spôsobe výpočtu zväčšeného a zmenšeného písma, ako aj v spôsobe prepočtu [[Vektorová grafika|vektorovej grafiky]] na bitmapovú. Dnes sú najpoužívanejšie dva formáty vektorového písma, formát [[TrueType]] a [[formát T1]]. Ich najväčšou výhodou je rozšírenosť vo viacerých operačných systémoch. V súčasnosti sa však vyvíjajú oba formáty na spoločnej technológii [[Open Type]], vďaka ktorej sa rozdiely medzi týmito písmami začínajú vyrovnávať. Fonty vo formáte T1 sa tiež nazývajú [[PostScript|PostScriptové]], pretože sa používajú predovšetkým na vytváranie PostScriptových dokumentov (dokumenty s koncovkou [[Portable Document Format|pdf]]), ktoré pochádzajú od firmy [[Adobe]] (firma zaoberajúca sa tvorbou programov pre vektorovú grafiku ako Illustrator či AcrobatReader). Rozšírili sa vďaka tomu, že text uložený v tomto formáte dosahoval kvalitnejšie zobrazenie znakov pri malých veľkostiach písmen. V neprospech tohto formátu hovoril skutočnosť, že firma Adobe si tento formát nechala patentovať, preto sa nemohol voľne používať. PostScriptový formát preto zostal dlhý čas iba nástrojom pre profesionálov. Práve vďaka tomu sa rozšíril formát TrueType, pôvodne vyvinutý firmou [[Apple]]. Neskôr sa firma Apple po dohode s [[Microsoft]]om, ktorá tento formát začlenila do operačného systému [[Windows]], vzdala svojich autorských práv. Vznikol teda formát fontu, ktorý mohli používať všetci. Neskôr reagovala aj firma Adobe a tiež sa vzdala autorských práv na formát písma T1. Hlavný rozdiel medzi týmito formátmi je ten, že PostScriptové fonty sú zostavené z kubických [[Bézierova krivka|Bézierových kriviek]] a grafémy vo formáte TrueType sú vytvorené z kvadratických [[B-splajn]]ov. Ďalším rozdielom je fakt, že TrueTypové písma na zväčšovanie a zmenšovanie potrebujú špeciálny program a PostScriptové fonty takýto program nepotrebujú, pretože sú samy o sebe programom. Aj vďaka tejto skutočnosti je formát T1 obľúbený, pretože umožňuje autorsky chrániť písmo nielen ako grafický návrh, ale aj ako program. Dnes však už rozdiel medzi oboma formátmi nevnímame vďaka formátu [[OpenType]], čo je vlastne akási „obálka“, do ktorej sa dá vložiť písmo v oboch formátoch, takže používateľ nezbadá rozdiel. Font s obrysmi TrueType je uložený v súbore s koncovkou ttf a je podporovaný i na starších systémoch, ktoré formát OpenType nevedia rozpoznať a font s obrysmi PostScriptového písma je uložený v súbore s príponou otf. ==Poznámky a referencie == {{referencie}} [[Kategória:Fonty| ]] lomx3zh484i8tpxxfh2zd6nuqnnoe32 0 93986 8232842 8085412 2026-06-13T18:41:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232842 wikitext text/x-wiki {{Bočný panel Generácie}} '''Generácia''' alebo '''pokolenie''' je súhrnné označenie pre ľudí narodených v relatívne rovnakom časovom období.<ref>{{Cite web|title=Definition of Generation|url=https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/generation?q=Generation|website=Oxford Advanced Learners' Dictionary}}</ref> Generácia je „priemerné obdobie, ktoré sa spravidla ohraničuje do časového rámca približne 20–⁠30 rokov, počas ktorého sa deti rodia a vyrastajú, stávajú sa dospelými a začínajú mať deti“.<ref name="AMA">{{cite journal|date=June 2022|title=Generational Insights and the Speed of Change|url=https://www.ama.org/marketing-news/generational-insights-and-the-speed-of-change}}</ref> <!-- trvanie novších generácií bolo na západe prispôsobené u všetkých na 18 rokov napr. BB 1946 – 1964 atď čo umožňuje vyrovnať rozdiely v regionálnom vývoji alebo odlišnostiach --> V [[Pokrvné príbuzenstvo|príbuzenskom]] systéme je generácia štrukturálny pojem, ktorý označuje vzťah [[rodič]] – [[dieťa]]. Generácia v [[Biológia|biológii]] znamená aj stupeň [[Biogenéza|biogenézy]], [[Rozmnožovanie (biológia)|rozmnožovania]] a reprodukcií. ''Generácia'' v [[Demografia|demografii]], [[Marketing|marketingu]] a v [[Spoločenská veda|spoločenských vedách]] je tiež [[Synonymum|synonymom]] pre [[Kohorta|kohortu]] vzťahujúcom sa ku roku narodenia/veku, kde znamená „ľudí v rámci vymedzenej populácie, ktorí v danom časovom období svojho života zažijú rovnaké významné udalosti“.<ref name="Pilcher">{{cite journal|last=Pilcher|first=Jane|author-link=Jane Pilcher|date=September 1994|title=Mannheim's Sociology of Generations: An undervalued legacy|url=http://www.history.ucsb.edu/faculty/marcuse/classes/201/articles/94PilcherMannheimSocGenBJS.pdf|url-status=live|journal=British Journal of Sociology|volume=45|issue=3|pages=481–495|doi=10.2307/591659|jstor=591659|archive-url=https://web.archive.org/web/20170329102523/http://www.history.ucsb.edu/faculty/marcuse/classes/201/articles/94PilcherMannheimSocGenBJS.pdf|archive-date=29 March 2017|access-date=10 October 2012}}</ref> Existuje napríklad pokolenie [[človek|ľudí]] spojených vekom, [[hodnota]]mi a pod. Spoločné podieľanie sa na hodnotách je dané tým, že príslušníci jednej generácie vstúpili do života v rovnakom [[obdobie historické|historickom období]], ich [[záujem|záujmy]], [[cieľ|ciele]], [[potreba|potreby]] boli ovplyvnené zhruba rovnakým sociálne-kultúrnym prostredím. Pojem generácia v tomto zmysle, známy aj ako sociálna generácia, je široko používaný v populárnej kultúre a je základom [[Sociologický výskum|sociologickej analýzy]]. Seriózna analýza generácií sa začala v devätnástom storočí. Vychádzala z rastúceho povedomia o možnosti trvalej spoločenskej zmeny a myšlienky mládežníckej rebélie proti zavedenému spoločenskému poriadku. Niektorí analytici sa domnievajú, že generácia je jednou zo základných sociálnych kategórií v spoločnosti. Iní považujú generáciu za menej významnú než je spoločenská trieda, pohlavie, rasa, či vzdelanie. ==Etymológia== Slovo ''generovať'' pochádza z [[Latinčina|latinského]] ''generāre'', čo znamená „plodiť“.<ref>{{cite web|url=http://dictionary.reference.com/browse/generate|title=Generate &#124; Define Generate at Dictionary.com|publisher=Dictionary.reference.com|date=15 June 1995|access-date=10 October 2010|archive-date=11 October 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20101011051029/http://dictionary.reference.com/browse/generate|url-status=live}}</ref> Slovo ''generácia'' ako skupina alebo [[Kohorta (demografia)|kohorta]] v [[Spoločenská veda|spoločenských vedách]] označuje celú masu jednotlivcov narodených a žijúcich približne v rovnakom čase, z ktorých väčšina je približne v rovnakom veku a má podobné nápady, problémy a postoje (napr. [[Beat generation|generácia Bítnikov]], či [[Stratená generácia]]).<ref>{{Cite web|url=https://www.dictionary.com/browse/generation|title=Definition of generation &#124; Dictionary.com|website=www.dictionary.com|access-date=23 August 2019|archive-date=10 October 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191010203503/https://www.dictionary.com/browse/generation|url-status=live}}</ref> ==Generácia v rodine== Rodinná generácia je skupina živých jedincov, ktorí tvoria jeden krok v línii rodových predkov.<ref>{{cite web|title=Generation|url=http://www.merriam-webster.com/dictionary/generation|publisher=Miriam-Webster|access-date=22 July 2013|archive-date=5 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130905111349/http://www.merriam-webster.com/dictionary/generation|url-status=live}}</ref> V rozvinutých krajinách je priemerná [[Generačná dĺžka|dĺžka rodinnej generácie]] okolo 20 rokov, v niektorých krajinách môže byť až 30 rokov.<ref name="OECD">Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD) Social Policy Division [http://www.oecd.org/dataoecd/62/49/41919586.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180302044722/http://www.oecd.org/dataoecd/62/49/41919586.pdf|date=2 March 2018}} SF2.3: Mean age of mothers at first childbirth. Retrieved 15 April 2011.</ref> Faktory ako väčšia industrializácia a dopyt po lacnej pracovnej sile, [[urbanizácia]], oneskorenie prvého [[Gravidita|tehotenstva]] a väčšia neistota v príjmoch zo zamestnania a stabilite vzťahov, prispeli k tomu, že sa generačná dĺžka od 18. storočia po súčasnosť predĺžila. Tieto zmeny možno pripísať sociálnym faktorom, ako je [[Hrubý domáci produkt|HDP]] a štátna politika, [[globalizácia]], automatizácia a niektoré súvisiace individuálne premenné, ako je najmä dosiahnuté vzdelanie u žien.<ref>{{cite web|last1=Bedasso|first1=Biniam Egu|url=http://www.uneca.org/acgs/mdgs/Education_Empirical_report.pdf |title=Investing in education as a means and as an end: exploring the microfoundations of the MDGs |access-date=6 February 2016 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120601030316/http://www.uneca.org/acgs/mdgs/Education_Empirical_report.pdf |archive-date=1 June 2012 |df=dmy |date=March 2008 |publisher=United Nations Economic Commission for Africa}}</ref> Naopak, v menej rozvinutých krajinách sa dĺžka generácie mení len málo a zostáva na nízkej úrovni 20 rokov.<ref name="OECD"/><ref name="NCHS">Mathews TJ, Hamilton BE. [https://www.cdc.gov/nchs/data/databriefs/db21.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171125130852/https://www.cdc.gov/nchs/data/databriefs/db21.pdf|date=25 November 2017}} Delayed childbearing: More women are having their first child later in life. NCHS data brief, no 21. Hyattsville, MD: National Center for Health Statistics. 2009. Retrieved 14 April 2011.</ref> Medzigeneračný rozpor v základnej (niekedy označovanej aj ako nukleárnej) [[Rodina|rodine]], ktorý prebieha medzi rodičmi a [[Súrodenci|dvoma alebo viacerými ich deťmi]], je jednou z viacerých možných príčinami pri vzniku ich disfunkcie. Znakom disfunkcie, rozkladu, v rodine je vznik vnútorných koaličných podsystémových skupín.<ref>{{Cite journal |pmc = 3127252|year = 2011|last1 = Whiteman|first1 = S. D.|title = Theoretical Perspectives on Sibling Relationships|journal = Journal of Family Theory & Review|volume = 3|issue = 2|pages = 124–139|last2 = McHale|first2 = S. M.|last3 = Soli|first3 = A.|pmid = 21731581|doi = 10.1111/j.1756-2589.2011.00087.x}}</ref> == Sociálna generácia == Sociálne generácie sú kohorty ľudí narodených v rovnakom rozsahu dátumov, ktorí zdieľajú podobné kultúrne skúsenosti.<ref>{{cite book |last1=Mannheim |first1=k |title=Essays on the Sociology of Knowledge |date=1952 |publisher=RKP |location=London}}</ref> Myšlienka sociálnej generácie má dlhú históriu a možno ju nájsť už v antickej literatúre,<ref name="Biggs 2007 695–711">{{cite journal |last=Biggs |first=Simon|title=Thinking about generations: Conceptual positions and policy implications.|journal=Journal of Social Issues |year=2007 |volume=63|issue=4|pages=695–711 |doi=10.1111/j.1540-4560.2007.00531.x}}</ref> ale ešte nie v tom zmysle, v akom sa používa dnes. K zmene došlo až od [[19. storočie|19. storočia]]. Predtým sa pojem „generácia“ vo všeobecnosti vzťahoval na rodinné vzťahy a nie na širšie spoločenské zoskupenia. V roku [[1863]] francúzsky [[Lexikografia|lexikograf]], [[Emile Littré]] zadefinoval generáciu ako „všetkých ľudí, ktorí v danom čase koexistujú v spoločnosti“.<ref name=Wohl203>{{Cite book | last=Wohl | first=Robert | title=The generation of 1914 | year=1979 | publisher=Harvard University Press | location=Cambridge, Massachusetts | isbn=9780674344662 | pages=203–209 | url=https://books.google.com/books?id=YLe3e3FDXQkC&q=wohl%201914&pg=PA1 | access-date=31 October 2020 | archive-date=18 June 2021 | archive-url=https://web.archive.org/web/20210618144448/https://books.google.com/books?id=YLe3e3FDXQkC&q=wohl+1914&pg=PA1 | url-status=live }}</ref>{{rp|19}} Viaceré trendy presadzovali novú predstavu generácií, ako sa v 19. storočí nosilo, o spoločnosti rozdelenej do rôznych kategórií ľudí podľa veku. Všetky tieto trendy súviseli s procesmi [[Modernizácia|modernizácie]], [[Industrializácia (budovanie priemyslu)|industrializácie]] či [[Westernizácia|westernizácie]], ktoré od polovice [[18. storočie|18. storočia]] menili tvár [[Európa|Európy]]. Jednou z nich bola zmena mentality o čase a o spoločenských zmenách. Rastúca prevaha [[Osvietenstvo|osvietenských myšlienok]] podporovala myšlienku, že spoločnosť a život sú premenlivé a že civilizácia môže napredovať. To povzbudilo vzťah mládeže so sociálnou obnovou a zmenou. Politická rétorika sa v 19. storočí často zameriavala na obnovu sily mládeže ovplyvnenej hnutiami ako [[Mladé Taliansko]], [[Mladé Nemecko (hnutie)|Mladé Nemecko]], [[Sturm und Drang]], [[Jugendbewegung|Nemecké mládežnícke hnutie]] a iné romantické hnutia. Koncom 19. storočia boli európski intelektuáli naklonení myslieť na svet generačne – v zmysle mládežníckej rebélie a emancipácie.<ref name=Wohl203 /> Jedným z dôležitých faktorov, ktoré prispeli k zmene mentality, bola zmena v ekonomickej štruktúre spoločnosti. Pre rýchle sociálne a ekonomické zmeny boli najmä mladí muži oproti minulosti menej oddaní svojim otcom a rodinnej autorite. Väčšia sociálna a ekonomická mobilita im umožnila opovrhovať ich autoritou v oveľa väčšej miere, ako to bolo predtým v tradíciách možné. Zručnosti a múdrosť otcov boli v dôsledku technologických a sociálnych zmien navyše často menej cenené.<ref name=Wohl203 /> V tomto období sa pre mnohé tzv. biele goliere predĺžilo aj obdobie medzi [[Dieťa|detstvom]] a [[Dospelosť|dospelosťou]], ktoré zvyčajne trávili na univerzite alebo vo vojenskej službe. Táto kategória ľudí mala veľký vplyv na šírenie myšlienok obnovy mladšou generáciou.<ref name=Wohl203 /> Ďalším dôležitým faktorom bol rozklad tradičných sociálnych a regionálnych identifikácií. Šírenie [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a mnohé z faktorov, ktoré ho vytvorili (národná tlač, jazyková homogenizácia, [[Verejné školstvo|verejné vzdelávanie]], potláčanie lokálnych osobitostí) podnietili širší zmysel pre spolupatričnosť nad rámec miestnej príslušnosti. Ľudia sa stále viac považovali za súčasť spoločnosti, čo podporovalo identifikáciu so skupinami mimo miestnych.<ref name="Wohl203" /> [[Auguste Comte]] bol prvým [[Filozof|filozofom]], ktorý sa seriózne pokúsil systematicky študovať generácie. V diele ''Cours de philosophie positive'' (''Kurz pozitívnej filozofie''), Comte naznačil, že sociálnu zmenu určuje generačná výmena a najmä konflikt medzi po sebe nasledujúcimi generáciami.<ref>{{cite web|url=http://www.history.ucsb.edu/faculty/marcuse/classes/201/articles/85JaegerGenInHistHISTTHEO.pdf|title=Hans Jaeger. Generations in History: Reflections on a Controversy. Translation of "Generationen in der Geschichte: Überlegungen zu einer umstrittenen Konzeption," originally published in Geschichte und Gesellschaft 3 (1977), 429–452. p 275.|access-date=10 October 2010|archive-date=17 November 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20101117003017/http://www.history.ucsb.edu/faculty/marcuse/classes/201/articles/85JaegerGenInHistHISTTHEO.pdf|url-status=live}}</ref> Ako príslušníci danej generácie starnú, ich „pud sociálnej ochrany“ silnie, čo ich nevyhnutne a nevyhnutne privádza do konfliktu s „bežným atribútom mladosti“ – inováciami. Ďalšími významnými teoretikmi 19. storočia boli [[John Stuart Mill]] a [[Wilhelm Dilthey]]. === Generačná teória === Kľúčovou postavou v štúdiách generácií bol Sociológ [[Karl Mannheim]]. [[Teória generácií|Teóriu generácií]] rozpracoval v roku 1923 v eseji ''Problem of Generations.''<ref name="Pilcher" /> Poukázal na to, že dovtedy existovalo rozdelenie na dve základné školy v štúdiách generácií. V prvej, pozitivisti ako napríklad Comte, merali sociálne zmeny v určených dĺžkach života. Mannheim tvrdil, že to redukuje históriu na „chronologickú tabuľku“. Druhú školu, „romanticko-historickú“, reprezentovali Dilthey a [[Martin Heidegger]]. Táto škola sa zamerala na individuálnu kvalitatívnu skúsenosť na úkor sociálneho kontextu. Mannheim zdôraznil, že rýchlosť sociálnych zmien v mladosti je rozhodujúca pre formovanie generácií a že nie každá generácia sa identifikuje ako odlišná. V obdobiach rýchlych spoločenských zmien je oveľa pravdepodobnejšie, že si generácia vytvorí súdržný charakter. Tiež veril, že môže existovať niekoľko odlišných podgenerácií.<ref name="Pilcher" /> Podľa Gillearda a Higgsa, Mannheim identifikoval tri spoločné znaky, ktoré má jedna generácia:<ref>{{cite journal|last1=Gilleard|first1=Chris|last2=Higgs|first2=Paul|title=The third age: Class, cohort or generation?|journal=Ageing and Society|year=2002|volume=22|issue=3|pages=369–382|doi=10.1017/s0144686x0200870x|s2cid=145549764}}</ref> * Zdieľaná časová poloha: generačná lokalita alebo kohorta narodenia * Zdieľaná historická poloha: generované ako skutočnosť alebo vystavenie spoločnej dobe * Zdieľaná sociokultúrna poloha: generačné vedomie alebo [[entelechia]] (entelechiou semena rastliny je dosiahnuť stav dospelej rastliny, ktorá môže kvitnúť a produkovať ďalšie semienka) Autori [[William Strauss]] a [[Neil Howe]] vyvinuli [[Strauss-Howeova generačná teória|Strauss-Howeovu generačnú teóriu]], v ktorej načrtli, ako vnímajú vzor generácií opakujúcich sa v americkej histórii. Táto teória si získala u verejnosti silný vplyv a obnovila záujem o sociológiu generácií. Viedlo to v tejto oblasti k vytvoreniu odvetvia poradenstva, publikovania a marketingu.<ref name="COHE">{{cite web|first=Eric|last=Hoover|url=http://chronicle.com/article/The-Millennial-Muddle-How/48772/|title=The Millennial Muddle|publisher=The Chronicle of Higher Education|date=11 October 2009|access-date=21 August 2019|archive-date=13 July 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110713233331/http://chronicle.com/article/The-Millennial-Muddle-How/48772/|url-status=live}}</ref> Korporácie v roku 2015 minuli približne 70 miliónov dolárov na generačné poradenstvo v USA.<ref name="Menand-2021" /> Táto teória bola alternatívne kritizovaná sociálnymi vedcami a novinármi, ktorí tvrdili, že je [[Falzifikácia|nefalšovateľná]], [[Determinizmus (filozofia)|deterministická]] a nie je podložená striktnými dôkazmi.<ref>{{cite news |last1=Brooks |first1=David |author-link=David Brooks (cultural commentator) |title=What's the Matter With Kids Today? Not a Thing |url=https://www.nytimes.com/books/00/11/05/reviews/001105.05brookst.html |access-date=8 March 2018 |publisher=The New York Times |date=5 November 2000 |archive-date=13 January 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180113163037/http://www.nytimes.com/books/00/11/05/reviews/001105.05brookst.html |url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |title=Generation Gaps |first=Michael |last=Lind |date=January 26, 1997 |publisher=The New York Times Book Review |access-date=8 March 2018 |url=https://www.nytimes.com/books/97/01/26/reviews/970126.26lindlt.html?_r=1 |archive-date=9 March 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180309120456/http://www.nytimes.com/books/97/01/26/reviews/970126.26lindlt.html?_r=1 |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web|title=The Generation Gap: More Myth Than Reality |first=Frank |last=Giancola |date=1 December 2006 |publisher=Human Resource Planning |access-date=July 5, 2018 |url=https://www.highbeam.com/doc/1G1-157194740.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20180705175737/https://www.highbeam.com/doc/1G1-157194740.html|url-status=dead|archive-date=July 5, 2018}}</ref> Existujú psychologické a sociologické dimenzie v zmysle spolupatričnosti a identity, ktoré môžu definovať generáciu. Koncept generácie sa môže použiť na lokalizáciu konkrétnych kohort narodení v špecifických historických a kultúrnych podmienkach, ako je tomu napríklad u generácii „[[Generácia Baby boomers|Baby boomers]]“.<ref name="Biggs 2007 695–711"/> Historik Hans Jaeger poukazuje na to, že počas dlhej histórie konceptu sa spojili dva myšlienkové prúdy týkajúce sa toho, ako sa tvoria generácie: „hypotéza pulzovej frekvencie“ a „hypotéza odtlačku“.<ref>{{cite journal |last1=Jaeger |first1=Hans |title=Generations in History: Reflections on a Controversial Concept |journal=History and Theory |date=1985 |volume=24 |issue=3 |pages=273–292 |url=http://www.history.ucsb.edu/faculty/marcuse/classes/201/articles/85JaegerGenInHistHISTTHEOCrOCR.pdf |doi=10.2307/2505170 |jstor=2505170 |access-date=19 December 2018 |archive-date=5 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160305193145/http://www.history.ucsb.edu/faculty/marcuse/classes/201/articles/85JaegerGenInHistHISTTHEOCrOCR.pdf |url-status=live }}</ref> Podľa hypotézy pulzovej frekvencie možno celú populáciu spoločnosti rozdeliť na sériu neprekrývajúcich sa kohort, z ktorých v dôsledku časového obdobia, v ktorom každá kohorta dospela každá z nich rozvíja jedinečnú „osobnosť rovesníkov“.<ref>{{cite book |last1=Strauss |first1=William |last2=Howe |first2=Neil |title=Generations: The History of America's Future, 1584–2069 |date=1991 |publisher=Harper |location=New York}}</ref> Pohyb týchto kohort z jednej životnej etapy do ďalšej vytvára opakujúci sa cyklus, ktorý formuje históriu tejto spoločnosti. Výrazným príkladom generačnej teórie pulzovej frekvencie je Straussova a Howeova teória. Sociálni vedci majú tendenciu odmietať hypotézu pulzovej frekvencie, pretože, ako vysvetľuje Jaeger, „konkrétne výsledky teórie univerzálnej pulzovej frekvencie histórie sú, samozrejme, veľmi skromné. Až na pár výnimiek to isté platí pre teóriu čiastočnej miery pulzu. Keďže vo všeobecnosti zhromažďujú údaje bez akejkoľvek znalosti štatistických princípov, autori si často najmenej všimnú, do akej miery v džungli mien a čísel, ktoré prezentujú, chýba presvedčivá organizácia podľa generácií.“<ref>{{cite journal |last1=Jaeger |first1=Hans |title=Generations in History: Reflections on a Controversial Concept |journal=History and Theory |date=1885 |volume=24 |issue=3 |page=283 |url=http://www.history.ucsb.edu/faculty/marcuse/classes/201/articles/85JaegerGenInHistHISTTHEOCrOCR.pdf |access-date=19 December 2018 |archive-date=5 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160305193145/http://www.history.ucsb.edu/faculty/marcuse/classes/201/articles/85JaegerGenInHistHISTTHEOCrOCR.pdf |url-status=live }}</ref> Sociálni vedci sa riadia „hypotézou odtlačku“ generácií, t. j. že veľké historické udalosti – ako [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Útoky z 11. septembra 2001|útoky z 11. septembra]], [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémia COVID-19]] atď., zanechajú „odtlačok“ na generácii, ktorá ich v mladom veku zažila. Je to zjavné v teórii Karla Mannheima. Podľa hypotézy odtlačku sú generácie produkované iba konkrétnymi historickými udalosťami, ktoré spôsobujú, že mladí ľudia vnímajú svet inak ako ich súputníci zo starších generácií. Nie každý teda môže byť súčasťou generácie; súčasťou „generácie ako skutočnosti“ sa stanú len tí, ktorí zdieľajú jedinečnú sociálnu a biografickú skúsenosť z dôležitého historického momentu.<ref>{{cite book|last=Mannheim|first=Karl|chapter=The Problem of Generations|date=1952|title=Essays on the Sociology of Knowledge: Collected Works, Volume 5|editor1-last=Kecskemeti|editor1-first=Paul|location=New York|publisher=Routledge|pages=276–322}}</ref> Pri sledovaní hypotézy odtlačku čelia sociálni vedci niekoľkým výzvam. Nemôžu akceptovať označenia a chronologické hranice generácií, ktoré pochádzajú z hypotézy pulzovej frekvencie (ako [[Generácia X]] alebo [[Generácia Y|Milleniáli]]); namiesto toho musia byť chronologické hranice generácií určené induktívne a kto je súčasťou generácie, musí sa určiť prostredníctvom historickej, kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy.<ref>{{cite book |last1=Hart-Brinson |first1=Peter |title=The Gay Marriage Generation: How the LGBTQ Movement Transformed American Culture |date=2018 |publisher=NYU Press |location=New York}}</ref> Zatiaľ čo všetky generácie majú podobnosti, existujú medzi nimi aj rozdiely. Americký výskumný ústav pre získavanie informácií o sociálnych otázkach, verejnej mienke a demografických trendoch, [[Pew Research Center]], v svojej správe z roku 2007 s nazvanej „Millenials: Sebavedomí. Pripojení. Otvorení zmene“ poukázala na výzvu štúdia generácií: <blockquote>Generačná analýza má v spoločenských vedách dlhé a významné miesto. Svoj osud zverujeme tým vedcom, ktorí veria, že je nielen možné, ale často veľmi poučné, hľadať jedinečné a charakteristické vlastnosti akejkoľvek danej vekovej skupiny Američanov. Je pritom jasné, že táto veda nie je presná. Uvedomujeme si, že v rámci jednej generácie existujú rozdiely v postojoch, hodnotách, správaní a životnom štýle porovnateľné s rozdielmi medzi jednotlivými generáciami. Napriek tomu veríme, že táto skutočnosť neznižuje hodnotu generačných analýz, len pridáva na jeho bohatosti a komplexnosti.<ref>{{cite web|title=The Millennials. Confident, Connected. Open to Change.|editor-last1=Taylor|editor-first1=Paul|editor-last2=Keeter|editor-first2=Scott|url=http://pewresearch.org/pubs/1501/millennials-new-survey-generational-personality-upbeat-open-new-ideas-technology-bound|pages=5|date=24 February 2010|access-date=24 February 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20100227045407/http://pewresearch.org/pubs/1501/millennials-new-survey-generational-personality-upbeat-open-new-ideas-technology-bound|archive-date=27 February 2010|url-status=dead|df=dmy-all}}</ref></blockquote> Ďalším prvkom generačnej teórie je rozpoznanie toho, ako mládež prežíva svoju generáciu a ako sa to mení na základe toho, kde vo svete žijú. „Analýza skúseností mladých ľudí podľa miesta prispieva k hlbšiemu pochopeniu procesov individualizácie, nerovnosti a generácie.“<ref>{{Cite book|title = Youth and Generation|last = Dan Woodman|first = Johanna Wyn|publisher = Sage|year = 2015|isbn = 9781446259047|pages = 164}}</ref> Schopnosť bližšie sa pozrieť na kultúry a subkultúry mládeže v rôznych časoch a miestach pridáva ďalší element k pochopeniu každodenného života mládeže. Umožňuje to lepšie porozumieť mládeži a spôsobu, akým generácia v súvislosti s miestom v svojom rozvoji konajú.<ref>{{Cite book|title = Youth and Generation Rethinking Change and Inequity in the Lives of Young People|last1 = Woodman|first1 = Dan|publisher = Sage Publications Ltd|year = 2015|isbn = 9781446259047|location = London|pages = 122|last2 = Wyn|first2 = Johanna}}</ref> Nie je dôležité, kde sú hranice narodenia kohorty, dôležité je to, ako jednotlivci a spoločnosti hranice interpretujú a ako môže rozdelenie formovať procesy a ich výsledky. Prax kategorizácie vekových kohort je pre výskumníkov užitočná na účely vytvárania ohraničenia ich prác.<ref>{{cite journal |last=Grenier |first=Amanda |title=Crossing age and generational boundaries: Exploring intergenerational research encounters |journal=Journal of Social Issues |year=2007 |volume=63 |issue=4 |pages=713–727 |doi=10.1111/j.1540-4560.2007.00532.x}}</ref> === Medzigeneračné napätie === Norman Ryder v recenzovanom akademickom dvojtýždenníku pokrývajúcom všetky aspekty sociológie, ''American Sociological Review'', z roku 1965 objasnil [[Sociológia|sociológiu]] nesúladu medzi generáciami tým, že naznačil, že spoločnosť „pretrváva napriek úmrtnosti jej jednotlivých členov prostredníctvom procesov demografického metabolizmu a najmä každoročnej infúzii narodených kohort“. Tvrdil, že generácie môžu byť niekedy „hrozbou pre stabilitu“, no zároveň predstavujú „príležitosť na sociálnu transformáciu“.<ref>{{cite journal |last=Ryder |first=Norman |title=The cohort as a concept in the study of social change |journal=American Sociological Review |year=1965 |volume=30 |issue=6 |pages=843–861 |doi=10.2307/2090964 |jstor=2090964 |pmid=5846306}}</ref> Ryder sa pokúsil pochopiť dynamiku súčinnosti medzi generáciami. Amanda Grenierová v eseji z roku 2007 uverejnenej v štvrťročnom recenzovanom akademickom časopise, ''Journal of Social Issues'', ponúkla ďalší zdroj vysvetlenia, prečo existuje generačné napätie. Grenierová tvrdila, že generácie si vytvárajú svoje vlastné jazykové modely, ktoré prispievajú k nedorozumeniu medzi vekovými kohortami, „Existujú rôzne spôsoby komunikácie, ktoré používajú starší a mladší ľudia, a možno ich čiastočne vysvetliť sociálnymi historickými referenčnými bodmi, kultúrne podmienenými skúsenosťami a individuálnymi interpretáciami“.<ref>{{cite journal |last=Grenier |first=Amanda |title=Crossing age and generational boundaries: Exploring intergenerational research encounters |journal=Journal of Social Issues |year=2007 |volume=63 |issue=4 |page=718 |doi=10.1111/j.1540-4560.2007.00532.x}}</ref> Karl Mannheim vo svojej knihe ''Essays on the Sociology of Knowledge'' z roku 1952 vyjadril presvedčenie, že ľudia sú formovaní prežitými skúsenosťami, ktoré majú v dôsledku spoločenských zmien. Howe a Strauss tiež písali o podobnosti ľudí v rámci jednej generácie, ktoré sú pripisované spoločenským zmenám. Na základe toho, ako tieto prežité skúsenosti formujú generáciu, pokiaľ ide o hodnoty, výsledkom je, že nová generácia spochybňuje hodnoty generácie staršej, čím sa vytvára napätie. Tento apel medzi generáciami a napätie, ktoré ním vzniká, je určujúcim bodom pre pochopenie generácií a toho, čo ich oddeľuje.<ref>Mannheim, Karl. (1952) 'The problem of generations', in K. Mannheim, Essays on the Sociology of Knowledge, London: RKP</ref> ==Zoznam sociálnych generácií== === Západný svet === Pod [[západný svet]] patrí časť [[Západná Európa|Západnej Európy]], [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a [[Austrália a Oceánia|Austrálie]]. V rámci týchto regiónov môže existovať veľa geografických aj kultúrnych variácií. Znamená to, že zoznam je vo všeobecnosti orientačný, ale veľmi všeobecný. Súčasná charakteristika týchto kohort používaných v médiách a reklame čiastočne vychádza zo Strauss-Howeovej generačnej teórie.<ref name="COHE" /><ref>{{cite journal |last1=Chaney |first1=Damien |last2=Touzani |first2=Mourad |last3=Ben Slimane |first3=Karim |title=Marketing to the (new) generations: summary and perspectives |journal=Journal of Strategic Marketing |date=2017 |volume=25 |issue=3 |pages=179 |doi=10.1080/0965254X.2017.1291173 |doi-access=free }}</ref> a vo všeobecnosti sa riadi logikou hypotézy pulzovej frekvencie.<ref>{{cite journal |last1=Jaeger |first1=Hans |s2cid=3680078 |title=Generations in History: Reflections on a Controversial Concept |journal=History and Theory |date=1985 |volume=24 |issue=3 |pages=273–292|doi=10.2307/2505170 |jstor=2505170 }}</ref> Špecialitou v Česku a Slovensku bola generácia detí, ktoré sa v tomto narodili v rokoch 1970 až 1979. V tomto období narástol z 80 až na 100 tisíc počet živonarodených detí (tzv. „[[Husákove deti]]“). Pokiaľ v západnom svete baby boom skončil v roku 1964 a bol nasledovaný baby boostom (poklesom) počas generácie X, v našich krajinách nárast pokračoval. *[[Stratená generácia|'''Stratená generácia''']], v Európe známa aj ako „Generácia roku 1914“,<ref name="Wohl">{{Cite book|last=Wohl|first=Robert|title=The generation of 1914|year=1979|publisher=Harvard University Press|location=Cambridge, MA|isbn=9780674344662|url=https://books.google.com/books?id=YLe3e3FDXQkC&q=wohl%201914&pg=PA1|access-date=31 October 2020|archive-date=18 June 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210618144426/https://books.google.com/books?id=YLe3e3FDXQkC&q=wohl+1914&pg=PA1|url-status=live}}</ref> je termín pochádzajúci od [[Gertrude Steinová|Gertrude Steinovej]] na označenie tých, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne. Stratená generácia je definovaná ako kohorta narodená v rokoch 1883 až 1900, ktorá dovŕšila plnoletosť počas [[1. svetovej vojny]] a v 20. rokoch ([[Roaring Twenties]])<ref name="howe">{{Cite book|last1=Howe|first1=Neil|author-link1=William Strauss|last2=Strauss|first2=William|author-link2=Neil Howe|title=Generations: The History of Americas Future. 1584 to 2069|year=1991|publisher=William Morrow and Company|location=New York|isbn=0688119123|pages=[https://archive.org/details/generationshisto00stra_0/page/247 247–260]|url-access=registration|url=https://archive.org/details/generationshisto00stra_0/page/247}}</ref> *[[G.I. Generation|'''Najväčšia generácia''']] (Generácia druhej svetovej vojny), v americkom používaní známa aj ako „G.I. Generation“,<ref>{{cite news|last1=Safire|first1=William|title=Generation What?|url=https://www.nytimes.com/2008/11/30/magazine/30wwln-safire-t.html|access-date=20 February 2019|work=The New York Times Magazine|date=28 November 2008|archive-url=https://web.archive.org/web/20180106044324/https://www.nytimes.com/2008/11/30/magazine/30wwln-safire-t.html|archive-date=6 January 2018}}</ref> zahŕňa veteránov, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne. Narodili sa v rokoch 1901 až 1927.<ref>{{cite web|title=The Generation Gap in American Politics|date=March 2018|url=http://assets.pewresearch.org/wp-content/uploads/sites/5/2018/03/01122435/03-01-18-Generations-release.pdf|access-date=20 February 2019|publisher=Pew Research Center|archive-date=8 August 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808044537/http://assets.pewresearch.org/wp-content/uploads/sites/5/2018/03/01122435/03-01-18-Generations-release.pdf|url-status=live}}</ref> Starší členovia tejto kohorty (označovaní ako [[Interbellum Generation]]) dospeli počas Roaring Twenties, zatiaľ čo mladší dosiahli vek dospelosti počas [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Novinár [[Tom Brokaw]] písal o amerických členoch tejto kohorty vo svojej knihe ''The Greatest Generation'', ktorá tento pojem spopularizovala a dala mu názov.<ref>{{Cite news|last=Hunt|first=Tristram|date=6 June 2004|title=One last time they gather, the Greatest Generation|work=[[The Observer]]|url=https://www.theguardian.com/uk/2004/jun/06/secondworldwar|access-date=24 August 2009|location=London|archive-date=13 July 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130713201248/http://www.guardian.co.uk/uk/2004/jun/06/secondworldwar|url-status=live}}</ref> *[[Silent Generation|'''Tichá generácia''']] (Silent Generation), tiež známa ako „Lucky Few“, je kohorta, ktorá dozrela v období po druhej svetovej vojne. Narodili sa v rokoch 1928 až 1945.<ref>{{cite news|title=Generations and Age|url=http://www.pewresearch.org/topics/generations-and-age/|access-date=26 May 2018|publisher=Pew Research|date=1 March 2018|archive-date=28 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528171442/http://www.pewresearch.org/topics/generations-and-age/|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.pewresearch.org/methodology/demographic-research/definitions/|title=Definitions - Pew Research Center|website=www.pewresearch.org|access-date=2016-09-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20170216215337/http://www.pewresearch.org/methodology/demographic-research/definitions/|archive-date=2017-02-16|url-status=dead}}</ref> V USA táto skupina ľudí zahŕňa väčšinu tých, ktorí mohli bojovať v [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]] a veľa tých, ktorí mohli bojovať počas [[Vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. *[[Generácia Baby boomers|'''Baby boomers''']] (často skrátené na Boomers) sú ľudia narodení po druhej svetovej vojne v rokoch 1946 až 1964. Zvýšená pôrodnosť bola pozorovaná počas [[Baby boom|baby boomu]], ktorý nastal po druhej svetovej vojne, čo z nich robí relatívne veľkú demografickú kohortu.<ref>See: * {{cite web|last1=Brandon|first1=Emily|title=The Youngest Baby Boomers Turn 50|url=http://money.usnews.com/money/retirement/articles/2014/06/16/the-youngest-baby-boomers-turn-50|website=U.S. News & World Report|access-date=11 November 2015|archive-date=2 January 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160102174509/http://money.usnews.com/money/retirement/articles/2014/06/16/the-youngest-baby-boomers-turn-50|url-status=live}} * {{cite web|title=Baby Boomers|url=http://www.history.com/topics/baby-boomers|publisher=History.com|access-date=11 November 2015|archive-date=17 December 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151217204419/http://www.history.com/topics/baby-boomers|url-status=live}} * {{cite web|last1=Fry|first1=Richard|title=This year, Millennials will overtake Baby Boomers|url=http://www.pewresearch.org/fact-tank/2015/01/16/this-year-millennials-will-overtake-baby-boomers/|publisher=Pew Research Center|access-date=11 November 2015|archive-date=10 November 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151110201452/http://www.pewresearch.org/fact-tank/2015/01/16/this-year-millennials-will-overtake-baby-boomers/|url-status=live}} * {{Cite book|first1=Neil|last1=Howe|first2=William|last2=Strauss|title=Generations: The History of Americas Future, 1584 to 2069|year=1991|publisher=William Morrow|location=New York|pages=[https://archive.org/details/generationshisto00stra_0/page/299 299–316]|isbn=9780688119126|url=https://archive.org/details/generationshisto00stra_0/page/299}} * {{Cite book|last=Owram|first=Doug|year=1997|title=Born at the Right Time|isbn=9780802080868|publisher=Univ Of Toronto Press|location=Toronto|page=xiv|url=https://archive.org/details/bornatrighttimeh0000owra}} * {{Cite book|last=Jones|first=Landon|year=1970|title=Great Expectations: America and the Baby Boom Generation|publisher=Coward, McCann and Geoghegan|location=New York}}</ref><ref>{{cite web|title=National Population Projections|website=census.gov|date=1997-07-31|url=http://www.census.gov/population/www/pop-profile/natproj.html|archive-url=https://web.archive.org/web/19970731033738/http://www.census.gov/population/www/pop-profile/natproj.html|archive-date=1997-07-31|url-status=dead|access-date=2019-08-23}}</ref> V USA mohlo veľa starších boomerov bojovať vo vietnamskej vojne alebo sa zúčastňovať na [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúre 60. rokov]], zatiaľ čo mladší boomeri, známi aj ako [[Generation Jones]], dospeli v rokoch „nevoľnosti“ v 70. rokoch.<ref>{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2020/06/23/opinion/baby-boomers-trump.html|title=Opinion &#124; Mr. Jones and Me: Younger Baby Boomers Swing Left|first=Jennifer Finney|last=Boylan|newspaper=The New York Times|date=23 June 2020|access-date=25 December 2020|archive-date=16 December 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201216072328/https://www.nytimes.com/2020/06/23/opinion/baby-boomers-trump.html|url-status=live}}</ref> *[[Generácia X|'''Generácia X''']] (alebo skrátene Gen X) je kohorta, ktorá nasleduje po Baby boomeroch. Generácia je všeobecne definovaná ako skupina ľudí narodených v rokoch 1965 až 1980.<ref>{{cite news|title=Vol. 33, No. 1: Generations|url=https://blogs.wsj.com/styleandsubstance/2020/02/02/vol-33-no-1-generations/|newspaper=WSJ|publisher=The Wall Street Journal|access-date=27 June 2020|archive-date=29 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200629220903/https://blogs.wsj.com/styleandsubstance/2020/02/02/vol-33-no-1-generations/|url-status=live}}</ref> Tento termín sa od 50. rokov 20. storočia používa aj v rôznych časoch a miestach pre množstvo rôznych [[Subkultúra|subkultúr]], či [[Kontrakultúra|kontrakultúr]]. Kvôli poklesu pôrodnosti po baby boome v USA niektorí vedci nazývali Generáciu X generáciou „baby bust“.<ref name="Encyclopedia of Identity">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=C2WmSCOBR2IC&dq=%22Generation+X%22+%22baby+bust%22&pg=PA307|title=Encyclopedia of Identity|isbn=9781412951531|last1=Jackson Ii|first1=Ronald L.|last2=Hogg|first2=Michael A.|date=29 June 2010}}</ref> *'''Mileniáli''', tiež známi ako [[Generácia Y|'''Generácia Y''']]<ref name="Horovitz">{{cite news|last=Horovitz|first=Bruce|title=After Gen X, Millennials, what should next generation be?|url=http://usatoday30.usatoday.com/money/advertising/story/2012-05-03/naming-the-next-generation/54737518/1|access-date=24 November 2012|newspaper=USA Today|date=4 May 2012|archive-date=1 September 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190901215431/https://usatoday30.usatoday.com/money/advertising/story/2012-05-03/naming-the-next-generation/54737518/1|url-status=live}}</ref> (či skrátene Gen Y),<ref name="Horovitz" /> sú generáciou, ktorá nastúpila po Generácii X, ktorá vyrástla na prelome [[3. tisícročie|3. tisícročia]].<ref>{{cite journal|pmc=9199317|year=2022|last1=Grazziotin-Soares|first1=R.|last2=Ardenghi|first2=D. M.|title=Drawings to explore faculties' and students' perceptions from different generations cohorts about dental education: A pilot study|journal=BDJ Open|volume=8|issue=1|page=17|doi=10.1038/s41405-022-00109-5|pmid=35705540}}</ref> Táto generácia je zvyčajne definovaná ako tí, ktorí sa narodili v rokoch 1981 až 1996.<ref name="guides.loc.gov">{{cite web|last1=Burclaff|first1=Natalie|title=Research Guides: Doing Consumer Research: A Resource Guide: Generations|url=https://guides.loc.gov/consumer-research/market-segments/generations|website=guides.loc.gov|access-date=21 April 2022}}</ref><ref name="canstatistics">{{cite web|last1=Government of Canada|first1=Statistics Canada|title=A generational portrait of Canada's aging population from the 2021 Census|url=https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2021/as-sa/98-200-X/2021003/98-200-X2021003-eng.cfm|website=statcan.gc.ca|access-date=18 July 2022|date=27 April 2022}}</ref><ref>{{Cite news|date=2019-11-06|title=Millennials cheer New Zealand lawmaker's 'OK, Boomer' remark|work=Reuters|url=https://www.reuters.com/article/us-newzealand-millennials-idUSKBN1XG2YT|access-date=2022-07-15}}</ref><ref name="uscensus">{{cite web|title=2019 Data Show Baby Boomers Nearly 9 Times Wealthier Than Millennials|url=https://www.census.gov/library/stories/2022/08/wealth-inequality-by-household-type.html|website=Census.gov|access-date=18 February 2023}}</ref> Americký výskumný ústav, Pew Research Center oznámil, že v roku 2019 Mileniáli prekonali v počtoch v populácií ročník Baby boomerov s odhadovaným počtom 71,6 milióna Boomerov vs. 72,1 milióna Mileniálov.<ref name=":0">{{Cite web|url=https://www.pewresearch.org/fact-tank/2020/04/28/millennials-overtake-baby-boomers-as-americas-largest-generation/|title=Millennials overtake Baby Boomers as America's largest generation|last=Fry|first=Richard|date=April 28, 2020|website=Pew Research Center|access-date=April 28, 2020|archive-date=28 April 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200428233813/https://www.pewresearch.org/fact-tank/2020/04/28/millennials-overtake-baby-boomers-as-americas-largest-generation/|url-status=live}}</ref> *[[Generácia Z|'''Generácia Z''']] (skrátene Gen Z, hovorovo „Zoomeri“) sú ľudia, ktorí nastupujú po Mileniáloch. Pew Research Center (PRC - nezávislý americký [[Think tank|think-tank]] sídliaci vo Washingtone) datuje pre Generáciu Z roky narodenia od roku 1997 do roku 2012.<ref>{{Cite web|last=Dimock|first=Michael|title=Defining generations: Where Millennials end and Generation Z begins|url=https://www.pewresearch.org/short-reads/2019/01/17/where-millennials-end-and-generation-z-begins/|access-date=2023-10-11|website=Pew Research Center|language=en-US}}</ref> [[Library of Congress|Knižnica Kongresu Spojených štátov]] a Kanadský štatistický úrad uvádzali pre Generáciu Z definíciu prevzatú z PRC: 1997 – 2012.<ref name="guides.loc.gov" /><ref name="canstatistics" /> V správe z roku 2022 americké sčítanie ľudu označuje Generáciu Z ako tých, ktorí sa narodili v roku 1997 do roku 2013.<ref name="uscensus" /> Austrálsky štatistický úrad na definovanie Generácie Z v publikácii z roku 2022 používa roky 1996 až 2010.<ref>{{cite web|date=28 June 2022|title=2021 Census shows Millennials overtaking Boomers|url=https://www.abs.gov.au/media-centre/media-releases/2021-census-shows-millennials-overtaking-boomers|website=Australian Bureau of Statistics|access-date=December 11, 2022|archive-date=December 1, 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20221201051428/https://www.abs.gov.au/media-centre/media-releases/2021-census-shows-millennials-overtaking-boomers|url-status=live}}</ref> *[[Generácia Alfa|'''Generácia Alfa''']] (skrátene Gen Alfa) je generáciou, ktorá nasleduje po Generácii Z. Výskumníci a populárne médiá zvyčajne používajú začiatok roku 2010 (2011,<ref name=":22">{{Cite web|url=https://foreignpolicy.com/2009/10/20/the-return-of-patriarchy/|title=The Return of Patriarchy|last=Longman|first=Phillip|author-link=Phillip Longman|date=October 20, 2009|website=Foreign Policy|access-date=February 22, 2020}}</ref> 2012, alebo 2013) ako začiatok narodenia a polovicu dekády po roku 2020 ako koniec rokov narodenia. Generácia Alfa je prvá, ktorá sa úplne narodila v [[21. storočie|21. storočí]].<ref name=":02">{{Cite news|last=Perano|first=Ursula|url=https://www.axios.com/generation-alpha-millennial-children-63438b10-6817-483e-8472-38810df77880.html|title=Meet Generation Alpha, the 9-year-olds shaping our future|date=August 8, 2019|work=Axios|access-date=September 6, 2019|archive-date=8 August 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808235523/https://www.axios.com/generation-alpha-millennial-children-63438b10-6817-483e-8472-38810df77880.html|url-status=live}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190808235523/https://www.axios.com/generation-alpha-millennial-children-63438b10-6817-483e-8472-38810df77880.html |date=2019-08-08 }}</ref> Od roku 2015 sa na celom svete každý týždeň narodilo asi dva a pol milióna ľudí a očakáva sa, že Gen Alfa dosiahne do roku 2025 početnosť takmer dvoch miliárd.<ref name=":12">{{Cite news|last=Williams|first=Alex|url=https://www.nytimes.com/2015/09/19/fashion/meet-alpha-the-next-next-generation.html|title=Meet Alpha: The Next 'Next Generation'|date=September 19, 2015|work=The New York Times|access-date=September 7, 2019|department=Fashion|archive-date=28 February 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200228172712/https://www.nytimes.com/2015/09/19/fashion/meet-alpha-the-next-next-generation.html|url-status=live}}</ref> *[[Generácia Beta|'''Generácia Beta''']] (alebo skrátene Gen Beta) je generáciou, ktorá nasleduje po Generácii Alfa. Nadácia Annie E. Casey vo svojom článku ''What is Generation Alpha?'' definuje Generáciu Beta ako začínajúcu v roku 2025.<ref name=":6">{{Cite web|last=Foundation|first=Annie E. Casey|author-link=Annie E. Casey Foundation|date=2020-11-04|title=What Is Generation Alpha?|url=https://www.aecf.org/blog/what-is-generation-alpha#howlargeisgenerationalpha|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240525014757/https://www.aecf.org/blog/what-is-generation-alpha|archive-date=2024-05-25|access-date=2024-05-25|website=The Annie E. Casey Foundation|language=en}}</ref> Mark McCrindle, ktorému sa všeobecne pripisuje autorstvo pre označenie Generácia Alfa,<ref name="ABC">{{cite book|last1=McCrindle|first1=Mark|title=The ABC of XYZ: Understanding the Global Generations|last2=Wolfinger|first2=Emily|date=2009|isbn=978-1-74223-035-1|edition=1st|location=Australia|pages=199–212}} See excerpt [https://web.archive.org/web/20200226050048/https://mccrindle.com.au/insights/blogarchive/why-we-named-them-gen-alpha/ "Why we named them Gen Alpha"].</ref> definuje Gen Beta ako obdobie rokov 2025 až 2039. Možno odhadnúť, že do roku 2035 Generácia Beta bude tvoriť 16 % svetovej populácie, pričom mnohí členovia tejto kohorty sa dožijú [[22. storočie|22. storočia]]. Generáciu charakterizuje aj [[Míľniky svetovej populácie|klesajúca miera pôrodnosti]].<ref name=":2">{{Cite web|title=The next generation is coming: meet the Betas {{!}} WGSN|url=https://www.wgsn.com/en/blogs/next-generation-coming-meet-betas|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20231004230939/https://www.wgsn.com/en/blogs/next-generation-coming-meet-betas|archive-date=2023-10-04|access-date=2024-05-24|website=www.wgsn.com}}</ref> {| class="wikitable" |+Západné generácie: prehľad posledných |'''Generácia''' |'''Od - do (priemer)''' |'''Trvanie''' |- |[[Generácia Baby boomers|Baby Boomers]] |1946 – 1964 | align="right" |18 |- |[[Generácia X]] |1965 – 1980 | align="right" |18 |- |[[Generácia Y]] |1981 – 1996 | align="right" |18 |- |[[Generácia Z]] |1997 – 2012 | align="right" |18 |- |[[Generácia Alfa]] |2013 – 2025 (odhad) | align="right" |18 |- |[[Generácia Beta]] |2025 – cca 2039 (odhad) | align="right" |18 |} ===Iné oblasti=== * V [[Arménsko|Arménsku]] sú ľudia narodení po získaní nezávislosti krajiny od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v roku 1991 označovaní ako „generácia nezávislosti“. * V [[Bulharsko|Bulharsku]] sú ľudia narodení v posledných rokoch vlády [[Komunistická strana|komunistickej strany]] a prvých rokoch po zvrhnutí režimu (od polovice 80. do polovice 90. rokov 20. storočia) označovaní ako „deti prechodu“. * V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] počas obdobia [[Generácia X|'''Generácie X''']] vznikol fenomén [[Baby boom|baby boomu]], ktorý začal v 70. rokoch v období „[[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]“ po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázii vojsk Varšavskej zmluvy]]. Generácia detí, ktoré sa v tomto čase narodili sa nazývajú „[[Husákove deti]]“. Bola pomenovaná podľa vtedajšieho [[Generálny tajomník ÚV KSČ|generálneho tajomníka ÚV KSČ]] a neskoršieho prezidenta Česko-Slovenska, [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]].<ref>{{Cite web|url=https://zpravy.aktualne.cz/baby-boom-and-immigration-prop-up-czech-population/r~i:article:508527/|title=Baby boom and immigration prop up Czech population|date=2007-09-20|website=Aktuálně.cz|language=cs|access-date=2019-02-09|archive-date=9 February 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190209124216/https://zpravy.aktualne.cz/baby-boom-and-immigration-prop-up-czech-population/r~i:article:508527/|url-status=live}}</ref> Jemu sa pripisuje politický program KSČ, ktorý mal za cieľ podporu populačného rastu v krajine. * V [[Čína|Čínskej ľudovej republike]] bola medzi rokmi 1980 až 1989 zavedená v oblastiach pevninskej Číny tzv. „[[politika jedného dieťaťa]]“. Deti, ktoré sa rodili v tomto období dostali pomenovanie „Post-80s“ (čínsky: 八零后世代 alebo 八零后, slovensky: generácia narodená po roku 1980). Pre túto generáciu bol charakteristický optimizmus do budúcnosti, nové nadšenie pre konzum a podnikanie a prijatie jej historickej úlohy pri premene modernej Číny na ekonomickú veľmoc.<ref name="Yan 2006 255-262">{{cite journal|last=Yan|first=Yunxiang|title=Little Emperors or Frail Pragmatists? China's '80ers Generation.|journal=Current History|year=2006|volume=105|issue=692|pages=255–262|doi=10.1525/curh.2006.105.692.255|doi-access=free}}</ref> Podobne pomenované sú deti generácie „Post-90s“ (čínsky: 九零后), ktoré sa narodili po udalostiach na [[Tchien-an-men kuang-čchang|Tiananmenskom námestí]] (1989) v nasledujúcich 90. rokoch.<ref name="womenofchina.cn">{{cite web|url=http://www.womenofchina.cn/html/womenofchina/report/141532-1.htm|title=Post-90s Graduates Changing the Workplace|publisher=}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.jingdaily.com/brands-struggle-to-connect-with-chinas-post-90s-generation/19296/|title=Brands Struggle To Connect With China's 'Post-90s' Generation|work=Jing Daily|date=2 July 2012}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Generačná klasifikácia „generácie jedného dieťaťa“ pre narodenia medzi zavedením politiky jedného dieťaťa v roku 1980 bola v roku 2013 uvoľnená na „politiku dvoch detí“. Pri generácii s jedným dieťaťom má nedostatok súrodencov hlboké psychologické účinky, ako je egoizmus ovplyvnený neustálym pocitom bytia v centre pozornosti rodičov, ako aj stres z toho, že musia byť jediným živiteľom v období, kedy ich rodičia odídu do dôchodku. * Ľudia narodení po 80. rokoch v [[Hongkong|Hongkongu]] sú od rovnakej generácie v pevninskej Číne odlišní.<ref>{{cite news|url=http://www.thestandard.com.hk/news_detail.asp?we_cat=12&art_id=93121&sid=26708529&con_type=3&d_str=20100115&fc=4|title=Post 80s rebels with a cause|newspaper=The Standard|first=Coleen|last=Lee|date=15 January 2010|access-date=20 June 2010|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20110629173954/http://www.thestandard.com.hk/news_detail.asp?we_cat=12&art_id=93121&sid=26708529&con_type=3&d_str=20100115&fc=4|archive-date=29 June 2011|df=dmy}}</ref> Termín „Post-80s“ (zh: 八十後) sa v Hongkongu začal používať v rokoch 2009 až 2010, najmä počas sociálneho hnutia a obdobia občianskej nespokojnosti voči expresnému železničnému spojeniu [[Kanton (mesto)|Kanotonom]] a Hongkongom Express, počas ktorého sa do popredia dostala skupina mladých aktivistov. hongkonskej politickej scény.<ref>Kwong wing-yuen (ed.), Zhan zai dan de yi bian, Xianggang bashihou, Hong Kong, UP Publications Limited, 2010, pp. 16–32.</ref> Hovorí sa o nich, že sú „[[Postmaterializmus|postmaterialistickí]]“ vo výhľadoch a sú obzvlášť hlasní v otázkach, ako je rozvoj miest, kultúra a dedičstvo a politické reformy. Ich diskusia sa rozvíja najmä okolo tém ako je antikolonializmus, trvalo udržateľný rozvoj a demokracia. * V [[Maďarsko|Maďarsku]] viedla začiatkom 50. rokov 20. storočia kriminalizácia potratov a politika zdaňovania bezdetných zavedená komunistickou ministerkou Annou Ratkóovou k menšiemu [[Baby boom|baby boomu]] (približne medzi rokmi 1953 – 1956), ktorý ovplyvnil populáciu v krajine. Obdobie dostalo pomenovanie „Ratkó éra“ (hu:Ratkó-korszak), generácia je označovaná ako „Ratkóovej deti.“<ref>Michelle Sawyer, [https://www.etd.ceu.edu/2010/sawyer_michelle.pdf Women’s Reproductive Rights under State Socialism In Hungary: The Ratkó Era, 1950-1956], Central European University, 2010</ref><ref>Erzsébet Földházi, [https://demografia.hu/en/publicationsonline/index.php/demographicportrait/article/download/893/655/658 Structure and Future of Hungary’s Population], in Monostori, J. - Őri, P. - Spéder, Zs. (eds.) ''Demographic Portrait of Hungary'' (HDRI, Budapest: 2015), 211–224</ref> *V Indii majú generácie tendenciu nasledovať vzor podobný širokému západnému modelu, aj keď najmä v starších generáciách stále existujú veľké rozdiely.<ref>{{cite web|url=http://blogs.harvardbusiness.org/erickson/2009/02/global_generations_focus_on_in.html|title=Generational Differences Between India and the U.S|publisher=Blogs.harvardbusiness.org|date=28 February 2009|access-date=10 October 2010|archive-date=25 December 2009|archive-url=https://web.archive.org/web/20091225230933/http://blogs.harvardbusiness.org/erickson/2009/02/global_generations_focus_on_in.html|url-status=live}}</ref> Jeden výklad vidí vznik [[Rozdelenie Indie|nezávislosti Indie]] v roku 1947 ako hlavný generačný posun v krajine. Ľudia narodení v 30. a 40. rokoch 20. storočia mali tendenciu byť lojálni k novému štátu a inklinovali k „tradičnému“ rozdeleniu spoločnosti. Indickí „boomers“, tí, ktorí sa narodili po získaní nezávislosti a začiatkom 60. rokov, boli svedkami udalostí, ako je indická núdzová situácia v rokoch 1975 až 1977, čo spôsobilo, že mnohí z nich boli voči vláde mierne skeptickí. * V [[Izrael|Izraeli]], kde väčšina [[Aškenázski Židia|aškenázskych Židov]] narodených pred koncom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] prežili [[holokaust]], sa deti preživších a ľudia, ktorí prežili ako bábätká, niekedy označujú ako „druhá generácia (preživších holokaustu)“ (hebrejsky: דור שני לניצולאה שואאה , dor sheni lenitsolei šoa alebo častejšie len דור שני לשואה, dor sheni lashoah, doslova „druhá generácia holokaustu“). Tento termín je obzvlášť bežný v kontexte psychologických, sociálnych a politických dôsledkov individuálnej a národnej transgeneračnej traumy spôsobenej holokaustom. Niektorí vedci tiež našli známky traumy u tretej generácie, po tej, ktorá prežila holokaust.<ref>{{Cite news|url=https://www.haaretz.com/1.5214219|title=New Israeli Study Finds Signs of Trauma in Grandchildren of Holocaust Survivors|date=2012-04-16|work=Haaretz|access-date=2019-02-26|archive-date=26 February 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190226172752/https://www.haaretz.com/1.5214219|url-status=live}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190419084212/https://www.haaretz.com/1.5214219 |date=2019-04-19 }}</ref> * V [[Severné Írsko|Severnom Írsku]] sú ľudia narodení po podpísaní [[Veľkopiatková dohoda|Veľkopiatkovej dohody]] z roku 1998, ktoré všeobecne považované [[Konflikt v Severnom Írsku|za ukončenie nepokojov]], hovorovo označovaní za „Mierové bábätká“ („Peace Babies“). * V [[Nórsko|Nórsku]] je termín „dezertná generácia“ (generácia, ktorá má všetky výhody zadarmo, ako výsledok driny a boja predchádzajúcich generácií) používaný na všetky generácie mládeže od baby boomers (vrátane).<ref>{{cite web|url=https://snl.no/dessertgenerasjon|title=Dessertgenerasjon|date=25 November 2022}}</ref> * Charakteristiky ruských generácií sú v [[Rusko|Rusku]] determinované osudovými historickými udalosťami, ktoré výrazne menili buď základy života krajiny ako celku, alebo pravidlá života v určitom jej časovom období. Názvy a uvedené popisy ruských generácií: Generácia víťazov,<ref>Tsvetkova G.A. Richly, beautifully, happily: the cultural strategies of everyday live "Generation Winners // Educational sciences – 2013 №6. {{ISSN|2072-2524}} [https://elibrary.ru/item.asp?id=21516313] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191218112002/https://elibrary.ru/item.asp%3Fid%3D21516313|date=18 December 2019}}.</ref> generácia [[Studená vojna|studenej vojny]], generácia [[Perestrojka|perestrojky]], prvá nesovietska generácia (deti perestrojky, svedkovia perestrojky), digitálna generácia.<ref>Miroshkina M.R. "Interpretations of the Generations Theory in the Context of Russian Education" // ''Yaroslavl Pedagogical Herald'', 2017, №6 [https://cyberleninka.ru/article/n/interpretatsii-teorii-pokoleniy-v-kontekste-rossiyskogo-obrazovaniya] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191218112005/https://cyberleninka.ru/article/n/interpretatsii-teorii-pokoleniy-v-kontekste-rossiyskogo-obrazovaniya|date=18 December 2019}}.</ref> * V [[Singapur|Singapure]] sú ľudia narodení pred rokom 1949 označovaní ako „generácia priekopníkov“ (Pioneer Generation Package, PGP) za ich prínos pre Singapur počas prvých rokov života. Podobne aj tí, ktorí sa narodili medzi rokmi 1950 a 1959, sú označovaní ako „generácia Merdeka“ (Merdeka Generation Package MGP), lebo roky ich formovania v tejto oblasti prebiehali počas politických turbulencií v 50. až 60. rokoch 20. storočia.<ref>{{Cite web|url=https://www.straitstimes.com/singapore/270-million-in-medisave-top-ups-for-eligible-pioneer-generation-and-merdeka-generation|title=$270 million in Medisave top-ups for eligible Pioneer Generation and Merdeka Generation seniors in July|date=13 June 2019|publisher=The Straits Times|access-date=3 November 2019|archive-date=3 November 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191103224533/https://www.straitstimes.com/singapore/270-million-in-medisave-top-ups-for-eligible-pioneer-generation-and-merdeka-generation|url-status=live}}</ref> * V [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] sú ľudia narodení po [[Voľby v Juhoafrickej republike 1994|všeobecných voľbách v roku 1994]], ktorí boli prvými od konca [[Aparteid|aparteidu]], v médiách často označovaní ako „generácia bez narodená v slobode“ („born-free generation“).<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/world/2014/may/07/south-africans-first-election-born-free-born-after-apartheid|title=South Africans vote in first election for 'born free' generation|first=David|last=Smith|work=The Guardian|date=8 May 2014|access-date=29 January 2016|archive-date=5 March 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160305051858/http://www.theguardian.com/world/2014/may/07/south-africans-first-election-born-free-born-after-apartheid|url-status=live}}</ref> Ľudia narodení po roku 2000 sú v tejto krajine často označovaní ako „Ama2000“,<ref>{{Cite web|url=https://siphosworld.wordpress.com/2019/12/31/ama2000-generation-z/|title=# Ama2000 – Generation Z|last=Malefane|first=Sipho|date=2019-12-31|website=Sipho's reflexions|access-date=2020-02-05|archive-date=5 February 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200205080409/https://siphosworld.wordpress.com/2019/12/31/ama2000-generation-z/|url-status=live}}</ref> čo je termín spopularizovaný hudbou a reklamou na produkt [[Coca-Cola]].<ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=eGV5pH5qITU|title=Summer Yama 2000 #RefreshWherevs|website=YouTube|access-date=5 February 2020|archive-date=21 April 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200421042456/https://www.youtube.com/watch?v=eGV5pH5qITU&gl=US&hl=en|url-status=live}}</ref> * V [[Kórejská republika|Južnej Kórei]] sú generačné kohorty často definované v súlade s priebehom demokratizácie krajiny, pričom sa navrhujú rôzne schémy vrátane názvov ako „generácia demokratizácie“, „generácia 386“<ref>{{cite web|url=https://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2008/04/180_18529.html|title=Fiasco of 386 Generation|work=The Korea Times|access-date=10 October 2010|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20100328184023/http://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2008/04/180_18529.html|archive-date=28 March 2010|df=dmy}}</ref><ref name="eastwest">{{cite web|url=http://www.eastwestcenter.org/news-center/east-west-wire/shinsedae-conservative-attitudes-of-a-new-generation-in-south-korea-and-the-impact-on-the-korean-presidential-election/|title=Shinsedae: Conservative Attitudes of a 'New Generation' in South Korea and the Impact on the Korean Presidential Election|publisher=Eastwestcenter.org|access-date=10 October 2010|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20100915155227/http://www.eastwestcenter.org/news-center/east-west-wire/shinsedae-conservative-attitudes-of-a-new-generation-in-south-korea-and-the-impact-on-the-korean-presidential-election/|archive-date=15 September 2010|df=dmy}}</ref> pomenovaná v 90. rokoch minulého storočia podľa počítača [[Intel 386]] na opis ľudí vo veku okolo 30 rokov 40-tych, ktorí sa narodili v 60. rokoch a navštevovali univerzitu/vysokú školu v 80. rokoch. Nazývajú ich aj „generácia 3. júna 1987“, nakoľko boli svedkami júnového povstania. Ako „generáciu 19. apríla“ označujú tú, ktorá v roku 1960 bojovala proti režimu prvého prezidenta krajiny, [[Syngman Rhee|Syngmana Rheeho]]. V Južnej Kórei je aj iná „generácia 3. júna“, ktorá v roku 1964 bojovala proti normalizačnej zmluve s Japonskom. Ďalšia z generácií, „generácia 1969“, bojovala proti revízii ústavy umožňujúcej tri prezidentské obdobia. V krajine sú aj shin-se-dae („nové") generácie.<ref name="eastwest" /><ref>{{cite news|url=http://www.koreaherald.co.kr/NEWKHSITE/data/html_dir/2009/08/26/200908260078.asp|title=Social cohesion Ideological differences divide generations|newspaper=The Korea Herald|date=26 August 2009|archive-url=https://web.archive.org/web/20100205154755/http://www.koreaherald.co.kr/NEWKHSITE/data/html_dir/2009/08/26/200908260078.asp|archive-date=5 February 2010}}</ref><ref>{{cite journal|last=Jip|first=Choi Jang|title=Democratization, Civil Society, and the Civil Social Movement in Korea|journal=Korea Journal|volume=40|issue=3|date=2019-05-15|issn=1225-4576|pages=26–57|url=https://www.ekoreajournal.net/sysLib/down.php?file=..%2FUPLOAD%2FT_articles%2FPDF4033|access-date=2019-08-23}}{{Dead link|date=May 2024|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}</ref> Termín generácia Shin-se-dae sa v kórejskom jazyku vzťahuje na generácia, ktorá nasleduje po Mileniáloch. Generácia Shin-se-dae je väčšinou bez ideologickej alebo politickej zaujatosti.<ref>{{cite web|last1=Sun Young|first1=Park|title=Shinsedae: Conservative Attitudes of a 'New Generation' in South Korea and the Impact on the Korean Presidential Election|url=http://www.eastwestcenter.org/news-center/east-west-wire/shinsedae-conservative-attitudes-of-a-new-generation-in-south-korea-and-the-impact-on-the-korean-presidential-election/|department=East-West Centre|publisher=Hankook Ilbo|access-date=22 May 2017|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20100915155227/http://www.eastwestcenter.org/news-center/east-west-wire/shinsedae-conservative-attitudes-of-a-new-generation-in-south-korea-and-the-impact-on-the-korean-presidential-election/|archive-date=15 September 2010|df=dmy-all}}</ref> * Vo [[Švédsko|Švédsku]] je bežné hovoriť o ľuďoch na základe dekád ich narodenia: „40-talista“ (osoba, ktorá sa narodila v 40. rokoch), „50-talista“ (osoba, ktorá sa narodila v 50. rokoch), atď. * Na [[Taiwan|Taiwane]] sa pojem „Jahodová generácia" vzťahuje na miestnych obyvateľov narodených po roku 1981, ktorí si, podobne ako jahody, „ľahko robia odtlaky“ – čo znamená, že nedokážu vydržať spoločenský tlak alebo tak tvrdo pracovať ako pracovala generácia ich rodičov. Tento výraz sa vzťahuje na ľudí, ktorí sú neposlušní, rozmaznaní, sebeckí, arogantní a pomalí v práci. * V [[Turecko|Turecku]] je bežné hovoriť o ľuďoch na základe desaťročí, v ktorých prežili svoj tínedžerský vek. * V [[Španielsko|Španielsku]], hoci vo všeobecnosti existuje určitá asimilácia ku systému generačných štruktúr Straussa a Howea (a nekriticky ju používa väčšina médií), z historických dôvodov existujú podstatné rozdiely, ktoré v 20. storočí (ako vyplýva z teórie generácií) označili po sebe nasledujúce vekové kohorty. Prvý rozdiel vychádza z neutrality počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktorá tejto krajine zabránila utrpieť povojnový sociálny a kultúrny vplyv. Druhý rozdiel vznikol, z [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny]] a následnej diktatúry, ktorá trvala štyri desaťročia a, najmä počas prvých desaťročí, vyvolala silné politické, sociálne a kultúrne represie. Tretí rozdiel zapríčinila neutralita počas 2. svetovej vojny. Sociológovia [[Artemio Baigorri]] a [[Manuela Caballerová]] tak medzi [[Silent Generation]] a [[Generácia Baby boomers|Generáciu Baby boomers]] (ktorú nazývajú aj Protest Generation) vkladajú to, čo nazývajú „Franco Generation" (ročníky 1929 – 1943), t.j. generáciu, ktorej detstvo a raná mladosť boli poznačené vojnou, povojnovým nedostatkom a represiami.<ref>{{cite journal|title=Glocalising the theory of generations: The case of Spain|last1=Caballero|first1=Manuela|last2=Baigorri|first2=Artemio|journal=Time & Society|volume=28|issue=1|pages=333–357|doi=10.1177/0961463X18783374|year=2019}}</ref> ===Ďalšie terminológie=== Termín „generácia" sa niekedy používa na kultúrne hnutie alebo užšie definovanú skupinu ako celú demografickú skupinu. Niektoré príklady: [[File:"Geração à Rasca" Banner.jpg|thumb|right|Demonštrácia Geração à Rasca v [[Lisabon|Lisabone]], 2011]] * '''Ukradnuté generácie''' sa týkajú detí domorodých Austrálčanov ([[Austrálski domorodci|Aborigénov]]) a obyvateľov ostrova [[Torres Strait]] ([[Melanézania|Melanézanov]]), ktoré boli násilne odobraté zo svojich rodín austrálskymi federálnymi a štátnymi vládnymi agentúrami a cirkevnými misiami podľa zákonov ich príslušných parlamentov približne v rokoch 1869 až 1969.<ref>[https://humanrights.gov.au/our-work/education/track-history-timeline-stolen-generations, Track the History Timeline on the Australian Human Rights]{{Nedostupný zdroj|date=september 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Beat generation|'''Beat Generation''']] (iné názvy: bítnici, porazená generácia, zbitá generácia, beatnic), odkazuje na populárne americké kultúrne hnutie široko citované sociálnymi vedcami ako také, ktoré položilo základ proaktívnej americkej [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúry 60. rokov]]. Pozostával z Američanov narodených medzi dvoma svetovými vojnami, ktorí svojimi dielami i životnými postojmi demonštrovali nesúhlas s [[Spotreba (ekonómia)|konzumnou]] spoločnosťou a s [[Konzervativizmus|konzervativizmom]] zakoreneným vo vtedajšej kultúre. .<ref>{{cite web|url=http://www.online-literature.com/periods/beat.php|title=The Beat Generation|access-date=29 January 2016|archive-date=10 July 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170710101322/http://www.online-literature.com/periods/beat.php|url-status=live}}</ref> * '''Generation Jones''' je termín, ktorý vytvoril [[Jonathan Pontell]] na označenie kohorty ľudí narodených v rokoch 1954 až 1965. Tento termín sa používa predovšetkým v [[Anglicky hovoriaci svet|anglicky hovoriacich krajinách]].<ref>{{cite book|author=Jensen, J.B.|year=2007|title=Future consumer tendencies and shopping behaviour: The development up until 2015-17. Research paper No. 1|place=Denmark|publisher=Marianne Levinsen & Jesper Bo Jensen|pages=13–17|url=http://uk.fremforsk.dk/vis_bog.asp?AjrdcmntId=179|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20130122103446/http://uk.fremforsk.dk/vis_bog.asp?AjrdcmntId=179|archive-date=22 January 2013|df=dmy-all}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130122103446/http://uk.fremforsk.dk/vis_bog.asp?AjrdcmntId=179 |date=2013-01-22 }}{{Cite news|last=Seigle|first=Greg|title=Some Call It 'Jones'|newspaper=The Washington Post|date=6 April 2000|url=https://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/access/52287975.html?dids=52287975:52287975&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT|access-date=18 February 2007|archive-date=23 October 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20121023005649/http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/access/52287975.html?dids=52287975:52287975&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT|url-status=live}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121023005649/http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/access/52287975.html?dids=52287975:52287975&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT |date=2012-10-23 }}</ref><ref name="scoop">{{cite news|title=Press Release: Generation Jones is driving NZ Voter Volatility|publisher=Scoop Independent News (NZ)|date=13 September 2005|url=http://www.scoop.co.nz/stories/PO0509/S00161.htm|access-date=18 February 2007|archive-date=22 July 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180722125857/http://www.scoop.co.nz/stories/PO0509/S00161.htm|url-status=live}}</ref> Pontell definoval Generation Jones ako odkaz na druhú polovicu baby boomu, ktorá prišla na svet po druhej svetovej vojne.<ref name="telegraph">{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2000/10/15/wpres115.xml|title=Generation Jones comes of age in time for election|work=The Daily Telegraph|date=15 October 2000|access-date=12 June 2009|location=London|first=David|last=Wastell|archive-date=7 March 2007|archive-url=https://web.archive.org/web/20070307092653/http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=%2Fnews%2F2000%2F10%2F15%2Fwpres115.xml|url-status=dead}}</ref> Týmto pojmom nazývajú aj prvú vlnu [[Generácia X|Generácie X]]. * '''[[MTV Generation]]''' je označenie dospievajúcich a mladých dospelých v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a začiatkom polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]], ktorí boli výrazne ovplyvnení televíznym kanálom [[MTV (televízna stanica)|MTV]]. Toto pomenovanie sa často používa aj ako [[synonymum]] pre [[Generácia X|Generáciu X]].<ref>{{cite news|title=The MetLife Study of Gen X: The MTV Generation Moves into Mid-Life|url=https://www.metlife.com/assets/cao/mmi/publications/studies/2013/mmi-gen-x.pdf|access-date=1 July 2017|publisher=MetLife|date=April 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20161021014452/https://www.metlife.com/assets/cao/mmi/publications/studies/2013/mmi-gen-x.pdf|archive-date=21 October 2016|url-status=dead|df=dmy-all}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161021014452/https://www.metlife.com/assets/cao/mmi/publications/studies/2013/mmi-gen-x.pdf |date=2016-10-21 }}</ref><ref>{{cite news|last1=Raphelson|first1=Samantha|title=From GIs To Gen Z (Or Is It iGen?): How Generations Get Nicknames|url=https://www.npr.org/2014/10/06/349316543/don-t-label-me-origins-of-generational-names-and-why-we-use-them|access-date=1 July 2017|publisher=NPR|date=6 October 2014|archive-date=1 July 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170701053025/http://www.npr.org/2014/10/06/349316543/don-t-label-me-origins-of-generational-names-and-why-we-use-them|url-status=live}}</ref><ref>{{cite news|url=http://edition.cnn.com/2001/SHOWBIZ/TV/07/31/mtv.20/index.html|title=MTV: Rewinding 20 years of music revolution|publisher=CNN|date=1 August 2001|access-date=11 February 2015|archive-date=4 March 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304024551/http://edition.cnn.com/2001/SHOWBIZ/TV/07/31/mtv.20/index.html|url-status=live}}</ref> * V [[Európa|Európe]] sa v rôznych krajinách, ktoré boli obzvlášť ťažko zasiahnuté po [[Veľká recesia|finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008]], objavili rôzne výrazy, ktorými sa označujú mladí ľudia s obmedzenými pracovnými a kariérnymi vyhliadkami.<ref name=Itano>{{cite news|last=Itano|first=Nicole|title=In Greece, education isn't the answer|url=http://www.globalpost.com/dispatch/europe/090514/greece-education-isnt-the-answer|access-date=28 January 2013|newspaper=Global Post|date=14 May 2009|archive-date=20 May 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130520181616/http://www.globalpost.com/dispatch/europe/090514/greece-education-isnt-the-answer|url-status=live}}</ref> ** ''The Generation of 500'' (''Generácia 500'') je termín spopularizovaný [[Grécko|gréckymi]] masovými médiami. Označuje vzdelaných gréckych „twixterov" (obývajúcimi tzv. „[[mamahotel]]") v mestských centrách, ktorým sa vo všeobecnosti nedarí vybudovať si [[Kariéra|kariéru]]. Mladí dospelí sú zvyčajne nútení k podzamestnanosti v dočasných a príležitostných zamestnaniach, ktoré nesúvisia s ich vzdelaním, a dostávajú minimálny základný [[Mzda|plat]] 500 EUR. Táto generácia sa vyvinula za okolností vedúcich ku gréckej dlhovej kríze a zúčastnila sa gréckych protestov v rokoch 2010 – 2011.<ref>{{cite web|url=http://www.dw-world.de/dw/article/0,,15117098,00.html|title=Γενιά των 600 € και "αγανακτισμένοι" της Μαδρίτης - βίοι παράλληλοι; - Πολιτική|date=2011-05-30|work=DW.COM|access-date=29 January 2016|archive-date=3 September 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110903170233/http://www.dw-world.de/dw/article/0,,15117098,00.html|url-status=live}}</ref> ** V [[Španielsko|Španielsku]] ich nazývajú mileuristi. Ide o španielsky neologizmus zo spojenia za 1 000 eur, „tisíc euristov“. V roku 2014 bol v Španielsku priemerný plat 1 881,30 Euro brutto/ mes.<ref>{{cite news|last=Pérez-Lanzac|first=Carmen|title=1,000 euros a month? Dream on…|url=http://elpais.com/elpais/2012/03/12/inenglish/1331575980_208983.html|access-date=28 January 2013|newspaper=El Pais|date=12 March 2012|archive-date=22 May 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130522001117/http://elpais.com/elpais/2012/03/12/inenglish/1331575980_208983.html|url-status=live}}</ref> ** V [[Portugalsko|Portugalsku]] sa nazývajú ''Geração à Rasca'' („Skrachovaná generácia“), výraz, ktorý má pôvod v staršom výraze, ''Geração Rasca'' („Mizerná generácia“), ktorý kritici používali na označenie študentských demonštrácií v 90. rokoch proti ministrom školstva [[António Couto dos Santos|Antóniovi Coutoovi dos Santosovi]] a neskôr voči [[Manuela Ferreirová Leite|Manuele Ferreirovej Leite]]. ** Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] sa nazývajú ''Génération précaire'' („Neistá generácia"). ** V [[Taliansko|Taliansku]] sa používa termín „generácia 1 000 eur“.I == Kritiky == [[Philip N. Cohen]], profesor sociológie na Univerzite v Marylande, používanie „generačných označení“ kritizoval a uviedol, že tieto označenia „dávajú výskumní pracovníci, novinári alebo marketingové firmy“ a „vedú ľudí k stereotypom a unáhlenému posudzovaniu charakterov. " Cohenov [[otvorený list]] Pew Research Center, ktorý popisuje svoj kritický postoj ku generačným nálepkám, mal najmenej 150 podpisov od ďalších demografov a sociálnych vedcov.<ref>{{Cite news|last=Cohen|first=Philip N.|date=2021-07-07|title=Opinion {{!}} Generation labels mean nothing. It's time to retire them.|url=https://www.washingtonpost.com/opinions/2021/07/07/generation-labels-mean-nothing-retire-them/|access-date=2021-08-30|newspaper=Washington Post}}</ref> Louis Menand, dopisovateľ časopisu [[The New Yorker|''The New Yorker'']], uviedol, že „neexistuje žiadny empirický základ“ pre tvrdenie, „že rozdiely v rámci jednej generácie sú menšie ako rozdiely medzi generáciami“. Tvrdil, že generačné teórie „zdá sa, že vyžadujú“, aby ľudia narodení na konci jednej generácie a ľudia narodení na začiatku druhej generácie (napr. osoba narodená v roku 1965, prvý rok Generácie X a osoba narodená v roku 1964, posledný z obdobia Baby boomu) „musia mať odlišné hodnoty, vkus a životné skúsenosti“ alebo že ľudia narodení v prvom a poslednom roku narodenia generácie (napr. osoba narodená v roku 1980, posledný rok Generácie X a osoba narodená v roku 1965, prvý rok generácie X), „má viac spoločného“ ako s ľuďmi, ktorí sú narodení pár rokov pred nimi alebo po nich.<ref name="Menand-2021">{{cite web |last1=Menand |first1=Louis |title=It's Time to Stop Talking About "Generations" |magazine=The New Yorker |date=11 October 2021 |url=https://www.newyorker.com/magazine/2021/10/18/its-time-to-stop-talking-about-generations |access-date=11 November 2021}}</ref> V roku 2023, po analýze svojho výskumu a metód a po konzultácii s externými odborníkmi, Pew Research Center oznámilo zmenu vo svojom používaní generačných označení. Dôvodom bolo, aby sa „vyhli posilňovaniu škodlivých stereotypov alebo prílišnému zjednodušovaniu zložitých životných skúseností ľudí“ a dodali k tomu, že v budúcnosti generačnú analýzu vykonajú len vtedy, keď budú mať k dispozícii historické údaje, ktoré im umožnia „porovnať generácie v podobnom štádiu života“ a „nebudú vždy predvolene používať štandardné generačné definície a označenia“.<ref>{{cite web |last1=Parker |first1=Kim |title=How Pew Research Center will report on generations moving forward |url=https://www.pewresearch.org/short-reads/2023/05/22/how-pew-research-center-will-report-on-generations-moving-forward/ |website=Pew Research Center}}</ref> == Zdroje == {{Preklad|en|Generation|1227525924}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Generácia|q_štítok=generácia}} == Externé odkazy == * {{filit|fvg/generacia.html}} {{Kultúrne generácie}} [[Kategória:Sociológia]] [[Kategória:Demografia]] iy6nmgt5rng16mlzoqqgox2pkz6hg2w 0 105052 8233018 7634184 2026-06-14T04:00:15Z Kadaj774 297844 8233018 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Sevastopoľ | other_name = | native_name = Севастополь | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Sevastopol Collage 2015.png | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Sevastopol.svg | symbol = COA of Sevastopol.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | country_flag = | state = [[mesto federálneho významu]]{{break}}(de facto)<br />[[mesto so špeciálnym statusom]]{{break}}(de iure) | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 100 | lat_d = 44.616389 | long_d = 33.525278 | coordinates_type = type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 1079 <!-- *** Population *** --> | population = 448829 | population_date = 2020 | population_density = 513,21 <!-- *** History & management *** --> | established = 1783 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Sergij Kunicyn | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina | map1_caption = Poloha mesta v Európe | map1_locator = Európa <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Sevastopoľ''' ([[ruština|rus.]] aj [[ukrajinčina|ukr.]] Севастополь - ''Sevastopoľ'', {{vjz|crh|''Aqyar''}}, Акъяр) je mesto a zároveň prístav nachádzajúci sa na polostrove [[Krym]], pri pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. V roku 2006 malo mesto 390 000 obyvateľov. Od 90. rokov 20. storočia do roku 2014 malo mesto zvláštny štatút, kvôli tomu že bolo základňou ruskej aj ukrajinskej čiernomorskej flotily. Od 8. mája 1965 [[mesto-hrdina]]. == Poloha == Mesto leží v juhozápadnej časti [[Krym (polostrov)|Krymu]] na Heraklovskom polostrovove na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. Na severozápade hraničí s [[Bachčisarajský okres|Bachčisarajským okresom]] a územím mesta [[Jalta]], v juhozápadnej časti s autonómnou republikou Krym. Vonkajšia hranica mesta na súši má dĺžku asi {{km|106|m}}, pobrežná čiara má dĺžku {{km|152|m}}. Mesto sa rozkladá na terasovitých svahoch pri brehoch Sevastopoľského zálivu, ktorý rozdeľuje mesto na severnú a južnú časť. Južná časť mesta sa delí južným zálivom na mestskú a prístavnú časť. Mesto má rozlohu 1 079 km², z čoho 216 km² zaberajú vodné plochy zálivov. == Názov == Názov mesta pochádza z dvoch gréckych slov „Σεβαστος“ (Sevastos) — ekvivalent latinského titulu „August“ a slova „πολις“ (polis) — „mesto“ a voľne sa prekladal ako imperátorove mesto. V sovietskej literatúre sa z ideologických dôvodov prekladal ako mesto slávy, vo Veľkej sovietskej encyklopédii sa názov prekladá ako vysoké, sväté mesto. == Dejiny == Mesto založili v roku [[1784]] po obsadení [[Krym]]u ruskými vojskami ako [[pevnosť]] a následne [[prístav]]. V roku [[1797]] ho panovník [[Pavol I. (Rusko)|Pavol]] premenoval na Achtiar, podľa tamojšej tatárskej dediny Ak-Jar. V roku [[1826]] bol rozhodnutím senátu udelený mestu názov Sevastopoľ. Mesto sa stalo významným vojenským prístavom. V roku 1830 sa stalo centrom spoločenských nepokojov v dôsledku [[hlad]]u, tzv. [[sevastopoľské povstanie|sevastopoľského povstania]]. V roku 1875 bolo mesto spojené železnicou so [[Simferopoľ]]om.<ref name="BSE">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevastopoľ – Boľšaja sovietskaja encyklopedia | url = http://bse.sci-lib.com/article100495.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.4.2010 | vydavateľ = bse.sci-lib.com | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Ako hlavný prístav čiernomorskej flotily sa stalo cieľom útoku počas [[Krymská vojna|krymskej vojny]]. Jeho obrancovia kapitulovali pred útokmi francúzskych a britských vojsk 8. septembra 1855 (pozri [[Obliehanie Sevastopoľa (1854 – 1855)|obliehanie Sevastopoľa]]). Neskôr v roku 1905 počas [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)|prvej ruskej revolúcie]] v meste vypukla vzbura námorníkov a vojakov, ktorí sa pridali k nespokojným obyvateľom mesta. Povstanie bolo neskôr potlačené cárskym vojskom. Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] mesto v máji 1918 obsadili nemecké vojská, neskôr po ich odchode mesto obsadili francúzske a britské intervenčné jednotky. V apríli 1919 mesto obsadili jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]], ale v júni ich vytlačili vojská [[Biela armáda|bielogvardejcov]] pod vedením gen. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikina]]. Mesto sa definitívne dostalo pod kontrolu sovietskej moci 15. novembra 1920. V mierovom období nastal výrazný rozvoj mesta. V roku 1939 tu žilo 114 000 obyvateľov.<ref name="BSE"/> Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa do mesta stiahli vojská pod vedením gen. [[Ivan Jefimovič Petrov|I.J. Petrova]], značná časť z nich sa predtým účastnila na [[obliehanie Odesy|obrane Odesy]]. [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|Obliehanie Sevastopoľa]] trvalo od jesene 1941 do leta 1942. Nemecké vojská mesto ostreľovali ťažkým delostrelectvom a vystavili ho intenzívnemu bombardovaniu. Za tri týždne zvrhla [[Luftwaffe]] na mesto asi 20 529 ton bômb, viac než dopadlo na územie Spojeného kráľovstva počas náletov [[blitz]].<ref>Charles Winchester: ''Ostfornt. Hitler's War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 57 – 58</ref> Nemecká 11. armáda spolu s rumunskými jednotkami pod vedením gen. [[Erich von Manstein|Mansteina]] začala generálny útok na mesto 7. júna 1942. Po mesiaci krvavých bojov padol prístav do rúk nemeckých vojsk 9. júla 1942. Nacisti mesto pomenovali Theodorichhafen. Čiernomorská flotila bola z veľkej časti stiahnutá do [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijska]]. Nemecké a rumunské jednotky odrezané na Kryme do konca roku 1943 boli postupne sťahované. 7. mája 1944 vojská [[4. ukrajinský front|4. ukrajinského frontu]] pod vedením [[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|F.I. Tolbuchina]] dosiahli Sapunské výšiny na predmestí Sevastopoľa. Mesto bolo oslobodené 9. mája 1944 počas [[Krymská operácia (1944)|krymskej operácie]]. Mesto bolo počas vojny v podstate celkom zničené. Po vojne získalo mesto štatút [[mesto-hrdina|hrdinského mesta]]. Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto začalo opäť rozvíjať. V roku 1957 pohltilo blízke mesto [[Balaklava]]. V dôsledku prítomnosti sovietskej [[sovietska čiernomorská flotila|čiernomorskej flotily]] malo počas [[studená vojna|studenej vojny]] štatút [[uzavreté mesto|uzavretého mesta]]. To znamenalo, že návštevníci mesta museli žiadať miestne orgány o povolenie na vstup do mesta. V meste boli vybudované nové [[sídlisko|sídliská]], a prebudovaná infraštruktúra. Nachádza sa tu niekoľko [[divadlo|divadiel]], Oceánografický ústav [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]] a iné vedecké inštitúcie. Mesto malo kvôli významnej námornej základni ukrajinského a ruského námorníctva samostatný štatút podobne ako [[Kyjev]] až do roku 2014, kedy spolu s celým Krymom prešlo pod ruskú správu. Primátora mesta vyberal prezident Ukrajiny, mestská rada však mala v tejto voľbe právo veta. Pôvodne mala ruská čiernomorská flotila v Sevastopoli zostať do roku 2017. V apríli 2010 sa Ukrajina s Ruskom dohodli na predĺžení zmluvy. V roku [[2014]] sa v meste (podobne ako v [[Krym (republika)|Krymskej autonómnej republike]]) konalo referendum, v ktorom obyvatelia mesta rozhodli o pričlenení mesta k [[Rusko|Rusku]]. Referendum však nebolo v súlade s ústavou Ukrajiny a dodnes jeho výsledky neakceptuje viacero krajín. Od [[18. marca]] [[2014]] považuje [[Rusko|Ruská federácia]] Sevastopoľ za súčasť [[Rusko|Ruska]]. Medzinárodné spoločenstvo považuje Sevastopoľ naďalej za súčasť [[Ukrajina|Ukrajiny]]. == Vývoj počtu obyvateľov == [[Súbor:Приморский бульвар Севастополь.jpg|náhľad|vpravo|Nábrežie v pozadí s pamätníkom potopeným lodiam.]] {|class="wikitable" |- ! bgcolor=ffdead | Rok | bgcolor=F5F5DC | 1875 | bgcolor=F5F5DC | 1897 | bgcolor=F5F5DC | 1926 | bgcolor=F5F5DC | 1939 | bgcolor=F5F5DC | 1959 | bgcolor=F5F5DC | 1970 | bgcolor=F5F5DC | 2006 |- ! bgcolor=ffdead | Počet obyv. | 12 000 | 53 000 | 96 700 | 114 000 | 148 000 | 229 000 | 390 000 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Mestá na Ukrajine}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Sevastopoľ| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] 9itqppu4bu8aewxbrd29vfg3mx9phap 8233050 8233018 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7634184 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Sevastopoľ | other_name = | native_name = Севастополь | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Sevastopol Collage 2015.png | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Sevastopol.svg | symbol = COA of Sevastopol.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] ([[de facto]])<br />{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] ([[de iure]]) | country_flag = | state = [[mesto federálneho významu]]{{break}}(de facto)<br />[[mesto so špeciálnym statusom]]{{break}}(de iure) | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 100 | lat_d = 44.616389 | long_d = 33.525278 | coordinates_type = type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 1079 <!-- *** Population *** --> | population = 448829 | population_date = 2020 | population_density = 513,21 <!-- *** History & management *** --> | established = 1783 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Sergij Kunicyn | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina | map1_caption = Poloha mesta v Európe | map1_locator = Európa <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Sevastopoľ''' ([[ruština|rus.]] aj [[ukrajinčina|ukr.]] Севастополь - ''Sevastopoľ'', {{vjz|crh|''Aqyar''}}, Акъяр) je mesto a zároveň prístav nachádzajúci sa na polostrove [[Krym]], pri pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. V roku 2006 malo mesto 390 000 obyvateľov. Od 90. rokov 20. storočia do roku 2014 malo mesto zvláštny štatút, kvôli tomu že bolo základňou ruskej aj ukrajinskej čiernomorskej flotily. Od 8. mája 1965 [[mesto-hrdina]]. == Poloha == Mesto leží v juhozápadnej časti [[Krym (polostrov)|Krymu]] na Heraklovskom polostrovove na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. Na severozápade hraničí s [[Bachčisarajský okres|Bachčisarajským okresom]] a územím mesta [[Jalta]], v juhozápadnej časti s autonómnou republikou Krym. Vonkajšia hranica mesta na súši má dĺžku asi {{km|106|m}}, pobrežná čiara má dĺžku {{km|152|m}}. Mesto sa rozkladá na terasovitých svahoch pri brehoch Sevastopoľského zálivu, ktorý rozdeľuje mesto na severnú a južnú časť. Južná časť mesta sa delí južným zálivom na mestskú a prístavnú časť. Mesto má rozlohu 1 079 km², z čoho 216 km² zaberajú vodné plochy zálivov. == Názov == Názov mesta pochádza z dvoch gréckych slov „Σεβαστος“ (Sevastos) — ekvivalent latinského titulu „August“ a slova „πολις“ (polis) — „mesto“ a voľne sa prekladal ako imperátorove mesto. V sovietskej literatúre sa z ideologických dôvodov prekladal ako mesto slávy, vo Veľkej sovietskej encyklopédii sa názov prekladá ako vysoké, sväté mesto. == Dejiny == Mesto založili v roku [[1784]] po obsadení [[Krym]]u ruskými vojskami ako [[pevnosť]] a následne [[prístav]]. V roku [[1797]] ho panovník [[Pavol I. (Rusko)|Pavol]] premenoval na Achtiar, podľa tamojšej tatárskej dediny Ak-Jar. V roku [[1826]] bol rozhodnutím senátu udelený mestu názov Sevastopoľ. Mesto sa stalo významným vojenským prístavom. V roku 1830 sa stalo centrom spoločenských nepokojov v dôsledku [[hlad]]u, tzv. [[sevastopoľské povstanie|sevastopoľského povstania]]. V roku 1875 bolo mesto spojené železnicou so [[Simferopoľ]]om.<ref name="BSE">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevastopoľ – Boľšaja sovietskaja encyklopedia | url = http://bse.sci-lib.com/article100495.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.4.2010 | vydavateľ = bse.sci-lib.com | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Ako hlavný prístav čiernomorskej flotily sa stalo cieľom útoku počas [[Krymská vojna|krymskej vojny]]. Jeho obrancovia kapitulovali pred útokmi francúzskych a britských vojsk 8. septembra 1855 (pozri [[Obliehanie Sevastopoľa (1854 – 1855)|obliehanie Sevastopoľa]]). Neskôr v roku 1905 počas [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)|prvej ruskej revolúcie]] v meste vypukla vzbura námorníkov a vojakov, ktorí sa pridali k nespokojným obyvateľom mesta. Povstanie bolo neskôr potlačené cárskym vojskom. Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] mesto v máji 1918 obsadili nemecké vojská, neskôr po ich odchode mesto obsadili francúzske a britské intervenčné jednotky. V apríli 1919 mesto obsadili jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]], ale v júni ich vytlačili vojská [[Biela armáda|bielogvardejcov]] pod vedením gen. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikina]]. Mesto sa definitívne dostalo pod kontrolu sovietskej moci 15. novembra 1920. V mierovom období nastal výrazný rozvoj mesta. V roku 1939 tu žilo 114 000 obyvateľov.<ref name="BSE"/> Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa do mesta stiahli vojská pod vedením gen. [[Ivan Jefimovič Petrov|I.J. Petrova]], značná časť z nich sa predtým účastnila na [[obliehanie Odesy|obrane Odesy]]. [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|Obliehanie Sevastopoľa]] trvalo od jesene 1941 do leta 1942. Nemecké vojská mesto ostreľovali ťažkým delostrelectvom a vystavili ho intenzívnemu bombardovaniu. Za tri týždne zvrhla [[Luftwaffe]] na mesto asi 20 529 ton bômb, viac než dopadlo na územie Spojeného kráľovstva počas náletov [[blitz]].<ref>Charles Winchester: ''Ostfornt. Hitler's War on Russia.'' Osprey Pbl., Oxford, 1998, s. 57 – 58</ref> Nemecká 11. armáda spolu s rumunskými jednotkami pod vedením gen. [[Erich von Manstein|Mansteina]] začala generálny útok na mesto 7. júna 1942. Po mesiaci krvavých bojov padol prístav do rúk nemeckých vojsk 9. júla 1942. Nacisti mesto pomenovali Theodorichhafen. Čiernomorská flotila bola z veľkej časti stiahnutá do [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijska]]. Nemecké a rumunské jednotky odrezané na Kryme do konca roku 1943 boli postupne sťahované. 7. mája 1944 vojská [[4. ukrajinský front|4. ukrajinského frontu]] pod vedením [[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|F.I. Tolbuchina]] dosiahli Sapunské výšiny na predmestí Sevastopoľa. Mesto bolo oslobodené 9. mája 1944 počas [[Krymská operácia (1944)|krymskej operácie]]. Mesto bolo počas vojny v podstate celkom zničené. Po vojne získalo mesto štatút [[mesto-hrdina|hrdinského mesta]]. Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto začalo opäť rozvíjať. V roku 1957 pohltilo blízke mesto [[Balaklava]]. V dôsledku prítomnosti sovietskej [[sovietska čiernomorská flotila|čiernomorskej flotily]] malo počas [[studená vojna|studenej vojny]] štatút [[uzavreté mesto|uzavretého mesta]]. To znamenalo, že návštevníci mesta museli žiadať miestne orgány o povolenie na vstup do mesta. V meste boli vybudované nové [[sídlisko|sídliská]], a prebudovaná infraštruktúra. Nachádza sa tu niekoľko [[divadlo|divadiel]], Oceánografický ústav [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]] a iné vedecké inštitúcie. Mesto malo kvôli významnej námornej základni ukrajinského a ruského námorníctva samostatný štatút podobne ako [[Kyjev]] až do roku 2014, kedy spolu s celým Krymom prešlo pod ruskú správu. Primátora mesta vyberal prezident Ukrajiny, mestská rada však mala v tejto voľbe právo veta. Pôvodne mala ruská čiernomorská flotila v Sevastopoli zostať do roku 2017. V apríli 2010 sa Ukrajina s Ruskom dohodli na predĺžení zmluvy. V roku [[2014]] sa v meste (podobne ako v [[Krym (republika)|Krymskej autonómnej republike]]) konalo referendum, v ktorom obyvatelia mesta rozhodli o pričlenení mesta k [[Rusko|Rusku]]. Referendum však nebolo v súlade s ústavou Ukrajiny a dodnes jeho výsledky neakceptuje viacero krajín. Od [[18. marca]] [[2014]] považuje [[Rusko|Ruská federácia]] Sevastopoľ za súčasť [[Rusko|Ruska]]. Medzinárodné spoločenstvo považuje Sevastopoľ naďalej za súčasť [[Ukrajina|Ukrajiny]]. == Vývoj počtu obyvateľov == [[Súbor:Приморский бульвар Севастополь.jpg|náhľad|vpravo|Nábrežie v pozadí s pamätníkom potopeným lodiam.]] {|class="wikitable" |- ! bgcolor=ffdead | Rok | bgcolor=F5F5DC | 1875 | bgcolor=F5F5DC | 1897 | bgcolor=F5F5DC | 1926 | bgcolor=F5F5DC | 1939 | bgcolor=F5F5DC | 1959 | bgcolor=F5F5DC | 1970 | bgcolor=F5F5DC | 2006 |- ! bgcolor=ffdead | Počet obyv. | 12 000 | 53 000 | 96 700 | 114 000 | 148 000 | 229 000 | 390 000 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Mestá na Ukrajine}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Sevastopoľ| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] 4erm2ug7vjegscuf4mldf328k4vg4y1 0 107725 8232777 7213919 2026-06-13T13:54:48Z Jetam2 30982 aktualizácia k 2026 8232777 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Political_map_of_Canada.png|thumb|Kanada je rozdelená na 10 provincií a 3 teritóriá]] '''[[Kanada]]''' je [[Federácia|federálny štát]]. Skladá sa z 10 [[provincia (Kanada)|provincií]] a 3 [[Teritórium|teritórií]]. Provincie majú vysoký stupeň [[Autonómia|autonómie]], teritóriá o niečo menší. Provincie sú zodpovedné za väčšinu štátnych sociálnych programov v Kanade (zdravotná starostlivosť, vzdelávací systém a sociálne dávky), pričom spolu majú viacej finančných prostriedkov ako federálna vláda. Miera finančnej a samosprávnej autonómie je v provinciách veľmi veľká. Federálna vláda môže iniciovať národné programy a politiku v jednotlivých provinciách (napr. Canada Health Act), no provincie sa samé môžu rozhodnúť, či sa budú na tejto politike podieľať (aj keď sa tak často nestáva). O viacmenej vyrovnanú úroveň služieb v jednotlivých provinciách sa starajú tzv. vyrovnávacie platby riadené federálnou vládou, v rámci ktorých sa presúvajú finančné prostriedky z bohatších provincií do rozpočtov provincií chudobnejších. <div style="clear:both"> <center> {|class="wikitable sortable" border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" width="100%" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse" !Provincia alebo<br />''teritórium'' !! [[ISO 3166-2:CA|ISO]]-kód !! Hlavné mesto !! Vstup do<br />konfederácie !! Celková rozloha<br />[km²] !! Pevnina<br />[km²] !! Vodná plocha<br />[km²] !Obyvateľstvo<br /><small>(Q1/2026)</small><ref name="gc-statcan-quarterly-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population estimates, quarterly | url = https://www150.statcan.gc.ca/t1/tbl1/en/tv.action?pid=1710000901 | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | miesto = | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> |- | [[Súbor:Flag of Alberta.svg|22px]] [[Alberta]] || CA-AB || [[Edmonton]] || [[1905]] - [[1. september]] || align="right" | 661 848 || align="right" | 642 317 || align="right" | 19 531 || align="right" | 5 048 151 |- | [[Súbor:Flag of British Columbia.svg|22px]] [[Britská Kolumbia]] || CA-BC || [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] || [[1871]] - [[20. júl]] || align="right" | 944 735 || align="right" | 925 186 || align="right" | 19 549 || align="right" | 5 658 528 |- | [[Súbor:Flag of Manitoba.svg|22px]] [[Manitoba]] || CA-MB || [[Winnipeg]] || [[1870]] - [[15. júl]] || align="right" | 647 797 || align="right" | 553 556 || align="right" | 94 241 || align="right" | 1 505 117 |- | [[Súbor:Flag of Newfoundland and Labrador.svg|22px]]&nbsp;[[Newfoundland a Labrador|Newfoundland&nbsp;a&nbsp;Labrador]]&nbsp;|| CA-NL || [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|John’s]] || [[1949]] - [[31. marec]] || align="right" | 405 212 || align="right" | 373 872 || align="right" | 31 340 || align="right" | 548 557 |- | [[Súbor:Flag of Nova Scotia.svg|22px]] [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] || CA-NS || [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] || [[1867]] - [[1. júl]] || align="right" | 55 284 || align="right" | 53 338 || align="right" | 1 946 || align="right" | 1 090 074 |- | [[Súbor:Flag of New Brunswick.svg|22px]] [[New Brunswick]] || CA-NB || [[Fredericton]] || [[1867]] - [[1. júl]]|| align="right" | 72 908 || align="right" | 71 450 || align="right" | 1 458 || align="right" | 867 383 |- | [[Súbor:Flag of Ontario.svg|22px]] [[Ontário]]|| CA-ON || [[Toronto]] || [[1867]] - [[1. júl]]|| align="right" | 1 076 395 || align="right" | 917 741 || align="right" | 158 654 || align="right" | 16 136 480 |- | [[Súbor:Flag of Quebec.svg|22px]] [[Quebec]] || CA-QC || [[Quebec (mesto)|Quebec City]] || [[1867]] - [[1. júl]] || align="right" | 1 542 056 || align="right" | 1 365 128 || align="right" | 185 928 || align="right" | 9 033 887 |- | [[Súbor:Flag of Prince Edward Island.svg|22px]] [[Ostrov princa Eduarda]] || CA-PE || [[Charlottetown]] || [[1873]] - [[1. júl]] || align="right" | 5 660 || align="right" | 5 660 || align="right" | -- || align="right" | 182 001 |- | [[Súbor:Flag of Saskatchewan.svg|22px]] [[Saskatchewan]] || CA-SK || [[Regina (Saskatchewan)|Regina]] || [[1905]]&nbsp;-&nbsp;[[1. september|1.&nbsp;september]] || align="right" | 651 036 || align="right" | 591 670 || align="right" | 59 366 || align="right" | 1 265 936 |- | [[Súbor:Flag of the Northwest Territories.svg|22px]] ''[[Severozápadné teritóriá]]'' || CA-NT || [[Yellowknife]] || [[1870]] - [[15. júl]]|| align="right" | 1 346 106 || align="right" | 1 183 085 || align="right" | 163 021 || align="right" | 45 803 |- | [[Súbor:Flag of Nunavut.svg|22px]] ''[[Nunavut]]'' || CA-NU || [[Iqaluit]] || [[1999]] - [[1. apríl]] || align="right" | 2 093 190 || align="right" | 1&nbsp;936&nbsp;113 || align="right" | 157 077 || align="right" | 41 946 |- | [[Súbor:Flag of Yukon.svg|22px]] ''[[Yukon (teritórium)|Yukon]]'' || CA-YK || [[Whitehorse]] || [[1898]] - [[13. jún]] || align="right" | 482 443 || align="right" | 474 391 || align="right" | 8 052 || align="right" | 48 218 |} </center> {{Kanadské provincie a teritóriá}} [[Kategória:Administratívne členenie Kanady| ]] [[Kategória:Administratívne členenie podľa štátu|Kanada]] tr76leex88w83x9tje3x1o5rkpavcor 8232778 8232777 2026-06-13T13:55:48Z Jetam2 30982 ref 8232778 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Political_map_of_Canada.png|thumb|Kanada je rozdelená na 10 provincií a 3 teritóriá]] '''[[Kanada]]''' je [[Federácia|federálny štát]]. Skladá sa z 10 [[provincia (Kanada)|provincií]] a 3 [[Teritórium|teritórií]]. Provincie majú vysoký stupeň [[Autonómia|autonómie]], teritóriá o niečo menší. Provincie sú zodpovedné za väčšinu štátnych sociálnych programov v Kanade (zdravotná starostlivosť, vzdelávací systém a sociálne dávky), pričom spolu majú viacej finančných prostriedkov ako federálna vláda. Miera finančnej a samosprávnej autonómie je v provinciách veľmi veľká. Federálna vláda môže iniciovať národné programy a politiku v jednotlivých provinciách (napr. Canada Health Act), no provincie sa samé môžu rozhodnúť, či sa budú na tejto politike podieľať (aj keď sa tak často nestáva). O viacmenej vyrovnanú úroveň služieb v jednotlivých provinciách sa starajú tzv. vyrovnávacie platby riadené federálnou vládou, v rámci ktorých sa presúvajú finančné prostriedky z bohatších provincií do rozpočtov provincií chudobnejších. <div style="clear:both"> <center> {|class="wikitable sortable" border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" width="100%" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse" !Provincia alebo<br />''teritórium'' !! [[ISO 3166-2:CA|ISO]]-kód !! Hlavné mesto !! Vstup do<br />konfederácie !! Celková rozloha<br />[km²] !! Pevnina<br />[km²] !! Vodná plocha<br />[km²] !Obyvateľstvo<br /><small>(Q1/2026)</small><ref name="gc-statcan-quarterly-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population estimates, quarterly | url = https://www150.statcan.gc.ca/t1/tbl1/en/tv.action?pid=1710000901 | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | miesto = | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> |- | [[Súbor:Flag of Alberta.svg|22px]] [[Alberta]] || CA-AB || [[Edmonton]] || [[1905]] - [[1. september]] || align="right" | 661 848 || align="right" | 642 317 || align="right" | 19 531 || align="right" | 5 048 151 |- | [[Súbor:Flag of British Columbia.svg|22px]] [[Britská Kolumbia]] || CA-BC || [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] || [[1871]] - [[20. júl]] || align="right" | 944 735 || align="right" | 925 186 || align="right" | 19 549 || align="right" | 5 658 528 |- | [[Súbor:Flag of Manitoba.svg|22px]] [[Manitoba]] || CA-MB || [[Winnipeg]] || [[1870]] - [[15. júl]] || align="right" | 647 797 || align="right" | 553 556 || align="right" | 94 241 || align="right" | 1 505 117 |- | [[Súbor:Flag of Newfoundland and Labrador.svg|22px]]&nbsp;[[Newfoundland a Labrador|Newfoundland&nbsp;a&nbsp;Labrador]]&nbsp;|| CA-NL || [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|John’s]] || [[1949]] - [[31. marec]] || align="right" | 405 212 || align="right" | 373 872 || align="right" | 31 340 || align="right" | 548 557 |- | [[Súbor:Flag of Nova Scotia.svg|22px]] [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] || CA-NS || [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] || [[1867]] - [[1. júl]] || align="right" | 55 284 || align="right" | 53 338 || align="right" | 1 946 || align="right" | 1 090 074 |- | [[Súbor:Flag of New Brunswick.svg|22px]] [[New Brunswick]] || CA-NB || [[Fredericton]] || [[1867]] - [[1. júl]]|| align="right" | 72 908 || align="right" | 71 450 || align="right" | 1 458 || align="right" | 867 383 |- | [[Súbor:Flag of Ontario.svg|22px]] [[Ontário]]|| CA-ON || [[Toronto]] || [[1867]] - [[1. júl]]|| align="right" | 1 076 395 || align="right" | 917 741 || align="right" | 158 654 || align="right" | 16 136 480 |- | [[Súbor:Flag of Quebec.svg|22px]] [[Quebec]] || CA-QC || [[Quebec (mesto)|Quebec City]] || [[1867]] - [[1. júl]] || align="right" | 1 542 056 || align="right" | 1 365 128 || align="right" | 185 928 || align="right" | 9 033 887 |- | [[Súbor:Flag of Prince Edward Island.svg|22px]] [[Ostrov princa Eduarda]] || CA-PE || [[Charlottetown]] || [[1873]] - [[1. júl]] || align="right" | 5 660 || align="right" | 5 660 || align="right" | -- || align="right" | 182 001 |- | [[Súbor:Flag of Saskatchewan.svg|22px]] [[Saskatchewan]] || CA-SK || [[Regina (Saskatchewan)|Regina]] || [[1905]]&nbsp;-&nbsp;[[1. september|1.&nbsp;september]] || align="right" | 651 036 || align="right" | 591 670 || align="right" | 59 366 || align="right" | 1 265 936 |- | [[Súbor:Flag of the Northwest Territories.svg|22px]] ''[[Severozápadné teritóriá]]'' || CA-NT || [[Yellowknife]] || [[1870]] - [[15. júl]]|| align="right" | 1 346 106 || align="right" | 1 183 085 || align="right" | 163 021 || align="right" | 45 803 |- | [[Súbor:Flag of Nunavut.svg|22px]] ''[[Nunavut]]'' || CA-NU || [[Iqaluit]] || [[1999]] - [[1. apríl]] || align="right" | 2 093 190 || align="right" | 1&nbsp;936&nbsp;113 || align="right" | 157 077 || align="right" | 41 946 |- | [[Súbor:Flag of Yukon.svg|22px]] ''[[Yukon (teritórium)|Yukon]]'' || CA-YK || [[Whitehorse]] || [[1898]] - [[13. jún]] || align="right" | 482 443 || align="right" | 474 391 || align="right" | 8 052 || align="right" | 48 218 |} </center> == Referencie == {{Referencie}} {{Kanadské provincie a teritóriá}} [[Kategória:Administratívne členenie Kanady| ]] [[Kategória:Administratívne členenie podľa štátu|Kanada]] tj0lvmosg4ux1zs6op39v1tjjwjwbz1 8232786 8232778 2026-06-13T14:28:23Z Jetam2 30982 zaradenie 8232786 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Political_map_of_Canada.png|thumb|Kanada je rozdelená na 10 provincií a 3 teritóriá]] '''[[Kanada]]''' je [[Federácia|federálny štát]]. Skladá sa z 10 [[provincia (Kanada)|provincií]] a 3 [[Teritórium|teritórií]]. Provincie majú vysoký stupeň [[Autonómia|autonómie]], teritóriá o niečo menší. Provincie sú zodpovedné za väčšinu štátnych sociálnych programov v Kanade (zdravotná starostlivosť, vzdelávací systém a sociálne dávky), pričom spolu majú viacej finančných prostriedkov ako federálna vláda. Miera finančnej a samosprávnej autonómie je v provinciách veľmi veľká. Federálna vláda môže iniciovať národné programy a politiku v jednotlivých provinciách (napr. Canada Health Act), no provincie sa samé môžu rozhodnúť, či sa budú na tejto politike podieľať (aj keď sa tak často nestáva). O viacmenej vyrovnanú úroveň služieb v jednotlivých provinciách sa starajú tzv. vyrovnávacie platby riadené federálnou vládou, v rámci ktorých sa presúvajú finančné prostriedky z bohatších provincií do rozpočtov provincií chudobnejších. <div style="clear:both"> <center> {|class="wikitable sortable" border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" width="100%" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse" !Provincia alebo<br />''teritórium'' !! [[ISO 3166-2:CA|ISO]]-kód !! Hlavné mesto !! Vstup do<br />konfederácie !! Celková rozloha<br />[km²] !! Pevnina<br />[km²] !! Vodná plocha<br />[km²] !Obyvateľstvo<br /><small>(Q1/2026)</small><ref name="gc-statcan-quarterly-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population estimates, quarterly | url = https://www150.statcan.gc.ca/t1/tbl1/en/tv.action?pid=1710000901 | vydavateľ = www150.statcan.gc.ca | miesto = | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> |- | [[Súbor:Flag of Alberta.svg|22px]] [[Alberta]] || CA-AB || [[Edmonton]] || [[1905]] - [[1. september]] || align="right" | 661 848 || align="right" | 642 317 || align="right" | 19 531 || align="right" | {{nts|5048151}} |- | [[Súbor:Flag of British Columbia.svg|22px]] [[Britská Kolumbia]] || CA-BC || [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] || [[1871]] - [[20. júl]] || align="right" | 944 735 || align="right" | 925 186 || align="right" | 19 549 || align="right" | {{nts|5658528}} |- | [[Súbor:Flag of Manitoba.svg|22px]] [[Manitoba]] || CA-MB || [[Winnipeg]] || [[1870]] - [[15. júl]] || align="right" | 647 797 || align="right" | 553 556 || align="right" | 94 241 || align="right" | {{nts|1505117}} |- | [[Súbor:Flag of Newfoundland and Labrador.svg|22px]]&nbsp;[[Newfoundland a Labrador|Newfoundland&nbsp;a&nbsp;Labrador]]&nbsp;|| CA-NL || [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|John’s]] || [[1949]] - [[31. marec]] || align="right" | 405 212 || align="right" | 373 872 || align="right" | 31 340 || align="right" | {{nts|548557}} |- | [[Súbor:Flag of Nova Scotia.svg|22px]] [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]] || CA-NS || [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] || [[1867]] - [[1. júl]] || align="right" | 55 284 || align="right" | 53 338 || align="right" | 1 946 || align="right" | {{nts|1090074}} |- | [[Súbor:Flag of New Brunswick.svg|22px]] [[New Brunswick]] || CA-NB || [[Fredericton]] || [[1867]] - [[1. júl]]|| align="right" | 72 908 || align="right" | 71 450 || align="right" | 1 458 || align="right" | {{nts|867383}} |- | [[Súbor:Flag of Ontario.svg|22px]] [[Ontário]]|| CA-ON || [[Toronto]] || [[1867]] - [[1. júl]]|| align="right" | 1 076 395 || align="right" | 917 741 || align="right" | 158 654 || align="right" | {{nts|16136480}} |- | [[Súbor:Flag of Quebec.svg|22px]] [[Quebec]] || CA-QC || [[Quebec (mesto)|Quebec City]] || [[1867]] - [[1. júl]] || align="right" | 1 542 056 || align="right" | 1 365 128 || align="right" | 185 928 || align="right" | {{nts|9033887}} |- | [[Súbor:Flag of Prince Edward Island.svg|22px]] [[Ostrov princa Eduarda]] || CA-PE || [[Charlottetown]] || [[1873]] - [[1. júl]] || align="right" | 5 660 || align="right" | 5 660 || align="right" | -- || align="right" | {{nts|182001}} |- | [[Súbor:Flag of Saskatchewan.svg|22px]] [[Saskatchewan]] || CA-SK || [[Regina (Saskatchewan)|Regina]] || [[1905]]&nbsp;-&nbsp;[[1. september|1.&nbsp;september]] || align="right" | 651 036 || align="right" | 591 670 || align="right" | 59 366 || align="right" | {{nts|1265936}} |- | [[Súbor:Flag of the Northwest Territories.svg|22px]] ''[[Severozápadné teritóriá]]'' || CA-NT || [[Yellowknife]] || [[1870]] - [[15. júl]]|| align="right" | 1 346 106 || align="right" | 1 183 085 || align="right" | 163 021 || align="right" | {{nts|45803}} |- | [[Súbor:Flag of Nunavut.svg|22px]] ''[[Nunavut]]'' || CA-NU || [[Iqaluit]] || [[1999]] - [[1. apríl]] || align="right" | 2 093 190 || align="right" | 1&nbsp;936&nbsp;113 || align="right" | 157 077 || align="right" | {{nts|41946}} |- | [[Súbor:Flag of Yukon.svg|22px]] ''[[Yukon (teritórium)|Yukon]]'' || CA-YK || [[Whitehorse]] || [[1898]] - [[13. jún]] || align="right" | 482 443 || align="right" | 474 391 || align="right" | 8 052 || align="right" | {{nts|48218}} |} </center> == Referencie == {{Referencie}} {{Kanadské provincie a teritóriá}} [[Kategória:Administratívne členenie Kanady| ]] [[Kategória:Administratívne členenie podľa štátu|Kanada]] 0ef4ilx8dysh93xm7oj1e6p2i3tzc0e 0 107907 8233073 8028249 2026-06-14T07:22:46Z ~2026-34794-40 297853 /* */ 8233073 wikitext text/x-wiki [[Obrázok: Tatra805.jpg|thumb|Tatra 805 - vojenský požiarnicky automobil]] [[Obrázok: Tatra805 Lorry.JPG|thumb|Tatra 805 - výsadkársky automobil a valník]] [[Obrázok: T805HZ.jpg|thumb|left|Expedičné vozidlo T805 cestovateľov Zikmunda a Hanzelku]] [[Obrázok: EngineT805.jpg|thumb|Motor T603A]] [[Obrázok: T805Piesky01.jpg|thumb|Tatra 805 v prevedení rádiovoz]] '''Tatra 805''' ([[1953]]-[[1960]])– ľahký terénny nákladný automobil, vyvinutý predovšetkým pre potreby armády na základe špeciálneho zadania. Armáda požadovala automobil schopný jazdy v ťažkom teréne a s vysokou ťažnou silou. Podvozok T805 konštrukčne nadväzoval na podvozky predošlých prototypov špeciálnych terénnych automobilov T803 a T804, využívajúc všetky ich prednosti. Hlavný rozdiel však spočíval v použití trambusovej kabíny, čo si vyžiadalo zmenu stanovišťa vodiča. Tatra 805 bola poháňaná benzínovým osemvalcovým vzduchom chladeným motorom typu [[Tatra 603|T603A]]. Bola to jedna z mnohých variant tohto snáď najuniverzálnejšieho spaľovacieho motora, s úpravami prispôsobujúcimi motor pre dané použitie. Motor mal objem 2,545 l (vŕtanie 75mm, zdvih 72mm) a výkon obmedzený na 75 k pri 4000 ot/min. Motor sa voči prevedeniam pre osobný automobil odlišoval predovšetkým použitím iba jedného karburátora, nižším stupňom kompresie, tlačnými chladiacimi ventilátormi a suchou kľukovou skriňou so zdvojeným olejovým čerpadlom, čo vozidlu umožňovalo zdolávať aj veľmi príkre stúpania bez rizika zlyhania mazania motora. Prevodovka bola štvorstupňová a na ňu nadväzovala ešte dvojstupňová prídavná prevodovka. Vozidlo malo stály pohon zadnej nápravy, pohon prednej nápravy bolo možné zaradiť zvláštnou radiacou pákou. Zapnutý pohon všetkých kolies bol podmienkou, aby bolo možné radiť redukované prevody. Hnacie ústrojenstvo bolo ešte vybavené uzávierkou diferenciálov. Prevodovka vozidla konštrukčne umožňovala ešte používanie iného špeciálneho zariadenia, pohon ktorého bolo možné zapojiť špeciálnou pákou. Pokiaľ bolo takéto zariadenie montované, najčastejšie to bol kompresor používaný na hustenie pneumatík. Ovládanie vozidla pri jazde v teréne ešte uľahčoval aj ručný plyn. [[Tatrovácka koncepcia|Podvozok]] Tatry 805 bol ukážkovým príkladom konštrukcie pre použitie v terénnom automobile. Bol tvorený chrbticovým rámom, na ktorý vpredu aj vzadu nadväzovali rozvodovky náprav. Nápravy boli výkyvné, s redukciami v kolesách, čo umožnilo nárast svetlej výška vozidla, ako aj zvýšenie celkového prevodového pomeru, a tak aj maximálnej ťažnej sily. Odpruženie obidvoch náprav bolo pomocou torzných tyčí a vozidlo sa vďaka nim na ceste správalo veľmi komfortne aj pri vyšších rýchlostiach. Tatra 805 dosahovala na ceste maximálnu rýchlosť okolo 75-80 km/h pri priemernej spotrebe okolo 20-25 l. benzínu. V teréne bola spotreba paliva samozrejme vyššia. Slabou stránkou T805 boli jednookruhové hydraulické bubnové brzdy bez posilovača, účinok ktorých bol nedostatočný, čo sa prejavovalo hlavne pri brzdení zaťaženého vozidla z vyšších rýchlostí, alebo pri zdolávaní tiahlych klesaní, kedy brzdný účinok motora nepostačoval. Tatra 805 bola typickým vozidlom Československej ľudovej armády, kde bola využívaná v mnohých prevedeniach. Najviac rozšírené bolo prevedenie valník, dnes sa však častejšie stretneme s vozidlami s rôznymi skriňovými karosériami, či už ako rádiovoz, sanitka, alebo vozidlo so špeciálnou skriňovou nadstavbou určené pre hasičov. Zo špeciálnych prevedení možno spomenúť napríklad cisternové vozidlo, alebo odľahčené vozidlo s plátenou strechou kabíny určené pre výsadkárov. Na podvozku T805 bolo postavené aj ľahké obrnené vozidlo. V civilnom sektore boli T805 využívané ešte aj ako zametacie vozidlá, alebo vozidlá so špeciálnymi skriňovými nadstavbami typu furgon v nápadnej striebornej farbe, ktoré používal napríklad čs. film. Ku koncu éry životnosti T805 sme tieto vozidlá v prevedení valník, aj z dôvodu akútneho nedostatku vhodných nákladných automobilov v Československu, mohli často vidieť v mestách ako rozvážkové autá, napríklad pri zásobovaní obchodov a rozvoze uhlia. Takéto využitie čistokrvného terénneho automobilu však bolo dosť nehospodárne. Snáď najslávnejšie T805 boli strieborno-červeno a strieborno-modro lakované cestovateľské špeciály pre známych cestovateľov Ing. Zikmunda a Ing. Hanzelku, ktoré si na ich ceste okolo sveta odbili vlastne svoje testovacie jazdy. Jedno z týchto vozidiel patrí dnes do zbierok podnikového múzea Tatra v Kopřivnici a druhé je v súkromnej zbierke. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tatra 805}} == Externé odkazy == * http://www.tatraklub.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} Tatra Auto Klub Slovakia * http://www.tatra.cz Tatra A.S, oficiálna stránka * http://www.tatraportal.com {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210913101156/https://tatraportal.com/ |date=2021-09-13 }} {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|805]] [[Kategória:Nákladné automobily]] [[Kategória:Veterány]] 48su4fzgfs0ejywyvheto993j7nhk1u 14 119678 8232923 5329912 2026-06-13T19:25:53Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232923 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Basketball by country}} [[Kategória:Basketbal| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] kfy3kly8y9mkozqcxtee5kfg1qb5zwj 14 119679 8232925 5687628 2026-06-13T19:26:13Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232925 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Basketball teams by country}} [[Kategória:Basketbalové kluby| Štát]] [[Kategória:Basketbal podľa štátu| Kluby]] [[Kategória:Športové kluby podľa štátu| Basketbal]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] lr2x6d8spy4lppqlkwdvin8qialecum 14 120807 8232917 6960642 2026-06-13T19:24:47Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232917 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Biatlonisti| Štát]] [[Kategória:Biatlon podľa štátu| Biatonisti]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Biatlonisti]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] fapn7fd3kll95o84ua1sul06p0ibpcq 14 121197 8232890 5330000 2026-06-13T19:19:09Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232890 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Association football referees by country}} [[Kategória:Futbaloví rozhodcovia| Štát]] [[Kategória:Futbal podľa štátu| Rozhodcovia]] [[Kategória:Rozhodcovia podľa štátu| Futbaloví]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 58jt18qj7bqgsfbeptqiddzi6rbitfr 14 126280 8232880 5330417 2026-06-13T19:17:10Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232880 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Handball by country}} [[Kategória:Hádzaná| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 3149l9g9l4gn9a4isopc3jgub7a18mx 14 127218 8232878 6435049 2026-06-13T19:16:48Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232878 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Horolezci| Štát]] [[Kategória:Horolezectvo podľa štátu| Horolezci]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] c261k2rkyfd9asrlyfbpmix2kgo18fo 0 133806 8232978 8182055 2026-06-13T21:54:31Z ~2026-34830-96 297830 /* Tvorba */ 8232978 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Háber | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský novinár, prozaik, básnik a publicista | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|08|24}} | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[1987]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Stanislav Háber''' (* [[24. august]] [[1966]], [[Brezno]])<ref name="slc-z" /> je [[Slovensko|slovenský]] [[novinár]], rozhlasový a televízny [[redaktor]], [[reportáž|reportér]], [[hovorca]], [[spisovateľ|prozaik]], [[básnik]] a [[publicista]].<ref name="slc-z">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanislav Háber : Životopis autora | url = https://www.litcentrum.sk/autor/stanislav-haber/zivotopis-autora | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> == Životopis == V rokoch [[1980]]{{--}}[[1984]] študoval na Vojenskom gymnáziu SNP v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[1984]]{{--}}[[1985]] na [[Vysoká vojenská letecká škola SNP|Vysokej vojenskej leteckej škole SNP]] v [[Košice|Košiciach]] odbor pilot – nadzvuk, no po autohavárii z viny policajta, ktorý ju spôsobil služobným autom, bol vyradený z pilotného výcviku a strávil v nemocniciach od Prahy cez Jesenníky a Ružomberok až po Košice a Prešov, kde bol všade hospitalizovaný, celkovo rok a pol.<ref name="snn-2016">{{Citácia periodika | priezvisko = Semanco | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = S. HÁBER: Ani ja nie som dobrý človek… | periodikum = Slovenské národné noviny | odkaz na periodikum = | url = https://snn.sk/s-haber-ani-ja-nie-som-dobry-clovek/ | issn = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | dátum = 2016-10-20 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> V [[1987]]{{--}}[[1993]] študoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove|Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove]] (VaVD) a žurnalistiku na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde [[1993]] promoval na katedre žurnalistiky.<ref name="uk-absolvent">Stanislav Háber. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | miesto = Bratislava}}</ref> V rokoch [[1986]]{{--}}[[1987]] bol [[vojak z povolania]] v [[Prešov]]e, od roku [[1987]] pracoval ako redaktor podnikových novín v [[Košice|Košiciach]], v [[Prešov]]e v ''Prešovských novinách'', v rokoch [[1987]]{{--}}[[1991]] redaktor Hlavnej redakcie Televíznych novín [[Slovenská televízia|STV]] v Bratislave a aj [[Česko-slovenská televízia|Čs. televízie]] v Prahe (Kavčí Hory). Zapojil sa do [[Nežná revolúcia|zmien v roku 1989]], keď ako jeden z piatich pracovníkov STV pomohol pripraviť štrajk televíznych pracovníkov a vďaka tomu sa odvysielalo prvé ''Štúdio dialóg'' už [[24. november|24. novembra]] [[1989]] v STV teda o týždeň skôr ako v Prahe, kde sa tak stalo až [[1. december|1. decembra]] [[1989]]. Od roku [[1991]] bol redaktorom viacerých periodík (''Zmena'', ''[[Smena (denník)|Smena]]'' a ''Smena na nedeľu''). Pracoval aj ako lietajúci reportér pre vtedy populárne [[Rádio _FM|Rádio Rock FM]] (1991{{--}}1992), bol redaktorom týždenníka ''Slobodný piatok'' (1992) a pracoval pre [[Český rozhlas]] v Prahe pre redakciu Rádiofórum (1992). Následne pracoval v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] a v ''[[Hospodárske noviny|Hospodárskych novinách]]'' (1993).<ref name="slc-z" /> Od roku [[1994]] pôsobil ako riaditeľ odboru verejnej mienky a [[hovorca]] Mečiarovho [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], v rokoch [[1995]]{{--}}[[1996]] bol hovorcom [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR]] a ministra [[Alexander Rezeš|Alexandra Rezeša]].<ref name="osobnosti.sk" /><ref name="sme-1996" /> Ďalej bol hovorcom ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka, ministra Miroslava Jureňu, ministerky Zdenky Kramplovej a ministra Vladimíra Chovana. Podieľal sa na dokumente [[VTV]] ''Utajení svedkovia prehovorili'', venovanom [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|zavlečeniu Michala Kováča ml. do Rakúska]] a vražde [[Róbert Remiáš|Róberta Remiáša]], ktorý následne prevzala STV a ktorý sa podľa mediálnej analytičky [[Miroslava Kernová|Miroslavy Kernovej]] stal vrcholom politizácie a zneužívania vtedajšej STV v prospech [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako prehovorili utajení svedkovia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2060248/ako-prehovorili-utajeni-svedkovia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1997-01-03 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref><ref name="omediach-2021" /> Následne pôsobil ako redaktor ''[[Literárny týždenník|Literárneho týždenníka]]'',<ref name="sme-1996">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý hovorca HZDS S. Háber označil možnosť pôsobiť v Literárnom týždenníku za životnú ponuku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2112438/byvaly-hovorca-hzds-s-haber-oznacil-moznost-posobit-v-literarnom-tyzdenniku-za-zivotnu-ponuku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-06-13 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> v roku [[1997]] pracoval ako zástupca šéfredaktora týždenníka ''Extra'', od roku [[1997]] bol redaktorom denníka ''[[Slovenská republika (denník)|Slovenská republika]]'' a od roku [[1999]] ''Nový deň'' v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="slc-z" /> Potom bol asistentom poslanca Národnej rady SR za HZDS [[Ján Cuper|Jána Cupera]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti poslanca - Ján Cuper : 3. volebné obdobie | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/posl_asistenti&PoslanecID=26&CisObdobia=3 | vydavateľ = Národná rada SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> [[živnostník]]om, autorom na voľnej nohe a poberal štipendium [[Literárny fond Slovenskej republiky|Literárneho fondu SR]]. Od roku [[2006]] pôsobil na [[Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky|Ministerstve pôdohospodárstva SR]] aj v pozícii hovorcu. V roku [[2007]] bol pri ustanovení [[Európsky parlament Rómov|Európskeho parlamentu Rómov]], ktorý viedol na prvom rokovaní ako hovorca a moderátor.<ref name="slc-z" /> V časoch zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v roku [[1997]]) reláciu ''Silná káva'' a v roku [[2007]] duchovnú reláciu ''Sféry dôverné'',<ref name="slc-z" /> kde došlo po účasti Vladimíra Mečiara v diskusii na tému odkazu Cyrila a Metoda v Ústave SR a medializácii pôsobenia Stanislava Hábera v HZDS k sporu s STV, pričom Háber požadoval od televízie ospravedlnenie za údajnú diskrimináciu na základe jeho predchádzajúceho povolania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = STV platí novinára HZDS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/3508770/stv-plati-novinara-hzds.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-09-28 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kočišek | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Jednorazový moderátor Háber chce od STV ospravedlnenie za údajnú diskrimináciu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jednorazovy-moderator-haber-chce-stv-ospravedlnenie-udajnu-diskriminaciu | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2007-10-18 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> Pôsobil ako člen Rady Slovenského rozhlasu (2010).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Členovia Rozhlasovej rady chceli byť poslancami | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/clenovia-rozhlasovej-rady-chceli-byt-poslancami/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2010-08-05 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> Vo [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách do Národnej rady SR v roku 2010]] a [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] neúspešne kandidoval za HZDS.<ref>Stanislav Háber. In: {{Voľby do NR SR|2010|Zoznam kandidátov}}</ref><ref>Stanislav Háber. In: {{Voľby do NR SR|2012|Zoznam kandidátov}}</ref> Od roku [[2013]] pracoval na publicite slovenských eurofondov (ROP, IROP), kde bol vyhodnotený v rámci EK v Bruseli ako najlepšia publicita zo všetkých operačných programov v celej EÚ za rok [[2016]]. Od roku [[2021]] pôsobí ako online redaktor [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]].<ref name="omediach-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = RTVS má nového redaktora - bývalého hovorcu Vladimíra Mečiara | url = https://www.omediach.com/blog/21045-rtvs-ma-noveho-redaktora-byvaleho-hovorcu-vladimira-meciara | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2021-06-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Vo ''Večerných reflexiách'' s moderátorkou Jankou Bleyovou zhrnul svoje životné poznatky na [[Rádio Regina|Rádiu Regina]] [[14. jún]]a [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Večerné reflexie : Stanislav Háber, spisovateľ | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/1692/1822863 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> a [[1. máj]]a [[2022]] [[Rádio Devín]] odvysielalo o jeho živote a tvorbe literárno-dramatické pásmo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Próza : Príbehy nielen z inej hviezdy. Literárne pásmo o knihe slovenského spisovateľa Stanislava Hábera | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11262/1794182 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-05-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> V [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] v roku 2023 odhalili pamätnú tabuľu v Grand hoteli jeho starému otcovi Josefovi Pollakovi (* 1900 – † 1986), kde sa píše, že tento údajný nemanželský syn rakúskeho cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] a českej prostitútky tu pracoval dvadsať rokov (1960{{--}}1980) ako recepčný. O jeho živote napísal Stanislav Háber román vydaný v dvoch vydaniach, slovensky aj česky, s názvom ''Úsmevy z pekla''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galajda | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Neuveriteľné príbehy zamestnancov Grandhotela Starý Smokovec | url = https://tmr.sk/tlacove-spravy/neuveritelne-pribehy-zamestnancov-grandhotela-stary-smokovec | vydavateľ = Tatry mountain resorts | miesto = Liptovský Mikuláš | dátum vydania = 2024-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Frisová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Údajný nemanželský syn cisára Františka Jozefa: Mučilo ho gestapo, prenasledovali komunisti, skončil v hoteli v Tatrách (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/udajny-nemanzelsky-syn-cisara-frantiska-jozefa-mucilo-ho-gestapo-prenasledovali-komunisti-skoncil-v-hoteli-vo-vysokych-tatrach/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-05 | dátum prístupu = 2026-01-10}}</ref> == Tvorba == Ako prozaik debutoval románom z vojenského prostredia ''Sme samý lepší chlap'', v ktorom sa zaoberal otázkami etiky a na pozadí totalitného režimu spochybnil zmysel existencie armády. Je tiež autorom noviel ''Paľko Hrchov'', ktorej ústredná novela bola publikovaná a preložená do [[francúzština|francúzštiny]], a románu s filozofickým až mystickým charakterom s ústrednou myšlienkou hľadania slobodnej vôle a konania jednotlivca ''Najvyšší a najnižší''.<ref name="slc-z" /> V roku [[1992]] pripravil protivojnový poetický film ''Tisíc malých princov'' z [[Občianska vojna v Juhoslávii|vojny na Balkáne]], keď sa rozpadala krvavo [[Juhoslávia]] ako príspevok k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]], aby sa nič podobné neopakovalo a tento film vysielali opakovane z Prahy do oboch krajín Slovenska aj Česka na zanikajúcom federálnom okruhu zanikajúcej [[Česko-slovenská televízia|Československej televízie]] (ČSTV) s názvom [[F1 (televízna stanica)|F1]], aby sa vtedajší politici v Česku a na Slovensku snažili vzťahy v spoločnosti nevyostrovať.<ref name="snn-2016" /> Film ''Tisíc malých princov'' bol premietaný aj na festivale filmov Fórum, avšak v nesúťažnej časti, lebo autor nechcel, aby sa z tejto témy hyenisticky vytĺkal kapitál.{{chýba citácia}} Venuje sa aj [[poézia|poézii]], prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch (''[[Jarný súzvuk]]'', ''[[Dotyky (časopis)|Dotyky]]'', Krajská knižnica Košice), knižne vydal viacero zbierok s občianskou, ale aj mystickou a kresťanskou lyrikou. V oblasti publicistiky je okrem knižných súborov časť aktivít známa aj z autorových komentárov. Počas práce v Československej televízii dve jeho reportáže prevzala [[CNN]] (Animácia činnosti srdca 1989 a Požiarnické auto 1989) a súbor reportáži britská [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. V roku [[1998]] získal medailu ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo. V roku [[2004]] vyhral prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín v kategórii próza dospelých za text ''Kristus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Literárne súťaže : výsledky literárnej súťaže : Braneckého Trenčín | url = http://literarne.muzy.sk/index.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20131015034855/http://literarne.muzy.sk/index.php?pid=2&ids=7&idv=9 | vydavateľ = literarne.muzy.sk | miesto = | dátum vydania = 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2013-10-15 | jazyk = }}</ref> V roku [[2007]] sa stal v [[Česko|Česku]] laureátom literárnej súťaže knižnice v [[Plzeň|Plzni]]. V roku [[2008]] dostal ocenenie Mestskej knižnice v [[Čelákovice|Čelákoviciach]] pri Prahe za poéziu. V roku [[2009]] dostal cenu mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server pismak.cz a prvé miesto v poetickej súťaži Snenie, druhú cenu v poetickej súťaži Strom, prvú cenu v poetickej súťaži Krasohľad a Kolotoč, druhú cenu v poetickej súťaži Jaro a tretiu cenu v poetickej súťaži Hranice síl.<ref name="osobnosti.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanislav Háber | url = https://www.osobnosti.sk/osobnost/stanislav-haber-1804 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160411175508/https://www.osobnosti.sk/osobnost/stanislav-haber-1804 | vydavateľ = osobnosti.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-10-24 | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2016-04-11 | jazyk = }}</ref> Na 7. festivale Literárna Vysočina v českej Chotěboři v roku [[2009]] získal hlavnú cenu Quo vadis za rukopis nevydanej knihy próz Mäkké „F“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopčák | meno = Bohdan | autor = | odkaz na autora = | titul = ČR: Ceny z Literárnej Vysočiny putovali na Slovensko | url = https://www.exil.sk/site/spravy.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20150924004742/https://www.exil.sk/site/spravy.php?p=25347&more=1&c=145 | vydavateľ = exil.sk | miesto = | dátum vydania = 2009-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | dátum archivácie = 2015-09-24 | jazyk = }}</ref> Víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = výsledky 37.K.O.U.L.E. | url = https://www.pismak.cz/dilo/331690/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> V roku [[2009]] získal v českej poetickej súťaži Doznievanie leta 3. miesto a súčasne cenu poroty.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže na téma: Doznívání léta | url = https://www.pismak.cz/dilo/334631/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Nakoniec rok [[2009]] uzavrel prvým miestom v poetickej súťaži Vianočná. V českej poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť či nebyť vyhral prvú cenu vo februári 2010.<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (1-2010) | url = https://www.pismak.cz/dilo/348934/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Začiatkom marca 2010 vyhral českú poetickú súťaž s básňou Veční vo svete viet.<ref name="ref3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = výsledky 58. K.O.U.L.E. | url = https://www.pismak.cz/dilo/350025/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> V roku [[2004]] jeho zbierku poézie Záhady duševnej záhrady zaradili v Moskve do zbierkových fondov Múzea Konstantina Paustovského a o jeho diele informoval ruský literárny časopis Svet Paustovského (2005). V roku [[2004]] získal štipendium Literárneho fondu na román ''Hrom''. V rokoch [[2004]] – [[2005]] pripravil unikátny projekt rozhlasových poviedok na každý deň v roku, teda v počte 366 poviedok – ''Príbehy mena'' (súčasne aj na www.exil.sk), ktoré napísal, a boli vysielané v [[Rádio Lumen|Rádiu Lumen]]. V rovnakom rádiu Lumen mu v rokoch [[2005]] – [[2007]] vysielali ďalší jedinečný projekt ''Svätí pre súčasnosť'', ktorý spočíval v tom, že každý deň v priebehu celého roka pripravil jeden životopis svätého, ktorý mal práve sviatok. Pripravil viacero dokumentárnych filmov, z ktorých k najznámejším patrí protivojnová poéma ''Tisíc malých princov'' ([[1992]]), nakrútená v čase vojny v krajinách bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] o deťoch vo vojnových konfliktoch. Tento film bol prezentovaný v nesúťažnej časti bratislavského festivalu Fórum v roku [[1992]] a opakovane vysielaný v ČSTV v Prahe na okruhu F1, potom v STV a VTV. K ďalším známym filmom patrí ''Gróf strateného času'' ([[1992]]) v hlavnej úlohe s [[Dušan Jamrich|Dušanom Jamrichom]] o záhade [[Bojnice|bojnického]] oltára, či ''Astronaut kazateľ'' ([[1990]]) o [[James Benson Irwin|Jamesovi Irwinovi]] a jeho ceste na Mesiac v rámci [[program Apollo|programu Apollo]]. Počas práce v STV jeho reportáže Animácia činnosti srdca o jedinečnom výskume prof. [[Ivan Hulín|Ivana Hulína]] (1989) a reportáž o unikátnom hasičskom aute bratislavských hasičov (1989) vysielala CNN a rovnako BBC. Následne jeho sériu reportáži z výskumných slovenských ústavov (1989 – 1990) vysielala BBC.{{bez citácie}} Pre [[Slovenský rozhlas]] pripravil scenáre dramatických literárnych pásiem, k najznámejším patrí ''Londonov raj'' ([[1998]]) o [[Jack London|Jackovi Londonovi]], či ''Mág reality'' ([[1997]]) o [[Spojené štáty|americkom]] [[spisovateľ]]ovi [[Phillip K. Dick|Philipovi K. Dickovi]], súbor scenárov dramatizácií o slovenských autoroch a to: [[Peter Jaroš]] (2021), [[Bystrík Šikula]], [[Ľuboš Jurík]], [[Roman Brat]], [[Tatiana Jaglová]], [[Zuzana Cigánová]], [[Milan Zelinka]], [[Dušan Mikolaj]] (všetky 2022). [[Dušan Taragel]], [[Zuzana Kuglerová]], [[Denisa Fulmeková]], [[Hana Košková]], [[Milan Zelinka]], [[Miroslav Musil]], [[Lucia Satinská]], [[Ján Štrasser]] (všetky 2023). Rádio Devín vysielalo v premiére v roku [[2024]] jeho prózu ''Veľa šťastia [[Mark Twain|Marka Twaina]]'' v réžii Karola D. Horvátha a s brilantným účinkovaním hercov [[Ján Mistrík|Jána Mistríka]] a [[Michal Rovňák|Michala Rovňáka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Próza : Stanislav Háber: Veľa šťastia Marka Twaina | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11262/2412733 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = Devín | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Zároveň Rádio Devín v premiére uviedlo jeho životopisnú hru o indickom mysliteľovi ''Posledné pokušenie [[Mahátma Gándhí|Mahatmá Gándhího]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedinečný príbeh ľudských dejín Mahátma Gándhího sa začal pred 155 rokmi | url = https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/378143/jedinecny-pribeh-ludskych-dejin-mahatma-gandhiho-sa-zacal-pred-155-rokmi | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Próza : Stanislav Háber: Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11262/2419475 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Po 30. tich rokoch mu v druhom vydaní vyšiel román Sme samý lepší chlap, pričom príbeh vyšiel opakovane na mnohé žiadosti čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = https://www.vydavatel.sk/kniha/sme-samy-lepsi-chlap | titul = | url = | dátum prístupu = }}</ref> Venuje sa aj tvorbe pre deti. Pripravil detský muzikál Šimšilijum viď Nová dráma 2026. Slovenský rozhlas uviedol v roku 2024 seriál jeho rozprávok Pierkové dobrodružstvá. Za rok 2024 dostal cenu detského vydavateľstva Daxe za najkrajšie detské rozprávky publikované v časopise Zvonček zo seriálu Svet podla Loly. V roku 2026 vyšla jeho rozprávková kniha Ako vymysly išli do školy vo Vydavateľstve Matice slovenskej dostupne online<nowiki/>http://www.vydavatel.sk/kniha/ako-vymysly-isli-do-skoly?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAYnJpZBEwWHZwWVE5UkNyUGJVMUNlRnNydGMGYXBwX2lkEDIyMjAzOTE3ODgyMDA4OTIAAR6dwkSOw8zpU0XiQeGDz-JxxtZzBaZYD_3NfZYWB574DF7iKcrlhI32Vcx0hQ_aem_TBGBbLuwvQzrHYcApIwQVg {{Na úpravu}} === Film === * 1989 – ''Animácia činnosti srdca'', scenár k dokumentárnemu filmu o práci prof. Ivana Hulína * 1990 – ''Astronaut – kazateľ'', dokumentárny film o Jamesovi Irwinovi * 1992 – ''Tisíc malých princov'', filmová protivojnová poéma * 1992 – ''Gróf strateného času'', hraný dokument. film v hlavnej úlohe Dušan Jamrich * 2010 – ''Vojak bez zbrane'', hraný dokument. film, réžia Ján Háber, účinkovanie a spoluautor námetu – (premiéra v STV 28. 8. 2012) === Próza === * [[1995]] – ''Sme samí lepší chlap'', román * 1995 – ''...ani prvý ani posledný...'', publicistika * [[1996]] – ''Paľko Hrchov'', zbierka poviedok * [[1997]] – ''Reportážna inventúra'', publicistika * [[1999]] – ''Najvyšší a najnižší'', román * [[2004]] – ''„O“'', kniha poviedok * [[2009]] – ''Oskár ide do neba'', román * [[2010]] – ''Mäkké F'', román * [[2012]] – ''Štefánik po pristátí zastrelený?'', publicistika * [[2013]] – ''Kristus'', novela * [[2017]] – ''Kričiace kamene'', román * [[2018]] – ''Úsmevy z pekla'', román * [[2020]] – ''Exhumujme Štefánika!'', publicistika * [[2021]] – ''Príbehy nielen z inej hviezdy'' / zbierka poviedok * [[2022]] – ''Úsměvy z pekla'', román vydaný v preklade v češtine (Praha) * [[2023]] – ''Timrava je divoká, čierna voda (...šír lásku, ty kompót...)'', zbierka poviedok * [[2024]] – ''Skutky vracajú úder'', román * [[2025]] – ''Sme samý lepší chlap (po tridsiatich rokoch)'', román * [[2026]] – ''Ako výmysly šli do školy'', kniha rozprávok * 2026 – ''Ako zomrel Štefánik?'', publicistika === Poézia === * [[1998]] – ''Pokoj rezbára'', zbierka poézie * [[2001]] – ''Egotikon'', zbierka poézie * [[2003]] – ''Záhady duševnej záhrady'', zbierka poézie * [[2005]] – ''Intimity'', zbierka poézie * [[2007]] – ''Dva tóny'', zbierka poézie * [[2008]] – ''Štvrťstoročie lásky„, zbierka poézie – ľúbostnej venovanej manželke s básničkami na každý deň * 2008 – ''Voňavé milovanie“, zbierka intímnej poézie * [[2009]] – ''Sto plus jedna láska'', zbierka poézie * [[2011]] – ''Popísané páperie'', zbierka poézie * 2011 – ''Spovede z dymu'', zbierka poézie * [[2012]] – ''Po rebríku do neba'', zbierka poézie * [[2013]] – ''Skameniem'', zbierka poézie * [[2014]] – ''Babylonská si láska'', zbierka poézie * [[2015]] – ''Mám malý kúsok raja slabých'', zbierka poézie * 2015 – ''Zmením ak sa teším'', zbierka poézie * [[2016]] – ''Administrátor hry len miluje'', zbierka poézie * 2016 – ''Ariadnin dážď nesie absurdity'', zbierka poéziee * [[2017]] – ''Duši v pravej chvíli'', zbierka poézie * [[2018]] – ''Smerovník žmýka pyžamu'', zbierka poézie * [[2019]] – ''Sovie hniezdo pokoja'', zbierka poézie * [[2021]] – ''Stále bežím domov'', zbierka poézie === Zborníky === * 1972{{--}}1978 – Plameň, Košice * [[1986]] – Jarný súzvuk, Krajská knižnica Košice * [[1987]] – Záchvevy, Krajská knižnica Košice * [[1990]] – ''Sláva životu'', zostavovateľ Gustáv Hupka, [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava * [[2001]] – Slovensko v roku [[2001]], Matica slovenská, zostavovateľ Roman Michelko * 2005{{--}}2009 – Almanach Nitra, zostavovateľ prof. [[Andrej Červeňák]] * [[2010]] – ''Košická čítanka – literárne potulky mestom Košice (3)'', zostavovateľ Milan Kolcun * [[2011]] – ''Nula'' – spoločná zbierka poézie siedmich autorov, zostavovatelia Marcel Páleš a Peter Papšo * 2014 – Ladislav Ťažký kaliber slovenskej literatúry, zborník, zostavovateľ Peter Korec * 2016 – Európa lesom, zborník, zostavovateľ Tatiana Figurová, Lesy SR š. p. * 2016 – Alexander Dubček Osobnosť Slovenska, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina * 2016 – Ladislav Ťažký Osobnosť Slovenska, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina * 2016 – Poézia haiku, zostavovateľ Ivan Čipčala, PF ART, Kežmarok * 2018 – Básnici 2018, zborník Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava * 2021 – Trinásť mužov Dvadsať žien, antológia Pars Artem * 2022 – Topoľčianky, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina * 2023 – Antológia svetových básnikov (Hyperpoem project) zapísaná do Guinessovej knihy rekordov v počte spoluatorov s číslom 1653 vydanej v USA * 2024 - Nielen o stretnutiach veteránov boxu, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina === Dramatická tvorba === * 1982/1983 – komparz v seriáli ''[[Povstalecká história]]'' (réžia Andrej Lettrich) postavy: anglo – americká misia, francúzsky dobrovoľník, slovenský gazda, vysokoškolský dobrovoľník na stráži Goliana s R. Brzobohatým * 1989 – animovaný seriál vysielaný v ČSTV – STV Bratislava, námet, scenár, réžia 7 dielov, animátor Jozef Povrazník * 1989 – hraný seriál vysielaný v ČSTV – STV Bratislava s Mirom Nogom v hlavnej úlohe a s bratmi Tomášom a Lukášom Zednikovičovcami, scenár a réžia 7 dielov * 1997 – ''Mág reality'' – rozhlasová hra o P. K. Dickovi, Slovenský rozhlas, Bratislava, 30 min. * 1998 – ''Londonov raj'' – rozhlasová hra o J. Londonovi, Slovenský rozhlas, Bratislava, 60 min. * 2004/2005 – ''Príbehy mena'', cyklus rozhlasových poviedok na každý deň v roku, 366 dielov, rádio Lumen, Banská Bystrica * 2006/2007 – ''Svätí pre súčasnosť'', rozhlasový cyklus životopisov svätcov na každý deň v roku [[366]] dielov, rádio Lumen, Banská Bystrica * 2012 – Vannius kontra slovanský Panteón – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.) * 2012 – Kráľovná chudoby sv. Alžbeta – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.) * 2012 – Liszt a sv. Cyril a Metod – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.) * 2013 – ''Šimšilijum'' – rozprávkový muzikál na motíve Pavla Dobšinského a i. autorov, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.) * 2021 – Peter Jaroš: Pasca – rozhlasový scenár o diele Petra Jaroša, premiéra 28. 11. 2021 Rádio Devín * 2022 – Ľuboš Jurík: Sami na tomto svete – slovenský erotikon – rozhlasový scenár o diele Ľuboša Juríka, premiéra 17. 12. 2023, Rádio Devín * 2022 – Milan Zelinka: Neblahé skutočnosti – rozhlasový scenár o diele Milana Zelinku premiéra 19. 3. 2023, Rádio Devín * 2022 – Roman Brat: Štyria jazdci – rozhlasový scenár o diele Romana Brata, premiéra Rádio Devín 18. 12. 2022 * 2022 – Tatiana Jaglová: Čertova svadba – rozhlasový scenár o diele Tatiany Jaglovej premiéra 5. 2. 2023, Rádio Devín * 2022 – Dušan Mikolaj: Vytvor, čo sme ťa neučili – rozhlasový scenár o diele Dušana Mikolaja premiéra 26. 2. 2023, Rádio Devín * 2022 – Zuzana Cigánová: Jedným vrzom – rozhlasový scenár o diele Zuzany Cigánovej premiéra 2. 4. 2023, Rádio Devín * 2022 – Bystrík Šikula: Kvet medzi priepasťami – rozhlasový scenár o diele Bystríka Šikulu premiéra 8. 1. 2023 Rádio Devín * 2023 – Zuzana Kuglerová: Veľká kniha keltských povestí – rozhlasový scenár o diele Zuzany Kuglerovej, premiéra 26. 11. 2023, Rádio Devín * 2023 – Miroslav Musil: Štefánik – Mon Amour – rozhlasový scenár o diele Miroslava Musila, premiéra 22. 12. 2024, Rádio Devín * 2023 – Milan Zelinka: Slzy bieleho úhora – rozhlasový scenár o diele Milana Zelinku, premiéra 10. 12. 2023, Rádio Devín * 2023 – Lucia Satinská: Milý Tato Listy z tohto sveta – rozhlasový scenár o diele Lucie Molnár Satinskej, premiéra 21. 1. 2024, Rádio Devín * 2023 – Denisa Fulmeková: Úzkosť – rozhlasový scenár o diele Denisy Fulmekovej, premiéra 3. 3. 2024, Rádio Devín * 2023 – Hana Košková: Rozhovor s mlčaním – rozhlasový scenár o diele Hany Koškovej premiéra 1. 10. 2023 * 2023 – Ján Štrasser: Tvár v zrkadle – rozhlasový scenár o diele Jána Štrassera, premiéra 7. 1. 2024, Rádio Devín * 2023 – Dušan Taragel: Mafiánske balady – rozhlasový scenár o diele Dušana Taragela premiéra 29. 10. 2023, Rádio Devín * 2023 – Pierkové dobrodružstvá – rozprávkový rozhlasový seriál, premiéra od 4. do [[8. marec|8. marca]] [[2024]], Rádio Devín * 2024 – Mene tekel ufarsin (15 minút) – pásmo protivojnovej poézie (Variácie na tému doby: 109 prázdnym kočíkom v Ľvove; Variácie na tému doby: Čakanie na vysvetlenie od Daniela; Vojnové variácie) účinkuje: Peter Sklár, premiéra 12. 4. 2024, Rádio Devín * 2024 – Veľa šťastia Marka Twaina (48 minút) – rozhlasová hra o živote a najmä o hodine smrti amerického spisovateľa v réžii Karola D. Horvátha, v ktorej herecky excelovali Ján Mistrík a Michal Rovňák, premiéra 19. 10. 2024, Rádio Devín * 2024 – Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího (38 minút) – rozhlasová hra o živote indického mysliteľa M. Gándhího v réžii Karola D. Horvátha účinkujú: Alfréd Swan a Lucia Vráblicová, premiéra 30. 10. 2024, Rádio Devín * 2024 – Petrove pozdné odpoludnie (21 minút) – rozhlasová poviedka v réžii Karola D. Horvátha účinkujú: Denis Šatan a Marián Gečevský, premiéra 3. 11. 2024, Rádio Devín * 2024 – Jaroslav Klus: Myšlienkové oddelenie (30 minút) – rozhlasový scenár o diele Jaroslava Klusa, premiéra 24. 11. 2024, Rádio Devín * 2024 – Miroslav Musil: Štefánik – Mon Amour (28 minút) – rozhlasový scenár o diele Miroslava Musila, premiéra 22. 12. 2024, Rádio Devín == Ocenenia == * 1998 – medaila ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo * 2004 – prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín, kategória próza dospelých, za text Kristus * 2007 – laureát literárnej súťaže knižnice v Plzni, Česko * 2008 – ocenenie Mestskej knižnice v Čelákoviciach pri Prahe za poéziu * 2009 – prvá cena v čitateľskej súťaži českého literárneho serveru pismak.cz s básňou na tému Snenie * 2009 – cena mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server pismak.cz * 2009 – druhá cena v čitateľskej súťaži českého literárneho serveru pismak.cz v poetickej súťaži Strom * 2009 – prvé miesto v poézii v čitateľskej súťaži Kolotoč * 2009 – druhé miesto v poézii v čitateľskej súťaži Jaro * 2009 – tretie miesto v poézii v súťaži Hranice síl * 2009 – hlavná cena 7. ročníka českého festivalu Literární Vysočina Chotěboř/Praha 2009 pohára Quo vadis za rukopis Mäkké „F“ * 2009 – prvá cena v poézii v súťaži Krasohľad * 2009 – víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník * 2009 – prvá cena v súťaži Medzi nami blogu denníka ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' www.netsity.sk v poézii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Literárna súťaž : Poznáme víťazov! | url = http://literarnasutaz.netsity.sk/blog/blog-literarna-sutaz/pozname-vitazov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Netsity | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * 2009 – prvé miesto v poetickej súťaži Miesto, kde sa rad vraciaš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže na téma: Místo kam se rád vracíš | url = https://www.pismak.cz/dilo/332341/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2009 – 3. miesto v poetickej súťaži Doznievanie leta a zároveň cenu poroty<ref name="ref1" /> * 2009 – 2. miesto v poetickej súťaži Keď nemôžem v noci spať<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže na téma: Když nemohu v noci spát | url = https://www.pismak.cz/dilo/342580/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2009 – prvé miesto v poetickej súťaži Vianočná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže na téma: Vánoční | url = https://www.pismak.cz/dilo/344392/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2010 – prvé miesto v poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť, či nebyť<ref name="ref2" /> * 2010 – víťaz českej poetickej súťaže s básňou Veční vo svete viet<ref name="ref3" /> * 2010 – cena poroty v poetickej súťaži za báseň Zabudnutá vločka tela<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pismak.cz/dilo/350310/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2010 – cena poroty v poetickej súťaži Za čím nebežím<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pismak.cz/dilo/354322/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2010 – prvá cena v poetickej súťaži Vietor vo vlasoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (3-2010) | url = https://www.pismak.cz/dilo/373170/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2010 – tretie miesto v poetickej súťaži Snehová vločka s básňou Si biela vločka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (4-2010) | url = https://www.pismak.cz/dilo/374114/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – druhé miesto v poetickej súťaži v Česku na tému miesto pre... za báseň Dlane<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (1-2011) | url = https://www.pismak.cz/dilo/377068/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – druhé miesto v poetickej súťaži Klubu Romantik s básňou Január perie mraky v ľadových korytách hôr<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (2-2011) | url = https://www.pismak.cz/dilo/378150/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – prvé miesto v poetickej súťaži s básňou Barbar a Dutinky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = výsledky 74. koule | url = https://www.pismak.cz/dilo/380208/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – prvé miesto v českej poetickej súťaži Stratený kľúč s básňou Kľúč od duše sa vždy stráca<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (4-2011) | url = https://www.pismak.cz/dilo/384633/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – druhé miesto v českej poetickej súťaži Za vrátkami hlas Kryla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (5-2011) | url = https://www.pismak.cz/dilo/387318/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – víťaz denníka ''Pravda'' v súťaži blogov s poéziou a 370 básňami<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Pravda. sk sa zaregistroval bloger s číslom 1000. Odmeňujeme pár z vás. . . - AdminBlog | periodikum = Pravda : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://adminblog.blog.pravda.sk/2011/10/25/na-pravda-sk-sa-zaregistroval-bloger-s-cislom-1000-odmenujeme/ | issn = | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-10-25 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> * 2012 – držiteľ čestného titulu TOP autor medzinárodného poetického festivalu Po stranách Moravy za rok [[2012]] * 2022 – držiteľ Plakety storočnice Gabriela Zelenaya 1922{{--}}2022 * 2023 – prémia Slovenského centra PEN za knihu ''Príbehy nielen z inej hviezdy'' * 2025 – výročná cena Vydavateľstva DAXE za literárnu tvorbu pre deti v roku [[2024]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|stanislav-haber}} * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=H%C3%A1ber,+Stanislav,+1966-&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Stanislava Hábera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Háber, Stanislav}} [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni redaktori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí hovorcovia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] p3th8esolhc6f620nkjdai36d6qdylf 14 142667 8232879 7375713 2026-06-13T19:16:57Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232879 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Hokejbal| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] ira9tlm9g47rdn6qq1hs5huk8bphlcq 14 145497 8232889 6701697 2026-06-13T19:18:57Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232889 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Futbalové štadióny| Štát]] [[Kategória:Futbal podľa štátu| Štadióny]] [[Kategória:Štadióny podľa štátu| Futbalové]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] ge7ew7asv54sbq60498rybjmbqfzrrg 0 146953 8232959 7246855 2026-06-13T21:01:30Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8232959 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Leather, Latex, and BDSM pride - Light.svg|thumb|Vlajka symbolizujúca BDSM.]] [[Súbor:Mairne in the Basement Bondage.jpg|thumb|Človek priviazaný reťazou o stenu]] '''BDSM''' (z {{V jazyku|eng|''Bondage and Discipline, Domination and Submission, Sadism and Masochism''|zväzovanie a disciplína, dominancia a submisivita, sadizmus a masochizmus}}) je súhrnný názov širokého spektra alternatívneho [[Homo|ľudského]] [[sex]]uálneho [[správanie|správania]]. Samotná skratka v sebe združuje viaceré smery: * [[Bondage|Zväzovanie]] a [[disciplína]] ({{V jazyku|eng|Bondage & discipline}}, B&D) * [[Dominancia]] a [[submisia]] ({{V jazyku|eng|Domination & submission}}, D&S) * [[Sadizmus]] a [[masochizmus]] ({{V jazyku|eng|Sadism and masochism}}, S&M) Osobnosti, ktoré sú zamerané na túto orientáciu, sú zhruba v 80 % prípadoch inteligentní a vysokoškolsky vzdelaní ľudia.{{bez citácie}} == Scéna u nás a v zahraničí == Na [[Slovensko|Slovensku]] existuje občianske združenie [[Zlá Zelina]], ktoré sa zaoberá slovenskou BDSM scénou. V [[Česko|Česku]] sa vytváraním filmov s tématikou BDSM zaoberá napríklad [[Lupus Pictures]], ale v podstate je to vetva BDSM a to konkrétne [[spanking]], čo v preklade znamená plieskanie, ale nie je to úplne presný preklad, v slovenčine na to nie je presný výraz. V [[USA]] sa touto tématikou zaoberá viacej produkcií a naberá narastajúcu tendenciu, pričom popularita BDSM v USA rastie. V západnej Európe sa táto tematika rozširuje hlavne v [[Nemecko|Nemecku]], [[Holandsko|Holandsku]] a v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Bezpečnosť == Dôležitá je pri BDSM praktikách bezpečnosť, aby nedošlo k vážnemu poškodeniu zdravia. == Legálnosť == V jednotlivých štátoch je legálnosť rozdielna. == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Sexuálne praktiky]] f3x2nhmamjro9ftqm3h8sn6f73zg47l 8232961 8232959 2026-06-13T21:16:37Z Jetam2 30982 wl 8232961 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Leather, Latex, and BDSM pride - Light.svg|thumb|Vlajka symbolizujúca BDSM.]] [[Súbor:Mairne in the Basement Bondage.jpg|thumb|Človek priviazaný reťazou o stenu]] '''BDSM''' (z {{V jazyku|eng|''Bondage and Discipline, Domination and Submission, Sadism and Masochism''|zväzovanie a disciplína, dominancia a submisivita, sadizmus a masochizmus}}) je súhrnný názov širokého spektra alternatívneho [[Ľudská sexualita|ľudského sexuálneho správania]]. Samotná skratka v sebe združuje viaceré smery: * [[Bondage|Zväzovanie]] a [[disciplína]] ({{V jazyku|eng|Bondage & discipline}}, B&D) * [[Dominancia]] a [[submisia]] ({{V jazyku|eng|Domination & submission}}, D&S) * [[Sadizmus]] a [[masochizmus]] ({{V jazyku|eng|Sadism and masochism}}, S&M) Osobnosti, ktoré sú zamerané na túto orientáciu, sú zhruba v 80 % prípadoch inteligentní a vysokoškolsky vzdelaní ľudia.{{bez citácie}} == Scéna u nás a v zahraničí == Na [[Slovensko|Slovensku]] existuje občianske združenie [[Zlá Zelina]], ktoré sa zaoberá slovenskou BDSM scénou. V [[Česko|Česku]] sa vytváraním filmov s tématikou BDSM zaoberá napríklad [[Lupus Pictures]], ale v podstate je to vetva BDSM a to konkrétne [[spanking]], čo v preklade znamená plieskanie, ale nie je to úplne presný preklad, v slovenčine na to nie je presný výraz. V [[USA]] sa touto tématikou zaoberá viacej produkcií a naberá narastajúcu tendenciu, pričom popularita BDSM v USA rastie. V západnej Európe sa táto tematika rozširuje hlavne v [[Nemecko|Nemecku]], [[Holandsko|Holandsku]] a v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Bezpečnosť == Dôležitá je pri BDSM praktikách bezpečnosť, aby nedošlo k vážnemu poškodeniu zdravia. == Legálnosť == V jednotlivých štátoch je legálnosť rozdielna. == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Sexuálne praktiky]] timx1g37b7ufkz6w306tv8tj7qb8r3b 14 151586 8232908 6450388 2026-06-13T19:23:09Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232908 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bridž| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] ac229u1csotfb64o6adt593jxmpa3n6 14 151587 8232909 6433219 2026-06-13T19:23:17Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232909 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Hráči bridžu| Štát]] [[Kategória:Bridž podľa štátu| Hráči]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Bridž]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] difiluq4tpaxrdlcqgo6cw28ei2ttuz 0 154790 8232782 7821849 2026-06-13T14:12:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232782 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Frank Wilczek |Portrét = Nobel Laureate Frank Wilczek 2007.jpg |Popis = americký fyzik |Dátum narodenia = {{dnv|1951|5|15}} |Miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Alma mater = [[University of Chicago]]<br>[[Princeton University]] |Manželka = Betsy Devinová (1973 -) |Deti = Amity, Mira }} '''Frank Anthony Wilczek''' (* [[15. máj]] [[1951]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]])<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frank Wilczek | url = http://www.britannica.com/EBchecked/topic/1005617/Frank-Wilczek | dátum vydania = | dátum prístupu = 4.12.2013 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | jazyk = }}</ref> je americký fyzik, profesor fyziky na [[Massachusettský technologický inštitút|Massachusettskom technologickom inštitúte]]. Je zakladajúcim riaditeľom T. D. Lee Institute a hlavným vedcom vo Wilczek Quantum Center na [[Šanghajská dopravná univerzita|Šanghajskej dopravnej univerzite]] v [[Šanghaj]]i, profesorom na [[Arizona State University]] a riadnym profesorom na [[Stockholms universitet]].<ref>{{cite web | title=rank Wilczek, Herman Feshbach Professor of Physics | url=http://web.mit.edu/physics/people/faculty/wilczek_frank.html | publisher=Department of Physics, MIT | year=2011 | accessdate=2011-06-14}}</ref> V roku [[2004]] získal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]] spolu s [[David Gross|Davidom Grossom]] z [[University of California]] a [[David Politzer|Davidom Politzerom]] z [[California Institute of Technology]] „za objav asymptotickej slobody v teórii silnej interakcie“.<ref>{{cite web | author=Tore Frängsmyr, editor | title=The Nobel Prizes 2004 | website=Les Prix Nobel | url=http://nobelprize.org/physics/laureates/2004/wilczek-autobio.html | location=Stockholm | publisher=Nobel Foundation | year=2005 | accessdate=2008-04-30}}</ref> ==Životopis== Narodil sa v Mineole a je [[poľsko]]-[[Taliansko|talianskeho]] pôvodu<ref name="ref1">[https://www.nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/2004/wilczek-bio.html Frank Wilczek - Biographical]</ref> Navštevoval Martin Van Buren High School v New Yorku. V tomto období si Wilczekovi rodičia uvedomili, že je výnimočný – čiastočne aj vďaka IQ testu, ktorý absolvoval.<ref>{{cite news |last=Dreifus|first=Claudia |title=Discovering the Mathematical Laws of Nature |url=https://www.nytimes.com/2009/12/29/science/29conv.html?_r=1 |accessdate=22 May 2012|newspaper=[[The New York Times]]|date=December 28, 2009}}</ref> Bol vychovávaný v katolíckej viere, ale neskôr "stratil vieru v tradičné náboženstvo".<ref name="ref1" /> Bol označený za agnostika<ref>[https://www.forbes.com/sites/johnfarrell/2015/08/31/god-as-ultimate-artist-frank-wilczeks-beautiful-question/#2e9c7bdd63ea]</ref><ref>http://www.slate.com/articles/arts/books/2015/08/frank_wilczek_s_a_beautiful_question_reviewed.html</ref>, ale v roku [[2013]] vyhlásil, že [[panteizmus]] je mu mu bližší. Svoj bakalársky titul získal na [[University of Chicago]] v roku [[1970]], kde bol aj členom spolku Phi Beta Kappa <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://docplayer.net/31086301-Frank-wilczek-curriculum-vitae.html |dátum prístupu=2018-12-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190327210204/http://docplayer.net/31086301-Frank-wilczek-curriculum-vitae.html |dátum archivácie=2019-03-27 }}</ref>. Magisterský titul z matematiky získal v roku [[1972]] na [[Princeton University]], kde o dva roky získal aj doktorát z fyziky.<ref>https://www.genealogy.math.ndsu.nodak.edu/id.php?id=94768</ref> 3. júla [[1973]] sa oženil s Betsy Devinovou, majú dve dcéry Amity a Mira. ==Výskum== V roku 1973, keď ako absolvent spolupracoval s Davidom Grossom na Princeton University, objavil [[asymptotická voľnosť|asymptotickú voľnosť]]. Keď sú kvarky v extrémnej blízkosti, jadrová sila medzi nimi je tak malá, že sa správajú skoro ako voľné častice. Táto teória, ktorú nezávisle objavil aj David Politzer, bola dôležitá pre rozvoj [[kvantová chromodynamika|kvantovej chromodynamiky]]. Wilczek pomohol odhaliť a rozvinúť [[axión]]y, [[anyón]]y, asymptotickú voľnosť a ďalšie aspekty [[kvantová teória poľa|kvantovej teórie poľa]]. Pracoval na fyzike [[hmota|kondenzovanej hmoty]], [[astrofyzika|astrofyzike]] a [[časticová fyzika|časticovej fyzike]]. Súčasný výskum: * „Čistá“ časticová fyzika: spojenia medzi teoretickými myšlienkami a pozorovateľnými fenoménmi; * správanie sa hmoty, fázové štruktúry kvarkovej hmoty pri ultra vysokých teplotách a hustote. * aplikácia časticovej fyziky v [[kozmológia|kozmológii]]. * aplikácia techník [[pole (fyzika)|teórie poľa]] na fyziku kondenzovaných materiálov. * [[Kvantová gravitácia|Kvantová teória]] [[čierna diera|čiernych dier]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://web.mit.edu/physics/facultyandstaff/faculty/frank_wilczek.html Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140906152416/http://web.mit.edu/physics/facultyandstaff/faculty/frank_wilczek.html |date=2014-09-06 }} * [https://web.archive.org/web/20060304085255/http://lifeboat.com/ex/bios.frank.wilczek Longer biography at Lifeboat Foundation website] * [http://arxiv.org/find/hep-ph/1/au:+Wilczek_F/0/1/0/all/0/1 Papers in ArXiv] * [https://web.archive.org/web/20030824073148/http://mitworld.mit.edu/video/78/ The World's Numerical Recipe] * [http://www.sciencewatch.com/interviews/frank_wilczek1.htm Wilczek on anyons and superconductivity] * [http://betsydevine.com/blog/category/nobel/ Blog of the Wilczek family's Nobel adventures] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110930193306/http://betsydevine.com/blog/category/nobel/ |date=2011-09-30 }} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 2001 – 2025}} {{Nositelia Lorentzovej medaily}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wilczek, Frank}} [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Absolventi University of Chicago]] [[Kategória:Absolventi Princeton University]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia Lorentzovej medaily]] [[Kategória:Osobnosti USA poľského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] alr84ch64nje0b1jmpitceese1rua61 0 155217 8233014 7822500 2026-06-14T03:46:22Z Kadaj774 297844 8233014 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Záporožská oblasť | native_name = Запорізька область | other_name = | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Záporožská}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Zaporizhia Oblast.svg | symbol = Coat of arms of Zaporizhia Oblast.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Parts *** --> | capital = Záporožie | capital_type = | capital_location = | capital_lat_d = 47 | capital_lat_m = 50 | capital_lat_s = | capital_lat_NS = S | capital_long_d = 35 | capital_long_m = 10 | capital_long_s = | capital_long_EW = V | capital_elevation = 86 | part_type = Rajóny (Okresy) | part_fold = fold | part = Berďanskyj rajon | part1 = Vasylivskyj rajon | part2 = Velykobilozerskyj rajon | part3 = Veselivskyj rajon | part4 = Viľňanskyj rajon | part5 = Huľajpiľskyj rajon | part6 = Zaporizkyj rajon | part7 = Kamiansko-Dniprovskyj rajon | part8 = Kujbyševskyj rajon | part9 = Melitopoľskyj rajon | part10 = Mychajlivskyj rajon | part11 = Novomykolajivskyj rajon | part12 = Orichivskyj rajon | part13 = Polohivskyj rajon | part14 = Pryazovskyj rajon | part15 = Prymorskyj rajon | part16 = Rozivskyj rajon | part17 = Tokmackyj rajon | part18 = Černihivskyj rajon | part19 = Jakymivskyj rajon <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 27180 <!-- *** Population *** --> | population = 1877200 | population_date = 1.1.2005 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Запорізька обласна державна адміністрація | titul = Географічне положення та населення | url = http://www.zoda.gov.ua/article/57/geografichne-polozhennya-ta-naselennya.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2010 | vydavateľ = www.zoda.gov.ua | jazyk = po ukrajinsky }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Boris Petrov | mayor_type = Predseda | mayor_party = Strana&nbsp;regiónov <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380-61 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-23 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Zaporizhia Oblast | statistics = | website = [http://www.zoda.gov.ua/ www.zoda.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Záporožská oblasť''' je jedna z 24 samosprávnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vytvorená bola 10. januára [[1939]]. Nachádza sa na juhovýchode krajiny medzi [[Dneper|Dneprom]] a [[Azovské more|Azovským morom]]. Hlavné mesto oblasti je [[Záporožie]], podľa ktorého je oblasť pomenovaná. V dôsledku [[Rusko-ukrajinská vojna|vojny na Ukrajine]] je časť oblasti momentálne pod kontrolou [[Rusko|ruskej]] armády. [[30. september|30. septembra 2022]] ruský prezident [[Vladimir Putin]] oznámil [[anexia|anexiu]] štyroch ukrajinských oblastí vrátane Záporožskej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Troianovski | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin signs annexation laws, plowing ahead with a parallel reality as Russia loses ground in Ukraine. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/10/05/world/europe/putin-annexation-ukraine-russia.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2023-01-06 }}</ref> Tento krok bol z väčšej časti medzinárodnou komunitou odsúdený a jediná členská krajina [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá túto anexiu uznala, je [[Severná Kórea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = N.Korea backs Russia's proclaimed annexations, criticises U.S. 'double standards' | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/nkorea-backs-russias-proclaimed-annexations-criticises-us-double-standards-2022-10-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Mestá v oblasti == {| class="wikitable" |- style="background:#ffdead;" !'''Mesto''' !Ukrajinský názov !Ruský názov !Počet obyvateľov<br /><small>1. 1. 2006 </small> |- |[[Záporožie]] | align="right" |Запоріжжя | align="right" |Запорожье | align="right" |794 687 |- |[[Melitopoľ]] | align="right" |Мелітополь | align="right" |Мелитополь | align="right" |158 883 |- |[[Berďansk]] | align="right" |Бердянськ | align="right" |Бердянск | align="right" |118 707 |- |[[Enerhodar]] | align="right" |Енергодар | align="right" |Энергодар | align="right" |54 402 |- |[[Tokmak (Ukrajina)|Tokmak]] | align="right" |Токмак | align="right" |Токмак | align="right" |34 471 |- |[[Polohy]] | align="right" |Пологи | align="right" |Пологи | align="right" |20 860 |- |[[Dniprorudne]] | align="right" |Дніпрорудне | align="right" |Днепрорудное | align="right" |20 224 |- |[[Orichiv]] | align="right" |Оріхів | align="right" |Орехов | align="right" |16 786 |- |[[Viľňansk]] | align="right" |Вільнянськ | align="right" |Вольнянск | align="right" |16 117 |- |[[Huľajpole]] | align="right" |Гуляйполе | align="right" |Гуляйполе | align="right" |15 801 |- |[[Vasylivka]] | align="right" |Василівка | align="right" |Васильевка | align="right" |14 629 |- |[[Kamianka-Dniprovska]] | align="right" |Кам'янка-Дніпровська | align="right" |Каменка-Днепровская | align="right" |14 550 |- |[[Mychajlivka]] | align="right" |Михайлівка | align="right" |Михайловка | align="right" |13 144 |- |[[Prymorsk]] | align="right" |Приморськ | align="right" |Приморск | align="right" |12 502 |- |[[Jakymivka]] | align="right" |Якимівка | align="right" |Якимовка | align="right" |12 362 |- |[[Vesele (Ukrajina)|Vesele]] | align="right" |Веселе | align="right" |Веселое | align="right" |10 284 |- |} '''Administratívne členenie:''' 20 rajónov (okresov) * Berďanskyj rajon (Berďansk) *Biľmackyj rajon (Biľmak) * Vasylivskyj rajon (Vasylivka) * Velykobilozerskyj rajon (Velyka Bilozerka) * Veselivskyj rajon (Vesele) * Viľňanskyj rajon (Viľňansk) * Huľajpiľskyj rajon (Huľajpole) * Zaporizkyj rajon/ Záporožský rajon (Záporožie/Zaporižžia) * Kamiansko-Dniprovskyj rajon/ Kamiansko-Dniprovský rajon (Kamianka Dniprovska) * Melitopoľskyj rajon (Melitopoľ) * Mychajlivskyj rajon (Mychajlivka) * Novomykolajivskyj rajon (Novomykolajivka) * Orichivskyj rajon (Orichiv) * Polohivskyj rajon (Polohy) * Pryazovskyj rajon/Priazovský rajon (Pryazovske) * Prymorskyj rajon/Primorský rajon (Prymorsk) * Rozivskyj rajon (Rozivka) * Tokmackyj rajon (Tokmak) * Černihivskyj rajon (Černihivka) * Jakymivskyj rajon (Jakymivka) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zaporizhia Oblast}} {{ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Záporožská oblasť| ]] [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] qyvqi9nm4fk8q7dc75iyb3weeq68umh 8233053 8233014 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7765943 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Záporožská oblasť | native_name = Запорізька область | other_name = | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Záporožská}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Zaporizhia Oblast.svg | symbol = Coat of arms of Zaporizhia Oblast.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Parts *** --> | capital = Záporožie | capital_type = | capital_location = | capital_lat_d = 47 | capital_lat_m = 50 | capital_lat_s = | capital_lat_NS = S | capital_long_d = 35 | capital_long_m = 10 | capital_long_s = | capital_long_EW = V | capital_elevation = 86 | part_type = Rajóny (Okresy) | part_fold = fold | part = Berďanskyj rajon | part1 = Vasylivskyj rajon | part2 = Velykobilozerskyj rajon | part3 = Veselivskyj rajon | part4 = Viľňanskyj rajon | part5 = Huľajpiľskyj rajon | part6 = Zaporizkyj rajon | part7 = Kamiansko-Dniprovskyj rajon | part8 = Kujbyševskyj rajon | part9 = Melitopoľskyj rajon | part10 = Mychajlivskyj rajon | part11 = Novomykolajivskyj rajon | part12 = Orichivskyj rajon | part13 = Polohivskyj rajon | part14 = Pryazovskyj rajon | part15 = Prymorskyj rajon | part16 = Rozivskyj rajon | part17 = Tokmackyj rajon | part18 = Černihivskyj rajon | part19 = Jakymivskyj rajon <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 27180 <!-- *** Population *** --> | population = 1877200 | population_date = 1.1.2005 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Запорізька обласна державна адміністрація | titul = Географічне положення та населення | url = http://www.zoda.gov.ua/article/57/geografichne-polozhennya-ta-naselennya.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2010 | vydavateľ = www.zoda.gov.ua | jazyk = po ukrajinsky }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Boris Petrov | mayor_type = Predseda | mayor_party = Strana&nbsp;regiónov <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380-61 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-23 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Zaporizhia Oblast | statistics = | website = [http://www.zoda.gov.ua/ www.zoda.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Záporožská oblasť''' je jedna z 24 samosprávnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vytvorená bola 10. januára [[1939]]. Nachádza sa na juhovýchode krajiny medzi [[Dneper|Dneprom]] a [[Azovské more|Azovským morom]]. Hlavné mesto oblasti je [[Záporožie]], podľa ktorého je oblasť pomenovaná. V dôsledku [[Rusko-ukrajinská vojna|vojny na Ukrajine]] je časť oblasti momentálne pod kontrolou [[Rusko|ruskej]] armády. [[30. september|30. septembra 2022]] ruský prezident [[Vladimir Putin]] oznámil [[anexia|anexiu]] štyroch ukrajinských oblastí vrátane Záporožskej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Troianovski | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin signs annexation laws, plowing ahead with a parallel reality as Russia loses ground in Ukraine. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/10/05/world/europe/putin-annexation-ukraine-russia.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2023-01-06 }}</ref> Tento krok bol z väčšej časti medzinárodnou komunitou odsúdený a jediná členská krajina [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá túto anexiu uznala, je [[Severná Kórea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = N.Korea backs Russia's proclaimed annexations, criticises U.S. 'double standards' | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/nkorea-backs-russias-proclaimed-annexations-criticises-us-double-standards-2022-10-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Mestá v oblasti == {| class="wikitable" |- style="background:#ffdead;" !'''Mesto''' !Ukrajinský názov !Ruský názov !Počet obyvateľov<br /><small>1. 1. 2006 </small> |- |[[Záporožie]] | align="right" |Запоріжжя | align="right" |Запорожье | align="right" |794 687 |- |[[Melitopoľ]] | align="right" |Мелітополь | align="right" |Мелитополь | align="right" |158 883 |- |[[Berďansk]] | align="right" |Бердянськ | align="right" |Бердянск | align="right" |118 707 |- |[[Enerhodar]] | align="right" |Енергодар | align="right" |Энергодар | align="right" |54 402 |- |[[Tokmak (Ukrajina)|Tokmak]] | align="right" |Токмак | align="right" |Токмак | align="right" |34 471 |- |[[Polohy]] | align="right" |Пологи | align="right" |Пологи | align="right" |20 860 |- |[[Dniprorudne]] | align="right" |Дніпрорудне | align="right" |Днепрорудное | align="right" |20 224 |- |[[Orichiv]] | align="right" |Оріхів | align="right" |Орехов | align="right" |16 786 |- |[[Viľňansk]] | align="right" |Вільнянськ | align="right" |Вольнянск | align="right" |16 117 |- |[[Huľajpole]] | align="right" |Гуляйполе | align="right" |Гуляйполе | align="right" |15 801 |- |[[Vasylivka]] | align="right" |Василівка | align="right" |Васильевка | align="right" |14 629 |- |[[Kamianka-Dniprovska]] | align="right" |Кам'янка-Дніпровська | align="right" |Каменка-Днепровская | align="right" |14 550 |- |[[Mychajlivka]] | align="right" |Михайлівка | align="right" |Михайловка | align="right" |13 144 |- |[[Prymorsk]] | align="right" |Приморськ | align="right" |Приморск | align="right" |12 502 |- |[[Jakymivka]] | align="right" |Якимівка | align="right" |Якимовка | align="right" |12 362 |- |[[Vesele (Ukrajina)|Vesele]] | align="right" |Веселе | align="right" |Веселое | align="right" |10 284 |- |} '''Administratívne členenie:''' 20 rajónov (okresov) * Berďanskyj rajon (Berďansk) *Biľmackyj rajon (Biľmak) * Vasylivskyj rajon (Vasylivka) * Velykobilozerskyj rajon (Velyka Bilozerka) * Veselivskyj rajon (Vesele) * Viľňanskyj rajon (Viľňansk) * Huľajpiľskyj rajon (Huľajpole) * Zaporizkyj rajon/ Záporožský rajon (Záporožie/Zaporižžia) * Kamiansko-Dniprovskyj rajon/ Kamiansko-Dniprovský rajon (Kamianka Dniprovska) * Melitopoľskyj rajon (Melitopoľ) * Mychajlivskyj rajon (Mychajlivka) * Novomykolajivskyj rajon (Novomykolajivka) * Orichivskyj rajon (Orichiv) * Polohivskyj rajon (Polohy) * Pryazovskyj rajon/Priazovský rajon (Pryazovske) * Prymorskyj rajon/Primorský rajon (Prymorsk) * Rozivskyj rajon (Rozivka) * Tokmackyj rajon (Tokmak) * Černihivskyj rajon (Černihivka) * Jakymivskyj rajon (Jakymivka) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zaporizhia Oblast}} {{ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Záporožská oblasť| ]] [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] h37nvzmeek4z1pw198nqop2pvnmoq2x 0 155383 8233011 7822501 2026-06-14T03:44:17Z Kadaj774 297844 8233011 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Donecká oblasť | native_name = Донецька область | other_name = | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Donecká}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Donetsk Oblast.svg | symbol = Coat of Arms of Donetsk Oblast 1999.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = Doneck <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 26517 <!-- *** Population *** --> | population = 4356392 | population_date = 1.9.2013 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = State Statistics Committee of Ukraine | titul = The number of the actual population as of January 1, 2009 | url = http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.8.2010 | vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100312174321/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum archivácie = 2010-03-12 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = Predseda | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380-62 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-14 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne člen. | free1 = 18 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Donetsk Oblast | statistics = | website = [http://www.donoda.gov.ua/ www.donoda.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Donecká oblasť''' je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu {{km2|26517}} a žije tu 4 356 392 obyvateľov (2013). Hlavným mestom oblasti je [[Doneck]]. V dôsledku [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|vojny na Ukrajine]] východnú časť Doneckej oblasti vrátane mesta Donecka má pod kontrolou [[Rusko]]. Dočasným administratívnym centrom pod kontrolou Ukrajiny preto je mesto [[Kramatorsk]]. [[30. september|30. septembra 2022]] ruský prezident [[Vladimir Putin]] oznámil [[anexia|anexiu]] štyroch ukrajinských oblastí vrátane Doneckej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Troianovski | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin signs annexation laws, plowing ahead with a parallel reality as Russia loses ground in Ukraine. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/10/05/world/europe/putin-annexation-ukraine-russia.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2023-01-06 }}</ref> Tento krok bol z väčšej časti medzinárodnou komunitou odsúdený a jediná členská krajina [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá túto anexiu uznala, je [[Severná Kórea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = N.Korea backs Russia's proclaimed annexations, criticises U.S. 'double standards' | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/nkorea-backs-russias-proclaimed-annexations-criticises-us-double-standards-2022-10-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Väčšie mestá v oblasti == {| class="wikitable" |- !Mesto !Ukrajinský názov !Ruský názov !Počet obyvateľov <br /><small>k 1. 1. 2006</small> |- |[[Doneck]] | align="left" |Донецьк | align="left" |Донецк | align="right" |993 519 |- |[[Mariupoľ]] | align="left" |Маріуполь | align="left" |Мариуполь | align="right" |493 245 <small>(2009)</small> |- |[[Makijivka]] | align="left" |Макіївка | align="left" |Макеевка | align="right" |372 778 |- |[[Horlivka]] | align="left" |Горлівка | align="left" |Горловка | align="right" |275 452 |- |[[Kramatorsk]] | align="left" |Краматорськ | align="left" |Краматорск | align="right" |173 310 |- |[[Sloviansk]] | align="left" |Слов'янськ | align="left" |Славянск | align="right" |121 394 |- |[[Jenakijeve]] | align="left" |Єнакієве | align="left" |Енакиево | align="right" |94 408 |- |[[Kosťantynivka]] | align="left" |Костянтинівка | align="left" |Константиновка | align="right" |86 828 |- |[[Bachmut]] | align="left" |Бахмут | align="left" |Бахмут | align="right" |80 227 |- |[[Pokrovsk]] | align="left" |Покровськ | align="left" |Покровск | align="right" |66 912 |- |[[Čisťakove]] | align="left" |Чистякове | align="left" |Чистяково | align="right" |64 789 |- |[[Družkivka]] | align="left" |Дружківка | align="left" |Дружковка | align="right" |62 766 |- |[[Charcyzk]] | align="left" |Харцизьк | align="left" |Харцызск | align="right" |61 773 |- |[[Šachtarsk]] | align="left" |Шахтарськ | align="left" |Шахтёрск | align="right" |55 043 |- |[[Snižne]] | align="left" |Сніжне | align="left" |Снежное | align="right" |52 999 |- |[[Myrnohrad]] | align="left" |Мирноград | align="left" |Мирноград | align="right" |52 241 |- |[[Toreck]] | align="left" |Торецьк | align="left" |Торецк | align="right" |39 491 |- |[[Jasynuvata]] | align="left" |Ясинувата | align="left" |Ясиноватая | align="right" |36 918 |- |[[Avdijivka]] | align="left" |Авдіївка | align="left" |Авдеевка | align="right" |36 243 |- |[[Dobropilľa]] | align="left" |Добропілля | align="left" |Доброполье | align="right" |33 375 |- |[[Chrestivka]] | align="left" |Хрестівка | align="left" |Крестовка | align="right" |29 367 |- |[[Debaľceve]] | align="left" |Дебальцеве | align="left" |Дебальцево | align="right" |28 160 |- |[[Lyman]] | align="left" |Лиман | align="left" |Лиман | align="right" |25 314 |- |[[Selydove]] | align="left" |Селидове | align="left" |Селидово | align="right" |25 139 |- |[[Volnovacha]] | align="left" |Волноваха | align="left" |Волноваха | align="right" |23 830 |- |[[Dokučajevsk]] | align="left" |Докучаєвськ | align="left" |Докучаевск | align="right" |23 736 |- |[[Kurachove]] | align="left" |Курахове | align="left" |Курахово | align="right" |20 746 |- |[[Amvrosijivka]] | align="left" |Амвросіївка | align="left" |Амвросиевка | align="right" |20 705 |- |[[Novohrodivka]] | align="left" |Новогродівка | align="left" |Новогродовка | align="right" |17 473 <small>(2001)</small> |- |[[Ždanivka]] | align="left" |Жданівка | align="left" |Ждановка | align="right" |13 688 <small>(2001)</small> |- |} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Donetsk Oblast}} == Externé odkazy == * [http://www.donoda.gov.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121201110508/http://www.donoda.gov.ua/ |date=2012-12-01 }} {{Ukr icon}} {{Rus icon}} {{Eng icon}} * [http://www.kmu.gov.ua/control/en/publish/article?art_id=124489&cat_id=32596 O Doneckej oblasti na www.kmu.gov.ua] {{Eng icon}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Donecká oblasť| ]] [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] lzzk4q981bscegi31r69b1uptpgkwta 8233049 8233011 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7765944 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Donecká oblasť | native_name = Донецька область | other_name = | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Donecká}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Donetsk Oblast.svg | symbol = Coat of Arms of Donetsk Oblast 1999.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = Doneck <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 26517 <!-- *** Population *** --> | population = 4356392 | population_date = 1.9.2013 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = State Statistics Committee of Ukraine | titul = The number of the actual population as of January 1, 2009 | url = http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.8.2010 | vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100312174321/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum archivácie = 2010-03-12 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = Predseda | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380-62 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-14 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne člen. | free1 = 18 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Donetsk Oblast | statistics = | website = [http://www.donoda.gov.ua/ www.donoda.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Donecká oblasť''' je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu {{km2|26517}} a žije tu 4 356 392 obyvateľov (2013). Hlavným mestom oblasti je [[Doneck]]. V dôsledku [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|vojny na Ukrajine]] východnú časť Doneckej oblasti vrátane mesta Donecka má pod kontrolou [[Rusko]]. Dočasným administratívnym centrom pod kontrolou Ukrajiny preto je mesto [[Kramatorsk]]. [[30. september|30. septembra 2022]] ruský prezident [[Vladimir Putin]] oznámil [[anexia|anexiu]] štyroch ukrajinských oblastí vrátane Doneckej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Troianovski | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin signs annexation laws, plowing ahead with a parallel reality as Russia loses ground in Ukraine. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/10/05/world/europe/putin-annexation-ukraine-russia.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2023-01-06 }}</ref> Tento krok bol z väčšej časti medzinárodnou komunitou odsúdený a jediná členská krajina [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá túto anexiu uznala, je [[Severná Kórea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = N.Korea backs Russia's proclaimed annexations, criticises U.S. 'double standards' | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/nkorea-backs-russias-proclaimed-annexations-criticises-us-double-standards-2022-10-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Väčšie mestá v oblasti == {| class="wikitable" |- !Mesto !Ukrajinský názov !Ruský názov !Počet obyvateľov <br /><small>k 1. 1. 2006</small> |- |[[Doneck]] | align="left" |Донецьк | align="left" |Донецк | align="right" |993 519 |- |[[Mariupoľ]] | align="left" |Маріуполь | align="left" |Мариуполь | align="right" |493 245 <small>(2009)</small> |- |[[Makijivka]] | align="left" |Макіївка | align="left" |Макеевка | align="right" |372 778 |- |[[Horlivka]] | align="left" |Горлівка | align="left" |Горловка | align="right" |275 452 |- |[[Kramatorsk]] | align="left" |Краматорськ | align="left" |Краматорск | align="right" |173 310 |- |[[Sloviansk]] | align="left" |Слов'янськ | align="left" |Славянск | align="right" |121 394 |- |[[Jenakijeve]] | align="left" |Єнакієве | align="left" |Енакиево | align="right" |94 408 |- |[[Kosťantynivka]] | align="left" |Костянтинівка | align="left" |Константиновка | align="right" |86 828 |- |[[Bachmut]] | align="left" |Бахмут | align="left" |Бахмут | align="right" |80 227 |- |[[Pokrovsk]] | align="left" |Покровськ | align="left" |Покровск | align="right" |66 912 |- |[[Čisťakove]] | align="left" |Чистякове | align="left" |Чистяково | align="right" |64 789 |- |[[Družkivka]] | align="left" |Дружківка | align="left" |Дружковка | align="right" |62 766 |- |[[Charcyzk]] | align="left" |Харцизьк | align="left" |Харцызск | align="right" |61 773 |- |[[Šachtarsk]] | align="left" |Шахтарськ | align="left" |Шахтёрск | align="right" |55 043 |- |[[Snižne]] | align="left" |Сніжне | align="left" |Снежное | align="right" |52 999 |- |[[Myrnohrad]] | align="left" |Мирноград | align="left" |Мирноград | align="right" |52 241 |- |[[Toreck]] | align="left" |Торецьк | align="left" |Торецк | align="right" |39 491 |- |[[Jasynuvata]] | align="left" |Ясинувата | align="left" |Ясиноватая | align="right" |36 918 |- |[[Avdijivka]] | align="left" |Авдіївка | align="left" |Авдеевка | align="right" |36 243 |- |[[Dobropilľa]] | align="left" |Добропілля | align="left" |Доброполье | align="right" |33 375 |- |[[Chrestivka]] | align="left" |Хрестівка | align="left" |Крестовка | align="right" |29 367 |- |[[Debaľceve]] | align="left" |Дебальцеве | align="left" |Дебальцево | align="right" |28 160 |- |[[Lyman]] | align="left" |Лиман | align="left" |Лиман | align="right" |25 314 |- |[[Selydove]] | align="left" |Селидове | align="left" |Селидово | align="right" |25 139 |- |[[Volnovacha]] | align="left" |Волноваха | align="left" |Волноваха | align="right" |23 830 |- |[[Dokučajevsk]] | align="left" |Докучаєвськ | align="left" |Докучаевск | align="right" |23 736 |- |[[Kurachove]] | align="left" |Курахове | align="left" |Курахово | align="right" |20 746 |- |[[Amvrosijivka]] | align="left" |Амвросіївка | align="left" |Амвросиевка | align="right" |20 705 |- |[[Novohrodivka]] | align="left" |Новогродівка | align="left" |Новогродовка | align="right" |17 473 <small>(2001)</small> |- |[[Ždanivka]] | align="left" |Жданівка | align="left" |Ждановка | align="right" |13 688 <small>(2001)</small> |- |} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Donetsk Oblast}} == Externé odkazy == * [http://www.donoda.gov.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121201110508/http://www.donoda.gov.ua/ |date=2012-12-01 }} {{Ukr icon}} {{Rus icon}} {{Eng icon}} * [http://www.kmu.gov.ua/control/en/publish/article?art_id=124489&cat_id=32596 O Doneckej oblasti na www.kmu.gov.ua] {{Eng icon}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Donecká oblasť| ]] [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] aa2ggqzhjouuo5erb6164962g8l05dt 0 155394 8233012 7851059 2026-06-14T03:44:59Z Kadaj774 297844 8233012 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Luhanská oblasť | native_name = Луганська область | other_name = | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Luhanská}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Luhansk Oblast.svg | symbol = Coat of Arms Luhansk Oblast.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = Luhansk <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 26684 <!-- *** Population *** --> | population = 2331800 | population_date = 1.1.2009 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = State Statistics Committee of Ukraine | titul = The number of the actual population as of January 1, 2009 | url = http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.8.2010 | vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100312174321/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum archivácie = 2010-03-12 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = Predseda | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380-64 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-09 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne člen. | free1 = 18 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Luhansk Oblast | statistics = [http://www.lugastat.lg.ua/ www.lugastat.lg.ua] | website = [http://www.loga.gov.ua/ www.loga.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Luhanská oblasť''' (počas Sovietskeho zväzu ''Vorošilovgradská oblasť'') je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu 26 684 km² a žije tu 2,41 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2006). Hlavným mesto oblasti je ''de iure'' [[Luhansk]]. V dôsledku [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|vojny na Ukrajine]] skoro celú Luhanskú oblasť (vrátane mesta Luhansk) má momentalne pod kontrolou [[Rusko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia intensifies mobilization in occupied parts of Luhansk Oblast | url = https://kyivindependent.com/news-feed/russia-intensifies-mobilization-in-occupied-parts-of-luhansk-oblast | vydavateľ = kyivindependent.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasným administratívnym centrom pod kontrolou Ukrajiny sa stalo mesto [[Sjevjerodoneck]], ktoré ale v [[jún|júni]] [[2022]] bolo tiež dobyté ruskou armádou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian army leaving battered city for fortified positions | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-kyiv-politics-donetsk-0537bf3613c45dc9aec283752ccf9ca6 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[30. september|30. septembra 2022]] ruský prezident [[Vladimir Putin]] oznámil [[anexia|anexiu]] štyroch ukrajinských oblastí, vrátane Luhanskej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Troianovski | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin signs annexation laws, plowing ahead with a parallel reality as Russia loses ground in Ukraine. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/10/05/world/europe/putin-annexation-ukraine-russia.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2023-01-06 }}</ref> Tento krok bol z väčšej časti medzinárodnou komunitou odsúdený a jediná členská krajina [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá túto anexiu uznala, je [[Severná Kórea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = N.Korea backs Russia's proclaimed annexations, criticises U.S. 'double standards' | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/nkorea-backs-russias-proclaimed-annexations-criticises-us-double-standards-2022-10-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Luhansk Oblast}} == Externé odkazy == * [http://www.loga.gov.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Ukr icon}} * [http://www.kmu.gov.ua/control/en/publish/article?art_id=117278&cat_id=32596 O Luhanskej oblasti na www.kmu.gov.ua] {{Eng icon}} * [http://oblrada.lg.ua/ Луганский областной совет] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080711045641/http://www.oblrada.lg.ua/ |date=2008-07-11 }} {{Ukr icon}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Luhanská oblasť| ]] [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] 9q2zrmat9tutwacegulazl6ea3luq8t 8233055 8233012 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7851059 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Luhanská oblasť | native_name = Луганська область | other_name = | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Luhanská}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Luhansk Oblast.svg | symbol = Coat of Arms Luhansk Oblast.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = Luhansk <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 26684 <!-- *** Population *** --> | population = 2331800 | population_date = 1.1.2009 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = State Statistics Committee of Ukraine | titul = The number of the actual population as of January 1, 2009 | url = http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.8.2010 | vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100312174321/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum archivácie = 2010-03-12 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = Predseda | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380-64 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-09 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne člen. | free1 = 18 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Luhansk Oblast | statistics = [http://www.lugastat.lg.ua/ www.lugastat.lg.ua] | website = [http://www.loga.gov.ua/ www.loga.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Luhanská oblasť''' (počas Sovietskeho zväzu ''Vorošilovgradská oblasť'') je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu 26 684 km² a žije tu 2,41 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2006). Hlavným mesto oblasti je ''de iure'' [[Luhansk]]. V dôsledku [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|vojny na Ukrajine]] skoro celú Luhanskú oblasť (vrátane mesta Luhansk) má momentalne pod kontrolou [[Rusko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia intensifies mobilization in occupied parts of Luhansk Oblast | url = https://kyivindependent.com/news-feed/russia-intensifies-mobilization-in-occupied-parts-of-luhansk-oblast | vydavateľ = kyivindependent.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dočasným administratívnym centrom pod kontrolou Ukrajiny sa stalo mesto [[Sjevjerodoneck]], ktoré ale v [[jún|júni]] [[2022]] bolo tiež dobyté ruskou armádou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian army leaving battered city for fortified positions | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-kyiv-politics-donetsk-0537bf3613c45dc9aec283752ccf9ca6 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[30. september|30. septembra 2022]] ruský prezident [[Vladimir Putin]] oznámil [[anexia|anexiu]] štyroch ukrajinských oblastí, vrátane Luhanskej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Troianovski | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin signs annexation laws, plowing ahead with a parallel reality as Russia loses ground in Ukraine. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/10/05/world/europe/putin-annexation-ukraine-russia.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2023-01-06 }}</ref> Tento krok bol z väčšej časti medzinárodnou komunitou odsúdený a jediná členská krajina [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá túto anexiu uznala, je [[Severná Kórea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = N.Korea backs Russia's proclaimed annexations, criticises U.S. 'double standards' | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/nkorea-backs-russias-proclaimed-annexations-criticises-us-double-standards-2022-10-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Luhansk Oblast}} == Externé odkazy == * [http://www.loga.gov.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Ukr icon}} * [http://www.kmu.gov.ua/control/en/publish/article?art_id=117278&cat_id=32596 O Luhanskej oblasti na www.kmu.gov.ua] {{Eng icon}} * [http://oblrada.lg.ua/ Луганский областной совет] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080711045641/http://www.oblrada.lg.ua/ |date=2008-07-11 }} {{Ukr icon}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Luhanská oblasť| ]] [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] sz7pyqf5a3wh9wpu8qui2txjzory0oi 0 155401 8233013 7822499 2026-06-14T03:45:53Z Kadaj774 297844 8233013 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Chersonská oblasť | native_name = Херсонська область | other_name = | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|Chersonská}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Kherson Oblast.svg | symbol = Coat of Arms of Kherson Oblast.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = Cherson <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | long_d = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 28461 <!-- *** Population *** --> | population = 1099200 | population_date = 1.1.2009 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = State Statistics Committee of Ukraine | titul = The number of the actual population as of January 1, 2009 | url = http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.7.2010 | vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100312174321/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum archivácie = 2010-03-12 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = Predseda | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380-55 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-65 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne člen. | free1 = 18 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Kherson Oblast | statistics = | website = [http://www.oda.kherson.ua/ www.oda.kherson.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Chersonská oblasť''' je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu 28 461 km² a žije tu 1,126 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2006). Hlavným mesto oblasti je [[Cherson]]. V dôsledku [[Rusko-ukrajinská vojna|vojny na Ukrajine]] je časť oblasti pod kontrolou [[Rusko|ruskej]] armády. [[30. september|30. septembra 2022]] ruský prezident [[Vladimir Putin]] oznámil [[anexia|anexiu]] štyroch ukrajinských oblastí vrátane Chersonskej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Troianovski | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin signs annexation laws, plowing ahead with a parallel reality as Russia loses ground in Ukraine. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/10/05/world/europe/putin-annexation-ukraine-russia.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2023-01-06 }}</ref> Tento krok bol z väčšej časti medzinárodnou komunitou odsúdený a jediná členská krajina [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá túto anexiu uznala, je [[Severná Kórea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = N.Korea backs Russia's proclaimed annexations, criticises U.S. 'double standards' | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/nkorea-backs-russias-proclaimed-annexations-criticises-us-double-standards-2022-10-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Administratívne členenie == * Beryslavskyj rajon * Bilozerskyj rajon * Velykolepetyskyj rajon * Velykooleksandrivskyj rajon * Verchňorohačyckyj rajon * Vysokopiľskyj rajon * Heničeskyj rajon * Holoprystansyj rajon * Hornostajivskyj rajon * Ivanivskyj rajon * Kalančackyj rajon * Kachovskyj rajon * Nyžňosirohozkyj rajon * Novovoroncovskyj rajon * Novotrojickyj rajon * Oleškivskyj rajon * Skadovskyj rajon * Čaplynskyj rajon == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kherson Oblast}} == Externé odkazy == * [http://www.oda.kherson.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050307164243/http://www.oda.kherson.ua/ |date=2005-03-07 }} {{Ukr icon}} {{Rus icon}} {{Eng icon}} * [http://www.oblrada.ks.ua/ Херсонська обласна рада] {{Ukr icon}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Chersonská oblasť| ]] [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] rp5q0svz0frovtte3o8hx40k7i40o5o 8233046 8233013 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7763997 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Chersonská oblasť | native_name = Херсонська область | other_name = | category = oblasť <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|Chersonská}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Kherson Oblast.svg | symbol = Coat of Arms of Kherson Oblast.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = Cherson <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | long_d = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 28461 <!-- *** Population *** --> | population = 1099200 | population_date = 1.1.2009 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = State Statistics Committee of Ukraine | titul = The number of the actual population as of January 1, 2009 | url = http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.7.2010 | vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100312174321/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/ | dátum archivácie = 2010-03-12 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = Predseda | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC + 2 | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = UTC + 3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = +380-55 | code_type = [[Telefónna predvoľba]] | code1 = UA-65 | code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne člen. | free1 = 18 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Kherson Oblast | statistics = | website = [http://www.oda.kherson.ua/ www.oda.kherson.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Chersonská oblasť''' je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu 28 461 km² a žije tu 1,126 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2006). Hlavným mesto oblasti je [[Cherson]]. V dôsledku [[Rusko-ukrajinská vojna|vojny na Ukrajine]] je časť oblasti pod kontrolou [[Rusko|ruskej]] armády. [[30. september|30. septembra 2022]] ruský prezident [[Vladimir Putin]] oznámil [[anexia|anexiu]] štyroch ukrajinských oblastí vrátane Chersonskej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Troianovski | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin signs annexation laws, plowing ahead with a parallel reality as Russia loses ground in Ukraine. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/10/05/world/europe/putin-annexation-ukraine-russia.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2023-01-06 }}</ref> Tento krok bol z väčšej časti medzinárodnou komunitou odsúdený a jediná členská krajina [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá túto anexiu uznala, je [[Severná Kórea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = N.Korea backs Russia's proclaimed annexations, criticises U.S. 'double standards' | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/nkorea-backs-russias-proclaimed-annexations-criticises-us-double-standards-2022-10-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Administratívne členenie == * Beryslavskyj rajon * Bilozerskyj rajon * Velykolepetyskyj rajon * Velykooleksandrivskyj rajon * Verchňorohačyckyj rajon * Vysokopiľskyj rajon * Heničeskyj rajon * Holoprystansyj rajon * Hornostajivskyj rajon * Ivanivskyj rajon * Kalančackyj rajon * Kachovskyj rajon * Nyžňosirohozkyj rajon * Novovoroncovskyj rajon * Novotrojickyj rajon * Oleškivskyj rajon * Skadovskyj rajon * Čaplynskyj rajon == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kherson Oblast}} == Externé odkazy == * [http://www.oda.kherson.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050307164243/http://www.oda.kherson.ua/ |date=2005-03-07 }} {{Ukr icon}} {{Rus icon}} {{Eng icon}} * [http://www.oblrada.ks.ua/ Херсонська обласна рада] {{Ukr icon}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Chersonská oblasť| ]] [[Kategória:Oblasti na Ukrajine]] c9bhhzzz22xljdo466bn88h4pqn44uf 14 155891 8232924 7374448 2026-06-13T19:26:02Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232924 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Basketbaloví rozhodcovia| Štát]] [[Kategória:Basketbal podľa štátu| Rozhodcovia]] [[Kategória:Rozhodcovia podľa štátu| Basketbaloví]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] dmhn9d3ovgfz8tevwx3qb7cxk8xqfsi 0 157344 8232969 8113147 2026-06-13T21:28:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232969 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Gregor František Berzevici |Portrét = Berzeviczy Gergely.jpg |Popis osoby = uhorský šľachtic, ekonóm a osvietenec |Dátum narodenia = [[15. jún]] [[1763]] |Miesto narodenia = [[Veľká Lomnica]], [[Habsburská monarchia]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1822|2|23|1763|6|15}} |Miesto úmrtia = [[Veľká Lomnica]], [[Rakúske cisárstvo]] }} '''Gregor František Berzevici'''<ref name="BLS">BERZEVICI, Gregor František. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska]]'' I A-B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 393-394.</ref> (''de Berzevicz et Kakaslomnicz''; staršie: '''Gregor Berzeviczy'''; * [[15. jún]] [[1763]], [[Veľká Lomnica]] - † [[23. február]] [[1822]], [[Veľká Lomnica]]) bol uhorský šľachtic, ekonóm a osvietenec, významná postava [[Uhorsko|hornouhorského]] [[osvietenstvo|osvietenstva]]. Žiadal oslobodenie poddaného ľudu zdôrazňujúc, že bez toho pokrok nie je možný a podal niekoľko návrhov na zlepšenie hospodárskej situácie v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V [[ekonomika|hospodárskych]] otázkach bol najpokrokovejšou postavou svojich čias. == Život == Príslušník šľachtického rodu s predikátmi z Brezovice a z Veľkej Lomnice. Jeho otcom bol Alexander Berzeviczy (1718 - 1772) a matkou Barbora Horváth-Stansithová. Patril medzi najvýznamnejších študentov [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]]<!-- [http://www.poprad-tatry.szm.sk/kkreg.htm] -->, kde v roku [[1783]] získal právnické vzdelanie. Potom, do roku [[1786]], študoval na univerzite v [[nemecko]]m [[Göttingen]]e. Skúsenosti získaval taktiež v Rakúskom Nizozemsku ([[Belgicko|Belgicku]]), [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Po návrate domov, ako štátny zamestnanec, precestoval veľa oblastí Horného Uhorska. Na základe zistení o spôsobe života a hospodárskej situácie, predložil cisárovi [[Jozef II.|Jozefovi II.]] niekoľko návrhov na reformy, ale jeho návrhy neboli prijaté. Po neúspešnom povstaní [[Uhorskí jakobíni|uhorských jakobínov]] a z obáv možného prenasledovania sa v roku [[1795]] stiahol do ústrania a venoval sa len svojim vedeckým a výskumným prácam, resp. vedeniu svojho hospodárstva. V rámci tejto činnosti a štúdia zistil - a ako prvý v Uhorsku aj publikoval - skutočnosť, že panujúce [[feudalizmus|feudálne]] pomery sú brzdou pokroku. Ostrou kritikou upozorňoval šľachtu na neúnosné [[vykorisťovanie]] [[poddaný]]ch. Navrhol rozvoj obchodu prostredníctvom využitia [[lodná doprava|lodnej dopravy]] po [[rieka]]ch prepojených [[kanál]]mi.<ref name="BLS"/> Sám dvakrát podnikol cestu po [[Poprad (rieka)|Poprade]], [[Dunajec|Dunajci]] a [[Visla|Visle]] na [[plť|plti]] aj s [[tovar]]om ([[víno]]m). Navrhoval tiež [[reforma|reformy]] v oblasti [[daň|daní]]. Bol významným funkcionárom [[Kalvinizmus|kalvínskej cirkvi]] a pričinil sa aj o sprístupnenie a propagáciu turistiky vo [[Tatry|Vysokých Tatrách]].<ref name="BLS"/> Pochovaný bol v rodinnej [[krypta|krypte]] na starom [[cintorín]]e vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]]. Po jej vyplienení počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], boli jeho pozostatky uložené na dnešnom novom cintoríne. [[Súbor:Berzeviczy crypt 01.jpg|náhľad|vpravo|Hrob Gregora Berzeviciho vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]]]] == Dielo == * Jeho [[kniha]] ''De commercio et industria Hungariae'',(O obchode a priemysle Uhorska) ktorú vydal v [[Levoča|Levoči]] roku [[1797]], bola prvá taká hospodárska práca v Uhorsku, ktorá poukazovala na stave konkrétneho [[Feudalizmus|feudálneho]] hospodárstva na správnosť záverov a teórií [[Adam Smith|Adama Smitha]]. * V knihe ''De conditione et indole rusticorum in Hungaria'', (''O stave vidiečanov v Uhorsku''. Levoča 1802 a 1804, 70 s., dostupné [http://data.onb.ac.at/ABO/%2BZ185993505 on−line]) ako prvý vedec na území Uhorska, porovnal životné a hospodárske podmienky [[roľník]]ov v jednotlivých krajinách vtedajšej [[Európa|Európy]]. Výskumom [[nevoľník|nevoľníctva]] v Uhorsku sa stal priekopníkom [[národopis]]u na jeho území a nielen tam. Berzeviczy opisujúc nevoľnícke pomery okolo roku [[1800]] uvádza: „Počet duší v Uhorsku je 7 008 574, okrem vojakov, z toho šľachticov 325 894, ktorí držia 16/20 pozemkového majetku a neplatia žiadnu daň. Daň platiacich je 6 682 280, ktorí majú iba 4/20 pozemkov vo svojich rukách“.(Citácia) Aj na základe týchto zistení sa pokúšal o zmenu vtedajšieho daňového [[systém]]u a keď nie úplné zrušenie, tak aspoň úpravu tzv. „nezdaniteľnosti šľachty“. === Ďalšie práce === * Notizen über das Zipser Komitat in Ungarn. In: ''Vaterländische Blätter für den österreichischen Kaiserstaat'', ([[1810]]), 3. ročník, č. 10, (z 8. 6. 1810, s. 99{{--}}103), č. 11 (z 12. 6. 1810, s. 109{{--}}112), č. 12 (z 15. 6. 1810, s. 117{{--}}122), č. 13 (z 19. 6. 1810, s. 134{{--}}136). [Dostupné [http://anno.onb.ac.at/ on-line] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20030601053028/http://anno.onb.ac.at/ |date=2003-06-01 }} na stránke Rakúskej národnej knižnice, venovanej periodickým tlačiam.] * Ansicht des asiatisch-europäischen Welthandels nach dem jetzigen Zeitbedürfniß betrachtet. Pesth : Jos. Eggenberger, 1808. (Dostupné [http://data.onb.ac.at/ABO/%2BZ177099007 on-line] na stránke Rakúskej národnej knižnice) * Coordinatio rei religionalis ecclesiasticae superintendentiae augustanae confessionis evangelicae Tibiscanae (etc.) Leutschoviae : Joan Werthmüller, 1837. (Dostupné [http://data.onb.ac.at/ABO/%2BZ223697200 on-line] na stránke Rakúskej národnej knižnice) * Nachrichten über den jetzigen Zustand der Evangelischen in Ungarn. Leipzig : Kummer, 1822. (Dotupné [http://data.onb.ac.at/ABO/%2BZ17956800X on-line] na stránke Rakúskej národnej knižnice) * Ungarns Industrie und Commerz. Weimar : gedruckt und verlegt bey den Gebrüdern Gädicke 1802, 143 s. (Dostupné [http://data.onb.ac.at/ABO/%2BZ181515601 on-line] na stránke Rakúskej národnej knižnice) * Oeconomica Publico Politica etc. (1818). V roku [[1902]] v [[Budapešť|Budapešti]] preložil a vydal Jenő Gaál. * Die Karpathen in Ungern, ihre natürliche Beschaffenheit, ihre naturerscheinungen, ihre Seen un Thäler, Thiere, Pflanzen und Mineralien, in Sartori Franz: Oesterreichs Tibur, ([[Viedeň]], [[1819]]) * Die merkwürdigen Karpathen in Ungarn in Sartori Franz: Naturwunder und ausserordenliche Naturerscheinungen unserer Zeit in dem österr. Kaiserthum ([[Graz]],[[1821]]) == Význam == * [[Emeritný]] [[sociológia|sociológ]] [[docent|doc]]. [[PhDr.|PhDr]]. [[Ján Pašiak]], [[Doktor (PhD.)|PhD]]., považuje Berzeviczyho za [[sociálna filozofia|sociálneho filozofa]] a na základe jeho prác za jedného z predchodcov [[sociológia|sociológie]]<!-- [http://sociologiapasiak.webpark.sk/vyuksoc.html]|-->. == Ocenenia == * V roku [[1802]] ho [[Göttingen| Göttingenská vedecká spoločnosť]], ako uznanie jeho vedeckej činnosti, zvolila za svojho člena. * V [[Maďarsko|maďarskom]] meste [[Miškovec]] je ňom pomenovaná stredná škola. == Referencie == <references /> == Literatúra == * DERFIŇÁK, Patrik: Gregor Berzevici, zabudnutý mysliteľ spod Tatier. In: ''Ročenka Katedry dejín FHPV PU'', 2001, s. 7{{--}}18. * DERFIŇÁK, Patrik: Gregor Berzevici a región Spiša. In: ''Ročenka Katedry dejín FHPV PU'', 2004, s. 133{{--}}142. * ENDRÖDI, Ján: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: ''Annales historici Presovienses'', tomus 6. Prešov : Universum pre Filozofickú fakultu PU, 2006, s. 43{{--}}57. Dostupné [http://www.unipo.sk/public/media/12900/AHP2006.pdf on-line]. * LAZNIOVÁ, Miroslava: ''Gregor František Berzeviczy. Životný príbeh uhorského osvietenca zo Spiša.'' b.m.v. 2022. 344 s. ISBN 978-80-570-4063-7 * MACHO, Peter: Bernard Bolzano a Gregor Berzeviczy o jazyku a jazykovej otázke. In: ''Česko-slovenská historická ročenka'', 2000, s. 143{{--}}152. * UNČOVSKÝ, Ladislav: ''G. Berzeviczy.'' Martin : Osveta, 1956. 111 s. == Externé odkazy == *[https://archive.org/stream/nachrichtenberd00berzgoog#page/n5/mode/2up G. Berzeviczy: Správy o súčasnom stave protestantov v Maďarsku] *http://www.vysoke-tatry.sk/obce/vlomnica/vlomnica.html *http://www.velkalomnica.sk/historia.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160420173907/http://www.velkalomnica.sk/historia.html |date=2016-04-20 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Berzevici, Gregor František}} [[Kategória:Uhorskí ekonómovia]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Uhorskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Uhorskí pedagógovia]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkej Lomnice]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku]] [[Kategória:Berzeviciovci]] [[Kategória:Osobnosti Vysokých Tatier]] 94f48chlvxa5efpc8wcyhisdyp4ij6h 0 161706 8233078 7827645 2026-06-14T07:55:45Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Dlhé Pole]] pomocou použitia HotCat 8233078 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Stolečniansky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = Dlhé Pole <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = Capová, [[Javorníky]] | source_elevation = 690 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Dlhopoľka | mouth_location = [[Dlhé Pole]] | mouth_elevation = 492,8 | mouth_lat_d = 49.338620 | mouth_long_d = 18.637795 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2,4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-07-036 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-07-4178 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Stolečniansky potok''' je [[potok]] na [[Horné Považie|Hornom Považí]], v severozápadnej časti [[Žilina (okres)|okresu Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Dlhopoľka|Dlhopoľky]], meria 2,4 km a je tokom V. rádu. == Prameň == Pramení v [[Javorníky|Javorníkoch]], v podcelku [[Vysoké Javorníky]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-30 | miesto = Bratislava }}</ref> na juhozápadnom svahu Capovej (869,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 690 m n. m., pri osade [[Stolečné]]. == Opis toku == Na hornom toku tečie juhozápadným smerom, zľava priberá najprv prítok zo severozápadného svahu [[Kazícka Kýčera|Kazíckej Kýčery]] (910,4 m n. m.), potom dlhší prítok (549,7 m n. m.; 1,3 km) z juhozápadného svahu Kazíckej Kýčery. Ďalej už tečie západným smerom a pri samote Kvočinovo priberá ľavostranný prítok z juhozápadného svahu Kršliska (798 m n. m.). Napokon sa pri osade Puckalovci, severne od obce [[Dlhé Pole]], vlieva v nadmorskej výške 492,8 m n. m. do [[Dlhopoľka|Dlhopoľky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.637795&y=49.338620&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Váhu (5. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Javorníkoch]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Dlhé Pole]] 95ks8dgjj79h3y21lmwo0p849qdsqcr 0 164693 8232764 8194757 2026-06-13T13:17:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232764 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" cellspacing="1" |- ! colspan=2 style="text-align:center; font-size:125%; background:#DCDCDC;| Formula 1 |- | colspan=2| [[Súbor:Formula One logo.svg|bezrámu|stred]] |- ! Kategória | [[monopost|jednomiestne monoposty]] |- ! Región | [[medzinárodný]] |- ! Prvá sezóna | [[Formula 1 v roku 1950|1950]] |- ! Jazdci | 22 |- ! Konštruktéri | 11 |- ! Dodávatelia motorov | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] · [[Mercedes-Benz HighPerformanceEngines|Mercedes]] · [[Red Bull Powertrains|Ford]] · [[Honda]] - |- ! Dodávateľ pneumatík | [[Pirelli]] |- ! Úradujúci šampión (jazdec) | {{GBR}} [[Lando Norris]] |- ! Úradujúci šampión (konštruktér) | {{GBR}} [[McLaren]] |- ! Webstránka | [https://www.formula1.com/ formula1.com] |- | colspan="2" style="text-align:center; background:#BBDAFF;"| '''Aktuálna sezóna:'''<br>''[[Formula 1 v roku 2025|2025]]'' |} '''Formula 1''' (skrátene '''F1''') oficiálne známa ako '''FIA Formula One World Championship''', založená v roku [[1950]], je označovaná za kráľovskú disciplínu motoristického športu. Spadá pod [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA - Fédération internationale de l'Automobile)]], ktorá je najvyššou organizačnou zložkou. Slovo "[[formulové preteky|formula]]" predstavuje súbor pravidiel, ktoré musia všetci účastníci a autá spĺňať. Majstrovstvá sveta F1 pozostávajú zo série pretekov, ktoré sú označované ako [[Grand Prix (Formula 1)|Grand Prix]] (Veľká cena). Súťaží sa na uzavretých tratiach vybudovaných na tieto účely a mestských okruhoch rôznych tvarov a dĺžok. Výsledky pretekov sa sčítavajú a po skončení sezóny určia Majstra sveta medzi pilotmi a držiteľa Pohára konštruktérov. Od roku 1950 sa konajú Majstrovstvá sveta jazdcov a od roku 1958 aj Pohár konštruktérov. Účastníci šampionátu pritom musia byť držiteľmi platnej [[Superlicencia|Superlicencie]]. Takzvané [[monopost]]y sú jednomiestne na tento účel špeciálne vyrobené pretekárske autá, ktorých technické parametre sa menia vzhľadom na každoročne upravované pravidlá. Ich maximálne rýchlosti prevyšujú {{km|350|m}}/h a v niektorých zákrutách musia pretekári zvládať preťaženie až 5 [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|g]]. V priebehu histórie prešli monoposty formuly 1 veľkou evolúciou. [[Európa]] je tradičným operačným centrom formuly 1 a najvýznamnejším reklamným trhom. Taktiež tu sídlia továrne všetkých tímov. Časom si však táto športová disciplína získala popularitu a presadila sa vo všetkých končinách sveta. Súčasný trend je sťahovanie Veľkých cien na východ od starého kontinentu. V záujme [[Bernie Ecclestone|Bernieho Ecclestona]] bolo rozšírenie aktivít smerom na [[Blízky východ]] a do [[Ázia|Ázie]]. V [[Spojené štáty|USA]], kde sa uskutočnilo nespočetné množstvo Veľkých cien, sa formula 1 neteší takej popularite ako v Európe. Motoršport v Spojených štátoch je primárne rozdelený do troch sérií a je silne ovplyvňovaný politickým a komerčným bojom. Celosvetovo sa formula 1 teší veľkej popularite, o čom svedčí aj 600 miliónov divákov každej Grand Prix. F1 je riadená Medzinárodnou automobilovou federáciou – FIA, so sídlom v [[Paríž]]i, na [[Place de la Concorde]]. Súčasným prezidentom je [[Mohammed ben Sulayem]]. Finančné a obchodné toky sú riadené spoločnosťou [[Formula One Group]], ktorá až do roku 2005 spadala pod spoločnosť SLEC Holdings, ktorá predala začiatkom roka 2006 časť akcií CVC Capital Partners. Šport a televízne práva kontroluje [[Formula One Management]] a tú ovláda [[Stefano Domenicali]] prostredníctvom spoločnosti Liberty media. Nemecký pilot [[Michael Schumacher]] a brit [[Lewis Hamilton]] sú najúspešnejší v počte titulov medzi jazdcami (7) a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] získalo najviac [[pohárov konštruktérov]] v histórii (15). [[Súbor:Alfa-Romeo-159-(1951).jpg|thumb|right|[[Alfa Romeo 159]], s ktorým [[Juan Manuel Fangio]] v roku 1951 dosiahol na titul majstra sveta]] Korene formuly 1 musíme hľadať v automobilových pretekoch z konca devätnásteho storočia, ktoré od roku [[1906]] začínajú získavať štatút Grand Prix. S prvými pravidlami v dvadsiatych rokoch je séria premenovaná na ''Formule Grand Prix'' a v tridsiatych rokoch sa uskutočnilo prvých päť ročníkov európskeho šampionátu, ktorý bol nazvaný ''Grandes Epreuves''. Hneď v prvých povojnových rokoch bola ustanovená formula A, ktorá sa stala základom povojnových pretekov Grand Prix, ktoré zatiaľ nemali štatút majstrovstiev. Niekoľko pretekov bolo zorganizovaných už v období pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta uzrela svetlo sveta v roku 1947. Hneď nasledujúci rok bola formula A premenovaná na formulu 1, prispel k tomu aj fakt, že vznikla nižšia séria [[formula 2]]. V roku 1949 sa na kongrese zástupcov usporiadateľov vybralo 7 Grand Prix započítavaných do majstrovstiev sveta. Prvými pretekmi novozaložených majstrovstiev sveta bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950. V prvých rokoch sa súťažilo o titul majstra sveta medzi pilotmi, až od roku 1958 sa rozdeľujú body aj medzi konštruktérmi. Národné šampionáty pre automobily F1 sa usporadúvali medzi rokmi 1960 a 1970 v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. V počiatočných rokoch bol organizovaný celý rad Grand Prix, ktoré sa do majstrovstiev sveta nezapočítavali. Počas 60 ročníkov (1950-2010) sa uskutočnilo 839 Grand Prix a k nim je potrebné pridať ďalších 368 pretekov nezapočítavaných do klasifikácie majstrovstiev sveta v období medzi rokmi 1950 a 1983. Z nich bol v posledných rokoch najznámejším pretekom ''[[Race of Champions]]'' organizovaný v [[Brands Hatch]]. Vinou rastúcich nákladov na prevádzku tímov a organizáciu pretekov sa posledné preteky nezapočítané do MS uskutočnil v roku 1983. Počnúc rokom 1984 sú všetky uskutočnené preteky F1 súčasťou majstrovstiev sveta Formuly 1. V Česku, rovnako ako aj na Slovensku sú preteky Formuly 1 komentované česko-slovenským duom v zostave [[Josef Král]] a [[Štefan Eisele]], ktorí sú známi svojim unikátnym projektom [[EisKing]]. == Roky formovania (1950{{--}}1980) == [[Súbor:MossLotusClimax19610806.jpg|thumb|left|[[Stirling Moss]] s monopostom [[Team Lotus|Lotus]]–[[Climax]] pri Grand Prix Nemecka v roku 1961 na trati [[Nürburgring]]]] Prvý šampionát formuly 1 bol v znamení nadvlády vozidiel [[Alfa Romeo]] a prvým majstrom sveta sa stal [[Giuseppe Farina]] s autom [[Alfa Romeo 158]] pred svojimi tímovými kolegami [[Juan Manuel Fangio|Fangiom]] a [[Luigi Fagioli|Fagiolim]]. Bol to práve Fangio, ktorý v nasledujúcom roku získal svoj prvý titul vo vylepšenom modeli [[Alfa Romeo 159]]. Ďalšie štyri tituly vybojoval v nasledujúcich šiestich rokoch v rôznych automobiloch: [[Mercedes GP|Mercedes-Benz]], [[Maserati]] a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. Jeho nadvládu prerušil len [[Alberto Ascari]] na Ferrari, ktorý sa stal prvým jazdcom, ktorý dokázal svoj titul obhájiť (1952 a 1953) a je zatiaľ posledným talianskym majstrom sveta. [[Stirling Moss]] dokázal zvíťaziť v mnohých Grand Prix, ale nikdy nezískal titul a často sa označuje za nekorunovaného kráľa. S významnou technickou inováciou prišlo [[Bugatti]], keď v roku 1955 do svojho prototypu [[Bugatti 251]] znovuzaviedlo (po konštrukciách [[Ferdinand Porsche|Ferdinanda Porscheho]] vo firme [[Auto Union]] z tridsiatych rokov 20. storočia) [[Automobil s motorom v strede|umiestnenie motora v strede]]. Bugatti s motorom v strede sa nepresadilo ale Austrálčan [[Jack Brabham]] dokázal úspešnosť tejto koncepcie vozidla, keď ako jediný pilot v histórii, dokázal triumfovať na aute vlastnej konštrukcie. Stal sa majstrom sveta v rokoch 1959 a 1960 keď sa aj podieľal na konštrukcii áut tímu [[Cooper Car Company]] a v roku 1966 už ako pilot tímu Brabham, ktorý vlastnil. Od roku 1961 už všetky automobily F1 majú [[Automobil s motorom v strede|motor umiestnený v strede]]. Prvým pilotom britskej národnosti, ktorý získal titul majstra sveta, bol v roku 1958 [[Mike Hawthorn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Hawthorn, a champion out of time | url = https://www.pirelli.com/global/en-ww/race/racingspot/mike-hawthorn-a-champion-out-of-time-52668/ | vydavateľ = www.pirelli.com | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = it}}</ref> s monopostom Ferrari, zatiaľ čo automobily [[Vanwall]] získali v rovnakom roku ako prvé Pohár konštruktérov. Konštruktérsky génius [[Colin Chapman]], projektant a neskorší zakladateľ stajne [[Team Lotus|Lotus]], konštruoval automobily, ktoré dominovali formule 1 v druhej dekáde jej histórie až do začiatku sedemdesiatych rokov. Dal šancu takým pilotom, akými boli [[Jim Clark]], [[Jackie Stewart]], [[John Surtees]], [[Jack Brabham]], [[Graham Hill]] či [[Denny Hulme]]. V tomto období tiež britskí piloti získali jasnú prevahu v tejto motoristickej disciplíne, keď vyhrali 12 svetových titulov v období medzi rokmi 1962 a 1973. [[Súbor:Mike Hawthorn 1958 Argentine GP.jpg|thumb|[[Mike Hawthorn]] s Ferrari pri Grand Prix Argentíny v roku 1958]] V roku 1962 zaviedol Colin Chapman [[monokok]] (puzdro z obloženého ľahkého kovu), ktorý umiestnil do svojho [[Lotus 25|Lotusu 25]] namiesto klasického rúrkového rámu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Colin Chapman: chassis pioneer | url = https://www.motorsportmagazine.com/archive/article/march-2022/23/colin-chapman-chassis-pioneer/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2022-02-01 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> Z hľadiska bezpečnosti sa tak dostal Chapmanov stroj na oveľa vyššiu úroveň. V roku 1968 prišiel Lotus tentoraz s novým sfarbením vozidla, opustil tradičnú zelenú pre britské automobily a predstavil monopost v kombinácii červenej, zlatej a bielej farby svojho sponzora – odštartovala sa tak éra sponzorstva vo formule 1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa zmenil aj vzhľad monopostov a aerodynamika, ktorá až doteraz bola neznámym pojmom, získala na význame. Na autách sa objavili prvé krídelká a aerodynamické elementy. V roku 1979 vznikla FISA (Fédération Internationale du Sport Automobile) ktorej prezidentom bol [[Jean-Marie Balestre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Information about Jean-Marie Balestre from historicracing.com | url = https://www.historicracing.com/driverDetail.cfm?driverID=3287 | vydavateľ = www.historicracing.com | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = wikipedia.org | url archívu = https://web.archive.org/web/20240605100609/https://www.historicracing.com/driverDetail.cfm?driverID=3287 | dátum archivácie = 2024-06-05 }}</ref> Známe boli predovšetkým roky sa tiahnuce spory s konkurenčnou FOCA (Formula One Constructors Association, riadenou Berniem Ecclestonom) o kontrolu nad tokom financií, plynúcich najmä z predaja televíznych práv. === Zmeny po zákaze preplňovania === [[Súbor:Ferrari 054 V10 engine.jpg|thumb|right|Ferrari 054 V10 – motor, ktorý používalo Ferrari v roku 2004]] Sezóna 2005 bola tiež koncom éry desaťvalcových motorov v F1. Desaťvalce boli najpoužívanejšou konfiguráciou od zákazu motorov s preplňovaním v roku 1989.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China 2005. – Goodbye to V10 engines | url = https://maxf1.net/en/china-2005-goodbye-to-v10-engines/ | dátum vydania = 2016-10-16 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-US | meno = Darjan | priezvisko = Petric}}</ref> Až do roku 2000 sa v oblasti vývoja motorov často experimentovalo. Najúspešnejšími motormi boli [[Renault F1|Renault]] a Ferrari. Renault získal ako dodávateľ motorov pre iné stajne v tomto období celkovo šesťkrát Pohár konštruktérov a päťkrát doviezol pilota k titulu. Navyše v roku 2005 už s vlastným monopostom získal titul medzi jazdcami aj Pohár konštruktérov. Renault išiel vo vývoji ešte ďalej a nasadil desaťvalcový motor s uhlom rozovretia 111° v snahe znížiť ťažisko auta. Takto upravený motor používal vo monoposte [[Renault R23|R23]] v sezóne 2003, ale jeho hlavný súper Ferrari bol úspešnejší s klasickým roztvorením valcov 90°. Renault sa preto v nasledujúcej sezóne vrátil k tradičnejšiemu rozloženiu, a to s uhlom 72°. Ferrari slávilo úspech predovšetkým v rokoch 1999 až 2004, keď získalo šesť pohárov konštruktérov a päť titulov medzi jazdcami. Do sezóny 2006 nastúpili takmer všetky tímy s osemvalcovými motormi podľa nových pravidiel. Výnimka bola udelená iba tímu [[Minardi]], ktorý nedokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie motorov V8, a preto mohol používať obmedzené motory V10. [[Honda Racing F1|Honda]] sa v roku 2006 predstavila ako nový tím, keď odkúpila tím [[British American Racing|BAR]]. [[Peter Sauber]] predal svoj tím nemeckému koncernu [[BMW]] a stajňu [[Jordan Grand Prix|Jordan]] kúpil ruský podnikateľ Alex Shnaider a tím premenoval na [[Midland F1 Racing|Midland]] (ešte v priebehu roka bol tím predaný holandskej firme [[Spyker F1|Spyker]]). Minardi získal [[Red Bull Racing]] a stal sa tak prvým majiteľom dvoch stajní, keď spravoval i [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Minardi became a race winner outside F1 | url = https://racingnews365.com/how-robert-doornbos-finally-made-minardi-win | vydavateľ = RacingNews365 | dátum vydania = 2023-12-16 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> Aguri Suzuki, japonský pilot F1, kúpil v dražbe zvyšok stajne [[Arrows]], skrachovanej v roku 2002, a založil tím [[Super Aguri F1|Super Aguri]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Super Aguri F1 • Team History & Info {{!}} Motorsport Database | url = https://www.motorsportmagazine.com/database/teams/super-aguri-f1/ | vydavateľ = Motorsport Database - Motor Sport Magazine | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> Sezóna 2007 priniesla ďalšie zmeny. Tou najväčšou bolo zmrazenie vývoja motorov – zákaz experimentov so základnými parametrami motora, ktoré definujú odliatok bloku, kľukový mechanizmus, počet valcov, zdvihový objem, vŕtanie, zdvih atď. Naopak pripúšťa sa vývoj tvaru spaľovacej komory, ventilových rozvodov, sania alebo trysiek na vstrekovanie paliva. ==Majstri sveta== ===Podľa sezóny=== Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 World Champions by Year {{!}} Full Historical Overview | url = https://racingnews365.com/every-world-champion-in-formula-1-history | vydavateľ = RacingNews365 | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| Sezóna ! rowspan=2| Jazdec ! rowspan=2| Vek ! colspan=2| Konštruktér ! rowspan=2| Pneu ! rowspan=2| Pole<br>position ! rowspan=2| Víťazstvá ! rowspan=2| Pódiá ! rowspan=2| Najrýchlejšie<br>kolá ! rowspan=2| Body ! rowspan=2| Rozhodujúce<br>preteky ! rowspan=2| Bodový<br>náskok |- ! Šasi ! Motor |- | 1950 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Giuseppe Farina]] | 44 | style="text-align:left;| Alfa Romeo | style="text-align:left;| Alfa Romeo | {{Pirelli}} | 2 | 3 | 3 | 3 | 30 | 7 / 7 | 3 |- | 1951 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 40 | style="text-align:left;| Alfa Romeo | style="text-align:left;| Alfa Romeo | {{Pirelli}} | 4 | 3 | 5 | 5 | 31 | 8 / 8 | 6 |- | 1952 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Firestone}}<hr>{{Pirelli}} | 5 | 6 | 6 | 6 | 36 | 6 / 8 | 6 |- | 1953 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | 35 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Pirelli}} | 6 | 5 | 5 | 4 | 34,5 | 8 / 9 | 6,5 |- | 1954 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 43 | style="text-align:left;| Maserati<hr>[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Maserati<hr>[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}}<hr>{{Continental}} | 5 | 6 | 7 | 3 | 42 | 7 / 9 | 16,86 |- | 1955 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 44 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Continental}} | 3 | 4 | 5 | 3 | 40 | 6 / 7 | 16,5 |- | 1956 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 45 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | '''[[Englebert|<span style="padding:1px 4px; color:#0000C0; background-color:#ffff00;">E</span>]]''' | 6 | 3 | 5 | 4 | 30 | 8 / 8 | 3 |- | 1957 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 46 | style="text-align:left;| Maserati | style="text-align:left;| Maserati | {{Pirelli}} | 4 | 4 | 6 | 2 | 40 | 6 / 8 | 15 |- | 1958 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Mike Hawthorn]] | 29 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | '''[[Englebert|<span style="padding:1px 4px; color:#0000C0; background-color:#ffff00;">E</span>]]''' | 4 | 1 | 7 | 5 | 42 | 11 / 11 | 1 |- | 1959 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 33 | style="text-align:left;| Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 1 | 2 | 5 | 1 | 31 | 9 / 9 | 4 |- | 1960 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 34 | style="text-align:left;| Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 3 | 5 | 5 | 3 | 43 | 8 / 10 | 9 |- | 1961 | style="text-align:left;| {{minivlajka|USA}} [[Phil Hill]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Dunlop}} | 5 | 2 | 6 | 2 | 34 | 7 / 8 | 1 |- | 1962 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 33 | style="text-align:left;| BRM | style="text-align:left;| BRM | {{Dunlop}} | 1 | 4 | 6 | 3 | 42 | 9 / 9 | 12 |- | 1963 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 27 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 7 | 7 | 9 | 6 | 54 | 7 / 10 | 21 |- | 1964 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[John Surtees]] | 30 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Dunlop}} | 2 | 2 | 6 | 2 | 40 | 10 / 10 | 1 |- | 1965 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 29 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 6 | 6 | 6 | 6 | 54 | 7 / 10 | 14 |- | 1966 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 40 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | 3 | 4 | 5 | 1 | 42 | 7 / 9 | 14 |- | 1967 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Denny Hulme]] | 31 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | 0 | 2 | 8 | 2 | 51 | 11 / 11 | 5 |- | 1968 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 39 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Firestone}} | 2 | 3 | 6 | 0 | 48 | 12 / 12 | 12 |- | 1969 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 30 | style="text-align:left;| Matra | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Dunlop}} | 2 | 6 | 7 | 5 | 63 | 8 / 11 | 26 |- | 1970 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Jochen Rindt]] | 28 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Firestone}} | 3 | 5 | 5 | 1 | 45 | 12 / 13 | 5 |- | 1971 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 32 | style="text-align:left;| Tyrrell | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 6 | 6 | 7 | 3 | 62 | 8 / 11 | 29 |- | 1972 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 25 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Firestone}} | 3 | 5 | 8 | 0 | 61 | 10 / 12 | 16 |- | 1973 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 34 | style="text-align:left;| Tyrrell | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 3 | 5 | 8 | 1 | 71 | 13 / 15 | 16 |- | 1974 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 27 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 2 | 3 | 7 | 0 | 55 | 15 / 15 | 3 |- | 1975 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 26 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Goodyear}} | 9 | 5 | 8 | 2 | 64,5 | 13 / 14 | 19,5 |- | 1976 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[James Hunt]] | 29 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 8 | 6 | 8 | 2 | 69 | 16 / 16 | 1 |- | 1977 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 28 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Goodyear}} | 2 | 3 | 10 | 3 | 72 | 15 / 17 | 17 |- | 1978 | style="text-align:left;| {{minivlajka|USA}} [[Mario Andretti]] | 38 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 8 | 6 | 7 | 3 | 64 | 14 / 16 | 13 |- | 1979 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Juhoafrická únia}} [[Jody Scheckter]] | 29 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Michelin}} | 1 | 3 | 6 | 0 | 51 | 13 / 15 | 4 |- | 1980 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Alan Jones]] | 34 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 3 | 5 | 10 | 5 | 67 | 13 / 14 | 13 |- | 1981 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 29 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Michelin}}<hr>{{Goodyear}} | 4 | 3 | 7 | 1 | 50 | 15 / 15 | 1 |- | 1982 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Keke Rosberg]] | 34 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 1 | 1 | 6 | 0 | 44 | 16 / 16 | 5 |- | 1983 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 31 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| BMW | {{Michelin}} | 1 | 3 | 8 | 4 | 59 | 15 / 15 | 2 |- | 1984 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 35 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Michelin}} | 0 | 5 | 9 | 5 | 72 | 16 / 16 | 0,5 |- | 1985 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | 2 | 5 | 11 | 5 | 73 | 14 / 16 | 20 |- | 1986 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | 1 | 4 | 11 | 2 | 72 | 16 / 16 | 2 |- | 1987 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 35 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 4 | 3 | 11 | 4 | 73 | 15 / 16 | 12 |- | 1988 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 28 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 13 | 8 | 11 | 3 | 90 | 15 / 16 | 3 |- | 1989 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 34 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 2 | 4 | 11 | 5 | 76 | 15 / 16 | 16 |- | 1990 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 10 | 6 | 11 | 2 | 78 | 15 / 16 | 7 |- | 1991 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 8 | 7 | 12 | 2 | 96 | 15 / 16 | 24 |- | 1992 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Nigel Mansell]] | 39 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 14 | 9 | 12 | 8 | 108 | 11 / 16 | 52 |- | 1993 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 38 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 13 | 7 | 12 | 6 | 99 | 14 / 16 | 26 |- | 1994 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 25 | style="text-align:left;| [[Benetton Formula|Benetton]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 6 | 8 | 10 | 8 | 92 | 16 / 16 | 1 |- | 1995 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 26 | style="text-align:left;| [[Benetton Formula|Benetton]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 4 | 9 | 11 | 8 | 102 | 15 / 17 | 33 |- | 1996 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Damon Hill]] | 36 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 9 | 8 | 10 | 5 | 97 | 16 / 16 | 19 |- | 1997 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] | 26 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 10 | 7 | 8 | 3 | 81 | 17 / 17 | 39 |- | 1998 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Bridgestone}} | 9 | 8 | 11 | 6 | 100 | 16 / 16 | 14 |- | 1999 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Bridgestone}} | 11 | 5 | 10 | 6 | 76 | 16 / 16 | 2 |- | 2000 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 31 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 9 | 9 | 12 | 2 | 108 | 16 / 17 | 19 |- | 2001 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 32 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 11 | 9 | 14 | 3 | 123 | 13 / 17 | 58 |- | 2002 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 33 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 7 | 11 | 17 | 7 | 144 | 11 / 17 | 67 |- | 2003 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 5 | 6 | 8 | 5 | 93 | 16 / 16 | 2 |- | 2004 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 35 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 8 | 13 | 15 | 10 | 148 | 14 / 18 | 34 |- | [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | 24 | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Michelin}} | 6 | 7 | 15 | 2 | 133 | 17 / 19 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | 25 | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Michelin}} | 6 | 7 | 14 | 5 | 134 | 18 / 18 | 13 |- | [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] | 28 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 3 | 6 | 12 | 6 | 110 | 17 / 17 | 1 |- | [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 23 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Bridgestone}} | 7 | 5 | 10 | 1 | 98 | 18 / 18 | 1 |- | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jenson Button]] | 29 | style="text-align:left;| [[Brawn GP|Brawn]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Bridgestone}} | 4 | 6 | 9 | 2 | 95 | 16 / 17 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 23 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Bridgestone}} | 10 | 5 | 10 | 3 | 256 | 19 / 19 | 4 |- | [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 24 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Pirelli}} | 15 | 11 | 17 | 3 | 392 | 15 / 19 | 122 |- | [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 25 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Pirelli}} | 6 | 5 | 10 | 6 | 281 | 20 / 20 | 3 |- | [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 26 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Pirelli}} | 9 | 13 | 16 | 7 | 397 | 16 / 19 | 155 |- | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 29 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 7 | 11 | 16 | 7 | 384 | 19 / 19 | 67 |- | [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 30 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 11 | 10 | 17 | 8 | 381 | 16 / 19 | 59 |- | [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] | 31 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 8 | 9 | 16 | 6 | 385 | 21 / 21 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 32 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 11 | 9 | 13 | 7 | 363 | 18 / 20 | 46 |- | [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 33 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 11 | 11 | 17 | 3 | 408 | 19 / 21 | 88 |- | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 34 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 5 | 11 | 17 | 6 | 413 | 19 / 21 | 87 |- | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 35 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 10 | 11 | 14 | 6 | 347 | 14 / 17 | 124 |- | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 24 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Honda v motoršporte|Honda]] | {{Pirelli}} | 10 | 10 | 18 | 6 | 395,5 | 22 / 22 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 25 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Red Bull Powertrains|RBPT]] | {{Pirelli}} | 7 | 15 | 17 | 5 | 454 | 18 / 22 | 146 |- | [[Formula 1 v roku 2023|2023]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 26 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Red Bull Powertrains|RBPT-Honda]] | {{Pirelli}} | 12 | 19 | 21 | 9 | 575 | 17 / 22 | 290 |- | [[Formula 1 v roku 2024|2024]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |27 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Red Bull Powertrains|RBPT-Honda]] | {{Pirelli}} |8 |9 |14 |3 |437 |21/23 |63 |- |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] | style="text-align: left;" |{{GBR}} [[Lando Norris]] |26 | style="text-align: left;" |[[McLaren]] |[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |{{Pirelli}} |7 |7 |18 |6 |423 |24/24 |2 |} ===Podľa počtu titulov=== [[Súbor:Schumacher (Ferrari) in practice at USGP 2005.jpg|thumb|vpravo|[[Michael Schumacher]] a [[Ferrari]] dvaja rekordmani v počte titulov. Schumacher (7) a Ferrari (16)]] [[Súbor:Fernando Alonso 2006 Canada.jpg|thumb|vpravo|[[Fernando Alonso]] získal svoj druhý titul [[2006]] s monopostom [[Renault]]]] {| class="wikitable sortable" style="font-size:85%;" |- ! Jazdec ! Tituly ! Sezóna(y) |- | {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | style="text-align:center;" | 7 | 1994, 1995, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[Lewis Hamilton]]''' | style="text-align:center;" | 7 | 2008, 2014, 2015, 2017, 2018, 2019, 2020 |- | {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | style="text-align:center;"| 5 | 1951, 1954, 1955, 1956, 1957 |- | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | rowspan="3" style="text-align:center;" | 4 | 1985, 1986, 1989, 1993 |- | {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 2010, 2011, 2012, 2013 |- | {{Minivlajka|Holandsko}} '''[[Max Verstappen]]''' | 2021, 2022, 2023, 2024 |- | {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | rowspan="5" style="text-align:center;" | 3 | 1959, 1960, 1966 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 1969, 1971, 1973 |- | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 1975, 1977, 1984 |- | {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 1981, 1983, 1987 |- | {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 1988, 1990, 1991 |- | {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | rowspan="6" style="text-align:center;"| 2 | 1952, 1953 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 1962, 1968 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 1963, 1965 |- | {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 1972, 1974 |- | {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 1998, 1999 |- | {{minivlajka|Španielsko}} '''[[Fernando Alonso|Fernando Alonso''']] | 2005, 2006 |- | {{minivlajka|Taliansko}} [[Giuseppe Farina]] | rowspan="18" style="text-align:center;" | 1 | 1950 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Mike Hawthorn]] | 1958 |- | {{minivlajka|USA}} [[Phil Hill]] | 1961 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[John Surtees]] | 1964 |- | {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Denny Hulme]] | 1967 |- | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Jochen Rindt]] | 1970 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[James Hunt]] | 1976 |- | {{minivlajka|USA}} [[Mario Andretti]] | 1978 |- | {{minivlajka|Juhoafrická únia}} [[Jody Scheckter]] | 1979 |- | {{minivlajka|Austrália}} [[Alan Jones]] | 1980 |- | {{minivlajka|Fínsko}} [[Keke Rosberg]] | 1982 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Nigel Mansell]] | 1992 |- | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Damon Hill]] | 1996 |- | {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] | 1997 |- | {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] | 2007 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jenson Button]] | 2009 |- | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] | 2016 |- |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] |2025 |} : Jazdci '''hrubým písmom''' pretekajú v sezóne 2025. ==Pohár konštruktérov== ===Podľa sezóny=== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;" |- ! Sezóna ! Konštruktér ! Motor ! Pneu ! Jazdci ! Pole<br>position ! Výhry ! Pódiá ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Body ! Bodový<br>náskok |- | [[Formula 1 v roku 1958|1958]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Vanwall | style="text-align:left;| Vanwall | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| [[Stirling Moss]]<br>[[Tony Brooks]] | 5 | 6 | 9 | 3 | 48 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1959|1959]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]'''<br>[[Stirling Moss]]<br>[[Bruce McLaren]] | 5 | 5 | 13 | 5 | 40 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1960|1960]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]'''<br>[[Bruce McLaren]] | 4 | 6 | 14 | 5 | 48 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 1961|1961]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Phil Hill]]'''<br>[[Wolfgang von Trips]] | 6 | 5 | 14 | 5 | 45 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1962|1962]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} BRM | style="text-align:left;| BRM | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Graham Hill]]''' | 1 | 4 | 8 | 3 | 42 | 6 |- | [[Formula 1 v roku 1963|1963]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jim Clark]]''' | 7 | 7 | 9 | 6 | 54 | 18 |- | [[Formula 1 v roku 1964|1964]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[John Surtees]]'''<br>[[Lorenzo Bandini]] | 2 | 3 | 10 | 2 | 45 | 3 |- | [[Formula 1 v roku 1965|1965]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jim Clark]]''' | 6 | 6 | 7 | 6 | 54 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 1966|1966]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]''' | 3 | 4 | 9 | 2 | 42 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 1967|1967]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Denny Hulme]]'''<br>[[Jack Brabham]] | 2 | 4 | 14 | 2 | 63 | 19 |- | [[Formula 1 v roku 1968|1968]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Graham Hill]]'''<br>[[Jo Siffert]]<br>[[Jim Clark]]<br>[[Jackie Oliver]] | 5 | 5 | 9 | 5 | 62 | 13 |- | [[Formula 1 v roku 1969|1969]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} Matra | style="text-align:left;| Ford | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jackie Stewart]]'''<br>[[Jean-Pierre Beltoise]] | 2 | 6 | 10 | 6 | 66 | 17 |- | [[Formula 1 v roku 1970|1970]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Jochen Rindt]]'''<br>[[Emerson Fittipaldi]]<br>[[Graham Hill]]<br>[[John Miles]] | 3 | 6 | 7 | 1 | 59 | 7 |- | [[Formula 1 v roku 1971|1971]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Tyrrell | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Jackie Stewart]]'''<br>[[François Cevert]] | 6 | 7 | 11 | 4 | 73 | 37 |- | [[Formula 1 v roku 1972|1972]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Emerson Fittipaldi]]''' | 3 | 5 | 8 | 4 | 61 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1973|1973]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Emerson Fittipaldi]]<br>2. [[Ronnie Peterson]] | 10 | 7 | 15 | 7 | 92 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1974|1974]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Emerson Fittipaldi]]'''<br>6. [[Denny Hulme]]<br>33. [[Mike Hailwood]]<br>(33.) [[David Hobbs]]<br>(33.) [[Jochen Mass]] | 2 | 4 | 10 | 1 | 73 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1975|1975]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 11. [[Clay Regazzoni]]<br>12. '''[[Niki Lauda]]''' | 9 | 6 | 11 | 6 | 72,5 | 18,5 |- | [[Formula 1 v roku 1976|1976]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Niki Lauda]]<br>2. [[Clay Regazzoni]] | 4 | 6 | 13 | 7 | 83 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 1977|1977]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 11. '''[[Niki Lauda]]'''<br>12. [[Carlos Reutemann]] | 2 | 4 | 16 | 3 | 95 | 33 |- | [[Formula 1 v roku 1978|1978]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Mario Andretti]]'''<br>6. [[Ronnie Peterson]] | 12 | 8 | 14 | 7 | 86 | 28 |- | [[Formula 1 v roku 1979|1979]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 11. '''[[Jody Scheckter]]'''<br>12. [[Gilles Villeneuve]] | 2 | 6 | 13 | 6 | 113 | 38 |- | [[Formula 1 v roku 1980|1980]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. '''[[Alan Jones]]'''<br>28. [[Carlos Reutemann]] | 3 | 6 | 18 | 5 | 120 | 54 |- | [[Formula 1 v roku 1981|1981]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Alan Jones]]<br>2. [[Carlos Reutemann]] | 2 | 4 | 13 | 7 | 95 | 34 |- | [[Formula 1 v roku 1982|1982]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. [[Gilles Villeneuve]]<br>28. [[Didier Pironi]]<br>(27.) [[Patrick Tambay]]<br>(28.) [[Mario Andretti]] | 3 | 3 | 11 | 2 | 74 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 1983|1983]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. [[Patrick Tambay]]<br>28. [[René Arnoux]] | 8 | 4 | 12 | 3 | 89 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1984|1984]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 7. [[Alain Prost]]<br>8. '''[[Niki Lauda]]''' | 3 | 12 | 18 | 8 | 143,5 | 86 |- | [[Formula 1 v roku 1985|1985]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Niki Lauda]]<br>2. '''[[Alain Prost]]'''<br>(1.) [[John Watson (jazdec F1)|John Watson]] | 2 | 6 | 12 | 6 | 90 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1986|1986]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. [[Nigel Mansell]]<br>6. [[Nelson Piquet]] | 4 | 9 | 19 | 11 | 141 | 45 |- | [[Formula 1 v roku 1987|1987]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. [[Nigel Mansell]]<br>6. '''[[Nelson Piquet]]'''<br>(5.) [[Riccardo Patrese]] | 12 | 9 | 18 | 7 | 137 | 61 |- | [[Formula 1 v roku 1988|1988]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Alain Prost]]<br>2. '''[[Ayrton Senna]]''' | 15 | 15 | 25 | 10 | 199 | 134 |- | [[Formula 1 v roku 1989|1989]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Ayrton Senna]]<br>2. '''[[Alain Prost]]''' | 15 | 10 | 18 | 8 | 141 | 64 |- | [[Formula 1 v roku 1990|1990]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. '''[[Ayrton Senna]]'''<br>28. [[Gerhard Berger]] | 12 | 6 | 18 | 5 | 121 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 1991|1991]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Ayrton Senna]]'''<br>2. [[Gerhard Berger]] | 10 | 8 | 18 | 4 | 139 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 1992|1992]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Nigel Mansell]]'''<br>6. [[Riccardo Patrese]] | 15 | 10 | 21 | 11 | 164 | 65 |- | [[Formula 1 v roku 1993|1993]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 0. [[Damon Hill]]<br>2. '''[[Alain Prost]]''' | 15 | 10 | 22 | 10 | 168 | 84 |- | [[Formula 1 v roku 1994|1994]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 0. [[Damon Hill]]<br>2. [[Ayrton Senna]]<br>(2). [[David Coulthard]]<br>(2). [[Nigel Mansell]] | 6 | 7 | 13 | 8 | 118 | 15 |- | [[Formula 1 v roku 1995|1995]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Benetton Formula|Benetton]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Johnny Herbert]] | 4 | 11 | 15 | 8 | 137 | 25 |- | [[Formula 1 v roku 1996|1996]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Damon Hill]]'''<br>6. [[Jacques Villeneuve]] | 12 | 12 | 21 | 11 | 175 | 105 |- | [[Formula 1 v roku 1997|1997]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 3. '''[[Jacques Villeneuve]]'''<br>4. [[Heinz-Harald Frentzen]] | 10 | 8 | 15 | 9 | 123 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 1998|1998]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 7. [[David Coulthard]]<br>8. '''[[Mika Häkkinen]]''' | 12 | 9 | 20 | 9 | 156 | 23 |- | [[Formula 1 v roku 1999|1999]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 3. [[Michael Schumacher]]<br>4. [[Eddie Irvine]]<br>(3). [[Mika Salo]] | 3 | 6 | 17 | 6 | 128 | 4 |- | [[Formula 1 v roku 2000|2000]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 3. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>4. [[Rubens Barrichello]] | 10 | 10 | 21 | 5 | 170 | 18 |- | [[Formula 1 v roku 2001|2001]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 11 | 9 | 24 | 3 | 179 | 77 |- | [[Formula 1 v roku 2002|2002]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 10 | 15 | 27 | 12 | 221 | 129 |- | [[Formula 1 v roku 2003|2003]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 8 | 8 | 16 | 8 | 158 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 2004|2004]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 12 | 15 | 29 | 14 | 262 | 143 |- | [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| Renault | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Fernando Alonso]]'''<br>6. [[Giancarlo Fisichella]] | 7 | 8 | 18 | 3 | 191 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| Renault | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Fernando Alonso]]'''<br>2. [[Giancarlo Fisichella]] | 7 | 8 | 19 | 5 | 206 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 5. [[Felipe Massa]]<br>6. '''[[Kimi Räikkönen]]''' | 11 | 9 | 22 | 11 | 204 | 103 |- | [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. [[Kimi Räikkönen]]<br>2. [[Felipe Massa]] | 8 | 8 | 19 | 13 | 172 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Brawn GP|Brawn]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 22. '''[[Jenson Button]]'''<br>23. [[Rubens Barrichello]] | 5 | 8 | 15 | 4 | 172 | 18,5 |- | [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>6. [[Mark Webber]] | 15 | 9 | 20 | 6 | 498 | 44 |- | [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 18 | 12 | 28 | 10 | 650 | 153 |- | [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 8 | 7 | 14 | 7 | 460 | 60 |- | [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 11 | 13 | 24 | 12 | 596 | 236 |- | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. [[Nico Rosberg]]<br>44. '''[[Lewis Hamilton]]''' | 18 | 16 | 31 | 11 | 701 | 296 |- | [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. [[Nico Rosberg]]<br>44. '''[[Lewis Hamilton]]''' | 18 | 16 | 32 | 13 | 703 | 275 |- | [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. '''[[Nico Rosberg]]'''<br>44. [[Lewis Hamilton]] | 20 | 19 | 33 | 9 | 765 | 297 |- | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 15 | 12 | 26 | 9 | 668 | 146 |- | [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 13 | 11 | 25 | 10 | 655 | 84 |- | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 10 | 15 | 32 | 9 | 739 | 235 |- | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 15 | 13 | 25 | 9 | 573 | 254 |- | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}}[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. [[Lewis Hamilton]]<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 9 | 9 | 28 | 10 | 613,5 | 28 |- | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| RBPT | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Max Verstappen]]'''<br>11. [[Sergio Pérez]] | 7 | 17 | 28 | 8 | 759 | 205 |- | [[Formula 1 v roku 2023|2023]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Honda RBPT | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Max Verstappen]]'''<br>11. [[Sergio Pérez]] | 14 | 21 | 30 | 11 | 860 | 451 |- | rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] | rowspan="2" style="text-align: left;" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | rowspan="2" style="text-align: left;" |Mercedes | rowspan="2" |{{Pirelli}} | style="text-align: left;" |4. [[Lando Norris]] | rowspan="2" |8 | rowspan="2" |6 | rowspan="2" |21 | rowspan="2" |7 | rowspan="2" |666 | rowspan="2" |14 |- | style="text-align: left;" |81. [[Oscar Piastri]] |- | rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] | rowspan="2" style="text-align: left;" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | rowspan="2" style="text-align: left;" |Mercedes | rowspan="2" |{{Pirelli}} | style="text-align: left;" |'''4. [[Lando Norris]]''' | rowspan="2" |13 | rowspan="2" |14 | rowspan="2" |34 | rowspan="2" |12 | rowspan="2" |833 | rowspan="2" |364 |- | style="text-align: left;" |81. [[Oscar Piastri]] |} : Jazdci '''hrubým písmom''' zároveň vyhrali titul majstra sveta : V stĺpci "Jazdci" sú zahrnutí iba tí jazdci, ktorí bodovo prispeli svojmu tímu do šampionátu o pohár konštruktérov. Číslo jazdca je uvedené tam, kde si jazdec ponechal rovnaké číslo počas celej sezóny. Zastupujúci jazdci majú číslo uvedené v zátvorkách. ===Podľa počtu titulov=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:85%;" |- ! Konštruktér ! Spolu ! Sezóna(y) |- | {{minivlajka|Taliansko}} '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="text-align:center;"| 16 | [[Formula 1 v roku 1961|1961]], [[Formula 1 v roku 1964|1964]], [[Formula 1 v roku 1975|1975]], [[Formula 1 v roku 1976|1976]], [[Formula 1 v roku 1977|1977]], [[Formula 1 v roku 1979|1979]], [[Formula 1 v roku 1982|1982]], [[Formula 1 v roku 1983|1983]], [[Formula 1 v roku 1999|1999]], [[Formula 1 v roku 2000|2000]], [[Formula 1 v roku 2001|2001]], [[Formula 1 v roku 2002|2002]], [[Formula 1 v roku 2003|2003]], [[Formula 1 v roku 2004|2004]], [[Formula 1 v roku 2007|2007]], [[Formula 1 v roku 2008|2008]] |- |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[McLaren]]''' | style="text-align: center;" |10 |[[Formula 1 v roku 1974|1974]], [[Formula 1 v roku 1984|1984]], [[Formula 1 v roku 1985|1985]], [[Formula 1 v roku 1988|1988]], [[Formula 1 v roku 1989|1989]], [[Formula 1 v roku 1990|1990]], [[Formula 1 v roku 1991|1991]], [[Formula 1 v roku 1998|1998]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]], [[Formula 1 v roku 2025|2025]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[WilliamsF1|Williams]]''' | style="text-align:center;" | 9 | [[Formula 1 v roku 1980|1980]], [[Formula 1 v roku 1981|1981]], [[Formula 1 v roku 1986|1986]], [[Formula 1 v roku 1987|1987]], [[Formula 1 v roku 1992|1992]], [[Formula 1 v roku 1993|1993]], [[Formula 1 v roku 1994|1994]], [[Formula 1 v roku 1996|1996]], [[Formula 1 v roku 1997|1997]] |- | {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="text-align:center;" | 8 | [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | rowspan="1" style="text-align:center;"| 7 | [[Formula 1 v roku 1963|1963]], [[Formula 1 v roku 1965|1965]], [[Formula 1 v roku 1968|1968]], [[Formula 1 v roku 1970|1970]], [[Formula 1 v roku 1972|1972]], [[Formula 1 v roku 1973|1973]], [[Formula 1 v roku 1978|1978]] |- | {{minivlajka|Rakúsko}} '''[[Red Bull Racing]]''' | rowspan="1" style="text-align:center;"| 6 | [[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]], [[Formula 1 v roku 2023|2023]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | rowspan="3" style="text-align:center;"| 2 | [[Formula 1 v roku 1959|1959]], [[Formula 1 v roku 1960|1960]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | [[Formula 1 v roku 1966|1966]], [[Formula 1 v roku 1967|1967]] |- | {{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Renault F1|Renault]]''' | [[Formula 1 v roku 2005|2005]], [[Formula 1 v roku 2006|2006]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Vanwall | rowspan="6" style="text-align:center;"| 1 | [[Formula 1 v roku 1958|1958]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} BRM | [[Formula 1 v roku 1962|1962]] |- | {{minivlajka|Francúzsko}} Matra | [[Formula 1 v roku 1969|1969]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Tyrrell | [[Formula 1 v roku 1971|1971]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Benetton Formula|Benetton]] | [[Formula 1 v roku 1995|1995]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Brawn]] | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] |} : Konštruktéri '''hrubým písmom''' pretekajú v sezóne 2025. ==Monoposty== [[Súbor:McLaren MP4-21 rear.jpg|thumb|right|Pohľad zhora na zadnú časť monopostu [[McLaren MP4-21]] z roku 2006]] Moderné automobily F1 sú monoposty s motorom uloženým uprostred. Monopost je konštruovaný z [[uhlíkové vlákno|uhlíkových vlákien]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Formula 1 Produces Carbon Fiber Parts | url = https://www.azom.com/article.aspx?ArticleID=19731 | vydavateľ = AZoM | dátum vydania = 2020-10-13 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> aby sa docielila najnižšia hmotnosť a bolo možné auto vyvažovať posúvaním ťažiska a vyvažovacích závaží. Celková hmotnosť monopostu, a to i s pilotom a palivom, nesmie byť po pretekoch menšia ako {{kg|620}}. Automobily F1 sú schopné prechádzať zákruty vo vysokých rýchlostiach, a to vďaka aerodynamickému prítlaku. Aerodynamický prítlak generujú krídla, ktoré fungujú na opačnom princípe, ako krídla konvenčných lietadiel. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa tieto krídla objavili na autách prvýkrát. Monoposty používajú karbónové brzdy, ktoré sú ľahšie a tiež účinnejšie, ako brzdy bežne používané v cestných autách. ===Pneumatiky=== Ďalším dôležitým faktorom pre rýchly a plynulý prejazd zákrutou sú pneumatiky. Vo formule 1 sa od roku 1998 nepoužívali hladké pneumatiky "slick", tak ako v iných automobilových sériách, ale pneumatiky s drážkami. Pre sezónu 2009 sa však pravidlá v mnohom zmenili a jednou z úprav bolo znovuzavedenie hladkých pneumatík. Od sezóny 2022 sa dovtedy používané 13<nowiki>'' pneumatiky nahradia 18''</nowiki> pneumatikami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2022 18-inch tyres a ‘huge achievement’ says Pirelli boss as he reveals test findings {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/2022-18-inch-tyres-a-huge-achievement-says-pirelli-boss-as-he-reveals-test.ZRit4aSdGayVMKAXSXCai | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> ===Motor=== [[Súbor:BMW Sauber F1.06 engine.jpg|thumb|right|Motor [[BMW Sauber]] P86 V8, ktorý poháňal monopost [[BMW Sauber F1.06]] z roku 2006.]] Motory používané od sezóny [[Formula 1 v roku 2007|2007]] boli [[Osemvalcový vidlicový motor|osemvalcové s uhlom rozovretia]] 90° s maximálnym zdvihovým objemom 2,4 litra s výkonom okolo 750 koní. Otáčky boli limitované na 19 tisíc za minútu, ktorý bol znížený na 18 000 ot./min. Od sezóny [[Formula 1 v roku 2014|2014]] sú [[Šesťvalcový vidlicový motor|šesťvalcové]] s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 1,6 litra a výkonom okolo 608 koní (447 kW). Otáčky boli limitované na 15 000 za minútu.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Révész | Meno1 = Eduard | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Šteffek | Meno2 = František | OdkazNaAutora2 = | Rok = 2014 | Titul = Formulu 1 čaká zelená éra. Na trati bude mrož i mravčiar | URL = https://sport.pravda.sk/motorizmus/clanok/311484-formulu-1-caka-zelena-era-na-trati-bude-mroz-i-mravciar/ | Periodikum = Pravda | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = P E R E X | DátumVydania = 2014-03-14 | DátumPrístupu = 2019-02-08 }}</ref> Palivo používané v motoroch F1 je svojím zložením takmer totožné s bežným palivom. V predošlých rokoch sa hojne používali nebezpečné zmesi na báze [[metanol]]u alebo zmes [[benzín]]u a [[toluén]]u. Vo vysokootáčkových motoroch sa používa špeciálny olej s podobnou viskozitou, akú má voda. ===Prevodovka=== Prevodovka je pripevnená k zadnej časti motora a má za úlohu prenášať výkon motora na kolesá čo najhladším a najefektívnejším spôsobom. Moderné automobily F1 majú osemstupňovú sekvenčnú prevodovku, ktorej ovládanie je poloautomatické pomocou elektrohydraulického systému. Pravidlá zakazujú automatické prevodovky aj rýchle systémy dvojspojkových prevodoviek DSG. Zmena prevodového stupňa je možná len po priamom pokyne od jazdca. Revolúciou v posledných rokoch je používanie SSG (Seamless Shift Gearbox). Nejde však o plynulú zmenu prevodových stupňov, tak ako pri prevodovkách s variátorom (VGT). Tie sú vo formule 1 zakázané. Ide o prevodovky, ktoré umožňujú zmenu prevodového stupňa bez prerušenia spojenia motora s kolesami. Takéto radenie má výhodu v tom, že nespôsobuje rázy, ktoré zaťažovali monopost i jazdca. Tento systém radenia musí pracovať s vyšším mechanickým namáhaním a väčším namáhaním elektronických aj hydraulických systémov. Musí sa brať do úvahy aj to, že v zlomku sekundy sú zaradené dva rýchlostné stupne naraz. Napriek tomu sa tento spôsob radenia osvedčil a prináša úsporu až 0,3 s na kolo. Aktuálne monoposty F1 môžu dosiahnuť rýchlosť prevyšujúcu {{km|350|m}}/h, pričom najrýchlejším okruhom v celom seriáli je [[Autodromo Nazionale Monza|Monza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What are F1's fastest circuits | url = https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/what-are-f1s-fastest-circuits/ | dátum prístupu = 2024-06-05 | dátum archivácie = 2024-06-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240605100608/https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/what-are-f1s-fastest-circuits/ | vydavateľ = https://www.motorsportmagazine.com/ }}</ref> V prvých mesiacoch roka 2006 Honda podrobila svoj monopost rýchlostnému testu v [[Bonneville Speedway]] v [[Mohavská púšť|Mohavskej púšti]]. S vozidlom, ktoré zodpovedalo pravidlám formuly 1, prekonali rýchlosť {{km|416|m}}/h.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Bonneville triumph – Honda's incredible F1 Land Speed Record | url = https://www.motorsportmagazine.com/archive/article/april-2013/96/a-bonneville-triumph/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2014-07-07 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> ==Veľké ceny== {{Hlavný článok|Grand Prix (Formula 1)}} [[Súbor:Formula 1 all over the world.svg|thumb|Zelená značí všetky štáty, ktoré v súčasnosti hosťuje formuly 1. Tmavo šedá farbou sú znázornené krajiny, ktoré hostili preteky. Čierny bod ukazuje polohu okruhu.]] Počet Grand Prix v jednotlivých sezónach je pomerne variabilný. Od siedmich v roku 1950<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Results | url = https://www.formula1.com/en/results.html | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref>, až po devätnásť v roku 2005 a 2010, či dokonca 22 v sezóne 2023.<ref name=":0" /> [[Súbor:BrabhamJack19650801Südkehre.jpg|thumb|right|[[Jack Brabham]] pri Grand Prix Nemecka v roku 1965. Brabham bol jediným pilotom, ktorý dokázal triumfovať na monoposte vlastnej konštrukcie, a to v roku 1966.]] Je pravda, že v roku 1950 bolo len 7 Grand Prix s osobitným štatútom, ktorý umožňoval výsledok započítavať do majstrovstiev sveta, no v tom istom roku sa jazdilo ešte ďalších 16 pretekov usporiadaných pre formulu 1 a ďalších 11 pretekov juhoamerickej série [[Formula Libre]], kde štartovali aj [[Alberto Ascari]], [[Juan Manuel Fangio]], [[Giuseppe Farina]], [[Luigi Fagiolo]] a ďalšie hviezdy. Je až prekvapujúce, že už v roku 1954 sa okrem 10 pretekov pre majstrovstvá sveta konalo aj neuveriteľných 34 pretekov mimo šampionát. Začiatkom 60. rokov sa postupne začal zvyšovať počet Veľkých cien započítavaných do MS a znižoval počet pretekov bez spomínaného štatútu. Vznikli ale Majstrovstvá Juhoafrickej republiky a Tasmánsky pohár v Austrálii. Až od polovice 70. rokov sa jazdili len preteky so štatútom MS a preteky šampiónov v Brands Hatch. Šesť zo siedmich pretekov prvého ročníka majstrovstiev sveta sa uskutočnilo v Európe. Jedinými mimoeurópskymi pretekmi bolo slávne podujatie [[500 míľ Indianapolis]], ktoré bolo zaradené do kalendára v prvom desaťročí MS a malo byť akýmsi mostom medzi dvomi úplne odlišnými svetmi s rôznou mentalitou a tiež s odlišným technickým vybavením. Pretože záujem amerických pilotov o štart v európskych Grand Prix bol nulový a pokusy Európanov o 500 míľ boli sporadické, bola do kalendára zaradená Grand Prix USA. Najprv spolu s 500 míľ Indianapolis (1959 a 1960), ale ani tento pokus nevyvolal u Američanov záujem o formulu 1, preto sa od roku 1961 jazdí Grand Prix USA len pre monoposty F1. [[Argentína]] ako prvá hostila preteky formuly 1 na juhoamerickom kontinente v roku 1953, [[Maroko]] videlo v roku 1958 premiéru na africkej pôde. Prvými pretekmi v Ázii sa stala Grand Prix Japonska v roku 1976 a do [[Oceánia|Oceánie]] zavítal kolotoč formuly 1 v roku 1985 vďaka austrálskej Grand Prix. Tradične môže každá krajina usporiadať pod svojím menom len jednu Grand Prix ročne. Ak sa v jednej krajine koná viacero pretekov, musí byť druhá Grand Prix pomenovaná odlišne. Napríklad v [[Taliansko|Taliansku]] sa v Monze jazdila Grand Prix Talianska a v [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imole]] Grand Prix San Marína, v [[Nemecko|Nemecku]] Grand Prix Nemecka a Grand Prix Európy. Veľká cena Talianska je jediná, ktorá sa od premiérového ročníka konala každoročne bez prestávky až dodnes. Tradične ju hostí Monza. Jedinou výnimkou bola sezóna 1980, keď sa Grand Prix Talianska uskutočnila na okruhu v Imole. Súčasnou snahou je, aby jednotlivé štáty organizovali len jednu Veľkú cenu a pokiaľ možno striedali rôzne okruhy. Príkladom môže byť [[Nürburgring]] a [[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheim]], ktoré sa od roku 2008 striedajú v organizovaní Grand Prix Nemecka. === Zoznam Veľkých cien F1 === Toto je zoznam všetkých pretekov Formuly 1, s uvedením tzv. „mokrých pretekov“. Podľa pravidiel sa v týchto pretekoch nemusí dodržiavať povinný počet výmen pneumatík a počet pneumatík. Ak ani v jednom z tréningov alebo kvalifikácii nenastali mokré podmienky na trati, môže riaditeľ pretekov nariadiť dodatočný tréning pred pretekmi na mokrej trati. Riaditeľ pretekov môže rozhodnúť o prerušení pretekov. Signalizácia zmeny povrchu a klzkosti trate počas pretekov je žlto-červená pruhovaná vlajka. Autá na mokrej trati používajú pneumatiky do dažďa. '''Zoznam pretekov Formuly 1 za mokra'''<ref>http://www.f1legendraces.com/viewtopic.php?t=1755{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seasons • STATS F1|url=https://www.statsf1.com/en/saisons.aspx|dátum prístupu=2019-01-13|vydavateľ=www.statsf1.com}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%" |+ !Rok !Počet daždivých pretekov !% z pretekov v sezóne !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 !18 !19 !20 !21 !22 !23 !24 |- !{{F1|1950}} |1 |14 |GBR |[[1950 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |'''500''' |SUI |[[1950 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1950 French Grand Prix|FRA]] |[[1950 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1951}} |1 |13 | style="background:#cfcfff ;" |[[1951 Swiss Grand Prix|'''SUI''']] |500 |[[1951 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1951 French Grand Prix|FRA]] |[[1951 British Grand Prix|GBR]] |[[1951 German Grand Prix|GER]] |[[1951 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1951 Spanish Grand Prix|ESP]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1952}} |3 |38 |[[1952 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1952 Indianapolis 500|500]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1952 British Grand Prix|GBR]] |[[1952 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1952 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1953}} |1 |11 |[[1953 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1953 Indianapolis 500|500]] |[[1953 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1953 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1953 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1953 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1953 German Grand Prix|GER]] |[[1953 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1953 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1954}} |3 |33 | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 Argentine Grand Prix|'''ARG''']] |[[1954 Indianapolis 500|500]] |[[1954 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1954 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1954 German Grand Prix|GER]] |[[1954 Swiss Grand Prix|SUI]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[1954 Spanish Grand Prix|ESP]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1955}} |1 |14 |[[1955 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1955 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1955 Indianapolis 500|500]] |[[1955 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1955 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1955 British Grand Prix|GBR]] |[[1955 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1956}} |2 |25 |[[1956 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1956 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1956 Indianapolis 500|500]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1956 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1956 French Grand Prix|FRA]] |[[1956 British Grand Prix|GBR]] |[[1956 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1956 Italian Grand Prix|'''ITA''']] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1957}} |0 |0 |[[1957 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1957 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1957 Indianapolis 500|500]] |[[1957 French Grand Prix|FRA]] |[[1957 British Grand Prix|GBR]] |[[1957 German Grand Prix|GER]] |[[1957 Pescara Grand Prix|PES]] |[[1957 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1958}} |1 |9 |[[1958 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1958 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1958 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1958 Indianapolis 500|500]] |[[1958 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1958 French Grand Prix|FRA]] |[[1958 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1958 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1958 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1958 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1958 Moroccan Grand Prix|MOR]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1959}} |0 |0 |[[1959 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1959 Indianapolis 500|500]] |[[1959 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1959 French Grand Prix|FRA]] |[[1959 British Grand Prix|GBR]] |[[1959 German Grand Prix|GER]] |[[1959 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1959 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1959 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1960}} |1 |10 |[[1960 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1960 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1960 Indianapolis 500|500]] |[[1960 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1960 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1960 French Grand Prix|FRA]] |[[1960 British Grand Prix|GBR]] |[[1960 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1960 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1960 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1961}} |2 |25 |[[1961 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1961 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1961 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1961 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1961 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1961 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1961 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1961 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1962}} |2 |22 |[[1962 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1962 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1962 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1962 French Grand Prix|FRA]] |[[1962 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1962 German Grand Prix|'''GER''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1962 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[1962 United States Grand Prix|USA]] |[[1962 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1963}} |2 |20 |[[1963 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1963 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1963 Dutch Grand Prix|NED]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1963 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1963 British Grand Prix|GBR]] |[[1963 German Grand Prix|GER]] |[[1963 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1963 United States Grand Prix|USA]] |[[1963 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1963 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1964}} |0 |0 |[[1964 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1964 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1964 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1964 French Grand Prix|FRA]] |[[1964 British Grand Prix|GBR]] |[[1964 German Grand Prix|GER]] |[[1964 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1964 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1964 United States Grand Prix|USA]] |[[1964 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1965}} |2 |25 |[[1965 South African Grand Prix|RSA]] |[[1965 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1965 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1965 French Grand Prix|FRA]] |[[1965 British Grand Prix|GBR]] |[[1965 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1965 German Grand Prix|GER]] |[[1965 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1965 United States Grand Prix|'''USA''']] |[[1965 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1966}} |3 |33 |[[1966 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1966 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1966 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1966 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1966 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1966 German Grand Prix|GER]] |[[1966 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1966 United States Grand Prix|USA]] |[[1966 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1967}} |1 |9 |[[1967 South African Grand Prix|RSA]] |[[1967 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1967 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1967 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1967 French Grand Prix|FRA]] |[[1967 British Grand Prix|GBR]] |[[1967 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1967 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1967 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1967 United States Grand Prix|USA]] |[[1967 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1968}} |3 |25 |[[1968 South African Grand Prix|RSA]] |[[1968 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1968 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1968 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 Dutch Grand Prix|'''NED''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1968 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1968 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1968 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1968 United States Grand Prix|USA]] |[[1968 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1969}} |0 |0 |[[1969 South African Grand Prix|RSA]] |[[1969 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1969 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1969 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1969 French Grand Prix|FRA]] |[[1969 British Grand Prix|GBR]] |[[1969 German Grand Prix|GER]] |[[1969 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1969 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1969 United States Grand Prix|USA]] |[[1969 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1970}} |0 |0 |[[1970 South African Grand Prix|RSA]] |[[1970 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1970 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1970 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1970 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1970 French Grand Prix|FRA]] |[[1970 British Grand Prix|GBR]] |[[1970 German Grand Prix|GER]] |[[1970 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1970 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1970 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1970 United States Grand Prix|USA]] |[[1970 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1971}} |2 |18 |[[1971 South African Grand Prix|RSA]] |[[1971 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1971 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1971 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1971 French Grand Prix|FRA]] |[[1971 British Grand Prix|GBR]] |[[1971 German Grand Prix|GER]] |[[1971 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1971 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1971 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1971 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1972}} |3 |25 |[[1972 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1972 South African Grand Prix|RSA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1972 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1972 French Grand Prix|FRA]] |[[1972 British Grand Prix|GBR]] |[[1972 German Grand Prix|GER]] |[[1972 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1972 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1972 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 United States Grand Prix|'''USA''']] | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1973}} |1 |7 |[[1973 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1973 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1973 South African Grand Prix|RSA]] |[[1973 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1973 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1973 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1973 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1973 French Grand Prix|FRA]] |[[1973 British Grand Prix|GBR]] |[[1973 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1973 German Grand Prix|GER]] |[[1973 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1973 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1973 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1973 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1974}} |3 |20 |[[1974 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1974 South African Grand Prix|RSA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1974 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1974 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1974 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1974 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1974 French Grand Prix|FRA]] |[[1974 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1974 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1974 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1974 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1974 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1975}} |4 |29 |[[1975 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1975 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1975 South African Grand Prix|RSA]] |[[1975 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1975 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1975 Swedish Grand Prix|SWE]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1975 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1975 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1975 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1975 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | |- !{{F1|1976}} |2 |13 |[[1976 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1976 South African Grand Prix|RSA]] |[[1976 United States Grand Prix West|USW]] |[[1976 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1976 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1976 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1976 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1976 French Grand Prix|FRA]] |[[1976 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1976 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1976 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1976 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1976 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1976 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1976 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1976 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1977}} |3 |18 |[[1977 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1977 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1977 South African Grand Prix|RSA]] |[[1977 United States Grand Prix West|USW]] |[[1977 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1977 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1977 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1977 French Grand Prix|FRA]] |[[1977 British Grand Prix|GBR]] |[[1977 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1977 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1977 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 United States Grand Prix|'''USA''']] |[[1977 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1977 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|1978}} |1 |6 |[[1978 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1978 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1978 South African Grand Prix|RSA]] |[[1978 United States Grand Prix West|USW]] |[[1978 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1978 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1978 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1978 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1978 French Grand Prix|FRA]] |[[1978 British Grand Prix|GBR]] |[[1978 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1978 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1978 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1978 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1978 United States Grand Prix|USA]] |[[1978 Canadian Grand Prix|CAN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1979}} |2 |13 |[[1979 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1979 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1979 South African Grand Prix|'''RSA''']] |[[1979 United States Grand Prix West|USW]] |[[1979 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1979 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1979 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1979 French Grand Prix|FRA]] |[[1979 British Grand Prix|GBR]] |[[1979 German Grand Prix|GER]] |[[1979 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1979 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1979 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1979 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1979 United States Grand Prix|'''USA''']] | | | | | | | | | |- !{{F1|1980}} |1 |7 |[[1980 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1980 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1980 South African Grand Prix|RSA]] |[[1980 United States Grand Prix West|USW]] |[[1980 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1980 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1980 French Grand Prix|FRA]] |[[1980 British Grand Prix|GBR]] |[[1980 German Grand Prix|GER]] |[[1980 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1980 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1980 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1980 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1980 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | |- !{{F1|1981}} |6 |40 |[[1981 United States Grand Prix West|USW]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1981 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1981 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1981 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1981 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1981 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1981 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1981 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1981 Caesars Palace Grand Prix|CPL]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1982}} |0 |0 |[[1982 South African Grand Prix|RSA]] |[[1982 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1982 United States Grand Prix West|USW]] |[[1982 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1982 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1982 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1982 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1982 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1982 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1982 British Grand Prix|GBR]] |[[1982 French Grand Prix|FRA]] |[[1982 German Grand Prix|GER]] |[[1982 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1982 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1982 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1982 Caesars Palace Grand Prix|CPL]] | | | | | | | | |- !{{F1|1983}} |1 |7 |[[1983 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1983 United States Grand Prix West|USW]] |[[1983 French Grand Prix|FRA]] |[[1983 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1983 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1983 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1983 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1983 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1983 British Grand Prix|GBR]] |[[1983 German Grand Prix|GER]] |[[1983 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1983 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1983 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1983 European Grand Prix|EUR]] |[[1983 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1984}} |1 |6 |[[1984 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1984 South African Grand Prix|RSA]] |[[1984 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1984 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1984 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1984 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1984 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1984 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1984 Dallas Grand Prix|DAL]] |[[1984 British Grand Prix|GBR]] |[[1984 German Grand Prix|GER]] |[[1984 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1984 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1984 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1984 European Grand Prix|EUR]] |[[1984 Portuguese Grand Prix|POR]] | | | | | | | | |- !{{F1|1985}} |2 |13 |[[1985 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1985 Portuguese Grand Prix|'''POR''']] |[[1985 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1985 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1985 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1985 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1985 French Grand Prix|FRA]] |[[1985 British Grand Prix|GBR]] |[[1985 German Grand Prix|GER]] |[[1985 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1985 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1985 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1985 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1985 European Grand Prix|EUR]] |[[1985 South African Grand Prix|RSA]] |[[1985 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1986}} |0 |0 |[[1986 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1986 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1986 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1986 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1986 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1986 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1986 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1986 French Grand Prix|FRA]] |[[1986 British Grand Prix|GBR]] |[[1986 German Grand Prix|GER]] |[[1986 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1986 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1986 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1986 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1986 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1986 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1987}} |1 |6 |[[1987 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1987 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1987 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1987 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1987 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1987 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1987 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1987 German Grand Prix|GER]] |[[1987 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1987 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1987 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1987 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1987 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1987 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1987 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1987 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1988}} |3 |19 |[[1988 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1988 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1988 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1988 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1988 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1988 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1988 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1988 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1988 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1988 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1988 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1988 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1988 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1989}} |3 |19 |[[1989 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1989 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1989 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1989 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1989 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1989 French Grand Prix|FRA]] |[[1989 British Grand Prix|GBR]] |[[1989 German Grand Prix|GER]] |[[1989 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1989 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1989 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1989 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1989 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Australian Grand Prix|'''AUS''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1990}} |1 |6 |[[1990 United States Grand Prix|USA]] |[[1990 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1990 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1990 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1990 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1990 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1990 French Grand Prix|FRA]] |[[1990 British Grand Prix|GBR]] |[[1990 German Grand Prix|GER]] |[[1990 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1990 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1990 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1990 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1990 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1990 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1990 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1991}} |4 |25 |[[1991 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1991 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1991 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1991 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1991 French Grand Prix|FRA]] |[[1991 British Grand Prix|GBR]] |[[1991 German Grand Prix|GER]] |[[1991 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1991 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1991 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1991 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1991 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1991 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 Australian Grand Prix|'''AUS''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1992}} |3 |19 |[[1992 South African Grand Prix|RSA]] |[[1992 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1992 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1992 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1992 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1992 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1992 British Grand Prix|GBR]] |[[1992 German Grand Prix|GER]] |[[1992 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1992 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1992 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1992 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1992 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1993}} |4 |25 | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 South African Grand Prix|'''RSA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 European Grand Prix|'''EUR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1993 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1993 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1993 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1993 French Grand Prix|FRA]] |[[1993 British Grand Prix|GBR]] |[[1993 German Grand Prix|GER]] |[[1993 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1993 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1993 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1993 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1993 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1993 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1994}} |1 |6 |[[1994 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1994 Pacific Grand Prix|PAC]] |[[1994 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1994 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1994 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1994 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1994 French Grand Prix|FRA]] |[[1994 British Grand Prix|GBR]] |[[1994 German Grand Prix|GER]] |[[1994 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1994 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1994 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1994 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1994 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1994 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1994 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1995}} |5 |29 |[[1995 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1995 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1995 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1995 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1995 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1995 British Grand Prix|GBR]] |[[1995 German Grand Prix|GER]] |[[1995 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1995 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1995 Portuguese Grand Prix|POR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[1995 Pacific Grand Prix|PAC]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1995 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | |- !{{F1|1996}} |3 |19 |[[1996 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1996 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1996 European Grand Prix|EUR]] |[[1996 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Monaco Grand Prix|'''MON''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1996 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1996 French Grand Prix|FRA]] |[[1996 British Grand Prix|GBR]] |[[1996 German Grand Prix|GER]] |[[1996 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1996 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1996 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1996 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1996 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1997}} |3 |18 |[[1997 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1997 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1997 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1997 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1997 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1997 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1997 British Grand Prix|GBR]] |[[1997 German Grand Prix|GER]] |[[1997 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1997 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1997 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1997 Luxembourg Grand Prix|LUX]] |[[1997 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1997 European Grand Prix|EUR]] | | | | | | | |- !{{F1|1998}} |3 |19 |[[1998 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1998 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 Argentine Grand Prix|'''ARG''']] |[[1998 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1998 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1998 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1998 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1998 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1998 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1998 German Grand Prix|GER]] |[[1998 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1998 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1998 Luxembourg Grand Prix|LUX]] |[[1998 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1999}} |2 |13 |[[1999 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1999 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1999 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1999 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1999 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1999 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1999 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1999 British Grand Prix|GBR]] |[[1999 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1999 German Grand Prix|GER]] |[[1999 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1999 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1999 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1999 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[1999 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[1999 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|2000}} |6 |35 |[[2000 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2000 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2000 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2000 British Grand Prix|GBR]] |[[2000 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[2000 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[2000 French Grand Prix|FRA]] |[[2000 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 German Grand Prix|'''GER''']] |[[2000 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2000 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 United States Grand Prix|'''USA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[2000 Malaysian Grand Prix|MAL]] | | | | | | | |- !{{F1|2001}} |2 |12 |[[2001 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2001 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2001 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2001 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2001 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2001 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2001 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2001 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2001 European Grand Prix|EUR]] |[[2001 French Grand Prix|FRA]] |[[2001 British Grand Prix|GBR]] |[[2001 German Grand Prix|GER]] |[[2001 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2001 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2001 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2001 United States Grand Prix|USA]] |[[2001 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|2002}} |1 |6 |[[2002 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2002 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2002 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2002 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2002 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2002 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2002 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2002 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2002 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2002 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2002 French Grand Prix|FRA]] |[[2002 German Grand Prix|GER]] |[[2002 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2002 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2002 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2002 United States Grand Prix|USA]] |[[2002 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|2003}} |2 |12 | style="background:#cfcfff ;" |[[2003 Australian Grand Prix|'''AUS''']] |[[2003 Malaysian Grand Prix|MAL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2003 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2003 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2003 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2003 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2003 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2003 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2003 European Grand Prix|EUR]] |[[2003 French Grand Prix|FRA]] |[[2003 British Grand Prix|GBR]] |[[2003 German Grand Prix|GER]] |[[2003 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2003 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2003 United States Grand Prix|USA]] |[[2003 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|2004}} |3 |17 |[[2004 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2004 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2004 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2004 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2004 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2004 European Grand Prix|EUR]] |[[2004 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2004 United States Grand Prix|USA]] |[[2004 French Grand Prix|FRA]] |[[2004 British Grand Prix|GBR]] |[[2004 German Grand Prix|GER]] |[[2004 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2004 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2004 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2004 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | | | |- !{{F1|2005}} |'''1''' |5 |[[2005 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2005 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2005 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2005 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2005 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2005 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2005 European Grand Prix|EUR]] |[[2005 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2005 United States Grand Prix|USA]] |[[2005 French Grand Prix|FRA]] |[[2005 British Grand Prix|GBR]] |[[2005 German Grand Prix|GER]] |[[2005 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2005 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2005 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2005 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2005 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2005 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2005 Chinese Grand Prix|CHN]] | | | | | |- !{{F1|2006}} |2 |11 |[[2006 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2006 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2006 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2006 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2006 European Grand Prix|EUR]] |[[2006 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2006 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2006 British Grand Prix|GBR]] |[[2006 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2006 United States Grand Prix|USA]] |[[2006 French Grand Prix|FRA]] |[[2006 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2006 Hungarian Grand Prix|'''HUN''']] |[[2006 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2006 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2006 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2006 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2006 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | | |- !{{F1|2007}} |3 |18 |[[2007 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2007 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2007 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2007 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2007 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2007 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2007 United States Grand Prix|USA]] |[[2007 French Grand Prix|FRA]] |[[2007 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[2007 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2007 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2007 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2007 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2007 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | | | |- !{{F1|2008}} |6 |33 |[[2008 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2008 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2008 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2008 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2008 Turkish Grand Prix|TUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[2008 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 French Grand Prix|'''FRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2008 German Grand Prix|GER]] |[[2008 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2008 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[2008 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2008 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2008 Chinese Grand Prix|CHN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | | | |- !{{F1|2009}} |2 |12 |[[2009 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2009 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2009 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2009 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2009 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2009 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2009 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2009 British Grand Prix|GBR]] |[[2009 German Grand Prix|GER]] |[[2009 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2009 European Grand Prix|EUR]] |[[2009 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2009 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2009 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2009 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2009 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2009 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | | | |- !{{F1|2010}} |5 |26 |[[2010 Bahrain Grand Prix|BHR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Australian Grand Prix|'''AUS''']] |[[2010 Malaysian Grand Prix|MAL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2010 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2010 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Turkish Grand Prix|'''TUR''']] |[[2010 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2010 European Grand Prix|EUR]] |[[2010 British Grand Prix|GBR]] |[[2010 German Grand Prix|GER]] |[[2010 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2010 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2010 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2010 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Korean Grand Prix|'''KOR''']] |[[2010 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2010 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2011}} |5 |26 |[[2011 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2011 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2011 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2011 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2011 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2011 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[2011 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 German Grand Prix|'''GER''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Hungarian Grand Prix|'''HUN''']] |[[2011 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2011 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2011 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2011 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Korean Grand Prix|'''KOR''']] |[[2011 Indian Grand Prix|IND]] |[[2011 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2011 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | |- !{{F1|2012}} |2 |11 |[[2012 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2012 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2012 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2012 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2012 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2012 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2012 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2012 European Grand Prix|EUR]] |[[2012 British Grand Prix|GBR]] |[[2012 German Grand Prix|GER]] |[[2012 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2012 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2012 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2012 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2012 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2012 Korean Grand Prix|KOR]] |[[2012 Indian Grand Prix|IND]] |[[2012 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2012 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2012 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | |- !{{F1|2013}} |1 |5 |[[2013 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2013 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2013 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2013 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2013 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2013 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2013 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2013 British Grand Prix|GBR]] |[[2013 German Grand Prix|GER]] |[[2013 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2013 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2013 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2013 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2013 Korean Grand Prix|KOR]] |[[2013 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2013 Indian Grand Prix|IND]] |[[2013 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2013 United States Grand Prix|USA]] |[[2013 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | |- !{{F1|2014}} |0 |0 |[[2014 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2014 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2014 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2014 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2014 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2014 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2014 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2014 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2014 British Grand Prix|GBR]] |[[2014 German Grand Prix|GER]] |[[2014 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2014 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2014 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2014 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2014 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2014 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2014 United States Grand Prix|USA]] |[[2014 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2014 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2015}} |1 |5 |[[2015 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2015 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2015 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2015 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2015 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2015 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2015 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2015 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2015 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2015 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2015 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2015 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2015 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2015 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2015 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2015 United States Grand Prix|USA]] |[[2015 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2015 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2015 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2016}} |3 |15 |[[2016 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2016 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2016 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2016 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2016 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[2016 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2016 European Grand Prix|EUR]] |[[2016 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2016 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2016 German Grand Prix|GER]] |[[2016 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2016 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2016 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2016 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2016 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2016 United States Grand Prix|USA]] |[[2016 Mexican Grand Prix|MEX]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2016 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | |- !{{F1|2017}} |1 |5 |[[2017 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2017 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2017 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2017 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2017 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2017 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2017 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2017 Azerbaijan Grand Prix|AZE]] |[[2017 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2017 British Grand Prix|GBR]] |[[2017 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2017 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2017 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2017 Singapore Grand Prix|'''SIN''']] |[[2017 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2017 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2017 United States Grand Prix|USA]] |[[2017 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2017 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2017 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | |- !{{F1|2018}} |1 |5 |[[2018 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2018 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2018 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2018 Azerbaijan Grand Prix|AZE]] |[[2018 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2018 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2018 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2018 French Grand Prix|FRA]] |[[2018 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2018 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2018 German Grand Prix|'''GER''']] |[[2018 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2018 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2018 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2018 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2018 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2018 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2018 United States Grand Prix|USA]] |[[2018 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2018 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2018 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | |- ![[Formula 1 v roku 2019|2019]] |1 |5 |AUS |BHR |CHN |AZE |ESP |MCO |CAN |FRA |AUT |GBR | style="background:#cfcfff ;" |'''GER''' |HUN |BEL |ITA |SIN |RUS |JPN |MEX |USA |BRA |ARE | | | |- ![[Formula 1 v roku 2020|2020]] |1 |6 |AUT |AUT |HUN |GBR |GBR |ESP |BEL |ITA |ITA |RUS |GER |POR |ITA | style="background:#cfcfff ;" |'''TUR''' |BHR |BHR |ARE | | | | | | | |- ![[Formula 1 v roku 2021|2021]] |1 |4 |BHR | style="background:#cfcfff ;" |'''EMI''' |POR |ESP |MCO |AZE |CAN |FRA |AUT |GBR |HUN |BEL |NED |ITA |RUS |SIN |JAP |USA |MEX |BRA |AUS |SAU |ARE | |- ![[Formula 1 v roku 2022|2022]] |1 |5 |BHR |SAU |AUS |EMI |MIA |ESP |MCO |AZE |CAN |GBR |AUT |FRA |HUN |BEL |NED |ITA | style="background:#cfcfff ;" | '''SIN''' |JAP |USA |MXC |SAP |ARE | | |- ![[Formula 1 v roku 2023|2023]] |1 |4 |BHR |SAU |AUS |AZE |MIA |EMI |MCO |ESP |CAN |AUT |GBR |HUN |BEL | style="background:#cfcfff ;" | '''NED''' |ITA |SIN |JAP |QAT |USA |MXC |SAP |VGS |ARE | |- ![[Formula 1 v roku 2024|2024]] |1 |4 |[[Veľká cena Bahrajnu 2024|BHR]] |[[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|SAU]] |[[Veľká cena Austrálie 2024|AUS]] |[[Veľká cena Japonska 2024|JPN]] |[[Veľká cena Číny 2024|CHN]] |[[Veľká cena miami 2024|MIA]] |[[Veľká cena Emilia Romagna 2024|EMI]] |[[Veľká cena Monaka 2024|MCO]] |[[Veľká cena Kanady 2024|CAN]] |[[Veľká cena Španielska 2024|ESP]] |[[Veľká cena Rakúska 2024|AUT]] |[[Veľká cena Veľkej Británie 2024|GBR]] |[[Veľká cena Maďarska 2024|HUN]] |[[Veľká cena Belgicka 2024|BEL]] |[[Veľká cena Holandska 2024|NED]] |[[Veľká cena Talianska 2024|ITA]] |[[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|AZE]] |[[Veľká cena Singapuru 2024|SIN]] |[[Veľká cena usa 2024|USA]] |[[Veľká cena Mexika 2024|MEX]] | style="background:#cfcfff ;" | [[Veľká cena São Paula 2024|'''SAP''']] |[[Veľká cena Las Vegas 2024|VGS]] |[[Veľká cena Kataru 2024|QAT]] |[[Veľká cena Abú Zabí 2024|ABU]] |- ![[Formula 1 v roku 2025|2025]] |3 |12,5 | style="background:#cfcfff ;" |[[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]] |[[Veľká cena Číny 2025|CHN]] |[[Veľká cena Japonska 2025|JPN]] |[[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]] |[[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]] |[[Veľká cena Miami 2025|MIA]] |[[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]] |[[Veľká cena Monaka 2025|MCO]] |[[Veľká cena Španielska 2025|ESP]] |[[Veľká cena Kanady 2025|CAN]] |[[Veľká cena Rakúska 2025|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]] |[[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]] |[[Veľká cena Holandska 2025|NED]] |[[Veľká cena Talianska 2025|ITA]] |[[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]] |[[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]] |[[Veľká cena USA 2025|USA]] |[[Veľká cena Mexika 2025|MEX]] |[[Veľká cena São Paula 2025|SAP]] |[[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]] |[[Veľká cena Kataru 2025|QAT]] |[[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]] |} '''Poznámky''' * Bold - daždivé preteky ==Formula 1 a sponzorstvo== [[Súbor:2005FOS 1968LotusCosworth49B.jpg|thumb|Lotus vo farbách svojho sponzora]] Pred rokom 1968, ktorý je považovaný za masívny vstup sponzorov do formuly 1, tímy pretekali v oficiálnych národných farbách a na ich kapotách sa sponzorské nápisy objavovali skôr sporadicky a išlo predovšetkým o dodávateľa komponentov (pneumatiky, palivo, olej a ďalšie). V roku 1968 prišiel Lotus, ako prvý tím vo farbách svojho sponzora "Imperial Tobacco" a následne potom v známej zlato-čiernej kombinácii. Toto sfarbenie tak nahradilo zelenú farbu (British Racing Green), s ktorou jazdili britské automobily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = When F1 had its first tobacco spat | url = https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/when-f1-had-its-first-tobacco-spat/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB | meno = Paul | priezvisko = Fearnley}}</ref> V nasledujúcich rokoch tímy, jazdci, okruhy a dokonca aj názvy jednotlivých Grand Prix boli ovplyvnené mohutným nástupom reklamy, a to predovšetkým z oblasti tabakového priemyslu. Po prijatí legislatívy zakazujúcej propagáciu fajčenia do formuly 1 prúdia prostriedky predovšetkým z iných zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Motorsport Sponsorship | url = https://tobaccotactics.org/article/motorsport-sponsorship/ | vydavateľ = TobaccoTactics | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> Všetky tímy eliminovali tabakovú reklamu a úplne sa zbavili sponzorstva týchto firiem. Ferrari nápisy Marlboro nahradilo čiarovým kódom, ktorý v priebehu sezóny 2010 kvôli obvineniam z ilegálnej tabakovej reklamy odstránilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.eurosport.com/geoblocking.shtml | vydavateľ = www.eurosport.com | dátum prístupu = 2024-06-05}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Formula 1}} == Externé odkazy == '''Oficiálne stránky''' * [http://www.formula1.com/ Formula 1] {{eng}} * [http://www.fia.com FIA] {{eng}} '''Slovenské a české spravodajské stránky''' * [http://www.f1.sk/ F1.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101216123415/http://www.f1.sk/ |date=2010-12-16 }} * [http://f1news.autoroad.cz/ F1News.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120806010528/http://f1news.autoroad.cz/ |date=2012-08-06 }} * [http://f1sport.autorevue.cz/ F1Sport.cz] *[https://f1online.sk/ F1Online.sk] '''Zahraničné spravodajské stránky''' * [http://www.autosport.com Autosport] {{eng}} * [http://www1.skysports.com/formula1/ Sky Sports F1] {{eng}} * [http://www.bbc.co.uk/sport/0/formula1/ BBC Sport] {{eng}} '''Technika''' * [http://techf1les.wordpress.com/ techF1LES] * [http://scarbsf1.com/ ScarbsF1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120809063735/http://www.scarbsf1.com/ |date=2012-08-09 }} {{eng}} * [http://www.f1technical.net/ F1Technical] {{eng}} '''História''' * [http://www.gpguide.com/ Grand Prix Guide] {{eng}} {{Portál|Formula 1}} [[Kategória:Formula 1| ]] [[Kategória:Séria pretekov Formuly]] 90329v86howglnmf4wdsxs5hsbzj6zh 0 169174 8232964 6536963 2026-06-13T21:21:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232964 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fullmoon at Great Falls (Virginia).jpg|thumb|Great Falls]] '''Great Falls''' je obec v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], v severovýchodnej časti štátu [[Virgínia]]. Leží v okrese [[Fairfax County]] a je súčasťou metropolitnej oblasti [[Washington D.C.|Washingtonu]]. Nachádza sa severozápadne od hlavného mesta na pravom brehu rieky [[Potomac]]. Žije tu 8 549 obyvateľov <small>([[2005]])</small>. == Externé odkazy == * [http://gfhs.org/index.htm Great Falls Historical Society] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150205000632/http://gfhs.org/index.htm |date=2015-02-05 }} {{Výhonok USA}} [[Kategória:Obce vo Virgínii]] 31rcskp01bocgrkjp3ovby8l9fzdb05 0 170855 8232836 8071321 2026-06-13T17:46:38Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, wl 8232836 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Brodce | typ = mestečko | znak = Brodce znak.jpg | vlajka = | obrázok = Brodce letecky.JPG | popis = <!-- letecký snímek --> | ob.roz.pôs = Mladá Boleslav | pov.ob = Mladá Boleslav | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 197 | zemepisná šírka = 50,328333 | zemepisná dĺžka = 14,873889 | rozloha = 10,98 | prvá zmienka = | starosta = Edita Nová | PSČ = 294 73 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0207 535559 | adresa = Dobrovická 34<br />Brodce<br />29473 Brodce | email = starosta@brodce.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.brodce.cz | commons = Brodce }} '''Brodce''' sú [[obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Mladá Boleslav|okrese Mladá Boleslav]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 034 obyvateľov, z toho 521 mužov a 513 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,6 roka (muži 38,0 roka, ženy 41,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Mladá Boleslav}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Mladá Boleslav]] [[Kategória:Sídla na Jizere]] nz20r9uogtkmgvn21z19dwipump8kow 0 177908 8233021 8213835 2026-06-14T04:02:37Z Kadaj774 297844 8233021 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Simferopoľ | other_name = | native_name = Симферополь – ''Simferopoľ'' | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Simferopol flag.svg | flag_border = 1 | symbol = COA Simferopol.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | country_flag = | state = | state_type = | region = [[Krym (republika)|Krym]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 350 | lat_d = 44.948056 | long_d = 34.104167 | coordinates_type = type:city(335582) | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 107.41 <!-- *** Population *** --> | population = 335582 | population_date = 2012 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1784 | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Moskovský čas|MSK]] (UTC+4) | timezone_type = | timezone_DST = | postal_code = 295000 – 295490<ref name="telecom">[http://en.c-inform.info/news/id/378 Crimea, Sevastopol Switching to Russian Communications Standards] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140331065755/http://en.c-inform.info/news/id/378 |date=2014-03-31 }} {{Eng icon}}</ref> | area_code = +7-865<ref name="telecom"/> | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map_locator = Ukrajina | map1_caption = Poloha v rámci Krymu. | map1_locator = Krym <!-- *** Websites *** --> | commons = Simferopol | statistics = | website = [http://sim.gov.ua sim.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Simferopoľ''' (slovenský normovaný názov<ref name="geo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy štátov | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.05.2019 | dátum prístupu = 15.03.2024 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava }}</ref>; {{vjz|ukr|Сімферополь}}; {{vjz|rus|Симферополь|''Simferopoľ''}}; {{vjz|crh|''Aqmescit''}}, Акъмесджит, doslova: ''biela mešita'') je hlavné mesto [[Krym (republika)|Krymskej autonómnej republiky]], územia [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré je od [[Krymská kríza|Krymskej krízy]] ovládaného [[Rusko]]m. Leží približne uprostred polostrova Krym na rieke [[Salgir]]. V súčasnosti tu žije 340 000 obyvateľov prevažne ruskej národnosti. == Dejiny == V staroveku tu stál [[Skýtsky Neapol]], centrum [[Skýti|Skýtov]] z [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]], dnes významné archeologické nálezisko. Samotné mesto Simferopoľ založila po dobytí Krymu cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína Veľká]] v roku [[1784]]. == Osobnosti mesta == * [[Oleg Valerievič Kotov]] (* [[1965]]), ruský kozmonaut == Partnerské mestá == * {{Minivlajka|Turecko}} [[Eskişehir]], [[Turecko]], [[2007]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Heidelberg]], [[Nemecko]], [[1991]] * {{Minivlajka|Rusko}} [[Irkutsk]], [[Rusko]], [[2008]] * {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Kecskemét]], [[Maďarsko]], [[2006]] * {{Minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]], [[2008]] * {{Minivlajka|Rusko}} [[Novočerkassk]], [[Rusko]], 2008 * {{Minivlajka|Rusko}} [[Omsk]], [[Rusko]], 2008 * {{Minivlajka|Bulharsko}} [[Ruse (mesto)|Ruse]], [[Bulharsko]], 2008 * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Salem (Oregon)|Salem]], [[Spojené štáty|USA]], [[1986]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] 2ryy3sk08xjcdlo39ke3dbr5pdoijim 8233052 8233021 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 8213835 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Simferopoľ | other_name = | native_name = Симферополь – ''Simferopoľ'' | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Simferopol flag.svg | flag_border = 1 | symbol = COA Simferopol.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] ([[de facto]])<br />{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] ([[de iure]]) | country_flag = | state = | state_type = | region = [[Krym (republika)|Krym]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 350 | lat_d = 44.948056 | long_d = 34.104167 | coordinates_type = type:city(335582) | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 107.41 <!-- *** Population *** --> | population = 335582 | population_date = 2012 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1784 | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Moskovský čas|MSK]] (UTC+4) | timezone_type = | timezone_DST = | postal_code = 295000 – 295490<ref name="telecom">[http://en.c-inform.info/news/id/378 Crimea, Sevastopol Switching to Russian Communications Standards] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140331065755/http://en.c-inform.info/news/id/378 |date=2014-03-31 }} {{Eng icon}}</ref> | area_code = +7-865<ref name="telecom"/> | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map_locator = Ukrajina | map1_caption = Poloha v rámci Krymu. | map1_locator = Krym <!-- *** Websites *** --> | commons = Simferopol | statistics = | website = [http://sim.gov.ua sim.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Simferopoľ''' (slovenský normovaný názov<ref name="geo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy štátov | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.05.2019 | dátum prístupu = 15.03.2024 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava }}</ref>; {{vjz|ukr|Сімферополь}}; {{vjz|rus|Симферополь|''Simferopoľ''}}; {{vjz|crh|''Aqmescit''}}, Акъмесджит, doslova: ''biela mešita'') je hlavné mesto [[Krym (republika)|Krymskej autonómnej republiky]], územia [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré je od [[Krymská kríza|Krymskej krízy]] ovládaného [[Rusko]]m. Leží približne uprostred polostrova Krym na rieke [[Salgir]]. V súčasnosti tu žije 340 000 obyvateľov prevažne ruskej národnosti. == Dejiny == V staroveku tu stál [[Skýtsky Neapol]], centrum [[Skýti|Skýtov]] z [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]], dnes významné archeologické nálezisko. Samotné mesto Simferopoľ založila po dobytí Krymu cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína Veľká]] v roku [[1784]]. == Osobnosti mesta == * [[Oleg Valerievič Kotov]] (* [[1965]]), ruský kozmonaut == Partnerské mestá == * {{Minivlajka|Turecko}} [[Eskişehir]], [[Turecko]], [[2007]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Heidelberg]], [[Nemecko]], [[1991]] * {{Minivlajka|Rusko}} [[Irkutsk]], [[Rusko]], [[2008]] * {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Kecskemét]], [[Maďarsko]], [[2006]] * {{Minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]], [[2008]] * {{Minivlajka|Rusko}} [[Novočerkassk]], [[Rusko]], 2008 * {{Minivlajka|Rusko}} [[Omsk]], [[Rusko]], 2008 * {{Minivlajka|Bulharsko}} [[Ruse (mesto)|Ruse]], [[Bulharsko]], 2008 * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Salem (Oregon)|Salem]], [[Spojené štáty|USA]], [[1986]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] hw4l77do7fm7xoquu6ksyhy96lr19bd 0 181073 8232808 6686999 2026-06-13T16:46:51Z ~2026-34760-64 297808 8232808 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Špitálska 5.jpg|náhľad|Sídlo na Špitálskej ulici v Bratislave]] {{Súradnice|48.146953|17.116306|scale:10000|format=dms|display=title}} '''Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR''', predtým '''Fond sociálneho rozvoja''' je organizácia zriadená v roku 2004 [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR ]]. Fond sociálneho rozvoja bol zriadený v roku 2004 ako príspevková organizácia, v roku 2007 sa transformoval do štátnej rozpočtovej organizácie. Činnosť Fondu sociálneho rozvoja je financovaná z Európskeho sociálneho fondu a zo štátneho rozpočtu. Finančne podporuje projekty zamerané na zvýšenie zamestnanosti a začlenenie slabých a sociálne vylúčených skupín do spoločnosti. Medzi hlavné oblasti podpory patrí terénna sociálna práca (TSP) v marginalizovaných rómskych komunitách a partnerstiev sociálnej inklúzie (PSI). Generálnym riaditeľom Fondu sociálneho rozvoja je od roku 2010 Mgr. Marek Hojsík. == Externé odkazy == * [http://www.fsr.gov.sk/ Fond sociálneho rozvoja] – oficialná stránka Fondu sociálneho rozvoja * [http://www.fsr.gov.sk/tsp/ Fórum TSP] - fórum terénnej sociálnej práce na Slovensku (stránka prevádzkovaná Fondom sociálneho rozvoja) [[Kategória:Organizácie na Slovensku]] [[Kategória:Príspevkové organizácie na Slovensku]] [[Kategória:Rozpočtové organizácie na Slovensku]] k9px9cwodg4yhidqreusdl4hufukm5e 0 182243 8233016 8067436 2026-06-14T03:58:51Z Kadaj774 297844 8233016 wikitext text/x-wiki {{pozri|historickom území|Záporožská Sič (územie)}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Záporožie | other_name = Zaporožie | native_name = Запоріжжя – ''Zaporižžia'' | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Над проспектом Металургів.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Прапор міста Запоріжжя (2003).svg | symbol = Герб Запорожья 2003 года.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Запоріжжя – ''Zaporižžia'' | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Záporožská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = 7 rajónov | district_type = Admin. delenie | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Dneper <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 86 | lat_d = 47 | lat_m = 50 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 10 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 334 <!-- *** Population *** --> | population = 743113 | population_date = 2018 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1770 | established_type = Založenie | established1 = 1806 | established1_type = Mestské práva | mayor = Rehina Charčenko | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 69xxx | area_code = +380 61 (2) | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = www.meria.zp.ua <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Záporožie''' ({{vjz|ukr|Запоріжжя|''Zaporižžia''}}; {{vjz|rus|Запорожье|''Zaporožie''}}) je priemyselné [[mesto]], ktoré leží na juhovýchode Ukrajiny na rieke [[Dneper]]. S počtom 780 000 obyvateľov je 6. najväčšie mesto na Ukrajine a administratívne stredisko [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Má rozlohu {{km2|334}}, ale mestský úrad chce pripojiť dva vedľajšie rajóny, a týmto spôsobom zväčšiť rozlohu, ale aj počet obyvateľov. Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Záporožie rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí mostov, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe. Sídli tu aj [[Východoukrajinský slovenský národnostný a kultúrny spolok]]. Do roku [[1921]] sa mesto volalo ''Alexandrovsk'' (po rusky: Александровск, po ukrajinsky: Олександрівськ) podľa ruského veliteľa, princa [[Alexandr Golicyn|Alexandra Golicyna]]. Dnešný názov dostalo mesto podľa rýchleho toku pri ostrove [[Chortycia]]. V okolí mesta, v dedine [[Voznesenka]], bol objavený náhrobok bulharského chána [[Asparuch]]a. Okrem toho v Záporoží a v oblasti bývajú [[Tavrijskí Bulhari]]. Nachádza sa pri [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej vodnej nádrži]]. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Belfort]], [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Lahti]], [[Fínsko]] * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Linz]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Oberhausen]], [[Nemecko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zaporizhia}} {{Mestá na Ukrajine}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Záporožie| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Záporožskej oblasti]] 7wlzelbg6qgqthsx3mj1nfh8k0lxft7 8233051 8233016 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 8067436 wikitext text/x-wiki {{pozri|historickom území|Záporožská Sič (územie)}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Záporožie | other_name = Zaporožie | native_name = Запоріжжя – ''Zaporižžia'' | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Над проспектом Металургів.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Прапор міста Запоріжжя (2003).svg | symbol = Герб Запорожья 2003 года.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Запоріжжя – ''Zaporižžia'' | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Záporožská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = 7 rajónov | district_type = Admin. delenie | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Dneper <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 86 | lat_d = 47 | lat_m = 50 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 10 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 334 <!-- *** Population *** --> | population = 743113 | population_date = 2018 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1770 | established_type = Založenie | established1 = 1806 | established1_type = Mestské práva | mayor = Rehina Charčenko | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 69xxx | area_code = +380 61 (2) | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = www.meria.zp.ua <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Záporožie''' ({{vjz|ukr|Запоріжжя|''Zaporižžia''}}; {{vjz|rus|Запорожье|''Zaporožie''}}) je priemyselné [[mesto]], ktoré leží na juhovýchode Ukrajiny na rieke [[Dneper]]. S počtom 780 000 obyvateľov je 6. najväčšie mesto na Ukrajine a administratívne stredisko [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Má rozlohu {{km2|334}}, ale mestský úrad chce pripojiť dva vedľajšie rajóny, a týmto spôsobom zväčšiť rozlohu, ale aj počet obyvateľov. Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Záporožie rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí mostov, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe. Sídli tu aj [[Východoukrajinský slovenský národnostný a kultúrny spolok]]. Do roku [[1921]] sa mesto volalo ''Alexandrovsk'' (po rusky: Александровск, po ukrajinsky: Олександрівськ) podľa ruského veliteľa, princa [[Alexandr Golicyn|Alexandra Golicyna]]. Dnešný názov dostalo mesto podľa rýchleho toku pri ostrove [[Chortycia]]. V okolí mesta, v dedine [[Voznesenka]], bol objavený náhrobok bulharského chána [[Asparuch]]a. Okrem toho v Záporoží a v oblasti bývajú [[Tavrijskí Bulhari]]. Nachádza sa pri [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej vodnej nádrži]]. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Belfort]], [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Lahti]], [[Fínsko]] * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Linz]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Oberhausen]], [[Nemecko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zaporizhia}} {{Mestá na Ukrajine}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Záporožie| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Záporožskej oblasti]] qy4xtcan2191sulfzg243go71shivyx 0 182734 8233083 8229663 2026-06-14T08:25:16Z ~2026-34794-40 297853 /* */ 8233083 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Tatra Beta 05.JPG|thumb|Tatra Beta v roku 2005 na skúšobnom polygóne v Kopřivnici]] [[Obrázok:Tatra Beta UH police.JPG|thumb|Tatra Beta v roku 2010, ako vozidlo mestskej polície v Uherském Hradišti]] '''Tatra Beta''' ([[1996]]-[[1999]]) bol ľahký dvojmiestny úžitkový automobil s nosnosťou 600 kg, vyrábaný v pobočnom závode [[Tatra, a. s.|Tatra Kopřivnice]] v Tatra Příbor. Vozidlo, pôvodne plánované ako [[elektromobil]] s pohonom na akumulátory NiCd, bolo vyvinuté začiatkom 90-ych rokov 20. storočia vo firme Škoda Elcar Ejpovice v spolupráci s Liaz Jablonec a Tatra Kopřivnice. Rozpracovaný projekt prevzala neskôr [[Škoda Plzeň]] pre svoju divíziu užitkových vozidiel Škoda Truck. Prvé prototypy s elektrickým pohonom mali dojazd 140 km a boli určené prevažne pre mestskú rozvážkovú službu. Neskôr sa objavila aj požiadavka na flexibilnejší pohon benzínovým motorom. V rokoch [[1994]]-[[1995]] sa do vozidiel Beta montoval agregát zo [[Škoda Favorit]] a vozidlo malo názov Škoda Beta, od roku [[1996]] modernejší a výkonnejší agregát z [[Južná Kórea|juhokórejskeho]] vozidla [[Hyundai Motor Group|Hyundai Accent]] s objemom 1341 ccm a výkonom 62kW pri 5700 ot/min, ktorý už vozidlu zabezpečoval vyhovujúce dynamické parametre. Výroba sa premiestnila do pobočného závodu Tatry, kde predtým vyrábali [[Tatra 613|Tatru 613]] a vozidlo zmenilo názov na Tatra Beta. Vozidlo malo rám z oceľových rúrok v prednej časti s deformačnou zónou a s bezpečnostným oblúkom nad prednými sedadlami. Na tento rám bola montovaná panelová karosériu z prefarbeného laminátu, ktorá sa dodávala v troch farbách českej trikolóry, teda biela, modrá a červená. Uzavretá karoséria s oddeleným priestorom pre posádku mala užitkový objemom 2,25 m3. Tatra Beta existovala taktiež v otvorenom prevedení pick up. Predná náprava bola typu [[McPherson]], zadná náprava bola tuhá jednoduchej konštrukcie s odpružením listovými pružinami a doplnená teleskopickými tlmičmi. S benzínovým motorom kombinovaným s 5-stupňovou prevodovkou dosahovalo vozidlo rýchlosť 145 km/h pri priemernej spotrebe okolo 8l /100 km. Brzdy boli dvojokruhové, vpredu kotúčové a vzadu bubnové, s podtlakovým posilňovačom. Diskové kolesá 4,5xJ13 s pneumatikami 165/70 R 13. Elektrický pohon bol uvažovaný aj do budúcna, dokonca sa uvažovalo aj o jeho kombinácii so spaľovacou turbínou, k realizácii však už nedošlo. Uvažovalo sa taktiež s montážou vozidla v Bulharsku, Poľsku a Číne.{{chýba zdroj}} Rozmery kompaktného vozidla DxŠxV boli 3890x1660x1740 s rázvorom náprav 2465 mm a celkovou hmotnosťou 1570 kg. Výroba bola v roku [[1999]] ukončená predovšetkým z dôvodov nedostatočných investičných schopností výrobného závodu, chýbajúcej homologizácie, nevybudovaného servisného zázemia a hlavne, nízkej kvality výroby v Příbore<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Slepenec ze Škody Favorit, Škody 120, Hyundaie Accent, ocelových profilů a laminátu dostal do názvu zvučné jméno Tatra". |url=https://www.tatra-beta.webnode.cz/verze/ |dátum prístupu=2024-05-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20240513205936/https://tatra-beta.webnode.cz/verze/ |dátum archivácie=2024-05-13 }}</ref>. Aj keď toto vozidlo konštrukčne nevzišlo z dielne Tatrovky, stalo sa posledným vozidlom tohoto výrobcu v segmente osobných a ľahkých úžitkových automobilov. Po ukončení jeho výroby sa Tatra venuje už iba výrobe podvozkov ťažkých nákladných automobilov a o obnovení výroby osobných vozidiel sa v Kopřivnici neuvažuje. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Tatra#Tatra_Beta}} == Externé odkazy == * http://www.tatraklub.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} Tatra Auto Klub Slovakia * http://www.tatra-beta.webnode.cz {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|Beta]] [[Kategória:Dodávkové automobily]] ju4b4m41f8uvua84809repx3o3bzmow 8233085 8233083 2026-06-14T08:29:14Z ~2026-34794-40 297853 /* */ 8233085 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Tatra Beta 05.JPG|thumb|Tatra Beta v roku 2005 na skúšobnom polygóne v Kopřivnici]] [[Obrázok:Tatra Beta UH police.JPG|thumb|Tatra Beta v roku 2010, ako vozidlo mestskej polície v Uherském Hradišti]] '''Tatra Beta''' ([[1996]]-[[1999]]) bol ľahký dvojmiestny úžitkový automobil s nosnosťou 600 kg, vyrábaný v pobočnom závode [[Tatra, a. s.|Tatra Kopřivnice]] v Tatra Příbor, prevzatý z pôvodného projektu Liaz - Škoda Vozidlo, pôvodne plánované ako [[elektromobil]] s pohonom na akumulátory NiCd, bolo vyvinuté začiatkom 90-ych rokov 20. storočia vo firme Škoda Elcar Ejpovice v spolupráci s Liaz Jablonec a Tatra Kopřivnice. Rozpracovaný projekt prevzala neskôr [[Škoda Plzeň]] pre svoju divíziu užitkových vozidiel Škoda Truck. Prvé prototypy s elektrickým pohonom mali dojazd 140 km a boli určené prevažne pre mestskú rozvážkovú službu. Neskôr sa objavila aj požiadavka na flexibilnejší pohon benzínovým motorom. V rokoch [[1994]]-[[1995]] sa do vozidiel Beta montoval agregát zo [[Škoda Favorit]] a vozidlo malo názov Škoda Beta, od roku [[1996]] modernejší a výkonnejší agregát z [[Južná Kórea|juhokórejskeho]] vozidla [[Hyundai Motor Group|Hyundai Accent]] s objemom 1341 ccm a výkonom 62kW pri 5700 ot/min, ktorý už vozidlu zabezpečoval vyhovujúce dynamické parametre. Výroba sa premiestnila do pobočného závodu Tatry, kde predtým vyrábali [[Tatra 613|Tatru 613]] a vozidlo zmenilo názov na Tatra Beta. Vozidlo malo rám z oceľových rúrok v prednej časti s deformačnou zónou a s bezpečnostným oblúkom nad prednými sedadlami. Na tento rám bola montovaná panelová karosériu z prefarbeného laminátu, ktorá sa dodávala v troch farbách českej trikolóry, teda biela, modrá a červená. Uzavretá karoséria s oddeleným priestorom pre posádku mala užitkový objemom 2,25 m3. Tatra Beta existovala taktiež v otvorenom prevedení pick up. Predná náprava bola typu [[McPherson]], zadná náprava bola tuhá jednoduchej konštrukcie s odpružením listovými pružinami a doplnená teleskopickými tlmičmi. S benzínovým motorom kombinovaným s 5-stupňovou prevodovkou dosahovalo vozidlo rýchlosť 145 km/h pri priemernej spotrebe okolo 8l /100 km. Brzdy boli dvojokruhové, vpredu kotúčové a vzadu bubnové, s podtlakovým posilňovačom. Diskové kolesá 4,5xJ13 s pneumatikami 165/70 R 13. Elektrický pohon bol uvažovaný aj do budúcna, dokonca sa uvažovalo aj o jeho kombinácii so spaľovacou turbínou, k realizácii však už nedošlo. Uvažovalo sa taktiež s montážou vozidla v Bulharsku, Poľsku a Číne.{{chýba zdroj}} Rozmery kompaktného vozidla DxŠxV boli 3890x1660x1740 s rázvorom náprav 2465 mm a celkovou hmotnosťou 1570 kg. Výroba bola v roku [[1999]] ukončená predovšetkým z dôvodov nedostatočných investičných schopností výrobného závodu, chýbajúcej homologizácie, nevybudovaného servisného zázemia a hlavne, nízkej kvality výroby v Příbore<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Slepenec ze Škody Favorit, Škody 120, Hyundaie Accent, ocelových profilů a laminátu dostal do názvu zvučné jméno Tatra". |url=https://www.tatra-beta.webnode.cz/verze/ |dátum prístupu=2024-05-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20240513205936/https://tatra-beta.webnode.cz/verze/ |dátum archivácie=2024-05-13 }}</ref>. Aj keď toto vozidlo konštrukčne nevzišlo z dielne Tatrovky, stalo sa posledným vozidlom tohoto výrobcu v segmente osobných a ľahkých úžitkových automobilov. Po ukončení jeho výroby sa Tatra venuje už iba výrobe podvozkov ťažkých nákladných automobilov a o obnovení výroby osobných vozidiel sa v Kopřivnici neuvažuje. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Tatra#Tatra_Beta}} == Externé odkazy == * http://www.tatraklub.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} Tatra Auto Klub Slovakia * http://www.tatra-beta.webnode.cz {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|Beta]] [[Kategória:Dodávkové automobily]] h33tv428r4co5x8q5szo5hgybk1w4si 14 184178 8232916 5456624 2026-06-13T19:24:37Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232916 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Biathlon by country}} [[Kategória:Biatlon| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] tpgmxvwg896tphliaz7egerpkeb862o 14 186815 8232899 6333361 2026-06-13T19:21:11Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232899 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Cyklistika| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] b7ht567hm8qb71qukes2wlwf2ewgp3m 0 188123 8232941 8135708 2026-06-13T19:38:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232941 wikitext text/x-wiki '''Ghostscript''' je súbor programov založených na interpretovaní Adobe Systems' [[PostScript]]u a [[PDF]]. Ghostscript môže byť použitý ako raster image processor (RIP) pre rastrové tlačiarne alebo ako RIP engine pre PostScript a PDF zobrazovače. Ghostscript môže byť tiež použitý ako file format konvertor, napríklad z PostScriptu do PDF.<ref>{{Citácia knihy|titul=Open Life: The Philosophy of Open Source|url=https://books.google.com/books?id=ZyB5dt756HQC&dq=Ghostscript&pg=PA100|vydavateľ=Lulu.com|rok=2006-08-01|isbn=978-1-84728-611-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: ZyB5dt756HQC|meno=Henrik|priezvisko=Ingo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ghostscript and the PostScript language | url = https://ghostscript.com/doc/9.21/Language.htm | vydavateľ = ghostscript.com | dátum prístupu = 2025-12-19 | dátum archivácie = 2017-09-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170930040120/https://ghostscript.com/doc/9.21/Language.htm}}</ref> Ghostscript je portovaný na mnoho operačných systémov napríklad [[Unix]] a Unixu podobné systémy, [[Mac OS]], OpenVMS, [[Microsoft Windows]], OS/2 a AmigaOS. == História == Ghostscript pôvodne napísal L. Peter Deutsch pre[[Projekt GNU|projekt GNU]] a bol vydaný v roku 1988 pod licenciou [[GNU General Public License]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recent changes in Ghostscript | url = http://pages.cs.wisc.edu/~ghost/doc/AFPL/8.00/News.htm | vydavateľ = pages.cs.wisc.edu | dátum prístupu = 2025-12-19 | dátum archivácie = 2016-10-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161025140244/http://pages.cs.wisc.edu/~ghost/doc/AFPL/8.00/News.htm}}</ref> V čase prvého vydania existoval podobný komerčný produkt s názvom ''GoScript'' od spoločnosti LaserGo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Printing Up a Package for Success : LaserGo Software Offers Cheaper Desktop System | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1989-05-02-fi-2436-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 1989-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-19 | jazyk = en-US | meno = Chris | priezvisko = Kraul}}</ref> Deutsch neskôr založil spoločnosť ''Aladdin Enterprises'', ktorá vydávala samostatnú verziu ''Aladdin Ghostscript'' pod [[Proprietárny softvér|licenciou]] Aladdin Free Public License, zatiaľ čo ''GNU Ghostscript'' bol distribuovaný pod licenciou GPL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aladdin Free Public License | url = http://pages.cs.wisc.edu/~ghost/doc/AFPL/5.50/Public.htm | vydavateľ = pages.cs.wisc.edu | dátum prístupu = 2025-12-19 | dátum archivácie = 2017-09-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170930222959/http://pages.cs.wisc.edu/~ghost/doc/AFPL/5.50/Public.htm}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Background information for new users of Ghostscript | url = http://pages.cs.wisc.edu/~ghost/doc/AFPL/5.50/New-user.htm#Find_Ghostscript | vydavateľ = pages.cs.wisc.edu | dátum prístupu = 2025-12-19 | dátum archivácie = 2016-03-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160316063553/http://pages.cs.wisc.edu/~ghost/doc/AFPL/5.50/New-user.htm#Find_Ghostscript}}</ref> Od verzie 8.54 (2006) boli obe vetvy opäť zlúčené a zostali duálne licencované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Advogato: Blog for raph | url = http://www.advogato.org/person/raph/diary.html?start=411 | vydavateľ = www.advogato.org | dátum prístupu = 2025-12-19 | jazyk = en | dátum archivácie = 2017-06-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170629021353/http://www.advogato.org/person/raph/diary.html?start=411}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ghostscript: News | url = http://ghostscript.com/News.html | vydavateľ = ghostscript.com | dátum prístupu = 2025-12-19 | dátum archivácie = 2016-10-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161003082642/http://ghostscript.com/News.html}}</ref> Ghostscript je aktuálne vo vlastníctve Artifex Software a je udržiavaný jej zamestnancami spolu s komunitou používateľov. Podľa Artifex od verzie 9.03 nie je komerčná verzia voľne šíriteľná bez zakúpenia licencie, hoci verzia pod (A)GPL umožňuje komerčnú distribúciu, ak je odvodený kód zverejnený pod rovnakou licenciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artifex Software Inc. | url = http://www.artifex.com/indexlicense.htm | vydavateľ = www.artifex.com | dátum prístupu = 2025-12-19 | dátum archivácie = 2009-02-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090220215621/http://www.artifex.com/indexlicense.htm}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Copyright Infringement Lawsuit Filed Against Palm|url=https://pdfguru.com/id|periodikum=webOS Nation|dátum prístupu=2025-12-18|jazyk=en|dátum archivácie=2016-03-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304124526/http://www.webosnation.com/copyright-infringement-lawsuit-filed-against-palm}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Complaint for Copyright Infringement | url = https://archive.org/download/gov.uscourts.cand.222215/gov.uscourts.cand.222215.1.0.pdf | dátum vydania = 2009-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Notice of Voluntary Dismissal With Prejudice | url = https://ia801304.us.archive.org/30/items/gov.uscourts.cand.222215/gov.uscourts.cand.222215.28.0.pdf | dátum vydania = 2011-02-07 | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> Vo februári 2013 bola licencia zmenená z GPLv3 na [[Affero General Public License|GNU AGPL]], čo vyvolalo otázky kompatibility, napríklad pri distribúcii [[Debian]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [gs-devel] Ghostscript 9.07 and GhostPDL 9.07 | url = https://www.ghostscript.com/pipermail/gs-devel/2013-February/009410.html | vydavateľ = www.ghostscript.com | dátum prístupu = 2025-12-19 | dátum archivácie = 2021-01-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210120214531/https://www.ghostscript.com/pipermail/gs-devel/2013-February/009410.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Licensing Information | url = http://www.artifex.com/page/licensing-information.html | vydavateľ = www.artifex.com | dátum prístupu = 2025-12-19 | dátum archivácie = 2014-05-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140512233517/http://www.artifex.com/page/licensing-information.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Re: Ghostscript licensing changed to AGPL | url = https://lists.debian.org/debian-devel/2014/05/msg00165.html | vydavateľ = lists.debian.org | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> Od verzie 9.55.0 má Ghostscript dva vstavané PDF interprety. Do verzie 9.56.1 bol predvolený interpret v jazyku PostScript; nový predvolený interpret je napísaný v jazyku C, je rýchlejší a bezpečnejší, pričom rozhranie a grafická knižnica zostali nezmenené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ghostscript : PDFI | url = https://www.ghostscript.com/blog/pdfi.html | vydavateľ = www.ghostscript.com | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ghostscript and the PostScript Language | url = https://ghostscript.com/docs/9.56.1/Language.htm#PDF_scripting | vydavateľ = ghostscript.com | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.ghostscript.com/awki Stránka Ghostscript komunity] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071107030126/http://www.ghostscript.com/awki |date=2007-11-07 }} * [http://www.gnu.org/software/ghostscript/ghostscript.html GNU Ghostscript] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071126011034/http://www.gnu.org/software/ghostscript/ghostscript.html |date=2007-11-26 }} * [http://www.cs.wisc.edu/~ghost/ Ghostscript, Ghostview and GSview download] * [http://www.ps2pdf.com/ ps2pdf.com] A online convert tool that uses Ghostscript to covert documents {{Počítačový výhonok}} [[Kategória:Viacplatformový softvér]] [[Kategória:PDF softvér]] [[Kategória:Typografický softvér]] 3jfuqb67z3mrk99u225xpugfs0zmxuf 14 191150 8232873 6312540 2026-06-13T19:15:51Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232873 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Karatisti| Štát]] [[Kategória:Karate podľa štátu| Karatisti]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] rnlra79dve1hru5bevdty07ukbryj86 14 201584 8232884 6335489 2026-06-13T19:17:57Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232884 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Golfisti| Štát]] [[Kategória:Golf podľa štátu| Golfisti]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] r6hvknggw1jvitan6dvh4hhrau9ojaf 0 203556 8233025 8081432 2026-06-14T04:05:37Z Kadaj774 297844 8233025 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Melitopoľ | other_name = | native_name = Мелітополь | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bogdana Hmelnitskogo Ave., Melitopol, Zaporizhia Oblast, Ukraine 23.JPG | image_caption = Ulica [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = Prapor of Melitopol.gif | symbol = Melitopol COA.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = | state = | region = Záporožská oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 46.840 | long_d = 35.370 | coordinates_type = region:UA-23_type:city(151000) | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 49.66 <!-- *** Population *** --> | population = 151000 | population_date = 1.1.2005 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1784 | established_type = | mayor = Fedorov Ivan | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = +380 6192 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Melitopol | statistics = | website = [http://www.mlt.gov.ua www.mlt.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Melitopoľ''' ({{vjz|ukr|Мелітополь}}; {{vjz|rus|Мелитополь|''Melitopoľ''}}) je druhé najväčšie mesto [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]]; 158 600 obyvateľov ([[2007]]); stredisko Melitopoľského [[rajón (Ukrajina)|rajónu]]. Mesto leží v rovinatej [[step (krajina)|stepnej]] krajine na rieke [[Moločná]] a je zastávkou na dôležitom železničnom i cestovnom ťahu [[Rusko]]/[[Kyjev]]–[[Charkov]]–[[Záporožie]]–[[Džankoj]]–[[Krym (polostrov)|Krym]]. == Dejiny == Mesto vzniklo roku [[1784]] na mieste tureckej osady ''Kyzyl-Jar'' dobytej roku [[1769]] ruskou armádou za pomoci [[kozáci|kozákov]]. Roku [[1816]] bol názov zmenený na ''Novoalexandrovka'', roku [[1842]] na ''Melitopoľ''; názov odkazuje na starogrécke prístavné mesto (''Melitos'' – med), ktoré stálo na blízkom brehu [[Azovské more|Azovského mora]]. S príchodom železnice sa rozvinul [[obchod]], [[bankovníctvo]] a najmä [[strojárstvo]], ktoré má silnú pozíciu dodnes. V roku 1939 malo mesto 76 000 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jerchov, G. P | odkaz na autora = | titul = Мелитополь | url = http://bse.sci-lib.com/article075323.html | vydavateľ = bse.sci-lib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mesto bolo pre svoju dôležitú polohu na križovatke ciest a železníc dôležitým počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. 30. októbra 1943 bolo pri nečakanom sovietskom prielome pri Melitopole zajatých viac než 2100 slovenských vojakov 1. pechotnej divízie. Veľká časť z nich neskôr dobrovoľne vstúpila do jednotiek československého vojska v ZSSR a vytvorila základ [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. paradesantnej brigády]].<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121115120356/http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf |date=2012-11-15 }} Vojenská história, 1, s. 128-144</ref> V roku 2022 počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázie na Ukrajinu]] je mesto [[Vojenská okupácia|okupované]] ruskými silami. == Doprava == Mestskú dopravu zaisťujú len tzv. [[maršrutka|maršrutky]]. Mesto má skôr vidiecku povahu a nemá významnejšie kultúrne pamiatky okrem chrámu [[Alexandr Nevskij|Alexandra Nevského]] a ''Domu Ordiroviča''. 10&nbsp;km od mesta sa nachádza archeologická rezervácia [[Kamjana mohyla]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Melitopol}} == Externé odkazy == * [http://vmelitopole.ru/sights.php Fotografie mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110926051326/http://vmelitopole.ru/sights.php |date=2011-09-26 }} {{rus icon}} * {{SgKP|VI|247|Melitopol}} == Zdroj == {{preklad|cs|Melitopol|4201227}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Melitopoľský rajón]] [[Kategória:Geografia Záporožskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] 3oabbhrfmqqnf7ol98sylepqpwy7avw 8233026 8233025 2026-06-14T04:06:02Z Kadaj774 297844 8233026 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Melitopoľ | other_name = | native_name = Мелітополь | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bogdana Hmelnitskogo Ave., Melitopol, Zaporizhia Oblast, Ukraine 23.JPG | image_caption = Ulica [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = Prapor of Melitopol.gif | symbol = Melitopol COA.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{RUS}} | country_flag = | state = | region = Záporožská oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 46.840 | long_d = 35.370 | coordinates_type = region:UA-23_type:city(151000) | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 49.66 <!-- *** Population *** --> | population = 151000 | population_date = 1.1.2005 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1784 | established_type = | mayor = Fedorov Ivan | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = +380 6192 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Melitopol | statistics = | website = [http://www.mlt.gov.ua www.mlt.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Melitopoľ''' ({{vjz|ukr|Мелітополь}}; {{vjz|rus|Мелитополь|''Melitopoľ''}}) je druhé najväčšie mesto [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]]; 158 600 obyvateľov ([[2007]]); stredisko Melitopoľského [[rajón (Ukrajina)|rajónu]]. Mesto leží v rovinatej [[step (krajina)|stepnej]] krajine na rieke [[Moločná]] a je zastávkou na dôležitom železničnom i cestovnom ťahu [[Rusko]]/[[Kyjev]]–[[Charkov]]–[[Záporožie]]–[[Džankoj]]–[[Krym (polostrov)|Krym]]. == Dejiny == Mesto vzniklo roku [[1784]] na mieste tureckej osady ''Kyzyl-Jar'' dobytej roku [[1769]] ruskou armádou za pomoci [[kozáci|kozákov]]. Roku [[1816]] bol názov zmenený na ''Novoalexandrovka'', roku [[1842]] na ''Melitopoľ''; názov odkazuje na starogrécke prístavné mesto (''Melitos'' – med), ktoré stálo na blízkom brehu [[Azovské more|Azovského mora]]. S príchodom železnice sa rozvinul [[obchod]], [[bankovníctvo]] a najmä [[strojárstvo]], ktoré má silnú pozíciu dodnes. V roku 1939 malo mesto 76 000 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jerchov, G. P | odkaz na autora = | titul = Мелитополь | url = http://bse.sci-lib.com/article075323.html | vydavateľ = bse.sci-lib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mesto bolo pre svoju dôležitú polohu na križovatke ciest a železníc dôležitým počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. 30. októbra 1943 bolo pri nečakanom sovietskom prielome pri Melitopole zajatých viac než 2100 slovenských vojakov 1. pechotnej divízie. Veľká časť z nich neskôr dobrovoľne vstúpila do jednotiek československého vojska v ZSSR a vytvorila základ [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. paradesantnej brigády]].<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121115120356/http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf |date=2012-11-15 }} Vojenská história, 1, s. 128-144</ref> V roku 2022 počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázie na Ukrajinu]] je mesto [[Vojenská okupácia|okupované]] ruskými silami. == Doprava == Mestskú dopravu zaisťujú len tzv. [[maršrutka|maršrutky]]. Mesto má skôr vidiecku povahu a nemá významnejšie kultúrne pamiatky okrem chrámu [[Alexandr Nevskij|Alexandra Nevského]] a ''Domu Ordiroviča''. 10&nbsp;km od mesta sa nachádza archeologická rezervácia [[Kamjana mohyla]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Melitopol}} == Externé odkazy == * [http://vmelitopole.ru/sights.php Fotografie mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110926051326/http://vmelitopole.ru/sights.php |date=2011-09-26 }} {{rus icon}} * {{SgKP|VI|247|Melitopol}} == Zdroj == {{preklad|cs|Melitopol|4201227}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Melitopoľský rajón]] [[Kategória:Geografia Záporožskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] fo0t5o6kiqnw94ln24ppym1s0v1flvv 8233061 8233026 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 8081432 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Melitopoľ | other_name = | native_name = Мелітополь | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bogdana Hmelnitskogo Ave., Melitopol, Zaporizhia Oblast, Ukraine 23.JPG | image_caption = Ulica [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = Prapor of Melitopol.gif | symbol = Melitopol COA.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = | state = | region = Záporožská oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 46.840 | long_d = 35.370 | coordinates_type = region:UA-23_type:city(151000) | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 49.66 <!-- *** Population *** --> | population = 151000 | population_date = 1.1.2005 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1784 | established_type = | mayor = Fedorov Ivan | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = +380 6192 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Melitopol | statistics = | website = [http://www.mlt.gov.ua www.mlt.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Melitopoľ''' ({{vjz|ukr|Мелітополь}}; {{vjz|rus|Мелитополь|''Melitopoľ''}}) je druhé najväčšie mesto [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]]; 158 600 obyvateľov ([[2007]]); stredisko Melitopoľského [[rajón (Ukrajina)|rajónu]]. Mesto leží v rovinatej [[step (krajina)|stepnej]] krajine na rieke [[Moločná]] a je zastávkou na dôležitom železničnom i cestovnom ťahu [[Rusko]]/[[Kyjev]]–[[Charkov]]–[[Záporožie]]–[[Džankoj]]–[[Krym (polostrov)|Krym]]. == Dejiny == Mesto vzniklo roku [[1784]] na mieste tureckej osady ''Kyzyl-Jar'' dobytej roku [[1769]] ruskou armádou za pomoci [[kozáci|kozákov]]. Roku [[1816]] bol názov zmenený na ''Novoalexandrovka'', roku [[1842]] na ''Melitopoľ''; názov odkazuje na starogrécke prístavné mesto (''Melitos'' – med), ktoré stálo na blízkom brehu [[Azovské more|Azovského mora]]. S príchodom železnice sa rozvinul [[obchod]], [[bankovníctvo]] a najmä [[strojárstvo]], ktoré má silnú pozíciu dodnes. V roku 1939 malo mesto 76 000 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jerchov, G. P | odkaz na autora = | titul = Мелитополь | url = http://bse.sci-lib.com/article075323.html | vydavateľ = bse.sci-lib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mesto bolo pre svoju dôležitú polohu na križovatke ciest a železníc dôležitým počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. 30. októbra 1943 bolo pri nečakanom sovietskom prielome pri Melitopole zajatých viac než 2100 slovenských vojakov 1. pechotnej divízie. Veľká časť z nich neskôr dobrovoľne vstúpila do jednotiek československého vojska v ZSSR a vytvorila základ [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. paradesantnej brigády]].<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121115120356/http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf |date=2012-11-15 }} Vojenská história, 1, s. 128-144</ref> V roku 2022 počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázie na Ukrajinu]] je mesto [[Vojenská okupácia|okupované]] ruskými silami. == Doprava == Mestskú dopravu zaisťujú len tzv. [[maršrutka|maršrutky]]. Mesto má skôr vidiecku povahu a nemá významnejšie kultúrne pamiatky okrem chrámu [[Alexandr Nevskij|Alexandra Nevského]] a ''Domu Ordiroviča''. 10&nbsp;km od mesta sa nachádza archeologická rezervácia [[Kamjana mohyla]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Melitopol}} == Externé odkazy == * [http://vmelitopole.ru/sights.php Fotografie mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110926051326/http://vmelitopole.ru/sights.php |date=2011-09-26 }} {{rus icon}} * {{SgKP|VI|247|Melitopol}} == Zdroj == {{preklad|cs|Melitopol|4201227}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Melitopoľský rajón]] [[Kategória:Geografia Záporožskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] auzwmu72uiprev4dvg1c8wbwstamvej 0 203648 8233029 7942922 2026-06-14T04:07:30Z Kadaj774 297844 8233029 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Berďansk | other_name = | native_name = Бердянськ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Berdyansk flag.gif | symbol = Герб Бердянська.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = RUS | state = | region = Záporožská oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 46 | lat_m = 45 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 36 | long_m = 47 | long_s = 0 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 82.65 <!-- *** Population *** --> | population = 123 000 | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1827 | established_type = | mayor = | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = +2 | timezone_DST = +3 | postal_code = 71100 — 71127 | area_code = +380 6153 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map_background = | map_locator = Ukrajina | map_locator_x = | map_locator_y = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Berdyansk | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Berďansk''' ({{vjz|ukr|''Бердянськ''}}; {{vjz|rus|''Бердянск''}}) je tretie najväčšie mesto [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]]; 123 600 obyvateľov ([[2007]]); stredisko Berďanského [[rajón (Ukrajina)|rajónu]]. Mesto leží v rovinatej [[step]]nej krajine na rieke [[Berda]] a je zastávkou na cestovnom ťahu [[Odesa]]-[[Cherson]]-[[Rostov nad Donom]], jediná železnica vedie smerom na [[Záporožie]]. Je to [[prístav]]né [[mesto]] ležiace v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] [[Ukrajina|Ukrajiny]] na pobreží [[Azovské more|Azovského mora]]. Mesto bolo založené na mieste rybárskej osady roku [[1827]], niekoľkokrát zmenilo názov (pôv. ''Kutur-Ogly, Novo-Nogajsk'', naposledy ''Osypenko''). Od mesta vybieha do mora niekoľkokilometrová [[Kosa (geomorfológia)|piesočná kosa]]. Nachádzajú sa tu klimatické a bahnové lázne a pláže. Od roku [[2022]] je mesto v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] [[Vojenská okupácia|okupované]] ruskými silami. == Externé odkazy == * [https://berd.ua/3d/ 3D-panorama Berďansku] == Zdroj == {{preklad|cs|Berďansk}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Berďanský rajón]] [[Kategória:Geografia Záporožskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] b2k9tcewqghffy54z4spi22ani245ah 8233059 8233029 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7942922 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Berďansk | other_name = | native_name = Бердянськ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Berdyansk flag.gif | symbol = Герб Бердянська.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = Ukrajina | state = | region = Záporožská oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 46 | lat_m = 45 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 36 | long_m = 47 | long_s = 0 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 82.65 <!-- *** Population *** --> | population = 123 000 | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1827 | established_type = | mayor = | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = +2 | timezone_DST = +3 | postal_code = 71100 — 71127 | area_code = +380 6153 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map_background = | map_locator = Ukrajina | map_locator_x = | map_locator_y = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Berdyansk | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Berďansk''' ({{vjz|ukr|''Бердянськ''}}; {{vjz|rus|''Бердянск''}}) je tretie najväčšie mesto [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]]; 123 600 obyvateľov ([[2007]]); stredisko Berďanského [[rajón (Ukrajina)|rajónu]]. Mesto leží v rovinatej [[step]]nej krajine na rieke [[Berda]] a je zastávkou na cestovnom ťahu [[Odesa]]-[[Cherson]]-[[Rostov nad Donom]], jediná železnica vedie smerom na [[Záporožie]]. Je to [[prístav]]né [[mesto]] ležiace v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] [[Ukrajina|Ukrajiny]] na pobreží [[Azovské more|Azovského mora]]. Mesto bolo založené na mieste rybárskej osady roku [[1827]], niekoľkokrát zmenilo názov (pôv. ''Kutur-Ogly, Novo-Nogajsk'', naposledy ''Osypenko''). Od mesta vybieha do mora niekoľkokilometrová [[Kosa (geomorfológia)|piesočná kosa]]. Nachádzajú sa tu klimatické a bahnové lázne a pláže. Od roku [[2022]] je mesto v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] [[Vojenská okupácia|okupované]] ruskými silami. == Externé odkazy == * [https://berd.ua/3d/ 3D-panorama Berďansku] == Zdroj == {{preklad|cs|Berďansk}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Berďanský rajón]] [[Kategória:Geografia Záporožskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] ezjx2t3e96lgnf25776gt2mey1im63m 0 203885 8233010 8196849 2026-06-14T02:48:30Z Stephan1000000 172529 1166 8233010 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Anime |logo = |Meno = One Piece |en = One Piece |jp = ワンピース |manga = One Piece |anime = One Piece |zaner = [[Akcia/Dobrodružstvo (anime)|Akcia/Dobrodružstvo]]<br />[[Bojové umenia (anime)|Bojové umenia]]<br />[[História (anime)|História]]<br />[[Komédia (anime)|Komédia]]<br />[[Šónen]] |autor = [[Eiičiró Oda]] |MangaJazyk = [[japončina]] |pocetz = 114+ |rok = [[22. júl]] [[1997]] {{--}}súčasnosť |dĺžka = 24 minút |Rezia = [[Konosuke Uda]]<br />[[Munehisa Sakai]]<br />[[Hiroaki Mijamoto]] |studio = [[Tóei Animation]] |rokanime = [[20. október]] [[1999]]{{--}}súčasnosť |počet = 1166+ }} '''''One Piece''''' ({{vjz|jpn|ワンピース|Wan Písu}}) je [[Japonsko|japonská]] [[manga]] séria, podľa ktorej neskôr vznikol aj rovnomenný [[anime]] seriál. Autorom mangy je [[Eiičiró Oda]]. Manga aj anime sú v Japonsku veľmi populárne, získavajú vysoké hodnotenia a majú vysokú sledovanosť. Anime epizódy, manga kapitoly a manga zväzky stále vychádzajú. Dosiaľ bolo vydaných tiež 17 [[film]]ov, 4 [[Original Video Animation|OVA]] a niekoľko špeciálov. == Príbeh == {{spoiler}} Príbeh je zasadený do obdobia vlády pirátov na oceánoch, ale odohráva sa v imaginárnom svete. ''Monkey D. Luffy'' je 19-ročný bláznivý chlapec, ktorý sa chce stať „kráľom pirátov“. Stále má so sebou slamený klobúk, ktorý dostal od piráta menom ''Shanks'', ktorý ho v minulosti zachránil. Luffy sa teda rozhodol, že si založí vlastnú pirátsku posádku. Ako prvý sa k nemu pridal [[samuraj]] ''Zoro Roronoa'', nasledovaný navigátorkou ''Nami'', nepoučiteľným klamárom ''Usoppom'', kuchárom ''Sanjim'', lekárom ''Chopperom'' a ďalšími. Ich tím dostal názov ''Mugiwara Kaizoku'' (slov. doslovne: ''Piráti Slameného Klobúka''). {{endspoiler}} == Externé odkazy == * [http://www.toei-anim.co.jp/tv/onep/ Oficiálna stránka One Piece] {{jap icon}} {{Anime výhonok}} [[Kategória:Anime filmy]] [[Kategória:Anime seriály]] [[Kategória:Anime OVA]] [[Kategória:Anime z roku 1999]] [[Kategória:Manga]] rtq625n9aga9s65fobbdy2wteku3lwe 0 204025 8232958 7453472 2026-06-13T20:44:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232958 wikitext text/x-wiki '''Gorani''' sú [[Slovania|slovanskí]] [[moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] kultúrne príbuzní [[Macedónci (Slovania)|Macedóncom]]. Žijú hlavne v [[Srbsko|Srbsku]] a v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]]. Ich počet je asi 60 000<ref>{{cite web|url=http://gig.rs/program.html|title=Progam političke stranke GIG|quote=Do Nato intervencije na Srbiju, 24.03.1999.godine, u Gori je živelo oko 18.000 Goranaca. U Srbiji i bivšim jugoslovenskim republikama nalazi se oko 40.000 Goranaca, a značajan broj Goranaca živi i radi u zemljama Evropske unije i u drugim zemljama. Po našim procenama ukupan broj Goranaca, u Gori u Srbiji i u rasejanju iznosi oko 60.000.}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{cite web|title=Project Rastko - Gora: E-library of culture and tradition of Gora and Goranies|publisher=Project Rastko|url=http://www.rastko.org.rs/rastko-gora/index.php|url-status=dead|archive-url=https://archive.today/20120909040215/http://www.rastko.org.rs/rastko-gora/index.php|archive-date=9 September 2012|df=dmy-all}} * {{cite news|title=The minorities within the minority|date=2006-11-02|publisher=The Economist|url=http://www.economist.com/world/europe/displaystory.cfm?story_id=8116643}} * {{cite web|author=Zejnel Zejneli|title=Gora i Goranci – čiji su|date=2010-11-09|publisher=Srpska dijaspora|url=http://www.srpskadijaspora.info/vest.asp?id=13965|language=sr|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20101130135636/http://srpskadijaspora.info/vest.asp?id=13965|archive-date=30 November 2010|df=dmy-all}} * {{cite news|title=Svi hoće da "prekrste" Gorance|date=2011-05-07|publisher=Vesti Online|url=http://www.vesti-online.com/Vesti/Srbija/135620/Svi-hoce-da-prekrste-Gorance|language=sr}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303233645/http://www.vesti-online.com/Vesti/Srbija/135620/Svi-hoce-da-prekrste-Gorance |date=2016-03-03 }} * {{cite news|author=Biljana Jovičić|title=Gora čuva Gorance od zaborava|date=2009-09-05|publisher=RTS|url=http://www.rts.rs/page/stories/sr/story/125/Dru%C5%A1tvo/138911/Gora+%C4%8Duva+Gorance+od+zaborava.html|language=sr}} {{Etnologický výhonok}} [[Kategória:Slovania]] 6aa6t8sxd3snhyaakn14yss346giq2t 14 209121 8232918 5315018 2026-06-13T19:25:00Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232918 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Baseball by country}} [[Kategória:Bejzbal| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] gqcyytkfo5if8zjlbfynfw5babqdutv 0 209973 8233121 8036010 2026-06-14T09:43:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233121 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Hajdúszoboszló | typ = mesto | rozloha = 238.7 | obyvateľov = 23265 | obrázok = Mátyás király sétány 23 és 25, Hajdúszoboszlólégi3.jpg | erb = Coa_Hungary_Town_Hajdúszoboszló.svg | župa = [[Hajducko-bihárska župa]] | obvod = [[Hajdúszoboszló (obvod)|Hajdúszoboszló]] | PSČ = 4200| kód = | KSH = 5175| lat_deg = 47| lat_min = 27| lat_sec = | lon_deg = 21| lon_min = 23| lon_sec = | }} '''Hajdúszoboszló''' ({{V jazyku|slk|''Sebeslav''}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Hajducko-bihárska župa|Hajducko-bihárskej župe]] v obvode [[Hajdúszoboszló (obvod)|Hajdúszoboszló]]. Má rozlohu 23 870 ha a žije tu {{OBP|HU|5175}} obyvateľov ''({{OBD|HU|5175}})''. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Germany}} [[Bad Dürrheim]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Kežmarok]], [[Slovensko]] * {{flagicon|Poland}} [[Krynica]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Luhačovice]], [[Česko]] * {{flagicon|Česko}} [[Lanškroun]], [[Česko]] * {{flagicon|Litva}} [[Palanga]], [[Litva]] * {{flagicon|Rumunsko}} [[Târnăveni]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Finland}} [[Valkeakoski]], [[Fínsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Zyrardow]], [[Poľsko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hajdúszoboszló}} == Externé odkazy == * [http://www.hajduszoboszlo.hu/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110305083502/http://hajduszoboszlo.hu/ |date=2011-03-05 }} {{Maďarský výhonok}} {{Hajdúszoboszlósky obvod}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] 6kwfsy42473nd750ynxsbq2crgv98hc 0 215096 8233126 6742398 2026-06-14T09:55:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233126 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Rakúska obec | názov = Hallstatt | typ = trhová obec | erb = Hallstatt Coat of Arms.svg | obrázok = Hallstatt - Gesamtansicht.jpg | popis = | nadmorská výška = 511 | PSČ = 4830 | kód = 40709 | web = www.hallstatt.ooe.gv.at }} '''Hallstatt''' je [[Mestečko (typ obce)|trhová obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]] v okrese [[Gmunden (okres)|Gmunden]]. Nachádza sa pri jazere [[Hallstätter See]] a spoločne s pohorím [[Dachstein]] a krajinnou a historickou kultúrnou oblasťou [[Inneres Sallzkammergut]] patrí k [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetovému dedičstvu UNESCO]]. V obci sa nachádza najväčšia zbierka lebiek v kostnici, ktorý je umiestnený v kaplnke sv. Michala. <ref>{{Citácia periodika|titul=Hallstatt - Rozprávková rakúska dedinka, ktorú závideli aj samotní Číňania a tak si ju postavili tiež|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2018-10-31|url=https://www.zaujimavysvet.sk/hallstatt/|dátum prístupu=2018-11-06|jazyk=sk-SK}}</ref> == Dejiny == V roku [[1846]] na kopci Salzberg nad dedinou Hallstatt, objavil halštatský banský úradník [[Johann Georg Ramsauer]] rozsiahle pole hrobov zo [[Železná doba|staršej železnej doby]]. Bola tu odhalená jedna z prvých [[Kováčske remeslo|kováčskych]] dielní na [[železo]] vôbec. Čulý obchod a s tým spojený blahobyt umožnili medzi ca 700 pred Kr. a 400 pred Kr. rozvoj vyspelej kultúry, ktorá bola pomenovaná podľa náleziska v Hallstatte [[halštatská kultúra]]. Tým sa Hallstatt stal slávnym na celom svete. Z čias [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a raného [[stredovek]]u sa nezachovali žiadne správy. V roku [[1311]] získal Hallstatt trhové právo, náznak toho, že miesto hospodársky význam nestratilo. == Kultúra == * Múzeum Hallstatt<ref>[http://www.museum-hallstatt.at/index.html Oficiálna webová stránka múzea] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110910025304/http://www.museum-hallstatt.at/index.html |date=2011-09-10 }}, prístup 16. jún 2011</ref> == Pozri aj == * [[Halštatská doba]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hallstatt.ooe.gv.at/ Oficiálna stránka] == Zdroj == * {{Preklad|de|Hallstatt|90073940}} {{Rakúsky výhonok}} {{Obce okresu Gmunden}} {{Svetové dedičstvo - Rakúsko}} [[Kategória:Obce okresu Gmunden]] joib69p84dq9lwfxhglplfg22itcalm 0 215364 8233099 5330486 2026-06-14T09:05:15Z Halsia-xociza 297671 8233099 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Sigharting | rozloha = 5.66 | obyvateľov = 807 | obrázok = Sigharting Ortszentrum.JPG| erb = Wappen Sigharting.svg | krajina = [[Horné Rakúsko]] | okres = [[Schärding (okres)|Schärding]] | PSČ = 4771 | kód = 41424 | lat_deg = 48| lat_min = 24| lat_sec = 0| lon_deg = 13| lon_min = 36| lon_sec = 0| }} '''Sigharting''' je [[obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]] v okrese [[Schärding (okres)|Schärding]]. Žije tu 807 obyvateľov (1. 1. 2010). Sigharting leží v severnom Innvierteli. Približne 12 percent obce tvoria lesy a 77 percent poľnohospodárska pôda. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sigharting}} == Externé odkazy == * [http://www.sigharting.at Oficiálna stránka] {{Rakúsky výhonok}} {{obce okresu Schärding}} [[Kategória:Obce okresu Schärding]] 91twbojfem5jcb5n9k68z5s3cpasa7i 0 217395 8233086 8219517 2026-06-14T08:29:53Z Lazio 74927 Doplnenie loga 8233086 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Udinese| obrázok = [[Súbor:Udinese_Calcio_2010.svg|130px]] | celýnázov = Udinese Calcio| prezývka = ''Bianconeri'' ''(Bielo-čierny)''| založený = [[1896]]| štadión = [[Stadio Friuli]],<br />[[Udine]], [[Taliansko]] | kapacita = 25 144| predseda = {{minivlajka|Taliansko}} [[Franco Soldati]] | tréner = {{flagicon|ITA}} [[Andrea Sottil]] | liga = [[Serie A]] | sezóna = [[Serie A 2025/2026|2025-26]] | pozícia = 10. miesto | vzor_lp1=_udinese2324h|vzor_t1=_udinese2324h|vzor_pp1=_udinese2324h|vzor_tr1=_udinese2324h| ľavéplece1=|telo1=|pravéplece1=|trenírky1=000000|ponožky1=FFFFFF| vzor_lp2=_udinese2223A|vzor_t2=_udinese2223A|vzor_pp2=_udinese2223A| ľavéplece2=FFF440|telo2=FFF440|pravéplece2=FFF440|trenírky2=FFF440|ponožky2=FFF440| |majiteľ={{minivlajka|Taliansko}} [[Giampaolo Pozzo]]|vzor_tr2=_udinese2223A|vzor_po2=_udinese2223A|vzor_lp3=_udinese2223T|vzor_t3=_udinese2223T|vzor_pp3=_udinese2223T|vzor_tr3=_udinese2223T|vzor_po3=_udinese2223T|ľavéplece3=CFCFCF|telo3=CFCFCF|pravéplece3=CFCFCF|trenírky3=CFCFCF|ponožky3=CFCFCF}} '''Udinese Calcio''' je taliansky futbalový klub so sídlom v meste [[Udine]]. Klub v súčasnosti hrá v najvyššej talianskej súťaži - [[Serie A]]. Ich typickými klubovými farbami sú čierna a biela, preto bývajú niekedy označovaný prezývkou ''Zebry''. Klub bol založený v roku [[1896]] ako ''Società Udinese di Ginnastica e Scherma''. Až do roku [[1929]] hrával tím v regionálnych ligách, od tohto roku hral v [[Serie B]]. Do najvyššej súťaže sa prebojoval v roku [[1950]], ale už pár rokov neskôr opäť zostúpil do nižšej súťaže. Zatiaľ nedosiahol klub vážnejších úspechov v Serie A, či v európskych súťažiach. Vyhral Seriu B dvakrát (1955-56 a 1978-79) a Seriu C trikrát (1938-39, 1948-49 a 1977-78), Anglo-Taliansky pohár v roku 1978, Trofej Ciutat de Barcelona v roku 1999 a [[Pohár Intertoto]] v roku 2000. == Bývalí slávni hráči == * {{minivlajka|Brazília}} [[Márcio Amoroso]] * {{minivlajka|Ghana}} [[Stephen Appiah]] * {{minivlajka|Argentína}} [[Abel Balbo]] * {{minivlajka|Peru}} [[Gerónimo Barbadillo]] * {{minivlajka|Argentína}} [[Daniel Bertoni]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Valerio Bertotto]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Di Natale]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Oliver Bierhoff]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Marco Branca]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Franco Causio]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Morgan De Sanctis]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Francesco Dell'Anno]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Luigi Del Neri]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Edino Nazareth Filho|Edinho]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Ricardo Gallego]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Giuliano Giannichedda]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Thomas Helveg]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Vincenzo Iaquinta]] * {{minivlajka|Česko}} [[Marek Jankulovski]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Martin Jørgensen]] * {{minivlajka|Ghana}} [[Sulley Muntari]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Paolino Pulici]] * {{minivlajka|Čile}} [[David Pizarro]] * {{minivlajka|Argentína}} [[Roberto Nestor Sensini]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Johan Walem]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Zico]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Carsten Jancker]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Dino Zoff]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Udinese Calcio}} == Externé odkazy == * [http://www.udinese.it Oficiálne stránky klubu] == Zdroj == {{preklad|jazyk=en|článok=Udinese Calcio}} {{Futbalový výhonok}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Taliansku}} [[Kategória:Udinese Calcio| ]] [[Kategória:Talianske futbalové kluby]] [[Kategória:Udine]] 1fxttp24ncwan7ce5ofuscgsbfs4thw 0 218802 8233082 8229800 2026-06-14T08:25:07Z Lazio 74927 Pridanie loga 8233082 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Lazio| obrázok = [[Súbor:S.S._Lazio_logo.svg|130px]] | celýnázov = Società Sportiva Lazio S.p.A.| prezývka = ''Biancocelesti'' (Bielo-belasí)<br /> ''Biancazzurri'' (Bielo-modrí)<br /> ''Aquile'' (Orly)<br /> ''Aquilotti'' (Orlíčatá) | založený = [[9. január|9. januára]] [[1900]] ako ''Società Podistica Lazio''| štadión = [[Stadio Olimpico]],<br />[[Rím]], [[Taliansko]] | kapacita = 70&nbsp;634| predseda = {{minivlajka|Taliansko}} [[Claudio Lotito]] | tréner = {{minivlajka|Taliansko}} [[Simone Inzaghi]] | liga = [[Serie A]] | sezóna = 2025/26 | pozícia = 9. miesto | |vzor_lp1=_sslazio1819h|vzor_t1=_sslazio1819h|vzor_pp1=_sslazio1819h|vzor_tr1=_sslazio1819h|vzor_po1=| |ľavéplece1=b0d0ff|telo1=141414|pravéplece1=b0d0ff|trenírky1=000000|ponožky1=7FB3E4| |vzor_lp2=_sslazio1819a|vzor_t2=_sslazio1819a|vzor_pp2=_sslazio1819a|vzor_tr2=_sslazio1819a|vzor_po2=| |ľavéplece2=030347|telo2=858585|pravéplece2=030347|trenírky2=000000|ponožky2=ff| |vzor_lp3=_sslazio1819t|vzor_t3=_sslazio1819t|vzor_pp3=_sslazio1819t|vzor_tr3=_sslazio1819t|vzor_po3=| |ľavéplece3=030347|telo3=|pravéplece3=858585|trenírky3=000000|ponožky3=000000| }} '''Società Sportiva Lazio''', skrátene '''S.S. Lazio''', známy aj ako '''Lazio''', je taliansky športový klub so sídlom v [[Rím]]e. Založený v roku [[1900]] v rímskej mestskej časti [[Prati]]. Športový oddiel zahŕňa 37 športových odvetví, najznámejší je klub pre svoj futbalový tím. Dresy klubu majú belasú farbu. Klub vyhral dvakrát [[Serie A|Seriu A]] a to v sezónach [[Serie A 1973/1974|1973/74]] a [[Serie A 1999/2000|1999/00]]. Šesťkrát vyhral Taliansky pohár ([[Coppa Italia]]) a v roku [[1999]] triumfoval aj na európskej úrovni, vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] a [[Superpohár UEFA|Európsky superpohár]]. Svoje domáce zápasy hrá na štadióne [[Stadio Olimpico]], o ktorý sa delí s mestským rivalom [[AS Rím]]. == História == [[Súbor:Targalazio.jpg|thumb|left|Pamätná tabuľa pripomínajúca založenie klubu.]] Klub bol založený v 9. januára [[1900]] v [[Rím|rímskej]] štvrti Prati pod menom '''Società Podistica Lazio'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sslazio.it/en/club/history/2-uncategorised|titul=History of Lazio|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=sslazio.it|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170802041137/http://www.sslazio.it/en/club/history/2-uncategorised|dátum archivácie=2017-08-02}}</ref>. Lazio je tak najstarším rímskym futbalovým klubom. Do roku 1910 hralo Lazio na amatérskej úrovni. V sezóne [[Talianske futbalové majstrovstvá 1912/1913|1912/13]] sa klub zapojil do najvyššej súťaže. Podarilo sa mu vyhrať skupinu regiónu [[Lazio]], následne vyhralo vyraďovaciu časť v rámci južného Talianska a prebojovalo sa až do národného finále, kde jednoznačne prehralo s klubom [[Pro Vercelli]]. To isté sa opakovalo aj v [[Talianske futbalové majstrovstvá 1913/1914|nasledujúcej sezóne]], keď Lazio prehralo v národnom finálne opäť jednoznačne, tento raz s tímom [[AS Casale Calcio|Casale]]. Aj sezóna [[Talianske futbalové majstrovstvá 1914/1915|1914/15]] sa vyvíjala rovnako, keď sa postupne Lazio dostávalo cez jednotlivé kolá domácej súťaže, no jeho snaha bola ukončená prerušením súťaže z dôvodu prebiehajúcej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Po vojne sa už klubu nedarilo tak ako pred tým. Do národného finálne sa dokázal klub opäť prebojovať až v sezóne [[Prima Divisione 1922/1923|1922/23]], kedy podľahol tímu [[Genoa CFC|Genoa]]. Až do reorganizácie najvyššej talianskej futbalovej súťaže na začiatku 30tych rokov sa však už Laziu veľmi nedarilo. === Reorganizácia súťaže === [[Súbor:Silvio_Piola_(Pro_Vercelli).jpg|thumb|[[Silvio Piola]]]] V roku 1922 sa stal [[Benito Mussolini]] predsedom vlády [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]]. V priebehu niekoľkých rokov došlo nútene na nátlak vládnych predstaviteľov k postupnému spájaniu rímskych futbalových klubov do jedného, z ktorého v roku 1927 vznikol [[AS Rím]]. Iba Lazio odolalo tlaku a do nového klubu nevstúpilo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.supporters.cz/clanek/derby-della-capitale-vic-nez-jen-zapas/5682.html|titul=Derby della Capitale - víc, než jen zápas|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=supporters.cz|dátum vydania=9. februára 2014}}</ref>. V sezóne [[Serie A 1929/1930|1929/30]] došlo k veľkej reorganizácií talianskeho futbalu, keď najvyššia súťaž bola premenovaná na [[Serie A]] a nebola už rozdelená na viacero súťaží. Lazio sa umiestnilo na 15. mieste z 18. V roku 1931 angažovalo Lazio [[Brazília|Brazílčana]] menom [[Amílcar Barbuy]], ktorý sa stal zároveň prvým brazílskym futbalistom v Serie A<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.laziowiki.org/wiki/Barbuy_Amilcar|titul=Barbuy Amilcar|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=laziowiki.org|dátum vydania=}}</ref>. Tento zároveň Lazio trénoval, no ani dve sezóny pod jeho vedením sa Laziu príliš nedarilo. V roku 1934 sa ku klubu pripojil legendárny [[Silvio Piola]], ktorý je až do súčasnosti najlepší strelec klubu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://forzaitalianfootball.com/2015/12/legend-of-calcio-silvio-piola/|titul=Legend Of Calcio: Silvio Piola|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=forzaitalianfootball.com|dátum vydania=22. decembra 2015}}</ref>. Až v sezóne [[Serie A 1936/1937|1936/37]] sa Laziu konečne podarilo uhrať lepší výsledok, keď v konečnej tabuľke obsadilo druhé miesto. Následne v roku 1937 hralo Lazio prvýkrát európsku súťaž, keď si zahralo [[Stredoeurópsky pohár]], kde sa dostalo až od finále, v ktorom prehralo s [[Maďarsko|maďarským]] klubom [[Ferencvárosi TC|Ferencváros Budapešť]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesm/mit37.html|titul=Mitropa Cup 1937|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=10. august 1999}}</ref>. Okrem tohto ročníka sa však Lazio v priebehu celých 30. a 40. rokov 20. storočia rokov umiestňovalo prevažne v strede ligovej tabuľky. Naopak najväčší rival Lazia [[AS Rím]] dokázal v sezóne [[Serie A 1941/1942|1941/42]] vyhrať svoj prvý ligový titul. === Povojnové roky === V roku 1950 si zahralo Lazio druhýkrát európsky pohár, keď sa zúčastnilo [[Latinský pohár|Latinského pohára]], v tej dobe najprestížnejšieho európskeho pohára<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesl/latin.html|titul=Latin Cup|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=20. august 2015}}</ref>. V roku 1951 si Lazio opätovne zahralo [[Stredoeurópsky pohár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesz/zent51.html|titul=Zentropa Cup 1951|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=13. december 1999}}</ref>. V tomto období obsadilo Lazio v tabuľke trikrát po sebe štvrté miesto. V sezónach [[Serie A 1955/1956|1955/56]] a [[Serie A 1956/1957|1956/57]] obsadilo Lazio v Serie A tretie miesto. Prvý veľký domáci úspech sa dostavil v roku 1958, keď Lazio vyhralo prvýkrát [[Coppa Italia|národný pohár]]. V sezóne [[Serie A 1960/1961|1960/61]] však skončilo Lazio z dôvodu finančných problémov posledné a zostúpilo do [[Serie B]]. Druhú ligu hralo Lazio dva ročníky, keď sa mu v druhej sezóne podarilo postúpiť z tretieho miesta späť do najvyššej súťaže. Tu však klub vydržal iba do roku 1967, kedy opäť nasledoval zostup do druhej ligy. V Serie B bolo Lazio zas dva ročníky, keď v roku 1969 postúpilo z prvého miesta. Hneď v [[Serie A 1969/1970|prvej]] sezóne po návrate do najvyššej súťaže sa Lazio kvalifikovalo do ďalšieho ročníka [[Pohár Veľtržných miest 1970/1971|Pohára Veľtržných miest]], predchodcu [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]]. Tu sa Laziu veľmi nedarilo, keď vypadlo už v prvom kole s [[Anglicko|anglickým]] klubom [[Arsenal FC|Arsenal]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/ec/ec197071.html#icfc|titul=Inter-Cities Fairs Cup 1970-71|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=4. júna 2015}}</ref>. === Cesta za titulom === [[Súbor:Lazio_1974_Campioni_d%27Italia.jpg|thumb|left|Majstrovský tím Lazia z roku 1974]] Začiatok 70tych rokov bol pre klub neúspešný, keď v roku 1971 opätovne zostúpil do druhej ligy. Tu však tento raz bol iba jednu sezónu, po ktorej sa hneď vrátil späť do Serie A. V sezóne [[Serie A 1972/1973|1972/73]] skončilo Lazio na treťom mieste. V nasledujúcom ročníku tak mohlo hrať [[Pohár UEFA 1973/1974|Pohár UEFA]], kde vypadlo v druhom kole s anglickým tímom [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/ec/ec197374.html#uefa|titul=UEFA Cup 1973-74|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=4. júna 2015}}</ref>. Tento zápas však poznačili výtržnosti fanúšikov, ktoré mali neskôr pre Lazio nepríjemné následky. V sezóne [[Serie A 1973/1974|1973/74]] získalo Lazio svoj prvý majstrovský titul, hráč klubu [[Giorgio Chinaglia]] sa zároveň s 24 gólmi stal najlepším strelcom súťaže. Lazio tak malo právo hrať v nasledujúcom ročníku [[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|Pohára majstrov európskych krajín]]. Z dôvodu výtržností fanúšikov z predchádzajúceho ročníka [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]] však Lazio nebolo do [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov európskych krajín]] pripustené a [[Taliansko]] tak nemalo v tejto súťaži v nasledujúcom ročníku žiadneho zástupcu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.independent.co.uk/sport/european-football-lazio-learn-the-lessons-of-history-1154678.html|titul=European Football: Lazio learn the lessons of history|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=independent.co.uk|dátum vydania=4. apríl 1998}}</ref>. Až do konca 80tych rokov skončilo Lazio ešte niekoľkokrát na mieste zaručujúcom účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]]. Sezóna [[Serie A 1979/1980|1979/80]] bola poznačená [[Korupčná aféra Totonero 1980|škandálom]], ktorý súvisel s ovplyvňovaním zápasov. Jedným z dotknutých klubov bolo aj Lazio, ktoré bolo automaticky preradené na posledné miesto tabuľky a zo Serie A tak vypadlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/europe/4985738.stm|titul=Italian FA under emergency rule|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=bbc.co.uk|dátum vydania=16. mája 2006}}</ref>. Nasledujúce tri sezóny strávilo Lazio v druhej najvyššej súťaži. V Serie A vydržalo Lazio iba dve sezóny, keď v roku 1985 opäť zostúpilo. V roku 1987 dokonca hrozil Laziu reálne zostup aj zo Serie B, keď sa zachránilo až v barážových stretnutiach. Toto obdobie je považované za najhoršie v dejinách klubu. Do najvyššej súťaže sa vrátilo až v sezóne [[Serie A 1988/1989|1988/89]]. === Príchod Cragnottiho a druhý titul === V roku 1992 do Lazia vstúpil nový vlastník [[Sergio Cragnotti]], šéf potravinárskej spoločnosti [[Cirio]]. S príchodom nového majiteľa prišli aj peniaze, ktoré pred tým Lazio nemalo, čím začali nebývalé nákupy. Do klubu prišli v nasledujúcich rokoch [[Giuseppe Signori]], [[Paul Gascoigne]], [[Aron Winter]], [[Diego Fuser]], [[Giuseppe Favalli]], [[Pierluigi Casiraghi]], [[Roberto Di Matteo]], [[Paolo Negro]], [[Luca Marchegiani]], [[Alen Bokšić]], [[Marco Di Vaio]], [[José Chamot]], [[Carlo Cudicini]], [[Pavel Nedvěd]], [[Giuseppe Pancaro]], [[Vladimir Jugović]], [[Matías Almeyda]] a [[Roberto Mancini]]. V roku 1993 sa do hlavného tímu presadil aj odchovanec klubu [[Alessandro Nesta]]. Po príchode posíl sa Lazio postupne umiestnilo na piatom, štvrtom, druhom, treťom, štvrtom a siedmom mieste. V sezóne 1994/95 sa Lazio prebojovalo do štvrťfinále Pohára UEFA. V roku 1997 sa trénerom Lazia stal [[Švédsko|Švéd]] [[Sven-Göran Eriksson]]. V sezóne 1997/98 sa dostalo dokonca do finále Pohára UEFA, kde prehralo s [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]]. V roku 1998 však Lazio vyhralo [[Coppa Italia]]. Veľký úspech sa dostavil v sezóne 1998/99. Do klubu prišli [[Siniša Mihajlović]], [[Dejan Stanković]], [[Sérgio Conceição]], [[Iván de la Peña]], [[Fernando Couto]] a [[Christian Vieri]]. V lige skončilo Lazio na druhom mieste a vyhralo [[Supercoppa Italiana|taliansky superpohár]]. Najväčší úspech však zaznamenalo v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]], ktorý dokázalo vyhrať. Pred sezónou [[Serie A 1999/2000|1999/00]] prišli do klubu [[Roberto Sensini]], [[Marcelo Salas]], [[Diego Simeone]], [[Juan Sebastián Verón]] a [[Fabrizio Ravanelli]]. Nové posily splnili presne to, čo od nich majiteľ klubu očakával a pomohli získať Laziu jeho druhý majstrovský titul v histórií. V [[Liga Majstrov UEFA|Lige majstrov]] skončil klub vo štvrťfinále, no zaznamenal triumf v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]]. V roku 2000 sa Lazio zároveň stalo prvým talianskym futbalovým klubom, ktorý začal obchodovať svoje akcie na burze. V [[Serie A 2000/2001|ďalšej]] sezóne skončilo Lazio tretie v tabuľke, no vyhralo [[Supercoppa Italiana|taliansky superpohár]]. Ligu však vyhral mestský rival [[AS Rím]]. Do klubu prišli [[Hernán Crespo]], [[Claudio López]], [[Karel Poborský]], [[Dino Baggio]] a [[Angelo Peruzzi]]. Hernán Crespo sa stal najlepším strelcom ligy s 26 gólmi. Pred ďalšou sezónou do klubu prestúpili [[Darko Kovačević]], [[Fabio Liverani]], [[Stefano Fiore]], [[Jaap Stam]], no predovšetkým [[Gaizka Mendieta]], ktorý sa stal v danej dobe jedným z najdrahších hráčov. Napriek nákladným posilám skončilo Lazio v lige šieste. === Finančné problémy a zostup z pozícií === [[Súbor:Agnelli Mattarella Lotito (cropped).jpg|150px|thumb|left|[[Claudio Lotito]]]] V roku 2002 sa majiteľ klubu [[Sergio Cragnotti]] a jeho spoločnosť dostali do veľkých finančných problémov. Následkom toho musel Cragnotti v roku 2002 odísť z čela klubu a až do roku 2004 ho nahradil správca, ktorý dohliadal na reštrukturalizáciu klubu. Nasledoval nútený odchod väčšiny najväčších hviezd. Napriek zlej finančnej situácií prišli do klubu [[Juan Pablo Sorín]] či [[Massimo Oddo]] a Laziu sa pod vedením svojho bývalého hráča [[Roberto Mancini|Roberta Manciniho]] podarilo v lige skončiť na štvrtom mieste. Pred sezónou [[Serie A 2003/2004|2003/04]] prišiel do klubu okrem iných aj [[Demetrio Albertini]]. V lige skončilo Lazio šieste, no dokázalo v zložitej situácií vyhrať [[Coppa Italia]]. V roku 2004 sa novým majiteľom klubu stal [[Claudio Lotito]], ktorý de-facto zachránil klub pre úplným krachom. V nasledujúcom ročníku skončilo Lazio na desiatom mieste. Sezóna [[Serie A 2005/2006|2005/06]] bola poznačená [[Korupčná aféra Calciopoli 2006|veľkým korupčným škandálom]], ktorý postihol aj Lazio<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eurofotbal.cz/clanky/calciopoli-znovu-hybe-italii-inter-ma-prijit-o-titul-z-roku-2006-152807/?forum=1|titul=Calciopoli znovu hýbe Itálií, Inter má přijít o titul z roku 2006|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=eurofotbal.cz|dátum vydania=7. júla 2011}}</ref>. To pôvodne skončilo v tabuľke na šiestom mieste. Po prepuknutí škandálu sa zistilo, že je doň zapojené aj Lazio. Pôvodný trest pre Lazio hovoril o zostupe klubu do [[Serie B]], odpočítaní 7. bodov a zákaze štartu v Pohári UEFA. Zákaz sa týkal tiež prezidenta Lazia Claudia Lotita. Po odvolaní sa trest pre Lazio zmenil na odpočítanie 11 bodov, no klub mohol zostať v Sérii A. Súdny verdikt nakoniec zmenil trest pre Lazio len na odpočítanie 3. bodov. Konečné umiestnenie Lazia v tabuľke sa tak zmenilo až na 16 miesto. Klub sa rýchlo spamätal a v [[Serie A 2006/2007|nasledujúcej]] sezóne obsadil v lige tretie miesto. V roku 2009 vyhralo Lazio opäť [[Coppa Italia|národný pohár]], v nasledujúcom roku vyhralo [[Supercoppa Italiana|taliansky superpohár]]. V lige sa však klubu veľmi nedarilo, keď končil v spodnej časti tabuľky. === Posledné roky a postupný vzostup === V roku 2010 sa novým trénerom Lazia stal [[Edoardo Reja]] a jeho príchod znamenal návrat na stratené pozície. Piate a štvrté miesto v [[Serie A|Sérii A]] sú toho najlepším dôkazom. V roku 2011 sa k tímu pripojil [[Nemecko|nemecký]] majster sveta [[Miroslav Klose]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eurofotbal.cz/clanky/lazio-je-klub-ktery-jsem-hledal-rika-klose-168806/|titul=Lazio je klub, který jsem hledal, říká Klose|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=eurofotbal.cz|dátum vydania=25. decembra 2011}}</ref>. Aj napriek tomu nemal tréner Reja najlepšie vzťahy ani s fanúšikmi, ani prezidentom Lazia [[Claudio Lotito|Lotitom]] a po sezóne [[Serie A 2011/2012|2011/12]], v ktorej Lazio zaostalo za tretím miestom zaručujúcim účasť v [[Liga majstrov UEFA|Lige Majstrov]] iba o dva body, rezignoval. V máji 2012 bol pre podozrenie z ovplyvňovania zápasov v súvislosti so [[Korupčná aféra Calcioscommesse 2011|stávkarskou aférou]] zadržaný kapitán Lazia [[Stefano Mauri]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sport.sme.sk/c/6393835/policia-spravila-raziu-v-treningovom-kempe-reprezentacie-talianska.html|titul=Polícia spravila raziu v tréningovom kempe reprezentácie Talianska|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=28. máj 2012}}</ref>. Novým trénerom klubu sa stal bosniansky Chorvát [[Vladimir Petković]]. Pod vedením nového trénera však skončilo Lazio v ďalšej sezóne iba na siedmom mieste a po neuspokojivých výsledkoch v sezóne [[Serie A 2013/2014|2013/14]] vystriedal už v januári 2014 trénera Petkovica opäť Edoardo Reja<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eurofotbal.cz/clanky/petkovic-uz-neni-trenerem-lazia-tym-prebira-reja-242716/|titul=Petković už není trenérem Lazia, tým přebírá Reja|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=eurofotbal.cz|dátum vydania=4. januára 2014}}</ref>. V sezóne [[Serie A 2014/2015|2014/15]] sa stal trénerom Lazia [[Stefano Pioli]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eurofotbal.cz/clanky/reja-po-pul-roce-opousti-lazio-strida-ho-pioli-258898/|titul=Reja po půl roce opouští Lazio, střídá ho Pioli|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=eurofotbal.cz|dátum vydania=12. júna 2014}}</ref>. Pod jeho vedením obsadilo Lazio v tabuľke tretie miesto zaručujúce možnosť hrať o Ligu majstrov. V sezóne [[Serie A 2015/2016|2015/16]] sa Laziu opäť nedarilo, v Lige majstrov vypadlo už vo štvrtom predkole, kedy bolo vyradené nemeckým [[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusenom]] a tak sa novým trénerom stal dočasne [[Simone Inzaghi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eurofotbal.cz/clanky/pioli-odnesl-debakl-v-rimskem-derby-vyhazovem-z-lazia-325047/|titul=Pioli odnesl debakl v římském derby vyhazovem z Lazia|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=eurofotbal.cz|dátum vydania=3. apríla 2016}}</ref>. V sezóne [[Serie A 2016/2017|2016/17]] mal Lazio trénovať [[Argentína|Argentínčan]] [[Marcelo Bielsa]], no tento krátko pred začiatkom sezóny nečakane ukončil zmluvu a tak sa stal trénerom opäť Simone Inzaghi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eurofotbal.cz/clanky/bielsa-se-nakonec-nestane-trenerem-lazia-333727/|titul=Bielsa se nakonec nestane trenerem lazia|dátum prístupu=2017-08-02|vydavateľ=eurofotbal.cz|dátum vydania=8. júla 2016}}</ref>. Pod jeho vedením skončilo Lazio v sezóne 2016/17 na piatom mieste a kvalifikovalo sa tak do [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]]. Rovnaké miesto obsadilo aj v [[Serie A 2017/2018|nasledujúcej]] sezóne, keď malo horšie vzájomné zápasy so štvrtým [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rsssf.com/tablesi/ital2018.html|titul=Italy 2017/18|dátum prístupu=2018-09-22|vydavateľ=rsssf.com|dátum vydania=8. júla 2016}}</ref> == Farby a znak klubu == [[Súbor:Bianco e Celeste con aquila.svg|thumb|right|Symbol klubu a klubové farby]] Farbami klubu sú od začiatku biela a belasá. Tieto boli inšpirované jednak [[Štátny znak Grécka|štátnym znakom Grécka]], ktorý má obdobné farby a tiež skutočnosťou, že športová tradícia [[Európa|Európy]] je spojená s antickými olympijskými hrami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.footballhistory.org/club/lazio.html|titul=SS Lazio|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=footballhistory.org|dátum vydania=}}</ref>. Pôvodné dresy Lazia boli rozdelené na štyri štvorce, rovnomerne rozdelené na biele a belasé. Rozdelenie do štvorcov už síce v súčasnosti nie je, no farby si klub na svojich dresoch zachoval. Práve z klubových farieb vychádza najpoužívanejšia klubová prezývka „biancocelesti“, teda bielo-belasí. Tradičným symbolom klubu je [[orol]], ktorý bol ako znak klubu vybraný už pri jeho založení jedným zo zakladateľov klubu. Orol je spätý s gréckym antickým bohom [[Zeus|Zeusom]]. So znakom klubu sa spájajú jeho ďalšie známe prezývky a to „le Aquile“, čiže orly a „Aquilotti“, teda orlíčatá. V súčasnosti Lazio používa znak, v ktorom je na vrchu zlatý orol nad bielym štítom, v ktorom je uvedený názov klubu a menší znak v klubových bielo-belasých farbách. Lazio má tiež klubovú hymnu „Vola Lazio vola“ z roku 1983 od talianskeho pesničkára Toni Malco. {{clear}} == Štadión == {{Hlavný článok|Stadio della Rondinella| Stadio Nazionale| Stadio Flaminio| Stadio Olimpico}} [[Súbor:L'Olimpico - panoramio.jpg|thumb|right|[[Stadio Olimpico]] počas zápasu Lazia.]] Až do roku 1931 hrávalo Lazio svoje domáce zápasy na '''[[Stadio della Rondinella]]''' s kapacitou 15 000 divákov. V roku 1931 sa klub presunul na '''[[Stadio Nazionale]]''' s kapacitou 47 300. Tento štadión bol uzavretý v roku 1953 a Lazio spolu s mestským rivalom [[AS Rím]] sa presunuli na vtedy zrenovované '''[[Stadio Olimpico]]''' s kapacitou až 100 000 divákov. V tej dobe sa štadión nenazýval svojim súčasným menom, ale '''Stadio dei Centomila'''. Tento bol postavený už v roku 1928 a jeho pôvodný názov bol '''Stadio dei Cipressi'''. Svoje súčasné meno dostal až v roku 1960, kedy prešiel rozsiahlou rekonštrukciou pri príležitosti konania [[Letné olympijské hry 1960|olympijskych hier]], vtedy bola kapacita štadióna zredukovaná na 65 000 miest. Ďalšou renováciou prešiel štadión pred konaním [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]], kedy sa kapacita zvýšila na 82 911 divákov. V [[Serie A 1989/1990|čase]] tejto renovácie museli hrať rímske kluby na náhradnom '''[[Stadio Flaminio]]''' s pôvodnou kapacitou 40 000 miest. V súčasnosti je kapacita Stadio Olimpico 70 634 miest, pričom je to hlavný štadión v [[Rím]]e, ktorý je využívaný nielen na športové akcie. Domáce zápasy tu hráva aj [[Talianske národné futbalové mužstvo|talianska futbalová reprezentácia]] a oba hlavné rímske kluby. == Rivalita a fanúšikovia == {{Hlavný článok|Derby della Capitale}} [[Súbor:Tifosi curva nord lazio.jpg|thumb|right|Sektor fanúšikov Lazia]] Lazio má jednu z najväčších fanúšikovských základní v [[Taliansko|Taliansku]]. Tradične má klub najväčšiu podporu v severných častiach Ríma. Počiatky organizovaného fandenia klubu siahajú do 60tych rokov, kedy existovalo viacero samostatných fanúšikovských skupín ako Tuparamos, Eagles, Ultras, Vigilantes, NAB, CAST a Marines. Až do začiatku 70tych rokov nedošlo k spojeniu týchto skupín, potom sa sformovala prvá veľká ultras skupina menom '''Commandos Monteverde Lazio''', tiež známa ako C.M.L. 74. V roku 1976 sa sformovala druhá väčšia skupina s názvom Gruppi Associati Bianco Azzurri, ktorá sa o rok neskôr premenovala na anglické '''Eagles Supporters'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/football/the-gentleman-ultra/2014/aug/14/lazio-serie-a-alternative-club-guide|titul=Lazio: Serie A alternative club guide|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}</ref>. Od tej doby sa skupiny ultras fanúšikov Lazia stretávajú počas zápasov na severnej tribúne štadióna nazývanej „'''Curva Nord'''“. Štýl Curva Nord bol v priebehu 80tych rokov nasledovaný a kopírovaný podobnými fanúšikovskými skupinami po celom Taliansku. V 80tych rokoch, keď sa klubu vôbec nedarilo a musel bojovať dokonca o udržanie sa v [[Serie B|druhej lige]], chodilo na vonkajšie zápasy Lazia až 20 000 jeho skalných fanúšikov. Do [[Neapol|Neapola]] na barážové stretnutia na neutrálnej pôde o záchranu v druhej najvyššej súťaži ich cestovalo dokonca až 35 000. Na niektoré domáce zápasy Serie B prišlo Lazio dokonca podporiť až 80 000 tisíc ľudí, čo je na Lazio nezvykle veľké číslo. V roku 1987 vznikla najznámejšia a do súčasnosti najväčšia ultras skupina fanúšikov Lazia menom '''Irriducibili'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.football-hooligans.org/lazio-ultras.html|titul=Lazio Hooligans|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=football-hooligans.org|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170729093121/http://www.football-hooligans.org/lazio-ultras.html|dátum archivácie=2017-07-29}}</ref>. Táto skupina postupne buď pohltila, alebo vytlačila ostatné skupiny zo severnej tribúny. V čase, keď bol prezidentom klubu [[Sergio Cragnotti]] a Lazio hrávalo pravidelne európske pohárové súťaže, vytvorili si fanúšikovia Lazia priateľské vzťahy s fanúšikmi klubov [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], [[Hellas Verona|Helas Verona]], [[Real Madrid CF|Real Madrid]], [[Chelsea FC|Chelsea]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. Počas sezóny [[Serie A 2002/2003|2002/03]] rozhodlo vedenie Lazia, že na počesť pätnásteho výročia založenia skupiny Irriducibili vyradí z kádra číslo 12, ktoré bude permanentne priradené ku Curva Nord. V priebehu nasledujúcich rokov došlo k deleniu skupiny, pričom časť fanúšikov prešla počas domácich zápasov na opačnú tribúnu Curva Sud, kde sa počas svojich zápasov nachádzajú fanúšikovia mestského rivala AS Rím. Hlavným a tradičným rivalom Lazia je druhý rímsky klub [[AS Rím]]. Kluby spolu hrávajú slávne mestské derby, ktoré sa nazýva [[Derby della Capitale]] a patrí medzi najznámejšie zápasy podobného druhu na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.fourfourtwo.com/features/fourfourtwos-50-biggest-derbies-world-no5-lazio-vs-roma|titul=FourFourTwo's 50 Biggest Derbies in the World, No.5: Lazio vs Roma|dátum prístupu=2017-08-01|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum vydania=29. apríl 2016}}</ref>. Ďalším významným rivalom je klub [[SSC Neapol]]. Od 70tych rokov vládne rivalita tiež s klubom [[Delfino Pescara 1936|Delfino Pescara]]. V súčasnosti sú ultras fanúšikovia Lazia známi svojim príklonom ku [[Krajná pravica|krajnej pravici]]. Z tohto dôvodu majú zlé vzťahy s fanúšikmi klubov [[AS Livorno Calcio|Livorno]] a [[Atalanta BC|Atalanta]], keďže títo naopak inklinujú ku [[Krajná ľavica|krajnej ľavici]]. K rivalom sa tiež radia kluby [[ACF Fiorentina|Fiorentina]], [[Juventus FC|Juventus]] a [[AC Miláno|Miláno]]. == Štatistiky == [[Súbor:Giorgio Chinaglia 1974-75 3.jpg|thumb|right|[[Giorgio Chinaglia]], najlepší strelec Serie A v [[Serie A 1973/1974|prvej]] majstrovskej sezóne Lazia.]] [[Giuseppe Favalli]] odohral za Lazio najviac zápasov. Od roku 1992 do roku 2004 stihol za klub absolvovať 401 zápasov. Medzi brankármi drží rekord v počte odohratých stretnutí za Lazio [[Luca Marchegiani]], ktorý odohral 339 stretnutí za tím. Najviac zápasov v [[Serie A]] za Lazio odohral [[Aldo Puccinelli]] a to 339. Najviac gólov za klub strelil legendárny [[Silvio Piola]] so 149 zásahmi. Zároveň je historicky najlepším strelcom najvyššej talianskej súťaže, keď počas svojej kariéry strelil spolu 274 gólov za rôzne kluby. Najviac gólov v európskych pohárových súťažiach strelil [[Simone Inzaghi]] a to 20. {| | valign="top" | {|class="wikitable" style="text-align:center" |- ! !Meno !Počet zápasov |- !1 |align=left|[[Giuseppe Favalli]] |401 |- !2 |align=left|[[Giuseppe Wilson]] |394 |- !3 |align=left|[[Paolo Negro]] |376 |- !4 |align=left|[[Aldo Puccinelli]] |342 |- !5 |align=left|[[Luca Marchegiani]] |339 |- !6 |align=left|[[Vincenzo D'Amico]] |338 |- !7 |align=left|[[Cristian Daniel Ledesma|Cristian Ledesma]] |318 |- !8 |align=left|[[Stefano Mauri]] |303 |- !9 |align=left|[[Tommaso Rocchi]] |293 |- !10 |align=left|[[Idilio Cei]] |287 |- |} | valign="top" | {|class="wikitable" style="text-align:center" |- ! !Meno !Počet gólov |- !1 |align=left|[[Silvio Piola]] |149 |- !2 |align=left|[[Giuseppe Signori]] |127 |- !3 |align=left|[[Giorgio Chinaglia]] |122 |- !4 |align=left|[[Bruno Giordano]] |108 |- !5 |align=left|[[Tommaso Rocchi]] |105 |- !6 |align=left|[[Aldo Puccinelli]] |78 |- !7 |align=left|[[Renzo Garlaschelli]] |64 |- !8 |align=left|[[Goran Pandev]] |64 |- !9 |align=left|[[Miroslav Klose]] |64 |- !10 |align=left|[[Pierluigi Casiraghi]] |56 |} |} == Úspechy == [[Súbor:Lazio_vs_Mallorca_1999-05-19.svg|270px|thumb|right|Zostava Lazia (žlté dresy) vo finále Pohára víťazov pohárov v roku 1999]] === Národné === * [[Súbor:Scudetto.svg|21px]] '''[[Serie A]]: 2''' :[[Serie A 1973/1974|1973/74]], [[Serie A 1999/2000|1999/00]] * [[Súbor:Coccarda Coppa Italia.svg|21px]] '''[[Coppa Italia]]: 6''' :[[Coppa Italia 1958|1958]], [[Coppa Italia 1997/1998|1997/98]], [[Coppa Italia 1999/2000|1999/00]], [[Coppa Italia 2003/2004|2003/04]], [[Coppa Italia 2008/2009|2008/09]], [[Coppa Italia 2012/2013|2012/13]] * [[Súbor:Supercoppaitaliana.png|21px]] '''[[Supercoppa Italiana]]: 3''' :[[Supercoppa Italiana 1998|1998]], [[Supercoppa Italiana 2000|2000]], [[Supercoppa Italiana 2009|2009]] === Medzinárodné === * '''[[Pohár víťazov pohárov UEFA]]: 1''' :[[Pohár víťazov pohárov UEFA 1998/1999|1998/99]] * '''[[Superpohár UEFA]]: 1''' :[[Superpohár UEFA 1999|1999]] * '''[[Coppa delle Alpi]]: 1''' :1971 {{clear}} == Lazio ako akciová spoločnosť == Už v roku 1998, za prezidentovania Sergia Cragnottiho, sa Lazio stalo [[Akciová spoločnosť|akcionou spoločnosťou]] ako vôbec prvý taliansky futbalový klub. Väčšinový podiel v klube (66.692%) má prezident Lazia Claudio Lotito, zvyšok akcií je rozdelený medzi ostatných akcionárov. Lazio patrí medzi tri kluby v krajine, z akciami ktorých sa obchoduje na burze a medzi niekoľko málo veľkých európskych klubov, ktoré vykazujú už niekoľko rokov stabilne plusové čísla. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Società Sportiva Lazio}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.sslazio.it/ oficiálna stránka SS Lazio] == Zdroj == {{preklad|jazyk=en|článok=S.S. Lazio}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Taliansku}} [[Kategória:S.S. Lazio| ]] [[Kategória:Talianske futbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 1900]] [[Kategória:Kluby Serie A]] [[Kategória:Víťazi Serie A]] [[Kategória:Víťazi Coppa Italia]] ggrrbtpljudn96bu6f0qi2kgjdrdu6j 0 219849 8233097 7453094 2026-06-14T09:04:48Z Halsia-xociza 297671 8233097 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | názov = Choszczno | znak = POL Choszczno COA (by Shazz).svg | vlajka = POL Choszczno flag.svg | obrázok = Sanktuarium Maryjne w Choszcznie.JPG | popis = | vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | powiat = [[Powiat choszczeński]] | gmina = Choszczno | druh = mestsko-vidiecka | nadmorská výška = | zemepisná šírka = 53.169167 | zemepisná dĺžka = 15.419444 | rozloha = 9,58 | počet obyvateľov = 15765 | počet obyvateľov k = 2009 | prvá zmienka = | starosta = Robert Adamczyk | politická strana = | predvoľba = | PSČ = 73-200, 73-201 | EČV = ZCH | TERC10 = 3202024 | adresa = | email = | telefón = (+48) 95 | fax = | mapa = | popis mapy = | web = www.choszczno.pl | commons = {{#property:P373}} }} '''Choszczno''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat choszczeński]] v rovnomennej gmine. Žije tu 14 894 obyvateľov (30. 6. 2021). Choszczno má silnú vojenskú tradíciu a je domovskou základňou 2. delostreleckého pluku, ktorý je súčasťou 12. mechanizovanej divízie so sídlom v Štetíne. == Partnerské mesta == * {{flagicon|Litva}} [[Alytus]], [[Litva]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Fürstenwalde/Spree]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Holandsko}} [[Wolvega]], [[Holandsko]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Wunstorf]], [[Nemecko]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat choszczeński]] c7muapw8or0z5zq5lgz4h5kkagp6ife 0 219861 8233101 7486678 2026-06-14T09:10:33Z Halsia-xociza 297671 8233101 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Pierzeja zachodnia rynku w Gryficach.JPG | Názov = Gryfice | URL znaku = POL Gryfice COA (by Shazz).svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat gryficki]] | Gmina = Gryfice | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 16040 | Stav k = 31.12.2021 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Gryfice''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat gryficki]] v rovnomennej gmine. Mesto sa nachádza približne 22 kilometrov od pobrežia Baltského mora a prímorských letovísk.<ref>{{Citácia periodika|titul=Gmina Gryfice - Położenie|url=http://www.gryfice.eu/informacje-ogolne/polozenie|dátum prístupu=2026-06-14|jazyk=pl-pl}}</ref> Žije tu 16 040 obyvateľov (31. 12. 2021).<ref>https://www.polskawliczbach.pl/Gryfice</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|Poľsko}} [[Gryfów Śląski]], [[Poľsko]], [[2008]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Güstrow]], [[Nemecko]], [[1997]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Meldorf]], Nemecko, 1997 == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat gryficki]] elqfpjfknd84hf98e9lh66o5iu8zmnf 0 219862 8233103 6704279 2026-06-14T09:13:38Z Halsia-xociza 297671 8233103 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Tower of church NMP in Gryfino.JPG | Názov = Gryfino | URL znaku = POL Gryfino COA 2.svg | URL polohy = | stopniN = 53 | minutN = 15 | sekundN = 11 | stopniE = 14 | minutE = 29 | sekundE = 15 | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat gryfiński]] | Gmina = Gryfino | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 21538 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Gryfino''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat gryfiński]] v rovnomennej gmine. Žije tu 21 538 obyvateľov (30.6.2007). Krivý les sa nachádza v obci Nowe Czarnowo, neďaleko Gryfina. == Iné projekty == {{projekt}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat gryfiński]] [[Kategória:Sídla na Odre]] 6gqbhwalcgrdkcp6ctx77d33rjg6o0w 0 219864 8233106 5340527 2026-06-14T09:18:45Z Halsia-xociza 297671 8233106 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = PL KaliszPom Kosciol2.jpg | Názov = Kalisz Pomorski | URL znaku = POL Kalisz Pomorski COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat drawski]] | Gmina = Kalisz Pomorski | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 4045 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Kalisz Pomorski''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat drawski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 4 045 obyvateľov (30.6.2007). == História == V 8. storočí existoval na území dnešného Kalisza Pomorski slovanský gród.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historia miasta – Kalisz Pomorski | url = http://kaliszpom.pl/o-gminie/historia-miasta/ | vydavateľ = kaliszpom.pl | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = pl-PL}}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kalisz Pomorski}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat drawski]] humswy9bzbanzz27so27wq6n2md0sdv 8233132 8233106 2026-06-14T10:34:36Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8233132 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = PL KaliszPom Kosciol2.jpg | Názov = Kalisz Pomorski | URL znaku = POL Kalisz Pomorski COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat drawski]] | Gmina = Kalisz Pomorski | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 4045 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Kalisz Pomorski''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat drawski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 4 045 obyvateľov (30.6.2007). == História == V 8. storočí existoval na území dnešného Kalisza Pomorski slovanský gród.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historia miasta – Kalisz Pomorski | url = http://kaliszpom.pl/o-gminie/historia-miasta/ | vydavateľ = kaliszpom.pl | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = pl-PL}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Kalisz Pomorski}} {{Poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat drawski]] nl7mo3pqycvlnfeduxcxg7krzpy5gzg 0 219868 8233107 8049801 2026-06-14T09:19:13Z Halsia-xociza 297671 8233107 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Kamień Pomorski ratusz 67.JPG | Názov = Kamień Pomorski | URL znaku = POL Kamień Pomorski COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat kamieński]] | Gmina = Kamień Pomorski | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 9142 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Kamień Pomorski''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat kamieński]] v rovnomennej gmine. Je druhým sídlom Štetínsko-kamienskej arcidiecézy a dekanátu Kamieň. Žije tu 8 677 obyvateľov (31. 12. 2020). == Partnerské mestá == * {{flagicon|SWE}} [[Bromölla kommun|Bromölla]], [[Švédsko]] * {{flagicon|GER}} [[Grimmen]], [[Nemecko]] * {{flagicon|POL}} [[Kowary]], [[Poľsko]] * {{flagicon|GER}} [[Lünen]], Nemecko * {{flagicon|FIN}} [[Porvoo]], [[Fínsko]] * {{flagicon|GER}} [[Torgelow]], Nemecko == Iné projekty == {{projekt|commons=Kamień Pomorski}} {{poľský výhonok}} {{Powiat kamieński}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat kamieński]] h48q9tgtoy236wa2a52l41o5emga8wq 0 219869 8233109 5508025 2026-06-14T09:20:08Z Halsia-xociza 297671 8233109 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Town hall karlino.jpg | Názov = Karlino | URL znaku = POL Karlino COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat białogardzki]] | Gmina = Karlino | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 5811 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Karlino''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat białogardzki]] v rovnomennej gmine. Má 5 729 obyvateľov (2004). Žije tu 5 811 obyvateľov (30.6.2007). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Karlino}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat białogardzki]] qf4ohrfprj0bn8h7n8mj1ydmuxjb5sv 0 219870 8233110 7851543 2026-06-14T09:23:16Z Halsia-xociza 297671 8233110 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Kołobrzeg - Ratusz 3 2019 r.jpg| Názov = Kołobrzeg | URL znaku = POL Kołobrzeg COA.svg | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat kołobrzeski]] | Gmina = Kołobrzeg | Druh = mestská | lat_deg = 54 | lat_min = 10 | lat_sec = 40 | lon_deg = 15 | lon_min = 34 | lon_sec = 37 | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 44884 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Kołobrzeg''' (historický slovenský názov '''Kolobreh''') je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat kołobrzeski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 44 884 obyvateľov (30. 6. 2007). Počas druhej svetovej vojny bol Kolobreh miestom krvavých bojov a viac ako 90 % mesta bolo zničených Ekonomika mesta sa zmenila na vojenskú výrobu, najmä po nemeckej invázii do Sovietskeho zväzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Epoki Historyczne - Miasto Kołobrzeg | url = http://miasto.kolobrzeg.eu/epoki-historyczne | vydavateľ = miasto.kolobrzeg.eu | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = pl-pl}}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kołobrzeg}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat kołobrzeski]] [[Kategória:Prístavné mestá Baltského mora]] 6z9fzu78pv3v6yaefgm59cy4vedwsm3 8233131 8233110 2026-06-14T10:34:04Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8233131 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Kołobrzeg - Ratusz 3 2019 r.jpg| Názov = Kołobrzeg | URL znaku = POL Kołobrzeg COA.svg | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat kołobrzeski]] | Gmina = Kołobrzeg | Druh = mestská | lat_deg = 54 | lat_min = 10 | lat_sec = 40 | lon_deg = 15 | lon_min = 34 | lon_sec = 37 | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 44884 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Kołobrzeg''' (historický slovenský názov '''Kolobreh''') je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat kołobrzeski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 44 884 obyvateľov (30. 6. 2007). Počas druhej svetovej vojny bol Kolobreh miestom krvavých bojov a viac ako 90 % mesta bolo zničených Ekonomika mesta sa zmenila na vojenskú výrobu, najmä po nemeckej invázii do Sovietskeho zväzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Epoki Historyczne - Miasto Kołobrzeg | url = http://miasto.kolobrzeg.eu/epoki-historyczne | vydavateľ = miasto.kolobrzeg.eu | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = pl-pl}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Kołobrzeg}} {{Poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat kołobrzeski]] [[Kategória:Prístavné mestá Baltského mora]] lwcbfxkk56uel7g0el028n4wi0esari 0 219871 8233102 7971470 2026-06-14T09:12:08Z Halsia-xociza 297671 8233102 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Koszalin poczta.jpg| Názov = Koszalin | URL znaku = POL Koszalin COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat Koszalin]] | Gmina = Koszalin | Druh = mesto s právami okresu | Severná šírka = 54° 11′| Východná dĺžka = 16° 11′| Nadmorská výška = 32| Rozloha = 83.2| Počet obyvateľov = 106987 | Stav k = 31.12.2009 | Hustota obyvateľstva = 1089| TERC10 = | EČV = ZK| PSČ = 75-004, 75-016, 75-017, 75-113, 75-202, 75-238, 75-350, 75-454, 75-455, 75-606, 75-617, 75-640, 75-840, 75-847, 75-900, 75-901, 75-903,| Predvoľba = (+48) 94| Adresa = Rynek Staromiejski 6-7, 75-007 Koszalin| Telefón = | Fax = | Starosta = Mirosław Mikietyński| }} '''Koszalin''' je [[powiat|okresné]] [[mesto (všeobecne)|mesto]] okresu [[Powiat koszaliński]] v severnom [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve. Od [[Štetín]]a je vzdialený 151 km a od [[Gdansk]]a 193 km. V meste sídli aj [[biskup]]stvo. Žije tu 106 987 obyvateľov ([[31. december]] [[2009]]). Koszalin je hostiteľským mestom každoročného festivalu zborov poľskej diaspóry z rôznych častí sveta. == Dejiny == Koszalin je prvý raz spomínaný ako dedina Koszalice (resp. Cossalitz) v roku [[1214]]. V roku [[1248]] sa stal majetkom biskupstva ''Cammin'' (sídlom biskupa je dodnes), [[mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]] získal v roku [[1266]]. == Osobnosti == * [[Johannes Micraelius]] (* [[1597]] – † [[1658]]), nemecký básnik, filozof a historik * [[Rudolf Clausius]] (* [[1822]] – † [[1888]]), nemecký fyzik == Partnerské mestá == {| border="0" cellpadding="3" cellspacing="0" |----- valign="top" | * {{Flagicon|Taliansko}} [[Albano Laziale]] [[Taliansko]], [[2004]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Berlin|Berlin Tempelhof-Schöneberg]], [[Nemecko]], [[1995]] * {{Flagicon|Francúzsko}} [[Bourges]], [[Francúzsko]], [[1999]] * {{Flagicon|Čína}} [[Fuzhou|Fuzhou (福州)]], [[Čína]], [[2007]] * {{Flagicon|Dánsko}} [[Gmina Gladsaxe|Gladsaxe]], [[Dánsko]], [[1990]] * {{Flagicon|Švédsko}} [[Kristianstad (miasto)|Kristianstad]], [[Švédsko]], [[2004]]<ref>{{Cite web | title = Twin Cities | work = Kristianstads kommun | date = 2015-04-15 | accessdate = 2016-06-06 | url = http://www.kristianstad.se/sv/Kristianstads-kommun/Sprak/English/International/Twin-Towns/ | archiveurl = https://web.archive.org/web/20160406173853/http://www.kristianstad.se/sv/kristianstads-kommun/sprak/english/international/twin-towns/ | archivedate = 2016-04-06 }}</ref> | * {{Flagicon|Bielorusko}} [[Lida]], [[Bielorusko]], [[1993]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Neubrandenburg]], [[Nemecko]], [[1987]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Neumünster]], [[Nemecko]], [[1990]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Roermond]], [[Holandsko]], [[1990]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Schwedt/Oder|Schwedt]], [[Nemecko]], [[2004]] * {{Flagicon|Fínsko}} [[Seinäjoki]], [[Fínsko]], [[1988]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Koszalin}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.koszalin.pl Oficiálna stránka] * [http://www.terraserver.com/imagery/image_gx.asp?cpx=14.575369262821784&cpy=53.43567115762647&res=40&provider_id=320&t=pan Satelitné fotografie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Západopomoranské vojvodstvo}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] 0kb9p4ce69p21b0v1nhfuwdnumd146i 0 219872 8233096 5340539 2026-06-14T09:03:17Z Halsia-xociza 297671 8233096 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Názov = Lipiany | URL znaku = POL Lipiany COA alt 1.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat pyrzycki]] | Gmina = Lipiany | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 4129 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Lipiany''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat pyrzycki]] v rovnomennej gmine. Žije tu 4 129 obyvateľov (30.6.2007). Mestské práva mu boli udelené pred rokom 1302. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lipiany}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat pyrzycki]] j9wrdicby36x9ybm717r9wozmruu97h 0 219873 8233098 6262317 2026-06-14T09:04:48Z Halsia-xociza 297671 8233098 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Lobez main street.jpg | Názov = Łobez | URL znaku = POL Łobez COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat łobeski]] | Gmina = Łobez | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = 56-94 | Rozloha = 12.84 | Počet obyvateľov = 10409<ref>Główny Urząd Statystyczny, dane za rok 2015, stan na 01.01.2015.[http://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/ludnosc/ludnosc/powierzchnia-i-ludnosc-w-przekroju-terytorialnym-w-2015-r-,7,12.html]</ref> | Stav k = 01.01.2015 | Hustota obyvateľstva =811 | TERC10 = 3218024 | EČV = ZLO | PSČ = 73-150 | Predvoľba = +48 91 | Adresa =ul. Niepodległości 13 73-150 Łobez | Telefón = |(091) 397-40-01 do 02 Fax = | Website = http://www.lobez.pl/ | Starosta = Piotr Ćwikła | }} '''Łobez''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat łobeski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 10 409 obyvateľov (01.01.2015). Je hlavným mestom Łobezskej župy a má 10 066 obyvateľov (2019). == Demografia == [[File:Łobez - demografia, 31.12.2014 r..JPG|thumb|left|Łobez - demografia: A - obyvatelia, B - ženy, C - muži, D - dospelí. 31.12.2014<ref>BIP Łobez. Stan na 31.12.2014 [http://www.bip.lobez.pl/cms_tmp/20150107100737_ludnosc2015.pdf]</ref>]] <timeline> ImageSize = width:460 height:320 PlotArea = left:50 right:20 top:25 bottom:30 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = late Colors = id:linegrey2 value:gray(0.9) id:linegrey value:gray(0.7) id:cobar value:rgb(0.2,0.7,0.8) id:cobar2 value:rgb(0.6,0.9,0.6) DateFormat = yyyy Period = from:0 till:11000 ScaleMajor = unit:year increment:11000 start:0 gridcolor:linegrey ScaleMinor = unit:year increment:1000 start:0 gridcolor:linegrey2 PlotData = color:cobar width:20 align:center bar:1680 from:0 till:800 bar:1740 from:0 till:1191 bar:1749 from:0 till:1339 bar:1831 from:0 till:2443 bar:1861 from:0 till:4756 bar:1895 from:0 till:5187 bar:1925 from:0 till:5994 bar:1933 from:0 till:6947 bar:1939 from:0 till:7310 bar:1945 from:0 till:1710 bar:1946 from:0 till:4144 bar:1957 from:0 till:6026 bar:1970 from:0 till:7355 bar:1990 from:0 till:10953 PlotData= textcolor:black fontsize:S bar:1680 at: 800 text: 0,8 shift:(0) bar:1740 at: 1191 text: 1,2 shift:(0) bar:1749 at: 1339 text: 1,3 shift:(0) bar:1831 at: 2443 text: 2,4 shift:(0) bar:1861 at: 4756 text: 4,8 shift:(0) bar:1895 at: 5187 text: 5,2 shift:(0) bar:1925 at: 5994 text: 6 shift:(0) bar:1933 at: 6947 text: 7 shift:(0) bar:1939 at: 7310 text: 7,3 shift:(0) bar:1945 at: 1710 text: 1,7 shift:(0) bar:1946 at: 4144 text: 4,1 shift:(0) bar:1957 at: 6026 text: 6 shift:(0) bar:1970 at: 7355 text: 7,4 shift:(0) bar:1990 at: 10953 text:11 shift:(0) </timeline> == Starostovia == {| class="wikitable" | 1632 – Carsten Beleke || || 1809 – Johann Georg Falck |- | 1670 – Bernd Bublich || || 1823–1840 – Johann Friedrich Rosenow |- | 1700 – Paul Belecke || || 1842–1844 – Adolf Ludwig Ritter (privremeno) |- | 1702 – Theele || || 1844–1845 – Albert Wilhelm Rizky |- | 1723 – F. C. Hackebeck || ||1846–1852 – Heinich Ludwig Gotthilf Hasenjäger |- | 1734 – F. W. Weinholz || || prije 1859. Hasenjaeger |- | 1736 – Schulze || || 1852–1864 – Carl Albert Alexander Schüz |- | 1732 – Hackenberken || || 1921 – Willi Kieckbusch |- | 1745 – M. C. Frize || || 1945 – Hackelberg, Teofil Fiutowski, Stefan Nowak, Feliks Mielczarek |- | 1746 – Johann Friedrich Thym || || 1946 – Władysław Śmiełowski |- | 1752 – Johann Gottsried Severin || || 1948 – Tadeusz Klimski |- | 1753? – J. F. von Flige || || 1949 – Ignacy Łepkowski |- | 1757 – Johann Friedrich Thym || || 1972-1990 - Zbigniew Con |- | 1757 – Heller || || 1990–94 - Marek Romejko |- | 1767 – Gottlieb Timm || || 1994–1998 - Jan Szafran |- |1775 – Johann Gottfried Severin|| || 1998–2002 - Halina Szymańska |- |1790 – Jahncke|| || 2002–2006 - Marek Romejko |- |1805 – Heinrich (?) Falck|| || 2006–2014 - Ryszard Sola |- |1806 – Zuther (drugi dan 1712)|| ||2014 - Piotr Ćwikła |- |1806 – Nemitz|| || |} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Łobez}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat łobeski]] 88g8guqpkokhlzkz0qhkg5562zgnsnx 0 219874 8233100 5340543 2026-06-14T09:08:01Z Halsia-xociza 297671 8233100 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Názov = Maszewo | URL znaku = POL Maszewo COA.svg | URL polohy = | Obrázok = BasztaFrancuska.jpg | Popis = Centrum mesta| Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat goleniowski]] | Gmina = Maszewo | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 3103 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Maszewo''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat goleniowski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 3 103 obyvateľov (30. 6. 2007). == História == Mesto trpelo počas tridsaťročnej vojny a v rokoch 1625 a 1638 zomrelo mnoho obyvateľov v dôsledku epidémií. Po skončení druhej svetovej vojny bola v meste postavená socha na pamiatku spojeneckých vojakov Červenej armády. V roku 2025 bol pamätník zbúraný z iniciatívy primátora mesta v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou. Zničeniu pamätníka verejne podporil Karol Polejowski. Náhradný pamätník povojnovým obyvateľom by mal byť postavený v roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poland demolishes another Soviet monument | url = https://notesfrompoland.com/2025/12/12/poland-demolishes-another-soviet-monument/ | dátum vydania = 2025-12-12 | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en-US}}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|Germany}} [[Loitz]], [[Nemecko]], [[2008]] * {{flagicon|Germany}} [[Mölln]], Nemecko, [[1993]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Maszewo}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat goleniowski]] b5qsru1pn57pvxemlwwjbiv0xl6xxsd 8233134 8233100 2026-06-14T10:35:36Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8233134 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Názov = Maszewo | URL znaku = POL Maszewo COA.svg | URL polohy = | Obrázok = BasztaFrancuska.jpg | Popis = Centrum mesta| Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat goleniowski]] | Gmina = Maszewo | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 3103 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Maszewo''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat goleniowski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 3 103 obyvateľov (30. 6. 2007). == História == Mesto trpelo počas tridsaťročnej vojny a v rokoch 1625 a 1638 zomrelo mnoho obyvateľov v dôsledku epidémií. Po skončení druhej svetovej vojny bola v meste postavená socha na pamiatku spojeneckých vojakov Červenej armády. V roku 2025 bol pamätník zbúraný z iniciatívy primátora mesta v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou. Zničeniu pamätníka verejne podporil Karol Polejowski. Náhradný pamätník povojnovým obyvateľom by mal byť postavený v roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poland demolishes another Soviet monument | url = https://notesfrompoland.com/2025/12/12/poland-demolishes-another-soviet-monument/ | dátum vydania = 2025-12-12 | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en-US}}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|Germany}} [[Loitz]], [[Nemecko]], [[2008]] * {{flagicon|Germany}} [[Mölln]], Nemecko, [[1993]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Maszewo}} {{Poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat goleniowski]] 5ym1p10hjs0barn8bx0okygshr08eqc 0 219875 8233114 8047669 2026-06-14T09:35:57Z Halsia-xociza 297671 8233114 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Międzyzdroje - deptak Światowida.jpg | Názov = Międzyzdroje | URL znaku = POL Międzyzdroje COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat kamieński]] | Gmina = Międzyzdroje | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 5447 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Międzyzdroje''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat kamieński]] v rovnomennej gmine. Žije tu 5 447 obyvateľov (30.6.2007). V roku 2016 v ňom žilo približne 5 500 ľudí. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.miedzyzdroje.pl/ Informačný server mesta] {{poľský výhonok}} {{Powiat kamieński}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat kamieński]] 1ohoadrbbr5lzo7b35xyd2yti29dno7 0 219876 8233115 7017064 2026-06-14T09:36:40Z Halsia-xociza 297671 8233115 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Poľské mesto | Názov = Mieszkowice | URL znaku = POL Mieszkowice COA.svg | URL polohy = | Obrázok = PL Mieszkowice Mieszko.JPG | Popis = Centrum mesta| Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat gryfiński]] | Gmina = Mieszkowice | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 3538 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Mieszkowice''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat gryfiński]] v rovnomennej gmine. Je administratívnym sídlom mestsko-vidieckej gminy (obec) Mieszkowice. Žije tu 3 538 obyvateľov (30. 6. 2007). == Partnerské mestá == * {{flagicon|Germany}} [[Wriezen]], [[Nemecko]], [[2000]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mieszkowice}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat gryfiński]] 5ocak42h9pt34pe0tpoq7sxslkegcwz 0 219877 8233116 5340549 2026-06-14T09:38:06Z Halsia-xociza 297671 8233116 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Miroslawiec church.jpg | Názov = Mirosławiec | URL znaku = POL Mirosławiec COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat wałecki]] | Gmina = Mirosławiec | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 2600 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Mirosławiec''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat wałecki]] v rovnomennej gmine. Žije tu 2 600 obyvateľov (30.6.2007). 12. letecká základňa poľského letectva sa nachádza 5 kilometrov severne od mesta. {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat wałecki]] an4lgttmdxiltgyf5g16k55xi3k8yaw 0 219879 8233122 5340553 2026-06-14T09:43:15Z Halsia-xociza 297671 8233122 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Myslibórz rynek.jpg | Názov = Myślibórz | URL znaku = POL Myślibórz 1 COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat myśliborski]] | Gmina = Myślibórz | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 11830 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Myślibórz''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat myśliborski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 11 830 obyvateľov (30.6.2007). Je domovom prvého kláštora Kongregácie sestier Milosrdného Ježiša a svätyne Božieho milosrdenstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = THE CONGREGATION OF SISTERS OF MERCIFUL JESUS - Fr. Michael Sopocko | url = http://faustina-message.com/congregation-sisters-merciful-jesus.htm | vydavateľ = www.faustina-message.com | dátum prístupu = 2026-06-14 | priezvisko = THE CONGREGATION OF SISTERS OF MERCIFUL JESUS}}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Myślibórz}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat myśliborski]] l6w3kaw5ru53lhovxq9hfwydjumk0wr 8233130 8233122 2026-06-14T10:33:35Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8233130 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Myslibórz rynek.jpg | Názov = Myślibórz | URL znaku = POL Myślibórz 1 COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat myśliborski]] | Gmina = Myślibórz | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 11830 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Myślibórz''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat myśliborski]] v rovnomennej gmine. Žije tu 11 830 obyvateľov (30.6.2007). Je domovom prvého kláštora Kongregácie sestier Milosrdného Ježiša a svätyne Božieho milosrdenstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = THE CONGREGATION OF SISTERS OF MERCIFUL JESUS - Fr. Michael Sopocko | url = http://faustina-message.com/congregation-sisters-merciful-jesus.htm | vydavateľ = www.faustina-message.com | dátum prístupu = 2026-06-14 | priezvisko = THE CONGREGATION OF SISTERS OF MERCIFUL JESUS}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Myślibórz}} {{Poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat myśliborski]] ciy39d9vpk5hhp8nz07utksrzivbc7j 0 219880 8233104 8047634 2026-06-14T09:14:31Z Halsia-xociza 297671 8233104 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Nowe Warpno dron (2).jpg | Názov = Nowe Warpno | URL znaku = POL Nowe Warpno COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat policki]] | Gmina = Nowe Warpno | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 1186 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Nowe Warpno''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat policki]] v rovnomennej gmine. Mesto leží na brehoch [[Štetínsky záliv|Štetínskeho zálivu]]. Žije tu 1 186 obyvateľov (30.6.2007). Je sídlom mestsko-vidieckeho administratívneho obvodu s názvom Gmina Nowe Warpno. Mesto, ktoré sa nachádza v historickom Západnom Pomoransku, je známe svojou lagúnovou prístavnou budovou, drevenou radnicou zo 17. storočia a starým jadrom. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nowewarpno.pl/ Oficiálna stránka] {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat policki]] p9vj13hmkg9uhviyfxyggz0bi353keg 0 219881 8233105 5340557 2026-06-14T09:15:41Z Halsia-xociza 297671 8233105 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Nowogard - ratusz 2009.jpg | Názov = Nowogard | URL znaku = POL Nowogard COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat goleniowski]] | Gmina = Nowogard | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 16766 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Nowogard''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat goleniowski]] v rovnomennej gmine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Główny Urząd Statystyczny | url = https://eteryt.stat.gov.pl/eTeryt/rejestr_teryt/udostepnianie_danych/baza_teryt/uzytkownicy_indywidualni/wyszukiwanie/wyszukiwanie.aspx?contrast=default | vydavateľ = eteryt.stat.gov.pl | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = pl | meno = ideo - | priezvisko = www.ideo.pl}}</ref> Žije tu 16 766 obyvateľov (30.6.2007). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nowogard}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat goleniowski]] d7c249vq27byd3vr3oxn49fa8ilc2d1 8233133 8233105 2026-06-14T10:34:58Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8233133 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Nowogard - ratusz 2009.jpg | Názov = Nowogard | URL znaku = POL Nowogard COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat goleniowski]] | Gmina = Nowogard | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 16766 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Nowogard''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat goleniowski]] v rovnomennej gmine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Główny Urząd Statystyczny | url = https://eteryt.stat.gov.pl/eTeryt/rejestr_teryt/udostepnianie_danych/baza_teryt/uzytkownicy_indywidualni/wyszukiwanie/wyszukiwanie.aspx?contrast=default | vydavateľ = eteryt.stat.gov.pl | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = pl | meno = ideo - | priezvisko = www.ideo.pl}}</ref> Žije tu 16 766 obyvateľov (30.6.2007). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Nowogard}} {{Poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat goleniowski]] lfilpngcgvzee1wxqzdqe59403y45bn 0 219883 8233119 5340561 2026-06-14T09:42:21Z Halsia-xociza 297671 8233119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Názov = Płoty | URL znaku = POL Płoty COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat gryficki]] | Gmina = Płoty | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 4109 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Płoty''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat gryficki]] v rovnomennej gmine. Nachádzalo sa na križovatke trás Gdansk – Štetín a Trzebiatów – Łobez. Žije tu 4 109 obyvateľov (30.6.2007). {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat gryficki]] olf97ol2zax0t3mdrexl6d4j8geygf4 0 219884 8233125 5340562 2026-06-14T09:50:01Z Halsia-xociza 297671 8233125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Názov = Polanów | URL znaku = POL Polanów COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat koszaliński]] | Gmina = Polanów | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 3004 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Polanów''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat koszaliński]] v rovnomennej gmine. Nachádza sa v historickom regióne Pomoransko. Žije tu 3 004 obyvateľov (30.6.2007). {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat koszaliński]] id4ger2106v79weywqhmadatcw7jhid 0 219887 8233111 5340572 2026-06-14T09:25:30Z Halsia-xociza 297671 8233111 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Kościół Chrystusa Króla w Reczu.JPG | Názov = Recz | URL znaku = POL Recz COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat choszczeński]] | Gmina = Recz | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 2987 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Recz''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat choszczeński]] v rovnomennej gmine. Osada pochádza z raného stredoveku a v 10. storočí sa stala súčasťou vznikajúceho poľského štátu pod vedením jeho prvého historického vládcu Mieška I. Žije tu 2 987 obyvateľov (30.6.2007). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Recz}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat choszczeński]] mm654sv624mf2z0xbo24zmhdgcqaoxr 0 219888 8233112 7277791 2026-06-14T09:26:16Z Halsia-xociza 297671 8233112 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | názov = Resko | znak = POL Resko COA.svg | vlajka = | obrázok = Resko kosciol kolb7800.JPG | popis = | vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | powiat = Powiat łobeski | gmina = Resko | druh = mestsko-vidiecka | nadmorská výška = | zemepisná šírka = 53,8 | zemepisná dĺžka = 15,4 | rozloha = | počet obyvateľov = 4415 | počet obyvateľov k = 30.6.2007 | prvá zmienka = | starosta = | politická strana = | predvoľba = | PSČ = | EČV = | TERC10 = | adresa = | email = | telefón = | fax = | mapa = | popis mapy = | web = | commons = }} '''Resko''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat łobeski]] v rovnomennej gmine. Nachádza sa na rieke Rega. Žije tu 4 415 obyvateľov (30.6.2007). == Osobnosti mesta == * [[Bartosz Arłukowicz]] (* [[1971]]), politik == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Resko}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat łobeski]] 5zjxiixsioud3kwc1laxlknhz3oca7j 0 219889 8233113 7452113 2026-06-14T09:28:32Z Halsia-xociza 297671 8233113 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Názov = Sianów | URL znaku = POL Sianów COA (by Shazz).svg | URL polohy = | Obrázok = Sianow Ratusha.JPG | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat koszaliński]] | Gmina = Sianów | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 6547 | Stav k = 31.12.2021 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Sianów''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat koszaliński]] v rovnomennej gmine. Sianów je členom Cittaslow. Žije tu 6 547 obyvateľov (31. 12. 2021).<ref>https://www.polskawliczbach.pl/Sianow</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat koszaliński]] kt1tr8lwmhvzsggpu912dv7pn68u5le 0 219897 8233124 5340591 2026-06-14T09:49:25Z Halsia-xociza 297671 8233124 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Tuczno church.jpg | Názov = Tuczno | URL znaku = POL Tuczno COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | Powiat = [[Powiat wałecki]] | Gmina = Tuczno | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 1968 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Tuczno''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat wałecki]] v rovnomennej gmine. Žije tu 1 968 obyvateľov (30.6.2007). Nachádza sa tu zrekonštruovaný hrad Tuczno, ktorý je obľúbeným miestom pre konferencie. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tuczno}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat wałecki]] 8asb86g88mkygwg46u80up96g0tvks2 0 219901 8233123 5504377 2026-06-14T09:45:56Z Halsia-xociza 297671 8233123 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | názov = Złocieniec | znak = POL Złocieniec COA.svg | vlajka = | obrázok = Ratusz w Złocieńcu.jpg | popis = | vojvodstvo = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] | powiat = [[Powiat drawski]] | gmina = Złocieniec | druh = mestsko-vidiecka | nadmorská výška = 127.29 | zemepisná šírka = 53.53161700 | zemepisná dĺžka = 16.01141000 | rozloha = | počet obyvateľov = 13353 | počet obyvateľov k = 30.6.2007 | prvá zmienka = | starosta = | politická strana = | predvoľba = | PSČ = | EČV = | TERC10 = | adresa = | email = | telefón = | fax = | mapa = | popis mapy = | web = | commons = }} '''Złocieniec''' je [[mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat drawski]] v rovnomennej gmine. Złocieniec má približne 12 000 obyvateľov – je teda najväčším mestom v okrese (powiat). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Złocieniec}} {{poľský výhonok}} [[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat drawski]] 0fp7tjoz8nky2agcdverfq37khmgc9b 14 220922 8232934 5341871 2026-06-13T19:34:03Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232934 wikitext text/x-wiki {{commonscat|Athletics by country}} [[Kategória:Atletika| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] g1epxpdz72j1mivuv9ihcvojxrq2e54 14 220923 8232936 6450538 2026-06-13T19:34:27Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232936 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Atletické kluby| Štát]] [[Kategória:Atletika podľa štátu| Kluby]] [[Kategória:Športové kluby podľa štátu| Atletické]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] ju91o238ewlwbmhi9fayzarjdp1hqpj 14 221520 8232868 6435027 2026-06-13T19:14:09Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232868 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Športová gymnastika| Štát]] [[Kategória:Gymnastika podľa štátu| Športová]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] g232j8csvsufabub5ye244qsb32a3b3 0 222996 8232939 8232099 2026-06-13T19:35:17Z ~2026-34779-58 297822 /* */ 8232939 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 |obrázok = Lewis_Hamilton_2022_São_Paulo_Grand_Prix_(52498120773)_(cropped).jpg |popis obrázku = Lewis Hamilton na Veľkej cene Brazílie 2022 |štát = Spojené kráľovstvo |dátum_narodenia = {{dnv|1985|1|7}} |miesto_narodenia = [[Stevenage]], [[Spojené kráľovstvo]] |dátum_úmrtia = |miesto_úmrtia = |sezóny = [[Formula 1 v roku 2007|2007]]{{--}}súčasnosť |tímy = [[McLaren]] (2007{{--}}2012), [[Mercedes GP|Mercedes]] (2013{{--}}2024), [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] (2025{{--}}) |preteky = 386 (386 štartov) |majster_sveta = 8 ([[Formula 1 v roku 2008|2008]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]],2021 |víťazstvá = 105 |stupne_víťazov = 205 |pole_positions = 104 |najrýchlejšie_kolá = 68 |body = 5108,5 |prvá_GP = [[Veľká cena Austrálie|VC Austrálie 2007]] |prvé_víťazstvo = [[Veľká cena Kanady|VC Kanady 2007]] |posledné_víťazstvo = [[Veľká cena Belgicka|VC Belgicka 2024]] |posledná GP = [[Veľká cena Číny 2026|VC Monaka 2026]] |Meno=Sir Lewis Hamilton|portál2=Spojené kráľovstvo}} [[Sir]] '''Lewis Carl Davidson Hamilton''' (* [[7. január]] [[1985]], Stevenage, [[Hertfordshire]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský pilot [[Formula 1|Formuly 1]] a jeden z najúspešnejších pretekárov v dejinách tohto športu. V súčasnosti súťaží za [[Scuderia Ferrari]]. Do roku 2024 jazdil za [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-AMG Petronas]], a predtým pôsobil v sezónach [[Formula 1 v roku 2007|2007]] až [[Formula 1 v roku 2012|2012]] v [[McLaren|McLarene]]. Získal sedem titulov majstra sveta a je držiteľom viacerých rekordov, vrátane najväčšieho počtu víťazstiev (105), [[Pole position|pole positions]] (104) a pódiových umiestnení (205). == Život a raná kariéra == Lewis Hamilton sa narodil v [[Stevenage]] v rodine zmiešaného pôvodu (otec čiernej pleti a matka bielej) a už od detstva prejavil vášeň pre motoristický šport. Jeho otec podporoval jeho jazdecké ambície napriek finančným ťažkostiam v domácnosti. Hamilton v mladosti víťazil v národných motokárových súťažiach. Získané úspechy mu otvorili dvere do nižších sérii, ako sú Formula Renault, Formula 3 a GP2 Series, kde postupne dominoval. == Formula 1 == V roku 1998 bol podpísaný do programu mladých jazdcov [[McLaren|McLarenu]] a v roku [[Formula 1 v roku 2007|2007]] s týmto tímom začal jazdiť vo Formule 1, čím sa stal prvým pilotom tmavej pleti. === McLaren (2007 – 2012) === Už pri svojom debute spôsobil výrazný rozruch, keď počas prvých deviatich veľkých cien sezóny skončil vždy na pódiu. V konečnom hodnotení majstrovstiev sveta obsadil druhé miesto, pričom o titul prišiel len tesne v posledných pretekoch sezóny. Jeho výkon bol považovaný za jeden z najlepších debutov v histórii Formuly 1. V sezóne [[Formula 1 v roku 2008|2008]] Hamilton pokračoval vo výrazných výkonoch a v dramatickom závere [[Veľká cena Brazílie|Veľkej ceny Brazílie]] získal svoj prvý titul majstra sveta. Stal sa tak v tom čase najmladším majstrom sveta Formuly 1 a zároveň prvým jazdcom tmavej pleti, ktorý tento titul získal. Táto sezóna ho definitívne zaradila medzi elitu motoristického športu. Nasledujúce roky boli pre McLaren menej konzistentné. V roku [[Formula 1 v roku 2009|2009]] tím bojoval s nekonkurencieschopným monopostom na začiatku sezóny, no Hamilton dokázal vybojovať niekoľko víťazstiev v jej druhej polovici. V sezóne [[Formula 1 v roku 2010|2010]] sa opäť zapojil do boja o titul, ktorý sa rozhodoval až v posledných pretekoch, no napokon skončil štvrtý. V rokoch [[Formula 1 v roku 2011|2011]] a [[Formula 1 v roku 2012|2012]] Hamilton zaznamenal viacero víťazstiev, avšak jeho šance na titul boli limitované technickými problémami a strategickými chybami tímu. Sezóna [[Formula 1 v roku 2012|2012]] bola jeho poslednou v McLarene. Napriek silným individuálnym výkonom skončil celkovo štvrtý a na konci roka oznámil prestup do [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesu]]. === Mercedes-AMG Petronas (2013 – 2024) === Hamiltonov prestup do Mercedesu v roku [[Formula 1 v roku 2013|2013]] bol spočiatku vnímaný ako riskantný krok, keďže tím v predchádzajúcich sezónach nepatril k absolútnej špičke. Už v tejto sezóne však Hamilton dosiahol niekoľko víťazstiev a položil základy budúcej dominancie tímu. Zlom nastal v roku [[Formula 1 v roku 2014|2014]], keď Formula 1 vstúpila do hybridnej éry. Mercedes disponoval výrazne najlepším monopostom a Hamilton získal svoj druhý titul majstra sveta, keď porazil tímového kolegu [[Nico Rosberg|Nica Rosberga]]. V sezóne [[Formula 1 v roku 2015|2015]] svoju prevahu potvrdil a získal tretí titul. V rokoch [[Formula 1 v roku 2016|2016]] až [[Formula 1 v roku 2020|2020]] sa Hamilton stal dominantnou postavou šampionátu. Hoci v roku 2016 titul získal Rosberg, Hamilton následne vyhral štyri tituly po sebe (2017 – 2020). V tomto období prekonal viacero historických rekordov, vrátane najvyššieho počtu víťazstiev vo [[Veľká cena Formuly 1|veľkých cenách]], pole positions a pódiových umiestnení. V roku 2020 vyrovnal rekord [[Michael Schumacher|Michaela Schumachera]] so siedmimi titulmi majstra sveta. Sezóny [[Formula 1 v roku 2021|2021]] až [[Formula 1 v roku 2024|2024]] znamenali postupný ústup Mercedesu z dominantnej pozície. V roku 2021 bojoval Hamilton o titul až do posledných pretekov sezóny, ktoré však skončili kontroverzným spôsobom v prospech [[Max Verstappen|Maxa Verstappena]]. V nasledujúcich rokoch tím zápasil s technickými problémami a Hamilton nezískal ďalší titul, no naďalej patril medzi najkonzistentnejších jazdcov na štartovom poli a zohrával kľúčovú úlohu pri vývoji monopostu. === Scuderia Ferrari (2025 – súčasnosť) === Od sezóny [[Formula 1 v roku 2025|2025]] Lewis Hamilton pôsobí v tíme [[Scuderia Ferrari]], čo predstavuje jeden z najvýznamnejších prestupov v histórii Formuly 1. Spojenie najúspešnejšieho jazdca modernej éry s najlegendárnejším tímom v športe vzbudilo celosvetovú pozornosť. Hamiltonovým cieľom je získať rekordný ôsmy titul majstra sveta a zároveň zanechať historický odkaz aj v talianskom tíme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lewis Hamilton {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/information/drivers-hall-of-fame-lewis-hamilton.6TbSwzJA2miTUwtnXUHkjk | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en}}</ref> == Aktivizmus a Filantropia == === Boj proti rasizmu a rovnosť === Hamilton je známy nielen ako šampión na trati, ale aj ako hlasný bojovník za rovnosť a sociálnu spravodlivosť. Ako prvý a doposiaľ jediný čierny pretekár vo Formule 1 poukazoval na pretrvávajúcu nerovnosť a rasizmus v motoristickom športe aj v spoločnosti. Po smrti [[George Floyd|Georgea Floyda]] a s narastajúcim hnutím ''[[Black Lives Matter]]'' Hamilton použil svoju platformu na podporu rasovej rovnosti — pred pretekmi kladie dôraz na gesto pokľaknutia, nosil tričká s proti-rasovými nápismi a vyjadroval podporu spravodlivosti pre obete policajnej brutality, ako napríklad Breonnu Taylor. Britský pretekár sa zaväzuje, že boj proti rasizmu bude celoživotným úsilím, nie jednorazovým gesto. Hamilton bol takisto pomenovaný za najvplyvnejšiu čiernu osobnosť v Spojenom kráľovstve v rámci ''Powerlist 2021'' a bol zaradený do ''TIME 100'' najvplyvnejších ľudí sveta pre jeho aktivizmus v tomto smere. == Nadácie a projekty == ==== The Hamilton Commission ==== V roku 2020 založil The Hamilton Commission spolu s Royal Academy of Engineering — výskumnú iniciatívu zameranú na odhalenie a riešenie prekážok, ktoré bránia väčšiemu zastúpeniu černochov v motoršporte, technológii a STEM oblastiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Hamilton Commission | url = https://mission44.org/the-hamilton-commission/ | vydavateľ = Mission 44 | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en-GB}}</ref> ==== Mission 44 ==== Na základe zistení Hamiltonovej komisie a svojej vlastnej vízie spravodlivejšej budúcnosti založil v roku 2021 charitatívnu nadáciu Mission 44. Jej meno odkazuje na jeho pretekárske číslo a jej cieľom je poskytnúť príležitosti deťom a mladým ľuďom z nedostatočne zastúpených skupín — v oblasti vzdelávania, zamestnania a kariér. Hamilton osobne venoval do Mission 44 približne 20 miliónov libier, čo predstavuje významný záväzok k dlhodobej zmene šancí mladých ľudí v spoľahlivých kariérnych cestách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Mission | url = https://mission44.org/our-mission/ | vydavateľ = Mission 44 | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en-GB}}</ref> Podľa najnovších informácií nadácia oslovila viac ako pol milióna mladých ľudí po celom svete vrátane [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Brazília|Brazílie]], vrátane podpory spolupráce s Formulou 1 pri vzdelávacích a kariérnych príležitostiach. ==Osobný život== [[8. november|8. novembra]] [[2022]] získal čestné Brazílske občianstvo. „Je to pre mňa veľká česť získať tento titul. Teraz môžem konečne povedať, že som jeden z vás. Milujem Brazíliu a vždy som ju miloval. Chcem venovať toto ocenenie môjmu hrdinovi [[Ayrton Senna|Ayrtonovi Sennovi]]” povedal Hamilton počas slávnostného ceremoniálu v sídle brazílskeho parlamentu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Formula 1: 'Now I'm one of you,' Hamilton tells Brazil as he becomes honorary citizen|url=https://www.straitstimes.com/sport/formula-one/formula-1-now-im-one-of-you-hamilton-tells-brazil-as-he-becomes-honorary-citizen|periodikum=The Straits Times|miesto=Singapore|dátum=2022-11-08|dátum prístupu=2026-01-12|issn=0585-3923|jazyk=en}}</ref> Hamilton je katolík; hovorí, že sa pravidelne modlí a riadi sa vierou.<ref>{{cite news|title=Red Bull addresses car issues; Hamilton wants to be F1's Picasso|newspaper=News.com.au — Australia's Leading News Site|date=16 May 2017|url=https://www.news.com.au/sport/motorsport/formula-one/red-bull-addresses-car-issues-hamilton-wants-to-be-f1s-picasso/news-story/a960088fda929ed342424ca1e1033e03}}</ref> Hamilton verí, že pri pretekoch vo Formule 1 nad ním spočíva „božia ruka“.<ref>{{cite news|last=Richards|first=Giles|date=4 July 2018|title=Lewis Hamilton guided by faith and perspective for new F1 challenges|url=https://www.theguardian.com/sport/2018/jul/04/lewis-hamilton-faith-perspective-f1|access-date=14 December 2021|work=The Guardian}}</ref><ref>{{cite web|date=4 July 2018|title=Lewis Hamilton: I feel God has his hand over me|url=https://www.thenorthernecho.co.uk/sport/national/16332790.lewis-hamilton-feel-god-hand/|access-date=14 December 2021|website=The Northern Echo}}</ref> Hamilton tiež využíva svoju popularitu pri obhajobe práv LGBTQ+ komunity, ochrany zvierat a udržateľnosti. Prešiel na rastlinnú stravu a investoval do ekologických technológií a elektrických vozidiel ako súčasť svojho dlhodobého záväzku k životnému prostrediu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lewis Hamilton condemns ‘terrifying’ LGBTQ+ laws before Saudi Arabian GP|url=https://www.theguardian.com/sport/2021/dec/02/lewis-hamilton-condemns-terrifying-lgbtq-laws-before-saudi-arabian-gp|periodikum=The Guardian|dátum=2021-12-02|dátum prístupu=2026-01-12|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Giles|priezvisko=Richards}}</ref> ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! 2001 | align=left| Formula Renault 2000 UK Winter Series | align=left| Manor Motorsport | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 | 48 | 7. miesto |- ! rowspan=2| 2002 | align=left| Formula Renault 2000 UK | rowspan=2 align=left| Manor Motorsport | 13 | 3 | 3 | 5 | 7 | 274 | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2000 Eurocup | 4 | 1 | 1 | 2 | 3 | 92 | 5. miesto |- ! rowspan=6| 2003 | align=left| Formula Renault 2.0 UK | rowspan=6 align=left| Manor Motorsport | 15 | 10 | 11 | 9 | 13 | 419 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| British Formula 3 | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC |- | align=left| Formula Renault 2000 Masters | 2 | 0 | 0 | 0 | 1 | 24 | 12. miesto |- | align=left| Formula Renault 2000 Germany | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 25 | 27. miesto |- | align=left| Korea Super Prix | 1 | 0 | 1 | 0 | 0 | N/A | NC |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | NC |- ! rowspan=4| 2004 | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan=4 align=left| Manor Motorsport | 20 | 1 | 1 | 2 | 5 | 69 | 5. miesto |- | align=left| Bahrain Superprix | 1 | 1 | 0 | 0 | 1 | N/A | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 1 | 0 | 0 | N/A | 14. miesto |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 7. miesto |- ! rowspan=2| 2005 | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan=2 align=left| ASM Formule 3 | 20 | 15 | 13 | 10 | 17 | 172 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | N/A | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2006 | align=left| GP2 Series | align=left| ART Grand Prix | 21 | 5 | 1 | 7 | 14 | 114 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2007 | align=left| [[Formula 1 v roku 2007|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 17 | 4 | 6 | 2 | 12 | 109 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2008 | align=left| [[Formula 1 v roku 2008|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 18 | 5 | 7 | 1 | 10 | 98 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2009 | align=left| [[Formula 1 v roku 2009|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 17 | 2 | 4 | 0 | 5 | 49 | 5. miesto |- ! 2010 | align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 19 | 3 | 1 | 5 | 9 | 240 | 4. miesto |- ! 2011 | align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 19 | 3 | 1 | 3 | 6 | 227 | 5. miesto |- ! 2012 | align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 20 | 4 | 7 | 1 | 7 | 190 | 4. miesto |- ! 2013 | align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 1 | 5 | 1 | 5 | 189 | 4. miesto |- ! 2014 | align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 11 | 7 | 7 | 16 | 384 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 10 | 11 | 8 | 17 | 381 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 21 | 10 | 12 | 3 | 17 | 380 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2017 | align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 20 | 9 | 11 | 7 | 13 | 363 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 21 | 11 | 11 | 3 | 17 | 408 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 21 | 11 | 5 | 6 | 17 | 413 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 16 | 11 | 10 | 6 | 14 | 347 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2021 | align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 15 | 6 | 2 | 4 | 10 | 394,5 | style="background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- ! 2022 | align=left| [[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 22 | 0 | 0 | 2 | 9 | 240 | 6. miesto |- ! 2023 | align=left| [[Formula 1 v roku 2023|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 22 | 0 | 1 | 4 | 6 | 234 | style="background:#ffdf9f;"| 3. miesto |- ! 2024 | align=left| [[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 24 | 2 | 0 | 2 | 5 | 223 | 7. miesto |- ! 2025 | align=left| [[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 24 | 0 | 0 | 1 | 0 | 156 | 6. miesto |- !2026 | align="left" |[[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] | align="left" |[[Scuderia Ferrari]] |2 |0 |0 |0 |1 |33 |4. miesto* |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha === Formula 1 === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#efcfff;"|'''Ret''' |style="background:#dfffdf;"| 7 | | | | | | | | '''109''' | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| '''5''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#cfcfff;"| '''12''' |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#dfffdf;"| 5 | | | | | | | '''98''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background:black; color:white;"| DSQ |style="background:#dfffdf;"| 7‡ |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| '''12†''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' | | | | | | | | '''49''' | '''5. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Južná Kórea}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background: #CFCFFF"| 14† |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 | | | | | | '''240''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| Ret | | | | | | '''227''' | '''5. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background: #CFCFFF"| 19^† |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| '''''Ret''''' | | | | | '''190''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background: #CFCFFF"| 12 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| '''4''' |style="background:#DFFFDF;"| '''5''' |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#DFFFDF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 9 | | | | | | '''189''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#FFFFBF"|''1'' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFFFBF"|1 | | | | | | '''384''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFDF9F"|'''3''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#DFFFDF"|'''6''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 | | | | | | '''381''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFDF9F"|'''3''' |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' | | | | '''380''' | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| '''5''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | | | | | '''363''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| '''''3''''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | | | | '''408''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| '''9''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | | | | '''413''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUS<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| '''7''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| '''3''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | WD | style="background: #ffdf9f"| 3 | | | | | | | | '''347''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo }} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! QAT<br>{{minivlajka|Katar}} ! SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1² | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffdf9f"| 3‡ | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 2 | | | '''394,5''' | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3⁸ | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2³ | style="background: #cfcfff"| 18† | | |'''240''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 6⁷ | style="background: #dfffdf"| 6 | C | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| '''4''' | style="background: #dfffdf"| 4⁷ | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| Ret⁵ | style="background:black; color:white;"| DSQ² | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 8⁷ | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 9 | | style="background: #ffdf9f"|'''234''' | style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !CHN<br>{{minivlajka|Čína}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko }} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 9² | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4⁶ | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| Ret⁶ | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 12⁶ | style="background: #dfffdf"| 4 | '''223''' | '''7. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] !Tím !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !CHN<br>{{minivlajka|Čína}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko }} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ¹ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 8³ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 8^F | style="background: #dfffdf" |4 | style="background: #dfffdf" |8 | style="background: #efcfff" | DNF⁷ | style="background: #dfffdf" |8 | style="background: #cfcfff" |12 | style="background: #dfffdf" |8 | '''156''' |'''6.miesto''' |- ! rowspan="2" |2026 !Tím ![[Veľká cena Austrálie 2026|AUS]]{{AUS}} ![[Veľká cena Číny 2026|CHN]]{{CHN}} ![[Veľká cena Japonska 2026|JPN]]{{JPN}} ![[Veľká cena Bahrajnu 2026|BHR]]{{BHR}} ![[Veľká cena Saudskej Arábie 2026|SAU]]{{SAU}} ![[Veľká cena Miami 2026|MIA]]{{USA}} ![[Veľká cena Kanady 2026|CAN]]{{CAN}} ![[Veľká cena Monaka 2026|MCO]]{{MCO}} ![[Veľká cena Katalánska 2026|BCN]]{{ESP}} ![[Veľká cena Rakúska 2026|AUT]]{{AUT}} ![[Veľká cena Veľkej Británie 2026|GBR]]{{GBR}} ![[Veľká cena Belgicka 2026|BEL]]{{BEL}} ![[Veľká cena Maďarska 2026|HUN]]{{HUN}} ![[Veľká cena Holandska 2026|NED]]{{NED}} ![[Veľká cena Talianska 2026|ITA]]{{ITA}} ![[Veľká cena Španielska 2026|MAD]]{{ESP}} ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2026|AZE]]{{AZE}} ![[Veľká cena Singapuru 2026|SGP]]{{SGP}} ![[Veľká cena USA 2026|USA]]{{USA}} ![[Veľká cena Mexika 2026|MEX]]{{MEX}} ![[Veľká cena São Paula 2026|SAP]]{{BRA}} ![[Veľká cena Las Vegas 2026|VGS]]{{USA}} ![[Veľká cena Kataru 2026|QAT]]{{QAT}} ![[Veľká cena Abú Zabí 2026|ARE]]{{ARE}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3³ | style="background: #dfffdf" | 6 | C | C | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #dfdfdf;"| 2⁶ | style="background: #dfdfdf;"| 2 | | | | | | | | | | | | | | | | |90 |2. miesto* |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt}} {{Majstri sveta F1}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hamilton, Lewis}} [[Kategória:Britskí piloti F1]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] [[Kategória:Britskí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]] [[Kategória:LGBT aktivisti]] rnlberjks0c65z0tk9eh6fp1b567blh 8232940 8232939 2026-06-13T19:36:26Z ~2026-34779-58 297822 /* */ 8232940 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 |obrázok = Lewis_Hamilton_2022_São_Paulo_Grand_Prix_(52498120773)_(cropped).jpg |popis obrázku = Lewis Hamilton na Veľkej cene Brazílie 2022 |štát = Spojené kráľovstvo |dátum_narodenia = {{dnv|1985|1|7}} |miesto_narodenia = [[Stevenage]], [[Spojené kráľovstvo]] |dátum_úmrtia = |miesto_úmrtia = |sezóny = [[Formula 1 v roku 2007|2007]]{{--}}súčasnosť |tímy = [[McLaren]] (2007{{--}}2012), [[Mercedes GP|Mercedes]] (2013{{--}}2024), [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] (2025{{--}}) |preteky = 386 (386 štartov) |majster_sveta = 8 ([[Formula 1 v roku 2008|2008]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]],2021) |víťazstvá = 105 |stupne_víťazov = 205 |pole_positions = 104 |najrýchlejšie_kolá = 68 |body = 5108,5 |prvá_GP = [[Veľká cena Austrálie|VC Austrálie 2007]] |prvé_víťazstvo = [[Veľká cena Kanady|VC Kanady 2007]] |posledné_víťazstvo = [[Veľká cena Belgicka|VC Belgicka 2024]] |posledná GP = [[Veľká cena Číny 2026|VC Monaka 2026]] |Meno=Sir Lewis Hamilton|portál2=Spojené kráľovstvo}} [[Sir]] '''Lewis Carl Davidson Hamilton''' (* [[7. január]] [[1985]], Stevenage, [[Hertfordshire]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský pilot [[Formula 1|Formuly 1]] a jeden z najúspešnejších pretekárov v dejinách tohto športu. V súčasnosti súťaží za [[Scuderia Ferrari]]. Do roku 2024 jazdil za [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-AMG Petronas]], a predtým pôsobil v sezónach [[Formula 1 v roku 2007|2007]] až [[Formula 1 v roku 2012|2012]] v [[McLaren|McLarene]]. Získal sedem titulov majstra sveta a je držiteľom viacerých rekordov, vrátane najväčšieho počtu víťazstiev (105), [[Pole position|pole positions]] (104) a pódiových umiestnení (205). == Život a raná kariéra == Lewis Hamilton sa narodil v [[Stevenage]] v rodine zmiešaného pôvodu (otec čiernej pleti a matka bielej) a už od detstva prejavil vášeň pre motoristický šport. Jeho otec podporoval jeho jazdecké ambície napriek finančným ťažkostiam v domácnosti. Hamilton v mladosti víťazil v národných motokárových súťažiach. Získané úspechy mu otvorili dvere do nižších sérii, ako sú Formula Renault, Formula 3 a GP2 Series, kde postupne dominoval. == Formula 1 == V roku 1998 bol podpísaný do programu mladých jazdcov [[McLaren|McLarenu]] a v roku [[Formula 1 v roku 2007|2007]] s týmto tímom začal jazdiť vo Formule 1, čím sa stal prvým pilotom tmavej pleti. === McLaren (2007 – 2012) === Už pri svojom debute spôsobil výrazný rozruch, keď počas prvých deviatich veľkých cien sezóny skončil vždy na pódiu. V konečnom hodnotení majstrovstiev sveta obsadil druhé miesto, pričom o titul prišiel len tesne v posledných pretekoch sezóny. Jeho výkon bol považovaný za jeden z najlepších debutov v histórii Formuly 1. V sezóne [[Formula 1 v roku 2008|2008]] Hamilton pokračoval vo výrazných výkonoch a v dramatickom závere [[Veľká cena Brazílie|Veľkej ceny Brazílie]] získal svoj prvý titul majstra sveta. Stal sa tak v tom čase najmladším majstrom sveta Formuly 1 a zároveň prvým jazdcom tmavej pleti, ktorý tento titul získal. Táto sezóna ho definitívne zaradila medzi elitu motoristického športu. Nasledujúce roky boli pre McLaren menej konzistentné. V roku [[Formula 1 v roku 2009|2009]] tím bojoval s nekonkurencieschopným monopostom na začiatku sezóny, no Hamilton dokázal vybojovať niekoľko víťazstiev v jej druhej polovici. V sezóne [[Formula 1 v roku 2010|2010]] sa opäť zapojil do boja o titul, ktorý sa rozhodoval až v posledných pretekoch, no napokon skončil štvrtý. V rokoch [[Formula 1 v roku 2011|2011]] a [[Formula 1 v roku 2012|2012]] Hamilton zaznamenal viacero víťazstiev, avšak jeho šance na titul boli limitované technickými problémami a strategickými chybami tímu. Sezóna [[Formula 1 v roku 2012|2012]] bola jeho poslednou v McLarene. Napriek silným individuálnym výkonom skončil celkovo štvrtý a na konci roka oznámil prestup do [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesu]]. === Mercedes-AMG Petronas (2013 – 2024) === Hamiltonov prestup do Mercedesu v roku [[Formula 1 v roku 2013|2013]] bol spočiatku vnímaný ako riskantný krok, keďže tím v predchádzajúcich sezónach nepatril k absolútnej špičke. Už v tejto sezóne však Hamilton dosiahol niekoľko víťazstiev a položil základy budúcej dominancie tímu. Zlom nastal v roku [[Formula 1 v roku 2014|2014]], keď Formula 1 vstúpila do hybridnej éry. Mercedes disponoval výrazne najlepším monopostom a Hamilton získal svoj druhý titul majstra sveta, keď porazil tímového kolegu [[Nico Rosberg|Nica Rosberga]]. V sezóne [[Formula 1 v roku 2015|2015]] svoju prevahu potvrdil a získal tretí titul. V rokoch [[Formula 1 v roku 2016|2016]] až [[Formula 1 v roku 2020|2020]] sa Hamilton stal dominantnou postavou šampionátu. Hoci v roku 2016 titul získal Rosberg, Hamilton následne vyhral štyri tituly po sebe (2017 – 2020). V tomto období prekonal viacero historických rekordov, vrátane najvyššieho počtu víťazstiev vo [[Veľká cena Formuly 1|veľkých cenách]], pole positions a pódiových umiestnení. V roku 2020 vyrovnal rekord [[Michael Schumacher|Michaela Schumachera]] so siedmimi titulmi majstra sveta. Sezóny [[Formula 1 v roku 2021|2021]] až [[Formula 1 v roku 2024|2024]] znamenali postupný ústup Mercedesu z dominantnej pozície. V roku 2021 bojoval Hamilton o titul až do posledných pretekov sezóny, ktoré však skončili kontroverzným spôsobom v prospech [[Max Verstappen|Maxa Verstappena]]. V nasledujúcich rokoch tím zápasil s technickými problémami a Hamilton nezískal ďalší titul, no naďalej patril medzi najkonzistentnejších jazdcov na štartovom poli a zohrával kľúčovú úlohu pri vývoji monopostu. === Scuderia Ferrari (2025 – súčasnosť) === Od sezóny [[Formula 1 v roku 2025|2025]] Lewis Hamilton pôsobí v tíme [[Scuderia Ferrari]], čo predstavuje jeden z najvýznamnejších prestupov v histórii Formuly 1. Spojenie najúspešnejšieho jazdca modernej éry s najlegendárnejším tímom v športe vzbudilo celosvetovú pozornosť. Hamiltonovým cieľom je získať rekordný ôsmy titul majstra sveta a zároveň zanechať historický odkaz aj v talianskom tíme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lewis Hamilton {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/information/drivers-hall-of-fame-lewis-hamilton.6TbSwzJA2miTUwtnXUHkjk | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en}}</ref> == Aktivizmus a Filantropia == === Boj proti rasizmu a rovnosť === Hamilton je známy nielen ako šampión na trati, ale aj ako hlasný bojovník za rovnosť a sociálnu spravodlivosť. Ako prvý a doposiaľ jediný čierny pretekár vo Formule 1 poukazoval na pretrvávajúcu nerovnosť a rasizmus v motoristickom športe aj v spoločnosti. Po smrti [[George Floyd|Georgea Floyda]] a s narastajúcim hnutím ''[[Black Lives Matter]]'' Hamilton použil svoju platformu na podporu rasovej rovnosti — pred pretekmi kladie dôraz na gesto pokľaknutia, nosil tričká s proti-rasovými nápismi a vyjadroval podporu spravodlivosti pre obete policajnej brutality, ako napríklad Breonnu Taylor. Britský pretekár sa zaväzuje, že boj proti rasizmu bude celoživotným úsilím, nie jednorazovým gesto. Hamilton bol takisto pomenovaný za najvplyvnejšiu čiernu osobnosť v Spojenom kráľovstve v rámci ''Powerlist 2021'' a bol zaradený do ''TIME 100'' najvplyvnejších ľudí sveta pre jeho aktivizmus v tomto smere. == Nadácie a projekty == ==== The Hamilton Commission ==== V roku 2020 založil The Hamilton Commission spolu s Royal Academy of Engineering — výskumnú iniciatívu zameranú na odhalenie a riešenie prekážok, ktoré bránia väčšiemu zastúpeniu černochov v motoršporte, technológii a STEM oblastiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Hamilton Commission | url = https://mission44.org/the-hamilton-commission/ | vydavateľ = Mission 44 | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en-GB}}</ref> ==== Mission 44 ==== Na základe zistení Hamiltonovej komisie a svojej vlastnej vízie spravodlivejšej budúcnosti založil v roku 2021 charitatívnu nadáciu Mission 44. Jej meno odkazuje na jeho pretekárske číslo a jej cieľom je poskytnúť príležitosti deťom a mladým ľuďom z nedostatočne zastúpených skupín — v oblasti vzdelávania, zamestnania a kariér. Hamilton osobne venoval do Mission 44 približne 20 miliónov libier, čo predstavuje významný záväzok k dlhodobej zmene šancí mladých ľudí v spoľahlivých kariérnych cestách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Mission | url = https://mission44.org/our-mission/ | vydavateľ = Mission 44 | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en-GB}}</ref> Podľa najnovších informácií nadácia oslovila viac ako pol milióna mladých ľudí po celom svete vrátane [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Brazília|Brazílie]], vrátane podpory spolupráce s Formulou 1 pri vzdelávacích a kariérnych príležitostiach. ==Osobný život== [[8. november|8. novembra]] [[2022]] získal čestné Brazílske občianstvo. „Je to pre mňa veľká česť získať tento titul. Teraz môžem konečne povedať, že som jeden z vás. Milujem Brazíliu a vždy som ju miloval. Chcem venovať toto ocenenie môjmu hrdinovi [[Ayrton Senna|Ayrtonovi Sennovi]]” povedal Hamilton počas slávnostného ceremoniálu v sídle brazílskeho parlamentu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Formula 1: 'Now I'm one of you,' Hamilton tells Brazil as he becomes honorary citizen|url=https://www.straitstimes.com/sport/formula-one/formula-1-now-im-one-of-you-hamilton-tells-brazil-as-he-becomes-honorary-citizen|periodikum=The Straits Times|miesto=Singapore|dátum=2022-11-08|dátum prístupu=2026-01-12|issn=0585-3923|jazyk=en}}</ref> Hamilton je katolík; hovorí, že sa pravidelne modlí a riadi sa vierou.<ref>{{cite news|title=Red Bull addresses car issues; Hamilton wants to be F1's Picasso|newspaper=News.com.au — Australia's Leading News Site|date=16 May 2017|url=https://www.news.com.au/sport/motorsport/formula-one/red-bull-addresses-car-issues-hamilton-wants-to-be-f1s-picasso/news-story/a960088fda929ed342424ca1e1033e03}}</ref> Hamilton verí, že pri pretekoch vo Formule 1 nad ním spočíva „božia ruka“.<ref>{{cite news|last=Richards|first=Giles|date=4 July 2018|title=Lewis Hamilton guided by faith and perspective for new F1 challenges|url=https://www.theguardian.com/sport/2018/jul/04/lewis-hamilton-faith-perspective-f1|access-date=14 December 2021|work=The Guardian}}</ref><ref>{{cite web|date=4 July 2018|title=Lewis Hamilton: I feel God has his hand over me|url=https://www.thenorthernecho.co.uk/sport/national/16332790.lewis-hamilton-feel-god-hand/|access-date=14 December 2021|website=The Northern Echo}}</ref> Hamilton tiež využíva svoju popularitu pri obhajobe práv LGBTQ+ komunity, ochrany zvierat a udržateľnosti. Prešiel na rastlinnú stravu a investoval do ekologických technológií a elektrických vozidiel ako súčasť svojho dlhodobého záväzku k životnému prostrediu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lewis Hamilton condemns ‘terrifying’ LGBTQ+ laws before Saudi Arabian GP|url=https://www.theguardian.com/sport/2021/dec/02/lewis-hamilton-condemns-terrifying-lgbtq-laws-before-saudi-arabian-gp|periodikum=The Guardian|dátum=2021-12-02|dátum prístupu=2026-01-12|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Giles|priezvisko=Richards}}</ref> ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! 2001 | align=left| Formula Renault 2000 UK Winter Series | align=left| Manor Motorsport | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 | 48 | 7. miesto |- ! rowspan=2| 2002 | align=left| Formula Renault 2000 UK | rowspan=2 align=left| Manor Motorsport | 13 | 3 | 3 | 5 | 7 | 274 | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2000 Eurocup | 4 | 1 | 1 | 2 | 3 | 92 | 5. miesto |- ! rowspan=6| 2003 | align=left| Formula Renault 2.0 UK | rowspan=6 align=left| Manor Motorsport | 15 | 10 | 11 | 9 | 13 | 419 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| British Formula 3 | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC |- | align=left| Formula Renault 2000 Masters | 2 | 0 | 0 | 0 | 1 | 24 | 12. miesto |- | align=left| Formula Renault 2000 Germany | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 25 | 27. miesto |- | align=left| Korea Super Prix | 1 | 0 | 1 | 0 | 0 | N/A | NC |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | NC |- ! rowspan=4| 2004 | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan=4 align=left| Manor Motorsport | 20 | 1 | 1 | 2 | 5 | 69 | 5. miesto |- | align=left| Bahrain Superprix | 1 | 1 | 0 | 0 | 1 | N/A | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 1 | 0 | 0 | N/A | 14. miesto |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 7. miesto |- ! rowspan=2| 2005 | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan=2 align=left| ASM Formule 3 | 20 | 15 | 13 | 10 | 17 | 172 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | N/A | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2006 | align=left| GP2 Series | align=left| ART Grand Prix | 21 | 5 | 1 | 7 | 14 | 114 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2007 | align=left| [[Formula 1 v roku 2007|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 17 | 4 | 6 | 2 | 12 | 109 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2008 | align=left| [[Formula 1 v roku 2008|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 18 | 5 | 7 | 1 | 10 | 98 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2009 | align=left| [[Formula 1 v roku 2009|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 17 | 2 | 4 | 0 | 5 | 49 | 5. miesto |- ! 2010 | align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 19 | 3 | 1 | 5 | 9 | 240 | 4. miesto |- ! 2011 | align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 19 | 3 | 1 | 3 | 6 | 227 | 5. miesto |- ! 2012 | align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 20 | 4 | 7 | 1 | 7 | 190 | 4. miesto |- ! 2013 | align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 1 | 5 | 1 | 5 | 189 | 4. miesto |- ! 2014 | align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 11 | 7 | 7 | 16 | 384 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 10 | 11 | 8 | 17 | 381 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 21 | 10 | 12 | 3 | 17 | 380 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2017 | align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 20 | 9 | 11 | 7 | 13 | 363 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 21 | 11 | 11 | 3 | 17 | 408 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 21 | 11 | 5 | 6 | 17 | 413 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 16 | 11 | 10 | 6 | 14 | 347 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2021 | align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 15 | 6 | 2 | 4 | 10 | 394,5 | style="background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- ! 2022 | align=left| [[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 22 | 0 | 0 | 2 | 9 | 240 | 6. miesto |- ! 2023 | align=left| [[Formula 1 v roku 2023|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 22 | 0 | 1 | 4 | 6 | 234 | style="background:#ffdf9f;"| 3. miesto |- ! 2024 | align=left| [[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 24 | 2 | 0 | 2 | 5 | 223 | 7. miesto |- ! 2025 | align=left| [[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 24 | 0 | 0 | 1 | 0 | 156 | 6. miesto |- !2026 | align="left" |[[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] | align="left" |[[Scuderia Ferrari]] |2 |0 |0 |0 |1 |33 |4. miesto* |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha === Formula 1 === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#efcfff;"|'''Ret''' |style="background:#dfffdf;"| 7 | | | | | | | | '''109''' | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| '''5''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#cfcfff;"| '''12''' |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#dfffdf;"| 5 | | | | | | | '''98''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background:black; color:white;"| DSQ |style="background:#dfffdf;"| 7‡ |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| '''12†''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' | | | | | | | | '''49''' | '''5. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Južná Kórea}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background: #CFCFFF"| 14† |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 | | | | | | '''240''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| Ret | | | | | | '''227''' | '''5. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background: #CFCFFF"| 19^† |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| '''''Ret''''' | | | | | '''190''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background: #CFCFFF"| 12 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| '''4''' |style="background:#DFFFDF;"| '''5''' |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#DFFFDF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 9 | | | | | | '''189''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#FFFFBF"|''1'' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFFFBF"|1 | | | | | | '''384''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFDF9F"|'''3''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#DFFFDF"|'''6''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 | | | | | | '''381''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFDF9F"|'''3''' |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' | | | | '''380''' | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| '''5''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | | | | | '''363''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| '''''3''''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | | | | '''408''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| '''9''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | | | | '''413''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUS<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| '''7''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| '''3''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | WD | style="background: #ffdf9f"| 3 | | | | | | | | '''347''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo }} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! QAT<br>{{minivlajka|Katar}} ! SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1² | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffdf9f"| 3‡ | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 2 | | | '''394,5''' | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3⁸ | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2³ | style="background: #cfcfff"| 18† | | |'''240''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 6⁷ | style="background: #dfffdf"| 6 | C | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| '''4''' | style="background: #dfffdf"| 4⁷ | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| Ret⁵ | style="background:black; color:white;"| DSQ² | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 8⁷ | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 9 | | style="background: #ffdf9f"|'''234''' | style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !CHN<br>{{minivlajka|Čína}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko }} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 9² | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4⁶ | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| Ret⁶ | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 12⁶ | style="background: #dfffdf"| 4 | '''223''' | '''7. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] !Tím !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !CHN<br>{{minivlajka|Čína}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko }} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ¹ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 8³ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 8^F | style="background: #dfffdf" |4 | style="background: #dfffdf" |8 | style="background: #efcfff" | DNF⁷ | style="background: #dfffdf" |8 | style="background: #cfcfff" |12 | style="background: #dfffdf" |8 | '''156''' |'''6.miesto''' |- ! rowspan="2" |2026 !Tím ![[Veľká cena Austrálie 2026|AUS]]{{AUS}} ![[Veľká cena Číny 2026|CHN]]{{CHN}} ![[Veľká cena Japonska 2026|JPN]]{{JPN}} ![[Veľká cena Bahrajnu 2026|BHR]]{{BHR}} ![[Veľká cena Saudskej Arábie 2026|SAU]]{{SAU}} ![[Veľká cena Miami 2026|MIA]]{{USA}} ![[Veľká cena Kanady 2026|CAN]]{{CAN}} ![[Veľká cena Monaka 2026|MCO]]{{MCO}} ![[Veľká cena Katalánska 2026|BCN]]{{ESP}} ![[Veľká cena Rakúska 2026|AUT]]{{AUT}} ![[Veľká cena Veľkej Británie 2026|GBR]]{{GBR}} ![[Veľká cena Belgicka 2026|BEL]]{{BEL}} ![[Veľká cena Maďarska 2026|HUN]]{{HUN}} ![[Veľká cena Holandska 2026|NED]]{{NED}} ![[Veľká cena Talianska 2026|ITA]]{{ITA}} ![[Veľká cena Španielska 2026|MAD]]{{ESP}} ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2026|AZE]]{{AZE}} ![[Veľká cena Singapuru 2026|SGP]]{{SGP}} ![[Veľká cena USA 2026|USA]]{{USA}} ![[Veľká cena Mexika 2026|MEX]]{{MEX}} ![[Veľká cena São Paula 2026|SAP]]{{BRA}} ![[Veľká cena Las Vegas 2026|VGS]]{{USA}} ![[Veľká cena Kataru 2026|QAT]]{{QAT}} ![[Veľká cena Abú Zabí 2026|ARE]]{{ARE}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3³ | style="background: #dfffdf" | 6 | C | C | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #dfdfdf;"| 2⁶ | style="background: #dfdfdf;"| 2 | | | | | | | | | | | | | | | | |90 |2. miesto* |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt}} {{Majstri sveta F1}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hamilton, Lewis}} [[Kategória:Britskí piloti F1]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] [[Kategória:Britskí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]] [[Kategória:LGBT aktivisti]] 5cfdrbrnhetj1nic77s5apbi01trg1f 8232944 8232940 2026-06-13T19:46:03Z Pe3kZA 39673 rv 8232944 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 |obrázok = Lewis_Hamilton_2022_São_Paulo_Grand_Prix_(52498120773)_(cropped).jpg |popis obrázku = Lewis Hamilton na Veľkej cene Brazílie 2022 |štát = Spojené kráľovstvo |dátum_narodenia = {{dnv|1985|1|7}} |miesto_narodenia = [[Stevenage]], [[Spojené kráľovstvo]] |dátum_úmrtia = |miesto_úmrtia = |sezóny = [[Formula 1 v roku 2007|2007]]{{--}}súčasnosť |tímy = [[McLaren]] (2007{{--}}2012), [[Mercedes GP|Mercedes]] (2013{{--}}2024), [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] (2025{{--}}) |preteky = 386 (386 štartov) |majster_sveta = 7 ([[Formula 1 v roku 2008|2008]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]]) |víťazstvá = 105 |stupne_víťazov = 205 |pole_positions = 104 |najrýchlejšie_kolá = 68 |body = 5108,5 |prvá_GP = [[Veľká cena Austrálie|VC Austrálie 2007]] |prvé_víťazstvo = [[Veľká cena Kanady|VC Kanady 2007]] |posledné_víťazstvo = [[Veľká cena Belgicka|VC Belgicka 2024]] |posledná GP = [[Veľká cena Číny 2026|VC Monaka 2026]] |Meno=Sir Lewis Hamilton|portál2=Spojené kráľovstvo}} [[Sir]] '''Lewis Carl Davidson Hamilton''' (* [[7. január]] [[1985]], Stevenage, [[Hertfordshire]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský pilot [[Formula 1|Formuly 1]] a jeden z najúspešnejších pretekárov v dejinách tohto športu. V súčasnosti súťaží za [[Scuderia Ferrari]]. Do roku 2024 jazdil za [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-AMG Petronas]], a predtým pôsobil v sezónach [[Formula 1 v roku 2007|2007]] až [[Formula 1 v roku 2012|2012]] v [[McLaren|McLarene]]. Získal sedem titulov majstra sveta a je držiteľom viacerých rekordov, vrátane najväčšieho počtu víťazstiev (105), [[Pole position|pole positions]] (104) a pódiových umiestnení (205). == Život a raná kariéra == Lewis Hamilton sa narodil v [[Stevenage]] v rodine zmiešaného pôvodu (otec čiernej pleti a matka bielej) a už od detstva prejavil vášeň pre motoristický šport. Jeho otec podporoval jeho jazdecké ambície napriek finančným ťažkostiam v domácnosti. Hamilton v mladosti víťazil v národných motokárových súťažiach. Získané úspechy mu otvorili dvere do nižších sérii, ako sú Formula Renault, Formula 3 a GP2 Series, kde postupne dominoval. == Formula 1 == V roku 1998 bol podpísaný do programu mladých jazdcov [[McLaren|McLarenu]] a v roku [[Formula 1 v roku 2007|2007]] s týmto tímom začal jazdiť vo Formule 1, čím sa stal prvým pilotom tmavej pleti. === McLaren (2007 – 2012) === Už pri svojom debute spôsobil výrazný rozruch, keď počas prvých deviatich veľkých cien sezóny skončil vždy na pódiu. V konečnom hodnotení majstrovstiev sveta obsadil druhé miesto, pričom o titul prišiel len tesne v posledných pretekoch sezóny. Jeho výkon bol považovaný za jeden z najlepších debutov v histórii Formuly 1. V sezóne [[Formula 1 v roku 2008|2008]] Hamilton pokračoval vo výrazných výkonoch a v dramatickom závere [[Veľká cena Brazílie|Veľkej ceny Brazílie]] získal svoj prvý titul majstra sveta. Stal sa tak v tom čase najmladším majstrom sveta Formuly 1 a zároveň prvým jazdcom tmavej pleti, ktorý tento titul získal. Táto sezóna ho definitívne zaradila medzi elitu motoristického športu. Nasledujúce roky boli pre McLaren menej konzistentné. V roku [[Formula 1 v roku 2009|2009]] tím bojoval s nekonkurencieschopným monopostom na začiatku sezóny, no Hamilton dokázal vybojovať niekoľko víťazstiev v jej druhej polovici. V sezóne [[Formula 1 v roku 2010|2010]] sa opäť zapojil do boja o titul, ktorý sa rozhodoval až v posledných pretekoch, no napokon skončil štvrtý. V rokoch [[Formula 1 v roku 2011|2011]] a [[Formula 1 v roku 2012|2012]] Hamilton zaznamenal viacero víťazstiev, avšak jeho šance na titul boli limitované technickými problémami a strategickými chybami tímu. Sezóna [[Formula 1 v roku 2012|2012]] bola jeho poslednou v McLarene. Napriek silným individuálnym výkonom skončil celkovo štvrtý a na konci roka oznámil prestup do [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesu]]. === Mercedes-AMG Petronas (2013 – 2024) === Hamiltonov prestup do Mercedesu v roku [[Formula 1 v roku 2013|2013]] bol spočiatku vnímaný ako riskantný krok, keďže tím v predchádzajúcich sezónach nepatril k absolútnej špičke. Už v tejto sezóne však Hamilton dosiahol niekoľko víťazstiev a položil základy budúcej dominancie tímu. Zlom nastal v roku [[Formula 1 v roku 2014|2014]], keď Formula 1 vstúpila do hybridnej éry. Mercedes disponoval výrazne najlepším monopostom a Hamilton získal svoj druhý titul majstra sveta, keď porazil tímového kolegu [[Nico Rosberg|Nica Rosberga]]. V sezóne [[Formula 1 v roku 2015|2015]] svoju prevahu potvrdil a získal tretí titul. V rokoch [[Formula 1 v roku 2016|2016]] až [[Formula 1 v roku 2020|2020]] sa Hamilton stal dominantnou postavou šampionátu. Hoci v roku 2016 titul získal Rosberg, Hamilton následne vyhral štyri tituly po sebe (2017 – 2020). V tomto období prekonal viacero historických rekordov, vrátane najvyššieho počtu víťazstiev vo [[Veľká cena Formuly 1|veľkých cenách]], pole positions a pódiových umiestnení. V roku 2020 vyrovnal rekord [[Michael Schumacher|Michaela Schumachera]] so siedmimi titulmi majstra sveta. Sezóny [[Formula 1 v roku 2021|2021]] až [[Formula 1 v roku 2024|2024]] znamenali postupný ústup Mercedesu z dominantnej pozície. V roku 2021 bojoval Hamilton o titul až do posledných pretekov sezóny, ktoré však skončili kontroverzným spôsobom v prospech [[Max Verstappen|Maxa Verstappena]]. V nasledujúcich rokoch tím zápasil s technickými problémami a Hamilton nezískal ďalší titul, no naďalej patril medzi najkonzistentnejších jazdcov na štartovom poli a zohrával kľúčovú úlohu pri vývoji monopostu. === Scuderia Ferrari (2025 – súčasnosť) === Od sezóny [[Formula 1 v roku 2025|2025]] Lewis Hamilton pôsobí v tíme [[Scuderia Ferrari]], čo predstavuje jeden z najvýznamnejších prestupov v histórii Formuly 1. Spojenie najúspešnejšieho jazdca modernej éry s najlegendárnejším tímom v športe vzbudilo celosvetovú pozornosť. Hamiltonovým cieľom je získať rekordný ôsmy titul majstra sveta a zároveň zanechať historický odkaz aj v talianskom tíme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lewis Hamilton {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/information/drivers-hall-of-fame-lewis-hamilton.6TbSwzJA2miTUwtnXUHkjk | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en}}</ref> == Aktivizmus a Filantropia == === Boj proti rasizmu a rovnosť === Hamilton je známy nielen ako šampión na trati, ale aj ako hlasný bojovník za rovnosť a sociálnu spravodlivosť. Ako prvý a doposiaľ jediný čierny pretekár vo Formule 1 poukazoval na pretrvávajúcu nerovnosť a rasizmus v motoristickom športe aj v spoločnosti. Po smrti [[George Floyd|Georgea Floyda]] a s narastajúcim hnutím ''[[Black Lives Matter]]'' Hamilton použil svoju platformu na podporu rasovej rovnosti — pred pretekmi kladie dôraz na gesto pokľaknutia, nosil tričká s proti-rasovými nápismi a vyjadroval podporu spravodlivosti pre obete policajnej brutality, ako napríklad Breonnu Taylor. Britský pretekár sa zaväzuje, že boj proti rasizmu bude celoživotným úsilím, nie jednorazovým gesto. Hamilton bol takisto pomenovaný za najvplyvnejšiu čiernu osobnosť v Spojenom kráľovstve v rámci ''Powerlist 2021'' a bol zaradený do ''TIME 100'' najvplyvnejších ľudí sveta pre jeho aktivizmus v tomto smere. == Nadácie a projekty == ==== The Hamilton Commission ==== V roku 2020 založil The Hamilton Commission spolu s Royal Academy of Engineering — výskumnú iniciatívu zameranú na odhalenie a riešenie prekážok, ktoré bránia väčšiemu zastúpeniu černochov v motoršporte, technológii a STEM oblastiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Hamilton Commission | url = https://mission44.org/the-hamilton-commission/ | vydavateľ = Mission 44 | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en-GB}}</ref> ==== Mission 44 ==== Na základe zistení Hamiltonovej komisie a svojej vlastnej vízie spravodlivejšej budúcnosti založil v roku 2021 charitatívnu nadáciu Mission 44. Jej meno odkazuje na jeho pretekárske číslo a jej cieľom je poskytnúť príležitosti deťom a mladým ľuďom z nedostatočne zastúpených skupín — v oblasti vzdelávania, zamestnania a kariér. Hamilton osobne venoval do Mission 44 približne 20 miliónov libier, čo predstavuje významný záväzok k dlhodobej zmene šancí mladých ľudí v spoľahlivých kariérnych cestách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Mission | url = https://mission44.org/our-mission/ | vydavateľ = Mission 44 | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en-GB}}</ref> Podľa najnovších informácií nadácia oslovila viac ako pol milióna mladých ľudí po celom svete vrátane [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Brazília|Brazílie]], vrátane podpory spolupráce s Formulou 1 pri vzdelávacích a kariérnych príležitostiach. ==Osobný život== [[8. november|8. novembra]] [[2022]] získal čestné Brazílske občianstvo. „Je to pre mňa veľká česť získať tento titul. Teraz môžem konečne povedať, že som jeden z vás. Milujem Brazíliu a vždy som ju miloval. Chcem venovať toto ocenenie môjmu hrdinovi [[Ayrton Senna|Ayrtonovi Sennovi]]” povedal Hamilton počas slávnostného ceremoniálu v sídle brazílskeho parlamentu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Formula 1: 'Now I'm one of you,' Hamilton tells Brazil as he becomes honorary citizen|url=https://www.straitstimes.com/sport/formula-one/formula-1-now-im-one-of-you-hamilton-tells-brazil-as-he-becomes-honorary-citizen|periodikum=The Straits Times|miesto=Singapore|dátum=2022-11-08|dátum prístupu=2026-01-12|issn=0585-3923|jazyk=en}}</ref> Hamilton je katolík; hovorí, že sa pravidelne modlí a riadi sa vierou.<ref>{{cite news|title=Red Bull addresses car issues; Hamilton wants to be F1's Picasso|newspaper=News.com.au — Australia's Leading News Site|date=16 May 2017|url=https://www.news.com.au/sport/motorsport/formula-one/red-bull-addresses-car-issues-hamilton-wants-to-be-f1s-picasso/news-story/a960088fda929ed342424ca1e1033e03}}</ref> Hamilton verí, že pri pretekoch vo Formule 1 nad ním spočíva „božia ruka“.<ref>{{cite news|last=Richards|first=Giles|date=4 July 2018|title=Lewis Hamilton guided by faith and perspective for new F1 challenges|url=https://www.theguardian.com/sport/2018/jul/04/lewis-hamilton-faith-perspective-f1|access-date=14 December 2021|work=The Guardian}}</ref><ref>{{cite web|date=4 July 2018|title=Lewis Hamilton: I feel God has his hand over me|url=https://www.thenorthernecho.co.uk/sport/national/16332790.lewis-hamilton-feel-god-hand/|access-date=14 December 2021|website=The Northern Echo}}</ref> Hamilton tiež využíva svoju popularitu pri obhajobe práv LGBTQ+ komunity, ochrany zvierat a udržateľnosti. Prešiel na rastlinnú stravu a investoval do ekologických technológií a elektrických vozidiel ako súčasť svojho dlhodobého záväzku k životnému prostrediu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lewis Hamilton condemns ‘terrifying’ LGBTQ+ laws before Saudi Arabian GP|url=https://www.theguardian.com/sport/2021/dec/02/lewis-hamilton-condemns-terrifying-lgbtq-laws-before-saudi-arabian-gp|periodikum=The Guardian|dátum=2021-12-02|dátum prístupu=2026-01-12|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Giles|priezvisko=Richards}}</ref> ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! 2001 | align=left| Formula Renault 2000 UK Winter Series | align=left| Manor Motorsport | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 | 48 | 7. miesto |- ! rowspan=2| 2002 | align=left| Formula Renault 2000 UK | rowspan=2 align=left| Manor Motorsport | 13 | 3 | 3 | 5 | 7 | 274 | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2000 Eurocup | 4 | 1 | 1 | 2 | 3 | 92 | 5. miesto |- ! rowspan=6| 2003 | align=left| Formula Renault 2.0 UK | rowspan=6 align=left| Manor Motorsport | 15 | 10 | 11 | 9 | 13 | 419 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| British Formula 3 | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC |- | align=left| Formula Renault 2000 Masters | 2 | 0 | 0 | 0 | 1 | 24 | 12. miesto |- | align=left| Formula Renault 2000 Germany | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 25 | 27. miesto |- | align=left| Korea Super Prix | 1 | 0 | 1 | 0 | 0 | N/A | NC |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | NC |- ! rowspan=4| 2004 | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan=4 align=left| Manor Motorsport | 20 | 1 | 1 | 2 | 5 | 69 | 5. miesto |- | align=left| Bahrain Superprix | 1 | 1 | 0 | 0 | 1 | N/A | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 1 | 0 | 0 | N/A | 14. miesto |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 7. miesto |- ! rowspan=2| 2005 | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan=2 align=left| ASM Formule 3 | 20 | 15 | 13 | 10 | 17 | 172 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | N/A | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2006 | align=left| GP2 Series | align=left| ART Grand Prix | 21 | 5 | 1 | 7 | 14 | 114 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2007 | align=left| [[Formula 1 v roku 2007|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 17 | 4 | 6 | 2 | 12 | 109 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2008 | align=left| [[Formula 1 v roku 2008|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 18 | 5 | 7 | 1 | 10 | 98 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2009 | align=left| [[Formula 1 v roku 2009|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 17 | 2 | 4 | 0 | 5 | 49 | 5. miesto |- ! 2010 | align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 19 | 3 | 1 | 5 | 9 | 240 | 4. miesto |- ! 2011 | align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 19 | 3 | 1 | 3 | 6 | 227 | 5. miesto |- ! 2012 | align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 20 | 4 | 7 | 1 | 7 | 190 | 4. miesto |- ! 2013 | align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 1 | 5 | 1 | 5 | 189 | 4. miesto |- ! 2014 | align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 11 | 7 | 7 | 16 | 384 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 19 | 10 | 11 | 8 | 17 | 381 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | 21 | 10 | 12 | 3 | 17 | 380 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! 2017 | align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 20 | 9 | 11 | 7 | 13 | 363 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 21 | 11 | 11 | 3 | 17 | 408 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 21 | 11 | 5 | 6 | 17 | 413 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 16 | 11 | 10 | 6 | 14 | 347 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- ! 2021 | align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 15 | 6 | 2 | 4 | 10 | 394,5 | style="background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- ! 2022 | align=left| [[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 22 | 0 | 0 | 2 | 9 | 240 | 6. miesto |- ! 2023 | align=left| [[Formula 1 v roku 2023|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 22 | 0 | 1 | 4 | 6 | 234 | style="background:#ffdf9f;"| 3. miesto |- ! 2024 | align=left| [[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | 24 | 2 | 0 | 2 | 5 | 223 | 7. miesto |- ! 2025 | align=left| [[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 24 | 0 | 0 | 1 | 0 | 156 | 6. miesto |- !2026 | align="left" |[[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] | align="left" |[[Scuderia Ferrari]] |2 |0 |0 |0 |1 |33 |4. miesto* |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha === Formula 1 === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#efcfff;"|'''Ret''' |style="background:#dfffdf;"| 7 | | | | | | | | '''109''' | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| '''5''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#cfcfff;"| '''12''' |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#dfffdf;"| 5 | | | | | | | '''98''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background:black; color:white;"| DSQ |style="background:#dfffdf;"| 7‡ |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| '''12†''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' | | | | | | | | '''49''' | '''5. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Južná Kórea}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background: #CFCFFF"| 14† |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 | | | | | | '''240''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| Ret | | | | | | '''227''' | '''5. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background: #CFCFFF"| 19^† |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#efcfff;"| '''''Ret''''' | | | | | '''190''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background: #CFCFFF"| 12 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| '''4''' |style="background:#DFFFDF;"| '''5''' |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#DFFFDF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 9 | | | | | | '''189''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#FFFFBF"|''1'' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFFFBF"|1 | | | | | | '''384''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#FFDF9F"|'''3''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#DFFFDF"|'''6''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''''1''''' |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFDFDF"|2 | | | | | | '''381''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFDF9F"|'''3''' |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFFFBF"|1 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFDFDF"|'''2''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#EFCFFF"|'''Ret''' |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' |style="background-color:#FFFFBF"|'''1''' | | | | '''380''' | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| '''5''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | | | | | '''363''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| '''''3''''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | | | | '''408''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| '''9''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | | | | '''413''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUS<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| '''7''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffdf9f"| '''3''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | WD | style="background: #ffdf9f"| 3 | | | | | | | | '''347''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo }} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! QAT<br>{{minivlajka|Katar}} ! SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffffbf"| 1² | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #ffdf9f"| 3‡ | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 2 | | | '''394,5''' | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffdf9f"| 3⁸ | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfdfdf"| 2³ | style="background: #cfcfff"| 18† | | |'''240''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 6⁷ | style="background: #dfffdf"| 6 | C | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| '''4''' | style="background: #dfffdf"| 4⁷ | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| Ret⁵ | style="background:black; color:white;"| DSQ² | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 8⁷ | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 9 | | style="background: #ffdf9f"|'''234''' | style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !CHN<br>{{minivlajka|Čína}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko }} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 9² | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 4⁶ | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| Ret⁶ | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 12⁶ | style="background: #dfffdf"| 4 | '''223''' | '''7. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] !Tím !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !CHN<br>{{minivlajka|Čína}} !JAP<br>{{minivlajka|Japonsko}} !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !MIA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko }} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !VEG<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT<br>{{minivlajka|Katar}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ¹ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 8³ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 8^F | style="background: #dfffdf" |4 | style="background: #dfffdf" |8 | style="background: #efcfff" | DNF⁷ | style="background: #dfffdf" |8 | style="background: #cfcfff" |12 | style="background: #dfffdf" |8 | '''156''' |'''6.miesto''' |- ! rowspan="2" |2026 !Tím ![[Veľká cena Austrálie 2026|AUS]]{{AUS}} ![[Veľká cena Číny 2026|CHN]]{{CHN}} ![[Veľká cena Japonska 2026|JPN]]{{JPN}} ![[Veľká cena Bahrajnu 2026|BHR]]{{BHR}} ![[Veľká cena Saudskej Arábie 2026|SAU]]{{SAU}} ![[Veľká cena Miami 2026|MIA]]{{USA}} ![[Veľká cena Kanady 2026|CAN]]{{CAN}} ![[Veľká cena Monaka 2026|MCO]]{{MCO}} ![[Veľká cena Katalánska 2026|BCN]]{{ESP}} ![[Veľká cena Rakúska 2026|AUT]]{{AUT}} ![[Veľká cena Veľkej Británie 2026|GBR]]{{GBR}} ![[Veľká cena Belgicka 2026|BEL]]{{BEL}} ![[Veľká cena Maďarska 2026|HUN]]{{HUN}} ![[Veľká cena Holandska 2026|NED]]{{NED}} ![[Veľká cena Talianska 2026|ITA]]{{ITA}} ![[Veľká cena Španielska 2026|MAD]]{{ESP}} ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2026|AZE]]{{AZE}} ![[Veľká cena Singapuru 2026|SGP]]{{SGP}} ![[Veľká cena USA 2026|USA]]{{USA}} ![[Veľká cena Mexika 2026|MEX]]{{MEX}} ![[Veľká cena São Paula 2026|SAP]]{{BRA}} ![[Veľká cena Las Vegas 2026|VGS]]{{USA}} ![[Veľká cena Kataru 2026|QAT]]{{QAT}} ![[Veľká cena Abú Zabí 2026|ARE]]{{ARE}} !Body !Umiestnenie |- |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3³ | style="background: #dfffdf" | 6 | C | C | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #dfdfdf;"| 2⁶ | style="background: #dfdfdf;"| 2 | | | | | | | | | | | | | | | | |90 |2. miesto* |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt}} {{Majstri sveta F1}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hamilton, Lewis}} [[Kategória:Britskí piloti F1]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] [[Kategória:Britskí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]] [[Kategória:LGBT aktivisti]] 4a0qdrq0t0bgrwqdpixavvhwkicgj6r 0 223793 8232787 8176039 2026-06-13T14:31:23Z Kaptar3 88529 populačný údaj z 2021 8232787 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Dovalovo | other_name = | category = mestská časť Liptovského Hrádku <!-- *** Image *** --> | image = Dovalovo.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Erb Dovalova.JPG <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | histregion = Liptov | district = [[Okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Belá (rieka)|Belá]], [[Dovalovec]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 680 | lat_d = 49 | lat_m = 2 | lat_s = 56 | lat_NS = S | long_d = 19 | long_m = 45 | long_s = 42 | long_EW = V | coordinates_type = region:SK_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 1002 <ref>Populácia v Dovalove''[http://dovalovo.webnode.sk/dovalovo/]''</ref> | population_date = 2012 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1396 | established_type = Prvá písomná zmienka <ref>Prvá písomná zmienka''[http://dovalovo.webnode.sk/dovalovo/]''</ref> | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = Žilina Region - outline map.svg | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_caption = Poloha v rámci Žilinského kraja | map1_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Dovalovo | statistics = | website = http://www.dovalovo.webnode.sk }} '''Dovalovo''' je mestská časť [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], predtým samostatná obec. K Liptovskému Hrádku bola administratívne pričlenená v roku [[1971]].<ref>Administratívne usporiadanie''[http://dovalovo.webnode.sk/dovalovo/]''</ref> == Polohopis == Svojou rozlohou je Dovalovo väčšie ako [[Liptovský Hrádok]] napriek tomu, že je v súčasnosti jeho mestskou časťou. Obcou preteká potok [[Dovalovec]] a dravá [[Belá (rieka)|rieka Belá]]. Ponad obec prechádzajú dva diaľničné mosty, a to [[Most Dovalovec]], ktorý patrí medzi najdlhšie na Slovensku, a [[Most Belá]].<ref>Geografické podmienky''[http://www.dovalovo.webnode.sk/dovalovo/]''</ref> == Dejiny == Od prvopočiatku obce bola pričlenená k liptovsko-hrádockému panstvu. V minulosti boli občania Dovalova zamestnaní najmä ako služobníci v hrádockom panstve a často ním boli aj podrobovaní, keď napr. rod Balaszovcov utláčal Dovalovčanov tým, že im zobral obecný mlyn. V minulosti bola k Dovalovu pričlenená aj [[Liptovská Kokava]] – vtedy Nové Dovalovo. Erb obce zobrazuje [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]], ktorému je v obci zasvätený aj [[Gotika|gotický]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolícky]] [[kostol]] z [[13. storočie|13. storočia]]. <ref>História obce''[http://www.dovalovo.webnode.sk/historia-a-obyvatelia/]''</ref> Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 tu žilo 1090 obyvateľov. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Martin Toursky|sv. Martina]], jednoloďová pôvodne [[gotika|ranogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Nachádza sa v opevnenom areáli na vyvýšenine uprostred obce. Medzi [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočím]] bol doplnený o nástenné maľby. Od [[reformácia|reformácie]] do roku [[1673]] bol kostol evanjelický. K zásadnej prestavbe došlo na začiatku [[17. storočie|17. storočia]], kedy bol nanovo zaklenutý krížovými hrebienkovými [[klenba]]mi a došlo ku stavbe veže. V druhej polovici 17. storočia bol kostol fortifikovaný. K [[barok]]ovej úprave interiéru došlo v polovici [[18. storočie|18. storočia]], na konci storočia boli upravované aj vonkajšie fasády. K poslednému reštaurovaniu kostola došlo v rokoch [[2005]]-[[2006]]. Zo stredovekých detailov sa zachovala klenba v presbytériu, východné okno svätyne a vstupný portál. Z tohto kostola pochádza neskorogotický krídlový [[oltár]] sv. Martina biskupa a [[Štefan Prvomučeník|sv. Štefana Prvomučeníka]], ktorý je súčasťou zbierok [[SNM]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Ďalšie stredoveké tabuľové maľby boli odvezené do Budapešti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dovalovo | url = http://apsida.sk/c/13947/dovalovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a oknami s profilovanými šambránami a segmentovým ukončením. Veža je ukončená zvonovitou helmicou. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1851]]-[[1857]]. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu oltárny obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] na Olivovej hore od [[Peter Michal Bohúň|P. M. Bohúňa]] z roku 1857 a voľný obraz [[Martin Luther|M. Luthera]], taktiež od Bohúňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dovalovo - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/dovalovo-liptovsky-hradok-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečeliu kostola dominuje [[rizalit]] členený [[pilaster|pilastrami]] a ukončený štítom, z ktorého vyrastá veža členená lizénovým rámom s horizontálnym pásovaním. Ukončená je ihlncovou helmicou. Okná sú polkruhovo ukončené. <gallery> Súbor:Dovalovo - Slovakia - Catholic Church.jpg|Kostol sv. Martina Súbor:RÍMSKO-KATOLÍCKY KOSTOL DOVALOVO.jpeg Súbor:Rímskokatolícky kostol sv. Martina - Dovalovo.jpg Súbor:Evanjelický kostol - Dovalovo.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Evanjelický kostol v Dovalove.JPG </gallery> == Občianska vybavenosť == K významným subjektom patrí v Dovalove Roľnícke družstvo, ktoré zamestnáva mnoho miestnych obyvateľov. V centre obce sa nachádza kultúrny dom, nákupné a zábavné strediská, ale aj niekoľko historicky vzácnych budov. V časti obce označovanej ako Vyšný koniec sú zachované vzácne historické stavby - rodný dom Jána Nepomuka Bobulu, ďalšie historické domy, či sýpky.<ref>Trasa pamätihodností v Dovalove''[http://www.dovalovo.webnode.sk/trasa-pamatihodnosti/]''</ref> V Dovalove je možné ubytovať sa v malých domčekoch alebo v penziónoch. == Osobnosti obce == === Rodáci === * Ján Nepomuk Bobula (* [[1844]] - † [[1903]]), [[politik]] a [[staviteľ]] * [[Eduard Bobula]] (* 1873- † 1931), železničiar, odborár a senátor [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|NZ]] *[[Ján Gašperík]] (* [[1876]] - † [[1949]]), právnik a [[včelárstvo|včelár]] * Milan Jurčo (* [[1921]] - † [[1989]]), [[básnik]] <ref>Životopis Ing.Milana Jurču''[http://www.staratura.sk/item/ing-milan-jurco/]''</ref> === Pôsobili tu === * [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]] (* [[1957]]), bývalý [[Česko-Slovensko|československý]] reprezentant v [[Športová_cyklistika|športovej cyklistike]] a dvojnásobný účastník [[Tour de France]] * [[Matej Jurčo]] (* [[1984]]), cyklista a [[Olympijské hry (moderné)|olympionik]]<ref>Významné osobnosti''[http://www.dovalovo.webnode.sk/osobnosti/]''</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HÚSKA, Miroslav A.: Folklór a zvyky v pamätnej knihe obce Dovalovo. In: ''[[Slovenský národopis]]'', roč. 4., 1956, č. 4 – 5, s. 500 – 509. * VÍTEK, Peter: ''Z minulosti Dovalova 1396 – 1945.'' Liptovský Hrádok: Mesto Liptovský Hrádok, 2010. 94 s. ISBN 978-80-970559-1-2 == Externé odkazy == * [http://www.dovalovo.webnode.sk/ Stránka mestskej časti Dovalovo] * [https://www.liptovskyhradok.sk/ Oficiálna stránka mesta Liptovský Hrádok] * [http://www.apsida.sk/c/13947/dovalovo Apsida.sk]- profil gotického kostola {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Liptovský Hrádok]] [[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]] [[Kategória:Mestské časti na Slovensku]] bsv5n59vtvh84bep449jjhyjhq9y2je 14 225648 8232870 6312479 2026-06-13T19:14:43Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232870 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Karate| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 9r7xco3y7tsnlos5c25i582ry7lfctl 14 225652 8232871 1669723 2026-06-13T19:14:54Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232871 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Tréneri karate| Štát]] [[Kategória:Karate podľa štátu| Tréneri]] [[Kategória:Tréneri podľa štátu| Karate]] [[Kategória:Kategórie bez interwiki]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] aab45wo76isdvwk91wk3d67uepq9ja7 14 231174 8232911 5677686 2026-06-13T19:23:36Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232911 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Boxers by country}} [[Kategória:Boxeri| Štát]] [[Kategória:Box podľa štátu| Boxeri]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Boxeri]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 0tmstfra2eak308667lhfmvae9eqnv6 14 231176 8232910 5343727 2026-06-13T19:23:27Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232910 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Boxing by country}} [[Kategória:Box| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 9t75g2go5g94qe5stf12oyxa1tlbcu5 0 231267 8233036 6932823 2026-06-14T05:12:46Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[TÍM KOŠICE]] 8233036 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[TÍM KOŠICE]] crtzgr64f56800xqj2nozhji1ymst85 14 233002 8232897 7505940 2026-06-13T19:20:47Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232897 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Džudisti| Štát]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Džudisti]] [[Kategória:Džudo podľa štátu| Džudisti]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 9fwqcefzjylpy66kcdbvkv06k4n6rqj 0 236610 8233002 8017322 2026-06-14T01:50:03Z Bruno Rosta 4476 International E road network map.svg 8233002 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tabliczka E50.svg|thumb|Označenie európskej cesty]] [[Súbor:International E road network map.svg|thumb|right|Sieť európskych ciest]] '''Európska cesta''' je medzinárodná [[cesta (stavba)|cesta]], [[rýchlostná cesta]] alebo [[diaľnica]], zaradená do európskej siete [[Medzinárodná cesta|medzinárodných ciest]]. Väčšina týchto ciest vedie územiami viacerých štátov. Sieť európskych medzinárodných ciest má na starosti [[Európska hospodárska komisia OSN]] (UNECE). Používané číslovanie sa od vnútroštátneho číslovania odlišuje predponou „E-“ ([[Európska cesta 1|E1]] a pod.). Vo väčšine európskych krajín majú medzinárodné cesty zároveň svoje vnútroštátne číslo. Napríklad [[Európska cesta 75|E75]] prechádza [[Slovensko]]m po cestách I. triedy [[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|číslo 11]] a [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]] a po diaľniciach [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]. V niekoľkých krajinách ([[Švédsko]], [[Nórsko]]) majú tieto cesty výhradne medzinárodné označenie. Na [[Slovensko|Slovensku]] ich označuje dopravná značka „medzinárodná trasa“ – zelená tabuľka s bielym písmenom '''E''' a číslom cesty. Medzinárodné cesty existujú aj v iných častiach sveta, napr. [[Panamerická magistrála]] v Severnej a Južnej Amerike a [[ázijská sieť diaľnic]]. == Číslovanie == Systém číslovania európskych medzinárodných ciest bol definovaný v roku [[1975]] komisiou UNECE, koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] prešiel zásadnými zmenami a v súčasnosti má túto podobu: # Nosné cesty a medziľahlé cesty, nazývané ''cesty I. triedy'', majú dvojciferné číselné označenie. Odbočné, spojovacie a pripojovacie cesty, nazývané ''cesty II. triedy'', majú trojciferné označenie. # Všeobecné pravidlá: #* Nosné cesty v smere zo severu na juh majú dvojciferné číselné označenie, ktoré končí číslicou ''5'', a ktorá smerom na východ narastá o 10 (E15, E25, E35 atď.) #* Nosné cesty v smere zo západu na východ majú dvojciferné číselné označenie končiace číslicou ''0'', ktoré v smere na juh narastajú o 10 (E30, E40, E50 atď.) #* Medziľahlé cesty majú dvojciferné označenie, v smere zo severu na juh ''nepárne'', v smere zo západu na východ ''párne''. Čísla majú hodnotu v intervale daných čísel nosných ciest, medzi ktorými sa nachádzajú. #* Cesty II. triedy majú trojciferné označenie, pričom prvá cifra je zhodná s prvou cifrou najbližšej nosnej cesty smerom na sever, druhá s prvou cifrou najbližšej nosnej cesty smerom na západ a tretia cifra je poradová. # Cesty I. triedy v smere zo severu na juh, situované východne od cesty [[Európska cesta 99|E99]] majú trojciferné nepárne číselné označenie od ''101'' po ''129''. Inak pre ne platia pravidlá z odseku 2. # Cesty II. triedy situované východne od [[Európska cesta 101|E101]] majú trojciferné označenie, ktoré sa začína ''0'', od ''001'' po ''099''. === Výnimky === Dve cesty I. triedy - [[Európska cesta 45|E45]] a [[Európska cesta 55|E55]] majú vo Švédsku a Nórsku staré označenie ako [[Európska cesta 6|E6]] a [[Európska cesta 4|E4]]. Tieto výnimky boli udelené z dôvodu ušetrenia vysokých nákladov, súvisiacich s výmenou označenia. Od [[Dánsko|Dánska]] na juh sú však už tieto cesty označené novými číslami, rovnako ako všetky ostatné európske cesty v [[Škandinávia|Škandinávii]]. === Rozdelenie === * [[Európske cesty I. triedy]] - predstavujú sieť nosných a priľahlých ciest * [[Európske cesty II. triedy]] - predstavujú sieť odbočných, prepojovacích a pripojovacích ciest == Cesty I. triedy == === Nosné cesty v smere zo severu na juh === {| |valign=top| * [[Európska cesta 5]] * [[Európska cesta 15]] * [[Európska cesta 25]] * [[Európska cesta 35]] * [[Európska cesta 45]] * [[Európska cesta 55]] * [[Európska cesta 65]] |valign=top| * [[Európska cesta 75]] * [[Európska cesta 85]] * [[Európska cesta 95]] * [[Európska cesta 101]] * [[Európska cesta 105]] * [[Európska cesta 115]] |valign=top| * [[Európska cesta 117]] * [[Európska cesta 119]] * [[Európska cesta 121]] * [[Európska cesta 123]] * [[Európska cesta 125]] * [[Európska cesta 127]] |} === Nosné cesty v smere z východu na západ === {| |valign=top| * [[Európska cesta 10]] * [[Európska cesta 20]] * [[Európska cesta 30]] * [[Európska cesta 40]] * [[Európska cesta 50]] |valign=top| * [[Európska cesta 60]] * [[Európska cesta 70]] * [[Európska cesta 80]] * [[Európska cesta 90]] |} === Medziľahlé cesty v smere zo severu na juh === {| |valign=top| * [[Európska cesta 1]] * [[Európska cesta 3]] * [[Európska cesta 7]] * [[Európska cesta 9]] * [[Európska cesta 11]] * [[Európska cesta 13]] * [[Európska cesta 17]] * [[Európska cesta 19]] * [[Európska cesta 21]] * [[Európska cesta 23]] |valign=top| * [[Európska cesta 27]] * [[Európska cesta 29]] * [[Európska cesta 31]] * [[Európska cesta 33]] * [[Európska cesta 37]] * [[Európska cesta 39]] * [[Európska cesta 41]] * [[Európska cesta 43]] * [[Európska cesta 47]] * [[Európska cesta 49]] |valign=top| * [[Európska cesta 51]] * [[Európska cesta 53]] * [[Európska cesta 57]] * [[Európska cesta 59]] * [[Európska cesta 61]] * [[Európska cesta 63]] * [[Európska cesta 67]] * [[Európska cesta 69]] * [[Európska cesta 71]] * [[Európska cesta 73]] |valign=top| * [[Európska cesta 77]] * [[Európska cesta 79]] * [[Európska cesta 81]] * [[Európska cesta 83]] * [[Európska cesta 87]] * [[Európska cesta 89]] * [[Európska cesta 91]] * [[Európska cesta 97]] |} === Medziľahlé cesty v smere zo západu na východ === {| |valign=top| * [[Európska cesta 4]] * [[Európska cesta 6]] * [[Európska cesta 8]] * [[Európska cesta 12]] * [[Európska cesta 14]] * [[Európska cesta 16]] * [[Európska cesta 18]] * [[Európska cesta 22]] * [[Európska cesta 24]] * [[Európska cesta 26]] |valign=top| * [[Európska cesta 28]] * [[Európska cesta 32]] * [[Európska cesta 34]] * [[Európska cesta 36]] * [[Európska cesta 42]] * [[Európska cesta 44]] * [[Európska cesta 46]] * [[Európska cesta 48]] * [[Európska cesta 52]] * [[Európska cesta 54]] |valign=top| * [[Európska cesta 56]] * [[Európska cesta 58]] * [[Európska cesta 62]] * [[Európska cesta 64]] * [[Európska cesta 66]] * [[Európska cesta 68]] * [[Európska cesta 72]] * [[Európska cesta 74]] * [[Európska cesta 76]] * [[Európska cesta 78]] |valign=top| * [[Európska cesta 82]] * [[Európska cesta 84]] * [[Európska cesta 86]] * [[Európska cesta 92]] * [[Európska cesta 94]] * [[Európska cesta 98]] |} == Cesty II. triedy == {{stĺpce|8| * [[Európska cesta 134]] * [[Európska cesta 136]] * [[Európska cesta 201]] * [[Európska cesta 231]] * [[Európska cesta 232]] * [[Európska cesta 233]] * [[Európska cesta 234]] * [[Európska cesta 251]] * [[Európska cesta 261]] * [[Európska cesta 262]] * [[Európska cesta 271]] * [[Európska cesta 272]] * [[Európska cesta 311]] * [[Európska cesta 312]] * [[Európska cesta 313]] * [[Európska cesta 314]] * [[Európska cesta 331]] * [[Európska cesta 372]] * [[Európska cesta 373]] * [[Európska cesta 381]] * [[Európska cesta 391]] * [[Európska cesta 401]] * [[Európska cesta 402]] * [[Európska cesta 403]] * [[Európska cesta 404]] * [[Európska cesta 411]] * [[Európska cesta 420]] * [[Európska cesta 421]] * [[Európska cesta 422]] * [[Európska cesta 429]] * [[Európska cesta 441]] * [[Európska cesta 442]] * [[Európska cesta 451]] * [[Európska cesta 461]] * [[Európska cesta 462]] * [[Európska cesta 471]] * [[Európska cesta 501]] * [[Európska cesta 502]] * [[Európska cesta 511]] * [[Európska cesta 512]] * [[Európska cesta 531]] * [[Európska cesta 532]] * [[Európska cesta 533]] * [[Európska cesta 551]] * [[Európska cesta 552]] * [[Európska cesta 571]] * [[Európska cesta 572]] * [[Európska cesta 573]] * [[Európska cesta 574]] * [[Európska cesta 575]] * [[Európska cesta 578]] * [[Európska cesta 581]] * [[Európska cesta 583]] * [[Európska cesta 584]] * [[Európska cesta 592]] * [[Európska cesta 601]] * [[Európska cesta 602]] * [[Európska cesta 603]] * [[Európska cesta 604]] * [[Európska cesta 606]] * [[Európska cesta 607]] * [[Európska cesta 611]] * [[Európska cesta 612]] * [[Európska cesta 641]] * [[Európska cesta 651]] * [[Európska cesta 652]] * [[Európska cesta 661]] * [[Európska cesta 662]] * [[Európska cesta 671]] * [[Európska cesta 673]] * [[Európska cesta 675]] * [[Európska cesta 691]] * [[Európska cesta 692]] * [[Európska cesta 711]] * [[Európska cesta 712]] * [[Európska cesta 713]] * [[Európska cesta 714]] * [[Európska cesta 717]] * [[Európska cesta 751]] * [[Európska cesta 761]] * [[Európska cesta 762]] * [[Európska cesta 771]] * [[Európska cesta 772]] * [[Európska cesta 773]] * [[Európska cesta 801]] * [[Európska cesta 802]] * [[Európska cesta 803]] * [[Európska cesta 804]] * [[Európska cesta 805]] * [[Európska cesta 806]] * [[Európska cesta 821]] * [[Európska cesta 840]] * [[Európska cesta 841]] * [[Európska cesta 842]] * [[Európska cesta 843]] * [[Európska cesta 844]] * [[Európska cesta 846]] * [[Európska cesta 847]] * [[Európska cesta 848]] * [[Európska cesta 851]] * [[Európska cesta 852]] * [[Európska cesta 853]] * [[Európska cesta 871]] * [[Európska cesta 901]] * [[Európska cesta 902]] * [[Európska cesta 931]] * [[Európska cesta 932]] * [[Európska cesta 951]] * [[Európska cesta 952]] * [[Európska cesta 961]] * [[Európska cesta 962]] * [[Európska cesta 001]] * [[Európska cesta 002]] * [[Európska cesta 003]] * [[Európska cesta 004]] * [[Európska cesta 005]] * [[Európska cesta 006]] * [[Európska cesta 007]] * [[Európska cesta 008]] * [[Európska cesta 009]] * [[Európska cesta 010]] * [[Európska cesta 011]] * [[Európska cesta 012]] * [[Európska cesta 013]] * [[Európska cesta 014]] * [[Európska cesta 015]] * [[Európska cesta 016]] }} == Európske cesty na Slovensku {{minivlajka|Slovensko}} == [[Slovensko]]m prechádzajú tieto európske medzinárodné cesty: *[[Súbor:Tabliczka E50.svg|35px|link=Európska cesta 50]]: {{minivlajka|Česko}} Brno ... [[Drietoma]] - [[Trenčín]] – [[Žilina]] - [[Poprad]] – [[Prešov]] – [[Košice]] – [[Sečovce]] – [[Vyšné Nemecké]] ... Užhorod {{minivlajka|Ukrajina}} *[[Súbor:Tabliczka E58.svg|35px|link=Európska cesta 58]]: {{minivlajka|Rakúsko}} Viedeň ... [[Jarovce]] – [[Bratislava]] – [[Nitra]] – [[Zvolen]] – [[Lučenec]] – [[Košice]] – [[Sečovce]] – [[Vyšné Nemecké]] ... Užhorod {{minivlajka|Ukrajina}} *[[Súbor:Tabliczka E65.svg|35px|link=Európska cesta 65]]: {{minivlajka|Česko}} Brno ... [[Kúty (okres Senica)|Kúty]] – [[Bratislava]] – [[Rusovce]] ... Csorna {{minivlajka|Maďarsko}} *[[Súbor:Tabliczka E71.svg|35px|link=Európska cesta 71]]: [[Košice]] – [[Milhosť]]... Miškovec {{minivlajka|Maďarsko}} *[[Súbor:Tabliczka E75.svg|35px|link=Európska cesta 75]]: {{minivlajka|Poľsko}} Katowice ... [[Svrčinovec]] – [[Žilina]] – [[Trenčín]] – [[Bratislava]] – [[Rusovce]] ... Győr {{minivlajka|Maďarsko}} *[[Súbor:Tabliczka E77.svg|35px|link=Európska cesta 77]]: {{minivlajka|Poľsko}} Krakov ... [[Trstená]] – [[Dolný Kubín]] – [[Ružomberok]] – [[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]] – [[Krupina]] – [[Šahy]] ... Budapešť {{minivlajka|Maďarsko}} *[[Súbor:Tabliczka E371.svg|35px|link=Európska cesta 371]]: {{minivlajka|Poľsko}} Rzeszów ... [[Vyšný Komárnik]] – [[Svidník]] – [[Prešov]] *[[Súbor:Tabliczka E442.svg|35px|link=Európska cesta 442]]: {{minivlajka|Česko}} Olomouc ... [[Makov (okres Čadca)|Makov]] – [[Bytča]] – [[Žilina]] *[[Súbor:Tabliczka E571.svg|35px|link=Európska cesta 571]]: [[Bratislava]] – [[Nitra]] – [[Žiar nad Hronom]] – [[Zvolen]] – [[Lučenec]] – [[Rožňava]] – [[Košice]] *[[Súbor:Tabliczka E572.svg|35px|link=Európska cesta 572]]: [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Bánovce nad Bebravou]] – [[Nováky]] – [[Prievidza]] – [[Handlová]] – [[Žiar nad Hronom]] – [[Ladomerská Vieska]] *[[Súbor:Tabliczka E575.svg|35px|link=Európska cesta 575]]: [[Bratislava]] – [[Šamorín]] – [[Dunajská Streda]] – [[Veľký Meder]] – [[Medveďov]] ... Győr {{minivlajka|Maďarsko}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:International E-road network}} == Externé odkazy == * [http://www.unece.org/trans/conventn/ECE-TRANS-SC1-384e.pdf Dokument ECE/TRANS/SC.1/384 ''Road Transport Infrastructure''] obsahujúci zoznam všetkých medzinárodných (európskych) ciest ([[Portable Document Format|PDF]]) == Zdroj == {{Portál|Cesty|Cestný}} {{preklad|cs|Evropská silnice|71889226}} {{Európske cesty}} [[Kategória:Európske cesty| ]] 95a8h4klc7cnm9x7nszlh1g8gnm1sxp 0 237183 8232759 8171809 2026-06-13T12:57:41Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8232759 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé pivo [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej slovenskej kuchyne]] '''Slovenská kuchyňa''' je historicky známa hlavne [[bravčové mäso|bravčovým mäsom]], [[jahňacie mäso|jahňacinou]], [[múka|múkou]], [[ľuľok zemiakový|zemiakmi]], kapustou a mliečnymi výrobkami. Jedným zo slovenských národných jedál sú [[bryndzové halušky]], pri ktorých sa na prípravu používa [[bryndza]], údená slanina, zemiaky a múka. Slovenská kuchyňa je ovplyvnená [[Česká kuchyňa|českou]], rakúskou aj maďarskou kuchyňou. == Geografické a klimatické podmienky gastronómie == [[Súbor:Rozkovany Slovakia 10.JPG|thumb|Slovensko má rôzne geografické podmienky, od nížin cez pasienky až po nehostinné horské oblasti]] Severoslovenská kuchyňa sa vyvíjala v oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severoslovenskej kuchyni prevaha [[údené mäso|údeného mäsa]], [[ľuľok zemiakový|zemiakov]], [[kyslá kapusta|kyslej kapusty]], [[mliečne výrobky|mliečnych výrobkov]], [[múka|múky]] a [[strukovina|strukovín]]. Z rovnakých dôvodov býva na [[Slovensko|Slovensku]] počas jesene zbieraná [[kapusta]], ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť ([[kyslá kapusta]]), čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj [[Kyselina L-askorbová|vitamínu C]]. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé [[mlieko (cicavce)|mlieko]]. Z [[ryby (v najširšom zmysle)|rýb]] sa prevažne konzumuje [[pstruh]] a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárske výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina a lesné huby a lesné ovocie. Tradíciu má aj chov včiel a konzumácia včelích produktov. Toto je surovinová základňa gastronómie severných, hornatých častí krajiny. Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o [[hovädzie mäso|hovädzinu]], [[husacie mäso|husacinu]], [[kačacie mäso|kačacinu]] a [[morčacie mäso|morčacinu]]. [[Kapor]] chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka [[Zelenina|zeleniny]] pestovanej na juhu. Múčniky a cestoviny sa jedia sladké aj slané. == Polievky == [[Súbor:Silvestrovska kapustnica.JPG|thumb|Kapustnica – najtradičnejšia polievka na Slovensku]] Najtradičnejšia [[polievka]] na Slovensku je [[kapustnica]]. Na kapustovú polievku – [[kapustnica|kapustnicu]] sa používa [[kyslá kapusta]], [[údené mäso]], sušené lesné huby, sušené slivky, [[klobása]] a trocha [[múka|múky]] a kyslej [[smotana|smotany]]. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová. Ostatné polievky sú typické ako napríklad [[kuracia polievka|kuracia]] alebo [[hovädzia polievka|hovädzia]] a [[guláš|gulášová]]. Na [[Vianoce]] je najrozšírenejším štedrovečerným jedlom kapustnica alebo hubová polievka na kyslo. Príklady polievok: * [[kapustnica]] (polievka z kyslej kapusty) * [[fazuľová polievka]] * šošovicová polievka * [[gulášová polievka]]<ref>Príprava: http://zena.atlas.sk/sluzby/videotip/varenie/gulasova-polievka-/614564.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141210120222/http://zena.atlas.sk/sluzby/videotip/varenie/gulasova-polievka-/614564.html |date=2014-12-10 }}</ref> * hubová na kyslo * hubová so zeleninou * [[demikát]] * kysliare * paradajková polievka <center> <gallery> Súbor:Hovězí guláš.JPG|Hovädzí guláš Súbor:Kyslá hubová polievka.jpg|Kyslá hubová polievka Súbor:Zeleninová polievka.JPG|Zeleninová polievka Súbor:Krémová brokolicová polievka.JPG|Krémová brokolicová polievka Súbor:Drzkova polievka.jpg|Držková polievka </gallery> </center> == Prívarky == [[Súbor:Zemiakovy privarok.JPG|thumb|Zemiakový prívarok]] Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať ''zahustenými polievkami''. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky. Môže obsahovať pretlak, mlieko alebo – na Slovensku obľúbenú – smotanu. Napríklad: * tekvicový prívarok<ref>Tekvicový prívarok recepte – Recidemia http://de.recidemia.com/wiki/Tekvicovy_Privarok {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180104073136/http://de.recidemia.com/wiki/Tekvicovy_Privarok |date=2018-01-04 }}</ref> * šošovicový prívarok * fazuľový prívarok * karfiolový prívarok * kapustový prívarok * zemiakový prívarok * hrachový prívarok * špenátový prívarok == Hlavný chod == [[Súbor:Harusky.jpg|thumb|Bryndzové halušky – slovenské národné jedlo]] [[Súbor:Strapačky.JPG|thumb|Strapačky]] [[Súbor:Liptovské droby.jpg|thumb|Liptovské droby]] Pokiaľ ide o hlavný chod je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia než napríklad talianska alebo španielska. Veľmi často sa používa na prípravu jedál [[bravčová masť]] alebo [[olej]]. Jednou zo špecialít, ktorá je typická pre slovenskú kuchyňu, sú halušky. Národným jedlom sú [[bryndzové halušky]], ktoré sa podávajú s [[bryndza|bryndzou]] a kúskami smaženej [[slanina (pokrm)|slaniny]]. Veľmi chutné a rovnako populárne sú [[kapustové halušky]]. Existuje veľa variantov úprav halušiek, pretože slovenská kuchyňa má veľa regionálnych variantov. Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je [[guláš]], jedlo z [[cibuľa kuchynská|cibule]], [[mäso|mäsa]] a ďalších zložiek ako napríklad [[mleté korenie|mleté čierne korenie]], mletá [[Paprika ročná|paprika]], [[majorán]], čerstvá paprika, zemiaky, krupicové halušky, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z [[múka|múky]] a [[kvasnice|kvasníc]] alebo zemiakového cesta. Dôležité sú aj prílohové omáčky na báze zeleniny. * [[haluška|halušky]] * [[bryndzové halušky]]  * [[pirohy]] (napr. [[Bryndzové pirohy|bryndzové]]) * [[Kapustové halušky|strapačky]] * [[zlaté halušky]] * [[chľustačky]] * [[liptovské droby]] – zemiakové [[jaternica|jaternice]] * široké rezance s tvarohom a slaninou * [[zemiakové placky]] (v regióne [[Horehronie]] sa nazývajú ''haruľa'', na Kysuciach ''polesníky'') * [[žemľovka]] * granatiersky pochod alebo granadír * [[kuracie prsia s broskyňou]] * [[ryžový nákyp]] * [[demikát]] * [[lokša|lokše]] * [[živánska]] * [[plnená paprika]] * [[huspenina]] * [[fučka]] – zemiaková kaša * praženica z hríbov a vajec * hríby na smotane * veľkonočná plnka * domáca údená klobása * údené výrobky z bravčoviny * pečené prasiatko (väčšie hostiny) * [[sedliacke rebierko]] * [[vyprážaný syr]] * [[cigánska pečienka]] <center><gallery> Súbor:Bryndzové pirohy ピロヒー.JPG|Bryndzové pirohy Súbor:Zemiakové placky ゼミアコベー・プラツキー.JPG|Zemiakové placky Súbor:Lokse.JPG|Lokše Súbor:Klobasa.JPG|Údená klobása Súbor:Kacica.JPG|Pečené kačacie stehno s lokšami a červenou kapustou Súbor:Vyprážaný syr.JPG|Vyprážaný syr Súbor:Terchovské úhrabky.jpg|Terchovské úhrabky (opekané zemiaky s kyslou kapustou, oškvarkami, slaninou a cibuľou) </gallery> </center> == Múčniky, slané koláče == [[Súbor:Marhuľový koláč.JPG|thumb|Marhuľový koláč]] [[Súbor:Scheiterhaufen Mehlspeise.jpg|thumb|Žemľovka]] Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí [[štrúdľa]] a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na [[Vianoce]] a [[Veľká Noc|Veľkú Noc]] a to aj viac druhov naraz. V pečení sa často používajú mak, orechy a tvaroh. * [[orechovník]] – orechový závin * [[makovník]] – makový závin * [[tvarohovník]] – tvarohový závin * [[štrúdľa]] – závin, väčšinou jablkový * [[parené buchty]] * [[Bratislavské rožky]] * [[bábovka]] * [[Skalický trdelník]] * laskonky * [[perník]] * mačacie oči * [[medovníčky]] * [[medvedie labky]] * [[opekanec|opekance]] tiež bobaľky (na východe) alebo aj pupáky (Záhorie) * osie hniezda * [[šúľance]]<ref>Šúľance s makom- http://dobruchut.azet.sk/recept/15602/sulance-s-makom/</ref> * [[pagáč|pagáče]] * [[kapustník]] * [[fánky]] – na Záhorí a Myjave na Troch kráľov * bryndzové a [[syrové tyčinky]] <center> <gallery> Súbor:Bratislavské rožky.jpg|Bratislavské rožky Súbor:Skalicky trdelnik.jpg|Skalický trdelník Súbor:Slovak cake.JPG|Likérový špic, laskonka a vanilkový venček Súbor:Veternik.JPG|Veterníky Súbor:Šúľance z makiem.jpg|Šúľance s makom Súbor:Pagac.jpg|Pagáč </gallery> </center> == Šaláty == Na šaláty sa často používa červená alebo biela [[Kapusta obyčajná hlávková|kapusta]]. V zimných mesiacoch bývalo zvykom podávať kyslú kapustu k hlavnému jedlu. V súčasnosti sa konzumuje pestrý výber šalátov európskej kuchyne. [[Šalát siaty|Hlávkový šalát]] sa konzumuje aj len obyčajne zaliaty sladkokyslým nálevom, môže byť podávaný aj s cukrom a kyslou kapustou, prípadne posypaný červenou paprikou. == Syry == K tradičným špecialitám v slovenskej kuchyni patrí [[bryndza]], [[oštiepok]], [[parenica]], [[tvaroh]] a [[korbáčik|syrové korbáčiky]]. Tiež je tradičný [[ovčí syr]]. <center> <gallery> Súbor:Bryndza cheese.jpg|Bryndza Súbor:Oštiepok.JPG|Oštiepok Súbor:Parenica.jpg|Parenica Súbor:Údený korbáčik (Slovakia).jpg|Syrové korbáčiky </gallery> </center> == Nápoje == Medzi typické nápoje patrila [[žinčica]] vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k [[bryndzové halušky|bryndzovým haluškám]]. Na Slovensku je [[pivo]] rozšíreným nápojom. V regiónoch, kde sa pestuje vinič, je pohárik [[víno|vína]] obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové (s výnimkou niektorých regiónov) a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. [[Tokajské víno]] z [[Tokaj]]a patrí k najlepším slovenským vínam. K značkovým vínam s tradíciou patria červené vína Račianska frankovka a Skalický rubín. Z destilátov je typickou [[Borovička (destilát)|borovička]] a [[slivovica]]. Za posledných štyridsať rokov sa zaviedla výroba [[brandy]] z vína v [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatskej oblasti]]. „Karpatské brandy“ sa destiluje z odrodového vína [[Veltlínske zelené]] a neblenduje sa s inými odrodami. Na Slovensku býva zvykom pri príležitosti pozvania na rodinný obed či večeru alebo večierok priniesť fľašu vína alebo liehoviny. <center> <gallery> Súbor:00873 Kelt, Saris, Madny Mnich, 2011.jpg|Kopaničiarska Slivka a pivá Kelt, Šariš a Smädný Mních Súbor:Palenka.JPG|Slivovica a borovička Súbor:Bitter.png|Demänovka Súbor:Zlaty bazant 12%.jpg|Pivo Zlatý bažant Súbor:Tokajsky vyber 3putnovy.jpg|Tokajské víno Súbor:Kofola bottle.jpg|Kofola Súbor:Budiš mineral water.JPG|Minerálna voda Budiš </gallery> </center> == Vianočné menu == * oblátky s medom * ovocie a orechy * aperitív, víno * kapustnica alebo hrachová, príp. rybacia polievka (skôr maďarský zvyk) * biele víno suché * vyprážaný [[kapor]] alebo filé so zemiakovým šalátom (s cibuľou na sladkokyslo, väčšinou aj s majonézou). ** Na východe Slovenska je niekde tradičná aj [[mačanka]] (alebo niekde hubová – kyslá polievka), niekde aj pirohy. Typické východniarske vianočné jedlo – [[dezert]] – sú [[opekanec|bobaľky]], a tiež sú tradičné oblátky s medom a cesnakom, väčšinou podávané na začiatku stolovania. * vianočné drobné zákusky: medovníky, vanilkové rožteky, orechové tyčinky, plnené rožky – obyčajne makom alebo orechmi, [[medvedie labky]] a koláč [[vianočka]] – pletenec z kysnutého cesta. Niekde aj [[Šuhajda (koláč)|šuhajdy]] – domáce čokoládové bonbóny. <center> <gallery> Súbor:Vianočné oblátky.JPG|Vianočné oblátky Súbor:Vianočná kapustnica.JPG|Vianočná kapustnica Súbor:VianocnaRyba.JPG|Vianočný kapor Súbor:Vianočné.jpg|Vianočné koláče – orechové cookies, medovníčky, linecké pečivo, vanilkové rožteky Súbor:Bobaľky.jpg|Východoslovenské štedrovečerné bobaľky </gallery> </center> == Chatárske jedlá == * [[živánska]] * kastrólová roštenka * [[ražniči]] v alobale * rôzne grilované mäso a zelenina * jahňa alebo prasiatko na ražni * guláš * [[špekáčik]]y (tučné klobásky) opekané na ohni == Stravovacie návyky Slovákov == Slováci sú podobne ako Česi v stravovaní konzervatívni. Najradšej jedia tradičné slovenské jedlá pri posedení doma s rodinou. Slovenská kuchyňa nie je rovnako ako česká príliš zdravá, preto je na Slovensku tiež vysoký výskyt [[rakovina hrubého čreva|rakoviny hrubého čreva]] a [[ochorenie srdca|kardiovaskulárnych ochorení]]. == Vegánstvo == V priebehu 21. storočia sa objavili recepty na prípravu tradičných slovenských jedál, ako sú [[halušky]], [[segedínsky guláš]] alebo [[držková polievka]] pri použití iba rastlinných surovín.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko1 = Ballová | méno1 = Denisa | titul = Môže byť slovenská kuchyňa bez mäsa? Otvorte si kuchárku Slovegán | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | vydavateľ = N Press | dátum vydania = 2019-11-09 | url = https://dennikn.sk/1646342/moze-byt-slovenska-kuchyna-bez-masa-otvorte-si-kucharku-slovegan/ | dátum prístupu = 2025-11-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko1 = Gulisová | méno1 = Simona | titul = Najznámejšia slovenská vegánka pretavila svoj blog do úspešnej kuchárky. Ponúka v nej tradičné recepty | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = Forbes (magazín) | dátum vydania = 2019-08-08 | url = https://www.forbes.sk/najznamejsia-slovenska-veganka-pretavila-svoj-blog-uspesnej-kucharky-ponuka-v-nej-tradicne-recepty/ | dátum prístupu = 2025-11-24}}</ref> == Referencie == <references/> == Literatúra == * [[Ján Babilon]]: ''Prvá kuchárska kniha'', [[1870]]. * [[Vojtech Španko]] a kolektív: Slovenská kuchárka, vydavat. Osveta, Martin, 1977, 4.vydanie 1982. * [[František Kotrba]]: ''Slovenská kuchařka'', Dona, ISBN 80-7322-025-3. * [[Anna Demrovská]]: ''Dobrá slovenská kuchyňa'', Knižné centrum, 2007, ISBN 80-85684-59-4. * [[Ľudmila Dullová]]: ''Veľká slovenská kuchárka'', Ikar, 2007, ISBN 80-7118-783-6. * [[Jana Horecká]]: ''Najlepšia slovenská kuchyňa'', 2007, ISBN 80-8064-300-8. * [[Daša Racková]]: ''Nová slovenská kuchárka'', Ikar, 2007, ISBN 978-80-551-1563-4. * [[Zora Mintalová-Zubercová]]: ''Všetko okolo stola I.'', Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009, ISBN 978-80-89208-94-4. * [[Zora Mintalová-Zubercová]]: ''Všetko okolo stola II.'', Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2010, ISBN 978-80-81150-13-5. == Iné projekty == {{projekt|b=Kategória:Slovenská kuchyňa|commons=Category:Cuisine of Slovakia}} == Zdroj == * {{preklad|en|Slovak cuisine||es|Gastronomía de Eslovaquia|}} [[Kategória:Slovenská kuchyňa]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku|Kuchyňa]] nbyctes2mosfddbet862k2yrt2ij512 14 246091 8232881 6475164 2026-06-13T19:17:19Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232881 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Hádzanárske kluby| Štát]] [[Kategória:Hádzaná podľa štátu| Kluby]] [[Kategória:Športové kluby podľa štátu| Hádzaná]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] o6ctw0wcpci20c0b6k0bxvcp1b0c3nr 14 246424 8232935 6450597 2026-06-13T19:34:13Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232935 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Atletickí tréneri| Štát]] [[Kategória:Atletika podľa štátu| Tréneri]] [[Kategória:Tréneri podľa štátu| Atletickí]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] j2evorko1am4gxs0gdcu2xk9l9li1je 14 261155 8232865 8006698 2026-06-13T19:11:15Z Jetam2 30982 kat 8232865 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta podľa športu|Biatlon]] [[Kategória:Majstrovstvá v biatlone|Sveta]] 3vzztj9k34xjmgu4q48yh3cjwdn0ehu 14 267006 8232932 4078717 2026-06-13T19:33:33Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232932 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autokros| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 7l7l63b5a2mwyjfv8imn5oh7ktpe5wo 14 267260 8232933 5677738 2026-06-13T19:33:47Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232933 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autokrosoví pretekári| Štát]] [[Kategória:Autokros podľa štátu| Autokrosoví]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Autokrosoví]] [[Kategória:Kategórie bez interwiki]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] bdc0b6uqmmqir676lacadgfpurf60tk 14 271808 8232855 8113504 2026-06-13T19:00:33Z Jetam2 30982 kat 8232855 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Majstri Európy|Futbal]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Majstri vo futbale|Európy]] hqfcfiiupt36sbxgzrfjh83l5gh8okt 0 278884 8232821 8145738 2026-06-13T17:08:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232821 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov = GNU Octave |logo = |obrázok = Octave Sombrero.svg |popis = GNU Octave |autor = |vývojár = [[John W. Eaton]] |stabilná verzia = 6.4.0 |dátum stabilnej verzie = {{dátum vydania a vek|2021|10|30}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GNU Octave 6.4.0 Released|url=https://www.gnu.org/software/octave/news/release/2021/10/30/octave-6.4.0-released.html|vydavateľ=www.gnu.org|dátum prístupu=2021-12-26|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211227195934/http://www.gnu.org/software/octave/news/release/2021/10/30/octave-6.4.0-released.html|dátum archivácie=2021-12-27}}</ref> |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = [[Viacplatformový softvér]] |jazyk = |stav vývoja = |typ = [[vedecké výpočty]] |licencia = [[GNU General Public License]] |štandard = |voľný parameter1 názov = Programovacie jazyky |voľný parameter1 = [[C++]] |webová stránka = [http://www.gnu.org/software/octave/ www.gnu.org/software/octave/] |commons = GNU Octave diagrams }} '''Octave''' je program na prevádzanie číselných výpočtov, voľne šíritelný za podmienok licencie [[GNU General Public License|GPL]]. Octave je do určitej miery kompatibilný s programom [[MATLAB]]. Octave obsahuje rozsiahly súbor nástrojov pre [[numerické riešenie]] problémov [[lineárna algebra|lineárnej algebry]], hľadanie riešenia nelineárnych rovníc, integrovania funkcií, práce s [[polynóm]]ami a integrovanie [[diferenciálna rovnica|diferenciálnych rovníc]]. Projekt Octave vznikol v roku [[1988]]; spočiatku bol zamýšľaný ako pomôcka k prednáškam o chemických reakciách. Skutočný vývoj programu nastal až v roku [[1992]], o čo sa pričinil John W. Eaton. Verzia 1.0 bola uvoľnená v roku [[1994]]; súčasná [[stabilná verzia]] je 4.2.1. Základná štruktúra v v Octave je [[matica]], sú podporované aj [[riedka matica|riedke matice]]. Pre zobrazovanie výsledkov používa Octave program [[Gnuplot]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[MATLAB]] * [[Scilab]] * [[Numerická matematika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:GNU Octave diagrams|commons_štítok=diagramy GNU Octave}} == Externé odkazy == * [http://www.octave.cz Octave - český sprievodca programom] * [http://www.grafickenadstavbyoctave.wz.cz/ grafické nadstavby Octave] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170622101933/http://www.grafickenadstavbyoctave.wz.cz/ |date=2017-06-22 }} * [http://www.octave.org Octave] {{eng icon}} * [http://wiki.octave.org Octave - wiki stránky] {{eng icon}} * [http://www.network-theory.co.uk/docs/octave/ príručka jazyka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051130041545/http://www.network-theory.co.uk/docs/octave/ |date=2005-11-30 }} {{eng icon}} * [http://wiki.octave.org/wiki.pl?MatlabOctaveCompatibility Informácie o kompatibilite s MATLABom] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090204191950/http://wiki.octave.org/wiki.pl?MatlabOctaveCompatibility |date=2009-02-04 }} {{eng icon}} [[Kategória:Softvér pre Windows]] [[Kategória:Slobodný softvér]] fsrdyjltc71wd4n5qauac316xjncp44 0 286300 8233015 7965736 2026-06-14T03:58:15Z Kadaj774 297844 8233015 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Doneck | other_name = Донецьк | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Donetsk.svg | symbol =Большой_герб_Донецка.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = [[Donecká oblasť]] | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = [[Severskij Donec]] | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 169 | lat_d = 48 | lat_m = 00 | lat_s = 10 | lat_NS = S | long_d = 37 | long_m = 48 | long_s = 19 | long_EW = V | coordinates_type = region:UA_scale:1000000 | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 358.3 <!-- *** Population *** --> | population = 918917 | population_date = [[2018]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[1869]] | established_type = | mayor = [[Oleksandr Lukjančenko]] | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = +380-062 | area_code = | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta na Ukrajine | map_locator = Ukrajina <!-- | map1 = Europe satellite image location map.jpg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta v rámci Európy | map1_locator = Európa --> <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Donetsk | statistics = | website = http://www.donetsk.org.ua <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Doneck''' ({{V jazyku|ukr|Донецьк}}, {{V jazyku|rus|Донецк}}) je priemyselné mesto na východnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Leží na rieke [[Kalmius]], asi 50 km západne od hraníc s [[Rusko]]m, 100 km severne od [[Azovské more|Azovského mora]]. Je centrom samosprávnej oblasti [[Donecká oblasť]] a celého priemyselného regiónu zvaného [[Donecká panva|Donbas]]. V meste dnes žije zhruba 1 milión obyvateľov, ich počet však po rozpade [[ZSSR]] klesá. == Dejiny == [[Súbor:Donezk Schwerindustrie rauchender Schornstein.jpg|thumb|left|Ťažký priemysel v Donecku]] [[Súbor:Donezk Zentrum Oper.JPG|thumb|left|Budova doneckej opery]] V roku [[1869]] vybudoval [[Wales|waleský]] [[prieskumník]] [[John Hughes]] na mieste dnešného Donecka metalurgický závod a niekoľko uhoľných baní. Vznikla tu osada „''Hughesovka''“ (rus. ''Юзовка, Juzovka''). Na začiatku 20. storočia mala už okolo 50 000 obyvateľov, v roku [[1917]] bola povýšená na mesto a v roku [[1922]] premenovaná na ''Stalino'' (na počesť [[Josif Stalin|Josifa Stalina]]). Tento názov však stratil po odhalení kultu osobnosti v [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovovej]] ére. Dnešný názov dostalo mesto v roku [[1961]] – je nazvané podľa rieky [[Severný Donec|Donec]] (pravého prítoku [[Don]]u), ktorá však mestom nepreteká. Od roku [[1932]] je Doneck oblastným centrom. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]], keď bolo mesto silne zničené, nastal opäť rýchly rast - stavali sa ďalšie bane, továrne, sídliská. V roku [[1978]] dosiahol počet obyvateľov 1 milión. Po rozpade Sovietskeho zväzu nastal kolaps riadenej ekonomiky a útlm výroby. Kríza sa prejavila odlivom obyvateľov, ktorých počet klesol pod 1 milión a tiež stále odkladaným otvorením prvej linky metra. Doneck je považovaný za baštu opozície proti ukrajinskej politike po [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcii]] a Janukovyčova Strana regiónov tu pri voľbách získava väčšinu hlasov. Po protivládnych protestoch, ktoré viedli k pádu prezidenta [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyča]] a následnej nestabilnej politickej situácii na východe Ukrajiny vyhlásili v meste proruskí separatisti [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. V priebehu leta 2014 o okolie mesta prebiehali boje medzi separatistami a ukrajinskou armádou. == Obyvateľstvo == Podľa sčítania v roku [[2001]] mal Doneck 1 016 000 obyvateľov, údaje z roku [[2006]] uvádzajú 993 000 obyvateľov. Národnostne tesne prevažujú [[Rusi]] (48,15 %) nad [[Ukrajinci|Ukrajincami]] (46,65 %). Prevládajúcim jazykom je [[ruština]], a to aj u rodených [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ďalšími významnejšími menšinami sú [[Bielorusi]], [[Gréci]], [[Židia]] a [[Arméni]]. == Administratívne delenie == [[Súbor:Donetsk raions.png|thumb|right|288px|Rajóny Donecku na mape Doneckej mestskej rady: {| width="100%" | valign="top"| {{Legenda|#FFFF00|[[Buďonkovský rajón (Doneck)|Buďonkovský rajón]]}}{{Legenda|#00FFFF|[[Vorošilovský rajón (Doneck)|Vorošilovský rajón]]}}{{Legenda|#FF00CC|[[Kalininský rajón (Doneck)|Kalininský rajón]]}}{{Legenda|#34CE00|[[Kyjevský rajón (Doneck)|Kyjevský rajón]]}}{{Legenda|#0032FF|[[Kirovský rajón (Doneck)|Kirovský rajón]]}} | valign="top"|{{Legenda|#FF0034|[[Kujbyševský rajón (Doneck)|Kujbyševský rajón]]}}{{Legenda|#FF9A00|[[Leninský rajón (Doneck)|Leninský rajón]]}}{{Legenda|#CC00FF|[[Petrovský rajón (Doneck)|Petrovský rajón]]}}{{Legenda|#9CFF34|[[Proletarský rajón (Doneck)|Proletarský rajón]]}} |}]] Doneck je rozdelený na 9 [[rajón (Ukrajina)|rajónov]], ktoré podliehajú Doneckej mestskej rade (pozri mapku). == Hospodárstvo a doprava == Doneck je jedným z najväčších ťažobných a priemyselných centier [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Aj po ekonomickej kríze v 90. rokoch 20. storočia je tu 17 uhoľných baní, 5 veľkých zlievárenských komplexov, desiatky strojárskych a potravinárskych závodov. Okrem hlavnej stanice má Doneck 3 ďalšie železničné stanice. Hlavné trate, väčšinou dvojkoľajové a elektrifikované, mieria na [[Sloviansk]] (-[[Charkov]]), [[Luhansk]], [[Rostov nad Donom]], [[Mariupoľ]]. Dokončuje sa rekonštrukcia z hľadiska osobnej dopravy najvyťaženejšej trate na [[Dnipro]] a [[Kyjev]]. Doneck je sídlom [[Donecká dráha|Doneckej dráhy]], jednej zo 6 divízií štátnych dráh [[Ukrzaliznycia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Donecka zaliznycja (Донецька залізниця) | url = http://uz.gov.ua/?m=all.road.don&lng=uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.1.2010 | vydavateľ = uz.gov.ua | miesto = | jazyk = ukrajinsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V meste funguje tiež letisko a 2 autobusové stanice. MHD zaisťujú [[maršrutka|maršrutky]], [[autobus]]y, [[trolejbus]]y a rozsiahla električková sieť. Buduje sa prvá linka metra. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Donetsk}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Doněck}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Doneck| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Doneckej oblasti]] 16uqji0w6n3zb1ch7trg5c4yplmxaey 8233048 8233015 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7825057 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Doneck | other_name = Донецьк | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Donetsk.svg | symbol =Большой_герб_Донецка.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = [[Donecká oblasť]] | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = [[Severskij Donec]] | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 169 | lat_d = 48 | lat_m = 00 | lat_s = 10 | lat_NS = S | long_d = 37 | long_m = 48 | long_s = 19 | long_EW = V | coordinates_type = region:UA_scale:1000000 | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 358.3 <!-- *** Population *** --> | population = 918917 | population_date = [[2018]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[1869]] | established_type = | mayor = [[Oleksandr Lukjančenko]] | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = +380-062 | area_code = | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta na Ukrajine | map_locator = Ukrajina <!-- | map1 = Europe satellite image location map.jpg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta v rámci Európy | map1_locator = Európa --> <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Donetsk | statistics = | website = http://www.donetsk.org.ua <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Doneck''' ({{V jazyku|ukr|Донецьк}}, {{V jazyku|rus|Донецк}}) je priemyselné mesto na východnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Leží na rieke [[Kalmius]], asi 50 km západne od hraníc s [[Rusko]]m, 100 km severne od [[Azovské more|Azovského mora]]. Je centrom samosprávnej oblasti [[Donecká oblasť]] a celého priemyselného regiónu zvaného [[Donecká panva|Donbas]]. V meste dnes žije zhruba 1 milión obyvateľov, ich počet však po rozpade [[ZSSR]] klesá. == Dejiny == [[Súbor:Donezk Schwerindustrie rauchender Schornstein.jpg|thumb|left|Ťažký priemysel v Donecku]] [[Súbor:Donezk Zentrum Oper.JPG|thumb|left|Budova doneckej opery]] V roku [[1869]] vybudoval [[Wales|waleský]] [[prieskumník]] [[John Hughes]] na mieste dnešného Donecka metalurgický závod a niekoľko uhoľných baní. Vznikla tu osada „''Hughesovka''“ (rus. ''Юзовка, Juzovka''). Na začiatku 20. storočia mala už okolo 50 000 obyvateľov, v roku [[1917]] bola povýšená na mesto a v roku [[1922]] premenovaná na ''Stalino'' (na počesť [[Josif Stalin|Josifa Stalina]]). Tento názov však stratil po odhalení kultu osobnosti v [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovovej]] ére. Dnešný názov dostalo mesto v roku [[1961]] – je nazvané podľa rieky [[Severný Donec|Donec]] (pravého prítoku [[Don]]u), ktorá však mestom nepreteká. Od roku [[1932]] je Doneck oblastným centrom. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]], keď bolo mesto silne zničené, nastal opäť rýchly rast - stavali sa ďalšie bane, továrne, sídliská. V roku [[1978]] dosiahol počet obyvateľov 1 milión. Po rozpade Sovietskeho zväzu nastal kolaps riadenej ekonomiky a útlm výroby. Kríza sa prejavila odlivom obyvateľov, ktorých počet klesol pod 1 milión a tiež stále odkladaným otvorením prvej linky metra. Doneck je považovaný za baštu opozície proti ukrajinskej politike po [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcii]] a Janukovyčova Strana regiónov tu pri voľbách získava väčšinu hlasov. Po protivládnych protestoch, ktoré viedli k pádu prezidenta [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyča]] a následnej nestabilnej politickej situácii na východe Ukrajiny vyhlásili v meste proruskí separatisti [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. V priebehu leta 2014 o okolie mesta prebiehali boje medzi separatistami a ukrajinskou armádou. == Obyvateľstvo == Podľa sčítania v roku [[2001]] mal Doneck 1 016 000 obyvateľov, údaje z roku [[2006]] uvádzajú 993 000 obyvateľov. Národnostne tesne prevažujú [[Rusi]] (48,15 %) nad [[Ukrajinci|Ukrajincami]] (46,65 %). Prevládajúcim jazykom je [[ruština]], a to aj u rodených [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ďalšími významnejšími menšinami sú [[Bielorusi]], [[Gréci]], [[Židia]] a [[Arméni]]. == Administratívne delenie == [[Súbor:Donetsk raions.png|thumb|right|288px|Rajóny Donecku na mape Doneckej mestskej rady: {| width="100%" | valign="top"| {{Legenda|#FFFF00|[[Buďonkovský rajón (Doneck)|Buďonkovský rajón]]}}{{Legenda|#00FFFF|[[Vorošilovský rajón (Doneck)|Vorošilovský rajón]]}}{{Legenda|#FF00CC|[[Kalininský rajón (Doneck)|Kalininský rajón]]}}{{Legenda|#34CE00|[[Kyjevský rajón (Doneck)|Kyjevský rajón]]}}{{Legenda|#0032FF|[[Kirovský rajón (Doneck)|Kirovský rajón]]}} | valign="top"|{{Legenda|#FF0034|[[Kujbyševský rajón (Doneck)|Kujbyševský rajón]]}}{{Legenda|#FF9A00|[[Leninský rajón (Doneck)|Leninský rajón]]}}{{Legenda|#CC00FF|[[Petrovský rajón (Doneck)|Petrovský rajón]]}}{{Legenda|#9CFF34|[[Proletarský rajón (Doneck)|Proletarský rajón]]}} |}]] Doneck je rozdelený na 9 [[rajón (Ukrajina)|rajónov]], ktoré podliehajú Doneckej mestskej rade (pozri mapku). == Hospodárstvo a doprava == Doneck je jedným z najväčších ťažobných a priemyselných centier [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Aj po ekonomickej kríze v 90. rokoch 20. storočia je tu 17 uhoľných baní, 5 veľkých zlievárenských komplexov, desiatky strojárskych a potravinárskych závodov. Okrem hlavnej stanice má Doneck 3 ďalšie železničné stanice. Hlavné trate, väčšinou dvojkoľajové a elektrifikované, mieria na [[Sloviansk]] (-[[Charkov]]), [[Luhansk]], [[Rostov nad Donom]], [[Mariupoľ]]. Dokončuje sa rekonštrukcia z hľadiska osobnej dopravy najvyťaženejšej trate na [[Dnipro]] a [[Kyjev]]. Doneck je sídlom [[Donecká dráha|Doneckej dráhy]], jednej zo 6 divízií štátnych dráh [[Ukrzaliznycia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Donecka zaliznycja (Донецька залізниця) | url = http://uz.gov.ua/?m=all.road.don&lng=uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.1.2010 | vydavateľ = uz.gov.ua | miesto = | jazyk = ukrajinsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V meste funguje tiež letisko a 2 autobusové stanice. MHD zaisťujú [[maršrutka|maršrutky]], [[autobus]]y, [[trolejbus]]y a rozsiahla električková sieť. Buduje sa prvá linka metra. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Donetsk}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Doněck}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Doneck| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Doneckej oblasti]] 8slumfzohndy53pshizddztbducuc8t 0 288895 8232967 7693305 2026-06-13T21:25:38Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Stavby vo West Yorkshire]] pomocou použitia HotCat 8232967 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bradford Cathedral.jpg|náhľad|Bradfordská katedrála]] [[Súbor:Nave_of_Bradford_cathedral.jpg|náhľad|Hlavná chrámová loď katedrály]] '''Bradfordská katedrála''' je katedrála v centre [[Anglicko|anglického]] mesta [[Bradford]], na mieste určenom pre [[Kresťanstvo|kresťanské]] obrady od [[8. storočia]], kedy [[misionár]]i sídliaci v [[Dewsbury]] rozšírili kresťanstvo do tejto oblasti. Po väčšiu časť svojej existencie bola jej budova farným kostolom [[Peter (apoštol)|Svätého Petra]]. Prvý kostol na tomto mieste postavili [[Anglosasi]], ale táto stavba bola zbúraná po ovládnutí Anglicka [[Normani (Normandia)|Normanmi]] po roku [[1066]]. Normanská šľachtičná Alice de Laci nechala postaviť druhý kostol, ktorý bol po 300 rokoch zničený pri nájazdoch [[Škóti|Škótov]]. V [[14. storočie|14. storočí]] bol kostol obnovený a na jeho [[Hlavná loď|hlavnú chrámovú loď]] bolo použité zvyšky muriva predchádzajúcej stavby. Arkády hlavnej lodi, najstaršia dochovaná časť súčasnej stavby, boli dokončené roku [[1458]]. Horné poschodie bolo pristavené na konci [[15. storočia]]. Zádušné kaplnky boli postavené na severnej a južnej strane. Vež v [[Gotická architektúra v Anglicku|perpendikulárnom]] slohu bola pristavená k západnému krídlu a dostavaná roku [[1508]]. Pôvodne patril kostol do Yorskej [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]], potom do Ripponskej a keď bola ustanovená Bradfordská diecéza stal sa chrám katedrálou. V 50. a 60. rokoch [[20. storočia]] bola katedrála rozšírená. V roku [[1987]] bola hlavná loď a západné krídlo preskupené aby bol zvýšený počet sedadiel pre narastajúci počet návštevníkov rôznych akcií poriadaných v katedrále. Bol vybudovaný nový vstup cez múr veže a bolo inštalované aj nové osvetlenie. Viktoriánske lavice boli nahradené stoličkami. Pôvodný organ bol odstránený a bol nahradený novým. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.bradfordcathedral.co.uk/ Stránky Bradfordskej katedrály] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101219081658/http://www.bradfordcathedral.co.uk/ |date=2010-12-19 }} {{Súradnice|53.79556|-1.7475|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Gotické katedrály v Anglicku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Petrovi]] [[Kategória:Anglikánske katedrály]] [[Kategória:Bradford]] [[Kategória:Stavby vo West Yorkshire]] 9bfk64winkv0grsa129vf8kpkmwg83j 0 301206 8232798 7969717 2026-06-13T15:34:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232798 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom albume|Franz Ferdinand (album)}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Franz Ferdinand | Obrázok = Franz Ferdinand - O2 Academy Brixton - Saturday 24th February 2018 FranzFBrixton240218-38 (26699814248).jpg | Popis obrázku = Franz Ferdinand v [[Londýn]]e v roku 2018. Zľava: Bardot, Corrie, [[Alex Kapranos|Kapranos]], Thomson a Hardy. | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Škótsko}}[[Glasgow]], [[Škótsko]] | Žáner = [[Indie rock]],<ref>{{citácia periodika|url=http://www.guardian.co.uk/music/2004/jan/30/popandrock.shopping|miesto=Londýn|periodikum=The Guardian|meno=Alexis|priezvisko=Petridis|titul=Music: Pop CD: Franz Ferdinand Franz Ferdinand|dátum vydania=29. január 2004}}</ref> [[post-punk revival]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.phoenixnewtimes.com/2004-05-13/music/franz-ferdinand/full/|titul=Franz Ferdinand|dátum vydania=25. august 2006|vydavateľ=Phoenixnewtimes.com|dátum prístupu=2014-12-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20141006082038/http://www.phoenixnewtimes.com/2004-05-13/music/franz-ferdinand/full/|dátum archivácie=2014-10-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.complex.com/music/2012/04/the-100-best-albums-of-the-complex-era/sean-price-jesus-price-supastar|titul=Sean Price, <em>Jesus Price Supastar</em> (2007)|dátum vydania=2. apríl 2012|vydavateľ=Complex|dátum prístupu=2014-12-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20141006113951/http://www.complex.com/music/2012/04/the-100-best-albums-of-the-complex-era/sean-price-jesus-price-supastar|dátum archivácie=2014-10-06}}</ref> [[dance-punk]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spin.com/articles/franz-ferdinand-heir-apparent/|titul=Franz Ferdinand: Heir Apparent|dátum vydania=6. apríl 2004|vydavateľ=SPIN}}</ref> [[dance-rock]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno= Ian |priezvisko= Cohen |titul= Franz Ferdinand: Right Thoughts, Right Words, Right Action |vydavateľ= Pitchfork Media |url= http://pitchfork.com/reviews/albums/18429-franz-ferdinand-right-thoughts-right-words-right-action/ |quote= There is something pleasant and quaint about hearing Franz Ferdinand reestablish themselves as a workmanlike, crowd-pleasing dance-rock band |dátum vydania= 26. august 2013}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno= Caryn |priezvisko= Ganz |titul= Franz Ferdinand |ročník= 20 |vydanie= 4 |vydavateľ= Spin |url= http://books.google.com/?id=mOL9JKjjbdcC&pg=PA30&dq=%22dance+rock%22 |dátum vydania= Marec 2007 |strany= 30 |issn= 0886-3032}}</ref><ref>{{Citácia periodika|meno= Mark |priezvisko= Sutherland |titul= Franz Ferdinand Take 'Right' Turn With Album That Almost Didn't Happen |url= http://www.billboard.com/articles/news/5672734/franz-ferdinands-alex-kapranos-talks-new-album-that-almost-didnt-happen |periodikum= [[Billboard]] |vydavateľ= [[Prometheus Global Media]] |dátum vydania= 27. august 2013}}</ref> | Roky pôsobenia = 2002 - súčasnosť | Súvisiace články = [[The Karelia]], [[Embryo (skupina)|Embryo]], [[The Yummy Fur]], [[Correcto]], [[Box Codax]], [[La Roux]] | Hudobný vydavateľ = [[Domino Records|Domino]],[[Sony BMG]], [[Epic Records|Epic]] | Webstránka = {{url|http://www.franzferdinand.com}} | Členovia skupiny = [[Alex Kapranos]]<br>[[Nick McCarthy]]<br>[[Bob Hardy]]<br>[[Paul Thomson]] }} '''Franz Ferdinand''' je [[Škótsko|škótska]] [[indie rock]]ová hudobná skupina vedená [[frontman]]om [[Alex Kapranos|Alexom Kapranosom]]. Skupina bola založená v roku 2001 v meste [[Glasgow]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titulle=Franz Ferdinand website: about|url=http://www.franzferdinand.com/index.php?option=com_content&view=article&id=51&Itemid=56|dátum prístupu=2013-05-19}}</ref> a zatiaľ vydala štyri štúdiové albumy, z ktorých boli vydané single ako „[[Take Me Out]]“, „[[Evil and a Heathen]]“, „[[The Fallen]]“, „[[Ulysses]]“ či „[[Do You Want To]]“. Druhý singel „[[Take Me Out]]“ z debutového albumu ''[[Franz Ferdinand (album)|Franz Ferdinand]]'' obsadil tretiu priečku v rebríčku [[UK Albums Chart]]. Prvý album sa umiestnil v [[UK]] album chart taktiež na tretej priečke. Medzi ďalšie úspechy skupiny patrí výhra [[Mercury Prize]] v roku [[2004]] a dvakrát [[BRIT Awards]] za najlepšiu britskú skupinu a najlepší britský rockový akt v roku [[2005]]. Do roku 2009 predala skupina viac ako tri milióny albumov po celom svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theskinny.co.uk/article/96926-franz-ferdinand-the-heathers-on-fire|titul=Franz Ferdinand: The Heather's On Fire|vydavateľ=The Skinny|dátum vydania=9. október 2009}}</ref> == Vznik == Členovia kapely sa prvýkrát stretli na umeleckej škole v [[Glasgow]]e, kde sa rozhodli založiť skupinu, Každý člen už mal predchádzajúce skúsenosti z iných formácií. Zanedlho začali spolupracovať s vydavateľstvom [[Domino Records]], kde vydali prvé [[EP]]. Neskôr sa presunuli do [[Malmö]], kde v spolupráci s producentom [[Tore Johansson]]om vydali prvý štúdiový album ''Franz Ferdinand''. == Názov == Skupina sa pomenovala podľa [[Rakúsko|rakúskeho]] arcivojvodu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] (v [[angličtina|angličtine]] Franz Ferdinand). Vražedný atentát spáchaný na tohto následníka trónu, synovca cisára, bol využitý ako vhodná zámienka na rozpútanie [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Členovia kapely sa vyjadrili, že sa im páči znenie tohto názvu, i to, že arcivojvodove úmrtie zmenilo svetové dejiny. Povedali, že sa im páči predstava, že by si ľudia mohli predstaviť pri počutí tohto názvu skôr skupinu ako historickú osobnosť. == Zostava == * [[Alex Kapranos]] (spev, [[gitara]]) * [[Bob Hardy]] ([[basová gitara]]) * [[Nick McCarthy]] ([[rytmická gitara]], [[klávesové nástroje|klávesy]], vokály) * [[Paul Thomson]] ([[bicie]], [[perkusie]], vokály) == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Franz Ferdinand}} {{col-begin}} {{col-2}} === Štúdiové albumy === * ''[[Franz Ferdinand (album)|Franz Ferdinand]]'' (2004) * ''[[You Could Have It So Much Better]]'' (2005) * ''[[Tonight: Franz Ferdinand]]'' (2009) * ''[[Right Thoughts, Right Words, Right Action]]'' (2013) * ''[[Always Ascending]]'' (2018) * ''[[The Human Fear]]'' (2025){{col-2}} === EP === * ''[[Darts of Pleasure]]'' (2003) === Kompilácie === * ''[[Blood]]'' (2009) {{col-end}} == Ceny a nominácie == {|class="wikitable" |- ! Rok ! Cena ! Kategória |- |rowspan="5"|2004 |[[Mercury Prize]] |[[Mercury Prize]] |- |[[Ivor Novello Award]] |[[Ivor Novello Award]] |- |[[NME Awards]] |Philip Hall Radar Award |- |[[MTV Awards]] |Breakthrough Video Award ([[Take Me Out]]) |- |[[Q Awards]] |Best Video (Take Me Out) |- |rowspan="6"|2005 |[[BRIT Awards]] |Best Group |- |[[BRIT Awards]] |Best British Rock Act |- |[[NME Awards]] |Best Track (Take Me Out) |- |[[NME Awards]] |Best Album (''Franz Ferdinand'') |- |[[Meteor Music Awards]] |Best International Group |- |[[Meteor Music Awards]] |Best International Album (''Franz Ferdinand'') |- |2006 |[[NME Awards]] |Best Live Band |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Franz Ferdinand (band)}} == Externé odkazy == * [http://www.franzferdinand.co.uk/ oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060615185819/http://www.franzferdinand.co.uk/ |date=2006-06-15 }} [[Kategória:Franz Ferdinand| ]] [[Kategória:Škótske rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Indierockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2002]] [[Kategória:Dance-rock]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] [[Kategória:Držitelia ceny NME Award]] b5vl226s2zdn664p9u5f7vv7y0kyzu6 0 301408 8233017 8135462 2026-06-14T03:59:31Z Kadaj774 297844 8233017 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Mariupoľ | other_name = | native_name = Маріуполь | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Mariupol postcard.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Mariupol prapor.png | symbol = Mariupol coat.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | state = | region = [[Donecká oblasť]] | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 47 | lat_m = 7 | lat_s = 50 | lat_NS = S | long_d = 37 | long_m = 33 | long_s = 50 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 244 <!-- *** Population *** --> | population = 444493 | population_date = 2018 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1778 | established_type = Prvá písomná zmienka | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[UTC+3]] | utc_offset = | timezone_DST = [[UTC+4]] | utc_offset_DST = | postal_code = 87500—87590 | area_code = +380 629 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = 57 | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta na Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Mariupol | statistics = | website = http://www.mariupol.gov.ua /index.php <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mariupoľ''' ({{vjz|ukr|Маріуполь|''Mariupoľ''}}; {{vjz|rus|Мариуполь|''Mariupoľ''}}; {{vjz|gre|Μαριούπολη|''Marioupoli''}}) je [[prístav]]né a priemyselné [[mesto (všeobecne)|mesto]] pri [[Azovské more|Azovskom mori]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] v juhovýchodnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Mesto leží pri ústí rieky [[Kalmius]] zhruba 120&nbsp;km južne od [[Doneck]]u. Žije tu 444&nbsp;493 obyvateľov (<small>2018</small>); mesto je 2.&nbsp;najväčšie v oblasti a 10.&nbsp;najväčšie na Ukrajine. == Dejiny a kultúra == Na mieste dnešného Mariupoľa vznikla v 16. storočí [[kozáci|kozácka]] pevnosť. Samotné mesto vzniklo medzi rokmi [[1770]]{{--}}[[1780]], keď do oblasti [[Pryazovja]] prišli [[krym]]skí [[Gréci]]. Mesto je dodnes strediskom gréckej kultúry na Ukrajine. Veľký rozvoj nastal po roku [[1870]] s postavením železnice; vtedy vznikli obrovské železiarne a iné priemyselné budovy. Mesto prešlo ťažkým obdobím [[nacizmus|nacistickej]] okupácie ([[1941]]{{--}}[[1943]]) a ekonomickej recesie (koniec 20. storočia, po páde [[ZSSR]]). Aj keď počet obyvateľov sa zmenšuje mesto stále zostáva významným centrom priemyslu; okrem toho mesto profituje od roku [[1926]] aj z [[kúpele|kúpeľov]]. V meste pôsobí divadlo založené v roku [[1878]] ako prvé v regióne, ďalej sa tu nachádza veľa kín, kultúrnych domov a niekoľko múzeí. Je tu 11 [[kostol]]ov [[Ukrajinská pravoslávna cirkev|Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu]] a 3 kostoly [[Kyjevský patriarchát|Kyjevského patriarchátu]]. Mesto bolo silne poškodené počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] začiatkom roku 2022. Od 1. marca 2022 bolo mesto obkľúčené ruskými silami. V meste sa bránili jednotky ukrajinskej námornej pechoty a [[prápor Azov|práporu Azov]]. Ich posledné zvyšky sa do 20. mája vzdali. Odvtedy je mesto okupované Ruskom. Predpokladá sa, že v dôsledku ostreľovania zahynulo viac než 21 000 civilných obyvateľov mesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Colombova | meno = Dominika | autor = Dominika Colombova | odkaz na autora = | titul = Tri mesiace vojny na Ukrajine (mapa) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22849054/ukrajina-rusko-vojna-mapa-utokov.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> == Etnické zloženie == V meste je veľká národnostná menšina [[Rusi|Rusov]]. {| class="wikitable center" !Národnosť !Počet príslušníkov !Podiel (%) |- ![[Ukrajinci]] |248 683 |48,7 |- !Rusi |226 848 |44,4 |- !Gréci |21 923 |4,3 |- !&nbsp;&nbsp;[[Bielorusi]]&nbsp;&nbsp; |3 858 |0,8 |- ![[Arméni]] |1 205 |0,2 |- ![[Židia]] |1 176 |0,2 |- ![[Bulhari]] |1 082 |0,2 |- !ostatní |6 060 |1,2 |} == Demografický vývoj mesta == V súčasnosti má mesto 493 245 obyvateľov. <div style="float: left; margin-right: 15px;"> {| class="wikitable" style="font-size:90%;width:80;text-align:center;" ! colspan=5 | |- | '''Rok''' || '''Počet obyv.''' || '''Zmena''' || '''Aglomerácia''' || '''Zmena''' |- | |1778 || 168 || - || 168 || - |- | |1782 || 2 948 || +1,655 % || 2 948 || +1,655 % |- | |1850 || 4 579 || +55,33 % || 4 579 || +55,33 % |- | |1897 || 31 800 || +594,47 % || 31 800 || +594,47 % |- | |1913 || 58 000 || +82,39 % || 58 000 || +82,39 % |- | |1939 || 221 500 || +281,90 % || 221 500 || +281,90 % |- | |1941 || 241 000 || +8,80 % || 241 000 || +8,80 % |- | |1943 || 85 000 || -64,73 % || 85 000 || -64,73 % |- | |1959 || 283 600 || +233,65 % || 299 100 || +251,88 % |- | |1979 || 502 600 || +77,22 % || 525 000 || +75,53 % |- | |1987 || 529 000 || +5,25 % || 552 300 || +5,20 % |- | |1989 || 518 900 || -1,91 % || 541 000 || -2,05 % |- | |1994 || 520 700 || 0,35 % || 543 600 || 0,48 % |- | |1998 || 499 800 || -4,01 % || 521 300 || -4,10 % |- | |2001 || 492 200 || -1,52 % || 514 500 || -1,30 % |- | |2002 || 489 700 || -0,51 % || 510 800 || -0,72 % |- | |2005 || 481 600 || -1,65 % || 502 800 || -1,57 % |- |style="background:#ddd; color:#000;" | '''2007''' || style="background:#ddd; color:#000;" | '''498 600''' || style="background:#ddd; color:#000;" | '''+3,53 %''' || style="background:#ddd; color:#000;" | '''-''' || style="background:#ddd; color:#000;" | '''-''' |} </div> == Referencie == {{Referencie}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mariupoľ| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Doneckej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] df2s5lf97l4micga9p6oes7bh2ksfgs 8233047 8233017 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7917257 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Mariupoľ | other_name = | native_name = Маріуполь | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Mariupol postcard.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Mariupol prapor.png | symbol = Mariupol coat.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state = | region = [[Donecká oblasť]] | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 47 | lat_m = 7 | lat_s = 50 | lat_NS = S | long_d = 37 | long_m = 33 | long_s = 50 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 244 <!-- *** Population *** --> | population = 444493 | population_date = 2018 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1778 | established_type = Prvá písomná zmienka | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[UTC+3]] | utc_offset = | timezone_DST = [[UTC+4]] | utc_offset_DST = | postal_code = 87500—87590 | area_code = +380 629 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = 57 | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta na Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Mariupol | statistics = | website = http://www.mariupol.gov.ua /index.php <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mariupoľ''' ({{vjz|ukr|Маріуполь|''Mariupoľ''}}; {{vjz|rus|Мариуполь|''Mariupoľ''}}; {{vjz|gre|Μαριούπολη|''Marioupoli''}}) je [[prístav]]né a priemyselné [[mesto (všeobecne)|mesto]] pri [[Azovské more|Azovskom mori]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] v juhovýchodnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Mesto leží pri ústí rieky [[Kalmius]] zhruba 120&nbsp;km južne od [[Doneck]]u. Žije tu 444&nbsp;493 obyvateľov (<small>2018</small>); mesto je 2.&nbsp;najväčšie v oblasti a 10.&nbsp;najväčšie na Ukrajine. == Dejiny a kultúra == Na mieste dnešného Mariupoľa vznikla v 16. storočí [[kozáci|kozácka]] pevnosť. Samotné mesto vzniklo medzi rokmi [[1770]]{{--}}[[1780]], keď do oblasti [[Pryazovja]] prišli [[krym]]skí [[Gréci]]. Mesto je dodnes strediskom gréckej kultúry na Ukrajine. Veľký rozvoj nastal po roku [[1870]] s postavením železnice; vtedy vznikli obrovské železiarne a iné priemyselné budovy. Mesto prešlo ťažkým obdobím [[nacizmus|nacistickej]] okupácie ([[1941]]{{--}}[[1943]]) a ekonomickej recesie (koniec 20. storočia, po páde [[ZSSR]]). Aj keď počet obyvateľov sa zmenšuje mesto stále zostáva významným centrom priemyslu; okrem toho mesto profituje od roku [[1926]] aj z [[kúpele|kúpeľov]]. V meste pôsobí divadlo založené v roku [[1878]] ako prvé v regióne, ďalej sa tu nachádza veľa kín, kultúrnych domov a niekoľko múzeí. Je tu 11 [[kostol]]ov [[Ukrajinská pravoslávna cirkev|Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu]] a 3 kostoly [[Kyjevský patriarchát|Kyjevského patriarchátu]]. Mesto bolo silne poškodené počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] začiatkom roku 2022. Od 1. marca 2022 bolo mesto obkľúčené ruskými silami. V meste sa bránili jednotky ukrajinskej námornej pechoty a [[prápor Azov|práporu Azov]]. Ich posledné zvyšky sa do 20. mája vzdali. Odvtedy je mesto okupované Ruskom. Predpokladá sa, že v dôsledku ostreľovania zahynulo viac než 21 000 civilných obyvateľov mesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Colombova | meno = Dominika | autor = Dominika Colombova | odkaz na autora = | titul = Tri mesiace vojny na Ukrajine (mapa) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22849054/ukrajina-rusko-vojna-mapa-utokov.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> == Etnické zloženie == V meste je veľká národnostná menšina [[Rusi|Rusov]]. {| class="wikitable center" !Národnosť !Počet príslušníkov !Podiel (%) |- ![[Ukrajinci]] |248 683 |48,7 |- !Rusi |226 848 |44,4 |- !Gréci |21 923 |4,3 |- !&nbsp;&nbsp;[[Bielorusi]]&nbsp;&nbsp; |3 858 |0,8 |- ![[Arméni]] |1 205 |0,2 |- ![[Židia]] |1 176 |0,2 |- ![[Bulhari]] |1 082 |0,2 |- !ostatní |6 060 |1,2 |} == Demografický vývoj mesta == V súčasnosti má mesto 493 245 obyvateľov. <div style="float: left; margin-right: 15px;"> {| class="wikitable" style="font-size:90%;width:80;text-align:center;" ! colspan=5 | |- | '''Rok''' || '''Počet obyv.''' || '''Zmena''' || '''Aglomerácia''' || '''Zmena''' |- | |1778 || 168 || - || 168 || - |- | |1782 || 2 948 || +1,655 % || 2 948 || +1,655 % |- | |1850 || 4 579 || +55,33 % || 4 579 || +55,33 % |- | |1897 || 31 800 || +594,47 % || 31 800 || +594,47 % |- | |1913 || 58 000 || +82,39 % || 58 000 || +82,39 % |- | |1939 || 221 500 || +281,90 % || 221 500 || +281,90 % |- | |1941 || 241 000 || +8,80 % || 241 000 || +8,80 % |- | |1943 || 85 000 || -64,73 % || 85 000 || -64,73 % |- | |1959 || 283 600 || +233,65 % || 299 100 || +251,88 % |- | |1979 || 502 600 || +77,22 % || 525 000 || +75,53 % |- | |1987 || 529 000 || +5,25 % || 552 300 || +5,20 % |- | |1989 || 518 900 || -1,91 % || 541 000 || -2,05 % |- | |1994 || 520 700 || 0,35 % || 543 600 || 0,48 % |- | |1998 || 499 800 || -4,01 % || 521 300 || -4,10 % |- | |2001 || 492 200 || -1,52 % || 514 500 || -1,30 % |- | |2002 || 489 700 || -0,51 % || 510 800 || -0,72 % |- | |2005 || 481 600 || -1,65 % || 502 800 || -1,57 % |- |style="background:#ddd; color:#000;" | '''2007''' || style="background:#ddd; color:#000;" | '''498 600''' || style="background:#ddd; color:#000;" | '''+3,53 %''' || style="background:#ddd; color:#000;" | '''-''' || style="background:#ddd; color:#000;" | '''-''' |} </div> == Referencie == {{Referencie}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mariupoľ| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Doneckej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] 7v4ubcl8j7o2pzuc8orren95goif5c2 0 306587 8233022 7822491 2026-06-14T04:03:19Z Kadaj774 297844 8233022 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Cherson | other_name = | native_name = Херсон | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Херсон-коллаж1.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Kherson.svg | symbol = Coat of arms of Kherson.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Chersonská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Dneper]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 43 | lat_d = 46 | lat_m = 38 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 32 | long_m = 35 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 300 <!-- *** Population *** --> | population = 324424 | population_date = [[2004]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[18. jún]] [[1778]] | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 73000 | area_code = +380 552 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = [http://gska2.rada.gov.ua/pls/z7502/A005?rdat1=02.03.2008&rf7571=35272 gska2.rada.gov.ua] | website = https://miskrada.kherson.ua/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Cherson''' ({{vjz|ukr|Херсон}}; {{vjz|rus|Херсон}}) je mesto na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a administratívne centrum [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Je dôležitým prístavom na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]] a rieky [[Dneper]]. Je známe najmä výstavbou lodí. Do roku 1774 patrilo územie do [[Krymský chanát|Krymského chanátu]]. Mesto založil v roku 1778 [[Grigorij Potemkin]] na príkaz [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] Väčšinu obyvateľstva tvoria [[Ukrajinci]] a približne 20 % [[Rusi|Rusov]]. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Cherson| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Chersonskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] pkfy3rimmogzu97cuhoarqmda920v9p 8233057 8233022 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7607962 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Cherson | other_name = | native_name = Херсон | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Херсон-коллаж1.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Kherson.svg | symbol = Coat of arms of Kherson.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Chersonská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Dneper]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 43 | lat_d = 46 | lat_m = 38 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 32 | long_m = 35 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 300 <!-- *** Population *** --> | population = 324424 | population_date = [[2004]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[18. jún]] [[1778]] | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 73000 | area_code = +380 552 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = [http://gska2.rada.gov.ua/pls/z7502/A005?rdat1=02.03.2008&rf7571=35272 gska2.rada.gov.ua] | website = https://miskrada.kherson.ua/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Cherson''' ({{vjz|ukr|Херсон}}; {{vjz|rus|Херсон}}) je mesto na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a administratívne centrum [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Je dôležitým prístavom na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]] a rieky [[Dneper]]. Je známe najmä výstavbou lodí. Do roku 1774 patrilo územie do [[Krymský chanát|Krymského chanátu]]. Mesto založil v roku 1778 [[Grigorij Potemkin]] na príkaz [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] Väčšinu obyvateľstva tvoria [[Ukrajinci]] a približne 20 % [[Rusi|Rusov]]. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Cherson| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Chersonskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] cnjlwliepmzbz5bxi33f6gi7jtdgt9j 0 307421 8233136 8109488 2026-06-14T10:57:25Z Akul59 168826 doplnenie, kategórie 8233136 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Stráňavský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Stráňavský potok - panoramio.jpg | image_caption = Stráňavský potok <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | municipality = Stráňavy | municipality1 = [[Višňové (okres Žilina)|Višňové]] | municipality2 = Žilina <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Minčol (vrch v Malej Fatre)|Minčol]], [[Lúčanská Fatra]] | source_elevation = 1180 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Žilina (vodné dielo)|Vodné dielo Žilina]] | mouth_location = [[Mojšova Lúčka]] | mouth_elevation = 352 | mouth_lat_d = 49.19474 | mouth_long_d = 18.81688 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 8,3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Stráňavský potok | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-06-005 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-06-6419 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Stráňavský potok''' (zaužívaný je i názov ''Hýrov'') je potok na [[Horné Považie|Hornom Považí]], v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Váh]]u a vyteká zo [[Stráňavská dolina|Stráňavskej doliny]] v [[Malá Fatra|Malej Fatre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref> Pramení v [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Fatre]] na severnom úpätí vrchu [[Minčol (vrch v Malej Fatre)|Minčol]] ({{mnm|1364}}) vo výške okolo {{mnm|1180}}<ref>Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000</ref> Od prameňa tečie severozápadným smerom Stráňavskou dolinou, kde priberá niekoľko prítokov a v podobe bystriny asi po {{km|4|m}} vstupuje do [[Žilinská pahorkatina|Žilinskej pahorkatiny]], podcelku [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotliny]]. Následne preteká obcou [[Stráňavy]] a priberá pravostranný ''Zlatný potok''. Napokon necelý kilometer za obcou Stráňavy v [[Mojšova Lúčka|Mojšovej Lúčke]], mestskej časti [[Žilina|Žiliny]], ústi v nadmorskej výške asi ({{mnm|352}}) do [[Vodné dielo Žilina|Vodného diela Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.83683&y=49.19144&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Váhu (4. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Lúčanskej Fatre]] [[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Vodné toky v Žiline]] [[Kategória:Stráňavy]] [[Kategória:Višňové (okres Žilina)]] g5fh7ci6t6mex9c59lailwo3k7nlhpb 14 308820 8232905 7369824 2026-06-13T19:22:12Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232905 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Hráči curlingu| Štát]] [[Kategória:Curling podľa štátu| Hráči]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Curling]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] mnodrz9tgx9icaae0hp4yzvrxbx6366 14 308825 8232904 5457405 2026-06-13T19:22:02Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232904 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Curling by country}} [[Kategória:Curling| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] hrgfjepavd4dtspz4lf00254v9q70uk 1 311012 8232803 7112630 2026-06-13T16:15:44Z VelkomroavskáRíša 270638 /* Prosím o opravu infoboxu */ nová sekcia 8232803 wikitext text/x-wiki To čo označujete ako pôvodné logo nie je pôvodné logo, pôvodné má nápis SMER - tretia cesta: oranžová šípka na zelenom podklade. Kto tu vždy vymazáva, farba strany je zelená, keď si stačí všimnúť ich logo? Príbuzný je v tej strane, tak asi dobre viem akými farbami sa prezentujú. : Tiež by ma zaujímalo, prečo Vasiľ revertuje, logo je evidentne dvojfarebné - červené a zelené. Ich politika je síce čisto červená, ale to je už iná téma :) --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] 17:54, 23. marec 2010 (UTC) == Prosím o opravu infoboxu == v časti ideológie je potrebné upraviť text, pridať kategóriu historycké a tam dať Socilana Demokracia. Dnes sú skôr Ľavicový populizmus až rašizmus ( ruský fašizmus v súčssnej dobe vedený Vladimirom Putinom ). --[[Redaktor:VelkomroavskáRíša|VelkomroavskáRíša]] ([[Diskusia s redaktorom:VelkomroavskáRíša|diskusia]]) 16:15, 13. jún 2026 (UTC) r03d8uczjxyl66drqrd3xsdbtw3jdhg 8232823 8232803 2026-06-13T17:17:33Z Lišiak 21212 /* Prosím o opravu infoboxu */ odpoveď 8232823 wikitext text/x-wiki To čo označujete ako pôvodné logo nie je pôvodné logo, pôvodné má nápis SMER - tretia cesta: oranžová šípka na zelenom podklade. Kto tu vždy vymazáva, farba strany je zelená, keď si stačí všimnúť ich logo? Príbuzný je v tej strane, tak asi dobre viem akými farbami sa prezentujú. : Tiež by ma zaujímalo, prečo Vasiľ revertuje, logo je evidentne dvojfarebné - červené a zelené. Ich politika je síce čisto červená, ale to je už iná téma :) --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] 17:54, 23. marec 2010 (UTC) == Prosím o opravu infoboxu == v časti ideológie je potrebné upraviť text, pridať kategóriu historycké a tam dať Socilana Demokracia. Dnes sú skôr Ľavicový populizmus až rašizmus ( ruský fašizmus v súčssnej dobe vedený Vladimirom Putinom ). --[[Redaktor:VelkomroavskáRíša|VelkomroavskáRíša]] ([[Diskusia s redaktorom:VelkomroavskáRíša|diskusia]]) 16:15, 13. jún 2026 (UTC) :Ľavicový populizmus už v infoboxe uvedený je. Na [[rašizmus]] ako údajnú ideológiu súčasného Smeru treba v prvom rade doložiť [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:17, 13. jún 2026 (UTC) onpz4q19sfj64cg1vq0i9tshvtj4bpt 8232824 8232823 2026-06-13T17:18:10Z Lišiak 21212 formát (sekcia) 8232824 wikitext text/x-wiki == Logo == To čo označujete ako pôvodné logo nie je pôvodné logo, pôvodné má nápis SMER - tretia cesta: oranžová šípka na zelenom podklade. Kto tu vždy vymazáva, farba strany je zelená, keď si stačí všimnúť ich logo? Príbuzný je v tej strane, tak asi dobre viem akými farbami sa prezentujú. :Tiež by ma zaujímalo, prečo Vasiľ revertuje, logo je evidentne dvojfarebné - červené a zelené. Ich politika je síce čisto červená, ale to je už iná téma :) --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] 17:54, 23. marec 2010 (UTC) == Prosím o opravu infoboxu == v časti ideológie je potrebné upraviť text, pridať kategóriu historycké a tam dať Socilana Demokracia. Dnes sú skôr Ľavicový populizmus až rašizmus ( ruský fašizmus v súčssnej dobe vedený Vladimirom Putinom ). --[[Redaktor:VelkomroavskáRíša|VelkomroavskáRíša]] ([[Diskusia s redaktorom:VelkomroavskáRíša|diskusia]]) 16:15, 13. jún 2026 (UTC) :Ľavicový populizmus už v infoboxe uvedený je. Na [[rašizmus]] ako údajnú ideológiu súčasného Smeru treba v prvom rade doložiť [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:17, 13. jún 2026 (UTC) 23vsbatz5vflp9fwujdbbysn0fxwc3q 0 313440 8233084 8219493 2026-06-14T08:28:23Z Lazio 74927 Doplnenie loga 8233084 wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Parma FC| obrázok = [[Súbor:Logo_Parma_Calcio_1913_(adozione_2016).svg|130px]] | celýnázov = Parma Football Club SpA| prezývka = ''Ducali''<br />''Gialloblù''| založený = [[27. júl]] [[1913]] ako '''AC Parma'''<br />[[2005]] ako '''Parma FC''' | štadión = [[Stadio Ennio Tardini]], [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]] | kapacita = 27 906| predseda = {{minivlajka|Taliansko}} Tommaso Ghirardi | mgrtitle = Tréner | tréner = {{minivlajka|Taliansko}} [[Gianluigi Buffon]] | liga = [[Serie A]] | sezóna = 2025/26 | pozícia = 13. miesto| vzor_lp1=|vzor_t1=_blackcross|vzor_pp1=| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=000000|ponožky1=FFFFFF| vzor_lp2=_yellow_stripes|vzor_t2=_yellow_stripes|vzor_pp2=_yellow_stripes| ľavéplece2=0000ff|telo2=0000ff|pravéplece2=0000ff|trenírky2=0000ff|ponožky2=0000ff| }} '''Parma Football Club''' (pôvodne '''Parma Associazione Calcio''') je [[Taliansko|taliansky]] [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Parma (mesto v Taliansku)|Parme]], [[Emilia-Romagna]]. Svoje domáce zápasy hrá klub na štadióne [[Stadio Ennio Tardini]]. V talianskej [[Serie A]] hrali prvýkrát v sezóne 1925-26. Úspešné boli v histórií klubu predovšetkým 90. roky, kedy sa klub výrazne presadil aj na medzinárodnej scéne. V roku 2003 po finančnom podvode vo firme [[Parmalat]], ktorá bola hlavným klubovým sponzorom sa klub ocitol vo finančných a existenčných problémoch. Do roku 2007 bol klub pod kontrolovanou správou a v sezóne 2007-08 po 19 rokoch zostúpil do [[Serie B]]. Získaním druhého miesto v sezóne 2008-09 si zabezpečil postup späť do Serie A. == Úspechy == === Národné === * [[Súbor:Coccarda Coppa Italia.svg|21px]] '''[[Coppa Italia]]: 3''' :1991-92, 1998-99, 2001-02 * [[Súbor:Supercoppaitaliana.png|21px]] '''[[Supercoppa italiana]]: 3''' :[[1999]] === Medzinárodné === * '''[[Pohár víťazov pohárov]]: 1''' :[[Pohár víťazov pohárov 1992-1993|1992-1993]] * '''[[Pohár UEFA]]: 2''' :[[Pohár UEFA 1994-1995|1994-1995]], [[Pohár UEFA 1998-1999|1998-1999]] * '''[[Superpohár UEFA]]: 1''' :[[1993]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Parma Football Club}} == Externé odkazy == * [http://www.fcparma.com/ Oficiálna webstránka] {{Futbalový výhonok}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Taliansku}} [[Kategória:Parma FC| ]] [[Kategória:Talianske futbalové kluby]] rux0kk10yk365a15gk18gpj2txfdlv6 0 314365 8232837 8232705 2026-06-13T17:54:18Z ~2026-34931-32 297817 /* */ 8232837 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol|Názov kostola=Sagrada Familia|Druh kostola=katolícky kostol|Štát=Španielsko|Mesto=Barcelona|Adresa=C/ de Mallorca, 401, 08013 Barcelona, Španielsko|Náboženstvo=Kresťanstvo|Dĺžka=90 metrov|Šírka=60 metrov|Šírka hlavnej lode=45 metrov|Kapacita=9000|Architekt=Antoni Gaudí|Dokončenie=po roku 2026|Dátum posvätenia=7. November 2010|Výška najvyššej veže=172,5 metrov (plánované)|Počet veží=18 (11 už postavených)|Výstavba=od roku 1882|názov UNESCO=Fasáda narodenia a krypta Baziliky Sagrada Família|Web=https://sagradafamilia.org/en}}[[Súbor:Sagrada Familia 02.jpg|náhľad|Sagrada Família]] [[Súbor:15-10-28-Sagrada Familia-WMA 3127-3136.jpg|náhľad|Sagrada Família ]] [[Súbor:15-10-27-Mirador desde Park Guell-WMA 2914 1.jpg|náhľad|Sagrada Família]] '''Sagrada Familia''' ({{V jazyku|spa|''Templo Expiatorio de la Sagrada Familia''}}, [[katalánčina|kat.]] ''Temple Expiatori de la Sagrada Família'') je masívna rímskokatolícka bazilika v [[Barcelona|Barcelone]], ktorá je vo výstavbe už od roku [[1882]]. Sagrada Familia je najväčší nedokončený katolícky kostol na svete s výškou 172,5 m (v r. 2026). Prvá omša tu bola odslúžená v roku 1885. Jej predpokladané dokončenie bolo stanovené na rok [[2026]] pri príležitosti osláv 100. výročia smrti architekta tohto chrámu [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]]. Generálny riaditeľ projektu je názoru, že dátum ukončenia prác môže byť v roku 2030, 2035 alebo 2040<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Find Out Sagrada Familia's Exptected Finish Date|url=https://sagradafamilia.barcelona-tickets.com/sagrada-familia-finish-date/|vydavateľ=sagradafamilia.barcelona-tickets.com|dátum prístupu=2022-12-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20240226085245/https://sagradafamilia.barcelona-tickets.com/sagrada-familia-finish-date/|dátum archivácie=2024-02-26}}</ref>. Pápež [[Benedikt XVI.]] 7. novembra 2010 počas svojej návštevy Španielska baziliku posvätil. Do septembra 2010 bola dostavaná časť interiéru a zároveň bola sprístupnená pre turistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La Sagrada Familia se abrirá al culto en septiembre de 2010 | url = http://www.elpais.com/articulo/cataluna/Sagrada/Familia/abrira/culto/septiembre/2010/elpepuespcat/20090313elpcat_2/Tes | dátum vydania = 13.3.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.4.2010 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = španielsky }} </ref> Večer 8. decembra 2021 rozsvietili novo dokončenú vežu Panny Márie. Veža Panny Márie s výškou 138 metrov je druhou najvyššou z plánovaných 18 veží. Prekonala ju veža Ježiša Krista s výškou viac ako 172,5 m, ktorú posvätil pápež Lev XIV. večer 12.6.2026. Bazilika je budovaná v štýle stredovekých katedrál s použitím jedinečného Gaudího dizajnu a pohanskej symboliky. Svojou výškou a masívnosťou sa ešte pred dokončením stala dominantou mesta [[Barcelona]]. Od roku 2005 sú fasáda zrodenia a hrobka, rovnako ako ďalšie Gaudího diela, spoločne zapísané na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Works of Antoni Gaudí | url = http://whc.unesco.org/en/list/320/multiple=1&unique_number=364 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.4.2010 | vydavateľ = UNESCO | miesto = | jazyk = anglicky }} </ref> == Postup prác == [[Súbor:Sagrada Familia (Villar).jpg|náhľad|Pôvodný neogotický projekt Francisca Villara]] Táto bazilika je monumentálnym dielom renomovaného katalánskeho architekta [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]] (1852 – 1926), ktorý na projekte pracoval posledných 15 rokov svojho života a je v nej aj pochovaný. Prvým architektom baziliky však nebol [[Antoni Gaudí]] ale [[Francisco de Paula del Villar y Lozano]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sagrada Família: Top 35 zaujímavostí, faktov a užitočných informácií|url=https://www.aktuality.sk/clanok/C0CpTWf/sagrada-familia-top-35-zaujimavosti-faktov-a-uzitocnych-informacii/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-12-10|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Pôvodný projekt však budúcu Sagradu Famíliu zobrazoval v oveľa klasickejšom štýle, než vyzerá teraz – stavba s [[Neogotika|neogotickými]] prvkami mala pripomínať tradičnejšie vyzerajúci kostol. Keď pôvodný architekt v roku 1883 rezignoval, prácu prevzal [[Antoni Gaudí]]. Projekt bol financovaný zo súkromných zdrojov a práce boli často prerušované. Gaudí sa stal nielen hlavným vedúcim prác, architektom, ale pracoval aj na získavaní financií. Stal sa samotárom a nakoniec sa presťahoval a býval priamo na stavenisku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = LANGMEAD | meno = Donald | priezvisko2 = GARNAUT | meno2 = Christine | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Architectural and engineering feats | vydavateľ = ABC-CLIO, Inc. | miesto = Santa Barbara | rok = 2001 | isbn = 1-57607-112-X | kapitola = | strany = 388 | jazyk = anglicky }} </ref> Od roku 1922 bola stavba financovaná verejne. 7. júna 1926 bol Gaudí pri prechádzaní ulice neďaleko svojej stavby zasiahnutý električkou a zomrel v nemocnici o tri dni neskôr. Počas [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]] bola Sagrada Família napadnutá vandalmi. Návrhy a modely boli zničené, plány a fotografie zhoreli. Architektovi Francescovi de Paula Quintanovi sa síce podarilo zachrániť niektoré z materiálov, je však viac než pravdepodobné, že konečná verzia Sagrady Famílie nebude vyzerať presne tak, ako ju Gaudí navrhol. Prvé plány boli nakreslené v roku 1875 a ako podklad slúžila bazilika v talianskom meste [[Loreto]]. O dva roky začal na projekte pracovať španielsky architekt [[Francisco de Paula del Villar y Lozano]]. 19. marca 1882 bol na základe Villarových plánov položený základný kameň. 3. novembra 1883 začal po Villarovej rezignácii na projekte pracovať Gaudí a celý dizajn prekonštruoval. Gaudí prebral projekt, keď boli dokončené steny väčšej časti apsidy. V roku [[1887]] boli dokončené [[klenba|klenby]] [[Krypta|krypty]]. V rokoch 1884 - 1887 bola dokončená hrobka. V roku 1985 bola vysvätená kaplnka sv. Jozefa. Po smrti Gaudího na projekte pokračoval jeho asistent Domènech Sugranyes, až kým neboli práce prerušené [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielskou občianskou vojnou]]. Niektoré modely a časť Gaudího archívu zničil požiar. Súčasný dizajn je založený na rekonštrukcii zničených plánov ako aj použitím moderných úprav. Od roku 1940 na projekte pracovali architekti [[Francesc Quintana]], [[Isidre Puig Boada]], [[Lluís Bonet i Gari]] a [[Francesc Cardoner]]. Osvetlenie navrhol [[Carles Buigas]]. V roku 1954 sa začali budovať [[Základy (stavba)|základy]] západnej stavby, ktorá bola dokončená o 31 rokov neskôr. Súčasný vedúci prác a syn Lluísa Boneta [[Jordi Bonet i Armengol]] zapojil v 80. rokoch do projektovania dizajnu a konštrukcií aj počítače. [[Mark Burry]] z Nového Zélandu pôsobí ako výkonný architekt a výskumník. Jedinečnú fasádu dekorujú sochári [[Jaume Busquets]], [[Etsuro Sotoo]] a kontroverzný [[Josep Maria Subirachs]]. Podľa denníka [[El Periódico de Catalunya]] navštívilo baziliku v roku 2004, keď bola čiastočne otvorená, až 2,26 milióna turistov. Bazilika sa tak stala najviac navštevovanou turistickou atrakciou v Španielsku. Centrálna [[hlavná loď]] bola dokončená v roku [[2000]] a odvtedy prebiehali práce najmä na dokončení [[transept]]u a [[Apsida (architektúra)|apsíd]]. Po roku 2006 sa práce zamerali na hlavnú vežu. V [[Jún 2019|júni]] [[2019]], po 137 rokoch od začatia výstavby, dostala katedrála stavebné povolenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sagrada Familia dostala po 137 rokoch stavebné povolenie|url=https://www.postoj.sk/44272/sagrada-familia-dostala-po-137-rokoch-stavebne-povolenie|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2019-06-09|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sagrada Familia v Barcelone dostala po 137 rokoch stavebné povolenie|url=https://svet.sme.sk/c/22140685/sagrada-familia-v-barcelone-dostala-po-137-rokoch-stavebne-povolenie.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2019-06-09|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V [[December|decembri]] [[2020]] bola na vrchole jednej z veží nainštalovaná 12-cípa hviezda vysoká 24,6 stôp s váhou 5,5 tony. V roku [[2022]] boli dokončené prvé dve veže evanjelistov Lukáša a Marka, ktoré sa po prvý raz rozsvietili 16. decembra, keď v bazilike zaznel tradičný Vianočný koncert. V roku [[2023]] sa očakáva dokončenie ďalších dvoch veží evanjelistov Jána a Matúša. V roku [[2026]] sa predpokladá dokončenie centrálnej veže Ježiša Krista. Hlavné práce na tejto veľkolepej stavbe sa mali skončiť v roku 2026, teda 100 rokov od smrti architekta, ale dokončenie sa oneskorilo v dôsledku pandémie [[COVID-19|Covid-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona's Sagrada Familia topped with a huge, 12-pointed star|url=https://www.cnn.com/style/article/sagrada-familia-star-installation-scli-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2022-01-25|jazyk=en|meno=Jack Guy|priezvisko=CNN}}</ref> Samotný riaditeľ uviedol, že rok pre úplné dokončenie baziliky môže byť rok 2030 až 2040.<ref name=":0" /> == Dizajn == '''Sagrada Familia''' nemá pravé uhly. Rovnako v nej nenájdeme nič rovné – stĺpy, vzory, sochy... Všetko je zaoblené alebo vytvarované tak, aby to neobsahovalo ani jednu rovnú časť. Gaudí sa nechal inšpirovať prírodou a veril, že ani v prírode nič dokonale rovné nenájdeme. Gaudího pri navrhovaní Sagrady Famílie inšpirovali biblické príbehy a postavy a zároveň krásy prírody. Chcel tak ukázať, že božská sila a kreativita sa nedajú porovnať s ničím, čo vytvoríme ako ľudia. Aj preto architekt Sagrady Famílie nechcel navrhnúť budovu vyššiu ako barcelonský vrch Montjuïc (185 m a 173 m. n. m.) – veril totiž, že ľudské dielo by výškou nemalo prekonať to božské. Stĺpy vnútri aj zvonku baziliky pripomínajú stromy, vlnitá strecha školy zas listy niektorých rastlín – napríklad magnólie. Fascinujúca architektúra Sagrady Famílie zahŕňa aj prvky pripomínajúce ovocie, pavučiny, slnko, včelí úľ či dokonca korytnačky. === Veže === Dominantným prvkom stavby sú zaostrené veže. Z celkového počtu osemnásť, dvanásť reprezentuje [[apoštol]]ov, štyri [[evanjelista|evanjelistov]], [[Panna Mária|Pannu Máriu]] a stredová najväčšia [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Veže evanjelistov budú preklenuté sochami predstavujúcimi ich tradičné symboly: býk ([[Svätý Lukáš|sv. Lukáš]]), okrídlený človek ([[Matúš (apoštol)|sv. Matúš]]), orol ([[Ján (apoštol)|sv. Ján]]) a lev ([[Evanjelista Marek|sv. Marek]]). Na veži Ježiša Krista bude masívny kríž a celková výška veže bude 170 m, čo je iba o jeden meter menej ako blízka hora [[Montjuïc]]. Gaudí tvrdil, že jeho dielo by nemalo prevyšovať Boha. Otiepky pšenice a strapce hrozna reprezentujú [[Eucharistia (rané kresťanstvo)|eucharistiu]]. === Fasáda === <gallery> Barcelona Sagrada Familia (2053446134).jpg|západná fasáda utrpenia Barcelona Temple Expiatori de la Sagrada Fam lia (2050445207).jpg|fasáda zrodenia Ježiša Krista SagradaFamiliaGlorienfassade2008.jpg|južná fasáda chvály </gallery> Bazilika má tri hlavné [[fasáda|fasády]]: na východe je ''fasáda zrodenia Ježiša Krista'', na juhu je ''fasáda chvály'' a na západe ''fasáda utrpenia''. Východná fasáda bola dokončená ešte pred rokom [[1935]] a zo všetkých je najviac poznačená Gaudího vplyvom. Na západnej fasáde, zobrazujúcej utrpenie Krista, dominujú prvky jeho trápenia a ukrižovania, ktoré vytvoril [[Josep Maria Subirachs]]. === Interiér === [[Súbor:SagradaFamiliaRoof.jpg|náhľad|Pohľad na klenby a nosné hlavice stĺpov]] [[Pôdorys]] chrámu má tvar kríža s piatimi [[ambit]]mi. Klenby [[hlavná loď|hlavnej lode]] sú vysoké 45 metrov a [[Bočná loď|bočné lode]] siahajú do výšky 30 metrov. [[Transept]] má tri ambity. Stĺpy sú umiestnené v horizontálnej mriežke a vzdialené 7,5 m. Klenby a stĺpy majú jedinečný Gaudího dizajn. Príkladom používania rôznych geometrických foriem sú stĺpy, ktorých štvorcová základňa prechádza do osemhranu a ako stĺp stúpa, mení sa na šestnásťstennú formu a nakoniec na kruh. == Galéria == <gallery> Sagrada Familia 4.jpg|západná fasáda zobrazujúca utrpenie a ukrižovanie Krista Sagradafamilia-model.jpg|model dokončenej baziliky </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kresťanská sakrálna architektúra]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Sagrada Família}} == Zdroje == * {{preklad|en|Sagrada Família}} * [http://en.structurae.de/structures/data/index.cfm?ID=s0000061 Expiatory Church of the Sagrada Familia] ''databáza Structurae'' - chronológia výstavby {{eng icon}} [[Kategória:Stavby v Barcelone]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Španielsku]] [[Kategória:Baziliky minor v Španielsku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Svätej rodine]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Španielsku]] 3wfgfvnuzphpwx4a4epx71yi1gwlpex 0 316427 8232794 7924464 2026-06-13T15:00:29Z Žigi Luxemburský 211873 8232794 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Topographic map example.png|thumb|Topografická mapa s vrstevnicami]] '''Vrstevnica''' alebo '''izohypsa''' je krivka na [[mapa|mape]] či v teréne spájajúca body s rovnakou [[Nadmorská výška|nadmorskou výškou]]. V miestach, kde sú vrstevnice hustejšie pri sebe má terén väčšie prevýšenie. Vrstevnice sa začínajú merať na nultom bode od najbližšieho mora alebo oceánu. Krivka kolmá na vrstevnice sa nazýva [[spádnica]]. == Pozri aj == * [[izobata|hĺbnica]] {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Kartografia]] g552jn80lsqubqksbr92wj4gscisc95 0 318075 8233003 7384522 2026-06-14T01:50:31Z Bruno Rosta 4476 International E road network map.svg 8233003 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tabliczka E75.svg|thumb|upright=1.5|Značka „medzinárodná trasa“]] [[Súbor:International E road network map.svg|thumb|upright=1.5|Európska sieť medzinárodných ciest]] '''Medzinárodná cesta''' je [[Cesta (stavba)|cesta]], [[rýchlostná cesta]] alebo [[diaľnica]], prechádzajúca územím viacerých štátov. V našom ponímaní ide o pozemné komunikácie, zaradené do európskej siete medzinárodných ciest, označované ako [[Európska cesta]]. Sieť európskych medzinárodných ciest má na starosti [[Európska hospodárska komisia OSN]] (UNECE). Používané číslovanie sa od vnútroštátneho číslovania odlišuje predponou „E“ ([[Európska cesta 50|E50]] a pod.). Medzinárodné cesty existujú aj v iných častiach sveta, napr. [[Panamerická magistrála]] v Severnej a Južnej Amerike a [[ázijská sieť diaľnic]]. == Pozri aj == * [[Európska cesta]] * [[Európske cesty I. triedy]] - predstavujú sieť nosných a priľahlých ciest * [[Európske cesty II. triedy]] - predstavujú sieť odbočných, prepojovacích a pripojovacích ciest == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:International E-road network}} == Externé odkazy == * [http://www.unece.org/trans/conventn/ECE-TRANS-SC1-384e.pdf Dokument ECE/TRANS/SC.1/384 ''Road Transport Infrastructure''] obsahujúci zoznam všetkých medzinárodných (európskych) ciest ([[Portable Document Format|PDF]]) {{Portál|Cesty|Cestný}} {{Európske cesty}} [[Kategória:Európske cesty]] pu568rcsegurgbn4ivxhwv8y10ef64q 0 318100 8233004 8053585 2026-06-14T01:50:57Z Bruno Rosta 4476 International E road network map.svg 8233004 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tabliczka E75.svg|thumb|upright=1.2|Medzinárodná (európska) cesta E75]] '''Európske cesty I. triedy''' (alebo '''Medzinárodné cesty I. triedy''') predstavujú sieť nosných a priľahlých ciest európskeho významu, zaradených do európskej siete [[Medzinárodná cesta|medzinárodných ciest]]. Túto sieť dopĺňa sústava odbočných, prepojovacích a pripojovacích [[Európske cesty II. triedy|európskych ciest II. triedy]]. == Nosné cesty v smere sever - juh == [[Súbor:International E road network map.svg|náhľad|Medzinárodná sieť európskych ciest]] [[Image:E-wegenNederland.png|náhľad|Európske cesty v [[Holandsko|Holandsku]]]] [[Image:E-wegen België.png|náhľad|Európske cesty v [[Belgicko|Belgicku]]]] [[Image:European Highways DE.png|náhľad|Európske cesty v [[Nemecko|Nemecku]]]] [[Image:European Highways PL.svg|náhľad|Európske cesty v [[Poľsko|Poľsku]]]] [[Image:UA euro routes.png|náhľad|Európske cesty na [[Ukrajina|Ukrajine]]]] [[Image:Romania-drumuri.svg|náhľad|Európske cesty v [[Rumunsko|Rumunsku]]]] [[Image:E-road BG.png|náhľad|Európske cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]]]] [[Image:E-roads-Turkey.png|náhľad|Európske cesty v [[Turecko|Turecku]]]] [[Image:Geo Roads.jpg|náhľad|Európske cesty v [[Gruzínsko|Gruzínsku]]]] [[Image:E-roads-Caucasus-countries.png|náhľad|Európske cesty v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Arménsko|Arménsku]] a [[Azerbajdžan]]e]] *[[File:Tabliczka E05.svg|35px|link=Európska cesta 5]] – 2960&nbsp;km: [[Greenock]] – [[Glasgow]] – [[Preston]] – [[Birmingham]] – [[Southampton (mesto)|Southampton]] … [[Le Havre]] – [[Paríž]] – [[Orléans]] – [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] – [[Donostia|San Sebastián]] – [[Burgos (mesto v Španielsku)|Burgos]] - [[Madrid]] – [[Sevilla]] – [[Algeciras]] *[[Image:Tabliczka E15.svg|35px|link=Európska cesta 15]] - 3590&nbsp;km: [[Inverness]] – [[Perth (Škótsko)|Perth]] – [[Edinburgh]] – [[Newcastle upon Tyne]] – [[Londýn]] – [[Folkestone]] – [[Dover (Anglicko)|Dover]] … [[Calais]] – [[Paríž]] – [[Lyon]] – [[Orange (Francúzsko)|Orange]] – [[Narbonne]] – [[Girona]] – [[Barcelona]] – [[Tarragona]] – [[Castellón de la Plana]] – [[Valencia (mesto)|Valencia]] – [[Alicante]] – [[Murcia (mesto)|Murcia]] – [[Almería]] – [[Malaga]] – [[Algeciras]] *[[Image:Tabliczka E25.svg|35px|link=Európska cesta 25]] - 1830&nbsp;km: [[Hoek van Holland]] – [[Rotterdam]] – [[Eindhoven]] – [[Maastricht]] – [[Liège]] – [[Bastogne]] – [[Arlon]] – [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] – [[Metz]] – [[Saint-Avold]] – [[Štrasburg]] – [[Mulhouse]] – [[Basel]] – [[Olten]] – [[Bern (mesto)|Bern]] – [[Lausanne]] – [[Ženeva]] – [[Mont Blanc]] – [[Aosta]] – [[Ivrea]] – [[Vercelli]] – [[Alessandria]] – [[Genova]] … [[Bastia]] – [[Porto-Vecchio (obec)|Porto-Vecchio]] – [[Bonifacio (obec)|Bonifacio]] … [[Porto Torres]] – [[Sassari]] – [[Cagliari]] … [[Palermo]] *[[Image:Tabliczka E35.svg|35px|link=Európska cesta 35]] – 1660&nbsp;km: [[Amsterdam]] – [[Utrecht]] – [[Arnhem]] – [[Emmerich]] – [[Oberhausen]] – [[Kolín nad Rýnom]] – [[Frankfurt nad Mohanom]] – [[Heidelberg]] – [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]] – [[Offenburg]] – [[Basel]] – [[Olten]] – [[Luzern]] – [[Altdorf (Uri)|Altdorf]] – [[Gotthardský cestný tunel]] – [[Bellinzona]] – [[Lugano]] – [[Chiasso]] – [[Como (mesto, Lombardia)|Como]] – [[Miláno]] – [[Piacenza]] – [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]] – [[Modena]] – [[Florencia]] – [[Rím]] *[[Image:Tabliczka E45.svg|35px|link=Európska cesta 45]] - 4920&nbsp;km: [[Karesuando]] - [[Arvidsjaur]] - [[Östersund]] - [[Mora]] - [[Säffle]] - [[Göteborg]] … [[Frederikshavn]] – [[Aalborg]] – [[Århus]] – [[Vejle]] – [[Kolding]] – [[Flensburg]] – [[Hamburg]] – [[Hannover]] – [[Göttingen]] – [[Kassel]] – [[Fulda]] – [[Würzburg]] – [[Norimberg]] – [[Mníchov]] – [[Rosenheim]] – [[Wörgl]] – [[Innsbruck]] – [[Brenner]] – [[Fortezza]] – [[Bolzano]] – [[Trident (mesto)|Trident]] – [[Verona]] – [[Modena]] – [[Bologna]] – [[Cesena]] – [[Perugia]] – [[Fiano Romano]] – [[Neapol]] – [[Salerno]] – [[Sicignano]] – [[Cosenza]] – [[Villa San Giovanni]] … [[Messina]] – [[Catania]] – [[Syrakúzy]] – [[Gela]] *[[Image:Tabliczka E55.svg|35px|link=Európska cesta 55]] - 2920&nbsp;km: [[Helsingborg]] … [[Helsingør]] – [[Copenhagen]] – [[Køge]] – [[Vordingborg]] – [[Farø]] – [[Nykøbing Falster]] – [[Gedser]] … [[Rostock]] – [[Berlín]] – [[Lübbenau]] – [[Drážďany]] – [[Teplice]] – [[Praha]] – [[Tábor (Česko)|Tábor]] – [[Linz]] – [[Salzburg]] – [[Villach]] – [[Tarvisio]] – [[Udine]] – [[Palmanova]] – [[Mestre]] – [[Ravenna]] – [[Cesena]] – [[Rimini]] – [[Fano]] – [[Ancona]] – [[Pescara]] – [[Canosa]] – [[Bari (Apúlia)|Bari]] – [[Brindisi]] … [[Igoumenitsa]] – [[Preveza]] – [[Rhion]] – [[Patrai]] – [[Pyrgos]] – [[Kalamáta]] *[[Image:Tabliczka E65.svg|35px|link=Európska cesta 65]] - 3800&nbsp;km: [[Malmö]] – [[Ystad]] … [[Świnoujście]] – [[Wolin]] – [[Goleniów]] – [[Szczecin]] – [[Gorzów Wielkopolski]] – [[Świebodzin]] – [[Zielona Góra]] – [[Legnica]] – [[Jelenia Góra]] – [[Harrachov]] – [[Železný Brod]] – [[Turnov]] – [[Mladá Boleslav]] – [[Praha]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] – [[Brno]] – [[Bratislava]] – [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]] – [[Csorna]] – [[Szombathely]] – [[Zalaegerszeg]] – [[Nagykanizsa]] – [[Letenye]] – [[Záhreb]] – [[Karlovac]] – [[Rijeka]] – [[Split]] – [[Dubrovník]] – [[Petrovac (Čierna Hora)|Petrovac]] – [[Podgorica (mesto v Čiernej Hore)|Podgorica]] – [[Bijelo Polje (mesto v Čiernej Hore)|Bijelo Polje]] – [[Priština]] – [[Skopje]] – [[Kicevo]] – [[Ochrid]] - [[Bitola]] – [[Niki]] – [[Vevi]] – [[Kozani]] – [[Larisa (mesto v Grécku)|Larissa]] – [[Domokos]] – [[Lamia]] – [[Brallos]] – [[Itea]] – [[Antirrion]] … [[Rhion]] – [[Egion]] – [[Korint]] – [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]] – [[Kalamáta]] … [[Kissamos]] – [[Chania]] *[[Image:Tabliczka E75.svg|35px|link=Európska cesta 75]] - 4340&nbsp;km: [[Vardø]] – [[Vadsø]] – [[Nesseby]] – [[Utsjoki]] – [[Inari]] – [[Ivalo]] – [[Sodankylä]] – [[Rovaniemi]] – [[Kemi]] – [[Oulu (mesto)|Oulu]] – [[Jyväskylä]] – [[Heinola]] – [[Lahti]] – [[Helsinki]] … [[Gdańsk]] – [[Świecie]] – [[Łódź]] – [[Piotrków Trybunalski]] – [[Katowice]] – [[Žilina]] – [[Bratislava]] – [[Győr]] – [[Budapešť]] – [[Szeged]] – [[Subotica]] - [[Novi Sad]] - [[Belehrad]] – [[Niš]] – [[Kumanovo]] – [[Skopje]] – [[Veles]] - [[Gevgelija]] – [[Evzoni]] - [[Solún]] – [[Katerini]] - [[Larisa (mesto v Grécku)|Larissa]] – [[Lamia]] – [[Atény]] … [[Chania]] – [[Irakleio (Kréta)|Irekleio]] – [[Agios Nikolaos]] – [[Sitia]] *[[Image:Tabliczka E85.svg|35px|link=Európska cesta 85]] - 2300&nbsp;km: [[Klaipėda]] – [[Kaunas]] – [[Vilnius]] – [[Lida]] – [[Slonim]] – [[Kobrin]] – [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]] - [[Ternopiľ]] — [[Černivci]] —[[Siret]] – [[Suceava]] – [[Roman (Rumunsko)|Roman]] – [[Urziceni]] – [[Bukurešť]] – [[Giurgiu]] – [[Ruse (mesto)|Ruse]] – [[Bjala]] – [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] – [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] – [[Chaskovo (mesto)|Chaskovo]] – [[Svilengrad]] – [[Ormenio]] – [[Kastanies]] – [[Didymoteicho]] – [[Alexandroupolis]] *[[Image:Tabliczka E95.svg|35px|link=Európska cesta 95]] - 1790&nbsp;km: [[Sankt Peterburg]] – [[Pskov]] – [[Gomeľ]] – [[Kyjev]] – [[Odesa]] … [[Samsun]] – [[Merzifon]] *[[Image:Tabliczka E101.svg|35px|link=Európska cesta 101]] - 850&nbsp;km: [[Moskva]] – [[Kaluga]] – [[Brjansk]] – [[Gluchov]] – [[Kyjev]] *[[Image:Tabliczka E105.svg|35px|link=Európska cesta 105]] - 3770&nbsp;km: [[Kirkenes]] – [[Murmansk]] – [[Petrozavodsk]] – [[Sankt Peterburg]] – [[Moskva]] – [[Oriol]] – [[Charkov]] – [[Simferopoľ]] – [[Alušta]] – [[Jalta]] *[[Image:Tabliczka E115.svg|35px|link=Európska cesta 115]] - 1730&nbsp;km: [[Jaroslavľ]] – [[Moskva]] – [[Voronež]] – [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] *[[Image:Tabliczka E117.svg|35px|link=Európska cesta 117]] - 1050&nbsp;km: [[Mineralnye Vody]] – [[Naľčik]] – [[Vladikavkaz]] – [[Stepantsminda]] - [[Mtskheta]] - [[Tbilisi]] – [[Marneuli]] - [[Bolnisi]] - [[Jerevan]] – [[Goris]] – [[Megri]] *[[Image:Tabliczka E119.svg|35px|link=Európska cesta 119]] - 2630&nbsp;km: [[Moskva]] – [[Tambov]] – [[Povorino]] – [[Volgograd]] – [[Astrachan]] – [[Machačkala]] – [[Kuba]] – [[Baku]] – [[Alyat]] – [[Astara]] *[[Image:Tabliczka E121.svg|35px|link=Európska cesta 121]] - 2700&nbsp;km: [[Samara]] – [[Uraľsk]] – [[Atyrau]] – [[Beineu]] – [[Šetpe]] – [[Žetybai]] – [[Fetisovo]] – [[Bekdaš]] – [[Turkmenbaši]] – [[Gyzylarbat]] – hranica [[Irán]]u *[[Image:Tabliczka E123.svg|35px|link=Európska cesta 123]] - 2840&nbsp;km: [[Čeľjabinsk]] – [[Kostanai]] – [[Esil]] – [[Deržavinsk]] – [[Arkalyk]] – [[Žezkazgan]] – [[Kyzylorda]] – [[Šimkent]] – [[Taškent]] – [[Ayni]] – [[Dušanbe]] – [[Nižnij Panj]] *[[Image:Tabliczka E125.svg|35px|link=Európska cesta 125]] - 2600&nbsp;km: [[Išim]] – [[Astana]] – [[Karaganda]] – [[Balchaš]] – [[Burubajtal]] – [[Alma-Ata|Almaty]] – [[Biškek]] – [[Naryn]] – [[Torugart]] *[[Image:Tabliczka E127.svg|35px|link=Európska cesta 127]] - 1330&nbsp;km: [[Omsk]] – [[Pavlodar]] – [[Semej]] – [[Georgijevka]] – [[Maikapšagai]] == Nosné cesty v smere východ - západ == *[[Image:Tabliczka E10.svg|35px|link=Európska cesta 10]] - 880&nbsp;km: [[Å, Moskenes|Å]] – [[Svolvær]] … [[Melbu]] – [[Sortland]] – [[Lødingen]] – [[Evenes]] – [[Narvik]] – [[Kiruna]] – [[Töre]] – [[Luleå]] *[[Image:Tabliczka E20.svg|35px|link=Európska cesta 20]] - 1880&nbsp;km: [[Shannon (mesto)|Shannon]] – [[Limerick]] – [[Dublin]] … [[Liverpool]] – [[Manchester]] – [[Leeds]] – [[Kingston upon Hull]] … [[Esbjerg]] – [[Copenhagen]] – [[Malmö]] – [[Helsingborg]] – [[Halmstad]] – [[Göteborg]] – [[Örebro (mesto)|Örebro]] – [[Stockholm]] … [[Tallinn]] – [[Narva]] – [[Sankt Peterburg]] *[[Image:Tabliczka E30.svg|35px|link=Európska cesta 30]] - 6050&nbsp;km: [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] – [[Waterford]] – [[Wexford (mesto v Írsku)|Wexford]] – [[Rosslare Europort|Rosslare]] … [[Fishguard]] – [[Swansea]] – [[Bridgend]] - [[Cardiff]] – [[Newport (Wales)|Newport]] – [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] – [[Londýn]] – [[Colchester]] – [[Ipswich]] – [[Felixstowe]] … [[Hoek van Holland]] – [[Haag]] – [[Gouda (mesto)|Gouda]] – [[Utrecht]] – [[Amersfoort (mesto v Holandsku)|Amersfoort]] – [[Oldenzaal]] – [[Osnabrück]] – [[Bad Oeynhausen]] – [[Hannover]] – [[Braunschweig]] – [[Magdeburg]] – [[Berlín]] – [[Świebodzin]] – [[Poznań]] – [[Varšava]] – [[Brest (Bielorusko)|Brest]] – [[Minsk]] – [[Smolensk]] – [[Moskva]] – [[Riazaň]] – [[Penza]] – [[Samara]] – [[Ufa]] – [[Čeľjabinsk]] – [[Kurgan]] – [[Išim]] – [[Omsk]] *[[Image:Tabliczka E40.svg|35px|link=Európska cesta 40]] - 8500&nbsp;km: [[Calais]] – [[Bruggy]] – [[Gent]] – [[Brusel]] – [[Leuven]] - [[Liège]] - [[Eupen]] – [[Aachen]] – [[Kolín]] – [[Olpe]] – [[Wetzlar]] – [[Gießen]] - [[Bad Hersfeld]] - [[Eisenach]] – [[Erfurt]] – [[Gera]] – [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]] – [[Drážďany]] – [[Görlitz]] – [[Legnica]] – [[Vroclav]] – [[Opole]] – [[Gliwice]] – [[Zabrze]] - [[Katowice]] – [[Kraków]] – [[Rzeszów]] – [[Jarosław]] – [[Korczowa]] – [[Ľvov]] – [[Rivno]] – [[Žytomyr]] – [[Kyjev]] – [[Charkov]] – [[Luhansk]] – [[Volgograd]] – [[Astrachan]] – [[Atyrau]] – [[Beineu]] – [[Kungrad]] – [[Nukus]] – [[Daşoguz]] – [[Buchara]] – [[Navoi]] – [[Samarkand]] – [[Jizzach]] – [[Taškent]] – [[Šymkent]] – [[Žambyl]] – [[Biškek]] – [[Alma-Ata|Almaty]] – [[Saryozek]] – [[Taldykorgan]] – [[Ucharal]] – [[Taskesken]] – [[Ajaguz]] – [[Georgijevka]] – [[Öskemen]] – [[Ridder (Kazachstan)|Ridder]] *[[Image:Tabliczka E50.svg|35px|link=Európska cesta 50]] - 5100&nbsp;km: [[Brest (Francúzsko)|Brest]] – [[Rennes]] – [[Le Mans]] – [[Paríž]] – [[Reims]] – [[Metz]] – [[Saarbrücken]] – [[Mannheim]] – [[Heilbronn (mesto)|Heilbronn]] – [[Norimberg]] – [[Rozvadov]] – [[Plzeň]] – [[Praha]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] – [[Brno]] – [[Trenčín]] – [[Prešov]] – [[Košice]] – [[Vyšné Nemecké]] – [[Užhorod]] – [[Mukačevo]] – [[Stryj (mesto)|Stryj]] – [[Ternopiľ]] – [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] – [[Vinnycia]] – [[Uman]] – [[Kropyvnyckyj]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rostov nad Donom]] – [[Armavir (Rusko)|Armavir]] – [[Mineraľnye Vody]] – [[Machačkala]] *[[Image:Tabliczka E60.svg|35px|link=Európska cesta 60]] - 6200&nbsp;km: [[Brest (Francúzsko)|Brest]] – [[Lorient]] – [[Vannes]] – [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] – [[Angers]] – [[Tours]] – [[Orléans]] – [[Montargis (obec)|Montargis]] – [[Auxerre]] – [[Beaune]] – [[Dole (Jura)|Dole]] – [[Besançon]] – [[Belfort (mesto)|Belfort]] – [[Mulhouse]] – [[Basel]] – [[Zürich]] – [[Winterthur]] – [[St. Gallen]] – [[St. Margrethen]] – [[Bregenz]] – [[Feldkirch]] – [[Landeck (mesto)|Landeck]] – [[Telfs]] – [[Innsbruck]] – [[Lauterach]] – [[Feldkirch]] – [[Imst]] – [[Innsbruck]] – [[Wörgl]] – [[Rosenheim]] – [[Bad Reichenhall]] – [[Salzburg]] – [[Sattledt]] – [[Linz]] – [[Sankt Pölten]] – [[Viedeň]] – [[Nickelsdorf]] – [[Mosonmagyaróvár]] – [[Budapešť]] – [[Szolnok]] – [[Püspökladány]] – [[Oradea]] – [[Cluj-Napoca]] – [[Turda]] – [[Târgu Mureş]] – [[Brašov (mesto)|Brašov]] – [[Ploieşti]] – [[Bukurešť]] – [[Urziceni]] – [[Slobozia]] – [[Hârşova]] – [[Konstanca]] - [[Agigea]] … [[Poti]] – [[Senaki]] - [[Samtredia]] - [[Kutaisi]] – [[Khashuri]] - [[Gori]] – [[Tbilisi]] – [[Rustavi]] - [[Gäncä]] – [[Jevlach]] – [[Baku]] … [[Turkmenbaši]] – [[Gyzylarbat]] – [[Ašgabat]] – [[Tedjen]] – [[Mary (Turkmenistan)|Mary]] – [[Chardzhu]] – [[Alat]] – [[Buchara]] – [[Karši]] – [[Guzar]] – [[Šerobod]] – [[Termiz]] – [[Dušanbe]] – [[Jirgatal]] – [[Sary Taš]] – [[Irkeštam]] *[[Image:Tabliczka E70.svg|35px|link=Európska cesta 70]] - 4550&nbsp;km: [[La Coruña]] – [[Bilbao]] – [[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]] – [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] – [[Clermont-Ferrand]] – [[Lyon]] – [[Chambéry]] – [[Susa (Taliansko)|Susa]] – [[Turín]] – [[Alessandria]] – [[Tortona]] – [[Brescia (mesto)|Brescia]] – [[Verona]] – [[Mestre]] – [[Palmanova]] – [[Trieste]] – [[Postojna]] – [[Ľubľana]] – [[Záhreb]] – [[Slavonski Brod]] – [[Belehrad]] – [[Vršac]] – [[Timişoara]] – [[Drobeta-Turnu Severin]] – [[Craiova]] – [[Alexandria (Rumunsko)|Alexandria]] – [[Bukurešť]] – [[Giurgiu]] – [[Ruse (mesto)|Ruse]] – [[Razgrad (mesto)|Razgrad]] – [[Šumen (mesto)|Šumen]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] … [[Samsun]] – [[Ordu]] – [[Giresun]] – [[Trabzon]] – [[Batumi]] – [[Poti]] *[[Image:Tabliczka E80.svg|35px|link=Európska cesta 80]] - 5600&nbsp;km: [[Lisabon]] – [[Valladolid]] – [[Burgos (mesto v Španielsku)|Burgos]] - [[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]] – [[Toulouse]] – [[Nice]] – [[Janov (Taliansko)|Janov]] – [[Rím]] – [[Pescara]] … [[Dubrovník]] – [[ica (mesto v Čiernej Hore)|Podgorica]] - [[Priština]] – [[Niš]] - [[Sofia]] – [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] - [[Istanbul]] – [[İzmit]] – [[Gerede]] – [[Amasya]] – [[Erzurum]] – [[Gürbulak]] – [[Irán]] *[[Image:Tabliczka E90.svg|35px|link=Európska cesta 90]] – 4770&nbsp;km: [[Lisabon]] – [[Madrid]] – [[Barcelona]] … [[Mazara del Vallo]] – [[Palermo]] – [[Messina]] … [[Reggio di Calabria]] – [[Metaponto]] – [[Taranto]] – [[Brindisi]] … [[Igoumenitsa]] – [[Ioannina]] - [[Kozani]] – [[Solún]] – [[Alexandroupolis]] – [[Gelibolu]] … [[Lapseki]] – [[Bursa (Turecko)|Bursa]] – [[Ankara]] – [[Adana (mesto v Turecku)|Adana]] – [[Nusajbin]] – [[Habur]] – [[Irak]] == Priľahlé cesty v smere sever - juh == *[[Image:Tabliczka E01.svg|35px|link=Európska cesta 1]] - 1460&nbsp;km: [[Larne]] – [[Belfast]] – [[Dublin]] – [[Rosslare Europort|Rosslare]] … [[La Coruña]] – [[Pontevedra]] – [[Valencia (mesto)|Valencia]] – [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] - [[Lisabon]] - [[Albufeira]] - [[Castro Marim]] – [[Huelva]] – [[Sevilla]] *[[Image:Tabliczka E03.svg|35px|link=Európska cesta 3]] - 470&nbsp;km: [[Cherbourg-Octeville]] – [[La Rochelle]] * [[Image:Tabliczka E06.svg|35px|link=Európska cesta 6]] – 3120&nbsp;km: [[Trelleborg]] – [[Malmö]] – [[Helsingborg]] – [[Halmstad]] – [[Göteborg]] – [[Oslo]] – [[Hamar]] – [[Lillehammer]] – [[Dovre|Dombås]] – [[Trondheim]] – [[Stjørdal]] – [[Steinkjer]] – [[Mosjøen]] – [[Mo i Rana]] – [[Rognan]] – [[Fauske]] … [[Ballangen]] – [[Narvik]] – [[Setermoen]] – [[Alta]] – [[Olderfjord]] – [[Lakselv]] – [[Karasyok]] – [[Nesseby]] – [[Kirkenes]] *[[Image:Tabliczka E07.svg|35px|link=Európska cesta 7]] – 250&nbsp;km: [[Pau (Francúzsko)|Pau]] – [[Jaca]] – [[Zaragoza]] *[[Image:Tabliczka E09.svg|35px|link=Európska cesta 9]] – 967&nbsp;km: [[Orléans]] – [[Toulouse]] – [[Barcelona]] *[[Image:Tabliczka E11.svg|35px|link=Európska cesta 11]] – 540&nbsp;km: [[Vierzon (mesto)|Vierzon]] – [[Montluçon]] – [[Clermont-Ferrand]] – [[Montpellier]] *[[Image:Tabliczka E13.svg|35px|link=Európska cesta 13]] – 230&nbsp;km: [[Doncaster]] – [[Sheffield]] – [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] – [[Leicester]] – [[Northampton]] – [[Londýn]] *[[Image:Tabliczka E17.svg|35px|link=Európska cesta 17]] – 670&nbsp;km: [[Antverpy]] – [[Beaune]] *[[Image:Tabliczka E19.svg|35px|link=Európska cesta 19]] – 520&nbsp;km: [[Amsterdam]] – [[Brusel]] – [[Paríž]] *[[Image:Tabliczka E21.svg|35px|link=Európska cesta 21]] – 540&nbsp;km: [[Metz]] – [[Ženeva]] *[[Image:Tabliczka E23.svg|35px|link=Európska cesta 23]] – 390&nbsp;km: [[Metz]] – [[Lausanne]] *[[Image:Tabliczka E27.svg|35px|link=Európska cesta 27]] – 350&nbsp;km: [[Belfort (mesto)|Belfort]] – [[Bern (mesto)|Bern]] – [[Martigny]] – [[Aosta]] *[[Image:Tabliczka E29.svg|35px|link=Európska cesta 29]] – 290&nbsp;km: [[Kolín nad Rýnom]] – [[Sarreguemines]] – E&nbsp;25 (smer [[Štrasburg]]) *[[Image:Tabliczka E31.svg|35px|link=Európska cesta 31]] – 520&nbsp;km: [[Rotterdam]] – [[Ludwigshafen]] *[[Image:Tabliczka E33.svg|35px|link=Európska cesta 33]] – 100&nbsp;km: [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]] – [[La Spezia]] *[[Image:Tabliczka E37.svg|35px|link=Európska cesta 37]] – 290&nbsp;km: [[Brémy]] – [[Kolín nad Rýnom]] *[[Image:Tabliczka E39.svg|35px|link=Európska cesta 39]] – 1330&nbsp;km: [[Trondheim]] – [[Orkanger]] – [[Vinjeøra]] – [[Halsa]] – [[Straumsnes]] – [[Krifast]] – [[Batnfjordsøra]] – [[Molde]] … [[Vestnes]] – [[Skodje]] – [[Ålesund]] – [[Volda]] – [[Nordfjordeid]] … [[Sandane]] – [[Førde]] – [[Lavik]] … [[Instefjord]] – [[Knarvik]] – [[Bergen]] – [[Os]] … [[Stord]] – [[Sveio]] – [[Aksdal]] – [[Bokn]] … [[Rennesøy]] – [[Randaberg]] – [[Stavanger]] – [[Sandnes]] – [[Helleland]] – [[Flekkefjord]] – [[Lyngdal]] – [[Mandal]] – [[Kristiansand]] … [[Hirtshals]] – [[Hjørring]] – [[Nørresundby]] – [[Ålborg]] *[[Image:Tabliczka E41.svg|35px|link=Európska cesta 41]] – 760&nbsp;km: [[Dortmund]] – [[Wetzlar]] – [[Aschaffenburg]] – [[Würzburg]] – [[Stuttgart]] – [[Schaffhausen (mesto)|Schaffhausen]] – [[Winterthur]] – [[Zürich]] – [[Altdorf (Uri)|Altdorf]] *[[Image:Tabliczka E43.svg|35px|link=Európska cesta 43]] – 510&nbsp;km: [[Würzburg]] – [[Ulm]] – [[Lindau]] – [[Bregenz]] – [[St. Margrethen]] – [[Buchs]] – [[Chur]] – [[San Bernardino]] – [[Bellinzona]] *[[Image:Tabliczka E47.svg|35px|link=Európska cesta 47]] – 290&nbsp;km: [[Helsingborg]] … [[Helsingør]] – [[Kodaň]] – [[Køge]] – [[Vordingborg]] – [[Farø]] – [[Rødby]] … [[Puttgarden]] – [[Oldenburg]] – [[Lübeck]] *[[Image:Tabliczka E49.svg|35px|link=Európska cesta 49]] – 740&nbsp;km: [[Magdeburg]] – [[Halle (Saale)|Halle]] – [[Plauen (mesto)|Plauen]] – [[Schönberg]] – [[Vojtanov]] – [[Cheb]] - [[Karlovy Vary]] – [[Plzeň]] – [[České Budějovice]] – [[Halámky]] – [[Viedeň]] *[[Image:Tabliczka E51.svg|35px|link=Európska cesta 51]] – 410&nbsp;km: [[Berlín]] – [[Lipsko]] – [[Gera]] – [[Hirschberg]] – [[Hof]] – [[Bayreuth]] – [[Norimberg]] *[[Image:Tabliczka E53.svg|35px|link=Európska cesta 53]] – 270&nbsp;km: [[Plzeň]] – [[Bayerisch Eisenstein]] – [[Deggendorf]] – [[Mníchov]] *[[Image:Tabliczka E57.svg|35px|link=Európska cesta 57]] – 380&nbsp;km: [[Sattledt]] – [[Liezen]] – [[St. Michael]] – [[Graz]] – [[Maribor]] – [[Ľubľana]] *[[Image:Tabliczka E59.svg|35px|link=Európska cesta 59]] – 660&nbsp;km: [[Praha]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] – [[Viedeň]] – [[Graz]] – [[Spielfeld]] – [[Maribor]] – [[Záhreb]] *[[Image:Tabliczka E61.svg|35px|link=Európska cesta 61]] – 240&nbsp;km: [[Villach]] – [[Karavanke]] Tunnel – [[Naklo]] – [[Ľubľana]] – [[Trieste]] – [[Rijeka]] *[[Image:Tabliczka E63.svg|35px|link=Európska cesta 63]] – 1110&nbsp;km: [[Sodankylä]] – [[Kemijärvi]] - [[Posio]] – [[Kuusamo]] – [[Kajaani]] – [[Iisalmi]] – [[Kuopio]] – [[Jyväskylä]] – [[Tampere]] – [[Turku]] *[[Image:Tabliczka E67.svg|35px|link=Európska cesta 67]] – 1630&nbsp;km: [[Helsinki]] … [[Tallinn]] – [[Riga]] – [[Kaunas]] – [[Varšava]] – [[Piotrków Trybunalski]] – [[Vroclav]] – [[Kłodzko]] – [[Kudowa-Zdrój]] – [[Náchod]] – [[Hradec Králové]] – [[Praha]] *[[Image:Tabliczka E69.svg|35px|link=Európska cesta 69]] – 130&nbsp;km: [[Nordkapp (obec)|Nordkapp]] – [[Olderfjord]] *[[Image:Tabliczka E71.svg|35px|link=Európska cesta 71]] – 970&nbsp;km: [[Košice]] – [[Miškovec]] – [[Budapešť]] – [[Balatonvilágos]] – [[Nagykanizsa]] – [[Záhreb]] – [[Karlovac]] – [[Knin]] – [[Split]] *[[Image:Tabliczka E73.svg|35px|link=Európska cesta 73]] – 710&nbsp;km: [[Budapešť]] – [[Szekszárd]] – [[Mohács]] – [[Osijek]] – [[Đakovo]] – [[Bosanski Šamac]] – [[Zenica]] – [[Mostar]] – [[Metković]] *[[Image:Tabliczka E77.svg|35px|link=Európska cesta 77]] – 1690&nbsp;km: [[Pskov]] – [[Riga]] – [[Šiauliai]] – [[Tolpaki]] – [[Kaliningrad]] … [[Gdańsk]] – [[Elbląg]] – [[Varšava]] – [[Radom]] – [[Krakov]] – [[Trstená]] – [[Ružomberok]] – [[Zvolen]] – [[Budapešť]] *[[Image:Tabliczka E79.svg|35px|link=Európska cesta 79]] – 1160&nbsp;km: [[Miškovec]] – [[Debrecín]] – [[Berettyóújfalu]] – [[Oradea]] – [[Beiuș]] – [[Deva]] – [[Petroşani]] – [[Târgu Jiu]] – [[Craiova]] – [[Calafat]] … [[Vidin (mesto)|Vidin]] – [[Vraca (mesto)|Vraca]] – [[Botevgrad (mesto)|Botevgrad]] – [[Sofia]] – [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] – [[Serres (mesto v Grécku)|Serres]] – [[Solún]] *[[Image:Tabliczka E81.svg|35px|link=Európska cesta 81]] – 990&nbsp;km: [[Mukačevo]] – [[Halmeu]] – [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] – [[Zalău]] – [[Kluž]] – [[Turda]] – [[Sebeș (mesto)|Sebeș]] – [[Sibiu (mesto)|Sibiu]] – [[Pitești]] – [[Bukurešť]] - [[Konstanca]] *[[Image:Tabliczka E83.svg|35px|link=Európska cesta 83]] – 250&nbsp;km: [[Byala]] – [[Pleven (mesto)|Pleven]] – [[Jablanica]] – [[Botevgrad (mesto)|Botevgrad]] – [[Sofia]] *[[Image:Tabliczka E87.svg|35px|link=Európska cesta 87]] – 2030&nbsp;km: [[Odesa]] – [[Izmail]] – [[Reni]] – [[Galac]] – [[Tulcea]] – [[Konstanca]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Malko Tarnovo]] – [[Dereköy]] – [[Kırklareli]] – [[Babaeski]] – [[Havsa]] – [[Keşan]] – [[Gelibolu]] – [[Ayvalık]] – [[İzmir]] – [[Selçuk]] – [[Aydin]] – [[Denizli]] – [[Acıpajam]] – [[Korkuteli]] – [[Antalya]] *[[Image:Tabliczka E89.svg|35px|link=Európska cesta 89]] – 130&nbsp;km: [[Gerede]] – [[Kızılcahamam]] – [[Ankara]] *[[Image:Tabliczka E91.svg|35px|link=Európska cesta 91]] – 170&nbsp;km: [[Toprakkale]] – [[İskenderun]] – [[Antakya]] – [[Yayladağ]] – [[Sýria]] *[[Image:Tabliczka E97.svg|35px|link=Európska cesta 97]] – 1150&nbsp;km: [[Cherson]] – [[Dzhankoi]] – [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] – [[Soči]] – [[Suchumi]] – [[Zugdidi]] - [[Senaki]] *[[Image:Tabliczka E99.svg|35px|link=Európska cesta 99]] – [[Sanliurfa]] - [[Diyarbakir]] - [[Bitlis]] - [[Doğubeyazit]] - [[Iğdır]] - [[Dilucu]] - [[Sadarak]] == Priľahlé cesty v smere východ - západ == * E2 – toto číslo cesty sa nepoužíva * [[Image:Tabliczka E04.svg|35px|link=Európska cesta 4]] – 1590&nbsp;km: [[Helsingborg]] – [[Jönköping]] – [[Linköping]] – [[Norrköping]] – [[Södertälje]] – [[Stockholm]] – [[Uppsala]] – [[Sundsvall]] – [[Örnsköldsvik]] – [[Umeå]] – [[Luleå]] – [[Haparanda]] – [[Tornio]] * [[Image:Tabliczka E08.svg|35px|link=Európska cesta 8]] – 1410&nbsp;km: [[Tromsø]] – [[Balsfjord]] – [[Storfjord]] – [[Kilpisjärvi]] – [[Kolari]] – [[Tornio]] – [[Kemi]] – [[Oulu (mesto)|Oulu]] – [[Kokkola]] – [[Vaasa]] – [[Pori]] – [[Turku]] * [[Image:European_route_E12.svg|35px|link=Európska cesta 12]] – 910&nbsp;km: [[Mo i Rana]] – [[Umeå]] … [[Vaasa]] – [[Tampere]] – [[Hämeenlinna]] – [[Helsinki]] * [[Image:Tabliczka E14.svg|35px|link=Európska cesta 14]] – 460&nbsp;km: [[Trondheim]] – [[Östersund]] – [[Sundsvall]] * [[Image:Tabliczka E16.svg|35px|link=Európska cesta 16]] – 710&nbsp;km: [[Derry (mesto)|Derry]] – [[Belfast]] … [[Glasgow]] – [[Edinburgh]] … [[Bergen]] – [[Arna]] – [[Voss]] - [[Lærdal]] – [[Tyin]] – [[Fagernes]] – [[Hønefoss]] – [[Sandvika]] – [[Oslo]] * [[Image:Tabliczka E18.svg|35px|link=Európska cesta 18]] – 1890&nbsp;km: [[Craigavon]] – [[Belfast]] – [[Larne]] … [[Stranraer]] – [[Gretna]] – [[Carlisle]] – [[Newcastle upon Tyne]] … [[Kristiansand]] – [[Arendal]] – [[Porsgrunn]] – [[Larvik]] – [[Sandefjord]] – [[Horten]] – [[Drammen]] – [[Oslo]] – [[Askim]] – [[Karlstad]] – [[Örebro (mesto)|Örebro]] – [[Västerås]] – [[Stockholm]]/[[Kapellskär]] … [[Mariehamn]] … [[Turku]]/[[Naantali]] – [[Helsinki]] – [[Kotka]] – [[Vaalimaa]] – [[Vyborg]] – [[Sankt Peterburg]] * [[Image:Tabliczka E22.svg|35px|link=Európska cesta 22]] – 5320&nbsp;km: [[Holyhead]] – [[Chester]] – [[Warrington (Anglicko)|Warrington]] – [[Manchester]] – [[Leeds]] – [[Doncaster]] – [[Immingham]] … [[Amsterdam]] – [[Groningen (mesto v Holandsku)|Groningen]] – [[Bremen]] – [[Hamburg]] – [[Lübeck]] – [[Rostock]] – [[Sassnitz]] … [[Trelleborg]] – [[Malmö]] – [[Kalmar (mesto)|Kalmar]] – [[Norrköping]] … [[Ventspils]] – [[Riga]] – [[Rezekne]] – [[Velikie Luki]] – [[Moskva]] – [[Vladimír (Rusko)|Vladimír]] – [[Nižný Novgorod]] – [[Kazaň]] – [[Jelabuga]] – [[Perm (mesto)|Perm]] – (Ázia) – [[Jekaterinburg]] – [[Ťumeň]] – [[Išim]] * [[Image:Tabliczka E24.svg|35px|link=Európska cesta 24]] – 230&nbsp;km: [[Birmingham]] – [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] – [[Ipswich]] * [[Image:Tabliczka E26.svg|35px|link=Európska cesta 26]] – 280&nbsp;km: [[Hamburg]] – [[Berlín]] * [[Image:Tabliczka E28.svg|35px|link=Európska cesta 28]] – 1230&nbsp;km: [[Berlín]] – [[Szczecin]] – [[Goleniów]] – [[Koszalin]] – [[Słupsk]] - [[Gdynia]] - [[Gdańsk]] – [[Kaliningrad]] – [[Tolpaki]] – [[Nesterov]] – [[Marijampolė]] – [[Vilnius]] – [[Minsk]] * [[Image:Tabliczka E32.svg|35px|link=Európska cesta 32]] – 30&nbsp;km: [[Colchester]] – [[Harwich]] * [[Image:Tabliczka E34.svg|35px|link=European route E34]] – 470&nbsp;km: [[Zeebrugge]] – [[Antverpy]] – [[Eindhoven]] – [[Venlo]] – [[Oberhausen]] – [[Dortmund]] – [[Bad Oeynhausen]] * [[Image:Tabliczka E36.svg|35px|link=European route E36]] – 220&nbsp;km: [[Berlín]] – [[Lübbenau]] – [[Cottbus]] – [[Legnica]] * [[Image:Tabliczka E38.svg|35px|link=European route E38]] – 3400&nbsp;km: [[Hluchiv]] - [[Kursk]] - [[Voronež]] - [[Saratov]] - [[Uralsk]] - [[Aktobe]] - [[Karabutak]] - [[Aralsk]] - [[Novokazalinsk]] - [[Kyzylorda]] - [[Šimkent]] * [[Image:Tabliczka E42.svg|35px|link=Európska cesta 42]] – 620&nbsp;km: [[Dunkerque]] – [[Lille]] – [[Mons]] – [[Charleroi]] – [[Namur (mesto)|Namur]] – [[Liège]] – [[Sankt Vith]] – [[Wittlich]] – [[Bingen am Rhein]] – [[Wiesbaden]] – [[Frankfurt nad Mohanom]] – [[Aschaffenburg]] * [[Image:Tabliczka E44.svg|35px|link=Európska cesta 44]] – 780&nbsp;km: [[Le Havre]] – [[Amiens]] – [[Charleville-Mézières]] – [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] – [[Trier]] – [[Koblenz]] – [[Wetzlar]] – [[Gießen]] * [[Image:Tabliczka E46.svg|35px|link=Európska cesta 46]] – 720&nbsp;km: [[Cherbourg-Octeville]] – [[Caen]] – [[Rouen]] – [[Reims]] – [[Charleville-Mézières]] – [[Liège]] * [[Image:Tabliczka E48.svg|35px|link=Európska cesta 48]] – 350&nbsp;km: [[Schweinfurt]] – [[Bayreuth]] – [[Marktredwitz]] – [[Cheb]] – [[Karlovy Vary]] – [[Praha]] * [[Image:Tabliczka E52.svg|35px|link=Európska cesta 52]] – 520&nbsp;km: [[Štrasburg]] – [[Appenweier]] – [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]] – [[Stuttgart]] – [[Ulm]] – [[Mníchov]] – [[Salzburg]] * [[Image:Tabliczka E54.svg|35px|link=Európska cesta 54]] – 860&nbsp;km: [[Paríž]] – [[Chaumont (Haute-Marne)|Chaumont]] – [[Mulhouse]] – [[Basel]] – [[Waldshut-Tiengen]] – [[Lindau]] – [[Mníchov]] * [[Image:Tabliczka E56.svg|35px|link=Európska cesta 56]] – 310&nbsp;km: [[Norimberg]] – [[Regensburg]] – [[Passau]] – [[Wels (mesto)|Wels]] – [[Sattledt]] * [[Image:Tabliczka E58.svg|35px|link=Európska cesta 58]] – 2200&nbsp;km: [[Viedeň]] – [[Bratislava]] – [[Zvolen]] – [[Košice]] – [[Užhorod]] – [[Mukačevo]] – [[Halmeu]] – [[Suceava]] – [[Jasy]] – [[Sculeni]] – [[Kišiňov]] – [[Odesa]] – [[Mykolajiv]] – [[Cherson]] – [[Melitopoľ]] – [[Taganrog]] – [[Rostov nad Donom]] * [[Image:Tabliczka E62.svg|35px|link=Európska cesta 62]] – 1290&nbsp;km: [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] – [[Poitiers]] – [[Mâcon (mesto)|Mâcon]] – [[Ženeva]] – [[Lausanne]] – [[Martigny]] – [[Sion (Švajčiarsko)|Sion]] – [[Simplon]] – [[Gravellona Toce]] – [[Miláno]] – [[Tortona]] – [[Janov (Taliansko)|Janov]] * [[Image:Tabliczka E64.svg|35px|link=Európska cesta 64]] – 240&nbsp;km: [[Turín]] – [[Miláno]] – [[Brescia (mesto)|Brescia]] * [[Image:Tabliczka E66.svg|35px|link=Európska cesta 66]] – 650&nbsp;km: [[Fortezza]] – [[San Candido]] – [[Spittal an der Drau]] – [[Villach]] – [[Klagenfurt]] – [[Graz]] – [[Veszprém]] – [[Székesfehérvár]] * [[Image:Tabliczka E68.svg|35px|link=Európska cesta 68]] – 510&nbsp;km: [[Szeged]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] – [[Deva]] – [[Sibiu (mesto)|Sibiu]] – [[Brašov (mesto)|Brašov]] * [[Image:Tabliczka E72.svg|35px|link=Európska cesta 72]] – 250&nbsp;km: [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] – [[Toulouse]] * [[Image:Tabliczka E74.svg|35px|link=Európska cesta 74]] – 240&nbsp;km: [[Nice]] – [[Cuneo]] – [[Asti (mesto)|Asti]] – [[Alessandria]] * [[Image:Tabliczka E76.svg|35px|link=Európska cesta 76]] – 80&nbsp;km: [[Pisa]] - [[Migliarino]] – [[Florencia]] * [[Image:Tabliczka E78.svg|35px|link=Európska cesta 78]] – 270&nbsp;km: [[Grosseto]] – [[Arezzo]] – [[Sansepolcro]] – [[Fano]] * [[Image:Tabliczka E82.svg|35px|link=Európska cesta 82]] – 380&nbsp;km: [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] – [[Vila Real]] – [[Bragança]] – [[Zamora (mesto v Španielsku)|Zamora]] – [[Tordesillas]] * [[Image:Tabliczka E84.svg|35px|link=Európska cesta 84]] – 150&nbsp;km: [[Keşan]] – [[Tekirdağ]] – [[Silivri]] * [[Image:Tabliczka E86.svg|35px|link=Európska cesta 86]] – 200&nbsp;km: [[Kristalopigi]] – [[Florina]] – [[Vévi]] – [[Géfira]] * [[Image:Tabliczka E88.svg|35px|link=Európska cesta 88]] - 640&nbsp;km: [[Ankara]] – [[Jozgat]] – [[Sivas]] – [[Refahiye]] * [[Image:Tabliczka E92.svg|35px|link=Európska cesta 92]] – 320&nbsp;km: [[Igoumenítsa]] – [[Ioannina]] – [[Trikala]] – [[Larisa (mesto v Grécku)|Larissa]] - [[Vólos]] * [[Image:Tabliczka E94.svg|35px|link=Európska cesta 94]] – 110&nbsp;km: [[Korint]] – [[Megara]] – [[Attiki Odos]] * [[Image:Tabliczka E96.svg|35px|link=Európska cesta 96]] – 440&nbsp;km: [[İzmir]] – [[Usak]] – [[Afyon]] – [[Sivrihisar]] * [[Image:Tabliczka E98.svg|35px|link=Európska cesta 98]] – 60&nbsp;km: [[Topboğazi]] – [[Kirikhan]] – [[Reyhanli]] – [[Cilvegözü]] → ''[[Sýria]]'' == Európske cesty na Slovensku {{minivlajka|Slovensko}}== [[Slovensko]]m prechádzajú tieto európske cesty: *[[Image:Tabliczka E50.svg|35px|link=Európska cesta 50]]: {{minivlajka|Česko}} Brno ... [[Drietoma]] – [[Trenčín]] – [[Žilina]] – [[Poprad]] – [[Prešov]] – [[Košice]] – [[Sečovce]] – [[Vyšné Nemecké]] ... Užhorod {{minivlajka|Ukrajina}} *[[Image:Tabliczka E58.svg|35px|link=Európska cesta 58]]: {{minivlajka|Rakúsko}} Viedeň ... [[Jarovce]] – [[Bratislava]] – [[Nitra]] – [[Zvolen]] – [[Lučenec]] – [[Košice]] – [[Sečovce]] – [[Vyšné Nemecké]] ... Užhorod {{minivlajka|Ukrajina}} *[[Image:Tabliczka E65.svg|35px|link=Európska cesta 65]]: {{minivlajka|Česko}} Brno ... [[Kúty (okres Senica)|Kúty]] – [[Bratislava]] – [[Rusovce]] ... Csorna {{minivlajka|Maďarsko}} *[[Image:Tabliczka E71.svg|35px|link=Európska cesta 71]]: [[Košice]] – [[Milhosť]]... Miškovec {{minivlajka|Maďarsko}} *[[Image:Tabliczka E75.svg|35px|link=Európska cesta 75]]: {{minivlajka|Poľsko}} Katowice ... [[Svrčinovec]] – [[Žilina]] – [[Trenčín]] – [[Bratislava]] – [[Rusovce]] ... Győr {{minivlajka|Maďarsko}} *[[Image:Tabliczka E77.svg|35px|link=Európska cesta 77]]: {{minivlajka|Poľsko}} Krakov ... [[Trstená]] – [[Dolný Kubín]] – [[Ružomberok]] – [[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]] – [[Krupina]] – [[Šahy]] ... Budapešť {{minivlajka|Maďarsko}} *[[Image:Tabliczka E371.svg|35px|link=Európska cesta 371]]: {{minivlajka|Poľsko}} Rzeszów ... [[Vyšný Komárnik]] – [[Svidník]] – [[Prešov]] *[[Image:Tabliczka E442.svg|35px|link=Európska cesta 442]]: {{minivlajka|Česko}} Olomouc ... [[Makov (okres Čadca)|Makov]] – [[Bytča]] – [[Žilina]] *[[Image:Tabliczka E571.svg|35px|link=Európska cesta 571]]: [[Bratislava]] – [[Nitra]] – [[Žiar nad Hronom]] – [[Zvolen]] – [[Lučenec]] – [[Rožňava]] – [[Košice]] *[[Image:Tabliczka E572.svg|35px|link=Európska cesta 572]]: [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Bánovce nad Bebravou]] – [[Nováky]] – [[Prievidza]] – [[Handlová]] – [[Žiar nad Hronom]] – [[Ladomerská Vieska]] *[[Image:Tabliczka E575.svg|35px|link=Európska cesta 575]]: [[Bratislava]] – [[Šamorín]] – [[Dunajská Streda]] – [[Veľký Meder]] – [[Medveďov]] ... Győr {{minivlajka|Maďarsko}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:International E-road network}} == Zdroj == * {{preklad|en|International E-road network}} == Externé odkazy == * [http://www.unece.org/trans/conventn/ECE-TRANS-SC1-384e.pdf Dokument ECE/TRANS/SC.1/384 ''Road Transport Infrastructure''] obsahujúci zoznam všetkých medzinárodných (európskych) ciest ([[Portable Document Format|PDF]]) {{Európske cesty}} {{Portál|Cesty|Cestný}} [[Kategória:Európske cesty]] [[Kategória:Zoznamy ciest]] [[Kategória:Cesty I. triedy]] 1zcrsp3ho4eaiag5581su5i9vqqo9c7 0 321373 8233077 7951411 2026-06-14T07:47:39Z Akul59 168826 doplnenie IB, kategória 8233077 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Stohový potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = Terchová | parent = | tributary_left = | tributary_right = [[Kremenný potok (prítok Stohového potoka)|Kremenný potok]] <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Stoh (Malá Fatra)|Stoh]], [[Malá Fatra]] | source_elevation = 1160 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Varínka | mouth_location = [[Terchová]] | mouth_elevation = 578 | mouth_lat_d = 49.237499 | mouth_long_d = 19.042988 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-05-115 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-05-6748 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Stohový potok''' je potok na [[Horné Považie|Hornom Považí]], v severozápadnej časti [[Žilina (okres)|okresu Žilina]].<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Varínka|Varínky]], meria 5,5 km a je tokom IV. rádu. Pramení v [[Malá Fatra|Malej Fatre]], v podcelku [[Krivánska Fatra]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-04 | miesto = Bratislava }}</ref> na prudkom severnom svahu [[Stoh (Malá Fatra)|Stohu]] v nadmorskej výške približne {{mnm|1160}}, v [[Rozsutec (národná prírodná rezervácia)|NPR Rozsutec]], kde vzniká spojením viacerých vetiev.<ref name=M>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) - Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Koryto potoka je v tomto mieste tvorené hrubou vrstvou nestabilných skál. Odtiaľ tečie smerom na severozápad cez osadu [[Štefanová (Vrátna dolina)|Štefanová]]. Tu priberá niekoľko menších ľavostranných prítokov a následne z pravej strany [[Kremenný potok (prítok Stohového potoka)|Kremenný potok]]. Tok smeruje cez Novú dolinu, ktorá je súčasťou [[Vrátna dolina|Vrátnej doliny]] a následne sa vlieva v nadmorskej výške cca {{mnm|578}} do [[Varínka|Varínky]].<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.042988&y=49.237499&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references /> == Zdroj == * ''Malá Fatra - Vrátna'', Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000 {{Vodné toky v povodí Varínky}} [[Kategória:Vrátna dolina]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Krivánskej Fatre]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Terchová]] ek3gz2haxzs2xvlpujzvi2xu0tr69og 14 322183 8232853 7370689 2026-06-13T18:57:35Z Jetam2 30982 kat 8232853 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Majstri sveta podľa športu|Futbal]] [[Kategória:Majstri vo futbale|Svet]] 6fzgqp77hx5oisac6cdev6vi31nj6ps 8232854 8232853 2026-06-13T18:59:44Z Jetam2 30982 kat 8232854 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Majstri sveta podľa športu|Futbal]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstri]] [[Kategória:Majstri vo futbale|Svet]] iibchbj55pgbvjlin3qikr514e6bv09 0 322426 8232790 7701977 2026-06-13T14:56:01Z Žigi Luxemburský 211873 8232790 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Jet Stream.jpg|thumb|Ilustrácia dýzového prúdenia]] '''Dýzové prúdenie''' alebo (nenormovaný názov) '''jetstream''' (nesprávne ''tryskové prúdenie'', {{V jazyku|eng|jet stream}}) je [[prúdenie]] v [[atmosféra Zeme|atmosfére]], charakteristické rýchlosťami vetra vyše 30 m.s^-1 (108 km.h^-1) a smerujúce zo západu na východ. Priestor vymedzený [[Izotacha|izotachami]], ktoré vymedzujú dýzové prúdenie, má značne pretiahnutý sploštený tvar. Charakteristickým znakom je tiež vertikálny [[strih vetra]] okolo 10 m.s^-1 (36 km.h^-1) na 1 km výšky. Dýzové prúdenie sa vyskytuje v [[Troposféra|troposfére]], [[Stratosféra|stratosfére]] i [[Mezosféra|mezosfére]]. V troposfére sa vyskytuje najčastejšie 1 až 2 km pod [[Tropopauza|tropopauzou]] na hranici susediacich [[Vzduchová hmota|vzduchových hmôt]], ktorých teploty sú výrazne rozdielne. Vyskytuje sa teda medzi [[Polárna bunka|polárnou]], [[Ferrelova bunka|Ferrelovou]] a [[Hadleyova bunka|Hadleyovou bunkou]]. Prúdenie bolo objavené [[Letec|letcami]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Dýzové prúdenie má značný význam v [[Letecká doprava|leteckej doprave]], respektíve [[letectvo|letectve]], pretože uľahčuje let a znižuje množstvo spotrebovaného paliva – to platí v prípade letu v smere dýzového prúdenia. Ak [[lietadlo]] letí opačným smerom, dýzové prúdenie zvyšuje spotrebu a predlžuje čas potrebný na prepravu. Ak sa lietadlo snaží vyhnúť dýzovému prúdeniu, väčšinou opúšťa [[Ortodróma|ortodrómu]]. == Zdroje == {{preklad|cs|Tryskové proudění|5124717}} == Externé odkazy == * [http://virga.sfsu.edu/crws/jetstream.html Analýza a predpoveď dýzového prúdenia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050223060403/http://virga.sfsu.edu/crws/jetstream.html |date=2005-02-23 }} * [http://flyup.sk/adren/Clanky98_1/98_1_3.htm] {{Meteorologický výhonok}} {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Meteorológia]] rgorha1v9y8uv7v5g9lqm8qumykxlhr 0 324538 8233019 7952904 2026-06-14T04:01:00Z Kadaj774 297844 8233019 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Luhansk | other_name = Lugansk | native_name = Луганськ | category = [[Mesto]] <!-- *** Image *** --> | image = Luhansk collage.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Luhansk.svg | symbol = Coat of arms of Luhansk.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = RUS | state = | region = [[Luhanská oblasť|Luhanská]] | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 102 | lat_d = 48 | lat_m = 34 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 39 | long_m = 20 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = region:UA_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 257 <!-- *** Population *** --> | population = 406729 | population_date = 2018 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ГУС у Луганській області | titul = Чисельність населення на 1 квітня 2010 року та середня за січень–березень 2010 року | url = http://www.lugastat.lg.ua/sinf/demograf/demog0510_1.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.8.2010 | vydavateľ = www.lugastat.lg.ua | jazyk = po ukrajinsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100705115527/http://www.lugastat.lg.ua/sinf/demograf/demog0510_1.htm | dátum archivácie = 2010-07-05 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1795 | established_type = Založené | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 91000 | area_code = +380-642 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne členenie | free1 = 4 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = Europe relief laea location map.jpg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta v rámci Európy | map1_locator = Európa <!-- *** Websites *** --> | commons = Luhansk | statistics = | website = [http://gorod.lugansk.ua/ gorod.lugansk.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Luhansk''' ({{vjz|ukr|Луганськ}}; {{vjz|rus|Луганск|'''Lugansk'''}}) je [[mesto]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Leží v [[Donecká panva|Doneckej panve]] na východe Ukrajiny a je administratívnym centrom [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Novodobá história mesta siaha do roku [[1795]], kedy tu britský priemyselník [[Charles Gascoigne]] založil železiarne. V roku [[1882]] získal Luhansk štatút mesta a k [[1. január]]u [[2018]] mal 406 729 [[obyvateľ]]ov. Mesto bolo v minulosti dvakrát premenované na Vorošilovgrad ({{V jazyku|rus|Ворошиловград}}; v rokoch 1935{{--}}1958 a neskôr opäť v rokoch 1970{{--}}1990). Na jar roku 2014 vyhlásili v meste proruskí separatisti [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Od vyhlásenia republiky prebiehajú medzi separatistami a ukrajinskou vládou boje. Do súčasnosti (február 2022) je Luhansk v rukách separatistov a [[Ukrajina]] nemá stále kontrolu nad mestom. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Wales}} [[Cardiff]], [[Wales]] * {{flagicon|Poland}} [[Lublin]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Bulgaria}} [[Pernik (mesto)|Pernik]], [[Bulharsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Stoličný Belehrad]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|France}} [[Saint-Étienne|Saint-Etienne]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|China}} [[Daqing]], [[Čína]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Luhansk}} == Externé odkazy == * [http://gorod.lugansk.ua/ oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090420150435/http://gorod.lugansk.ua/ |date=2009-04-20 }} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Luhanskej oblasti]] bpe1vqrlrhcix2jh8goko8sjvkcpvk0 8233058 8233019 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7952904 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Luhansk | other_name = Lugansk | native_name = Луганськ | category = [[Mesto]] <!-- *** Image *** --> | image = Luhansk collage.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Luhansk.svg | symbol = Coat of arms of Luhansk.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = Ukrajina | state = | region = [[Luhanská oblasť|Luhanská]] | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 102 | lat_d = 48 | lat_m = 34 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 39 | long_m = 20 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = region:UA_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 257 <!-- *** Population *** --> | population = 406729 | population_date = 2018 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ГУС у Луганській області | titul = Чисельність населення на 1 квітня 2010 року та середня за січень–березень 2010 року | url = http://www.lugastat.lg.ua/sinf/demograf/demog0510_1.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.8.2010 | vydavateľ = www.lugastat.lg.ua | jazyk = po ukrajinsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100705115527/http://www.lugastat.lg.ua/sinf/demograf/demog0510_1.htm | dátum archivácie = 2010-07-05 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1795 | established_type = Založené | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 91000 | area_code = +380-642 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = - | free_type = Administratívne členenie | free1 = 4 | free1_type = Rajóny (Okresy) <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = Europe relief laea location map.jpg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta v rámci Európy | map1_locator = Európa <!-- *** Websites *** --> | commons = Luhansk | statistics = | website = [http://gorod.lugansk.ua/ gorod.lugansk.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Luhansk''' ({{vjz|ukr|Луганськ}}; {{vjz|rus|Луганск|'''Lugansk'''}}) je [[mesto]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Leží v [[Donecká panva|Doneckej panve]] na východe Ukrajiny a je administratívnym centrom [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Novodobá história mesta siaha do roku [[1795]], kedy tu britský priemyselník [[Charles Gascoigne]] založil železiarne. V roku [[1882]] získal Luhansk štatút mesta a k [[1. január]]u [[2018]] mal 406 729 [[obyvateľ]]ov. Mesto bolo v minulosti dvakrát premenované na Vorošilovgrad ({{V jazyku|rus|Ворошиловград}}; v rokoch 1935{{--}}1958 a neskôr opäť v rokoch 1970{{--}}1990). Na jar roku 2014 vyhlásili v meste proruskí separatisti [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Od vyhlásenia republiky prebiehajú medzi separatistami a ukrajinskou vládou boje. Do súčasnosti (február 2022) je Luhansk v rukách separatistov a [[Ukrajina]] nemá stále kontrolu nad mestom. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Wales}} [[Cardiff]], [[Wales]] * {{flagicon|Poland}} [[Lublin]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Bulgaria}} [[Pernik (mesto)|Pernik]], [[Bulharsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Stoličný Belehrad]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|France}} [[Saint-Étienne|Saint-Etienne]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|China}} [[Daqing]], [[Čína]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Luhansk}} == Externé odkazy == * [http://gorod.lugansk.ua/ oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090420150435/http://gorod.lugansk.ua/ |date=2009-04-20 }} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Luhanskej oblasti]] 4zz033fw9k2aqhejnzujsdifdnppoga 0 325184 8233031 8113063 2026-06-14T04:08:43Z Kadaj774 297844 8233031 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Jevpatorija | other_name = Kezlev | native_name = Евпатория | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Eupatoria, View of Yevpatoria, Crimea.jpg | image_caption = Panoráma mesta <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag Eupatoria.svg | symbol = COA Yevpatoriia, Crimea, Ukraine.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Евпатория – ''Jevpatorija'' | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | country_flag = | state = | region = [[Krym (republika)|Krym]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 10 | lat_d = 45.203611 | long_d = 33.361389 | coordinates_format = dms | coordinates_type = type:city_region:UA | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 65.0 <!-- *** Population *** --> | population = 106500 | population_date = 2006 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Andrej Danilenko | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_type = | timezone_DST = | postal_code = 97400—97490 | area_code = +380 6569 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina | map1_caption = Poloha mesta v rámci polostrova Krym | map1_locator = Krym <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.kalamit.info www.kalamit.info] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Jevpatorija''' ({{vjz|rus|Евпатория}}; {{vjz|ukr|Євпаторія}}; {{vjz|crh|''Kezlev''}}, Кезлев) je [[kúpele|kúpeľné]] mesto na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] v rovinatej západnej časti [[Krym]]u, čiže na území spornom medzi Ruskom a Ukrajinou. V roku [[2006]] tu žilo 106&nbsp;500 obyvateľov. == Názov == Prvým sídlom na území Jevpatorije bola grécka kolónia ''Kérkintis''. Patrila do [[Pontos|Pontskej ríše]] císára [[Mithridatés VI. Pontský|Mithriada VI.]], nazývaného aj ''Eupatór''. Z tohoto priezviska bol po dobytí krymu [[Ruské impérium|Ruským impériom]] vytvorený ruský (a dnes súčasne ukrajinský) názov Jevpatorija. == Dejiny a pamiatky == [[Súbor:Eupatoria 04-14 img13 StNicholas Cathedral.jpg|thumb|left|Chrám Sv. Mikuláša]] Mesto má viac ako 2 500 rokov dlhú históriu, na ktorej začiatku stojí grécka kolónia Kérkintis. Neskôr mesto patrilo [[Pontos|Pontu]], v ranom stredoveku potom ríši [[Chazarovia|Chazarov]] a neskôr [[Krymský chanát|Krymskému chanátu]] . V závere [[18. storočie|18. storočia]] dobyli mesto (rovnako ako aj celý Krym a južnú Ukrajinu{{--}}tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novorusko]]) vojská [[Ruské impérium|Ruského impéria]]. Roku [[1784]] potom mesto získalo súčasný názov, ktorý, podobne ako [[Odesa]] alebo [[Sevastopoľ]] , vychádza z gréčtiny a mal symbolizovať nadväznosť [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na vyspelú grécku civilizáciu. V roku [[1855]] sa v blízkosti mesta odohrala tzv. Bitka pri Jevpatorii, jedna z bitiek [[Krymská vojna|krymskej vojny]]. Najväčší rozkvet mesto zažilo v 2. polovici [[19. storočie|19. storočia]] a na začiatku storočia [[20. storočie|20. storočia]], kedy sa mesto okrem iného dočkalo aj divadla ([[1910]]), múzea, električkovej dopravy a železnice ([[1915]]). 20. storočie potom prinieslo rozvoj rekreačnej a kúpeľnej infraštruktúry. V roku [[1941]] tu žilo asi 47 000 ľudí. 31. októbra 1941 mesto obsadili nacistické vojská, ktoré ho držali až do 13. apríla [[1944]]. 18. mája 1944 boli z mesta [[deportácia|deportovaní]] do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] miestni [[Krymskí Tatári]], 26. júla ich nasledovali [[Arméni]], [[Bulhari]] a [[Gréci]]. Na [[Štedrý deň]] v roku [[2008]] došlo v jednom z miestnych panelových domov k výbuchu plynu, ktorý usmrtil 27 osôb. Na miesto tragédie sa dostavil aj prezident [[Viktor Juščenko|Juščenko]] a premiérka [[Júlia Tymošenková|Tymošenková]].<ref>Portál [http://5.ua/newsline/230/0/56265/ 5.ua] , správa zo dňa 27. 12. 2008.</ref> Jevpatorija má množstvo architektonických pamiatok, medzi ktoré patrí [[Pravoslávna cirkev|pravoslávny]] [[Chrám]] [[Svätý Mikuláš|Sv. Mikuláša]] z konca 19. storočia, zo starších pamiatok potom [[mešita]] ''Džuma-Džami, tekiye dervišov'', chrámový komplex (kenesa) krymských [[Karaimovia|Karaimov]] a ďalšie. Býval tu aj poľský básnik [[Adam Mickiewicz]] a napísal tu jeden zo svojich krymských [[sonet]]ov. == Hospodárstvo a doprava == V Jevpatorii nie sú žiadne veľké priemyselné podniky. Prevažujú malé a stredné podniky, najmä potravinárske. Jevpatorija je spojená frekventovanými prímestskými vlakmi so [[Saki]] a [[Simferopol]]om. V letnej sezóne sem navyše denne smeruje niekoľko priamych vlakov hlavne z [[Moskva|Moskvy]] a [[Kyjev]]a. Do mesta sa možno dopraviť aj autobusovou dopravou. V meste je v prevádzke tiež menšia sieť [[električka|električkovej]] dopravy. Funguje tu aj námorný prístav. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kalamit.info Mestský web Kalamit.info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150321223907/http://kalamit.info/ |date=2015-03-21 }} == Zdroj == {{preklad|cs|Jevpatorija|}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] [[Kategória:Mestá na Kryme]] k6bn7iqdl51g9wrxydcvpuau73cxowt 8233060 8233031 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 8113063 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Jevpatorija | other_name = Kezlev | native_name = Евпатория | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Eupatoria, View of Yevpatoria, Crimea.jpg | image_caption = Panoráma mesta <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag Eupatoria.svg | symbol = COA Yevpatoriia, Crimea, Ukraine.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Евпатория – ''Jevpatorija'' | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] ([[de facto]])<br />{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] ([[de iure]]) | country_flag = | state = | region = [[Krym (republika)|Krym]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 10 | lat_d = 45.203611 | long_d = 33.361389 | coordinates_format = dms | coordinates_type = type:city_region:UA | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 65.0 <!-- *** Population *** --> | population = 106500 | population_date = 2006 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Andrej Danilenko | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_type = | timezone_DST = | postal_code = 97400—97490 | area_code = +380 6569 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina | map1_caption = Poloha mesta v rámci polostrova Krym | map1_locator = Krym <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.kalamit.info www.kalamit.info] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Jevpatorija''' ({{vjz|rus|Евпатория}}; {{vjz|ukr|Євпаторія}}; {{vjz|crh|''Kezlev''}}, Кезлев) je [[kúpele|kúpeľné]] mesto na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] v rovinatej západnej časti [[Krym]]u, čiže na území spornom medzi Ruskom a Ukrajinou. V roku [[2006]] tu žilo 106&nbsp;500 obyvateľov. == Názov == Prvým sídlom na území Jevpatorije bola grécka kolónia ''Kérkintis''. Patrila do [[Pontos|Pontskej ríše]] císára [[Mithridatés VI. Pontský|Mithriada VI.]], nazývaného aj ''Eupatór''. Z tohoto priezviska bol po dobytí krymu [[Ruské impérium|Ruským impériom]] vytvorený ruský (a dnes súčasne ukrajinský) názov Jevpatorija. == Dejiny a pamiatky == [[Súbor:Eupatoria 04-14 img13 StNicholas Cathedral.jpg|thumb|left|Chrám Sv. Mikuláša]] Mesto má viac ako 2 500 rokov dlhú históriu, na ktorej začiatku stojí grécka kolónia Kérkintis. Neskôr mesto patrilo [[Pontos|Pontu]], v ranom stredoveku potom ríši [[Chazarovia|Chazarov]] a neskôr [[Krymský chanát|Krymskému chanátu]] . V závere [[18. storočie|18. storočia]] dobyli mesto (rovnako ako aj celý Krym a južnú Ukrajinu{{--}}tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novorusko]]) vojská [[Ruské impérium|Ruského impéria]]. Roku [[1784]] potom mesto získalo súčasný názov, ktorý, podobne ako [[Odesa]] alebo [[Sevastopoľ]] , vychádza z gréčtiny a mal symbolizovať nadväznosť [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na vyspelú grécku civilizáciu. V roku [[1855]] sa v blízkosti mesta odohrala tzv. Bitka pri Jevpatorii, jedna z bitiek [[Krymská vojna|krymskej vojny]]. Najväčší rozkvet mesto zažilo v 2. polovici [[19. storočie|19. storočia]] a na začiatku storočia [[20. storočie|20. storočia]], kedy sa mesto okrem iného dočkalo aj divadla ([[1910]]), múzea, električkovej dopravy a železnice ([[1915]]). 20. storočie potom prinieslo rozvoj rekreačnej a kúpeľnej infraštruktúry. V roku [[1941]] tu žilo asi 47 000 ľudí. 31. októbra 1941 mesto obsadili nacistické vojská, ktoré ho držali až do 13. apríla [[1944]]. 18. mája 1944 boli z mesta [[deportácia|deportovaní]] do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] miestni [[Krymskí Tatári]], 26. júla ich nasledovali [[Arméni]], [[Bulhari]] a [[Gréci]]. Na [[Štedrý deň]] v roku [[2008]] došlo v jednom z miestnych panelových domov k výbuchu plynu, ktorý usmrtil 27 osôb. Na miesto tragédie sa dostavil aj prezident [[Viktor Juščenko|Juščenko]] a premiérka [[Júlia Tymošenková|Tymošenková]].<ref>Portál [http://5.ua/newsline/230/0/56265/ 5.ua] , správa zo dňa 27. 12. 2008.</ref> Jevpatorija má množstvo architektonických pamiatok, medzi ktoré patrí [[Pravoslávna cirkev|pravoslávny]] [[Chrám]] [[Svätý Mikuláš|Sv. Mikuláša]] z konca 19. storočia, zo starších pamiatok potom [[mešita]] ''Džuma-Džami, tekiye dervišov'', chrámový komplex (kenesa) krymských [[Karaimovia|Karaimov]] a ďalšie. Býval tu aj poľský básnik [[Adam Mickiewicz]] a napísal tu jeden zo svojich krymských [[sonet]]ov. == Hospodárstvo a doprava == V Jevpatorii nie sú žiadne veľké priemyselné podniky. Prevažujú malé a stredné podniky, najmä potravinárske. Jevpatorija je spojená frekventovanými prímestskými vlakmi so [[Saki]] a [[Simferopol]]om. V letnej sezóne sem navyše denne smeruje niekoľko priamych vlakov hlavne z [[Moskva|Moskvy]] a [[Kyjev]]a. Do mesta sa možno dopraviť aj autobusovou dopravou. V meste je v prevádzke tiež menšia sieť [[električka|električkovej]] dopravy. Funguje tu aj námorný prístav. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kalamit.info Mestský web Kalamit.info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150321223907/http://kalamit.info/ |date=2015-03-21 }} == Zdroj == {{preklad|cs|Jevpatorija|}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] [[Kategória:Mestá na Kryme]] metmn91uw2r3dtla3888l40oubbpwyb 14 330610 8232928 5515558 2026-06-13T19:26:51Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232928 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Basketball coaches by country}} [[Kategória:Basketbaloví tréneri]] [[Kategória:Basketbal podľa štátu| ]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] iho1g3ishanwbnhb07e0qye6sd47901 8232929 8232928 2026-06-13T19:27:14Z Jetam2 30982 zar 8232929 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Basketball coaches by country}} [[Kategória:Basketbaloví tréneri]] [[Kategória:Basketbal podľa štátu| ]] [[Kategória:Tréneri podľa štátu|Basketbal]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 1otpwhq1ob8xvs2h1o5di4ul4mksvau 8232930 8232929 2026-06-13T19:27:32Z Jetam2 30982 zar 8232930 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Basketball coaches by country}} [[Kategória:Basketbaloví tréneri]] [[Kategória:Basketbal podľa štátu| ]] [[Kategória:Tréneri podľa štátu| Basketbal]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 7mhu3lzu1xm71xdw89k714l7hj2t89v 0 332570 8232765 7933247 2026-06-13T13:18:12Z Kaptar3 88529 update informácie vrátane demografie 8232765 wikitext text/x-wiki '''Horný Liptov''' je jeden z troch mikro[[región (tradičný, Slovensko)|regiónov]] [[Liptov (región)|Liptova]]. Tvorí východnú časť tohto regiónu a do veľkej miery podstate kopíruje bývalý obvod [[Liptovský Hrádok]] (r. 1960-1996). Územie bolo po roku 1996 včlenené do [[Okres Liptovský Mikuláš|okresu Liptovský Mikuláš]] v rámci [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]]<ref>http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=104&parent=505</ref>. Napriek ich historickej a kultúrnej príslušnosti k hornému Liptovu, obce [[Liptovská Teplička]] a [[Štrba]] (aj s obecnými časťami [[Tatranská Štrba]] a [[Štrbské Pleso]]) administratívne patria k [[Okres Poprad|okresu Poprad]] (a tak o [[Prešovský kraj|Prešovského kraja)]]. Severná časť územia obce Štrba (okolo [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]]) bola v roku 1947 pričlenená k územiu mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], no rozhodnutím [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu Slovenskej republiky]] z roku 2007 bola prinavrátená materskej obci. Prirodzeným centrom subregiónu je mesto [[Liptovský Hrádok]] s mestskou časťou [[Dovalovo]] (so 7 154 obyvateľmi), okrem neho tu leží 18 vidieckych [[obec|obcí]]. Západne od obcí [[Liptovský Ján]], [[Uhorská Ves]] a [[Jamník (okres Liptovský Mikuláš)|Jamník]] leží subregión [[stredný Liptov]], kým východne od Štrby a Liptovskej Tepličky región [[Spiš (región)|Spiš]]. Najľudnatejšou vidieckou obcou je Štrba (3 415 obyvateľov), najmenej zaľudnenou je Vyšná Boca (106 obyvateľov). Najväčšie katastrálne územie zaberá obec Východná ({{km2|193.5}}), naopak najmenšie Uhorská Ves ({{km2|4.53}}). Celková rozloha územia je {{km2|1229.8}}, z toho {{km2|1068.1}} z okresu Liptovský Mikuláš a {{km2|161.7}} z okresu Poprad. Podľa sčítania v roku [[2021]] bol počet obyvateľov regiónu 28 836. Drvivá väčšina obyvateľstva je slovenskej národnosti, ľudový [[kroj]] je osobitného, hornoliptovského typu. Koncentráciu rómskeho obyvateľstva nájdeme v obciach Liptovská Teplička (746 obyvateľov), Važec (608), Štrba (447), Pribylina (420) a Liptovská Porúbka (393).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ravasz|meno=Ábel|titul=Atlas rómskych komunít 2019|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=9788022418744|strany=95|priezvisko2=Kovács|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Markovič|meno3=Filip}}</ref> Liptovská Teplička je obec [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralského]] rázu, miestne goralské nárečie dodnes aktívne ovláda 50% dospelých a 20% detí.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ravasz|meno=Ábel|titul=Atlas Goralov Slovenska|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2025|isbn=978-80-224-2119-5|strany=35, 68, 109, 127|priezvisko2=Kovács|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Zamišková|meno3=Anna}}</ref> == Obce == * [[Hybe]] * [[Jamník (okres Liptovský Mikuláš)|Jamník]] * [[Kráľova Lehota]] * [[Liptovská Kokava]] * [[Liptovská Porúbka]] * [[Liptovská Teplička]] (v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]]) * [[Liptovský Hrádok]] (mesto) * [[Liptovský Ján]] * [[Liptovský Peter]] * [[Malužiná]] * [[Nižná Boca]] * [[Podtureň]] * [[Pribylina]] * [[Štrba]] (v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]]) * [[Uhorská Ves]] * [[Vavrišovo]] * [[Važec]] * [[Východná (obec)|Východná]] * [[Vyšná Boca]] == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenský výhonok}} {{Súradnice|49.031003|19.78157|type:forest|format=dms|display=title}} [[Kategória:Liptov]] [[Kategória:Regióny na Slovensku]] 14n6hrh9zfpejhxd5r5zcjq40xivcq8 8232797 8232765 2026-06-13T15:13:35Z Pe3kZA 39673 preklep 8232797 wikitext text/x-wiki '''Horný Liptov''' je jeden z troch mikro[[región (tradičný, Slovensko)|regiónov]] [[Liptov (región)|Liptova]]. Tvorí východnú časť tohto regiónu a do veľkej miery podstate kopíruje bývalý obvod [[Liptovský Hrádok]] (r. 1960-1996). Územie bolo po roku 1996 včlenené do [[Okres Liptovský Mikuláš|okresu Liptovský Mikuláš]] v rámci [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]]<ref>http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=104&parent=505</ref>. Napriek ich historickej a kultúrnej príslušnosti k hornému Liptovu, obce [[Liptovská Teplička]] a [[Štrba]] (aj s obecnými časťami [[Tatranská Štrba]] a [[Štrbské Pleso]]) administratívne patria k [[Okres Poprad|okresu Poprad]] (a tak do [[Prešovský kraj|Prešovského kraja)]]. Severná časť územia obce Štrba (okolo [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]]) bola v roku 1947 pričlenená k územiu mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], no rozhodnutím [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu Slovenskej republiky]] z roku 2007 bola prinavrátená materskej obci. Prirodzeným centrom subregiónu je mesto [[Liptovský Hrádok]] s mestskou časťou [[Dovalovo]] (so 7 154 obyvateľmi), okrem neho tu leží 18 vidieckych [[obec|obcí]]. Západne od obcí [[Liptovský Ján]], [[Uhorská Ves]] a [[Jamník (okres Liptovský Mikuláš)|Jamník]] leží subregión [[stredný Liptov]], kým východne od Štrby a Liptovskej Tepličky región [[Spiš (región)|Spiš]]. Najľudnatejšou vidieckou obcou je Štrba (3 415 obyvateľov), najmenej zaľudnenou je Vyšná Boca (106 obyvateľov). Najväčšie katastrálne územie zaberá obec Východná ({{km2|193.5}}), naopak najmenšie Uhorská Ves ({{km2|4.53}}). Celková rozloha územia je {{km2|1229.8}}, z toho {{km2|1068.1}} z okresu Liptovský Mikuláš a {{km2|161.7}} z okresu Poprad. Podľa sčítania v roku [[2021]] bol počet obyvateľov regiónu 28 836. Drvivá väčšina obyvateľstva je slovenskej národnosti, ľudový [[kroj]] je osobitného, hornoliptovského typu. Koncentráciu rómskeho obyvateľstva nájdeme v obciach Liptovská Teplička (746 obyvateľov), Važec (608), Štrba (447), Pribylina (420) a Liptovská Porúbka (393).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ravasz|meno=Ábel|titul=Atlas rómskych komunít 2019|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=9788022418744|strany=95|priezvisko2=Kovács|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Markovič|meno3=Filip}}</ref> Liptovská Teplička je obec [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralského]] rázu, miestne goralské nárečie dodnes aktívne ovláda 50% dospelých a 20% detí.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ravasz|meno=Ábel|titul=Atlas Goralov Slovenska|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2025|isbn=978-80-224-2119-5|strany=35, 68, 109, 127|priezvisko2=Kovács|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Zamišková|meno3=Anna}}</ref> == Obce == * [[Hybe]] * [[Jamník (okres Liptovský Mikuláš)|Jamník]] * [[Kráľova Lehota]] * [[Liptovská Kokava]] * [[Liptovská Porúbka]] * [[Liptovská Teplička]] (v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]]) * [[Liptovský Hrádok]] (mesto) * [[Liptovský Ján]] * [[Liptovský Peter]] * [[Malužiná]] * [[Nižná Boca]] * [[Podtureň]] * [[Pribylina]] * [[Štrba]] (v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]]) * [[Uhorská Ves]] * [[Vavrišovo]] * [[Važec]] * [[Východná (obec)|Východná]] * [[Vyšná Boca]] == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenský výhonok}} {{Súradnice|49.031003|19.78157|type:forest|format=dms|display=title}} [[Kategória:Liptov]] [[Kategória:Regióny na Slovensku]] k0181v7dhlujq1ejybcuwb38mp1re1f 0 336075 8233089 7637971 2026-06-14T08:36:32Z ~2026-32263-49 297858 nová fotka 8233089 wikitext text/x-wiki {{Infobox Autobus | autobus = Solaris Urbino 12 | foto = Solaris IV Stradom.jpg | popis = Solaris Urbino 12 v Čenstochovej | typ = Urbino 12 | výrobca = [[Solaris Bus & Coach]] | ďalší = <!--(nepovinný)--> | roky = 1999 – súčasnosť | dĺžka = 12000 | šírka = 2550 | výška = 2850 | hmotnosť = 10400 |obsaditeľnosť = 28 – 43/61 – 77 | motor = Cummins ISBe4 250B | výkon = 162 | motor2 = MAN D0826LOH17 | výkon2 = 265 | motor3 = <!--(nepovinný)--> | výkon3 = <!--(nepovinný)--> | prevodovka = Voith Diwa 5 | druh = automatická | stupňov = 6 | prevodovka2 = ZF 6HP ECOMAT 4 | druh2 = automatická }} '''Solaris Urbino 12''' je model [[Poľsko|poľského]] nízkopodlažného [[autobus]]u, ktorý od roku [[1999]] vyrába spoločnosť [[Solaris Bus & Coach]]. Urbino 12 je základným modelom rodiny [[Solaris Urbino]]. Je to dvanásťmetrový dvojnápravový mestský autobus s nízkou podlahou. Pre vstup do vozidla slúžia tri dvojkrídlové dvere na pravej bočnici. Pohon zaisťuje [[naftový motor]], od roku [[2005]] je vyrábaná aj verzia s pohonom pomocou [[stlačený zemný plyn|stlačeného zemného plynu]]. Model Urbino 12 je najrozšírenejším typom autobusu značky Solaris. V Poľsku ich najviac jazdí vo [[Varšava|Varšave]] (vyše 100 kusov). Veľké množstvo ich bolo exportovaných do [[Nemecko|Nemecka]] ([[Kassel]] – 50 kusov, [[Düsseldorf]] – 21 kusov), [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] ([[Winterthur]] – 31 kusov), [[Lotyšsko|Lotyšska]] (v [[Riga|Rige]] je 67 autobusov) či Česka (Ostrava – 46 kusov). Na Slovensku jazdia tieto autobusy v [[Bratislava|Bratislave]] (4 kusy), [[Košice|Košiciach]] (16 kusov), [[Prešov]]e (13 kusov), [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] (2 kusy) a [[Žilina|Žiline]] (19 kusov). == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.solarisbus.pl/cz/urbino,lang,3,Solaris_Urbino_12,2.html Urbino 12 na stránke Solaris Bus & Coach] {{ces icon}} == Zdroj == {{preklad|cs|Solaris Urbino 12|5582313}} {{výhonok}} {{Solaris}} [[Kategória:Autobusy Solaris]] 7jqyi0wznj7a0x0y02fpnqllkgdqtwl 8233095 8233089 2026-06-14T08:58:31Z Pe3kZA 39673 obr. 8233095 wikitext text/x-wiki {{Infobox Autobus | autobus = Solaris Urbino 12 | foto = Urbino 12 Žilina.jpg | popis = Solaris Urbino 12 v Žiline | typ = Urbino 12 | výrobca = [[Solaris Bus & Coach]] | ďalší = <!--(nepovinný)--> | roky = 1999 – súčasnosť | dĺžka = 12000 | šírka = 2550 | výška = 2850 | hmotnosť = 10400 |obsaditeľnosť = 28 – 43/61 – 77 | motor = Cummins ISBe4 250B | výkon = 162 | motor2 = MAN D0826LOH17 | výkon2 = 265 | motor3 = <!--(nepovinný)--> | výkon3 = <!--(nepovinný)--> | prevodovka = Voith Diwa 5 | druh = automatická | stupňov = 6 | prevodovka2 = ZF 6HP ECOMAT 4 | druh2 = automatická }} '''Solaris Urbino 12''' je model [[Poľsko|poľského]] nízkopodlažného [[autobus]]u, ktorý od roku [[1999]] vyrába spoločnosť [[Solaris Bus & Coach]]. Urbino 12 je základným modelom rodiny [[Solaris Urbino]]. Je to dvanásťmetrový dvojnápravový mestský autobus s nízkou podlahou. Pre vstup do vozidla slúžia tri dvojkrídlové dvere na pravej bočnici. Pohon zaisťuje [[naftový motor]], od roku [[2005]] je vyrábaná aj verzia s pohonom pomocou [[stlačený zemný plyn|stlačeného zemného plynu]]. Model Urbino 12 je najrozšírenejším typom autobusu značky Solaris. V Poľsku ich najviac jazdí vo [[Varšava|Varšave]] (vyše 100 kusov). Veľké množstvo ich bolo exportovaných do [[Nemecko|Nemecka]] ([[Kassel]] – 50 kusov, [[Düsseldorf]] – 21 kusov), [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] ([[Winterthur]] – 31 kusov), [[Lotyšsko|Lotyšska]] (v [[Riga|Rige]] je 67 autobusov) či Česka (Ostrava – 46 kusov). Na Slovensku jazdia tieto autobusy v [[Bratislava|Bratislave]] (4 kusy), [[Košice|Košiciach]] (16 kusov), [[Prešov]]e (13 kusov), [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] (2 kusy) a [[Žilina|Žiline]] (19 kusov). == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.solarisbus.pl/cz/urbino,lang,3,Solaris_Urbino_12,2.html Urbino 12 na stránke Solaris Bus & Coach] {{ces icon}} == Zdroj == {{preklad|cs|Solaris Urbino 12|5582313}} {{výhonok}} {{Solaris}} [[Kategória:Autobusy Solaris]] fcmdxc05o0akrxs3iudjhmjy4ougdo2 0 336175 8233090 8186023 2026-06-14T08:39:19Z ~2026-32263-49 297858 nová fotka 8233090 wikitext text/x-wiki {{Infobox Autobus | autobus = Solaris Urbino 18 | foto = SU18 IV Bielsko 174.jpg | popis = Solaris Urbino 18 | typ = Urbino 18 | výrobca = [[Solaris Bus & Coach]] | ďalší = <!--(nepovinný)--> | roky = [[1999]] – súčasnosť | dĺžka = 17900 – 18000 | šírka = 2550 | výška = 2850 | hmotnosť = 14000 – 16000 | obsaditeľnosť = 34 – 56/118 – 142 | motor = Cummins ISLe4 340B | výkon = 228 | motor2 = Man D2866LOH25 | výkon2 = 265 | výkon3 = <!--(nepovinný)--> | prevodovka = Voith Diwa 5 | druh = automatická | stupňov = 6 | převodovka = ZF 6HP ECOMAT 4 | druhý = automatická }} '''Solaris Urbino 18''' je kĺbový nízkopodlažný [[autobus]], ktorý od roku [[1999]] vyrába [[Poľsko|poľská]] firma [[Solaris Bus & Coach]]. Urbino 18 je najkapacitnejší autobus z modelového radu [[Solaris Urbino|Urbino]]. Je to trojnápravový mestský autobus, ktorý sa skladá z dvoch častí spojených [[kĺb (technika)|kĺbom]] a prechodovým mechom. Vstup do vozidla zabezpečuje štvoro dverí. Štandardne sa ako pohonná jednotka používa [[naftový motor]]. V roku [[2005]] bol vyrobený jediný [[prototyp (výroba)|prototyp]], ktorý je poháňaný [[stlačený zemný plyn|stlačeným zemným plynom]]. V roku [[2006]] boli predstavené prvé vozidlá s [[hybridný pohon|hybridným pohonom]] a so spaľovacím motorom, ktorý spĺňa normu [[EEV]]. Tieto typy sa následne dostali aj do sériovej výroby. Najväčšími prevádzkovateľmi týchto autobusov sú dopravné podniky v [[Berlín]]e (takmer 260 kusov) a [[Varšava|Varšave]] (260 kusov). Solaris Urbino 18 jazdí aj v ďalších poľských mestách a bol exportovaný aj do iných krajín ([[Taliansko]], [[Švédsko]], [[Lotyšsko]] či [[Česko]]). Na Slovensku jazdia v [[Bratislava|Bratislave]] (prvých 6 autobusov pôvodne z [[Berlín|Berlína]] v trojdverovej verzii - Solaris Urbino 18/III a 10 autobusov z [[Poľsko|Poľska]] - Solaris Urbino 18/IV (v [[Bratislava|Bratislave]] pod názvom Solaris New Urbino 18)), v [[Košice|Košiciach]] (2 autobusy pôvodne z [[Ostrava|Ostravy]]) a v [[Prešov]]e. V [[Bratislava|Bratislave]] premávali na linkách: * Solaris Urbino 18/III - linka {{MHD|ba|191}} * Solaris Urbino 18/IV - linka {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|96}} a {{MHD|ba|N33}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Solaris Urbino 18}} == Externé odkazy == * [http://www.solarisbus.pl/cz/urbino,16,Solaris_Urbino_18.html Urbino 18 na stránke Solaris Bus & Coach] {{ces icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Solaris Urbino 18|5358607}} {{výhonok}} {{Solaris}} [[Kategória:Autobusy Solaris]] [[Kategória:Kĺbové autobusy]] 0ek4okwbprff9z0rncbd7ka2ll964pw 0 339696 8232844 8115235 2026-06-13T18:44:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232844 wikitext text/x-wiki '''Generátor náhodných čísel''' je zariadenie alebo procedúra, ktorá generuje čísla ktoré naozaj sú alebo len pripomínajú náhodné čísla. == Úvod == Jedna z najdôležitejších metodológií k riešeniu problémov v [[Operačný výskum|operačnom výskume]], [[Numerická analýza|numerickej analýze]], rôznych [[počítačová simulácia|simuláciách]], [[Rozhodovanie|rozhodovaní]], [[Počítačová grafika|počítačovej grafike]], [[Kryptológia|kryptológií]], dátovej [[Komunikácia|komunikácií]], internet bankingu a [[Štatistika|štatistike]] je nasadenie [[experiment]]ov, či postupov založených na [[Náhoda|náhode]]. Príkladom z histórie je [[Archimedes zo Syrakúz]], ktorý sa takto pokúšal aproximovať hodnotu [[Ludolfovo číslo|π]]. Metóda náhodných experimentov prešla od roku 1940 rýchlym vývojom vpred. Obrovský rozmach [[počítač]]ov a nárast výpočtových kapacít, dovolil generovanie skutočne veľkého množstva vysokých náhodných [[Číslo (matematika)|čísel]]. Na začiatku sa nová metóda používala hlavne na riešenie problémov, ktoré boli spojené s [[Jadrová elektráreň|jadrovými elektrárňami]] a vývojom [[Atómová bomba|atómovej bomby]] v [[Projekt Manhattan|projekte Manhattan]]. Čoskoro sa ale zistilo, že tieto metódy sa hodia aj na riešenie veľkého množstva [[Ekonómia|ekonomických]], [[Matematika|matematických]] a [[Fyzika|fyzikálnych]] problémov. [[John von Neumann|John Von Neuman]], ktorý sa považuje za otca myšlienky, nazval tieto metódy [[Metóda Monte Carlo|Monte Carlo]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Deák | meno = Istvan | odkaz na autora = | titul = Random numbers generators and simulation | vydavateľ = Akademiai Kiado | miesto = Budapest | rok = 1990 | isbn = 963 05 5316 3 | kapitola = Introduction | strany = 9 | jazyk = Anglický }}</ref> == Rozdelenie generátorov náhodných čísel == Hardwarové generátory založené na snímaní fyzikálneho deja, inak sa označujú ako TRNG (True Random Number Generator) – generátory skutočne náhodných čísel. Z televízie napríklad poznáme zariadenie na žrebovanie čísel športky. Generovanie náhodných čísel na základe určitých [[Algoritmus|algoritmov]], inak sa označujú ako PRNG (Pseudo-Random Number Generator) – generátory pseudonáhodných čísel. Tabuľky náhodných čísel ''(Pri preklade do slovenčiny vznikajú nepresnosti, preto sa odporúča používať výrazy TRNG a PRNG.)'' == Základné vlastnosti generátorov náhodných čísel == * dlhá [[perióda]], v ideálnom prípade nekonečne dlhá, v súčasnosti napr. generátor [[Mersenne Twister]] dosahuje periódu 2¹⁹⁹³⁷-1 * rovnomerné a s rastúcou [[Dĺžka|dĺžkou]] [[Sekvencia|sekvencie]] čoraz lepšie zaplnenie [[interval]]u (pokiaľ možno malo by platiť aj pre ľubovoľné subsekvencie) * opakovateľnosť,čiže schopnosť opakovane generovať tú istú sekvenciu [[Pseudonáhodné číslo|pseudonáhodných čísel]] pomocou jednoducho špecifikovaných počiatočných podmienok * čas generovania je zanedbateľný oproti času operácií ktoré vytvorenú sekvenciu používajú * požiadavky na [[Pamäť (počítač)|pamäť]] a portabilita – implementácia nenáročná na pamäť a vo vyššom [[Programovací jazyk|programovacom jazyku]] * dobré štatistické vlastnosti, čo znamená, že generátor musí úspešne zdolať súbor štatistických testov, teoretických (ak sú k dispozícii) <ref name=v2005>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vargic | meno = Radoslav | odkaz na autora = | titul = Ing., PhD. | url = http://www.ktl.elf.stuba.sk/~vargic/mas/mas2005/Generovanie%20n%E1hodn%FDch%20%E8%EDse09.pdf | dátum vydania = 2005 | vydavateľ = Slovenská technická univerzita, | miesto = Bratislava | jazyk = SK | dátum prístupu = 2011-01-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141222145746/http://www.ktl.elf.stuba.sk/~vargic/mas/mas2005/Generovanie%20n%E1hodn%FDch%20%E8%EDse09.pdf | dátum archivácie = 2014-12-22 }}</ref> == Výhody a nevýhody TRNG a PRNG generátorov == === TRNG (True Random Number Generator) === Hlavná výhoda TRNG je nemožnosť predpovedať, alebo [[odhad]]núť generovanú postupnosť. Generátor je neperiodický a vyznačuje sa zložitejšou štruktúrou. Pri získavaní náhodných čísel musíme počítať s hardwarovým zdržaním. === PRNG (Pseudo-Random Number Generator) === Medzi hlavné výhody PRNG patrí jednoduchosť a rýchlosť. Nevýhodou je, že po určitom čase bude generátor poskytovať rovnaké výstupy. Preto pri jeho konštrukcii prevláda snaha o čo najväčšie predĺženie tejto periódy, ideálne na [[Nekonečno|nekonečne dlho]]. Neutrálnou vlastnosťou je schopnosť generátora poskytovať rovnaké výstupy z rovnakého počiatočného vstupu. (tzv.[[seed]]). Táto jeho schopnosť sa napríklad využíva, ak chceme meniť [[Parameter|parametre]] [[Počítačová simulácia|simulácie]], v ktorej požadujeme rovnaké vstupné dáta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZOUHAR | meno = Petr | odkaz na autora = | titul = Ing. | url = http://www.vutbr.cz/www_base/zav_prace_soubor_verejne.php?file_id=27715 | dátum vydania = 2009/2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Vysoké učení technické v Brně, FEAKT | miesto = Brno | jazyk = Český }}</ref> == Generátory TRNG (prirodzene náhodných čísel) == môžeme získať priradením číselnej hodnoty [[Fyzikálny jav|fyzikálnemu javu]], alebo stavu [[Fyzikálna sústava|fyzikálneho systému]], či [[Fyzikálna veličina|fyzikálnej veličiny]] v danom [[okamih]]u nám môže poskytnúť vhodný [[zdroj]] [[Náhodné číslo|náhodných čísel]]. Je potrebné vybrať taký [[fyzikálny jav]], u ktorého sa predpokladá [[Náhoda|náhodné správanie]]. Napríklad * [[Rádiový šum|radiový šum]], rôzne druhy [[Radiácia|radiácie]] : * [[Ionizujúce žiarenie]], * [[Žiarenie gama]], * [[Röntgenové žiarenie]], * [[Rádiové žiarenie]] * [[Kozmické žiarenie]]. Za vhodný zdroj náhodných [[Dáta|dát]] môžeme považovať aj [[Hmota (fyzika)#Pohyb|pohyb atómov]], prúdenie [[Voda|vody]], premenlivú [[Teplota|teplotu]] [[Prostredie|prostredia]] atď. Pri [[Získavanie|získavaní]] prirodzených [[Náhodné číslo|náhodných čísel]] používame rôzne na to uspôsobené [[Merací prístroj|meradla]] a iné [[Mechanika (rozlišovacia stránka)|mechanické]] [[Prostriedok (pomôcka)|prostriedky]]. Nevýhodou tohto prístupu môže byť [[porucha]] [[prístroj]]a, ktorú môžeme odhaliť až po dlhom [[Čas (fyzika)|čase]]. Obzvlášť nepríjemné je, ak táto [[chyba]] spôsobí nejaké vážne nedostatky vo výpočtoch. === Získavanie prirodzene náhodných čísel === ==== Generátor založený na využití šumu ==== Za [[zdroj]] náhodných dát možno považovať sústavu, ktorá sa skladá z [[Telefónna linka|telefónnej linky]] alebo [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistoru]], na ktorých vzniká [[rádiový šum]] a určitého [[signál]]neho [[Prístroj|zariadenia]]. Toto zariadenie je schopné registrovať [[Udalosť|udalosti]], kedy šum prekročí predom stanovenú kritickú [[Hranica|hranicu]] ''c''. Po [[Doba|dobu]] na [[Začiatok|začiatku]] presne stanoveného času ''Δt''. Pri prekročení kritickej hranice šumu zapíšeme 1, v opačnom prípade 0. Týchto zariadení môžeme mať niekoľko v paralelnom zapojení. Pri správnom výbere času ''t'' a hranice ''c'', môžeme získať náhodné číslo o veľkosti ''k'' [[bit]]ov v [[Rovnomerné rozdelenie pravdepodobnosti|rovnomernom rozložení]] {0,1}.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Deák | meno = Istvan | odkaz na autora = | titul = Random numbers generators and simulation | vydavateľ = Akademiai Kiado | miesto = Budapest | rok = 1990 | isbn = 963 05 5316 3 | kapitola = Natural random numbers | strany = 33 | jazyk = Anglický }}</ref> ==== Generátor založený na využití gama žiarenia ==== Iným zdrojom prirodzene náhodných čísel je prístroj, ktorý je založený na náhodnom emitovaní [[Gama žiarenie|gama častíc]]. Skladá sa z : * [[Generátor častíc|generátor]] [[Žiarenie gama|gama]] [[Elementárna častica|častíc]] * ''X'' [[Časticový detektor|detektorov gama častíc]] * časový [[spínač]] Určitá časť emitovaných gama častíc od prvého signálu časového [[spínač]]a až po druhý signál je registrovaná prým [[Časticový detektor|detektorom]] [[Žiarenie gama|gama]] častíc. Od druhého k tretiemu časovému signálu sú emitované častice zachytené druhým detektorom. Od tretieho signálu k štvrtému sú častice zachytené na treťom detektore atď. až po ''X''. [[Signál]] registrovaný ''i''-tym detektorom označím ''S_i'', za určitý časový okamih ''Δt''. Celá [[procedúra]] je trikrát zopakovaná a je vygenerované číslo ''S_ii'' a ''S_iii''. Posledný (najmenej signifikantný) bit získaný z [[Binárna operácia|binárneho]] zápisu [[Súčet|súčtu]] ''S_i''+''S_ii''+''S_iii'' je v tomto prípade považovaný za náhodný bit. Potom tento spôsob ponúka ''X'' náhodných bitov v jednom kroku v čase 3Δt.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Deák | meno = Istvan | odkaz na autora = | titul = Random numbers generators and simulation | vydavateľ = Akademiai Kiado | miesto = Budapest | rok = 1990 | isbn = 963 05 5316 3 | kapitola = Natural random numbers | strany = 34 | jazyk = Anglický }}</ref> ==== Využitie náhodných udalostí vo vesmíre ==== Z pohľadu generovania náhodných čísel je zaujímavý [[projekt]] spoločnosti Yuzoz. Tá sa v [[Minulosť|minulosti]] pripravovala na spustenie [[Služba|služby]] generovania náhodných čísel s využitím náhodných úkazov vo [[vesmír]]e. Podľa slov zakladateľa Jeff Manbera, za zdroj dát by mali slúžiť údaje o [[Slnečná aktivita|solárnej aktivite]], [[Kozmické žiarenie|kozmickom prúdení]]. Projekt počítal s [[Komercia|komerčným využitím]]. V [[Súčasnosť|súčasnosti]] je projekt už zastavený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Boyle | meno = Alan | odkaz na autora = | titul = Cosmic Log | url = http://cosmiclog.msnbc.msn.com/_news/2006/11/09/4351132-letting-the-stars-decide | dátum vydania = 9.nov 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = Anglický | url archívu = https://web.archive.org/web/20110107214706/http://cosmiclog.msnbc.msn.com/_news/2006/11/09/4351132-letting-the-stars-decide | dátum archivácie = 2011-01-07 }}</ref> == Generátory PRNG (pseudo náhodných čísel) == === Kongruenčný generátor === [[Pseudonáhodné číslo|pseudonáhodné čísla]] sú generované [[Algoritmus|algoritmom]] v digitálnych [[počítač]]och. Získané čísla sú kompletne deterministické, pretože sú generované na základe algoritmu a hodnoty nejakého [[Parameter|parametru]], s možnosťou výberu počiatočnej hodnoty, ktorá determinuje celú sekvenciu. V praxi nás uspokojí skutočnosť, že tieto čísla vyzerajú ako by boli z náhodného zdroja. ==== Lineárny kongruenčný generátor ==== hodnoty sú generované pomocou vzťahu x_''n'' = (ax_''n''-1+c) mod ''m'' kde operácia mod je zvyšok po celočíselnom delení, a, c, m sú konštanty. Počiatočná hodnota x₀ sa nazýva seed (semienko - násada do generátora). ==== Inverzný kongruenčný generátor ==== * Maximálne dosiahnuteľná perióda je m * [[Inverzný prvok]] sa počíta inverzným [[Euklidov algoritmus|Euklidovým algoritmom]] na nájdenie celočíselných [[Riešenie rovnice|riešení rovnice]] 1=⋅+⋅mkxx * Sú vhodné na použitie pre [[Algoritmus|paralelné algoritmy]].<ref name=v2005 /> === Metódy zlepšenia vlastností PRNG === ==== Skladaním aritmetických výstupov z niekoľkých generátorov ==== z_n = (x_n + y_n) mod ''m'' kde x_n resp. y_n sú výstupy z pôvodných generátorov. Vhodné je voliť nesúdeliteľné veľkosti periód jednotlivých generátorov. ==== Premiešavanie (shuffling) ==== Metóda na dodatočné zlepšenie vlastnosti generátora [[Pseudonáhodné číslo|pseudonáhodných čísel]]. Je založená na využití existujúceho generátora, ktorý pre premiešavací algoritmus generuje semienka ([[seeds]]) a mení tak poradie vstupných hodnôt. Existuje niekoľko modifikácií tejto metódy. Prvých k hodnôt uložíme do poľa a (k+1)-tu hodnotu do pomocnej premennej idx. Výstupné hodnoty potom generujeme v dvoch krokoch nasledovne: * pomocou premennej idx vyberieme hodnotu z poľa ktorá bude našim výstupom a na uvoľnené miesto vložíme novú vstupnú hodnotu * výstupnú hodnotu okopírujeme do premennej idx.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vargic | meno = Radoslav | odkaz na autora = | titul = Ing., PhD. | url = http://www.ktl.elf.stuba.sk/~vargic/mas/mas2002/cviko1/cvika_g1a.doc | dátum vydania = 2002 | vydavateľ = Slovenská technická univerzita, | miesto = Bratislava | jazyk = SK | dátum prístupu = 2011-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160307105155/http://www.ktl.elf.stuba.sk/~vargic/mas/mas2002/cviko1/cvika_g1a.doc | dátum archivácie = 2016-03-07 }}</ref> == Pozri aj == * [[náhoda]] * [[náhodné číslo]] * [[generátor]] * [[pseudonáhodné číslo]] == Zdroje a referencie == * {{Citácia knihy | priezvisko = Deák | meno = István | odkaz na autora = | titul = Random number generators and simulation | vydavateľ = | miesto = | rok = 1990 | isbn = 963-05-5316-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <references/> == Externé odkazy == * [http://excelnavod.sweb.cz/randbetween-nahodne-cislo.html Náhodné čísla v MS Excel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110122104257/http://excelnavod.sweb.cz/randbetween-nahodne-cislo.html |date=2011-01-22 }} * [http://php.vrana.cz/nahodna-cisla.php pHp generátor náhodných čísel] * [http://random.mat.sbg.ac.at/links/rando.html Random number generator – The pLab project {{eng icon}}] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110414153615/http://random.mat.sbg.ac.at/links/rando.html |date=2011-04-14 }} [[Kategória:Algoritmy]] im6y3zmbx3mc97f9tclsh2h8usizig1 0 342917 8232976 8229597 2026-06-13T21:45:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232976 wikitext text/x-wiki {{Východné katolícke cirkvi}} [[Súbor:Prešov5.JPG|náhľad|Metropolitný katedrálny chrám v Prešove]] '''Gréckokatolícka cirkev na Slovensku''' (alebo zriedkavo ''Slovenská katolícka cirkev''<ref>Pod názvom Slovenská katolícka cirkev je oficiálne uvádzaná v Pápežskej ročenke (Annuario Pontificio) – pozri napr. [http://zoe.sk/?citaren&id=174 ThLic. Marcel Gajdoš: Kto vlastne sme?], [https://www.grkat.net/texty/uvod_1.html Gréckokatolícka cirkev na Slovensku : Základná informácia o jej usporiadaní, histórii, obrade a spiritualite].</ref>) je jedna z [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckych cirkví]], teda jedna z cirkví sui iuris (partikulárnych cirkví), ktoré tvoria [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícku cirkev]], s jednotnou spoločnou vieroukou a spoločným vedením v osobe [[rím]]skeho biskupa – [[pápež]]a. == Dejiny == === Veľká Morava === Historicky podložené počiatky kresťanstva sa na [[Slovensko|Slovensku]] datujú do obdobia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], do 9. storočia, kedy knieža [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] sa v roku [[862]] obracia so žiadosťou na byzantského cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]], aby vyslal na Veľkú Moravu [[biskup]]a, ktorý by položil základy samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy. Byzantský cisár Michal III. a patriarcha [[Fotios|Fótios]] vybrali na túto misiu učenca (filozofa) [[Konštantín Filozof|Konštantína]] a jeho brata [[Svätý Metod|Metoda]] zo [[Solún]]a – v jeho okolí časť obyvateľstva hovorila sloviensky. V roku [[863]] ich poveril šíriť [[kresťanstvo]] a vzdelanosť na Veľkej Morave. Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil na preklad bohoslužobných kníh do [[staroslovienčina|staroslovienčiny]]. Pomáhali mu pri tom brat Metod a učeníci ([[Sedmopočetníci]]) [[Kliment Ochridský|Kliment]], [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], [[Naum Ochridský|Naum]], Vavrinec a [[Svätý Angelár|Angelár]]. Prvými slovami v histórii slovienskeho písomníctva bol úvod prvej kapitoly [[Evanjelium (spisy)|evanjelia]] svätého Jána: „Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha – Iskonije bje slovo i slovo bje u Boga“. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom na Veľkej Morave liturgiu, každému zrozumiteľnú v jeho vlastnej reči. Rastislavovi neprekážalo, že išlo o liturgiu byzantského obradu. Napokon vtedy bolo kresťanstvo jednotné. Vyznávalo jeden [[krst]], jednu svätú všeobecnú apoštolskú cirkev. V roku [[867]] odchádzajú [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Svätý Metod|Metod]] na pozvanie pápeža do Ríma, aby mu objasnili svoju činnosť na Veľkej Morave a vyznali pravovernosť a oddanosť Rímskej cirkvi. [[Konštantín]] tam vstupuje do jedného z gréckych [[monastier]]ov (prijíma meno [[Cyril]]) a neskôr [[14. február]]a [[869]] zomiera.<ref>Šturák, s. 7 – 8</ref> Metod je v roku [[869]] pápežom Hadriánom II., ustanovený za prvého veľkomoravského [[arcibiskup]]a s jurisdikciou pre všetkých [[Slovania|Slovanov]]. To naráža na odpor bavorského kléru, ktorý ho na spiatočnej ceste zajme a dva a pol roka väzní. Po prepustení sa [[Svätý Metod]] ujíma svojho stolca vo veľkomoravskej ríši. Spory však neprestávajú a tak pápež [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]] si Metoda opätovne pozýva do Ríma. Po presvedčení sa o Metodovej pravovernosti a oddanosti Cirkvi, vydáva bulu „[[Industriae tuae|Indrustriae tuae]]“, v ktorej opätovne schvaľuje starosloviensku liturgiu. Po [[Svätý Metod|Metodovej]] smrti, [[6. apríl]]a [[885]], pričinením nitrianskeho biskupa [[Viching]]a, odporcu staroslovienskej liturgie, sú Metodovi žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní. Po páde Veľkomoravskej ríše sú na začiatku 10. storočia v Uhorsku dve obradové podoby cirkvi – východná (na východ od [[Dunaj]]a) a západná (Panónia a územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]]). === Situácia v stredoveku === [[Súbor:Ikonostas v Porostove.jpg|vpravo|thumb|300px|[[Ikonostas]] v gréckokatolíckom chráme delí časť pre kňaza od časti pre veriacich. V strede sú „cárske dvere“ vyhradené iba pre biskupa, kňaza, diakona a kráľa.]] Obdobie [[stredovek]]u prinieslo ďalšie významné zmeny v cirkevnej oblasti. V roku [[1054]] vyvrcholili nezhody medzi Rímom a [[Carihrad]]om schizmou (v cirkevných a aj vo všeobecných dejinách to znamená veľký cirkevný rozkol). Za carihradského patriarchu [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michala Kerularia]] a rímskeho pápeža [[Lev IX.|Leva IX.]] došlo k vzájomnej exkomunikácii<ref>[https://www.grkat.net/texty/exkomunikacna-bula-1054.html Exkomunikačná bula z r. 1054]</ref>, k rozdeleniu všeobecnej cirkvi na východnú – pravoslávnu a západnú – katolícku. Východní kresťania, žijúci na území Slovenska, praktizovali naďalej svoj východný obrad. [[Arpádovci]] vytvárali priaznivé podmienky pre vznik monastierov ([[kláštor]]ov), v ktorých účinkovali mnísi východného obradu – [[baziliáni]] (vasiliáni).<ref>porov. Šturák, s. 10</ref> Pápež [[Inocent III.]] V roku [[1204]] prejavil ochotu zriadiť v Uhorsku biskupstvo východného obradu<ref>Šturák, Šturák, s. 10</ref>, ktoré by bolo podriadené Svätej stolici. Tento zámer sa však neuskutočnil pre silný odpor západných (latinských) biskupov. Dokonca ten istý pápež bol v roku 1205 za zrušenie východného obradu. Na XII. všeobecnom [[koncil]]e (IV. lateránsky, 12. 11. [[1215]]) však bolo dohodnuté, že východní kresťania môžu zachovávať svoje obradové zvyky. Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu mala valašská kolonizácia. Najmä Ruthéni ([[Rusíni]]) boli nositeľmi tohto obradu. Okolo roku [[1230]], po príchode západných [[Rehoľa|reholí]] do [[Uhorsko|Uhorska]], postupne zanikajú baziliánske monastiere. Po vymretí Arpádovcov ([[1301]]) sa postavenie kresťanov východného rítu v Uhorsku pod tlakom politických, hospodárskych a cirkevných náporov zo strany západu zhoršovalo. Bratislavský cirkevný snem vydal v roku [[1309]] zákaz uzatvárať manželstvá východných katolíkov a zákaz pre nich vykonávať cirkevné obrady. Postupným vytláčaním východného obradu na perifériu strácali veriaci náboženskú slobodu. Východní [[kresťan]]ia, inklinujúci k Rímu, museli platiť desiatky latinským [[biskup]]om. Východná cirkev na tomto území prežila vďaka kniežaťu Teodorovi Koriatovičovi, ktorý sa v tejto oblasti (t. j. dnešné východné [[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]) usadil spolu s asi 40 tisíc Rusínmi. Založil tu asi 300 osád a monastier na Černeckej hore pri Mukačeve.<ref>porov. Šturák, s. 12</ref> Po jeho smrti sa situácia opäť zhoršila. V roku [[1491]] sa spomína ako mukačevský [[biskup]] Ján, potvrdený kráľom Vladislavom II. Uhorskí panovníci sa snažili rôznymi obmedzeniami priviesť Ruthénov (Rusínov) k únii, teda k zjednoteniu s Rímom. === Uzavretie únie === ''Hlavný článok: [[Užhorodská únia]]'' Gréckokatolícka cirkev uzavrela úniu s Katolíckou cirkvou [[24. apríla]] r. [[1646]].<ref>[https://www.grkat.net/texty/uzhorodska-unia-dokument.html Dokument potvrdzujúci uzavretie únie v Užhorode 24. apríla 1646]</ref><ref>Šturák, s. 16</ref> Oficiálnemu zjednoteniu veriacich byzantského obradu s Rímskou cirkvou veľmi napomohli poľskí a uhorskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv [[Ruská ríša|Ruska]] na [[Republika oboch národov|Poľsko]] a Uhorsko. Po neúspešnej realizácii únie v roku [[1614]] v Krásnobrodskom [[Monastier Zoslania Svätého Ducha|monastieri]] (kláštore v [[Krásny Brod|Krásnom Brode]] – dedine pri Medzilaborciach, ktorá sa dá s nadľahčením nazvať „rusínsky [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]]“) sa podarilo uzavrieť [[únia|úniu]] na zámku v [[Užhorod]]e ([[Užhorodská únia]]) [[24. apríla]] [[1646]]. Oficiálne bola [[Užhorodská únia]] potvrdená [[14. máj]]a [[1648]] uhorským prímasom – ostrihomským [[arcibiskup]]om Lippayom a v septembri celokrajinskou [[Synoda|synodou]] biskupov v Trnave. Napriek prísľubom ale neboli podmienky únie naplnené – právo voliť biskupa sa uplatnilo len raz (pri voľbe Petra Partenija Petroviča v r. 1651), zrovnoprávnenie kléru sa uskutočnilo až po r. 1692<ref>porov. Šturák, s. 18</ref>, keď cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] zrovnoprávnil gréckokatolícky a rímskokatolícky klérus. Čoskoro po uzavretí únie sa objavili aj snahy vnucovať gréckokatolíkom západné (rímskokatolícke) zvyky a formy zbožnosti, teologické vnímanie aj právne zvyklosti. === Obdobie po únii === V 18. storočí si rímskokatolícki biskupi z [[Jáger|Jágru]] začali nárokovať moc nad mukačevskými biskupmi, ktorých považovali za svojich obradových vikárov. Na presadenie svojich nárokov sa neštítili použiť ani vojenskú silu. Situáciu vyriešil až zásah cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]], na jej podnet rímsky pápež [[Klement XIV.]] vydal bulu [[19. septembra]] [[1771]] ''Eximia Regalium'', ktorou definitívne vyriešil otázku postavenia [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej eparchie]] (nanovo ju erigoval).<ref>porov. Šturák, s. 22</ref> [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovské biskupstvo]] sa vyčlenilo z Mukačevskej eparchie bulou [[Pius VII.|Pia VII.]] ''Relata Semper''<ref>[https://www.grkat.net/texty/relata_semper.html RELATA SEMPER. Bula Pia VII. o zriadení Prešovskej eparchie]</ref> dňa [[22. septembra]] [[1818]]<ref>Šturák, s. 27</ref><ref>Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008, s. 29</ref> (resp. rozhodnutím cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka I.]] [[3. novembra]] [[1815]]<ref>Šturák, s. 26</ref>). Prvým biskupom sa stal [[Gregor Tarkovič]],<ref>Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008, s. 28</ref> ktorý začal s budovaním [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] (biskupstva). Tá pri svojom vzniku mala 194 farností s asi 150-tisíc veriacimi.<ref>porov. Šturák, s. 26, 27, 62</ref><ref>porov. Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008, s. 28</ref> V jeho diele pokračoval biskup [[Jozef Gaganec]]. === Od roku 1918 po rok 1948 === Pri vzniku prvej ČSR v roku [[1918]] odmietol vtedajší biskup [[Štefan Novák]] zložiť sľub vernosti novej republike a ako maďarofil emigroval do Maďarska. Prešovskú eparchiu spravoval od októbra [[1918]] do októbra [[1922]] [[protosynkel]] ([[generálny vikár]]) [[Mikuláš Russnák|Mikuláš Rusnák]] a po ňom [[Dionýz Nyáradi|Dionýz Njaradi]], križevacký biskup. V septembri [[1926]] bol za nového administrátora eparchie vymenovaný [[Pavol Peter Gojdič]],<ref>Šturák, s. 50</ref> [[baziliáni|baziliánsky]] mních rusínskej národnosti, ktorý sa svojho úradu ujal vo februári [[1927]],<ref>Šturák, s. 51</ref> od marca ako titulárny biskup. Všestranne rozvíjal a zveľaďoval eparchiu, zriadil sirotinec, reálne gymnázium, podporoval náboženský a sociálny progres svojich veriacich, u ktorých sa tešil mimoriadne veľkej obľube. Eparchiu viedol aj v ťažkých rokoch [[2. svetová vojna|II. svetovej vojny]], od júla [[1940]] ako sídelný biskup. Podľa schematizmu z roku [[1948]] mala Gréckokatolícka cirkev v ČSR 345 duchovných, 242 systematizovaných farských úradov, 11 kaplánskych miest, 241 farských chrámov, 171 filiálnych chrámov, 49 [[kaplnka|kaplniek]] a vyše 305 600 veriacich. === Likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi komunistami === Biskup Gojdič bol nútený akceptovať nepriaznivý stav až po [[Komunizmus|komunistickom]] puči v roku [[1948]]. [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa usilovala zničiť Gréckokatolícku cirkev, ktorá sa podľa želania komunistických ideológov mala „vrátiť do lona Svätej matky Pravoslávnej cirkvi“. Keďže na území Česko-Slovenska bolo iba niekoľko pravoslávnych farností, ktoré vytvorili ruskí emigranti (poväčšine [[Biela armáda|bielogvardejci]]) utekajúci pred [[Lenin]]om v roku [[1918]], boli tu privážaní agenti [[KGB]], z ktorých sa stávali pravoslávni kňazi. Biskup Gojdič bol spolu so svojim pomocným biskupom Vasiľom Hopkom internovaný. V [[Prešov]]e sa uskutočnil [[28. apríl]]a [[1950]]<ref>Šturák, s. 100</ref> tzv. [[Akcia P|Sobor]] (t. j. snem, synoda), ktorý „pričlenil“ všetkých gréckokatolíckych veriacich k Pravoslávnej cirkvi a znamenal faktickú likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Štatistické čísla uvádzajú, že z 328 gréckokatolíckych kňazov sa 283 odmietlo stať pravoslávnymi kňazmi, 45 súhlasilo, ale nakoniec tak učinilo iba 23.<ref>porov. Šturák, s. 124</ref> Kňazi, ktorí odmietli, boli buď uväznení, alebo boli aj so svojimi rodinami vyvezení (najčastejšie do severných Čiech) a naďalej boli rôznymi formami perzekvovaní. Niektorí kňazi, ktorých sa štátnej moci nepodarilo dolapiť, tajne vysluhovali sviatosti po dedinách v rodinných domoch. Biskup [[Pavol Peter Gojdič]] bol v roku [[1951]] v procese spolu s biskupmi [[Ján Vojtaššák|Jánom Vojtaššákom]] a [[Michal Buzalka|Michalom Buzalkom]] odsúdený na doživotie.<ref>porov. Šturák, s. 115 – 117</ref> Vo väzení v deň svojich 72. narodením, [[17. júl]]a [[1960]], zomiera. [[Vasiľ Hopko]] v ťažkom žalári strávil 14 rokov. Všetok majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa stal majetkom Pravoslávnej cirkvi. === Roky 1968{{--}}1989 === Počas tzv. „[[Pražská jar|Pražskej jari]]“ bola Gréckokatolícka cirkev vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. zo dňa [[13. jún]]a [[1968]] obnovená.<ref>porov. Šturák, s. 152</ref> Pravoslávna cirkev však vrátila len niekoľko objektov, ktoré patrili do roku [[1950]] gréckokatolíkom. Z internácie sa vrátili kňazi, ktorí sa pustili do dušpastierskej práce. [[Biskup]] [[Vasiľ Hopko]] sa ujal vedenia [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]]. Keďže však dlhoročné väzenie zanechalo na jeho zdraví stopy, [[Svätá stolica]] vymenovala o. Mons. [[Ján Hirka|Jána Hirku]] za ordinára a apoštolského administrátora s právami rezidenčného biskupa. Ale tak isto ako [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] aj cirkev Gréckokatolícka pod komunistickým jarmom normalizácie len živorila. Až do Nežnej revolúcie a pádu totalitného režimu v roku [[1989]]. Od roku 1969 začala cirkev vydávať svoj oficiálny časopis [[Slovo (náboženský časopis)|Slovo]]. V roku [[1980]] sa významnou udalosťou pre slovenských gréckokatolíkov v [[Kanada|Kanade]] stalo zriadenie samostatnej [[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia|Torontskej eparchie svätých Cyrila a Metoda]] pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] === Slobodné pomery === Po roku [[1989]] dochádza k oživeniu cirkevného života. Prešovským biskupom sa stáva vladyka [[Ján Hirka]], ktorý bol vysvätený (konsekrovaný) na biskupa [[17. február]]a [[1990]] v [[Prešov]]e [[Jozef kardinál Tomko|Jozefom kardinálom Tomkom]]. Obnovenie činnosti sprevádzal veľký nedostatok kňazov. Väčšina cirkevných objektov bola poškodená a takmer nefunkčná. Nedostatočné bolo náboženské vzdelanie mládeže a aj duchovná starostlivosť o veriacich. Zvlášť náročné bolo majetkovoprávne vysporiadanie s Pravoslávnou cirkvou. Okrem základe masovej intervencie veriacich v [[Bratislava|Bratislave]] bolo prijaté uznesenie č. 211/1990 Zb. zo dňa 29. mája 1990, ktoré rozhodlo o prinavrátení vlastníckych práv na cirkevné objekty, ktoré boli až do roku [[1950]] majetkom Gréckokatolíckej cirkvi a boli protiprávne odovzdané Pravoslávnej cirkvi. Medzi najdôležitejšie udalosti v období nového rozvoja Gréckokatolíckej cirkvi bolo znovuotvorenie Gréckokatolíckeho kňazského seminára a zriadenie Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ (dnešnej Prešovskej univerzity) v roku [[1990]]. Duchovný a vzdelávací proces začal v [[Eparchia (biskupstvo)|eparchii]] výrazne ožívať. Začali sa otvárať základné a stredné cirkevné školy, otvorilo sa cirkevné gymnázium v [[Trebišov]]e. [[Pápež]] [[Ján Pavol II]]. vymenoval [[11. január]]a [[1992]] vladyku J.P. [[Milan Chautur|Milana Chautura]], CSsR za pomocného biskupa [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskej eparchie]]. Vysvätený (konsekrovaný) bol [[29. február]]a [[1992]]. Rímsky pápež [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] pri svojej návšteve [[Slovensko|Slovenska]] v roku [[1995]] navštívil aj [[Prešov]], kde slávil [[akatist]] k Bohorodičke. Počas homílie vyzval gréckokatolíkov, aby s láskou a dôsledne zachovávali svoj obrad. == Súčasná gréckokatolícka cirkev na Slovensku == [[Súbor:SK dieceze reckokat SK.jpg|thumb|200px|vpravo|Prehľad slovenských eparchií a ich znaky]] [[21. február]]a [[1997]] boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že rímsky biskup Ján Pavol II. erigoval nový apoštolský [[exarchát]] so sídlom v [[Košice|Košiciach]] a dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa vladyku J.P. [[Milan Chautur|Milana Chautura]], CSsR, menoval za jeho prvého apoštolského exarchu. [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košický apoštolský exarchát]] bol priamo podriadený Rímskemu apoštolskému stolcu a jeho hranice boli totožné s hranicami [[Košický kraj|Košického kraja]]. Jurisdikčne mu podlieha 7 [[protopresbyterát]]ov, 86 farností, 157 chrámov a asi 70 kňazov. Prešovské biskupstvo má v súčasnosti 12 protopresbyterátov, 173 farností a 302 chrámov. [[30. januára]] [[2008]], na sviatok Troch svätiteľov, pápež [[Benedikt XVI.]] povýšil [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskú eparchiu]] na [[Metropolia|archieparchiu]] na čele s [[Metropolita|metropolitom]], [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košický exarchát]] povýšil na eparchiu a bola vytvorená aj nová eparchia so sídlom v [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nové kánonické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku |url=http://www.grkatpo.sk/spravy/?zobrazit=text&id=931 |dátum prístupu=2011-02-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080204130809/http://www.grkatpo.sk/spravy/?zobrazit=text&id=931 |dátum archivácie=2008-02-04 }}</ref><ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080130001 Benedikt XVI. sa rozhodol reorganizovať gréckokatolícke diecézy na Slovensku]</ref> Za prvého bratislavského eparchu bol vymenovaný o. [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]]. Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206 871 veriacich, čo predstavuje 3,83% obyvateľov Slovenskej republiky.<ref>[http://portal.statistics.sk/files/tab-14.pdf Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania - sčítanie 2011, 2001, 1991] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121114093733/http://portal.statistics.sk/files/tab-14.pdf |date=2012-11-14 }} (percentá sa v tabuľke uvádzajú s presnosťou iba na 1 desatinné miesto)</ref> Prehľad eparchií Prešovskej metropolie na Slovensku: * [[Prešovská archieparchia]] – vladyka [[Jonáš Maxim]], arcibiskup a metropolita; vladyka [[Ján Babjak]] SJ, emeritný arcibiskup * [[Košická eparchia]] – vladyka [[Cyril Vasiľ]] SJ, arcibiskup ''ad personam''; vladyka [[Milan Chautur]] CSsR, emeritný biskup * [[Bratislavská eparchia]] – vladyka [[Milan Lach]] SJ, biskup; vladyka [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]], emeritný biskup V minulosti patrila do cirkvi aj [[Eparchia svätých Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Toronte]], hoci nebola súčasťou metropolie. Pápež František ju [[3. marec|3. marca]] [[2022]] podriadil [[Pittsburghská ruténska metropolia|Pittsburghskej metropolii]] a tým pádom pričlenil k [[Ruténska gréckokatolícka cirkev|Ruténskej gréckokatolíckej cirkvi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rinunce e nomine, 03.03.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/03/03/0152/00329.html | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 | vydavateľ = Bolletino sala stampa della santa sede}}</ref> Biskupi eparchií, ktoré sú súčasťou metropolie, vytvárajú Radu hierarchov, ktorá sa pravidelne schádza.<ref>[http://grkatba.sk/index.php?option=com_content&view=category&id=12%3Arada-eparchov&Itemid=59 Rada hierarchov]</ref> Rada hierarchov zabezpečuje synodálne riadenie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Ďalší súčasní gréckokatolícki biskupi pochádzajúci z územia Slovenska: * vladyka [[Marián Andrej Pacák]] CSsR, torontský emeritný eparcha, Kanada === Liturgický jazyk === Najpoužívanejším liturgickým jazykom je [[slovenčina]], vo farnostiach s prevládajúcim rusínskym obyvateľstvom sa stále využíva [[cirkevná slovančina]], aj keď v súčasnosti je už snaha nahradiť ju [[Rusínčina|rusínskym]] jazykom. Vo farnostiach s prevládajúcim obyvateľstvom maďarskej národnosti sa používa [[maďarčina|maďarský]] liturgický jazyk (napr. ''[[Poľany]], [[Dobrá (okres Trebišov)|Dobrá,]] [[Veľké Slemence]], [[Zemplín (okres Trebišov)|Zemplín]], [[Maťovské Vojkovce]], [[Pribeník]], [[Borša]], [[Čičarovce]], [[Čierna nad Tisou]], [[Kráľovský Chlmec]], [[Veľké Kapušany|Veľké Kapušany,]] [[Rad (okres Trebišov)|Rad]], [[Streda nad Bodrogom]], [[Chorváty]] a i.''). [[Gréčtina]] sa používa iba veľmi výnimočne pri niektorých spevoch. === Právo === Najvyššou právnou normou je [[Kódex kánonov východných cirkví]] promulgovaný v r. [[1990]]. Partikulárne právo zatiaľ nebolo kodifikované, zakladá sa na zvykovom práve. [[Súbor:Gkc2011.png|náhľad|Gréckokatolícka cirkev v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2011 (v %).]] [[Súbor:Gkc1930.png|náhľad|Gréckokatolícka cirkev v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 1930 (v %).]] === Štatistika === Pri sčítaní ľudu v r. 2021 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo '''218 235''' veriacich, čo predstavuje 4 % obyvateľov Slovenskej republiky.<ref>[https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021]</ref> Počet veriacich, ktorí sa na Slovensku prihlásili ku gréckokatolíckej cirkvi v posledných sčítaniach ľudu:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tab. 14 Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania - sčítanie 2011, 2001, 1991 |url=https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/54eb0cba-ec99-4549-8a33-5c86eead59c1/Tab_14_Obyvatelstvo_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES |dátum prístupu=2022-01-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220121180254/https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/54eb0cba-ec99-4549-8a33-5c86eead59c1/Tab_14_Obyvatelstvo_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES |dátum archivácie=2022-01-21 }}</ref><ref>[https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021]</ref> {| class="wikitable sortable" |+ !rok !počet veriacich !v % |- |1991 |178 733 |3,4 |- |2001 |219 831 |4,1 |- |2011 |206 871 |3,8 |- |2021 |218 235 |4 |} ==== Národnostné zloženie veriacich ==== <small>Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011</small> {| class="wikitable sortable" !národnosť !počet veriacich !v % !% z celkového počtu národnosti |- |slovenská |168572 |'''81,49''' |3,87 |- |rusínska |19193 |'''9,28''' |57,32 |- |rómska |7833 |'''3,79''' |7,41 |- |maďarská |7206 |'''3,48''' |1,57 |- |ukrajinská |1930 |'''0,93''' |25,98 |- |česká |296 |'''0,14''' |0,97 |- |ruská |55 |'''0,03''' |2,75 |- |bulharská |46 |'''0,02''' |4,38 |- |poľská |29 |'''0,01''' |0,94 |- |nemecká |24 |'''0,01''' |0,51 |- |moravská |15 |'''0,01''' |0,46 |- |srbská |7 |'''0,00''' |1,00 |- |židovská |5 |'''0,00''' |0,79 |- |chorvátska |2 |'''0,00''' |0,20 |- |iná |114 |'''0,06''' |1,16 |- |nezistená |1544 |'''0,75''' |0,40 |- |'''celkom''' |'''206871''' |'''100,00''' | |} ==== Obce s najvyšším počtom veriacich ==== <small>Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021</small> {| class="wikitable" !obec !počet !v % |- |[[Prešov]] |7346 |8,66 |- |[[Humenné]] |6486 |20,68 |- |[[Michalovce]] |6111 |16,65 |- |[[Trebišov]] |4839 |20,85 |- |[[Bardejov]] |4821 |15,63 |- |[[Vranov nad Topľou]] |3935 |18,52 |- |[[Svidník]] |3857 |37,93 |- |[[Stará Ľubovňa]] |3529 |22,14 |- |[[Snina]] |3265 |17,45 |- |[[Košice – mestská časť Západ|Košice-Západ]] |2966 |7,86 |- |[[Jakubany]] |2533 |89,16 |- |[[Stropkov]] |2531 |25,14 |- |[[Medzilaborce]] |2199 |36,87 |- |[[Sobrance]] |2008 |34,18 |- |[[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Košice-Dargovských hrdinov]] |1947 |7,72 |- |[[Poprad]] |1947 |3,91 |- |[[Sečovce]] |1820 |21,35 |- |[[Košice – mestská časť Nad jazerom|Košice-Nad jazerom]] |1703 |7,51 |- |[[Banské]] |1604 |84,16 |- |[[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Košice-Sídlisko KVP]] |1501 |6,75 |} ==== Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich ==== <small>Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021</small> {| class="wikitable" !obec !počet !v % |- |[[Roškovce]] |133 |94,33 |- |[[Kožuchovce]] |45 |93,75 |- |[[Krišľovce]] |30 |93,75 |- |[[Bystrá (okres Stropkov)|Bystrá]] (okr. Stropkov) |19 |90,48 |- |[[Sulín]] |274 |89,84 |- |[[Jakubany]] |2533 |89,16 |- |[[Nižný Komárnik]] |158 |88,76 |- |[[Snakov]] |599 |88,74 |- |[[Šarbov]] |15 |88,24 |- |[[Stakčínska Roztoka]] |266 |88,08 |- |[[Vislava]] |177 |88,06 |- |[[Piskorovce]] |103 |88,03 |- |[[Ruská Kajňa]] |95 |87,96 |- |[[Ruská Poruba]] |188 |87,85 |- |[[Tokajík]] |79 |87,78 |- |[[Závada (okres Humenné)|Závada]] (okr. Humenné) |57 |87,69 |- |[[Ruská Voľa]] |75 |87,21 |- |[[Krajná Bystrá]] |413 |87,13 |- |[[Kalinov (okres Medzilaborce)|Kalinov]] |227 |86,97 |- |[[Kobylnice (okres Svidník)|Kobylnice]] |78 |86,67 |} == Zasvätený život == [[Súbor:Villages14Slovakia592.JPG|vpravo|thumb|Baziliánsky [[monastier Zostúpenia Svätého Ducha]] v Krásnom Brode]] V Gréckokatolíckej cirkvi na [[Slovensko|Slovensku]] pôsobia dva mužské a tri ženské [[Rehoľný rád|rehoľné rády]]. Rád svätého Bazila Veľkého ([[baziliáni]] – vasiliáni) je východný [[Mních|mníšsky]] rád, ktorý je založený na pravidlách sv. [[Bazil Veľký|Bazila Veľkého]] z druhej polovice 4. storočia. Dnes na Slovensku vykonáva najmä apoštolskú a pastoračnú prácu. [[Baziliáni]] majú [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|monastier v Krásnom Brode]], na Bukovej hôrke, v [[Prešov]]e a v [[Trebišov]]e. Druhý rád – [[Kongregácia|Kongregáciu]] Najsvätejšieho Vykupiteľa ([[redemptoristi]]) založil v roku [[1723]] sv. Alfonz z Liguori. Na Slovensku bola v roku [[1921]] vytvorená jeho východná vetva. [[Redemptoristi]] konajú misie na Slovensku i na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] na Ukrajine, organizujú pravidelné duchovné cvičenia pre rodiny a mládež. Rád sestier sv. Bazila Veľkého založila vlastná sestra sv. Bazila Veľkého sv. Makrína. Baziliánky pracujú vo výchovnej sfére – spravujú Strednú zdravotnícku školu svätého Bazila Veľkého v [[Prešov]]e, pracujú v sociálnych ústavoch, organizujú letné duchovné stretnutia mládeže. Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej [[Panna Mária|Panny Márie]] bola založená v roku [[1892]]. Jej zakladateľmi sú bazilián o. Jeremiáš Lomnický, o. Cyril Selecký a Jozafáta Michaela Hordaševská. Ich charizmou je „slúžiť ľuďom tam, kde je to najviac potrebné“. Cieľom činnosti kongregácie je výchova detí a mládeže, pomoc starým, chorým a opusteným. Na Slovensku pôsobia aj redemptoristky byzantského obradu, monastier majú v [[Lomnica (Vranov nad Topľou)|Lomnici]] pri Vranove nad Topľou. Ich poslaním je hlavne život modlitby (ide o kontemplatívnu rehoľu). == Svätí a blahoslavení == [[Súbor:Iconostasis greek catholic Bratislava pict taken in 1996.jpg|náhľad|Gréckokatolícky [[ikonostas]] v [[Bratislava|Bratislave]].]] K významným svätcom najstaršieho obdobia na území Slovenska patria [[Sedmopočetníci|svätí sedmopočetníci]] a [[Svätý Mojsej Uhrín|prepodobný Mojsej Uhrín (Mojžiš Uhorský)]]. Ďalší [[svätec|svätci]] pochádzajú z obdobia komunistického prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi. Pápež [[Ján Pavol II.]] vyhlásil biskupa [[Pavol Peter Gojdič|Pavla Petra Gojdiča]], rehoľníka [[Metod Dominik Trčka|Metoda Dominika Trčku]], ktorí zomreli mučeníckou smrťou v komunistickom väzení, ako aj biskupa [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] za blahoslavených. Pri príležitosti 7. výročia vzniku samostatného Slovenska bolo na návrh Vlády SR biskupovi [[Pavol Peter Gojdič|Pavlovi Petrovi Gojdičovi]] udelené štátne vyznamenanie [[Pribinov kríž]] I. triedy in memoriam. 27. januára 2008 mu bolo udelené aj najvyššie vyznamenanie štátu Izrael udeľované ľuďom nežidovského pôvodu [[Spravodlivý medzi národmi]] za záchranu Židov počas holokaustu.<ref>[http://www.grkatpo.sk/spravy/?zobrazit=text&id=914 Blahoslavený biskup Gojdič – Spravodlivý medzi národmi]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[http://www.grkatpo.sk/spravy/?zobrazit=text&id=930 Prvý biskup ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na Ukrajine bol blahorečený mukačevský biskup [[Teodor Romža]], pod ktorého správu patril aj južný (dolný) [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]]. == Pútnické miesta == Medzi najznámejšie gréckokatolícke pútnické miesta na Slovensku patria napríklad [[Ľutina]], [[Klokočov (okres Michalovce)|Klokočov]], [[Krásny Brod]], [[Bukovce (okres Stropkov)|Buková hôrka]], [[Šašová]], [[Čirč]], [[Rafajovce]], [[Litmanová]]. V roku [[2010]] boli chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v [[Žilina|Žiline]], litmanovská Hora [[Zvir]] a pútnické miesto v Ľutine putom duchovného príbuzenstva zviazané s [[Bazilika Santa Maria Maggiore|Bazilikou Santa Maria Maggiore]] v Ríme.<ref>[http://grkatba.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=445%3Arim-lina-novy-mariansky-duchovny-most&catid=1%3Ao-eparchii&Itemid=1 Rím – Žilina: nový mariánsky duchovný most]</ref><ref>[http://grkatpo.sk/?spravy&id=1200 Hora Zvir duchovne zviazaná s pápežskou bazilikou v Ríme]</ref><ref>[http://grkatpo.sk/?spravy&id=1202 Bazilika v Ľutine duchovne zviazaná s pápežskou bazilikou v Ríme]</ref> [[Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky|Chrámu Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v Ľutine a [[Chrám Svätého Ducha (Michalovce)|Chrámu Zostúpenia Svätého Ducha]] v Michalovciach bol udelený titul [[Basilica minor|bazilika minor]]. V zahraničí sú známymi pútnickými miestami napríklad [[Máriapócs]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Svätouspenská univská lavra]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], kam putuje aj veľa slovenských gréckokatolíkov. == Ďalšie aktivity == Oficiálnym časopisom cirkvi na Slovensku je gréckokatolícky časopis [[Slovo (náboženský časopis)|Slovo]], ktorý vychádza v Prešove. Okrem neho vychádzajú aj časopisy Misionár a Blahovistnik. Publikačnou činnosťou sa zaoberá napr. vydavateľstvo [[Spolok sv. Cyrila a Metoda|Spolku sv. Cyrila a Metoda]] Byzant v Košiciach a redemptoristické [[vydavateľstvo Misionár]]. V Prešove má cirkev teologickú fakultu a kňazský seminár. Gréckokatolícka cirkev má aj niekoľko cirkevných škôl.<ref>[http://grkatpo.sk/?cirkevne_skoly CIRKEVNÉ ŠKOLY A ŠKOLSKÉ ZARIADENIA v územnej pôsobnosti GRÉCKOKATOLÍCKEHO ARCIBISKUPSTVA PREŠOV]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gréckokatolícka eparchia Košice - Eparchiálny školský úrad : Školy a školské zariadenia |url=http://www.cxm.sk/skolskyurad/skoly |dátum prístupu=2013-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304113040/http://www.cxm.sk/skolskyurad/skoly |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> Cirkev na pomoc núdznym prevádzkuje charitu v Prešove<ref>[http://gkcharita-po.sk/ Gréckokatolícka charita Prešov]</ref> a Košiciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gréckokatolícka eparchiálna charita Košice |url=http://charita.sk/stranky/greckokatolicka-eparchialna-charita-kosice |dátum prístupu=2013-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130801071827/http://www.charita.sk/stranky/greckokatolicka-eparchialna-charita-kosice |dátum archivácie=2013-08-01 }}</ref>. Cirkev prevádzkuje aj gréckokatolícke mládežnícke centrum Bárka v [[Juskova Voľa|Juskovej Voli]]<ref>[http://gmcbarka.sk/ Gréckokatolícke mládežnícke centrum Bárka v Juskovej Voli]</ref> a centrum pre rodinu v [[Sigord]]e<ref>[http://www.centrumsigord.sk/ Centrum pre rodinu - Sigord]</ref>. Prácou s Rómami sa venuje pastoračné centrum Rómov v [[Čičava (obec)|Čičave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pastoračné centrum Rómov Čičava |url=http://mojakomunita.sk/web/pcr-cicava/ |dátum prístupu=2013-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121214214920/http://mojakomunita.sk/web/pcr-cicava/ |dátum archivácie=2012-12-14 }}</ref> Gréckokatolíci na Slovensku používajú najmä pozdrav ''Slava Isusu Christu!'' – ''Slava i vo viki!''. V období sviatku [[Pascha|Paschy]] sa však používa pozdrav ''Christos voskrese!'' – ''Voistinu voskrese!'' a v období sviatku [[Narodenie Pána|Narodenia Ježiša Krista]] sa zdravia ''Christos raždajetsja!'' – ''Slavite jeho!''. == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * Šturák, Peter: ''Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 - 1989.'' Prešov : Náboženské vydavateľstvo PETRA, 1999. 200 s. ISBN 80-967975-4-9 * ''Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008.'' Prešov : PETRA, n. o., 560 s. ISBN 978-80-8099-022-0 * {{Cite journal|ref=harv|last=Tóth|first=István György|title=Počiatky rekatolizácie na východnom Slovensku|journal=Historický časopis|year=2002|volume=50|issue=4|pp=587–606|url=https://books.google.com/books?id=LngMAQAAMAAJ}} == Externé odkazy == * [https://www.grkat.sk/ Gréckokatolícka metropolitná cirkev na Slovensku] * [http://www.grkatpo.sk/ Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov] * [http://www.grkatke.sk/ Gréckokatolícka eparchia Košice] * [http://www.grkatba.sk/ Gréckokatolícka eparchia Bratislava] * [http://www.zoe.sk/ Zoε – E-zine Prešovskej eparchie] * [http://baziliani.net/ Rád svätého Bazila Veľkého] * [http://www.redemptoristi.nfo.sk/ Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100307020503/http://www.redemptoristi.nfo.sk/ |date=2010-03-07 }} * [https://www.grkat.net/ Gréckokatolíci na Slovensku] * [http://www.grkatpo.sk/schematizmus/grafika/mapa_slovensko.jpg Mapa Gréckokatolíckej metropolie na Slovensku]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, [http://www.grkatpo.sk/fotoalbumy/grafika/453_17.jpg iná mapa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[https://vieralogicky.sk/hladanie-identity-kristovej-cirkvi/ Identita Kristovej cirkvi] === Vydavateľstvá === * [http://grkatpo.sk/?Petra PETRA] * [http://byzant.sk/ BYZANT] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111115131727/http://www.byzant.sk/ |date=2011-11-15 }} === Časopisy === * [http://slovo.grkatpo.sk/ Slovo] * [http://www.misionar.eu/?page_id=7 Misionár] * [http://baziliani.net/node/43 Blahovistnik] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100403081525/http://www.baziliani.net/node/43 |date=2010-04-03 }} {{Slovenská gréckokatolícka cirkev}} {{Cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku}} [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku| ]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]] [[Kategória:Náboženstvo na Slovensku]] e9454r8024w907lzmuc4tn3nkb4iue5 0 372550 8232754 7022290 2026-06-13T12:23:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232754 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Flipsyde | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Oakland (Kalifornia)|Oakland]], [[Kalifornia]], [[USA]] | Žáner = [[Rap rock]], [[Alternatívny hip-hop]], [[R&B]], [[Hardcore hip-hop]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/flipsyde-p702650|titul=Flipsyde Biography|priezvisko=Jeffries|meno=David |vydavateľ=[[Allmusic]]|dátum prístupu=2010-03-02}}</ref> | Roky pôsobenia = 2003 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = [http://www.flipsyde.com Flipsyde.com] | Členovia skupiny = Steve Knight<br /> Dave Lopez<br /> Jinho "the Piper" Ferreira | Bývalí členovia = [[Chantelle Paige]] }} '''Flipsyde''' je [[USA|americká]] [[Rep (hudba)|rapová]]/[[R&B]]/[[rock]]ová skupina pochádzajúca z [[Oakland (Kalifornia)|Oaklandu]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Skladá sa z speváka/gitaristu Steva Knighta, gitaristu Dava Lopeza, rappera Jinha "the Piper" Ferreira, a krátko v skupine účinkovala aj [[Chantelle Paige]]. Z debutového albumu skupiny ''[[We the People]]'' boli vydané tri single „[[Happy Birthday]], „Trumpets (Never Be The Same Again)“ a „Angel“, a bol veľmi pozitívne prijatý kritikmi, vrátane recenzie [[Washington Post]], kde bol album vyhlásený za najlepší hip-hopový album roku 2006. V roku 2009 vydala skupina druhý album ''[[State of Survival]]''. Dňa 26. júla 2011<ref>{{cite web |url=http://www.youtube.com/FlipsydeOfficial |title=Flipsyde YouTube channel}}</ref> vydala skupina Flipsyde EP s názvom ''[[The Phoenix]]''. ==Členovia== *Jinho Ferreira – Rapované vokály *Steve Knight – Gitara, rapované vokály, spievané vokály *Dave Lopez – Španielska gitara ==Diskografia== ===Štúdiové albumy=== {|class="wikitable" !rowspan="2"|Rok !rowspan="2" width="200"|Titul !colspan="2"|Pozície v rebríčkoch !rowspan="2"|Predaje a certifikácie |- !style="width:3em;font-size:75%;"| [[Billboard 200|US]] !style="width:3em;font-size:75%;"| [[US Top Heatseekers|US Heat.]] |- |2005 |''[[We the People]]'' <small> *Vydaný: 12. júl 2005 *Vydavateľ: [[Cherrytree Records|Cherrytree]]/[[Interscope Records|Interscope]] *Formát: [[Kompaktný disk|CD]]</small> |align="center"|- |align="center"|43 |align="left"|<small> *RIAA: – *WW predaje: 250 000+<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.stateofsurvival.com/biography/ |dátum prístupu=2011-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090609055929/http://www.stateofsurvival.com/biography/ |dátum archivácie=2009-06-09 }}</ref> |- |2009 |''[[State of Survival]]'' <small> *Vydaný: [[2009]] *Vydavateľ: [[Cherrytree Records|Cherrytree]]/[[Interscope Records|Interscope]] *Formát: CD</small> |align="center"|- |align="center"|- |align="left"|<small> *RIAA: – *WW predaje: – |- |2011 |''[[The Phoenix]]'' <small> *Vydaný: 26. júl [[2011]] *Vydavateľ: Independent *Formát: CD a digital download</small> |align="center"|- |align="center"|- |align="left"|<small> *RIAA: – *WW predaje: – |- |} ===Single=== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"| Rok ! width="200" rowspan="2"| Singl ! colspan="9"| Pozície v rebríčkoch ! rowspan="2"| Album |- !style="width:3em;font-size:75%"|[[Billboard Hot 100|USA]]<br><ref name=allmusic>[{{Allmusic|class=explore|id=style/d379|pure_url=yes}} allmusic Genre British Invasion]</ref> !style="width:3em;font-size:75%"|[[Canadian Hot 100|KAN]]<br> !style="width:3em;font-size:75%"|[[YLE|FIN]]<br> !style="width:3em;font-size:75%"|[[Ö3 Austria Top 40|RAK]]<br><ref name="aut">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.austriancharts.at/showinterpret.asp?interpret=Tokio+Hotel |titul=Discographie Tokio Hotel |vydavateľ=AustrianCharts.at |dátum prístupu=2009-01-05 |jazyk=Nemecky }}</ref> !style="width:3em;font-size:75%"|[[Sverigetopplistan|SWE]]<br> !style="width:3em;font-size:75%"|[[Media Control Charts|NEM]]<br> !style="width:3em;font-size:75%"|[[Swiss Singles Chart|SWI]]<br><ref name=swi>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hitparade.ch/showinterpret.asp?interpret=Tokio+Hotel |titul=Discographie Tokio Hotel |vydavateľ=HitParade.ch |dátum prístupu=2009-01-05 |jazyk=Nemecky }}</ref> !style="width:3em;font-size:75%"|[[Polish Singles Chart|PL]]<br><ref name="uk">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://acharts.us/uk_singles_top_75/2009/03|titul=UK Singles Chart|dátum vydania=11. január 2009|vydavateľ=[[The Official Charts Company]]|dátum prístupu=2009-04-28}}</ref> !style="width:3em;font-size:75%"|[[Tracklisten|DAN]] |- | 2005 |align="left"| „[[Someday (Flipsyde)|Someday]]“ | — | — | 10 | — | 28 | 10 | — | — | — |align="left" rowspan="5"|''[[We the People]]'' |- |rowspan="4"|2006 |align="left"| „[[Happy Birthday]]“ | — | — | — | 10 | 3 | 4 | 11 | 3 | — |- |align="left"| „Trumpets (Never Be The Same Again)“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- |align="left"| „Angel“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- |align="left"| „No More“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- | 2008 |align="left"| „Champion“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — |align="left" rowspan="3"|''[[State of Survival]]'' |- |rowspan="2"|2009 |align="left"| „[[When It Was Good]]“ | — | 92 | — | — | 7 | 42 | — | 9 | 35 |- |align="left"| „A Change“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- |rowspan="2"|2011 |align="left"| „Act Like A Cop Did It“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — |align="left" rowspan="2"|''[[The Phoenix]]'' |- |align="left"| „Livin' It Up“ | — | — | — | — | — | — | — | — | — |- |} ==Referencie== {{reflist}} ==Externé odkazy== *[http://www.flipsyde.com Oficiálna webstránka] *[http://www.myspace.com/flipsyde Flipsyde] na [[MySpace]] [[Kategória:Hiphopové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Raprockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2003]] qc86hi9nnrs316h3z8okalkcdj158ua 14 376549 8232893 6477190 2026-06-13T19:20:05Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232893 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Florbal| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 4o2i8bywswevfrlyxgvkb6ict5otw8q 0 390403 8233069 7938121 2026-06-14T06:56:29Z ~2026-34794-40 297853 8233069 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = ОАО Moskvič | Logo spoločnosti = Logo ao moskvich.jpg | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = [[automobilový priemysel]] | Založená = 1930 | Zakladateľ = | | Sídlo = [[Moskva]] | Štát sídla = Rusko | Pôvod = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | Vedenie = | | Územný rozsah = | | Priemysel = | | Produkcia = automobily | Obrat = | | Prevádzkový príjem = | | Zisk = | | Člen skupiny = | | Počet zamestnancov =4453 | | Divízie = | | Dcérske spoločnosti = | | Vlastník = | | Slogan spoločnosti = | | Domáca stránka = https://moskvich-auto.ru/ | Zánik = | Poznámka = | }} '''Moskvič''' ({{V jazyku|rus|Москвич}}) je [[Rusko|ruská]] automobilová firma, sídlica v [[Moskva|Moskovskej]] oblasti, ktorá vyrába osobné automobily od roku 1929 až po súčasnosť. == História == [[Súbor:KIM-10-50 sedan1940.jpg|thumb|left|Automobil [[KIM 10|KIM-10-50]] z roku 1940]] Firma bola založená v roku [[1929]] a od roku [[1930]] pôsobila pod názvom ''Štátny automobilový závod Komunistickej internacionály mládeže''. Vyrábala licenčné autá [[Ford Motor Company|Ford]] a nákladné automobily [[Gorkovskij avtomobiľnyj zavod|GAZ]] (v rokoch 1933 – 1939 bola pobočkou GAZ-u). Od roku [[1940]] mala vlastný model [[KIM 10]] založený na [[Ford Prefect|Forde Prefect]]. V roku [[1941]] sa kvôli [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] výroba preorientovala na vojenskú produkciu. V roku [[1945]] sa firma premenovala na ''Závod malolitrážnych automobilov (ZMA)'', neskôr ''Moskovský závod malolitrážnych automobilov (MZMA)'' a začali sa v nej vyrábať vozidlá [[Opel Kadett]] pod názvom [[Moskvič 400]] na trofejnej výrobnej linke určenej na výrobu Kadettov. [[Súbor:M408-1968.jpg|thumb|right|[[Moskvič 408]] z roku 1968]] [[Súbor:Moskvitch 400.jpg|thumb|left|[[Moskvič 400]]]] Podľa vozidla Opel Kadett sa vyrobilo ešte niekoľko typov, od päťdesiatych rokov však boli vyrábané vlastné typy. Druhá polovica päťdesiatych rokov a šesťdesiate roky boli najúspešnejším obdobím automobilky. V roku [[1956]] začala výroba [[Moskvič 402|Moskvičov 402]] a o dva roky neskôr bol modernizovaný a premenovaný na [[Moskvič 407]]. V roku [[1962]] došlo k ďalšej modernizácii a nový model sa volal [[Moskvič 403]]. Ďalšou modernizáciou bol [[Moskvič 408]] z roku [[1964]], ktorý už mal úplne nový vzhľad, nielen malé úpravy ako jeho predchodcovia. V októbri [[1967]] bola zahájená výroba [[Moskvič 412|Moskvičov 412]] s novým motorom. Základ bol stále založený na modeli 403. Súčasne s novým Moskvičom 412 sa vyrábal aj starý Moskvič 408. V roku [[1968]] došlo k premenovaniu na ''Automobilový závod Leninského Komsomolu (AZLK, Avtomobiľnyj zavod Leninskovo Komsomola)''. Modely 408 a 412 sa vyrábali až do roku 1975, kedy ich nahradili [[Moskvič 2138|Moskviče 2138]] (vychádzal z Moskviča 408) a [[Moskvič 2140|Moskviče 2140]] (modernizácia Moskviča 412). [[Súbor:ALEKO (AZLK) M-21412.jpg|thumb|right|[[Moskvič 2141]]]] V polovici 70.rokov sa začal vývoj novej generácie automobilov s predným pohonom. Z neho vzišiel model [[Moskvič 2141|2141]]- Aleko, ktorý mal premiéru v roku 1986. Jediná prevzatá vec zo starších modelov bol upravený motor. Skelet karosérie bol čiastočne podobný s automobilom roku 1975 - [[Simca 1307]]. Od roku [[1991]] niesla firma meno ''Moskvič''. Koncom deväťdesiatych rokov začala automobilka krachovať, čiastočne kvôli vývoju modelu [[Moskvič 2142|2142 – „Ivan Kalita“]]. V roku [[2001]] sa prestali vyrábať všetky automobily a 29. februára 2006 firma oficiálne skrachovala. V jej halách sa od roku 2022 opäť vyrábajú automobily novej generácie, vrátane elektrických verzií, [[Moskvič 3]], [[Moskvič 6]] a [[Moskvič 8]]. == Modely == [[Súbor:Moskvitch-408-interior.jpg|thumb|right|Interiér automobilu Moskvič 408]] {| class=wikitable |- ! Názov || Vo výrobe || Fotografia |- | [[Ford model A (1927)|Ford model А]] || 1930 — 1933 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Ford Model A Fordor.jpg|150px|Ford A]] |- | [[Ford model A (1927)|Ford model AA]] || 1930 — 1932 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:1929 Ford Model AA Truck LMK033.jpg|150px|Ford AA]] |- | [[GAZ-AA]] || 1933 — 1939 ||style="padding:0px;"| |- | [[Ford model A (1927)|GAZ A]] || 1934 — 1935 ||style="padding:0px;"| |- | [[KIM 10]] || 1940 — 1941, 1945 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:KIM-10-50 sedan1940.jpg|150px|KIM 10]] |- | [[Moskvič 400]] || 1946 — 1953 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvitch 4-Door Sedan.jpg|150px|Moskvič 400]] |- | [[Moskvič 400|Moskvič 400А]] || 1949 — 1953 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 420/422|Moskvič 422]] || 1949 — 1956 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvitch-400-422-woodie.jpg|150px|Moskvič 422]] |- | [[Moskvič 401]] || 1954 — 1956 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvich-401-424E 1949.jpg|150px|Moskvič 401]] |- | [[Moskvič 402]] || 1956 — 1958 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvitš Lahti.JPG|150px|Moskvič 402]] |- | [[Moskvič 410]] || 1957 — 1958 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvitch 410 2.jpg|150px|Moskvič 410]] |- | [[Moskvič 423]] || 1957 — 1958 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvich estate bank teaser.jpg|150px|Moskvič 423]] |- | [[Moskvič 407]] || 1958 — 1963 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvich407Budapest.jpg|150px|Moskvič 407]] |- | [[Moskvič 410|Moskvič 410N]] || 1958 — 1961 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvich-410N.jpg|150px|Moskvič 410N]] |- | [[Moskvič 423|Moskvič 423N]] || 1958 — 1963 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 430]] || 1958 — 1963 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 411]] || 1959 — 1961 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 403]] || 1963 — 1965 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskwitsch 403.jpg|150px|Moskvič 403]] |- | [[Moskvič 424]] || 1963 — 1965 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 432]] || 1963 — 1965 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 408]] || 1964 — 1975 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:M408-1968.jpg|150px|Moskvič 408]] |- | [[Moskvič 426]] || 1966 — 1975 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvich 426 E (Москвич 426 E).JPG|150px|Moskvič 426]] |- | [[Moskvič 433]]|| 1966 — 1975 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 412]]|| 1967 — 1975 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:IZH-Moskvitch-412-1974.jpg|150px|Moskvič 412]] |- | [[Moskvič 427]] || 1968 — 1975 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvitch 427.jpg|150px|Moskvič 427]] |- | [[Moskvič 434]] || 1968 — 1975 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 2140]] || 1976 — 1988 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:AZLK-2140_"Moskvich"_in_Praha_2950.jpg|150px|Moskvič 2140]] |- | [[Moskvič 2138]] || 1976 — 1982 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 2140|Moskvič 2137]] || 1976 — 1985 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Moskvich 2137 (front).jpg|150px|Moskvič 2137]] |- | [[Moskvič 2138|Moskvič 2136]] || 1976 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 2138|Moskvič 2733]] || 1976 — 1981 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 2140|Moskvič 2734]] || 1976 — 1981 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 2140|Moskvič 21406]] || 1979 — 1987 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 2140|Moskvič 21403]] || 1980 — 1987 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 2141]] || 1986 — 1997 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:ALEKO_M-2141S_(front_view).jpg|150px|Moskvič 2141]] |- | [[Moskvič 2335]]|| 1992 — 2001 ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 2142]] || 1997 — 2001 ||style="padding:0px;"| [[Súbor:2142knjazvladimir.jpg|150px|Moskvič 2142]] |- | [[Moskvič 3]] || 2022 — ||style="padding:0px;"| [[Súbor:«Москвич 3».jpg|150px|Moskvič 3]] |- | [[Moskvič 3]]e || 2022 — ||style="padding:0px;"| [[Súbor:Москвич 3е (04.10.2023).jpg|150px|Moskvič 3e]] |- | [[Moskvič 6]] || 2023 — ||style="padding:0px;"| |- | [[Moskvič 8]] || 2025 — ||style="padding:0px;"| |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Moskvich}} == Zdroj == {{preklad|cs|Moskvič|7836411}} {{Šablóna:Automobily Moskvič}} [[Kategória:Ruské automobilky]] do0gp6vfagr4g7vcno0f8zf3y4kt0e0 14 392111 8232919 7370972 2026-06-13T19:25:09Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232919 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bejzbalové kluby| ]] [[Kategória:Bejzbal podľa štátu| ]] [[Kategória:Športové kluby podľa štátu| Bejzbal]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 4s8ghz0pdua7r9txcivfrq3gy543diw 14 435025 8232876 5436442 2026-06-13T19:16:29Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232876 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Inline hokej| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] jw6d3hkyi27kw7mykzjjrfpmfq11rt3 14 437509 8232992 7844915 2026-06-13T22:45:00Z Jetam2 30982 kat 8232992 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Spojenom kráľovstve|Anglicko]] [[Kategória:Vzdelávanie v Anglicku]] [[Kategória:Vysoké školy v Anglicku| Absolventi]] 7y4yvy839bb4nvllqx6zvflfozivyx9 0 443020 8233087 8229847 2026-06-14T08:33:10Z Lazio 74927 Doplnenie loga 8233087 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Atalanta BC | obrázok = [[Súbor:Atalanta_BC.png|130px]] | celýnázov= Atalanta Bergamasca Calcio S.p.A. | prezývka = La Dea<br /> Nerazzurri<br/> Orobici | založený = [[1907]] | štadión = [[Stadio Atleti Azzurri d'Italia]], [[Bergamo (mesto)|Bergamo]] | kapacita = 21,747 | predseda = {{minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Percassi]] | mgrtitle = Tréner | tréner = {{minivlajka|Taliansko}} [[Gian Piero Gasperini]] | liga = [[Serie A]] | sezóna = [[Serie A 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 7. miesto (z 20) | vzor_lp1=_atalantabc2223h|vzor_t1=_atalantabc2223h|vzor_pp1=_atalantabc2223h|vzor_po1=_atalantabc2223h| ľavéplece1=0060F0|telo1=0060F0|pravéplece1=0060F0|trenírky1=000000|ponožky1=000000|vzor_t2=_atalantabc2223a|vzor_pp2=_atalantabc2223a| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF|vzor_t3=_atalantabc2223t|vzor_pp3=_atalantabc2223t|vzor_po3=_atalantabc2223t| ľavéplece3=9adef5|telo3=9adef5|pravéplece3=9adef5|trenírky3=9adef5|ponožky3=9adef5|vzor_tr1=_atalantabc2223h|vzor_lp2=_atalantabc2223a|vzor_tr2=_atalantabc2223a|vzor_po2=_atalantabc2223a|vzor_lp3=_atalantabc2223t|vzor_tr3=_atalantabc2223t}} '''Atalanta Bergamasca Calcio''' známy ako '''Atalanta Bergamo''' alebo len '''Atalanta''' je [[futbal]]ový klub z talianskeho mesta [[Bergamo (mesto)|Bergamo]]. Hráva najvyššiu taliansku futbalovú súťaž [[Serie A|Sériu A]]. == História == Klub síce vznikol až v roku 1907, no organizovaný futbalový oddiel existoval v Bergame už o tri roky skôr. Bol založený [[Švajčiarsko|švajčiarskymi]] imigrantmi ako '''FC Bergamo'''. Meno "Atalanta" dostal klub po postave legendárnej lovkyne z gréckej mytológie. Oficiálne bol klub uznaný Talianskym futbalovým zväzom až v roku 1914. Súčasný klub vznikol zlúčením medzi klubmi Atalanta a Bergamasca. Atalanta sa dostala do [[Serie A|Série A]] v roku 1937, no hneď aj vypadla. Vrátila sa v roku 1940 a vydržala tam 19 rokov. Po roku sa však opäť prebojovala do Série A a zostala tam zas dlhú dobu až do roku 1973. Najlepšia pozícia Atalanty v Sérii A bolo 5-te miesto z roku 1948. V roku 1981 hrala Atalanta dokonca až [[Lega Pro Prima Divisione|tretiu najvyššiu súťaž Sériu C]], no hneď v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bola opäť v Sérii A. Celkovo strávila Atalanta v Sérii A 51 sezón. == Úspechy == [[Coppa Italia]] - '''1''' * prvé miesto: 1962/63 [[Serie B]] - '''6''' * prvé miesto: 1927/28, 1939/40, 1958/59, 1983/84, 2005–06, 2010–11 [[Lega Pro Prima Divisione|Serie C1]] - '''1''' * prvé miesto: 1981/82 (severná časť) == Zdroj == {{preklad|en|Atalanta B.C.|522514070|it|Atalanta Bergamasca Calcio|53984543}} == Externé odkazy == [http://www.atalanta.it Oficiálna webová stránka] {{Futbalový výhonok}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Taliansku}} [[Kategória:Talianske futbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 1907]] l728q95rlzr4jz2iizoox9qpb5loe0i 2 450051 8232783 8232438 2026-06-13T14:15:14Z ErfgoedBot 73706 Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 1994 8232783 wikitext text/x-wiki {{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }} <gallery> File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg File:Pamatnik_Styri_levy.jpg File:Bratislava_Baštová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}</nowiki> File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}</nowiki> File:Grosslingová_28_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}</nowiki> File:Grosslingová_51_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}</nowiki> File:Klemensova_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}</nowiki> File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}</nowiki> File:Továrenská_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}</nowiki> File:29._augusta_28-34_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}</nowiki> File:29._augusta_38_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}</nowiki> File:Mostová_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}</nowiki> File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}</nowiki> File:Sasinkova_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}</nowiki> File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}</nowiki> File:Radlinského_51_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}</nowiki> File:Hotel_Albrecht_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}</nowiki> File:Námestie_1._mája_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}</nowiki> File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}</nowiki> File:Palackého_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}</nowiki> File:Námestie_slobody_25_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}</nowiki> File:Križkova_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}</nowiki> File:Michalská_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}</nowiki> File:Blava_2007-3-28-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}</nowiki> File:Michalská_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}</nowiki> File:Lazaretská_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}</nowiki> File:Lazaretská_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}</nowiki> File:Čulenova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}</nowiki> File:Čulenova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}</nowiki> File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}</nowiki> File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}</nowiki> File:Stari_Most.Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}</nowiki> File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}</nowiki> File:Moskovská_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}</nowiki> File:Sasinkova_13_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}</nowiki> File:Továrenská_10_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}</nowiki> File:Stein_Bratislava_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}</nowiki> File:Pavilón_G_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}</nowiki> File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}</nowiki> File:Nedbalova_hradby_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}</nowiki> File:Bratislava_Town_Walls.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}</nowiki> File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}</nowiki> File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}</nowiki> File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}</nowiki> File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}</nowiki> File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}</nowiki> File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}</nowiki> File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}</nowiki> File:Veľké_znamenie_sa_ukázalo_na_nebi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/1}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/8}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/3}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/4}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/5}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/6}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/7}}</nowiki> File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}</nowiki> File:Bratislava10Slovakia50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}</nowiki> File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}</nowiki> File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}</nowiki> File:Baštová_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}</nowiki> File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}</nowiki> File:Slavín_Bratislava_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}</nowiki> File:Somolického_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}</nowiki> File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}</nowiki> File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}</nowiki> File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}</nowiki> File:Zámočnícka_4_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}</nowiki> File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}</nowiki> File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}</nowiki> File:Žižkova_7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}</nowiki> File:Aspremont_palace_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}</nowiki> File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}</nowiki> File:Špitálska_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}</nowiki> File:Dunajská_36_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}</nowiki> File:29._augusta_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}</nowiki> File:Námestie_SNP_11_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}</nowiki> File:Verba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}</nowiki> File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}</nowiki> File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}</nowiki> File:Bratislava_-_Blumenthaler_Kirche.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-302/0}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}</nowiki> File:Ucnovske1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}</nowiki> File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}</nowiki> File:Dostojevského_rad_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}</nowiki> File:Vansovej_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}</nowiki> File:Holubyho_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}</nowiki> File:Holubyho_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}</nowiki> File:Holubyho_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}</nowiki> File:Holubyho_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}</nowiki> File:Novosvetská_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}</nowiki> File:Novosvetská_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}</nowiki> File:Novosvetská_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}</nowiki> File:Novosvetská_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}</nowiki> File:Novosvetská_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}</nowiki> File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}</nowiki> File:Godrova_4_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}</nowiki> File:Godrova_12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}</nowiki> File:Godrova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}</nowiki> File:Porubského_10_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}</nowiki> File:Timravina_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}</nowiki> File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}</nowiki> File:Timravina_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}</nowiki> File:Timravina_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}</nowiki> File:Timravina_6_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}</nowiki> File:Vlčkova_9.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}</nowiki> File:Vlčkova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}</nowiki> File:Vlčkova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}</nowiki> File:Vlčkova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}</nowiki> File:Vlčkova_23.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}</nowiki> File:Jesenského_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}</nowiki> File:Kuzmányho_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}</nowiki> File:Na_Brezinách_6_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}</nowiki> File:Gunduličova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}</nowiki> File:Gunduličova_14_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}</nowiki> File:Lermontovova_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}</nowiki> File:Lermontovova_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}</nowiki> File:Hlboká_4_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}</nowiki> File:Hlboká_8_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}</nowiki> File:Čapkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}</nowiki> File:Sládkovičova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}</nowiki> File:Gunduličova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}</nowiki> File:Gunduličova_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/5}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/4}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}</nowiki> File:Podjavorinskej_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}</nowiki> File:Podjavorinskej_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}</nowiki> File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}</nowiki> File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}</nowiki> File:Štetinova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}</nowiki> File:Štetinova_3_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}</nowiki> File:Štetinova_5_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}</nowiki> File:Palackého_1_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}</nowiki> File:Palackého_5_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}</nowiki> File:Kúpeľná_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}</nowiki> File:Tallerova_5_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}</nowiki> File:Alžbetínska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}</nowiki> File:Štefánikova_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}</nowiki> File:Štefánikova_41_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}</nowiki> File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}</nowiki> File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}</nowiki> File:Križkova_5-7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}</nowiki> File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}</nowiki> File:Palisády_28_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}</nowiki> File:Godrova_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}</nowiki> File:Palisády_39_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}</nowiki> File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}</nowiki> File:Nedbalka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}</nowiki> File:Vodná_veža_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}</nowiki> File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}</nowiki> File:Zámocká_47_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}</nowiki> File:Lazaretská_24_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}</nowiki> File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}</nowiki> File:Kapitulská_podstavec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}</nowiki> File:Škarniclova_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}</nowiki> File:Metropol_building_bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}</nowiki> File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}</nowiki> File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}</nowiki> File:Klobučnícka_2-4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-82/2}}</nowiki> File:Lamačský_tunel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}</nowiki> File:Fakulta_architektúry_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}</nowiki> File:Laurinská_2_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}</nowiki> File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}</nowiki> File:Zimný_prístav_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}</nowiki> File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}</nowiki> File:Zimný_prístav_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}</nowiki> File:Nobelova_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}</nowiki> File:Nobelova_32_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}</nowiki> File:Zátišie_3-5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}</nowiki> File:Zátišie_5-7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}</nowiki> File:Zátišie_9-11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}</nowiki> File:Zátišie_13-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}</nowiki> File:Nová_tržnica_(Bratislava)_-_pohľad_na_hlavný_vstup.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-12308/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}</nowiki> File:Lamač_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}</nowiki> File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}</nowiki> File:Alstrova_171_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}</nowiki> File:Legionárska_3_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}</nowiki> File:Legionárska_5_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}</nowiki> File:Legionárska_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}</nowiki> File:Unitas_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}</nowiki> File:Unitas_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}</nowiki> File:Unitas_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}</nowiki> File:Unitas_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}</nowiki> File:Unitas_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}</nowiki> File:Unitas_6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}</nowiki> File:Unitas_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}</nowiki> File:Nová_Doba_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}</nowiki> File:Nová_Doba_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}</nowiki> File:Nová_Doba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}</nowiki> File:Vrančovičova_99_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}</nowiki> File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}</nowiki> File:Dom_strážnika_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/3}}</nowiki> File:WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11436/1}}</nowiki> File:Kaverna_I_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/1}}</nowiki> File:Kaverna_II_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/2}}</nowiki> File:Kaverna_III_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/3}}</nowiki> File:Devín_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}</nowiki> File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/2}}</nowiki> File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}</nowiki> File:Aušpic_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}</nowiki> File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}</nowiki> File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}</nowiki> File:Pozsony_Régi_híd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}</nowiki> File:Vozovňa_Kopčany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}</nowiki> File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}</nowiki> File:Gerulata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}</nowiki> File:Rusovce_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}</nowiki> File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}</nowiki> File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}</nowiki> File:Medené_Hámre_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}</nowiki> File:JelenMA.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}</nowiki> File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}</nowiki> File:Kostol_Levarky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}</nowiki> File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}</nowiki> File:Závod_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}</nowiki> File:Štúrova_11,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10591/0}}</nowiki> File:Penzion_s_vínnou_pivnicou,_Štúrova_19,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10592/0}}</nowiki> File:Memorial_plaque_to_Viliam_Westsik_in_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10604/2}}</nowiki> File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}</nowiki> File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}</nowiki> File:Štúrova_9,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11023/0}}</nowiki> File:Mestský_dom,_Prostredná_39,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11719/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}</nowiki> File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}</nowiki> File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_stanica_konskej_zeleznice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_zeleznicna_stanica_povodna.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2478/0}}</nowiki> File:Fugelka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}</nowiki> File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}</nowiki> File:Doľany_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}</nowiki> File:Doľany_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}</nowiki> File:Doľany_11_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Hergott_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-414/0}}</nowiki> File:Pomník_padlým_vojakom_v_1._svetovej_vojne,_Svätý_Jur,_Slovensko_(celkový_pohľad).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-415/0}}</nowiki> File:Jur_dom_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/1}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Segnerovská_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-429/0}}</nowiki> File:Biely_kamen+mur.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}</nowiki> File:Biely_kamen_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}</nowiki> File:Svätý_Jur,_Veľkomoravské_hradisko_(11).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-431/1}}</nowiki> File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}</nowiki> File:Šenkvice_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}</nowiki> File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}</nowiki> File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}</nowiki> File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}</nowiki> File:Fél_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}</nowiki> File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}</nowiki> File:Vlky_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}</nowiki> File:Malinovo_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}</nowiki> File:Boldog_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}</nowiki> File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}</nowiki> File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}</nowiki> File:Mohyla_MRŠ.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}</nowiki> File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}</nowiki> File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}</nowiki> File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}</nowiki> File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}</nowiki> File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}</nowiki> File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}</nowiki> File:Somorja_23.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}</nowiki> File:Mierovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}</nowiki> File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}</nowiki> File:Vajka_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}</nowiki> File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}</nowiki> File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}</nowiki> File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}</nowiki> File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}</nowiki> File:Modelsynagoga.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}</nowiki> File:Báč_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}</nowiki> File:Báč_kostol_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}</nowiki> File:Báč_kostol_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}</nowiki> File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}</nowiki> File:Bős035.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}</nowiki> File:Gelle_1813.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}</nowiki> File:HubickyParkLukySoliter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}</nowiki> File:Jahodna_vizimalom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}</nowiki> File:Feketenyék_Nepomuk_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11208/0}}</nowiki> File:Matúškovo_božie_muky_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11385/0}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}</nowiki> File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}</nowiki> File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}</nowiki> File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}</nowiki> File:Sereď_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}</nowiki> File:Gáň_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/1}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/2}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_27.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_28.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_29.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_24.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_25.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}</nowiki> File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}</nowiki> File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}</nowiki> File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}</nowiki> File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}</nowiki> File:Dvorniky-kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/2}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/3}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}</nowiki> File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}</nowiki> File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}</nowiki> File:Madunice_fara_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-936/0}}</nowiki> File:Madunice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}</nowiki> File:Ratkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}</nowiki> File:Šterusy_kostol_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1032/0}}</nowiki> File:Socha_Chlois.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}</nowiki> File:Socha_Hermes.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}</nowiki> File:Socha_Atena.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}</nowiki> File:Socha_Demeter.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}</nowiki> File:Hotel_lipa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}</nowiki> File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}</nowiki> File:Cour_salon_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}</nowiki> File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}</nowiki> File:Cour_hotel_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}</nowiki> File:Ruzovy_mlyn.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}</nowiki> File:Vrbové,_zvonica2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1162/0}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}</nowiki> File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}</nowiki> File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}</nowiki> File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}</nowiki> File:Pažitský_most.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12252/1}}</nowiki> File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}</nowiki> File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}</nowiki> File:Prašník1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2342/0}}</nowiki> File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}</nowiki> File:Herkules_s_kyjakom_a_kožou_nemejského_leva.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/4}}</nowiki> File:Herkules_s_hadom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/5}}</nowiki> File:Herkules_so_psom_Kerberom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/6}}</nowiki> File:Dvaja_chlapci_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/7}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_-_kostol01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/2}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_socha_svätého_Martina.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/3}}</nowiki> File:Drahovce_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-830/0}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/1}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/6}}</nowiki> File:Chtelnica_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-887/3}}</nowiki> File:Kočín_zvonica_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}</nowiki> File:Krakovany_kúria_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}</nowiki> File:Lančár_kostol_01_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}</nowiki> File:Kastiel_MNV_2020.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}</nowiki> File:Nižná_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}</nowiki> File:Ferdinand_Goldstein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}</nowiki> File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_83.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}</nowiki> File:Pomník_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/1}}</nowiki> File:Reliéf_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/2}}</nowiki> File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/1}}</nowiki> File:Kupelny_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}</nowiki> File:Pranier_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}</nowiki> File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}</nowiki> File:Sv.Florian.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}</nowiki> File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}</nowiki> File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}</nowiki> File:Šaštín_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12283/3}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}</nowiki> File:Hlboké_-_fara.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}</nowiki> File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}</nowiki> File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}</nowiki> File:Jablonica-_kalvária2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}</nowiki> File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_stĺp.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-654/3}}</nowiki> File:Branč,_južná_hradba_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/12}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/14}}</nowiki> File:Branč,_južné_krídlo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/2}}</nowiki> File:Branč_Castle_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/3}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/6}}</nowiki> File:Branč,_delová_bašta_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/7}}</nowiki> File:Prievaly_-_kríž_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-659/0}}</nowiki> File:Sobotište_-_kaštieľ2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-748/1}}</nowiki> File:Sobotište_evkostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}</nowiki> File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}</nowiki> File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}</nowiki> File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}</nowiki> File:Holic_radnice_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}</nowiki> File:Meštiansky_dom,_Bratislavská_4,_popisné_č._270,_Holíč,.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10534/1}}</nowiki> File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}</nowiki> File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}</nowiki> File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}</nowiki> File:Skalica_pomnik.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}</nowiki> File:ZrebcinKopcany8.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}</nowiki> File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}</nowiki> File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}</nowiki> File:Holic_zamek_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}</nowiki> File:Holic_zamek_010.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}</nowiki> File:Holic_zamek_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}</nowiki> File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}</nowiki> File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}</nowiki> File:Skalica,_Námestie_slobody_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}</nowiki> File:Unín_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}</nowiki> File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}</nowiki> File:Smolenice_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}</nowiki> File:Suchá_nad_Parnou_-_socha_sv._Barbory.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1022/0}}</nowiki> File:Socha_sv._Urbana_v_Suchej.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1024/0}}</nowiki> File:Špačince_pašiový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1029/0}}</nowiki> File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}</nowiki> File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}</nowiki> File:Divadlo_Jána_Palárika_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1066/0}}</nowiki> File:Slovakia_-_Trnava_-_Kostol_Sv._Heleny_RB03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1067/2}}</nowiki> File:Trnava_Divadelna_k_sv_Mikulasi_DSCN0281.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1107/0}}</nowiki> File:Kostol_svätého_Jakuba_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1130/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}</nowiki> File:Pálffyho_park_v_Smoleniciach_.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-11387/0}}</nowiki> File:Trstín_kostolík_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/2}}</nowiki> File:Voderady_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/1}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/2}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/3}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/4}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/5}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/6}}</nowiki> File:Trnava_starý_cintorín_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-12014/2}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}</nowiki> File:Bučany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}</nowiki> File:Ostrý_Kameň.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}</nowiki> File:Dlhá_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_003.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}</nowiki> File:Jókőcivertanlegi1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_-_pranier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-802/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_park_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/13}}</nowiki> File:DolnaKrupa09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/14}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/6}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_obelisk_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/7}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_mauzóleum_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-805/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_-_Kostol_svätého_Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-806/0}}</nowiki> File:Hrnčiarovce_nad_Parnou_-_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-878/0}}</nowiki> File:Lošonec_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}</nowiki> File:Majcichov_obec_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}</nowiki> File:Majcichov_obec_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}</nowiki> File:Malženice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-946/1}}</nowiki> File:Malženice_-_kalvária.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-950/3}}</nowiki> File:Naháč_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}</nowiki> File:Rybany_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}</nowiki> File:Rybany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}</nowiki> File:Borčany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}</nowiki> File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}</nowiki> File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}</nowiki> File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}</nowiki> File:Uhrovec_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}</nowiki> File:Park_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}</nowiki> File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}</nowiki> File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}</nowiki> File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}</nowiki> File:Pominovec_10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}</nowiki> File:Košecký_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}</nowiki> File:Kosariska_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}</nowiki> File:Bradlo_chata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}</nowiki> File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}</nowiki> File:Viaduktmyjava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}</nowiki> File:Krajné_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}</nowiki> File:Krajné_zvonica_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}</nowiki> File:Stefanik_tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_Brezová6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}</nowiki> File:Bašty_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}</nowiki> File:Kosariska_dom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/1}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/2}}</nowiki> File:Turá_Lúka_-_pomník_popravených_evanjelikov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-756/0}}</nowiki> File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}</nowiki> File:Beckov_hrad_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}</nowiki> File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}</nowiki> File:NMnV_banka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}</nowiki> File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}</nowiki> File:Severny_mur_chachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}</nowiki> File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}</nowiki> File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kostol_01_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12004/0}}</nowiki> File:Zvonica_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/1}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_09_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/10}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_11_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/12}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_12_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/13}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_14_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/14}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_01_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/2}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/3}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_03_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/5}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_05_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/6}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_06_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/7}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_07_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/8}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_08_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/9}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}</nowiki> File:Veza_obytna_haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}</nowiki> File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}</nowiki> File:Haluzice_kostolík_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}</nowiki> File:Hrad_temtatin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}</nowiki> File:Castle_Tematín_(8673).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}</nowiki> File:Hrachovište_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1228/0}}</nowiki> File:Zaniknutý_kostol_v_časti_Hrušové.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12321/1}}</nowiki> File:Vágrákó_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}</nowiki> File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}</nowiki> File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}</nowiki> File:Lubina_tab_Uher.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}</nowiki> File:NMnV_dom_narozny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}</nowiki> File:Dom_LPodjavorinska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}</nowiki> File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}</nowiki> File:NMnV_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/2}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/5}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/6}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/7}}</nowiki> File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/2}}</nowiki> File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/2}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/6}}</nowiki> File:St_tura_dom13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}</nowiki> File:Hrob_pottfay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}</nowiki> File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}</nowiki> File:PamätníkPadlýmSovietskymVojakomNadNovouBošácou.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2261/2}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}</nowiki> File:Tabula_ucitelia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}</nowiki> File:St_tura_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}</nowiki> File:Livina_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}</nowiki> File:Bošany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}</nowiki> File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}</nowiki> File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}</nowiki> File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}</nowiki> File:Skačany_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}</nowiki> File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}</nowiki> File:Považská_knižnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}</nowiki> File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}</nowiki> File:Kostol_Jasenica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}</nowiki> File:Podskalie_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}</nowiki> File:Považský_hrad_I.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/2}}</nowiki> File:Považský_hrad_II.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}</nowiki> File:Burg_Bystrica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}</nowiki> File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}</nowiki> File:Németpróna_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}</nowiki> File:Handlova_memorial.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}</nowiki> File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}</nowiki> File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}</nowiki> File:Preividza06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}</nowiki> File:Castle_Bojnice_well.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}</nowiki> File:Bojnice28.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}</nowiki> File:Bojnice34.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}</nowiki> File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}</nowiki> File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}</nowiki> File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}</nowiki> File:Oszlány_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}</nowiki> File:Kostol_poruba_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}</nowiki> File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}</nowiki> File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}</nowiki> File:Basta_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}</nowiki> File:Tunel_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}</nowiki> File:Trenčín_stará_staniční_budova_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10449/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}</nowiki> File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}</nowiki> File:Trencianske_teplice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}</nowiki> File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}</nowiki> File:Elektráreň_jpg.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}</nowiki> File:GLSTN-2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11867/0}}</nowiki> File:Kulcsos_kastély_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}</nowiki> File:Trenci_n_Kubra_Voj.pohrebisko_1.sv.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12185/1}}</nowiki> File:Kostol_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}</nowiki> File:Mur_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}</nowiki> File:Koniec_svet.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}</nowiki> File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}</nowiki> File:Velka_skalka_nádvorie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1305/7}}</nowiki> File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}</nowiki> File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}</nowiki> File:Trencin_Pamatnik_kragujevským_martýrom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1334/0}}</nowiki> File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}</nowiki> File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}</nowiki> File:Trencin_zamek_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}</nowiki> File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}</nowiki> File:Trenčín_Castle_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}</nowiki> File:2014_-_panoramio_(106).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}</nowiki> File:Trencin_zamek_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}</nowiki> File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}</nowiki> File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}</nowiki> File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}</nowiki> File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}</nowiki> File:Trencin_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/9}}</nowiki> File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}</nowiki> File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}</nowiki> File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_kastiel10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/1}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_plastika_sv._Jána_Nepomuckého_na_stĺpe.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}</nowiki> File:Dolná_Súča,_pamätná_tabuľa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2384/0}}</nowiki> File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}</nowiki> File:Komárom110.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}</nowiki> File:Ógyalla12.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/6}}</nowiki> File:Keszegfalva055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}</nowiki> File:Perbete05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}</nowiki> File:Hetény048.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}</nowiki> File:Hetény052.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}</nowiki> File:Pat30.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}</nowiki> File:Izsa061.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}</nowiki> File:Zemianska_Olča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}</nowiki> File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}</nowiki> File:Őrsújfalu047.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}</nowiki> File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}</nowiki> File:Marcelháza078.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}</nowiki> File:Szentpéter08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}</nowiki> File:Trávnik2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}</nowiki> File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}</nowiki> File:Komárno_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12279/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/2}}</nowiki> File:Gúta065.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}</nowiki> File:Kolárovo02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}</nowiki> File:Tengerészemlékmű.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}</nowiki> File:Komárom-Klapka_György.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}</nowiki> File:Marcelháza117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}</nowiki> File:Marcelháza116.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}</nowiki> File:Komárom243.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}</nowiki> File:Komárom121.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}</nowiki> File:Bagota01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}</nowiki> File:Bagota02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}</nowiki> File:Bagota,_Nepomuki_Szent_János-oszlop_2024_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-283/1}}</nowiki> File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}</nowiki> File:Kolozsnéma020.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}</nowiki> File:Komárom117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}</nowiki> File:Komárom118.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}</nowiki> File:Jókai_Mór_emléktábla_a_Király_püspök_utcában,_Komárom87.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}</nowiki> File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}</nowiki> File:VI._bástya.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}</nowiki> File:Komárno04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}</nowiki> File:Marcelháza095.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}</nowiki> File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}</nowiki> File:Nyírágó_Nepomuk_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11405/2}}</nowiki> File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}</nowiki> File:Barsendréd_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}</nowiki> File:Deménd_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}</nowiki> File:Krškany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12106/1}}</nowiki> File:Barsbese_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}</nowiki> File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}</nowiki> File:P1070347_hradby.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}</nowiki> File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}</nowiki> File:Tekovskyhrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}</nowiki> File:Ipolyság043.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}</nowiki> File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}</nowiki> File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}</nowiki> File:Kálna-_(17).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}</nowiki> File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}</nowiki> File:KPN2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}</nowiki> File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}</nowiki> File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}</nowiki> File:Kalvaria-nitra-12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}</nowiki> File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}</nowiki> File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}</nowiki> File:Csekej_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}</nowiki> File:Csekej_templomkapu_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}</nowiki> File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}</nowiki> File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}</nowiki> File:Üreg_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}</nowiki> File:Üreg_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}</nowiki> File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}</nowiki> File:Nitra_Castle4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}</nowiki> File:Grand_Seminary.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}</nowiki> File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}</nowiki> File:Pográny_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}</nowiki> File:Récsény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}</nowiki> File:Nagyhind_templom_8.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1558/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/2}}</nowiki> File:Vráble_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1575/0}}</nowiki> File:KPN10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2306/0}}</nowiki> File:Nyitraivánka_levéltár_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2508/0}}</nowiki> File:Béla_SK_4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-11930/2}}</nowiki> File:SF-IMG_2410.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2295/1}}</nowiki> File:Hul_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/1}}</nowiki> File:Hull_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/2}}</nowiki> File:Jatov_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-333/0}}</nowiki> </gallery> <!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 1994 --> thr7m99apcs4x5rm0q0nba6smf311oq 14 458691 8232885 6443451 2026-06-13T19:18:09Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232885 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futsal| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 559a31i0gyrxzeb7sw7b8zaydhudyl2 0 458999 8233041 6181894 2026-06-14T05:42:32Z ~2026-34761-83 297849 /* Verzie a motorizácie */ foto 8233041 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Citroën Traction Avant | obrazok = Tractionfr02.jpg | popis1 = Citroën TA | produkcia = 7 CV 1934–1941<br />11CV 1934–1957<br />15CV 1938–1953 | krajina_povodu = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | trieda = 7-11CV [[Stredná trieda (automobil)|Stredná trieda]]<br />15CV [[Vyššia stredná trieda]] | predchodca = [[Citroën Rosalie]] | nástupca = [[Citroën DS]] | dizajner = [[Flaminio Bertoni]] }} '''Citroën Traction Avant''' je modelový rad [[osobný automobil|automobilu]] [[stredná trieda (automobil)|strednej triedy]] [[Francúzsko|francúzskej]] automobilky [[Citroën]] vyrábaný od apríla [[1934]] do roku [[1953]]. Bolo vyrobených celkovo 759 123 kusov. V roku 1931 sa začal vývoj modelu. Bureau d'Etudes (dizajnová kancelária) ukázala Andrému koncepciu predného náhonu od návrhára Josepha Ledwinka, ktorý bol inšpiráciou náhonu v Traction Avant. V roku 1934 sa začal TA vyrábať a Citroën sa tak navždy zapísal do histórie ako výrobca prvého automobilu s predným náhonom. Vyrábali sa 3 prevedenia: 7CV (CV = Chevaux, koní) ako základný model, väčší a širší 11CV, 22CV sa nikdy nedostal do predaja aj keď model bol predstavený na Parížskom autosalóne. Najvyššou radou sa tak stal 15 Six (6 valec). == Hydropneumatika == V roku 1954 bolo prvýkrát použité unikátne [[hydropneumatické odpruženie]], ktoré Citroën používa v zmodernizovanej verzií dodnes. Bol to posledný model Traction Avant 15 Six H a pruženie bolo použité na zadnej náprave. Jeho výhodami bola stabilná výška nezávisle od hmotnosti nákladu, možnosť zmeny výšky zadnej nápravy a tiež lepšie tlmenie nerovností čo prispievalo ku komfortu. == Inovácie == Model bol prevratný nielen prvým predným náhonom. Použil samonosnú celokovovú bezrámovú konštrukciu (takzvaný monocoq ako pri Citroëne Rosalie), ktorý výrazne zvyšoval bezpečnosť posádky. Citroën to demonštroval zhodením automobilu z kopca a automobil vyšiel bez ujmy na priestore posádky. Ďalšími boli hydraulicky ovládané bubnové brzdy a pruženie zabezpečoval nový systém torzných tyčí s tlmičmi a nové kolesá a pneumatiky [[Michelin Pilote]]. Dizajn karosérie bol moderný tým, že už nepoužíval nástupné schodíky do vozidla, čo bol prežitok ešte z čias kočiarov. Za dizajn a vývoj karosérie sú zodpovedný Lefebvre, Raoul Cuinet, Flaminio Bertoni a Jean Daninos. Dostupné prevedenia karosérií boli klasické 5/6 miestne, Familiale 7/9 miestne alebo coupé, roadster 5 miestne. Zaujímavou bola určite verzia commerciale, ktorý sa stal prvým sériovým automobilom typu [[hatchback]]. == Verzie a motorizácie == [[Súbor:Citroen-Traction-cabriolet-blanc-ar.jpg|náhľad|Kabriolet]] [[Súbor:Citrob11.jpg|náhľad|TA zadná časť]] [[Súbor:La pie qui chante plus.JPG|náhľad|Dvojfarebná kópia]] 7CV 1934 - 1957 *1.3 R4 (1 303cm³) 32k TA 7A (Vmax: 95 km/h) *1.5 R4 (1 529cm³) 35k TA 7B (Vmax: 100 km/h) *1.6 R4 (1 628cm³) 36k TA 7C (Vmax: 100 km/h) *2.0 R4 (1 911cm³) 46k TA Sport (Vmax: 110 km/h) 11CV 1935 - 1957 *2.0 R4 (1 911cm³) 46k TA 11 B/BL/Legere (Vmax: 110 km/h) *2.0 R4 (1 911cm³) 56k TA 11 B Performance/BL Performance (Vmax: 120 km/h) *2.0 R4 (1 911cm³) 57k TA 11 Legére/Normale (Vmax: 120 km/h) *2.0 R4 (1 911cm³) 60k TA 11 D Legére/D Normale (Vmax: 125 km/h) 15 Six 1938 - 1955 *2.9 R6 (2 867cm³) 77k TA 15 Six G/Six D/Six H (Vmax: 130 km/h) 22CV (Iba prototypy) *3.9 V8 (3 882cm³) 100k TA 22 SuperTraction *(Výroba bola zrušená a modely boli osadené motormi TA 11 a predané ako drahšie TA 11) == Koniec výroby == V roku 1955 bol model 7CV a 11CV nahradený modelom [[Citroën DS|Citroën ID19]], model 15 Six bol nahradený modelom [[Citroën DS]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Citroën Traction Avant}} == Zdroj == * [http://www.citroenet.org.uk/ www.citroenet.org.uk] {{eng icon}} [[Kategória:Automobily Citroën|Traction Avant]] {{Citroen 2}} i7ttv1gtcg3o510f7riimdntwo7p4m9 0 460039 8232804 7895450 2026-06-13T16:21:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232804 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vec (raper)|Vec]] | Názov = Funkčný veterán | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Rap]]<br />[[R&B]] | Dĺžka = 56:25 | Dátum vydania = 28. marec [[2008]] | Miesto nahratia = Sound Fabrik, [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = Escape/[[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]| Producent = [[Vec (raper)|Vec]], [[Otis (reper)|Otecko]] | Skladateľ = | Recenzie = * hip-hop.sk {{Rating|8|10}} [http://hip-hop.sk/recenzie-domace/vec-funkcny-veteran] * artattack.sk [http://www.artattack.sk/content/05/vec-funkcny-veteran/] * muzikus.cz {{Rating|7|7}} [http://www.muzikus.cz/recenze/Vec-Funkcny-veteran~30~kveten~2008/] * hudba-music.sk [http://www.hudba-music.sk/recenzie-cd/vec-funkcny-veteran] * cream.sk [http://www.cream.cz/?recenze=vec-funkcny-veteran-emi-escape] * metancity.com 3+ [http://www.metancity.com/1434/vec-je-veteran-funkcni-ale-staci-to-recenze-alba-funkcny-veteran/]| Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Dobré ráno]]<br /> (2025) | Tento album = '''Funkčný veterán''' <br />(2008) | Nasledujúci album = [[Stereo farbo slepo]] <br />(2012) | }} '''''Funkčný veterán''''' je druhý sólový [[štúdiový album]] slovenského rapera [[Vec (raper)|Veca]] vydaný pod hudobným vydavateľstvom Escape/[[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] [[28. marec|28. marca]] [[2008]]. Celý album produkoval Vec okrem skladby "Rošáda", ktorú produkoval on a [[Otis (reper)|Otecko]], ktorý na albume aj hosťoval. Okrem neho sa na albume objavili [[Delik]], Slivv zo skupiny [[Puding pani Elvisovej]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Supa]], [[Tina (speváčka)|Tina]], James Cole, Hugo Toxxx a ďalší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.supermusic.sk/album.php?idalbumu=56644|titul=Vec - Funkčný veterán|vydavateľ=supermusic.sk|dátum prístupu=2012-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20170324175122/http://www.supermusic.sk/album.php?idalbumu=56644|dátum archivácie=2017-03-24}}</ref> == Pozadie vzniku a nahrávanie == Po necelých troch rokoch od Vecovho debutového albumu ''[[Dobré ráno]]'' sa prvé informácie dostali na internet 21. februára 2008. V tom čase Vec všetko držal v tajnosti, dokonca hosťom na albume odmietal púšťať iné skladby než tie, v ktorých hosťovali. Jediné, čo bolo potvrdené, bol stanovený dátum vydania na 21. marca 2008 a názov albumu ''Funkčný veterán''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hip-hop.sk/novinky-domace/otec-vec-vyda-po-troch-rokoch-dalsi-album|titul=Otec Vec vydá po troch rokoch ďalší album|vydavateľ=hip-hop.sk|dátum prístupu=2012-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20130615235517/http://hip-hop.sk/novinky-domace/otec-vec-vyda-po-troch-rokoch-dalsi-album|dátum archivácie=2013-06-15}}</ref> 14. marca sa na internet dostal singel "1. milion" s hosťujúcim Jamesom Coleom spolu s ďalšími informáciami. Album bol posunutý o týždeň, na 28. marca, kedy aj album skutočne vyšiel. 14. marca boli odhalení aj niektorí hostia z albumu a to, že okrem CD album vyjde aj na USB kľúči.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hip-hop.sk/novinky-domace/pocuvaj-vec-james-cole-1-milion|titul=Počúvaj: Vec & James Cole - 1. Milion|vydavateľ=hip-hop.sk|dátum prístupu=2012-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20130531204204/http://hip-hop.sk/novinky-domace/pocuvaj-vec-james-cole-1-milion|dátum archivácie=2013-05-31}}</ref> 18. marca boli informácie o albume kompletné, na internet sa dostal obal, definitívny dátum obalu a tracklist so všetkými hosťami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hip-hop.sk/novinky-domace/vec-aka-funkcny-veteran-vychadza-sleduj-tracklist-a-cover|titul=Vecovi vychádza druhý album Funkčný Veterán už o týždeň. Sleduj komplet tracklist a cover!|vydavateľ=hip-hop.sk|dátum prístupu=2012-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20080415074858/http://hip-hop.sk/novinky-domace/vec-aka-funkcny-veteran-vychadza-sleduj-tracklist-a-cover|dátum archivácie=2008-04-15}}</ref> O nahrávanie a mixovanie skladieb sa postaral DJ Jazzy v štúdiu Sound Fabrik v Bratislave (výnimku tvoria skladby "Turista", "Ony si ma nájdu", "Tu" a "1. milion", v ktorých hostia PIO Squad, Hugo Toxxx, James Cole, [[Supa]] a [[Delik]] nahrávali skladby vo svojich štúdiách). O master sa postaral Aleš zo Svengali Master Sound Praha a dizajn obalu urobil Dany Peschl a Šymon Kliman z Fundaluka.sk. O všetky produkcie sa postaral Vec, okrem skladby "Rošáda", ktorú produkoval spolu s [[Otis (reper)|Oteckom]] zo skupiny [[H16]]. Na albume sa mal objaviť aj český producent [[DJ Wich]], ktorého produkcia sa ale neobjavila na albume, lebo podľa Vecovych slov si šetril produkcie na svoj album ''[[The golden touch]]''. Ako hostia sa na albume predstavili [[Otis (reper)|Otecko]], PIO Squad, [[Delik]], Hugo Toxxx, Slivv zo skupiny [[Puding pani Elvisovej]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Supa]], [[Tina (speváčka)|Tina]], James Cole a v skladbe, kde si Vec pozval hostí, ktorí aktívne nerapujú, sa objavili Roman Zámožný, DJ Yanko Král, Dalib Skwely, DJ Jazzy, Abe, [[Grimaso]], Viktor Hazard a NY Kolaj. == Kompozícia == === Hudobná štruktúra === Tak ako na Vecovom debute, aj na tomto albume sa Vec postaral o väčšinu hudobnej produkcie. Albumu dominujú syntetizátory, modernejší zvuk a prevažne hrané melódie, napríklad "Bez teba", "Prepnutí", "Kurva hrdý" alebo "Ony si ma nájdu". Album obsahuje aj samplované skladby ("Pamätáte?", "Toto je to čo sme chceli" alebo "Turista"), kde Vec používal melódie prevažne zo slovenskej populárnej tvorby. Tiež Vec vo viacerých skladbách vyskrečoval iné rapové skladby, napríklad v skladbe "Funkčný veterán" počuť vyskrečované prvky zo skladby "Píšem ja" ([[Čistychov]]). === Lyrika a prejav === Témy na albume sú rôzne, album obsahuje typické reprezentačné prvky ("Intro", "Funkčný veterán", "Kurva hrdý"), spomienky a pochybnosti jeho okolia pri jeho začiatkoch ("Pamätáte?"), skladby, ktoré majú párty alebo koncertnú tematiku ("Turista", "Ony si ma nájdu", "Polárna noc", "Prepnutí"), texty o živote ("Nikdy nevieš"), situácii na Slovensku ("Tu"), o ženách ("Ony si ma nájdu", "Bez teba"), ale aj odľahčenejšie skladby "1. milion" a "Mám sa dobre". V niektorých skladbách opisuje aj jeho pohľad na hudobnú a [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovú]] scénu, jeho úlohu a postavenie v nej ("Funkčný veterán", "Toto je to čo sme chceli"). V skladbe "Toto je to čo sme chceli" spomína smrť Daniela Tupého a čuduje sa, prečo máloktorý rapper spomenul jeho smrť. Posledná skladba "Rošáda" obsahuje producentov, DJov a iných nerapperov ako hostí za mikrofónom. Album obsahuje pár nepriamych narážok na [[Druhá Strana|Druhú Stranu]] a jej členov, nielen od Veca, ale aj od [[Grimaso|Grimasa]] v skladbe "Rošáda". Vecova technika sa od debutového albumu zlepšila, no album obsahuje podstatne viac vulgarizmov ako ''Dobré ráno''. V skladbe "Polárna noc" počuť niektoré pasáže jeho sloh rapovať cez [[vocoder]]. === Obal === Obal, ktorý urobil Dany Peschl a Šymon Kliman z Fundaluka.sk na prednej strane zobrazuje Veca ako starého vojnového veterána vo vojenskej uniforme s barlami a psom na lavičke. Vnútro a zadná časť obalu zobrazuje Veca v rôznych uniformách a s rôznymi zbraňami v rôznych polohách. == Single a videoklipy == Prvým singlom z albumu bola skladba "1. milion", kde hosťoval český rapper James Cole. Skladba sa dostala von ešte pred vydaním albumu, neskôr bola nasadená aj do rádií, kde sa v slovenskom éteri najvyššie umiestnila na 36. mieste v rebríčku domácich skladieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rádio sk50 Oficiálna - Vec & James Cole 1 MILLION | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=144960&sec=a635e71b2c8ea5d9983bcf7d419b6325 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.12.2012 | vydavateľ = IFPI | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvý videoklip bol urobený k skladbe "Turista", kde hosťovala česká skupina PIO Squad, ktorá sa objavila aj vo videoklipe. Videoklip režíroval Oki (Vladimír Okánik), Vec je v ňom prezlečený za Spocka zo [[Star Trek (filmy a seriály)|Star Treku]] a členovia skupiny PIO Squad za arabského šejka a [[Kovboj|kovboja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rave.cz/clanek/12351/rave-tv-vec-amp-pio-squad-turista/|titul=Rave TV: Vec & Pio Squad - Turista|vydavateľ=rave.cz|dátum prístupu=2014-02-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20140223010624/http://www.rave.cz/clanek/12351/rave-tv-vec-amp-pio-squad-turista/|dátum archivácie=2014-02-23}}</ref> Skladba bola nasadená aj do rádií, kde sa v slovenskom éteri najvyššie umiestnila na 37. mieste v rebríčku domácich skladieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rádio sk50 Oficiálna - Vec & Pio Squad TURISTA | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=145159&sec=09c48aebf92dd5fe420bb8449636184a | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.12.2012 | vydavateľ = IFPI | miesto = | jazyk = }}</ref> V Česku sa umiestnila na 6. mieste v rebríčku TOP 50 reálnych mobilných zvonení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TOP50 realných mobilních zvonění - Vec: Turista | url = http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146160&sec=34ac4be7e8019f350a25742b359cbfae | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.12.2012 | vydavateľ = IFPI CZ | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Druhé video bolo urobené k skladbe "Tu", kde hosťoval rapper [[Supa]], ktorý sa objavil aj vo videu. Videoklip mal premiéru v apríli 2009 a režíroval ho Dany Peschl, o kameru sa postaral Martin Polách a o strih Martin Klimpar. Vo videoklipe sa objavil aj James Cole, ktorý si zahral otca slovenskej rodiny. Interiérové zábery sa robili v bývalom výskumnom ústave, kde vyvíjali röntgenové prístroje. Scéna, kde je Vec vo svojom byte bola naaranžovaná tak, aby vyzerala presne ako Vecov byt v roku 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hip-hop.sk/media-video/sleduj-a-stahuj-novy-klip-vec-feat-supa-tu|titul=Sleduj a sťahuj nový klip: Vec feat. Supa "Tu"|vydavateľ=hip-hop.sk|dátum prístupu=2012-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20121124192206/http://hip-hop.sk/media-video/sleduj-a-stahuj-novy-klip-vec-feat-supa-tu|dátum archivácie=2012-11-24}}</ref> Skladba bola nasadená aj do rádií, kde sa v slovenskom éteri najvyššie umiestnila na 32. mieste v rebríčku domácich skladieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rádio sk50 Oficiálna - Vec & Supa TU | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=145419&sec=cc90b7230ba77090afb9a2f1dd95d8be | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.12.2012 | vydavateľ = IFPI | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prijatie == === Predaj === V Česku sa album umiestnil najvyššie na 32. mieste najpredávanejších albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TOP50 Prodejní - Vec: Funkčný veterán | url = http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=145857&sec=e0148f1931610d1927bca814e3515763 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.12.2012 | vydavateľ = IFPI CZ | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> V januári 2013 sa Vec v rozhovore pre 90bpm.sk vyjadril, že z albumu sa predalo okolo 4 000 kusov.<ref>{{cite web|url=http://www.90bpm.sk/news/9713/78/VEC-vs-Branci-Kovac-Interview-1/|title=VEC (vs. Branči Kováč) Interview #1|work=90bpm.sk}}</ref> === Prijatie kritiky === Album sa stretol prevažne s pozitívnymi recenziami. Gashtan z portálu hip-hop.sk dal albumu 8 z 10 bodov, pochválil obal, nápad skladby "Rošáda", no mierne skritizoval hudobnú produkciu albumu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hip-hop.sk/recenzie-domace/vec-funkcny-veteran|titul=Vec - Funkčný Veterán|vydavateľ=hip-hop.sk|dátum prístupu=2012-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20130201004910/http://hip-hop.sk/recenzie-domace/vec-funkcny-veteran|dátum archivácie=2013-02-01}}</ref> Pufaz z českého webu cream.cz dal Vecovi plný počet bodov a tiež pochválil skladbu "Rošáda", produkciu a úprimnosť v textoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cream.cz/?recenze=vec-funkcny-veteran-emi-escape|titul=VEC - Funkčný Veterán (EMI / Escape)|vydavateľ=cream.cz}}</ref> Pavel Víšek z muzikus.cz dal albumu plný počet bodov, pochválil autorov nadhľad a vďaka prítomnosti Richarda Müllera naznačil, že album môže osloviť aj ľudí mimo hip-hopovej komunity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.muzikus.cz/recenze/Vec-Funkcny-veteran~30~kveten~2008/|titul=Vec: Funkčný veterán|vydavateľ=muzikus.cz}}</ref> Jeho hosťovačku pochválil aj Juraj Kušnierik, redaktor týždenníka [[.týždeň]], ktorý zakončil svoju recenziu slovami "Druhý sólový album Veca, druhýkrát rešpekt!"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hudba-music.sk/recenzie-cd/vec-funkcny-veteran|titul=Vec – Funkčný veterán|vydavateľ=hudba-music.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zmiešané recenzie získal album od metancity.cz a artattack.com. Ravenak z metancity.cz kritizoval kontrast medzi dospelým Vecom a tým mladým a nevyspelým Vecom. Negatívne ohodnotil skladby "Pamätáte?" alebo "Prepnutí" a niekoľko veršov v iných skladbách. Pochválil produkciu a skladby "Toto je to čo sme chceli", "Bez teba", "1. milion" a z hostí dostal pochvalu Hugo Toxxx a Viktor Hazard, ktorého časť v skladbe "Rošáda" označil ako najvtipnejšiu časť celého albumu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.metancity.com/1434/vec-je-veteran-funkcni-ale-staci-to-recenze-alba-funkcny-veteran/|titul=Vec je veterán funkční, ale stačí to? / Recenze alba Funkčný veterán|vydavateľ=metancity.com|dátum prístupu=2012-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20121022234247/http://www.metancity.com/1434/vec-je-veteran-funkcni-ale-staci-to-recenze-alba-funkcny-veteran/|dátum archivácie=2012-10-22}}</ref> Smoet v recenzii pre artattack.sk pochválil samplovanie slovenskej tvorby, no celkovo opísal album ako menšie sklamanie, no v rámci domácej tvorby ho považuje za jeden z najlepších albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.artattack.sk/content/05/vec-funkcny-veteran/|titul=Recenzie: Vec – Funkčný veterán|vydavateľ=artattack.sk}}</ref> === Ocenenia === Album získal nomináciu na Radio_Head awards 2008 v kategórii cena kritikov. Ocenenie ale vyhral Ján Boleslav Kladivo s albumom ''Rozhľadňa''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2008|titul=Radio_Head Awards 2008|vydavateľ=radiohlavy.sk|dátum prístupu=2012-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20121126231513/http://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2008|dátum archivácie=2012-11-26}}</ref> == Zoznam skladieb == {|class="wikitable" |- !align="center"|# !align="center"|Názov !align="center"|Producent !align="center"|Hosť !align="center"|Dĺžka !align="center"|Poznámka |- |1 |"Intro" |[[Vec (raper)|Vec]] | |0:28 |scratch: Vec |- |2 |"Funkčný veterán" |Vec | |4:26 |scratch: Vec |- |3 |"Pamätáte?" |Vec |[[Otis (reper)|Otecko]] |4:23 |scratch: Vec; skladba obsahuje prvky zo skladby "Sme také, aké sme" od [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]] |- |4 |"Turista" |Vec |PIO Squad |3:58 | |- |5 |"Ony si ma nájdu" |Vec |[[Delik]] & Hugo Toxxx |3:53 | |- |6 |"Polárna noc" |Vec |[[Puding pani Elvisovej|Slivv]] |4:25 | |- |7 |"Prepnutí" |Vec |[[Zverina]] |3:26 | |- |8 |"Nikdy nevieš" |Vec |[[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] |3:35 | |- |9 |"Tu" |Vec |[[Supa]] |4:44 | |- |10 |"Kurva hrdý" |Vec | |3:22 | |- |11 |"Toto je to čo sme chceli |Vec | |3:35 | |- |12 |"Bez teba" |Vec |[[Tina (speváčka)|Tina]] |3:25 | |- |13 |"1. milion" |Vec |James Cole |3:52 | |- |14 |"Mám sa dobre" |Vec | |3:44 | |- |15 |"Rošáda (bonusisko)" |[[Otis (reper)|Otecko]] & Vec |Roman Zámožný, DJ Yanko Král, Dalib Skwely, DJ Jazzy, Abe, [[Grimaso]], Viktor Hazard & NY Kolaj |5:09 | |- |} == Výroba albumu == * Branislav "Vec" Kováč – rap, hudobná produkcia, scratche * Branislav "Otecko" Korec – rap, hudobná produkcia * Michal "Delik" Pastorok – rap * Ján "Hugo Toxx" Daněk – rap * Sylvia ""Slivv" Menyhertova – spev * Daniel "Zverina" Pytoňák – rap * Richard Müller – spev * Vladimír "Supa" Dupkala – rap * Martina "Tina" Csillagová – spev * Daniel "James Cole" Ďurech – rap * Michal "Grimaso" Mikuš – rap * Viktor "Viktor Hazard" Stručka – rap * Aleš Charvát – mastering * Dany Peschl – dizajn obalu * Šymon Kliman – dizajn obalu * NY Kolaj – rap * Abe – rap * DJ Jazzy – rap, nahrávanie, mixáž * Dalib Skwely – rap * DJ Yanko Král – rap * Roman Zámožný – rap * Efko – rap * Eurodel – rap == Rebríčky a certifikácie == === Umiestnenie v rebríčkoch === {| class="wikitable" !align="left"|Rebríček !align="left"|Najvyššia<br />pozícia |- |align="left"|CZ Top 50 albumy |align="center"|32<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=145857&sec=e0148f1931610d1927bca814e3515763]</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/524112-Vec-Funk%C4%8Dn%C3%BD-Veter%C3%A1n ''Vec – Funkčný Veterán''] na [[Discogs]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2008]] [[Kategória:Albumy rapera Veca]] hdpa2ymlmo35men5ex1yi8oy9an45eu 14 479700 8232877 6435048 2026-06-13T19:16:39Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232877 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Mountaineering by country}} [[Kategória:Horolezectvo| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 3jt2x1gb0374vxd1yngjfukuq6459hd 0 480347 8233138 7893554 2026-06-14T11:00:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233138 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Pamätný vrch / Herzlov vrch | native_name = הר הרצל / הר הזיכרון | other_name = | category = vrch <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = Herzl <!-- *** Image *** --> | image = Mount Herzl IMG 1149.JPG | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Izrael |región = Jeruzalema | country_flag = 1 | state = | region = 1 Herzl bulvár, [[Jeruzalem]] |pohorie = Judaean Hory | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 834 | prominence = | lat_d =31 | lat_m = 46 | lat_s = 26.07 | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 10 | long_s = 50.09 | long_EW = V | coordinates_type = region:IL_type:mountain|display=inline <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | ascent = | ascent_date = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = Poloha v Izraeli | map_background = | map_locator = Izrael <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Mount Herzl <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Har Herzl''' ({{V jazyku|heb|הר הרצל}}; doslova ''Herzlov vrch'') je vrch a od roku [[1951]] aj [[izrael]]ský národný [[cintorín]] v západnej časti [[Jeruzalem]]a, pomenovaný po zakladateľovi moderného [[sionizmus|sionizmu]], [[Theodor Herzl|Theodorovi Herzlovi]]. Jeho hrobka sa nachádza na vrchole kopca. Západne od Har Herzl je pamätník obetiam [[Holokaust|holokaustu]] [[Jad va-Šem]]. == Dejiny == V lete [[1949]] sa izraelské orgány uzniesli, že je potrebné založiť národný cintorín pre izraelské osobnosti a padlých vojakov [[Izraelské obranné sily|izraelskej armády]]. Har Herzl je miestom posledného odpočinku izraelských premiérov, napr. [[Levi Eškol|Leviho Eškola]], [[Golda Meirová|Goldy Meirovej]] a [[Jicchak Rabin|Jicchaka Rabina]] (ktorý je pochovaní po boku svojej manželky [[Lea Rabinová|Ley Rabinovej]]). Na Har Herzl sú pochovaní aj [[Zoznam vládcov Izraela|izraelskí prezidenti]] a iní významní [[Judaizmus (náboženstvo)|židovskí]] a sionistickí vodcovia. Har Herzl je miestom mnohých spomienkových akcií. == Herzlov hrob == [[Súbor:Theodor Herzl portrait.jpg|náhľad|vľavo|[[Theodor Herzl]] ([[1860]]-[[1904]])]] V roku [[1903]] napísal [[Theodor Herzl]] do svojho závetu: :''„Prajem si byť pochovaný v kovovej rakve vedľa môjho otca a zostať tam, kým židovský ľud neprenesie moje pozostatky do [[Erec Jisrael|zeme izraelskej]]. Rakvy môjho otca, mojej sestry Pauline a mojich blízkych príbuzných, ktorí dovtedy zomrú, budú tiež prenesené.“''<ref>[http://www.jerusalem.muni.il/english/sys/tour/vir_tour/show/show_tour.asp?tour_id=119 Oficiálne internetové stránky Jeruzalema - Herzlova hora a vojenský cintorín] (anglicky)</ref> Keď o rok neskôr Herzl zomrel, pochovali ho vo [[Viedeň|Viedni]]. O 45 rokov neskôr, v roku [[1949]], jeho pozostatky preniesli a znovu pochovali v[[Jeruzalem]]e. Miesto jeho posledného odpočinku vybrala zvláštna štátna komisia. Prijali 63 návrhov na vzhľad náhrobku. Víťazný návrh Josepha Klarweina pozostáva z prostého čierneho granitu, na ktorom je meno ''Herzl''. Od roku [[1951]] sa Har Herzl používa ako izraelský národný cintorín. Napriek Herzlovým výslovným želaniam neboli jeho deti pochované po jeho boku. Z mnohých dôvodov previezli pozostatky jeho syna a dcéry do [[Izrael]]a až v roku [[2006]]. Miesto, kde sú pochované pozostatky jeho tretej dcéry, ktorá zahynula v [[Terezín]]e počas holokaustu, nie je známe. Z jeho rodiny pochovali na Har Herzl Herzlovho jediného vnuka v decembri [[2007]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Haaretz - Theodor Herzl's only grandson reinterred in J'lem cemetery |url=http://www.haaretz.com/hasen/spages/931424.html |dátum prístupu=2013-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081010162120/http://www.haaretz.com/hasen/spages/931424.html |dátum archivácie=2008-10-10 }}</ref> == Pamätný vrch == Pamätný vrch ({{V jazyku|heb|הר הזיכרון|Har ha-zikaron}}) sa nachádza západne od Har Herzl a dosahuje výšku 806 metrov nad morom. Na hore sa nachádza pamätník [[Jad va-Šem]]. === Jad va-Šem === v západnej oblasti Mount Herzl na hore pamiatky v Jeruzaleme, 804 metrov nad morom a vedľa lesa Jeruzalem. Jad va-Šem je komplex obsahujúci zničenie História Múzeum, pamätné miesta, ako pamätník pre deti a Siene spomienok, múzeum holokaustu umenie, sochy, exteriérový pamätné miesta ako Údolie Spoločenstva, synagóga, archívy, výskumná ústav, knižnica, nakladateľstvo a vzdelávacie centrum, medzinárodná škola pre štúdium holokaustu. Yad Vashem ctí non-Židia, ktorí zachránili Židov počas holokaustu, na vlastné riziko, pretože "spravodlivý medzi národmi". Pamätník Cesta vedúca ku vchodu do múzea Jad Vašem bola založená v roku 2003 a zahŕňa plaky, ktoré označiť dôležité udalosti od počiatku sionizmu až k vytvoreniu Izraelského štátu. == Národný civilný cintorín Izraelského štátu (Helkat Gdolei Ha'uma) == [[Súbor:Herzl's Family Graves IMG 1173.JPG|náhľad|Národný civilný cintorín Izraelského štátu (Helkat Gdolei Ha'uma)]] Har Harzl je hlavný cintorín pre významné osobnosti krajiny. === Priestranstvo na Har Herzl === Hlavné priestranstvo, kde začína obrad Dňa nezávislosti Izraela. === Herzlovo múzeum === Interaktívne [[múzeum]] na Har Herzl ponúka letmý pohľad na život Theodora Herzla, muža, ktorý stojí za snom o židovskej vlasti. V roku 2010 bolo vedľa múzea otvorené Centrum sionistických štúdií. === Pamätník obetiam teroristických činov === Pamätník obetiam teroristických útokov, pripomínajúci izraelské obete terorizmu od roku [[1851]] do súčasnosti. == Národný vojenský a policajný cintorín == [[Súbor:PikiWiki Israel 12579 entrance to the military cemetery on mount herzl.jpg|náhľad|Národný vojenský a policajný cintorín]] Hlavný cintorín Izraelcov padlých pri obrane krajiny. Nachádza sa v severnej časti hory. Pochovávajú tu izraelských vojakov padlých v boji v prípade, že ich rodina nechce dať pochovať inde. === Záhrada nezvestných vojakov === Záhradný pamätník pripomínajúci pamiatku nezvestných vojakov, ktorých miesto pohrebu nie je známe, od roku [[1914]]. === Národná pamätná sieň === Pamätník s menami všetkých padlých obrancov Izraela od roku [[1860]]. === Staroveké jaskynné hrobky === Staroveké židovské pohrebné jaskyne objavené v roku [[1954]]. == Ostatné monumenty a pamätníky == <gallery> File:Victims of Acts of Terror Memorial IMG 1245.JPG|[[Pamätník obetiam teroristických činov]] File:EthiopianJewryMemorial-12A.jpg|Pamätník etiópskych Židov zabitých na ceste do Izraela File:PikiWiki Israel 12305 monument to jewish soldiers in the red army who fe.jpg|Pamätník židovských vojakov, ktorí bojovali v ruskej armáde počas druhej svetovej vojny File:PikiWiki Israel 4263 Monument in memory of Jewish fighters armies Polan.jpg|Pamätník židovských vojakov, ktorí bojovali v poľskej armáde počas druhej svetovej vojny File:Memorial for the Yeshuv volunteers in World War II IMG 1327.JPG|Pamätník židovských vojakov, ktorí bojovali v britskej armáde počas druhej svetovej vojny v Palestíne File:PikiWiki Israel 12292 dakar submarine memorial in mount herzl.jpg|Pamätník ponorky INS Dakar File:Memorial for the Kaf Gimel (23) Boat Seamen IMG 1330.JPG|Pamätník 23 námorníkom File:Memorial for the men of the Erinpura IMG 1319.JPG|Pamätník Erinpura File:PikiWiki Israel 12296 old city memorial in mount herzl.jpg|Pamätník obyvateľov židovskej štvrti jeruzalemského Starého mesta, ktorí padli v roku 1948 File:Jadvasjem12022013 002.jpg|Pamätník Posledného preživšieho holokaustu, ktorý padol vo vojne roku 1948 </gallery> == Galéria == <center><gallery> Súbor:PikiWiki Israel 656 Hertzels Tomb קבר הרצל.JPG|Priestranstvo na Har Herzl s Herzl hrobu Súbor:The Herzl Museum IMG 1153.JPG|[[Herzlovo múzeum]] Súbor:Rabins' Grave.JPG|hrob [[Jicchak Rabin|Jicchaka Rabina]] Súbor:Garden of the Missing in Action IMG 1290.JPG|[[Záhrada nezvestných vojakov]] Súbor:Mount Herzl - Mivza Kadesh Plot IMG 1228.JPG|Národný vojenský a policajný cintorín Súbor:Ancient burial cave at Mount Herzl military cemetery-1.JPG|Staroveké jaskynné hrobky </gallery></center> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mount Herzl}} == Externé odkazy == * [http://www.herzl.org/English/ Herzl museum] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120304095710/http://www.herzl.org/English/ |date=2012-03-04 }} * [http://wikimapia.org/#lat=31.7744216&lon=35.179081&z=16&l=0&m=b Mount Herzl] on [[WikiMapia]] * [http://www.findagrave.com/php/famous.php?page=cem&FScemeteryid=639812 Find a grave on Mount Herzl] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Herzlova hora|10203349}} [[Kategória:Har Herzl| ]] [[Kategória:Vojenské cintoríny]] r80c6l7g07i6s96iovc8o4cuh51hajx 14 490573 8232900 7625956 2026-06-13T19:21:20Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232900 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Cyklistické trasy]] [[Kategória:Cyklistika podľa štátu| Trasy]] [[Kategória:Cestná infraštruktúra podľa štátu| Cyklistické]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 3psmrgz4yduyp3s6c6r68nliiwq1in4 14 491799 8232903 7367595 2026-06-13T19:21:48Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232903 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Cyklisti podľa štátu| Olympijskí]] [[Kategória:Cyklisti na Letných olympijských hrách]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 3bgtvwso4q9740r5gvxf08af0b2mnqs 0 493300 8233149 8186774 2026-06-14T11:48:59Z ~2026-32772-34 296719 8233149 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Mária Bartalos | fotka = Mária Bartalos.jpg | komentár = Mária Bartalos v roku 2019 | celé meno = Mária Bartalos Havranová | rodné meno = Mária Havranová | dátum narodenia = {{dnv|1994|06|22}} | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec|herečka]] | roky pôsobenia = 2011{{--}}2022 | manžel = Adrian Bartalos | deti = Noel {{Malé|(* 2019)}}{{break}}Jonatan {{Malé|(* 2021)}}{{break}}Aron{{break}}Rut {{Malé|(* 2026)}} | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Mária Bartalos''', rod. '''Havranová''' (iné zápisy: '''Mária Bartalos Havranová''',<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Belko | Meno = Ľuboš | OdkazNaAutora = | Rok = 2018 | Titul = Mária Bartalos Havranová: Má iba 23 rokov, no už teraz žiari v slovenskom filmovom či seriálovom svete | URL = https://www.interez.sk/maria-bartalos-havranova-ma-iba-23-rokov-no-uz-teraz-ziari-v-slovenskom-filmovom-ci-serialovom-svete/ | Periodikum = Interez.sk | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = INTEREZ MEDIA | DátumVydania = 2018-05-09 | DátumPrístupu = 2022-03-28 | ISSN = 2453-7624 }}</ref> '''Mária Bartaloš Havranová''',<ref>{{Citácia Harvard | Rok = [s. a.] | Titul = Mária Bartaloš Havranová | URL = https://snd.sk/profil/2615/maria-havranova | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Slovenské národné divadlo]] | DátumVydania = [s. d.] | DátumPrístupu = 2022-03-28 }}</ref> * [[22. jún]] [[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Mária Bartalos Havranová | url = http://www.csfd.cz/tvurce/101121-maria-havranova/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2015-9-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> je bývalá [[slovensko|slovenská]] [[divadlo (umenie)|divadelná]] a [[televízia (prenos)|televízna]] [[herec|herečka]].<ref>{{csfd meno|101121}}</ref><ref>{{imdb meno|6777070}}</ref> == Životopis == Bartalos pochádza z obce [[Čajkov]]. Študovala hudobno-dramatické umenie na Súkromnom konzervatóriu v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mám úžasnú rodinu, za mojimi úspechmi stoja aj oni, tvrdí M. Havranová | url = http://skolskyservis.teraz.sk/zakladne-skoly/maria-havranova-rozhovor/2603-clanok.html | vydavateľ = Tlačová agentúra Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2013-08-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130508045935/http://skolskyservis.teraz.sk/zakladne-skoly/maria-havranova-rozhovor/2603-clanok.html | dátum archivácie = 2013-05-08 }}</ref> Účinkovala v divadelnej hre ''Sladká Charity''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hra: Sladká Charity | url = http://www.dab.sk/sk/hry/143 | vydavateľ = Divadlo Andreja Bagara v Nitre}}</ref> Na televíznej obrazovke debutovala epizódnou postavou v seriáli ''[[Aféry]]''. Je známa ako Zuzka Vŕbová zo seriálu ''[[Pod povrchom (seriál)|Pod povrchom]]''. Stvárnila hlavnú postavu Táňu Jablonskú v televíznom seriáli [[Kukučka (seriál)|''Kukučka'']]. Vystupovala v seriáli ''[[Oteckovia]]'' ako Linda. Vystupovala aj v kľúčovej role v [[Trhlina (miniséria)|seriálovom]] a [[Trhlina (film)|filmovom]] spracovaní trileru [[Trhlina (kniha)|Trhlina]]. Momentálne je na materskej dovolenke. Bola členkou [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] a hosťujúcou herečkou v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]].<ref name="csfdsk"/> V roku [[2021]] počas druhého tehotenstva sa postupne prestala venovať herectvu a začala sa venovať rodinnému podnikaniu v rámci pohybového štúdia Movement.<ref name="csfdsk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mary Bartalos | url = https://www.csfd.sk/tvorca/101121-mary-bartalos/biografia/ | vydavateľ = csfd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == V apríli [[2018]] sa vydala za bývalého športovca a trénera Adriana Bartalosa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda.sk | odkaz na autora = | titul = To je šok! Havranová z Oteckov sa vydala, stačilo jej randiť pár mesiacov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/468015-to-je-sok-havranova-z-oteckov-sa-vydala-stacilo-jej-randit-par-mesiacov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-30 | dátum prístupu = 2023-04-27 }}</ref> Spolu majú štyri deti – troch synov, Noela (2019), Jonatana (2021), Arona a dcéru Rut (2026). Bartalos s manželom sú členmi [[Kresťanské spoločenstvo Milosť|Kresťanského spoločenstva Milosť]] v [[Šaľa|Šali]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Talkshow s Mary a Adim Bartalos: Mary hovorí, že lepšiu knihu nečítala. Ktorá to je? | url = https://poprad.milost.sk/talkshow-s-mary-a-adim-bartalos-mary-hovori-ze-lepsiu-knihu-necitala-ktora-to-je | vydavateľ = poprad.milost.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Filmografia == * [[2010]]: [[Aféry]] * [[2012]]: [[Pod povrchom (seriál)|Pod povrchom]] * [[2014]]: [[Panelák (seriál)|Panelák]] * [[2015]]: [[Kukučka (seriál)|Kukučka]] * [[2015]]: [[Rodinné prípady]] * [[2018]]: [[Oteckovia]] (''Linda Macková'') * [[2018]]: [[Inšpektor Max]] * [[2018]]: [[Na streche]] * [[2018]]: [[Backstage]] (film) * [[2019]]: [[Trhlina (miniséria)|Trhlina]] * [[2022]]: [[Výnimočná Nikol]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Havranová, Mária}} [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Absolventi konzervatórií na Slovensku]] q6govigsz6h88w0lniaaz2nrzy3xod3 0 502435 8232766 8138678 2026-06-13T13:22:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232766 wikitext text/x-wiki {{Infobox Sezóna F1|Názov=Sezóna 2014 [[Formula 1|Formuly 1]]|obrázok=F1.svg|ročník=LXV.|počet veľkých cien=19 ([[Formula 1 v roku 2014#Kalendár|kalendár]])|prvá veľká cena=16. marec|posledná veľká cena=23. november|majster sveta={{GBR}} [[Lewis Hamilton]]|pohár konštruktérov={{GER}} [[Mercedes_GP|Mercedes]]|predchádzajúca sezóna=[[Formula 1 v roku 2013|< Sezóna 2013]]|nasledujúca sezóna=[[Formula 1 v roku 2015|Sezóna 2015 >]]}} '''Sezóna 2014''' bola 65. ročníkom [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majstrovstiev sveta jazdcov]] a 57. ročníkom [[Majstrovstvá sveta konštruktérov F1|pohára konštruktérov]] [[Formula 1|Formuly 1]]. Kalendár obsahoval 19 [[Veľká cena Formuly 1|veľkých cien]]. Sezóna začala [[16. marec|16. marca]] [[Veľká cena Austrálie|Veľkou cenou Austrálie]] a skončila [[23. november|23. novembra]] [[Veľká cena Abú Zabí|Veľkou cenou Abú Zabí]]. Túto sezónu poznačila nehoda [[Jules Bianchi|Julesa Bianchiho]] na Veľkej cene Japonska. Na ktorej následky zomrel o deväť mesiacov [[17. júl|17. júla]] [[2015]]. Bolo to prvýkrát od nehody [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] v roku [[Formula 1 v roku 1994|1994]], kedy vo Formule 1 zomrel jazdec. Po tejto udalosti FIA zaviedla nový bezpečnostný prvok{{--}}virtuálny safety car (VSC). Majstrom sveta sa stal po druhýkrát Brit [[Lewis Hamilton]], prvý jazdec Mercedesu od roku [[Formula 1 v roku 1955|1955]], ktorému sa to podarilo. Svoj prvý pohár konštruktérov získal tím [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]. Najväčšou zmenou bolo zavedenie 1,6 litrových [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|turbomotorov]],<ref name=technika2014-2>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = Keszeli|meno = Mário|titul = 2014 formula: pohonné ústrojenstvo, časť tretia|url = http://techf1les.wordpress.com/2013/01/10/2014-formula-pohonne-ustrojenstvo-3/|dátum vydania = január 2013|dátum prístupu = |vydavateľ = techF1LES}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktoré nahradili atmosférické 2,4 [[liter|litrové]] [[Osemvalcový vidlicový motor|osemvalce]].<ref name=technika2014-1>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = Keszeli|meno = Mário|titul = 2014 formula: pohonné ústrojenstvo, časť prvá|url = http://techf1les.wordpress.com/2013/01/10/2014-formula-pohonne-ustrojenstvo-1/|dátum vydania = január 2013|dátum prístupu =|vydavateľ = techF1LES}}</ref> Výrazné zmeny sa týkali aj ďalších článkov technických pravidiel FIA<ref name=pravidla2014>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = 2014 Formula One Technical Regulations|url = http://www.fia.com/sites/default/files/regulation/file/2014-F1-TECHNICAL-REGULATIONS-111212.pdf|dátum vydania = december 2012|dátum prístupu =|vydavateľ = Fédération Internationale de l’Automobile}}</ref> vrátane tých, ktoré predpisujú rozmery karosérie a šasi. == Zloženie tímov == {| class="wikitable" style="font-size: 85%;" !Tím !Konštruktér !Šasi !Motor !# !Jazdec !Kolá |- | rowspan="4" |{{flagicon|MYS}} Caterham F1 Team ! rowspan="4" |[[Caterham F1|Caterham]]-[[Renault F1|Renault]] | rowspan="4" |[[Caterham CT05|CT05]] | rowspan="4" |Renault Energy<br>F1-2014 |align="center"|9 ||{{flagicon|SWE}} [[Marcus Ericsson]] |style="text-align:left" |1–16 |- | align="center" |46 | {{flagicon|GBR}} [[Will Stevens]] | 19 |- | align="center" |10 | {{flagicon|JPN}} [[Kamui Kobayashi]] |1–11, 13–16, 19 |- | align="center" |45 | {{flagicon|DEU}} [[André Lotterer]] | 12 |- | rowspan="2" |{{flagicon|ITA}} Scuderia Ferrari ! rowspan="2" |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | rowspan="2" |[[Ferrari F14 T|F14 T]] | rowspan="2" |Ferrari 059/3 | align="center" |7 |{{flagicon|FIN}} [[Kimi Räikkönen]] | Všetky |- | align="center" |14 |{{flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |Všetky |- | rowspan="2" |{{flagicon|IND}} [[Sahara India Pariwar|Sahara]] Force India F1 Team ! rowspan="2" |[[Force India]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | rowspan="2" |[[Force India VJM07|VJM07]] | rowspan="2" |Mercedes PU106A Hybrid | align="center" |11 |{{flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] | Všetky |- | align="center" |27 |{{flagicon|DEU}} [[Nico Hülkenberg]] |Všetky |- | rowspan="2" |{{flagicon|GBR}} Lotus F1 Team ! rowspan="2" |[[Lotus F1|Lotus]]-[[Renault F1|Renault]] | rowspan="2" |[[Lotus E22|E22]] | rowspan="2" |Renault Energy<br>F1-2014 | align="center" |8 |{{flagicon|FRA|1974}} [[Romain Grosjean]] | Všetky |- | align="center" |13 |{{flagicon|VEN}} [[Pastor Maldonado]] |Všetky |- | rowspan="4" |{{flagicon|RUS}} Marussia F1 Team ! rowspan="4" |[[Marussia F1|Marussia]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | rowspan="4" |[[Marussia MR03|MR03]] | rowspan="4" |Ferrari 059/3 | align="center" |4 |{{flagicon|GBR}} [[Max Chilton]] | 1–16 |- | align="center" |42 |{{flagicon|USA}} [[Alexander Rossi]] |12 |- | align="center" |17 |{{flagicon|FRA|1974}} [[Jules Bianchi]] | 1–15 |- | align="center" |42 |{{flagicon|USA}} [[Alexander Rossi]] | 16 |- | rowspan="2" |{{flagicon|GBR}} McLaren Mercedes<ref>{{cite news|title=McLaren to lose Vodafone title sponsorship|url=http://www.f1fanatic.co.uk/2013/03/14/mclaren-lose-vodafone-title-sponsorship/|first=Keith|last=Collantine|work=F1 Fanatic|publisher=Keith Collantine|date=14 March 2013|access-date=7 April 2013}}</ref> ! rowspan="2" |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | rowspan="2" |[[McLaren MP4-29|MP4-29]] | rowspan="2" |Mercedes PU106A Hybrid | align="center"|20 |{{flagicon|DNK}} [[Kevin Magnussen]] | Všetky |- | align="center" |22 |{{flagicon|GBR}} [[Jenson Button]] |Všetky |- | rowspan="2" |{{flagicon|DEU}} Mercedes AMG [[Petronas]] F1 Team ! rowspan="2" |[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | rowspan="2" |[[Mercedes F1 W05 Hybrid|F1 W05<br>Hybrid]] | rowspan="2" |Mercedes PU106A Hybrid | align="center"|6 |{{flagicon|DEU}} [[Nico Rosberg]] | Všetky |- | align="center" |44 |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |Všetky |- | rowspan="2" |{{flagicon|AUT}} [[Infiniti]] Red Bull Racing Renault ! rowspan="2" |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Renault F1|Renault]] | rowspan="2" |[[Red Bull RB10|RB10]] | rowspan="2" |Renault&nbsp;Energy<br>F1-2014 | align="center"|1 |{{flagicon|DEU}} [[Sebastian Vettel]] | Všetky |- | align="center" |3 |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |Všetky |- | rowspan="2" |{{flagicon|CHE}} Sauber F1 Team ! rowspan="2" |[[Sauber]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | rowspan="2" |[[Sauber C33|C33]] | rowspan="2" |Ferrari 059/3 | align="center" |21 |{{flagicon|MEX}} [[Esteban Gutiérrez]] | |Všetky |- | align="center" |99 |{{flagicon|DEU}} [[Adrian Sutil]] |Všetky |- | rowspan="2" |{{flagicon|ITA}} Scuderia Toro Rosso ! rowspan="2" |[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]-[[Renault F1|Renault]] | rowspan="2" |[[Toro Rosso STR9|STR9]] | rowspan="2" |Renault Energy<br>F1-2014 | align="center" |25 |{{flagicon|FRA|1974}} [[Jean-Éric Vergne]] | Všetky |- | align="center" |26 |{{flagicon|RUS}} [[Daniil Kvyat]] |Všetky |- | rowspan="2" |{{flagicon|GBR}} Williams [[Martini (vermouth)|Martini]] Racing<ref>{{cite news|url=http://www.autosport.com/news/report.php/id/112787|title=Williams Formula 1 team unveils its Martini livery|work=[[Autosport]]|publisher=[[Haymarket Media Group|Haymarket Publications]]|date=6 March 2014|access-date=6 March 2014}}</ref> ! rowspan="2" |[[Williams Grand Prix Engineering|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | rowspan="2" |[[Williams FW36|FW36]] | rowspan="2" |Mercedes PU106A Hybrid | align="center" |19 |{{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]] | Všetky |- | align="center" |77 |{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |Všetky |- ! colspan="7" |Zdroj:<ref name="10 Jan entry">{{cite web|title = 2014 FIA Formula One World Championship Entry List|url = http://www.fia.com/news/2014-fia-f1-world-championship-entry-list|work = FIA.com|publisher = [[Fédération Internationale de l'Automobile]]|date = 10 January 2014|access-date = 10 January 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/sport/formula1/25694748|title=Formula 1's governing body confirm drivers' numbers|publisher=[[BBC Sport]]|work=bbc.co.uk/sport|date=11 January 2014|access-date=11 January 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.formula1.com/teams_and_drivers/drivers/|title=Teams and drivers|work=Formula1.com|publisher=[[Formula One Group|Formula One Administration]]|access-date=10 March 2014|archive-url = https://web.archive.org/web/20141125020829/http://www.formula1.com/teams_and_drivers/drivers/|archive-date = 25 November 2014|url-status = dead}}</ref> |} * === Tímové zmeny === * [[Cosworth]] sa v nadväznosti na zmeny pravidiel rozhodol ukončiť činnosť vo formule 1. Posledný tím používajúci motory Cosworth, Marussia, tak musel hľadať nového dodávateľa. V júli 2013 Marussia oznámila dlhodobú spoluprácu s [[Ferrari]], ktorá bude dodávať nielen pohonné jednotky, ale aj prevodovky a ďalšie systémy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hlawiczka | meno = Petr | titul = Marussia oznamuje dlhoročnú spoluprácu s Ferrari, Symonds odchádza k Williamsu | url = http://f1news.autoroad.cz/novinky/45002-marussia-oznamuje-dlouholetou-spolupraci-s-ferrari-symonds-odchazi-k-williamsu/ | dátum vydania = 16. júla 2013 | dátum prístupu = 12.3.2014 | vydavateľ = F1 News | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140130123124/http://f1news.autoroad.cz/novinky/45002-marussia-oznamuje-dlouholetou-spolupraci-s-ferrari-symonds-odchazi-k-williamsu/ | dátum archivácie = 2014-01-30 }}</ref> * [[Scuderia Toro Rosso]] naopak ukončila spoluprácu s Ferrari a motory bude tímu dodávať [[Renault F1|Renault]], ktorý je dodávateľom aj pre materský tím [[Red Bull Racing|Red Bull]]. Oba tímy tak budú používať rovnaké motory aj prevodovky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kulichová | meno = Zuzana | titul = Toro Roso bude jazdiť s motorom Renault a s prevodovkou Red Bullu | url = http://f1sport.autorevue.cz/toro-rosso-bude-jezdit-s-motorem-renault-a-s-prevodovkou-red-bullu-36087 | dátum vydania = 26. mája 2013 | dátum prístupu = 12.3.2014 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> * [[WilliamsF1|Williams]] ukončil spoluprácu s Renaultom a nadviazal dlhodobé partnerstvo s [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedesom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastorek | meno = Jan | titul = Williams potvrdil, že bude od budúceho roka používať motory Mercedes | url = http://f1sport.autorevue.cz/williams-potvrdil-ze-bude-od-pristiho-roku-pouzivat-motory-mercedes-36135 | dátum vydania = 30. mája 2013 | dátum prístupu = 12.3.2014 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> === Jazdecké zmeny === * [[Mark Webber]] ukončil po 12 sezónach vo formule 1 kariéru a odišiel do tímu [[Porsche]] v sérii [[Le Mans]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nekvinda | meno = Josef | titul = F1 sezóna 2014: Mark Webber končí u Red Bullu, pretekať bude pre Porsche | url = http://www.automotonews.cz/2013/06/27/f1-sezona-2014-mark-webber-konci-u-red-bullu-zavodit-bude-pro-porsche/ | dátum vydania = 27. júna 2013 | dátum prístupu = 12.3.2014 | vydavateľ = Automotonews | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215195943/http://www.automotonews.cz/2013/06/27/f1-sezona-2014-mark-webber-konci-u-red-bullu-zavodit-bude-pro-porsche/ | dátum archivácie = 2013-12-15 }}</ref> Jeho miesto v pretekárskej sedačke Red Bullu prevzal doterajší pilot juniorskej stajne Toro Rosso [[Daniel Ricciardo]]. Toho pre zmenu vystriedal nováčik [[Daniil Kvjat]], ruský pilot, jazdiaci v roku 2013 v tíme [[Arden Intenational|MW Arden]] v sérii GP3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fabry | meno = Pavel | titul = Jazdeckú zostavu Toro Rosso doplní Daniil Kvjat | url = http://www.formule.cz/formule/index.php?obsah=zobraz&id_clanku=23008 | dátum vydania = 21. októbra 2013 | dátum prístupu = 12.3.2014 | vydavateľ = Formule.cz | jazyk = po česky}}</ref> * Felipe Massa po ôsmich rokoch opustil Ferrari a prešiel do Williamsu namiesto Pastora Maldonada. Ten sa presunul do [[Lotus F1|Lotusu]] na miesto [[Kimi Räikkönen|Kimiho Räikkönena]], ktorý sa presunul do tímu Ferrari. * [[Sergio Pérez]] odišiel po roku z [[McLaren]]u do [[Force India]], kde sa k nemu pridal [[Nico Hülkenberg]], ktorý jazdil v [[Sauber]]e. V McLarene Sergia nahradil [[Kevin Magnussen]], pilot tímu [[DAMS]] (Formula Renault 3,5 Series)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastorek | meno = Jan | titul = Sergio Pérez končí u McLarenu | url = http://f1sport.autorevue.cz/sergio-perez-konci-u-mclarenu-38034 | dátum vydania = 11. novembra 2013 | dátum prístupu = 12.3.2014 | vydavateľ = F1 Sports | jazyk = po česky}}</ref>, Hülkenberga mal pôvodne nahradiť ďalší nováčik [[Sergej Sirotkin]] z ISR (tiež Formula Renault 3,5 Series)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastorek | meno = Jan | titul = Sirotkin si v tréningoch tento rok nezajazdí, najskôr potrebuje superlicenciu | url = http://f1sport.autorevue.cz/sirotkin-si-v-trenincich-letos-nezajezdi-nejdriv-potrebuje-superlicenci-36896 | dátum vydania = 8. augusta 2013 | dátum prístupu = 12.3.2014 | vydavateľ = F1 Sports | jazyk = po česky}}</ref>, nakoniec ale miesto dostal [[Esteban Gutiérrez]], ktorý za Sauber jazdil aj v roku 2013. * [[Paul di Resta]] (Force India) nenašiel angažmán pre sezónu 2014 a vo formule 1 sa tak neobjaví a preto zamieri najskôr do [[DTM]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastorek | meno = Jan | titul = Di Resta sa vracia do DTM, ale formulu 1 nechce opustiť úplne | url = http://f1sport.autorevue.cz/di-resta-se-vraci-do-dtm-ale-formuli-1-nechce-opustit-uplne-38638 | dátum vydania = 21. januára 2014 | dátum prístupu = 12.3.2014 | vydavateľ = F1 Sports | jazyk = po česky}}</ref> * Na konci januára 2014 oznámil [[Caterham F1|Caterham]] novú jazdeckú zostavu. Novými pilotmi sa stali [[Kamui Kobajaši]], ktorý sa do formuly 1 vracia po ročnej pauze vo vytrvalostných pretekoch, a nováčik z GP2 [[Marcus Ericsson]], ktorý formulu 1 testoval už v roku 2009 za [[Brawn GP]]. == Kalendár == [[Súbor:Formula 1 all over the world-2014.svg|350x350pixelů|náhľad|vpravo|Krajiny hosťujúce Veľké ceny v sezóne 2014.]] Pre sezónu 2014 predstavila Medzinárodná automobilová federácia kalendár obsahujúci celkom 19 veľkých cien od marca do novembra. Predbežný plán obsahoval 22 pretekov, veľké ceny Kórey, Ameriky (v New Jersey) a Mexika, ktoré boli následne odobraté. {| class="wikitable" style="font-size: 85%" ! Kolo || Veľká cena || Okruh || Dátum |- ! 1 | {{AUS}} [[Veľká cena Austrálie 2014|Veľká cena Austrálie]] || {{AUS}} [[Melbourne Grand Prix Circuit|Albert Park]], [[Melbourne]]|| 16. marec |- ! 2 | {{MYS}} [[Veľká cena Malajzie 2014|Veľká cena Malajzie]] || {{MYS}} [[Sepang International Circuit]], [[Kuala Lumpur]]|| 30. marec |- ! 3 | {{BHR}} [[Veľká cena Bahrajnu 2014|Veľká cena Bahrajnu]] || {{BHR}} [[Bahrain International Circuit]], [[Sachir]]|| 6. apríl |- ! 4 | {{CHN}} [[Veľká cena Číny 2013|Veľká cena Číny]]|| {{CHN}} [[Shanghai International Circuit]], [[Šanghaj]]|| 20. apríl |- ! 5 | {{ESP}} [[Veľká cena Španielska 2013|Veľká cena Španielska]]|| {{ESP}} [[Circuit de Catalunya]], [[Barcelona]]|| 11. máj |- ! 6 | {{MCO}} [[Veľká cena Monaka 2013|Veľká cena Monaka]]|| {{MCO}} [[Circuit de Monaco]], [[Monte Carlo]]|| 25. máj |- ! 7 | {{CAN}} [[Veľká cena Kanady 2013|Veľká cena Kanady]]|| {{CAN}} [[Circuit Gilles Villeneuve]], [[Montreal]]|| 8. jún |- ! 8 | {{AUT}} [[Veľká cena Rakúska]]|| {{AUT}} [[Red Bull Ring]], [[Spielberg]]|| 22. jún |- ! 9 | {{GBR}} [[Veľká cena Veľkej Británie 2013|Veľká cena Veľkej Británie]]|| {{GBR}} [[Silverstone Circuit]], [[Silverstone]]|| 6. júl |- ! 10 | {{GER}} [[Veľká cena Nemecka 2013|Veľká cena Nemecka]]|| {{GER}} [[Hockenheimring]], [[Hockenheim]]|| 20. júl |- ! 11 | {{HUN}} [[Veľká cena Maďarska 2013|Veľká cena Maďarska]]|| {{HUN}} [[Hungaroring]], [[Budapešť]]|| 27. júl |- ! 12 | {{BEL}} [[Veľká cena Belgicka 2013|Veľká cena Belgicka]]|| {{BEL}} [[Circuit de Spa-Francorchamps]], [[Spa]]|| 24. august |- ! 13 | {{ITA}} [[Veľká cena Talianska 2013|Veľká cena Talianska]]|| {{ITA}} [[Autodromo Nazionale Monza]], [[Monza]]|| 7. september |- ! 14 | {{SGP}} [[Veľká cena Singapuru 2013|Veľká cena Singapuru]]|| {{SGP}} [[Marina Bay Street Circuit]], [[Marina Bay]]|| 21. september |- ! 15 | {{JPN}} [[Veľká cena Japonska 2013|Veľká cena Japonska]]|| {{JPN}} [[Suzuka Circuit]], [[Suzuka, Mie|Suzuka]]|| 5. október |- ! 16 | {{RUS}} [[Veľká cena Ruska]]|| {{RUS}} [[Soči Autodrom|Sochi International Street Circuit]], [[Soči]]|| 12. október |- ! 17 | {{USA}} [[Veľká cena USA]]|| {{USA}} [[Circuit of the Americas]], [[Austin (Texas)|Austin]]|| 2. november |- ! 18 | {{BRA}} [[Veľká cena Brazílie]]|| {{BRA}} [[Autódromo José Carlos Pace]], [[São Paulo]]|| 9. november |- ! 19 | {{ARE}} [[Veľká cena Abú Zabí|Veľká cena]] [[Veľká cena Abú Zabí|Abú Zabí]]|| {{ARE}} [[Yas Marina Circuit]], [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]]|| 23. november |} == Výsledky a umiestnenie == === Výsledky veľkých cien === {| class="wikitable sortable" style="font-size: 85%" |- ! Kolo || Veľká cena || Pole position || Najrýchlejšie kolo || Víťaz || Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Austrália}} [[Veľká cena Austrálie 2014|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 2 | {{minivlajka|Malajzia}} [[Veľká cena Malajzie 2014|Veľká cena Malajzie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 3 | {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2014|Veľká cena Bahrajnu]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 4 | {{minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2013|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 5 | {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2013|Veľká cena Španielska]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 6 | {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2013|Veľká cena Monaka]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 7 | {{minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2013|Veľká cena Kanady]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Renault F1|Renault]] |- ! 8 | {{minivlajka|AUT}} [[Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 9 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena Veľkej Británie 2013|Veľká cena Veľkej Británie]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 10 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Veľká cena Nemecka 2013|Veľká cena Nemecka]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 11 | {{minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2013|Veľká cena Maďarska]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Renault F1|Renault]] |- ! 12 | {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2013|Veľká cena Belgicka]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] ||{{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] ||{{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Renault F1|Renault]] |- ! 13 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2013|Veľká cena Talianska]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 14 | {{minivlajka|Singapur}} [[Veľká cena Singapuru 2013|Veľká cena Singapuru]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 15 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Veľká cena Japonska 2013|Veľká cena Japonska]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 16 | {{minivlajka|Rusko}} [[Veľká cena Ruska]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Fínsko}} [[Valtteri Bottas]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 17 | {{USA}} [[Veľká cena USA]] ||{{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 18 | {{BRA}} [[Veľká cena Brazílie]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 19 | {{ARE}} [[Veľká cena Abú Zabí|Veľká cena]] [[Veľká cena Abú Zabí|Abú Zabí]] ||{{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |} === Bodovací systém === Body sa udeľovali prvým desiatim jazdcom pretekov. Body sa udeľujú za každé preteky podľa nasledujúceho systému: {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center" !Pozícia | style="background:#ffffbf;" |'''1''' | style="background:#dfdfdf;" |'''2''' | style="background:#ffdf9f;" |'''3''' | style="background:#dfffdf;" |'''4''' | style="background:#dfffdf;" |'''5''' | style="background:#dfffdf;" |'''6''' | style="background:#dfffdf;" |'''7''' | style="background:#dfffdf;" |'''8''' | style="background:#dfffdf;" |'''9''' | style="background:#dfffdf;" |'''10''' |- !Body | style="background:#ffffbf;" |25 | style="background:#dfdfdf;" |18 | style="background:#ffdf9f;" |15 | style="background:#dfffdf;" |12 | style="background:#dfffdf;" |10 | style="background:#dfffdf;" |8 | style="background:#dfffdf;" |6 | style="background:#dfffdf;" |4 | style="background:#dfffdf;" |2 | style="background:#dfffdf;" |1 |} === Majstrovstvá sveta jazdcov === {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center; table-layout:fixed; width:76em" |- ! Poz. ! style="width:11em" | Jazdec ! AUS{{AUS}} ! MAL{{MYS}} ! BHR{{BHR}} ! CHN{{CHN}} ! ESP{{ESP}} ! MON{{MCO}} ! CAN{{CAN}} ! AUT{{AUT}} ! GBR{{GBR}} ! GER{{GER}} ! HUN{{HUN}} ! BEL{{BEL}} ! ITA{{ITA}} ! SGP{{SGP}} ! JPN{{JPN}} ! RUS{{RUS}} ! USA{{USA}} ! BRA{{BRA}} ! ABU‡{{ARE}} ! Body |- ! 1 | align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || bgcolor="#efcfff" | '''DNF^P''' || bgcolor="#ffffbf" | '''''1^PF''''' || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#ffffbf" | ''1^F'' || bgcolor="#ffdf9f" | ''3^F'' || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#ffffbf" | '''''1^PF''''' || bgcolor="#ffffbf" | '''''1^PF''''' || bgcolor="#ffffbf" | ''1^F'' || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#dfdfdf" | ''2^F'' || bgcolor="#ffffbf" | 1 ! 384 |- ! 2 | align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] || bgcolor="#ffffbf" | ''1^F'' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfdfdf" | '''''2^PF''''' || bgcolor="#dfdfdf" | ''2^F'' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#dfdfdf" | '''2^P''' || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#efcfff" | '''DNF^P''' || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#dfffdf" | '''''4^PF''''' || bgcolor="#dfdfdf" | '''''2^PF''''' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfdfdf" | '''2^P''' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfdfdf" | '''2^P''' || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#cfcfff" | '''14^P''' ! 317 |- ! 3 | align="left" | {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || bgcolor="#000000" style="color:white" | DSQ || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | ''4^F'' ! 238 |- ! 4 | align="left" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Valtteri Bottas]] || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#ffdf9f" | ''3^F'' || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 ! 186 |- ! 5 | align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | ''4^F'' || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 2 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | ''7^F'' || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 8 ! 167 |- ! 6 | align="left" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 9 ! 161 |- ! 7 | align="left" | {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | ''12^F''† || bgcolor="#dfffdf" | '''4^P''' || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 ! 134 |- ! 8 | align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jenson Button]] || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#cfcfff" | 17† || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 5 ! 126 |- ! 9 | align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 6 ! 96 |- ! 10 | align="left" | {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#ffffff" | DNS || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 11† || bgcolor="#dfffdf" | ''6^F'' || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#dfffdf" | 7 ! 59 |- ! 11 | align="left" | {{minivlajka|Dánsko}} [[Kevin Magnussen]] || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 11 ! 55 |- ! 12 | align="left" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | ''12^F'' || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 10 ! 55 |- ! 13 | align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-Éric Vergne]] || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 12 ! 22 |- ! 14 | align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Romain Grosjean]] || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 17† || bgcolor="#cfcfff" | 17 ! 8 |- ! 15 | align="left" | {{minivlajka|Rusko}} [[Daniil Kvyat]] || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#efcfff" | DNF ! 8 |- ! 16 | align="left" | {{minivlajka|Venezuela}} [[Pastor Maldonado]] || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#ffffff" | DNS || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#cfcfff" | 17† || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF ! 2 |- ! 17 | align="left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jules Bianchi]] || bgcolor="#efcfff" | NC || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 18† || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 20† || || || || ! 2 |- ! 18 | align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Adrian Sutil]] || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 21† || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 16 ! 0 |- ! 19 | align="left" | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 20 || bgcolor="#cfcfff" | 20 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 19 || || || ! 0 |- ! 20 | align="left" | {{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]] || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14† || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 20 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 ! 0 |- ! 21 | align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Max Chilton]] || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#efcfff" | DNF || || || ! 0 |- ! 22 | align="left" | {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobajaši]] || bgcolor="efcfff" | DNF || bgcolor="cfcfff" | 13 || bgcolor="cfcfff" | 15 || bgcolor="cfcfff" | 18 || bgcolor="efcfff" | DNF || bgcolor="cfcfff" | 13 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#efcfff" | DNF || || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#ffffff" | DNS || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#efcfff" | DNF || || || bgcolor="#efcfff" | DNF ! 0 |- ! 23 | align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Will Stevens]] || || || || || || || || || || || || || || || || || || || bgcolor="#cfcfff" | 17 ! 0 |- !'''–''' | align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} [[André Lotterer]] || || || || || || || || || || || || bgcolor="#efcfff" | DNF || || || || || || || ! 0 |- !'''–''' | align="left" |{{minivlajka|USA}} [[Alexander Rossi]] | | | | | | | | | | | |WD | | | |WD | | | !0 |- ! Poz. ! Jazdec ! AUS{{AUS}} ! MAL{{MYS}} ! BHR{{BHR}} ! CHN{{CHN}} ! ESP{{ESP}} ! MON{{MCO}} ! CAN{{CAN}} ! AUT{{AUT}} ! GBR{{GBR}} ! GER{{GER}} ! HUN{{HUN}} ! BEL{{BEL}} ! ITA{{ITA}} ! SGP{{SGP}} ! JPN{{JPN}} ! RUS{{RUS}} ! USA{{USA}} ! BRA{{BRA}} ! ABU‡{{ARE}} ! Body |} '''Poznámka:''' *'''‡''' — dvojnásobok bodov {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Majstrovstvá sveta konštruktérov === {| class="wikitable" style="font-size: 85%; text-align:center;" |- ! Poz. ! Konštruktér ! # ! AUS{{AUS}} ! MAL{{MYS}} ! BHR{{BHR}} ! CHN{{CHN}} ! ESP{{ESP}} ! MON{{MCO}} ! CAN{{CAN}} ! AUT{{AUT}} ! GBR{{GBR}} ! GER{{GER}} ! HUN{{HUN}} ! BEL{{BEL}} ! ITA{{ITA}} ! SGP{{SGP}} ! JPN{{JPN}} ! RUS{{RUS}} ! USA{{USA}} ! BRA{{BRA}} ! ABU‡{{ARE}} ! Body |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 1 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] || 6 || bgcolor="#ffffbf" | ''1^F'' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfdfdf" | '''''2^PF''''' || bgcolor="#dfdfdf" | ''2^F'' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#dfdfdf" | '''2^P''' || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#efcfff" | '''DNF^P''' || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#dfffdf" | '''''4^PF''''' || bgcolor="#dfdfdf" | '''''2^PF''''' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfdfdf" | '''2^P''' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfdfdf" | '''2^P''' || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#cfcfff" | '''14^P''' ! rowspan="2" | 701 |- | 44 || bgcolor="#efcfff" | '''DNF^P''' || bgcolor="#ffffbf" | '''''1^PF''''' || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#ffffbf" | ''1^F'' || bgcolor="#ffdf9f" | ''3^F'' || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#ffffbf" | '''''1^PF''''' || bgcolor="#ffffbf" | '''''1^PF''''' || bgcolor="#ffffbf" | ''1^F'' || bgcolor="#ffffbf" | '''1^P''' || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#dfdfdf" | ''2^F'' || bgcolor="#ffffbf" | 1 |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 2 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Renault F1|Renault]] || 1 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | ''4^F'' || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 2 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | ''7^F'' || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 8 ! rowspan="2" | 405 |- | 3 | bgcolor="#000000" style="color:white" | DSQ || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#ffffbf" | 1 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 4|| bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | ''4^F'' |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 3 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] || 19 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | ''12^F''† || bgcolor="#dfffdf" | '''4^P''' || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 ! rowspan="2" | 320 |- | 77 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#ffdf9f" | ''3^F'' || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 4 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] || 7 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#cfcfff" | ''12^F'' || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 10 ! rowspan="2" | 216 |- | 14 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 9 |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 5 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] || 20 || bgcolor="#dfdfdf" | 2 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 11 ! rowspan="2" | 181 |- | 22 || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#cfcfff" | 17† || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 4 || bgcolor="#dfffdf" | 5 |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 6 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|India}} [[Force India]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] || 11 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#ffffff" | DNS || bgcolor="#ffdf9f" | 3 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 11† || bgcolor="#dfffdf" | ''6^F'' || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#dfffdf" | 7 ! rowspan="2" | 155 |- | 27 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 5 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 7 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 6 |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 7 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]-[[Renault F1|Renault]] || 25 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 6 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 12 ! rowspan="2" | 30 |- | 26 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#dfffdf" | 10 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#efcfff" | DNF |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 8 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus F1|Lotus]]-[[Renault F1|Renault]] || 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#dfffdf" | 8 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 13 ! rowspan="2" | 10 |- | 13 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#ffffff" | DNS || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#cfcfff" | 17† || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 9 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Rusko}} [[Marussia F1|Marussia]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] || 4 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#efcfff" | DNF || || || ! rowspan="2" | 2 |- | 17 || bgcolor="#efcfff" | NC || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#dfffdf" | 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 18† || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 20† || || || || |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | 10 | rowspan="2" align="left" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Sauber]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] || 21 || bgcolor="#cfcfff" | 12 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14† || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 20 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 ! rowspan="2" | 0 |- | 99 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#cfcfff" | 13 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 21† || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 16 |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! rowspan="4" | 11 | rowspan="4" align="left" | {{minivlajka|Malajzia}} [[Caterham F1|Caterham]]-[[Renault F1|Renault]] || 9 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 14 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 20 || bgcolor="#cfcfff" | 20 || bgcolor="#cfcfff" | 11 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 18 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#cfcfff" | 19 || || || ! rowspan="4" | 0 |- | 10 || bgcolor="efcfff" | DNF || bgcolor="cfcfff" | 13 || bgcolor="cfcfff" | 15 || bgcolor="cfcfff" | 18 || bgcolor="efcfff" | DNF || bgcolor="cfcfff" | 13 || bgcolor="#efcfff" | DNF || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#cfcfff" | 15 || bgcolor="#cfcfff" | 16 || bgcolor="#efcfff" | DNF || || bgcolor="#cfcfff" | 17 || bgcolor="#ffffff" | DNS || bgcolor="#cfcfff" | 19 || bgcolor="#efcfff" | DNF || || || bgcolor="#efcfff" | DNF |- | 45 || || || || || || || || || || || || bgcolor="#efcfff" | DNF || || || || || || || |- | 46 || || || || || || || || || || || || || || || || || || || bgcolor="#cfcfff" | 17 |- style="border-top:2px solid #aaaaaa" ! Poz. ! Konštruktér !# ! AUS{{AUS}} ! MAL{{MYS}} ! BHR{{BHR}} ! CHN{{CHN}} ! ESP{{ESP}} ! MON{{MCO}} ! CAN{{CAN}} ! AUT{{AUT}} ! GBR{{GBR}} ! GER{{GER}} ! HUN{{HUN}} ! BEL{{BEL}} ! ITA{{ITA}} ! SGP{{SGP}} ! JPN{{JPN}} ! RUS{{RUS}} ! USA{{USA}} ! BRA{{BRA}} ! ABU‡{{ARE}} ! Body |} '''Poznámka:''' *'''‡''' — dvojnásobok bodov {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny formuly 1}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2014| ]] [[Kategória:Formula 1 podľa roka|2014]] [[Kategória:Šport v 2014]] 6wka289g0zbmhtrd63pw9q6r62gnx1j 2 505079 8233091 8232719 2026-06-14T08:41:47Z Pe3kZA 39673 akt. 8233091 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Tarnocký kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = | commune = | municipality = [[Veľký Grob]] | municipality1 = [[Pusté Úľany]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Úľanská mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Hájovňa</nowiki>, [[Veľký Grob]] | source_elevation = cca 121 | source_lat_d = 48.2501 | source_long_d = 17.5147 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Úľanská mokraď]] | mouth_location = [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličný potok]], [[Pusté Úľany]] | mouth_elevation = cca 118 | mouth_lat_d = 48.2247 | mouth_long_d = 17.5421 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Tarnocký kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Galanta (okres)|Galanta]]. Je ľavostranným prítokom [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličného potoka]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Úľanská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-15 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Veľké Úľany]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|121}}<ref name=UGK/> Pramení v lokalite Hájovňa<ref name=mcz/>, odkiaľ tečie južným smerom. Onedlho sa stáča na juhovýchod a pokračuje sčasti mokrinami v lokalite Lúky pod hájom, južným okrajom Tarnockého rybníka.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.237299,17.551820,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = }}</ref> Lemovaný súvislou vyššou pobrežnou vegetáciou preteká popri rašelinisku cez Pasienky pod hájom<ref name=mcz/> k osade Tarnok.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Severným okrajom rozsiahlej vodnej plochy Štrkovisko<ref name=UGK/>, nazývanej aj Bager<ref name=mcz/>, pokračuje stále juhovýchodným smerom cez Tarnocké, k ďalšej vodnej ploche. Už na okraji intravilánu [[Pusté Úľany|Pustých Úľan]] vedie popri niekoľkých menších nádržiach a okrajom Minizoo Náš sen<ref name=mcz/>, križuje lokálnu cestu a smeruje k Pustoúľanským rybníkom.<ref name=vku/> Na južnom okraji obce sa stáča na juh a následne sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|118}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličného potoka]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.57278&y=48.22625&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tarnocký kanál pramení a prvou polovicou preteká katastrom obce [[Veľký Grob]], odkiaľ následne prechádza na územie obce [[Pusté Úľany]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Pust%C3%A9%20%C3%9A%C4%BEany&source=osm&id=1015717315&ds=1&x=17.5621513&y=48.2314677&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Úľanská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.57278&y=48.22625&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Stoličného potoka}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Pusté Úľany]] [[Kategória:Veľký Grob]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> iwaefik1qfvwb46e6kd22h7fay1kzgm 14 509999 8232931 5719704 2026-06-13T19:33:17Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232931 wikitext text/x-wiki {{commonscat|Bandy by country}} [[Kategória:Bandyhokej| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] moqspmsprb092zaxyen27huqkytphqj 0 510487 8232753 7717345 2026-06-13T12:15:25Z ~2026-34804-61 297790 8232753 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Lamborghini Huracán | obrazok = Lamborghini Huracan Evo Genf 2019 1Y7A5452.jpg | vyrobca = [[Lamborghini|Automobili Lamborghini S.p.A]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2014 – 2024 | krajina_povodu = [[Taliansko]], [[Sant'Agata Bolognese]] | predchodca = [[Lamborghini Gallardo]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Športový automobil]] | typ_karoserie = [[Kupé]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom v strede|Motor v strede]], Pohon 4 × 4 | platforma = | motor = [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] {{cm3|5204}} | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 7-st. dvoj-spojková [[Robotizovaná prevodovka|robotizovaná]] | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = {{kg|1422}} ([[Suchá hmotnosť vozidla|suchá hmotnosť]]) | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = |Cena = $ 240000}} '''Lamborghini Huracán''' je športový automobil talianskeho výrobcu [[Lamborghini]]. Je priamym nasledovníkom [[Lamborghini Gallardo]], ktorého výroba sa skončila v roku 2013. Prvýkrát naživo bolo Lamborghini Huracán, konkrétne prvý model s označením LP610-4 predstavené na autosalóne v Ženeve, 6. marca 2014. Do sériovej výroby vstúpil ešte v priebehu roka 2014. Meno "Huracán" je podľa tradície automobilky inšpirované španielskym bojovým býkom, podobne ako väčšina ostatných modelov výrobcu. ==Huracán LP610-4== '''Lamborghini Huracán LP610 – 4''' je prvá základná verzia modelu Huracán. Označenie LP610-4 znamená – Longitudinally Posterior, pozdĺžne uložený (motor), pričom 610 označuje výkon v konských silách a číslica 4 informuje o prítomnosti pohonu oboch náprav 4 × 4. Suchá hmotnosť bez prevádzkových náplní auta je {{kg|1422}}. Výrobca uvádza maximálnu rýchlosť {{km|325|m}}/h, zrýchlenie z 0 na {{km|100|m}}/h za 3,2 sekundy a na {{km|300|m}}/h za 9,9 sekundy. O brzdenie sa starajú karbón-keramické brzdy. Príplatková výbava auta zahŕňa aj systém LDS (Lamborghini Dynamic Steering) –  posilňovač riadenia s variabilným prevodovým pomerom a aktívne pruženie na princípe zmeny viskozity kvapaliny v tlmičoch magnetizáciou. Táto technológia je známa aj pod názvom Magneticride od Audi. Lamborghini nasadzuje LP610-4 ako priameho konkurenta pre [[Ferrari 458 Italia|Ferrari 458]] alebo [[McLaren MP4-12C]]. ===Motor a prevodovka=== Automobil používa 5,2-litrový [[desaťvalcový vidlicový motor]] s atmosférickým plnením. Motor pracuje s [[Kompresný pomer|kompresným pomerom]] 12,7:1 a využíva technológiu [[Vstrekovanie paliva (zážihový motor)|priameho vstrekovania]] IPS (Iniezione Diretta Stratificata), taktiež aj viacbodové vstrekovanie (MPI). Výrobca udáva výkon 610 koní (449 kW) pri 8250 otáčkach za minútu a [[točivý moment]] 560 Nm pri 6500 otáčkach za minútu, ale viac než 70% točivého momentu má byť dostupných už od 1000 otáčok. Lamborghini uvádza kombinovanú spotrebu na 12,5 litra na {{km|100|m}}, čo zodpovedá emisiám oxidu uhličitého na úrovni 290 g/km. Výkon na obe nápravy prenáša [[Robotizovaná prevodovka|robotizovaná]] dvojspojková prevodovka Lamborghini Doppia Frizione (LDF). Ide o upravenú prevodovku, známu z koncernu [[Volkswagen Group|Volkswagen]] pod označením [[DSG]]. Je to prvýkrát čo Lamborghini použilo vo svojom aute dvojspojkovú prevodovku. Vodič môže zmenu prevodových stupňov ovládať pomocou pádiel pod volantom alebo zvoliť automatický režim. ===Technické údaje<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.lamborghini.com/en/models/huracan-lp-610-4/technical-specifications/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140303161726/http://www.lamborghini.com/en/models/huracan-lp-610-4/technical-specifications/ | dátum archivácie = 2014-03-03 }}</ref>=== {| class="wikitable" |- | Motor | V10 – {{cm3|5204}} |- | Maximálny [[Výkon (mechanický)|výkon]] | 610 koní (449 kW) pri 8 250 ot./min. |- | Maximálny [[krútiaci moment]] | 560 Nm pri 6 500 ot./min. |- | Hmotnosť ([[suchá hmotnosť vozidla|suchá]]) | {{kg|1422}} |- | Zrýchlenie 0 – {{km|100|m}}/h | 3,2 s |- | Zrýchlenie 0 – {{km|200|m}}/h | 9,9 s |- | Max. rýchlosť | {{km|325|m}}/h |- | Emisie CO₂ | 290 g/km |- | Kombinovaná spotreba | 12,5 L/{{km|100|m}} |} == Referencie == {{Referencie}} {{Lamborghini}} [[Kategória:Automobily Lamborghini|Huracán]] [[Kategória:Superšportové automobily]] [[Kategória:Športové automobily]] [[Kategória:Kupé]] jrb5562mpylm5ypiwz5dcsutndl8h4c 0 515269 8233030 7822187 2026-06-14T04:07:58Z Kadaj774 297844 8233030 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Sloviansk | other_name = Slaviansk | native_name = Слов'янськ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Церква Олександра Невського Слов'янськ DJI 0096.jpg | image_caption = Kostol Alexandra Nevského v Sloviansku <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Sloviansk.svg | symbol = Coat of Arms of Sloviansk.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | state = | region = [[Donecká oblasť]] | histregion = | district = [[Sloviansky rajón]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 48 | lat_m = 52 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 37 | long_m = 37 | long_s = 30 | long_EW = V | coordinates_type = region:UA_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 58.9 <!-- *** Population *** --> | population = 106972 | population_date = 2021 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1676 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Europe relief laea location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Európy. | map_locator = Európa | map1 = Ukraine location map.svg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map1_locator = Ukrajina | map2 = | map2_caption = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Sloviansk | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Sloviansk''' ({{vjz|ukr|Слов'янськ}}; {{vjz|rus|Славянск|'''Slaviansk'''}}) je mesto oblastného významu v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Administratívne centrum [[Sloviansky rajón|Slovianskeho rajónu]]. Súčasť aglomerácie mesta [[Kramatorsk]]. V roku 2021 tu žilo 106 972 obyvateľov. Leží na severe Doneckej oblasti na rieke [[Kazennyj Torec]], ktorá je prítokom [[Severský Donec|Severského Donca]]. == Dejiny == Pôvodne založený v roku 1645 cárom [[Alexej I. (Rusko)|Alexejom Michailovičom]] ako pevnosť na ochranu južných hraníc Ruska pred nájazdmi [[Tatári (etnikum)|Tatárov]]. Pôvodne pevnosť niesla meno Tor, dnešný názov Sloviansk sa používa od roku 1794. Mesto je významnou dopravnou križovatkou. Blízko mesta sa nachádzajú bahenné kúpele, jedny z najväčších v krajine. Ťažila sa tu [[Halit|kamenná soľ]]. Počas sovietskej vlády boli v meste vybudované viaceré priemyselné podniky (výroba armatúr a a izolčných materiálov, stavebných strojov, keramických výrobkov, nábytok a iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slaviansk / Славянск | url = http://bse.sci-lib.com/article103160.html | vydavateľ = bse.sci-lib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> 12. apríla 2014 prevzali kontrolu nad mestom proruskí separatisti pod vedením [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igora Girkina]], ktorí sami seba označovali ako vojsko [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]]. V lete okolo mesta prebiehali intenzívne boje medzi pro-ruskými separatistami a ukrajinskými jednotkami. Ukrajincom sa napokon podarilo separatistov z oblasti 5. júna 2014 vytlačiť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Luhn | meno = Alec | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian troops retake key city of Slavyansk from rebels in east | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2014/jul/05/ukraine-slavyansk-army-rebels-east | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-07-05 | dátum prístupu = 2022-10-10}}</ref> Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] bolo mesto ako dôležitá križovatka a centrum Ukrajincami ovládanej časti Doneckej oblasti cieľom ruských útokov v smere na [[Kramatorsk]] a [[Barvinkove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko postupuje smerom na Lysyčansk, hlavným cieľom je stále Severodoneck | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/06/rusko-postupuje-smerom-na-lysycansk-hlavnym-cielom-je-stale-severodoneck/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-06-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Sloviansk}} {{geografický výhonok}} == Zdroj == {{preklad|ru|Славянск|62940472}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Doneckej oblasti]] 8950c5zuaoza6g6x93r6i2gav1887qf 8233045 8233030 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7822187 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Sloviansk | other_name = Slaviansk | native_name = Слов'янськ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Церква Олександра Невського Слов'янськ DJI 0096.jpg | image_caption = Kostol Alexandra Nevského v Sloviansku <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Sloviansk.svg | symbol = Coat of Arms of Sloviansk.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state = | region = [[Donecká oblasť]] | histregion = | district = [[Sloviansky rajón]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 48 | lat_m = 52 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 37 | long_m = 37 | long_s = 30 | long_EW = V | coordinates_type = region:UA_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 58.9 <!-- *** Population *** --> | population = 106972 | population_date = 2021 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1676 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Europe relief laea location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Európy. | map_locator = Európa | map1 = Ukraine location map.svg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny. | map1_locator = Ukrajina | map2 = | map2_caption = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Sloviansk | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Sloviansk''' ({{vjz|ukr|Слов'янськ}}; {{vjz|rus|Славянск|'''Slaviansk'''}}) je mesto oblastného významu v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Administratívne centrum [[Sloviansky rajón|Slovianskeho rajónu]]. Súčasť aglomerácie mesta [[Kramatorsk]]. V roku 2021 tu žilo 106 972 obyvateľov. Leží na severe Doneckej oblasti na rieke [[Kazennyj Torec]], ktorá je prítokom [[Severský Donec|Severského Donca]]. == Dejiny == Pôvodne založený v roku 1645 cárom [[Alexej I. (Rusko)|Alexejom Michailovičom]] ako pevnosť na ochranu južných hraníc Ruska pred nájazdmi [[Tatári (etnikum)|Tatárov]]. Pôvodne pevnosť niesla meno Tor, dnešný názov Sloviansk sa používa od roku 1794. Mesto je významnou dopravnou križovatkou. Blízko mesta sa nachádzajú bahenné kúpele, jedny z najväčších v krajine. Ťažila sa tu [[Halit|kamenná soľ]]. Počas sovietskej vlády boli v meste vybudované viaceré priemyselné podniky (výroba armatúr a a izolčných materiálov, stavebných strojov, keramických výrobkov, nábytok a iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slaviansk / Славянск | url = http://bse.sci-lib.com/article103160.html | vydavateľ = bse.sci-lib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> 12. apríla 2014 prevzali kontrolu nad mestom proruskí separatisti pod vedením [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igora Girkina]], ktorí sami seba označovali ako vojsko [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]]. V lete okolo mesta prebiehali intenzívne boje medzi pro-ruskými separatistami a ukrajinskými jednotkami. Ukrajincom sa napokon podarilo separatistov z oblasti 5. júna 2014 vytlačiť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Luhn | meno = Alec | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian troops retake key city of Slavyansk from rebels in east | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2014/jul/05/ukraine-slavyansk-army-rebels-east | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-07-05 | dátum prístupu = 2022-10-10}}</ref> Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] bolo mesto ako dôležitá križovatka a centrum Ukrajincami ovládanej časti Doneckej oblasti cieľom ruských útokov v smere na [[Kramatorsk]] a [[Barvinkove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko postupuje smerom na Lysyčansk, hlavným cieľom je stále Severodoneck | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/06/rusko-postupuje-smerom-na-lysycansk-hlavnym-cielom-je-stale-severodoneck/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-06-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Sloviansk}} {{geografický výhonok}} == Zdroj == {{preklad|ru|Славянск|62940472}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Doneckej oblasti]] nl42hbmn7zdqknscu16ls3d5hqtq5u4 0 531414 8232809 8217493 2026-06-13T16:53:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232809 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = G-Dragon<br />지드래곤 | Obrázok = G-Dragon 2012.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = G-Dragon v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = 권지용 | Umelecké mená = G-Dragon, GD | Dátum narodenia = {{Dnv|1988|8|18}} | Miesto narodenia = [[Soul]], [[Južná Kórea]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[spevák-skladateľ]], [[hudobný producent]] | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[K-pop]] | Roky pôsobenia = 2001 – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]], [[Flo Rida]], [[Pixie Lott]], [[GD & TOP]], [[Tablo]], [[Dok2]], [[Tchäjang]], [[Missy Elliott]], [[Sky Ferreira]], [[Diplo]], [[Baauer]], [[Boys Noize]], [[Skrillex]], [[CL]], [[Park Bom]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[YG Entertainment]] | Webstránka = [http://www.ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=K&ATYPE=2&ARTIDX=10 ygfamily.com] }} '''Kwon Či-jong''' ([[Kórejské písmo|hangul]]: 권지용 - [[hanča]]: 權志龍 - anglický prepis: ''Kwon Ji Yong''; * [[18. august]] [[1988]], [[Soul]], [[Južná Kórea]]), známy pod umeleckým menom '''G-Dragon''' (hanul: 지드래곤 – ''Či turägon'') je juhokórejský [[spevák-skladateľ]] a [[hudobný producent]]. Od ôsmich rokov mal uzavretú zmluvu so spoločnosťou [[SM Entertainment]], ale neskôr sa rozhodol zmeniť nahrávaciu spoločnosť. Po šiestich rokoch trénovania v [[YG Entertainment]] oficiálne debutoval ako člen juhokórejskej skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]]. G-Dragon sa podieľal na skladaní, komponovaní a produkcii mnohých hitov skupiny, vrátane piesní „Lies“, „Last Farewell“ a „Haru Haru“. Jeho debutový sólový album ''[[Heartbreaker]]'' z roku 2009 priniesol rovnomenný hit a s vyše 200 000 predanými kópiami sa stal jedným z najúspešnejších albumov roka, ktorý na [[Mnet Asian Music Awards]] vyhral ocenenie „Album roka“. Pieseň „Heartbreaker“ vyvolala niekoľko kontroverzií ako aj obvinenie z plagiátorstva. Po takmer ročnej prestávke G-Dragon a [[T.O.P]] vytvorili duo a vydali spolu album ''[[GD & TOP]]''. Obsahoval 3 single - „High High“, „Oh Yeah“ a „Knock Out“ - z ktorých všetky tri obsadili prvé tri miesta v rebríčku Gaon a na prvom mieste bola pieseň „High High“. V roku 2012 vyšlo jeho prvé EP ''[[One of a Kind]]'', ktorého hitmi boli „One of a Kind“, „Crayon“ a „That XX“. Album bol kritikou uznávaný a na 22. ročníku [[Seoul Music Awards]] si vyslúžil ocenenie „Nahrávka roka“. Jeho druhý štúdiový album ''[[Coup d'Etat]]'' z roku 2013 nasledoval úspech jeho predchádzajúcej práce a na 15. ročníku [[Mnet Asian Music Awards]] vyhral G-Dragon ocenenie „Umelec roka“. Na [[World Music Awards]] v roku 2014 vyhral ceny „Najlepší showman“ a „Najlepší album“. G-Dragon bol po [[Däsong|Däsongovi]] druhým členom Big Bang, ktorý mal sólový debut v Japonsku, a to s albumom ''[[Coup d'Etat + One of a Kind & Heartbreaker]]''. V marci 2013 sa vydal sa svoje prvé svetové sólové turné, ktoré zahŕňalo aj koncerty na 4 veľkých japonských štadiónoch.<ref name="G-Dragon to release debut Japanese solo album">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=G-Dragon to release debut Japanese solo album| meno = Julie |priezvisko= Jackson | vydavateľ = The Korea Herald | dátum vydania=2013-04-02 |url=http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20130402000928|dátum prístupu = 2013-04-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2013 G-DRAGON WORLD TOUR |vydavateľ=YG Entertainment |dátum vydania=2013-01-14 |url=http://www.ygfamily.com/artist/Notice.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&ARTIDX=10&Page=2&IDX=2757&n2PageSize=8&SchKey=&SchTitleN= |dátum prístupu=2014-11-25 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Je známy tým, že drží pevnú kontrolu nad svojou kariérou a imidžom. Od ostatných celebrít sa mu dostalo uznania za jeho tvrdú prácu, kreatívnu tvorbu a príspevky v módnom priemysle. == Život a kariéra == === 1988 – 2009: Začiatky a debut s Big Bang === {{Hlavný článok|Big Bang (kórejská skupina)}} Kwon Či-jong sa narodil a vyrastal v juhokórejskom Soule a svoju kariéru začal ako 5-ročný v skupine Little Lula.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만| vydavateľ = Yahoo Korean News| dátum vydania = 2006-03-01| url = http://kr.news.yahoo.com/service/news/shellview.htm?articleid=20100129080000379f3&linkid=4&newssetid=1352| dátum prístupu = 2010-01-31| jazyk = ko| url archívu = https://web.archive.org/web/20100204091917/http://kr.news.yahoo.com/service/news/shellview.htm?articleid=20100129080000379f3&linkid=4&newssetid=1352| dátum archivácie = 2010-02-04}}</ref> Po vydaní vianočného albumu bola ich zmluva zrušená nahrávacou spoločnosťou, čo Či-jong opísal ako „šok“. Aj keď svojej mame sľúbil, že viac sa nebude pokúšať byť spevákom, počas rodinnej lyžovačky ho oslovil človek z [[SM Entertainment]].<ref name="'준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고">{{Citácia periodika| titul='준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고| deň=7| mesiac=júl| rok=2006| url=http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200607/20060708/67h18001.htm| periodikum=Sports Chosun| dátum prístupu=2010-01-15| jazyk=ko| url archívu=https://web.archive.org/web/20130921053308/http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=%2Fnews%2Fentertainment%2F200607%2F20060708%2F67h18001.htm| dátum archivácie=2013-09-21}}</ref> Tam trénoval 5 rokov (od 8 do 13 rokov) a bol zameraný na tanec, no odišiel s tým, že si nie je istý, čo chce robiť.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> V treťom ročníku mu kamarát ukázal americkú hip-hopovú skupinu [[Wu-Tang Clan]]. Inšpirovaný ich hudbou sa začal zaujímať o rap.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> Pod vedením People Crew<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[新스타고백]지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2010011509423575917|vydavateľ=asiae.co.kr|dátum prístupu=2012-07-02}}</ref> sa v roku 2001 podieľal na vydaní kórejského hip-hopového albumu ''Flex'' a vo veku 13 rokov sa stal najmladším kórejským raperom. Aj keď si text piesne napísal sám, priznal, že jeho angličtina bola slabá a význam textu bol v skutočnosti „som mladý, ale najlepší“.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> Kwon Či-jonga si všimol Sean z hip-hopového dua pôsobiaceho v [[YG Entertainment]], ktorý ho potom odporučil generálnemu riaditeľovi Jang Hyon-sokovi. Po podpísaní zmluvy strávil svoj prvý rok v spoločnosti tým, že ostatným umelcom čistil štúdiá a počas nácvikov im nosil vodu.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> Spolu s ďalším žiakom v YG, Tong Jong-bäom, plánovali debutovať ako hip-hopové duo GDYB. Ako umelecké meno si vybral G-Dragon („Dži“ sa vyslovuje ako anglické písmeno G a „Jong“ znamená drak, po anglicky dragon).<ref name="'준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고"/> Počas šiestich rokov trénovania sa podieľal na niekoľkých albumoch iných umelcov a dokonca s Tong Jong-bäom vydali pod menom GDYB niekoľko singlov. V roku 2006 G-Dragon debutoval ako líder skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]], ktorej členmi sú aj [[Tchäjang]] (umelecké meno, ktoré si vybral Tong Jong-bä), [[T.O.P]], [[Däsong]] a [[Sungri]]. Formácia skupiny bola televízne zdokumentovaná,<ref name="Big Bang">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang Profile| vydavateľ = KBS World| url = http://world.kbs.co.kr/english/entertainment/enter_artists_detail.htm?No=103896| dátum prístupu = 2010-01-15| url archívu = https://web.archive.org/web/20101201170812/http://world.kbs.co.kr/english/entertainment/enter_artists_detail.htm?No=103896| dátum archivácie = 2010-12-01}}</ref> a hoci sa pôvodne počítalo so šiestimi členmi, jeden bol tesne pred debutom vyradený.<ref name=" '준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul='준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고|vydavateľ=Sports Chosun|dátum vydania=2006-07-07|url=http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200607/20060708/67h18001.htm|dátum prístupu=2010-01-15|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20130921053308/http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=%2Fnews%2Fentertainment%2F200607%2F20060708%2F67h18001.htm|dátum archivácie=2013-09-21}}</ref> Debut skupiny bol pomerne úspešný a z ich prvého singlu ''[[Bigbang]]'' sa predalo vyše 40 000 kópií.<ref name="Album Sales For The Month of February 2007">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Album Sales For The Month of February 2007 | vydavateľ = Recording Industry Association of Korea | dátum vydania = 2007-12-21 | dátum prístupu = 2008-02-15 | url = http://miak.or.kr/stat/kpop_200702.htm | jazyk = ko | url archívu = https://web.archive.org/web/20071221002110/http://miak.or.kr/stat/kpop_200702.htm | dátum archivácie = 2007-12-21 }}</ref> Prvý album ''[[Bigbang Vol.1]]'' obsahoval piesne ako „La La La“, „A Fool's Only Tears“ a G-Dragonovo prvé sólo „This Love“, čo bolo vlastne prerobenie rovnomennej piesne americkej skupiny [[Maroon 5]].<ref name="Big Bang"/> Po vydaním EP ''[[Always (Big Bang)|Always]]'' sa G-Dragon ešte viac začal zapájať do produkcie ich albumov.<ref name="Big Bang First Fan Meeting">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang's Showcase & First Fan Meeting| vydavateľ = Arirang TV| dátum vydania = 2007-09-03| url = http://www.arirang.co.kr/Tv2/Showbiz_OnLocation.asp?PROG_CODE=TVCR0112&OnAir_Date=2007-09-03&sys_lang=Eng| dátum prístupu = 2008-02-21| url archívu = https://web.archive.org/web/20220608094600/http://www.arirang.co.kr/Tv2/Showbiz_OnLocation.asp?PROG_CODE=TVCR0112| dátum archivácie = 2022-06-08}}</ref> ''Always'' obsahovalo niekoľko piesní, na ktorých sa podieľal, vrátane hlavného singlu „Lies“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 거짓말, fonetický prepis: ''Godžitmal''), ktorý sa stal ich prvým hitom číslo 1. Nasledujúce EP išli v šľapajach svojho predchodcu. ''[[Hot Issue (EP)|Hot Issue]]'' prišlo s piesňou „Last Farewell“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 마지막 인사, fonetický prepis: ''Madžimak Insa'') a ''[[Stand Up (Big Bang album)|Stand Up]]'' s „Haru Haru“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 하루하루, fonetický prepis: ''Haru Haru''). Obe piesne zložil G-Dragon a obsadili 1. miesta rebríčkov.<ref name="빅뱅 쥬크온차트 8주 연속 1위 기염, JOO도 2주만에 7위 진입">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= 빅뱅 쥬크온차트 8주 연속 1위 기염, JOO도 2주만에 7위 진입| vydavateľ=Newsen| dátum vydania = 2008-01-21|url =http://www.newsen.com/news_view.php?news_uid=200034&code=100200| dátum prístupu = 2008-02-01|jazyk=ko}}</ref><ref name="Big Bang's 'Day by Day' Sweeps J-POP Charts for Four Weeks">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Big Bang's 'Day by Day' Sweeps J-POP Charts for Four Weeks| vydavateľ =KBS World| dátum vydania = 2008-09-08|url =http://english.kbs.co.kr/mcontents/entertainment/1546222_11692.html| dátum prístupu = 2008-02-01}}</ref> ===2009 – 2011: Vývoj sólovej kariéry, ''Heartbreaker'' a ''GD & TOP''=== G-Dragon mal aj niekoľko sólových aktivít. Po tom, čo pomohol pri produkcii Tchäjangovho debutového albumu, nahral vlastnú verziu hlavného singlu „Only Look At Me“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 나만바라봐, fonetický prepis: ''Naman Barabwa'') s názvom „Only Look At Me Part 2“. Singel bol vydaný digitálne. Spolu s [[Tchäjang|Tchäjangom]] a T.O.P-om spievali v piesni „Super Fly“ z albumu ''Rush'' speváčky Lexy. V máji 2009 spolupracoval s japonskou chlapčenskou skupinou [[ W-inds]] na ich singli ''Rain Is Fallin'/Hybrid Dream''.<ref name="winds/Collab2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = '빅뱅' 지드래곤, 日그룹 '윈즈' 앨범 참여..뮤비도 출연| vydavateľ = Sports Chosun| dátum vydania = 2009-05-08| url = http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200905/20090509/95i69140.htm| dátum prístupu = 2010-01-12| jazyk = ko| url archívu = https://web.archive.org/web/20131021010702/http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200905/20090509/95i69140.htm| dátum archivácie = 2013-10-21}}</ref><ref name="winds/collab">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= G-Dragon与W-inds合作日本同台演出获好评| vydavateľ =Sina|dátum vydania= 2009-05-19|url =http://ent.sina.com.cn/y/2009-05-19/13532526798.shtml|dátum prístupu = 2010-01-12|jazyk=zh}}</ref> Keď vyšiel Tchäjangov album, G-Dragon sa pustil do svojho debutového sólového albumu ''[[Heartbreaker]]'', ktorý obsahoval kolaborácie s niekoľkými umelcami ako napríklad Teddy z 1TYM, [[Tchäjang]], Kush, [[CL]] z [[2NE1]] a [[Sandara Pak]] z [[2NE1]]. Pôvodne mal vyjsť v apríli, ale odložilo sa to až na august,<ref name="Album pushback">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon Vol. 1 - Heartbreaker| vydavateľ =Yes Asia| dátum vydania = 2010-01-02|url =http://www.yesasia.com/us/1020963681-0-0-0-en/info.html| dátum prístupu =2010-01-02}}</ref> aby sa to zhodovalo s jeho 21. narodeninami.<ref name="G-Dragon of Big Bang">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon of Big Bang to Release Solo Album|vydavateľ=KBS World|dátum vydania=2009-07-30|url=http://world.kbs.co.kr/english/entertainment/enter_chart_detail.htm?No=10145|dátum prístupu=2010-01-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20100609114117/http://world.kbs.co.kr/english/entertainment/enter_chart_detail.htm?No=10145|dátum archivácie=2010-06-09}}</ref> Album znamenal zmenu G-Dragonovho vzhľadu, keď si prefarbil vlasy na blond, aby sa prispôsobil celkovému konceptu. Hlavným singlom bola rovnomenná pieseň, z albumu sa predalo vyše 200 000 kópií<ref name="Seo Taiji sales">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seo Tai-ji Tops Album Sales| vydavateľ =The Korea Times|dátum vydania =2009-09-18 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/09/135_52066.html| dátum prístupu = 2009-09-30}}</ref><ref name="GDharmful">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= G-Dragon album designated as harmful media content|priezvisko= Kim|meno= Jessica|vydavateľ= 10Asiae|dátum vydania= 2009-11-03|url= http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent4&a_id=2009110311152612811|dátum prístupu= 2011-01-21|url archívu= https://web.archive.org/web/20111129121556/http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent4&a_id=2009110311152612811|dátum archivácie= 2011-11-29}}</ref> a na 11. ročníku [[Mnet Asian Music Awards]] získal cenu „Album roka“.<ref name="MAMA">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Music Awards Has Fresh Yet Disappointing Start|priezvisko = Han|meno= Sang-Hee | vydavateľ =The Korea Times| dátum vydania =2009-11-22 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/11/201_55925.html| dátum prístupu = 2009-12-13}}</ref> Druhému singlu „Breathe“ sa podarilo umiestniť v Top 20,<ref name="Heartbreaker top chart">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon Shines on First Album| priezvisko = Han|meno= Sang-Hee | vydavateľ =The Korea Times| dátum vydania =2009-10-28 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/include/print.asp?newsIdx=50847| dátum prístupu = 2009-11-05}}</ref> kým ostatné piesne ako „The Leaders“, „A Boy“, „Hello“ a „She's Gone“ obsadili v rôznych rebríčkoch prvé miesta.<ref name="Other charting">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon conquers Korean music charts| priezvisko = Kim|meno= Lynn | vydavateľ =10Asiae| dátum vydania =2009-09-07 |url =http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?sec=ent9&idxno=2009090710290012970| dátum prístupu = 2009-09-29}}</ref> Krátko po vydaní albumu bol G-Dragon obvinený spoločnosťou [[Sony Music Entertainment|Sony Music]] z plagiátorstva. Údajne bola pieseň „Heartbreaker“ podobná [[Flo Rida|Flo Ridovej]] „Right Round“ a „Butterfly“ sa vraj podobala na „She's Electric“ od skupiny [[Oasis (skupina)|Oasis]].<ref name="YG Hits Sony">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YG Hits Sony Over Plagiarism Allegations| priezvisko = Cho|meno= Jae-hyon | vydavateľ =The Korea Times| dátum vydania =2009-09-25 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2009/09/178_52518.html| dátum prístupu = 2009-09-29}}</ref><ref name="plagiarism overview">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Is Plagiarism a New Genre? | priezvisko = Lee|meno= Sung-moo| vydavateľ = The Korea Times| dátum vydania = 2009-10-28 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/opinon/2009/10/137_54413.html | dátum prístupu = 2009-11-07}}</ref> Ale hudobné vydavateľstvo [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]], ktoré vydávalo „Right Round“, sa vyjadrilo, že medzi týmito dvoma piesňami nevidí žiadne podobnosti.<ref name="EMI">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=지드래곤, '표절이라 단정하기엔 섣부른 판단!'. ''한경닷컴|priezvisko=Yoo|meno=Jaesang|vydavateľ=BNT News|dátum vydania=2009-08-21|url=http://bntnews.hankyung.com/apps/news?popup=0&nid=04&c1=04&c2=04&c3=00&nkey=200908212249183&mode=sub_view|dátum prístupu=2009-10-02|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20191124182420/http://bntnews.hankyung.com/apps/news?popup=0|dátum archivácie=2019-11-24}}</ref> 6. marca 2010 [[YG Entertainment]] ohlásilo, že osobne kontaktovali [[Flo Rida|Flo Ridových]] zástupcov so žiadosťou, či by sa nemohol objaviť na G-Dragonovom koncertnom albume ''Shine a Light'', ktorú [[Flo Rida]] prijal.<ref name="Flo Rida collabs">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=지드래곤 "거 봐? 표절 아니지"|priezvisko=Heo|meno=Minyoung|vydavateľ=DongA News|dátum vydania=2010-09-17|url=http://news.donga.com/3//20100309/26729481/1|dátum prístupu=2010-03-21|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20180623033336/http://news.donga.com/3//20100309/26729481/1|dátum archivácie=2018-06-23}}</ref> Na podporu albumu mal G-Dragon v decembri 2009 svoj prvý sólový koncert v Soulskom olympijskom parku. Niesol názov Shine a Light, ktorý bol odvodený z textu jeho piesne „A Boy“.<ref name="First Concert">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon to Hold 1st Solo Concert| priezvisko = Han|meno= Sang-Hee| vydavateľ = The Korea Times| dátum vydania =2009-10-13 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2009/10/178_53467.html| dátum prístupu = 2009-12-27}}</ref> Koncert následne vyvolal kontroverziu, nakoľko sa objavili sťažnosti na obscénny<ref name="Obscenity Probe">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Singer G-Dragon Faces Obscenity Probe| vydavateľ = The Chosunilbo| dátum vydania =2009-12-11 |url =http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2009/12/11/2009121100740.html| dátum prístupu = 2009-12-27}}</ref> a neslušný obsah.<ref name="KTsuggestivecncrt">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon's Suggestive Concert Creates Stir| priezvisko = Cho|meno= Jae-hyon| vydavateľ = The Korean Times| dátum vydania =2009-12-08 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2010/01/135_56865.html| dátum prístupu = 2009-12-27}}</ref> Ministerstvo zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny neskôr požiadalo štátnych zástupcov o prešetrenie, či G-Dragon alebo YG Entertainment porušili zákon obscénnym vystúpením na koncerte.<ref name="Fans defend G-Dragon against concert controversy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fans defend G-Dragon against concert controversy| priezvisko = Hicap|meno= Jonathan M.| vydavateľ = The Manila Publishing Corporation| dátum vydania =2009-12-19 |url =http://www.mb.com.ph/articles/234746/fans-defend-gdragon-against-concert-controversy| dátum prístupu = 2010-01-15}}</ref><ref name="G-Dragon fans file petition over concert fiasco">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon fans file petition over concert fiasco|priezvisko = Hicap|meno= Jonathan M.| vydavateľ = The Manila Publishing Corporation| dátum vydania =2010-01-08 |url =http://www.mb.com.ph/node/237468/gdragon-fan|dátum prístupu = 2010-01-15}}</ref> Bol uznaný nevinným a 15. marca 2010 bol zbavený všetkých obvinení.<ref name="Clear">{{Citácia elektronického dokumentu|titul='선정성 재판' G드래곤 콘서트, 영화도 12세可| priezvisko = Lee|meno= Jae-hoon | vydavateľ = Nate| dátum vydania =2010-04-15 |url =http://news.nate.com/view/20100415n20586| dátum prístupu = 2011-01-15|jazyk=ko}}</ref> [[File:GD & T.O.P 2010.jpg|thumb|Propagačná fotka dua [[GD & TOP]]]] [[File:G-Dragon 2012 4.jpg|thumbnail|G-Dragon počas vystúpenia na Alive World Tour v septembri 2012]] V novembri 2010 YG Entertainment ohlásilo, že G-Dragon a T.O.P spolu vytvoria duo a vydajú spoločný album.<ref name="English KBS">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon and Top to Release Duet Album in December | vydavateľ= KBS World| dátum vydania =2010-11-30 |url =http://english.kbs.co.kr/Entertain/EntertainmentNews/view.html?No=7597| dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref> Ešte pred vydaním usporiadalo duo svetovú premiéru na Times Square v soulskom obvode Jongdungpo,<ref name="Showcase1">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang T.O.P, G-Dragon pose at album showcase| priezvisko = Kim| meno = Jessica| vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania = 2010-12-15| url = http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010121517465032528| dátum prístupu = 2011-01-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20110611052952/http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010121517465032528| dátum archivácie = 2011-06-11}}</ref> ktorá sa vysielala naživo cez [[YouTube]].<ref name="Showcase2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon and T.O.P hold world premiere showcase for duo unit| priezvisko = Yoon|meno= Hee-Seong| vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania =2010-12-15 |url =http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010121515073341432| dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref> Na propagáciu albumu vydalo duo 3 single: „High High“, „Oh Yeah“ a „Knock Out“.<ref name="singles">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang unit G-Dragon and T.O.P release third title track| priezvisko = Hong| meno = Lucia| vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania = 2010-12-24| url = http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010122416330144889| dátum prístupu = 2011-01-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20110105101942/http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010122416330144889| dátum archivácie = 2011-01-05}}</ref> Všetky tri predchádzali vydaniu albumu. Zaznamenali veľký úspech, nakoľko pieseň „High High“ obsadila v rebríčkoch prvé miesto,<ref name="JoongAng">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang duo on TV today| vydavateľ = The Korea JoongAng Daily| dátum vydania =2011-01-13 |url =http://joongangdaily.joins.com/article/view.asp?aid=2930881 |dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref> „Oh Yeah“ druhé a „Knock Out“ tretie.<ref name="10asia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU "Good Day" stays atop Gaon chart for 4th week| priezvisko = Kim|meno= Heidi | vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania =2011-01-06 |url =http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2011010614550467107| dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref><ref name="10asia2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = IU's "Good Day" takes charge of Mnet chart for 4th week| priezvisko = Kim| meno = Heidi| vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania = 2011-01-04| url = http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2011010410363241185| dátum prístupu = 2011-01-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20111129120953/http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2011010614550467107| dátum archivácie = 2011-11-29}}</ref> Album bol vydaný 24. decembra 2010 a debutoval na prvej priečke rebríčka Gaon<ref name="Gaon">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2010년 12월 Album Chart | vydavateľ = gaon music chart| dátum vydania = |url =http://gaonchart.co.kr/chart/album.php?f_chart_kind_cd=T&f_month=12&f_year=2010&f_type=month | dátum prístupu = 2014-11-25|jazyk=ko}}</ref> s počtom predobjednaných kópií 200 000.<ref name="Sales">{{Citácia elektronického dokumentu|titul='발매 D-2' GD•탑 유닛 첫앨범, 선주문만 '20만장' (GD&TOP's album receives 200,000 pre-orders) | vydavateľ = Daum| url =http://media.daum.net/entertain/music/view.html?cateid=1033&newsid=20101222115923883&p=starnews| dátum prístupu= 2011-01-23|jazyk=ko}}</ref> Nakoniec sa predalo vyše 330 000 kópií. V spolupráci s Mr. Potato vytvorili G-Dragon a juhokórejský komediant Pak Mjong-su duo s názvom GG kvôli hudobnému festivalu Westcoast Highway Music Festival 2011. Svoju pieseň „Fired Up“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 바람났어, fonetický prepis: ''Baramnasso''), v ktorej si zaspievala aj [[Pak Bom]] z [[2NE1]], vydali 2. júna 2011 a dosiahla „all-kill“ v rôznych juhokórejských hudobných rebríčkoch. 5. októbra 2011 bolo oznámené, že G-Dragon bol pozitívne testovaný na marihuanu. Test moču bol negatívny, ale test z vlasov ukázal nízku pozitívnosť. Testy boli vykonané začiatkom júna a výsledky vyšli v auguste. Keďže šlo o prvý priestupok a týkal sa len nepatrného množstva, skončilo to len pri obžalobe a nebol obvinený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang's G-Dragon caught smoking marijuana |url=http://www.allkpop.com/article/2011/10/big-bangs-g-dragon-caught-smoking-marijuana|vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2011-10-05 |dátum prístupu=2014-11-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.soompi.com/news/japanese-public-opinion-criticizes-gdragon |titul=Japanese Public Opinion Criticizes G-Dragon |vydavateľ=Soompi |dátum vydania=2011-10-13 |dátum prístupu=2012-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120407120256/http://www.soompi.com/news/japanese-public-opinion-criticizes-gdragon |dátum archivácie=2012-04-07 }}</ref> Údajne prijal v máji na párty v Japonsku ponúkanú cigaretu od fanúšika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.soompi.com/news/yg-releases-official-statement-regarding-gdragons-marijuana-incident |titul=YG Releases Official Statement Regarding G-Dragon's Marijuana Incident |vydavateľ=Soompi |dátum vydania=2011-10-05 |dátum prístupu=2012-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120419054429/http://www.soompi.com/news/yg-releases-official-statement-regarding-gdragons-marijuana-incident |dátum archivácie=2012-04-19 }}</ref> Bol jediným z celej párty, na ktorého bol kórejským orgánom podaný tip. Priznal, že fajčil ponúknutú cigaretu, ale keď si uvedomil, že nejde o obyčajnú cigaretu, odhodil ju preč. Škandál zapríčinil, že jeho aktivity boli pozastavené a YG Entertainment vyhlásilo, že dostal čas, aby sa nad svojou chybou zamyslel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bigbangupdates.com/2011/10/yg-entertainment-reacts-to-g-dragons.html |titul=YG Entertainment in state of emergency [NEWS] |vydavateľ=bigbangupdates |dátum vydania=2011-10-05 |dátum prístupu=2012-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111005192629/http://www.bigbangupdates.com/2011/10/yg-entertainment-reacts-to-g-dragons.html |dátum archivácie=2011-10-05 }}</ref> Vzhľadom k tomu, že nebol obvinený, neprišiel o žiadne dohodnuté kontrakty a 6. novembra sa prvýkrát po škandále objavil na verejnosti na odovzdávaní cien [[MTV Europe Music Awards]] spolu s [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]]. ===2012 – súčasnosť: ''One of a Kind'', svetové turné a ''Coup D'Etat''=== V marci 2012 bolo oznámené, že G-Dragonov sólo návrat bude odložený až na druhú polovicu roka, aby sa to zhodovalo s jeho narodeninami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/03/g-dragons-solo-comeback-scheduled-for-august |titul=G-Dragon's solo comeback scheduled for August |vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2012-03-13 |dátum prístupu=2012-11-07}}</ref> Popri nahrávaní materiálov pre svoj vlastný album spolupracoval aj s inými umelcami. Spolu s T.O.P-om sa objavil na japonskom vydaní albumu ''Young Foolish Happy'' speváčky [[Pixie Lott]], konkrétne v piesni „Dancing On My Own“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/03/gdtop-to-feature-in-english-singer-pixie-lotts-new-japanese-release |titul=GD&TOP to feature in English singer Pixie Lott's new Japanese release |vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2012-03-08|dátum prístupu=2012-11-07}}</ref> 24. augusta 2012 bol na [[YouTube]] zverejnený G-Dragonov videoklip k piesni „One Of A Kind“ z [[One of a Kind|rovnomenného albumu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon releases MV for "One of A Kind"|url=http://www.allkpop.com/2012/08/g-dragon-releases-mv-for-one-of-a-kind|vydavateľ=allkpop|dátum vydania=2012-08-24|dátum prístupu=2012-08-27}}</ref> Pieseň mu priniesla na [[Korean Music Awards]] aj na Rhythmer Awards cenu „Najlepšia hip-hopová pieseň roka“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/article/2013/02/winners-from-the-2013-korean-music-awards |titul=Winners from the '2013 Korean Music Awards' |vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2013-02-28|dátum prístupu=2014-11-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://bigbangupdates.com/2013/02/big-bang-g-dragon-nominated-at-2013-rhythmer-awards.html |titul=BIG BANG & G-DRAGON NOMINATED AT 2013 RHYTHMER AWARDS |vydavateľ=bigbangupdates |dátum vydania=2013-02-13 |dátum prístupu=2014-11-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141204115928/http://bigbangupdates.com/2013/02/big-bang-g-dragon-nominated-at-2013-rhythmer-awards.html |dátum archivácie=2014-12-04 }}</ref> Nasledovala „That XX“, ktorá ovládla hudobné rebríčky a zaznamenala takzvaný „perfektný all-kill“.<ref name="thatxx-allkill">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/09/g-dragon-achieves-a-perfect-all-kill-with-that-xx|titul=G-Dragon achieves a perfect all-kill with "That XX"|vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2012-08-31|dátum prístupu=2012-08-31}}</ref> Jeho EP ''[[One of a Kind]]'' vyšlo v digitálnej aj fyzickej forme v septembri s rozdielom niekoľkých dní.<ref name="YGlife">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yg-life.com/archives/12388|titul=G-Dragon - First Mini Album Tracklist|dátum vydania=2012-09-03|vydavateľ=YG Life|dátum prístupu=2014-11-25}}</ref> Album mal pozitívne ohlasy a všetky skladby obsadili popredné priečky vo všetkých významných hudobných rebríčkoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/09/g-dragons-tracks-from-one-of-a-kind-ep-dominates-real-time-music-charts |titul=G-Dragon's tracks from 'One of a Kind' EP dominates real-time music charts |vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2012-09-14 |dátum prístupu=2012-11-08}}</ref> Album sa navyše umiestnil na prvom mieste [[Billboard|Billboardového]] rebríčka ''Svetové albumy'' a dostal sa na 161. miesto v [[Billboard 200]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://global.mnet.com/news/newsdetail.m?searchNewsVO.news_id=201209210940_15581 |titul=G-Dragon Enters the Billboard 200 and Places First on the Billboard World Album Chart - M NET |vydavateľ=Global.mnet.com |dátum vydania=2012-09-21 |dátum prístupu=2012-11-08}}</ref> Koncom roka 2012 predaj prekročil 200 000 kópií, čím sa stal najpredávanejším sólovým albumom v Kórei od vydania jeho albumu ''[[Heartbreaker]]'' z roku 2009. Za svoje úsilie získal na 14. ročníku [[Mnet Asian Music Awards]] ocenenie „Najlepší sólista“ a na 22. ročníku [[Seoul Music Awards]] vyhral s ''[[One of a Kind]]'' cenu „Nahrávka roka“. [[File:G-Dragon - Coup D'Etat red cover.jpg|thumb|200px|Predná strana albumu]] V januári 2013 sa G-Dragon vydal na svoje prvé svetové turné s názvom ''G-Dragon 2013 1st World Tour: One of a Kind'', stal sa prvým kórejským sólistom, čo vystúpil aj na 4 veľkých japonských štadiónoch a druhým kórejským sólistom so svetovým turné. Tým prvým je spevák [[Rain]]. Po turné sa G-Dragon vrátil do štúdia, aby nahral svoj druhý štúdiový album. YG Entertainemt neskôr ohlásilo, že držiteľka [[Grammy Award|Ceny Grammy]] [[Missy Elliott]] sa tiež na albume objaví.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang G-Dragon to Make Solo Comeback this August, 'Missy Elliot to Feature'|url=http://www.kpopstarz.com/articles/32395/20130625/big-bang-g-dragon-to-make-solo-comeback-this-august-missy-elliot-to-feature.htm|vydavateľ=KpopStarz|dátum vydania=2013-06-25|dátum prístupu=2013-06-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20220619184612/https://www.kpopstarz.com/articles/32395/20130625/big-bang-g-dragon-to-make-solo-comeback-this-august-missy-elliot-to-feature.htm|dátum archivácie=2022-06-19}}</ref> Elliott v januári 2013 cez [[Twitter]] oznámila, že sa podieľala na dvoch skladbách („Chugalug“, „Niliria“), ktoré obe produkoval Teddy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Twitter / MissyElliott: @IFIWereMagneto it was 2 records...|url=https://twitter.com/MissyElliott/status/294214860990976001|vydavateľ=[[Twitter]]|dátum vydania=2013-01-23|dátum prístupu=2013-06-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Twitter / MissyElliott: @TracyCozette funny I did a...|url=https://twitter.com/MissyElliott/status/294157917622505473|vydavateľ=[[Twitter]]|dátum vydania=2013-01-23|dátum prístupu=2013-06-25}}</ref> Jeho druhý štúdiový album ''[[Coup d'Etat]]'' vyšiel digitálne v dvoch častiach a fyzicky bol vydaný 13. septembra 2013. Na albume boli kolaborácie s hviezdami ako [[Missy Elliott]], [[Diplo]], [[Baauer]], [[Boys Noize]], [[Sky Ferreira]], [[Siriusmo]], [[Zion.T]], Lydia Päk a Jennie Kim. G-Dragon a Missy Elliott spolu vystúpili s piesňou „Niliria“ na KCON 2013 v Los Angeles. Skladby z ''[[Coup d'Etat]]'' obsadili prvé priečky hlavných kórejských rebríčkov. Po vydaní sa v rebríčku Mnet umiestnilo 7 skladieb od prvého po siedme miesto<ref name="yg4">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.yg-life.com/archives/21662?lang=en | titul=G-DRAGON’S NEW SONG "SWEEPING THE CHART" UPON BEING RELEASED | vydavateľ= yg-life.com| dátum prístupu=2013-09-05 | dátum vydania=2013-09-05}}</ref> a v Top 10 rebríčka Gaon sa umiestnilo 6 skladieb, pričom na prvom mieste bola pieseň „Who You?“.<ref name="gaonweek">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/digital.php?f_chart_kind_cd=T&f_week=37&f_year=2013&f_type=week | titul=2013년 37주차 Digital Chart|vydavateľ=gaon music chart|dátum prístupu=2014-11-25}}</ref> Album sa tiež v niekoľkých krajinách dostal na prvé miesta rebríčka [[iTunes]].<ref name="yg5">{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.yg-life.com/archives/21597?lang=en | titul=G-DRAGON TOPPING 8 COUNTRIES’ ITUNES CHARTS… BEGINNING TV APPEARANCE AT "SKETCHBOOK" | vydavateľ= yg-life.com| dátum prístupu=2013-09-05 | dátum vydania=2013-09-04}}</ref><ref name="kpopstarz2">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.kpopstarz.com/articles/40081/20130903/big-bang-g-dragon-tops-7-countries-itunes-charts-with-coup-d-etat.htm | titul=Big Bang G-Dragon Tops 7 Countries iTunes Charts with New Album, 'COUP D'ETAT' | vydavateľ=KpopStarz | dátum prístupu=2013-09-05 | dátum vydania=2013-09-03 | url archívu=https://web.archive.org/web/20131013154348/http://www.kpopstarz.com/articles/40081/20130903/big-bang-g-dragon-tops-7-countries-itunes-charts-with-coup-d-etat.htm | dátum archivácie=2013-10-13 }}</ref> 1. septembra bol na [[YouTube]] zverejnený videoklip k piesni „Coup d'Etat“ a krátko nato, 4. septembra, aj k piesni „Crooked“. Úspech albumu viedol k tomu, že na 15. ročníku [[Mnet Asian Music Awards]] získal G-Dragon 4 ocenenia: „Najlepší sólista“, „Najlepší videoklip“ za „Coup d'Etat“, „Najlepšie tanečné vystúpenie“ za „Crooked“ a najvyššie ocenenie, „Umelec roka“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/article/2013/11/winners-from-the-2013-mama#axzz2lP9VWUJ3|titul=Winners from the '2013 MAMA'!|vydavateľ=allkpop| dátum vydania=2013-11-22|dátum prístupu=2013-11-22}}</ref> Neskôr si z [[World Music Awards]] odniesol domov ceny „Najlepší showman“ a „Najlepší album“.<ref name="G-Dragon wins 'World's Best Entertainer' and 'World's Best Album' awards">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/article/2014/08/g-dragon-wins-worlds-best-entertainer-and-worlds-best-album-awards|titul=G-Dragon wins 'World's Best Entertainer' and 'World's Best Album' awards |dátum vydania=2014-08-18|dátum prístupu=2014-10-11|vydavateľ=allKpop}}</ref> G-Dragon sa podieľal na hudobnom festivale Free Highway Music Festival, ktorý sa konal 17. októbra v Imdžingak, tak, že naspieval duet s komediantom Čong Hjong-donom s názvom „Going to Try“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 해볼라고, fonetický prepis: ''Haebolago'').<ref name="Soompi-Breakup">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.soompi.com/2014/01/05/g-dragon-and-jung-hyung-don-break-up/|titul=G-Dragon and Jung Hyung Don Break Up?|dátum vydania=2014-01-05|dátum prístupu=2014-07-11|vydavateľ=Soompi|url archívu=https://web.archive.org/web/20160714001042/http://www.soompi.com/2014/01/05/g-dragon-and-jung-hyung-don-break-up/|dátum archivácie=2016-07-14}}</ref> Spolupracoval aj so [[Skrillex]]om na jeho albume ''Recess'', konkrétne na piesni „Dirty Vibe“.<ref name="DJ Skrillex's New Album Featuring G-Dragon And CL Ranks 4th On U.S. Billboard Chart">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/85683/20140328/dj-skrillexs-new-album-featuring-g-dragon-and-cl-ranks-4th-on-u-s-billboard-chart.htm|titul=DJ Skrillex's New Album Featuring G-Dragon And CL Ranks 4th On U.S. Billboard Chart|dátum vydania=2014-03-28|dátum prístupu=2014-07-11|vydavateľ=Kpopstarz|url archívu=https://web.archive.org/web/20211127083036/https://www.kpopstarz.com/articles/85683/20140328/dj-skrillexs-new-album-featuring-g-dragon-and-cl-ranks-4th-on-u-s-billboard-chart.htm|dátum archivácie=2021-11-27}}</ref> == Imidž a umenie == {{Citát|Správna hudba sa netvorí tak, že umelec nadobudne pocit, že hudba je jeho práca. Keď človek pracuje na hudbe, vystupuje alebo sa len zabáva, ...to priamo hudbu ovplyvňuje... Čím viac pracujem, tým viac mám pocit, že sa učím a zároveň dozrievam.|G-Dragon<ref name="G-Dragon interview">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang G-Dragon Pt. 1 | priezvisko = Kang|meno= Myoung-Seok | vydavateľ = 10Asiae|url =http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010122918181571944 |dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref><ref name="G-Dragon interview2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang G-Dragon Pt. 2 | priezvisko = Kang|meno= Myoung-Seok| vydavateľ = 10Asiae| url =http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010122915004107005 | dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref>|300|Times New Roman|110}} ===Verejný imidž=== Opisovaný ako „najmódnejší v skupine“,<ref name="Big Bang's G-Dragon: I'm interested in majoring in fashion">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 빅뱅 G드래곤 "의상 전공에 욕심있다" (''Big Bang's G-Dragon: I'm interested in majoring in fashion'')| priezvisko = Kang| meno = Jiyong| vydavateľ = SSTV| dátum vydania = 2007-11-27| url = http://sstv.freechal.com/index.html?page=news/flypage&cid=1&nid=8444| dátum prístupu = 2008-03-10| jazyk = ko| url archívu = https://web.archive.org/web/20110711025128/http://sstv.freechal.com/index.html?page=news%2Fflypage&cid=1&nid=8444| dátum archivácie = 2011-07-11}}</ref> G-Dragonov podiel na ovplyvňovaní módnych trendov v Južnej Kórei mu priniesol ocenenia ako „Štýlová ikona roka 2008“<ref name="Big Bang's G-Dragon: I'm interested in majoring in fashion"/> a cenu časopisa ''Arena'', „Najvplyvnejší muž roka 2008“.<ref name="Style Award">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 지드래곤, 2008 'A-어워즈' 스타일 부문 수상 | vydavateľ = Naver| dátum vydania = 2008-12-10 |url =http://news.naver.com/main/read.nhn?mode=LSD&mid=sec&sid1=001&oid=001&aid=0002403947& | dátum prístupu = 2009-10-02|jazyk=ko}}</ref> Módna ikona Kang Dong-won tiež uznal G-Dragonov vplyv a označil ho za „experta na módu“.<ref name="fashionista">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =강동원 "보헤미안 스타일 올 가을 유행 예감"[포토엔] | vydavateľ = Newsen| dátum vydania = 2008-09-19 |url =http://www.newsen.com/news_view.php?uid=200809191844241010%20| dátum prístupu = 2011-01-21|jazyk=ko}}</ref> V roku 2013 bol uvedený v Style Icon Top 10 a neskôr získal aj cenu „Štýlová ikona roka“. Bol prvým sólovým spevákom, ktorý sa o túto cenu s nikým nedelil.<ref name="SIA">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yg-life.com/archives/23547?lang=en|titul=G-Dragon Receives Grand Prize, First Such Case for Solo Singer|dátum vydania=2013-10-25| dátum prístupu=2014-07-11|vydavateľ=YG Life}}</ref> Televízna osobnosť Kim Džun-hui v programe ''Follow Me Season 2'' na kanáli Fashion N vyjadrila svoj obdiv k umelcovi a povedala: „Nielenže má G-Dragon skvelý vkus, ale dokáže aj písať a komponovať hudbu ako génius. Proste má na hudbu dar a jeho správanie je tiež bezchybné. Naozaj ho považujem za skvelého človeka.“<ref name="Kim Jun Hee Praises G-Dragon for His Fashion Taste and Musical Skills ">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.soompi.com/2013/08/23/kim-jun-hee-calls-g-dragon-an-all-around-genius/|titul=Kim Jun Hee Praises G-Dragon for His Fashion Taste and Musical Skills|dátum vydania=2013-10-25|dátum prístupu=2013-08-23|vydavateľ=Soompi|url archívu=https://web.archive.org/web/20130823083955/http://www.soompi.com/2013/08/23/kim-jun-hee-calls-g-dragon-an-all-around-genius/|dátum archivácie=2013-08-23}}</ref> Jeho prefarbenie vlasov na blond počas propagácie albumu ''[[Heartbreaker]]'' sa tešilo medzi fanúšikmi veľkej popularite a účes sa stal jedným z najlepších v roku.<ref name="hair">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =강동원 "보헤미안 스타일 올 가을 유행 예감"[포토엔] | vydavateľ = Newsen| dátum vydania = 2009-01-21 |url =http://www.newsen.com/news_view.php?uid=200901210741381001| dátum prístupu = 2011-01-21|jazyk=ko}}</ref> Navyše jeho neustále nosenie trojuholníkových šatiek sa stalo trendom medzi tínedžermi a časom dostali prezývku „Big Bang šatky“.<ref name="Crazy for K-Pop">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Crazy For K-pop | priezvisko = Sablan|meno= Niño Mark | vydavateľ = Inquirer| dátum vydania = 2009-07-24 |url =http://showbizandstyle.inquirer.net/lifestyle/lifestyle/view/20090724-217073/Crazy-for-K-Pop%7C| dátum prístupu = 2010-02-01}}</ref> Napriek svojim vplyvom G-Dragon priznal, že je vo svojej úlohe hudobníka rozpačitý a poznamenal, ako „sa veľa vecí zmenilo, a to vrátane tónu môjho hlasu, pretože som si bol pred ostatnými vedomý svojej práce.“<ref name="G-Dragon interview"/> S vedomím, že jeho verejný imidž je pri propagácii svojich materiálov dôležitý, G-Dragon poznamenal, že to, „čo verejnosť vidí (môj vonkajší vzhľad), je moja práca, takže je to aj moja chyba, ak zo mňa vyžaruje zlý zámer.“<ref name="G-Dragon interview"/> Taktiež zásadne odmieta myšlienku, že speváci sú len „produktom“ zábavného priemyslu.<ref name="G-Dragonproduct">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = GDㆍ탑이 밝힌 '불화설'과 '스캔들' | vydavateľ = Naver |dátum vydania = 2011-02-04 |url=http://news.naver.com/main/read.nhn?mode=LSD&mid=sec&sid1=106&oid=001&aid=0004895839| dátum prístupu = 2010-02-01|jazyk=ko}}</ref> Na [[CNN]] bol označený ako jeden z „50 dôvodov, prečo je Soul najlepším mestom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =50 reasons why Seoul is the world's greatest city| priezvisko = Cha|meno=Frances | vydavateľ = CNN Go| dátum vydania =2011-05-25 |url =http://www.cnngo.com/seoul/life/50-reasons-why-seoul-worlds-greatest-city-534720?page=0,2|dátum prístupu=2014-11-27}}</ref> === Hudobný štýl, texty a komponovanie === Inšpirovaný hudbou skupiny [[Wu-Tang Clan]] sa v roku 2001 12-ročný G-Dragon podieľal na hip-hopovom albume ''Flex'', a tým sa začala jeho umelecká kariéra.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> V začiatkoch kariéry bola skupina Big Bang považovaná za hip-hopovú, ale experimentovali aj s [[Synthpop|electropopom]], čím zaviedli v Južnej Kórei nový trend.<ref name="NewTrend">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang, Brown Eyed Girls, Jewelry...&nbsp;The trend of J-pop 'Electronica'| priezvisko = Kim|meno= Wong-Yeon | vydavateľ = Star News| dátum vydania = 2008-02-28 |url =http://star.moneytoday.co.kr/view/stview.php?no=2008022809411230840&type=1 | dátum prístupu = 2008-02-28|jazyk=ko}}</ref> Tým, že už mal skúsenosti s rôznymi hudobnými žánrami vďaka Big Bang, G-Dragon zahrnul do svojho albumu ''[[Heartbreaker (G-Dragon album)|Heartbreaker]]'' mix [[Tanečná hudba|tanečnej]], [[Contemporary R&B|R&B]] a [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] hudby.<ref name="新스타고백 지드래곤⑫">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =新스타고백 지드래곤⑫"솔로앨범, 저한테는 도박이었죠" | vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania = 2010-02-11 |url =http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2010020414335608494&sp=EC | dátum prístupu = 2010-02-14|jazyk=ko}}</ref> Pri produkcii spoločného albumu ''[[GD & TOP]]'' volil viac hip-hopový zvuk, ale priznal, že R&B, [[Akustická hudba|akustická]] a elektronická hudba ho silne ovplyvnili.<ref name="Showcase2"/> Odkedy sa stal sólistom, G-Dragon si udržiava pevnú kontrolu nad svojou hudbou s tým, že „každý pocit (pri vytváraní hudby) je odlišný“,<ref name = "G-Dragon interview2" /> a svoje emócie využíva na usmernenie obsahu textu a hudobnej kompozície svojich piesní.<ref name="G-Dragon interview"/> Priznáva, že v snahe odlíšiť sa od iných interpretov s každým kúskom svojej hudby „vzbudzuje zvrat na každom rohu a vyvoláva rozličný príbeh“ a uznáva, že aj keď refrén je najchytľavejšia časť piesne, chce, aby si ľudia pamätali celú pieseň.<ref name="G-Dragon interview2"/> Ešte pred svojou sólovou kariérou sa zapájal do produkcie albumov skupiny Big Bang, ktorej väčšinu piesní napísal a zložil práve on.<ref name="plagiarism overview"/> G-Dragonovo prispievanie do tvorby vlastnej hudby mu prinieslo ako chválu, tak kritiku. Preferuje písať texty, ktoré „znejú ako skutočný príbeh“ a od ''Korean Times'' si vyslúžil označenie „geniálny spevák-skladateľ“,<ref name="plagiarism overview"/> aj keď on sám sa vyjadril, že toto označenie ho privádza do rozpakov.<ref name="G-Dragon Genius">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = ‘빅뱅’ G드래곤 "내가 천재라고? 천만에"| vydavateľ = The Kyunghyang Shinmum| dátum vydania = 2011-02-08|url =http://news.khan.co.kr/kh_news/khan_art_view.html?artid=201102081420091&code=960801| dátum prístupu = 2011-02-18|jazyk=ko}}</ref> Jeho úsilie skladať piesne mu prinieslo pochvaly ako jeden z najlepších skladateľov roka 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =2008년을 빛낸 가요 작곡가 '8+1'인은? | priezvisko= Kim |meno=Hyeseong| vydavateľ = Star News| dátum vydania = 2008-11-18 |url =http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2008111808310806501&type=1&outlink=1| dátum prístupu = 2008-11-18|jazyk=ko}}</ref> a mnoho popových kritikov a predstaviteľov hudobného priemyslu ho vybralo ako „hudobníka, na ktorého budúcnosť sa najviac tešia“.<ref name="G-Dragon Genius"/> Jeho rapové texty ho v Japonsku dostali na 4. miesto v hlasovaní za „Najbožskejšieho rapera“.<ref name="Fourth place rap">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =지드래곤, 日 `신이라 생각하는 래퍼` 4위 에미넴도 제쳐 | priezvisko= Kim|meno= Hyun | vydavateľ = Daily News | dátum vydania = 2011-01-30 |url =http://star.mk.co.kr/new/view.php?mc=ST&no=65956&year=2011 | dátum prístupu = 2011-02-18|jazyk=ko}}</ref> Dostal sa aj na čelo zoznamu „Najpracovitejší idol“ magazína [[Forbes (magazín)|Forbes]], <ref name="most hardworking">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = G-Dragon tops Forbes Korea's ranking of most hardworking idols | priezvisko= Hicap|meno= Jonathon M. |vydavateľ = Manila Bulletin Publishing Corporation |dátum vydania = 2010-04-30 |url =http://www.mb.com.ph/articles/255280/gdragon-tops-forbes-korea-s-ranking-most-hardworking-idols | dátum prístupu = 2011-02-18}}</ref> a tiež do jeho zoznamu „Korea 2030 Power Leaders“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon chosen by Forbes Korea as one of the TOP 40 Korea 2030 Power Leaders|url=http://fooyoh.com/kpop_news/7248252|dátum vydania=2012-02-28|vydavateľ=fooyoh|dátum prístupu=2014-11-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20141018062602/http://fooyoh.com/kpop_news/7248252|dátum archivácie=2014-10-18}}</ref> Spevák I Sung-čchol tiež označil G-Dragona ako jedného z mladých umelcov, na ktorého hudbu sa teší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lee Seung Chul Praises G-Dragon ‘I Think He’s the Best’|url=http://www.kpopstarz.com/articles/40739/20130908/lee-seung-chul-praises-gdragon-i-think-he-s-the-best.htm|vydavateľ=KpopStarz|dátum vydania=2013-09-08|dátum prístupu=2014-11-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20141014174957/http://www.kpopstarz.com/articles/40739/20130908/lee-seung-chul-praises-gdragon-i-think-he-s-the-best.htm|dátum archivácie=2014-10-14}}</ref> Producent a raper Cho PD ocenil, že „idoloví speváci ako Big Bang majú schopnosť byť muzikantmi“, ako „sa Big Bang v mnohých ohľadoch vyvinuli z idolov so schopnosťami, ktoré majú ako hudobníci“, a ako „môže byť G-Dragon považovaný za hlavného zástupcu toho všetkého“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=조PD, '디스'했던 GD 인정.."뮤지션역량 갖췄다" (Cho PD Praised Big Bang and G-Dragon Surprised the Public) | url=http://m.media.daum.net/m/entertain/newsview/20110316121333534 | vydavateľ=Daum | dátum prístupu = 2014-11-28| dátum vydania=2011-03-16|jazyk=ko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=조PD "아이돌 가수도 빅뱅처럼 역량 갖춰야" 쓴소리 | url=http://m.media.daum.net/m/entertain/newsview/20110316114342725 | vydavateľ=Daum |dátum prístupu = 2014-11-28| dátum vydania=2011-03-16|jazyk=ko}}</ref> ==Osobný život== Aj keď o svojom súkromí nehovorí, povráva sa, že od roku 2010 chodí s kórejsko-americkou herečkou Kiko Mizuhara.<ref name="G-dragon/Kiko">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= G-Dragon, Kiko Mizuhara spotted on date: report| priezvisko = Ock|meno= Hyun-ju | vydavateľ = Korea Herald | dátum vydania = 2014-10-08 |url =http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20141008001024 |dátum prístupu = 2014-10-11}}</ref> Fotografie, ktoré sa objavili v roku 2014, vyvolali mediálny rozruch. Nikto z nich to zatiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil. YG Entertainment k tomu zaujalo stanovisko v zmysle, že „k tomu nemajú čo povedať, keďže sa snažia rešpektovať súkromie svojich umelcov“.<ref name="G-dragon/Kiko 2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= G-D relationship rumors resurface | priezvisko = Sung |meno=So-young | vydavateľ = Korea JooAng Daily | dátum vydania= 2014-10-09 |url =http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2995819 | dátum prístupu= 2014-10-11}}</ref><ref name="G-dragon/Kiko 3">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= G-Dragon Spotted On Alleged Date With Famous Japanese Model Kiko Mizuhara | vydavateľ= Franchise Herald | dátum vydania= 2014-10-10 |url =http://www.franchiseherald.com/articles/9232/20141010/g-dragon-spotted-on-alleged-date-with-famous-japanese-model-kiko-mizuhara.htm | dátum prístupu = 2014-10-11}}</ref> ==Diskografia== {{Hlavný článok|Diskografia G-Dragona|Diskografia skupiny Big Bang}} ;Štúdiové albumy Kórejské * ''[[Heartbreaker]]'' (2009) * ''[[Coup d'Etat]]'' (2013) Japonské * ''[[Coup D’Etat '+ One of a Kind & Heartbreaker' (G-Dragon album)|COUP D’ETAT [+ ONE OF A KIND & HEARTBREAKER]]]'' (2013) ;EP * ''[[One of a Kind]]'' (2012) ;Digitálne single * ''Look Only at Me, Part 2'' (2008) * ''Michi Go'' (2013) ;Kolaboračné albumy * ''[[GD & TOP]]'' s [[T.O.P|T.O.P-om]] (2010) ;Kolaboračné single * „Good Boy“ s [[Tchäjang|Tchäjangom]] (GD X [[Tchäjang]]) (2014) ;Propagačné single * ''G-Market Party'' (2010) ;Koncertné albumy * ''Shine a Light'' (2010) * ''GDYB (G-Dragon a Tchäjang) Paris Photobook'' (2014) ==Filmografia== === Videoklipy === {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Big Bang}} {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! style="width:50px;"|Rok ! style="width:350px;" |Videoklip ! style="width:50px;"|Dĺžka ! style="width:200px;" |Album ! style="width:200px;"|Oficiálny videoklip na [[YouTube]] ! style="width:240px;"|Poznámka |- |rowspan="2"| 2001 | „G-Dragon“ a.k.a „My Age is 13“ | 4:16 | ''2001 Korea HipHopFlex'' | | |- | Perry - „Storm“ | 3:20 |''Perry By Storm'' | [http://www.youtube.com/watch?v=3Z2Wodni2BY YGEntertainment] | Feat. G-Dragon, Masta Wu, Sean |- |rowspan="3"| 2002 | [[YG Family]] - „Hip Hop Gentlemen“ | 4:24 |rowspan="3"| ''YG Family - Why Be Normal? / 1997 - 2002'' | [http://www.youtube.com/watch?v=D8ynwLy_f2E YGEntertainment] | |- | [[YG Family]] - „YMCA Baseball Team“ | 3:47 | [http://www.youtube.com/watch?v=TUoJbtpbQNY YGEntertainment] | |- | [[YG Family]] - „Get Ready“ | 4:07 | [http://www.youtube.com/watch?v=sEsk9bbeAt0 YGEntertainment] | Vystupuje, ale nespieva |- | 2003 | [[1TYM]] - „Hot“ | 4:16 | ''Once N 4 All'' | [http://www.youtube.com/watch?v=gh2B1RtJbXg YGEntertainment] | Vystupuje, ale nespieva |- | 2004 | [[Jinusean]] - „Phone Number“ | 3:36 | ''Norabose'' | [http://www.youtube.com/watch?v=Ve0Ygq0O2Ts YGEntertainment] | Vystupuje, ale nespieva |- |rowspan="8"| 2009 | [[W-Inds.]] - „Rain Is Fallin'“ | 3:59 | ''Rain Is Fallin'/Hybrid Dream'' | [http://www.youtube.com/watch?v=kpBnGBwRiBg windsTVofficial] | |- | [[2NE1]] - „Fire“ (Street Ver.) | 3:48 | ''[[2NE1]] 1st Mini Album'' | [http://www.youtube.com/watch?v=49AfuuRbgGo 2NE1] | Vystupuje, ale nespieva |- | [[Sungri]] - „Strong Baby“ | 3:53 | ''[[Remember]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=zDTsf5xw3Kg BIGBANG] | |- | „Heartbreaker“ | 3:51 |rowspan="5"| ''[[Heartbreaker]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=LOXEVd-Z7NE YGEntertainment] | |- | „Breathe“ | 3:41 | [http://www.youtube.com/watch?v=8pin-6JrdHY YGEntertainment] | |- | „She's Gone“ | 3:14 | | |- | „Butterfly“ | 3:47 | [http://www.youtube.com/watch?v=_k0GsfWrNh0 YGEntertainment] | |- | „A Boy“ | 3:42 | [http://www.youtube.com/watch?v=PMwWxmrQSGE YGEntertainment] | |- |rowspan="2"| 2010 | „Gmarket Party!“ | 2:48 | ''Gmarket CM SONG'' | [http://www.youtube.com/watch?v=bhWJXIGb8ao GmarketZone] | Nealbumové vydanie |- | [[Tchäjang]] - „I Need A Girl“ | 5:54 | ''[[Solar (album)|Solar]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=nWq4evFjYrU YGEntertainment] | |- |rowspan="4"| 2012 | [[Se7en]] - „When I Can't Sing“ | 4:21 | ''[[Se7en]] Mini Album Vol. 2'' | [http://www.youtube.com/watch?v=dQwEM6W9kUI officialSe7en] | Vystupuje, ale nespieva |- | „One Of A Kind“ | 3:29 |rowspan="3"|''[[One of a Kind]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=rJnICByeL8Q BIGBANG] | |- | „That XX“ | 3:35 | [http://www.youtube.com/watch?v=j57IzkTFnT8 BIGBANG] | Vystupuje Jennie Kim |- | „Crayon“ | 3:45 | [http://www.youtube.com/watch?v=t3ULhmadHkg BIGBANG] | |- |rowspan="6"| 2013 | „Michi GO“ | 3:44 | rowspan="4" |''[[Coup d'Etat]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=mrwnL62HObI BIGBANG] | |- | „Coup d'Etat“ | 3:21 | [http://www.youtube.com/watch?v=C8T6771Sdj8 BIGBANG] | |- | „Crooked“ | 3:46 | [http://www.youtube.com/watch?v=RKhsHGfrFmY BIGBANG] | |- | „Who You?“ | 5:38 | [http://www.youtube.com/watch?v=doFK7Eanm3I BIGBANG] | |- | [[Tchäjang]] - „Ringa Linga“ | 3:49 | ''[[Rise (album)|RISE]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=UJfZ69MSlvY BIGBANG] |Vystupuje, ale nespieva |- | [[CL]] - „The Baddest Female“ | 4:03 | ''Digitálny singel speváčky [[CL]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=7LP4foN3Xs4 2NE1] | Vystupuje, ale nespieva |- |rowspan="3"| 2014 | [[Ssa-i|Psy]] - „Hangover“ feat. [[Snoop Dogg]] | 3:53 | ''Digitálny singel speváka [[Ssa-i|Psy]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=HkMNOlYcpHg officialpsy] | Vystupuje, ale nespieva |- | [[Däsong]] - „Look at Me, Gwisun“ (Japonská verzia) | 3:10 | ''D-LITE'' | [http://www.youtube.com/watch?v=JlG0fz4WvoQ BIGBANG] | Vystupuje, ale nespieva |- | GD X [[Tchäjang]] - „Good Boy“ | 4:12 | YG Hip Hop Project | [http://www.youtube.com/watch?v=1ZRb1we80kM BIGBANG] | Réžia: [[Colin Tilley]] |- |} ==Ocenenia== {{Hlavný článok|Ocenenia a nominácie G-Dragona|Ocenenia a nominácie skupiny Big Bang}} == Hudobné programy == === Inkigayo === {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! style="width:70px;"|Rok ! style="width:200px;" |Dátum ! style="width:300px;"|Pieseň |- | rowspan="3" |2009 | 6. september | rowspan="3" | „Heartbreaker“ |- | 13. september |- | 20. september |- | 2011 | 9. január | „High High“ (ako GD&TOP) |- | rowspan="3" |2013 | 15. september | „Coup D'etat“ |- | 22. september | rowspan="2" | „Crooked“ |- | 29. september |- | 2014 | 30. november | „Good Boy“ (GD X [[Tchäjang]]) |} === M! Countdown === {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! style="width:70px;"|Rok ! style="width:200px;" |Dátum ! style="width:300px;"|Pieseň |- | rowspan="3" |2009 | 10. september | rowspan="3" | „Heartbreaker“ |- | 17. september |- | 24. september |- | 2010 | 30. december | „Oh Yeah“ (ako GD&TOP) |- | 2011 | 6. január | „High High“ (ako GD&TOP) |- |rowspan="3" |2012 | 27. september | rowspan="3" | „Crayon“ |- | 4. október |- | 11. október |- |rowspan="3" |2013 |12. september | rowspan="2" |„Black“ |- | 19. september |- | 26. september | „Crooked“ |} === Music Bank === {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! style="width:70px;"|Rok ! style="width:200px;" |Dátum ! style="width:300px;"|Pieseň |- | rowspan="5" |2009 | 28. august | rowspan="5" | „Heartbreaker“ |- | 4. september |- | 11. september |- | 18. september |- | 25. september |- | rowspan="2" |2013 | 20. september | „Who You?“ |- | 27. september | „Crooked“ |} == Referencie == {{referencie|3}} ==Externé odkazy== * [http://www.ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=K&ATYPE=2&ARTIDX=10 Oficiálna webová stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141209185630/http://ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=K&ATYPE=2&ARTIDX=10 |date=2014-12-09 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|G-Dragon|636927707}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Speváci Kórejskej republiky]] [[Kategória:Reperi Kórejskej republiky]] [[Kategória:Big Bang (hudobná skupina)]] r0bch1omd9r3s917p6i02hp3070w9g6 0 548432 8233148 7455402 2026-06-14T11:44:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233148 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Heda Bartíková | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = česká redaktorka, novinárka a spisovateľka | Dátum narodenia = {{dnv|1944|3|27}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Heda Bartíková''' (* [[27. marec]] [[1944]], [[Praha]]) je česká [[redaktor]]ka, novinárka a [[spisovateľ]]ka. == Životopis == Jej otcom bol spisovateľ Alois Hříbal. Po základnej škole absolvovala Strednú priemyselnú školu poľnohospodársku, ale poľnohospodárstvu sa nevenovala. Pracovala ako [[novinár]]ka, v Kartografii bola techničkou, na telovýchovnej škole ČUV [[Československý svaz tělesné výchovy|ČSTV]] pôsobila v úlohe odbornej referentky. V roku [[1985]] sa stala redaktorkou [[nakladatelství Olympia|nakladateľstva Olympia]]. Veľa písala, používala tiež [[pseudonym]] '''Hedy Bartley'''.<ref name="Adamovič">{{Citácia knihy | priezvisko = Adamovič | priezvisko2 = Neff | meno = Ivan | meno2 = Ondřej | titul = [[Slovník české literární fantastiky a science fiction]] | vydavateľ = R3 | miesto = Praha | rok = 1995 | isbn = 80-85364-57-3 | kapitola = Bartíková, Heda | strany = 30}}</ref> == Dielo == Písala poéziu, detektívky, biografiu o Páralovi, hororové a sci-fi poviedky. Poviedky jej vytlačili časopisy Květy, Maska, Magazín Co vás zajímá a ďalšie. === Básnické zbierky === * ''První oblázky'' (1987) === Biografie === * ''Profesionální muž'' (1995), o Vladimírovi Páralovi === Detektívky === * ''Umřeš v prachu benzínu..!'' (1993) === Horor === * ''Hledejte v kobkách'' (1993), poviedková zbierka * ''Hrůzy'' (1993), poviedková zbierka == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01010844+or+wkw=jk01010844&func=find-c&local_base=nkc Heda Bartíková] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241218062106/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01010844+or+wkw=jk01010844&func=find-c&local_base=nkc |date=2024-12-18 }} v databáze Národní knihovny ČR * [http://www.legie.info/autor/2116-heda-bartikova Bartíková na webe Légie] == Zdroj == *{{Preklad|cs|Heda Bartíková|11296363}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bartíková, Heda}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia fantasy]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] 1ktwfx8rc4h7a062qyysk4q6fnbbp65 0 550120 8232802 8166497 2026-06-13T16:11:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232802 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of the United Arab Emirates.svg|thumb|Vlajka Fudžajry]] '''Fudžajra''' (arabsky الفجيرة, al-fuǧayrah) je jedným zo siedmich [[Emirát|emirátov]], tvoriacich [[Spojené arabské emiráty]]. Nachádza sa na ich východe, pri hraniciach s [[Omán|Ománom]]. Má rozlohu {{km2|1150}} a má približne 316 790 obyvateľov (2022),<ref>{{cite web |title = Fujairah – official UAE portal |publisher = UAE Government |date = 2024‑08‑27 |url = https://u.ae/en/about-the-uae/the-seven-emirates/fujairah |access-date = 2025‑07‑28 |language = en |accessdate = 2025-07-28 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20210627175451/https://u.ae/en/about-the-uae/the-seven-emirates/fujairah |archivedate = 2021-06-27 }}</ref> ktorí žijú hlavne v [[Fudžajra|rovnomennom]] hlavnom meste. Územie emirátu je prevažne hornaté, čo je príčinou relatívne vysokých dažďov, ktoré umožňujú poľnohospodárstvo. Roku 1902 sa emirát stal britským [[Protektorát|protektorátom]] a roku 1971 sa stal súčasťou Spojených arabských emirátov. [[Súbor:MapEmirateFujairah.PNG|thumb|Mapa emirátu]] Emirát je absolutistickou monarchiou, takže všetku moc má emir Hamad bin Mohammed Al Sharq, ktorý vládne od roku 1974. Vládu tvorí emir a členovia jeho rodiny, pričom niekoľko členov miestnych významných rodín má poradný hlas. Emir oznamuje svoje rozhodnutia vláde a po ich prijatí sa stávajú zákonom. Prakticky nie je rozdiel medzi emirovým súkromným majetkom a štátnym majetkom. Ako právo je uplatňovaná [[šaría]], vrátane verejného bičovania za rôzne prehrešky. Ekonomicky krajina závisí na dotáciách z federácie. Miestny priemysel je najmä stavebníctvo, turizmus a existuje tu bezcolná zóna. == Správne členenie == Emirát sa člení na dve obce<ref>[http://www.megf.org/2014/con_proceedings/Pre%20Conf.-Eng.%20Abdulla%20Al%20Khaddeim,Fujairah%20Municipality%20GIS%20Initiatives_Feb_2014.pdf GIS Initiatives for The Strategic Development of The Emirate of Fujairah ''(anglicky)'']</ref>: * [[Fudžajra]] * [[Dibba Al Fujayrah]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.fujairah-tourism.gov.ae/ Fujairah Tourism Bureau] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100417013528/http://www.fujairah-tourism.gov.ae/ |date=2010-04-17 }} * [http://www.fujairah.eu/ Fujairah EÚ Portal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130602210727/http://www.fujairah.eu/ |date=2013-06-02 }} * [http://www.fujairahmunc.gov.ae/ Fujairah Municipality] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516132009/http://www.fujairahmunc.gov.ae/ |date=2010-05-16 }} * [http://www.fujairahpolice.gov.ae/ Fujairah Police] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121223070356/http://www.fujairahpolice.gov.ae/ |date=2012-12-23 }} * [http://fjw.hct.ac.ae/fujairah/index.html Fujairah Higher Colleges - About Fujairah] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060429204149/http://fjw.hct.ac.ae/fujairah/index.html |date=2006-04-29 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Fudžajra (emirát)|12328617}} {{Spojené arabské emiráty}} [[Kategória:Spojené arabské emiráty]] pl76fj7538i4kp4oo2ap72ay40xs317 0 551504 8232762 8201712 2026-06-13T13:03:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232762 wikitext text/x-wiki '''Futbal pre priateľstvo''' je každoročný [[medzinárodný]] [[Dieťa|detský]] sociálny program, ktorý realizuje spoločnosť [[Gazprom]]. Cieľom programu je prostredníctvom [[futbal]]u kultivovať v mladšej [[Generácia|generácii]] dôležité hodnoty a záujem o zdravý [[životný štýl]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Football For Friendship project returns|periodikum=www.sportindustry.biz|dátum=2016-03-30|url=https://www.sportindustry.biz/news/football-friendship-project-returns|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20160915232403/https://www.sportindustry.biz/news/football-friendship-project-returns|dátum archivácie=2016-09-15}}</ref> V rámci programu sa futbalisti vo veku 12 rokov z rôznych krajín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gazprom’s “Football for friendship 2014” {{!}} InSerbia Today|url=http://inserbia.info/today/2014/04/gazproms-football-for-friendship-2014|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=inserbia.info|jazyk=en-US}}</ref> zúčastňujú na každoročnom medzinárodnom detskom fóre, svetovom pohári „Futbal pre priateľstvo“, medzinárodnom dni [[futbal]]u a [[priateľ]]stva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe and Asia to Meet Within Football for Friendship International Children's Social Project of Gazprom|url=http://www.newswire.ca/en/story/1505319/europe-and-asia-to-meet-within-football-for-friendship-international-children-s-social-project-of-gazprom|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.newswire.ca|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150524211756/http://www.newswire.ca/en/story/1505319/europe-and-asia-to-meet-within-football-for-friendship-international-children-s-social-project-of-gazprom|dátum archivácie=2015-05-24}}</ref> Program je podporovaný [[FIFA]], [[UEFA]], [[OSN]], [[Medzinárodný olympijský výbor|Olympijským]] a paralympijským výborom, hlavami štátov, vládami a futbalovými federáciami rôznych krajín, medzinárodnými charitatívnymi nadáciami, verejnými organizáciami a poprednými [[Futbalový klub|futbalovými klubmi]] na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Футбол для дружбы" 2018: объявлены имена участников программы от России!|url=https://www.sport-express.ru/football/gazprom/reviews/futbol-dlya-druzhby-2018-obyavleny-imena-uchastnikov-programmy-ot-rossii-1401229/|vydavateľ=www.sport-express.ru|dátum vydania=2018-04-25|dátum prístupu=2019-04-14}}</ref> Celosvetovým organizátorom programu je skupina ''AGT Communications Group'' (Rusko).<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=center|meno=The International Children's Social FOOTBALL FOR FRIENDSHIP project press|titul=Young Football Players From 24 Countries of Europe and Asia Meet at Third International Children's Football for Friendship Forum|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/young-football-players-from-24-countries-of-europe-and-asia-meet-at-third-international-childrens-football-for-friendship-forum-506472841.html|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.prnewswire.com|jazyk=en}}</ref> == Z histórie == === Futbal pre priateľstvo 2013 === Prvé medzinárodné detské fórum Futbal pre priateľstvo sa konalo [[25. máj|25. mája]] [[2013]] v [[Londýn]]e. Zúčastnilo sa ho 670 detí z 8 krajín: z [[Bulharsko|Bulharska]], [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Grécko|Grécka]], [[Rusko|Ruska]], [[Srbsko|Srbska]] a [[Slovinsko|Slovinska]]. Rusko reprezentovalo 11 futbalových tímov z 11 ruských miest, ktoré budú hostiť zápasy [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2018]]. Na fóre sa zúčastnili aj juniorské tímy klubov [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit]], [[Chelsea FC|Chelsea]], [[FC Schalke 04|Schalke 04]], [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]], víťazi detského športového dňa spoločnosti Gazprom a víťazi festivalu Fakel<ref>{{Citácia periodika|titul=Franz Beckenbauer Kicks Off Gazprom’s ‘Football for Friendship’ Campa…|periodikum=archive.is|dátum=2016-04-24|url=http://fcbusiness.co.uk/news/article/newsitem=2379/title=franz+beckenbauer+kicks+off+gazprom%2592s+%2591football+for+friendship%2592+campaign|dátum prístupu=2018-04-18|url archívu=https://archive.ph/20150515191023/http:/fcbusiness.co.uk/news/article/newsitem=2379/title=franz+beckenbauer+kicks+off+gazprom%2592s+%2591football+for+friendship%2592+campaign|dátum archivácie=2015-05-15}}</ref>. Počas fóra sa deti rozprávali so svojimi rovesníkmi z iných krajín a slávnymi futbalistami a tiež sa zúčastnili finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] v rokoch 2012/2013 na štadióne Wembley<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ntv.ru|titul=В Москве подвели итоги детского форума «Футбол для дружбы»|url=http://www.ntv.ru/sport/627113|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=НТВ|jazyk=en}}</ref> Výsledkom fóra bol otvorený list, v ktorom deti formulovali osem hodnôt programu: priateľstvo, rovnosť, spravodlivosť, zdravie, mier, lojalita, víťazstvo a tradície. Neskôr bol list odoslaný vedúcim predstaviteľom organizácií [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] a [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FIFA.com|titul=FIFA Partners - Gazprom - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/about-fifa/marketing/sponsorship/partners/gazprom.html|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=FIFA.com|jazyk=en-GB}}</ref>. V septembri 2013 počas stretnutia s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimírom Putinom]] a Vitalijom Mutkom potvrdil Sepp Blatter prijatie tohto listu a vyhlásil, že je pripravený podporiť Futbal pre priateľstvo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimir Putin und FIFA-Präsident Joseph S. Blatte bei “Football for Friendship” {{!}} Service - Epoch Times|url=http://www.epochtimes.de/service/vladimir-putin-und-fifa-praesident-joseph-s-blatte-bei-football-for-friendship-222|dátum vydania=2015-05-22|dátum prístupu=2018-04-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20150522173321/http://www.epochtimes.de/service/vladimir-putin-und-fifa-praesident-joseph-s-blatte-bei-football-for-friendship-222|dátum archivácie=2015-05-22}}</ref>. === Futbal pre priateľstvo 2014 === Druhý ročník programu Futbal pre priateľstvo sa konal v [[Lisabon|Lisabone]] v dňoch [[23. máj|23.]] – [[25. máj|25. mája]] [[2014]] a zúčastnilo sa ho viac ako 450 mládežníkov zo 16 krajín: [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Taliansko|Talianska]], [[Holandsko|Holandska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Portugalsko|Portugalska]], [[Rusko|Ruska]], [[Srbsko|Srbska]], [[Slovinsko|Slovinska]], [[Turecko|Turecka]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Chorvátsko|Chorvátska]]. Mladí futbalisti sa zúčastnili medzinárodného fóra Futbal pre priateľstvo, turnaja v pouličnom futbale a zúčastnili sa finále Ligy majstrov UEFA v rokoch 2013/2014<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Football for Friendship: Teaching values through football|periodikum=euronews|dátum=2014-05-27|url=http://www.euronews.com/2014/05/27/football-for-friendship-teaching-values-through-football|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170928161857/http://www.euronews.com/2014/05/27/football-for-friendship-teaching-values-through-football|dátum archivácie=2017-09-28}}</ref>. Víťazom medzinárodného pouličného futbalového turnaja v roku 2014 bol juniorský tím Benficy (Portugalsko). Výsledkom druhého ročníka programu bola voľba vodcu hnutia Futbal pre priateľstvo. Stal sa ním Felipe Suarez z Portugalska. V júni 2014 ako vodca hnutia navštívil deviaty medzinárodný mládežnícky futbalový turnaj na pamiatku Jurija Alexejeviča Morozova.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Oltre 450 ragazzi riuniti da Gazprom in occasione del Secondo Forum Internazionale FOOTBALL FOR FRIENDSHIP - Lazionews.eu|periodikum=Lazionews.eu|dátum=2014-05-27|url=http://www.lazionews.eu/settore-giovanile/oltre-450-ragazzi-riuniti-da-gazprom-in-occasione-del-secondo-forum-internazionale-football-for-friendship/|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=it-IT}}</ref> === Futbal pre priateľstvo 2015 === Tretí ročník medzinárodného sociálneho programu Futbal pre priateľstvo sa konal v júni 2015 v Berlíne. Prvýkrát sa na programe zúčastnili účastníci z ázijského kontinentu – detské futbalové tímy z [[Japonsko|Japonska]], [[Čína|Číny]] a [[Kazachstan|Kazachstanu]]. Tretieho ročníka sa zúčastnilo spolu 24 juniorských tímov futbalových klubov z 24 krajín<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Public {{!}} Your Web Disclosure Platform ·|url=http://www.noodls.com/viewNoodl/28582380/oao-gazprom/young-football-players-from-24-countries-of-europe-and-asia-|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.noodls.com|jazyk=en}}</ref>. Mladí futbalisti sa rozprávali so svojimi rovesníkmi z iných krajín a s hviezdami svetového futbalu, vrátane celosvetového veľvyslanca programu Franza Beckenbauera, a zúčastnili sa tiež medzinárodného turnaja v pouličnom futbale medzi juniorskými tímami. Víťazom medzinárodného pouličného futbalového turnaja v roku 2015 bol juniorský tím Rapidu (Rakúsko).<ref name=":1" /> Udalosti tretieho ročníka programu Futbal pre priateľstvo pokrývalo približne 200 novinárov z popredných svetových publikácií a 24 mladých reportérov z Európy a Ázie, ktorí boli členmi Medzinárodného detského tlačového strediska.<ref name=":1" /> Vyvrcholením roku 2015 bola ceremónia udeľovania pohára deviatich hodnôt, ktorý vyhral [[FC Barcelona|futbalový klub Barcelony]] (Španielsko). Víťaza vybrali deti, ktoré sa v predvečer fóra zúčastnili celosvetového hlasovania, ktoré sa konalo vo všetkých 24 zúčastnených krajinách<ref name=":1" />. Na konci fóra všetci účastníci dodržali tradíciu účasti na finále Ligy majstrov UEFA 2014/2015 na olympijskom štadióne v Berlíne<ref name="ref1" /> === Futbal pre priateľstvo 2016 === Začiatok medzinárodného detského sociálneho programu Futbal pre priateľstvo v roku 2016 bol uvedený v rámci on-line tlačovej konferencie, ktorá sa konala 24. marca v Mníchove<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lawless|meno=Matt|titul=Bayern Munich legend Franz Beckenbauer reveals he's a Barcelona fan|periodikum=mirror|dátum=2016-04-05|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/franz-beckenbauer-reveals-hes-barcelona-7695610|dátum prístupu=2018-04-18}}</ref> za účasti celosvetového veľvyslanca programu Franza Beckenbauera<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=GAZPROM Football|titul=Google Hangouts Open Talk on the official launch of the Fourth FOOTBALL FOR FRIENDSHIP season|url=https://www.youtube.com/watch?v=ZhOPARx9Lko|dátum vydania=2016-03-24|dátum prístupu=2018-04-18}}</ref>. Vo štvrtom ročníku programu sa k nemu pripojilo 8 nových juniorských tímov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football For Friendship project returns {{!}} http://www.sportindustry.co.za|url=http://www.sportindustry.co.za/news/football-friendship-project-returns|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.sportindustry.co.za|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190421044549/http://www.sportindustry.co.za/news/football-friendship-project-returns|dátum archivácie=2019-04-21}}</ref> z [[Azerbajdžan|Azerbajdžanu]], [[Alžírsko|Alžírska]], [[Arménsko|Arménska]], [[Argentína|Argentíny]], [[Brazília|Brazílie]], [[Vietnam|Vietnamu]], [[Kirgizsko|Kirgizska]] a [[Sýria|Sýrie]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Beyond Sport|url=http://beyondsport.org/articles/fourth-season-of-gazproms-football-for-friendship-international-childrens-project-announced/|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=beyondsport.org}}</ref>, takže celkový počet zúčastnených krajín dosiahol 32<ref name=":2" />. Dňa 5. apríla 2016 začalo hlasovanie o jedinečnú trofej, pohára deviatich hodnôt. Výberu víťaza sa zúčastnili fanúšikovia z celého sveta, ale konečné rozhodnutie prijali hlasovaním účastníci programu Futbal pre priateľstvo. Pohár vyhral futbalový klub [[FC Bayern München|Bayern]] (Mníchov). Účastníci programu Futbal pre priateľstvo zaznamenali aktivity klubu na podporu detí so špeciálnymi potrebami, ako aj iniciatívy na poskytovanie liečby deťom v rôznych krajinách a pomoc tým, ktorí to potrebujú.<ref name=":2" /> Štvrté medzinárodné detské fórum Futbal pre priateľstvo a finále detského medzinárodného turnaja v pouličnom futbale sa konalo 27. – 28. mája 2016 v Miláne.  Víťazom turnaja bol tím Maribor zo Slovinska. Na konci fóra účastníci dodržali tradíciu účasti na finále Ligy majstrov UEFA. Udalosti fóra pokrývalo viac ako 200 novinárov z popredných svetových médií, ako aj Medzinárodné detské tlačové centrum, v ktorom boli mladí novinári zo zúčastnených štátov.<ref name=":2" /> Štvrtého ročníka programu Futbal pre priateľstvo sa zúčastnili mladí futbalisti zo sýrskeho klubu Al-Wahda, čo bolo nevídané. Začlenenie sýrskeho tímu medzi účastníkov programu a návšteva sýrskych detí na udalostiach v Miláne boli dôležitým krokom k prekonaniu humanitárnej izolácie krajiny. Arabská športová redakčná rada medzinárodného televízneho kanála Russia Today (Rusko dnes) s podporou Sýrskej futbalovej federácie natočili dokumentárny film „Tri dni bez vojny“ o deťoch, ktoré sa zúčastnili projektu. 14. septembra 2016 navštívilo premiéru filmu v Damašku viac ako 7000 ľudí.<ref name=":2" /> === Futbal pre priateľstvo 2017 === Miestom konania medzinárodného detského sociálneho projektu Futbal pre priateľstvo v roku 2017 bol Petrohrad (Rusko) a posledné udalosti sa konali od 26. júna do 3. júla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fifth Season of Gazprom's Football for Friendship International Children's Project Launched|url=http://www.newswire.ca/news-releases/fifth-season-of-gazproms-football-for-friendship-international-childrens-project-launched-616385764.html|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.newswire.ca|jazyk=en}}</ref>. V roku 2017 sa počet zúčastnených krajín zvýšil z 32 na 64. Prvýkrát sa programu Futbal pre priateľstvo zúčastnili deti z Mexika a Spojených štátov amerických. Projekt tak spojil mladých hráčov zo štyroch kontinentov — [[Afrika|Afriky]], [[Eurázia|Eurázie]], [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fifth Season of Gazprom's Football for Friendship International Children's Project Launched {{!}} Daily Herald|url=http://finance.dailyherald.com/dailyherald/news/read/33918303/fifth_season_of_gazprom%27s_football_for_friendship_international_children%27s_project_launched|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=finance.dailyherald.com|jazyk=en-US}}</ref>. V piatom ročníku [34] bol program implementovaný v súlade s novou koncepciou: z každej krajiny bol vybratý jeden mladý futbalista, aby ju zastupoval. Deti sa zjednotili vo ôsmich medzinárodných tímoch priateľstva, ktoré pozostávali z 12-ročných chlapcov a dievčat, vrátane deti s postihnutím<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News Story|url=https://www.merrilledge.com/research/story?stryKey=600-201703161740PR_NEWS_USPRX____enUK201703165338-1|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.merrilledge.com}}</ref>. Pomocou otvoreného žrebovania sa určilo zloženie krajín v tímoch a herné pozície zástupcov zúčastnených krajín. Žrebovanie sa konalo v režime internetovej konferencie. V čele ôsmych tímov priateľstva boli mladí tréneri: René Lampert (Slovinsko), Stefan Maksymovič (Srbsko), Brandon Shabani (Veľká Británia), Charlie Sui (Čína), Anatolij Čentulojev (Rusko), Bogdan Kroleveckij (Rusko), Anton Ivanov (Rusko), Emma Henschen (Holandsko). Na žrebovaní sa zúčastnil aj zástupca medzinárodného tlačového strediska „Futbal pre priateľstvo“ Lily Matsumoto (Japonsko)<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fifth Season of Gazprom#s Football for Friendship International Children#s|url=http://www.newswit.com/.gen/2017-03-17/bafb838790ea60129b53d1add5e4ee99/|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.newswit.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190327143529/http://www.newswit.com/.gen/2017-03-17/bafb838790ea60129b53d1add5e4ee99/|dátum archivácie=2019-03-27}}</ref>. Víťazom svetového pohára Futbal pre priateľstvo 2017 bol „oranžový“ tím, ktorý zahŕňal mladého trénera a mladých futbalistov z deviatich krajín: René Lampert (Slovinsko), Hong Jun Marvin Tue (Singapur), Paul Puig I Montana (Španielsko), Gabriel Mendoza (Bolívia), Ravan Kazimov (Azerbajdžan), Khrisimir Stanimirov Stanchev (Bulharsko), Ivan Agustin Casco (Argentína), Roman Horák (Česko), Hamzah Jusuf Nuri Alhavvat (Líbya)<ref name=":5" />. Medzinárodné detské fórum „Futbal pre priateľstvo“ v roku 2017 navštívil Viktor Zubkov (predseda predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti Gazprom) [38], Fatma Samura (generálny tajomník FIFA), Philippe Le Flock (generálny komerčný tajomník FIFA), Giulio Baptista (brazílsky futbalista), Ivan Zamorano (čílsky útočník), Alexander Keržakov (ruský futbalista) a ďalší hostia, ktorí vystupujú za presadzovanie ľudských hodnôt v mladšej generácii<ref>{{Citácia periodika|titul=Football brings kids together|periodikum=euronews|dátum=2017-07-06|url=http://www.euronews.com/2017/07/06/football-brings-kids-together|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en}}</ref>. V roku 2017 tento projekt zjednotil viac ako 600000 ľudí a záverečných podujatí v Petrohrade sa zúčastnilo viac ako 1000 detí a dospelých zo 64 krajín<ref>{{Citácia periodika|titul=12-year-old S'porean boy wins global football tournament in Russia - Stomp|periodikum=Stomp|dátum=2017-07-05|url=http://stomp.straitstimes.com/singapore-seen/12-year-old-sporean-messi-wins-global-football-contest-in-russia|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en}}</ref>. === Futbal pre priateľstvo 2018 === V roku 2018 sa šiesty ročník programu Futbal pre priateľstvo konal od 15. februára do 15. júna. Záverečné udalosti sa konali v Moskve pred Majstrovstvami sveta FIFA 2018.  Mladí futbalisti a novinári reprezentujúci 211 krajín a regiónov sveta sa stali účastníkmi programu <ref>{{Citácia periodika|titul=Football for friendship sets stage for 2018 World Cup|periodikum=euronews|dátum=2018-02-16|url=http://www.euronews.com/2018/02/16/football-for-friendship-sets-stage-for-2018-world-cup|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en}}</ref>. Oficiálny začiatok programu pre rok 2018 sa začal otvoreným žrebovaním programu Futbal pre priateľstvo, ktoré bolo vysielané naživo, podľa výsledkov ktorého bolo vytvorených 32 medzinárodných futbalových tímov – priateľských tímov <ref>{{Citácia periodika|titul=This time a defender from Bangladesh|periodikum=The Daily Star|dátum=2018-03-04|url=http://www.thedailystar.net/sports/football/time-defender-bangladesh-1543027|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en}}</ref>. V roku 2018 sa v rámci environmentálnej misie boli medzinárodné futbalové priateľské tímy pomenované po vzácnych a ohrozených druhoch zvierat: {{stĺpce|3| * [[Loxodonta|African Elephant]] * [[Varan komodský|Komodo Dragon]] * [[Kipunji]] * [[Big Turtle]] * [[Dama Gazelle]] * [[Gepard]] * [[Nosorožcovité]] * [[Polorajotvaré]] * [[Medveď biely]] * [[Lemur]] * [[Grizzly]] * [[Žralok veľrybí]] * [[Three-Toed Sloth]] * [[Ophiophagus]] * [[Šimpanz]] * [[Gaviál]] * [[Gorila nížinná]] * [[Imperial Woodpecker]] * [[Sajga]] * [[Blond Capuchin]] * [[Koala medvedíkovitá]] * [[Tiger džungľový ussurijský]] * [[Zebra Grévyho]] * [[Orangutan]] * [[Panda veľká]] * [[Magellanic Penguin]] * [[Žirafa núbijská Rotschildova]] * [[Vráskavec dlhoplutvý]] * [[African Wild Dog]] * [[Lev púšťový]] * [[Hroch obojživelný]] * [[Galápagos Sea Lion]] }} Aj v rámci environmentálnej misie 2018 dňa 30. mája bola zahájená medzinárodná akcia Happy Buzz Day vyzývajúci svetové spoločenstvo, aby podporilo organizácie na záchranu vzácnych živočíšnych druhov. K akcii sa pripojili národné parky a prírodné rezervácie Ruska, USA, [[Nepál|Nepálu]] a Veľkej Británie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia opportunity for Zim youngsters {{!}} The Chronicle|url=http://www.chronicle.co.zw/russia-opportunity-for-zim-youngsters/|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.chronicle.co.zw|jazyk=en-US}}</ref>. Aj počas záverečných udalostí programu Futbal pre priateľstvo v Moskve sa účastníci jazdili ekologickými autobusmi poháňanými zemným plynom<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=AfricaNews|titul=Football for Friendship draw held ahead of the 2018 World Cup {{!}} Africanews|periodikum=Africanews|url=http://www.africanews.com/2018/02/17/football-for-friendship-draw-held-ahead-of-the-2018-world-cup//|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20180706022534/http://www.africanews.com/2018/02/17/football-for-friendship-draw-held-ahead-of-the-2018-world-cup/|dátum archivácie=2018-07-06}}</ref>. Krajiny a regióny, ktoré sa zúčastňujú programu Futbal pre priateľstvo v roku 2018: {{stĺpce|5| * Austrálske spoločenstvo * Rakúska republika * Azerbajdžanská republika * Alžírska demokratická a ľudová republika * Americké Panenské ostrovy * Americká Samoa * Anguilla * Antigua a Barbuda * Egyptská arabská republika * Argentínska republika * Aruba * Barbados * Belize * Bermudy * Venezuelská bolívarovská republika * Bosna a Hercegovina * Britské Panenské ostrovy * Burkina Faso * Luxemburské veľkovojvodstvo * Maďarsko * Uruguajská východná republika * Gabonská republika * Guinejská republika * Gibraltár * Brunejsko-darussalamský štát * Izraelský štát * Katarský štát * Kuvajtský štát * Líbyjský štát * Štát Palestína * Grenada * Grécka republika * Gruzínsko * Východotimorská demokratická republika * Konžská demokratická republika * Demokratická republika Svätého Tomáša a Princovho ostrova * Srílanská demokratická socialistická republika * Dominikánska republika * Jordánske hášimovské kráľovstvo * Afganská islamská republika * Iránska islamská republika * Mauritánska islamská republika * Talianska republika * Jemenská republika * Kajmanie ostrovy * Kanada * Čínska ľudová republika * Čínsky Tchaj-pej * Andorrské kniežatstvo * Lichtenštajnské kniežatstvo * Guyanská kooperatívna republika * Kórejská ľudovodemokratická republika * Bahrajnské kráľovstvo * Belgické kráľovstvo * Bhutánske kráľovstvo * Dánske kráľovstvo * Španielske kráľovstvo * Kambodžské kráľovstvo * Lesothské kráľovstvo * Marocké kráľovstvo * Holandské kráľovstvo * Nórske kráľovstvo * Saudskoarabské kráľovstvo * Svazijské kráľovstvo * Thajské kráľovstvo * Tongské kráľovstvo * Švédske kráľovstvo * Kirgizská republika * Curaçao * Laoská ľudovodemokratická republika * Lotyšská republika * Libanonská republika * Litovská republika * Malajzia * Maldivská republika * Spojené štáty mexické * Bolívijský mnohonárodný štát * Mongolsko * Montserrat * Bangladéšska ľudová republika * Nezávislý štát Papua-Nová Guinea * Samojský nezávislý štát * Nový Zéland * Nová Kaledónia * Tanzánijská zjednotená republika * Spojené arabské emiráty * Cookove ostrovy * Turks a Caicos * Albánska republika * Angolská republika * Arménska republika * Bieloruská republika * Beninská republika * Bulharská republika * Botswanská republika * Burundská republika * Vanuatská republika * Haitská republika * Gambijská islamská republika * Ghanská republika * Guatemalská republika * Guinejsko-bissauská republika * Honduraská republika * Džibutská republika * Zambijská republika * Zimbabwianska republika * Indická republika * Indonézska republika * Iracká republika * Írsko * Islandská republika * Kazašská republika * Kenská republika * Cyperská republika * Kolumbijská republika * Konžská republika * Kórejská republika * Kosovská republika * Kostarická republika * Republika Pobrežia Slonoviny * Kubánska republika * Libérijská republika * Maurícijská republika * Madagaskarská republika * Macedónska republika * Malawijská republika * Malijská republika * Maltská republika * Mozambická republika * Moldavská republika * Namíbijská republika * Nigerská republika * Nikaragujská republika * Kapverdská republika * Pakistanská islamská republika * Panamská republika * Paraguajská republika * Peruánska republika * Poľská republika * Portugalská republika * Rwandská republika * Sanmarínska republika * Seychelská republika * Senegalská republika * Srbská republika * Singapurská republika * Slovinská republika * Mjanmarská zväzová republika * Sudánska republika * Surinamská republika * Sierraleonská republika * Tadžická republika * Republika Trinidadu a Tobaga * Turkménsko * Ugandská republika * Uzbecká republika * Fidžijská republika * Filipínska republika * Chorvátska republika * Čadská republika * Čierna Hora * Čilská republika * Ekvádorská republika * Republika Rovníkovej Guiney * Salvádorská republika * Juhosudánska republika * Kamerunská republika * Ruská federácia * Rumunsko * Hongkong * Portorické spoločenstvo * Severné Írsko * Svätý Vincent a Grenadíny * Svätá Lucia * Sýrska arabská republika * Slovenská republika * Bahamské spoločenstvo * Dominické spoločenstvo * Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska * Spojené štáty americké * Šalamúnove ostrovy * Vietnamská socialistická republika * Komorský zväz * Macao * Ománsky sultanát * Tahiti * Guamské teritórium * Togská republika * Tuniská republika * Turecká republika * Ukrajina * Wales * Faerské ostrovy * Nepálska federatívna demokratická republika * Etiópska federatívna demokratická republika * Brazílska federatívna republika * Nemecká spolková republika * Nigérijská federatívna republika * Somálska federatívna republika * Federácia Svätého Krištofa a Nevisu * Fínska republika * Francúzska republika * Stredoafrická republika * Česká republika * Švajčiarska konfederácia * Škótsko * Eritrea * Estónska republika * Juhoafrická republika * Jamajka * Japonsko }}Majstrovstiev sveta Futbal pre priateľstvo 2018 sa zúčastnilo 32 priateľských tímov. Prvýkrát v histórii projektu záverečný zápas komentoval mladý komentátor zo Sýrie Jazn Taha,<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Шикарный футбол, крепкая дружба!|url=https://www.sovsport.ru/lifestyle/1059219-shikarnyj-futbol-krepkaja-druzhba|vydavateľ=Советский спорт|dátum prístupu=2019-04-14|jazyk=ru}}</ref> a zápas bol súdený mladým rozhodcom z Ruska Bogdanom Batalinem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Их подружил футбол|url=https://www.sovsport.ru/lifestyle/1058343-ih-podruzhil-futbol|vydavateľ=Советский спорт|dátum prístupu=2019-04-14|jazyk=ru}}</ref>. Víťazom Majstrovstiev sveta Futbal pre priateľstvo 2018 sa stal tím Šimpanz, ktorý zahŕňal mladých futbalistov z Dominikánskej republiky, Svätého Krištofa a Nevisu, Malawijské republiky, Kolumbijské republiky, Beninskej republiky a Konžskej demokratickej republiky. Trénoval tento tím mladý účastník zo Saranska Vladislav Poljakov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Юный тренер из России стал чемпионом мира по "Футболу для дружбы"|url=https://www.sport-express.ru/football/gazprom/news/yunyy-trener-iz-rossii-stal-chempionom-mira-po-futbolu-dlya-druzhby-1420530/|vydavateľ=www.sport-express.ru|dátum vydania=2018-06-13|dátum prístupu=2019-04-14}}</ref>. Záverečnou udalosťou šiesteho ročníka programu sa stalo Medzinárodné detské fórum Futbal pre priateľstvo, ktoré sa konalo 13. júna v Centre oceánografie a morskej biológie Moskvarium. Fórum navštívil Viktor Zubkov (predseda predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti Gazprom), Olga Golodec (podpredsedníčka vlády Ruskej federácie), Iker Casillas (španielsky futbalista, bývalý kapitán národného tímu), Alexander Keržakov (ruský futbalista, tréner juniorského národného futbalového tímu Ruska), zástupcovia 54 veľvyslanectiev z celého sveta a ďalší hostia<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Море счастья, дружбы и футбола!|url=https://www.sport-express.ru/football/gazprom/reviews/more-schastya-druzhby-i-futbola-1428124/|vydavateľ=www.sport-express.ru|dátum vydania=2018-06-29|dátum prístupu=2019-04-14}}</ref>. Na fóre boli ocenení najlepší mladí futbalisti šiesteho ročníka: Deo Kalenga Mwenze z Konžskej demokratickej republiky (najlepší útočník), Yamiru Ouru z Beninskej republiky (najlepší stredopoliar), Ivan Volynkin z Walesu (najlepší brankár) a Gustavo Sintra Rocha z Brazílie (MVP)<ref name=":4" />. Najlepším Mladým novinárom programu Futbal pre priateľstvo v roku 2018 sa stala Sheikali Asension z Aruby. Dievča má blog a vyzýva mládež Oceánie zvýšiť environmentálne povedomie<ref name=":4" />. Na fóre sa uskutočnila prezentácia knihy a autogramiáda účastníčke predchádzajúceho ročníka z Indie Ananya Kamboj<ref name="ref1" />. Po piatom ročníku programu Futbal pre priateľstvo v roku 2017 Ananya napísala knihu My journey from Mohali to St. Petersburg o svoje skúsenosti z účasťou ako Mladého novinára. V knihe rozprávala o deviatich hodnotách programu pomáhajúcich zmeniť svet k lepšiemu. Dňa 14. júna po skončení Medzinárodného detského fóra Futbal pre priateľstvo, sa Mladí futbalisti a novinári zúčastnili slávnostného zahájenia Majstrovstiev sveta FIFA 2018 v Rusku. Na štadióne Lužniki deti slávnostne zdvihli vlajky všetkých 211 krajín a regiónov, ktoré sa tento rok zúčastnili programu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Юные послы "Футбола для дружбы" приняли участие в церемонии открытия ЧМ-2018|url=https://rsport.ria.ru/20180615/1138055010.html|vydavateľ=Спорт РИА Новости|dátum vydania=20180615T2036+0300Z|dátum prístupu=2019-04-14|jazyk=ru}}</ref>. Potom mladí účastníci programu Futbal pre priateľstvo sledovali otvárací zápas medzi národnými tímami Ruska a Saudskej Arábie. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin pozval Mladého veľvyslanca programu Futbal pre priateľstvo z Ruska Alberta Zinnatova do svojej lóže, aby spoločne sledovali otvárací zápas. Tam mladík hovoril s Robertom Carlosom, svetovým šampiónom z Brazílie, rovnako ako sa španielskym futbalistom Ikerom Casillasom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Юный посол "Футбола для дружбы" встретился с президентом России на ЧМ в Москве|url=https://www.sport-express.ru/football/gazprom/news/yunyy-posol-futbola-dlya-druzhby-vstretilsya-s-prezidentom-rossii-na-chm-v-moskve-1424143/|vydavateľ=www.sport-express.ru|dátum vydania=2018-06-21|dátum prístupu=2019-04-14}}</ref>. Viac ako 1500 detí a tínedžerov z 211 krajín a regiónov sa zúčastnilo záverečných udalostí v Moskve. Celkovo bolo v rámci šiesteho ročníka usporiadané viac ako 180 udalostí v rôznych regiónoch sveta, ktorých sa zúčastnilo viac ako 240 tisíc detí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Участники "Футбола для дружбы" из 211 стран и регионов прибыли в Москву|url=https://www.sport-express.ru/football/gazprom/news/uchastniki-futbola-dlya-druzhby-iz-211-stran-i-regionov-pribyli-v-moskvu-1419265/|vydavateľ=www.sport-express.ru|dátum vydania=2018-06-09|dátum prístupu=2019-04-14}}</ref>. V roku 2018 projekt podporili zástupcovia vlády. Podpredsedníčka vlády Ruskej federácie Olga Golodec prečítala uvítací prejav prezidenta Ruska Vladimíra Putina k účastníkom a hosťom Medzinárodného detského fóra. Predseda vlády Ruskej Federácie Dmitrij Medvedev poslal pozdravný telegram účastníkom a hosťom šiesteho Medzinárodného detského fóra Futbal pre priateľstvo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Участникам и гостям Международного детского форума «Футбол для дружбы»|url=http://government.ru/gov/persons/183/telegrams/32841/|vydavateľ=government.ru|dátum prístupu=2019-04-14|jazyk=ru}}</ref>. Počas brífingu 23. mája oficiálny hovorca ruského MZV Marija Zacharova poznamenala, že v súčasnosti program Futbal pre priateľstvo je vnímaný vo svetovom spoločenstve ako dôležitá humanitárna zložka medzinárodnej sociálnej politiky Ruska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Брифинг официального представителя МИД России М.В.Захаровой, Москва, 23 мая 2018 года|url=http://www.mid.ru/press_service/spokesman/briefings/-/asset_publisher/D2wHaWMCU6Od/content/id/3231268|vydavateľ=www.mid.ru|dátum prístupu=2019-04-14|jazyk=ru-RU}}</ref>. Tradične program Futbal pre priateľstvo podporuje FIFA.  Organizácia uviedla, že celkový počet účastníkov a hostí záverečných udalostí v Moskve dosiahol 5 000 ľudí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2018 FIFA World Cup Russia™ - News - 211 countries and regions take part in the Sixth International Football for Friendship Children’s Forum - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/211-countries-and-regions-took-part-in-the-sixth-international-football-for-frie|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-04-14|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref>. === Futbal pre priateľstvo 2019 === Zahájenie siedmej sezóny medzinárodného detského sociálneho programu Futbal pre priateľstvo sa uskutočnilo 18. marca 2019, záverečné podujatia sa konali v Madride vo dňoch 28. mája do 2. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Daily Times Leader|url=http://business.dailytimesleader.com/dailytimesleader/news/read/37931695/Football_for_Friendship_Launches_Its_Seventh_Season|vydavateľ=business.dailytimesleader.com|dátum prístupu=2020-12-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20201219130508/http://business.dailytimesleader.com/dailytimesleader/news/read/37931695/Football_for_Friendship_Launches_Its_Seventh_Season|dátum archivácie=2020-12-19}}</ref> Medzinárodný deň futbalu a priateľstva 25. apríla sa oslavoval vo viac ako 50 krajinách Európy, Ázie, Afriky, Severnej a Južnej Ameriky, ku ktorým sa tiež pripojil Ruský futbalový zväz (RFS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=International Day of Football and Friendship Celebrated in Schools Around the World|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/international-day-of-football-and-friendship-celebrated-in-schools-around-the-world-300837486.html|vydavateľ=www.prnewswire.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en|meno=Gazprom Football for|priezvisko=Friendship}}</ref> Dňa 30. mája sa v Madride konalo medzinárodné fórum sociálneho programu Gazprom pre deti Futbal pre priateľstvo 2019. Na fóre sa zišli odborníci z celého sveta – futbaloví tréneri, lekári detských tímov, hviezdy, novinári z popredných medzinárodných médií, zástupcovia medzinárodných futbalových akadémií a federácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=International Day of Football and Friendship Celebrated in Schools Around the World|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/international-day-of-football-and-friendship-celebrated-in-schools-around-the-world-300837486.html|vydavateľ=www.prnewswire.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en|meno=Gazprom Football for|priezvisko=Friendship}}</ref> Najväčší nadnárodný futbalový tréning na svete sa konal 31. mája v Madride. V dôsledku školenia dostal program Futbal pre priateľstvo oficiálny certifikát GUINNESS WORLD RECORDS ®.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Int'l Football for Friendship Forum 2019 in Madrid Unites Kids' Soccer Experts From Around the Globe|url=https://sputniknews.com/agency_news/201905301075473427-forum-children-experts/|vydavateľ=sputniknews.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> Počas siedmej sezóny vytvorilo 32 mladých novinárov z Európy, Afriky, Ázie, Severnej a Južnej Ameriky zloženie medzinárodného detského tlačového centra programu Futbal pre priateľstvo, ktoré pokrývalo záverečné udalosti programu a podieľalo sa na príprave materiálov v spolupráci s medzinárodnými a národnými médiami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most nationalities in a football (soccer) training session|url=https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/547224-most-nationalities-in-a-football-soccer-training-session|vydavateľ=Guinness World Records|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Účastníci siedmej sezóny odovzdali futbalovému klubu Liverpool ako najviac spoločensky zodpovednému tímu Pohár Deviatich hodnôt (cena medzinárodného sociálneho programu pre deti Futbal pre priateľstvo).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football for Friendship Young Participants became correspondents of international media|url=https://tass.com/press-releases/1061492|vydavateľ=TASS|dátum prístupu=2020-12-23}}</ref> Dňa 1. júna vyvrcholila siedma sezóna na futbalovom ihrisku UEFA Pitch v Madride – finálovom zápase majstrovstiev sveta vo Futbale pre priateľstvo. Podľa jeho výsledkov hral národný tím Antiguanský pretekár s Tasmánskym diablom, v zápase bola skóre uzamknutá na 1:1 po regulačným čase, potom Antiguanský pretekár vyhral penaltový rozstrel a získal hlavnú cenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=End of Seventh Season of Football for Friendship in Madrid|url=https://sputniknews.com/society/201906041075611076-football-friendship-madrid/|vydavateľ=sputniknews.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> === Futbal pre priateľstvo 2020 === V roku 2020 sa záverečné podujatia ôsmej sezóny Futbalu pre priateľstvo konali online na digitálnej platforme vo dňoch 27. novembra do 9. decembra 2020. Viac ako 10 000 účastníkov z viac ako 100 krajín sveta sa pripojilo ku kľúčovým udalostiam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football for Friendship: Sportsmanship has no borders|url=https://www.euronews.com/2019/06/06/football-for-friendship-international-programme-for-kids-breaks-records-and-teaches-sports|vydavateľ=euronews|dátum vydania=2019-06-06|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> Pre ôsmu sezónu Majstrovstvá sveta vo Futbale pre priateľstvo bol vyvinutý online futbalový simulátor pre viac hráčov programu, na základe ktorého sa konal online šampionát Futbal pre priateľstvo 2020. Hra je celosvetovo dostupná k stiahnutiu od 10. decembra 2020 – Medzinárodného dňa futbalu. Užívatelia majú možnosť zúčastniť sa zápasov podľa pravidiel Futbalu pre priateľstvo, združujúcich sa v medzinárodných tímoch. Hra pre viacerých hráčov je založená na základných hodnotách programu, ako je priateľstvo, mier a rovnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gazprom Football For Friendship International Children’s Programme {{!}} F4F|url=https://footballforfriendship.com/|vydavateľ=footballforfriendship.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> Dňa 27. novembra sa uskutočnilo otvorené žrebovaní Majstrovstvá sveta vo Futbale pre priateľstvo online 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New 'Football for Friendship' Simulator to be Released on World Football Day|url=https://sputniknews.com/sport/202011051081023614-new-football-simulator-football-for-friendship-to-be-released-on-world-football-day/|vydavateľ=sputniknews.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> Vo dňoch 28. novembra do 6. decembra sa konal medzinárodný online tábor s humanitárnymi a športovými vzdelávacími programami pre deti. Vo dňoch 30. novembra do 4. decembra sa konala zasadnutí medzinárodného online fóra Futbal pre priateľstvo, na ktorom boli predstavené projekty v oblasti rozvoja detského športu. Odborná porota ocenila prezentáciu projektov uchádzajúcich sa o medzinárodnú cenu Futbal pre priateľstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friendship Camp {{!}} F4F|url=https://footballforfriendship.com/friendship-camp|vydavateľ=footballforfriendship.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> Vo dňoch 7. a 8. decembra sa konal online svetový šampionát Futbal pre priateľstvo. Tohtoročný šampionát sa konal v online formáte na digitálnej platforme a pre tento účel bol špeciálne vyvinutý futbalový simulátor pre viacerých hráčov Futbal pre priateľstvo (Football for Friendship).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shortlist {{!}} F4F|url=https://footballforfriendship.com/experts-forum/live-broadcast|vydavateľ=footballforfriendship.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> Dňa 9. decembra sa konalo veľké finále Futbalu pre priateľstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Championship {{!}} F4F|url=https://footballforfriendship.com/world-championship|vydavateľ=footballforfriendship.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> Počas ôsmej sezóny programu prebehla série webinárov pre deti z rôznych krajín na podporu 75. výročia OSN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Live Broadcast: Grand Final {{!}} F4F|url=https://footballforfriendship.com/live-broadcast-grand-final|vydavateľ=footballforfriendship.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> Počas ôsmej sezóny programu bola v spolupráci s futbalovými voľnoštýliarmi z celého sveta spustená týždenný show "Štadión je tam, kde som ja". V každej epizóde učili voľnoštýliary mladé ambasadory vykonávať triky a na konci každej epizódy bola vyhlásená súťaž o najlepší trikové predstavenie. Prehliadka skončila globálnym online master classem, s ktorým sa program Futbal pre priateľstvo stal druhýkrát držiteľom Guinessova rekordu, pokiaľ ide o počet zúčastnených účastníkov (6. decembra 2020). Redaktori dobrých správ – to je týždenný program, ktorý zahájili mladí novinári programu Futbal pre priateľstvo, v ktorom deti zdieľali s divákmi pozitívne správy z celého sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Live Broadcast: Grand Final {{!}} F4F|url=https://footballforfriendship.com/live-broadcast-grand-final|vydavateľ=footballforfriendship.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> === Futbal pre priateľstvo 2021 === V roku 2021 sa záverečné podujatia deviatej sezóny Futbalu za priateľstvo konali online na digitálnej platforme Futbal pre priateľstvo od 14. do 29. mája 2021 a spojili viac ako 200 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Юные участники из 211 стран и регионов установят новый Мировой рекорд Гиннесса|url=https://www.sport-express.ru/football/futbol-dlya-druzhby/reviews/yunye-uchastniki-iz-211-stran-i-regionov-ustanovyat-novyy-mirovoy-rekord-ginnessa-1783002/|vydavateľ=sport-express.ru|dátum vydania=2021-04-28|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru}}</ref> 25. apríla, na Medzinárodný deň futbalu a priateľstva, sa konalo verejné žrebovanie svetového online šampionátu Futbal pre priateľstvo 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Открытая жеребьевка Всемирного онлайн-чемпионата по «Футболу для дружбы» состоится 25 апреля - 22 апреля 2021 - Sport24|url=https://sport24.ru/news/football/2021-04-22-otkrytaya-zherebyevka-vsemirnogo-onlayn-chempionata-po-futbolu-dlya-druzhby-sostoitsya-25-aprelya|vydavateľ=sport24.ru|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru}}</ref> V rámci sezóny sa uskutočnil Medzinárodný online tábor priateľstva s humanitárnymi a športovými vzdelávacími programami pre deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football for Friendship organises International Friendship Camp: children from all over the world discuss the Nine Values of the programme|url=https://www.ieyenews.com/football-for-friendship-organises-international-friendship-camp-children-from-all-over-the-world-discuss-the-nine-values-of-the-programme/|dátum vydania=2021-05-26|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en-US|priezvisko=ieyenews|url archívu=https://web.archive.org/web/20211225071310/https://www.ieyenews.com/football-for-friendship-organises-international-friendship-camp-children-from-all-over-the-world-discuss-the-nine-values-of-the-programme/|dátum archivácie=2021-12-25}}</ref> Uskutočnilo sa Medzinárodné online fórum Futbal pre priateľstvo, na ktorom futbalové akadémie z celého sveta predstavili projekty v oblasti rozvoja detského športu. Na základe výsledkov prezentácií odborná porota vybrala víťazov Medzinárodnej ceny Futbalu pre priateľstvo, ktorými sa stali akadémie z Afganistanu, Indie, Srí Lanky a Toga.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Юные участники из 211 стран и регионов установят новый Мировой рекорд Гиннеса|url=https://dknews.kz/ru/sport/175967-yunye-uchastniki-iz-211-stran-i-regionov-ustanovyat|vydavateľ=dknews.kz|dátum vydania=2021-04-14|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru}}</ref> Celosvetový online šampionát Futbal pre priateľstvo sa konal na platforme špeciálne vyvinutého multiplayerového futbalového simulátora Football for Friendship World. Finále šampionátu vyhral tím Argali, v ktorom boli deti z Aruby, Belize, Guatemaly, Kostariky a Mexika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Новая онлайн игра Football for Friendship World|url=https://www.sport-express.ru/football/futbol-dlya-druzhby/reviews/novaya-onlayn-igra-football-for-friendship-world-futbolnyy-simulyator-osnovan-na-vazhneyshih-cennostyah-1740597/|vydavateľ=sport-express.ru|dátum vydania=2020-12-21|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru}}</ref> Účastníci deviatej sezóny vytvorili tretí svetový Guinnessov rekord™ v najväčšom počte návštevníkov virtuálneho štadiónu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Социальный проект «Газпрома» ставит рекорды Гиннесса|url=https://vedomostisport.ru/football/articles/2021/06/04/872841-sotsialnii-proekt-gazproma-stavit-rekordi-ginnesa|vydavateľ=Ведомости.Спорт|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20211226225943/https://vedomostisport.ru/football/articles/2021/06/04/872841-sotsialnii-proekt-gazproma-stavit-rekordi-ginnesa|dátum archivácie=2021-12-26}}</ref> 29. mája sa konalo veľké finále Futbalu pre priateľstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Футбол для дружбы» 2021: Гранд Финал|url=https://www.sportsdaily.ru/news/futbol-dlya-druzhby-2021-grand-final|vydavateľ=www.sportsdaily.ru|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru}}</ref> '''Futbal pre priateľstvo: Medzinárodná detská spravodajská agentúra UEFA EURO 2020''' V rámci majstrovstiev UEFA EURO 2020 program Futbal pre priateľstvo spustil iniciatívu medzinárodnej detskej spravodajskej agentúry za účasti mladých novinárov Futbalu pre priateľstvo z 11 hostiteľských krajín majstrovstiev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Euro 2020™: Deutsche Kinderjournalisten berichten über ihre Arbeit im Internationalen Jugendpressezentrum|url=https://www.sportbuzzer.de/artikel/uefa-euro-2020tm-deutsche-kinderjournalisten-berichten-uber-ihre-arbeit-im-inter/|vydavateľ=Sportbuzzer.de|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=de|url archívu=https://web.archive.org/web/20211225071319/https://www.sportbuzzer.de/artikel/uefa-euro-2020tm-deutsche-kinderjournalisten-berichten-uber-ihre-arbeit-im-inter/|dátum archivácie=2021-12-25}}</ref> Mladí novinári sa zúčastnili všetkých majstrovských zápasov vo svojich krajinách a informovali o nich milióny svojich rovesníkov na celom svete prostredníctvom deviatich hodnôt, ktoré zdieľajú milióny účastníkov programu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Copenhagen Post|url=https://cphpost.dk/www.cphpost.dk|dátum vydania=2021-07-02|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=DK}}</ref> Mladí novinári absolvovali výučbu v Škole deviatich hodnôt programu Futbal pre priateľstvo. Okrem hodnôt bola výučba zameraná na súčasné trendy v športovej žurnalistike a zručnosti mobilnej žurnalistiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=De opkomst van Mobiele Journalistiek, kortweg Mojo|url=http://www.elfvoetbal.nl/binnenland/280736/de-opkomst-van-mobiele-journalistiek-kortweg-mojo|vydavateľ=Elfvoetbal.nl|dátum prístupu=2021-12-25}}</ref> == Svetový šampionát Futbal pre priateľstvo == Medzinárodný detský futbalový turnaj sa koná v rámci programu Futbal pre priateľstvo. Tímy, ktoré sa zúčastňujú šampionátu – priateľské tímy – sa vytvárajú počas otvoreného žrebovania. Tímy sú organizované na princípe programu Futbal pre priateľstvo: v tom istom tíme hrajú športovci rôznych národností, pohlavia a fyzických schopností<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Van Luyken - Nieuws|url=http://www.vanluyken.nl/nieuws/149-ipersbericht-i-double-dutchies-na-trainingskamp|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.vanluyken.nl|url archívu=https://web.archive.org/web/20150404191724/http://www.vanluyken.nl/nieuws/149-ipersbericht-i-double-dutchies-na-trainingskamp|dátum archivácie=2015-04-04}}</ref>. == Medzinárodné detské fórum Futbal pre priateľstvo == Na každoročnom Medzinárodnom detskom fóre Futbal za priateľstvo diskutujú mladí účastníci projektu spolu s dospelými o podpore a rozvoji hodnôt programu na celom svete. Počas fóra sa deti stretávajú a rozprávajú so svojimi rovesníkmi z iných krajín, slávnymi futbalistami, novinármi a verejnými osobnosťami a tiež sa stávajú mladými veľvyslancami, ktorí budú v budúcnosti naďalej nezávisle podporovať univerzálne hodnoty medzi svojimi rovesníkmi<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FIFA.com|titul=Football and friendship, a perfect combination|periodikum=FIFA.com|dátum=2017-08-02|url=http://www.fifa.com/confederationscup/news/y=2017/m=8/news=confed-cup-hosts-friendship-forum-2902692.html|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en-GB}}</ref>. V roku 2019 sa fórum zmenilo na platformu na výmenu skúseností medzi odborníkmi z oblasti športu a vzdelávania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=COMUNICADO: El 2019 International Football for Friendship Forum une a expertos del fútbol de niños|url=https://www.lavanguardia.com/vida/20190530/462570554722/comunicado-el-2019-international-football-for-friendship-forum-une-a-expertos-del-futbol-de-ninos.html|vydavateľ=La Vanguardia|dátum vydania=2019-05-30|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=es}}</ref> V roku 2020 fórum iniciovalo udelenie medzinárodnej ceny Futbalu pre priateľstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football for Friendship awards Bolivian 'superwomen' girls academy|url=https://www.euronews.com/2021/02/16/football-for-friendship-awards-bolivian-superwomen-girls-academy|vydavateľ=euronews|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en|meno=Pascale|priezvisko=Davies}}</ref> == Medzinárodné detské tlačové stredisko == Osobitosťou programu Futbal pre priateľstvo je vlastné Medzinárodné detské tlačové stredisko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=For Friendlies Football Scope Young Reporter Competition to be held|url=http://www.habermonitor.com/en/haber/detay/for-friendlies-football-scope-young-reporter/333164/|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=www.habermonitor.com|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170803212021/http://www.habermonitor.com/en/haber/detay/for-friendlies-football-scope-young-reporter/333164/|dátum archivácie=2017-08-03}}</ref>. Prvýkrát bolo organizované v rámci programu Futbal pre priateľstvo v roku 2014. Mladí novinári v tlačovom stredisku pokrývajú udalosti programu vo svojich krajinách<ref>{{Citácia periodika|titul=Football For Friendship Are On The Hunt For Talented Young Journalists|periodikum=It's Round And It's White|dátum=2014-04-15|url=http://www.itsroundanditswhite.co.uk/2014/04/15/football-for-friendship-are-on-the-hunt-for-talented-young-journalists/|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170914200216/http://www.itsroundanditswhite.co.uk/2014/04/15/football-for-friendship-are-on-the-hunt-for-talented-young-journalists/|dátum archivácie=2017-09-14}}</ref>: pripravujú správy pre národné a medzinárodné športové médiá, podieľajú sa na tvorbe materiálov pre televízny kanál Futbal pre priateľstvo, detské noviny Futbal pre priateľstvo a oficiálnu rozhlasovú stanicu programu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Van Luyken - Nederlands voetbaltalent scoort tijdens Football for Friendship: BESTE JONGE JOURNALIST UIT NEDERLAND INTERVIEWT FRANZ BECKENBAUER|url=http://www.vanluyken.nl/artikel/37-nederlands-voetbaltalent-scoort-tijdens-football-for-friendship-beste-jonge-journalist-uit-nederland-interviewt-franz-beckenbauer-|dátum vydania=2014-07-08|dátum prístupu=2018-04-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20140708202936/http://www.vanluyken.nl/artikel/37-nederlands-voetbaltalent-scoort-tijdens-football-for-friendship-beste-jonge-journalist-uit-nederland-interviewt-franz-beckenbauer-|dátum archivácie=2014-07-08}}</ref>.Medzinárodné detské tlačové stredisko zjednocuje víťazov národných súťaží najlepších mladých novinárov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12-year-old Bucks boy is the best young reporter - Get Bucks|url=http://www.getbucks.co.uk/news/local-news/12-year-old-bucks-boy-best-young-9095138|dátum vydania=2016-03-04|dátum prístupu=2018-04-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304111738/http://www.getbucks.co.uk/news/local-news/12-year-old-bucks-boy-best-young-9095138|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref>, mladých blogerov, fotografov a spisovateľov. Mladí novinári z tlačového strediska prezentujú svoj názor zvnútra programu, čím implementujú formát „deti o deťoch“<ref>{{Citácia periodika|titul=Mission XI Million picks Chandigarh girl Ananya Kamboj|periodikum=The Financial Express|dátum=2017-05-28|url=http://www.financialexpress.com/india-news/mission-xi-million-picks-chandigarh-girl-ananya-kamboj/689736/|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=en-US}}</ref>. == Medzinárodný deň futbalu a priateľstva == V rámci programu Futbal pre priateľstvo sa 25. apríla slávi medzinárodný deň futbalu a priateľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kids from 24 Countries in Europe and Asia are Celebrating International Day of Football and Friendship The Independent Singapore News|url=http://theindependent.sg/blog/2015/04/27/kids-from-24-countries-in-europe-and-asia-are-celebrating-international-day-of-football-and-friendship/|dátum vydania=2015-05-22|dátum prístupu=2018-04-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20150522194216/http://theindependent.sg/blog/2015/04/27/kids-from-24-countries-in-europe-and-asia-are-celebrating-international-day-of-football-and-friendship/|dátum archivácie=2015-05-22}}</ref>. Tento sviatok sa prvýkrát slávil v roku 2014 v 16 krajinách. V tento deň sa uskutočnili priateľské zápasy, stretnutia, rádiové maratóny, majstrovské kurzy, televízne relácie, otvorené školenia atď. Na oslave sa zúčastnilo viac ako 50 000 ľudí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hills|meno=David|titul=Said & Done: David Cameron; Sepp in Sochi; and how to say sorry like you mean it|url=http://www.theguardian.com/football/2015/apr/26/said-and-done-blatter-putin-david-cameron|dátum vydania=2015-04-25|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=the Guardian|jazyk=en}}</ref>. V roku 2015 sa deň futbalu a priateľstva slávil v 24 krajinách. Počas festivalu sa uskutočnili priateľské futbalové zápasy a iné udalosti. V Nemecku usporiadali futbalisti Schalke 04 otvorený tréning, v Srbsku sa uskutočnila televízna show, v Ukrajine sa odohral zápas medzi juniorským tímom Volyňa FC a deťmi, ktoré sú registrované v centre sociálnych služieb mesta Lutsk pre rodiny, deti a mladistvých. V Rusku sa deň futbalu a priateľstva oslavoval 25. apríla v 11 mestách. V mestách Vladivostok, Novosibirsk, Jekaterinburg, Krasnojarsk, Barnaul, Petrohrad a Saransk sa uskutočnili priateľské futbalové zápasy na pripomenutie hlavných hodnôt programu. V mestách Krasnojarsk, Soči a Rostov nad Donom sa uskutočnila priateľská štafeta s účasťou nosičov pochodne zo štafety olympijskej pochodne v roku 2014. V Moskve bol s podporou športovej federácie nevidiacich zorganizovaný turnaj rovnakých príležitostí. 5. mája sa v Nižnom Novgorode a Kazani oslavoval deň futbalu a priateľstva<ref name=":0" /> V roku 2016 sa deň futbalu a priateľstva oslavoval v 32 krajinách. V Rusku sa oslavoval v deviatich mestách: Moskve, Petrohrade, Novosibirsku, Barnaule, Birobidžane, Irkutsku, Krasnodare, Nižnom Novgorode a Rostove nad Donom. Nižný Novgorod hostil priateľský zápas pre mladých futbalistov z klubu Volga FC a dospelí hráči z klubu vykonali rozcvičku a tréning pre deti. Priateľského zápasu v Novosibirsku sa zúčastnili zdravotne postihnuté deti – tím z regiónu Novosibirsk s názvom Jermak-Sibir<ref name=":0" />. V roku 2017 sa deň futbalu a priateľstva oslavoval v 64 krajinách. Slávni futbalisti, vrátane srbského obrancu Branislava Ivanoviča a holandského útočníka Dirka Kuyta, sa zúčastnili na podujatiach po celom svete. V Grécku sa na podujatí zúčastnil aj Theodoras Zagorakis, víťaz majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2004 s národným tímom svojej krajiny. V Rusku hostil klub Zenit FC špeciálny tréning pre Zachara Badjuka, mladého veľvyslanca programu Futbal pre priateľstvo v roku 2017. Brankár klubu Zenit FC Jurij Lodygin pri tréningu veľmi dobre ohodnotil Zacharove schopnosti a podelil sa s ním o tajomstvá brankárskeho umenia<ref name=":5" />. == Deväť hodnôt programu Futbal pre priateľstvo == Počas prvého medzinárodného detského fóra, ktoré sa konalo 25. mája 2013, Mladí veľvyslanci z Veľkej Británie, Nemecka, Slovinska, Maďarska, Srbska, Bulharska, Grécka a Ruska formulovali prvých osem hodnôt programu: priateľstvo, rovnosť, spravodlivosť, zdravie, mier, lojalita, víťazstvo a tradície a predstavili ich v Otvorenom liste.  Neskôr bol list odoslaný vedúcim medzinárodných športových organizácií: Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA), Únii európskych futbalových asociácií (UEFA) a Medzinárodnému olympijskému výboru. V septembri 2013 počas stretnutia s Vladimírom Putinom a Vitalijom Mutkom potvrdil Sepp Blatter prijatie tohto listu a vyhlásil, že je pripravený podporiť Futbal pre priateľstvo<ref name=":3" />. V roku 2015 sa k programu Futbal pre priateľstvo pripojili účastníci z Číny, Japonska a Kazachstanu, ktorí navrhli pridať deviatu hodnoty — česť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В рамках программы «Футбол для дружбы» учрежден Кубок «Девяти ценностей»|url=http://www.joblenobl.ru/news/287-v-ramkakh-programmy-futbol-dlya-druzhby-uchrezhden-kubok-devyati-tsennostej|vydavateľ=www.joblenobl.ru|dátum prístupu=2019-04-14|jazyk=ru-ru|meno=Super|priezvisko=User}}</ref>. == Pohár deviatich hodnôt == Pohár deviatich hodnôt je ocenenie medzinárodného detského sociálneho programu Futbal pre priateľstvo. Každý rok sa pohár udeľuje za najväčšiu oddanosť hodnotám projektu: priateľstvu, rovnosti, spravodlivosti, zdraviu, mieru, lojalite, víťazstvu, tradícii a cti. Výberu víťaza sa zúčastnia fanúšikovia z celého sveta, ale konečné rozhodnutie prijmú hlasovaním účastníci projektu Futbal pre priateľstvo. Futbalové kluby, ktoré sú držiteľmi pohára deviatich hodnôt: Barcelona (2015, 2020, 2021), Bayern Mníchov (2016), Al Wahda (špeciálna cena), Real Madrid (2017), Brazílske národné futbalové mužstvo (Brazília, 2018), Liverpool (Anglicko, 2019).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona becomes Football for Friendship Nine Values Cup holder for second time|url=https://europeangaming.eu/portal/latest-news/2020/12/15/83620/fc-barcelona-becomes-football-for-friendship-nine-values-cup-holder-for-second-time/|dátum vydania=2020-12-15|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en-US|meno=George|priezvisko=Miller}}</ref> == Náramok priateľstva == Všetky podujatia programu Futbal pre priateľstvo sa začínajú výmenou náramkov priateľstva, ktoré predstavujú rovnosť a zdravý životný štýl. Náramok tvoria dva prúžky, zelený a modrý, a môže ho nosiť každý, kto zdieľa hodnoty programu. Podľa Franza Beckenbauera „Symbol hnutia je dvojfarebný náramok, je jednoduchý a pochopiteľný ako vlastné hodnoty programu Futbal pre priateľstvo. Mladí účastníci programu uviazali náramky priateľstva na zápästiach známych športovcov a verejných činiteľov<ref>{{Citácia periodika|titul=Vitor Baia tips Portugal for 'special' World Cup in Brazil|periodikum=Mail Online|url=http://www.dailymail.co.uk/sport/worldcup2014/article-2642473/Vitor-Baia-tips-Portugal-special-World-Cup-Cristiano-Ronaldo-shines-backs-old-boss-Jose-Mourinho-Chelsea.html|dátum prístupu=2018-04-18}}</ref> vrátane: Dicka Advocaata [60], Anatolija Timoščuka a Luisa Netua, Franza Beckenbauera, Luisa Fernandeva, Didiera Drogbu, Maxa Meyera, Fatmu Samuru, Leona Gorecka, Domenica Krishita, Michela Salgada, Alexandra Kerzhakova, Dimasa Pirrosa, Miodraga Bozovica, Adeliny Sotnikovej, Jurija Kamenetsa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview sends Megan Mackey to Champions League final|url=http://www.theboltonnews.co.uk/news/11270319.Interview_sends_Megan_Mackey_to_Champions_League_final/|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=The Bolton News|jazyk=en}}</ref>. == Činnosť účastníkov medzi jednotlivými ročníkmi == Mladí futbalisti z programu Futbal pre priateľstvo sa zúčastňujú na rôznych podujatiach mimo oficiálnej sezóny. V máji 2013 hrali hráči z juniorského futbalového klubu Maribor (Slovinsko) charitatívny priateľský zápas s kambodžskými deťmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Футбол для дружбы" шагает по планете|url=http://sport.rbc.ru/article/172216/|dátum prístupu=2018-04-18|vydavateľ=РБК}}</ref>. 14. septembra 2014 v Soči ruskí účastníci programu rozprávali s Vladimírom Putinom počas stretnutia prezidenta Ruskej federácie s prezidentom FIFA Seppom Blatterom [64]. V júni 2014 pozval francúzsky prezident Francois Hollande tím Taverni, člena programu Futbal pre priateľstvo, do Elyzejského paláca, aby sledovali zápas majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2014 medzi Francúzskom a Nigériou<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Mondial 2014. Hollande invite deux clubs amateurs à l'Elysée pour France-Nigéria|periodikum=leparisien.fr|dátum=2014-06-28CEST11:22:00+02:00|url=http://www.leparisien.fr/politique/mondial-2014-hollande-invite-deux-clubs-amateurs-a-l-elysee-pour-france-nigeria-28-06-2014-3960541.php|dátum prístupu=2018-04-18|jazyk=fr-FR}}</ref>. V apríli 2016 sa veľvyslanec programu Futbal pre priateľstvo Jurij Vaščuk stretol s najsilnejším mužom Bieloruska Kirillom Šimkom a mladými futbalistami z klubu BATE FC, aby sa podelili o svoje skúsenosti z účasti na projekte. Jurij Vaščuk dal Kirillovi Šimkovi symbolický náramok priateľstva, čím mu odovzdal štafetový kolík pri podpore ideálov projektu: priateľstva, spravodlivosti, zdravého životného štýlu<ref name=":6" />. == Prvá trofej NFT na svete za najlepší gól majstrovstiev UEFA EURO 2020 == V máji 2021 UEFA oznámila sponzorstvo akciovej spoločnosti Gazprom v rámci EURO 2020 a EURO 2024. Súčasťou podmienok spolupráce bolo udelenie ceny pre najlepšieho strelca gólu na UEFA EURO 2020, ktorá mala po prvýkrát podobu trofeje NFT.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Газпром" стал партнером турниров сборных и продлил партнерское соглашение с Лигой чемпионов {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/about-uefa/news/0269-125000db4956-af4a3c059c6d-1000--газпром-стал-партнером-турниров-сборных-и-продлил-партнерское-с/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2021-05-19|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Fyzický prototyp ceny vytvoril ruský umelec Pokras Lampas na paneli akciovej spoločnosti Gazprom vo fanúšikovskej zóne Petrohradu na námestí "Koňušennaja ploščaď" ako umeleckú inštaláciu zo 432 futbalových lôpt s kaligrafickými ornamentmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Copenhagen Post|url=https://cphpost.dk/www.cphpost.dk|dátum vydania=2021-06-13|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=DK}}</ref> Na digitálnej trofeji sú zakódované názvy majstrovstiev UEFA EURO 2020, spoločnosti Gazprom, medzinárodného sociálneho programu pre deti Futbal pre priateľstvo a deviatich hodnôt, ktoré podporuje: priateľstvo, rovnosť, spravodlivosť, zdravie, mier, vernosť, víťazstvo, tradícia a česť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Presentato il primo trofeo NFT nella storia del calcio mondiale|url=https://corrieredellosport.it/news/calcio/euro-2020/2021/06/12-82548543/presentato_il_primo_trofeo_nft_nella_storia_del_calcio_mondiale|vydavateľ=corrieredellosport.it|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=it}}</ref> 27. júna umelecká inštalácia prestala byť fyzickým objektom a presunula sa do formátu NFT. Všetky futbalové lopty boli distribuované do 11 hostiteľských miest majstrovstiev Európy vo futbale 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Glasgow - The hunt is on to find the hidden Euro 2020 official Trophy footballs|url=https://www.heraldscotland.com/sport/euro2020/19429001.glasgow---hunt-find-hidden-euro-2020-trophy-football/|vydavateľ=HeraldScotland|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en}}</ref> 15. októbra bola počas slávnostného odovzdávania cien odovzdaná digitálna trofej Patrickovi Schickovi, hráčovi, ktorý strelil najlepší gól majstrovstiev UEFA EURO 2020 a do expozície sídla UEFA (Švajčiarsko, Nyon) a sídla akciovej spoločnosti Gazprom (Rusko, Petrohrad) bol odovzdaný hologram ocenenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patrik Schick receives unique UEFA EURO 2020 Goal of the Tournament award|url=https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/news/026e-137c12179f45-df8ef3d64d55-1000--patrik-schick-receives-unique-uefa-euro-2020-goal-of-the-tourna/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2021-10-15|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> == Medzinárodná cena Futbalu pre priateľstvo == Cieľom Medzinárodnej ceny Futbalu pre priateľstvo je identifikovať všetky možné nápady v oblasti športovej prípravy, vzdelávania mladých futbalistov, spolupráce v oblasti detského futbalu a propagovať tieto myšlienky na celom svete. Cieľom ocenenia je upozorniť na rozvoj detského futbalu v podmienkach globálnej digitalizácie a vytvoriť komunitu podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí rozvíjajú tieto oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘A brilliant idea’ - The Best of Football For Friendship 2020 {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/lists/a-brilliant-idea-the-best-of-football-for-friendship-2020/962vxkwrqd0g18g6a0vifcpb4|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-12-25}}</ref> == Medzinárodná akadémia Futbalu pre priateľstvo pre trénerov == Medzinárodná akadémia Futbal pre priateľstvo je bezplatná online vzdelávacia platforma dostupná v rôznych jazykoch, ktorá obsahuje súbor praktických lekcií zameraných na zlepšenie zručností trénerov mládežníckych tímov a futbalových oddielov, ako aj učiteľov telesnej výchovy. Kurz akadémie je založený na vedomostiach, praktických radách a usmerneniach, ako organizovať tréningy, propagovať hodnoty zdravého a aktívneho životného štýlu, ako aj rešpektovať rôzne kultúry a národnosti medzi mladými hráčmi. Učebný kurz vypracovali autori športových a humanitárnych vzdelávacích programov projektu Futbal pre priateľstvo - vedúci učitelia a tréneri akadémie FC Barcelona a ​​odborníci humanitárnych programov FIFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football for Friendship to share fair play principles in International Coaches Academy new online course|url=https://europeangaming.eu/portal/latest-news/2020/12/01/82614/football-for-friendship-to-share-fair-play-principles-in-international-coaches-academy-new-online-course/|dátum vydania=2020-12-01|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en-US|meno=Zoltan|priezvisko=Tundik}}</ref> == Medzinárodný tábor priateľstva == Vzdelávací program, v ktorom účastníci Futbalu pre priateľstvo pod vedením profesionálnych mentorov tábora absolvujú tréningy a teambuildingy. Táto iniciatíva pomáha deťom navzájom dobre vychádzať nielen na futbalovom ihrisku, ale aj v reálnom živote, rozvíjať taktiku a cítiť oporu spoluhráča. Súčasťou tábora je Škola deviatich hodnôt, kde sa mladí účastníci učia o hodnotách programu a o tom, ako ich uplatňovať na ihrisku a v každodennom živote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football for Friendship organises International Friendship Camp: children from all over the world discuss the Nine Values of the programme|url=https://www.ieyenews.com/football-for-friendship-organises-international-friendship-camp-children-from-all-over-the-world-discuss-the-nine-values-of-the-programme/|dátum vydania=2021-05-26|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en-US|priezvisko=ieyenews|url archívu=https://web.archive.org/web/20211225071310/https://www.ieyenews.com/football-for-friendship-organises-international-friendship-camp-children-from-all-over-the-world-discuss-the-nine-values-of-the-programme/|dátum archivácie=2021-12-25}}</ref> == Environmentálna iniciatíva == Od roku 2016 sa v rámci programu Futbal pre priateľstvo každoročne koná environmentálna iniciatíva. Mladí účastníci programu slávnostne otvorili Záhradu priateľstva v parku Trenno v Miláne, kde každý z 32 medzinárodných tímov zasadil svoj vlastný strom. Tridsiaty tretí strom zasadili deti so zdravotným postihnutím z nadácie Don Carlo Gnocchi Foundation.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Лайфхаки от детей — как спасти нашу планету: что важнее всего для Эстонии|url=https://tribuna.ee/tribuna/society/f4f-ecology/|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru-RU}}</ref> V roku 2018 mladí ambasádori programu zvyšovali povedomie verejnosti o ohrozených zvieratách. Každý rok sú tímy Medzinárodného priateľstva pomenované podľa ohrozených a vzácnych druhov zvierat. Aj v roku 2018 počas záverečných podujatí v Moskve boli pre mladých účastníkov zorganizované zelené trasy na autobusoch na zemný plyn.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Лайфхаки от детей — как спасти нашу планету: что важнее всего для Эстонии|url=https://tribuna.ee/tribuna/society/f4f-ecology/|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru-RU}}</ref> V roku 2020 usporiadali mladí účastníci webinár F4F Speaks for Nature venovaný starostlivosti o životné prostredie v rámci Svetového dňa životného prostredia, ktorý vyhlásila OSN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Лайфхаки от детей — как спасти нашу планету: что важнее всего для Эстонии|url=https://tribuna.ee/tribuna/society/f4f-ecology/|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru-RU}}</ref> V roku 2021 mladí účastníci ukázali svetu spôsoby, ako môže každý z nás každý deň pomáhať planéte a spustili výzvu Small Steps to Save the Planet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football For Friendship raises environmental awareness whilst breaking records|url=https://www.euronews.com/2021/07/21/football-for-friendship-raises-environmental-awareness-whilst-breaking-records|vydavateľ=euronews|dátum vydania=2021-07-21|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en}}</ref> == Futbalový simulátor pre viacerých hráčov F4F World == Špeciálna digitálna platforma, ktorá bola vytvorená pre program Futbal pre priateľstvo,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football for Friendship programme goes digital for the first time ahead of eighth annual festival in December {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/football-for-friendship-digital-eighth-annual-festival/1a0fuczkfpq6q181sd20f7i5mw|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-12-25}}</ref> spojila hráčov všetkých vekových kategórií z 211 krajín a regiónov a stala sa základňou pre medzinárodné súťaže, ako aj ihriskom, kde môže každý trénovať, spojiť sa so zmiešanými medzinárodnými tímami a hrať svoju obľúbenú hru vo formáte Futbal pre priateľstvo z pohodlia svojho domova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘A brilliant idea’ - The Best of Football For Friendship 2020 {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/lists/a-brilliant-idea-the-best-of-football-for-friendship-2020/962vxkwrqd0g18g6a0vifcpb4|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-12-25}}</ref> == Ocenenia a ceny == Od roku 2021 má Futbal pre priateľstvo na konte viac ako 60 národných a medzinárodných ocenení v oblasti spoločenskej zodpovednosti, športu a komunikácie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Лагерь "Футбола для дружбы" объединил детей из более 200 стран|url=https://rfs.ru/news/213735|vydavateľ=rfs.ru|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru-RU}}</ref> vrátane troch titulov GUINNESS WORLD RECORDS™ za najväčší počet národností na futbalovom tréningu v histórii,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most nationalities in a football (soccer) training session|url=https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/547224-most-nationalities-in-a-football-soccer-training-session|vydavateľ=Guinness World Records|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en-gb}}</ref> najväčší počet používateľov na online futbalovom podujatí v histórii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most users in a football/soccer video hangout|url=https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/626485-most-users-in-a-football-soccer-video-hangout|vydavateľ=Guinness World Records|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en-gb}}</ref> a najväčší počet používateľov na virtuálnom štadióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most users to visit a virtual stadium|url=https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/655951-most-users-to-visit-a-virtual-stadium|vydavateľ=Guinness World Records|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en-gb}}</ref> Medzi ďalšie ocenenia patria SABRE Awards v sekcii CSR (USA),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2016 SABRE EMEA Winners|url=https://www.provokemedia.com/events-awards/sabre-awards/sabre-awards-EMEA/2016-sabre-awards-emea/2016-sabre-emea-winners|vydavateľ=www.provokemedia.com|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en}}</ref> Gold Quill Awards za najlepší sociálny projekt na planéte (USA),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Международная программа «Футбол для дружбы» стала победителем премии IABC 2016 Gold Quill Awards|url=https://www.asi.org.ru/news/2016/04/14/mezhdunarodnaya-programma-futbol-dlya-druzhby-stala-pobeditelem-premii-iabc-2016-gold-quill-awards/|vydavateľ=Агентство социальной информации|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru-RU}}</ref> Grand Prix Silver Archer (Rusko),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Проект «Футбол для дружбы» получил Гран-при национальной премии «Серебряный Лучник» 2018|url=https://m.sportsdaily.ru/news/proekt-futbol-dlya-druzhby-poluchil-gran-pri-naczionalnoj-premii-serebryanyj-luchnik-2018|vydavateľ=m.sportsdaily.ru|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=ru}}</ref> IPRA Awards za najlepšiu kampaň na podporu cieľov udržateľného rozvoja OSN (Spojené kráľovstvo),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eventiada IPRA GWA 2020 Winners Announced|url=https://eventiada.com/en/news/eventiada-ipra-gwa-2020-winners-announced/|vydavateľ=eventiada.com|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en}}</ref> ICCO Global Award za interkultúrnu komunikáciu (Spojené kráľovstvo) a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ketchum Lead the Way on ICCO Global Awards Shortlist|url=https://news.iccopr.com/ketchum-lead-the-way-on-icco-global-awards-shortlist/|vydavateľ=ICCO - Newsroom|dátum vydania=2020-11-15|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en-EN|url archívu=https://web.archive.org/web/20211225071309/https://news.iccopr.com/ketchum-lead-the-way-on-icco-global-awards-shortlist/|dátum archivácie=2021-12-25}}</ref> V roku 2020 Medzinárodná akadémia Futbalu pre priateľstvo pre trénerov získala ocenenie PRNEWS' Platinum PR Awards (USA)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2020 PRNEWS Platinum PR Awards Winners|url=https://www.prnewsonline.com/go/2020-platinum-pr-awards/|vydavateľ=PRNEWS|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en}}</ref> a v roku 2021 šou na YouTube "Štadión je tam, kde som ja" a "Dobré správy",<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football for Friendship goes digital|url=https://www.euronews.com/next/2020/12/10/football-for-friendship-goes-digital|vydavateľ=euronews|dátum vydania=2020-12-10|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en}}</ref> ktoré zorganizovali deti na začiatku pandémie na podporu ľudí na celom svete, získali cenu za najlepší YouTube kanál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021 Digital + Social Media Awards|url=https://www.prnewsonline.com/go/2021-digital-pr-awards/|vydavateľ=PRNEWS|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Futbalové súťaže]] [[Kategória:Mládežnícky šport]] [[Kategória:Futbal v Rusku]] s2btg7smtfcr1c13hofdan6avtck6xn 0 554199 8232769 8038515 2026-06-13T13:34:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232769 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Fortuna liga |sezóna = 2015/2016 |začiatok = 18. júl 2015 |koniec = 21. máj 2016 |sezóna_pred = Fortuna liga 2014/2015 |majster = [[FK AS Trenčín]] |2_miesto = ŠK Slovan Bratislava |3_miesto = TJ Spartak Myjava |liga_majstrov = FK AS Trenčín |európska_liga = [[ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[TJ Spartak Myjava]]<br />[[FC Spartak Trnava]] |baráž = |zostup = [[MFK Skalica]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 198 |počet_gólov = 524 |počet_divákov = |najlepší_strelec = [[Gino van Kessel]] (Trenčín)<br />(17 gólov) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = |poznámka = }} '''Fortuna liga 2015/16''' bol 23. ročník najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Dve kolá pred jeho skončením majstrovský titul obhájil [[FK AS Trenčín]]. Nováčikmi v sezóne 2015/16 boli [[MFK Zemplín Michalovce]] a [[MFK Skalica]], ktorí si účasť v tejto súťaži vybojovali prvýkrát v histórii. Michalovce postúpili z [[DOXXbet liga 2014/2015|druhej DOXXbet ligy 2014/2015]] ako jej víťaz namiesto posledného tímu Fortuna ligy [[FK Dukla Banská Bystrica]] a Skalica z druhého miesta nahradila [[MFK Košice]], ktoré boli administratívne preradené do nižšej súťaže z dôvodu nevyplatených dlžôb voči niektorým hráčom. Súťaž začala prvým kolom počas víkendu [[18. júl|18.]] a [[19. júl]]a [[2015]]. Posledné (19.) kolo pred zimnou prestávkou sa odohralo v dňoch [[4. december|4.]] – [[6. decembra]]. Jarná časť začala 20. kolom počas víkendu [[26. február|26.]] – [[28. február]]a [[2016]] a skončila [[20. máj]]a 2016. == Tímy v sezóne 2015/16== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] || [[Štadión Pasienky]] || align="center" | 11 500 |- |[[FK AS Trenčín]] || [[Štadión na Sihoti]] || align="center" | 3 000 |- |[[FC Spartak Trnava]] || [[Štadión Antona Malatinského]] || align="center" | 20 460 |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[FK DAC 1904 Dunajská Streda]] || [[DAC Štadión]] || align="center" | 3 170 |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová]] || [[Štadión ZELPO Aréna ]] || align="center" | 4 000 |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce]] || [[Štadión FC ViOn]] || align="center" | 3 787 |} {{Stĺpce-koniec}} {|class="wikitable" |- | {{Corgoň liga tímy 2015/16}} |} {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] || [[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] || align="center" | 4 400 <ref>''mfkzemplin.sk:'' [http://web.mfkzemplin.sk/?stranka=stadion Oficiálna stránka MFK Zemplín Michalovce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722172439/http://web.mfkzemplin.sk/?stranka=stadion |date=2015-07-22 }}</ref> |- |[[FK Senica]] || [[Štadión FK Senica]] || align="center" | 5 070 |- |[[MFK Skalica]] || [[Štadión MFK Skalica]] || align="center" | 1 500 <ref>''msport.aktuality.sk:'' [http://msport.aktuality.sk/c/190419/kouc-novacika-zo-skalice-krecek-v-uvode-budeme-hladat-svoju-tvar/?i9=a4f443ba4b34 Kouč nováčika zo Skalice Křeček: V úvode budeme hľadať svoju tvár]</ref> |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[MFK Ružomberok]] || [[Štadión MFK Ružomberok]] || align="center" | 4 817 |- |[[MŠK Žilina]] || [[Štadión MŠK Žilina|Štadión Pod Dubňom]] || align="center" | 11 313 |- |[[TJ Spartak Myjava]] || [[Štadión Myjava]] || align="center" | 2 700 |} {{Stĺpce-koniec}} == Konečná tabuľka == {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=[[FK AS Trenčín]] |v=26|r=3|p=4|sg=73|ig=28|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=2|tím=[[ŠK Slovan Bratislava]] |v=20|r=9|p=4|sg=50|ig=25|pozadie=#ff9}} {{turnaj|por=3|tím=[[TJ Spartak Myjava]] |v=18|r=6|p=9|sg=41|ig=33|pozadie=#ff9}} {{turnaj|por=4|tím=[[FC Spartak Trnava]] |v=16|r=6|p=11|sg=49|ig=41|pozadie=#ff9}} {{turnaj|por=5|tím=[[MŠK Žilina]] |v=14|r=6|p=13|sg=58|ig=46}} {{turnaj|por=6|tím=[[MFK Ružomberok]] |v=12|r=9|p=12|sg=42|ig=41}} {{turnaj|por=7|tím=[[FK DAC 1904 Dunajská Streda]] |v=12|r=7|p=14|sg=38|ig=42}} {{turnaj|por=8|tím=[[FO ŽP Šport Podbrezová]] |v=10|r=7|p=16|sg=43|ig=46}} {{turnaj|por=9|tím=[[FC ViOn Zlaté Moravce]] |v=7|r=10|p=16|sg=38|ig=57}} {{turnaj|por=10|tím=[[FK Senica]] |v=7|r=9|p=17|sg=30|ig=48}} {{turnaj|por=11|tím=[[MFK Zemplín Michalovce]] |v=7|r=8|p=18|sg=32|ig=55}} {{turnaj|por=12|tím=[[MFK Skalica]] |v=6|r=6|p=21|sg=30|ig=62|pozadie=#fcc}} |} {| class="wikitable" |- ! Legenda |- bgcolor=#cfc | Postup do 2. predkola [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] 2016/17 |- bgcolor=#ff9 | Postup do predkola [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] 2016/17 |- bgcolor="#fcc" | Zostup |} == Výsledky a termíny == {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%" |- ! Mužstvo || TRE || ŽIL || SLO || TRN || SEN || RUŽ || DAC || MYJ || ZLM || POD || SKA || MIC |- |<!-- 1 --> AS Trenčín | '''F''' | bgcolor=#ff9 | 1 : 4<br>5 : 2 | bgcolor=#def | 0 : 2 | bgcolor=#ff9 | 5 : 3<br>1 : 3 | bgcolor=#def | 2 : 0 | bgcolor=#ff9 | 1 : 1<br>1 : 0 | bgcolor=#def | 4 : 1 | bgcolor=#cfc | 4 : 1<br>3 : 1 | bgcolor=#def | 4 : 1 | bgcolor=#cfc | 2 : 1<br>2 : 0 | bgcolor=#ff9 | 3 : 0<br>2 : 1 | bgcolor=#def | 2 : 0 |- |<!-- 2 --> MŠK Žilina | bgcolor=#def | 2 : 3 | '''O''' | bgcolor=#ff9 | 3 : 0<br>0 : 0 | bgcolor=#def | 2 : 0 | bgcolor=#ff9 | 4 : 1<br>0 : 0 | bgcolor=#def | 2 : 0 | bgcolor=#ff9 | 1 : 1<br>4 : 1 | bgcolor=#def | 3 : 0 | bgcolor=#ff9 | 5 : 1<br>6 : 0 | bgcolor=#def | 1 : 3 | bgcolor=#ff9 | 2 : 2<br>1 : 0 | bgcolor=#fff | 2 : 0<br>2 : 3 |- |<!-- 3 --> Slovan Bratislava | bgcolor=#ff9 | 0 : 0<br>0 : 4 | bgcolor=#def | 2 : 1 | '''R''' | bgcolor=#ff9 | 2 : 0<br>4 : 1 | bgcolor=#def | 2 : 1 | bgcolor=#ff9 | 2 : 1<br>3 : 1 | bgcolor=#def | 1 : 0 | bgcolor=#ff9 | 0 : 1<br>0 : 1 | bgcolor=#def | 2 : 0 | bgcolor=#ff9 | 3 : 1<br>2 : 2 | bgcolor=#ff9 | 4 : 1<br>2 : 0 | bgcolor=#def | 1 : 0 |- |<!-- 4 --> Spartak Trnava | bgcolor=#def | 1 : 1 | bgcolor=#ff9 | 2 : 0<br>3 : 0 | bgcolor=#def | 0 : 0 | '''T''' | bgcolor=#cfc | 0 : 1<br>2 : 0 | bgcolor=#def | 2 : 1 | bgcolor=#cfc | 2 : 0<br>1 : 0 | bgcolor=#def | 2 : 1 | bgcolor=#ff9 | 2 : 1<br>3 : 2 | bgcolor=#def | 0 : 0 | bgcolor=#cfc | 2 : 1<br>5 : 1 | bgcolor=#ff9 | 0 : 1<br>3 : 0 |- |<!-- 5 --> FK Senica | bgcolor=#ff9 | 1 : 4<br>0 : 2 | bgcolor=#def | 2 : 0 | bgcolor=#ff9 | 1 : 1<br>1 : 3 | bgcolor=#fcc | 0 : 0 | '''U''' | bgcolor=#ff9 | 1 : 1<br>0 : 1 | bgcolor=#def | 2 : 3 | bgcolor=#ff9 | 0 : 1<br>1 : 1 | bgcolor=#def | 1 : 1 | bgcolor=#ff9 | 3 : 1<br>0 : 1 | bgcolor=#ff9 | 2 : 1<br>2 : 2 | bgcolor=#def | 1 : 1 |- |<!-- 6 --> MFK Ružomberok | bgcolor=#def | 0 : 3 | bgcolor=#ff9 | 2 : 2<br>0 : 2 | bgcolor=#def | 1 : 1 | bgcolor=#ff9 | 0 : 0<br>3 : 1 | bgcolor=#def | 0 : 1 | '''N''' | bgcolor=#ff9 | 1 : 0<br>3 : 0 | bgcolor=#def | 1 : 0 | bgcolor=#ff9 | 5 : 2<br>1 : 1 | bgcolor=#def | 3 : 2 | bgcolor=#ff9 | 1 : 3<br>3 : 1 | bgcolor=#ff9 | 2 : 2<br>0 : 0 |- |<!-- 7 --> DAC Dunajská Streda | bgcolor=#ff9 | 0 : 2<br>1 : 0 | bgcolor=#def | 1 : 0 | bgcolor=#ff9 | 1 : 1<br>0 : 2 | bgcolor=#fcc | 2 : 1 | bgcolor=#ff9 | 2 : 0<br>3 : 1 | bgcolor=#def | 1 : 1 | '''A''' | bgcolor=#fff | 0 : 1<br>1 : 1 | bgcolor=#def | 2 : 0 | bgcolor=#ff9 | 5 : 1<br>1 : 0 | bgcolor=#def | 1 : 0 | bgcolor=#def | 3 : 1 |- |<!-- 8 --> Spartak Myjava | bgcolor=#fcc | 0 : 1 | bgcolor=#ff9 | 1 : 4<br>0 : 0 | bgcolor=#def | 0 : 2 | bgcolor=#ff9 | 4 : 2<br>1 : 0 | bgcolor=#def | 0 : 0 | bgcolor=#ff9 | 2 : 1<br>1 : 0 | bgcolor=#eee | 3 : 0 | '''•''' | bgcolor=#ff9 | 0 : 0<br>1 : 0 | bgcolor=#def | 2 : 1 | bgcolor=#def | 3 : 0 | bgcolor=#ff9 | 2 : 1<br>3 : 0 |- |<!-- 9 --> ViOn Zlaté Moravce | bgcolor=#ff9 | 0 : 1<br>0 : 2 | bgcolor=#def | 4 : 0 | bgcolor=#ff9 | 1 : 2<br>0 : 0 | bgcolor=#def | 2 : 2 | bgcolor=#ff9 | 3 : 0<br>2 : 0 | bgcolor=#def | 0 : 2 | bgcolor=#ff9 | 2 : 1<br>1 : 0 | bgcolor=#def | 1 : 3 | '''L''' | bgcolor=#ff9 | 2 : 2<br>0 : 0 | bgcolor=#def | 3 : 1 | bgcolor=#def | 1 : 1 |- |<!-- 10 --> ŽP Šport Podbrezová | bgcolor=#fcc | 0 : 2 | bgcolor=#ff9 | 2 : 3<br>2 : 0 | bgcolor=#def | 0 : 1 | bgcolor=#ff9 | 0 : 2<br>3 : 0 | bgcolor=#def | 1 : 0 | bgcolor=#ff9 | 0 : 1<br>3 : 1 | bgcolor=#def | 0 : 0 | bgcolor=#ff9 | 1 : 2<br>2 : 0 | bgcolor=#def | 2 : 2 | '''I''' | bgcolor=#def | 3 : 0 | bgcolor=#ff9 | 6 : 2<br>2 : 0 |- |<!-- 11 --> MFK Skalica | bgcolor=#def | 1 : 2 | bgcolor=#def | 0 : 1 | bgcolor=#def | 0 : 2 | bgcolor=#fcc | 2 : 3 | bgcolor=#def | 0 : 3 | bgcolor=#def | 0 : 1 | bgcolor=#ff9 | 2 : 2<br>2 : 1 | bgcolor=#ff9 | 0 : 0<br>1 : 2 | bgcolor=#ff9 | 2 : 3<br>1 : 0 | bgcolor=#def | 0 : 0<br>2 : 1 | '''G''' | bgcolor=#ff9 | 1 : 0<br>0 : 0 |- |<!-- 12 --> MFK Zemplín Michalovce | bgcolor=#ff9 | 0 : 1<br>1 : 3 | bgcolor=#eee | 3 : 0 | bgcolor=#ff9 | 1 : 2<br>1 : 1 | bgcolor=#def | 0 : 1 | bgcolor=#ff9 | 0 : 1<br>2 : 1 | bgcolor=#def | 1 : 3 | bgcolor=#ff9 | 0 : 3<br>1 : 1 | bgcolor=#def | 1 : 2 | bgcolor=#ff9 | 2 : 1<br>1 : 1 | bgcolor=#def | 2 : 0 | bgcolor=#def | 3 : 1 | '''A''' |} * ''Vodorovne sú zobrazené výsledky na domácom ihrisku, zvisle na ihrisku súpera.'' {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- | width=245 bgcolor=#fcc | Odohralo sa v 1. časti<br />''(1. – 11. kolo)'' | width=245 bgcolor=#def | Odohralo sa v 2. časti ''(12. – 22. kolo)'' | width=245 bgcolor=#fff | Odohralo sa v 1. a 2. časti<br />''(1. – 22. kolo)''<br /> |- | bgcolor=#ff9 | Odohralo sa v 1. a 3. časti<br />''(1. – 11. kolo a 23. – 33. kolo)'' | bgcolor=#cfc | Odohralo sa v 2. a 3. časti  ''(12. – 33. kolo)'' | width=245 bgcolor=#eee | Odohralo sa v 3. časti ''(23. – 33. kolo)''<br /> |} == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == * [http://www.fortunaliga.sk/ Oficiálna stránka súťaže] * [http://svk.worldfootball.net/competition/svk-super-liga/ Výsledky zápasov] == Externé odkazy == * [http://www.evysledky.com/futbal/slovensko/fortuna-liga/program/ Program zápasov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150808092005/http://www.evysledky.com/futbal/slovensko/fortuna-liga/program/ |date=2015-08-08 }} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2015]] [[Kategória:Futbal v 2016]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] ax58r2ilymwzlra964xufcgnqdeegfp 0 578594 8232770 8222038 2026-06-13T13:34:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232770 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Fortuna liga |sezóna = 2016/2017 |začiatok = 16. júl 2016 |koniec = 27. máj 2017 |sezóna_pred = Fortuna liga 2015/2016 |majster = [[MŠK Žilina]] |2_miesto = [[ŠK Slovan Bratislava]] |3_miesto = [[MFK Ružomberok]] |liga_majstrov = [[MŠK Žilina]] |európska_liga = [[AS Trenčín]] |baráž = - |zostup = [[TJ Spartak Myjava]] |počet_mužstiev = 12 (11) |odohraté_zápasy = 165 |počet_gólov = 455 |počet_divákov = |najlepší_strelec = 20 Filip Hlohovský (Žilina)<br/>20 Seydouba Soumah (Slovan) |výhra_doma = ZA{{--}}TT 7:0 |výhra_vonku = DS{{--}}ZA 0:6 |najvyššie_skóre = ZA{{--}}MI 7:1 |súvisiace_súťaže = |poznámka = }} '''Fortuna liga 2016/17''' bol 24. ročník [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|najvyššej slovenskej futbalovej súťaže]]. Nováčikom bol víťaz [[DOXXbet liga 2015/2016|2. ligy 2015/16]] [[1. FC Tatran Prešov]], ktorý zaujal miesto po zostupujúcom [[MFK Skalica]]. Zostupujúcim bol tím [[TJ Spartak Myjava]], ktorý odstúpil v priebehu súťaže. Postupujúcim sa stalo družstvo [[FC Nitra]]. == Tímy v sezóne 2016/17== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] || [[Štadión Pasienky]] || align="center" | 11 500 |- |[[FK AS Trenčín]] || [[Štadión na Sihoti]] || align="center" | 3 000 |- |[[FC Spartak Trnava]] || [[Štadión Antona Malatinského]] || align="center" | 20 460 |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[FK DAC 1904 Dunajská Streda]] || [[DAC Štadión]] || align="center" | 3 170 |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová]] || [[Štadión ZELPO Aréna ]] || align="center" | 4 000 |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce]] || [[Štadión FC ViOn]] || align="center" | 3 787 |} {{Stĺpce-koniec}} {{LocMap+ | Slovensko | float = center | width = 500 | caption = Tímy, zastúpené v aktuálnom ročníku | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] | position = bottom | lat = 48.763 | lon = 21.909 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[AS Trenčín|Trenčín]] | position = right | lat = 48.8985 | lon = 18.0446 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MFK Ružomberok|Ružomberok]] | position = right | lat = 49.082 | lon = 19.282 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]] | lat = 48.807 | lon = 19.523 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]] | position = right | lat = 48.399 | lon = 18.404 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠK Slovan Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.166 | lon = 17.1425 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MŠK Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.2292 | lon = 18.7449 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[1. FC Tatran Prešov|Prešov]] | position = right | lat = 49.006 | lon = 21.235 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[TJ Spartak Myjava|Myjava]] | position = top | lat = 48.761 | lon = 17.565 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FK Senica|Senica]] | position = left | lat = 48.684 | lon = 17.3767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FC Spartak Trnava|Trnava]] | position = left | lat = 48.3738 | lon = 17.5916 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]] | position = right | lat = 47.999 | lon = 17.618 }} }} {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] || [[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] || align="center" | 4 400 <ref>''mfkzemplin.sk:'' [http://web.mfkzemplin.sk/?stranka=stadion Oficiálna stránka MFK Zemplín Michalovce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722172439/http://web.mfkzemplin.sk/?stranka=stadion |date=2015-07-22 }}</ref> |- |[[FK Senica]] || [[Štadión FK Senica]] || align="center" | 5 070 |- |[[1. FC Tatran Prešov]] || [[Štadión Tatran]] || align="center" | 5 410 |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[MFK Ružomberok]] || [[Štadión MFK Ružomberok]] || align="center" | 4 817 |- |[[MŠK Žilina]] || [[Štadión MŠK Žilina|Štadión Pod Dubňom]] || align="center" | 11 313 |- |[[TJ Spartak Myjava]] || [[Štadión Myjava]] || align="center" | 2 700 |} {{Stĺpce-koniec}} == Konečná tabuľka == {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=[[MŠK Žilina]] |v=23|r=4|p=3|sg=82|ig=25|border=green}} {{turnaj|por=2|tím=[[ŠK Slovan Bratislava]] |v=18|r=3|p=9|sg=54|ig=34}} {{turnaj|por=3|tím=[[MFK Ružomberok]] |v=15|r=7|p=8|sg=55|ig=38|border=orange}} {{turnaj|por=4|tím=[[FK AS Trenčín]] |v=14|r=5|p=11|sg=53|ig=48}} {{turnaj|por=5|tím=[[FO ŽP Šport Podbrezová]] |v=12|r=9|p=9|sg=34|ig=31}} {{turnaj|por=6|tím=[[FC Spartak Trnava]] |v=12|r=7|p=11|sg=34|ig=37}} {{turnaj|por=7|tím=[[FK DAC 1904 Dunajská Streda]] |v=10|r=12|p=8|sg=37|ig=34}} {{turnaj|por=8|tím=[[MFK Zemplín Michalovce]] |v=8|r=5|p=17|sg=35|ig=55}} {{turnaj|por=9|tím=[[FK Senica]] |v=7|r=7|p=16|sg=25|ig=35}} {{turnaj|por=10|tím=[[FC ViOn Zlaté Moravce]] |v=5|r=7|p=18|sg=29|ig=55}} {{turnaj|por=11|tím=[[1. FC Tatran Prešov]] |v=3|r=10|p=17|sg=17|ig=63|border=red}} {{turnaj|por=12|tím=[[TJ Spartak Myjava]] |v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|border=red}} |} == Výsledky a termíny == {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%" |- ! Mužstvo || TRE || SLO || MYJ || TRN || ŽIL || RUŽ || DAC || POD || ZLM || SEN || MIC || PRE |- |<!-- 1 --> [[AS Trenčín]] | '''F''' | 2 : 1<br />3 : 2 | <s>''18.02.''</s> | 3 : 3<br />3 : 4 | 0 : 3 | 3 : 1<br />2 : 1 | 0 : 2 | 0 : 1<br />2 : 0 | 2 : 0 | 3 : 0<br />1 : 1 | 1 : 1 | 1 : 1<br />4 : 0 |- |<!-- 2 --> [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | 4 : 3 | '''O''' | <s>1 : 2</s><br /><s>06.05.</s> | 0 : 1 | 1 : 0<br />0 : 1 | 2 : 1 | 3 : 2<br />1 : 0 | 2 : 0 | 3 : 2<br />1 : 1 | 2 : 0 | 3 : 1<br />1 : 3 | 1 : 1<br />3 : 1 |- |<!-- 3 --> [[TJ Spartak Myjava]]<br/>'''odstúpil'''¹ | <s>1 : 0<br />[[13. máj|''13.05.'']]</s> | <s>[[10. december|''10.12.'']]</s> | '''R''' | <s>1 : 1<br />[[22. apríl|''22.04.'']]</s> | <s>[[19. november|''19.11.'']]</s> | <s>1 : 3<br />[[8. apríl|''08.04.'']]</s> | <s>[[29. október|''29.10.'']]</s> | <s>0 : 2<br />[[18. marec|''18.03.'']]</s> | <s>2 : 0</s> | <s>2 : 0<br />[[27. máj|''27.05.'']]</s> | <s>[[25. február|''25.02.'']]</s> | <s>1 : 0<br />[[26. apríl|''26.04.'']]</s> |- |<!-- 4 --> [[FC Spartak Trnava]] | 1 : 1 | 0 : 0<br />0 : 3 | <s>[[26. november|''26.11.'']]</s> | '''T''' | 1 : 2<br />1 : 2 | 0 : 1 | 2 : 1<br />1 : 0 | 0 : 2 | 1 : 0<br />3 : 1 | 0 : 1 | 2 : 3<br />1 : 0 | 2 : 0<br />4 : 0 |- |<!-- 5 --> [[MŠK Žilina]] | 4 : 0<br />2 : 1 | 2 : 1 | <s>1 : 0</s><br /><s>''15.04.''</s> | 7 : 0 | '''U''' | 3 : 2<br />3 : 1 | 2 : 2 | 1 : 0<br />4 : 0 | 4 : 1 | 4 : 2<br />3 : 2 | 7 : 1 | 4 : 0<br />3 : 0 |- |<!-- 6 --> [[MFK Ružomberok]] | 3 : 3 | 3 : 2<br />2 : 1 | <s>[[5. november|''05.11.'']]</s> | 1 : 1<br />1 : 0 | 0 : 2 | '''N''' | 2 : 2<br />2 : 0 | 0 : 0 | 6 : 1<br />2 : 1 | 2 : 1 | 4 : 0<br />3 : 1 | 1 : 0<br />5 : 0 |- |<!-- 7 --> [[DAC Dunajská Streda]] | 2 : 3<br />1 : 0 | 1 : 0 | <s>0 : 1<br />[[1. apríl|''01.04.'']]</s> | 0 : 0 | 0 : 6<br />2 : 2 | 1 : 1 | '''A''' | 0 : 0<br />2 : 2 | 1 : 0 | 0 : 0<br />1 : 0 | 2 : 1 | 5 : 0 |- |<!-- 8 --> [[FO ŽP Šport Podbrezová]] | 2 : 1 | 2 : 0<br />2 : 3 | <s>0 : 0</s> | 1 : 1<br />0 : 1 | 2 : 2 | 3 : 1<br />0 : 1 | 0 : 0 | '''•''' | 1 : 1<br />2 : 0 | 2 : 0 | 1 : 0<br />1 : 4 | 1 : 1 |- |<!-- 9 --> [[FC ViOn Zlaté Moravce]] | 3 : 0<br />0 : 2 | 1 : 5 | <s>1 : 2<br />[[11. marec|''11.03.'']]</s> | 0: 0 | 0 : 2<br />1 : 4 | 1 : 1 | 1 : 1<br />1 : 2 | 2 : 0 | '''L''' | 0 : 1<br />2 : 1 | 1 : 2 | 3 : 0 |- |<!-- 10 --> [[FK Senica]] | 1 : 2 | 0 : 1<br />0 : 1 | <s>[[4. marec|''04.03.'']]</s> | 0 : 1<br />1 : 0 | 2 : 0 | 1 : 1<br />1 : 2 | 1 : 1 | 0 : 1<br />1 : 1 | 1 : 3 | '''I''' | 2 : 0<br />1 : 0 | 0 : 0 |- |<!-- 11 --> [[MFK Zemplín Michalovce]] | 2 : 1<br />2 : 0 | 1 : 3 | <s>3 : 2<br />[[19. máj|''19.05.'']]</s> | 2 : 0 | 0 : 2<br />0 : 1 | 1 : 3 | 1 : 0<br />1 : 2 | 1 : 3 | 0 : 0<br />5 : 1 | 0 : 0 | '''G''' | 2 : 2 |- |<!-- 12 --> [[1. FC Tatran Prešov]] | 1 : 2 | 0 : 2 | <s>[[3. december|''03.12.'']]</s> | 1 : 3 | 1 : 1 | 2 : 1 | 0 : 3<br />1 : 1 | 0 : 2<br />0 : 2 | 1 : 0<br />1 : 1 | 0 : 4<br />1 : 0 | 0 : 0<br />2 : 2 | '''A''' |} * ''Vodorovne (v riadkoch) sú zobrazené termíny a výsledky na domácom ihrisku, zvisle (v stĺpcoch) na ihrisku súpera. <!-- Ak mužstvo hrá so súperom dvakrát doma, tieto zápasy sú na programe v prvej (1.-11. kolo) a tretej (23.-33. kolo)časti. Ak iba raz, tento zápas je na programe v druhej časti.(12.-22. kolo). Výnimky sú označené farebnými políčkami nasledovne: -->'' * ¹ Spartak Myjava odstúpil zo súťaže a všetky jeho zápasy boli anulované. == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == * [http://www.fortunaliga.sk/ Oficiálna stránka súťaže] * [http://svk.worldfootball.net/competition/svk-super-liga/ Výsledky zápasov] == Externé odkazy == * [http://www.evysledky.com/futbal/slovensko/fortuna-liga/program/ Program zápasov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150808092005/http://www.evysledky.com/futbal/slovensko/fortuna-liga/program/ |date=2015-08-08 }} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2016]] [[Kategória:Futbal v 2017]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] n9lunh3zav0wtx72ow3r9n70fki8vja 14 579506 8232883 6335142 2026-06-13T19:17:46Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232883 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Golf| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] tkn1mt13pxfyqh2r1v0786jn6ghwqpl 14 589627 8232867 6434992 2026-06-13T19:13:53Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232867 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Gymnastika| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] k0advmqvqf6nrbkzrhl14pr80hszdwb 0 592690 8232995 7658697 2026-06-13T22:54:45Z Silvinkaa 99892 8232995 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavel Haas | Rodné meno = | Popis osoby = český hudobný skladateľ | Portrét = PavelHaas.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[21. jún]] [[1899]] | Miesto narodenia = [[Brno]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{Dátum úmrtia a vek|1944|10|17|1899|6|21}} | Miesto úmrtia = [[Osvienčim]], [[Nacistické Nemecko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Pavel Haas''' (* [[21. jún]] [[1899]], [[Brno]]{{--}}† [[17. október]] [[1944]], [[Koncentračný tábor Auschwitz|Osvienčim]])<ref name="matrika2">[http://www.badatelna.eu/reprodukce/?fondId=1073&zaznamId=1107029&reproId=3634978 Matričný ​​záznam o narodení a obriezke]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> bol [[Česko|český]] [[hudobný skladateľ]] [[Židia|židovského]] pôvodu. == Život == Pochádzal z [[Brno|brnenskej]] židovskej rodiny; jeho brat [[Hugo Haas]] sa stal populárnym filmovým hercom a režisérom. Spolupracovali spolu na troch filmoch, pre ktoré Pavel zložil hudbu: ''[[Život je pes]]'', ''[[Mazlíček]]'', ''[[Kvočna]]''. Študoval na [[Brněnská konzervatoř|Brnenskom konzervatóriu]] u [[Jan Kunc|Jana Kunca]], Viléma Petrželky a [[Leoš Janáček|Leoša Janáčka]]. Zamiloval sa do vydatej lekárky Soni Jakobsonovej (manželky lingvistu [[Roman Osipovič Jakobson|Romana Jakobsona]]), ktorá sa rozviedla, aby sa mohli 17. októbra 1935 s Pavlom vziať. Roku [[1937]] sa im narodila dcéra Olga - neskôr herečka. Na manželkino želanie sa Pavel plne venoval skladaniu. Dokončil operu ''Šarlatán'', a tá mala premiéru v apríli [[1938]]. Po príchode nemeckých vojsk zvažovali emigráciu, ale nemali šťastie a nezískali potrebné víza. Jeho brat [[Hugo Haas]] naopak úspešne emigroval s manželkou Bibi do [[Spojené štáty|USA]]. Dňa 2. decembra [[1941]] bol Pavel deportovaný do [[Koncentračný tábor Terezín|Terezína]], kde bol zdrvený pomermi, v ktorých sa náhle ocitol, napriek tomu zložil na hebrejský text mužský zbor ''Nenaříkej'' (Al S'fod). Z [[Koncentračný tábor Terezín|Terezína]] bol transportovaný 16. októbra 1944<ref>[http://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&load=1488 Encyklopédia dejín mesta Brna]</ref> do [[Osvienčim]]u, kde bol 17. októbra [[1944]] poslaný do [[Plynová komora|plynovej komory]]. Jeho hudobné dielo zahŕňa len niekoľko desiatok skladieb; uplatňujú sa v ňom prvky českej a moravskej [[Ľudová hudba|ľudovej hudby]], často tiež cituje [[Husitstvo|husitské]] piesne a [[Svatováclavský chorál]]. Na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov pracoval na [[Symfónia|symfónii]], ktorú však už nestačil dokončiť. == Dielo == [[Súbor:Brno_9834.jpg|náhľad|Pamätná doska bratom Haasovým v Biskupskej ulici v Brne]] === Opera === * ''Šarlatán''. Tragikomická opera na vlastné libreto o 3 rokovaniach v 7 obrazoch (1934-37) === Orchestrálne skladby === * ''Zesmutnělé scherzo pro velký orchestr'' op. 5 (1921) * ''Předehra pro rozhlas'', pre malý orchester, 4 mužské hlasy a recitácii, op. 11 (1930-31) * ''Žalm 29'' pre [[organ]], barytón, ženský zbor a malý orchester, op.1 2 (1931-32) * ''Suita z opery Šarlatán'', pre veľký orchester, op. 14 [1936) * ''Symfónia'' pre veľký orchester (1940-41, nedokončená) * ''Štúdia pre sláčikový orchester'' (1943) === Vokálne skladby === * ''Karneval'' op. 9 (mužský zbor, slová Dalibor Chalupa), (1928-29) * ''Al s'fod'' (mužský zbor, slová David Shimoni, 1941) * ''Šesť piesní v ľudovom tóne'' pre soprán a [[klavír]] alebo orchester, op. 1 (1918-19, 1938) * ''Tri piesne pre soprán a klavír na slová [[Josef Svatopluk Machar|J. S. Machara]]'' op. 2 (1919-20) * ''Čínske piesne pre alt a klavír'' op. 4 (slová Kao-ši, Cui-hao, Thu-fu, 1921) * ''Vyvolená''. Pre tenor, [[Flauta|flautu]] alebo [[Pikola|pikolu]], [[husle]], [[lesný roh]] a klavír na slová Jiřího Wolkera, op.8 (1927) * ''Sedem piesní v ľudovom tóne'' na slová [[František Ladislav Čelakovský|F. L. Čelakovského]] pre vyšší hlas a klavír, op.18 (1940) * ''Štyri piesne na slová čínskej poézie'' pre bas alebo barytón a klavír === Komorne skladby === * ''I. sláčikový kvartet'' op. 3 (1920) * ''II. sláčikový kvartet s bicími nástrojmi ad lib. "Z opičích hor"'' op. 7 (1925) * ''III. sláčikový kvartet'' op. 15 (1927-28) * ''Fata morgana''. Klavírny kvintet s tenorovým sólom na slová [[Rabíndranáth Thákur|Rabindranáta Thakur]], op. 6 (1923) * ''Dychový kvintet'', op. 10 (1929) * ''Suita pre klavír'' op. 13 (1935) * ''Allegro moderato'' pre klavír (1938) * ''Suita pre [[hoboj]] a klavír'', op. 17 (1939) == Referencie == <references /> == Literatúra == * kol: ''Československý hudební slovník I (A-L)'', 1963, SHV, Praha. * Lubomir Peduzzi: ''Pavel Haas (1991)'', Muzejni a vlastivědná společnost Brno 1993. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.musica.cz/cz/composers/show?itemId=42 Portrét na stránkach Hudobného informačného strediska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170227232057/http://www.musica.cz/cz/composers/show?itemId=42 |date=2017-02-27 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Pavel Haas|14668799}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Haas, Pavel}} [[Kategória:Skladatelia hudby 20. storočia]] [[Kategória:Skladatelia vážnej hudby]] [[Kategória:Operní skladatelia]] [[Kategória:Českí skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Českí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Obete holokaustu]] [[Kategória:Hudobní skladatelia židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Brna]] i3tbldg6ag3591gwvek997wl73144wz 14 595297 8232894 6477209 2026-06-13T19:20:14Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232894 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Florbalové kluby| Štát]] [[Kategória:Florbal podľa štátu| Kluby]] [[Kategória:Športové kluby podľa štátu| Florbal]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] c8hz9bf4kytii03k4v47ifzgji445vn 0 596412 8233088 8138933 2026-06-14T08:34:25Z ~2026-34874-47 297859 Vymazal som komentativny postulat. 8233088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Tomáš Drucker | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský manažér a politik | Portrét = Tomáš Drucker 2024.jpg | Popis portrétu = Tomáš Drucker v roku 2024 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|27.]] | Úrad = [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR]] | Začiatok obdobia = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Daniel Bútora]] | Nástupca = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = 2. podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku | Úrad2 = [[Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku|ad interim]] | Začiatok obdobia2 = [[19. november|19. novembra]] [[2025]] | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = [[Peter Kmec]] | Nástupca2 = | Prezident2 = [[Peter Pellegrini]] | Premiér2 = [[Robert Fico]] | Poradie3 = [[Zoznam ministrov vnútra Slovenskej republiky|16.]] | Úrad3 = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra SR]] | Začiatok obdobia3 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Koniec obdobia3 = [[17. apríl]]a [[2018]] | Predchodca3 = [[Robert Kaliňák]] | Nástupca3 = [[Peter Pellegrini]]<br/>''[[ad interim]]'' | Prezident3 = [[Andrej Kiska]] | Premiér3 = [[Peter Pellegrini]] | Poradie4 = [[Zoznam ministrov zdravotníctva Slovenskej republiky|16.]] | Úrad4 = [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva SR]] | Začiatok obdobia4 = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia4 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Predchodca4 = [[Viliam Čislák]] | Nástupca4 = [[Andrea Kalavská]] | Prezident4 = [[Andrej Kiska]] | Premiér4 = [[Robert Fico]] | Dátum narodenia = {{dnv|1978|07|20}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|Dobrá voľba]] (2019{{--}}2023)<br/> [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] (2023{{--}}) | Alma mater = [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] so sídlom v [[Trnava|Trnave]] (Ing.)<br />[[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnická fakulta]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] v [[Trnava|Trnave]] (JUDr.)<br />[[London Business School]] v [[Londýn|Londýne]] (MSc Sloan) | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = 1 | Manželka = | Partnerka = | Deti = 2 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Tomáš Drucker''' MSc. (* [[20. júl]] [[1978]], [[Bratislava]]) je [[Slováci|slovenský]] [[manažment (pracovníci)|manažér]] a [[politik]], zakladateľ politickej strany [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|Dobrá voľba]], ktorá sa neskôr v roku [[2023]] spojila so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]. Od [[25. október|25. októbra]] [[2023]] je [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|ministrom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Roberta Fica]]. Počas svojej kariéry zastával okrem iného aj funkciu generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva [[Slovenská pošta|Slovenskej pošty]], funkciu [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|ministra zdravotníctva]] a [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministra vnútra SR]]. Je absolventom prestížnej London Business School v programe Sloan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na čelo rezortu školstva sa postavil Tomáš Drucker | url = https://www.minedu.sk/na-celo-rezortu-skolstva-sa-postavil-tomas-drucker/ | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2025-08-24}}</ref> == Životopis == Tomáš Drucker sa narodil [[20. júl]]a [[1978]] v Bratislave.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=http://www.health.gov.sk/?minister-zdravotnictva-sr|dátum prístupu=2017-04-12|vydavateľ=www.health.gov.sk}}</ref> Na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzite]], na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovo-technologickej fakulte so sídlom v Trnave]] vyštudoval aplikovanú informatiku a automatizáciu v priemysle a je tiež absolventom [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulty Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tomáš Drucker {{!}} Úrad vlády SR|url=http://www.vlada.gov.sk/tomas-drucker/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-04-12|vydavateľ=www.vlada.gov.sk|jazyk=sk-sk}}</ref> V roku 2023 získal titul MSc Sloan na [[London Business School]] v prestížnom programe Sloan Masters in Leadership and Strategy.{{Chýba zdroj}} V rokoch [[1997]]{{--}}[[2002]] pracoval v spoločnosti Gratex International a.s. postupne ako programátor, vedúci multimediálneho oddelenia a multimediálnych projektov, a nakoniec ako vedúci oddelenia kvality softvéru a člen [[IT]] vedenia. Ďalšie dva roky bol konzultantom v spoločnosti Compuware Austria GmbH. V rokoch [[2004]]{{--}}[[2012]] pracoval v konzultačnej spoločnosti IQUAP, a.s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O spoločnosti – IQUAP a.s.|url=http://www.iquap.com/o-spolocnosti/|dátum prístupu=2017-04-12|vydavateľ=www.iquap.com|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170413072644/http://www.iquap.com/o-spolocnosti/|dátum archivácie=2017-04-13}}</ref> najprv ako konzultant potom ako [[Výkonný riaditeľ|CEO]] a predseda predstavenstva. === Manažér v štátnych podnikoch === V štátnych podnikoch začal pôsobiť počas vlád vedených predstaviteľmi [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]. Od [[4. január]]a [[2006]] do [[23. január]]a [[2007]] bol člen predstavenstva vo [[Vojenský opravárenský podnik Nováky|Vojenskom opravárenskom podniku Nováky]] a.s. (VOP Nováky).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obchodný register SR – Výsledky vyhľadávania podľa priezviska a mena osoby|url=http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Drucker&MENO=Tom%25E1%259A&SID=0&T=f0&R=0|dátum prístupu=2017-04-12|vydavateľ=www.orsr.sk|jazyk=sk}}</ref> V rokoch 2010{{--}}2012 bol predsedom dozornej rady v [[Jadrová a vyraďovacia spoločnosť|Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. – JAVYS]].<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toto sú ministri vlády Fico III | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/409341/ministri-novej-vlady-smer-sns-siet-most-hid-2016/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-17 | dátum prístupu = 2018-03-31 }}</ref> Podpredsedom predstavenstva v 1. župnej, a.s., spoločnosť vlastnená Bratislavským samosprávnym krajom, bol v rokoch [[2010]]{{--}}[[2014]], za predsedu BSK [[Pavol Frešo|Pavla Freša]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Pozrite si životopisy ministrov a premiéra Fica|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-03-23|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.webnoviny.sk/pozrite-si-zivotopisy-ministrov-a-premiera-fica/|dátum prístupu=2017-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> V máji 2012 sa Tomáš Drucker stal generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva [[Slovenská pošta|Slovenskej pošty, a.s]].. Ešte pred nástupom Tomáša Druckera na pozíciu generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s. schválilo vedenie pošty rozsiahle prepúšťanie (približne 3000 zamestnancov), s ktorým však Tomáš Drucker nesúhlasil a k predmetnému prepúšťaniu nepristúpil. Pre denník SME pritom uviedol: ''„Dôležité je, že všetky zmeny plánujeme realizovať pri udržaní zamestnanosti, to znamená, že v žiadnom prípade neplánujeme prepúšťať. Vzhľadom na dlhodobý celoeurópsky trend poklesu listových zásielok je našim cieľom funkčne využiť svoju jedinečnú pobočkovú sieť, ktorou chceme aj v spolupráci so štátom priblížiť služby verejnej správy občanom, verejnému a súkromnému sektoru.“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pošta prepúšťať neplánuje, pracovníkov ubúda mierne|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6894072/posta-prepustat-neplanuje-pracovnikov-ubuda-mierne.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Slovenská pošta, a.s. pod vedením Tomáša Druckera získala v roku [[2014]] ocenenie „Národná cena SR za kvalitu 2013“ najmä vďaka udržaniu zamestnanosti, realizácii programu zmien a zlepšeniu hospodárskeho výsledku. Spoločnosť po rokoch stratového hospodárenia dosiahla v roku [[2013]] zisk vo výške takmer 4,4 mil. EUR pred zdanením. Zásadný vplyv na pozitívne hospodárenie mali predovšetkým výnosy v zmluvných zásielkových službách a finančných službách a tiež program zmien, ktorý umožnil transformáciu spoločnosti v celej škále služieb a vnútorných procesov, pri vytvorení nových oblastí poskytovaných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.posta.sk/subory/38155/ts_sp-spustila-modernu-balikovu-linku-v-kosiciach_25-11-2015.pdf|dátum vydania=25. november 2015|dátum prístupu=21. december 2019|vydavateľ=Slovenská pošta, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20200221121113/https://www.posta.sk/subory/38155/ts_sp-spustila-modernu-balikovu-linku-v-kosiciach_25-11-2015.pdf|dátum archivácie=2020-02-21}}</ref> === Minister zdravotníctva === [[Súbor:PRESS CONFERENCE 2016-10-04 (29997383332).jpg|náhľad|Tomáš Drucker počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ v roku 2016]] V marci [[2016]] sa stal ministrom zdravotníctva SR. Za prvý polrok vo funkcii ministra zdravotníctva podal sedem trestných oznámení, zrušil zmluvy za približne 18 miliónov eur<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čunderlíková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalé firmy tety Anky prišli o zmluvy so štátnou poisťovňou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/408131/byvale-firmy-tety-anky-prisli-o-zmluvy-so-statnou-poistovnou/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-19 | dátum prístupu = 2018-03-31 }}</ref> a dodávku informačného systému čipových kariet poistenca.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minister zdravotníctva Drucker je so svojimi krokmi v rezorte spokojný|periodikum=noviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAC TV|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.noviny.sk/politika/210112-minister-zdravotnictva-drucker-je-so-svojimi-krokmi-v-rezorte-spokojny|dátum prístupu=2017-04-12}}</ref> Po roku pôsobenia zhrnul v [[TA3]] svoje pôsobenie nasledovne:<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Drucker: V transparentnosti zdravotníctva sme urobili veľa | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/425930-drucker-v-transparentnosti-zdravotnictva-sme-urobili-vela/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2017-04-09 | dátum prístupu = 2018-03-31 }}</ref> „''Realizujeme zmeny v oblasti riadenia nemocníc, v kolektívnych, štatutárnych orgánoch. To znamená, že dnes už nie jeden človek rozhoduje, riadi, ale existuje štandardný kolektívny orgán''“. Zmena nastala aj vo [[Všeobecná zdravotná poisťovňa|Všeobecnej zdravotnej poisťovni]], kde v dozornej rade má zastúpenie aj parlamentná opozícia. „''Dali sme možnosť aj tretiemu sektoru kontrolovať verejné financie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni''“. Parlamentná opozícia dostala priestor aj v [[Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou|Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou]]. Nemocnice prešli na nové podmienky centrálneho obstarávania. Vo svojom jednom blogu (Zdravie by nemalo byť o biznise a nemocnice by nemali byť bez kontroly)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Drucker|meno=Tomáš|titul=Zdravie by nemalo byť o biznise a nemocnice by nemali byť bez kontroly|url=https://blog.etrend.sk/tomas-drucker/zdravie-by-nemalo-byt-obiznise-a-nemocnice-by-nemali-byt-bez-kontroly.html|dátum vydania=05.01.2017|dátum prístupu=21.03.2017|vydavateľ=}}</ref> tvrdil, že zisk a ekonomika sa musia podriadiť starostlivosti o pacienta. Ako prvý reálne spustil po desiatich rokoch systém platieb za diagnózu (DRG z {{eng|''[[diagnosis-related group]]''}}) a spustil zavádzanie [[eHealth]]u, elektronického zdravotníckeho systému. Zmenil systém fungovania pohotovostí a zaviedol nový systém kategorizácie liekov. Prihlásil sa k projektu [[Hodnota za peniaze]] a počas jeho pôsobenia sa výrazne znížil rast výdavkov na zdravotníctvo. === Minister vnútra === Do funkcie [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministra vnútra]] vo [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vláde Petra Pellegriniho]] bol vymenovaný s vysokými očakávaniami ako nástupca [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] potom, čo [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretia vláda Roberta Fica]] podala [[demisia|demisiu]] v dôsledku politickej krízy po [[vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde investigatívneho novinára]] [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a jeho snúbenice. Dňa [[16. apríl]]a [[2018]], tri týždne po nástupe do funkcie, avizoval Tomáš Drucker svoju [[demisia|demisiu]]. Ako dôvod uviedol, že sa v pozícii ministra vnútra necítil autenticky. Prezident [[Andrej Kiska]] prijal demisiu [[17. apríl]]a [[2018]] a dočasným vedením rezortu poveril premiéra [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. === Zakladateľ strany === V auguste 2019 Tomáš Drucker oznámil zámer založiť novú politickú stranu. Ešte pred oznámením, že strana sa bude volať ''[[DOBRÁ VOĽBA (DV)|Dobrá voľba]]'' reagoval R. Fico: „''On jednoducho na to nemá. To je typický kaviarenský, liberálny politik...“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fico ostro reagoval na Druckera: Niekedy si chováte hadov na prsiach. On na to jednoducho nemá|url=https://slovensko.hnonline.sk/1968065-fico-ostro-reagoval-na-druckera-niekedy-si-chovate-hadov-na-prsiach-on-na-to-jednoducho-nema|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=sk}}</ref> [[12. september|12. septembra]] [[2019]] odovzdal na ministerstve vnútra takmer 30 000 podpisov od občanov a podal žiadosť o registráciu politickej strany, ktorá bola následne zaregistrovaná. === Minister školstva === Koncom októbra [[2023 na Slovensku|2023]] sa stal ministrom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Nadviazal na svojich predchodcov a pokračoval v zavádzaní novej kurikulárnej reformy vzdelávania na základných školách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = T. Drucker: Podľa nového vzdelávacieho programu sa učí už 490 škôl | url = https://www.teraz.sk/slovensko/t-drucker-podla-noveho-vzdelavacieh/828424-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-10-10 | dátum prístupu = 2024-12-05 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Predstavil program zmien zahŕňajúcich 40 projektov, vrátane zmien financovania škôlok, reformy stredných škôl, financovania vysokých škôl, desegregácie a inklúzie. Ako svoju kľúčovú prioritu označil podporu duševného zdravia detí aj učiteľov. V roku 2024 prvýkrát presadil tzv. kompenzačné príplatky učiteľom, ktoré vyvolali nespokojnosť časti učiteľov. Na jeseň 2024 predstavil reformný balík pod názvom Nežná revolúcia vo vzdelávaní,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákaz mobilných telefónov aj inklúzia. Vo vzdelávaní má nastať nežná revolúcia | url = https://domov.sme.sk/c/23373373/zakaz-mobilnych-telefonov-aj-inkluzia-vo-vzdelavani-ma-nastat-nezna-revolucia.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2024-12-05 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> ktorá priniesla okrem iného aj zmenu financovania materských škôl zo samospráv na štát, nový sytém celoživotného vzdelávania, zákaz mobilných telefónov na základných školách,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/11/ministerstvo-skolstva-zverejnilo-usmernenie-k-pouzivaniu-telefonov-na-skolach-toto-caka-ziakov-od-januara/ | vydavateľ = spravy.rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-12-05}}</ref> či zmeny v oblasti desegregácie, duševného zdravia, vzdelávania cudzincov, debyrokratizácie, optimalizácie stredných škôl a iné. Zmeny podporila tak vládna koalícia aj opozícia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Schôdze : Hlasovanie : Štatistika hlasovaní klubov : Hlasovanie podľa klubov - Národná rada Slovenskej republiky | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55473 | vydavateľ = www.nrsr.sk | dátum prístupu = 2024-12-05 | jazyk = sk-SK}}</ref> Na jeseň 2025 presadil na balík siedmich školských zákonov, označovaný za najrozsiahlejšiu reformu za posledné desaťročia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = T. Drucker: Školstvo čaká najväčšia reforma za posledných 20 rokov {{!}} Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky | url = https://www.minedu.sk/t-drucker-skolstvo-caka-najvacsia-reforma-za-poslednych-20-rokov/ | vydavateľ = www.minedu.sk | dátum prístupu = 2025-08-24}}</ref> Reforma obsahuje povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od štyroch rokov a následne aj od troch rokov, nový systém školských obvodov a financovania s inštitútom verejného poskytovateľa, povinnú maturitu z matematiky a modernizáciu odborného školstva vrátane centier excelentnosti, duálneho vzdelávania a digitálnej praxe. Nový zákon o vysokých školách priniesol flexibilné bakalárske a krátke „short-cycle“ programy, sabatikál pre pedagógov, povinné doktorandské školy a možnosť nahradiť záverečné práce odbornou praxou. Reforma sa zamerala aj na rozvoj digitálneho obsahu a pravidlá pre využívanie umelej inteligencie v školách, posilnila bezpečnosť žiakov a učiteľov a transformovala diagnostické a reedukačné zariadenia. Súčasťou boli aj jednotné elektronické prihlášky a nové pravidlá pre profesijný rozvoj a odmeňovanie učiteľov. Zmeny vo financovaní cirkevných a súkromných škôl, viazané na podmienku poskytovania vzdelávania ako verejnej služby, vyvolali v časti verejnosti kritiku a obavy z obmedzenia ich autonómie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V čom Drucker ustúpil pri súkromných a cirkevných školách a čo zásadné sa ešte zmení v maturitách a pre učiteľov | url = https://dennikn.sk/4809094/v-com-drucker-ustupil-pri-sukromnych-a-cirkevnych-skolach-a-co-zasadne-sa-este-zmeni-v-maturitach-a-pre-ucitelov/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-08-22 | dátum prístupu = 2025-08-24 | jazyk = sk-SK | meno = Filip | priezvisko = Zacher}}</ref> == Iné == V roku [[2016]] získal ocenenie magazínu [[Forbes (magazín)|Forbes]] a poradenskej spoločnosti [[PwC]] „The Most Respected CEO 2016“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|titul=Generálni riaditelia slovenských firiem si zvolili v „Slovenskom CEO prieskumu 2016“ spoločnosti PwC a Forbes Najrešpektovanejšieho CEO|periodikum=PwC|url=http://www.pwc.com/sk/sk/tlacove-spravy/generalni-riaditelia-slovenskych-firiem-si-zvolili-v-slovenskom-ceo-prieskumu-2016-spolocnosti-pwc-a-forbes-najrespektovanejsieho-ceo.html|dátum prístupu=2017-04-12}}</ref><ref name=":0" /> Je ženatý a má dve deti.<ref name=":0" /> Drucker sa v roku 2022 hlásil ku [[Konzervativizmus|konzervativizmu]] a je praktizujúci [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|katolík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovačič Hanzelová | meno = Zuzana | titul = Drucker: Štát nemôže riadiť všetko, nemá na to aparát | url = https://domov.sme.sk/c/23078322/tomas-drucker-dobra-volba-rozhovor.html | dátum vydania = 2022-11-25 | dátum prístupu = 2024-10-23 | vydavateľ = [[SME]] | priezvisko2 = Novotná | meno2 = Petra}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.vlada.gov.sk/tomas-drucker/ Tomáš Drucker] – Úrad vlády SR * [http://www.teraz.sk/tag/tomas-drucker Články týkajúce sa Tomáša Druckera] na portáli teraz.sk TASR {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020}} {{Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky}} {{Ministri vnútra Slovenskej republiky}} {{Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Drucker, Tomáš}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Dobrej voľby]] [[Kategória:Politici Hlasu]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri vnútra Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Absolventi Materiálovotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] ihj15tkjhbee0dwfx01cq8r5fgsfsf5 0 598601 8232771 8222039 2026-06-13T13:35:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232771 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Fortuna liga |sezóna = 2017/2018 |začiatok = [[22. júl]]a [[2017]] |koniec = [[19. máj]]a [[2018]] |sezóna_pred = Fortuna liga 2016/2017 |majster = [[FC Spartak Trnava]] |2_miesto = [[ŠK Slovan Bratislava]] |3_miesto = [[FK DAC 1904 Dunajská Streda]] |liga_majstrov = [[FC Spartak Trnava]] |európska_liga = [[ŠK Slovan Bratislava]]<br/>[[FK DAC 1904 Dunajská Streda]] |baráž = [[FK Senica]] |zostup = [[1. FC Tatran Prešov]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 162 |počet_gólov = 415 |počet_divákov = |najlepší_strelec = Samuel Mráz (19 gólov) |výhra_doma = Žilina 7–1 Senica<br/><small>(18. augusta 2017)</small><br/>Slovan 6–0 Žilina<br/><small>(24. februára 2018)</small> |výhra_vonku = Prešov 0–7 Trenčín<br/><small>(24. septembra 2017)</small><br/>Podbrezová 1–8 Trenčín<br/><small>(3. novembra 2017)</small> |najvyššie_skóre = Podbrezová 1–8 Trenčín<br/><small>(3. novembra 2017)</small> |súvisiace_súťaže = |poznámka = }} '''Fortuna liga 2017/18''' bol 25. ročník [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|najvyššej slovenskej futbalovej súťaže]]. Nováčikom bol druhý tím [[DOXXbet liga 2016/2017|2. ligy 2016/17]] [[FC Nitra]], ktorý nahradil v priebehu súťaže odstúpený [[TJ Spartak Myjava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://profutbal.sk/clanok/220959-fortuna-ligu-bude-hrat-nitraHu |dátum prístupu=2017-06-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180521191741/https://profutbal.sk/clanok/220959-fortuna-ligu-bude-hrat-nitraHu |dátum archivácie=2018-05-21 }}</ref> Súťaž začala [[22. júla]] zápasom nováčika [[FC Nitra]] s [[MŠK Žilina]] (1:0) a skončila [[19. máj]]a [[2018]]. == Tímy v sezóne 2017/18== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] || [[Štadión Pasienky]] || align="center" | 11 500 |- |[[FK AS Trenčín]] || [[Štadión na Sihoti]] || align="center" | 3 000 |- |[[FC Spartak Trnava]] || [[Štadión Antona Malatinského]] || align="center" | 20 460 |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[FK DAC 1904 Dunajská Streda]] || [[DAC Štadión]] || align="center" | 3 170 |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová]] || [[Štadión ZELPO Aréna ]] || align="center" | 4 000 |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce]] || [[Štadión FC ViOn]] || align="center" | 3 787 |} {{Stĺpce-koniec}} {{LocMap+ | Slovensko | float = center | width = 500 | caption = Tímy, zastúpené v aktuálnom ročníku | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] | position = bottom | lat = 48.763 | lon = 21.909 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[AS Trenčín|Trenčín]] | position = right | lat = 48.8985 | lon = 18.0446 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MFK Ružomberok|Ružomberok]] | position = right | lat = 49.082 | lon = 19.282 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]] | lat = 48.807 | lon = 19.523 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]] | position = right | lat = 48.399 | lon = 18.404 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[ŠK Slovan Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.166 | lon = 17.1425 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MŠK Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.2292 | lon = 18.7449 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[1. FC Tatran Prešov|Prešov]] | position = right | lat = 49.006 | lon = 21.235 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FC Nitra]] | position = top | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FK Senica|Senica]] | position = left | lat = 48.684 | lon = 17.3767 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FC Spartak Trnava|Trnava]] | position = left | lat = 48.3738 | lon = 17.5916 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]] | position = right | lat = 47.999 | lon = 17.618 }} }} {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] || [[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] || align="center" | 4 400 <ref>''mfkzemplin.sk:'' [http://web.mfkzemplin.sk/?stranka=stadion Oficiálna stránka MFK Zemplín Michalovce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722172439/http://web.mfkzemplin.sk/?stranka=stadion |date=2015-07-22 }}</ref> |- |[[FK Senica]] || [[Štadión FK Senica]] || align="center" | 5 070 |- |[[1. FC Tatran Prešov]] || [[Štadión Tatran]] || align="center" | 5 410 |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable sortable" width="420" style="font-size:90%" |- ! Tím ! Štadión ! Kapacita |- |[[MFK Ružomberok]] || [[Štadión MFK Ružomberok]] || align="center" | 4 817 |- |[[MŠK Žilina]] || [[Štadión MŠK Žilina|Štadión Pod Dubňom]] || align="center" | 11 313 |- |[[FC Nitra]] || [[Štadión pod Zoborom]] || align="center" | 11 384 |} {{Stĺpce-koniec}} == Konečná tabuľka == {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=[[FC Spartak Trnava]] |v=20|r=4|p=8|sg=41|ig=28|border=green}} {{turnaj|por=2|tím=[[ŠK Slovan Bratislava]] |v=17|r=8|p=7|sg=58|ig=37}} {{turnaj|por=3|tím=[[FK DAC 1904 Dunajská Streda]] |v=16|r=9|p=7|sg=46|ig=32|border=orange}} {{turnaj|por=4|tím=[[MŠK Žilina]] |v=17|r=2|p=13|sg=63|ig=51}} {{turnaj|por=5|tím=[[FK AS Trenčín]] |v=15|r=6|p=11|sg=75|ig=47}} {{turnaj|por=6|tím=[[MFK Ružomberok]] |v=10|r=10|p=12|sg=36|ig=39|border=black}} {{turnaj|por=7|tím=[[FC Nitra]] |v=11|r=12|p=9|sg=33|ig=29|border=yellow}} {{turnaj|por=8|tím=[[MFK Zemplín Michalovce]] |v=11|r=8|p=13|sg=35|ig=34}} {{turnaj|por=9|tím=[[FO ŽP Šport Podbrezová]] |v=11|r=5|p=16|sg=29|ig=43}} {{turnaj|por=10|tím=[[FC ViOn Zlaté Moravce]] |v=8|r=7|p=17|sg=39|ig=52}} {{turnaj|por=11|tím=[[FK Senica]] |v=6|r=8|p=18|sg=29|ig=58|border=red}} {{turnaj|por=12|tím=[[1. FC Tatran Prešov]] |v=5|r=11|p=16|sg=22|ig=56|border=red}} |} <!-- == Výsledky a termíny == {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%" |- ! Mužstvo || TRE || SLO || MYJ || TRN || ŽIL || RUŽ || DAC || POD || ZLM || SEN || MIC || PRE |- |[[AS Trenčín]] | '''F''' | 2 : 1<br />3 : 2 | <s>''18.02.''</s> | 3 : 3<br />3 : 4 | 0 : 3 | 3 : 1<br />2 : 1 | 0 : 2 | 0 : 1<br />2 : 0 | 2 : 0 | 3 : 0<br />1 : 1 | 1 : 1 | 1 : 1<br />4 : 0 |- | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | 4 : 3 | '''O''' | <s>1 : 2</s><br /><s>06.05.</s> | 0 : 1 | 1 : 0<br />0 : 1 | 2 : 1 | 3 : 2<br />1 : 0 | 2 : 0 | 3 : 2<br />1 : 1 | 2 : 0 | 3 : 1<br />1 : 3 | 1 : 1<br />3 : 1 |- | [[TJ Spartak Myjava]]<br/>'''odstúpil'''¹ | <s>1 : 0<br />[[13. máj|''13.05.'']]</s> | <s>[[10. december|''10.12.'']]</s> | '''R''' | <s>1 : 1<br />[[22. apríl|''22.04.'']]</s> | <s>[[19. november|''19.11.'']]</s> | <s>1 : 3<br />[[8. apríl|''08.04.'']]</s> | <s>[[29. október|''29.10.'']]</s> | <s>0 : 2<br />[[18. marec|''18.03.'']]</s> | <s>2 : 0</s> | <s>2 : 0<br />[[27. máj|''27.05.'']]</s> | <s>[[25. február|''25.02.'']]</s> | <s>1 : 0<br />[[26. apríl|''26.04.'']]</s> |- | [[FC Spartak Trnava]] | 1 : 1 | 0 : 0<br />0 : 3 | <s>[[26. november|''26.11.'']]</s> | '''T''' | 1 : 2<br />1 : 2 | 0 : 1 | 2 : 1<br />1 : 0 | 0 : 2 | 1 : 0<br />3 : 1 | 0 : 1 | 2 : 3<br />1 : 0 | 2 : 0<br />4 : 0 |- | [[MŠK Žilina]] | 4 : 0<br />2 : 1 | 2 : 1 | <s>1 : 0</s><br /><s>''15.04.''</s> | 7 : 0 | '''U''' | 3 : 2<br />3 : 1 | 2 : 2 | 1 : 0<br />4 : 0 | 4 : 1 | 4 : 2<br />3 : 2 | 7 : 1 | 4 : 0<br />3 : 0 |- | [[MFK Ružomberok]] | 3 : 3 | 3 : 2<br />2 : 1 | <s>[[5. november|''05.11.'']]</s> | 1 : 1<br />1 : 0 | 0 : 2 | '''N''' | 2 : 2<br />2 : 0 | 0 : 0 | 6 : 1<br />2 : 1 | 2 : 1 | 4 : 0<br />3 : 1 | 1 : 0<br />5 : 0 |- | [[DAC Dunajská Streda]] | 2 : 3<br />1 : 0 | 1 : 0 | <s>0 : 1<br />[[1. apríl|''01.04.'']]</s> | 0 : 0 | 0 : 6<br />2 : 2 | 1 : 1 | '''A''' | 0 : 0<br />2 : 2 | 1 : 0 | 0 : 0<br />1 : 0 | 2 : 1 | 5 : 0 |- | [[FO ŽP Šport Podbrezová]] | 2 : 1 | 2 : 0<br />2 : 3 | <s>0 : 0</s> | 1 : 1<br />0 : 1 | 2 : 2 | 3 : 1<br />0 : 1 | 0 : 0 | '''•''' | 1 : 1<br />2 : 0 | 2 : 0 | 1 : 0<br />1 : 4 | 1 : 1 |- | [[FC ViOn Zlaté Moravce]] | 3 : 0<br />0 : 2 | 1 : 5 | <s>1 : 2<br />[[11. marec|''11.03.'']]</s> | 0: 0 | 0 : 2<br />1 : 4 | 1 : 1 | 1 : 1<br />1 : 2 | 2 : 0 | '''L''' | 0 : 1<br />2 : 1 | 1 : 2 | 3 : 0 |- | [[FK Senica]] | 1 : 2 | 0 : 1<br />0 : 1 | <s>[[4. marec|''04.03.'']]</s> | 0 : 1<br />1 : 0 | 2 : 0 | 1 : 1<br />1 : 2 | 1 : 1 | 0 : 1<br />1 : 1 | 1 : 3 | '''I''' | 2 : 0<br />1 : 0 | 0 : 0 |- | [[MFK Zemplín Michalovce]] | 2 : 1<br />2 : 0 | 1 : 3 | <s>3 : 2<br />[[19. máj|''19.05.'']]</s> | 2 : 0 | 0 : 2<br />0 : 1 | 1 : 3 | 1 : 0<br />1 : 2 | 1 : 3 | 0 : 0<br />5 : 1 | 0 : 0 | '''G''' | 2 : 2 |- | [[1. FC Tatran Prešov]] | 1 : 2 | 0 : 2 | <s>[[3. december|''03.12.'']]</s> | 1 : 3 | 1 : 1 | 2 : 1 | 0 : 3<br />1 : 1 | 0 : 2<br />0 : 2 | 1 : 0<br />1 : 1 | 0 : 4<br />1 : 0 | 0 : 0<br />2 : 2 | '''A''' |} * ''Vodorovne (v riadkoch) sú zobrazené termíny a výsledky na domácom ihrisku, zvisle (v stĺpcoch) na ihrisku súpera. Ak mužstvo hrá so súperom dvakrát doma, tieto zápasy sú na programe v prvej (1.-11. kolo) a tretej (23.-33. kolo) časti. Ak iba raz, tento zápas je na programe v druhej časti.(12.-22. kolo). --> == Externé odkazy == * [http://www.evysledky.com/futbal/slovensko/fortuna-liga/program/ Program zápasov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150808092005/http://www.evysledky.com/futbal/slovensko/fortuna-liga/program/ |date=2015-08-08 }} == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == * [http://www.fortunaliga.sk/ Oficiálna stránka súťaže] * [http://svk.worldfootball.net/competition/svk-super-liga/ Výsledky zápasov] {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2017]] [[Kategória:Futbal v 2018]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] tw2gcc2otlifpfhx665bewqyotf7jjf 0 609029 8232942 8185100 2026-06-13T19:39:11Z ~2026-34779-58 297822 /* */ 8232942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | popis_osoby = | obrázok = 2024-08-25 Motorsport, Formel 1, Großer Preis der Niederlande 2024 STP 3973 by Stepro (medium crop).jpg | popis_obrázka = Max Verstappen počas VC Holandska 2024 | štát = Holandsko | dátum_narodenia = {{dnv|1997|09|30}} | miesto_narodenia = [[Hasselt]], [[Belgicko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]]{{--}}súčasnosť | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], [[Red Bull Racing|Red Bull]] | preteky = 235 (235 štartov) | majster_sveta = 3 (2022,2023,2024) | víťazstvá = 71 | body = 3452,5 | pole_positions = 48 | najrýchlejšie_kolá = 37 | prvá_GP = [[Veľká cena Austrálie|VC Austrálie 2015]] | prvé_víťazstvo = [[Veľká cena Španielska|VC Španielska 2016]] | posledné_víťazstvo = [[Veľká cena Abú Zabí 2025|VC Abú Zabí 2025]] | posledná GP = [[Veľká cena Číny 2026|VC Číny 2026]] | poznámky = | portál2 = |stupne_víťazov=127|Meno=Max Verstappen}} '''Max Emilian Verstappen''' (* [[30. september]] [[1997]], [[Hasselt]], [[Belgicko]]) je [[Holandsko|holandsko]]-[[Belgicko|belgický]] automobilový pretekár a pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Vo veku 17 rokov a 166 dní sa stal najmladším jazdcom F1, zároveň je najmladším jazdcom ktorý vyhral [[Veľká cena Formuly 1|veľkú cenu Formuly 1]]. V sezóne 2021 získal svoj prvý titul majstra sveta, je držiteľom štyroch titulov [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majstra sveta]] Formuly 1. Preteká za tím [[Red Bull Racing]], kde má zmluvu do roku 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen signs with Red Bull until 2020 | url = https://www.speedcafe.com/2017/10/21/verstappen-signs-red-bull-2020/ | dátum vydania = 21.10.2017 | vydavateľ = Speedcafe | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od roku 2025 sa zúčastňuje aj vytrvalostných pretekov kategórie GT3. == Životopis == Verstappen je synom pilota F1 [[Jos Verstappen|Josa Verstappena]], ktorý ho priviedol k motokáram, a je aj jeho súčasný veľký podporovateľ. Jeho mama [[Sophie Kumpen]] je bývalou úspešnou automobilovou pretekárkou. Verstappen vyrastal v belgickom mestečku [[Bree]], necelých 20 kilometrov od holandských hraníc. Počas dňa chodil do Holandska za kamarátmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otcovi nevyčíta, že ho zabudol na pumpe. Max Verstappen, líder sezóny F1, ktorý môže v skvelej rivalite zdolať Hamiltona|url=https://dennikn.sk/2580586/otcovi-nevycita-ze-ho-zabudol-na-pumpe-max-verstappen-lider-sezony-f1-ktory-moze-v-skvelej-rivalite-zdolat-hamiltona/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-10-20|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Ladislav|priezvisko=Urbán}}</ref> V roku 2025 sa Verstappenovi narodila dcéra Lily, ktorú ma so svojou partnerkou Kelly Piquet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Max Verstappen je otcem. Narodila se mu dcera Lily | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/max-verstappen-je-otcem-narodila-se-mu-dcera-lily | vydavateľ = f1sport.auto.cz | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> == Juniorská kariéra == Max sa narodil v belgickom meste [[Hasselt]] v roku 1997, pričom netrvalo dlho, kým sa mladý Verstappen dostal na trať. Od roku 2003 sa pravidelne objavoval na motokárach v Genku, v Belgicku. V roku 2005 sa zúčastnil svojho prvej pretekárskej série s názvom Belgium Championship Mini (VAS). Vyhral všetkých 21 pretekov v danej sezóne. V roku 2013 už mal na konte víťazstva vo všetkých motokárových sériách, a pretekanie na motokárach zakončil majstrovstvom KZ World Championship vo [[Varennes-sur-Allier (obec)|Varennes-sur-Allier]], kde porazil [[Charles Leclerc|Charlesa Leclerca]] v bitke o titul. Vo veku 15 rokov, sa stal sa najmladším jazdcom, ktorý kedy vyhral majstrovský titul v kategórií profesionálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen is KZ World Champion at 15! | url = https://www.fia.com/news/verstappen-kz-world-champion-15 | dátum prístupu = 2014-02-24 | vydavateľ = Federation Internationale de l'Automobile | jazyk = po anglicky}}</ref> == Formula 3 == Jeho debut v monoposte Formuly 3, prišiel v januári [[2014]], počas inauguračnej sezóny [[Florida Winter Series]], kde získal štyri víťazstva a skončil na 3. mieste. Po úspešnej sezóne, ešte v tom istom roku [[19. apríl|19.apríla]] debutoval v európskych Majstrovstvách Formuly 3, vo veku 16 rokov Verstappen dosiahol celkovo 10 víťazstiev - vrátane rekordných šiestich víťazstiev za sebou v [[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]] a [[Norisring|Norisringu]], skončil na 3. mieste, s najviac víťazstvami. == Formula 1 == Počas prvého tréningu [[Veľka cena Japonska|Veľkej ceny Japonska 2014]], Verstappen nahradil v monoposte [[Jean-Éric Vergne|Jeana-Érica Vergnea]], ako súčasť prípravy, na miesto v tíme [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] do sezóny [[Formula 1 v roku 2015|2015]]. Vo veku 17 rokov a 3 dní sa tým stal v histórií [[Formula 1|Formuly 1]] najmladšou osobou, ktorá sa zúčastnila pretekového víkendu. V auguste 2014 sa Verstappen pridal do juniorského programu tímu [[Red Bull Racing|Red Bull]], takisto dostal ponuku pridať sa do juniorského programu tímu [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]. === Scuderia Toro Rosso (2015{{--}}2016) === Verstappen sa stal najmladším jazdcom ktorý štartoval vo Veľkej cene Formuly 1, keď sa pridal do tímu [[Scuderia Toro Rosso]] ako hlavný jazdec po boku [[Carlos Sainz Jr.|Carlosa Sainza Jr.]], vo veku 17 rokov a 166 dní. Ďalší rekord si pripísal na [[Veľká cena Malajzie|Veľkej cene Malajzie 2015]], keď skončil na 7. mieste, ako najmladší jazdec, ktorý získal body vo veku 17 rokov a 180 dní. === Red Bull (2016{{--}}súčasnosť) === ==== 2016 ==== Sezóna [[Formula 1 v roku 2016|2016]] bola pre Verstappena prelomová. Po štyroch pretekoch v tíme Toro Rosso bol povýšený do tímu [[Red Bull Racing]], kde po boku [[Daniel Ricciardo|Daniela Ricciarda]] okamžite zaujal. Už pri debute za nový tím vyhral [[Veľká cena Španielska|Veľkú cenu Španielska]], kde ubránil tlak majstra sveta z roku 2007 [[Kimi Räikkönen|Kimiho Räikkönena]], čím sa stal najmladším víťazom [[Veľká cena Formuly 1|veľkej ceny]] v histórií [[Formula 1|Formuly 1]] vo veku 18 rokov a 228 dní, a prekonal tým predchádzajúci rekord [[Sebastian Vettel|Sebastiana Vettela]], 21 rokov a 73 dní. Počas sezóny bol známy agresívnym, no mimoriadne efektívnym štýlom jazdy. Získal ďalšie pódiá a potvrdil status výnimočného talentu, ktorý dokáže konkurovať skúseným jazdcom. ==== 2017 ==== V roku [[Formula 1 v roku 2017|2017]] jazdil Verstappen už ako stabilný člen Red Bull Racing. Sezóna bola poznačená častými technickými poruchami, ktoré mu zabránili bojovať o vyššie priečky v šampionáte. Napriek tomu dosiahol dve víťazstvá ([[Veľká cena Malajzie|Malajzia]] a [[Veľká cena Mexika|Mexiko]]) a viackrát predviedol výnimočné predbiehacie manévre. Jeho rýchlosť bola nesporná, no kritika sa často týkala chýb a kolízií. Sezónu zakončil ako jeden z najrýchlejších jazdcov štartového poľa. ==== 2018 ==== Sezóna [[Formula 1 v roku 2018|2018]] znamenala výrazný posun v Verstappenovej jazdeckej vyspelosti. Po slabšom úvode roka a niekoľkých incidentoch výrazne zlepšil konzistentnosť. Vyhral dve veľké ceny ([[Veľká cena Rakúska|Rakúsko]] a Mexiko) a pravidelne porážal tímového kolegu Daniela Ricciarda. Verstappen sa stal jasnou jednotkou Red Bullu a sezónu zakončil na 4. mieste v šampionáte, čím potvrdil, že je pripravený na boj o titul v budúcnosti. ==== 2019 ==== V roku [[Formula 1 v roku 2019|2019]] začal Red Bull spoluprácu s motorom [[Honda vo Formule 1|Honda]]. Verstappen bol lídrom tímu a rýchlo sa prispôsobil novej pohonnej jednotke. Vyhral tri preteky a stal sa prvým jazdcom, ktorý vyhral preteky s Hondou v ére hybridných motorov. Jeho výkony boli mimoriadne konzistentné a takticky vyspelé. Sezónu zakončil na 3. mieste, čím prerušil dlhodobú dominanciu [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesu]] a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] v boji o titul. ==== 2020 ==== Sezóna [[Formula 1 v roku 2020|2020]] bola ovplyvnená [[Pandémia|pandémiou]] [[COVID-19]] a skráteným kalendárom. Verstappen bol jediným jazdcom, ktorý dokázal pravidelne konkurovať Mercedesu. Vyhral [[Veľká cena 70. výročia 2020|Veľkú cenu 70. výročia]] F1 a viackrát stál na pódiu. Red Bull však stále nemal dostatočne silný monopost na systematický boj o titul. Verstappen skončil na 3. mieste v šampionáte, no potvrdil, že je pripravený stať sa majstrom sveta. ==== 2021 ==== Jedna z najdramatickejších sezón v histórii Formuly 1. Verstappen zvádzal celoročný súboj s [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]]. Vyhral 10 pretekov a niekoľkokrát sa dostal do kolízií v tvrdom boji o titul. Sezóna vyvrcholila kontroverzným finále v [[Veľká cena Abú Zabí 2021|Abú Zabí]], kde Verstappen v poslednom kole predbehol Hamiltona a získal svoj prvý titul majstra sveta. Rok [[Formula 1 v roku 2021|2021]] definitívne potvrdil jeho miesto medzi legendami športu. ==== 2022 ==== Po zmenách technických pravidiel Red Bull v sezóne [[Formula 1 v roku 2022|2022]] postavil mimoriadne konkurencieschopný monopost [[Red Bull Racing RB18|RB18]]. Verstappen spočiatku bojoval s technickými problémami, no od polovice sezóny úplne dominoval. Vyhral 15 pretekov, čo bol v tom čase rekord v jednej sezóne, a titul si zabezpečil s veľkým predstihom. Jeho jazda bola mimoriadne konzistentná a takticky bezchybná. Získal svoj druhý titul majstra sveta. ==== 2023 ==== Sezóna [[Formula 1 v roku 2023|2023]] patrí k najdominantnejším v dejinách Formuly 1. Verstappen na monoposte [[Red Bull Racing RB19|RB19]] vyhral 19 z 22 pretekov, prekonal viacero historických rekordov a prakticky nemal konkurenciu. Red Bull Racing dominoval technicky aj strategicky a Verstappen podával takmer bezchybný výkon počas celého roka. Tretí titul majstra sveta získal s extrémnym náskokom a sezóna je často označovaná za jednu z najjednostrannejších v histórii športu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Max Verstappen: the records rewriting F1 history | url = https://www.redbull.com/int-en/max-verstappen-numbers-records#9-most-podium-finishes-in-an-f1-season | dátum prístupu = 2025-09-08 | vydavateľ = Red bull | jazyk = po anglicky}}</ref> ==== 2024 ==== V sezóne 2024 Verstappen pokračoval v ére úspechov, hoci konkurencia sa mierne priblížila. Red Bull už nemal takú absolútnu prevahu ako v roku 2023, no Verstappen vynikal skúsenosťami, mentálnou odolnosťou a konzistentnosťou. Pravidelne víťazil a minimalizoval chyby aj v náročných situáciách. Sezónu zakončil ako štvornásobný majster sveta, čím sa zaradil medzi najúspešnejších jazdcov histórie Formuly 1. ==== 2025 ==== Max Verstappen do sezóny [[Formula 1 v roku 2025|2025]] vstúpil s cieľom vybojovať svoj piaty po sebe idúci titul, no sezóna sa ukázala ako náročná a plná zvratov. Hneď v úvode bol Red Bull pomerne neistý, auto nebolo vždy optimálne a Verstappen sám pripúšťal, že tím musí urobiť viac, aby bol konkurencieschopný. Napriek tomu si Verstappen držal vysokú úroveň a zajazdil najviac Pole positions spomedzi všetkých jazdcov sezóny 2025. Postupne, s rastúcim výkonom a zlepšovaním auta, začal opäť zbierať víťazstvá. Do poslednej fázy sezóny vstupoval ako možný favorit{{--}}úspech v [[Veľká cena Kataru 2025|Katare]] výrazne znížil manko na vedúcich jazdcov, a jeho nádej na titul znovu ožila, čím sa šampionát dostal do dramatického súboja, ktorý sa rozhodol až v posledných pretekoch sezóny. Verstappen v „honbe za piatym titulom“ ukázal svoju razanciu a skúsenosti{{--}}viackrát využil chyby súperov, aby sa dostal späť do popredia boja o majstrovský titul. Napríklad jeho víťazstvo v [[Veľká cena USA 2025|Austine]] poslúžilo ako silné želiezko v ohni a prinieslo mu potrebné sebavedomie pre zostávajúce preteky. Záverečnú Veľkú cenu sezóny v [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Abú Zabí]], Verstappen vyhral. Napriek tomu to nestačilo{{--}}jeho hlavný súper, [[Lando Norris]], skončil tretí a s tým si zabezpečil celkové prvenstvo o dva body pred Verstappenom. Verstappen teda zakončil sezónu na druhom mieste s tesným bodovým odstupom. Pre Verstappena je sezóna 2025 možno jednou z najintenzívnejších v kariére{{--}}ukázala, že aj najsilnejší pretekár dokáže byť vystavený masívnemu tlaku a neistote, že dominancia nie je samozrejmosťou. Napriek tomu, že titul nezískal, potvrdil svoje kvality, dosiahol najviac „pole-positions“, viackrát vyhral, a vrátil sa do boja o majstrovský titul aj po období, keď to vyzeralo, že je mimo šampionátu. == Pretekanie mimo Formuly 1 == Max Verstappen sa pretekaniu venuje aj mimo Formuly 1, či už sú to pretekárske hry, ktoré sa pokúšajú presne simulovať automobilové preteky, alebo jazda na rôznych typoch vozidiel. === GT3 === V januári 2024, sa zúčastnil dvojdňového testu tímu [[Emil Frey Racing]] po boku [[Thierry Vermeulen|Thierryho Vermeulena]], kde súťažil vo vlastnom tíme ''Verstappen.com Racing.'' V máji 2025 sa pod pseudonymom „Franz Hermann“, zúčastnil testov v treťom kole [[Nürburgring Langstrecken-Serie 2025]] v kategórií 296. Neskôr v tom istom mesiaci získal platinovú licenciu FIA, ktorá mu umožňuje súťažiť vo vytrvalostných pretekoch najvyššej úrovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen's new race options: What he can do with his FIA platinum race licence? | url = https://www.autosport.com/f1/news/what-can-f1-champion-max-verstappen-do-with-his-new-fia-platinum-race-license/10728272/ | dátum prístupu = 2025-05-31 | vydavateľ = Autosport.com | jazyk = po anglicky}}</ref> 13. septembra 2025, sa Verstappen kvalifikoval a pretekal pod tímom [[Lionspeed GP]] na okruhu [[Nürburgring|Nürburgring Nordschleife]] ( 24,358 km ), kde získal licenciu DMSB Permit Nordschleife, ktorá mu otvára cestu na 24 hodinové preteky GT3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen získal licenciu na Nordschleife, hoci nesplnil všetky podmienky | url = https://f1online.sk/clanky/213694/verstappen-ziskal-licenciu-na-nordschleife-hoci-nesplnil-vsetky-podmienky | dátum prístupu = 2025-09-14 | vydavateľ = F1online.sk}}</ref> O dva týždne po získaní licencie, sa zúčastnil svojich prvých oficiálnych GT3 pretekov za tím [[Emil Frey Racing]] na okruhu [[Nürburgring]], kde zvíťazil s tímovým kolegom [[Christopher Lulham|Chrisom Lulhamom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen s Lulhamom nedali ostatným šancu a z Nordschleife si odnášajú prvenstvo {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/clanky/214877/verstappen-s-lulhamom-nedali-ostatnym-sancu-a-z-nordschleife-si-odnasaju-prvenstvo | vydavateľ = F1online.sk | dátum vydania = 2025-09-27 | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> == Pretekárske výsledky == ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:80%; text-align:center" |- ! Sezóna !Séria !Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan="5" |2014 |Florida Winter Series |N/A | 12 | 4 | 3 | 3 | 7 | N/A | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- |European Formula 3 Championship | rowspan="2" |Van Amersfoort Racing |33 |10 |7 |7 |16 |411 | style="background:#ffdf9f;" | '''3. miesto''' |- |Macau Grand Prix | 1 |0 |0 |1 |0 |N/A |7. miesto |- |Zandvoort Masters |Motopark |1 |1 |1 |0 |1 | colspan="2" style="background:#ffffbf;" |'''1. miesto''' |- |[[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] |[[Scuderia Toro Rosso]] | colspan="7" |Testovací pilot |- !2015 |[[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] |[[Scuderia Toro Rosso]] |19 |0 |0 |0 |0 |49 |12. miesto |- ! rowspan="2" |2016 | rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] |[[Scuderia Toro Rosso]] | 4 | 0 | rowspan="2" | 0 | 0 | 0 | rowspan="2" |204 | rowspan="2" |5. miesto |- |[[Red Bull Racing]] |17 |1 |1 |7 |- !2017 |[[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] |[[Red Bull Racing]] |20 |2 |0 |1 |4 |268 |6. miesto |- !2018 |[[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |21 |2 |0 |2 |11 |249 |4. miesto |- !2019 |[[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |21 |3 |2 |3 |9 |278 ! style="background: #ffdf9f" |3. miesto |- !2020 |[[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |17 |2 |1 |3 |11 |214 ! style="background: #ffdf9f" |3. miesto |- !2021 |[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |22 |10 |10 |6 |18 |395,5 ! style="background: #ffffbf" |1. miesto |- !2022 |[[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |22 |15 |7 |5 |17 |454 ! style="background: #ffffbf" |1. miesto |- !2023 |[[Formula 1 v roku 2023|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |22 |19 |12 |9 |21 |575 ! style="background: #ffffbf" |1. miesto |- !2024 |[[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |24 |9 |8 |3 |14 |437 ! style="background: #ffffbf" |1. miesto |- ! rowspan="2" |2025 |Nürburgring Langstrecken-Serie – SP9 |[[Emil Frey Racing]] |1 |1 |0 |1 |1 |N/A^{<small>†</small>} |N/A^{<small>†</small>} |- |[[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |24 |8 |8 |3 |15 |421 |style="background: #dfdfdf" |'''2. miesto''' |- ! rowspan="2" |2026 |[[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |2 |0 |0 |1 |0 |8 |8. miesto * |- |Nürburgring Langstrecken-Serie – SP9 |Mercedes-AMG Team Verstappen Racing |1 |0 |1 |0 |0 |— |N/A^{<small>†</small>} |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha<br><small>†</small> Keďže bol Verstappen hosťujúcim jazdcom, nemal nárok na majstrovské body. ===Formula 1=== ==== Víťazstvá ==== {{Stĺpce|3| * 2016: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2017: {{minivlajka|Malajzia}} [[Veľká cena Malajzie|Veľká cena Malajzie]] ([[Sepang International Circuit|Sepang]]) * 2017: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2018: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2018: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2019: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2019: {{minivlajka|Nemecko}} [[Veľká cena Nemecka|Veľká cena Nemecka]] ([[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheim]]) * 2019: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena Brazílie|Veľká cena Brazílie]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]]) * 2020: {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena 70. výročia 2020|Veľká cena 70. výročia Formuly 1]] ([[Silverstone Circuit|Silverstone]]) * 2020: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2020|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) * 2021: {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2021: {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka|Veľká cena Monaka]] ([[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]) * 2021: {{minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2021|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|Le Castellet]]) * 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Štajerska|Veľká cena Štajerska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2021: {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2021|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]]) * 2021: {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2021|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]) * 2021: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2021: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2021|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2021: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2021|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) * 2022: {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2022|Veľká cena Saudskej Arábie]] ([[Jeddah Corniche Circuit|Jeddah]]) * 2022: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2022|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2022: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Miami 2022|Veľká cena Miami]] ([[Miami International Autodrome|Miami]]) * 2022: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2022|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2022: {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2022|Veľká cena Azerbajdžanu]] ([[Baku City Circuit|Baku]]) * 2022: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2022|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]]) * 2022: {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2022|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|La Castellet]]) * 2022: {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2022|Veľká cena Maďarska]] ([[Hungaroring|Mogyoród]]) * 2022: {{Minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2022|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]]) * 2022: {{Minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2022|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]) * 2022: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2022|Veľká cena Talianska]] ([[Autodromo Nazionale Monza|Monza]]) * 2022: {{Minivlajka|Japan}} [[:en:2022_Japanese_Grand_Prix|Veľká cena Japonska]] ([[Suzuka Circuit|Suzuka]]) * 2022: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2022|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2022: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2022|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexico City]]) * 2022: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2022|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) * 2023: {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2023|Veľká cena Bahrajnu]] ([[Bahrain International Circuit|Sakhir]]) * 2023: {{minivlajka|Austrália}} [[Veľká cena Austrálie 2023|Veľká cena Austrálie]] ([[Albert Park Circuit|Melbourne]]) * 2023: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Miami 2023|Veľká cena Miami]] ([[Miami International Autodrome|Miami]]) * 2023: {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2023|Veľká cena Monaka]] ([[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]) * 2023: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2023|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2023: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2023|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]]) * 2023: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2023|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2023: {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena Veľkej Británie 2023|Veľká cena Británie]] ([[Silverstone Circuit|Silverstone]]) * 2023: {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2023|Veľká cena Maďarska]] ([[Hungaroring|Mogyoród]]) * 2023: {{Minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2023|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]]) * 2023: {{Minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2023|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]) * 2023: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2023|Veľká cena Talianska]] ([[Autodromo Nazionale Monza|Monza]]) * 2023: {{Minivlajka|Japan}} [[Veľká cena Japonska 2023|Veľká cena Japonska]] ([[Suzuka Circuit|Suzuka]]) * 2023: {{Minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2023|Veľká cena Kataru]] ([[Lusail International Circuit|Lusail]]) * 2023: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2023|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2023: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2023|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexico City]]) * 2023: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2023|Veľká cena São Paula]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]]) * 2023: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Las Vegas 2023|Veľká cena Las Vegas]] ([[Las Vegas Strip Circuit|Las Vegas]]) * 2023: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2023|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) * 2024: {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2024|Veľká cena Bahrajnu]] ([[Bahrain International Circuit|Sakhir]]) * 2024: {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|Veľká cena Saudskej Arábie]] ([[Jeddah Corniche Circuit|Jeddah]]) * 2024: {{Minivlajka|Japan}} [[Veľká cena Japonska 2024|Veľká cena Japonska]] ([[Suzuka Circuit|Suzuka]]) * 2024: {{Minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2024|Veľká cena Číny]] ([[Shanghai International Circuit|Šanghaj]]) * 2024: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2024|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2024: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2024|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]]) * 2024: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2024|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2024: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2024|Veľká cena São Paula]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]]) * 2024: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Las Vegas 2024|Veľká cena Las Vegas]] ([[Las Vegas Strip Circuit|Las Vegas]]) * 2024: {{Minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2024|Veľká cena Kataru]] ([[Lusail International Circuit|Lusail]]) * 2025: {{Minivlajka|Japan}} [[Veľká cena Japonska 2025|Veľká cena Japonska]] ([[Suzuka Circuit|Suzuka]]) * 2025: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2025]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2025: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2025|Veľká cena Talianska]] ([[Autodromo Nazionale Monza|Monza]]) * 2025: {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|Veľká cena Azerbajdžanu]] ([[Baku City Circuit|Baku]]) * 2025: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2025: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Las Vegas 2025|Veľká cena Las Vegas]] ([[Las Vegas Strip Circuit|Las Vegas]]) * 2025: {{Minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] ([[Lusail International Circuit|Lusail]]) * 2025: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]])}} ==== Jednotlivé výsledky ==== {| class="wikitable" style="font-size:80%; text-align:center;" |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !- !- ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background:#f1f8ff;"| TD | - | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | - | - | - | - | - | - | '''-''' | '''-''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2015|2015]] !Tím !AUS {{minivlajka|Austrália}} !MAL {{minivlajka|Malajzia}} !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !RUS {{minivlajka|Rusko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !- !- !Body !Umiestnenie |- ![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|7 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#CFCFFF;"|17† | style="background:#CFCFFF;"|11 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#CFCFFF;"|15 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#CFCFFF;"|12 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#CFCFFF;"|16 | - | - | - | - | - |'''49''' |'''12. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2016|2016]] !Tím !AUS {{minivlajka|Austrália}} !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !RUS {{minivlajka|Rusko}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !EUR {{minivlajka|Azerbajdžan}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !GER {{minivlajka|Nemecko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !MAL {{minivlajka|Malajzia}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !Body !Umiestnenie |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#dfffdf;"|6 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#efcfff" |DNF | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | rowspan="2" |'''204''' | rowspan="2" |'''5. miesto''' |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | - | - | - | - | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#ffdf9f;"|3 | style="background:#CFCFFF;"|11 | style="background:#dfffdf;"|7 | style="background:#dfffdf;"|6 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#ffdf9f;"|''3^F'' | style="background:#dfffdf;"|4 | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !- ! Body ! Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#ffdf9f;"|3 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#dfffdf;"|''5^F'' | style="background:#dfffdf;"|5 | - | - | - | - |'''168''' |'''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2"| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#dfffdf;"| 6 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| ''9^F'' | style="background:#dfffdf;"| ''3^F'' | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#CFCFFF;"| 15† | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfffdf;"| 3 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | - | - | - |'''249''' |'''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !Body !Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#ffffbf;"| ''1^F'' | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#ffffbf;"| ''1^F'' | style="background:#dfdfdf;"| '''''2^PF''''' | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 8 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 6 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background:#dfdfdf;"| 2 | - | - | - | '''278''' | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! TUS {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH {{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !- !- !- !- !Body ! Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | ''2^F'' | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | ''2^F'' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | ''2^F'' | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffffbf" | '''1^P''' | - | - | - | - | - | - | - |'''214''' | style="background: #ffdf9f" | '''3. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! NED {{minivlajka|Holandsko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! QAT {{minivlajka|Katar}} ! SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #dfdfdf"|'''2^P''' | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfdfdf"|''2^F'' | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #efcfff"|''18^F†'' | style="background: #ffffbf"|'''''1^PF''''' | style="background: #ffffbf"|'''1^P''' | style="background: #ffffbf"|'''''1^PF''''' | style="background: #efcfff"|'''DNF^1P''' | style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #ffffbf"|'''1^P''' | style="background: #ffffbf"|'''1^P''' | style="background: #efcfff"|'''DNF^2P''' | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|'''1^P''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2² | style="background: #dfffdf"| ''2^F'' | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|'''''1^PF''''' | - | - |'''395,5''' | style="background: #ffffbf"|'''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !FRA {{minivlajka|Francúzsko}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #cfcfff"| 19† | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffffbf"|'''''1¹¹''''' | style="background: #ffffbf"|''1^F'' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #FFFFBF"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1^P''' | style="background: #DFFFDF"| 7 | style="background: #dfdfdf"| '''''2¹¹''''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| ''1^F'' | style="background: #ffffbf"| '''''1^PF''''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #DFFFDF"| ''7^F'' | style="background: #ffffbf"| '''1^P''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1^P''' | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''1^P''' | - | - |'''454''' | style="background: #ffffbf"|'''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] !Tím !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !QAT {{minivlajka|Katar}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background: #dfdfdf"| ''2^F'' | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background: #dfdfdf"| 2³ | style="background:#ffffbf;"| ''1^F'' | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background:#ffffbf;"| '''''1^PF''''' | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background:#ffffbf;"| '''''1^1PF''''' | style="background:#ffffbf;"| '''''1^PF''''' | style="background:#ffffbf;"| ''1^F'' | style="background:#ffffbf;"| 1¹ | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background:#ffffbf;"| '''''1^PF''''' | style="background:#ffffbf;"| '''''1^2PF''''' | style="background:#ffffbf;"| 1¹ | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#ffffbf;"| '''1^{P 1}''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''''1^PF''''' | - | - |'''575''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] !Tím !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !MIA {{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT {{minivlajka|Katar}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #ffffbf" | 1^PF | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #efcfff" | DNF^P | style="background: #ffffbf" | 1^PF | style="background: #ffffbf" | 1^{1 P} | style="background: #dfdfdf" | 2^{1 P} | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfffdf" | 5^{1 P} | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3¹ | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #ffffbf" | 1^{4 F} | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfffdf;"| 6 |'''437''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] !Tím !AUS{{minivlajka|Austrália}} !CHN{{minivlajka|Čína}} !JPN{{minivlajka|Japonsko}} !BHR{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}} !MIA{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI{{minivlajka|Taliansko}} !MCO{{minivlajka|Monako}} !ESP{{minivlajka|Španielsko}} !CAN{{minivlajka|Kanada}} !AUT{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !BEL{{minivlajka|Belgicko}} !HUN{{minivlajka|Maďarsko}} !NED{{minivlajka|Holandsko}} !ITA{{minivlajka|Taliansko}} !AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN{{minivlajka|Singapur}} !USA{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX{{minivlajka|Mexiko}} !BRA{{minivlajka|Brazília}} !USA{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT{{minivlajka|Katar}} !ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 4³ | style="background: #ffffbf" | '''1^P''' | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | '''2^P''' | style="background: #dfffdf" | '''4^P''' | style="background: #ffffbf" | '''''1^F''''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | '''5^P''' | style="background: #dfffdf" | 4¹ | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | '''1^P''' | style="background: #ffffbf" | '''''1^PF''''' | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | '''1^1P''' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #ffffbf" | ''1^F'' | style="background: #ffffbf" | 1⁴ | style="background: #ffffbf" |'''1^P''' |'''421''' |style="background: #dfdfdf" |'''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2026|2026]] !Tím !AUS{{minivlajka|Austrália}} !CHN{{minivlajka|Čína}} !JPN{{minivlajka|Japonsko}} !BHR{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}} !MIA{{minivlajka|Spojené štáty}} !CAN{{minivlajka|Kanada}} !MCO{{minivlajka|Monako}} !BAR{{minivlajka|Španielsko}} !AUT{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !BEL{{minivlajka|Belgicko}} !HUN{{minivlajka|Maďarsko}} !NED{{minivlajka|Holandsko}} !ITA{{minivlajka|Taliansko}} !MAD{{minivlajka|Španielsko}} !AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN{{minivlajka|Singapur}} !USA{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX{{minivlajka|Mexiko}} !BRA{{minivlajka|Brazília}} !VGS{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT{{minivlajka|Katar}} !ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #dfffdf" | ''6^F'' | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |'''8''' |'''8. miesto''' |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Formula 1 rekordy === Verstappen je držiteľom nasledujúcich rekordov: {| class="wikitable" style="font-size:80%;" ! colspan="2" |Rekord !Získané ! |- ! colspan="4" |Vek |- |Najmladší pretekár, ktorý štartoval na VC |17 rokov, 166 dní |[[Veľká cena Austrálie|Veľká cena Austrálie 2015]] |<ref>{{Cite news|last=Richards|first=Giles|date=3 October 2014|title=Max Verstappen becomes youngest man to drive a Formula 1 car|url=https://www.theguardian.com/sport/2014/oct/03/max-verstappen-becomes-youngest-man-to-drive-a-formula-one-car|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220316225630/https://www.theguardian.com/sport/2014/oct/03/max-verstappen-becomes-youngest-man-to-drive-a-formula-one-car|archive-date=16 March 2022|access-date=15 December 2016|work=The Guardian}}</ref> |- |Najmladší pretekár, ktorý získal body v pretekoch Formuly 1 |17 rokov, 180 dní |[[Veľká cena Malajzie|Veľká cena Malajzie 2015]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Points – By age|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/age.aspx|website=Stats F1|access-date=29 March 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20220317060536/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/age.aspx|archive-date=17 March 2022|url-status=live}}</ref> |- |Najmladší pretekár, ktorý stál na pódiu |18 rokov, 228 dní |[[Veľká cena Španielska|Veľká cena Španielska 2016]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Podiums – By age|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/age.aspx|website=Stats F1|access-date=29 March 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20220310074110/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/age.aspx|archive-date=10 March 2022|url-status=live}}</ref> |- |Najmladší pretekár, ktorý vyhral VC |18 rokov, 228 dní |[[Veľká cena Španielska|Veľká cena Španielska 2016]] |<ref>{{cite news|last=Weaver|first=Paul|title=Max Verstappen becomes youngest F1 winner in history at Spanish Grand Prix|url=https://www.theguardian.com/sport/2016/may/15/max-verstappen-youngest-winner-f1-history-spanish-gran-prix|work=The Guardian|access-date=2 April 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170519111555/https://www.theguardian.com/sport/2016/may/15/max-verstappen-youngest-winner-f1-history-spanish-gran-prix|archive-date=19 May 2017|url-status=live}}</ref> |- |Najmladší pretekár, ktorý získal Grand slam | nowrap="" |23 rokov, 277 dní |[[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska 2021]] | |- ! colspan="4" |Víťazstva |- |Najviac víťazstiev v sezóne |19 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="winsinayear">{{Cite web|title=Statistics Drivers – Wins – In a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/victoire/annee.aspx|website=Stats F1|access-date=19 November 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20100417051716/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/victoire/annee.aspx|archive-date=17 April 2010|url-status=live}}</ref> |- |Najviac víťazstiev v jednom kalendárnom mesiaci |4<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]].</ref> |[[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska 2023]] – [[Veľká cena Belgicka|Veľká cena Belgicka 2023]] | |- |Najviac výhier za sebou |10 |[[Veľká cena Miami 2023|Veľká cena Miami]] [[Veľká cena Miami 2023|2023]] – [[Veľká cena Talianska 2023]] |<ref>{{cite web|last=Richards|first=Giles|url=https://www.theguardian.com/sport/2023/sep/03/max-verstappen-wins-record-10th-straight-race-with-italian-f1-gp-victory|title=Max Verstappen wins record 10th straight race with Italian F1 GP victory|work=The Guardian|date=3 September 2023|access-date=4 September 2023|archive-date=4 September 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230904230308/https://www.theguardian.com/sport/2023/sep/03/max-verstappen-wins-record-10th-straight-race-with-italian-f1-gp-victory|url-status=live}}</ref> |- |Najvyššie percento víťazstiev v sezóne |86.36% |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{cite web|title=The 71-year-old record Verstappen broke in the Sao Paulo Grand Prix|date=7 November 2023|url=https://www.formula1.com/en/latest/article/explained-the-71-year-old-record-verstappen-broke-in-the-sao-paulo-grand.3LMx4WXMjAiWzIuhnN97Pd|access-date=7 November 2023|publisher=Formula One}}</ref> |- |Najviac víťazstiev pred prvým pole position |7<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Jackie Stewart|Jackiem Stewartom]].</ref> |[[Veľká cena Nemecka|Veľká cena Nemecka 2019]] |<ref>{{cite web|url=https://www.wtf1.com/post/verstappen-equals-50-year-old-record/|title=Max Verstappen has equalled a 50-year-old record with his first pole position|last=Thorn|first=Dan|date=3 August 2019|accessdate=2025-09-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231204202652/https://www.wtf1.com/post/verstappen-equals-50-year-old-record/|archivedate=2023-12-04}}</ref> |- |Najviac víťazstiev z pole position v sezóne |12 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="Autosport">{{cite web|title=F1 records broken by Max Verstappen in 2023|url=https://www.autosport.com/f1/news/f1-records-broken-by-max-verstappen-in-2023/10543882/|website=Autosport|date=26 November 2023|access-date=26 November 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231128165942/https://www.autosport.com/f1/news/f1-records-broken-by-max-verstappen-in-2023/10543882/|archive-date=28 November 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac víťazstiev štartu mimo pole position |9 |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] |<ref name="Motorsport">{{cite web|title=The F1 records Verstappen and Red Bull broke in 2022|url=https://www.motorsport.com/f1/news/the-f1-records-verstappen-and-red-bull-broke-in-2022/10403497/|website=Motorsport.com|date=21 November 2022|access-date=22 November 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20230313034203/https://www.motorsport.com/f1/news/the-f1-records-verstappen-and-red-bull-broke-in-2022/10403497/|archive-date=13 March 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich víťazstiev z pole position |18 |[[Veľká cena Holandska 2022]] – [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|Veľká cena Saudskej Arábie]] [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|2024]] |<ref name="Autosport" /> |- |Výhry z rôznych štartových pozícií |10 |[[Veľká cena Brazílie|Veľká cena Brazílie 2024]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Wins – By different grid position|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/victoire/grille-different.aspx|website=Stats F1|access-date=3 November 2024}}</ref> |- |Výhry z rôznych štartových pozícií v sezóne |7 |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] |<ref name="Motorsport" /> |- |Najviac šprintových víťazstiev |13 |[[Veľká cena USA 2025]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Wins – Sprint Wins|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/sprint/victoire.aspx|website=Stats F1|access-date=27 July 2025}}</ref> |- |Najviac šprintových víťazstiev v sezóne |4 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |<ref name="Racingnews365">{{Cite web|title=All the records Max Verstappen broke in the 2023 F1 season|url=https://racingnews365.com/all-the-records-max-verstappen-broke-in-the-2023-f1-season|date=27 November 2023|website=Racingnews365.com|first=Jake|last=Nichol|access-date=27 November 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231127135005/https://racingnews365.com/all-the-records-max-verstappen-broke-in-the-2023-f1-season|archive-date=27 November 2023|url-status=live}}</ref> |- ! colspan="4" |Pole positions |- |Najviac po sebe idúcich pole position |8<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Ayrton Senna|Ayrtonom Sennom]].</ref> |[[Veľká cena Abú Zabí|Veľká cena Abú Zabí 2023]]– [[Veľká cena Emilia Romagna 2024]] |<ref>{{Cite web|url=https://www.theguardian.com/sport/article/2024/may/18/max-verstappen-battles-back-to-claim-emilia-romagna-f1-gp-pole|title=Max Verstappen battles back to claim Emilia-Romagna F1 GP pole|work=The Guardian|first=Giles|last=Richards|date=18 May 2024}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich pole position z prvého preteku sezóny |7<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Alain Prost|Alainom Prostom]] ([[Formula 1 v roku 1993|1993]]).</ref> |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Pole positions – Consecutively in early season|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/pole/consecutive-debut.aspx|website=Stats F1|access-date=18 May 2024}}</ref> |- |Najrýchlejšie kvalifikačné kolo |264,681 km/h |[[Veľká cena Talianska 2025]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers - Misc - Fastests qualifications|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/divers/qualification.aspx|access-date=6 September 2025|website=www.statsf1.com}}</ref> |- ! colspan="4" |Pódiové umiestnenia |- |Najviac pódiových umiestnení v sezóne |21 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Podiums – In a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/annee.aspx|website=Stats F1|access-date=1 August 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231128171152/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/annee.aspx|archive-date=28 November 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich top dva umiestnení |15<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Michael Schumacher|Michaelom Schumacherom]].</ref> |[[Veľká cena Abú Zabí 2022]] – [[Veľká cena Talianska 2023]] |<ref name="Autosport" /> |- ! colspan="4" |Body |- |Najviac bodov v sezóne |575 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name=":4">{{Cite web|title=Statistics Drivers – Points – In a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/annee.aspx|website=Stats F1|access-date=1 August 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231022232523/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/annee.aspx|archive-date=22 October 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najvyššie percento bodov v sezóne |92.74% |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="Racingnews365" /> |- |Najviac získaných bodov za sebou |1055 | nowrap="" |[[Veľká cena Emilia Romagna 2022]] – [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024]] |<ref name="Autosport" /> |- |Najvyšší priemer bodov za odštartované preteky |14,46 |[[Veľká cena Talianska 2025]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Points Average|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/moyenne.aspx|website=Stats F1|access-date=7 September 2025}}</ref> |- |Najvyšši priemer bodov za preteky odštartované v sezóne |26,14 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name=":4" /> |- |Najväčší bodový deficit odvrátený na získanie titulu majstra |46 |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] |<ref name="Motorsport" /> |- |Najväčší bodový rozdiel medzi prvým a druhý miestom šampionátu |290 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="Racingnews365" /> |- |Najvyšší percentuálny rozdiel medzi prvým a druhým miestom šampionátu |50.43% |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="Racingnews365" /> |- ! colspan="4" |Vedúci kôl |- |Najviac kôl vo vedení v sezóne |1003 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="lapsinayear">{{Cite web|title=Statistics Drivers – Lead – Laps in a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/entete/tour-annee.aspx|website=Stats F1|access-date=9 October 2023}}</ref> |- |Najvyššie percento kôl vo vedení v sezóne |75.70% |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="lapsinayear" /> |- |Najviac pretekov vo vedení v sezóne |20 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Lead – GP in a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/entete/gp-annee.aspx|website=Stats F1|access-date=6 January 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20231208081522/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/entete/gp-annee.aspx|archive-date=8 December 2023|url-status=live}}</ref> |- ! colspan="4" |Ostatné |- |Najvyššia priemerná rýchlosť víťazom preteku |250,706 km/h |[[Veľká cena Talianska 2025]] |<ref>{{cite web|title=Best facts and stats from the Italian Grand Prix|url=https://www.formula1.com/en/latest/article/facts-and-stats-verstappen-wins-fastest-race-in-f1-history-at-monza.7mMpbX22KFk06YjdTKTFLU|website=formula1.com|access-date=7 September 2025|language=en}}</ref> |- |Najnižšia priemerná rýchlosť víťazom preteku |53,583 km/h |[[Veľká cena Japonska 2022]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Grands Prix – Average – The less|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/gp/moyenne/lemoins.aspx|access-date=27 May 2024|website=Stats F1}}</ref> |- |Najviac pit stopov víťazom v preteku |6<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Jenson Button|Jensonom Buttonom]] ([[Veľká cena Kanady]]).</ref> |[[Veľká cena Holandska|Veľká cena Holandska 2023]] |<ref name="Racingnews365" /> |- |Najviac ostávajúcich pretekov v sezóne po získaní titulu majstra sveta |6<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Michael Schumacher|Michaelom Schumacherom]] ([[Formula 1 v roku 2002|2002]]).</ref> |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{cite web|title=2023 Qatar Grand Prix Facts and Stats: Rookie Piastri claims first F1 win of any kind in Qatar Sprint as Verstappen emulates Fangio|first=Sean|last=Kelly|date=7 October 2023|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.facts-and-stats-rookie-piastri-claims-first-f1-win-of-any-kind-in-qatar.1faYZYwjJHzdwVggJG212l.html|access-date=7 October 2023|publisher=Formula One|archive-url=https://web.archive.org/web/20231009203117/https://www.formula1.com/en/latest/article.facts-and-stats-rookie-piastri-claims-first-f1-win-of-any-kind-in-qatar.1faYZYwjJHzdwVggJG212l.html|archive-date=9 October 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac hat-trickov v sezóne (pole position, víťaz pretekov, najrýchlejšie kolo) |6 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{cite web|title=Statistics Drivers – Hat-tricks – Verstappen Max|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/divers/detail-max-verstappen--hattrick.aspx|access-date=23 October 2023|website=Stats F1|archive-url=https://web.archive.org/web/20231023112604/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/divers/detail-max-verstappen--hattrick.aspx|archive-date=23 October 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich pretekov ako líder šampionátu |63 |[[Veľká cena Španielska 2022]] – [[Veľká cena Austrálie 2025]] |<ref name=":5">{{cite web|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/gp/championnat-consecutif.aspx|title=Grands Prix – Leads Championship consecutively|website=Stats F1}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich dní ako líder šampionátu |1029 |[[Veľká cena Španielska 2022]] – [[Veľká cena Austrálie 2025]] |<ref>{{cite web|title=FACTS AND STATS: Verstappen breaks Schumacher record for longest stint as championship leader|first=Sean|last=Kelly|date=3 November 2024|url=https://www.formula1.com/en/latest/article/facts-and-stats-verstappen-breaks-schumacher-record-for-longest-stint-as.4JGyIPJdWP8RTZLVgNt3WO|access-date=4 November 2024|publisher=Formula One|archive-url=https://web.archive.org/web/20241105100021/https://www.formula1.com/en/latest/article/facts-and-stats-verstappen-breaks-schumacher-record-for-longest-stint-as.4JGyIPJdWP8RTZLVgNt3WO|archive-date=5 November 2024|url-status=live}}</ref><ref name=":5" /> |- |Najviac po sebe idúcich sezón s Grand slamom |5 |[[Formula 1 v roku 2021|2021]]-[[Formula 1 v roku 2025|2025]] | |} ==== Poznámky ==== <references group="P"/> == Pozri aj == * [[Formula 1]] * [[Juan Manuel Fangio]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Majstri sveta F1}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Verstappen, Max}} [[Kategória:Holandskí piloti F1]] [[Kategória:Holandskí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Belgickí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] 2ujuw5176cgh7y2ge0hjmjduwy1c952 8232957 8232942 2026-06-13T20:35:56Z Pe3kZA 39673 ib 8232957 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | popis_osoby = | obrázok = 2024-08-25 Motorsport, Formel 1, Großer Preis der Niederlande 2024 STP 3973 by Stepro (medium crop).jpg | popis_obrázka = Max Verstappen počas VC Holandska 2024 | štát = Holandsko | dátum_narodenia = {{dnv|1997|09|30}} | miesto_narodenia = [[Hasselt]], [[Belgicko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]]{{--}}súčasnosť | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], [[Red Bull Racing|Red Bull]] | preteky = 235 (235 štartov) | majster_sveta = 4 (2021, 2022, 2023, 2024) | víťazstvá = 71 | body = 3452,5 | pole_positions = 48 | najrýchlejšie_kolá = 37 | prvá_GP = [[Veľká cena Austrálie|VC Austrálie 2015]] | prvé_víťazstvo = [[Veľká cena Španielska|VC Španielska 2016]] | posledné_víťazstvo = [[Veľká cena Abú Zabí 2025|VC Abú Zabí 2025]] | posledná GP = [[Veľká cena Číny 2026|VC Číny 2026]] | poznámky = | portál2 = |stupne_víťazov=127|Meno=Max Verstappen}} '''Max Emilian Verstappen''' (* [[30. september]] [[1997]], [[Hasselt]], [[Belgicko]]) je [[Holandsko|holandsko]]-[[Belgicko|belgický]] automobilový pretekár a pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Vo veku 17 rokov a 166 dní sa stal najmladším jazdcom F1, zároveň je najmladším jazdcom ktorý vyhral [[Veľká cena Formuly 1|veľkú cenu Formuly 1]]. V sezóne 2021 získal svoj prvý titul majstra sveta, je držiteľom štyroch titulov [[Majstrovstvá sveta jazdcov F1|majstra sveta]] Formuly 1. Preteká za tím [[Red Bull Racing]], kde má zmluvu do roku 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen signs with Red Bull until 2020 | url = https://www.speedcafe.com/2017/10/21/verstappen-signs-red-bull-2020/ | dátum vydania = 21.10.2017 | vydavateľ = Speedcafe | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od roku 2025 sa zúčastňuje aj vytrvalostných pretekov kategórie GT3. == Životopis == Verstappen je synom pilota F1 [[Jos Verstappen|Josa Verstappena]], ktorý ho priviedol k motokáram, a je aj jeho súčasný veľký podporovateľ. Jeho mama [[Sophie Kumpen]] je bývalou úspešnou automobilovou pretekárkou. Verstappen vyrastal v belgickom mestečku [[Bree]], necelých 20 kilometrov od holandských hraníc. Počas dňa chodil do Holandska za kamarátmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otcovi nevyčíta, že ho zabudol na pumpe. Max Verstappen, líder sezóny F1, ktorý môže v skvelej rivalite zdolať Hamiltona|url=https://dennikn.sk/2580586/otcovi-nevycita-ze-ho-zabudol-na-pumpe-max-verstappen-lider-sezony-f1-ktory-moze-v-skvelej-rivalite-zdolat-hamiltona/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-10-20|dátum prístupu=2023-10-22|jazyk=sk-SK|meno=Ladislav|priezvisko=Urbán}}</ref> V roku 2025 sa Verstappenovi narodila dcéra Lily, ktorú ma so svojou partnerkou Kelly Piquet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Max Verstappen je otcem. Narodila se mu dcera Lily | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/max-verstappen-je-otcem-narodila-se-mu-dcera-lily | vydavateľ = f1sport.auto.cz | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> == Juniorská kariéra == Max sa narodil v belgickom meste [[Hasselt]] v roku 1997, pričom netrvalo dlho, kým sa mladý Verstappen dostal na trať. Od roku 2003 sa pravidelne objavoval na motokárach v Genku, v Belgicku. V roku 2005 sa zúčastnil svojho prvej pretekárskej série s názvom Belgium Championship Mini (VAS). Vyhral všetkých 21 pretekov v danej sezóne. V roku 2013 už mal na konte víťazstva vo všetkých motokárových sériách, a pretekanie na motokárach zakončil majstrovstvom KZ World Championship vo [[Varennes-sur-Allier (obec)|Varennes-sur-Allier]], kde porazil [[Charles Leclerc|Charlesa Leclerca]] v bitke o titul. Vo veku 15 rokov, sa stal sa najmladším jazdcom, ktorý kedy vyhral majstrovský titul v kategórií profesionálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen is KZ World Champion at 15! | url = https://www.fia.com/news/verstappen-kz-world-champion-15 | dátum prístupu = 2014-02-24 | vydavateľ = Federation Internationale de l'Automobile | jazyk = po anglicky}}</ref> == Formula 3 == Jeho debut v monoposte Formuly 3, prišiel v januári [[2014]], počas inauguračnej sezóny [[Florida Winter Series]], kde získal štyri víťazstva a skončil na 3. mieste. Po úspešnej sezóne, ešte v tom istom roku [[19. apríl|19.apríla]] debutoval v európskych Majstrovstvách Formuly 3, vo veku 16 rokov Verstappen dosiahol celkovo 10 víťazstiev - vrátane rekordných šiestich víťazstiev za sebou v [[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]] a [[Norisring|Norisringu]], skončil na 3. mieste, s najviac víťazstvami. == Formula 1 == Počas prvého tréningu [[Veľka cena Japonska|Veľkej ceny Japonska 2014]], Verstappen nahradil v monoposte [[Jean-Éric Vergne|Jeana-Érica Vergnea]], ako súčasť prípravy, na miesto v tíme [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] do sezóny [[Formula 1 v roku 2015|2015]]. Vo veku 17 rokov a 3 dní sa tým stal v histórií [[Formula 1|Formuly 1]] najmladšou osobou, ktorá sa zúčastnila pretekového víkendu. V auguste 2014 sa Verstappen pridal do juniorského programu tímu [[Red Bull Racing|Red Bull]], takisto dostal ponuku pridať sa do juniorského programu tímu [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]. === Scuderia Toro Rosso (2015{{--}}2016) === Verstappen sa stal najmladším jazdcom ktorý štartoval vo Veľkej cene Formuly 1, keď sa pridal do tímu [[Scuderia Toro Rosso]] ako hlavný jazdec po boku [[Carlos Sainz Jr.|Carlosa Sainza Jr.]], vo veku 17 rokov a 166 dní. Ďalší rekord si pripísal na [[Veľká cena Malajzie|Veľkej cene Malajzie 2015]], keď skončil na 7. mieste, ako najmladší jazdec, ktorý získal body vo veku 17 rokov a 180 dní. === Red Bull (2016{{--}}súčasnosť) === ==== 2016 ==== Sezóna [[Formula 1 v roku 2016|2016]] bola pre Verstappena prelomová. Po štyroch pretekoch v tíme Toro Rosso bol povýšený do tímu [[Red Bull Racing]], kde po boku [[Daniel Ricciardo|Daniela Ricciarda]] okamžite zaujal. Už pri debute za nový tím vyhral [[Veľká cena Španielska|Veľkú cenu Španielska]], kde ubránil tlak majstra sveta z roku 2007 [[Kimi Räikkönen|Kimiho Räikkönena]], čím sa stal najmladším víťazom [[Veľká cena Formuly 1|veľkej ceny]] v histórií [[Formula 1|Formuly 1]] vo veku 18 rokov a 228 dní, a prekonal tým predchádzajúci rekord [[Sebastian Vettel|Sebastiana Vettela]], 21 rokov a 73 dní. Počas sezóny bol známy agresívnym, no mimoriadne efektívnym štýlom jazdy. Získal ďalšie pódiá a potvrdil status výnimočného talentu, ktorý dokáže konkurovať skúseným jazdcom. ==== 2017 ==== V roku [[Formula 1 v roku 2017|2017]] jazdil Verstappen už ako stabilný člen Red Bull Racing. Sezóna bola poznačená častými technickými poruchami, ktoré mu zabránili bojovať o vyššie priečky v šampionáte. Napriek tomu dosiahol dve víťazstvá ([[Veľká cena Malajzie|Malajzia]] a [[Veľká cena Mexika|Mexiko]]) a viackrát predviedol výnimočné predbiehacie manévre. Jeho rýchlosť bola nesporná, no kritika sa často týkala chýb a kolízií. Sezónu zakončil ako jeden z najrýchlejších jazdcov štartového poľa. ==== 2018 ==== Sezóna [[Formula 1 v roku 2018|2018]] znamenala výrazný posun v Verstappenovej jazdeckej vyspelosti. Po slabšom úvode roka a niekoľkých incidentoch výrazne zlepšil konzistentnosť. Vyhral dve veľké ceny ([[Veľká cena Rakúska|Rakúsko]] a Mexiko) a pravidelne porážal tímového kolegu Daniela Ricciarda. Verstappen sa stal jasnou jednotkou Red Bullu a sezónu zakončil na 4. mieste v šampionáte, čím potvrdil, že je pripravený na boj o titul v budúcnosti. ==== 2019 ==== V roku [[Formula 1 v roku 2019|2019]] začal Red Bull spoluprácu s motorom [[Honda vo Formule 1|Honda]]. Verstappen bol lídrom tímu a rýchlo sa prispôsobil novej pohonnej jednotke. Vyhral tri preteky a stal sa prvým jazdcom, ktorý vyhral preteky s Hondou v ére hybridných motorov. Jeho výkony boli mimoriadne konzistentné a takticky vyspelé. Sezónu zakončil na 3. mieste, čím prerušil dlhodobú dominanciu [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesu]] a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] v boji o titul. ==== 2020 ==== Sezóna [[Formula 1 v roku 2020|2020]] bola ovplyvnená [[Pandémia|pandémiou]] [[COVID-19]] a skráteným kalendárom. Verstappen bol jediným jazdcom, ktorý dokázal pravidelne konkurovať Mercedesu. Vyhral [[Veľká cena 70. výročia 2020|Veľkú cenu 70. výročia]] F1 a viackrát stál na pódiu. Red Bull však stále nemal dostatočne silný monopost na systematický boj o titul. Verstappen skončil na 3. mieste v šampionáte, no potvrdil, že je pripravený stať sa majstrom sveta. ==== 2021 ==== Jedna z najdramatickejších sezón v histórii Formuly 1. Verstappen zvádzal celoročný súboj s [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]]. Vyhral 10 pretekov a niekoľkokrát sa dostal do kolízií v tvrdom boji o titul. Sezóna vyvrcholila kontroverzným finále v [[Veľká cena Abú Zabí 2021|Abú Zabí]], kde Verstappen v poslednom kole predbehol Hamiltona a získal svoj prvý titul majstra sveta. Rok [[Formula 1 v roku 2021|2021]] definitívne potvrdil jeho miesto medzi legendami športu. ==== 2022 ==== Po zmenách technických pravidiel Red Bull v sezóne [[Formula 1 v roku 2022|2022]] postavil mimoriadne konkurencieschopný monopost [[Red Bull Racing RB18|RB18]]. Verstappen spočiatku bojoval s technickými problémami, no od polovice sezóny úplne dominoval. Vyhral 15 pretekov, čo bol v tom čase rekord v jednej sezóne, a titul si zabezpečil s veľkým predstihom. Jeho jazda bola mimoriadne konzistentná a takticky bezchybná. Získal svoj druhý titul majstra sveta. ==== 2023 ==== Sezóna [[Formula 1 v roku 2023|2023]] patrí k najdominantnejším v dejinách Formuly 1. Verstappen na monoposte [[Red Bull Racing RB19|RB19]] vyhral 19 z 22 pretekov, prekonal viacero historických rekordov a prakticky nemal konkurenciu. Red Bull Racing dominoval technicky aj strategicky a Verstappen podával takmer bezchybný výkon počas celého roka. Tretí titul majstra sveta získal s extrémnym náskokom a sezóna je často označovaná za jednu z najjednostrannejších v histórii športu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Max Verstappen: the records rewriting F1 history | url = https://www.redbull.com/int-en/max-verstappen-numbers-records#9-most-podium-finishes-in-an-f1-season | dátum prístupu = 2025-09-08 | vydavateľ = Red bull | jazyk = po anglicky}}</ref> ==== 2024 ==== V sezóne 2024 Verstappen pokračoval v ére úspechov, hoci konkurencia sa mierne priblížila. Red Bull už nemal takú absolútnu prevahu ako v roku 2023, no Verstappen vynikal skúsenosťami, mentálnou odolnosťou a konzistentnosťou. Pravidelne víťazil a minimalizoval chyby aj v náročných situáciách. Sezónu zakončil ako štvornásobný majster sveta, čím sa zaradil medzi najúspešnejších jazdcov histórie Formuly 1. ==== 2025 ==== Max Verstappen do sezóny [[Formula 1 v roku 2025|2025]] vstúpil s cieľom vybojovať svoj piaty po sebe idúci titul, no sezóna sa ukázala ako náročná a plná zvratov. Hneď v úvode bol Red Bull pomerne neistý, auto nebolo vždy optimálne a Verstappen sám pripúšťal, že tím musí urobiť viac, aby bol konkurencieschopný. Napriek tomu si Verstappen držal vysokú úroveň a zajazdil najviac Pole positions spomedzi všetkých jazdcov sezóny 2025. Postupne, s rastúcim výkonom a zlepšovaním auta, začal opäť zbierať víťazstvá. Do poslednej fázy sezóny vstupoval ako možný favorit{{--}}úspech v [[Veľká cena Kataru 2025|Katare]] výrazne znížil manko na vedúcich jazdcov, a jeho nádej na titul znovu ožila, čím sa šampionát dostal do dramatického súboja, ktorý sa rozhodol až v posledných pretekoch sezóny. Verstappen v „honbe za piatym titulom“ ukázal svoju razanciu a skúsenosti{{--}}viackrát využil chyby súperov, aby sa dostal späť do popredia boja o majstrovský titul. Napríklad jeho víťazstvo v [[Veľká cena USA 2025|Austine]] poslúžilo ako silné želiezko v ohni a prinieslo mu potrebné sebavedomie pre zostávajúce preteky. Záverečnú Veľkú cenu sezóny v [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Abú Zabí]], Verstappen vyhral. Napriek tomu to nestačilo{{--}}jeho hlavný súper, [[Lando Norris]], skončil tretí a s tým si zabezpečil celkové prvenstvo o dva body pred Verstappenom. Verstappen teda zakončil sezónu na druhom mieste s tesným bodovým odstupom. Pre Verstappena je sezóna 2025 možno jednou z najintenzívnejších v kariére{{--}}ukázala, že aj najsilnejší pretekár dokáže byť vystavený masívnemu tlaku a neistote, že dominancia nie je samozrejmosťou. Napriek tomu, že titul nezískal, potvrdil svoje kvality, dosiahol najviac „pole-positions“, viackrát vyhral, a vrátil sa do boja o majstrovský titul aj po období, keď to vyzeralo, že je mimo šampionátu. == Pretekanie mimo Formuly 1 == Max Verstappen sa pretekaniu venuje aj mimo Formuly 1, či už sú to pretekárske hry, ktoré sa pokúšajú presne simulovať automobilové preteky, alebo jazda na rôznych typoch vozidiel. === GT3 === V januári 2024, sa zúčastnil dvojdňového testu tímu [[Emil Frey Racing]] po boku [[Thierry Vermeulen|Thierryho Vermeulena]], kde súťažil vo vlastnom tíme ''Verstappen.com Racing.'' V máji 2025 sa pod pseudonymom „Franz Hermann“, zúčastnil testov v treťom kole [[Nürburgring Langstrecken-Serie 2025]] v kategórií 296. Neskôr v tom istom mesiaci získal platinovú licenciu FIA, ktorá mu umožňuje súťažiť vo vytrvalostných pretekoch najvyššej úrovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen's new race options: What he can do with his FIA platinum race licence? | url = https://www.autosport.com/f1/news/what-can-f1-champion-max-verstappen-do-with-his-new-fia-platinum-race-license/10728272/ | dátum prístupu = 2025-05-31 | vydavateľ = Autosport.com | jazyk = po anglicky}}</ref> 13. septembra 2025, sa Verstappen kvalifikoval a pretekal pod tímom [[Lionspeed GP]] na okruhu [[Nürburgring|Nürburgring Nordschleife]] ( 24,358 km ), kde získal licenciu DMSB Permit Nordschleife, ktorá mu otvára cestu na 24 hodinové preteky GT3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen získal licenciu na Nordschleife, hoci nesplnil všetky podmienky | url = https://f1online.sk/clanky/213694/verstappen-ziskal-licenciu-na-nordschleife-hoci-nesplnil-vsetky-podmienky | dátum prístupu = 2025-09-14 | vydavateľ = F1online.sk}}</ref> O dva týždne po získaní licencie, sa zúčastnil svojich prvých oficiálnych GT3 pretekov za tím [[Emil Frey Racing]] na okruhu [[Nürburgring]], kde zvíťazil s tímovým kolegom [[Christopher Lulham|Chrisom Lulhamom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verstappen s Lulhamom nedali ostatným šancu a z Nordschleife si odnášajú prvenstvo {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/clanky/214877/verstappen-s-lulhamom-nedali-ostatnym-sancu-a-z-nordschleife-si-odnasaju-prvenstvo | vydavateľ = F1online.sk | dátum vydania = 2025-09-27 | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> == Pretekárske výsledky == ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:80%; text-align:center" |- ! Sezóna !Séria !Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan="5" |2014 |Florida Winter Series |N/A | 12 | 4 | 3 | 3 | 7 | N/A | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- |European Formula 3 Championship | rowspan="2" |Van Amersfoort Racing |33 |10 |7 |7 |16 |411 | style="background:#ffdf9f;" | '''3. miesto''' |- |Macau Grand Prix | 1 |0 |0 |1 |0 |N/A |7. miesto |- |Zandvoort Masters |Motopark |1 |1 |1 |0 |1 | colspan="2" style="background:#ffffbf;" |'''1. miesto''' |- |[[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] |[[Scuderia Toro Rosso]] | colspan="7" |Testovací pilot |- !2015 |[[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] |[[Scuderia Toro Rosso]] |19 |0 |0 |0 |0 |49 |12. miesto |- ! rowspan="2" |2016 | rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] |[[Scuderia Toro Rosso]] | 4 | 0 | rowspan="2" | 0 | 0 | 0 | rowspan="2" |204 | rowspan="2" |5. miesto |- |[[Red Bull Racing]] |17 |1 |1 |7 |- !2017 |[[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] |[[Red Bull Racing]] |20 |2 |0 |1 |4 |268 |6. miesto |- !2018 |[[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |21 |2 |0 |2 |11 |249 |4. miesto |- !2019 |[[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |21 |3 |2 |3 |9 |278 ! style="background: #ffdf9f" |3. miesto |- !2020 |[[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Aston Martin Red Bull Racing]] |17 |2 |1 |3 |11 |214 ! style="background: #ffdf9f" |3. miesto |- !2021 |[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |22 |10 |10 |6 |18 |395,5 ! style="background: #ffffbf" |1. miesto |- !2022 |[[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |22 |15 |7 |5 |17 |454 ! style="background: #ffffbf" |1. miesto |- !2023 |[[Formula 1 v roku 2023|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |22 |19 |12 |9 |21 |575 ! style="background: #ffffbf" |1. miesto |- !2024 |[[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |24 |9 |8 |3 |14 |437 ! style="background: #ffffbf" |1. miesto |- ! rowspan="2" |2025 |Nürburgring Langstrecken-Serie – SP9 |[[Emil Frey Racing]] |1 |1 |0 |1 |1 |N/A^{<small>†</small>} |N/A^{<small>†</small>} |- |[[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |24 |8 |8 |3 |15 |421 |style="background: #dfdfdf" |'''2. miesto''' |- ! rowspan="2" |2026 |[[Formula 1 v roku 2025|Formula 1]] |[[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] |2 |0 |0 |1 |0 |8 |8. miesto * |- |Nürburgring Langstrecken-Serie – SP9 |Mercedes-AMG Team Verstappen Racing |1 |0 |1 |0 |0 |— |N/A^{<small>†</small>} |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha<br><small>†</small> Keďže bol Verstappen hosťujúcim jazdcom, nemal nárok na majstrovské body. ===Formula 1=== ==== Víťazstvá ==== {{Stĺpce|3| * 2016: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2017: {{minivlajka|Malajzia}} [[Veľká cena Malajzie|Veľká cena Malajzie]] ([[Sepang International Circuit|Sepang]]) * 2017: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2018: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2018: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2019: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2019: {{minivlajka|Nemecko}} [[Veľká cena Nemecka|Veľká cena Nemecka]] ([[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheim]]) * 2019: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena Brazílie|Veľká cena Brazílie]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]]) * 2020: {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena 70. výročia 2020|Veľká cena 70. výročia Formuly 1]] ([[Silverstone Circuit|Silverstone]]) * 2020: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2020|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) * 2021: {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2021: {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka|Veľká cena Monaka]] ([[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]) * 2021: {{minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2021|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|Le Castellet]]) * 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Štajerska|Veľká cena Štajerska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2021: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2021: {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2021|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]]) * 2021: {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2021|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]) * 2021: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2021: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2021|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexiko City]]) * 2021: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2021|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) * 2022: {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2022|Veľká cena Saudskej Arábie]] ([[Jeddah Corniche Circuit|Jeddah]]) * 2022: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2022|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2022: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Miami 2022|Veľká cena Miami]] ([[Miami International Autodrome|Miami]]) * 2022: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2022|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2022: {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2022|Veľká cena Azerbajdžanu]] ([[Baku City Circuit|Baku]]) * 2022: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2022|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]]) * 2022: {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Veľká cena Francúzska 2022|Veľká cena Francúzska]] ([[Circuit Paul Ricard|La Castellet]]) * 2022: {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2022|Veľká cena Maďarska]] ([[Hungaroring|Mogyoród]]) * 2022: {{Minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2022|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]]) * 2022: {{Minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2022|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]) * 2022: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2022|Veľká cena Talianska]] ([[Autodromo Nazionale Monza|Monza]]) * 2022: {{Minivlajka|Japan}} [[:en:2022_Japanese_Grand_Prix|Veľká cena Japonska]] ([[Suzuka Circuit|Suzuka]]) * 2022: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2022|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2022: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2022|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexico City]]) * 2022: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2022|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) * 2023: {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2023|Veľká cena Bahrajnu]] ([[Bahrain International Circuit|Sakhir]]) * 2023: {{minivlajka|Austrália}} [[Veľká cena Austrálie 2023|Veľká cena Austrálie]] ([[Albert Park Circuit|Melbourne]]) * 2023: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Miami 2023|Veľká cena Miami]] ([[Miami International Autodrome|Miami]]) * 2023: {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2023|Veľká cena Monaka]] ([[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]) * 2023: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2023|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2023: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2023|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]]) * 2023: {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2023|Veľká cena Rakúska]] ([[Red Bull Ring|Spielberg]]) * 2023: {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena Veľkej Británie 2023|Veľká cena Británie]] ([[Silverstone Circuit|Silverstone]]) * 2023: {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2023|Veľká cena Maďarska]] ([[Hungaroring|Mogyoród]]) * 2023: {{Minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2023|Veľká cena Belgicka]] ([[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]]) * 2023: {{Minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2023|Veľká cena Holandska]] ([[Circuit Zandvoort|Zandvoort]]) * 2023: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2023|Veľká cena Talianska]] ([[Autodromo Nazionale Monza|Monza]]) * 2023: {{Minivlajka|Japan}} [[Veľká cena Japonska 2023|Veľká cena Japonska]] ([[Suzuka Circuit|Suzuka]]) * 2023: {{Minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2023|Veľká cena Kataru]] ([[Lusail International Circuit|Lusail]]) * 2023: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2023|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2023: {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2023|Veľká cena Mexika]] ([[Autódromo Hermanos Rodríguez|Mexico City]]) * 2023: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2023|Veľká cena São Paula]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]]) * 2023: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Las Vegas 2023|Veľká cena Las Vegas]] ([[Las Vegas Strip Circuit|Las Vegas]]) * 2023: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2023|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]]) * 2024: {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2024|Veľká cena Bahrajnu]] ([[Bahrain International Circuit|Sakhir]]) * 2024: {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|Veľká cena Saudskej Arábie]] ([[Jeddah Corniche Circuit|Jeddah]]) * 2024: {{Minivlajka|Japan}} [[Veľká cena Japonska 2024|Veľká cena Japonska]] ([[Suzuka Circuit|Suzuka]]) * 2024: {{Minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2024|Veľká cena Číny]] ([[Shanghai International Circuit|Šanghaj]]) * 2024: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2024|Veľká cena Emilia Romagna]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2024: {{Minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2024|Veľká cena Kanady]] ([[Circuit Gilles Villeneuve|Montreal]]) * 2024: {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2024|Veľká cena Španielska]] ([[Circuit de Catalunya|Barcelona]]) * 2024: {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2024|Veľká cena São Paula]] ([[Autódromo José Carlos Pace|Interlagos]]) * 2024: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Las Vegas 2024|Veľká cena Las Vegas]] ([[Las Vegas Strip Circuit|Las Vegas]]) * 2024: {{Minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2024|Veľká cena Kataru]] ([[Lusail International Circuit|Lusail]]) * 2025: {{Minivlajka|Japan}} [[Veľká cena Japonska 2025|Veľká cena Japonska]] ([[Suzuka Circuit|Suzuka]]) * 2025: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2025]] ([[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imola]]) * 2025: {{Minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2025|Veľká cena Talianska]] ([[Autodromo Nazionale Monza|Monza]]) * 2025: {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|Veľká cena Azerbajdžanu]] ([[Baku City Circuit|Baku]]) * 2025: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] ([[Circuit of the Americas|Austin]]) * 2025: {{minivlajka|USA}} [[Veľká cena Las Vegas 2025|Veľká cena Las Vegas]] ([[Las Vegas Strip Circuit|Las Vegas]]) * 2025: {{Minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] ([[Lusail International Circuit|Lusail]]) * 2025: {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Veľká cena Abú Zabí]] ([[Yas Marina Circuit|Yas Marina]])}} ==== Jednotlivé výsledky ==== {| class="wikitable" style="font-size:80%; text-align:center;" |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !- !- ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background:#f1f8ff;"| TD | - | style="background:#f1f8ff;"| TD | style="background:#f1f8ff;"| TD | - | - | - | - | - | - | '''-''' | '''-''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2015|2015]] !Tím !AUS {{minivlajka|Austrália}} !MAL {{minivlajka|Malajzia}} !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !RUS {{minivlajka|Rusko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !- !- !Body !Umiestnenie |- ![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|7 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#CFCFFF;"|17† | style="background:#CFCFFF;"|11 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#CFCFFF;"|15 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#CFCFFF;"|12 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#dfffdf;"|9 | style="background:#CFCFFF;"|16 | - | - | - | - | - |'''49''' |'''12. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2016|2016]] !Tím !AUS {{minivlajka|Austrália}} !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !RUS {{minivlajka|Rusko}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !EUR {{minivlajka|Azerbajdžan}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !GER {{minivlajka|Nemecko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !MAL {{minivlajka|Malajzia}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !Body !Umiestnenie |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ![[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#dfffdf;"|6 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#efcfff" |DNF | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | rowspan="2" |'''204''' | rowspan="2" |'''5. miesto''' |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | - | - | - | - | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|8 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#ffdf9f;"|3 | style="background:#CFCFFF;"|11 | style="background:#dfffdf;"|7 | style="background:#dfffdf;"|6 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#ffdf9f;"|''3^F'' | style="background:#dfffdf;"|4 | - | - | - |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! MAL {{minivlajka|Malajzia}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !- ! Body ! Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#ffdf9f;"|3 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#dfffdf;"|5 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#dfffdf;"|10 | style="background:#efcfff" |DNF | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#dfdfdf;"|2 | style="background:#dfffdf;"|4 | style="background:#ffffbf;"|1 | style="background:#dfffdf;"|''5^F'' | style="background:#dfffdf;"|5 | - | - | - | - |'''168''' |'''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2"| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#dfffdf;"| 6 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| ''9^F'' | style="background:#dfffdf;"| ''3^F'' | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#CFCFFF;"| 15† | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfffdf;"| 3 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | - | - | - |'''249''' |'''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS {{minivlajka|Austrália}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN {{minivlajka|Čína}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! CAN {{minivlajka|Kanada}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! SIN {{minivlajka|Singapur}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! JPN {{minivlajka|Japonsko}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !Body !Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#ffffbf;"| ''1^F'' | style="background:#dfffdf;"| 5 | style="background:#ffffbf;"| ''1^F'' | style="background:#dfdfdf;"| '''''2^PF''''' | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 8 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#dfffdf;"| 4 | style="background:#efcfff" | DNF | style="background:#dfffdf;"| 6 | style="background:#ffdf9f;"| 3 | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background:#dfdfdf;"| 2 | - | - | - | '''278''' | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! TUS {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! GER {{minivlajka|Nemecko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH {{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !- !- !- !- !- !Body ! Umiestnenie |- ! [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | ''2^F'' | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | ''2^F'' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | ''2^F'' | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffffbf" | '''1^P''' | - | - | - | - | - | - | - |'''214''' | style="background: #ffdf9f" | '''3. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! Tím ! BHR {{minivlajka|Bahrajn}} ! EMI {{minivlajka|Taliansko}} ! POR {{minivlajka|Portugalsko}} ! ESP {{minivlajka|Španielsko}} ! MCO {{minivlajka|Monako}} ! AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} ! FRA {{minivlajka|Francúzsko}} ! STY {{minivlajka|Rakúsko}} ! AUT {{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN {{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL {{minivlajka|Belgicko}} ! NED {{minivlajka|Holandsko}} ! ITA {{minivlajka|Taliansko}} ! RUS {{minivlajka|Rusko}} ! TUR {{minivlajka|Turecko}} ! USA {{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX {{minivlajka|Mexiko}} ! BRA {{minivlajka|Brazília}} ! QAT {{minivlajka|Katar}} ! SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} ! ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #dfdfdf"|'''2^P''' | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfdfdf"|''2^F'' | style="background: #ffffbf"|1 | style="background: #efcfff"|''18^F†'' | style="background: #ffffbf"|'''''1^PF''''' | style="background: #ffffbf"|'''1^P''' | style="background: #ffffbf"|'''''1^PF''''' | style="background: #efcfff"|'''DNF^1P''' | style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #ffffbf"|'''1^P''' | style="background: #ffffbf"|'''1^P''' | style="background: #efcfff"|'''DNF^2P''' | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|'''1^P''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| 2² | style="background: #dfffdf"| ''2^F'' | style="background: #dfdfdf"|2 | style="background: #ffffbf"|'''''1^PF''''' | - | - |'''395,5''' | style="background: #ffffbf"|'''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !FRA {{minivlajka|Francúzsko}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #cfcfff"| 19† | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffffbf"|'''''1¹¹''''' | style="background: #ffffbf"|''1^F'' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #FFFFBF"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1^P''' | style="background: #DFFFDF"| 7 | style="background: #dfdfdf"| '''''2¹¹''''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| ''1^F'' | style="background: #ffffbf"| '''''1^PF''''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #DFFFDF"| ''7^F'' | style="background: #ffffbf"| '''1^P''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''1^P''' | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''1^P''' | - | - |'''454''' | style="background: #ffffbf"|'''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] !Tím !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !QAT {{minivlajka|Katar}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !- !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background: #dfdfdf"| ''2^F'' | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background: #dfdfdf"| 2³ | style="background:#ffffbf;"| ''1^F'' | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background:#ffffbf;"| '''''1^PF''''' | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background:#ffffbf;"| '''''1^1PF''''' | style="background:#ffffbf;"| '''''1^PF''''' | style="background:#ffffbf;"| ''1^F'' | style="background:#ffffbf;"| 1¹ | style="background:#ffffbf;"| '''1^P''' | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background:#ffffbf;"| '''''1^PF''''' | style="background:#ffffbf;"| '''''1^2PF''''' | style="background:#ffffbf;"| 1¹ | style="background:#ffffbf;"| 1 | style="background:#ffffbf;"| '''1^{P 1}''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| '''''1^PF''''' | - | - |'''575''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] !Tím !BHR {{minivlajka|Bahrajn}} !SAU {{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS {{minivlajka|Austrália}} !JPN {{minivlajka|Japonsko}} !CHN {{minivlajka|Čína}} !MIA {{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} !CAN {{minivlajka|Kanada}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !AUT {{minivlajka|Rakúsko}} !GBR {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN {{minivlajka|Maďarsko}} !BEL {{minivlajka|Belgicko}} !NED {{minivlajka|Holandsko}} !ITA {{minivlajka|Taliansko}} !AZE {{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN {{minivlajka|Singapur}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX {{minivlajka|Mexiko}} !BRA {{minivlajka|Brazília}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT {{minivlajka|Katar}} !ARE {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #ffffbf" | 1^PF | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #efcfff" | DNF^P | style="background: #ffffbf" | 1^PF | style="background: #ffffbf" | 1^{1 P} | style="background: #dfdfdf" | 2^{1 P} | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfffdf" | 5^{1 P} | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3¹ | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #ffffbf" | 1^{4 F} | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfffdf;"| 6 |'''437''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] !Tím !AUS{{minivlajka|Austrália}} !CHN{{minivlajka|Čína}} !JPN{{minivlajka|Japonsko}} !BHR{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}} !MIA{{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI{{minivlajka|Taliansko}} !MCO{{minivlajka|Monako}} !ESP{{minivlajka|Španielsko}} !CAN{{minivlajka|Kanada}} !AUT{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !BEL{{minivlajka|Belgicko}} !HUN{{minivlajka|Maďarsko}} !NED{{minivlajka|Holandsko}} !ITA{{minivlajka|Taliansko}} !AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN{{minivlajka|Singapur}} !USA{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX{{minivlajka|Mexiko}} !BRA{{minivlajka|Brazília}} !USA{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT{{minivlajka|Katar}} !ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 4³ | style="background: #ffffbf" | '''1^P''' | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | '''2^P''' | style="background: #dfffdf" | '''4^P''' | style="background: #ffffbf" | '''''1^F''''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | '''5^P''' | style="background: #dfffdf" | 4¹ | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | '''1^P''' | style="background: #ffffbf" | '''''1^PF''''' | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | '''1^1P''' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #ffffbf" | ''1^F'' | style="background: #ffffbf" | 1⁴ | style="background: #ffffbf" |'''1^P''' |'''421''' |style="background: #dfdfdf" |'''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2026|2026]] !Tím !AUS{{minivlajka|Austrália}} !CHN{{minivlajka|Čína}} !JPN{{minivlajka|Japonsko}} !BHR{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU{{minivlajka|Saudská Arábia}} !MIA{{minivlajka|Spojené štáty}} !CAN{{minivlajka|Kanada}} !MCO{{minivlajka|Monako}} !BAR{{minivlajka|Španielsko}} !AUT{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !BEL{{minivlajka|Belgicko}} !HUN{{minivlajka|Maďarsko}} !NED{{minivlajka|Holandsko}} !ITA{{minivlajka|Taliansko}} !MAD{{minivlajka|Španielsko}} !AZE{{minivlajka|Azerbajdžan}} !SIN{{minivlajka|Singapur}} !USA{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX{{minivlajka|Mexiko}} !BRA{{minivlajka|Brazília}} !VGS{{minivlajka|Spojené štáty}} !QAT{{minivlajka|Katar}} !ARE{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- ![[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #dfffdf" | ''6^F'' | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |'''8''' |'''8. miesto''' |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Formula 1 rekordy === Verstappen je držiteľom nasledujúcich rekordov: {| class="wikitable" style="font-size:80%;" ! colspan="2" |Rekord !Získané ! |- ! colspan="4" |Vek |- |Najmladší pretekár, ktorý štartoval na VC |17 rokov, 166 dní |[[Veľká cena Austrálie|Veľká cena Austrálie 2015]] |<ref>{{Cite news|last=Richards|first=Giles|date=3 October 2014|title=Max Verstappen becomes youngest man to drive a Formula 1 car|url=https://www.theguardian.com/sport/2014/oct/03/max-verstappen-becomes-youngest-man-to-drive-a-formula-one-car|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220316225630/https://www.theguardian.com/sport/2014/oct/03/max-verstappen-becomes-youngest-man-to-drive-a-formula-one-car|archive-date=16 March 2022|access-date=15 December 2016|work=The Guardian}}</ref> |- |Najmladší pretekár, ktorý získal body v pretekoch Formuly 1 |17 rokov, 180 dní |[[Veľká cena Malajzie|Veľká cena Malajzie 2015]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Points – By age|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/age.aspx|website=Stats F1|access-date=29 March 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20220317060536/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/age.aspx|archive-date=17 March 2022|url-status=live}}</ref> |- |Najmladší pretekár, ktorý stál na pódiu |18 rokov, 228 dní |[[Veľká cena Španielska|Veľká cena Španielska 2016]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Podiums – By age|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/age.aspx|website=Stats F1|access-date=29 March 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20220310074110/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/age.aspx|archive-date=10 March 2022|url-status=live}}</ref> |- |Najmladší pretekár, ktorý vyhral VC |18 rokov, 228 dní |[[Veľká cena Španielska|Veľká cena Španielska 2016]] |<ref>{{cite news|last=Weaver|first=Paul|title=Max Verstappen becomes youngest F1 winner in history at Spanish Grand Prix|url=https://www.theguardian.com/sport/2016/may/15/max-verstappen-youngest-winner-f1-history-spanish-gran-prix|work=The Guardian|access-date=2 April 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170519111555/https://www.theguardian.com/sport/2016/may/15/max-verstappen-youngest-winner-f1-history-spanish-gran-prix|archive-date=19 May 2017|url-status=live}}</ref> |- |Najmladší pretekár, ktorý získal Grand slam | nowrap="" |23 rokov, 277 dní |[[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska 2021]] | |- ! colspan="4" |Víťazstva |- |Najviac víťazstiev v sezóne |19 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="winsinayear">{{Cite web|title=Statistics Drivers – Wins – In a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/victoire/annee.aspx|website=Stats F1|access-date=19 November 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20100417051716/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/victoire/annee.aspx|archive-date=17 April 2010|url-status=live}}</ref> |- |Najviac víťazstiev v jednom kalendárnom mesiaci |4<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]].</ref> |[[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska 2023]] – [[Veľká cena Belgicka|Veľká cena Belgicka 2023]] | |- |Najviac výhier za sebou |10 |[[Veľká cena Miami 2023|Veľká cena Miami]] [[Veľká cena Miami 2023|2023]] – [[Veľká cena Talianska 2023]] |<ref>{{cite web|last=Richards|first=Giles|url=https://www.theguardian.com/sport/2023/sep/03/max-verstappen-wins-record-10th-straight-race-with-italian-f1-gp-victory|title=Max Verstappen wins record 10th straight race with Italian F1 GP victory|work=The Guardian|date=3 September 2023|access-date=4 September 2023|archive-date=4 September 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230904230308/https://www.theguardian.com/sport/2023/sep/03/max-verstappen-wins-record-10th-straight-race-with-italian-f1-gp-victory|url-status=live}}</ref> |- |Najvyššie percento víťazstiev v sezóne |86.36% |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{cite web|title=The 71-year-old record Verstappen broke in the Sao Paulo Grand Prix|date=7 November 2023|url=https://www.formula1.com/en/latest/article/explained-the-71-year-old-record-verstappen-broke-in-the-sao-paulo-grand.3LMx4WXMjAiWzIuhnN97Pd|access-date=7 November 2023|publisher=Formula One}}</ref> |- |Najviac víťazstiev pred prvým pole position |7<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Jackie Stewart|Jackiem Stewartom]].</ref> |[[Veľká cena Nemecka|Veľká cena Nemecka 2019]] |<ref>{{cite web|url=https://www.wtf1.com/post/verstappen-equals-50-year-old-record/|title=Max Verstappen has equalled a 50-year-old record with his first pole position|last=Thorn|first=Dan|date=3 August 2019|accessdate=2025-09-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231204202652/https://www.wtf1.com/post/verstappen-equals-50-year-old-record/|archivedate=2023-12-04}}</ref> |- |Najviac víťazstiev z pole position v sezóne |12 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="Autosport">{{cite web|title=F1 records broken by Max Verstappen in 2023|url=https://www.autosport.com/f1/news/f1-records-broken-by-max-verstappen-in-2023/10543882/|website=Autosport|date=26 November 2023|access-date=26 November 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231128165942/https://www.autosport.com/f1/news/f1-records-broken-by-max-verstappen-in-2023/10543882/|archive-date=28 November 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac víťazstiev štartu mimo pole position |9 |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] |<ref name="Motorsport">{{cite web|title=The F1 records Verstappen and Red Bull broke in 2022|url=https://www.motorsport.com/f1/news/the-f1-records-verstappen-and-red-bull-broke-in-2022/10403497/|website=Motorsport.com|date=21 November 2022|access-date=22 November 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20230313034203/https://www.motorsport.com/f1/news/the-f1-records-verstappen-and-red-bull-broke-in-2022/10403497/|archive-date=13 March 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich víťazstiev z pole position |18 |[[Veľká cena Holandska 2022]] – [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|Veľká cena Saudskej Arábie]] [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|2024]] |<ref name="Autosport" /> |- |Výhry z rôznych štartových pozícií |10 |[[Veľká cena Brazílie|Veľká cena Brazílie 2024]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Wins – By different grid position|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/victoire/grille-different.aspx|website=Stats F1|access-date=3 November 2024}}</ref> |- |Výhry z rôznych štartových pozícií v sezóne |7 |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] |<ref name="Motorsport" /> |- |Najviac šprintových víťazstiev |13 |[[Veľká cena USA 2025]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Wins – Sprint Wins|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/sprint/victoire.aspx|website=Stats F1|access-date=27 July 2025}}</ref> |- |Najviac šprintových víťazstiev v sezóne |4 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |<ref name="Racingnews365">{{Cite web|title=All the records Max Verstappen broke in the 2023 F1 season|url=https://racingnews365.com/all-the-records-max-verstappen-broke-in-the-2023-f1-season|date=27 November 2023|website=Racingnews365.com|first=Jake|last=Nichol|access-date=27 November 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231127135005/https://racingnews365.com/all-the-records-max-verstappen-broke-in-the-2023-f1-season|archive-date=27 November 2023|url-status=live}}</ref> |- ! colspan="4" |Pole positions |- |Najviac po sebe idúcich pole position |8<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Ayrton Senna|Ayrtonom Sennom]].</ref> |[[Veľká cena Abú Zabí|Veľká cena Abú Zabí 2023]]– [[Veľká cena Emilia Romagna 2024]] |<ref>{{Cite web|url=https://www.theguardian.com/sport/article/2024/may/18/max-verstappen-battles-back-to-claim-emilia-romagna-f1-gp-pole|title=Max Verstappen battles back to claim Emilia-Romagna F1 GP pole|work=The Guardian|first=Giles|last=Richards|date=18 May 2024}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich pole position z prvého preteku sezóny |7<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Alain Prost|Alainom Prostom]] ([[Formula 1 v roku 1993|1993]]).</ref> |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Pole positions – Consecutively in early season|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/pole/consecutive-debut.aspx|website=Stats F1|access-date=18 May 2024}}</ref> |- |Najrýchlejšie kvalifikačné kolo |264,681 km/h |[[Veľká cena Talianska 2025]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers - Misc - Fastests qualifications|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/divers/qualification.aspx|access-date=6 September 2025|website=www.statsf1.com}}</ref> |- ! colspan="4" |Pódiové umiestnenia |- |Najviac pódiových umiestnení v sezóne |21 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Podiums – In a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/annee.aspx|website=Stats F1|access-date=1 August 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231128171152/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/annee.aspx|archive-date=28 November 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich top dva umiestnení |15<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Michael Schumacher|Michaelom Schumacherom]].</ref> |[[Veľká cena Abú Zabí 2022]] – [[Veľká cena Talianska 2023]] |<ref name="Autosport" /> |- ! colspan="4" |Body |- |Najviac bodov v sezóne |575 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name=":4">{{Cite web|title=Statistics Drivers – Points – In a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/annee.aspx|website=Stats F1|access-date=1 August 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231022232523/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/annee.aspx|archive-date=22 October 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najvyššie percento bodov v sezóne |92.74% |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="Racingnews365" /> |- |Najviac získaných bodov za sebou |1055 | nowrap="" |[[Veľká cena Emilia Romagna 2022]] – [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024]] |<ref name="Autosport" /> |- |Najvyšší priemer bodov za odštartované preteky |14,46 |[[Veľká cena Talianska 2025]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Points Average|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/point/moyenne.aspx|website=Stats F1|access-date=7 September 2025}}</ref> |- |Najvyšši priemer bodov za preteky odštartované v sezóne |26,14 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name=":4" /> |- |Najväčší bodový deficit odvrátený na získanie titulu majstra |46 |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] |<ref name="Motorsport" /> |- |Najväčší bodový rozdiel medzi prvým a druhý miestom šampionátu |290 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="Racingnews365" /> |- |Najvyšší percentuálny rozdiel medzi prvým a druhým miestom šampionátu |50.43% |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="Racingnews365" /> |- ! colspan="4" |Vedúci kôl |- |Najviac kôl vo vedení v sezóne |1003 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="lapsinayear">{{Cite web|title=Statistics Drivers – Lead – Laps in a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/entete/tour-annee.aspx|website=Stats F1|access-date=9 October 2023}}</ref> |- |Najvyššie percento kôl vo vedení v sezóne |75.70% |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref name="lapsinayear" /> |- |Najviac pretekov vo vedení v sezóne |20 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Drivers – Lead – GP in a year|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/entete/gp-annee.aspx|website=Stats F1|access-date=6 January 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20231208081522/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/entete/gp-annee.aspx|archive-date=8 December 2023|url-status=live}}</ref> |- ! colspan="4" |Ostatné |- |Najvyššia priemerná rýchlosť víťazom preteku |250,706 km/h |[[Veľká cena Talianska 2025]] |<ref>{{cite web|title=Best facts and stats from the Italian Grand Prix|url=https://www.formula1.com/en/latest/article/facts-and-stats-verstappen-wins-fastest-race-in-f1-history-at-monza.7mMpbX22KFk06YjdTKTFLU|website=formula1.com|access-date=7 September 2025|language=en}}</ref> |- |Najnižšia priemerná rýchlosť víťazom preteku |53,583 km/h |[[Veľká cena Japonska 2022]] |<ref>{{Cite web|title=Statistics Grands Prix – Average – The less|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/gp/moyenne/lemoins.aspx|access-date=27 May 2024|website=Stats F1}}</ref> |- |Najviac pit stopov víťazom v preteku |6<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Jenson Button|Jensonom Buttonom]] ([[Veľká cena Kanady]]).</ref> |[[Veľká cena Holandska|Veľká cena Holandska 2023]] |<ref name="Racingnews365" /> |- |Najviac ostávajúcich pretekov v sezóne po získaní titulu majstra sveta |6<ref group="P">Rekord zdieľaný s [[Michael Schumacher|Michaelom Schumacherom]] ([[Formula 1 v roku 2002|2002]]).</ref> |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{cite web|title=2023 Qatar Grand Prix Facts and Stats: Rookie Piastri claims first F1 win of any kind in Qatar Sprint as Verstappen emulates Fangio|first=Sean|last=Kelly|date=7 October 2023|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.facts-and-stats-rookie-piastri-claims-first-f1-win-of-any-kind-in-qatar.1faYZYwjJHzdwVggJG212l.html|access-date=7 October 2023|publisher=Formula One|archive-url=https://web.archive.org/web/20231009203117/https://www.formula1.com/en/latest/article.facts-and-stats-rookie-piastri-claims-first-f1-win-of-any-kind-in-qatar.1faYZYwjJHzdwVggJG212l.html|archive-date=9 October 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac hat-trickov v sezóne (pole position, víťaz pretekov, najrýchlejšie kolo) |6 |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] |<ref>{{cite web|title=Statistics Drivers – Hat-tricks – Verstappen Max|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/divers/detail-max-verstappen--hattrick.aspx|access-date=23 October 2023|website=Stats F1|archive-url=https://web.archive.org/web/20231023112604/https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/divers/detail-max-verstappen--hattrick.aspx|archive-date=23 October 2023|url-status=live}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich pretekov ako líder šampionátu |63 |[[Veľká cena Španielska 2022]] – [[Veľká cena Austrálie 2025]] |<ref name=":5">{{cite web|url=https://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/gp/championnat-consecutif.aspx|title=Grands Prix – Leads Championship consecutively|website=Stats F1}}</ref> |- |Najviac po sebe idúcich dní ako líder šampionátu |1029 |[[Veľká cena Španielska 2022]] – [[Veľká cena Austrálie 2025]] |<ref>{{cite web|title=FACTS AND STATS: Verstappen breaks Schumacher record for longest stint as championship leader|first=Sean|last=Kelly|date=3 November 2024|url=https://www.formula1.com/en/latest/article/facts-and-stats-verstappen-breaks-schumacher-record-for-longest-stint-as.4JGyIPJdWP8RTZLVgNt3WO|access-date=4 November 2024|publisher=Formula One|archive-url=https://web.archive.org/web/20241105100021/https://www.formula1.com/en/latest/article/facts-and-stats-verstappen-breaks-schumacher-record-for-longest-stint-as.4JGyIPJdWP8RTZLVgNt3WO|archive-date=5 November 2024|url-status=live}}</ref><ref name=":5" /> |- |Najviac po sebe idúcich sezón s Grand slamom |5 |[[Formula 1 v roku 2021|2021]]-[[Formula 1 v roku 2025|2025]] | |} ==== Poznámky ==== <references group="P"/> == Pozri aj == * [[Formula 1]] * [[Juan Manuel Fangio]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Majstri sveta F1}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Verstappen, Max}} [[Kategória:Holandskí piloti F1]] [[Kategória:Holandskí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Belgickí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] 3pkhopvct12d3k2lw87fqlpfg9n9czk 0 612477 8233147 8045405 2026-06-14T11:42:41Z ~2026-34942-63 297872 len jednu chybu som opravila 8233147 wikitext text/x-wiki '''Tiaž''' môže byť: *všeobecne (staršie): [[ťarcha]], [[bremeno]]<ref>tiaž. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959-1968. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=peciar dostupné online]</ref> *vo vede v súčasnosti: **a) sila, ktorá je súčinom hmotnosti a tiažového zrýchlenia, výslednica gravitačnej sily a odstredivej sily, b) táto sila ako sila priťahujúca teleso do stredu Zeme, c) táto sila ako sila tlaku telesa na podložku alebo ťahu telesa na záves, pozri [[tiaž]] **zriedkavejšie (najmä v geofyzikálnej literatúre): [[intenzita tiažového poľa]] ([[intenzita tiažovej sily]]), čo je veličina číselne zhodná s veličinou [[tiažové zrýchlenie]]<ref>tíhové zrychlení, zemská tíže. In: ''Technický naučný slovník T{{--}}Ž''. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1964. s. 84, 534-535.</ref><ref>tíže zemská. In: SVOBODA, Josef, ed. et al. ''Encyklopedický slovník geologických věd 2 N{{--}}Ž''. Vyd. 1. Praha: [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]], 1983. s. 612.</ref><ref>{{Citáffffcia elektronického dokumentu | priezvisko = Hánek | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = tíhové zrychlení | url = https://www.vugtk.cz/slovnik/5379_gravity | vydavateľ = vugtk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180120070154/https://www.vugtk.cz/slovnik/5379_gravity | dátum archivácie = 2018-01-20 }}</ref><ref>tíhové zrychlení. In: ''Technický slovník naučný 8 T{{--}}Ž''. Praha : Encyklopedický dům, 2005. šISBN 80-7335-080-7. s. 102-103.</ref> * vo vede do 60. rokov 20. storočia (preklad latinského výrazu gravitas a nemeckého Schwere<ref>BATUŠEK, J. Příspěvek k charakteristice české fyzikální terminologie. In: Naše řeč, ročník 53 (1970), číslo 1, s. 16-31 [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5475 dostupné online]<f/ref>): a) gravitácia (ako vlastnosť byť priťahovaný [v užšom zmysle len o ččtelesách priťahovných Zemou] alebo ako gravritačná sila)<ref name=O>tíže. In:''[[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí]], Díl 25: T–Tzschirner ''. Praha: J. Otto, 1906</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schoedler | meno = Friedrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Fysika čili silozpyt | vydanie = | vydavateľ = Kober | meiesto = | rok = 1863 | počet strán = 178 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 24| jazyk = }}</ref><ref>SEDLÁČEK, J. V. Základowéeč Přjrodnictwj aneb Fyzyky a Matematyky potažené neboli smjssené. 1825, S. 15 [http://kramerius.nkp.cz/kramerius/MShowUnit.do?id=8095&author= dostupné online]</ref><ref>KUČERA, B. Základy mechaniky tuhách těles. Praha: Nakladatelstf dnoty českých matematiků a fysiků. 1921, S. 152 [https://archive.org/stream/zaklady_mechaniky_tuhych_teles#page/n159/mode/2up/search/gravitace dostupné stream/zaklady_mechaniky_tuhych_teles#page/n159/mode/2up/search/gravitace dos online]</ref>, b) vlastnosť hmoty prejavujúca sa padaním k zemi (a tlakom na podložku či ťahom na záves)<ref>ZOCH, I. B. Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáce poučenie… Skalica, 1869, S. 3 (autor používa variant ťarcha) [http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Zocch%2c%20I.%20B.%2c%20Physika%20%c4%8dili%20Silozpyt.%20Skalica%201869.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180120070449/http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Zoch%2c%20I.%20B.%2c%20Physika%20%c4%8dili%20Silozpyt.%20Skalica%201869.pdf |date=2018-01-20 }}</ref><ref>SMETANA, F. J. Počátkové silozpytu čili fysiky pro nižší gymnasia a reálky, Praha, 1852 [http://www.felcvut.wz.cz/fcp1250/f01-01.html#3 dostupné online] (autor používa variant ťažkosť)</ref><ref name=O/><ref>Schwere in: Pierdcer's Universal-Lexikon, Band 15. Altenburg 1862, S. 672-676. [http://www.zeno.org/nid/20010886079]</ref><ref>váha. In: ''Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 7. Š{{--}}Ž''. Praha: Československý kompas, 1933. S. 522</ref>, pozri [[gravitácia]] (a vysvetlenie dole v článku [[Hmotnosť]]) ==Referencie== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} krwsou4jtukt4dm8ptyzmqmoekpovhz 0 619186 8232792 8232723 2026-06-13T14:56:50Z Jetam2 30982 kat 8232792 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}} {{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale | krajina = {{CAN}} [[Kanada]]<br>{{MEX}} [[Mexiko]]<br>{{USA}} [[Spojené štáty]] | názov = FIFA World Cup 26<br/>Copa Mundial de la FIFA 26<br/>Coupe du Monde de la FIFA 26 | rok = 2026 | logo = 2026 FIFA World Cup emblem (with wordmark).svg | popis = | dátum = [[11. jún]] – [[19. júl]] [[2026]] | mužstvá = 206 | finalisti = 48 | konfederácie = 6 | víťaz = | najlepší hráč = | najlepší strelec = {{USA}} [[Folarin Balogun]]<br/><small>(2 góly)<small/> | počet gólov = 12 | gnz = 3 | návštevnosť = 239303 | nnz = 59 826 | počet zápasov = 4 | predchádzajúci ročník = 2022 | nasledujúci ročník = 2030 }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale 2026''' sú 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale|futbalové majstrovstvá sveta]]. Šampionát sa hrá v 16 mestách v troch severoamerických krajinách: Kanade, Mexiku a Spojených štátoch.<ref>"World Cup 2026: Canada, US & Mexico joint bid wins right to host tournament". BBC. 13 June 2018.</ref><ref>Carlisle, Jeff (10 April 2017). "U.S., neighbors launch 2026 World Cup bid". ESPN.</ref> [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] je úradujúci šampión, keď zdolala v [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] vo finálovom zápase [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta 2022]]. Sú to prvé [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstvá sveta od roku 2002 v Južnej Kórei a Japonsku]], ktoré usporadúva viac ako jedna krajina. Prvýkrát sa hrá šampionát v troch krajinách. Mexiko sa stalo prvou krajinou, ktorá hostila majstrovstvá sveta trikrát, keďže ich hostilo už v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]]. Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2026 má turnaj rozšírený z 32 na 48 tímov.<ref name=":0">"Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026". FIFA.</ref> == Formát a rozšírenie == Všeobecnú myšlienku rozšírenia turnaja navrhol už v roku 2013 vtedajší prezident [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] [[Michel Platini]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Michel Platini calls for 40-team World Cup starting with Russia 2018|url=https://www.theguardian.com/football/2013/oct/28/michel-platini-40-team-world-cup-russia|periodikum=The Guardian|dátum=2013-10-28|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB}}</ref> a v roku 2016 aj prezident FIFA [[Gianni Infantino]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Infantino suggests 40-team World Cup finals | url = https://www.iol.co.za/sport/soccer/infantino-suggests-40-team-world-cup-finals-2002682 | vydavateľ = www.iol.co.za | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> Odporcovia návrhu argumentovali, že počet odohraných zápasov je už teraz na neprijateľnej úrovni, že rozšírenie by znížilo kvalitu zápasov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mundial de 48 equipos: durísimas críticas en Europa | url = https://www.clarin.com/deportes/futbol-internacional/mundial-48-equipos-durisimas-criticas-europa_0_BktHNPGUe.html | vydavateľ = Clarín | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = es | meno = Idafe | priezvisko = Martín}}</ref> a že rozhodnutie bolo vedené skôr politickými než športovými záujmami, pričom obvinili Infantina, že sľub, že na majstrovstvá sveta privedie viac krajín, využil na svoje zvolenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Críticas a decisión de la FIFA de jugar el Mundial 2026 con 48 selecciones | url = https://www.eluniverso.com/deportes/2017/01/10/nota/5990365/critican-decision-fifa-jugar-mundial-2026-48-selecciones/ | vydavateľ = El Universo | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = es | priezvisko = AFP}}</ref> Počnúc týmto ročníkom sa majstrovstvá sveta FIFA rozšírili na 48 tímov, čo je oproti predchádzajúcim 7 turnajom nárast o 16.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026 - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110231324/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | dátum archivácie = 2017-01-10 }}</ref> Tímy budú rozdelené do 12 skupín po 4 tímoch, pričom do nového 32. kola postúpia 2 najlepšie tímy z každej skupiny a 8 najlepších tímov z tretích miest, čo schválila Rada FIFA 14. marca 2023.<ref>https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-approves-international-match-calendars</ref> Ide o prvé rozšírenie a zmenu formátu od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]. Celkový počet odohraných zápasov sa zvýši zo 64 na 104 a počet zápasov tímov, ktoré sa dostanú do finálovej štvorky, sa zvýši zo siedmich na osem. Turnaj bude trvať 39 dní, čo je nárast oproti 32 dňom turnajov v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]].<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2026: four-team groups and 104 game-tournament confirmed by Fifa|url=https://www.theguardian.com/football/2023/mar/14/world-cup-2026-four-team-groups-104-game-tournament-approval-fifa|periodikum=The Guardian|dátum=2023-03-14|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sean|priezvisko=Ingle}}</ref> Každý tím bude stále hrať tri zápasy v skupine. Posledným hracím dňom na klubovej úrovni pre hráčov uvedených vo finálových zostavách je 24. máj 2026; kluby musia uvoľniť svojich hráčov do 25. mája, pričom výnimky sa udeľujú hráčom, ktorí sa zúčastňujú finále kontinentálnych klubových súťaží, do 30. mája. Kombinované obdobie odpočinku, uvoľnenia a turnaja v trvaní 56 dní zostáva rovnaké ako v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], 2014 a 2018.<ref>https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-approves-international-match-calendars</ref> === Predchádzajúce formáty rozšírenia === Rozšírenie na 48 tímov bolo schválené už 10. januára 2017, keď sa rozhodlo, že turnaj bude obsahovať 16 skupín po 3 tímoch a celkovo 80 zápasov, pričom prvé dva tímy z každej skupiny postúpia do šestnásťfinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026 - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110231324/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | dátum archivácie = 2017-01-10 }}</ref> V tomto neskôr zmenenom formáte by maximálny počet zápasov na jeden tím zostal na siedmich, ale každý tím by odohral o jeden zápas v skupine menej ako predtým. Turnaj by sa aj tak skončil do 32 dní.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup: Gianni Infantino defends tournament expansion to 48 teams|url=https://www.bbc.com/sport/football/38577001|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-01-10|dátum prístupu=2025-03-21|jazyk=en-GB}}</ref> Neskôr zmenený formát bol vybraný oproti trom ďalším návrhom, ktoré sa pohybovali od 40 do 48 tímov, od 76 do 88 zápasov a od jedného do štyroch minimálnych zápasov na tím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sports.yahoo.com/news/fifas-5-options-2026-world-cup-48-40-153833734--sow.html |dátum prístupu=2025-03-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170110142721/http://sports.yahoo.com/news/fifas-5-options-2026-world-cup-48-40-153833734--sow.html |dátum archivácie=2017-01-10 }}</ref> Kritici neskôr zrušeného formátu tvrdili, že používanie trojčlenných skupín s dvoma postupujúcimi tímami výrazne zvýšilo riziko tajných dohôd medzi tímami<ref>{{Citácia periodika|titul=Risk of Collusion: Will Groups of 3 Ruin the FIFA World Cup?|url=https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JSA-200414|periodikum=Journal of Sports Analytics|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2025-03-21|ročník=6|číslo=4|strany=259–279|issn=2215-020X|doi=10.3233/JSA-200414|jazyk=EN|meno=Julien|priezvisko=Guyon}}</ref>. Čo podnietilo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] navrhnúť, aby sa na zabránenie remízam v skupinovej fáze používali [[Penaltový rozstrel|penaltové rozstrely]], hoci aj v takom prípade by určité riziko tajných dohôd zostalo zachované a objavila by sa možnosť, že tímy úmyselne prehrajú rozstrely, aby vyradili súpera.<ref>{{Citácia periodika|titul=Risk of Collusion: Will Groups of 3 Ruin the FIFA World Cup?|url=https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JSA-200414|periodikum=Journal of Sports Analytics|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2025-03-21|ročník=6|číslo=4|strany=259–279|issn=2215-020X|doi=10.3233/JSA-200414|jazyk=EN|meno=Julien|priezvisko=Guyon}}</ref> V snahe vyriešiť tieto obavy FIFA pokračovala v zvažovaní alternatívnych formátov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Format for 2026 World Cup could be revamped amid ‘collusion’ fears , says Fifa vice-president | url = https://www.thetimes.com/sport/football/article/format-for-2026-world-cup-could-be-revamped-amid-collusion-fears-says-fifa-vice-president-n5kh6l6tg?region=global | vydavateľ = www.thetimes.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | meno = Martyn Ziegler, Chief Sports | priezvisko = Reporter}}</ref> - tento proces sa skončil oznámením, že formátom na rok 2023 bude 12 skupín po 4 tímoch. == Výber hostiteľa == Rada [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] sa v rokoch 2013 až 2017 zaoberala obmedzeniami v rámci rotácie usporiadateľov na základe kontinentálnych konfederácií. Pôvodne bolo stanovené, že ponuky na usporiadanie nebudú povolené z krajín patriacich do konfederácií, ktoré hostili dva predchádzajúce turnaje. Dočasne sa to zmenilo tak, aby sa o usporiadanie nasledujúceho turnaja nemohli uchádzať len krajiny patriace do konfederácie, ktorá hostila predchádzajúce majstrovstvá sveta,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Current allocation of FIFA World Cup™ confederation slots maintained - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2015/m=5/news=current-allocation-of-fifa-world-cuptm-confederation-slots-maintained-2610611.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-05-30 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150530211217/http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2015/m=5/news=current-allocation-of-fifa-world-cuptm-confederation-slots-maintained-2610611.html | dátum archivácie = 2015-05-30 }}</ref> než sa pravidlo vrátilo do pôvodného stavu dvoch majstrovstiev sveta. Rada FIFA urobila výnimku, aby potenciálne udelila oprávnenie členským asociáciám konfederácie predposledného usporiadateľa MS FIFA v prípade, že žiadna z prijatých ponúk nesplní prísne technické a finančné požiadavky."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council discusses vision for the future of football - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204730/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref> V marci 2017 prezident FIFA [[Gianni Infantino]] potvrdil, že ‚Európa ([[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]) a Ázia ([[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]]) sú vylúčené z kandidatúry po výbere [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Ruska]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Kataru]] v roku 2018, resp. 2022.‘<ref>{{Citácia periodika|titul=Trump travel ban could prevent United States hosting World Cup|url=https://www.theguardian.com/football/2017/mar/09/donald-trump-travel-ban-could-prevent-united-states-hosting-football-world-cup|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-09|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Hill}}</ref> Majstrovstvá sveta 2026 by teda mohla organizovať jedna zo zvyšných štyroch konfederácií: [[CONCACAF]] (Severná Amerika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]), [[Stredoázijská futbalová asociácia|CAF]] (Afrika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]), [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] (Južná Amerika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]) alebo [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] (Oceánia, nikdy predtým sa nekonali), prípadne UEFA v prípade, že by žiadna z týchto štyroch ponúk nespĺňala požiadavky. Spoluorganizovanie majstrovstiev sveta vo futbale - ktoré FIFA zakázala po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstvách sveta v roku 2002]] - bolo schválené pre majstrovstvá sveta v roku 2026, hoci nebolo obmedzené na konkrétny počet, ale posudzovalo sa individuálne. Aj pre rok 2026 mal generálny sekretariát FIFA po konzultácii so Súťažným výborom právomoc vylúčiť uchádzačov, ktorí nespĺňali minimálne technické požiadavky na usporiadanie súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council discusses vision for the future of football - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204730/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref> V marci 2022 prezident [[Liga MX|Ligy MX]] Mikel Arriola vyhlásil, že účasť Mexika ako spoluorganizátora mohla byť ohrozená, ak by liga a federácia rýchlo nezareagovali na výtržnosti medzi súperiacimi fanúšikmi v Querétaro-Atlas, ktoré si vyžiadali zranenia 26 divákov a 14 zatknutých. Arriola povedal, že FIFA bola incidentom „šokovaná“, ale Infantino bol spokojný so sankciami udelenými Querétaru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WC '26 in Mexico was in jeopardy - Liga MX prez. | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37626161/mexico-violence-almost-cost-world-cup-2026-hosting-duties-liga-mx-president | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en}}</ref> Kanada, Mexiko a Spojené štáty verejne zvažovali, že sa o turnaj budú uchádzať samostatne, ale 10. apríla 2017 bola oznámená spoločná ponuka Spojených štátov.<ref>{{Citácia periodika|titul=USA, Mexico, Canada announce bid to host '26 WC|url=https://www.si.com/planet-futbol/2017/04/10/2026-world-cup-usa-mexico-canada-host-bid|periodikum=Sports Illustrated|dátum prístupu=2025-03-21|jazyk=en-us}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S., neighbors launch 2026 World Cup bid | url = https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/37518625/us-mexico-canada-officially-launch-bid-co-host-2026-world-cup | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2017-04-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en}}</ref> == Miesta konania == V priebehu výberového konania sa do výberového konania prihlásilo 41 miest so 43 existujúcimi, plne funkčnými športoviskami so stálymi nájomcami (okrem Montrealu) a 2 športoviská vo výstavbe (3 športoviská v 3 mestách v Mexiku; 9 športovísk v 7 mestách v Kanade; 38 športovísk v 34 mestách v Spojených štátoch). V prvom kole vyraďovania bolo vyradených deväť miest a deväť miest. Vyradenie v druhom kole vyradilo ďalších deväť športovísk v šiestich mestách, zatiaľ čo tri športoviská v troch mestách ([[Chicago]], [[Minneapolis]] a [[Vancouver]]) vypadli z dôvodu neochoty FIFA diskutovať o finančných detailoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S.-led WC bid cuts host city list to 23 | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37548147/united-states-led-world-cup-bid-reduces-list-potential-host-cities-23 | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> Po tom, ako v júli 2021 vypadol [[Montreal]] z dôvodu nedostatku provinčných finančných prostriedkov a podpory na rekonštrukciu [[Stade olympique de Montréal|olympijského štadióna]], sa v apríli 2022 k ponuke opäť pripojil Vancouver ako kandidátske mesto,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Update on FIFA World Cup 2026™ candidate host city process | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/update-on-fifa-world-cup-2026-candidate-host-city-process | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> čím sa celkový počet športovísk zvýšil na 24, každé vo svojom meste alebo metropolitnej oblasti. 16. júna 2022 [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] oznámila šestnásť hostiteľských miest (2 v Kanade, 3 v Mexiku, 11 v Spojených štátoch): Vancouver, Seattle, San Francisco, Los Angeles, Guadalajara, Kansas City, Dallas, Houston, Atlanta, Monterrey, Mexico City, Toronto, Boston, New York, Philadelphia a Miami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA unveils stellar line-up of FIFA World Cup 2026™ Host Cities | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/media-release-greater-than-fwc-2026-greater-than-host-cities-announcement | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> Osem zo šestnástich vybraných štadiónov má trvalý povrch z umelého trávnika, ktorý sa plánuje nahradiť trávou pod vedením FIFA a výskumného tímu z [[University of Tennessee]] a [[Michigan State University]]. Štyri dejiská (Dallas, Houston, Atlanta a Vancouver) sú kryté štadióny, ktoré využívajú systém zaťahovacej strechy, všetky sú vybavené klimatizáciou, zatiaľ čo piaty, Los Angeles, je otvorený, ale má priesvitnú strechu a nemá klimatizáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA goes to college to study how to grow grass indoors for the 2026 men’s World Cup | url = https://www.inquirer.com/soccer/2026-world-cup-stadiums-grass-john-sorochan-20221102.html | vydavateľ = https://www.inquirer.com | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | meno = Jonathan | priezvisko = Tannenwald}}</ref> 4. februára 2024 FIFA oznámila hostiteľa finálového zápasu - [[štadión MetLife]] v [[East Rutherford|East Rutherforde]] v [[New Jersey]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MetLife gets '26 WC final, USMNT kicks off in L.A. | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/39437198/2026-world-cup-final-metlife-stadium-usa-kicks-la | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> Hoci v Kanade a Spojených štátoch existujú štadióny určené pre futbal, najväčší špecializovaný futbalový štadión v USA, [[Geodis Park]] v [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], má kapacitu 30 000 miest, čo je menej ako minimálny počet 40 000 miest stanovený FIFA (torontský štadión [[BMO Field]] sa pre tento turnaj rozšíri z 30 000 na 45 500.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toronto FC to expand BMO Field to host 2026 World Cup matches {{!}} MLSSoccer.com | url = https://www.mlssoccer.com/news/toronto-fc-to-expand-bmo-field-to-host-2026-world-cup-matches | vydavateľ = mlssoccer | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | priezvisko = mlssoccer}}</ref> Štadióny vrátane [[Mercedes-Benz Stadium]] v [[Atlanta|Atlante]], [[Gillette Stadium]] vo [[Foxborough]], [[Massachusetts]], a [[Lumen Field]] v [[Seattle|Seattli]] využívajú tímy [[National Football League|Národnej futbalovej ligy]] (NFL) a [[Major League Soccer]] (MLS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup 2026 host cities confirmed: What you need to know about the 16 venues | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37628821/need-know-16-venues | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> Hoci sa primárne využívajú na gridiron football, pričom na amerických štadiónoch hrajú tímy NFL a na kanadských tímy [[Canadian Football League|kanadskej futbalovej ligy]] (CFL), všetky kanadské a americké štadióny sa viackrát využili na futbal a sú určené aj na tento šport.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Your guide to 2026 World Cup stadiums and locations in the US, Mexico and Canada {{!}} MLSSoccer.com | url = https://www.mlssoccer.com/news/your-guide-to-the-2026-world-cup-stadiums-and-locations-in-the-us-mexico-and-can | vydavateľ = mlssoccer | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | priezvisko = mlssoccer}}</ref> [[Mexiko (mesto)|Mexico City]] je jediným hlavným mestom z troch hostiteľských krajín, ktoré bolo vybrané ako dejisko, a [[Ottawa]] a [[Washington, D. C.|Washington]] sa pridali k [[Bonn|Bonnu]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|Západné Nemecko, 1974]]) a [[Tokio|Tokiu]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|Japonsko, 2002]]) ako jediným hlavným mestám, ktoré neboli vybrané ako dejiská zápasov majstrovstiev sveta. Washington bol kandidátom na hostiteľské mesto, ale kvôli zlému stavu štadióna [[Northwest Stadium|FedExField]] spojil svoju kandidatúru s kandidatúrou neďalekého [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]], ktorá tiež nebola úspešná. Ďalšie mestá vyradené z konečného zoznamu hostiteľov boli [[Cincinnati]], [[Denver]], Nashville, Orlando a Edmonton. Kandidát Ottawy, [[TD Place Stadium|štadión TD Place]], bol vyradený hneď na začiatku kvôli nedostatočnej kapacite. Na tomto turnaji sa nepoužije žiadny zo štadiónov, ktoré boli použité na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|Majstrovstvách sveta vo futbale 1994]], a Azteca je jediným štadiónom na tomto turnaji, ktorý bol použitý na Majstrovstvách sveta vo futbale [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 2026 host cities: Los Angeles, New York/New Jersey among top venues; Washington D.C. snubbed | url = https://www.cbssports.com/soccer/news/fifa-world-cup-2026-host-cities-los-angeles-new-york-new-jersey-among-top-venues-washington-d-c-snubbed/ | vydavateľ = CBSSports.com | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> Vzhľadom na pravidlá FIFA týkajúce sa [[Sponzorstvo|sponzorstva]] štadiónov bude väčšina miest počas trvania turnaja používať alternatívne názvy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Rules May Cost MetLife $80M in World Cup Final Brand Value | url = https://www.sportico.com/business/sponsorship/2024/world-cup-final-metlife-sponsorship-fifa-rules-1234766942/ | dátum vydania = 2024-02-16 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en-US | meno = Asli | priezvisko = Pelit}}</ref> ktoré sú tu uvedené v zátvorkách. Značka '''†''' označuje štadión, ktorý sa používal na predchádzajúcich turnajoch majstrovstiev sveta mužov. Značka '''‡''' označuje krytý štadión s pevnou alebo zaťahovacou strechou s vnútornou klimatizáciou. {| class="wikitable" !{{USA}} [[Dallas]] <small>'''('''[[Arlington (Texas)|Arlington, Texas]]''')'''</small> !{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko city]] !{{USA}} [[Metropolitná oblasť New York|New York/New Jersey]] <small>([[East Rutherford|East Rutherford, New Jersey]])</small> !{{USA}} [[Atlanta]] |- | style="text-align:center;" |[[AT&T Stadium]]‡ <small>'''(Dallas Stadium)'''</small> | style="text-align:center;" |[[Estadio Azteca]]† '''<small>(Mexico City Stadium)</small>''' | style="text-align:center;" |[[MetLife Stadium]] '''<small>(New York/New Jersey Stadium)</small>''' | style="text-align:center;" |[[Mercedes-Benz Stadium]]‡ <small>'''(Atlanta Stadium)'''</small> |- | style="text-align:center;" |Kapacita: '''94 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''83 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''82 500''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''75 000''' |- |[[Súbor:Arlington June 2020 2 (AT&T Stadium).jpg|215x215bod]] |[[Súbor:Estadio Azteca desde el aire 4.tif|215x215bod]] |[[Súbor:Metlife stadium (Aerial view).jpg|215x215bod]] |[[Súbor:Mercedes Benz Stadium time lapse capture 2017-08-13.jpg|215x215bod]] |- !{{USA}} [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]] !{{USA}} [[Houston]] !{{USA}} [[San Francisco Bay Area]] <small>'''('''[[Santa Clara|Santa Clara, California]]''')'''</small> !{{USA}} [[Los Angeles]] <small>([[Inglewood|Inglewood, California]])</small> |- | style="text-align:center;" |[[Arrowhead Stadium]] <small>'''(Kansas City Stadium)'''</small> | style="text-align:center;" |[[NRG Stadium]]‡ <small>'''(Houston Stadium)'''</small> | style="text-align:center;" |[[Levi's Stadium]] <small>'''(San Francisco Bay Area Stadium)'''</small> | style="text-align:center;" |[[SoFi Stadium]] <small>'''(Los Angeles Stadium)'''</small> |- | style="text-align:center;" |Kapacita: '''73 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''72 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''71 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''70 000''' |- |[[Súbor:Aerial view of Arrowhead Stadium 08-31-2013.jpg|215x215bod]] |[[Súbor:NRG stadium prepared for Super Bowl Li (32513086661).jpg|215x215bod]] |[[Súbor:Levi's Stadium in February 2016 prior to Super Bowl 50 (24398261729).jpg|215x215bod]] |[[Súbor:2022 04 19 ind-den-lax 149z (52342564248).jpg|215x215bod]] |- !{{USA}} [[Philadelphia]] !{{USA}} [[Seattle]] !{{USA}} [[Boston (Massachusetts)|Boston]] <small>'''('''[[Foxborough|Foxborough, Massachusetts]]''')'''</small> !{{USA}} [[Miami]] <small>'''('''[[Miami Gardens|Miami Gardens, Florida]]''')'''</small> |- | style="text-align:center;" |[[Lincoln Financial Field]] <small>'''(Philadelphia Stadium)'''</small> | style="text-align:center;" |[[Lumen Field]] <small>'''(Seattle Stadium)'''</small> | style="text-align:center;" |[[Gillette Stadium]] <small>'''(Boston Stadium)'''</small> | style="text-align:center;" |[[Hard Rock Stadium]] <small>'''(Miami Stadium)'''</small> |- | style="text-align:center;" |Kapacita: '''69 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''69 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''65 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''65 000''' |- |[[Súbor:Lincoln Financial Field (Aerial view).jpg|215x215bod]] |[[Súbor:Aerial Qwest Field Aug 2009.jpg|215x215bod]] |[[Súbor:Gillette Stadium (Top View).jpg|215x215bod]] |[[Súbor:Hard Rock Stadium Prior to first NFL game.jpg|215x215bod]] |- !{{CAN}} [[Vancouver]] !{{MEX}} [[Monterrey]] <small>'''('''[[Guadalupe]]''')'''</small> !{{MEX}} [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]] <small>'''('''[[Zapopan]]''')'''</small> !{{CAN}} [[Toronto]] |- | style="text-align:center;" |[[BC Place]] ‡ '''<small>(BC Place Vancouver)</small>''' | style="text-align:center;" |[[Estadio BBVA]] <small>'''(Estadio Monterrey)'''</small> | style="text-align:center;" |[[Estadio Akron]] <small>'''(Estadio Guadalajara)'''</small> | style="text-align:center;" |[[BMO Field]] <small>'''(Toronto Stadium)'''</small> |- | style="text-align:center;" |Kapacita: '''54 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''53 500''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''48 000''' | style="text-align:center;" |Kapacita: '''45 000''' |- |[[Súbor:BC Place Opening Day 2011-09-30.jpg|215x215bod]] |[[Súbor:Estadio BBVA Bancomer (1).jpg|215x215bod]] |[[Súbor:EstadioAkronGDL.jpg|215x215bod]] |[[Súbor:BMO Field, Toronto, Ontario (29969149766).jpg|215x215bod]] |} == Tímy == === Kvalifikácia === ''Hlavný článok: [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]''[[Súbor:2026 world cup qualification map.svg|thumb|{{legend|#0000ff|Tímy sa kvalifikovali}}{{legend|#38bcfc|Tím, o ktorého kvalifikačnom štatúte ešte nebolo rozhodnuté}} {{legend|#ffcc00|Tímy sa nekvalifikovali}} {{legend|#000000|Tímy odstúpili alebo boli suspendovaný}} {{legend|#cccccc|Nie je členom FIFA}}|437x437bod]] Personál United Bid predpokladal, že všetky tri hostiteľské krajiny získajú automatické miestenky. 31. augusta 2022 prezident FIFA Gianni Infantino potvrdil, že na majstrovstvá sveta sa kvalifikuje šesť tímov CONCACAF, pričom Kanada, Mexiko a Spojené štáty sa automaticky kvalifikujú ako hostiteľské krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Presidente de la FIFA confirma cantidad de plazas de Concacaf para el Mundial de 2026 | url = https://espndeportes.espn.com/futbol/guatemala/nota/_/id/10856065/presidente-fifa-gianni-infantino-plazas-concacaf-mundial-2026 | vydavateľ = ESPNdeportes.com | dátum vydania = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = es}}</ref> 14. februára 2023 to potvrdila [[Medzinárodná futbalová federácia|Rada FIFA]].<ref>https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-highlights-record-breaking-revenue-in-football</ref> Bezprostredne pred 67. kongresom FIFA schválila Rada FIFA rozdelenie miesteniek na zasadnutí v [[Manáma|Maname]] v Bahrajne, ktoré zahŕňa medzikontinentálny turnaj play-off za účasti šiestich tímov, ktorý rozhodne o posledných dvoch miestach na majstrovstvách sveta FIFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council prepares Congress, takes key decisions for the future of the FIFA World Cup™ - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-18 | dátum prístupu = 2025-03-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170711164050/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | dátum archivácie = 2017-07-11 }}</ref> Šesť tímov v play-off tvorilo jeden tím z každej konfederácie okrem [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a jeden ďalší tím z konfederácie hostiteľských krajín ([[CONCACAF]]). Dva z tímov boli nasadené na základe [[Rebríček FIFA|svetového rebríčka]] a hrali s víťazmi dvoch vyraďovacích zápasov medzi štyrmi nenasadenými tímami o dve miestenky na [[majstrovstvá sveta]]. Štvorzápasový turnaj sa odohral v Mexiku a slúžil aj ako testovacie podujatie pre majstrovstvá sveta FIFA.<ref>https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/media-releases/bureau-of-the-council-recommends-slot-allocation-for-the-2026-fifa-wor-2878254</ref> Ratifikácia rozdelenia miesteniek tiež po prvýkrát poskytuje [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] garantované miesto na záverečnom turnaji: majstrovstvá sveta FIFA 2026 sú prvým turnajom, na ktorom má všetkých šesť konfederácií garantované aspoň jedno miesto. Zároveň je to prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], keď majú všetky kontinenty tím kvalifikovaný na finálový turnaj majstrovstiev sveta.<ref>https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/media-releases/bureau-of-the-council-recommends-slot-allocation-for-the-2026-fifa-wor-2878254</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-prerušenie}} ;[[UEFA]] (16) *{{ENG|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{POR|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{SCO|f|1}} *{{ESP|f|1}} *{{SUI|f|1}} *{{SWE|f|1}} *{{TUR|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}} ;[[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]] (9) *{{AUS|f|1}} *{{IRQ|f|1}} *{{IRN|f|1}} *{{JPN|f|1}} *{{JOR|f|1}} (debut) *{{QAT|f|1}} *{{KSA|f|1}} *{{KOR|f|1}} *{{UZB|f|1}} (debut){{Stĺpce-prerušenie}} ;[[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] (10) *{{ALG|f|1}} *{{COD|f|1}} *{{EGY|f|1}} *{{GHA|f|1}} *{{RSA|f|1}} *{{CPV|f|1}} (debut) *{{MAR|f|1}} *{{CIV|f|1}} *{{SEN|f|1}} *{{TUN|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}} ;[[CONCACAF]] (6) *{{CUW|f|1}} (debut) *{{HTI|f|1}} *{{CAN|f|1}} (spoluhostiteľ) *{{MEX|f|1}} (spoluhostiteľ) *{{PAN|f|1}} *{{USA|f|1}} (spoluhostiteľ) ;[[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] (6) *{{ARG|f|1}} *{{BRA|f|1}} *{{ECU|f|1}} *{{COL|f|1}} *{{PAR|f|1}} *{{URU|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}} ;[[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] (1) *{{NZL|f|1}} {{Stĺpce-koniec}} == Rozpis zápasov == Rozpis zápasov vrátane miesta konania finále bol zverejnený 4. februára 2024 o 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] z [[Telemundo]] Center v [[Miami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/match-schedule-to-be-announced-4-february-2024 | url = https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/match-schedule-to-be-announced-4-february-2024 | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> Potvrdené však boli len miesta a termíny zápasov, bez informácií o rozdelení do skupín. Priradenie miest pre konkrétne dvojice skupinovej fázy, ako aj časy výkopov budú potvrdené po konečnom žrebovaní, čo umožní naplánovať viac zápasov v časoch výhodných pre globálnych divákov.<ref>https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/fifa-world-cup-26-tm-final-to-be-held-in-new-york-new-jersey-mexico-city-to</ref> Geografické regióny boli aktualizované, pričom [[Atlanta]] a [[Miami]] boli presunuté do východného regiónu. Bolo oznámené, že otvárací zápas sa uskutoční 11. júna 2026 na [[Estadio Azteca]] v [[Mexiko (mesto)|Mexico City]] a bude zahŕňať aj Mexiko. Otvárací zápas za účasti Kanady sa uskutoční 12. júna na štadióne [[BMO Field]] v [[Toronto|Toronte]], zatiaľ čo otvárací zápas za Spojené štáty sa uskutoční v ten istý deň na štadióne [[SoFi Stadium]] v [[Inglewood|Inglewoode]]. Každá hostiteľská krajina mala odohrať svoje tri zápasy v skupinovej fáze v rámci svojej krajiny. [[AT&T Stadium|Štadión AT&T]] v [[Arlington (Texas)|Arlingtone]] v [[Texas|Texase]] bude hostiť najviac zápasov zo všetkých miest na turnaji - deväť. [[MetLife Stadium|Štadión MetLife]] v [[East Rutherford|East Rutherforde]] v [[New Jersey]] bude hostiť finále 19. júla. Spojené štáty budú hostiť 78 zápasov vrátane štvrťfinále, zatiaľ čo Kanada a Mexiko po 13. Každé dejisko turnaja, s výnimkou [[Estadio Akron]], bude hostiť aspoň jedno stretnutie vyraďovacej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA selects MetLife Stadium to host 2026 World Cup final — as it happened | url = https://www.nytimes.com/athletic/live-blogs/world-cup-2026-schedule-announcement-live-updates-final/r7oDr4oG9qK4/ | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en-US | meno = The | priezvisko = Athletic}}</ref> Hostiteľské mestá boli rozdelené do geografických skupín, aby sa optimalizovalo cestovanie tímov a fanúšikov, s výnimkou Kanady a jej súpera v otváracom zápase v Toronte. 4 z 12 skupín boli pridelené pre centrálny región s 24 zápasmi, tri skupiny v západnom regióne a zvyšok vo východnom regióne so skupinou so spoločným regiónom s Kanadou. Mestá boli rozdelené do troch regiónov: západný región (Vancouver, Seattle, San Francisco, Los Angeles), centrálny región (Guadalajara, Mexico City, Monterrey, Houston, Dallas, Kansas City) a východný región (Atlanta, Miami, Toronto, Boston, Philadelphia, New York/New Jersey). 13. júna 2024 FIFA zverejnila aktualizovaný rozpis zápasov s konkrétnymi dvojicami, ktoré sú priradené k miestam konania zápasov vyraďovacej fázy. Okrem toho boli zápasy skupinovej fázy priradené ku konkrétnym skupinám (hoci dvojice zápasov pre nehostiteľské skupiny budú ku konkrétnym stretnutiam priradené až po konečnom žrebovaní).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 26™ shares teams’ “homes away from home”; host nations’ potential pathways to glory unveiled | url = https://inside.fifa.com/about-fifa/organisation/news/fifa-world-cup-26-shares-teams-homes-away-from-home-host-nations | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> V januári 2025 varovala [[Queen's University Belfast]] pred možným rizikom horúčav vo väčšine hostiteľských miest a vyzvala FIFA, aby naplánovala začiatky zápasov na neskoršie popoludnie alebo večer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rethink kick-off times during 2026 FIFA World Cup to protect footballers from extreme heat | url = https://www.qub.ac.uk/News/Allnews/2025/Rethinkkick-offtimesduring2026FIFAWorldCuptoprotectfootballersfromextremeheat.html | vydavateľ = www.qub.ac.uk | dátum vydania = 2025-01-02 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Plán |- !Kolo !Hrací deň !Dátum |- | rowspan="3" |Skupinová fáza |1. kolo |11. – 17. jún 2026 |- |2. kolo |18. – 23. jún 2026 |- |3. kolo |24. – 27. jún 2026 |- | rowspan="6" |Vyraďovacia fáza |Šestnásťfinále |28. jún – 3. júl 2026 |- |Osemfinále |4. – 7. júl 2026 |- |Štvrťfinále |9. – 11. júl 2026 |- |Semifinále |14. – 15. júl 2026 |- |Zápas o 3. miesto |18. júl 2026 |- |Finále |19. júl 2026 |} == Žreb == Žrebovanie sa uskutočnilo 5. decembra 2025 v [[Kennedy Center]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] Pri žrebe bolo známych 42 účastníkov, keďže až v marci 2026 sa odohrala interkontinentálna baráž a európska baráž o MS. Pri žrebovaní bolo 48 tímov rozdelených do štyroch košov na základe [[Rebríček FIFA|svetového rebríčka FIFA mužov]] z novembra/decembra 2025. V 1. koši boli spoluorganizátori Mexiko, Kanada a Spojené štáty (ktoré boli automaticky zaradené na pozície A1, B1, resp. D1) a deväť najlepších tímov. V 2. koši bolo ďalších dvanásť najlepších tímov a ďalších dvanásť najlepších tímov bolo zaradených do 3. koša. Štvrtý kôš pozostával zo šiestich najnižšie umiestnených tímov spolu s miestenkami pre dvoch víťazov interkonfederačného play-off a štyroch víťazov play-off UEFA. V každej skupine musia byť jedna alebo dve európske krajiny. Z ostatných konfederácií môže byť v každej skupine maximálne jeden tím. {| class="wikitable" style="text-align: center" !width=220|Kôš 1 !width=220|Kôš 2 !width=220|Kôš 3 !width=220|Kôš 4 |- |{{USA|f|1}}<br>{{MEX|f|1}}<br>{{CAN|f|1}}<br>{{ESP|f|1}}<br>{{ARG|f|1}}<br>{{FRA|f|1}}<br>{{ENG|f|1}}<br>{{BRA|f|1}}<br>{{PRT|f|1}}<br>{{NLD|f|1}}<br>{{BEL|f|1}}<br>{{DEU|f|1}} |{{HRV|f|1}}<br>{{MAR|f|1}}<br>{{COL|f|1}}<br>{{URY|f|1}}<br>{{CHE|f|1}}<br>{{JPN|f|1}}<br>{{SEN|f|1}}<br>{{IRN|f|1}}<br>{{KOR|f|1}}<br>{{ECU|f|1}}<br>{{AUT|f|1}}<br>{{AUS|f|1}} |{{NOR|f|1}}<br>{{PAN|f|1}}<br>{{EGY|f|1}}<br>{{DZA|f|1}}<br>{{SCO|f|1}}<br>{{PRY|f|1}}<br>{{TUN|f|1}}<br>{{CIV|f|1}}<br>{{UZB|f|1}}<br>{{QAT|f|1}}<br>{{SAU|f|1}}<br>{{ZAF|f|1}} |{{JOR|f|1}}<br>{{CPV|f|1}}<br>{{GHA|f|1}}<br>{{CUW|f|1}}<br>{{HTI|f|1}}<br>{{NZL|f|1}}<br>Víťaz vetvy A baráže UEFA<br>Víťaz vetvy B baráže UEFA<br>Víťaz vetvy C baráže UEFA<br>Víťaz vetvy D baráže UEFA<br>Víťaz vetvy 1 IK baráže<br>Víťaz vetvy 2 IK baráže |} == Skupinová fáza == Pred konečným žrebovaním boli štadióny priradené ku konkrétnym skupinám.<ref>https://digitalhub.fifa.com/m/1be9ce37eb98fcc5/original/FWC26-Match-Schedule_English.pdf</ref> Po konečnom žrebovaní budú dvojice priradené ku konkrétnym zápasom a budú potvrdené časy výkopov.<ref>https://digitalhub.fifa.com/m/23aa99b288fe8a0d/original/FWC26-Match-Schedule-Q-A.pdf</ref> {| class="wikitable" |+Legenda |- bgcolor="#ccffcc" |Postup do šestnásťfinále |- bgcolor="#ccccff" |Prípadný postup do šestnásťfinále na základe poradia v [[#Poradie tímov na tretích miestach|tabuľke tretích tímov]] |} === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{MEX|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{KOR|f|1}}|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{CZE|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{RSA|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=2}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>{{Futbalbox2|dátum=[[11. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{MEX|f|2}}'''|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|1|0}}|mužstvo2={{RSA|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021443/ Správa o zápase]|góly1=J. Quiñones {{gól|9}}<br/>R. Jiménez {{gól|67}}|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=80 824|rozhodca={{BRA}} Wilton Sampaio}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1='''{{KOR|f|2}}'''|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|0|0}}|mužstvo2={{CZE|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021441/ Správa o zápase]|góly1=H. In-beom {{gól|67}}<br/>O. Hyeon-gyu {{gól|80}}|góly2=L. Krejčí {{gól|59}}|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=44 985|rozhodca={{EGY}} Amin Mohamed Omar}} {{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{RSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{MEX|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{KOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{MEX|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{RSA|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{KOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{CAN|f|1}} '''(H)'''|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{BIH|f|1}}|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SUI|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{QAT|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{CAN|f|2}}|skóre={{ku|1|1}}|polčas={{ku|0|1}}|mužstvo2={{BIH|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021449/ Správa o zápase]|góly1=C. Larin {{gól|78}}|góly2=J. Lukić {{gól|21}}|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=43 003|rozhodca={{ARG}} Facundo Tello}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{QAT|f|2}}|skóre=Zápas 8|polčas=|mužstvo2={{SUI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca={{HON}} Saíd Martínez}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|skóre=Zápas 26|polčas=|mužstvo2={{BIH|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{CAN|f|2}}|skóre=Zápas 27|polčas=|mužstvo2={{QAT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[24. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|skóre=Zápas 51|polčas=|mužstvo2={{CAN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[24. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BIH|f|2}}|skóre=Zápas 52|polčas=|mužstvo2={{QAT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{BRA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{MAR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{HTI|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} {{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{BRA|f|2}}|skóre=Zápas7|polčas=|mužstvo2={{MAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca={{SLO}} Slavko Vinčić}}{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{HTI|f|2}}|skóre=Zápas 5|polčas=|mužstvo2={{SCO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca={{ALG}} Mustapha Ghorbal}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=02:30|mužstvo1={{BRA|f|2}}|skóre=Zápas 30|polčas=|mužstvo2={{HTI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{SCO|f|2}}|skóre=Zápas 29|polčas=|mužstvo2={{MAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{SCO|f|2}}|skóre=Zápas 49|polčas=|mužstvo2={{BRA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{MAR|f|2}}|skóre=Zápas 50|polčas=|mužstvo2={{HTI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{USA|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{TUR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{AUS|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{PAR|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=4}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small>{{Futbalbox2|dátum=[[13. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''{{USA|f|2}}'''|skóre={{ku|4|1}}|polčas={{ku|3|0}}|mužstvo2={{PAR|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021458/ Správa o zápase]|góly1=D. Bobadilla {{gól|7|v.g.}}<br/>F. Balogun {{gól|31|}} {{gól|45+5|}}<br/>G. Reyna {{gól|90+8|}}|góly2=Maurício {{gól|73|}}|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=70 492|rozhodca={{NED}} Danny Makkelie}}{{Futbalbox2|dátum=[[13. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{AUS|f|2}}|skóre=Zápas 6|polčas=|mužstvo2={{TUR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca={{VEN}} Jesús Valenzuela}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{USA|f|2}}|skóre=Zápas 32|polčas=|mužstvo2={{AUS|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|skóre=Zápas 31|polčas=|mužstvo2={{PAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|skóre=Zápas 59|polčas=|mužstvo2={{USA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{PAR|f|2}}|skóre=Zápas 60|polčas=|mužstvo2={{AUS|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{GER|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{CUW|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{CIV|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{ECU|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} {{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{GER|f|2}}|skóre=Zápas 10|polčas=|mužstvo2={{CUW|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca={{MAR}} Jalal Jayed}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{CIV|f|2}}|skóre=Zápas 9|polčas=|mužstvo2={{ECU|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca={{ENG}} Michael Oliver}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{GER|f|2}}|skóre=Zápas 33|polčas=|mužstvo2={{CIV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{ECU|f|2}}|skóre=Zápas 34|polčas=|mužstvo2={{CUW|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ECU|f|2}}|skóre=Zápas 55|polčas=|mužstvo2={{GER|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{CUW|f|2}}|skóre=Zápas 56|polčas=|mužstvo2={{CIV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{NED|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{JPN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SWE|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{TUN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|skóre=Zápas 11|polčas=|mužstvo2={{JPN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca={{USA}} Ismail Elfath}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{SWE|f|2}}|skóre=Zápas 12|polčas=|mužstvo2={{TUN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca={{ARG}} Yael Falcón}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|skóre=Zápas 35|polčas=|mužstvo2={{SWE|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{TUN|f|2}}|skóre=Zápas 36|polčas=|mužstvo2={{JPN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{TUN|f|2}}|skóre=Zápas 57|polčas=|mužstvo2={{NED|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{JPN|f|2}}|skóre=Zápas 58|polčas=|mužstvo2={{SWE|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina G === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{BEL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{EGY|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{IRN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{NZL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} {{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=Zápas 15|polčas=|mužstvo2={{EGY|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca={{BRA}} Ramon Abatti}}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{IRN|f|2}}|skóre=Zápas 16|polčas=|mužstvo2={{NZL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca={{MEX}} César Arturo Ramos}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=Zápas 39|polčas=|mužstvo2={{IRN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{NZL|f|2}}|skóre=Zápas 40|polčas=|mužstvo2={{EGY|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{NZL|f|2}}|skóre=Zápas 63|polčas=|mužstvo2={{BEL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{EGY|f|2}}|skóre=Zápas 64|polčas=|mužstvo2={{IRN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina H === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ESP|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{CPV|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{KSA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{URU|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} {{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{ESP|f|2}}|skóre=Zápas 14|polčas=|mužstvo2={{CPV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca={{JOR}} Adham Makhadmeh}}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{KSA|f|2}}|skóre=Zápas 13|polčas=|mužstvo2={{URU|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca={{ITA}} Maurizio Mariani}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{ESP|f|2}}|skóre=Zápas 38|polčas=|mužstvo2={{KSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{URU|f|2}}|skóre=Zápas 37|polčas=|mužstvo2={{CPV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{URU|f|2}}|skóre=Zápas 65|polčas=|mužstvo2={{ESP|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{CPV|f|2}}|skóre=Zápas 66|polčas=|mužstvo2={{KSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina I === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{FRA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SEN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{IRQ|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{NOR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{FRA|f|2}}|skóre=Zápas 17|polčas=|mužstvo2={{SEN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{IRQ|f|2}}|skóre=Zápas 18|polčas=|mužstvo2={{NOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{FRA|f|2}}|skóre=Zápas 42|polčas=|mužstvo2={{IRQ|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{NOR|f|2}}|skóre=Zápas 41|polčas=|mužstvo2={{SEN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{NOR|f|2}}|skóre=Zápas 61|polčas=|mužstvo2={{FRA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SEN|f|2}}|skóre=Zápas 62|polčas=|mužstvo2={{IRQ|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina J === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ARG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{ALG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{AUT|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{JOR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} {{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{ARG|f|2}}|skóre=Zápas 19|polčas=|mužstvo2={{ALG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{AUT|f|2}}|skóre=Zápas 20|polčas=|mužstvo2={{JOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{ARG|f|2}}|skóre=Zápas 43|polčas=|mužstvo2={{AUT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{JOR|f|2}}|skóre=Zápas 44|polčas=|mužstvo2={{ALG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{JOR|f|2}}|skóre=Zápas 69|polčas=|mužstvo2={{ARG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{ALG|f|2}}|skóre=Zápas 70|polčas=|mužstvo2={{AUT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina K === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{POR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{COD|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{UZB|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{COL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|skóre=Zápas 23|polčas=|mužstvo2={{COD|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{UZB|f|2}}|skóre=Zápas 24|polčas=|mužstvo2={{COL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|skóre=Zápas 47|polčas=|mužstvo2={{UZB|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{COL|f|2}}|skóre=Zápas 48|polčas=|mužstvo2={{COD|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=01:30|mužstvo1={{COL|f|2}}|skóre=Zápas 71|polčas=|mužstvo2={{POR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=01:30|mužstvo1={{COD|f|2}}|skóre=Zápas 72|polčas=|mužstvo2={{UZB|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}} === Skupina L === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{CRO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{GHA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{PAN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} {{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ENG|f|2}}|skóre=Zápas 22|polčas=|mužstvo2={{CRO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{GHA|f|2}}|skóre=Zápas 21|polčas=|mužstvo2={{PAN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ENG|f|2}}|skóre=Zápas 45|polčas=|mužstvo2={{GHA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{PAN|f|2}}|skóre=Zápas 46|polčas=|mužstvo2={{CRO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{PAN|f|2}}|skóre=Zápas 67|polčas=|mužstvo2={{ENG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{CRO|f|2}}|skóre=Zápas 68|polčas=|mužstvo2={{GHA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}} === Poradie tímov na tretích miestach === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=F|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|tím=Tretie miesto v skupine G|skupina=G|por=7|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|tím=Tretie miesto v skupine H|por=8|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=9|skupina=I|tím=Tretie miesto v skupine I|r=0|v=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Tretie miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=11|skupina=K|tím=Tretie miesto v skupine K|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=12|skupina=L|tím=Tretie miesto v skupine L|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} == Vyraďovacia fáza == === Šestnásťfinále === {{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|skóre=Zápas 73|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[29. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|skóre=Zápas 76|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[29. jún]] [[2026]]|čas=22:30|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|skóre=Zápas 74|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D/F'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|skóre=Zápas 75|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine E'''|skóre=Zápas 78|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine I'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny I'''|skóre=Zápas 77|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine C/D/F/G/H'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|skóre=Zápas 79|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine C/E/F/H/I'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny L'''|skóre=Zápas 80|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine E/H/I/J/K'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny G'''|skóre=Zápas 82|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/E/H/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[2. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|skóre=Zápas 81|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine B/E/F/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[2. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny H'''|skóre=Zápas 84|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine K'''|skóre=Zápas 83|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine L'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|skóre=Zápas 85|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine E/F/G/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=20:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|skóre=Zápas 88|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine G'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny J'''|skóre=Zápas 86|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine H'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=03:30|mužstvo1='''Víťaz skupiny K'''|skóre=Zápas 87|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/I/J/L'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}} === Pavúk === {{Play-off16+3miesto|[[4. júl]] - [[Lincoln Financial Field|Philadelphia]]|'''Víťaz zápasu 74'''||'''Víťaz zápasu 77'''||[[4. júl]] - [[NRG Stadium|Houston]]|'''Víťaz zápasu 73'''||'''Víťaz zápasu 75'''||[[5. júl]] - [[AT&T Stadium|Arlington]]|'''Víťaz zápasu 83'''||'''Víťaz zápasu 84'''||[[5. júl]] - [[Lumen Field|Seattle]]|'''Víťaz zápasu 81'''||'''Víťaz zápasu 82'''||[[6. júl]] - [[MetLife Stadium|East Ruthetford]]|'''Víťaz zápasu 76'''||'''Víťaz zápasu 78'''||[[6. júl]] - [[Estadio Azteca|Mexico City]]|'''Víťaz zápasu 79'''||'''Víťaz zápasu 80'''||[[7. júl]] - [[Mercedes-Benz Stadium|Atlanta]]|'''Víťaz zápasu 86'''||'''Víťaz zápasu 88'''||[[7. júl]] - [[BC Place|Vancouver]]|'''Víťaz zápasu 85'''||'''Víťaz zápasu 87'''||[[9. júl]] - [[Gillette Stadium|Foxborough]]|'''Víťaz zápasu 89'''||'''Víťaz zápasu 90'''||[[10. júl]] - [[SoFi Stadium|Inglewood]]|'''Víťaz zápasu 93'''||'''Víťaz zápasu 94'''||[[11. júl]] - [[Hard Rock Stadium|Miami Gardens]]|'''Víťaz zápasu 91'''||'''Víťaz zápasu 92'''||[[12. júl]] - [[Arrowhead Stadium|Kansas City]]|'''Víťaz zápasu 95'''||'''Víťaz zápasu 96'''||[[14. júl]] - [[AT&T Stadium|Arlington]]|'''Víťaz zápasu 97'''||'''Víťaz zápasu 98'''||[[15. júl]] - [[Mercedes-Benz Stadium|Atlanta]]|'''Víťaz zápasu 99'''||'''Víťaz zápasu 100'''||[[19. júl]] - [[MetLife Stadium|East Rutherford]]|'''Víťaz zápasu 101'''||'''Víťaz zápasu 102'''||[[18. júl]] - [[Hard Rock Stadium|Miami Gardens]]|'''Porazený zápasu 101'''||'''Porazený zápasu 102'''||widescore=yes}} === Osemfinále === {{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 73'''|skóre=Zápas 90|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 75'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 74'''|skóre=Zápas 89|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 77'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[5. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 76'''|skóre=Zápas 91|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 78'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}} {{Futbalbox2|dátum=[[6. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 79'''|skóre=Zápas 92|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 80'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[6. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 83'''|skóre=Zápas 93|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 84'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 81'''|skóre=Zápas 94|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 82'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 86'''|skóre=Zápas 95|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 87'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 87'''|skóre=Zápas 96|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 85'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2|dátum=[[9. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 89'''|skóre=Zápas 97|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 90'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[10. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 93'''|skóre=Zápas 98|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 94'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[11. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 91'''|skóre=Zápas 99|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 92'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. júl]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 95'''|skóre=Zápas 100|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 96'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}} === Semifinále === {{Futbalbox2|dátum=[[14. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 97'''|skóre=Zápas 101|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 98'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 99'''|skóre=Zápas 102|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 100'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}} === O 3. miesto === {{Futbalbox2|dátum=[[18. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Porazený zápasu 101'''|skóre=Zápas 103|polčas=|mužstvo2='''Porazený zápasu 102'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}} === Finále === {{Futbalbox2|dátum=[[19. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 101'''|skóre=Zápas 104|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 102'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}} == Marketing == === Značka === Oficiálny emblém a identita značky boli predstavené 17. mája 2023 v [[Griffith Observatory]] v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]; jeho základnú podobu tvorí na seba položená „26“ s obrázkom [[Trofej pre majstra sveta vo futbale|trofeje majstrovstiev sveta]] vo futbale pred ňou (prvýkrát bola trofej zobrazená v embléme majstrovstiev sveta ako fotografia, nie ako štylizované zobrazenie), ale je navrhnutý tak, aby sa dal prispôsobiť rôznym pozadiam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Unveils Logo For 2026 World Cup in North America | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/17/fifa-unveils-visual-identity-for-2026-world-cup-in-north-america/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-17 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is That It?’: Reaction to 2026 World Cup Logo Swift, Overwhelmingly Negative | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/18/is-that-it-reaction-to-2026-world-cup-logo-swift-overwhelmingly-negative/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}</ref> Nasledujúci deň FIFA predstavila varianty emblému pre každé z hostiteľských miest, ktoré obsahujú farebné varianty a návrhy, ktoré odrážajú miestnu krajinu alebo kultúru (na embléme Los Angeles je štylizované slnko a vlna, na embléme Monterrey je zobrazené pohorie [[Cerro de la Silla]] a na embléme Toronta je panoráma mesta a veža [[CN Tower]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA, Host Cities Roll Out Specific Branding for 2026 World Cup | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/19/fifa-host-cities-roll-out-specific-branding-for-2026-world-cup/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-19 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}</ref><ref>https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/origin1904-p.cxm.fifa.com/unprecedented-host-city-brands-launched-to-bring-fifa-world-cup-26-tm</ref> Reakcie na logo po jeho prvom predstavení boli zväčša negatívne, mnohí mali pocit, že dizajn je buď nedokončený, alebo nekreatívny v porovnaní s emblémami predchádzajúcich turnajov majstrovstiev sveta vo futbale. Naopak, hráč [[Národné futbalové mužstvo USA|reprezentácie Spojených štátov]] [[Jesús Ferreira]] označil emblém za „krásny“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'It's beautiful' - USMNT striker Jesus Ferreira disagrees with people who hate FIFA's World Cup 2026 logo {{!}} Goal.com US | url = https://www.goal.com/en-us/news/it-s-beautiful-usmnt-striker-jesus-ferreira-disagrees-with-people-who-hate-fifa-s-world-cup-2026-logo/blt5889b73a50f9d6bc | vydavateľ = www.goal.com | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is That It?’: Reaction to 2026 World Cup Logo Swift, Overwhelmingly Negative | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/18/is-that-it-reaction-to-2026-world-cup-logo-swift-overwhelmingly-negative/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fans rip FIFA World Cup 2026 logo after official reveal for men's tournament in USA, Mexico and Canada {{!}} Sporting News Canada | url = https://www.sportingnews.com/ca/soccer/news/fifa-world-cup-2026-logo-reveal-usa-mexico-canada/x2dpsllp98zqaj2bkxwsdqhi | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-ca}}</ref> === Vysielacie práva === 12. februára 2015 FIFA predĺžila zmluvy o vysielacích právach v USA a Kanade so spoločnosťami [[Fox Broadcasting Company|Fox]] (anglický jazyk v USA), [[NBCUniversal]] (španielsky jazyk v USA) a [[Bell Media]] (Kanada) na rok 2026 bez toho, aby prijala ďalšie ponuky. Správa v denníku ''[[The New York Times]]'' tvrdila, že toto predĺženie malo byť kompenzáciou za preloženie [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2022]] na november a december namiesto tradičného termínu jún - júl, pretože to spôsobilo značné konflikty s hlavnými profesionálnymi športovými ligami, ktoré majú počas majstrovstiev sveta zvyčajne voľno.<ref>{{Citácia periodika|titul=FIFA grants Fox U.S. TV rights for World Cup through 2026|url=https://www.si.com/planet-futbol/2015/02/12/fifa-fox-usa-tv-rights-world-cup-2026-telemundo|periodikum=SI.com|dátum prístupu=2025-03-29|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Why FIFA Made Deal With Fox for 2026 Cup|url=https://www.nytimes.com/2015/02/27/sports/soccer/why-fifa-made-deal-with-fox-for-2026-cup.html|periodikum=The New York Times|dátum=2015-02-27|dátum prístupu=2025-03-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Richard|priezvisko=Sandomir}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=FIFA extending TV deals through 2026 World Cup with CTV, TSN and RDS|url=https://www.theglobeandmail.com/sports/soccer/fifa-extending-tv-deals-through-2026-world-cup-with-ctv-tsn-and-rds/article22965136/|periodikum=The Globe and Mail|dátum=2015-02-12|dátum prístupu=2025-03-29|jazyk=en-CA}}</ref> Na Slovensku budú zápasy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] a [[TV JOJ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako si televízie podelia MS vo futbale? STVR odvysiela 50 zápasov|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/vysielanie-televizie-stvr-joj-ms-vo-futbale-2026/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2025-11-27|jazyk=sk}}</ref> [[Medzinárodné vysielacie centrum (IBC)|Medzinárodné vysielacie centrum]] (IBC) sa bude nachádzať v [[Kay Bailey Hutchison Convention Center]] v [[Dallas|Dallase]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dallas approves $15 million spending to serve as media hub for the 2026 FIFA World Cup - CBS Texas | url = https://www.cbsnews.com/texas/news/dallas-texas-2026-fifa-world-cup-international-broadcast-center-media-hub/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Steven Rosenbaum Digital | priezvisko = Producer | meno2 = CBS Texas Steven Rosenbaum is a digital producer for CBS Texas A. versatile | priezvisko2 = journalist | meno3 = Steven | priezvisko3 = writes}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dallas City Council approves funds for hosting 2026 FIFA World Cup International Broadcast Center | url = https://www.fox4news.com/news/2026-fifa-world-cup-international-broadcast-center-will-be-dallas | vydavateľ = FOX 4 | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = FOX 4 | priezvisko = Staff}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 26™ International Broadcast Centre to be hosted in Dallas | url = https://inside.fifa.com/organisation/news/world-cup-26-international-broadcast-centre-dallas | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en}}</ref> === Sponzoring === {| class="wikitable sortable" !Partneri FIFA !Partneri Majstrovstiev sveta FIFA !Priaznivci Majstrovstiev sveta FIFA |- | * [[Adidas]] * [[Saudi Aramco|Aramco]] * [[Coca-Cola]] * [[Hyundai]]–[[Kia Motors Corporation|Kia]] * [[Lenovo]] * [[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]] * [[Visa]] | * [[Anheuser-Busch InBev|AB InBev]] * [[Bank of America]] * [[Frito-Lay Inc.|Frito Lay]] ([[Lay's]]) * [[McDonald's]] * [[Mengniu Dairy]] * [[Unilever]] * [[Verizon Communications|Verizon]] | * [[Home Depot]] * [[NRG Energy]] (Houston) * [[Rock-it Cargo]] * [[Valvoline]] |} === Festival fanúšikov FIFA === FIFA usporiada fanúšikovské festivaly v mestách v hostiteľských krajinách, kde sa budú hrať zápasy na obrovských obrazovkách a bude sa konať živá zábava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan fest in Jersey City will be open for all 104 World Cup matches next year | url = https://www.nbcnewyork.com/news/sports/soccer/world-cup-fan-fest-jersey-city-2026-new-york/6144761/ | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Ronald Blum {{!}} The Associated | priezvisko = Press • •}}</ref> Medzi potvrdené miesta konania fanúšikovských festivalov patria [[Liberty State Park]] v [[Jersey City]] v [[New Jersey]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan fest in Jersey City will be open for all 104 World Cup matches next year | url = https://www.nbcnewyork.com/news/sports/soccer/world-cup-fan-fest-jersey-city-2026-new-york/6144761/ | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Ronald Blum {{!}} The Associated | priezvisko = Press • •}}</ref> [[Fairmount Park]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philadelphia to Host FIFA Fan Festival at Lemon Hill in 2026 | url = https://www.sportstravelmagazine.com/philadelphia-to-host-fifa-fan-festival-at-lemon-hill-in-2026/ | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Traub}}</ref> a [[East Downtown Houston]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EaDo selected as site for 2026 FIFA World Cup Fan Festival; officials lay out preparation plan for games | url = https://communityimpact.com/houston/bay-area/sports/2024/06/11/eado-selected-as-site-for-2026-fifa-world-cup-fan-festival-officials-lay-out-preparation-plan-for-games/ | vydavateľ = Community Impact | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = English | meno = Cassandra | priezvisko = Jenkins}}</ref> == Referencie == {{Referencie}}{{Štadióny Majstrovstiev sveta vo futbale 2026}}{{Majstrovstvá sveta vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]] [[Kategória:Futbal v Kanade]] [[Kategória:Futbal v Mexiku]] [[Kategória:Futbal v USA]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:2026 v Kanade]] [[Kategória:2026 v Mexiku]] [[Kategória:2026 v USA]] lfpyj950mii2r0t1qeiw59z5awpa89n 0 623172 8232776 8166487 2026-06-13T13:53:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232776 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Frances Arnoldová | Rodné meno = | Popis osoby = americká biochemička a chemická inžinierka | Portrét = Frances Arnold at Caltech in 2021 x1.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1956|07|25}} | Miesto narodenia = [[Edgewood (Allegheny County)|Edgewood]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = La Cañada Flintridge, [[Kalifornia]], [[USA]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[California Institute of Technology]] | Známa vďaka = | Alma mater = [[Princeton University]]<br>[[University of California, Berkeley]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = William Howard Arnold, Josephine Inman Routheau | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Jay Bailey (r.)<br/>Andrew E. Lange (1994 - z. 2010) | Partner = | Deti = James Bailey<br/>William A. Lange († 2016), Joseph I. Lange | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} '''Frances Arnoldová''' ({{vjz|eng|Frances Hamilton Arnold}}; * [[25. júl]] [[1956]],<ref name="Nobel">{{cite web |date=3 October 2018 |title=Francis H. Arnold – Facts – 2018 |url=https://www.nobelprize.org/prizes/chemistry/2018/arnold/facts/ |work=NobelPrize.org |publisher=Nobel Media AB |access-date=5 October 2018}}</ref> [[Edgewood (Allegheny County)|Edgewood]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká biochemička a chemická inžinierka. Jej výskum zahŕňa predovšetkým využitie riadenej evolúcie na produkciu zelenej energie a k ekologickej chemickej syntéze. V roku [[2018]] získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za priekopnícke využitie riadenej evolúcie na tvorbu [[enzým]]ov s vylepšenými alebo novými funkciami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Nobel Prize in Chemistry 2018|url=https://old.nobelprize.org/che-press.pdf?_ga=2.87232604.535716584.1538560295-715396971.1538560295|dátum vydania=2018-10-03|dátum prístupu=2018-10-04|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20181003141939/https://old.nobelprize.org/che-press.pdf?_ga=2.87232604.535716584.1538560295-715396971.1538560295|dátum archivácie=2018-10-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nobelova cena za chemii|url=http://akademon.cz/Article/Detail?name=Nobelova%20cena%20za%20chemii&source=1018|vydavateľ=Akademon|dátum vydania=2018-10-03|dátum prístupu=2018-10-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181004185734/http://akademon.cz/Article/Detail?name=Nobelova%20cena%20za%20chemii&source=1018|dátum archivácie=2018-10-04}}</ref> V roku [[1979]] získala bakalársky titul v odbore strojného a leteckého inžinierstva na [[Princeton University]] a v roku [[1985]] doktorát v odbore chemického inžinierstva na [[University of California, Berkeley]] v Berkeley, kde tiež vykonávala postdoktorálny výskum v oblasti biofyzikálnej chémie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frances H. Arnold|url=http://www.che.caltech.edu/faculty/arnold_f/index.html|vydavatel=[[California Institute of Technology]]|dátum_prístupu=2018-10-04|jazyk=anglicky|dátum prístupu=2018-10-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20181005025354/http://www.che.caltech.edu/faculty/arnold_f/index.html|dátum archivácie=2018-10-05}}</ref><br/>V roku [[1986]] začala pracovať na [[California Institute of Technology]], kde je v súčasnosti profesorkou chémie, inžinierstva, bioinžinierstva a biochémie. Pokračuje vo výskume riadenej evolúcie a jej využitia vo vede, medicíne, chémii a energetike. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.che.caltech.edu/faculty/arnold_f/index.html Chemical Eng, Caltech Faculty Page] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181005025354/http://www.che.caltech.edu/faculty/arnold_f/index.html |date=2018-10-05 }} * [http://fhalab.caltech.edu Arnold Research Group] * [https://www.youtube.com/watch?v=_JZzSDANMOA Video of Arnold talking about her work] == Zdroj == {{Preklad|cs|Frances Arnoldová|16508523}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arnoldová, Frances}} [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Inžinieri USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Absolventi Princeton University]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Vyučujúci na California Institute of Technology]] [[Kategória:Osobnosti z Pensylvánie]] et8xwdbin687zcjt8b3yj8zqejc37hi 0 626527 8232963 7279512 2026-06-13T21:19:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232963 wikitext text/x-wiki '''Gravitačný potenciál'''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=STUonline|url=http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20I/III%20kapitola/3.2/sustavaHB2-6.htm|dátum prístupu=2019-01-10|vydavateľ=kf-lin.elf.stuba.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20160303082515/http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20I/III%20kapitola/3.2/sustavaHB2-6.htm|dátum archivácie=2016-03-03}}</ref> (<math>\Phi</math>) je [[gravitačná potenciálna energia]] (E) na jednotku [[Hmotnosť|hmotnosti]]: <math>\phi = \frac{E}{m}</math>[[Súbor:Gravitational_potential.png|náhľad|Gravitačný potenciál okolo Zeme a jeho ekvidistanty - vrstevnice. Na povrchu Zeme je jeho hodnota -62,56 MJ/kg, inak povedané na vynesenie 1 kg z povrchu Zeme do vesmíru treba 62 MJ.]] Gravitačný potenciál hmotného bodu v newtonovskej fyzike vyjadrený vzorcom: : <math>\phi(r) = -\frac{GM}{r},</math> kde *<math>\Phi</math> je gravitačný potenciál [J/kg] *<math>G</math> je [[gravitačná konštanta]] (niekdy označovaná tiež <math>\kappa</math>) [m³/(kg s²) ] *<math>M</math> je hmotnosť [[Hmotný bod|hmotného bodu]] [kg] *<math>r</math> je vzdialenosť od hmotného bodu [m] [[Gradient (matematika)|Gradientom]] (∇) gravitačného potenciálu je [[Intenzita gravitačného poľa|intenzita gravitačného pola]] K [N/kg= m/s²] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sústava hmotných bodov a gravitačné pole / Gravitačné pole / Potenciál gravitačného poľa, vzťah medzi intenzitou a potenciálom {{!}} Physics I. {{!}} Butkaj.com|url=https://www.butkaj.com/fyzika1?lng=103&id_menu=563&id_sub=45&id_left=169|dátum prístupu=2019-01-17|vydavateľ=www.butkaj.com}}</ref> . Intenzita gravitačného poľa je gravitačná sila pôsobiaca na teleso jednotkovej hmotnosti. Gravitačná sila udeľuje telesám [[gravitačné zrýchlenie]] '''a''' [m/s²] '''a'''=-<math>\nabla\phi</math> <math>|\mathbf{a}| = \frac{GM}{x^2}.</math> Absolútna hodnota gravitačného potenciálu na rôznych miestach s ohľadom na gravitáciu [[Zem]]e, [[Slnko|Slnka]] a [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]] je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Z tabuľky vyplýva, že objekt z povrchu Zeme potrebuje cca 60 MJ / kg na "opustenie" zemského gravitačného poľa, ďalších 900 MJ / kg, aby opustili aj gravitačné pole Slnka a viac ako 130 GJ / kg, aby opustili gravitačné pole Galaxie. {| class="wikitable" !Umiestnenie !Zem !Slnko !Galaxia |- |Zemský povrch |62,5 MJ/kg |900 MJ/kg |≥ 130 GJ/kg |- |LEO |57 MJ/kg |900 MJ/kg |≥ 130 GJ/kg |- |[[Voyager 1]] (17 000 000 km od Zeme) |23 J/kg |8 MJ/kg |≥ 130 GJ/kg |- |0,1 [[Svetelný rok|svetelného roku]] od Zeme |0.4 J/kg |140 kJ/kg |≥ 130 GJ/kg |} Potenciál je polovica štvorca [[Úniková rýchlosť|únikovej rýchlosti]], Φ=v_esc²/2, teda úniková rýchlosť v_esc=sqrt(2*Φ). == Referencie == <references /> == Zdroje == {{Portál|Fyzika||Astronómia||Kozmonautika}} * ''Tento článok je čiastočný preklad článku na českej a anglickej Wikipédii.'' [[Kategória:Gravitácia]] [[Kategória:Kozmonautika]] [[Kategória:Nebeská mechanika]] [[Kategória:Astrodynamika]] fu0dt8m28dcii6txsg6x4g5otkl5ovs 0 628015 8233128 8232395 2026-06-14T10:09:03Z Pelex 2483 /* Významné práce */ dopl. 8233128 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | Meno = Ján Ilavský | Rodné meno = | Portrét = | Popis osoby = slovenský ložiskový [[geológ]] | Dátum narodenia = [[30. apríl]] [[1922]] | Miesto narodenia = [[Važec]] | Dátum úmrtia = {{duv|1996|07|08|1922|4|30}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]] | Iné mená = | Národnosť = | Významní profesori = [[Dimitrij Andrusov|D. Andrusov]], [[Miroslav Kuthan|M. Kuthan]] | Významní študenti = | Vedecké pôsobenie = [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|Štátny geologický ústav D. Štúra]] (1957 - 1985) | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = [[ložisková geológia]] | Aktívne roky = 1946 - 1985 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = |Portál1 = Vedy o Zemi }} '''Ján Ilavský''' (* [[30. apríl]] [[1922]] [[Važec]] - † [[8. júl]] [[1996]] [[Bratislava]]) bol slovenský ložiskový [[geológ]], odborník v oblasti [[ruda|rudných]] ložísk. == Život == [[File:KGBA01 Lviv.jpg|thumb|Ján Ilavský na skupinovej fotke z kongresu KBGA z roku 1958 stojaci celkom vpravo.]] V roku 1941 absolvoval stredoškolské štúdium v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Následne nastúpil na štúdium na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej Univerzity (dnešná [[Univerzita Komenského v Bratislave]]). Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa aktívne zapojil do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], neskôr bojoval ako príslušník [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|prvého československého armádneho zboru]].<ref>Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, s. 185 – 187</ref> Po vojne demobilizovaný. Následne pokračoval v štúdiu geológie. V roku 1946 ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte. V roku 1948 získal po obhajobe [[rigorózna práca|rigoróznej práce]] titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku 1959 sa stal [[Kandidát vied|kandidátom geologicko-mineralogických vied]] (CSc.) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1974 obhájil titul [[doktor vied]] ([[Doktor vied|DrSc.]]) na [[Technická univerzita v Košiciach|Vysokej škole technickej v Košiciach]]. Pôsobil ako asistent Geologicko-paleontologického ústavu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ako hlavný geológ Východoslovenského rudného prieskumu, n.p. a od roku 1957 pôsobil na [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|Geologickom ústave Dionýza Štúra]]. V rokoch 1959 - 1962 tu pôsobil ako vedúci oddelenia paleozoika. V rokoch 1962 - 1964 pôsobil ako námestník vtedajšieho riaditeľa [[Miroslav Kuthan|M. Kuthana]]. V rokoch 1969 - 1970 pracoval v [[Togo|Togu]] ako vedúci projektu OSN na vyhľadávanie [[farebné kovy|farebných kovov]]. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] prednášal na Univerzite v [[Annaba|Annabe]] ([[Alžírsko]]). Okrem dlhodobých pobytov v zahraničí sa zúčastnil aj viacerých krátkodobých akcií v Turecku, Guineji, Mali, Afganistane atď. Bol členom v komisii [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] pre zostavenie metalogenetickej mapy Európy a taktiež pracoval v skupine špecialistov [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]] pre tektonické a metalogenetické mapy karpatsko-balkánskych zón. V roku 1985 odišiel do dôchodku.<ref>Slavkay, M., Samuel, O., Reichwalder, P., Vozár, J., 1986: [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2018/03/R1985.pdf Ročenka Štátneho geologického ústavu D. Štúra za rok 1985.] ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 145</ref> Geologické výskumy Dr. Jána Ilavského sa vzťahujú na rudné ložiská a geológiu neogénnych, paleogénnych, mezozoických útvarov, kryštalinika a paleozoika Západných Karpát. Zostavil množstvo geologických, banských a metalogenetických máp.<ref>Štohl, J., 1981: RNDr. Ján Ilavský, Dr.Sc, sa dožíva šesťdesiatin. Západné Karpaty : séria mineralógia, petrografia, geochémia, metalogenéza 9, s. 7 - 11</ref> V roku 1972 bol ocenený Radom červenej hviezdy práce.<ref>Pravda, J., Svoboda, J., Kůta, L., Kožíšek, J., 1985: Cesta Československé geologie. Český geologický úřad, Praha, s. 201</ref> == Významné práce == Bol autorom početných vedeckých prác hlavne z oblasti ložiskovej geológie a metalogenézy. ; Monografie a mapy * Mapa ložisek nerostných surovin ČSSR 1 : 1 000 000. In: Geologický atlas ČSSR 1 : 1 000 000. Praha, Ústřední ústav geologický, 1966 (spolu s [[Arnošt Dudek|A. Dudekom]], T. Kaiserom, L. Odehnalom a A. Polákom) * Metalogenetická mapa ČSSR, Ústřední ústav geologický, 1968 (ed., spolu s [[Vladimír Sattran|V. Sattranom]], [[Vladimír Čech (geológ)|V. Čechom]], [[Jaromír Koutek|J. Koutkom]], L. Odehnalom a [[Zdeněk Pouba|Z. Poubom]]) * Metallogenese de L´Europe Alpine centrale et du sud-est. 1979, GÚDŠ (editor) * Metallogenic map of Czechoslovakia 1: 500 000: Explanatory text and legend. 1980, GÚDŠ (editor spolu s [[Vladimír Sattran|V. Sattranom]]) * Štruktúrno-vyhľadávacie vrty na pyritovo-meďnaté kýzové stratiformné rudy ložiska Smolník. In: Regionálna geológia Západných Karpát, 28, 1993 (zostaviteľ spolu s [[Dušan Onačila|D. Onačilom]]) * Smolník - mesto medenorudných baní: geológia ložiska polymetalických rúd, ich využívanie a vplyv na mesto a okolie. Geocomplex, 1993, (editor) * Ľubietová - štruktúrno-vyhľadávacie vrty LU-1, LU-2 a LU-3. In: Regionálna geológia Západných Karpát, 29, GÚDŠ, 1994 (spolu s [[Anna Vozárová (geologička)|A. Vozárovou]] a [[Jozef Vozár (geológ)|J. Vozárom]]) == Referencie == {{Referencie}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ilavský, Ján}} [[Kategória:Slovenskí geológovia]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Važca]] [[Kategória:Pracovníci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra]] t72m9l27s2c4m62iakhvua11iq1zlbr 0 633150 8232756 8184686 2026-06-13T12:48:10Z Vladimírmecia 265044 /* Finále */ 8232756 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2024 | logo = | veľkosť loga = 250px | usporiadateľ = Česko | dátum = 10. – 26. máj 2024 | počet tímov = 16 | zápasy = 64 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dejiská = [[Praha]], [[Ostrava]] | víťaz = CZE | druhý = SUI | tretí = SWE | štvrtý = CAN | zostupujúci =GBR | 2 zostupujúci =POL | postupujúci = HUN | 2 postupujúci = SLO | aktualizácia =10.1.2025 |obrázok=|popis loga=|veľkosť obrázka=|popis obrázka=|iný názov=|počet členov=|počet titulov=7|góly=398|návštevnosť=797727|najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Matt Boldy]] <br/><small>(14 bodov)<small/>|najužitočnejší hráč={{SUI}} [[Kevin Fiala]]}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024''' boli 87. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] organizované [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnou hokejovou federáciou]] (IIHF).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2024 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (Oficiálna stránka MS 2024) | url = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-15 | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/902/ Štatistiky MS 2024]</ref> Tieto MS sa podľa dohody IIHF na [[Malta|Malte]] konali v [[Česko|Česku]], čo bolo oficiálne oznámené [[24. máj|24. mája]] [[2019]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Merk | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - St. Petersburg gets 2023 Worlds | url = https://www.iihf.com/en/events/2019/wm/news/12726/st-petersburg-gets-2023-worlds | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = 2019-05-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = eng}}</ref> Turnaj sa konal v [[Praha|Prahe]] a [[Ostrava|Ostrave]], hoci pôvodne sa očakávalo, že sa turnaj odohrá v Prahe a [[Brno|Brne]], kde mala vyrásť nová hokejová hala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vretenička | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Päť vecí typických pre majstrovstvá sveta v Česku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/5-veci-typickych-pre-cesko-ms-v-hokeji-2024/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-10 | dátum prístupu = 2024-05-14 }}</ref> Predchádzajúce [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS v roku 2023]] sa konali v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] a [[Fínsko|Fínsku]] a v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]] sa budú konať vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Dánsko|Dánsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Určili organizátorov troch hokejových šampionátov, hostiteľom bude aj Česko | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/iihf-urcil-organizatorov-ms-v-hokeji-2023-2024-2025/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-21 | jazyk = sk}}</ref> Posledné MS v Česku sa konali v roku 2015, taktiež v Prahe a Ostrave. Rovnako ako na predchádzajúcich MS platil zákaz štartu pre reprezentácie [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruska]] a [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bieloruska]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šebela | meno = Miloslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrat Rusov a Bielorusov sa zatiaľ nekoná. Verdikt IIHF ovplyvní aj Slovensko | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-rusko-bielorusko-rozhodnuzie-iihf-2024/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-12 | dátum prístupu = 2024-05-14 }}</ref> Medaily s hmotnosťou 250 [[Gram|gramov]] z brúseného skla vyrobilo štúdio Kolektiv Ateliers v [[Nový Bor|Novom Bore]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = IIHF | odkaz na autora = | titul = IIHF - Známe podobu medailí | url = https://www.iihf.com/cz/events/2024/wm/news/59142/the_new_medals_have_been_revealed | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-14 | miesto = | jazyk = cs}}</ref> Maskotmi sa stali rovnako ako pri MS 2015 králiky Bob a Bobek. == Kvalifikácia == ;Kvalifikované ako hostiteľ :{{CZE|lh|1}} ;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|Majstrovstvách sveta 2023]] :{{DEN|lh|1}} :{{FIN|lh|1}} :{{FRA|lh|1}} :{{CAN|lh|1}} :{{KAZ|lh|1}} :{{LAT|lh|1}} :{{GER|lh|1}} :{{NOR|lh|1}} :{{AUT|lh|1}} :{{SVK|lh|1}} :{{SUI|lh|1}} :{{SWE|lh|1}} :{{USA|lh|1}} ;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie MS 2023]] :{{POL|lh|1}} :{{GBR|lh|1}} == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |'''[[Praha]]''' | rowspan="4" |{{LocMap+|Česko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Česko|lat=50.104761|long=14.493497|label='''Praha'''|position=top}} {{LocMap~|Česko|lat=49.804722|long=18.248611|label='''Ostrava'''|position=bottom}}}} |'''[[Ostrava]]''' |- |[[O2 Arena (Praha)|O₂ Arena]]<br>Kapacita: 17&nbsp;383||[[Ostravar Aréna]]<br>Kapacita: 8&nbsp;812 |- |[[Súbor:O2_Arena,_od_Českomoravské.jpg|220x220bod]]||[[Súbor:CEZ_arena.JPG|stred|220x220bod]] |- |{{Súradnice|50.104761|14.493497|dim:500_type:landmark|format=dms|name=O₂ Aréna}} |{{Súradnice|49.804722|18.248611|dim:500_type:landmark|format=dms|name=ČEZ Aréna}} |} == Súpisky == <small>''Podrobnejšie informácie nájdete v článku '''[[Súpisky hokejových reprezentacií na MS 2024]].'''''</small> Na súpiske každého tímu bolo najmenej 15 korčuliarov (útočníci a obrancovia) a 2 brankári, najviac 22 korčuliarov a 3 brankári. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo prostredníctvom potvrdení svojich národných zväzov predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečnú súpisku do zasadnutia pasovej kontroly pred zahájením turnaja. == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2023, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine B a USA v skupine A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česi potvrdili zloženie skupín MS v hokeji 2024, Slováci si zahrajú aj proti nováčikovi|url=https://sita.sk/cesi-potvrdili-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2024-slovaci-si-zahraju-aj-proti-novacikovi/|vydavateľ=SITA.sk|dátum vydania=2023-06-28|dátum prístupu=2023-08-25|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Praha) *{{CAN|lh|1}} (1) *{{FIN|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (7) *{{CZE|lh|1}} (8) *{{DEN|lh|1}} (11) *{{NOR|lh|1}} (12) *{{AUT|lh|1}} (15) *{{GBR|lh|1}} (20) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Ostrava) *{{USA|lh|1}} (4) *{{GER|lh|1}} (5) *{{SWE|lh|1}} (6) *{{SVK|lh|1}} (9) *{{LAT|lh|1}} (10) *{{FRA|lh|1}} (13) *{{KAZ|lh|1}} (14) *{{POL|lh|1}} (22) {{Stĺpce-koniec}} ==Základné skupiny== ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).'' {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2025 |} === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=2|pp=0|p=0|sg=32|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=29|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=26|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=21|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=21|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=15|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=15|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=12|ig=30|pozadie=#ffcccc}} |} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=10. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |skóre={{ku|5|2}} |tretiny={{tretiny|1|1|3|0|1|1}} |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 617 |stav = {{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}} |brankár1 = {{SUI}} [[Leonardo Genoni]] |brankár2 = {{NOR}} [[Jonas Arntzen]] |góly1 =11:04 - [[Sven Andrighetto]] ([[Nino Niederreiter]], [[Romain Loeffel]])<br/><br/>24:12 - [[Romain Loeffel]] ([[Jonas Siegenthaler]], [[Ken Jager]])<br/>28:09 - [[Sven Senteler]] ([[Roman Josi]], [[Dario Simion]])<br/>33:30 - [[Tristan Scherwey]] ([[Gaetan Haas]])<br/>51:56 - [[Nino Niederreiter]] |góly2=<br/>14:53 - [[Markus Vikingstad]] ([[Patrick Thoresen]], [[Johannes Johannesen]])<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>58:56 - [[Michael Brandsegg-Nygard]] ([[Patrick Thoresen]], [[Mats Zuccarello]]) |rozhodca = {{FIN}} [[Riku Brander]] |rozhodca2 = {{SWE}} [[Christoffer Holm]] |čiarový = {{USA}} [[Shane Gustafson]] |čiarový2 = {{SUI}} [[Andreas Hofer]] |tresty1 =6 |tresty2 =6 |strely1 =40 |strely2 =15 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902a01_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=10. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{FIN|lh|1}} |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |skóre={{ku|1|0}} sn |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|0|1|0}} |brankár1 = {{CZE}} [[Lukáš Dostál]] |brankár2 = {{FIN}} [[Harri Säteri]] |nájazdy1 = [[Ondřej Kaše]] {{Sn-gól}}<br/>[[Jakub Krejčík]] {{Sn-nep}}<br/>[[Ondřej Palát]] {{Sn-nep}}<br/>[[Roman Červenka]] {{Sn-gól}} |nájazdy2 = {{Sn-nep}} [[Oliwer Kaski]]<br/>{{Sn-nep}} [[Mikael Granlund]]<br/>{{Sn-nep}} [[Jesse Puljujärvi]]<br/>{{Sn-nep}} [[Oliver Kapanen]] |rozhodca = {{LAT}} [[Andris Ansons]] |rozhodca2 = {{SWE}} [[Mikael Holm]] |čiarový = {{USA}} [[Nick Briganti]] |čiarový2 = {{SVK}} [[Oto Durmis]] |tresty1 =8 |tresty2 =6 |strely1 =27 |strely2 =21 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902a03_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=11. máj 2024 |čas=12:20 |mužstvo1={{GBR|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|4}} |tretiny={{tretiny|1|1|0|3|1|0}} |góly1=7:47 - [[Liam Kirk]] ([[Ewan Mosey]], [[Ben Lake]])<br/><br/><br/>48:48 - [[Ben O` Connor]] |góly2=<br/>8:17 - [[Michael Bunting]] ([[Byram Bowen]])<br/><br/><br/>25:45 - [[Brandon Hagel]] ([[Olen Zelweger]], [[Pierre-Luc Dubois]])<br/>31:39 - [[Connor Bedard]] ([[Michael Bunting]], [[Olen Zelweger]])<br/>35:29 - [[Connor Bedard]] ([[Nick Paul]], [[Kaiden Guhle]]) |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=15 |strely2=34 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 935 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A05_74_3_0.pdf |čiarový2={{SWE}} [[Nyqvist Anders]]|čiarový={{USA}} [[Gustafson Shane]]|rozhodca2={{FIN}} [[Kristian Vikman]]|rozhodca={{SWE}} [[Holm Christofer]]|brankár2={{CAN}} [[Joel Hofer]]|brankár1={{GBR}} [[Jackson Whistle]]|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}}} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=11. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{AUT|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |skóre=1 : 5 |tretiny={{tretiny|1|2|0|1|0|2}} |góly1=<br/><br/>19:35 - [[Manuel Ganahl]] ([[Lukas Haudumn]], [[Vinzenz Rocher]]) |góly2=13:19 - [[Markus Lauridsen]] ([[Joachim Blichfeld]], [[Patrick Russel]])<br/>16:11 - [[Frederik Strom]]<br/><br/><br/>38:54 - [[Joachim Blichfeld]] ([[Christian Wejse]], [[Oliver Lauridsen]])<br/><br/><br/>53:44 - [[Felix Scheel]] ([[Philip Bruggisser]], [[Nicholas Jensen]])<br/>58:57 - [[Joachim Blichfeld]] ([[Mikkel Agaard]], [[Patrick Russel]]) |tresty1=12 |tresty2=6 |strely1=17 |strely2=34 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=15 719 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A07_74_3_0.pdf |stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|čiarový2={{CZE}} [[Daniel Hynek]]|čiarový={{USA}} [[Nick Briganti]]|rozhodca={{SWE}} [[Mikael Holm]]|rozhodca2={{GER}} [[Andre Schrader]]|brankár2={{DEN}} [[Frederik Dichow]]|brankár1={{AUT}} [[Mandlener David]]}} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=11. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}''' |skóre=3 : 6 |tretiny={{tretiny|3|2|0|1|0|3}} |góly1=<br/>6:37 - [[Stian Solberg]] ([[Patrick Thoresen]], [[Mats Zuccarello]])<br/>12:09 - [[Noah Steen]] ([[Mathias Trettenes]])<br/>16:32 - [[Erik Salsten]] ([[Stian Solberg]], [[Mats Zuccarello]]) |góly2=6:06 - [[Roman Červenka]] ([[Tomáš Kundrátek]], [[Ondřej Kaše]])<br/>17:12 - [[Roman Červenka]] ([[Lukáš Sedlák]], [[Ondřej Kaše]])<br/><br/><br/>35:54 - [[Ondřej Beránek]] ([[Michal Kempný]]<br/><br/><br/>45:19 - [[Matej Stránsky]] ([[Jakub Krejčí]], [[David Kämpf]])<br/>56:69 - [[Libor Hájka]] ([[Ondřej Palát]])<br/>59:06 - [[Ondřej Palát]] ([[David Kämpf]], [[Daniel Voženílek]]) |tresty1=16 |tresty2=10 |strely1=11 |strely2=48 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A09_74_3_0.pdf |brankár1={{NOR}} [[Henrik Haukeland]]|brankár2={{CZE}} [[Mrazek Petr]]|rozhodca={{SVK}} [[Tomáš Hronský]]|rozhodca2={{USA}} [[Sean Macfarlane]]|čiarový={{GER}} [[Tim Heffner]]|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|3|5}}<br/>{{ku|3|6}}|čiarový2={{SWE}} [[Ludvig Lungren]]}} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=12. máj 2024 |čas=12:20 |mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2={{GBR|lh|1}} |skóre={{ku|8|0}} |tretiny={{tretiny|1|0|5|0|2|0}} |stav = {{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}} |brankár1 = {{FIN}} [[Emil Larmi]] |brankár2 = {{GBR}} [[Ben Bowns]] |góly1 = 16:14 - [[Oliver Kapanen]] ([[Oliwer Kaski]])<br/><br/>21:15 - [[Jesse Puljujarvi]] ([[Oliwer Kaski]], [[Ahti Oksanen]])<br/>24:52 - [[Jere Innala]] ([[Mikael Granlund]], [[Iiro Pakarinen]])<br/>32:49 - [[Juuso Riikola]] ([[Jesse Puljujarvi]], [[Ahti Oksanen]])<br/>36:01 - [[Oliver Kapanen]] ([[Jesse Puljujarvi]], [[Mikael Granlund]])<br/>38:45 - [[Olli Maatta]] ([[Mikael Granlund]])<br/><br/>46:39 - [[Mikko Lehtonen]] ([[Konsta Helenius]], [[Mikael Granlund]])<br/> 52:57 - [[Oliver Kapanen]] ([[Olli Maatta]], [[Ahti Oksanen]]) |góly2= |rozhodca = {{LAT}} [[Andris Ansons]] |rozhodca2 = {{SWE}} [[Mikael Holm]] |čiarový = {{SVK}} [[Oto Durmis]] |čiarový2 = {{SWE}} [[Ludwig Lundgren]] |tresty1 =4 |tresty2 =10 |strely1 =47 |strely2 =14 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=15 433 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A11_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=12. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{DEN|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|5}} |tretiny={{tretiny|0|2|1|0|0|3}} |stav = {{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}} |brankár1 = {{DEN}} [[Frederik Dichow]] |brankár2 = {{CAN}} [[Jordan Binnington]] |góly1 =<br/><br/>26:15 - [[Christian Wejse]] ([[Frederik Storm]], [[Morten Poulsen]]) |góly2=02:24 - [[Connor Bedard]] ([[Michael Bunting]], [[Kaiden Guhle]])<br/>15:25 - [[Dylan Cozens]] ([[John Tavares]], [[Bowen Byram]])<br/><br/>41:52 - [[Connor Bedard]] ([[Dylan Guenther]])<br/>58:00 - [[Dawson Mercer]] ([[Jack McBain]], [[Brandon Tanev]])<br/>59:39 - [[Pierre-Luc Dubois]] ([[Connor Bedard]], [[Olen Zellweger]]) |rozhodca = {{FIN}} [[Riku Brander]] |rozhodca2 = {{SVK}} [[Tomáš Hronský]] |čiarový = {{GER}} [[Tim Heffner]] |čiarový2 = {{GER}} [[Andreas Hofer]] |tresty1 =12 |tresty2 =12 |strely1 =20 |strely2 =42 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 015 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902a13_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=12. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{AUT|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |skóre=5 : 6 |tretiny={{tretiny|2|1|2|3|1|2}} |góly1=4:15 - [[Clemens Unterweger]] ([[Marco Rossi]])<br/>14:32 - [[Paul Hober]] ([[Vinzenz Rohrer]])<br/><br/>21:48 - [[Lukas Haudum]] ([[ Dominic Zwerger]], [[Clemens Unterweger]])<br/>34:55 - [[Lukas Haudum]] ([[Clemens Unterweger]], [[Mário Hubert]]<br/><br/>52:17 - [[Benjamin Baumgartner]] ([[David Maier]], [[Steven Strong]]) |góly2=<br/><br/>15:48 - [[Roman Josi]] ([[Roman Loeffel]], [[Andrea Ambühl]])<br/><br/>22:26 - [[Nico Hischier]] ([[Roman Josi]], [[Roman Loeffel]])<br/>29:30 - [[Roman Josi]] ([[Andrea Ambühl]], [[Nico Hischier]]<br/>29:43 - [[Ken Jäger]] ([[Sven Agrighetto]], [[Dean Kukan]])<br/><br/>40:43 - [[Nico Hischier]] ([[Philip Kurashev]], [[Nino Niederreiter]])<br/>59:09 - [[Nico Hischier]] ([[Roman Josi]], [[Andrea Ambühl]]) |tresty1=12 |tresty2=6 |strely1=18 |strely2=36 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=13 512 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A15_74_3_0.pdf |stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/>{{ku|5|5}}<br/>{{ku|5|6}}|čiarový2={{SWE}} [[Anders Niqvist]]|čiarový={{USA}} [[Shane Gustafson]]|rozhodca2={{FIN}} [[Kristian Vikman]]|rozhodca={{USA}} [[Sean Macfarlane]]|brankár2={{SUI}} [[Reto Berta]]|brankár1={{AUT}} [[David Kickert]]}} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=13. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}''' |skóre=1 : 4 |tretiny={{tretiny|0|2|1|2|0|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=10 |tresty2=4 |strely1=14 |strely2=42 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 127 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A17_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=13. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{CZE|lh|1}} |skóre=2 : 1 sn |tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|0|0|0|1|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=10 |tresty2=12 |strely1=27 |strely2=24 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A19_74_6_1.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=14. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{DEN|lh|2}} |mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=4 |tresty2=6 |strely1=24 |strely2=29 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=10 011 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A21_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=14. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{AUT|lh|1}} |skóre={{ku|7|6}} p |tretiny={{tretiny|3|1|3|0|0|5|1|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=49 |strely2=21 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=14 704 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A23_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=15. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{DEN|lh|1}} |skóre={{ku|7|4}} |tretiny={{tretiny|1|1|2|1|4|2}} |góly1= |góly2= |tresty1=6 |tresty2=6 |strely1=39 |strely2=18 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A25_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=15. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{GBR|lh|1}} |skóre={{ku|3|0}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=30 |strely2=15 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=15 239 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A27_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=16. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{FIN|lh|2}} |mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|3}} |tretiny={{tretiny|2|0|0|1|0|2}} |góly1= |góly2= |tresty1=6 |tresty2=6 |strely1=32 |strely2=20 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=15 387 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A29_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=16. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |skóre={{ku|4|1}} |tretiny={{tretiny|1|0|1|0|2|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=6 |tresty2=6 |strely1=33 |strely2=6 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 418 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A31_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=17. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{GBR|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |skóre={{ku|3|4}} |tretiny={{tretiny|2|2|1|1|0|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=14 |tresty2=12 |strely1=31 |strely2=28 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 277 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A33_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=17. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{AUT|lh|1}} |skóre={{ku|4|0}} |tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=6 |tresty2=6 |strely1=30 |strely2=21 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A35_74_5_1.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=18. máj 2024 |čas=12:20 |mužstvo1={{DEN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|8}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|3}} |góly1= |góly2= |tresty1=10 |tresty2=4 |strely1=17 |strely2=29 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 225 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A37_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=18. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{FIN|lh|1}} |skóre={{ku|5|3}} |tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=31 |tresty2=8 |strely1=22 |strely2=32 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 303 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A39_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=18. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{GBR|lh|1}} |skóre={{ku|4|1}} |tretiny={{tretiny|2|0|2|1|0|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=10 |tresty2=4 |strely1=45 |strely2=15 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A41_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=19. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|4}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|3|1|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=12 |tresty2=10 |strely1=27 |strely2=27 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 565 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A43_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=19. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{SUI|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|3}} |tretiny={{tretiny|1|1|1|2|0|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=31 |tresty2=12 |strely1=22 |strely2=23 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 268 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902a45_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=20. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{GBR|lh|2}} |mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|5}} |tretiny={{tretiny|0|3|1|1|1|}} |góly1= |góly2= |tresty1=12 |tresty2=6 |strely1=25 |strely2=42 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=13 679 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A47_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=20. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2={{DEN|lh|1}} |skóre={{ku|3|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|3|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=4 |tresty2=8 |strely1=35 |strely2=22 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 251 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902A49_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=21. máj 2024 |čas=12:20 |mužstvo1={{AUT|lh|2}} |mužstvo2='''{{GBR|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|4}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|3}} |góly1= |góly2= |tresty1=28 |tresty2=32 |strely1=8 |strely2=10 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=16 306 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902a51_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=21. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{CZE|lh|1}} |skóre={{ku|4|3}} p |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|3|3|1|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=26 |strely2=22 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902a53_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=21. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{FIN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|3}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=29 |tresty2=4 |strely1=16 |strely2=26 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 118 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902a55_74_3_0.pdf }} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SWE|lh|1}}|v=7|vp=0|pp=0|p=0|sg=35|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=37|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{GER|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=2|sg=34|ig=24|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=1|p=2|sg=26|ig=23|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=1|vp=3|pp=0|p=3|sg=19|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=12|ig=31}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FRA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=26}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{POL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=11|ig=29|pozadie=#ffcccc}} |} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=10. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{SVK|lh|2}} |mužstvo2='''{{GER|lh|1}}''' |skóre={{ku|4|6}} |tretiny={{tretiny|0|0|2|3|2|3}} |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |stav = {{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|3|5}}<br/>{{ku|3|6}}<br/>{{ku|4|6}} |brankár1 = {{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]] |brankár2 = {{GER}} [[Philipp Grubauer]] |góly1 =<br/><br/>36:06 - [[Marek Hrivík]] ([[Peter Cehlárik]], [[Juraj Slafkovský]])<br/>38:09 - [[Martin Fehérváry]] ([[Martin Pospíšil]])<br/><br/><br/>54:13 - [[Libor Hudáček]] ([[Marek Hrivík]], [[Juraj Slafkovský]])<br/><br/><br/>59:45 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Miloš Kelemen]], [[Pavol Regenda]]) |góly2= 29:46 - [[Dominik Kahun]] ([[Yasin Ehliz]], [[Leonhard Pfoederl]])<br/>32:31 - [[Jonas Muller]] ([[Marc Michaelis]], [[Parker Tuomie]])<br/><br/><br/>39:31 - [[Lukas Kaelble]]<br/>44:27 - [[Marc Michaelis]] ([[Leonhard Pfoederl]], [[Yasin Ehliz]])<br/><br/>56:02 - [[Leonhard Pfoederl]] ([[Yasin Ehliz]], [[Jonas Muller]])<br/>58:55 - [[Tobias Eder]] |rozhodca = {{FIN}} [[Lassi Heikkinen]] |rozhodca2 = {{CAN}} [[Mark Pearce]] |čiarový = {{USA}} [[Kevin Briganti]] |čiarový2 = {{LAT}} [[Dāvis Zunde]] |tresty1 =24 |tresty2 =8 |strely1 =39 |strely2 =22 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902b02_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=10. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{USA|lh|1}} |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |skóre={{ku|5|2}} |tretiny={{tretiny|1|0|2|1|2|1}} |stav = {{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}<br/>{{ku|5|2}} |brankár1 = {{SWE}} [[Filip Gustavsson]] |brankár2 = {{USA}} [[Alex Lyon]] |góly1 = 08:20 - [[Joel Eriksson]] ([[Tim Heed]], [[Marcus Johansson]])<br/>23:45 - [[Lucas Raymond]] ([[Victor Hedman]], [[Joel Eriksson]])<br/><br/>36:39 - [[Marcus Johansson]] ([[Pontus Holmberg]], [[Marcus Pettersson]])<br/><br/>59:01 - [[Victor Hedman]] ([[Pontus Holmberg]], [[Adrian Kempe]])<br/> 59:54 - [[Joel Eriksson]] ([[Jesper Froden]]) |góly2=<br/><br/>32:32 - [[Zach Werenski]] ([[Seth Jones]], [[Matthew Boldy]])<br/><br/>43:43 - [[Brock Nelson]] ([[Johnny Gaudreau]], [[Alex Vlasic]]) |rozhodca = {{CZE}} [[Jan Hribik]] |rozhodca2 = {{CZE}} [[Martin Fraňo]] |čiarový = {{CZE}} [[Jiří Ondráček]] |čiarový2 = {{CZE}} [[Josef Špůr]] |tresty1 =6 |tresty2 =0 |strely1 =38 |strely2 =30 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902b04_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=11. máj 2024 |čas=12:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|3}} |tretiny={{tretiny|1|2|0|1|0|0}} |góly1=2:00 - [[Enzo Cantagallo]] ([[Louis Boudon]], [[Anthony Rech]]) |góly2=<br/>3:06 - [[Kirill Savytskiy]] ([[Yevgenity Rymarev]])<br/>7:30 - [[Maxim Muchametov]] ([[Valeriy Orechov]], [[Kirill Savytskiy]])<br/><br/><br/>37:47 - [[Kirill Savytskiy]] |tresty1=2 |tresty2=4 |strely1=29 |strely2=24 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B06_74_4_1.pdf |rozhodca={{CAN}} [[Michael Campbell]]|rozhodca2={{SUI}} [[Michael Tscherrig]]|čiarový={{CZE}} [[Josef Špůr]]|čiarový2={{LAT}} [[Dāvis Zunde]]|brankár1={{FRA}} [[Sebastian Ylonen]]|brankár2={{KAZ}} [[Andrey Shutov]]|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}}} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=11. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{POL|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre=4 : 5 p |tretiny={{tretiny|1|0|1|1|2|3|0|1}} |góly1=15:29 - [[Krysztof Maciaś]] ([[Mateusz Michalsky]])<br/>28:15 - [[Kamil Walega]] ([[Maciej Urbanowicz]], [[Pawel Dronia]])<br/><br/><br/>47:56 - [[Krysztof Maciaś]] ([[Krystian Dziubinśky]])<br/><br/><br/>56:24 - [[Mateusz Bryk]] ([[Mateusz Michalsky]]) |góly2=<br/>22:18 - [[Robert Mamčics]] ([[Raivis Ansons]], [[Miks Indrašis]])<br/><br/><br/>42:32 - [[Rodrig Abols]] ([[Kaspars Dauguvinš]])<br/>52:25 - [[Kaspars Dauguvinš]] ([[Kristaps Roberts Zile]])<br/>54:54 - [[Richards Burkats]] ([[Roberts Burkats]], [[Oskars Batna]])<br/><br/><br/>63:29 - [[Kaspars Dauguvinš]] ([[Rodrigo Abols]] |tresty1=4 |tresty2=8 |strely1=22 |strely2=37 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B08_74_4_0.pdf |čiarový2={{CAN}} [[Tarrington Wyonzek]]|čiarový={{SUI}} [[Dario Fuchs]]|rozhodca2={{CAN}} [[Mark Pearce]]|rozhodca={{CZE}} [[Jan Hribik]]|brankár2={{LAT}} [[Elvis Merzlikins]]|brankár1={{POL}} [[John Murray]]|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}}} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=11. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{GER|lh|1}} |skóre={{ku|6|1}} |tretiny={{tretiny|2|0|2|1|2|0}} |stav = {{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}} |brankár1 = {{USA}} [[Alex Lyon]] |brankár2 = {{GER}} [[Mathias Niederberger]] |góly1 = 12:15 - [[Brady Tkachuk]] ([[Michael Kesselring]], [[Ryan Leonard]])<br/>17:20 - [[Michael Kesselring]] ([[Brock Nelson]], [[Johnny Gaudreau]])<br/>32:23 - [[Johnny Gaudreau]] ([[Matthew Boldy]], [[Cole Caufield]])<br/><br/>39:57 - [[Luke Hughes]] ([[Cole Caufield]], [[Shane Pinto]])<br/>50:09 - [[Trevor Zegras]] ([[Shane Pinto]], [[Seth Jones]])<br/>52:28 - [[Michael Eyssimont]] ([[Luke Kunin]], [[Seth Jones]]) |góly2=<br/><br/><br/>34:05 - [[Yasin Ehliz]] ([[Leo Pfoederl]], [[Marc Michaelis]]) |rozhodca = {{SWE}} [[Tobias Björk]] |rozhodca2 = {{FIN}} [[Mikko Kaukokari]] |čiarový = {{FIN}} [[Lauri Nikulainen]] |čiarový2 = {{SWE}} [[Emil Yletyinen]] |tresty1 =2 |tresty2 =6 |strely1 =43 |strely2 =26 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B10_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=12. máj 2024 |čas=12:20 |mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |skóre={{ku|6|2}} |tretiny={{tretiny|3|0|1|1|2|1}} |stav = {{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}} |brankár1 = {{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]] |brankár2 = {{KAZ}} [[Andrey Shutov]] <small>(00:00{{--}}45:06)</small>, [[Nikita Boyarkin]] <small>(45:06{{--}}60:00)</small> |góly1 =11:54 - [[Martin Pospíšil]] ([[Šimon Nemec]], [[Juraj Slafkovský]])<br/>12:28 - [[Martin Faško-Rudáš]] ([[Patrik Koch]], [[Matúš Sukeľ]])<br/>17:56 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Martin Faško-Rudáš]], [[František Gajdoš]])<br/><br/>28:28 - [[Libor Hudáček]]<br/>41:18 - [[Martin Pospíšil]] ([[Libor Hudáček]], [[Šimon Nemec]])<br/>45:06 - [[Lukáš Cingeľ]] ([[Libor Hudáček]]) |góly2=<br/><br/><br/>23:02 - [[Alikhan Asetov]] ([[Samat Daniyar]], [[Maxim Mukhametov]])<br/><br/><br/><br/>51:05 - [[Alikhan Omirbekov]] ([[Nikita Mikhailis]], [[Samat Daniyar]]) |rozhodca = {{CZE}} [[Martin Fraňo]] |rozhodca2 = {{FIN}} [[Mikko Kaukokari]] |čiarový = {{USA}} [[Kevin Briganti]] |čiarový2 = {{SUI}} [[Dario Fuchs]] |tresty1 =10 |tresty2 =8 |strely1 =42 |strely2 =16 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B12_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=12. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |skóre=3 : 2 p |tretiny={{tretiny|0|1|0|0|2|1|1|0}} |góly1=<br/>42:59 - [[Rodrigo Abols]] ([[Ralfs Freibergs]], [[Martins Dzierkals]])<br/>51:48 - [[Roberts Burkats]] ([[Kaspars Dauguvinš]], [[Janis Jaks]])<br/><br/><br/><br/>64:59 - [[Kaspars Dauguvinš]] |góly2=16:02 - [[Stephane da Costa]] ([[Yohann Auvitu]], [[Charles Bertrand]]) <br/><br/><br/><br/>56:51 - [[Pierre-Edouard Bellemare]] ([[Stephane da Costa]]) |tresty1=29 |tresty2=35 |strely1=36 |strely2=29 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=8 525 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B14_74_4_0.pdf |brankár1={{LAT}} [[Elvis Merzlikins]]|brankár2={{FRA}} [[Julian Junca]]|rozhodca={{SWE}} [[Tobias Björk]]|rozhodca2={{FIN}} [[Lassi Heikenen]]|čiarový={{CZE}} [[Jiří Ondráček]]|čiarový2={{SWE}} [[Emil Yletyinen]]|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}}} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=12. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{POL|lh|1}} |skóre=5 : 1 |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|1}} |góly1=3:34 - [[Marcus Johansson]] ([[Victor Hedman]], [[Erik Karlsson]]<br/>6:17 - [[Lucas Raymond]] ([[Adrian Kempe]])<br/><br/><br/><br/>32:31 - [[Erik Karlsson]] ([[André Burakovsky]])<br/><br/><br/><br/>54:27 - [[André Burakovsky]] ([[Rasmus Dahlin]], [[Victor Olofsson]])<br/>55:25 - [[Erik Karlsson]] ([[Victor Hedman]]) |góly2=<br/><br/><br/>42:18 - [[Alan Lyszczarczyk]] |tresty1=4 |tresty2=10 |strely1=38 |strely2=15 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=8 425 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B16_74_3_0.pdf |čiarový2={{CAN}} [[Tarrington Wyonzek]]|čiarový={{FIN}} [[Lauri Nikulainen]]|rozhodca2={{SUI}} [[Michael Tscherrig]]|rozhodca={{CAN}} [[Michael Campbell]]|brankár2={{POL}} [[David Zabolotny]]|brankár1={{SWE}} [[Filip Gustafson]]|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}}} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=13. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{USA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}''' |skóre=4 : 5 p |tretiny={{tretiny|0|2|1|2|3|0|0|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=43 |strely2=25 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B18_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=13. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{GER|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |skóre=1 : 6 |tretiny={{tretiny|0|3|0|2|1|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=14 |tresty2=2 |strely1=16 |strely2=46 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=8 309 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B20_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=14. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{KAZ|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=2 |tresty2=8 |strely1=22 |strely2=26 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=7 025 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B22_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=14. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{POL|lh|2}} |mužstvo2='''{{FRA|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|4}} |tretiny={{tretiny|0|2|2|2|0|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=25 |strely2=32 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=6 797 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B24_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=15. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2={{LAT|lh|1}} |skóre={{ku|8|1}} |tretiny={{tretiny|2|0|5|1|1|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=6 |tresty2=12 |strely1=31 |strely2=21 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=8 652 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B26_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=15. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2={{POL|lh|1}} |skóre={{ku|4|0}} |tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=6 |tresty2=8 |strely1=44 |strely2=20 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B28_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=16. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{KAZ|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|3}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=31 |tresty2=4 |strely1=11 |strely2=44 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=5 378 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B30_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=16. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |skóre={{ku|5|0}} |tretiny={{tretiny|4|0|0|0|1|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=0 |tresty2=8 |strely1=54 |strely2=10 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=5 494 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B32_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=17. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |skóre={{ku|8|2}} |tretiny={{tretiny|2|1|3|0|3|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=6 |tresty2=2 |strely1=35 |strely2=20 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=8 479 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B34_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=17. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{POL|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|4}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|2|1|2}} |góly1= |góly2= |tresty1=2 |tresty2=8 |strely1=21 |strely2=57 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=8 935 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B36_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=18. máj 2024 |čas=12:20 |mužstvo1={{LAT|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|7}} |tretiny={{tretiny|0|2|2|4|0|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=18 |tresty2=35 |strely1=23 |strely2=34 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B38_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=18. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2={{POL|lh|1}} |skóre={{ku|4|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|2}} |góly1= |góly2= |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=35 |strely2=21 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B40_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=18. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|4}} |tretiny={{tretiny|0|1|1|2|1|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=8 |tresty2=6 |strely1=27 |strely2=24 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B42_74_4_1.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=19. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |skóre={{ku|10|1}} |tretiny={{tretiny|4|0|3|0|3|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=4 |tresty2=14 |strely1=58 |strely2=14 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=8 468 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B44_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=19. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{SVK|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|3}} sn |tretiny={{tretiny|0|1|0|0|1|1|0|0|0|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=43 |strely2=43 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902b46_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=20. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |skóre={{ku|3|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=4 |tresty2=6 |strely1=38 |strely2=13 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=6 805 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B48_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=20. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}''' |mužstvo2={{POL|lh|1}} |skóre={{ku|3|1}} |tretiny={{tretiny|1|1|0|0|2|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=10 |tresty2=4 |strely1=22 |strely2=24 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902B50_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=21. máj 2024 |čas=12:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{GER|lh|1}}''' |skóre={{ku|3|6}} |tretiny={{tretiny|1|1|2|3|0|2}} |góly1= |góly2= |tresty1=23 |tresty2=40 |strely1=16 |strely2=29 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902b52_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=21. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1={{LAT|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |skóre={{ku|3|6}} |tretiny={{tretiny|0|2|1|1|2|3}} |góly1= |góly2= |tresty1=12 |tresty2=18 |strely1=30 |strely2=43 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=8 924 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902b54_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=21. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |skóre={{ku|6|1}} |tretiny={{tretiny|1|0|3|0|2|1}} |góly1= |góly2= |tresty1=12 |tresty2=12 |strely1=43 |strely2=18 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=9 109 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/ihm902b56_74_3_0.pdf }} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |-style="background:#ccffcc" |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |-style="background:#ccffcc" |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |-style="background:#ccffcc" |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |-style="background:#ccffcc" |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{GER|lh|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |} === Pavúk === {{play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1''' |RD1-tím1='''{{CAN|lh|1}}''' |RD1-skóre1='''6''' |RD1-nasadený2=B4 |RD1-tím2={{SVK|lh|1}} |RD1-skóre2=3 |RD1-nasadený3='''B1''' |RD1-tím3='''{{SWE|lh|1}}''' |RD1-skóre3='''2p''' |RD1-nasadený4=A4 |RD1-tím4={{FIN|lh|1}} |RD1-skóre4=1p |RD1-nasadený5='''A2''' |RD1-tím5='''{{SUI|lh|1}}''' |RD1-skóre5='''3''' |RD1-nasadený6=B3 |RD1-tím6={{GER|lh|1}} |RD1-skóre6=1 |RD1-nasadený7=B2 |RD1-tím7={{USA|lh|1}} |RD1-skóre7=0 |RD1-nasadený8='''A3''' |RD1-tím8='''{{CZE|lh|1}}''' |RD1-skóre8='''1''' |RD2-nasadený1=2. |RD2-tím1={{CAN|lh|1}} |RD2-skóre1=2n |RD2-nasadený2='''3.''' |RD2-tím2='''{{SUI|lh|1}}''' |RD2-skóre2='''3n''' |RD2-nasadený3=1. |RD2-tím3={{SWE|lh|1}} |RD2-skóre3=3 |RD2-nasadený4='''5.''' |RD2-tím4='''{{CZE|lh|1}}''' |RD2-skóre4='''7''' |RD3-nasadený1=VSF1 |RD3-tím1={{SUI|lh|1}} |RD3-skóre1=0 |RD3-nasadený2='''VSF2''' |RD3-tím2='''{{CZE|lh|1}}''' |RD3-skóre2='''2''' |RD4-nasadený1='''PSF2''' |RD4-tím1='''{{SWE|lh|1}}''' |RD4-skóre1='''4''' |RD4-nasadený2=PSF1 |RD4-tím2={{CAN|lh|1}} |RD4-skóre2=2 }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 |bg= |dátum=23. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |skóre={{ku|6|3}} |tretiny={{tretiny|2|1|1|0|3|2}} |góly1= |góly2= |tresty1=10 |tresty2=12 |strely1=43 |strely2=21 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 275 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902357_74_4_1.pdf |rozhodca={{CZE}} Martin Fraňo|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari}} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=23. máj 2024 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{GER|lh|1}} |skóre={{ku|3|1}} |tretiny={{tretiny|2|0|0|1|1|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=8 |tresty2=6 |strely1=25 |strely2=15 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=6 583 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902358_74_3_0.pdf |rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm}} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=23. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{USA|lh|2}} |mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=4 |tresty2=6 |strely1=36 |strely2=28 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902359_74_3_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Michael Campbell|čiarový={{CAN}} Tarrington Wyonzek|čiarový2={{SWE}} Emil Yletyinen}} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=23. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{FIN|lh|1}} |skóre={{ku|2|1}} p |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|1|1|0}} |góly1= |góly2= |tresty1=2 |tresty2=8 |strely1=35 |strely2=20 |štadión=Ostravar Aréna, Ostrava |divákov=6 691 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902360_74_4_0.pdf |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Nick Briganti|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek}} === Semifinále === {{Hokejbox2 |bg= |dátum=25. máj 2024 |čas=14:20 |mužstvo1={{SWE|lh|2}} |mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}''' |skóre={{ku|3|7}} |tretiny={{tretiny|2|2|1|3|0|2}} |góly1=03:39 - [[Marcus Johansson]]<br/><br/>08:08 - [[Marcus Pettersson]] ([[Adrian Kempe]], [[Joel Eriksson Ek]])<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>35:30 - [[Joel Eriksson Ek]] ([[Lucas Raymond]], [[Rasmus Dahlin]]) |góly2=<br/>07:48 - [[Dominik Kubalík]] ([[Martin Nečas]], [[Tomáš Kundrátek]])<br/><br/>09:37 - [[David Kämpf]] ([[Martin Nečas]])<br/>26:05 - [[Ondřej Kaše]] ([[Lukáš Sedlák]])<br/>26:21 - [[Martin Nečas]] ([[Dominik Kubalík]], [[David Kämpf]])<br/>29:03 - [[Dominik Kubalík]] ([[Michal Kempný]], [[Martin Nečas]])<br/><br/><br/>45:40 - [[Lukáš Sedlák]] ([[Ondřej Kaše]])<br/>53:42 - [[Lukáš Sedlák]] |tresty1=6 |tresty2=12 |strely1=40 |strely2=23 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/902/ihm902261_74_3_0.pdf |brankár1=[[Filip Gustavsson]]|brankár2=[[Lukáš Dostál]]|rozhodca={{LVA}} Andris Anson|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman|čiarový={{USA}} Kevin Briganti|čiarový2={{USA}} Nick Briganti|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|3|5}}<br/><br/>{{ku|3|6}}<br/>{{ku|3|7}}}} {{Hokejbox2 |dátum=25. máj 2024 |čas=18:20 |mužstvo1={{CAN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|3}} sn |tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|0|0|0|0|1}} |góly1=<br/><br/><br/><br/>34:07 - [[Brandon Tanev]] ([[Olen Zellweger]], [[Pierre-Luc Dubois]]) <br/>57:53 - [[John Tavares]] ([[Connor Bedard]], [[Owen Power]]) |góly2=15:06 - [[Kevin Fiala]] ([[Romain Loeffel]], [[Sven Andrighetto]]) <br/>17:16 - [[Nino Niederreiter]] ([[Roman Josi]], [[Kevin Fiala]]) |tresty1=12 |tresty2=10 |strely1=44 |strely2=31 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=11 159 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902262_74_5_0.pdf |brankár1=[[Jodran Binnington]]|brankár2=[[Leonardo Genoni]]|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren|čiarový2={{CZE}} Josef Spur|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}|nájazdy2={{Sn-nep}} - [[Sven Senteler]]<br>{{Sn-gól}} - [[Kevin Fiala]]<br>{{Sn-nep}} - [[Romain Loeffel]]<br>{{Sn-gól}} - [[Sven Andrighetto]]|nájazdy1=[[Connor Bedard]] - {{Sn-gól}}<br>[[Pierre-Luc Dubois]] - {{Sn-nep}}<br>[[Damon Severson]] - {{Sn-nep}}<br>[[Owen Power]] - {{Sn-nep}}<br>[[Dylan Cozens]] - {{Sn-nep}}}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 |bg=#ffdab9 |dátum=26. máj 2024 |čas=15:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{CAN|lh|1}} |skóre={{ku|4|2}} |tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1}} |góly1=12:05 - [[Carl Grundstrom]] ([[Linus Johansson]], [[Rasmus Dahlin]])<br/><br/><br/><br/>49:35 - [[Erik Karlsson]] ([[Andre Burakovsky]], [[MarcusJohansson]])<br/>53:42 - [[Carl Grundstrom]]<br/>59:55 - [[Marcus Johansson]] ([[Jonas Brodin]], [[Victor Hedman]]) |góly2=<br/>22:41 - [[Dylan Cozens]] ([[Jamie Oleksiak]], [[Andrew Mangiapane]])<br/>44:18 - [[Pierre-Luc Dubois]] ([[Brandon Hagel]], [[John Tavares]]) |tresty1=2 |tresty2=4 |strely1=33 |strely2=22 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=14 929 |správa=https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902163_74_3_0.pdf |brankár1={{SWE}} [[Filip Gustavsson]]|brankár2={{CAN}} [[Jordan Binnington]]|rozhodca={{FIN}} [[Mikko Kaukokari]]|rozhodca2={{USA}} [[Sean Macfarlane]]|čiarový={{CZE}} [[Daniel Hynek]]|čiarový2={{CZE}} [[Jiri Ondracek]]|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}}} === Finále === ''Hlavný článok: [[Finále Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2024]]''{{Hokejbox2 |bg=#f7f6a8 |dátum=26. máj 2024 |čas=20:20 |mužstvo1={{SUI|lh|2}} |mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|2}} |góly1= |góly2=49:13 - [[David Pastrňák]] ([[Tomáš Kundrátek]], [[Libor Hájek]])<br/>59:41 - [[David Kämpf]] ([[Dominik Kubalík]], [[Martin Nečas]]) |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=31 |strely2=32 |štadión=O2 Arena, Praha |divákov=17 413 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/902/ihm902164_74_3_0.pdf |brankár1={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|brankár2={{CZE}} [[Lukáš Dostál]]|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm|čiarový={{USA}} Nick Briganti|čiarový2={{SWE}} Ludvig Lundgren|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! width="40" |{{Tooltip|Por.|Poradie}} ! width="120" |Tím ! width="40" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! width="40" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! width="40" |{{Tooltip|VP|Výhry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}} ! width="40" |{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}} ! width="40" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! width="60" |Skóre ! width="40" |{{Tooltip|+/−|Rozdiel strelených a inkasovaných gólov}} ! width="40" |{{Tooltip|B|Body}} ! width="180" |Konečný výsledok |- bgcolor="gold" align="center" |{{Prvé miesto}} | align="left" |{{CZE|lh|1}} |10 |7 |1 |2 |0 |36 : 17 | +19 |'''25''' |Šampióni |- bgcolor="silver" align="center" |{{Druhé miesto}} | align="left" |{{SUI|lh|1}} |10 |6 |2 |0 |2 |35 : 17 | +18 |'''22''' |Druhé miesto |- bgcolor="#cc9966" align="center" |{{Tretie miesto}} | align="left" |{{SWE|lh|1}} |10 |8 |1 |0 |1 |44 : 19 | +25 |'''25''' |Tretie miesto |- align="center" |4. | align="left" |{{CAN|lh|1}} |10 |6 |2 |1 |1 |42 : 28 | +14 |'''23''' |Štvrté miesto |- ! colspan="13" | |- align="center" |5. | align="left" |{{USA|lh|1}} |8 |5 |0 |1 |2 |37 : 17 | +20 |'''16''' | rowspan="4" |Vyradení vo štvrťfinále |- align="center" |6. | align="left" |{{GER|lh|1}} |8 |5 |0 |0 |3 |35 : 27 | +8 |'''15''' |- align="center" |7. | align="left" |{{SVK|lh|1}} |8 |3 |1 |1 |3 |29 : 29 |±0 |'''12''' |- align="center" |8. | align="left" |{{FIN|lh|1}} |8 |3 |0 |2 |3 |22 : 16 | +6 |'''11''' |- ! colspan="13" | |- align="center" |9. | align="left" |{{LAT|lh|1}} |7 |1 |3 |0 |3 |19 : 29 | -10 | '''9''' | rowspan="6" |Vyradení v skupinovej fáze |- align="center" |10. | align="left" |{{AUT|lh|1}} |7 |2 |0 |1 |4 |21 : 29 | -8 |7 |- align="center" |11. | align="left" |{{NOR|lh|1}} |7 |2 |0 |0 |5 |15 : 25 | -10 |'''6''' |- align="center" |12. | align="left" |{{KAZ|lh|1}} |7 |2 |0 |0 |5 |12 : 31 | -19 |'''6''' |- align="center" |13. | align="left" |{{DEN|lh|1}} |7 |2 |0 |0 |5 |15 : 29 | -14 |'''6''' |- align="center" |14. | align="left" |{{FRA|lh|1}} |7 |1 |0 |1 |5 |13 : 26 | -13 |'''4''' |- align="center" ! colspan="13" | |- bgcolor="#ffcccc" align="center" |15. | align="left" |{{GBR|lh|1}} |7 |1 |0 |0 |6 |12 : 30 | -18 |'''3''' | rowspan="2" |Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie<br>MS 2025]] |- bgcolor="#ffcccc" align="center" |16. | align="left" |{{POL|lh|1}} |7 |0 |0 |1 |6 |11 : 29 | -18 |'''1''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] [[Kategória:2024 v Česku]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Športové podujatia v Ostrave]] [[Kategória:Športové podujatia v Prahe]] 2y7emfbnh5rum9kmx908npsldfxuhnv 0 637778 8233043 8135778 2026-06-14T06:09:24Z CzechGlassGuide 297716 /* Externé odkazy */ added link to Czech Glass Guide 8233043 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Askold Žáčko |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = slovenský sochár, sklársky dizajnér |Dátum narodenia = [[15. február]] [[1946]] |Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1997|12|5|1946|2|15}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Portál1 = Umenie }} '''Askold Žáčko''' (* [[15. február]] [[1946]], [[Bratislava]]{{--}}† [[5. december]] [[1997]], tamže<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://www.webumenia.sk/autor/10786|vydavateľ=lab.SNG.|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk}}</ref>) bol slovenský sochár, sklársky [[dizajn]]ér, šperkár a spolupracoval na viacerých realizáciách pre architektúru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Kniha: Sochár Askold Žáčko našiel silu v krehkosti|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/460710-kniha-sochar-askold-zacko-nasiel-silu-v-krehkosti/|dátum vydania=2018-03-04|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=sk}}</ref> Patril k uznávaným členom tzv. bratislavskej sklárskej školy.<ref name="100.scd.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Askold Žáčko|url=https://100.scd.sk/detail/665_Askold-Zacko|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Životopis == Askold Žáčko sa narodil v Bratislave. Jeho otec bol právnik Ján Žačko a mama Anna Macenková pracovala ako učiteľka. Po rozvode rodičov sa presťahovali s mamou najskôr do Čadce, neskôr do Žiliny.<ref name="zivo">{{Citácia knihy |meno= Agáta |priezvisko= Žáčková |titul=Askold Žáčko |rok=2015 |vydavateľ=Petrus Publishers|miesto=Bratislava |strany=210}}</ref> Po skončení štúdia na Strednej umeleckopriemyselnej škole sklárskej v [[Železný Brod|Železnom Brode]] (1961{{--}}1964), krátko pracoval v Slovenských závodoch technického skla v Bratislave.<ref name="100.scd.sk"/> V štúdiu pokračoval na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]] na oddelení Sklo v architektúre u docenta [[Václav Cigler|Václava Ciglera]] (1965{{--}}1971). Na jeseň v roku 1979 prevzal vedenie ateliéru po svojom profesorovi, ktorý sa pre nezhody s vedením školy rozhodol pre návrat do Prahy. Školský ateliér zariadil vlastnými strojmi, aby si študenti mohli osvojiť si sklárske technológie.<ref name="laco">{{Citácia knihy |meno= Agáta |priezvisko= Žáčková |titul=Askold Žáčko |rok=2015 |vydavateľ=Petrus Publishers|miesto=Bratislava |strany=10}}</ref> Ateliér sa začal popri voľnom umení a riešeniach pre architektúru viac venovať aj priemyselnému dizajnu. Oddelenie dostalo nový názov – Oddelenie sklárskeho výtvarníctva. Viedol ho až do roku 1990 kedy školu musel opustiť ako väčšina predrevolučných pedagógov. Popri tom v rokoch 1981{{--}}1990 vykonával funkciu predsedu výtvarnej rady VHJ Tatrasklo. Vďaka tomu sa mu podarilo v Lednických Rovniach vytvoriť experimentálnu dielňu. Po odchode z [[VŠVU]] sa venoval nábytkovému a interiérovému sklárskemu dizajnu, ktorý realizoval vo firme Žáčko-Asgif v Bratislave.<ref name="100.scd.sk"/> ==Tvorba== Žáčko sa paralelne venoval úžitkovému nápojovému sklu, šperku a vytvoril viacero riešení pre architektúru. Napr. osvetľovacie telesá, plastiky a úžitkovo-dekoratívne prvky pre Klenotnicu na Bratislavskom hrade, svietidlá a reliéfy pre novostavbu Národnej rady SR. Hlavným predmetom jeho tvorby bola sklenená plastika z optického brúseného skla. Strohá geometria foriem, ktorá vďaka farbe a narúšaniu štruktúr dokázala jeho chladným plastikám dodať nádych života. Navrhovaniu úžitkového skla sa venoval už od svojho štúdia. Žáčkove nápojové sklo sa inšpirovalo tzv. ľudovým sklom, ktoré sa vyrábalo kedysi v 19. storočí v zaniknutých sklárňach na Slovensku. == Samostatné výstavy<ref name="vys">{{Citácia knihy |meno= Agáta |priezvisko= Žáčková |titul=Askold Žáčko |rok=2015 |vydavateľ=Petrus Publishers|miesto=Bratislava |strany=214}}</ref> (výber)== * 1986: [[Trenčín]], [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] (SK) * 1986: [[Bratislava]], Galéria Cypriána Majerníka (SK) * 1989: [[Frankfurt nad Mohanom]], Galerie Gottschalk-Betz (DE) * 1990: [[Banská Bystrica]], [[Stredoslovenská galéria]] (SK) * 1991: Bratislava, Galéria Cypriána Majerníka (SK) * 1992: [[Drachselsried]], Galerie Herrmann (DE) * 1992: [[Mníchov]], First Glas Galerie (DE) * 1992: Mníchov, Essener Glasgalerie (DE) * 1993: [[Essen (Nemecko)|Essen]], First Glas Galerie (DE) * 1993: [[New York (mesto)|New York]], Miller Gallery (USA) * 1994: [[Hamburg]], Galerie L (DE) * 1995: [[Ženeva]], Galerie Voutat (CH) * 1997: [[Londýn]], The Studio Glass Gallery (UK) * 2006: Bratislava, [[Galéria mesta Bratislavy]] (SK) == Ocenenia (výber)== * Zlatá medaila na svetovej súťaži plastiky, [[Kanazawa]] 1992 * Cenu ZSA za Klenotnicu na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] v spolupráci s architektmi – [[Ferdinand Milučký]], [[Peter Bouda]] a Ivan Masár, 1988 == Zastúpenie vo verejných zbierkach<ref name="askold">{{Citácia knihy |meno= Agáta |priezvisko= Žáčková |titul=Askold Žáčko |rok=2015 |vydavateľ=Petrus Publishers|miesto=Bratislava |strany=216}}</ref> (výber)== * [[Ermitáž]], [[Petrohrad]] * [[Umeleckopriemyslové múzeum]], [[Praha]] * [[Moravská galéria]], [[Brno]] * [[Severočeské múzeum]], [[Liberec]] * [[Slovenská národná galéria]], [[Bratislava]] * [[Slovenské národné múzeum]], Bratislava * [[Galéria mesta Bratislavy]], Bratislava * [[Múzeum mesta Bratislavy]], Bratislava * [[Kysucká galéria]], [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]] *Slovenské múzeum dizajnu, Bratislava * [[MUDAC]] Musée de design et d'arts appliqués contemporains, [[Lausanne]] * [[Iparművészeti Múzeum]], [[Budapešť]] * [[Rippl-Rónai Múzeum]], [[Kaposvár]] * [[Museum Jan van der Togt]], [[Amstelveen]] * [[Glasmuseet]], [[Ebeltoft]] == Realizácie pre architektúru<ref name="arch">{{Citácia knihy |meno= Agáta |priezvisko= Žáčková |titul=Askold Žáčko |rok=2015 |vydavateľ=Petrus Publishers|miesto=Bratislava |strany=223, 224}}</ref> (výber)== * Vitráž I-II., Brána Mateja Korvina na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]], architekt – [[Dušan Martinček (architekt)|Dušan Martinček]], 1974 * Svetelný reliéf pre čitáreň, Svetelno dekoratívne plastiky, Osvetľovací reliéf a svietidlo, Účelové zariadenie Slovenského fondu hudobných skladateľov [[Dolná Krupá]], architekt – R. Palio, 1977 * Dekoratívny svetelný reliéf, Okno „Prúdenie“, Obradná sieň MsNV [[Sládkovičovo]], architekt – [[Pavol Bučič]], 1977 * Dekoratívny svetelný reliéf „Kubus“, Dekoratívno-osvetľovacia plastika „Fuga“ , Zastupiteľský úrad ČSSR v [[Tokio|Tokiu]], architekt – D. Kvíz, 1978 * Dekoratívno-osvetľovací reliéf „Štátnosť“, Dekoratívno-osvetľovacia plastika „Sieň“, Dekoratívna plastika „Kalamár“, Obradná sieň MsNV vo [[Zvolen|Zvolene]], architekt – D. Kvíz, 1978 * Dekoratívna plastika „Stom života“, Obchodné zastupiteľstvo ČSSR v [[Moskva|Moskve]], architekt – [[Ľudovít Jendreják]], 1980 * Okno I-II, Čelná stena so štátnym znakom, Obradná sieň MsNV v [[Šurany|Šuranoch]], architekt – [[Jozef Martinka(architekt)|Jozef Martinka]] , 1984-1985 * Čelná stena so štátnym znakom, Obradný stôl „Triangel“, Zadná stena so znakom mesta Čalova, Obradná sieň MsNV v [[Čalovo|Čalove]], architekt – [[Benedek Kmoško]] , 1985 * Dekoratívne plastiky - prvky ozelenenia, [[Galéria Ľudovíta Fullu]] v [[Ružomberok|Ružomberku]], architekt interiéru – [[Peter Peressényi]], 1980 * Pyramidálny objekt a pylón na inštalovanie Venuše, sústava sklenených objektov - vitrín sklenené prvky zábradlia, celo-sklenené pancierové dvere s optickou štruktúrou, Klenotnica na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] v spolupráci s architektmi – [[Ferdinand Milučký]], [[Peter Bouda]] a Ivan Masár, 1988 * Riešenie okenných otvorov, [[Zičiho palác|Zichyho palác]] v [[Bratislava|Bratislave]], architekti – [[Rastislav Janák (architekt)]] a [[Oľga Janáková]], 1988 * Sklené objekty na ukončenie pylónov na hlavnom schodisku budovy, [[Správa účelových zariadení]] v Bratislave, architekti – [[Jozef Hauskrecht]] a [[Pavel Suchánek]], 1991 - 1992 * Ústredný luster v zasadacej sále, osvetlenie malej rokovacej miestnosti, svetelný objekt na hlavnom schodisku, sklenený reliéf „Život“, Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v Bratislave, architekti – [[Ľudovít Jendreják]], [[Peter Puškár]] a [[Ján Šilinger]] 1992 - 1993 * Sklenená plastika pre pracovný stôl guvernéra NBS, svietidlá pre kanceláriu a zasadaciu miestnosť guvernéra, kryt pre nástupný priestor kancelárií, celo-sklenený paraván pre foyer, Stará budova [[Budova Národnej banky česko-slovenskej v Bratislave|Národnej banky Slovenska]] v Bratislave, architekt – [[Bohuslav Pernecký]] 1994 * Osvetlenie kancelárie prezidenta, reliéf Bratislava pre salónik prezidenta, voľná sklenená plastika s logom VÚB, popolník „Oko“, popolník „Šošovky“, stolová lampa, stojanová lampa, [[VÚB centrála|VÚB centrála budova]] v Bratislave, architekti – [[Ján Miloslav Bahna]], [[Pavol Adamec]] 1996 - 1997 * Po odchode z VŠVU v 90. rokoch sa sústredil na interiérový sklársky dizajn, ktorý realizoval vo vlastnej dizajnérsko-realizačnej firme Žáčko-Asgif spol. s.r.o. v Bratislave - 1990-1997. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.webumenia.sk/katalog?author=%C5%BD%C3%A1%C4%8Dko%2C+Askold&page=5 Askold Žáčko – diela na webumenia.sk] * [https://dennikn.sk/305624/napojova-suprava-ktorej-by-potesenie-pit/ Askold Žáčko – diela na dennikn.sk] *[https://100.scd.sk/detail/665_Askold-Zacko Askold Žáčko - diela na 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{Citácia knihy |meno= Agáta |priezvisko= Žáčková |titul=Askold Žáčko |rok=2015 |vydavateľ=Petrus Publishers|miesto=Bratislava |strany=214}} * [https://www.czechglassguide.cz/cs/zacko-askold.html Czech Glass Guide: Askold Žáčko] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Žáčko, Askold}} [[Kategória:Slovenskí dizajnéri]] [[Kategória:Slovenskí sochári]] [[Kategória:Slovenskí umeleckí sklári]] [[Kategória:Slovenskí šperkári]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] i5ntqwihzmg4dc3vnbh2mdunuwkhbmc 14 640278 8232874 6920060 2026-06-13T19:16:02Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232874 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Jachting| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 6l10fdd20xdfp6qkbwzjoesdxz9t2sn 14 640280 8232875 6920062 2026-06-13T19:16:13Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232875 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Jachtári| Štát]] [[Kategória:Jachting podľa štátu| Jachtári]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Jachtári]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] nltbs76aceivp0esd32pw2hyykxa6j8 0 641358 8233037 6932801 2026-06-14T05:12:56Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[TÍM KOŠICE]] 8233037 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[TÍM KOŠICE]] crtzgr64f56800xqj2nozhji1ymst85 0 641359 8233038 6932802 2026-06-14T05:13:06Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[TÍM KOŠICE]] 8233038 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[TÍM KOŠICE]] crtzgr64f56800xqj2nozhji1ymst85 0 641360 8233039 6932803 2026-06-14T05:13:17Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[TÍM KOŠICE]] 8233039 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[TÍM KOŠICE]] crtzgr64f56800xqj2nozhji1ymst85 2 642286 8232952 8231989 2026-06-13T20:01:28Z MelchiorSK 157187 8232952 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Zvonica v Kežmarku | Druh kostola = [[zvonica]] | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Basilica of the Holly Cross.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = Kežmarok | Mesto typ = | Mesto = Kežmarok | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = Spiš | Je súčasťou = | Adresa = Kostolné námestie 16/406 | Zemepisná šírka = 49.1372361 | Zemepisná dĺžka = 20.4298039 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = počet podlaží | Počet4 = 3 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = renesancia | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1586]]{{--}}[[1591]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[1920]], [[1954]], [[1963]]{{--}}[[1964]], [[1999]], [[2021]] | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = Mesto Kežmarok | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = ZVONICA | dátum nkp = 04.12.1981 | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = 2606/4 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=e6b46da8-f127-48b6-b87f-f6eaaf47d4cf&cHash=2a135240b553e3593b4a93fd86c11300 | PUSR web id objekt = e6b46da8 | PUSR web dátum citovania = 2026-06-09 }} '''Zvonica v Kežmatku''' je [[Renesančná architektúra|neskororenesančná]] zvonica postavená medzi rokmi [[1586]]{{--}}[[1591]], ktorá je situovaná pri [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Kostole svätého Kríža]] v [[Kežmarok|Kežmarku]].<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = STRÁŽKY | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | dátum prístupu = | url = | zväzok =II. K{{--}}P | typ zväzku = | strany = 39{{--}}40 | jazyk = }}</ref> Objekt je súčasťou unikátneho historického súboru [[Spišské renesančné zvoníce|spišských renesančných zvoníc]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko2 = Haviar | meno2 = Tomáš | priezvisko = Haviarová | meno = Michaela | odkaz na autora = | titul = Spišské renesančné zvonice | vydanie = | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | miesto = Martin | rok = 2011 | isbn = 978-80-8115-054-8 | kapitola = | strany = 29{{--}}37 | jazyk = }}</ref> == História a stavebný vývoj == Zvonica v Kežmarku patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky renesančnej architektúry na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiši]]. Predstavuje najstaršiu zachovanú renesančnú zvonicu poľsko-spišského typu a zároveň sa považuje za vzorový objekt, ktorý ovplyvnil výstavbu ďalších renesančných zvoníc na Spiši.<ref name=":1" /> Jej výstavba prebiehala v rokoch 1586{{--}}1591. Existenciu staršieho stavebného jadra naznačujú najmä najstaršie vrstvy [[Murivo|muriva]] v prízemí, zvyšky valenej [[Klenba|klenby]] a nadpriemerná hrúbka obvodových múrov. Na možný starší pôvod stavby upozornil už kežmarský kronikár a historik [[Kristián Genersich]], ktorý vo svojom diele ''Merkwürdigkeiten der königlichen Freystadt Késmark'' z roku [[1804]] vyslovil domnienku, že zvonica, podobne ako Kostol svätého Kríža, predstavuje staršiu stavbu. Genersich zároveň uvádza, že za [[richtár]]a Jakuba Lapicida v rokoch [[1515]][[1516|{{--}}1516]] prebiehala v Kežmarku intenzívna stavebná činnosť, v rámci ktorej sa spomína aj výstavba zvonice. Podľa jeho záznamov boli v roku 1525 za richtára Vavrinca Lányho postavené kostolná veža a zvonica, pričom v tom istom období došlo aj k odliatiu nových zvonov. Na zavesenie zvonov a zhotovenie zvonovej stolice bola uzatvorená dohoda s majstrom Jurajom Omezsom zo [[Spišská Belá|Spišskej Belej]].<ref name=":0" /> V roku [[1558]] postihol Kežmarok rozsiahly [[požiar]], pri ktorom zhorela kostolná veža. V súvislosti s touto udalosťou bola staršia zvonica pravdepodobne čiastočne alebo úplne odstránená, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu požiaru. Zvonica pravdepodobne bola vážne poškodená. Archívne pramene z roku [[1590]] uvádzajú, že za richtára Jána Neerera bola zvonica prestavaná do súčasnej podoby. Na financovaní stavby sa podieľali mešťania, pričom ich príspevky dosahovali najviac dva florény na osobu. Vzhľadom na existenciu staršieho stavebného jadra sa predpokladá, že nešlo o úplne novú stavbu, ale o rozsiahlu renesančnú prestavbu pôvodnej zvonice. Dátum dokončenia stavebných prác, [[18. september]] [[1591]], je zaznamenaný na severnej fasáde objektu.<ref name=":0" /> Autorom prestavby bol taliansky staviteľ Ulrich Materer, ktorý pôsobil v Kežmarku, pričom na kamenárskych prácach sa podieľal Hans Steinmetz. Za vykonané kamenárske práce mesto Hansovi Steinmetzovi vyplatilo 121 [[Zlatý florén|florénov]]. Na realizácii [[Sgrafito|sgrafitovej výzdoby]] sa podieľal aj majster označovaný iniciálami H. B., ktorého identita zostáva neznáma.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Po dokončení renesančnej prestavby slúžila zvonica spolu s Kostolom svätého Kríža potrebám [[Evanjelická cirkev|evanjelikov]]. Kostol aj zvonica zostali v rukách evanjelikov až do roku [[1673]], keď došlo k zmene ich konfesionálnej príslušnosti v rámci [[Rekatolizácia|rekatolizačnej politiky]] [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]].<ref name=":0" /> Zvonica počas svojej existencie prešla viacerými stavebnými úpravami a rekonštrukciami. O jej zhoršenom technickom stave svedčia aj správy v dobovej tlači z roku [[1920]], ktoré upozorňovali najmä na poškodenie [[Atika (na rímse)|atiky]] a sgrafitovej výzdoby. Tá bola na viacerých miestach značne degradovaná alebo úplne zanikla. Ďalšie rekonštrukčné práce boli realizované v roku [[1954]], následne v rokoch [[1963]]{{--}}[[1964]] a opätovne v roku [[1999]]. V roku [[1981]] bola vyhlásená za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku]].<ref name=":0" /> Posledná rozsiahla obnova prebehla v roku [[2021]] s celkovými nákladmi približne 247 000 eur. Financovanie bolo zabezpečené prostredníctvom dvoch dotačných výziev [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]], pričom zostávajúce prostriedky poskytol vlastník objektu z vlastných zdrojov. Obnova bola rozdelená do dvoch etáp. Prvá etapa zahŕňala opravu a nátery [[Fasáda|fasád]], úpravu spevnených plôch vrátane pokládky [[Zámková dlažba|zámkovej dlažby]] a reštaurovanie [[Nástenná maľba|nástennej maľby]]. Druhá etapa bola zameraná na komplexné rekonštrukčné a reštaurátorské práce, predovšetkým na obnovu sgrafitovej výzdoby, historických [[Omietka|omietok]] a kamenného [[Portál (architektúra)|portálu]] so [[Schodisko|schodmi]]. == Opis == [[Súbor:SK-Kezmarok-Glockenturm-1.jpg|vľavo|náhľad]] Zvonica je trojpodlažná stavba na [[Štvorec|štvorcovom]] pôdoryse, ktorá sa nachádza pri Kostole svätého Kríža. Jediný vstup je na východnej strane, ktorý je vyvýšený murovaným schodiskom.<ref name=":1" /> Všetky tri podlažia sú členené trámovou konštrukciou s doskovými podlahami. Prvé a druhé podlažie presvetľujú štrbinové [[Okno|okna]]. Na prízemí sa nachádzajú pozostatky valenej klenby, druhého vstupu a širších múrov, ktoré sú dokladom staršieho gotického jadra. Vstup do nevyužívaného prízemia je sťažený, keďže vedie popod drevené schody prepájajúce prvé a druhé podlažie. Každé podlažie nesie tesaná trámová konštrukcia. Tvoria ju stolice držané stĺpikmi s pásikmi, medzi ktoré si vložené drevené schody. Druhé a tretie podlažie vzájomne prepája drevené schodisko. Zosilnená časť tretieho podlažia spočíva na oblúčikovom [[Vlys (architektúra)|vlyse]] na kamenných [[Konzola|konzolách]] po obvode zvonice. Na treťom podlaží sa nachádza zvonová stolica z pretinajúcich ondrejských krížov.<ref name=":0" /> Zvonica má na južnej a severnej strane [[Trifórium (okno)|trifória]] a na východnej strane [[Bifórium|bifória]]. Na západnej strane je malý výklenok. Dnes už zamurovaný otvor bol vsadený do veľkého výklenku, ktorý slúžil ako transportný otvor pri vyťahovaní [[zvon]]ov do zvonice.<ref name=":0" /> Trifória a bifórium delia kamenné [[stĺp]]y so skosenými hranami, ktoré dosadajú na nábehové štítky podobne ako ostatné kamenné články zvonice. Stĺpy sú ukončené jednoduchými [[Rímsa|rímsovými]] [[Hlavica (architektúra)|hlavic]]ami. Zvonica je zakončená štítkovou atikou, ktorú tvoria striedavo nižšie a vyššie stĺpiky orámované plastickou lištou a ukončené štylizovanými [[palmeta]]mi a polooblúčikmi s tromi krátkymi zúbkami na vrcholoch. Stĺpiky spájajú jednoduché [[Volúta|volúty]].<ref name=":1" /> Riešenie atiky pripomína [[Zvonica v Spišskej Belej|zvonice v Spišskej Bele]], [[Zvonica v Strážkach|Strážkach]], [[Zvonica v Podolínci|Podolínci]] a opakuje sa aj na [[Kaštieľ v Strážkach|kaštieli v Strážkach]].<ref name=":0" />{{Citát v rámčeku|RD MGR FUSA SUM ?V?I APOS? UIT??URUS ANNO A CHRISTO NATO MDXXV IN USUM CIVITATIS|umiestnenie=vpravo|Latinský nápis na najväčšom zvone z roku 1525<ref name=":0" />}} [[Exteriér]] zvonice tvorí nanovo zreštaurovaná [[sgrafito]]vá výzdoba na nárožiach, v pásoch pod atikou a na samotnej atike. Sgrafito je dvojvrstvové, pozostávajúce zo spodnej béžovej vrstvy a vrchnej bielej preškrabávanej omietky. Zvonica mala v minulosti pozlátené sgrafito, preto sa sa zvykla označovať ako „''Zlatá veža''“. Na nárožiach je kvádrovanie{{--}}striedajúce sa obdĺžniky a štvorce v iluzívnej perspektíve. Podobné kvádrovanie je aj na zvonici v Strážkach. Iluzívny ornament sa nachádza tiež na architektonickom orámovaní trifórii a bifória. Podokenná rímsa vytvorená sgrafito nesie [[Pilaster|pilastre]], ktoré držia bohato zdobenú rímsu. Dominantným prvkom sgrafita je symetrická rastlinná ornamentika. Najvýraznejšou časťou je iluzívna slepá [[Arkáda (architektúra)|arkatúra]] pod atikou. Tvorí ju jedenásť arkád vyplnených štylizovaným rastlinným dekórom. V strednom poli severnej fasády sú iniciály HB, ktoré patrili pravdepodobne maliarovi sgrafita. Stredové stĺpiky atiky využil maliar na vyobrazenie heraldických motívov{{--}}erby cisárskeho [[Habsburgovci|habsburského rodu]], [[Znak Uhorska|Uhorska]] a mesta Kežmarku. Na severnej strane pod arkatúrou je latinský nápis: ANNO MDXCI.XVIII.SEPTEM (''18. septembra 1591'').<ref name=":0" /> Druhý latinský nápis s [[Chronogram|chronostikom]] je na južnej fasáde: Ignca ContIgerat LIbrae soL LVCIDVs astra, hoC aVtor qVanDo ContIVaVit opVs (''Jasné slnko, zakrylo žiarivé hviezdy Váh, keď autor pracoval na tomto diele'').<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Vo zvonici sa nachádzajú tri zvony, ktoré nesie drevená zvonová stolica. Najväčší zvon s priemerom 175 cm má po obvode latinský nápis, ktorý datuje zvon do roku [[1525]]. Ďalšie dva zvony sú z [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]]. Nahradili pôvodne poškodená zvony z rokov [[1732]] a [[1802]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia periodika | priezvisko = Križanová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = Eva Križanová | spoluautori = | titul = Datovanie zvoníc na Spiši | periodikum = Pamiatky a múzeá | odkaz na periodikum = | vydavateľ = [[Slovenské národné múzeum|Slovenské národne múzeum]], [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový ústav]] | miesto = Bratislava | rok = 1995 | mesiac = | ročník = | číslo = 4 | strany = 46{{--}}49 | url = | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1335-4353 }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == [https://zvonice.nzw.sk/2009/11/kezmarok/ Zvonica v Kežmarku] o8gfadhxiosexv87s5eipdjrgt6bcol 0 648556 8232758 8115530 2026-06-13T12:53:07Z Brickard-Cihľuš 294946 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8232758 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Schema_ICC.svg|náhľad|Schéma inteligentného tempomatu. Červené auto automaticky udržuje bezpečnú vzdialenosť od modrého auta]] '''Adaptívny tempomat''' ({{vjz|eng|''Adaptive cruise control'' – '''ACC'''}}) je dostupný systém [[tempomat]]u pre [[Pozemná komunikácia|cestné]] [[Vozidlo|vozidlá]], ktorý automaticky upravuje rýchlosť vozidla tak, aby bola zachovaná bezpečná vzdialenosť od vozidiel vpredu. Od roku 2019 sa tiež nazýva 20 jedinečných mien, ktoré opisujú túto základnú funkčnosť. Nazýva sa to aj dynamický tempomat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.npr.org/2019/01/25/688383794/a-safety-feature-by-any-other-name-can-really-be-confusing-aaa-finds}}</ref> Ovládanie je založené na informáciách zo senzorov z {{Nowrap|on-board}} [[snímač]]ov. Takéto systémy môžu používať [[radar]]ový alebo laserový senzor alebo nastavenie kamery, ktoré umožňujú vozidlu zabrzdiť, keď zistí, že auto sa blíži k inému vozidlu pred vozidlom, a potom zrýchliť, keď to doprava umožňuje. Technológia ACC sa všeobecne považuje za kľúčovú súčasť budúcich generácií inteligentných automobilov. Ovplyvňujú bezpečnosť a pohodlie vodiča, ako aj zvyšujú kapacitu cesty udržiavaním optimálneho oddelenia medzi vozidlami a znižovaním chýb vodiča. Vozidlá s autonómnym tempomatom sa považujú za autonómne vozidlo úrovne 1 podľa definície SAE International.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.caranddriver.com/features/path-to-autonomy-self-driving-car-levels-0-to-5-explained-feature?src=socialflowFB&mag=cdb&dom=fb}}</ref> V kombinácii s ďalšou funkciou asistencie vodiča, napríklad udržiavanie v jazdnom pruhu, sa vozidlo považuje za autonómne vozidlo úrovne 2. Adaptívny tempomat neposkytuje úplnú autonómiu: systém poskytuje vodičovi iba určitú pomoc, ale sám nejazdí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.digitaltrends.com/cars/adaptive-cruise-control/}}</ref> == História == [[Súbor:Mercedes-Benz_Distronic_Plus_screen.jpg|náhľad|Displej „Distronic Plus“ v Mercedes-Benz S (W221)]] [[Súbor:Radar_Antenne_für_Kfz-Anwendungen.jpg|náhľad|Radarová anténa ACC]] * 1992: [[Mitsubishi Motors|Mitsubishi]] bol prvý, ktorý začal ponúkať do svojich automobilov niečo podobné – LIDAR – detekčný systém meria vzdialenosť laserom, na japonskom trhu sa objavil model s názvom Mitsubishi Debonair. Tento systém, ktorý sa predával ako „výstraha na diaľku“, varuje vodiča bez toho, aby ovplyvňoval plyn, brzdy alebo radenie prevodových stupňov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.uctc.net/papers/622.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2003-10-11|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20031011103348/http://www.uctc.net/papers/622.pdf|dátum archivácie=2003-10-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=History of Mitsubishi Motors – 1990s {{!}} Overview of Mitsubishi Motors {{!}} Corporate Info and IR {{!}} MITSUBISHI MOTORS|url=http://www.mitsubishi-motors.com/en/corporate/aboutus/history/1990/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20141230134028/http://www.mitsubishi-motors.com/en/corporate/aboutus/history/1990/index.html|dátum archivácie=2014-12-30}}</ref> * 1995: [[Mitsubishi Diamante]] predstavil laser „Preview Distance Control“. Tento systém riadil rýchlosť pomocou ovládača plynu a radenia nadol, nie brzdením.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Press Release {{!}} Mitsubishi Motors Corporation|url=https://www.mitsubishi-motors.com/en/corporate/pressrelease/corporate/detail429.html|vydavateľ=www.mitsubishi-motors.com|dátum prístupu=2020-04-09}}</ref> * 1997: [[Toyota]] ponúkla na japonskom trhu Celsior „laserový adaptívny tempomat“ (LIDAR).<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOYOTA MOTOR CORPORATION GLOBAL WEBSITE {{!}} 75 Years of TOYOTA {{!}} Technical Development {{!}} Electronics Parts|url=http://www.toyota-global.com/company/history_of_toyota/75years/data/automotive_business/products_technology/technology_development/electronics_parts/index.html|vydavateľ=www.toyota-global.com|dátum prístupu=2020-04-09}}</ref> Reguloval rýchlosť pomocou ovládača plynu a radenia nadol, nie brzdením. * 1999: [[Mercedes-Benz|Mercedes]] zavedený „[[DISTRONIC]]“, prvý radar adaptívneho tempomtu ACC, na [[Mercedes-Benz triedy S|Mercedes-Benz triedy S (W220)]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Innovation as a tradition {{!}} Daimler > Company > News > Technology & Innovation|url=http://www.daimler.com/dccom/0-5-658451-1-1767861-1-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-12-29|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20141229221136/http://www.daimler.com/dccom/0-5-658451-1-1767861-1-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0.html|dátum archivácie=2014-12-29}}</ref> a triedy CL. * 1999: [[Jaguar]] začal ponúkať radarový ACC systém na Jaguar XK (X100). * 1999: [[Nissan]] predstavil laserový ACC na japonskom trhu s modelom [[Nissan Cima]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NISSAN {{!}} Nissan Research Center {{!}} On the Research Front Lines {{!}} Hideaki Inoue|url=http://www.nissan-global.com/EN/NRC/FRONTLINES/VOL3/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20141230025111/http://www.nissan-global.com/EN/NRC/FRONTLINES/VOL3/|dátum archivácie=2014-12-30}}</ref> * 1999: [[Subaru]] predstavil prvý ACC na svete založený na fotoaparáte na japonskom trhu s modelom [[Subaru Legacy|Subaru Legacy Lancaster]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SUBARU LEGACY LANCASTER, LANCASTER ADA catalog – reviews, pics, specs and prices {{!}} Goo-net Exchange|url=https://www.goo-net-exchange.com/catalog/SUBARU__LEGACY_LANCASTER/4501945/|vydavateľ=www.goo-net-exchange.com|dátum prístupu=2020-04-09}}</ref> * 2000: [[BMW]] predstavilo v Európe radar „Active Cruise Control“ pre [[BMW rad 7 (E38)|BMW radu 7 – E38]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Fahrwerkhandbuch: Grundlagen · Fahrdynamik · Komponenten · Systeme · Mechatronik · Perspektiven|url=https://books.google.com/books?id=tcT-AAAAQBAJ&lpg=PA639&ots=y_ln-3tlj4&dq=Aktive+Geschwindigkeitsregelung+bmw+e38&pg=PA639&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Springer-Verlag|rok=2013-09-25|isbn=978-3-658-01992-1|jazyk=de|meno=Bernd|priezvisko=Heißing|meno2=Metin|priezvisko2=Ersoy|meno3=Stefan|priezvisko3=Gies}}</ref> * 2000: [[Toyota]] bola prvou spoločnosťou, ktorá na konci roku 2000 uviedla laserový ACC na americký trh s modelom LS 430 a so systémom Dynamic Laser Cruise Control.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Finally!  Adaptive Cruise Control Arrives in the USA (09/00)|url=http://www.ivsource.net/archivep/2000/sep/a000929_USacc.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-09-08|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20080908013626/http://www.ivsource.net/archivep/2000/sep/a000929_USacc.html|dátum archivácie=2008-09-08}}</ref> * 2000: Laserový systém ACC od spoločnosti [[Toyota]] pridal „ovládanie bŕzd“, ktoré už dokázalo auto spomaliť.<ref name=":1" /> * 2001: [[Infiniti]] predstavilo laserový „inteligentný tempomat“ na Infiniti Q45 z roku 2002 F50 tretej generácie a 2002 Infiniti QX4. * 2001: [[Renault]] predstavil ACC na [[Renault Vel Satis]] (dodáva [[Robert Bosch (podnik)|Bosch]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Robert Bosch GmbH {{!}} Premiere auf dem Automobilsalon in Genf: Renault Vel Satis mit neuer Wischertechnik von Bosch {{!}} Pressemitteilung {{!}} Pressemeldung|url=http://presseservice.pressrelations.de/standard/result_main.cfm?aktion=jour_pm&r=54080&quelle=0&pfach=1&n_firmanr_=102116&sektor=pm&detail=1|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20141230044149/http://presseservice.pressrelations.de/standard/result_main.cfm?aktion=jour_pm&r=54080&quelle=0&pfach=1&n_firmanr_=102116&sektor=pm&detail=1|dátum archivácie=2014-12-30}}</ref> * 2002: [[Lancia]] predstavila radar ACC ([[Robert Bosch (podnik)|Bosch]]) na dizertačnej práci [[Lancia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Launch of top-of-the-range Lancia Thesis is delayed further|url=https://europe.autonews.com/article/20010924/ANE/109240814/launch-of-top-of-the-range-lancia-thesis-is-delayed-further|vydavateľ=Automotive News Europe|dátum vydania=2001-09-24|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=en}}</ref> * 2002: [[Volkswagen]] predstavil radar ACC vyrábaný spoločnosťou Autocruise (teraz TRW) na vozidle [[Volkswagen Phaeton]]. * 2002: [[Audi]] predstavila radar ACC (Autocruise) na [[Audi A8]] na konci roka 2002. * 2003: [[Cadillac]] predstavil radar ACC na modeli Cadillac XLR. * 2003: [[Toyota]] sa presunula z lasera na radar ACC na vozidle Celsior.<ref name=":1" /> Prvý Lexus Dynamic Radar Cruise Control a radarom vedený systém proti zrazeniu sa objavili na americkom trhu Lexus LS (XF30) v [[Spojené štáty|USA]]. * 2004: [[Toyota]] pridala do režimu radaru ACC na Crown Majesta „režim nízkej rýchlosti sledovania“. Režim sledovania rýchlosti pri nízkej rýchlosti bol druhým režimom, ktorý varoval vodiča a zabezpečoval brzdenie, ak sa vozidlo vpredu zastavilo; mohlo by to zastaviť auto, ale potom by sa deaktivovalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelligent Vehicle Source (Ivsource.net) – Low Speed ACC Finally Hits the Market|url=http://ivsource.net/modules.php?name=News&file=article&sid=83|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-02-22|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20120222070440/http://ivsource.net/modules.php?name=News&file=article&sid=83|dátum archivácie=2012-02-22}}</ref> * 2005: V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] predstavila spoločnosť [[Acura]] v modelovom roku 2006 Acura RL radarový ACC integrovaný so systémom na zabránenie zrážkam (Systém na zmiernenie zrážky (CMBS))<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2006 Acura TSX 4-door sedan|url=https://www.iihs.org/ratings/vehicle/acura/tsx-4-door-sedan/2006|vydavateľ=IIHS-HLDI crash testing and highway safety|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=en}}</ref> * 2005: [[Mercedes-Benz triedy S|Mercedes-Benz S-Class (W221)]] vylepšil ACC tak, aby v prípade potreby úplne zastavil vozidlo (teraz nazývané „Distronic Plus“ na [[Mercedes-Benz triedy E|triede E]] a väčšine sedanov [[Mercedes-Benz|Mercedes]]). * 2006: [[Volkswagen Passat|Volkswagen Passat B6]] predstavil radar ACC dodávaný spoločnosťou Autocruise a TRW, fungujúci od 30 do 210 km/h. Podporoval doplnkovú funkciu AWV1 a AWV2 na zabránenie kolízie pomocou brzdového systému. * 2006: [[Audi]] predstavilo na [[Audi Q7]] plný rozsah ACC plus. V režime nízkej rýchlosti upozorňuje vodiča na možnú kolíziu a podľa potreby pripravuje núdzové brzdenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Distance Control: DCX and VW Offering Adaptive Cruise Control System with a Low-Speed Mode – MarkLines全球汽车产业平台|url=http://www.marklines.com/cn/report/rep464_200604|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20141230143839/http://www.marklines.com/cn/report/rep464_200604|dátum archivácie=2014-12-30}}</ref> Systém bol dodaný spoločnosťou [[Robert Bosch (podnik)|Bosch]]. * 2006: [[Nissan]] predstavil „Inteligentný tempomat s asistentom riadenia vzdialenosti“ na Nissan Fuga.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NISSAN {{!}} NEWS PRESS RELEASE|url=http://www.nissan-global.com/EN/NEWS/2006/_STORY/060315-01-e.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-10-27|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20111027124358/http://www.nissan-global.com/EN/NEWS/2006/_STORY/060315-01-e.html|dátum archivácie=2011-10-27}}</ref> Zatlačí plynový pedál proti nohe, keď navigačný systém zistí nebezpečnú rýchlosť. Ak sa používa systém autonómneho tempomatu, pomoc pri riadení vzdialenosti automaticky znížila rýchlosť a varovala vodiča zvukovým signálom. * 2006: september 2006 [[Toyota]] predstavila pre model [[Lexus]] LS 460 „funkciu sledovania všetkých rýchlostí“. Radarom podporovaný systém udržiaval nepretržitú kontrolu z rýchlostí od 0 km/h do 100 km/h a je navrhnutý tak, aby pracoval v situáciách zastavenia a odchodu, ako je napríklad preťaženie cestnej premávky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adaptive Cruise Control – Toyota Europe Corporate Website|url=http://www.toyota.eu/06_Safety/03_understanding_active_safety/03_cruise_control.aspx|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-07|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20081207082214/http://www.toyota.eu/06_Safety/03_understanding_active_safety/03_cruise_control.aspx|dátum archivácie=2008-12-07}}</ref> * 2007: [[BMW]] predstavilo na [[BMW rad 5|BMW radu 5 (E60)]] plnú rýchlosť zastavenia a aktívneho tempomatu. * 2008: [[Lincoln automobiles|Lincoln]] predstavil radar ACC na Lincoln MKS v roku 2009. * 2008: Motorová spoločnosť [[SsangYong]] predstavila radar „Active Cruise Control“ na [[SsangYong Chairman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ssangyong Motor|url=http://www.smotor.com/enold/med_cen/news/1205577_8693.html|vydavateľ=www.smotor.com|dátum prístupu=2020-04-09}}</ref> * 2008: [[Volkswagen Passat CC|Volkswagen Passat CC, B6]] a [[Volkswagen Touareg|Touareg]] GP. Systém ACC bol aktualizovaný, aby podporoval úplné automatické zastavenie, a pridal funkciu Front Assist, aby sa zabránilo kolízii, ktorá by pracovala oddelene od ACC. Front Assist nedokáže zabrzdiť automaticky, iba zvyšuje tlak v brzdovom systéme a varuje vodiča. * 2008: [[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf 6]] predstavil ACC s lidarom. * 2009: [[Hyundai Motor Group|Hyundai]] predstavil radar ACC na [[Hyundai Equus]] na kórejskom trhu. * 2009: ACC a CMBS boli k dispozícii ako voliteľné funkcie aj v modelovom roku 2010 [[Acura|Acura MDX]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acura News & Press Releases {{!}} Acura.com|url=https://www.acura.com/news-and-press|vydavateľ=www.acura.com|dátum prístupu=2020-04-09}}</ref> v roku 2010 Mid Model Change (MMC) a novo zavedenom modelovom roku 2010 [[Acura|Acura ZDX]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Acura Media Newsroom: New 2010 Acura ZDX Four-Door Sports Coupe Delivers Style, Performance, Luxury and Refinement|url=http://www.hondanews.com/categories/793/releases/5125|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-12-14|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20091214232406/http://www.hondanews.com/categories/793/releases/5125|dátum archivácie=2009-12-14}}</ref> * 2010: [[Ford Motor Company|Ford]] debutoval svojím prvým ACC na šiestej generácii [[Ford Motor Company|Ford Taurus]] (možnosť na väčšine modelov, štandard na SHO) * 2010: [[Audi]] predstavilo radar ACC vedený [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] na [[Audi A8]] D4.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Audi MediaServices – The new Audi A8 – The sportiest sedan in the luxury class|url=https://www.audi-mediaservices.com/publish/ms/content/en/public/pressemitteilungen/2010/02/01/the_new_audi_a8__.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-12-31|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20141231011547/https://www.audi-mediaservices.com/publish/ms/content/en/public/pressemitteilungen/2010/02/01/the_new_audi_a8__.html|dátum archivácie=2014-12-31}}</ref> * 2010: [[Volkswagen Passat CC|Volkswagen Passat B7 CC.]] Aktualizácia ACC a aktualizácia Front Assist. Zaviedlo sa núdzové brzdenie s názvom „City“. Auto by sa mohlo zabrzdiť automaticky, aby sa zabránilo kolízii. * 2010: [[Jeep]] predstavil ACC v roku 2011 [[Jeep|Jeep Grand Cherokee]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=All-new 2011 Jeep® Grand Cherokee Earns 'Top Safety Pick' From the Insurance Institute for Highway Safety|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/all-new-2011-jeep-grand-cherokee-earns-top-safety-pick-from-the-insurance-institute-for-highway-safety-95401949.html|vydavateľ=www.prnewswire.com|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=en|meno=Chrysler Group|priezvisko=LLC}}</ref> * 2013: [[Mercedes-Benz|Mercedes]] predstavil „Distronic Plus s asistentom riadenia“ (asistenčný systém pri dopravných zápchach) na triede [[Mercedes-Benz triedy S|Mercedes-Benz S]] (W222) * 2013: [[BMW]] predstavilo aktívny tempomat s asistentom dopravnej zápchy. * 2014: [[Chrysler]] predstavil radar „Adaptive Cruise Control with Stop +“ s plným rýchlostným rozsahom na vozidle [[Chrysler|Chrysler 200]] v roku 2015. * 2014: [[Tesla (automobilka)|Tesla]] predstavila funkciu autopilota pre [[Tesla Model S|model S,]] ktorá umožňuje poloautomatické tempomaty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Riding shotgun in Tesla's fastest car ever|url=https://www.engadget.com/2014-10-09-tesla-d-awd-driver-assist.html|vydavateľ=Engadget|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Yahoo|url=http://green.autoblog.com/2014/10/09/tesla-d-awd-model-s-new-autopilot-surprise/|vydavateľ=green.autoblog.com|dátum prístupu=2020-04-09}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Tesla Aims to Leapfrog Rivals|url=https://www.wsj.com/articles/tesla-aims-to-leapfrog-rivals-1412980889|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2014-10-11|dátum prístupu=2020-04-09|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=Joseph B.|priezvisko=White}}</ref> * 2015: [[Ford Motor Company|Ford]] predstavil prvý pickup s ACC na modeli [[Ford Motor Company|Ford F150]] v roku 2015. * 2015: [[Honda]] predstavila svoj európsky [[Honda|CR-V]] 2015 s prediktívnym tempomatom.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New Honda smart cruise control predicts other motorists' future idiocy|url=https://www.autoblog.com/2015/01/14/new-honda-smart-cruise-control-predicts-other-motorists-future/|vydavateľ=Autoblog|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=en}}</ref> * 2015: [[Volvo Group|Volvo]] začalo ponúkať ACC na všetkých svojich modeloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The All-New 2012 Volvo S60 Sedan – The All-New Volvo S60 {{!}} Features & Equipment – Additional Options|url=http://www.volvocars.com/us/all-cars/volvo-s60/details/pages/default.aspx|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-11-18|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20111118031332/http://www.volvocars.com/us/all-cars/volvo-s60/details/pages/default.aspx|dátum archivácie=2011-11-18}}</ref> * 2017: [[Cadillac]] predstavil svoju poloautonómnu funkciu Super Cruise v modelovom roku 2018 CT6 (pre vozidlá vyrobené 6. septembra 2017 alebo neskôr). Systém používal palubný radar a kamery spolu s údajmi o mapovaní lidarov, čo vodičovi umožňovalo ísť bez použitia rúk po diaľniciach s obmedzeným prístupom. * 2017: [[Toyota]] predstavila vo všetkých modeloch svoj bezpečnostný zmysel ako štandardnú funkciu. Toyota Safety Sense™ P (TSS-P) obsahuje DRCC (dynamický radarový tempomat), ktorý využíva radar namontovaný na prednej mriežke a fotoaparát smerujúci dopredu, ktorý je určený na detekciu vozidla vpredu a automatické nastavenie rýchlosti vozidla, aby sa pomohlo udržať vopred nastavená vzdialenosť za vozidlom vpredu. == Typy == [[Laser]]ové systémy nedetekujú a nesledujú vozidlá v nepriaznivých poveternostných podmienkach, ani spoľahlivo nesledujú špinavé (a teda neodrážajúce) vozidlá. Laserové senzory musia byť odkryté, senzor (pomerne veľká čierna skrinka) sa zvyčajne nachádza v dolnej mriežke, posunutý na jednu stranu. [[Radar]]ové senzory môžu byť skryté za plastovými fasádami; fasády sa však môžu líšiť od vozidla bez tejto funkcie. Napríklad [[Mercedes-Benz]] dáva radar za hornú mriežku v strede a za pevnú plastovú dosku, ktorá má lakované lamely, ktoré simulujú vzhľad zvyšku mriežky. Najbežnejšie sú jednoduché [[Radar|radarové systémy]]. Systémy s viacerými snímačov použiť buď dva podobné hardvérové senzory, ako je v 2010 [[Audi A8]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Audi A8: Technik-Highlights des neuen Flaggschiffs|url=https://www.auto-motor-und-sport.de/news/die-technik-highlights-des-audi-a8/|vydavateľ=auto motor und sport|dátum vydania=2010-01-18|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=de|meno=Alexander|priezvisko=Bloch|url archívu=https://web.archive.org/web/20201028233144/https://www.auto-motor-und-sport.de/news/die-technik-highlights-des-audi-a8/|dátum archivácie=2020-10-28}}</ref> alebo v roku 2010 [[Volkswagen Touareg]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Assistenzsysteme im Test: Was können aktuelle Notbremsassistenten?|url=https://www.auto-motor-und-sport.de/test/assistenzsysteme-im-test-sechs-modelle-im-sicherheitsvergleich/|vydavateľ=auto motor und sport|dátum vydania=2011-02-09|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=de|meno=Alexander|priezvisko=Bloch|url archívu=https://web.archive.org/web/20200805130425/https://www.auto-motor-und-sport.de/test/assistenzsysteme-im-test-sechs-modelle-im-sicherheitsvergleich/|dátum archivácie=2020-08-05}}</ref> alebo jeden centrálny radarový dlhý úsek spriahnutý s dvoma krátkymi radarovými senzormi umiestnených v rohoch vozidla ako [[BMW rad 5|BMW radu 5]] a 6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Abstandsregeltempomat von A5, 5er, Mondeo und Passat CC: Vier Modelle im weltweit einzigartigen Test|url=https://www.auto-motor-und-sport.de/test/abstandsregeltempomaten-im-test-mittelklasse-autos/|vydavateľ=auto motor und sport|dátum vydania=2010-01-08|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=de|meno=Alexander|priezvisko=Bloch|url archívu=https://web.archive.org/web/20200814114210/https://www.auto-motor-und-sport.de/test/abstandsregeltempomaten-im-test-mittelklasse-autos/|dátum archivácie=2020-08-14}}</ref> Posledným vývojom je systém binokulárneho počítačového videnia, ako napríklad systém uvedený na americký trh v modelovom roku 2013 [[Subaru]]. Tieto systémy majú videokamery nasmerované spredu na obidve strany spätného zrkadla a používajú digitálne spracovanie na získanie informácií o hĺbke z paralaxy medzi pohľadmi týchto dvoch kamier. === Pomocné systémy === Radar-based ACC je často predávané spoločne s predkolíznym systémom, ktoré upozorní vodiča alebo poskytuje podporu bŕzd, ak existuje vysoké riziko kolízie. Aj v niektorých automobiloch je súčasťou systém udržiavania jazdného pruhu, ktorý poskytuje [[posilňovač riadenia]] s cieľom znížiť zaťaženie riadenia v rohoch, keď je aktivovaný tempomat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is adaptive cruise control, and how does it work? – ExtremeTech|url=https://www.extremetech.com/extreme/157172-what-is-adaptive-cruise-control-and-how-does-it-work|vydavateľ=www.extremetech.com|dátum prístupu=2020-04-09}}</ref> === Multi-senzorové systémy === Systémy s viacerými senzormi môžu praktizovať fúziu senzorov na integráciu údajov, aby sa zvýšila bezpečnosť alebo zážitok z jazdy. Dáta [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] môžu informovať systém o geografických funkciách, ako je napríklad diaľničná značka. Kamerový systém si mohol všimnúť správanie vodiča pred vami, ako sú brzdové svetlá alebo smerové svetlo. To by mohlo umožniť nasledujúcemu vozidlu interpretovať smerový [[signál]] pri východe ako nevyžadujúci spomalenie nasledujúceho vozidla, pretože vedúce vozidlo vystúpi.<ref name=":2" /> Multi-senzorové systémy by si mohli tiež všimnúť dopravné značky/signály a nemali by napríklad prechádzať na semaforoch na červenom svetle, keď sledovali vozidlo, ktoré prešlo pred zmenou signálu. === Prediktívne systémy === Prediktívne systémy upravujú rýchlosť vozidla na základe predpovedí správania ostatných vozidiel. Takéto systémy môžu urobiť skôr, miernejšie úpravy predpokladaného správania, zvýšiť bezpečnosť a pohodlie cestujúcich. Jedným príkladom je predpovedať pravdepodobnosť, že sa vozidlo v susednom pruhu pohybuje pred ovládaným vozidlom. Jeden systém predpovedá zmenu jazdného pruhu až päť sekúnd pred tým, ako k nemu dôjde.<ref name=":3" /> === Mercedes Distronic Plus === V roku 1999 [[Mercedes-Benz|Mercedes]] predstavil [[Distronic]], prvý adaptívny systém založený na [[radar]]och, na vozidlách [[Mercedes-Benz triedy S|Mercedes-Benz S]] (W220) a CL. Distronic automaticky nastavuje rýchlosť vozidla pred autom, aby sa vždy udržiavala bezpečná vzdialenosť od ostatných automobilov na ceste. Mercedes-Benz S 450 4MATIC [[Kupé (automobil)|Kupé]]. Snímače Distronic smerujúce dopredu sú zvyčajne umiestnené za logom Mercedes-Benz a prednou mriežkou. V roku 2005 Mercedes zdokonalil systém („Distronic Plus“), vďaka čomu bol Mercedes-Benz S-Class (W221) prvým autom, ktorý získal vylepšený systém. Spoločnosť Distronic Plus by teraz mohol v prípade potreby na väčšine sedanov vozidlo úplne zastaviť. V roku 2016 Mercedes predstavil Active Brake Assist 4, prvý asistent núdzového brzdenia s rozpoznaním chodcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mercedes-Benz Trucks: Safety: New assistance systems: Active Brake Assist 4 emergency: braking assistant featuring pedestrian recognition and: Sideguard Assist|url=https://media.daimler.com/marsMediaSite/en/instance/ko/Mercedes-Benz-Trucks-Safety-New-assistance-systems-Active-Brake-Assist-4-emergency-braking-assistant-featuring-pedestrian-recognition-and-Sideguard-Assist.xhtml?oid=12367326|vydavateľ=marsMediaSite|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20181107030010/https://media.daimler.com/marsMediaSite/en/instance/ko/Mercedes-Benz-Trucks-Safety-New-assistance-systems-Active-Brake-Assist-4-emergency-braking-assistant-featuring-pedestrian-recognition-and-Sideguard-Assist.xhtml?oid=12367326|dátum archivácie=2018-11-07}}</ref> Jedna havária spôsobená spoločnosťou Distronic Plus sa datuje do roku 2005, keď nemecký spravodajský časopis „''Stern''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nachrichten, Hintergründe & Reportagen|url=https://www.stern.de/|vydavateľ=stern.de|dátum vydania=2020-01-31|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=de}}</ref> testoval pôvodný systém Distronic spoločnosti Mercedes. Počas testu sa systému nedarilo vždy zabrzdiť včas. Ulrich Mellinghoff, vtedajší vedúci bezpečnosti, NVH a testovania v technologickom stredisku Mercedes-Benz, uviedol, že niektoré skúšky zlyhali, pretože vozidlo bolo testované v kovovej hale, čo spôsobilo problémy s radarom. Neskôr iterácie dostali vylepšený radar a ďalšie senzory, ktoré nie sú narušené kovovým prostredím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pedestrian protection: Not just a question of compliance with crash-test regulations for Mercedes-Benz|url=https://media.daimler.com/marsMediaSite/en/instance/ko/Pedestrian-protection-Not-just-a-question-of-compliance-with-crash-test-regulations-for-Mercedes-Benz.xhtml?oid=9905174|vydavateľ=marsMediaSite|dátum prístupu=2020-04-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210311223747/https://media.daimler.com/marsMediaSite/en/instance/ko/Pedestrian-protection-Not-just-a-question-of-compliance-with-crash-test-regulations-for-Mercedes-Benz.xhtml?oid=9905174|dátum archivácie=2021-03-11}}</ref> V roku 2008 Mercedes uskutočnil štúdiu porovnávajúcu mieru nehodovosti vozidiel Distronic Plus a vozidiel bez nej a dospel k záveru, že vozidlá vybavené systémom Distronic Plus majú približne o 20% nižšiu mieru havárií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mercedes-Benz Accident Study Shows 20 Percent Of Rear End Collisions Can Be Avoided With DISTRONIC PLUS and Brake Assist PLUS {{!}} eMercedesBenz – The Unofficial Mercedes-Benz Weblog|url=http://www.emercedesbenz.com/Jun08/10_001188_Mercedes_Benz_Accident_Study_Shows_20_Percent_Of_Rear_End_Collisions_Can_Be_Avoided_With_DISTRONIC_PLUS_And_Brake_Assist_Plus.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-09-24|dátum prístupu=2020-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20150924000057/http://www.emercedesbenz.com/Jun08/10_001188_Mercedes_Benz_Accident_Study_Shows_20_Percent_Of_Rear_End_Collisions_Can_Be_Avoided_With_DISTRONIC_PLUS_And_Brake_Assist_Plus.html|dátum archivácie=2015-09-24}}</ref> == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|en|Adaptive cruise control|941807685}} [[Kategória:Automobilové obchodné značky]] [[Kategória:Aktívna bezpečnosť automobilov]] 99jwpzjl3nx309pzywsjwnn259cdzfb 0 648658 8232780 7545622 2026-06-13T13:59:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232780 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ |meno = Francišak Kazimiravič Bahuševič |pseudonym = Maciej Buračok{{Break}}Symon Reŭka z-pad Barysava. |popis osoby = bieloruský básnik, prozaik, esejista |obrázok = Francisak Bahusevic.jpg |popis obrázka = |rodné meno = Франці́шак Казімі́равіч Багушэ́віч |dátum narodenia = [[21. marec]] [[1840]] |miesto narodenia = [[Svirany]], [[Ruská ríša]]{{Break}}(dnes [[Litva]]) |dátum úmrtia = {{duv|1900|4|28|1840|03|21}} |miesto úmrtia = [[Kušľany]], [[Ruská ríša]]{{Break}}(dnes [[Bielorusko]]) |národnosť = [[Bielorusi|bieloruská]] |alma mater = |zamestnanie = učiteľ, právnik |deti = |vzťahy = |žáner = [[kritický realizmus (umenie)|kritický realizmus]] |obdobie = |téma = sociálna situácia na vidieku, národnostná otázka |hnutie = |debut = |významné práce = Bieloruská píšťala (''Dudka belaruskaja''){{Break}}Bieloruský slák (''Smyk belaruski'') |podpis = |poznámky = |portál1 = }} '''Francišak Kazimiravič Bahuševič'''<ref name= BEL>Bahuševič, Francišak Kazimiravič. In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |isbn=978-80-89524-30-3 |url=https://beliana.sav.sk/heslo/bahusevic-francisak-kazimiravic |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2020-04-11 }}</ref> ({{V jazyku|bel|Франці́шак Казімі́равіч Багушэ́віч}}; * [[21. marec]] [[1840]] [[Svirany]]{{--}}† [[28. apríl]] [[1900]] [[Kušľany]]) bol bieloruský básnik a prozaik, zakladateľ [[Kritický realizmus (umenie)|kritického realizmu]] v bieloruskej literatúre. Niekedy býva označovaný za otca moderného bieloruského [[Nacionalizmus|nacionalizmu]],<ref name=A-Z>{{Citácia knihy |priezvisko=Silitski |meno=Vitali |titul=The A to Z of Belarus |vydanie= |vydavateľ=Scarecrow Press |miesto=Lanham, Toronto, Plymouth |rok=2010 |isbn=0810872005 |strany= |priezvisko2=Zaprudnik |meno2=Jan |kapitola=Beginnings of the National Cause |zväzok edície=221 |edícia=The A to Z Guide |ISBN2=978-0810872004}}</ref> či otca [[Bieloruské národné obrodenie|bieloruského národného obrodenia]].<ref name=BA/> Medzi jeho najvýznamnejšie básnické zbierky patrí Bieloruská píšťala (''Dudka belaruskaja''), či Bieloruský slák (''Smyk belaruski'').<ref name= BEL/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bahuševič, Francišak Kazimiravič |dátum prístupu=2020-04-11}}</ref> == Životopis == Bahuševič sa narodil na území dnešnej [[Litva|Litvy]] v obci [[Svirany]] do rodiny drobnej šľachty a vyrastal v sedliackom prostredí. V roku [[1861]] dokončil gymnáziu vo [[Vilnius]]e a následne odišiel študovať matematiku na univerzitu v [[Petrohrad]]e. Po študentských nepokojoch bol z univerzity prepustený. Po návrate domov začal učiť na dedinskej škole. V rokoch [[1863]]{{--}}[[1864]] sa zúčatnil proticárskeho [[Januárové povstanie|Januárového povstania]] vedeného [[Kastuś Kalinoŭski|Kastuśom Kalinoŭskim]], po ktorého porážke sa musel stiahnúť z verejného života a odísť z rodnej krajiny preč. Niekoľko rokov žil na Ukrajine, kde študoval právo a následne dlho pracoval ako advokát a úradník na rôznych miestach. V roku [[1884]] boli po nástupe cisára [[Alexander III. (Rusko)|Alexandra]] na trón účastníci [[Januárové povstanie|Januárového povstania]] amnestovaní a Bahuševič sa smel vrátiť do rodnej krajiny, kde začal pracovať ako úradník a advokát vo Vilniuse. Zaoberal sa najmä problémami sedliakov a chudobných mestských vrstiev. V tomto období začal aj písať články do časopisov (napr. poľské periodikum Kraj), v ktorých odsudzoval zaostalosť ruského vidieka a vzdelávacieho systému. Pre cenzúru [[Bieloruština|bieloruštiny]] však vyšli jeho diela v Poľsku, odkiaľ boli prepašované na bieloruské územia. Niektoré jeho diela sa stratili. Po odchode zo zamestnania žil na rodinnom panstve v obci [[Kušľany]], kde aj zomrel. Pochovaný je v [[Župrany|Župranoch]].<ref name=BA>BAHUŠEVIČ, FRANCIŠAK (1840-1900). In: {{Citácia knihy |priezvisko=Silitski |meno=Vitali |titul=The A to Z of Belarus |vydanie= |vydavateľ=Scarecrow Press |miesto=Lanham, Toronto, Plymouth |rok=2010 |isbn=0810872005 |strany= |priezvisko2=Zaprudnik |meno2=Jan |zväzok edície=221 |edícia=The A to Z Guide |ISBN2=978-0810872004}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Franciszak Bahuszevič |url=http://archiwum2000.tripod.com/511/bogusz.html |vydavateľ=Nasza Gazeta |dátum prístupu=2020-04-11 |autor=Jurij Gil |url archívu=https://web.archive.org/web/20200411115742/http://archiwum2000.tripod.com/511/bogusz.html |dátum archivácie=2020-04-11 }}</ref> == Dielo == [[Súbor:Belarus-Kushlany.jpg|náhľad|Bahuševičský kaštieľ v Kušľanoch|vľavo]] Bahuševič sa venoval najmä výrazne sociálne ladenej poézii, kde zobrazoval výjavy z ruského vidieka po zrušení nevoľníctva [[1861]].<ref name= BEL/> Písal však aj prózu, reflektívne diela a články. Jedným z Bahuševičových motívov je národná otázka. Vo svojich dielach žiadal svojich krajanov, aby neopustili svoje národné jazyky a poukazoval na to, že [[stará bieloruština]] bola kedysi úradným jazykom [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]].<ref name=A-Z/> Svoje diela písal v [[Latinské písmo|latinke]], pretože bola medzi čitateľmi viac uznávaná.<ref name=A-Z2>ALPHABET. In: {{Citácia knihy |priezvisko=Silitski |meno=Vitali |titul=The A to Z of Belarus |vydanie= |vydavateľ=Scarecrow Press |miesto=Lanham, Toronto, Plymouth |rok=2010 |isbn=0810872005 |strany= |priezvisko2=Zaprudnik |meno2=Jan |zväzok edície =221 |edícia=The A to Z Guide |ISBN2=978-0810872004}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.cbdb.cz/autor-45076-francisak-bahusevic Francisčak Bahuševič na Československej bibliografickej databáze] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bahuševič, Francišak Kazimiravič}} [[Kategória:Bieloruskí spisovatelia]] [[Kategória:Bieloruskí básnici]] [[Kategória:Bieloruskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti na bieloruských poštových známkach]] 96ib6vqxyiv91feiccds3eenb7mhe4g 14 655207 8232887 7083938 2026-06-13T19:18:30Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232887 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Ženský futbal| Štátu]] [[Kategória:Futbal podľa štátu| Ženský]] [[Kategória:Ženský šport podľa športu a štátu|Futbal]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] ozr02jgx1rswubjr82xbpkoead3plwn 4 656924 8232761 8232399 2026-06-13T13:01:19Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8232761 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q126633|Q126633]] | [[Súbor:Marjane Satrapi Cannes 2008(Cropped).jpg|center|75px]] | [[Marjane Satrapiová]] | data-sort-value="1969" | 1969-11-22 | data-sort-value="2026" | 2026-06-04 | francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka | [[filmový režisér]]<br/>''[[:d:Q109517242|comics creator]]'' | | [[Francúzsko]]<br/>[[Irán]] | ''[[:d:Q178373|Rasht]]'' | [[Paríž]] | |- | [[:d:Q342962|Q342962]] | [[Súbor:Head, Anthony Stewart (2007).jpg|center|75px]] | [[Anthony Head]] | data-sort-value="1954" | 1954-02-20 | data-sort-value="2026" | 2026-06-01 | anglický herec a hudobník (1954 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q149836|Camden Town]]'' | [[Bath]] | |- | [[:d:Q974567|Q974567]] | [[Súbor:Claude-Lemieux-circa-1999-2000.jpg|center|75px]] | [[Claude Lemieux]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-28 | kanadský hokejista (1965 - 2026) | ''[[:d:Q11774891|hokejista]]''<br/>''[[:d:Q144662|sports agent]]'' | | [[Kanada]] | ''[[:d:Q2927470|Buckingham]]'' | ''[[:d:Q629401|Lake Park]]'' | |- | [[:d:Q1382684|Q1382684]] | [[Súbor:Plachetka, Jan - 2016.jpg|center|75px]] | [[Ján Plachetka]] | data-sort-value="1945" | 1945-02-18 | data-sort-value="2026" | 2026-05-24 | slovenský šachový veľmajster (1945 – 2026) | ''[[:d:Q10873124|šachista]]''<br/>[[tréner]] | | [[Slovensko]] | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q717725|Q717725]] | | [[Philip Aaberg]] | data-sort-value="1949" | 1949-04-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-23 | | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]''<br/>''[[:d:Q15981151|jazzový hudobník]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Havre]] | | |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:Dick Parry, Glasgow dsc00121 (154402273).jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q6392024|Kentford]]'' | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[New York (mesto)|New York]] | |- | [[:d:Q11735988|Q11735988]] | | [[Karol Chmel]] | data-sort-value="1953" | 1953-10-06 | data-sort-value="2026" | 2026-05-14 | slovenský redaktor, básnik a prekladateľ | [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]] | | [[Slovensko]] | [[Zvolen]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 0swb4tas82nruqglgloe06jdu40dib8 8232856 8232761 2026-06-13T19:01:47Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8232856 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q126633|Q126633]] | [[Súbor:Marjane Satrapi Cannes 2008(Cropped).jpg|center|75px]] | [[Marjane Satrapiová|Marjane Satrapi]] | data-sort-value="1969" | 1969-11-22 | data-sort-value="2026" | 2026-06-04 | francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka | [[filmový režisér]]<br/>''[[:d:Q109517242|comics creator]]'' | | [[Francúzsko]]<br/>[[Irán]] | ''[[:d:Q178373|Rasht]]'' | [[Paríž]] | |- | [[:d:Q342962|Q342962]] | [[Súbor:Head, Anthony Stewart (2007).jpg|center|75px]] | [[Anthony Head]] | data-sort-value="1954" | 1954-02-20 | data-sort-value="2026" | 2026-06-01 | anglický herec a hudobník (1954 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q149836|Camden Town]]'' | [[Bath]] | |- | [[:d:Q974567|Q974567]] | [[Súbor:Claude-Lemieux-circa-1999-2000.jpg|center|75px]] | [[Claude Lemieux]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-28 | kanadský hokejista (1965 - 2026) | ''[[:d:Q11774891|hokejista]]''<br/>''[[:d:Q144662|sports agent]]'' | | [[Kanada]] | ''[[:d:Q2927470|Buckingham]]'' | ''[[:d:Q629401|Lake Park]]'' | |- | [[:d:Q1382684|Q1382684]] | [[Súbor:Plachetka, Jan - 2016.jpg|center|75px]] | [[Ján Plachetka]] | data-sort-value="1945" | 1945-02-18 | data-sort-value="2026" | 2026-05-24 | slovenský šachový veľmajster (1945 – 2026) | ''[[:d:Q10873124|šachista]]''<br/>[[tréner]] | | [[Slovensko]] | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q717725|Q717725]] | | [[Philip Aaberg]] | data-sort-value="1949" | 1949-04-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-23 | | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]''<br/>''[[:d:Q15981151|jazzový hudobník]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Havre]] | | |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:Dick Parry, Glasgow dsc00121 (154402273).jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q6392024|Kentford]]'' | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[New York (mesto)|New York]] | |- | [[:d:Q11735988|Q11735988]] | | [[Karol Chmel]] | data-sort-value="1953" | 1953-10-06 | data-sort-value="2026" | 2026-05-14 | slovenský redaktor, básnik a prekladateľ | [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]] | | [[Slovensko]] | [[Zvolen]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] l9kdbstgz2zwvijj04vuhjj2ik5gy2i 8233065 8232856 2026-06-14T06:31:42Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8233065 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q159907|Q159907]] | [[Súbor:David Hockney in Washington Square Park (1977).jpg|center|75px]] | [[David Hockney]] | data-sort-value="1937" | 1937-07-09 | data-sort-value="2026" | 2026-06-11 | | [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q11569986|tlačiar]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>''[[:d:Q15296811|kresliar]]''<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q16947657|litograf]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q22343478|collagist]]''<br/>''[[:d:Q2079935|kreslič architektonických modelov]]''<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[výtvarník]]<br/>[[umelec]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q11613590|theatre designer]]''<br/>''[[:d:Q10862983|leptár]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Bradford]] | [[Londýn]] | |- | [[:d:Q126633|Q126633]] | [[Súbor:Marjane Satrapi Cannes 2008(Cropped).jpg|center|75px]] | [[Marjane Satrapiová|Marjane Satrapi]] | data-sort-value="1969" | 1969-11-22 | data-sort-value="2026" | 2026-06-04 | francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka | [[filmový režisér]]<br/>''[[:d:Q109517242|comics creator]]'' | | [[Francúzsko]]<br/>[[Irán]] | ''[[:d:Q178373|Rasht]]'' | [[Paríž]] | |- | [[:d:Q342962|Q342962]] | [[Súbor:Head, Anthony Stewart (2007).jpg|center|75px]] | [[Anthony Head]] | data-sort-value="1954" | 1954-02-20 | data-sort-value="2026" | 2026-06-01 | anglický herec a hudobník (1954 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q149836|Camden Town]]'' | [[Bath]] | |- | [[:d:Q974567|Q974567]] | [[Súbor:Claude-Lemieux-circa-1999-2000.jpg|center|75px]] | [[Claude Lemieux]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-28 | kanadský hokejista (1965 - 2026) | ''[[:d:Q11774891|hokejista]]''<br/>''[[:d:Q144662|sports agent]]'' | | [[Kanada]] | ''[[:d:Q2927470|Buckingham]]'' | ''[[:d:Q629401|Lake Park]]'' | |- | [[:d:Q1382684|Q1382684]] | [[Súbor:Plachetka, Jan - 2016.jpg|center|75px]] | [[Ján Plachetka]] | data-sort-value="1945" | 1945-02-18 | data-sort-value="2026" | 2026-05-24 | slovenský šachový veľmajster (1945 – 2026) | ''[[:d:Q10873124|šachista]]''<br/>[[tréner]] | | [[Slovensko]] | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q717725|Q717725]] | | [[Philip Aaberg]] | data-sort-value="1949" | 1949-04-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-23 | | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]''<br/>''[[:d:Q15981151|jazzový hudobník]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Havre]] | | |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:Dick Parry, Glasgow dsc00121 (154402273).jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q6392024|Kentford]]'' | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[New York (mesto)|New York]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] a9rsdl2f5705jie6lw62dm5slufbokj 8233070 8233065 2026-06-14T07:01:20Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8233070 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q159907|Q159907]] | [[Súbor:David Hockney in Washington Square Park (1977).jpg|center|75px]] | [[David Hockney]] | data-sort-value="1937" | 1937-07-09 | data-sort-value="2026" | 2026-06-11 | | [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q11569986|tlačiar]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>''[[:d:Q15296811|kresliar]]''<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q16947657|litograf]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q22343478|kolážista]]''<br/>''[[:d:Q2079935|kreslič architektonických modelov]]''<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[výtvarník]]<br/>[[umelec]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q11613590|theatre designer]]''<br/>''[[:d:Q10862983|leptár]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Bradford]] | [[Londýn]] | |- | [[:d:Q126633|Q126633]] | [[Súbor:Marjane Satrapi Cannes 2008(Cropped).jpg|center|75px]] | [[Marjane Satrapiová|Marjane Satrapi]] | data-sort-value="1969" | 1969-11-22 | data-sort-value="2026" | 2026-06-04 | francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka | [[filmový režisér]]<br/>''[[:d:Q109517242|comics creator]]'' | | [[Francúzsko]]<br/>[[Irán]] | ''[[:d:Q178373|Rasht]]'' | [[Paríž]] | |- | [[:d:Q342962|Q342962]] | [[Súbor:Head, Anthony Stewart (2007).jpg|center|75px]] | [[Anthony Head]] | data-sort-value="1954" | 1954-02-20 | data-sort-value="2026" | 2026-06-01 | anglický herec a hudobník (1954 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q149836|Camden Town]]'' | [[Bath]] | |- | [[:d:Q974567|Q974567]] | [[Súbor:Claude-Lemieux-circa-1999-2000.jpg|center|75px]] | [[Claude Lemieux]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-28 | kanadský hokejista (1965 - 2026) | ''[[:d:Q11774891|hokejista]]''<br/>''[[:d:Q144662|sports agent]]'' | | [[Kanada]] | ''[[:d:Q2927470|Buckingham]]'' | ''[[:d:Q629401|Lake Park]]'' | |- | [[:d:Q1382684|Q1382684]] | [[Súbor:Plachetka, Jan - 2016.jpg|center|75px]] | [[Ján Plachetka]] | data-sort-value="1945" | 1945-02-18 | data-sort-value="2026" | 2026-05-24 | slovenský šachový veľmajster (1945 – 2026) | ''[[:d:Q10873124|šachista]]''<br/>[[tréner]] | | [[Slovensko]] | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q717725|Q717725]] | | [[Philip Aaberg]] | data-sort-value="1949" | 1949-04-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-23 | | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]''<br/>''[[:d:Q15981151|jazzový hudobník]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Havre]] | | |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:Dick Parry, Glasgow dsc00121 (154402273).jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q6392024|Kentford]]'' | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[New York (mesto)|New York]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] sypjabezpc1kkgtb17u7eh0kekrbrtw 14 659826 8232927 8154716 2026-06-13T19:26:34Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232927 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Basketbalisti podľa štátu| Basketbalisti]] [[Kategória:Športovkyne podľa športu a štátu|Basketbalistky]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] b99fski1rcd0bfhhaehmmd3bsc987t0 0 661080 8232807 7903203 2026-06-13T16:40:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232807 wikitext text/x-wiki '''Futuracha Pro''' je [[Rodina písma (typografia)|písmo]], ktoré navrhol Odysseas Galinos Paparounis v roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.huffingtonpost.co.uk/entry/futuracha-pro-font_us_58bd7f65e4b0d2821b4f8d1d?guccounter=1}}</ref> Vzhľad jednotlivých písmen sa upravuje automaticky v závislosti od zadaných slov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.refinery29.com/2017/03/144761/futuracha-pro-font-changes-as-you-type}}</ref> Tvar a dizajn písma v štýle [[art deco]] boli inšpirované pohybmi [[Šváby (hmyz)|švábov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.artfido.com/designer-creates-gorgeous-font-that-evolves-as-you-type-with-it/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2021-01-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20210728015406/https://www.artfido.com/designer-creates-gorgeous-font-that-evolves-as-you-type-with-it/|dátum archivácie=2021-07-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Typy písma]] 3w6w3c15u7iwaabr77sb83ip87xl7j8 14 669058 8232920 7972325 2026-06-13T19:25:24Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232920 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bedminton| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] b1qv534s2mafm2w85anolntddu2iya0 14 669060 8232921 7238155 2026-06-13T19:25:32Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232921 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Badminton players by country}} [[Kategória:Bedmintonisti| Štát]] [[Kategória:Bedminton podľa štátu| Bedmintonisti]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Bedmintonisti]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] j7oy8w4n1tf7on5hsoy0dwdn7o4vcll 14 670010 8232857 7367242 2026-06-13T19:02:23Z Jetam2 30982 kat 8232857 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Majstri sveta podľa športu|Plávanie]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v plávaní|Majstri]] [[Kategória:Majstri v plávaní|Sveta]] 5gdkm34h3gk1rznn8ubyjfii57i9cin 14 670168 8232913 7366644 2026-06-13T19:23:57Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232913 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Boccisti| Štát]] [[Kategória:Boccia podľa štátu| Boccisti]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu|Boccia]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 3b1y7amqwvzt858jeu2glsdozwnqapv 14 670169 8232912 7366641 2026-06-13T19:23:48Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232912 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Boccia| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] b1lomdwd0k1agdc7fv8g1vbywkdbx8a 0 671034 8232760 8190650 2026-06-13T12:57:42Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8232760 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pivovarské_kvasinky.jpg|náhľad|upright=0.6|Kvasenie ovocnej šťavy prostredníctvom [[kvasinka pivná|pivných kvasiniek]]]] '''Fermentácia''' alebo '''kvasenie''' je premena [[organická látka|organických látok]] pôsobením [[Enzým|enzýmov]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Balážová | meno = Ľubica | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 1134 | url = | isbn = 80-224-0932-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V [[Biochémia|biochémii]] je úzko definovaná ako extrakcia energie zo [[Sacharid|sacharidov]] bez prítomnosti [[Kyslík|kyslíka]]. V [[Potravinársky priemysel|potravinárskej výrobe]] sa môže v širšom zmysle vzťahovať na akýkoľvek proces, v ktorom aktivita [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]] prináša požadovanú zmenu v potravinách alebo nápojoch.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hui | meno = Y. H. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ghazala | meno2 = Sue | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Graham | meno3 = Dee M. | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = K.D. Murrell | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = | meno5 = | autor5 = Wai-Kit Nip | odkaz na autora5 = | titul = Handbook of Vegetable Preservation and Processing | vydanie = | vydavateľ = Taylor & Francis | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 752 | url = | isbn = 978-0-8247-4301-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Náuka o fermentácii je známa ako [[zymológia]]. V mikroorganizmoch je fermentácia primárny spôsob výroby [[adenozíntrifosfát]]u (ATP) degradáciou organických živín [[anaerób]]ne.<ref name="Prescott Microbiology">{{cite book|url=http://highered.mcgraw-hill.com/sites/0072556781/information_center_view0/|title=Microbiology|author1=Klein, Donald W.|author2=Lansing M.|author3=Harley, John|publisher=[[McGraw-Hill]]|year=2006|isbn=978-0-07-255678-0|edition=6th|location=New York}}</ref> Ľudia používajú fermentáciu na výrobu potravín a nápojov už od [[neolit]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Earliest Alcoholic Beverage in the World | url = https://www.penn.museum/research/project.php?pid=12 | vydavateľ = penn.museum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Fermentácia sa napríklad používa na konzervovanie, v procese, ktorý produkuje [[Kyselina mliečna|kyselinu mliečnu]] nachádzajúcu sa v takých kyslých potravinách, ako sú nakladané uhorky, [[kombuča]], [[kimčchi]] a [[jogurt]], ako aj na výrobu [[Alkoholický nápoj|alkoholických nápojov]], ako je [[víno]] a [[pivo]]. Fermentácia prebieha aj v gastrointestinálnom trakte všetkých zvierat vrátane ľudí.<ref>{{cite web|first=Richard|last=Bowen|url=http://www.vivo.colostate.edu/hbooks/pathphys/digestion/largegut/ferment.html|title=Microbial Fermentation|website=Hypertexts for biological sciences|publisher=Colorado State University|access-date=29 April 2018|accessdate=2021-09-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191202190929/http://www.vivo.colostate.edu/hbooks/pathphys/digestion/largegut/ferment.html|archivedate=2019-12-02}}</ref> == Druhy kvasenia == Druhy kvasenia sú napríklad: * [[alkoholové kvasenie]] – anaeróbne odbúranie glukózy na etanol a oxid uhličitý katalyzované enzýmami<ref>alkoholové kvasenie. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/alkoholove-kvasenie | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-30 | miesto = Bratislava }}</ref>. Rovnicou pre kvasenie je, slovne: [[glukóza]] → [[etanol]] + [[oxid uhličitý]], alebo C₆H₁₂O₆ (aq) → 2 C₂H₅OH (l) + 2 CO₂ (g).<ref name="Prescott Microbiology"/> * [[octové kvasenie]] – oxidácia etanolu na [[Kyselina octová|kyselinu octovú]] a vodu, pomocou [[Baktérie|baktérií]] rodu [[acetobakter]].<ref name=TU>{{Citácia knihy | priezvisko = Linkešová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Paveleková | meno2 = Ivona | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Vybrané kapitoly z chemickej a potravinárskej technológie | vydanie = | vydavateľ = Trnavská univerzita | miesto = Trnava | rok = 2007 | url = | isbn = 978-80-8082-170-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Často nastupuje po alkoholovom kvasení. * [[mliečne kvasenie]] – séria postupných enzymatických premien cukrov na [[Kyselina mliečna|kyselinu mliečnu]].<ref name=TU/> == Referencie == {{preklad|en|Fermentation|1046738639}} {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Portál|Biológia|biologický|Chémia|chemcký}} [[Kategória:Kvasenie]] [[Kategória:Chemické procesy]] [[Kategória:Biochémia]] [[Kategória:Enológia]] dyr818fffx9xf0knts3b2zjeksxerye 0 673594 8232851 8122211 2026-06-13T18:56:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232851 wikitext text/x-wiki '''Geologické práce''' sú legislatívny pojem definovaný v geologickom zákone (Zákon č. 62/1988 Sb. z.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 62/1988 Sb.Zákon České národní rady o geologických pracích a o Českém geologickém úřadu | url = https://www.epi.sk/zzcr/1988-62 | vydavateľ = epi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>a Zákon č. 569/2007 Z. z.<ref name="GeolZak 569.2007">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 569/2007 Z. z.Zákon o geologických prácach (geologický zákon) | url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-569 | vydavateľ = zakonypreludi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>). Predstavuje ich [[geologický výskum]] a [[geologický prieskum]],<ref name="komentar.gz">{{Citácia knihy | priezvisko = Balog | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kaššák | meno2 = Rastislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Zákon o geologických prácach (geologický zákon) : komentár | vydanie = 1 | vydavateľ = Wolters Kluwer | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 229 | url = | isbn = 978-80-8168-276-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> ale aj monitorovanie [[Geologický faktor životného prostredia|geologických faktorov životného prostredia]], sanácia geologického prostredia, sanácia [[Environmentálná záťaž|environmentálnej záťaže]], odborný geologický dohľad, ako aj vypracovanie geologickej štúdie a odborného geologického posudku. Geologické práce sa na území Slovenska môžu vykonávať len na základe povolenia, ktoré udeľuje Ministerstvo životného prostredia SR<ref name="Tozser">Tözsér, J., 1997: [https://doaj.org/article/15b6cf46b56c4d4396efd0df0a2d432b Súčasný stav geologickej legislatívy v Slovenskej republike.] Acta Montanistica Slovaca, 2, Special issue 1, s. 1 – 3</ref>, resp. sú vymenované priamo v zákone (hlavne vysoké školy, [[geologická služba]] a niektoré ďalšie verejné, resp. štátne organizácie). Termín geologické práce existoval v československej legislatíve najneskôr od r. 1961 (vyhláška Úsředního geologického úřadu a ministarstva financí č. 22/1962 Sb.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhláška č. 22/1961 Sb.Vyhláška Ústředního geologického úřadu a ministerstva financí o projektování, rozpočtování, plánování, financování, fakturování a placení geologických prací | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1961-22 | vydavateľ = zakonyprolidi.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211213070145/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1961-22 | dátum archivácie = 2021-12-13 }}</ref> Už v tej dobe však nebol definovaný jednotne.<ref name="Predpisy.geol.">Kožíšek, J., Mráz, E., 1964: Předpisy z oboru geologie. Knižnice Bezpečnosti a ochrany zdraví při práci, sv. 105, Práce, Praha, s. 7</ref> Publikácia ''Předpisy z oboru geologie.'' uvádza, že ''geologické práce možno v najširšom slova zmysle chápať ako všetky činnosti, ktoré smerujú k objasňovaniu stavby zemskej kôry''.<ref name="Predpisy.geol."/> == Typy geologických prác == Geologické práce zahŕňajú viacero činností. Sú to jednak činnosti spojené s geologickým výskumom, teda [[výskum]], hodnotenie, dokumentáciu a zobrazovanie vývoja a zloženia geologickej stavby územia a jej zákonitostí. Osobitým typom geologického výskumu je regionálny geologický výskum, ktorý spresňuje poznatky v určitých vybraných oblastiach štátu<ref name="GeolZak 569.2007"/> a na základe jeho poznatkov sa zostavujú tematické a účelové [[Geologická mapa|geologické mapy]]. Zahŕňa aj hodnotie hydrogeologických, inžinierskogeologických a geotermálnych pomerov územia.<ref name="vyhlaska51.2008">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhláška č. 51/2008 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva geologický zákon | url = https://www.epi.sk/zz/2008-51 | vydavateľ = epi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Patrí sem aj ložiskový geologický prieskum. Ten spočíva vo vyhľadávaní a prieskume ložísk nerastných surovín, vrátane overovania ich zásob a spracovanie geologických podkladov pre ich využívanie a ochranu.<ref name="GeolZak 569.2007"/> Hydrogeologický prieskum predstavuje vyhľadávanie a prieskum zdrojov podzemných vôd, vrátane minerálnych a geotermálnych vôd; overovanie ich využiteľných zásob, skúmanie negatívnych vplyvov na ich akosť a množstvo, ako aj spracovávanie geologických podkladov pre ich využívanie a ochranu.<ref name="GeolZak 569.2007"/> Ďalším druhom geologických prác je inžinierskogeologický prieskum, ktorý predstavuje zisťovanie a overovanie inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov územia, najmä na účely [[Územné plánovanie|územného plánovania]], dokumentácie a realizácie [[Stavba (činnosť)|stavieb]]. Patria sem aj práce spojené so stabilizáciou [[Zosuv svahu|zosuvov]].<ref name="GeolZak 569.2007"/> Niektoré, tzv. vybrané geologické práce možno vykonávať len na tzv. [[Prieskumné územie|prieskumnom území]], ktoré určí Ministerstvo životného prostredia SR na základe žiadosti žiadateľa, najviac na 4 roky. <ref name="GeolZak 569.2007"/> Patrí sem ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (s výnimkou geologického prieskumu v dobývacom priestore); prieskum prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov či už na účely ukladania rádioaktívnych odpadov, alebo na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín.<ref name="Tozser"/> Medzi vybrané geologické práce patrí aj hydrogeologický prieskum geotermálnych a minerálnych vôd; a prieskum prírodných horninových štruktúr na zriaďovanie a prevádzku zariadení na využívanie geotermálnej energie.<ref name="GeolZak 569.2007"/> Medzi geologické práce, ktoré nepatria medzi geologický výskum a geologický prieskum patrí aj monitorovanie geologických faktorov životného prostredia, sanácia geologického prostredia, sanácia environmentálnej záťaže, odborný geologický dohľad, ako aj vypracovanie geologickej štúdie a odborného geologického posudku.<ref name="GeolZak 569.2007"/> Činnosti, ktoré sa považujú za geologické práce len ak súvisia s geologickým výskumom, prieskumom, monitorovaním geologických faktorov životného prostredia, sanáciami atď. sú aj [[geofyzika|geofyzikálne]] práce (napr. geofyzikálne merania rôznymi metódami) a [[geochémia|geochemické]] práce (vzorkovanie vôd, hornín atď.), technologické práce, laboratórne práce a technické práce. K technickým prácam patria najmä [[vrt]]né práce, podzemné práce a [[zemné práce]], výstavba a prevádzkovanie dočasných merných objektov, zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, zriaďovanie dočasných pracovísk a prístupových ciest k nim.<ref name="GeolZak 569.2007"/> Pre tieto práce nie je potrebná geologická spôsobilosť, ale je nutná trojročná prax.<ref name="komentar.gz"/> == Oprávnenie na výkon geologických prác == Geologické práce na území Slovenska je oprávnený vykonávať zhotoviteľ geologických prác, ktorým môže byť [[fyzická osoba]] alebo [[právnická osoba]], ktorá má [[geologické oprávnenie]] alebo [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra]], ktorý je [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky]] poverený výkonom štátnej [[Geologická služba|geologickej služby]]. Ďalšími oprávnenými organizáciami sú [[Slovenská akadémia vied]], vysoké a stredné odborné školy, múzeá a organizácia zriadená ministerstvom na správu jaskýň, ak vykonávajú geologické práce pri plnení svojich vedeckých a výskumných úloh či pedagogických aktivít. Podľa osobitého predpisu môže fyzická resp. právnická osoba vykonávať geologické práce pri ťažbe vyhradených nerastných surovín.<ref name="GeolZak 569.2007"/> Geologický zákon zároveň uvádza<ref name="GeolZak 569.2007"/>, že sa nevzťahuje na geologické práce, ktoré sú spojené činnosťou súkromných osôb, pre ktorých je geológia koníček, napr. zberatelia minerálov a pod. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Geologické termíny]] [[Kategória:Právnicke pojmy]] df7hhbue8bbka6u1igwqe7xl3zkng1s 0 673719 8233143 8232158 2026-06-14T11:32:22Z Gateshebe 193515 op,kor,gram 8233143 wikitext text/x-wiki '''Mestská hromadná doprava v Topoľčanoch''' je zabezpečovaná autobusovou dopravou, ktorú prevádzkuje spoločnosť Freibus Slovakia s.r.o. (spoločnosť vypovedala koncesnú zmluvu mestu v januári 2026, odkedy začala plynúť výpovedná lehota a definitívne ukončí prevádzku MHD 1.8.2026).<ref>https://imhd.sk/transport/doc/sk/14904/Topolcany</ref> Služby MHD sú poskytované na 7, resp. 11 autobusových linkách, pričom na niektorých linkách sú jednotlivé smery tiež číselne odlíšené. Napríklad spoje smerujúce do mestskej časti Veľké Bedzany sú označené číslom 3, spoje idúce naspäť číslom 33.<ref>https://www.freibus.sk/mad-topolcany/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Freibus Slovakia prevádzkuje v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] 5 typov vozidiel.<ref>https://imhd.sk/transport/popis-typu-vozidla/894/Topo%C4%BE%C4%8Dany</ref> == Linky == {|class="wikitable sortable" |- ! Linka ! Trasa |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|1}} | AS - sídl. F - Pri Chotine - Mravenisko - (Hyza) - Pod Kalváriou - sídl. Juh - AS |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|11}} | AS - sídl. Juh - Pod Kalváriou - (Hyza) - Mravenisko - Pri Chotine - sídl. F - AS |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|2}} | AS - sídl. Juh - sídl. Benátky - sídl. F - AS - Mravenisko - AS |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|3}} | Autobusová stanica - Veľké Bedzany |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|33}} | Veľké Bedzany - Autobusová stanica |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|4}} | AS - Modrák - Baránok - Topos - Hyza |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|44}} | Hyza - Topos - Baránok - Modrák - Hyza |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|55}} | AS - Pod Kalváriou - OZETA - sídl. F - AS |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|6}} | AS - sídl. F - sídl. Benátky - sídl. Juh - (OZETA - Hyza) / (AS) |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|66}} | Hyza - Tovarníky - Mravenisko - Pri Chotine - Modrák - sídl. F - AS |- | style="text-align: center; background-color: #0b4688; color: #ffffff" | {{Big|7}} | AS - sídl. F - sídl. Juh - Mravenisko - Hyza - Mravenisko - sídl. Juh - sídl. F - AS |} == Vozidlový park == {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! rowspan="2" | Typ vozidla ! rowspan="2" | Roky výroby ! rowspan="2" | Počet vozidiel ! colspan="2" | Vlastnosti vozidla |- ! <abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! <abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|18px]]</abbr> |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Citybus 12M]] | [[2004]] | 1 | [[Súbor:Black check.svg|15px]] | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Crossway LE|Iveco Crossway LE Line 10.8M]] | [[2019]] | 2 | [[Súbor:Black check.svg|15px]] | [[Súbor:Black check.svg|15px]] |- | style="text-align:left" | [[Irisbus Crossway LE|Iveco Crossway LE Line 12M]] | [[2022]] | 2 | [[Súbor:Black check.svg|15px]] | [[Súbor:Black check.svg|15px]] |- ! style="text-align:left" | Spolu ! [[2004]] – [[2022]] ! 5 ! 5/5 ! 4/5 |} == Referencie == {{Referencie}} {{MHD na Slovensku}} [[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Topoľčany]] [[Kategória:Doprava v Topoľčanoch]] gwmj70b1jqadrfez20iwd2klbcs9nrq 14 674886 8232850 7376904 2026-06-13T18:56:27Z Jetam2 30982 kat 8232850 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Majstrovstvá Ázie|Futbal]] [[Kategória:Futbal v Ázii| Majstrovstvá]] [[Kategória:Majstrovstvá vo futbale|Ázia]] e9tgtlndp6b79c8ykq4er1fv04wop6c 0 675303 8232971 7807212 2026-06-13T21:32:24Z Gitarak 272249 Pridanie informácie o 1. získanom bode Kataru na scéne MS vo futbale 8232971 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{QAT}} Katar|Najvyššia výhra={{QAT}} Katar 15:0 [[Bhután]] {{BTN}}{{break}}([[Doha]], [[Katar]]; [[3. september]] [[2015]])|Prvá účasť MR=1980|Štarty MR=10|Kontinentálne majstrovstvá=Majstrovstvá Ázie vo futbale|Najlepší výsledok MS=TBD|Štarty MS=2|Prvá účasť MS=2022|Najvyššia prehra={{KWT}} [[Kuvajt]] 9:0 Katar {{QAT}}{{break}}([[Kuvajt]], [[8. január]] [[1973]])|Prvý zápas={{BHR}} [[Bahrajn]] 2:1 Katar {{QAT}}{{break}}([[Bahrajn]], [[27. marec]] [[1970]])|Konfederácia=[[AFC]]|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=113. miesto (november 2010)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=42. miesto (august 2021)|Rebríček FIFA=48. miesto|Kód FIFA=QAT|Najlepší strelec=[[Mubarak Mustafa]] (41)|Najviac štartov=[[Hassan Al-Haydos]] (158)|Tréner={{ESP}} [[Félix Sánchez]]|Najlepší výsledok MR=Víťaz ([[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]])|pravéplece1=BF001D|pravéplece2=FFFFFF|vzor_po2=_qat20a|vzor_tr2=_qat20a|vzor_pp2=_qat20a|vzor_t2=_qat20a|telo2=FFFFFF|ponožky1=BF001D|trenírky1=BF001D|vzor_lp1=_qat20h|vzor_po1=_qat20H|vzor_tr1=_qat20H|ľavéplece1=BF001D|telo1=BF000D|ľavéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|vzor_lp2=_qat20a|vzor_pp1=_qat20h|vzor_t1=_qat20h|ponožky2=FFFFFF}} '''Katarské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Katar (štát)|Katar]] na medzinárodných [[futbal]]ových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]]. == História == Futbalový zväz bol založený v roku [[1960]]. Medzi najväčšie úspechy krajiny patrí víťazstvo na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale|Majstrovstvách Ázie vo futbale]] v roku [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]]. Na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023|Majstrovstvách Ázie vo futbale 2023]] budú obhajcami titulu. [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] v roku [[2010]] vybrala [[Katar (štát)|Katar]] ako hostiteľa [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katar bude hostit předvánoční fotbalové MS. Na finále dojde 18. prosince|url=https://www.idnes.cz/fotbal/reprezentace/mistrovstvi-sveta-2022-fifa-katar-finale-prosinec.A150319_182414_fot_reprez_ten|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2015-03-19|dátum prístupu=2022-01-07|jazyk=cs}}</ref> Pre Katar to bude zároveň premiéra na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]. Budú to prvé Majstrovstvá sveta konané v arabskej krajine a turnaj sa namiesto letných mesiacov odohrá v mesiacoch [[november]] a [[december]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS vo futbale 2022 Katar - všetko čo chcete a potrebujete vedieť|url=https://www.ifutbal.sk/ms-vo-futbale-2022-katar-vsetko-co-chcete-a-potrebujete-vediet/|dátum vydania=2021-10-11|dátum prístupu=2022-01-07|jazyk=sk-SK}}</ref> Svoj historicky 1. bod Katar vybojoval pri svojej 2. účasti na Majstrovstvách sveta, keď 13. júna 2026 v San Franciscu vyrovnal v nadstavenom čase zápasu proti Švajčiarsku na konečných 1:1. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" !Rok !Účasť |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | rowspan="9" |Súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] {{GBR}} |- |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |- |{{SUI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] |Vzdali |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |Nepostúpili z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácie]] |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] |Skupinová fáza |- |'''Celkom''' |Účasť – '''2x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Majstrovstvá Ázie vo futbale == {| class="wikitable" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{HKG}} 1956 | colspan="2" rowspan="5" |Súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstvá]] {{GBR}} |- |{{KOR}} 1960 |- |{{ISR}} 1964 |- |{{IRN}} 1968 |- |{{THA}} 1972 |- |{{IRN}} 1976 | colspan="2" |Nepostúpil |- |{{KWT}} 1980 |Skupinová fáza |8. miesto |- |{{SGP}} 1984 |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{QAT}} 1988 |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{JPN}} 1992 |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{UAE}} 1996 | colspan="2" |Nepostúpil |- |{{LBN}} 2000 |Štvrťfinále |8. miesto |- |{{CHN}} 2004 |Skupinová fáza |14. miesto |- |{{IDN}} {{MYS}} {{THA}} {{VNM}} 2007 |Skupinová fáza |14. miesto |- |{{QAT}} 2011 |Štvrťfinále |7. miesto |- |{{AUS}} 2015 |Skupinová fáza |13. miesto |- |{{UAE}} 2019 |Víťaz |1. miesto |- |{{CHN}} 2023 | colspan="2" |Kvalifikovali sa |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''10x'''{{break}}Zlato – '''1x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.qfa.qa/en/ Qatar Football Association] [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Katarské národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Futbal v Katare|Národné]] nb8mb6me3nmohm1p29l6lqn8p504hcr 8232972 8232971 2026-06-13T21:35:25Z Gitarak 272249 /* */ Doplnenie mena trénera reprezentácie Kataru 8232972 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{QAT}} Katar|Najvyššia výhra={{QAT}} Katar 15:0 [[Bhután]] {{BTN}}{{break}}([[Doha]], [[Katar]]; [[3. september]] [[2015]])|Prvá účasť MR=1980|Štarty MR=10|Kontinentálne majstrovstvá=Majstrovstvá Ázie vo futbale|Najlepší výsledok MS=TBD|Štarty MS=2|Prvá účasť MS=2022|Najvyššia prehra={{KWT}} [[Kuvajt]] 9:0 Katar {{QAT}}{{break}}([[Kuvajt]], [[8. január]] [[1973]])|Prvý zápas={{BHR}} [[Bahrajn]] 2:1 Katar {{QAT}}{{break}}([[Bahrajn]], [[27. marec]] [[1970]])|Konfederácia=[[AFC]]|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=113. miesto (november 2010)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=42. miesto (august 2021)|Rebríček FIFA=48. miesto|Kód FIFA=QAT|Najlepší strelec=[[Mubarak Mustafa]] (41)|Najviac štartov=[[Hassan Al-Haydos]] (158)|Tréner={{ESP}} [[Julien Lopetegui]]|Najlepší výsledok MR=Víťaz ([[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]])|pravéplece1=BF001D|pravéplece2=FFFFFF|vzor_po2=_qat20a|vzor_tr2=_qat20a|vzor_pp2=_qat20a|vzor_t2=_qat20a|telo2=FFFFFF|ponožky1=BF001D|trenírky1=BF001D|vzor_lp1=_qat20h|vzor_po1=_qat20H|vzor_tr1=_qat20H|ľavéplece1=BF001D|telo1=BF000D|ľavéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|vzor_lp2=_qat20a|vzor_pp1=_qat20h|vzor_t1=_qat20h|ponožky2=FFFFFF}} '''Katarské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Katar (štát)|Katar]] na medzinárodných [[futbal]]ových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]]. == História == Futbalový zväz bol založený v roku [[1960]]. Medzi najväčšie úspechy krajiny patrí víťazstvo na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale|Majstrovstvách Ázie vo futbale]] v roku [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]]. Na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023|Majstrovstvách Ázie vo futbale 2023]] budú obhajcami titulu. [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] v roku [[2010]] vybrala [[Katar (štát)|Katar]] ako hostiteľa [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katar bude hostit předvánoční fotbalové MS. Na finále dojde 18. prosince|url=https://www.idnes.cz/fotbal/reprezentace/mistrovstvi-sveta-2022-fifa-katar-finale-prosinec.A150319_182414_fot_reprez_ten|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2015-03-19|dátum prístupu=2022-01-07|jazyk=cs}}</ref> Pre Katar to bude zároveň premiéra na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]. Budú to prvé Majstrovstvá sveta konané v arabskej krajine a turnaj sa namiesto letných mesiacov odohrá v mesiacoch [[november]] a [[december]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS vo futbale 2022 Katar - všetko čo chcete a potrebujete vedieť|url=https://www.ifutbal.sk/ms-vo-futbale-2022-katar-vsetko-co-chcete-a-potrebujete-vediet/|dátum vydania=2021-10-11|dátum prístupu=2022-01-07|jazyk=sk-SK}}</ref> Svoj historicky 1. bod Katar vybojoval pri svojej 2. účasti na Majstrovstvách sveta, keď 13. júna 2026 v San Franciscu vyrovnal v nadstavenom čase zápasu proti Švajčiarsku na konečných 1:1. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" !Rok !Účasť |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | rowspan="9" |Súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] {{GBR}} |- |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |- |{{SUI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] |Vzdali |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |Nepostúpili z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácie]] |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] |Skupinová fáza |- |'''Celkom''' |Účasť – '''2x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Majstrovstvá Ázie vo futbale == {| class="wikitable" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{HKG}} 1956 | colspan="2" rowspan="5" |Súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstvá]] {{GBR}} |- |{{KOR}} 1960 |- |{{ISR}} 1964 |- |{{IRN}} 1968 |- |{{THA}} 1972 |- |{{IRN}} 1976 | colspan="2" |Nepostúpil |- |{{KWT}} 1980 |Skupinová fáza |8. miesto |- |{{SGP}} 1984 |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{QAT}} 1988 |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{JPN}} 1992 |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{UAE}} 1996 | colspan="2" |Nepostúpil |- |{{LBN}} 2000 |Štvrťfinále |8. miesto |- |{{CHN}} 2004 |Skupinová fáza |14. miesto |- |{{IDN}} {{MYS}} {{THA}} {{VNM}} 2007 |Skupinová fáza |14. miesto |- |{{QAT}} 2011 |Štvrťfinále |7. miesto |- |{{AUS}} 2015 |Skupinová fáza |13. miesto |- |{{UAE}} 2019 |Víťaz |1. miesto |- |{{CHN}} 2023 | colspan="2" |Kvalifikovali sa |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''10x'''{{break}}Zlato – '''1x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.qfa.qa/en/ Qatar Football Association] [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Katarské národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Futbal v Katare|Národné]] rufsage13vjjs3v6x9peggrounrilct 8232974 8232972 2026-06-13T21:37:14Z Gitarak 272249 /* */ 8232974 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{QAT}} Katar|Najvyššia výhra={{QAT}} Katar 15:0 [[Bhután]] {{BTN}}{{break}}([[Doha]], [[Katar]]; [[3. september]] [[2015]])|Prvá účasť MR=1980|Štarty MR=10|Kontinentálne majstrovstvá=Majstrovstvá Ázie vo futbale|Najlepší výsledok MS=TBD|Štarty MS=2|Prvá účasť MS=2022|Najvyššia prehra={{KWT}} [[Kuvajt]] 9:0 Katar {{QAT}}{{break}}([[Kuvajt]], [[8. január]] [[1973]])|Prvý zápas={{BHR}} [[Bahrajn]] 2:1 Katar {{QAT}}{{break}}([[Bahrajn]], [[27. marec]] [[1970]])|Konfederácia=[[AFC]]|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=113. miesto (november 2010)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=42. miesto (august 2021)|Rebríček FIFA=48. miesto|Kód FIFA=QAT|Najlepší strelec=[[Mubarak Mustafa]] (41)|Najviac štartov=[[Hassan Al-Haydos]] (158)|Tréner={{ESP}} [[Julen Lopetegui]]|Najlepší výsledok MR=Víťaz ([[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]])|pravéplece1=BF001D|pravéplece2=FFFFFF|vzor_po2=_qat20a|vzor_tr2=_qat20a|vzor_pp2=_qat20a|vzor_t2=_qat20a|telo2=FFFFFF|ponožky1=BF001D|trenírky1=BF001D|vzor_lp1=_qat20h|vzor_po1=_qat20H|vzor_tr1=_qat20H|ľavéplece1=BF001D|telo1=BF000D|ľavéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|vzor_lp2=_qat20a|vzor_pp1=_qat20h|vzor_t1=_qat20h|ponožky2=FFFFFF}} '''Katarské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Katar (štát)|Katar]] na medzinárodných [[futbal]]ových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]]. == História == Futbalový zväz bol založený v roku [[1960]]. Medzi najväčšie úspechy krajiny patrí víťazstvo na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale|Majstrovstvách Ázie vo futbale]] v roku [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]]. Na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023|Majstrovstvách Ázie vo futbale 2023]] budú obhajcami titulu. [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] v roku [[2010]] vybrala [[Katar (štát)|Katar]] ako hostiteľa [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katar bude hostit předvánoční fotbalové MS. Na finále dojde 18. prosince|url=https://www.idnes.cz/fotbal/reprezentace/mistrovstvi-sveta-2022-fifa-katar-finale-prosinec.A150319_182414_fot_reprez_ten|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2015-03-19|dátum prístupu=2022-01-07|jazyk=cs}}</ref> Pre Katar to bude zároveň premiéra na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]. Budú to prvé Majstrovstvá sveta konané v arabskej krajine a turnaj sa namiesto letných mesiacov odohrá v mesiacoch [[november]] a [[december]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS vo futbale 2022 Katar - všetko čo chcete a potrebujete vedieť|url=https://www.ifutbal.sk/ms-vo-futbale-2022-katar-vsetko-co-chcete-a-potrebujete-vediet/|dátum vydania=2021-10-11|dátum prístupu=2022-01-07|jazyk=sk-SK}}</ref> Svoj historicky 1. bod Katar vybojoval pri svojej 2. účasti na Majstrovstvách sveta, keď 13. júna 2026 v San Franciscu vyrovnal v nadstavenom čase zápasu proti Švajčiarsku na konečných 1:1. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" !Rok !Účasť |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | rowspan="9" |Súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] {{GBR}} |- |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |- |{{SUI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] |Vzdali |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] |Nepostúpili z kvalifikácie |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |Nepostúpili z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácie]] |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] |Skupinová fáza |- |'''Celkom''' |Účasť – '''2x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Majstrovstvá Ázie vo futbale == {| class="wikitable" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{HKG}} 1956 | colspan="2" rowspan="5" |Súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstvá]] {{GBR}} |- |{{KOR}} 1960 |- |{{ISR}} 1964 |- |{{IRN}} 1968 |- |{{THA}} 1972 |- |{{IRN}} 1976 | colspan="2" |Nepostúpil |- |{{KWT}} 1980 |Skupinová fáza |8. miesto |- |{{SGP}} 1984 |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{QAT}} 1988 |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{JPN}} 1992 |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{UAE}} 1996 | colspan="2" |Nepostúpil |- |{{LBN}} 2000 |Štvrťfinále |8. miesto |- |{{CHN}} 2004 |Skupinová fáza |14. miesto |- |{{IDN}} {{MYS}} {{THA}} {{VNM}} 2007 |Skupinová fáza |14. miesto |- |{{QAT}} 2011 |Štvrťfinále |7. miesto |- |{{AUS}} 2015 |Skupinová fáza |13. miesto |- |{{UAE}} 2019 |Víťaz |1. miesto |- |{{CHN}} 2023 | colspan="2" |Kvalifikovali sa |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''10x'''{{break}}Zlato – '''1x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.qfa.qa/en/ Qatar Football Association] [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Katarské národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Futbal v Katare|Národné]] 1dcz4ixs6zlj9ii73cjsp2mcay1qcju 14 676643 8232915 7374575 2026-06-13T19:24:25Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232915 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bobistky| Štát]] [[Kategória:Boby podľa štátu| Bobistky]] [[Kategória:Športovkyne podľa športu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] b3m3cioktajbbvzskhdzp75tc1djk4c 14 676645 8232914 7315665 2026-06-13T19:24:16Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232914 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Boby| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 8f3ctkrvizxv8ddv7dcyajp6zmqppb3 14 676658 8232869 7375620 2026-06-13T19:14:18Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232869 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Gymnastky| Štát]] [[Kategória:Gymnastika podľa štátu| Gymnastky]] [[Kategória:Športovkyne podľa športu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] dze005vyrlxu6ijhcnxq589v4ocij33 14 676663 8232937 7315718 2026-06-13T19:34:38Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232937 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Atlétky| Štát]] [[Kategória:Atletika podľa štátu| Atlétky]] [[Kategória:Športovkyne podľa športu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 4fez35mv51295vkmiz7ect1w0u1xzg3 0 679493 8232779 8078356 2026-06-13T13:58:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232779 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Francis Ngannou | titul za = | obrázok = Francis Ngannou photo.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Ngannou v roku 2017 | celé meno = Francis Zavier Ngannou<ref name=meno>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://boxing.nv.gov/uploadedFiles/boxing.nv.gov/content/results/2021_Results/03-27-21MMA.pdf | vydavateľ = boxing.nv.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> | rodné meno = | prezývka = The Predator | dátum narodenia = {{dnv|1986|9|5}} | miesto narodenia = Batié, [[Kamerun]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = kamerunská | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2013]]{{--}} súčasnosť | výška = 193 cm | váha = 117 kg | partnerka = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Ťažká váha | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = MMA Factory (2013 - 2018){{break}}Xtreme Couture (od 2018){{break}}UFC Performance Institute | tím = | tréner = Erick Nicksick (hlavný){{break}}Dewey Cooper (postoj){{break}}Fernand Lopez (bývalý hlavný tréner) | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Francis Zavier Ngannou'''<ref name=meno/> (* [[5. september]] [[1986]], Batié) je [[kamerun]]ský profesionálny bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a [[box (šport)|boxer]], ktorý v súčasnosti pôsobí v organizácii Professional Fighters League (PFL).<ref name=PFL>{{Citácia periodika | priezvisko = Morgan | meno = Emmanuel | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou Signs Deal With Professional Fighters League | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2023/05/16/sports/francis-ngannou-pfl.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2023-05-16 | dátum prístupu = 2023-05-17 }}</ref> V minulosti zápasil v kategórii ťažkej váhy organizácie [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC), kde je bývalým UFC šampiónom ťažkej váhy.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou | url = https://www.ufc.com/athlete/francis-ngannou | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2018-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Je držiteľom svetového rekordu za najsilnejší úder na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Watch: When Francis Ngannou created the world record for the hardest punch | url = https://www.sportskeeda.com/mma/news-watch-when-francis-ngannou-created-world-record-hardest-punch#:~:text=In%202017%2C%20Francis%20Ngannou%20paid,held%20by%20kickboxer%20Tyrone%20Spong. | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2021-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V čase jeho odchodu z UFC figuroval na šiestom mieste UFC rebríčka najlepších bojovníkov bez ohľadu na váhovú kategóriu (angl. ''pound-for-pound'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Momentálne taktiež figuruje na desiatom mieste rebríčka najlepších boxerov organizácie World Boxing Council (WBC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou: Ex-UFC fighter gets number 10 ranking by WBC after Tyson Fury fight | url = https://www.bbc.com/sport/boxing/67395361 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Detstvo a začiatky == Francis Ngannou sa narodil [[5. september|5. septembra]] [[1986]] v dedine Batié v Kamerune.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Barry | meno = Coral | autor = | odkaz na autora = | titul = Fighter In Focus: The UFC’s hottest heavyweight prospect is Francis Ngannou | url = https://metro.co.uk/2017/01/23/fighter-in-focus-the-ufcs-hottest-heavyweight-prospect-is-francis-ngannou-6400122/ | vydavateľ = metro.co.uk | dátum vydania = 2017-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Má troch bratov a sestru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Xavier | meno = Cole | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou Childhood Story Plus Untold Biography Facts | url = https://childhoodbiography.com/francis-ngannou-childhood-biography-story-facts/ | vydavateľ = childhoodbiography.com | dátum vydania = 2022-01-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220404040513/https://childhoodbiography.com/francis-ngannou-childhood-biography-story-facts/ | dátum archivácie = 2022-04-04 }}</ref> Vyrastal v chudobe a ako dieťa dostal len minimálne formálne vzdelanie.<ref name=yahoo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Iole | meno = Kevin | autor = | odkaz na autora = | titul = Once homeless on the streets of Paris, Francis Ngannou on the verge of making his dream come true | url = https://sports.yahoo.com/news/once-homeless-on-the-streets-of-paris-francis-ngannou-on-the-verge-of-making-his-dream-come-true-195847882.html | vydavateľ = sports.yahoo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20170128082017/http://sports.yahoo.com/news/once-homeless-on-the-streets-of-paris-francis-ngannou-on-the-verge-of-making-his-dream-come-true-195847882.html | dátum archivácie = 2017-01-28 }}</ref> Jeho otec fyzicky týral jeho mamu ako aj Francisa a jeho súrodencov, a jeho rodičia sa rozviedli keď mal šesť rokov. Krátko nato bol poslaný bývať s tetou, keďže jeho mama sa nedokázala sama postarať o neho aj o všetkých jeho súrodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pillay | meno = Byron | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou: UFC Heavyweight Champ Has Gone From Poverty, to Prison, to the World’s Most Powerful Puncher | url = https://sportsbrief.com/mma/11018-francis-ngannou-ufc-heavyuweight-champ-has-gone-from-poverty-prison-worlds-most-powerful-puncher/ | vydavateľ = sportsbrief.com | dátum vydania = 2022-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220401211527/https://sportsbrief.com/mma/11018-francis-ngannou-ufc-heavyuweight-champ-has-gone-from-poverty-prison-worlds-most-powerful-puncher/ | dátum archivácie = 2022-04-01 }}</ref> Ako desaťročný začal pracovať pieskovom lome aby finančne pomohol svojej rodine a zarobil si na školné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou Details Working in Sand mines at Age 10 - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=WIbGIy0Gn3A | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2021-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name=lequipe>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou : l'instinct du combat - L'Équipe Explore | url = https://www.lequipe.fr/explore/wf13-francis-ngannou-l-instinct-du-combat-video/ | vydavateľ = lequipe.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = fr }}</ref> Do školy kráčal každý deň pešo desať kilometrov, a keďže po zaplatení školného mu už väčšinou nezostali peniaze na školské potreby ako zošit či pero, bol učiteľmi z vyučovania často vyhadzovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou | url = https://www.francisngannoufoundation.org/francis-ngannou/ | vydavateľ = francisngannoufoundation.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220402045556/https://www.francisngannoufoundation.org/francis-ngannou/ | dátum archivácie = 2022-04-02 }}</ref> V mladosti ho oslovovali rôzne gangy aby sa k nim pripojil, Ngannou však odmietol a namiesto toho sa rozhodol použiť negatívnu reputáciu svojho otca ako pouličného bitkára na niečo pozitívne, a svoju pozornosť obrátil na box.<ref name=unfiltered>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Unfiltered: Francis Ngannou and Fortaleza preview | url = https://www.ufc.com/news/ufc-unfiltered-francis-ngannou-and-fortaleza-preview | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2018-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ako sedemnásťročný odišiel zo školy, keďže už viac nedokázal platiť školné, a pokračoval v práci v lome.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ESPN | url = https://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/33100543/francis-ngannou-miraculous-journey-ufc-stardom | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ako dvadsaťdvaročný sa presťahoval do najväčšieho mesta Kamerunu, [[Douala|Doualy]], kde si zarábal peniaze rôznymi prácami ako vykladanie kamiónov či vodič motorkárskej taxislužby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morgan | meno = Emmanuel | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fearsome, Quiet Champion | url = https://www.nytimes.com/2022/01/21/sports/francis-ngannou-ufc-fight.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 2022-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V tomto období zároveň začal trénovať box.<ref name=unfiltered/> Keď mal Ngannou dvadsaťpäť, nakazil sa [[Hepatitída B|Hepatitídou B]] a bol nútený predať svoju motorku a presťahovať sa späť do rodnej dediny aby si mohol dovoliť liečbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The MMA Hour: Episode 366 (w/Rampage, Rumble, Lewis, Ngannou, Bader, More) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=e6seJ5tas0M | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2017-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po tom čo jeho otec zomrel na liečiteľnú chorobu kvôli tomu že jeho rodina nebola schopná zaplatiť nemocničné poplatky, sa vtedy dvadsaťšesťročný Ngannou rozhodol emigrovať do Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mitra | meno = Anurag | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 unbelievable things in Francis Ngannou's past that made him the man he is today | url = https://www.sportskeeda.com/mma/5-unbelievable-things-francis-ngannou-s-past-made-man-today | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2021-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name=fox>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morgan | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = From homeless to UFC contender, UFC on FOX 20's Francis Ngannou recounts his journey | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2016/07/from-homeless-to-ufc-contender-ufc-on-fox-20s-francis-ngannou-recounts-his-journey | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2016-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou prekročil hranice [[Nigéria|Nigérie]], [[Niger]]u a [[Alžírsko|Alžírska]], a cez saharskú púšť sa dostal až do [[Maroko|Maroka]], odkiaľ plánoval prejsť cez Gibraltársky prieliv do [[Španielsko|Španielska]]. Keď sa o to pokúsil prvýkrát, rozrezal si celé telo na ostnatom drôte, a bol následne zadržaný a vyhodený v strede [[Sahara|Sahary]] na marocko-alžírskej hranici, odkiaľ sám musel nájsť cestu späť. Nasledovalo šesť ďalších neúspešných pokusov, pričom po každom raze bol cudzineckou políciou vyhodený na náhodnom mieste v púšti. V tomto období žil v lese neďaleko marockých hraníc s [[Melilla|Mellilou]] spolu s ďalšími utečencami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou, A Cameroonian Migrant Turned Boxing Star | url = https://www.infomigrants.net/en/webdoc/155/francis-ngannou-a-cameroonian-migrant-turned-boxing-star | vydavateľ = infomigrants.net | dátum vydania = 2018-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davies | meno = Harry | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou's 14-month journey from Cameroon to France which led to UFC fame | url = https://www.mirror.co.uk/sport/other-sports/mma/francis-ngannou-ufc-journey-cameroon-25978249.amp | vydavateľ = mirror.co.uk | dátum vydania = 2022-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po roku sa mu podarilo na nafukovacom člne prejsť až do Španielska, kde bol zadržaný imigračnými úradmi a uväznený na dva mesiace za nelegálny vstup na španielske územie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Corner | meno2 = The Blue | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Francis Ngannou gets inspirational on Throwback Thursday reflecting on immigration hardship | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2020/06/francis-ngannou-gets-inspirational-on-throwback-thursday-reflecting-on-immigration-hardship | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2020-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po tom čo bol prepustený z väzenia Ngannou v [[júl]]i [[2013]] pricestoval do [[Paríž]]a vo [[Francúzsko|Francúzsku]], kde žil niekoľko mesiacov ako bezdomovec.<ref name=yahoo/> V Paríži si našiel prácu v charitatívnom centre, a jeden kamarát ktorého tam spoznal ho predstavil trenérovi z MMA Factory Fernandovi Lopezovi, ktorý rovnako ako on pochádzal z Kamerunu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Coleman | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou is the world’s hardest hitter who slept rough, was inspired by Mike Tyson and is now UFC heavyweight champion trying to inspire a new generation | url = https://talksport.com/sport/mma/689367/francis-ngannou-mike-tyson-ufc-270-ko-cyril-gane/ | vydavateľ = talksport.com | dátum vydania = 2022-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ako fanúšik [[Mike Tyson|Mikea Tysona]] sa Ngannou pôvodne chcel naučiť boxovať, no Lopez si všimol jeho potenciál v MMA a presvedčil ho aby tento šport skúsil. Lopez Francisovi dovolil zadarmo bývať a trénovať v jeho gyme, a naštartoval tak jeho kariéru v MMA.<ref name=fox/> Reflektujúc na jeho cestu cez kontinenty a jeho rozhodnutie stať sa MMA bojovníkom, Ngannou povedal:<ref name=yahoo/><ref name=fox/> {{Citát|Keď som začínal, nemal som nič. Nič. Potreboval som všetko. No keď začnete zarábať peniaze, začnete zbierať veci: chcem toto, chcem toto, chcem tamto. Zmyslom však nie je zbieranie vecí. Zmyslom je urobiť niečo veľké. Dokončiť sen ktorý ste začali. Najskôr chcem, samozrejme, pomôcť mojej rodine; no potom by som chcel poskytnúť šancu deťom v mojej krajine ako ja, ktoré maju sen stať sa lekárom alebo niečo podobné. Ak dosiahnem môj sen, dá mi to možnosť pomôcť tým v mojej krajine ktorí majú svoje vlastné sny a nič iné ako by ich mohli naplniť. Chcem poskytnúť príležitosti deťom v mojej krajine ktoré snívajú o tomto športe, a rovnako ako ja žiadne príležitosti nemajú. Keď som bol naposledy v Kamerune, kúpil som veľa materiálov pre box a MMA na otvorenie telocvične. Teraz som tiež kúpil veľký priestor na vybudovanie tejto telocvične. Veľa detí v Kamerune má vďaka mne sen. Hovoria, 'Budem šampiónom v MMA. Budem boxovať ako Francis,' pretože ma videli keď som bol mladý. Nemal som nič, nemal som žiadne príležitosti. A dnes ma vidia a snívajú. Premýšľajú nad tým že niečo je možné. Aj keď sú tak chudobné, niečo v živote je možné… Nie je to ľahké. Je to veľmi ťažké, ale je to možné.|Francis Ngannou}} == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == === Začiatky === Ngannou uskutočnil svoj profesionálny MMA debut v [[november|novembri]] [[2013]] proti Richardovi Benzinovi na podujatí francúzskej organizácie 100% Fight. Zápas vyhral na submisu za menej ako dve minúty prvého kola. Jeho ďalší zápas sa konal o dva týždne neskôr proti skúsenejšiemu Zoumanovi Cissé, taktiež v 100% Fight. Napriek tomu že sa mu podarilo Cissého dvakrát zraziť na zem úderom, Ngannou tesný zápas prehral na body. Neskôr odhalil, že práve táto prehra bola dôvodom prečo sa rozhodol začať naplno venovať kariére v MMA - dovtedy totiž zápasil len pre peniaze a box bol pre neho stále prvou voľbou, no prehra s Cissém ho motivovala sa v tomto športe zlepšiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simon | meno = Zane | autor = | odkaz na autora = | titul = Welcome to the UFC, Ngannou & Kasuya | url = https://www.bloodyelbow.com/2015/8/12/9142265/ufc-signs-heavyweight-francis-ngannou-saitama-lightweight-yusuke-kasuya-vs-hein-mma-news | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2015-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou vyhral svoje nasledujúce štyri zápasy, pričom dva z nich ukončil cez knokaut a dva cez submisu, predtým ako v roku [[2015]] získal kontrakt s UFC.<ref name=sherdog>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou | url = https://www.sherdog.com/fighter/Francis-Ngannou-152341 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Ngannou debutoval v UFC [[19. december|19. decembra]] [[2015]] na ''UFC on Fox 17 - dos Anjos vs. Cowboy 2'' proti Luisovi Henriquemu, pre ktorého išlo taktiež o debutový zápas v organizácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = Debuting heavyweights Luiz Henrique, Francis Ngannou meet at UFC on FOX 17 in Orlando | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2015/09/debuting-heavyweights-luiz-henrique-francis-ngannou-meet-at-ufc-on-fox-17-in-orlando | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2015-09-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou vyhral knokautom v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morgan | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC on FOX 17 results: Francis Ngannou smashes Luis Henrique with uppercut | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2015/12/ufc-on-fox-17-results-francis-ngannou-smashed-luis-henrique-with-devastating-uppercut | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2015-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou následne čelil UFC nováčikovi Curtisovi Blaydesovi [[10. apríl]]a [[2016]] na ''UFC Fight Night 86 - Rothwell vs. dos Santos''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = Curtis Blaydes in for Bojan Mihajlovic against Francis Ngannou at UFC Fight Night 86 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2016/03/curtis-blaydes-in-for-bojan-mihajlovic-against-francis-ngannou-at-ufc-fight-night-86 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhral cez TKO kvôli zastaveniu zápasu lekárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Curtis Blaydes vs Francis Ngannou | url = https://www.mmafighting.com/fight/5878/curtis-blaydes-vs-francis-ngannou | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Vo svojom treťom UFC zápase Ngannou čelil ďalšiemu nováčikovi Bojanovi Mihajlovićovi [[23. júl]]a [[2016]] na ''UFC on Fox 20 - Holm vs. Shevchenko''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou vs. Bojan Mihajlovic added to UFC on FOX 20 in Chicago | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2016/05/francis-ngannou-vs-bojan-mihajlovic-added-to-ufc-on-fox-20-in-Chicago | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2016-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhral prostredníctvom TKO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marrocco | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC on FOX 20 results: Francis Ngannou pounds out Bojan Mihajlovic in 94 seconds | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2016/07/ufc-on-fox-20-results-francis-ngannou-pounds-out-bojan-mihajlovic-in-94-seconds | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2016-07-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[9. december|9. decembra]] [[2016]] sa na ''UFC Fight Night 102 - Lewis vs. Abdurakhimov'' postavil proti Anthonymu Hamiltonovi, ktorého porazil prostredníctvom submisie v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = Anthony Hamilton says he's fighting Francis Ngannou at UFC Fight Night 102 in Albany, N.Y. | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2016/10/anthony-hamilton-says-hes-fighting-francis-ngannou-at-decembers-ufc-102-in-albany-n-y | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2016-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fowlkes | meno = Ben | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Fight Night 102 results: Francis Ngannou powers his way into submission of Anthony Hamilton | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2016/12/ufc-fight-night-102-results-francis-ngannou-powers-his-way-into-submission-of-anthony-hamilton | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2016-12-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zároveň získal ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=hamilton>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = UFC Fight Night 102 Bonuses: Villante, Safarov, Ngannou, Meerschaert All Pocket $50K | url = https://www.sherdog.com/news/news/UFC-Fight-Night-102-Bonuses-Villante-Safarov-Ngannou-Meerschaert-All-Pocket-3650K-114835 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho nasledujúcim oponentom bol veterán Andrei Arlovský na podujatí ''UFC on Fox 23 - Shevchenko vs. Peña'', ktoré sa konalo [[28. január]]a [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Al-Shatti | meno = Shaun | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrei Arlovski vs. Francis Ngannou set for UFC on FOX 23 | url = https://www.mmafighting.com/2016/12/14/13962510/ufc-on-fox-23-fight-card-andrei-arlovski-vs-francis-ngannou | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2016-12-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhral prostredníctvom TKO v prvom kole. Toto víťazstvo mu získalo jeho druhé ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=arlovski>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = UFC on FOX 23 bonuses: Valentina Shevchenko, Jorge Masvidal among $50,000 extra winners | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2017/01/ufc-on-fox-23-bonuses-valentina-shevchenko-jorge-masvidal-among-50000-extra-winners | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2017-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou mal čeliť bývalému šampiónovi Juniorovi dos Santosovi [[9. september|9. septembra]] [[2017]] na podujatí UFC 215,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raimondi | meno = Marc | autor = | odkaz na autora = | titul = Junior dos Santos vs. Francis Ngannou official for UFC 215 | url = https://www.mmafighting.com/2017/6/28/15887982/junior-dos-santos-vs-francis-ngannou-official-for-ufc-215 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2017-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> avšak [[18. august]]a bol dos Santos z karty stiahnutý agentúrou USADA kvôli potenciálnemu porušeniu antidopingových pravidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doyle | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Junior dos Santos pulled from UFC 215 due to potential USADA violation | url = https://www.mmafighting.com/2017/8/18/16171822/junior-dos-santos-pulled-from-ufc-215-due-to-potential-usada-violation | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2017-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Z karty bol následne stiahnutý aj Ngannou po tom čo preňho nebolo možné nájsť vhodnú náhradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doyle | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou is officially off UFC 215 | url = https://www.mmafighting.com/2017/8/28/16218846/francis-ngannou-is-officially-off-ufc-215 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = UFC 215 lineup set with 2 title fights in Edmonton, including Demetrious Johnson's quest for record | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2017/08/demetrious-johnson-amanda-nunes-ufc-215-lineup-set-edmonton | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2017-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V dovtedy najväčšom zápase jeho kariéry, Ngannou čelil veteránovi Alistairovi Overeemovi [[2. december|2. decembra]] [[2017]] na ''UFC 218 - Holloway vs. Aldo 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Heavyweight Contenders Alistair Overeem, Francis Ngannou Set to Clash at UFC 218 | url = https://www.sherdog.com/news/news/Heavyweight-Contenders-Alistair-Overeem-Francis-Ngannou-Set-to-Clash-at-UFC-218-127217 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou svojho súpera knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 218 results: Francis Ngannou flattens Alistair Overeem with vicious KO | url = https://www.cbssports.com/mma/news/ufc-218-results-francis-ngannou-flattens-alistair-overeem-with-vicious-ko/ | vydavateľ = cbssports.com | dátum vydania = 2017-12-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Tento knokaut je mnohými označovaný za najlepší a najbrutálnejší knokaut v histórii MMA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 10 Greatest Knockouts in the UFC | url = https://www.essentiallysports.com/ufc-news-mma-top-10-greatest-knockouts-in-the-ufc-jorge-masvidal-conor-mcgregor-ronda-rousey-amanda-nunes-valentina-shevchenko/ | vydavateľ = essentiallysports.com | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nichols | meno = Jake | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou annihilates Alistair Overeem, sets up title fight with Stipe Miocic | url = https://thebodylockmma.com/ufc/ufc-results/francis-ngannou-annihilates-alistair-overeem-sets-title-fight-stipe-miocic/ | vydavateľ = thebodylockmma.com | dátum vydania = 2017-12-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alistair Overeem releases statement after loss to Francis Ngannou at UFC 218 | url = https://www.givemesport.com/1208421-alistair-overeem-releases-statement-after-loss-to-francis-ngannou-at-ufc-218 | vydavateľ = givemesport.com | dátum vydania = 2017-12-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po tomto zápase Ngannou s UFC podpísal nový, osemzápasový kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou: Won't fight in UFC again under current deal after title defense vs. Ciryl Gane | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/33059826/fight-ufc-again-current-deal-fight-vs-ciryl-gane | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho ďalším oponentom bol šampión Stipe Miočić v zápase o titul UFC šampióna ťažkej váhy [[20. január]]a [[2018]] na ''UFC 220 - Miocic vs. Ngannou''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raimondi | meno = Marc | autor = | odkaz na autora = | titul = Stipe Miocic slated to defend heavyweight title against Francis Ngannou at UFC 220 | url = https://www.mmafighting.com/2017/12/6/16744036/stipe-miocic-slated-to-defend-heavyweight-title-against-francis-ngannou-at-ufc-220 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2017-12-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou zápas prehral jednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doyle | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 220 results: Stipe Miocic bests Francis Ngannou in lopsided decision | url = https://www.mmafighting.com/2018/1/21/16915770/ufc-220-results-stipe-miocic-bests-francis-ngannou-in-lopsided-decision | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po svojej prvej UFC prehre sa Ngannou vrátil [[7. júl]]a [[2018]] na ''UFC 226 - Miocic vs. Cormier'', kde čelil Derrickovi Lewisovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report: Francis Ngannou vs. Derrick Lewis Set For UFC 226 | url = https://www.lowkickmma.com/report-francis-ngannou-vs-derrick-lewis-set-for-ufc-226/ | vydavateľ = lowkickmma.com | dátum vydania = 2018-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas prehral jednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexander | meno = Mookie | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 226 results: Derrick Lewis beats Francis Ngannou in extremely awful ‘fight’ | url = https://www.bloodyelbow.com/2018/7/8/17544648/ufc-226-results-derrick-lewis-vs-francis-ngannou-mma-news | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2018-07-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220402161342/https://www.bloodyelbow.com/2018/7/8/17544648/ufc-226-results-derrick-lewis-vs-francis-ngannou-mma-news | dátum archivácie = 2022-04-02 }}</ref> Tento zápas bol fanúšikmi i médiami ostro kritizovaný pre takmer úplnú absenciu útočenia zo strán oboch bojovníkov, a je označovaný ako jeden z najnudnejších zápasov v histórii UFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marrocco | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Dana White gives post-mortem on 'abomination' Ngannou vs. Lewis fight at UFC 226 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2018/07/dana-white-gives-post-mortem-on-abomination-ngannou-vs-lewis | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2018-07-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fox Sports | url = https://www.foxsportsasia.com/message/ | vydavateľ = foxsportsasia.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20190209124920/https://www.foxsportsasia.com/all-elite-wrestling/1010194/all-elite-wrestling-news-wwe-tony-khan-to-be-president-of-aew-cody-rhodes-confirms-his-role/ | dátum archivácie = 2019-02-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fighters react to Derrick Lewis defeating Francis Ngannou | url = https://www.bjpenn.com/mma-news/derrick-lewis/fighters-react-to-derrick-lewis-defeating-francis-ngannou/ | vydavateľ = bjpenn.com | dátum vydania = 2018-07-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 226: Joe Rogan savages 'most boring heavyweight fight of all time' between Francis Ngannou and Derrick Lewis | url = https://www.sportingnews.com/au/mma/news/ufc-226-joe-rogan-savages-most-boring-heavyweight-fight-of-all-time-between-francis-ngannou-and-derrick-lewis/7nczfymi5mrt1ffqkdcen3geh | vydavateľ = sportingnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[24. november|24. novembra]] [[2018]] sa uskutočnila odveta medzi Francisom a Curtisom Blaydesom, v hlavnom zápase večera na ''UFC Fight Night 141 - Blaydes vs. Ngannou''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Curtis Blaydes/Francis Ngannou Rematch Set For UFC Beijing | url = https://punditarena.com/mma/ccunningham/curtis-blaydesfrancis-ngannou-rematch-set-ufc-beijing/ | vydavateľ = punditarena.com | dátum vydania = 2018-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220328072003/https://punditarena.com/mma/ccunningham/curtis-blaydesfrancis-ngannou-rematch-set-ufc-beijing/ | dátum archivácie = 2022-03-28 }}</ref> Ngannou vyhral prostredníctvom TKO na začiatku prvého kola. Získal tým aj ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=blaydes>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Beijing Bonuses: Ngannou & Jingliang Bank $50k For Finishes | url = https://www.lowkickmma.com/ufc-beijing-bonuses/ | vydavateľ = lowkickmma.com | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou bol headlinerom prvého UFC podujatia na stanici ESPN, ''UFC on ESPN 1 - Ngannou vs. Velazquez'', ktoré sa konalo [[17. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cain Velasquez Returns to Face Francis Ngannou in First UFC on ESPN Main Event | url = https://www.mmaweekly.com/cain-velasquez-returns-to-face-francis-ngannou-in-first-ufc-on-espn-main-event | vydavateľ = mmaweekly.com | dátum vydania = 2018-12-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Svojho oponenta Caina Velasqueza knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morgan | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC on ESPN 1 results: Francis Ngannou stuns Cain Velasquez in just 26 seconds | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/02/ufc-on-espn-1-results-francis-ngannou-stuns-cain-velasquez-in-just-26-seconds | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou čelil Juniorovi dos Santosovi [[29. jún]]a [[2019]] na ''UFC on ESPN 3 - Ngannou vs. dos Santos''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marrocco | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Junior Dos Santos vs. Francis Ngannou now headlines UFC on ESPN 3 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/05/junior-dos-santos-francis-ngannou-headlines-ufc-on-espn-3 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhral cez technický knokaut v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evanoff | meno = Josh | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Minneapolis Results: Francis Ngannou Quickly KOs Junior dos Santos | url = https://cagesidepress.com/2019/06/29/ufc-minneapolis-results-francis-ngannou-kos-junior-dos-santos/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2019-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zároveň mu toto víťazstvo získalo ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=dossantos>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haynes | meno = Stephie | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Minneapolis post-fight bonuses: Ngannou smashes dos Santos in POTN win | url = https://www.bloodyelbow.com/2019/6/30/20123934/ufc-minneapolis-post-fight-bonuses-francis-ngannou-smashes-junior-dos-santos-in-potn-win | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2019-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230212154357/https://www.bloodyelbow.com/2019/6/30/20123934/ufc-minneapolis-post-fight-bonuses-francis-ngannou-smashes-junior-dos-santos-in-potn-win | dátum archivácie = 2023-02-12 }}</ref> Ngannou mal čeliť dovtedy neporazenému Jairzinhovi Rozenstruikovi [[28. marec|28. marca]] [[2020]] na UFC on ESPN - Ngannou vs. Rozenstruik, avšak podujatie bolo kvôli pandémii [[COVID-19]] odložené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou Faces Jairzinho Rozenstruik in Columbus | url = https://www.mmanews.com/2019/12/breaking-francis-ngannou-faces-jairzinho-rozenstruik-in-columbus/ | vydavateľ = mmanews.com | dátum vydania = 2019-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC postpones three events amid growing coronavirus outbreak | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2020/03/ufc-postpones-three-events-coronavirus-pandemic | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2020-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas bol preložený na kartu ''UFC 249 - Ferguson vs. Gaethje'', ktorá sa mala konať [[18. apríl]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA DNA | odkaz na autora = | titul = BREAKING: Ngannou vs. Rozenstruik op 18 april aanstaande MMA DNA | url = https://mmadna.nl/breaking-ngannou-vs-rozenstruik-op-18-april-aanstaande/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2020-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = nl }}</ref> [[9. apríl]]a prezident UFC Dana White oznámil že sa odkladá aj toto podujatie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 249 won't happen April 18; all other events postponed | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/29018339/dana-white-says-ufc-249-not-happen | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> pričom sa eventuálne uskutočnilo [[9. máj]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = REVISED – UFC 249: Ferguson vs. Gaethje Fight Card | url = https://www.mmaweekly.com/ufc-249-khabib-vs-ferguson-fight-card | vydavateľ = mmaweekly.com | dátum vydania = 2020-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou vyhral prostredníctvom knokautu v čase len 20 sekúnd prvého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evanoff | meno = Josh | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 249 Results: Francis Ngannou Destroys Jarzinho Rozenstruik | url = https://cagesidepress.com/2020/05/09/ufc-249-results-francis-ngannou/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2020-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jeho víťazstvo mu získalo ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=rozen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hiergesell | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 249 bonuses: Justin Gaethje collects $100K with FOTN, POTN honors | url = https://www.mmamania.com/2020/5/10/21250629/ufc-249-official-bonus-winners-ferguson-gaethje-cejudo-cruz-mma-espn-ppv-results-knockout-ngannou | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2020-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==== UFC šampión ťažkej váhy ==== ===== Ngannou vs. Miočić ===== Odveta medzi Ngannouom a Miočićom v zápase o titul UFC šampióna ťažkej váhy sa uskutočnila [[27. marec|27. marca]] [[2021]] na ''UFC 260 - Miocic vs. Ngannou 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 260: Stipe Miocic vs. Francis Ngannou 2 Set, Per Dana White | url = https://cagesidepress.com/2021/01/16/ufc-260-stipe-vs-ngannou-2-go-per-white/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou zápas vyhral knokautom v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 260 Results: Improved, Patient Francis Ngannou Knocks Out Stipe Miocic, Claims Title | url = https://cagesidepress.com/2021/03/28/ufc-260-results-stipe-miocic-vs-francis-ngannou/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Získal taktiež ocenenie ''Výkon večera''.<ref name=miocic>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = UFC 260 bonuses: The new champ is among the $50,000 winners | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/ufc-260-bonuses-50000-francis-ngannou-sean-omalley-knockouts | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ===== Ngannou vs. Gane ===== Ngannou čelil dočasnému UFC šampiónovi ťažkej váhy Cirylovi Ganeovi, v unifikačnom titulovom zápase [[22. január]]a [[2022]] na ''UFC 270 - Ngannou vs. Gane''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciryl Gane vs. Francis Ngannou pour l’UFC 270 ! | url = https://lasueur.com/ciryl-gane-francis-ngannou-ufc-270-6-10-2021 | vydavateľ = lasueur.com | dátum vydania = 2021-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = fr }}</ref> Zápas vyhral jednohlasným rozhodnutím. Ide o vôbec prvú výhru na body v jeho kariére.<ref name=gane>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Law | meno = Eddie | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 270: Francis Ngannou Defeats Ciryl Gane Via Unanimous Decision | url = https://cagesidepress.com/2022/01/23/ufc-270-francis-ngannou-vs-ciryl-gane/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ===== Odobratie titulu a odchod z UFC ===== UFC prezident Dana White na tlačovej konferencii [[15. január]]a [[2023]] potvrdil, že Ngannou bol uvoľnený spod zmluvy s UFC a bol mu oficiálne odobratý titul po tom, čo sa on a predstavitelia organizácie neboli schopní dohodnúť na podmienkach jeho novej zmluvy po titulovom víťazstve nad Cirylom Ganeom v januári 2022. Oznámil tiež, že zápas o uvoľnený titul sa uskutoční medzi Ganeom a bývalým šampiónom poloťažkej váhy Jonom Jonesom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Critchfield | meno = Tristen | autor = | odkaz na autora = | titul = Jones, Gane to Meet for Vacant Heavyweight Title at UFC 285; Ngannou a Free Agent | url = https://www.sherdog.com/news/news/Jones-Gane-to-Meet-for-Vacant-Heavyweight-Title-at-UFC-285-Ngannou-a-Free-Agent-188920/amp | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = 2023-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ngannou neskôr v rozhovore s novinárom Arielom Helwanim uviedol, že od UFC žiadal zdravotné poistenie, možnosť mať sponzorov pre všetkých UFC bojovníkov, a prítomnosť advokáta pri všetkých zmluvných rokovaniach s bojovníkmi. Po tom čo boli jeho požiadavky zamietnuté, Ngannou sa rozhodol zmluvu s organizáciou opätovne nepodpísať, čím sa stal prvým vládnúcim šampiónom ktorý odišiel z UFC od roku [[2004]], keď organizáciu opustil vtedajší šampión welterovej váhy BJ Penn.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allen | meno = Quinn | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou’s demands to UFC before split, revealed | url = https://clutchpoints.com/francis-ngannou-demands-to-ufc-before-split-revealed%3famp=1 | vydavateľ = clutchpoints.com | dátum vydania = 2023-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230131223826/https://clutchpoints.com/francis-ngannou-demands-to-ufc-before-split-revealed%3Famp=1 | dátum archivácie = 2023-01-31 }}</ref> === Professional Fighters League === [[16. máj]]a [[2023]] bolo oznámené, že Ngannou podpísal zmluvu s organizáciou Professional Fighters League (PFL).<ref name=PFL/> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou signs with PFL, debut expected in 2024 | url = https://www.mmafighting.com/2023/5/16/23724265/francis-ngannou-signs-with-pfl-with-debut-expected-in-2024 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2023-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kariéra v boxe == === Ngannou vs. Fury === Ngannou uskutočnil svoj profesionálny boxerský debut proti súčasnému WBC šampiónovi [[Tyson Fury|Tysonovi Furymu]] [[28. október|28. októbra]] [[2023]] v [[Rijád]]e v [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tyson Fury: WBC heavyweight champion to face MMA star Francis Ngannou | url = https://www.bbc.com/sport/boxing/66099792 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu že Fury bol masívnym favoritom, Ngannou ho v treťom kole poslal k zemi, nútiac rozhodcu začať počítať, a v zápase sa udržal všetky kolá až do konca.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tyson Fury beats Francis Ngannou by split decision after knockdown – as it happened | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/sport/live/2023/oct/28/tyson-fury-v-francis-ngannou-boxing-match-live | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2023-10-29 | dátum prístupu = 2023-11-01 }}</ref> Výsledok zápasu rozhodla porota na body, kontoroverzne ako nejednohlasné víťazstvo pre Furyho (95-94, 96-94 a 94-95).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tyson Fury vs. Francis Ngannou official scorecard | url = https://www.mmafighting.com/2023/10/28/23936681/tyson-fury-vs-francis-ngannou-official-scorecard | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2023-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa portálu CompuBox Fury trafil viac celkových úderov (71 k 59), no Ngannou si na účet pripísal viac signifikantných úderov (37 k 32).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smith | meno = Malik | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou Nearly Upsets Tyson Fury as Massive Underdog | url = https://www.actionnetwork.com/boxing/francis-ngannou-underdog-tyson-fury-odds-split-decision | vydavateľ = actionnetwork.com | dátum vydania = 2023-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tyson Fury survives knockdown, barely wins split-decision over Francis Ngannou | url = https://www.mmamania.com/2023/10/28/23936358/francis-ngannou-vs-tyson-fury-full-fight-blog-live-streaming-updates-battle-of-the-baddest-results | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2023-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Viacero boxerských komentátorov a analytikov, boxerov, MMA zápasníkov a iných športovcov vyjadrilo názor že zápas mal vyhrať Ngannou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘Absolute robbery’: Pros react to Francis Ngannou nearly beating Tyson Fury | url = https://www.mmafighting.com/2023/10/28/23936624/absolute-robbery-pros-react-to-francis-ngannou-nearly-beating-tyson-fury | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2023-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ngannou vs. Joshua === V jeho druhom profesionálnom zápase sa Ngannou [[24. marec|24. marca]] [[2024]] v [[Rijád]]e v [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]] postavil proti bývalému dvojnásobnému unifikovanému šampiónovi ťažkej váhy v boxe [[Anthony Joshua|Anthonymu Joshuovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou, Anthony Joshua to square off in boxing match | url = https://www.espn.com/boxing/story/_/id/39249014/francis-ngannou-anthony-joshua-square-boxing-match | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas prehral na KO v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘That was for boxing‘: Fighters react to Anthony Joshua’s knockout of Francis Ngannou | url = https://www.mmafighting.com/2024/3/8/24094745/that-was-for-boxing-fighters-react-to-francis-ngannou-vs-anthony-joshua-knockout-chaos | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2024-03-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Tréning == Ngannou začal svoju kariéru v [[paríž]]skom MMA Factory, najväčšom MMA gyme vo Francúzsku, kde trénoval pod vedením Fernanda Lopeza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bissell | meno = Tim | autor = | odkaz na autora = | titul = Fernand Lopez and the Factory behind Francis Ngannou | url = https://www.bloodyelbow.com/2018/1/18/16865242/feature-fernand-lopez-and-the-factory-behind-francis-ngannou-cameroon-past-mma-ufc-interview | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2018-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230402023411/https://bloodyelbow.com/2018/1/18/16865242/feature-fernand-lopez-and-the-factory-behind-francis-ngannou-cameroon-past-mma-ufc-interview | dátum archivácie = 2023-04-02 }}</ref><ref name=mmamania>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harkness | meno = Ryan | autor = | odkaz na autora = | titul = Bad blood? The feud between Francis Ngannou and Ciryl Gane’s coach, explained | url = https://www.mmamania.com/2021/8/8/22615495/beef-alert-feud-between-francis-ngannou-and-ciryl-ganes-coach-fernand-lopez-explained | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2021-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Medzi jeho hlavných tréningových partnerov tam patrili UFC bojovník strednej váhy Nassourdine Imavov a jeho budúci oponent Ciryl Gane, s ktorým začal trénovať počas jeho prípravy na prvý zápas so Stipem Miočićom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nassourdine Imavov on sparring with Ngannou: "Sometimes it hurts when when he lands jabs" | url = https://www.harcord.com/news/nassourdine-imavov-on-sparring-with-francis-ngannou-sometimes-it-hurts-even-when-he-lands-jabs | vydavateľ = harcord.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220404040522/https://www.harcord.com/news/nassourdine-imavov-on-sparring-with-francis-ngannou-sometimes-it-hurts-even-when-he-lands-jabs | dátum archivácie = 2022-04-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One gym in Paris launched the careers of Francis Ngannou and Ciryl Gane, and a coach's rift made them rivals | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/33102899/ufc-270-one-gym-paris-launched-careers-francis-ngannou-ciryl-gane-coach-rift-made-rivals | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V roku [[2018]] Ngannou odišiel z MMA Factory kvôli osobným a finančným nezhodám s Lopezom, a začal trénovať v Xtreme Couture v [[Las Vegas]],<ref name=mmamania/> kde je jeho hlavným trenérom Eric Nicksick.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Segura | meno = Danny | autor = | odkaz na autora = | titul = Coach Eric Nicksick: Keeping Francis Ngannou calm at UFC 260 was 'our main priority' | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2021/03/coach-eric-nicksick-keeping-francis-ngannou-calm-at-ufc-260-was-our-main-priority | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-03-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V postoji ho trénuje bývalý kickboxerský šampión Dewey Cooper.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNCAGED INTERVIEWS #2: DEWEY COOPER {{!}} NGANNOUS COACH RESPONDS TO ALLEGATIONS FROM FORMER COACH - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=1OoyEK5fePA | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-11-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ngannou sa na zápasy pripravuje aj v UFC Performance Institute, taktiež v Las Vegas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC's Francis Ngannou explains why moving to Las Vegas was right for him - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=T05S2Ch8Cio | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2017-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V rámci prípravy na jeho boxerský debut proti Tysonovi Furymu Francisa trénoval [[Mike Tyson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 'This is what heavyweights do': How Mike Tyson helped make Francis Ngannou's dream fight a reality | url = https://www.espn.co.uk/boxing/story/_/id/38749118/how-mike-tyson-helped-francis-ngannou-tyson-fury-fight | vydavateľ = espn.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Ngannou plynule rozpráva jazykom ghomálá, po francúzsky a po anglicky.<ref name=lequipe/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Fight Night Beijing: Post-fight Press Conference - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=k7tvuh-AVBA&t=29m50s | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Le Vestiaire - "Ce que les gens ignorent, c'est que ce sport n'est pas fait pour les méchants" assure Ngannou, star de l'UFC | url = https://rmcsport.bfmtv.com/sports-de-combat/mma/le-vestiaire-ce-que-les-gens-ignorent-c-est-que-ce-sport-n-est-pas-fait-pour-les-mechants-assure-ngannou-star-de-l-ufc_VN-201801100222.html | vydavateľ = rmcsport.bfmtv.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = fr }}</ref> Po anglicky sa začal učiť po tom čo prišiel do UFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou Talks About Learning English Ahead of Joining the Title Fray | url = https://www.vice.com/en/article/ezebjz/francis-ngannou-talks-about-learning-english-ahead-of-joining-the-title-fray | vydavateľ = vice.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Od roku [[2017]] žije v [[Las Vegas]] v [[USA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raimondi | meno = Marc | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou moves full-time to Las Vegas to ‘get ready for the next level’ | url = https://www.mmafighting.com/2017/5/2/15519704/francis-ngannou-moves-full-time-to-las-vegas-to-get-ready-for-the-next-level | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2017-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[29. apríl]]a [[2024]] Ngannou oznámil, že jeho pätnásťmesačný syn Kobe zomrel. Príčina smrti nebola zverejnená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Madani | meno = Doha | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA fighter Francis Ngannou announces his 15-month-old son has died | url = https://www.nbcnews.com/news/sports/mma-fighter-francis-ngannou-announces-15-month-old-son-died-rcna150062 | vydavateľ = nbcnews.com | dátum vydania = 2024-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Filantropia == Ngannou je zakladateľom Nadácie Francisa Ngannou, ktorá sa zameriava na poskytovanie športového tréningu mládeži v Kamerune. Jeho nadácia vybudovala prvú MMA telocvičňu v Kamerune.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou Foundation: For Cameroon - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=6ozUxZKem0o | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Corner | meno = Blue | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC heavyweight Francis Ngannou opens 'first full MMA' gym in Cameroon | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/01/ufc-francis-ngannou-opens-first-full-mma-gym-cameroon | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Na odovzdávaní športových humanitárnych cien ESPN v roku 2021 bol Ngannou za svoju filantropickú činnosť ocenený spoločnosťou [[Marvel Studios|Marvel]] ako jeden z „najsilnejších športovcov na svete“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Watch: Francis Ngannou's inspirational speech at the ESPN Sports Humanitarian Awards | url = https://www.sportskeeda.com/mma/news-watch-francis-ngannou-s-inspirational-speech-espn-sports-humanitarian-awards | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Filmografia == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Názov ! Rola ! Poznámky |- |2021 |''Rýchlo a zbesilo 9''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Phenom Francis Ngannou Joins Fast And Furious 9 In A Mysterious Role | url = https://www.cinemablend.com/news/2478150/ufc-phenom-francis-ngannou-joins-fast-and-furious-9-in-a-mysterious-role | vydavateľ = cinemablend.com | dátum vydania = 2019-08-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> |Zúrivý Profesionál |[[Cameo]] |- |2022 |''Jackass Forever''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Francis Ngannou Is Coming for Tyson Fury feat Francis Ngannou {{!}}Flagrant 2 Andrew Schulz&Akaash Singh - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=7HTmzEvqECw&t=280s | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2021-03-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> |Sám seba |Ako hosť |- |} == Šampionáty a úspechy == * '''Ultimate Fighting Championship''' ** UFC šampión ťažkej váhy (raz) *** Jedna úspešná obhajoba<ref name=gane/> ** Prvý UFC šampión z Kamerunu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Asala | meno = Kizzi | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA: Cameroon's Ngannou first African UFC world heavyweight champion | url = https://www.africanews.com/2021/03/28/mma-cameroonian-ngannou-to-become-ufc-world-heavyweight-champion/ | vydavateľ = africanews.com | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ** Výkon večera (šesťkrát) vs. Anthony Hamilton, Andrei Arlovski, Curtis Blaydes, Junior dos Santos, Jairzinho Rozenstruik a Stipe Miočić<ref name=hamilton/><ref name=arlovski/><ref name=blaydes/><ref name=dossantos/><ref name=rozen/><ref name=miocic/> * '''Bleacher Report''' ** 2017 Knokaut roka vs. Alistair Overeem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Snowden | meno = Jonathan | autor = | odkaz na autora = | titul = Bleacher Report 2017 MMA Awards: Best Fighter, Fight, Finishes and Story | url = https://bleacherreport.com/articles/2751932-bleacher-report-2017-mma-awards-best-fighter-fight-finishes-and-story | vydavateľ = bleacherreport.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''ESPN''' ** 2017 Knokaut roka vs. Alistair Overeem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ESPN's MMA awards for 2017: The fight, submission and knockout of the year | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/21941815/fight-submission-knockout-year | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''Pundit Arena''' ** 2017 Knokaut roka vs. Alistair Overeem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pundit Arena’s 2017 UFC Awards | url = https://punditarena.com/mma/thepateam/pundit-arenas-2017-ufc-awards/ | vydavateľ = punditarena.com | dátum vydania = 2017-12-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20210412124350/https://punditarena.com/mma/thepateam/pundit-arenas-2017-ufc-awards/ | dátum archivácie = 2021-04-12 }}</ref> * '''MMA Fighting / SB Nation''' ** 2017 Knokaut roka vs. Alistair Overeem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chiappetta | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA Fighting’s 2017 Knockout of the Year: Francis Ngannou’s ‘uppercut from hell’ crushes Alistair Overeem | url = https://www.mmafighting.com/2018/1/3/16823618/mma-fightings-2017-knockout-of-the-year-francis-ngannous-uppercut-from-hell-crushes-alistair-overeem | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ** 2017 Prelomový zápasník roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mindenhall | meno = Chuck | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA Fighting’s 2017 Breakthrough Fighter of the Year: Francis Ngannou | url = https://www.mmafighting.com/2018/1/7/16839656/mma-fightings-2017-breakthrough-fighter-of-the-year-francis-ngannou | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''MMAjunkie.com''' ** 2017 Knokaut roka vs. Alistair Overeem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = MMAjunkie's '2017 Knockout of the Year': A head-rattling heavyweight finish | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2018/01/mmajunkie-knockout-of-the-year-2017-head-rattling-heavyweight-finish-francis-ngannou | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2018-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ** 2017 marec Knokaut mesiaca vs. Stipe Miočić<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = MMA Junkie's 'Knockout of the Month' for March: A new champ is crowned | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/knockout-of-the-month-march-2021-francis-ngannou-stipe-miocic-ufc-260 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-03-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''MMADNA.nl''' ** 2017 Knokaut roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA DNA | odkaz na autora = | titul = MMA DNA UFC Awards 2018 : De Uitslagen!!! MMA DNA | url = http://mmadna.nl/mma-dna-ufc-awards-2018-de-uitslagen/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2019-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = nl }}</ref> * '''World MMA Awards''' ** 2017 Knokaut roka vs. Alistair Overeem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tucker | meno = Bryan | autor = | odkaz na autora = | titul = World MMA Awards 2018 Results | url = https://www.mmafighting.com/2018/7/3/17532430/world-mma-awards-2018-results | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-07-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 21 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 18 výher !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 3 prehry |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 13 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 4 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 1 |style="background:#fbb;text-align:center"| 3 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align: center;" |18-3 |[[Renan Ferreira]] |KO (údery) |PFL Super Fights: Battle of the Giants |19. októbra 2024 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |3:32 |Rijád, Saudská Arábia |{{malé|Vyhral titul PFL Super Fights šampióna ťažkej váhy}} |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |17-3 |[[Ciryl Gane]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC 270 |{{dts|22|1|2022}} | style="text-align:center" |5 | style="text-align:center" |5:00 |Anaheim, Kalifornia, USA |{{malé|Obhájil a unifikoval titul UFC šampióna ťažkej váhy.}} |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |16-3 |[[Stipe Miočić]] |KO (úder) |UFC 260 |{{dts|27|3|2021}} | style="text-align:center" |2 | style="text-align:center" |0:52 |Las Vegas, Nevada, USA |{{malé|Vyhral titul UFC šampióna ťažkej váhy. Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|15-3 |Jairzinho Rozenstruik |KO (údery) |UFC 249 |{{dts|9|5|2020}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:20 |Jacksonville, Florida, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|14-3 |[[Junior dos Santos]] |TKO (údery) |UFC on ESPN: Ngannou vs. dos Santos |{{dts|29|6|2019}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:11 |Minneapolis, Minnesota, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|13-3 |[[Cain Velasquez]] |KO (údery) |UFC on ESPN: Ngannou vs. Velasquez |{{dts|17|2|2019}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:26 |Phoenix, Arizona, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-3 |Curtis Blaydes |TKO (údery) |UFC Fight Night: Blaydes vs. Ngannou 2 |{{dts|24|11|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:45 |Peking, Čína |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|11-3 |[[Derrick Lewis]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC 226 |{{dts|7|7|2018}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|11-2 |[[Stipe Miočić]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC 220 |{{dts|20|1|2018}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |Boston, Massachusetts, USA |{{malé|O titul UFC šampióna ťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-1 |Alistair Overeem |KO (úder) |UFC 218 |{{dts|2|12|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:42 |Detroit, Michigan, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-1 |Andrei Arlovski |TKO (údery) |UFC on Fox: Shevchenko vs. Peña |{{dts|28|1|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:32 |Denever, Colorado, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-1 |Anthony Hamilton |Submisia (kimura) |UFC Fight Night: Lewis vs. Abdurakhimov |{{dts|9|12|2016}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:57 |Albany, New York, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-1 |Bojan Mihajlović |TKO (údery) |UFC on Fox: Holm vs. Shevchenko |{{dts|23|7|2016}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:34 |Chicago, Illinois, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-1 |Curtis Blaydes |TKO (zastavenie zápasu lekárom) |UFC Fight Night: Rothwell vs. dos Santos |{{dts|10|4|2016}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Záhreb, Chorvátsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-1 |Luis Henrique |KO (úder) |UFC on Fox: dos Anjos vs. Cowboy 2 |{{dts|19|12|2015}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|2:53 |Orlando, Florida, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-1 |William Baldutti |TKO (údery) |KHK MMA National Tryouts: Finale 2015 |{{dts|28|5|2015}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|1:22 |Madinat Isa, Bahrajn | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-1 |Luc Ngeleka |Submisia (gilotína) |SHC 10: Carvalho vs. Belo |{{dts|20|9|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:44 |Ženeva, Švajčiarsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-1 |Nicolas Specq |Sumbisia (uškrtenie ramenom) |rowspan=2|100% Fight 20: Comeback |rowspan=2|{{dts|5|4|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:10 |rowspan=2|Levallois, Francúzsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-1 |Bilal Tahtahi |KO (úder) |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:58 | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|1-1 |Zoumana Cissé |Rozhodnutie (jednohlasné) |100% Fight: Contenders 21 |{{dts|14|12|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:00 |Paríž, Francúzsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Rachid Benzina |Submisia (páka na lakeť) |100% Fight: Contenders 20 |{{dts|30|11|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:44| |Paríž, Francúzsko |{{malé|Debut v ťažkej váhe.}} |} <ref name=sherdog/> == Bilancia v boxe == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 2 zápas !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 0 výher !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 2 prehra |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 0 |style="background:#fbb;text-align:center"| 2 |} {| class= "wikitable sortable" !style="background:#E8E8E8"|No. !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |2. | style="background:#fbb;text-align:center" |Prehra | style="text-align: center;" |0-2 |[[Anthony Joshua]] |KO | style="text-align: center;" |2 |8. marca 2024 |Kingdom Aréna, Rijád, Saudská Arábia | |- |1. | style="background:#fbb;text-align:center" |Prehra | style="text-align:center" |0-1 |[[Tyson Fury]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) | style="text-align:center" |10 |{{dts|28|10|2023}} |Kingdom Aréna, Rijád, Saudská Arábia | |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sherdog.com/fighter/Francis-Ngannou-152341 Francis Ngannou] na portáli Sherdog * [https://www.ufc.com/athlete/francis-ngannou Francis Ngannou] na oficiálnej webstránke UFC == Zdroj == {{preklad|en|Francis Ngannou|1079811838}} {{s-start}} {{s-ach}} {{s-pred|pred=Stipe Miočić}} {{s-teraz|teraz=21. UFC šampión ťažkej váhy |roky=[[27. marec]] [[2021]] – [[15. január]] [[2023]]<br />Titul odobratý}} {{s-potom|potom=Jon Jones}} {{s-end}} {{DEFAULTSORT:Ngannou, Francis}} [[Kategória:Kamerunskí športovci]] [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] jv0jprtef1ubxnxdhg5i6cvqac3h4zm 0 682339 8233140 7465540 2026-06-14T11:11:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233140 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Harry Macourek | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Karel Macourek | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[11. apríl]] [[1923]] | Miesto narodenia = [[Hodruša-Hámre|Banská Hodruša]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1992|1|13|1923|4|11}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Alma mater = [[Akademie múzických umění v Praze]] | Pôsobenie = hudobný skladateľ, pedagóg, dirigent, dramaturg | Žáner = populárna hudba, jazz, scénická hudba | Roky pôsobenia = | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Harry Macourek''', rodným menom '''Karel Macourek''' (* [[11. apríl]] [[1923]], [[Hodruša-Hámre|Banská Hodruša]]{{--}}† [[13. január]] [[1992]], [[Praha]]) bol český [[dirigent]], hudobný [[dramaturg]], [[zbormajster]] a [[hudobný skladateľ]] slovenského pôvodu. == Život a dielo == Pôvodným povolaním bol dirigent, pretože dirigovanie vyštudoval začiatkom 50. rokov na pražskej [[Akademie múzických umění v Praze|Akadémii múzických umení]]. Komponovanie študoval iba súkromne nad rámec základného štúdia. Išlo o veľmi všestranného hudobníka, ktorý sa počas svojho života venoval rôznym hudobným žánrom a štýlom, vrátane [[Populárna hudba|populárnej hudby]], cez [[jazz]] až po hudbu scénickú, [[Filmová hudba|filmovú]] i [[Vážna hudba|vážnu]]. Kultovou sa stala jeho znelka k slovenskému televiznemu seriálu pre deti, [[Spadla z oblakov]]. == Literatúra == * [[Jindřich Černý (1930)|Jindřich Černý]]: ''Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost [[1945]]{{--}}[[1955]]'', Academia, Praha, [[2007]], str. 34, 225, 227, 396, {{ISBN|978-80-200-1502-0}} * [[Československý hudební slovník osob a institucí]] II. (A–L), 1965, Státní hudební vydavatelství, Praha, s. 19 == Externé odkazy == {{Portál|Hudba}} * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jn19990009921+or+wkw=jn19990009921&func=find-c&local_base=skc Zoznam diel v Souborném katalogu ČR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220521094515/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jn19990009921+or+wkw=jn19990009921&func=find-c&local_base=skc |date=2022-05-21 }}, ktorých autorom alebo témou je Harry Macourek * {{csfd meno|47602}} * {{Kinobox meno|33129|Harry Macourek}} * {{imdb osoba|0534180}} * {{Fdb meno|33129}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Macourek, Harry}} [[Kategória:Českí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Českí dirigenti]] [[Kategória:Českí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Akadémie múzických umení v Prahe]] [[Kategória:Osobnosti z Hodruše-Hámrov]] tl1lka9waetu6rlusruz7qo9acmyb98 2 682551 8232945 8228619 2026-06-13T19:47:36Z Lišiak 21212 +(aj) za iniciatívnosť 8232945 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:'''<span style=font-family:Arial">{{NAMESPACE}}:</span><span style="color:blue;"font-family:Arial">Fillos X.</span>'''}} {| class="wikitable" cellspacing="5" width="100%" style="background-color:#ABB673; padding:5px; border-bottom:1px solid #000; border-left:1px solid #000; border-right:1px solid #000;" | valign="top" style="background-color:#fff;padding:5px" | {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P wiki letter w.svg | nadpis = Redaktor Fillos X. | titul = Redaktor Fillos X. | text = {{Široký obrázok | Tour_Eiffel_360_Panorama.jpg | 800px | Paronáma [[Paríž|Paríža]] z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]] v 360-stupňovom zobrazení (rieka tečúca zo severovýchodu na juhozápad, sprava doľava).}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P archive blank.svg | nadpis = Info | titul = Info | text = '''Fillos X.''' (čítaj Filos desiaty){{--}}oficiálna SK Wiki stránka.[[Súbor:Hund003.gif|stred|náhľad|114x114bod|Dnes je {{CURRENTDAYNAME}}, {{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAMEGEN}}, {{CURRENTYEAR}}.]] <br> [[Motto]]: „Každá pomoc Wikipédii je vítaná, pomáhaj v čom si dobrý.“ | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P book.svg | nadpis = Oblasť záujmu | titul = Oblasť záujmu | text = [[Súbor:Sous la Tour Eiffel 1.jpg|náhľad|[[Eiffelova veža]] v [[Paríž|Paríži]] v roku [[2011]].]] * {{Big|[[kinematografia]]}} * [[hudba]] * [[umenie]] * [[architektúra]] * [[Francúzsko]] ** [[geografia]] ** {{Small|[[literatúra]]}} <br> <br> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P vip.svg | nadpis = Niečo o mne | titul = Niečo o mne | text = [[Súbor:BanneKnow468x60-border2(sk).png|stred|600px]] {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Bio}} {{Vertikálne obrázky | obrázok1 = France film clapperboard.svg | šírka lišty= 500 | popis1 = | obrázok2 = Famous French Actors.jpg | popis2 = }} * wikipedián z [[Bratislava|Bratislavy]] zapálený pre Wiki * môj prvý edit [[15. január]] [[2022]] – [[Pierre Richard]] (už [{{Vek v rokoch a dňoch|2022|1|15}}] roky s Wiki) * mnou prvý vytvorený článok – legendárny ''[[Fantomas]]'' (22. január 2022) * okrem slovenskej mutácie Wiki som aktívny aj na iných verziách (najmä [https://fr.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Accueil_principal FR]) + občastne aj na [[Wikiúdaje|Wikidátach]], [[Wikislovník|Wikislovníku]] či [[Wikicitáty|Wikicitátoch]] * [[Wikipédia:100wikidays|100 WikiDays]] – jedna z aktivít, ktorej sa mi podarilo úspešne zúčastniť (pozri [[Redaktor:Fillos X./100 WikiDays|Redaktor:Fillos X./500+ WD]]) * pravidelne sa zúčastňujem [[Wikimedia Slovensko|WMSK]] aktivít * na SK Wiki mám právo [[Wikipédia:Rollback|Rollback]] (vracať úpravy) a právo [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]] (zavedený redaktor) * moje stopy nájdete aj na [[Internet Movie Database|IMDb]], [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]], [[YouTube]] či Dabingfore * som za lepšiu a kvalitnejšiu [[Slovenská Wikipédia|slovenskú Wikipédiu]] * pokojne ma pri pomoci kontaktuje – som jedným z [[Wikipédia:Potrebujem pomoc/Mentori|mentorov]] * iniciujem myšlienku postupného vypracovávania [[Wikipédia|projektu]] * spravujem viacero [[Wikipédia:Wikiportál|portálov]], ktorých ideu podporujem * aktuálne napĺňam Everyday on Wiki (od [[30. október]] [[2023]] [{{Vek v rokoch a dňoch|2023|10|30}}]) * venujem sa aj sledovaniu [[Wikipédia:RC patrol|posledných úprav]] a preverovaniu [[Wikipédia:Najnovšie stránky|nových článkov]] * aktívna participácia na [[Wikipédia:WikiProjekt Antivandal|WikiProjekte antivandal]] * vlastník viacerej odbornej literatúry o filmovom umení ([[Redaktor:Fillos X./Literatúra|30+ titulov]]) * výherca súťaže [[Wikipédia:Wiki miluje film|Wiki Miluje Film]] (2025) * zapojenie sa do výziev: [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]] (2025), [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar SVE]] (2026), [[Wikipédia:WikiPride|WikiPride]] (2026) * zo [[Wikipédia:Stretnutia|stretnutí]] poznám viacero redaktorov a redaktoriek * najbližší míľnik 1 500 článkov na SK Wiki :-) <!-- Na [[Wikipédia|Wikipédiu]] prispievam od [[15. január|15. januára]] [[2022]]. Mojim prvým vytvoreným článkom bol legendárny ''[[Fantomas]]''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Fantomas|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas&oldid=7309372|rok=2022-01-22|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7309372}}</ref> Práve [[Francúzska kinematografia|francúzske filmy]] z obdobia [[60. roky 20. storočia|60.]] až [[90. roky 20. storočia|90.]] rokov ma priviedli na Wikipédiu. Upravujem a vytváram nové články zamerané najmä na [[Kinematografia|kinematografiu]] ([[Filmové dielo|filmy]], [[Seriál|seriály]], [[TV súťaž|TV súťaže]], [[TV relácia|TV relácie]], [[TV šou]], [[Herectvo|hercov]], [[Režisér|režisérov]] či filmových [[Hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]]), [[umenie]], [[Francúzsko]] a tiež aj iné. Skrátka na Wikipédiu pridávam veci čo ma dlhodobo zaujímajú a veci o ktorých si myslím, že by tu mali byť. Mnohým článkom som podopĺňal nové [[Fakt|fakty]], [[Zaujímavosť|zaujímavosti]], [[Obrázok|obrázky]] alebo [[Zdroj|zdroje]]. Svoje stránky pravidelne aktualizujem (t. j. dopĺňam zdroje a informácie). V poslednom čase sa venujem aj úprave [[Francúzska Wikipédia|francúzskej Wikipédie]] a tiež nahrávaním súborov do [[Wikimedia Commons]]. Mimo Wikipédie dopĺňam fakty do [[IMDb]], [[ČSFD]] a do [[Dabingforum|Dabingfora]]. V [[December|decembri]] roka 2022 som založil svoj dvadsiaty článok o agentovi [[OSS 117 (filmy)|OSS 117]]. V rámci relaxu aktualizujem a vytváram [[Wikipédia:Šablóny|šablóny]], [[Wikipédia:Portál|portály]] či [[Wikipédia:Kategórie|kategórie]]. Na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] sa mi podarilo [[13. jún|13. júna]] dosiahnuť métu tisíc [[Úprava|úprav]]. Najviac prispievam počas [[Víkend|víkendov]] a [[Sviatok|sviatkov]]. [[18. jún|18. júna]] sa mi podarilo vytvoriť svoj prvý portál{{--}}[[Portál:Umenie|Umenie]]. Medzi moje najnovšie počiny patrí novozaložený [[YouTube]] kanál{{--}}[https://www.youtube.com/@FanFilm_Fillos_X./about FanFilm].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FanFilm - YouTube | url = https://www.youtube.com/channel/UCumL9yI126yTIRzn1VOyZHA | vydavateľ = www.youtube.com | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref> Na SK Wiki som [[5. september|5. septembra]] získal právo [[Wikipédia:Rollback|Rollback]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Rollback/Fillos X.|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadosti_o_povolenie/Rollback/Fillos_X.&oldid=7631021|rok=2023-09-05|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7631021}}</ref> Ako redaktor Wikipédie som zásadne proti [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmu]] a osobným útokom. [[15. september|15. septembra]] som prekonal métu 2000 úpravy. Mám v pláne si založiť aj vlastnú internetovú stránku, venovanej [[Kinematografia|kinematografii]]. Na všetkých projektoch [[Wikimedia Foundation|Wikimedie]] som tento mesiac (september [[2023]]) prekonal 4000 úprav. [[7. október|7. októbra]] som si založiť aj [[Facebook|Facebookovú]] stránku ([https://www.facebook.com/FanFilm1 FanFilm]), venovanej tomu čo ma baví. Koncom [[Október 2023|októbra]] som sa dostal do <u>TOP 100</u> najviac prispievajúcich redaktorov za celú dobu SK Wiki. [[1. november|1. novembra]] tohto roka sa mi podarilo prekonať hranicu 100 vytvorených článkov na SK Wiki. Za rok 2023 som vytvoril vyše 120 článkov a stal som sa štvrtým najčastejším prispievateľom slovenskej Wiki. Mojim najbližším cieľom je perfektne vypracovať zázemie okolo [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]]. Som za lepšiu a kvalitnejšiu [[Slovenská Wikipédia|slovenskú Wikipédiu]]. Ako redaktor Fillos X. budem stále aktívny v upravovaní či dopĺňaní nových článkov. Podarilo sa mi taktiež prekonať métu 10 tisíc úprav. Často zarýpnem aj do [[Wikipédia:Wikiportál|portálov]] alebo [[Wikipédia:Najlepší článok|NČ]] / [[Wikipédia:Dobré články|DČ]]. Rád by som niekedy v budúcnosti vytvoril [[Wikipédia:Wikiportál|portál]] o [[James Bond (filmy)|Jamesovi Bondovi]]. Rád by som okúsil aj mýtickú [[Redaktor:Fillos X./100 WikiDays|100 WikiDays]]. [[Súbor:Wikipedia_man.png|stred]] --> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = AZ-List.svg | nadpis = Tvorba | titul = Tvorba | text = {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Tvorba}} * [https://xtools.wmcloud.org/pages/sk.wikipedia.org/Fillos_X. Vytvorené články (1 000+)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Vytvorené stránky (5 000+)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Vytvorené zahraničné články (55+)] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Klepsydra-pt.svg | nadpis = Počty | titul = Počty | text = {{Hlavný článok|Redaktor:Fillos X./Info}} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/Fillos_X. Denný priemer editov (~19)] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Počet všetkých príspevkov / úprav (40 000+)] * [https://quarry.wmcloud.org/query/105788 Zrealizovaný počet rollbackov (3 000+)] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P yes.svg | nadpis = Pomôcka | titul = Pomôcka | text = <!-- {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Fillos X.}} --> <center>{{Redaktor|Fillos X.}}</center> [[Súbor:BannerKnow125x125-nobord2(sk).png|náhľad|130px|Logo]] [[Súbor:SkWiki250000.svg|náhľad|125px|Milník]] * [[Wikipédia:Záverečné sekcie|Poradie sekcií na konci článku]]: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [[Redaktor:Fillos X./Pomôcka]] * [[Redaktor:Fillos X./Portály]] * [[Redaktor:Fillos X./Dôležité odkazy]] * [[Redaktor:Fillos X./Funkcie]] * [[Redaktor:Fillos X./IB]] * [[Redaktor:Fillos X./Plánovačka]] * [[Redaktor:Fillos X./Pracovisko]] * [[Redaktor:Fillos X./Úložisko]] <inputbox> type=create width=45 </inputbox> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P rubiks.svg | nadpis = Štatistiky a dôležité | titul = Štatistiky a dôležité | text = * [[xtools:ec/sk.wikipedia.org/Fillos X.|'''Štatistiky redaktora Fillos X.''']] * [https://sk.wikiscan.org/user/Fillos_X. Štatistiky redaktora Fillos X.] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 '''Štatistiky redaktorov'''] * [[Špeciálne:Štatistika|Wiki štatistiky]] * '''[https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=this-month&pages=Wikip%C3%A9dia Štatistiky návštevnosti]''' * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=thanks&user=&page=Redaktor%3AFillos+X.&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist Záznam poďakovaní] ↔ [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=thanks&user=Fillos+X.&page=&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist Záznam poďakovaní] * [[Špeciálne:Príspevky/Fillos X.|'''Príspevky redaktora Fillos X.''']] * [https://guc.toolforge.org/?by=date&user=Fillos+X. Príspevky redaktora Fillos X.] * [[Špeciálne:NovéStránky|'''Nové stránky''']] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Posledn%C3%A9%C3%9Apravy?hidebots=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&limit=1000&days=30&userExpLevel__unregistered_color=c5&userExpLevel__newcomer_color=c3&userExpLevel__learner_color=c1&urlversion=2 '''Posledné úpravy'''] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:ZoznamSledovan%C3%BDch?hidepreviousrevisions=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&limit=1000&days=30&urlversion=2 '''Sledované stránky'''] * [[metawiki:List_of_Wikipedias|Zoznam Wikipédii]] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&user=Fillos+X. '''Všetky verejné záznamy'''] * [https://wmcounter.toolforge.org/ Wikimedia projekty] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Redaktor%3AFillos+X.&namespace= '''Stránky odkazujúce na'''] * [[stats:EN/TablesWikipediaSK.htm|Wikipédia štatistika – slovenčina]] * [[Špeciálne:ZoznamPoužívateľov|'''Zoznam redaktorov''']] * [https://www.wikishark.com/ WikiShark] * [[Špeciálne:ŠpeciálneStránky|'''Špeciálne stránky''']] * [http://vs.aka-online.de/cgi-bin/wppagehiststat.pl/ Štatistiky] * [http://vs.aka-online.de/globalwpsearch/ Štatistiky] * [[Špeciálne:FilterZneužití]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky]] * [[Špeciálne:Značky]] * [[Šablóna:Wikivar]] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Centr%C3%A1lneOverenie?target=Fillos+X. Informácia o globálnom účte] * [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=X&action=purge Purge] * [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?hidebots=1&hidecategorization=1&hideWikibase=1&target=Kateg%C3%B3ria%3APort%C3%A1l%3AUmenie%2FZapojen%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&limit=400&days=30&userExpLevel__unregistered_color=c5&userExpLevel__newcomer_color=c4&title=%C5%A0peci%C3%A1lne:S%C3%BAvisiacePosledn%C3%A9%C3%9Apravy&urlversion=2 Súvisiace úpravy] * [https://sk.wikiscan.org/ Wikiscan] * wikirank.net * [https://xtools.wmcloud.org/adminstats/sk.wikipedia.org/2023-09-20/2024-09-20 Admins] * [https://xtools.wmcloud.org/globalcontribs/Fillos%20X./all///2024-09-22T12:25:37Z?limit=500 ] * [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&title=&oldid=&action=search&use_engine=1&use_links=1&turnitin=0 Copyvio Detector] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Str%C3%A1nkyZa%C4%8D%C3%ADnaj%C3%BAceNa?prefix=User+&namespace=10&hideredirects=1 Menné priestory] * [https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org Štatistiky Wikimédie] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:VisualEditor/User_guide#Editing_references Help:VisualEditor] * [https://www.beletria.sk/encyklopedia-literatury/index.php?pojem=Redaktor:Fillos_X. Redaktor:Fillos X. v Beletrii] * '''[[:Kategória:Wikipédia:Správa]]''' | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P justice blank.svg | nadpis = Zaujímavé a Wikipédia | titul = Zaujímavé a Wikipédia | text = * [[Slovenská Wikipédia]] má '''{{NUMBEROFARTICLES}} článkov'''<!-- <ref>{{Citácia knihy|titul=Šablóna:Wikivar|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikivar&oldid=6449760|rok=2017-02-18|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 6449760}}</ref> -->, z toho '''[[:Kategória:Portál:Francúzsko/Zapojené články|{{formatnum:{{#expr:{{PAGESINCATEGORY:Portál:Francúzsko/Zapojené_články|R}} round 0}}}}]]''' sa týka [[Wikipédia:WikiProjekt Francúzsko|'''Francúzska''']], čo je '''{{formatnum:{{#expr:{{PAGESINCATEGORY:Portál:Francúzsko/Zapojené_články|R}}/{{NUMBEROFARTICLES:R}}*100 round 3}}}}%''' z celej slovenskej Wikipédie. Približne jedna tretina všetkých článkov na slovenskej Wiki, je vytvorená [[Wikipédia:Bot|botmi]]. SK Wiki má {{vek v rokoch a dňoch|2003|08|13}}. * [[Wikipédia:Nástenka správcov|'''Wikipédia:Nástenka správcov''']] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko]] * [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|'''Wikipédia:Stránky na zmazanie''']] * [[Wikipédia:Portál komunity]] * '''[[Wikipédia:Kaviareň]]''' * [[Wikipédia:Zaujímavosti]] * '''[[Wikipédia:Zásady]]''' * [[Wikipédia:Rekordy Wikipédie]] * [[Wikipédia:Wikiportál]] * [[Wikipédia:Správcovia]] * [[Wikipédia:Rollback]] * [[Wikipédia:Wikipediáni]] * [[Wikipédia:O Wikipédii]] * [[Wikipédia:Žiadané články]] * [[Wikipédia:Rýchly index]] * [[Wikipédia:Príručka]] * [[Wikipédia:Potrebujem pomoc/Mentori]] * [https://www.wikipedia.org/ Wikipédia] * [[Wikipédia:WP]] * [[Wikipédia:Vitajte vo Wikipédii]] * [[Wikipédia:Štatistika]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii]] * Slovenská Wiki je 48. v počte článkov, ktoré sa na nej nachádzajú.[https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias][https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_Wikipedias&oldid=1272797377] <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=List of Wikipedias - Meta|url=https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias|vydavateľ=meta.wikimedia.org|dátum prístupu=2023-10-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=List of Wikipedias|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_Wikipedias&oldid=1177450719|rok=2023-09-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1177450719}}</ref> --> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Comics.svg | nadpis = Redaktorské | titul = Redaktorské | text = [[Súbor:Icon tools.svg|100px|right]] {{Hlavný článok|:Kategória:Redaktor:Fillos X.}} == Spravované portály == {{Stĺpce|2| * [[Portál:Umenie|UMENIE]] * [[Portál:Film|FILM]] * [[Portál:Francúzsko|FRANCÚZSKO]] * [[Portál:Hudba|HUDBA]] * [[Portál:Divadlo|DIVADLO]] * [[Portál:Architektúra|ARCHITEKTÚRA]] * [[Portál:Afrika|AFRIKA]] * [[Portál:20. storočie|20. STOROČIE]] * [[Portál:Ľadový hokej|ĽADOVÝ HOKEJ]] * [[Portál:Rádiológia|RÁDIOLÓGIA]] }} ---- → práve rozpracované: [[Redaktor:Fillos X./Pieskoviská]]<br> → práve rozpracované: jednotlivé pieskoviská [[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 1|1]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 2|2]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 3|3]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 4|4]]{{·}}[[Redaktor:Fillos X./Pieskovisko 5|5]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P ktip.svg | nadpis = Priority a odporúčania | titul = Priority a odporúčania | text = [[Súbor:Roodlicht (reversed timing).gif|náhľad|'''!''']] Pár vlastných praktických rád: # Nevytvárať články, ktoré sú príliš stručné alebo im chýbajú dôležité informácie. # Nevytvárať články pomocou vkladania neoprávnených cudzích textov (copy-vio). # O stránky na Wikipédii sa treba starať t. j. aktualizovať ich. # Vyplniť čo najlepšie a najvhodnejšie (zafixovaný) [[Šablóna:Infobox|Infobox]]. # Uvádzať koncové sekcie v správnom poradí a s vhodnými informáciami. # Ak sa [[Wikipédia:Externé odkazy|Externé odkazy]] týkajú filmovej a televíznej tvorby, odporúčajú sa jednotlivé zdroje uvádzať v poradí: [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]], [[Internet Movie Database|IMDb]], [[Filmová databáza|FDb]], [[České filmové nebe|Kinobox]], prípadné oficiálne stránky, rozhovory, dokumenty či iné info. # '''[[Pomlčka]]''' ({{--}}) a [[Spojovník|'''spojovník''']] (-) nie je to isté!!! # Na Slovensku sa píšu úvodzovky '''„XXX“''' a nie '''"XXX"'''!!! # Zdrojová verzia článku má byť napísaná prehľadne (správne / zafixovane). # Na stránkach treba prepájať [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]]. # Na článkoch SK Wiki sa názvy filmov, seriálov, TV relácii alebo programov píšu kurzívou. # Pri obrázkoch za vetami písať bodky. # Pri vytváraní / vnášaní šablón písať v nich prvé písmeno veľké. # Pri vytvorení novej stránky je vhodné umiestniť i popis na [[Wikiúdaje|Wikidáta]]. # Dbať aby v článkoch neboli prekladové, gramatické či formátové chyby. | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P pop2.svg | nadpis = Citáty | titul = Citáty | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Citáty}} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Život je premárnený dar, pokiaľ ho človek neprežil, tak ako po ňom túžil.|[[Mihai Eminescu]] (z filmu ''[[Posledná adresa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Vojna je masaker zúbožených ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú v prospech tých, ktorí sa poznajú ale vzájomne sa nemasakrujú.|[[Paul Valéry]] (z filmu ''[[Návrat bažantov]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Umelec vidí to, čo ostatní len letmo zachytia.|[[Leonardo da Vinci]]|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Najlepšou vecou na svete je splniť si svoje vlastné túžby a sny.|[[Luc Besson]] (z dokumentu ''[[Luc Besson – Nepochopený]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Za dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, ktoré si neurobil, než z tých, ktoré si urobil.|[[Mark Twain]]|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Nemá zmysel žiť ak necítime, že žijeme.|[[Sophie Marceau]] (z filmu ''[[James Bond: Jeden svet nestačí|Jeden svet nestačí]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Buďte sami sebou. Svet uctieva unikátnosť.|[[Jean Cocteau]]|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Kde slová zlyhajú, hudba prehovorí.|[[Hans Christian Andersen]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Kultúra je to, čo málo ľudí dostane, mnoho ľudí šíri a čo málo ľudí má.|[[Karl Kraus]]|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Každý génius má v sebe trochu šialenstva.|[[Aristoteles]]|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Žiaden človek nie je tak bohatý, aby si mohol kúpiť svoju vlastnú minulosť.|[[Oscar Wilde]] (z filmu ''[[Lovec hláv]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Keď má človek šaržu žije sa mu lepšie.|[[Gérard Filippelli]] (z filmu ''[[Bažanti idú do boja]]'')|http://sk.wikiquote.org}} }} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Príliš veľa som si toho v živote prežil nieto aby som nikomu dôveroval.|[[Alain Delon]] (z filmu ''[[Bojovník (film)|Bojovník]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Rozdiel medzi šialenstvom a genialitou sa meria len a len úspechom.|[[Jonathan Pryce]] (z filmu ''[[James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera|Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Je potrebné si priať smrť, aby sme vedeli, aké dobré je žiť.|[[Alexandre Dumas starší]]|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Dokonalosť sa nedosahuje vtedy, keď už nie je možné nič dodať, ale vtedy, keď nie je možné nič odobrať.|[[Antoine de Saint-Exupéry]]|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Keď bude zoťatý posledný strom, keď bude otrávená posledná rieka a ulovené posledné zviera, až potom pochopíte že peniaze sa zjesť nedajú.|indiánske príslovie (z filmu ''[[Indián (film)|Indián]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Lepšie je konať ako hovoriť.|[[Alfred de Musset]]|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Pre odvážne srdce nie je nič nemožné.|[[Georges Bernanos]]|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Polopravdy neexistujú.|[[Jacques Cœur]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Každý je otrokom svojej vášne.|[[Adolfo Celi]] (z filmu ''[[James Bond: Thunderball|Thunderball]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Stačí sa dotknúť spravodlivosti aby človek zistil, že žiadna neexistuje.|[[Alain Delon]] (z filmu ''[[Zločin (film)|Zločin]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Ľudia rúbu stromy aby mohli stavať blázince a v nich sedia ľudia, ktorí sa zbláznili z toho že už nikdy neuvidia stromy. / Vyrúbate stromy, aby ste si postavili prístrešky pre ľudí, ktorí sa zbláznili z toho, že už nikdy neuvidia stromy.|[[James Thurber]] (z filmu ''[[Idiot v Paríži]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Normálny je ten človek, ktorý si šialenstvo stráži vo svojom vnútri.|[[Paul Valéry]]|http://sk.wikiquote.org}} }} <br> {{#switch: {{CURRENTMONTHNAME}} |január = {{Citát|Lakomosť je jediná necnosť, ktorá nič nestojí.| (z filmu ''[[Túžba po zlate]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |február = {{Citát|Všetka ľudská múdrosť spočíva v slovách: čakať a dúfať!| (z filmu ''[[Gróf Monte Christo (film z roku 2024)|Gróf Monte Christo]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |marec = {{Citát|Záleží na ľuďoch, nie na miestach.| (z filmu ''[[Hercule Poirot (seriál)|Hercule Poirot]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |apríl = {{Citát|Vo vnútri každého starého človeka je mladík, ktorý premýšľa čo sa do čerta stalo.|[[Groucho Marx]] (z filmu ''[[Daj si pohov, mladý!]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |máj = {{Citát|Človek si uvedomí to čo má až keď to stráca.|(z dokumentu)|http://sk.wikiquote.org}} |jún = {{Citát|Jedným z najväčších problémov ľudstva je zabúdanie.|(z odovzdávania cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnka v sieti]])|http://sk.wikiquote.org}} |júl = {{Citát|Teraz už teda všetci vieme, že i naša civilizácia je smrteľná.|[[Paul Valéry]] (z filmu ''[[Nenapraviteľní]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |august = {{Citát|Je úplne zbytočné sa pýtať, či má alebo nemá život zmysel. Má taký, aký mu dáme.|[[Seneca]]|http://sk.wikiquote.org}} |september = {{Citát|Vytrvalosť vedie k úspechu...|(dokument)|http://sk.wikiquote.org}} |október = {{Citát|Životy máme dva a druhý začne vtedy, keď si uvedomíme, že máme iba jeden.|[[Linh-Dan Pham]] (z filmu ''[[Asterix a Obelix: Ríša stredu]]'')|http://sk.wikiquote.org}} |november = {{Citát|Človeka nemožno hodnotiť iba podľa názorov ale hlavne podľa činov.|?|http://sk.wikiquote.org}} |december = {{Citát|Schopnosť duše je nesmrteľná, šťastie spočíva vo vzájomnosti, optimista sa bude usilovať potešiť tých, ktorým chce urobiť radosť.|[[Louis de Funès]] (z dokumentu ''[[Bláznivé dobrodružstvá Louisa de Funésa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Photo in Poland.svg | nadpis = Best foto | titul = Best foto | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Stavby}} <center> {{#switch: {{#expr: {{#time: U}} mod 100}} | 1 = [[Súbor:Bacsfa 16.JPG|náhľad|500px|]] | 2 = [[Súbor:Banska stiavnica stary zamok.jpg|náhľad|500px|]] | 3 = [[Súbor:Červený Kláštor Monastery 01.JPG|náhľad|500px|]] | 4 = [[Súbor:Hvezdaren.JPG|náhľad|500px|]] | 5 = [[Súbor:Kostol03.JPG|náhľad|500px|]] | 6 = [[Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|náhľad|500px|]] | 7 = [[Súbor:Smolenicky hrad.JPG|náhľad|500px|]] | 8 = [[Súbor:Gymes castle ID 403-14431.JPG|náhľad|500px|]] | 9 = [[Súbor:Hrad Liptovský hrádok.jpg|náhľad|500px|]] | 10 = [[Súbor:Kalvária 3420.JPG|náhľad|500px|]] | 11 = [[Súbor:Kostol svatej Katariny.jpg|náhľad|500px|]] | 12 = [[Súbor:Lietava Castle 2.jpg|náhľad|500px|]] | 13 = [[Súbor:Lučenec - synagóga.jpg|náhľad|500px|]] | 14 = [[Súbor:Nebo a peklo, kostol Slaská.jpg|náhľad|500px|]] | 15 = [[Súbor:Ruina kostola sv. Stanislava zaniknutej osady Miloj.jpg|náhľad|500px|]] | 16 = [[Súbor:Spišská Nová Ves 040.jpg|náhľad|500px|]] | 17 = [[Súbor:Zvolen castle.jpg|náhľad|500px|]] | 18 = [[Súbor:Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg|náhľad|500px|]] | 19 = [[Súbor:Devin Hrad Panorama.jpg|náhľad|500px|]] | 20 = [[Súbor:Drážovský kostol 05.jpg|náhľad|500px|]] | 21 = [[Súbor:Hnúšťa - Kaplnka.jpg|náhľad|500px|]] | 22 = [[Súbor:HornaLehotaFotoThalerTamas.JPG|náhľad|500px|]] | 23 = [[Súbor:Jasov premonstratske opatstvo.jpg|náhľad|500px|]] | 24 = [[Súbor:Lomnicky stit observatorium.jpg|náhľad|500px|]] | 25 = [[Súbor:Pred burkou.jpg|náhľad|500px|]] | 26 = [[Súbor:Starý most Bratislava nájazd od mesta.jpg|náhľad|500px|]] | 27 = [[Súbor:Starý most Bratislava odstranovanie.jpg|náhľad|500px|]] | 28 = [[Súbor:Beckovský hrad, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 29 = [[Súbor:Bojnický zámok, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 30 = [[Súbor:Cachtice20150315.jpg|náhľad|500px|]] | 31 = [[Súbor:Hrad Gýmeš.jpg|náhľad|500px|]] | 32 = [[Súbor:Jasov opatsky kostol nastenne malby.jpg|náhľad|500px|]] | 33 = [[Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg|náhľad|500px|]] | 34 = [[Súbor:Ľubovniansky hrad, Apríl 2013.jpg|náhľad|500px|]] | 35 = [[Súbor:Nižný Komárnik (Alsókomárnok) - kostol.jpg|náhľad|500px|]] | 36 = [[Súbor:Trenčiansky hrad, Marec 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 37 = [[Súbor:Kostol sv. Vavrinca, Zliechov.jpg|náhľad|500px|]] | 38 = [[Súbor:Kostol sv. Margity, Plaveč.jpg|náhľad|500px|]] | 39 = [[Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg|náhľad|500px|]] | 40 = [[Súbor:Vlkolinec-3.jpg|náhľad|500px|]] | 41 = [[Súbor:Opevnený kláštor Bzovík ruiny 2016 3..JPG|náhľad|500px|]] | 42 = [[Súbor:Hrušovský Hrad, December 2015.jpg|náhľad|500px|]] | 43 = [[Súbor:Cerkov svätého Michala archanjela - vnútro, Topoľa, okres Snina.jpg|náhľad|500px|]] | 44 = [[Súbor:Plavečský hrad2, Plaveč.jpg|náhľad|500px|]] | 45 = [[Súbor:Levoča (2).jpg|náhľad|500px|]] | 46 = [[Súbor:Ranné Strečno.jpg|náhľad|500px|]] | 47 = [[Súbor:Beckovske farby.jpg|náhľad|500px|]] | 48 = [[Súbor:Filiálny kostol sv.Anny s pohrebnou kaplnkou v Tatranskej Javorine.jpg|náhľad|500px|]] | 49 = [[Súbor:Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.jpg|náhľad|500px|]] | 50 = [[Súbor:Lietavský Hrad, Marec 2016.jpg|náhľad|500px|]] | 51 = [[Súbor:Trnavska - mesto kultúry a vzdelanosti.jpg|náhľad|500px|]] | 52 = [[Súbor:Zrúcanina hradu Súľov.jpg|náhľad|500px|]] | 53 = [[Súbor:Kostol Ducha Svätého a Spišský hrad Žehra.jpg|náhľad|500px|]] | 54 = [[Súbor:Budatín.jpg|náhľad|500px|]] | 55 = [[Súbor:Bazilika svätého Jakuba v Levoči.jpg|náhľad|500px|]] | 56 = [[Súbor:CintorínJelšava1.jpg|náhľad|500px|]] | 57 = [[Súbor:Most SNP.png|náhľad|500px|]] | 58 = [[Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg|náhľad|500px|]] | 59 = [[Súbor:Symbolický cintorín - photo nr 2.jpg|náhľad|500px|]] | 60 = [[Súbor:Koháryho kaplnka - vtáčia perspektíva.jpg|náhľad|500px|]] | 61 = [[Súbor:Krivé, cerkiew św. Łukasza (HB9).jpg|náhľad|500px|]] | 62 = [[Súbor:Lednický hrad na Lednickom bradle.jpg|náhľad|500px|]] | 63 = [[Súbor:Kostol sv. Michala archanjela v Súľov-Hradná.jpg|náhľad|500px|]] | 64 = [[Súbor:Kopcany.jpg|náhľad|500px|]] | 65 = [[Súbor:Drazovce kostol.jpg|náhľad|500px|]] | 66 = [[Súbor:Spissky hrad 001.jpg|náhľad|500px|]] | 67 = [[Súbor:Jalová, cerkiew św. Jerzego (HB19).jpg|náhľad|500px|]] | 68 = [[Súbor:Ropik gajary.jpg|náhľad|500px|]] | 69 = [[Súbor:Bozia muka Velke Levare.jpg|náhľad|500px|]] | 70 = [[Súbor:Kaštieľ Thurzovcov 001.jpg|náhľad|500px|]] | 71 = [[Súbor:Šulianske rameno, Dunajské luhy 23 Slovakia 8.jpg|náhľad|500px|]] | 72 = [[Súbor:Jašterica zelená samec.jpg|náhľad|500px|]] | 73 = [[Súbor:Zádielska tiesňava.jpg|náhľad|500px|]] | 74 = [[Súbor:CHU SKUEV0366 DRIENCANSKY KRAS 48.482800816324236, 20.09583384532447.jpg|náhľad|500px|]] | 75 = [[Súbor:Bielokarpatský západ slnka nad ovsíkovou lúkou (Arrhenatherion elatioris).jpg|náhľad|500px|]] | 76 = [[Súbor:Chamkova stodola pod Kráľovou hoľou, Muránska Planina.jpg|náhľad|500px|]] | 77 = [[Súbor:Belinské skaly -1h.jpg|náhľad|500px|]] | 78 = [[Súbor:450, Osuská lipa - pohľad z východu.jpg|náhľad|500px|]] | 79 = [[Súbor:456, Gaštan jedlý v Častej - pohľad z východu 1.jpg|náhľad|500px|]] | 80 = [[Súbor:Belianske Tatry oct 2022.jpg|náhľad|500px|]] | 81 = [[Súbor:Brhlík obyčajný.jpg|náhľad|500px|]] | 82 = [[Súbor:Veverica obyčajná.jpg|náhľad|500px|]] | 83 = [[Súbor:Narzissen-Windröschen (Anemone narcissiflora) und Veľký Kriváň.jpg|náhľad|500px|]] | 84 = [[Súbor:Vrana popolavá.jpg|náhľad|500px|]] | 85 = [[Súbor:Sitno nov 2023.jpg|náhľad|500px|]] | 86 = [[Súbor:Modlivka zelená.jpg|náhľad|500px|]] | 87 = [[Súbor:Tomášovský výhľad - v pozadí Vysoké Tatry.jpg|náhľad|500px|]] | 88 = [[Súbor:Mengusovská dolina v jeseni.jpg|náhľad|500px|]] | 89 = [[Súbor:Skokany hnedé Rana temporaria v Štrbskom plese, NPR Furkotská dolina 735.jpg|náhľad|500px|]] | 90 = [[Súbor:Malý Kyseľ.jpg|náhľad|500px|]] | 91 = [[Súbor:P30 Tajch Ottergrund.jpg|náhľad|500px|]] | 92 = [[Súbor:Východná Vysoká.jpg|náhľad|500px|]] | 93 = [[Súbor:Potok pod Králickym vodopádom.jpg|náhľad|500px|]] | 94 = [[Súbor:Tettigonia viridissima - female.jpg|náhľad|500px|]] | 95 = [[Súbor:331 Lednické bradlo.jpg|náhľad|500px|]] | 96 = [[Súbor:Sokolia dolina.jpg|náhľad|500px|]] | 97 = [[Súbor:Výhľad na Mlynickú dolinu sponad vodopádu Skok, NPR Mlynická dolina 745.jpg|náhľad|500px|]] | 98 = [[Súbor:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|náhľad|500px|]] | 99 = [[Súbor:Vrchárka červenkavá Prunella collaris pri Plese nad Skokom, NPR Mlynická dolina 745.jpg|náhľad|500px|]] | 100 = [[Súbor:Wikipedia-logo-v2-sk-negative.svg|náhľad|500px|]] }} </center> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P agnostic.svg | nadpis = Vedeli ste, že... | titul = Vedeli ste, že... | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Rekordy}} {{#switch: {{#expr: {{#time: z}} mod 29}} | 0 = ...komunita [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] má ''{{NUMBEROFUSERS}} [[Wikipédia:Príručka/Registrácia|registrovaných používateľov]]''? | 1 = ...za posledný mesiac na SK Wiki prispelo aspoň jednou úpravou ''{{NUMBEROFACTIVEUSERS}} redaktorov''? | 2 = ...na SK Wiki v súčasnosti pôsobí ''10 [[Wikipédia:Správcovia|správcov]]''? | 3 = ...najdlhšou stránkou SK Wiki je ''[[Zoznam SD objektov -03 2501-5763]]''? | 4 = ...prvou založenou encyklopedickou stránkou SK Wiki je ''[[Esperanto]]''? | 5 = ...stránkou s najväčším počtom [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|interwiki odkazov]] je ''[[Turecko]]''? | 6 = ...stránkou s najväčším počtom kategórií na SK Wiki je ''[[Angličtina]]''? | 7 = ...stránkou s najväčším počtom úprav na SK Wiki je ''[[Farma (televízna relácia)]]''? | 8 = ...najdlhší názov stránky na SK Wiki je ''[[Lopado­temacho­selacho­galeo­kranio­leipsano­drim­hypo­trimmato­silphio­parao­melito­katakechy­meno­kichl­epi­kossypho­phatto­perister­alektryon­opte­kephallio­kigklo­peleio­lagoio­siraio­baphe­tragano­pterygon]]''? | 9 = ...najžiadanejšou (neexistuje) stránkou na SK Wiki je ''[[Slon (rod)]]''? | 10 = ...najčastejšie odkazovanou bežnou stránkou ([[Pomoc:Menný priestor|HMP]]) na SK Wiki je ''[[Zemepisné súradnice]]''? | 11 = ...najkratšou stránkou s obsahom na SK Wiki je ''[[Antecedens]]''? | 12 = ...každá zhruba ''10.'' stránka na SK Wiki je [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačka]]? | 13 = ...najčastejšie používanou kategóriou na SK Wiki je ''[[:Kategória:NGC objekty]]''? | 14 = ...stránkou s najviac referenciami na SK Wiki je ''[[Zoznam filmov s hodnotením X vo Francúzsku]]''? | 15 = ...najdávnejšie upravovanou stránkou na SK Wiki je ''[[Abjudikácia]]''? | 16 = ...najčastejšie odkazovanou šablónou na SK Wiki je ''[[Šablóna:Portál]]''? | 17 = ...najviac odkazovanou rozlišovacou stránkou na SK Wiki je ''[[Obec]]''? | 18 = ...prvou úpravou (=založenie) na SK Wiki je ''[[Hlavná stránka]]''? | 19 = ...každý deň sa SK Wiki „teší“ návštevnosti cez ''200 000'' čitateľov? | 20 = ...SK Wiki je ''najväčšia'' internetová slovenská encyklopédia? | 21 = ...celkovo má SK Wiki od roku 2015 návštevnosť cez ''1 miliardu''? | 22 = ...SK Wiki má iba ''1 byrokrata''? | 23 = ...SK Wiki má vo všetkých obsahových stránkach cez ''73 miliónov'' slov? | 24 = ...priemerný počet úprav na stránku SK Wiki je ''13''? | 25 = ...všetkých stránok na SK Wiki je ''603 699''? | 26 = ...úprav stránok od založenia SK Wiki je ''8 miliónov''? | 27 = ...SK Wiki má cez ''70 najlepších'' a ''230 dobrých'' článkov? | 28 = ...SK Wiki má ''50 portálov''? | 29 = ...Wikipédia je celkovo vytvorená vo vyše ako ''340 jazykoch''? }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Cinema.svg | nadpis = Odporúčané filmy | titul = Odporúčané filmy | text = {{Pozri aj|Redaktor:Fillos X./Filmy}} <!-- * všetky žánre, prevažne druhá polovica [[20. storočie|20. storočia]], najobľúbenejšie z [[Francúzsko|Francúzska]] --> {{#switch: {{CURRENTWEEK}} | 1 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1895]] a [[:Kategória:Filmy z 1902]] | 2 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1912]] a [[:Kategória:Filmy z 1921]] | 3 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1922]] a [[:Kategória:Filmy z 1923]] | 4 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1927]] a [[:Kategória:Filmy z 1928]] | 5 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1929]] a [[:Kategória:Filmy z 1932]] | 6 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1933]] a [[:Kategória:Filmy z 1937]] | 7 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1938]] a [[:Kategória:Filmy z 1939]] | 8 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1940]] a [[:Kategória:Filmy z 1941]] | 9 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1942]] a [[:Kategória:Filmy z 1943]] | 10 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1946]] a [[:Kategória:Filmy z 1947]] | 11 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1948]] a [[:Kategória:Filmy z 1949]] | 12 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1950]] a [[:Kategória:Filmy z 1951]] | 13 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1952]] a [[:Kategória:Filmy z 1953]] | 14 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1954]] a [[:Kategória:Filmy z 1955]] | 15 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1956]] a [[:Kategória:Filmy z 1957]] | 16 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1958]] a [[:Kategória:Filmy z 1959]] | 17 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1960]] a [[:Kategória:Filmy z 1961]] | 18 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1962]] a [[:Kategória:Filmy z 1963]] | 19 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1964]] a [[:Kategória:Filmy z 1965]] | 20 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1966]] a [[:Kategória:Filmy z 1967]] | 21 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1968]] a [[:Kategória:Filmy z 1969]] | 22 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1970]] a [[:Kategória:Filmy z 1971]] | 23 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1972]] a [[:Kategória:Filmy z 1973]] | 24 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1974]] a [[:Kategória:Filmy z 1975]] | 25 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1976]] a [[:Kategória:Filmy z 1977]] | 26 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1978]] a [[:Kategória:Filmy z 1979]] | 27 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1980]] a [[:Kategória:Filmy z 1981]] | 28 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1982]] a [[:Kategória:Filmy z 1983]] | 29 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1984]] a [[:Kategória:Filmy z 1985]] | 30 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1986]] a [[:Kategória:Filmy z 1987]] | 31 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1988]] a [[:Kategória:Filmy z 1989]] | 32 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1990]] a [[:Kategória:Filmy z 1991]] | 33 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1992]] a [[:Kategória:Filmy z 1993]] | 34 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1994]] a [[:Kategória:Filmy z 1995]] | 35 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1996]] a [[:Kategória:Filmy z 1997]] | 36 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 1998]] a [[:Kategória:Filmy z 1999]] | 37 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2000]] a [[:Kategória:Filmy z 2001]] | 38 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2002]] a [[:Kategória:Filmy z 2003]] | 39 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2004]] a [[:Kategória:Filmy z 2005]] | 40 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2006]] a [[:Kategória:Filmy z 2007]] | 41 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2008]] a [[:Kategória:Filmy z 2009]] | 42 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2010]] a [[:Kategória:Filmy z 2011]] | 43 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2012]] a [[:Kategória:Filmy z 2013]] | 44 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2014]] a [[:Kategória:Filmy z 2015]] | 45 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2016]] a [[:Kategória:Filmy z 2017]] | 46 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2018]] a [[:Kategória:Filmy z 2019]] | 47 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2020]] a [[:Kategória:Filmy z 2021]] | 48 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2022]] a [[:Kategória:Filmy z 2023]] | 49 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2024]] a [[:Kategória:Filmy z 2025]] | 50 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2026]] a [[:Kategória:Filmy z 2027]] | 51 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2028]] a [[:Kategória:Filmy z 2029]] | 52 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2030]] a [[:Kategória:Filmy z 2031]] | 53 = {{--}}[[:Kategória:Filmy z 2032]] a [[:Kategória:Filmy z 2033]] }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P a letter.svg | nadpis = Ocenenia k článkom (dobrý a najlepší) | titul = Ocenenia k článkom (dobrý a najlepší) | text = # Ak článok spĺňa všetky kritéria buď na [[Wikipédia:Dobré články|dobrý článok]] alebo na [[Wikipédia:Najlepší článok|najlepší článok]], tak ho treba označiť buď striebornou alebo zlatou hviezdou. # Následne ho zapísať do príslušného zoznamu [[Wikipédia:Zoznam dobrých článkov]] alebo [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov]]. # A na záver ho prepojiť (umiestniť hviezdu) vo [[Wikiúdaje|Wikidatach]]. | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Logo sociology.svg | nadpis = Ocenené počiny | titul = Ocenené počiny | text = {{Stĺpce|2| <!-- * [[Súbor:Award-star-gold-3d.png|20px]] Články ocenené [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov|zlatou hviezdou]]. --> [[Súbor:Award-star-silver-3d.png|20px]] Moje články ocenené [[Wikipédia:Zoznam dobrých článkov|striebornou hviezdou]]: * [[Les Charlots]] <!-- * [[Just Jaeckin]] * [[Emanuela (film)]] * [[Histoire d’O (film)]] * [[L’Amant de lady Chatterley]] * [[Gwendoline (film)]] * [[Emmanuelle 2]] * [[Emmanuelle 3]] * [[Emmanuelle 4]] * [[Emmanuelle 5]] * [[Studios de Billancourt]] --> }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P atheism.svg | nadpis = Kategórie | titul = Kategórie | text = * [[:Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch]] * [[:Kategória:Wikipédia:Odporúčania]] * [[:Kategória:Infobox šablóny]] * [[:Kategória:Wikipédia:Správa]] * [[:Kategória:Základné kategórie]] * [[:Kategória:Šablóny nálepiek]] * [[:Kategória:Slovenská Wikipédia]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Social sciences.svg | nadpis = Ostatné | titul = Ostatné | text = * [[c:File:Ako_(ne)funguje_slovenská_Wikipédia_-_prezentácia.pdf|Ako (ne)funguje slovenská Wikipédia]] * [https://2percenta.wikimedia.sk/ Wikimedia Slovensko] * [https://www.facebook.com/WikimediaSK/ Wikimedia Slovensko] (Facebook) * [https://www.facebook.com/sk.wikipedia/?locale=sk_SK Slovenská Wikipédia] (Facebook) * [https://wikimedia.sk/ Wikimedia Slovensko] (Oficiálny web) * [https://www.youtube.com/@WikimediaSK Wikimedia Slovensko] (YouTube) * [https://twitter.com/i/flow/login?redirect_after_login=%2FWikimediaSK Wikimedia Slovensko] (Twitter) | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} {| width="100%" | <div style="float:left; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P linguistics.svg | nadpis = Príručky | titul = Príručky | text = * [[Redaktor:Fillos X./Príručka|Vlastná príručka]] * [[Wikipédia:Príručka]] * [[Pomoc:Ako sa prihlásiť]] * [[Pomoc:Ako upravovať stránku]] * [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]] * [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] * [[Pomoc:Ako kategorizovať súbory na Commons]] * [[Pomoc:Tabuľka farieb]] * [[Pomoc:Obsah]] * [[Pomoc:Infobox]] | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> <div style="float:right; width:49.85%;"> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Zaza.svg | nadpis = Pozri aj (mimo Wikipédie) | titul = Pozri aj (mimo Wikipédie) | text = * [https://www.ina.fr/ INA] * [https://francouzskyfilm.cz/ Francúzsky film] * [http://www.frenchfilms.org/ French Films] * [http://php88.free.fr/bdff/index.php?p=accueil BDFF] * [http://www.cineressources.net/recherche_t.php Ciné-Ressources] * [https://sfu.sk/ SFÚ] * [https://www.register-architektury.sk/sk Register modernej architektúry] * [https://www.facebook.com/FanFilm1 FanFilm] ([[Facebook]]) * [https://www.youtube.com/channel/UCumL9yI126yTIRzn1VOyZHA FanFilm] ([[YouTube]]) * [https://fanfilm.sk/ FanFilm] (web) | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} </div> |} <!-- {{Wikipédia:WikiProjekt Francúzsko/Rám|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Film/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Umenie/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Hudba/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Divadlo/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} {{Portál:Architektúra/Sledovanie|titul=Sledovanie|text=Sledovanie|logo=24 horas.svg}} --> {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P star.svg | nadpis = Ocenenia a vyznamenania | titul = Ocenenia a vyznamenania | text = {{Vyznamenanie | kod = 4008 | text = Za nádhernou, přehlednou a hlavně také užitečnou uživatelskou stránku | podpis = --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 18:08, 5. júl 2023 (UTC) }} {{Koláž | photo1a = Arms of the French Republic.svg | position = left | size = 165 | text = <span style="text-align:center";>''Pour tout ce que tu fais <br />en faveur de l'art français''</span> <br /><br />--[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 22:55 3.&nbsp;november 2023 (UTC) | text_background = #CFCFCF }} {{Koláž | photo1a = 100wikidays-barnstar-wp-com-gold.png | position = left | size = 165 | text = 100 Wikidays<br>--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:20, 11. október 2024 (UTC) | text_background = #CFCFCF }} {{Koláž | photo1a = Photographer_Barnstar.png | position = left | size = 165 | text = Sám pre seba. {{Úsmev}} | text_background = #CFCFCF }} {{Vyznamenanie | kod = 1402 | text = Dovoľujem si udeliť Ti '''Filmovú hviezdu bratov Lumièrovcov''' za neúnavné obohacovanie slovenskej Wikipédie článkami z oblasti kinematografie. | podpis = --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:57, 24. november 2025 (UTC) }} {{Vyznamenanie | kod = 7010 | text = Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch | podpis = --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC) }} {{Koláž | photo1a = Bouncywikilogo.gif | position = left | size = 165 | text = | text_background = #CFCFCF }} {{Nálepka ľavá | float = right | text_farba = black | text_farba_pozadie = white | obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] | obrazok_farba_pozadie = #0000FF | okraj_farba = #0000FF | okraj_sirka = 1 | text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:54, 13. november 2022 (UTC) * --[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 14:55, 5. máj 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 13:14, 16. júl 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Michal62606|Michal62606]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal62606|diskusia]]) 21:17, 17. august 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:37, 5. september 2023 (UTC) * --''[[User:Stanislav Hoferek|<font face="Georgia" color="#006600">Stanislav Hoferek</font>]]'' 05:22, 7. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 14:20, 7. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Lipfik|Lipfik]] ([[Diskusia s redaktorom:Lipfik|diskusia]]) 22:07, 29. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 19:03, 25. február 2024 (UTC) * --[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 12:00, 1. marec 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:21, 9. marec 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 14:40, 27. september 2024 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|d.]]) 21:36, 12. október 2024 (CET) * --[[Redaktor:Tom z TN|Tom z TN]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom z TN|diskusia]]) 12:45, 3. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 12:38, 3. január 2025 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:11, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:58, 23. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:26, 7. február 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:47, 13. jún 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = Portal.svg | nadpis = Portály | titul = Portály | text = {{Portály}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P Kurdistan.svg | nadpis = Navigátor | titul = Navigátor | text = {{Wikimedia Foundation}} {{Zásady a odporúčania Wikipédie}} {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Externé odkazy}} {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Navigátor}} {{Redaktorská stránka}} | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} {{Redaktor:Fillos X./Rám | logo = P countries-vector.svg | nadpis = Obľúbené zahraničné krajiny | titul = Obľúbené zahraničné krajiny | text = <gallery> Súbor:Flag of France.svg Súbor:Flag of Italy.svg Súbor:Flag of the United Kingdom (1-2).svg Súbor:Flag of Germany.svg Súbor:Flag of Austria.svg Súbor:Flag of the Czech Republic.svg Súbor:Flag of the United States (DoS ECA Color Standard).svg </gallery> | farba1 = black | farba2 = aqua | farba3 = #FFFF00 | farba4 = #000347 | farba5 = aqua | farba6 = black | farba7 = black | farba8 = #CFCFCF }} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Bratislavy]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z EÚ]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s E-mailom]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s Facebookom]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori na Discorde]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s právom Rollback]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami]] [[Kategória:Wikipediáni inkluzionisti]] [[fr:Utilisateur:Fillos_X.]] [[cs:Wikipedista:Fillos_X.]] [[en:User:Fillos_X.]] [[cy:Defnyddiwr:Fillos_X.]] |} oc4c8yedo0nwrij4stcy7fnbctyrms3 0 684953 8232979 7812051 2026-06-13T21:56:42Z ~2026-34672-38 297831 /* */ 8232979 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Východná Rumélia | rok vzniku = 1878 | rok zániku = 1885 | pred 1 = Osmanská ríša | pred 1 vlajka = Flag of the Ottoman Empire (Thicker Crescent).svg | po 1 = Bulharské kniežatstvo | po 1 vlajka = Flag_of_Bulgaria.svg | vlajka = Flag of Eastern Rumelia.svg | článok o vlajke = Vlajka Východnej Rumélie | znak = Coat of arms of the Province of Eastern Rumelia.svg | článok o znaku = Znak Východnej Rumélie | mapa = Bulgaria dopo Berlin Congress.png | hlavné mesto = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | jazyky = [[bulharčina]], [[turečtina]], [[gréčtina]] | náboženstvo = [[pravoslávie]] | štátne zriadenie = [[autonómna oblasť]] v rámci [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] | rozloha = 32 978 | počet obyvateľov = približne 975 000 | vznik = [[13. júl]]a [[1878]] <br/>(ustanovenie autonómnej oblasti) | zánik = [[6. september|6. septembra]] [[1885]] <br/>(zjednotenie s [[Bulharské kniežatstvo|Bulharským kniežatstvom]]) }} '''Východná Rumélia''' ({{vjz|bul|Източна Румелия|Iztočna Rumelija}}) bola autonómna oblasť [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na Balkáne v rokoch [[1878]] – [[1885]]. Východná Rumélia vznikla po [[Berlínsky kongres|Berlínskom kongrese]] z tzv. Veľkého Bulharska, ktoré vzniklo po [[Sanstefanská mierová zmluva|Sanstefanskej mierovej zmluve]], a zanikla v roku [[1885]] zjednotením s [[Bulharské kniežatstvo|Bulharským kniežatstvom]].<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 205. (po bulharsky)</ref><ref name="ref2">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 164 – 165. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3">KOLEKTÍV AUTOROV. Bălgarski enciklopedičen rečnik. Veliko Tărnovo : Gaberoff. 2000. 1330 s. ISBN 9789549607119. S. 416. (po bulharsky)</ref> == Opis == Východná Rumélia bola umelo vytvorená autonómna oblasť, ktorá sa rozprestierala na území južnej časti dnešného [[Bulharsko|Bulharska]]. Pomenovaná bola na základe návrhu [[Angličania|anglických]] delegátov [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]]. Rozloha oblasti bola 32 978 km²<ref name="ref3"/> a žilo v nej približne 975 000 obyvateľov.<ref name="ref1"/> Hlavným mestom Východnej Rumélie bol Plovdiv.<ref name="ref1"/><ref name="ref3"/> Vlajkou bola na tri rovnomerné časti horizontálne rozdelená [[trikolóra]], ktorú tvorili červená, biela a modrá farba. Úradnými jazykmi oblasti boli [[bulharčina]], [[turečtina]] a [[gréčtina]] a štátnym náboženstvom bolo kresťanstvo.<ref name="ref1" /> Administratívne delenie ostalo zachované z predchádzajúceho obdobia a oblasť tak bola rozdelená na 6 okruhov, s to Plovdivský, Pazardžický (tatarpazardžický), Chaskovský, Starozagorský, Slivenský a Burgaský.<ref name="ref2" /><ref name="ref1" /> Tie sa ďalej delili najskôr na 21 a v neskoršom období až na 28 dištriktov.<ref name="ref1" /> == Štátne zriadenie == Oblasť bola pod priamou politickou a vojenskou správou [[Osmanská ríša|osmanského]] [[sultán]]a, no s administratívnou autonómiou.<ref name="ref3"/><ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Spočiatku bola oblasť pod ruskou správou, neskôr bola spravovaná generálnym guvernérom.<ref name="ref2"/> [[Generálny guvernér]] bol na základe dohovoru [[Kresťanstvo|kresťanského]] vyznania a bol vyberaný tzv. [[Vysoká porta|Vysokou portou]] so súhlasom [[veľmoc]]í zúčastnených na Berlínskom kongrese. Generálny guvernér bol volený na obdobie 5 rokov.<ref name="ref3"/><ref name="ref1"/><ref name="ref2"/> Osmanská ríša mala na základe dohovoru právo brániť hranice oblasti, budovať [[Pevnosť (stavba)|pevnosti]] a sídla vojenských posádok, ako aj umiestňovať na území oblasti vojenskú silu, avšak vnútorný poriadok bol na území Východnej Rumélie udržiavaný miestnymi [[Bulhari|bulharskými]] milíciami a [[Žandárstvo|žandarmériou]].<ref name="ref3" /><ref name="ref1" /> V prípade potreby mohol generálny guvernér povolať na pomoc s riešením vnútorných záležitostí aj osmanské vojská.<ref name="ref1" /> Generálny guvernér si volil tzv. „osobný výbor“ pozostávajúci z piatich členov, ktorí následne vykonávali funkcie ministrov a veliteľa milície a žandarmérie. Oblastný výbor, teda zákonodarný zbor Východnej Rumélie, sa skladal z celkovo 56 poslancov. Oblastný výbor ďalej vyberal tzv. Stálu komisiu pre Východnú Ruméliu, ktorá pozostávala z 10 členov a mala riadiace a kontrolné funkcie nad oblastným výborom.<ref name="ref2"/> Autonómna správa inak kopírovala vo všetkom zriadenie a metódy riadenia ustanovené v oddelenom Bulharskom kniežatstve. Toto bolo implementované počas [[Dočasná ruská správa Bulharska|Dočasnej ruskej správy Bulharska]] v období tzv. sanstefanského Bulharska medzi Sanstefanskou mierovou zmluvou a Berlínskym dohovorom.<ref name="ref1"/> Každý oblastný okruh bol riadený okružným výborom, každý dištrikt mal takisto svoj výbor a najmenšími samosprávnymi riadiacimi jednotkami boli obecné výbory v jednotlivých sídlach.<ref name="ref1"/> Vedúci okružných výborov boli vyberaní priamo generálnym guvernérom. Vedúci dištriktných výborov boli vymenúvaní generálnym guvernérom, avšak na základe zoznamu pripraveného okružnými výbormi. Starostovia miest a obcí boli volení priamo obyvateľmi jednotlivých sídel.<ref name="ref1"/> == Dejiny == Východná Rumélia vznikla [[13. júl]]a [[1878]], keď vstúpil do platnosti Berlínsky dohovor uzavretý na Berlínskom kongrese,<ref name="ref3"/><ref name="ref1"/> ktorý korigoval a nahradil skôr uzavretú [[Sanstefanská mierová zmluva|Sanstefanskú mierovú zmluvu]].<ref name="ref1"/> Spočiatku bola oblasť spravovaná [[Ruská ríša|Ruskom]]. [[14. apríl]]a [[1879]] bol v oblasti rozhodnutím špeciálnej Európskej komisie pre Východnú Ruméliu zriadený parlamentný systém pod vedením generálneho guvernéra. Oblasť však musela Osmanskej ríši odvádzať daň. Prvým generálnym guvernérom sa stal knieža [[Aleksandăr Bogoridi|Alexandăr Bogoridi]] ({{vjz|bul|Александър Богориди}}), známy aj ako Aleko paša ({{vjz|bul|Алеко паша}}), ktorý bol na túto pozíciu zvolený ešte [[13. marec|13. marca]] 1879 pred samotným spustením autonómneho parlamentného systému. Prvé voľby prebehli [[17. október|17. októbra]] 1879, pričom absolútnu väčšinu miest v oblastnom výbore získali obyvatelia bulharskej národnosti a všetci členovia tzv. Stálej komisie boli výhradne Bulhari. Druhé voľby sa uskutočnili [[24. apríl]]a [[1883]]. V roku [[1884]] bol zvolený za nového generálneho guvernéra [[Gavril Krăstevič]] ({{vjz|bul|Гаврил Кръстевич}}), ktorý rozpustil oblastný výbor a vyzval na nové voľby. V oblasti medzitým začal medzi bulharským obyvateľstvom, ktoré nepovažovalo výsledky Berlínskeho kongresu za spravodlivé, vzrastať odpor proti ustanoveniam Berlínskeho dohovoru a začali sa množiť iniciatívy proti vtedajšiemu zriadeniu. V roku [[1885]] bol z iniciatívy [[Zachari Stojanov|Zachariho Stojanova]] založený tzv. Bulharský tajný centrálny revolučný výbor ({{vjz|bul|Български таен централен революционен комитет{{--}}БТЦРК|Bălgarski taen centralen revoľucionen komitet{{--}}BTCRK}}), ktorý začal pripravovať konkrétne kroky pre zjednotenie Východnej Rumélie s Bulharským kniežatstvom, ktoré bolo široko podporované bulharským obyvateľstvom oblasti.<ref name="ref2"/> Oblasť sa následne zjednotila s [[Bulharské kniežatstvo|Bulharským kniežatstvom]] [[6. september|6. septembra]] [[1885]].<ref name="ref3"/><ref name="ref2"/> == Galéria == <gallery> Administrative divisions of Eastern Rumelia.PNG|administratívne delenie Východnej Rumélie Eastern Rumelia Directorate.jpg|fotografia predstaviteľov prvej správy Východnej Rumélie z roku 1879 Organic-Statute-Eastern-Rumelia.jpg|Ústava Východnej Rumélie z roku 1879 Map of Bulgaria and Eastern Rumelia in 1882.jpg|mapa Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie z roku 1882 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eastern Rumelia}} [[Kategória:Dejiny Bulharska]] [[Kategória:Dejiny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove]] 2me7a23gqnng3we7t43k8bfh29uotxe 14 686492 8232872 7430334 2026-06-13T19:15:39Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232872 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Powerlifters by country}} [[Kategória:Siloví trojbojári| Štát]] [[Kategória:Karate podľa štátu| Siloví trojbojári]] [[Kategória:Športovci podľa športu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 03l04wd7dxnylof2a8uhlsuwqtfd5qy 0 686618 8233032 7956918 2026-06-14T04:09:10Z Kadaj774 297844 8233032 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Settlement <!-- *** Heading *** -->|name=Siverskodoneck|other_name=|native_name=Сіверськодонецьк|category=mesto <!-- *** Image *** -->|image=Северодонецк с высоты.jpg|image_caption= Siverskodoneck v roku 2012. |image_size=<!-- *** Symbols *** -->|flag=Severodoneck prapor.png|symbol=Severodoneck gerb.png <!-- *** Name *** -->|etymology=|official_name=|motto=|nickname=|nickname_type=<!-- *** Country etc. *** -->|country=RUS|country_flag=1|histcountry=|state=|region=[[Luhanská oblasť]]|region_type=Oblasť|histregion=|district=|municipality=<!-- *** Family *** -->|part=|river=<!-- *** Locations *** -->|location=|coordinates_no_title=|elevation=71|lat_d=48|lat_m=56|lat_s=53|lat_NS=S|long_d=38|long_m=29|long_s=36|long_EW=V|coordinates_type=|highest=|highest_elevation=|highest_lat_d=|highest_long_d=|lowest=|lowest_elevation=|lowest_lat_d=|lowest_long_d=<!-- *** Dimensions *** -->|area=42.1 <!-- *** Population *** -->|population=103479|population_date=1.1.2019|population_density=auto <!-- *** History & management *** -->|established=[[1934]]|established_type=|mayor=[[Olexandr Serhijovič Striuk]]|mayor_type=|mayor_party=<!-- *** Codes *** -->|timezone=[[Východoeurópsky čas|SEČ]]|utc_offset=+2|timezone_DST=[[Východoeurópsky letný čas|SELČ]]|utc_offset_DST=+3|postal_code=|area_code=|area_code_type=Telefónna predvoľba|code=|code_type=|code1=<!-- *** UNESCO etc. *** -->|whs_name=|whs_year=|whs_number=|whs_region=|whs_criteria=<!-- *** Free frields *** -->|free=<!-- *** Maps *** -->|map=Ukraine location map.svg|map_background=|map_caption=Poloha mesta v Ukrajine|map_locator=Ukrajina|map1=|map1_background=|map1_caption=|map1_locator=<!-- *** Websites *** -->|commons=|statistics=|website=[https://www.sed-rada.gov.ua/ sed-rada.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** -->|footnotes=}} '''Siverskodoneck''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. ''Сіверськодонецьк,'' [[Ruština|rus]]. ''Северодонецк'' Severodoneck, do r. 2024 '''Sjevjerodoneck,''' ukr. ''Сєвєродонецьк'') je mesto v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]], ležiace na ľavom brehu rieky [[Siverskyj Donec]]. Od roku 2014 bolo administratívnym strediskom Luhanskej oblasti, keďže jej hlavné mesto [[Luhansk]] je pod kontrolou separatistickej [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]]. == Dejiny == Mesto bolo založené v roku 1934 počas stalinskej [[Industrializácia Sovietskeho zväzu|industrializácie ZSSR]] ako Lischimstroj (rus. Лисхімстрой; skratka pre ''Lisičanskoje chimičeskoe stroiteľstvo''). Ležalo 6 km od železničnej stanice Lisičansk, resp. [[Lysyčansk]]. V roku 1950 bolo premenované na Sjevjerodoneck (ukr.), resp. Sievierodoneck (rus.). V roku 1958 získalo štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Тришин В.Н. | odkaz na autora = | titul = Северодонецк | url = http://rudictionary.com/enc_sovet/Severodoneck-80238.html#gsc.tab=0 | vydavateľ = rudictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221010153836/http://rudictionary.com/enc_sovet/Severodoneck-80238.html#gsc.tab=0 | dátum archivácie = 2022-10-10 }}</ref> Postupným rozvojom a výstavbou ďalších tovární sa stalo veľkomestom. Od rozpadu Sovietskeho zväzu, kedy malo mesto viac než 130 000 obyvateľov, však začal postupný pokles až na hranicu 100 tisíc obyvateľov. Siverskodoneck bol pred ruskou inváziou najväčším centrom chemického priemyslu na Ukrajine, predovšetkým vďaka dvom továrňam - [[Azot]], ktorá produkovala hnojivá a iné chemikálie, a Skloplastyk, ktorá vyrábala plexisklá. Okrem toho bol sídlom dvoch univerzít, ktoré sa v roku 2014 premiestnili z okupovaného Luhanska.<ref name=":0" /> Mesto bolo následne až do [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie v roku 2022]] dočasným administratívnym centrom Ukrajinou ovládanej časti Luhanskej oblasti. V dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] bolo mesto po ťažkých bojoch medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami značne poškodené. Od 25. júna 2022 je pod plnou kontrolou ruskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sjevjerodoneck je podľa starostu úplne pod okupáciou Ruska, Ukrajinci už nemôžu z mesta uniknúť|url=https://www.webnoviny.sk/sjevjerodoneck-je-podla-starostu-uplne-pod-okupaciou-ruska-ukrajinci-uz-nemozu-z-mesta-uniknut/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2022-06-25|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> Pred napadnutím malo približne 100 tisíc obyvateľov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sievierodonetsk|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CS%5CI%5CSievierodonetsk.htm|vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com|dátum prístupu=2022-08-29}}</ref>, po skončení bojov ostalo v meste údajne len okolo 10 tisíc civilistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=As Ukraine withdraws from Sievierodonetsk, Battle of Donbas enters next phase|url=https://kyivindependent.com/national/as-ukraine-withdraws-from-sievierodonetsk-battle-of-donbas-enters-next-phase|vydavateľ=The Kyiv Independent|dátum vydania=2022-06-30|dátum prístupu=2022-08-29|meno=Illia|priezvisko=Ponomarenko}}</ref> V roku 2024 rozhodla [[Verchovna rada Ukrajiny]] o premenovaní mesta na ''Siverskodoneck,'' keďže dovtedajší názov nezodpovedal štandardom ukrajinského jazyka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = У Раді підтримали перейменування Сєвєродонецька, Краснограда та ще 50 міст і селищ | url = https://hromadske.ua/posts/u-radi-pidtrimali-perejmenuvannya-syevyerodonecka-krasnograda-ta-she-50-mist-i-selish | vydavateľ = hromadske | dátum vydania = 2024-04-03 | dátum prístupu = 2024-12-15 | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sievierodonetsk}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Luhanská oblasť]] p3gtotm3nr4hyvq2qj6xjquy6beq3kk 8233044 8233032 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7956918 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Settlement <!-- *** Heading *** -->|name=Siverskodoneck|other_name=|native_name=Сіверськодонецьк|category=mesto <!-- *** Image *** -->|image=Северодонецк с высоты.jpg|image_caption= Siverskodoneck v roku 2012. |image_size=<!-- *** Symbols *** -->|flag=Severodoneck prapor.png|symbol=Severodoneck gerb.png <!-- *** Name *** -->|etymology=|official_name=|motto=|nickname=|nickname_type=<!-- *** Country etc. *** -->|country=Ukrajina|country_flag=1|histcountry=|state=|region=[[Luhanská oblasť]]|region_type=Oblasť|histregion=|district=|municipality=<!-- *** Family *** -->|part=|river=<!-- *** Locations *** -->|location=|coordinates_no_title=|elevation=71|lat_d=48|lat_m=56|lat_s=53|lat_NS=S|long_d=38|long_m=29|long_s=36|long_EW=V|coordinates_type=|highest=|highest_elevation=|highest_lat_d=|highest_long_d=|lowest=|lowest_elevation=|lowest_lat_d=|lowest_long_d=<!-- *** Dimensions *** -->|area=42.1 <!-- *** Population *** -->|population=103479|population_date=1.1.2019|population_density=auto <!-- *** History & management *** -->|established=[[1934]]|established_type=|mayor=[[Olexandr Serhijovič Striuk]]|mayor_type=|mayor_party=<!-- *** Codes *** -->|timezone=[[Východoeurópsky čas|SEČ]]|utc_offset=+2|timezone_DST=[[Východoeurópsky letný čas|SELČ]]|utc_offset_DST=+3|postal_code=|area_code=|area_code_type=Telefónna predvoľba|code=|code_type=|code1=<!-- *** UNESCO etc. *** -->|whs_name=|whs_year=|whs_number=|whs_region=|whs_criteria=<!-- *** Free frields *** -->|free=<!-- *** Maps *** -->|map=Ukraine location map.svg|map_background=|map_caption=Poloha mesta v Ukrajine|map_locator=Ukrajina|map1=|map1_background=|map1_caption=|map1_locator=<!-- *** Websites *** -->|commons=|statistics=|website=[https://www.sed-rada.gov.ua/ sed-rada.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** -->|footnotes=}} '''Siverskodoneck''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. ''Сіверськодонецьк,'' [[Ruština|rus]]. ''Северодонецк'' Severodoneck, do r. 2024 '''Sjevjerodoneck,''' ukr. ''Сєвєродонецьк'') je mesto v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]], ležiace na ľavom brehu rieky [[Siverskyj Donec]]. Od roku 2014 bolo administratívnym strediskom Luhanskej oblasti, keďže jej hlavné mesto [[Luhansk]] je pod kontrolou separatistickej [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]]. == Dejiny == Mesto bolo založené v roku 1934 počas stalinskej [[Industrializácia Sovietskeho zväzu|industrializácie ZSSR]] ako Lischimstroj (rus. Лисхімстрой; skratka pre ''Lisičanskoje chimičeskoe stroiteľstvo''). Ležalo 6 km od železničnej stanice Lisičansk, resp. [[Lysyčansk]]. V roku 1950 bolo premenované na Sjevjerodoneck (ukr.), resp. Sievierodoneck (rus.). V roku 1958 získalo štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Тришин В.Н. | odkaz na autora = | titul = Северодонецк | url = http://rudictionary.com/enc_sovet/Severodoneck-80238.html#gsc.tab=0 | vydavateľ = rudictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221010153836/http://rudictionary.com/enc_sovet/Severodoneck-80238.html#gsc.tab=0 | dátum archivácie = 2022-10-10 }}</ref> Postupným rozvojom a výstavbou ďalších tovární sa stalo veľkomestom. Od rozpadu Sovietskeho zväzu, kedy malo mesto viac než 130 000 obyvateľov, však začal postupný pokles až na hranicu 100 tisíc obyvateľov. Siverskodoneck bol pred ruskou inváziou najväčším centrom chemického priemyslu na Ukrajine, predovšetkým vďaka dvom továrňam - [[Azot]], ktorá produkovala hnojivá a iné chemikálie, a Skloplastyk, ktorá vyrábala plexisklá. Okrem toho bol sídlom dvoch univerzít, ktoré sa v roku 2014 premiestnili z okupovaného Luhanska.<ref name=":0" /> Mesto bolo následne až do [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie v roku 2022]] dočasným administratívnym centrom Ukrajinou ovládanej časti Luhanskej oblasti. V dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] bolo mesto po ťažkých bojoch medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami značne poškodené. Od 25. júna 2022 je pod plnou kontrolou ruskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sjevjerodoneck je podľa starostu úplne pod okupáciou Ruska, Ukrajinci už nemôžu z mesta uniknúť|url=https://www.webnoviny.sk/sjevjerodoneck-je-podla-starostu-uplne-pod-okupaciou-ruska-ukrajinci-uz-nemozu-z-mesta-uniknut/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2022-06-25|dátum prístupu=2022-08-29|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> Pred napadnutím malo približne 100 tisíc obyvateľov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sievierodonetsk|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CS%5CI%5CSievierodonetsk.htm|vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com|dátum prístupu=2022-08-29}}</ref>, po skončení bojov ostalo v meste údajne len okolo 10 tisíc civilistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=As Ukraine withdraws from Sievierodonetsk, Battle of Donbas enters next phase|url=https://kyivindependent.com/national/as-ukraine-withdraws-from-sievierodonetsk-battle-of-donbas-enters-next-phase|vydavateľ=The Kyiv Independent|dátum vydania=2022-06-30|dátum prístupu=2022-08-29|meno=Illia|priezvisko=Ponomarenko}}</ref> V roku 2024 rozhodla [[Verchovna rada Ukrajiny]] o premenovaní mesta na ''Siverskodoneck,'' keďže dovtedajší názov nezodpovedal štandardom ukrajinského jazyka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = У Раді підтримали перейменування Сєвєродонецька, Краснограда та ще 50 міст і селищ | url = https://hromadske.ua/posts/u-radi-pidtrimali-perejmenuvannya-syevyerodonecka-krasnograda-ta-she-50-mist-i-selish | vydavateľ = hromadske | dátum vydania = 2024-04-03 | dátum prístupu = 2024-12-15 | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sievierodonetsk}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Luhanská oblasť]] axnxqgf7dq30buxvkn3euwvngm1h0bf 0 686804 8233023 7969472 2026-06-14T04:04:56Z Kadaj774 297844 8233023 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Settlement <!-- *** Heading *** -->|name=Kramatorsk|other_name=|native_name=Краматорськ|category=mesto <!-- *** Image *** -->|image=Палац культури та техніки, Краматорськ DJI 0002.jpg|image_caption=Palác kultúry a techniky v Kramatorsku|image_size=<!-- *** Symbols *** -->|flag=Kramatorsk prapor.png|symbol=Kramatorsk gerb.png <!-- *** Name *** -->|etymology=|official_name=|motto=|nickname=|nickname_type=<!-- *** Country etc. *** -->|country=RUS|country_flag=1|histcountry=|state=|region=[[Donecká oblasť]]|region_type=Oblasť|histregion=|district=[[Kramatorský rajón]]|municipality=<!-- *** Family *** -->|part=|river=[[Kazennyj Torec]] <!-- *** Locations *** -->|location=|coordinates_no_title=|elevation=177|lat_d=48|lat_m=44|lat_s=16|lat_NS=S|long_d=37|long_m=35|long_s=03|long_EW=V|coordinates_type=|highest=|highest_elevation=|highest_lat_d=|highest_long_d=|lowest=|lowest_elevation=|lowest_lat_d=|lowest_long_d=<!-- *** Dimensions *** -->|area=124 <!-- *** Population *** -->|population=147145<ref>https://index.minfin.com.ua/reference/people/town/</ref>|population_date=1.1.2022|population_density=1186|established=[[1868]]|established_type=|mayor=Olexandr Vasyľovič Hončarenko|mayor_type=|mayor_party=<!-- *** Codes *** -->|timezone=[[Východoeurópsky čas|SEČ]]|utc_offset=+2|timezone_DST=[[Východoeurópsky letný čas|SELČ]]|utc_offset_DST=+3|postal_code=|area_code=|area_code_type=Telefónna predvoľba|code=|code_type=|code1=<!-- *** UNESCO etc. *** -->|whs_name=|whs_year=|whs_number=|whs_region=|whs_criteria=<!-- *** Free frields *** -->|free=<!-- *** Maps *** -->|map=Ukraine location map.svg|map_background=|map_caption=Poloha mesta na Ukrajine|map_locator=Ukrajina|map1=|map1_background=|map1_caption=|map1_locator=|commons=|statistics=|website=[https://krm.gov.ua/ krm.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** -->|footnotes=}} '''Kramatorsk''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] Краматорськ) je mesto v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] na východe Ukrajiny, v oblasti [[Donecká panva|Doneckej panvy]]. Je centrom Kramatorského rajónu a od roku 2014 plní aj funkciu administratívneho centra Doneckej oblasti, keďže pôvodné hlavné mesto [[Doneck]] bolo pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|proruských separatistov]]. Samotné mesto malo v roku 2021 približne 150 000 obyvateľov, celá aglomerácia spolu s mestami [[Sloviansk]], [[Družkivka]] a [[Konsťantynivka]] okolo 450 000 obyvateľov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kramatorsk|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CK%5CR%5CKramatorsk.htm|vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com|dátum prístupu=2022-09-04}}</ref> Kramatorsk vznikol v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] vďaka výstavbe stanice na Kursko-azovskej železničnej trati. Mesto sa ďalej rozvíjalo spolu s rozmachom priemyslu na celom Donbase. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] ho najprv krátko ovládala [[Ukrajinská ľudová republika]] a následne sa dostal do rúk [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku 1932 sa Kramatorsk stal oficiálne mestom a ďalej rástol. Vrchol populácie dosiahol začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď mal viac ako 200 000 obyvateľov, no odvtedy toto číslo stále klesá. Najdôležitejším odvetvím priemyslu v meste je výroba ťažkých strojov pre baníctvo a metalurgiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kramatorsk {{!}} Ukraine {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Kramatorsk|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=en}}</ref> Kramatorsk je aj sídlom niekoľkých vysokých škôl, vrátane troch, ktoré sa sem presunuli v roku 2014 z okupovaného Donecka.<ref name=":0" /> Kramatorsk bol rovnako ako celý Donbas zasiahnutý [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]]. 8. apríla 2022 ruské jednotky zasiahli miestnu železničnú stanicu dvoma raketami typu [[OTR-21 Točka|Točka-U]] s [[kazetová munícia|kazetovou muníciou]]. Podľa ukrajinských orgánov zahynulo 63 ľudí (z toho 9 detí)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Обстріл Краматорського вокзалу: реконструкція атаки, яка вбила 63 людей, від очевидців (фото) | url = https://freeradio.com.ua/obstril-kramatorskoho-vokzalu-rekonstruktsiia-ataky-iaka-vbyla-63-liudei-vid-ochevydtsiv-foto/ | vydavateľ = freeradio.com.ua | dátum vydania = 2023-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>, keďže práve prebiehala rozsiahla evakuácia civilistov do bezpečnejších častí Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi zaútočili na železničnú stanicu. V Kramatorsku hlásia desiatky mŕtvych|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/622903-rusko-zautocilo-na-zeleznicnu-stanicu-v-kramatorsku-hlasia-desiatky-mrtvych/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-04-08|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Dobytie Donbasu, a teda aj Kramatorska, je momentálne hlavným cieľom ruských vojsk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine war: Russian forces step up efforts to take full control of Donbas|url=https://news.sky.com/story/ukraine-war-russian-forces-step-up-efforts-to-take-full-control-of-donbas-12677615|vydavateľ=Sky News|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=en}}</ref> Ostreľovanie mesta tak naďalej pokračuje a pribúdajú i civilné obete, no k 1. februáru 2024 je Kramatorsk stále pod ukrajinskou kontrolou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Civilians killed in Russian shelling in Kramatorsk and Zaporizhzhia|url=https://www.france24.com/en/europe/20220813-live-three-civilians-killed-in-russian-shelling-in-kramatorsk-and-zaporizhia|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2022-08-13|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Three killed in Russian attack on Kramatorsk, Ukraine says|url=https://www.aljazeera.com/news/2022/7/22/russian-shelling-in-ukraines-east-claims-more-lives-officials|vydavateľ=www.aljazeera.com|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PREHĽAD UDALOSTÍ (3. 9.): Ruská armáda podnikla raketové útoky proti mestám Kramatorsk a Slavjansk|url=https://kosicednes.sk/spravy/vojna-na-ukrajine/prehlad-udalosti-3-9-ruska-armada-podnikla-raketove-utoky-proti-mestam-kramatorsk-a-slavjansk/|dátum vydania=2022-09-03|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Kramatorsk}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Donecká oblasť]] eig5ja0cdc072cbzb8h14u3mumtgeun 8233056 8233023 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7969472 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Settlement <!-- *** Heading *** -->|name=Kramatorsk|other_name=|native_name=Краматорськ|category=mesto <!-- *** Image *** -->|image=Палац культури та техніки, Краматорськ DJI 0002.jpg|image_caption=Palác kultúry a techniky v Kramatorsku|image_size=<!-- *** Symbols *** -->|flag=Kramatorsk prapor.png|symbol=Kramatorsk gerb.png <!-- *** Name *** -->|etymology=|official_name=|motto=|nickname=|nickname_type=<!-- *** Country etc. *** -->|country=Ukrajina|country_flag=1|histcountry=|state=|region=[[Donecká oblasť]]|region_type=Oblasť|histregion=|district=[[Kramatorský rajón]]|municipality=<!-- *** Family *** -->|part=|river=[[Kazennyj Torec]] <!-- *** Locations *** -->|location=|coordinates_no_title=|elevation=177|lat_d=48|lat_m=44|lat_s=16|lat_NS=S|long_d=37|long_m=35|long_s=03|long_EW=V|coordinates_type=|highest=|highest_elevation=|highest_lat_d=|highest_long_d=|lowest=|lowest_elevation=|lowest_lat_d=|lowest_long_d=<!-- *** Dimensions *** -->|area=124 <!-- *** Population *** -->|population=147145<ref>https://index.minfin.com.ua/reference/people/town/</ref>|population_date=1.1.2022|population_density=1186|established=[[1868]]|established_type=|mayor=Olexandr Vasyľovič Hončarenko|mayor_type=|mayor_party=<!-- *** Codes *** -->|timezone=[[Východoeurópsky čas|SEČ]]|utc_offset=+2|timezone_DST=[[Východoeurópsky letný čas|SELČ]]|utc_offset_DST=+3|postal_code=|area_code=|area_code_type=Telefónna predvoľba|code=|code_type=|code1=<!-- *** UNESCO etc. *** -->|whs_name=|whs_year=|whs_number=|whs_region=|whs_criteria=<!-- *** Free frields *** -->|free=<!-- *** Maps *** -->|map=Ukraine location map.svg|map_background=|map_caption=Poloha mesta na Ukrajine|map_locator=Ukrajina|map1=|map1_background=|map1_caption=|map1_locator=|commons=|statistics=|website=[https://krm.gov.ua/ krm.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** -->|footnotes=}} '''Kramatorsk''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] Краматорськ) je mesto v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] na východe Ukrajiny, v oblasti [[Donecká panva|Doneckej panvy]]. Je centrom Kramatorského rajónu a od roku 2014 plní aj funkciu administratívneho centra Doneckej oblasti, keďže pôvodné hlavné mesto [[Doneck]] bolo pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|proruských separatistov]]. Samotné mesto malo v roku 2021 približne 150 000 obyvateľov, celá aglomerácia spolu s mestami [[Sloviansk]], [[Družkivka]] a [[Konsťantynivka]] okolo 450 000 obyvateľov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kramatorsk|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CK%5CR%5CKramatorsk.htm|vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com|dátum prístupu=2022-09-04}}</ref> Kramatorsk vznikol v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] vďaka výstavbe stanice na Kursko-azovskej železničnej trati. Mesto sa ďalej rozvíjalo spolu s rozmachom priemyslu na celom Donbase. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] ho najprv krátko ovládala [[Ukrajinská ľudová republika]] a následne sa dostal do rúk [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku 1932 sa Kramatorsk stal oficiálne mestom a ďalej rástol. Vrchol populácie dosiahol začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď mal viac ako 200 000 obyvateľov, no odvtedy toto číslo stále klesá. Najdôležitejším odvetvím priemyslu v meste je výroba ťažkých strojov pre baníctvo a metalurgiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kramatorsk {{!}} Ukraine {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Kramatorsk|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=en}}</ref> Kramatorsk je aj sídlom niekoľkých vysokých škôl, vrátane troch, ktoré sa sem presunuli v roku 2014 z okupovaného Donecka.<ref name=":0" /> Kramatorsk bol rovnako ako celý Donbas zasiahnutý [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]]. 8. apríla 2022 ruské jednotky zasiahli miestnu železničnú stanicu dvoma raketami typu [[OTR-21 Točka|Točka-U]] s [[kazetová munícia|kazetovou muníciou]]. Podľa ukrajinských orgánov zahynulo 63 ľudí (z toho 9 detí)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Обстріл Краматорського вокзалу: реконструкція атаки, яка вбила 63 людей, від очевидців (фото) | url = https://freeradio.com.ua/obstril-kramatorskoho-vokzalu-rekonstruktsiia-ataky-iaka-vbyla-63-liudei-vid-ochevydtsiv-foto/ | vydavateľ = freeradio.com.ua | dátum vydania = 2023-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>, keďže práve prebiehala rozsiahla evakuácia civilistov do bezpečnejších častí Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi zaútočili na železničnú stanicu. V Kramatorsku hlásia desiatky mŕtvych|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/622903-rusko-zautocilo-na-zeleznicnu-stanicu-v-kramatorsku-hlasia-desiatky-mrtvych/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-04-08|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Dobytie Donbasu, a teda aj Kramatorska, je momentálne hlavným cieľom ruských vojsk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine war: Russian forces step up efforts to take full control of Donbas|url=https://news.sky.com/story/ukraine-war-russian-forces-step-up-efforts-to-take-full-control-of-donbas-12677615|vydavateľ=Sky News|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=en}}</ref> Ostreľovanie mesta tak naďalej pokračuje a pribúdajú i civilné obete, no k 1. februáru 2024 je Kramatorsk stále pod ukrajinskou kontrolou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Civilians killed in Russian shelling in Kramatorsk and Zaporizhzhia|url=https://www.france24.com/en/europe/20220813-live-three-civilians-killed-in-russian-shelling-in-kramatorsk-and-zaporizhia|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2022-08-13|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Three killed in Russian attack on Kramatorsk, Ukraine says|url=https://www.aljazeera.com/news/2022/7/22/russian-shelling-in-ukraines-east-claims-more-lives-officials|vydavateľ=www.aljazeera.com|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PREHĽAD UDALOSTÍ (3. 9.): Ruská armáda podnikla raketové útoky proti mestám Kramatorsk a Slavjansk|url=https://kosicednes.sk/spravy/vojna-na-ukrajine/prehlad-udalosti-3-9-ruska-armada-podnikla-raketove-utoky-proti-mestam-kramatorsk-a-slavjansk/|dátum vydania=2022-09-03|dátum prístupu=2022-09-04|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Kramatorsk}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Donecká oblasť]] nm6qvjr3jyjoviyrbq1ejhgxu4l0qt8 4 687736 8232996 8220301 2026-06-13T23:50:29Z Lišiak 21212 zredukovanie komentárov (podľa diskusie v Kaviarni), spresnenie niektorých formulácií bez zmeny samotného odporúčania 8232996 wikitext text/x-wiki {{správa | typ = | obrázok = | pravý obrázok = | štýl = | text = Toto je koncept odporúčania. }} Týmto odporúčaním sa upravuje '''písanie názvu Československa''' a od neho odvodených [[Prídavné meno|prídavných mien]] (adjektív) a [[Vlastné meno|vlastných mien]] (proprií). V skratke platí, že písanie názvu štátu a s tým súvisiacich prídavných mien sa riadi úradným názvom štátu v danom období: tvar bez spojovníka ('''''Československo''''') sa používa pre obdobia rokov 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 a tvar so spojovníkom ('''''Česko-Slovensko''''') pre obdobia rokov 1938{{--}}1939 a 1990{{--}}1992. Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa tvar bez spojovníka. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na písanie prídavných mien ('''''československý''''' a '''''česko-slovenský''''') a pomenovania pre národnú, resp. štátnu príslušnosť ('''''Čechoslovák''''' a '''''Čecho-Slovák''''', '''''Čechoslovenka''''' a '''''Čecho-Slovenka'''''{{#tag:ref|Podobne znejúce pomenovania ''čechoslovák'' a ''čechoslováčka'', ktoré sa píšu s malým začiatočným písmenom, sú významovo odlišné a vždy sa píšu bez spojovníka.<ref name=SSSJ.1.čechoslovák/>|group=kom}}). == Predmet úpravy == Toto odporúčanie sa vzťahuje na: * hlavný menný priestor, * kategórie, * šablóny. Odporúčanie sa nevzťahuje na: * bibliografické záznamy,{{#tag:ref|Formu bibliografických záznamov upravujú osobitné normy,<ref>ÚRAD PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. STN ISO 690:2022, ''Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie''</ref> ktoré sú na slovenskej Wikipédii aplikované prostredníctvom [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|šablón pre citáciu]].|group=kom}} * citáty,{{#tag:ref|Pri citovaní sa text uvádza doslova podľa zdroja, z ktorého sa cituje. Pri preklade citátov z iného jazyka sa zachováva písanie podľa znenia v inom jazyku. Ak má citovaný dokument (napr. medzinárodná zmluva) oficiálne znenie v úradnom jazyku Československa, namiesto prekladu inojazyčného znenia sa uvedie znenie v tomto úradnom jazyku, pričom ak je takéto znenie dostupné iba v češtine, do slovenčiny sa citát prekladá práve z tohto českého úradného znenia aj so zachovaním písania názvu štátu.|group=kom}} * názvy diel. Komentáre k textu uvádzajú historicko-terminologický kontext, ale netvoria znenie úpravy. == Znenie úpravy == === Názov štátu === ==== Pre celé obdobie jeho trvania ==== Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa názov bez spojovníka, keďže ide o najdlhšie platný úradný názov štátu.{{#tag:ref|Tento postup uplatňuje aj internetové vydanie ''[[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedie Beliana]]''.<ref name=EB/>|group=kom}} ==== Pre jednotlivé periódy ==== Pre jednotlivé obdobia trvania štátu sa používajú pomenovania podľa tabuľky nižšie.{{#tag:ref|Tento prístup odporúča aj [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]].<ref name=JÚĽŠ.2013/><ref name=SSSJ.1.Československo/>|group=kom}} Kvôli úplnosti tohto prehľadu sú uvedené aj opisné názvy zaužívané v historiografii; ich používanie v zmysle tohto odporúčania nie je záväzné. {| class="wikitable" |+ |- !colspan=2|Časový úsek !colspan=3|Názov štátu !rowspan=2|Zaužívaný opisný názov |- ! začiatok ! koniec ! dlhý ! krátky ! skratka |- || 28. október 1918{{#tag:ref|Za oficiálny dátum vzniku štátu sa pokladá 28. október 1918, keď [[Národný výbor československý]] v Prahe vyhlásil samostatnosť ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]<ref>Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 2, 6. november 1918, s. [9]. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-05-18].</ref>). Nakoľko vtedy ešte medzi zahraničným a domácim odbojom nebola ujasnená otázka formy štátneho zriadenia ([[Washingtonská deklarácia]] z 18. októbra síce predpokladala vznik republiky, ale zhoda na tom sa sformovala až na rokovaniach delegácií zahraničného a domáceho odboja v Ženeve 28.{{--}}31. októbra<ref name=MZVČR.2018/>) používal sa názov „československý štát“.<br>Až zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. z 13. novembra 1918 o dočasnej ústave, ktorý nadobudol účinnosť 14. novembra 1918, bol štát po právnej stránke konštituovaný ako republika.<ref name=Sb37-1918/> Úradný názov štátu teda znel „Československá republika“,<ref name=Sb93-1918/> pričom sa používal aj reverzný zápis „republika Československá“ (resp. „Republika československá“).|group=kom}} || 29. september 1938 || Československá republika || Československo || ČSR || prvá (československá) republika<br>predmníchovská republika |- || 30. september 1938{{#tag:ref|Pridanie spojovníka do názvu štátu vyjadruje zmenu štátoprávneho usporiadania republiky – rozpad unitárneho štátu na asymetrickú federáciu. K tejto zmene došlo: * de facto 7. októbra 1938, vymenovaním päťčlennej slovenskej vlády pod vedením ministra pre správu Slovenska [[Jozef Tiso|Jozefa Tisu]],<ref name=SČSDPK.NZ.1938/> ktorá prevzala od ústrednej vlády správu Slovenska ešte pred samotným vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny, * de iure 23. novembra 1938, kedy nadobudol účinnosť [[Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavný zákon č. 299/1938 Zb. z. a n. z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny]], ktorý bol vyhlásený 23. novembra 1938.<ref name=Sb299-1938/> Až nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona došlo k zmene úradného názvu štátu na „Česko-Slovenská republika“, skrátene „Česko-Slovensko“.|group=kom}} || 15. marec 1939 || Česko-slovenská republika || Česko-Slovensko || ČSR || druhá československá republika<br>pomníchovská republika |- || 4. apríl 1945{{#tag:ref|Dátum určený podľa dňa, kedy prezident [[Edvard Beneš]] v Košiciach vymenoval [[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvú vládu Národného frontu Čechov a Slovákov]].|group=kom}} || 11. júl 1960 || Československá republika |rowspan=2| Československo || ČSR || do 25. februára 1948: tretia československá republika{{#tag:ref|Koniec obdobia treťej republiky je v historickej spisbe najčastejšie ohraničený [[Februárový prevrat|februárovým prevratom]] (25. február 1948), vzhľadom na zmenu mocenských pomerov v štáte. Po formálnej stránke možno za koniec pokladať aj prijatie [[Ústava Československej republiky (1948)|Ústavy z 9. mája 1948]].|group=kom}} |- || 11. júl 1960{{#tag:ref|K zmene názvu štátu došlo prijatím [[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústavy Československej socialistické republiky]].<ref name=Zb100-1960/>|group=kom}} || 29. marec 1990 || [[Československá socialistická republika]] || ČSSR || |- || 29. marec 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky. Zatiaľ čo v slovenskom znení zákona bol ako nový názov uvedený tvar „Česko-slovenská federatívna republika“,<ref name=Zb81-1990/> české znenie zákona obsahovalo ako nový názov tvar bez spojovníka „Československá federativní republika“.<ref name=Sb81-1990/>|group=kom}} || 23. apríl 1990 || [[Česko-slovenská federatívna republika]] |rowspan=2| Česko-Slovensko |rowspan=2| ČSFR || |- || 23. apríl 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990 o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky, účinný od 23. apríla 1990, na základe ktorého sa úradný názov štátu zmenil na tvar „Česká a Slovenská Federativní Republika“ v českom jazyku a „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ v slovenskom jazyku.<ref name=Zb101-1990/><ref name=Sb-101-1990/>|group=kom}} || 31. december 1992 || [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] || |- |} Používanie dlhých aˇkrátkych tvarov a skratiek uvedených v tabuľke je záväzné, okrem prípadov, kedy si textuálny kontext vyžaduje použitie dobového úradného názvu, ktorý sa od tu uvedeného názvu odlišuje. Pri období druhej republiky platí, že ak kontext článku vyslovene nevyžaduje používanie úradného (bezspojovníkového) názvu v období od 30. septembra do 23. novembra 1938, použije sa názov so spojovníkom aj pre toto obdobie. === Prídavné mená viažuce sa na názov štátu === Písanie prídavných mien odvodených od názvu štátu, ktoré nie sú súčasťou vlastného mena, sa riadi krátkym názvom štátu. To znamená, že prídavné meno viažuce sa na príslušné obdobie sa píše takým spôsobom, ako sa píše krátky názov štátu v príslušnom období, teda buď ''československý'' alebo ''česko-slovenský''. === Prídavné mená obsiahnuté ako súčasť vlastných mien === * Názvy politických orgánov sa uvádzajú v takom tvare, pod ktorým oficiálne vystupovali. Napríklad: „[[Československá národná rada]]“, „Dočasná vláda československá“ (14. október{{--}}14. november 1918), „[[Československý národný výbor (1939 – 1940)|Československý národný výbor]]“ (1939{{--}}1940), „Československá zahraničná akcia“ (1939), „[[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]]“. * Názvy [[Právnická osoba|právnických osôb]] sa uvádzajú v úradnom tvare, teda podľa názvu uvedenom v príslušnom registri, v zriaďovacej listine či pod. * Názvy štátnych vyznamenaní sa uvádzajú v takom tvare, v akom ich uvádza príslušný právny predpis, ktorým sa ustanovujú. == Komentár == <references group="kom"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name=SSSJ.1.čechoslovák>{{Citácia | kapitola zborník = čechoslovák | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-18 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=čechoslovák&s=exact&d=sssj }}</ref> <ref name=EB>{{Citácia | kapitola zborník = Československo | titul = Encyclopaedia Beliana | odkaz na titul = Encyclopaedia Beliana | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied; [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav]] | dátum vydania = máj 2003 | dátum aktualizácie = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-18 | isbn = 978-80-89524-30-3 | url kapitoly zborník = https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko }}</ref> <ref name=JÚĽŠ.2013>{{Citácia | autor = [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]] | titul = Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? | druh nosiča = online | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Petit Press]] | dátum vydania = 2013-02-01 | dátum prístupu = 2026-05-18 | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260518151237/https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ | dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> <ref name=SSSJ.1.Československo>{{Citácia | kapitola zborník = Česko-Slovensko, Československo | druh nosiča = online | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = 1, A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2006 | strany = | dátum prístupu = 2026-05-18 | isbn = 80-224-0932-4 | url kapitoly zborník = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-slovensko&s=exact&d=sssj }}</ref> <ref name=MZVČR.2018>{{Citácia | titul = Ženevská jednání 28.{{--}}31. října 1918 | druh nosiča = online | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | dátum vydania = 2018-10-31 | dátum prístupu = 2026-06-13 | url = https://mzv.gov.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/verejna_diplomacie/vyroci_2018/rok_1918/zenevska_jednani_28_31_rijna_1918.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20260613202428/https://mzv.gov.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/verejna_diplomacie/vyroci_2018/rok_1918/zenevska_jednani_28_31_rijna_1918.html | dátum archivácie = 2026-06-13 }}</ref> <ref name=Sb37-1918>Zákon čís. 37 ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní ústavě. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka 6, 14. november 1918, s. 30-31. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/006-1918.pdf#page=6 Dostupné online]. [cit. 2026-05-18].</ref> <ref name=Sb93-1918>Napr. v zákone čís. 93/1918 Sb. z. a n. o platu presidenta Československé republiky. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, čiastka 17, 27. december 1918, s. 84. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/017-1918.pdf#page=8 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> <ref name=SČSDPK.NZ.1938>{{Citácia | titul = Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie, volebné obdobie 1935 (1935{{--}}1938). Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938 | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky]] | dátum vydania = [s. d.] | dátum prístupu = 2026-06-13 | url = https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=45984 | url archívu = | dátum archivácie = 2026-06-13 }}. ''„Předseda vlády sdělil:'' [...] ''přípisem ze dne 6. října 1938, č. j. 7672 S m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 6. října 1938 na místo presidenta republiky (§ 60 úst. listiny) posl. dr Jozefa Tiso, úřadujícího místopředsedu Hlinkovy slovenské ľudové strany, ministrem pro správu Slovenska;''<br>''přípisem ze dne 7. října 1938, č. j. 7705/909/S-38 m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 7. října 1938 (na místě presidenta republiky § 60 úst. listiny) Matúše Černáka, profesora stát. reálky v Bratislavě, posl. Pavla Teplanského, posl. Jana Lichnera a dr Ferdinanda Ďurčanského, advokáta v Bratislavě, ministry; přípisem předsednictva min. rady ze dne 8. října 1938, č. j. 24.294/38 m. r., sděleno, že došlo mezi jmenovanými slovenskými členy vlády k této dohodě o rozdělení agendy: min. dr Tiso předsednictví a vnitro, min. Černák školství, min. dr Ďurčanský spravedlnost, soc. péči a zdravotnictví, min. Teplanský polnohospodářství, veř. práce a finance, min. Lichner doprava;“''</ref> <ref name=Sb299-1938>Ústavný zákon č. 299/1938 Sb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1161. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. [cit. 2022-09-26].</ref> <ref name=Zb100-1960>čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 ústava Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky''. Ročník 1960, čiastka 40, vydaná 11. júla 1960, s. 295. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1960/1960c40.pdf Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> <ref name=Zb81-1990>čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. z 29. marca 1990 o zmene názvu Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov. Česko-Slovenská federatívna republika''. Ročník 1990, čiastka 19, vydaná 29. marca 1990, s. 362. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c19.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> <ref name=Sb81-1990>čl. I ústavního zákona č. 81/1990 Sb. ze dne 29. března 1990 o změně názvu Československé socialistické republiky. ''Sbírka zákonů. Československá federativní republika''. Ročník 1990, částka 19, vydána dne 29. března 1990, s. 362. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/019-1990.pdf#page=2 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> <ref name=Zb101-1990>čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990. ''Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky''. Ročník 1990, čiastka 21, vydaná 23. apríla 1990, s. 404. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c21.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> <ref name=Sb-101-1990>čl. II ústavního zákona č. 101/1990 Sb. ze dne 20. dubna 1990 o změne názvu Československé federativní republiky. ''Sbírka zákonů České a Slovenské Federativní Republiky''. Ročník 1990, částka 21, vydaná dne 23. dubna 1990, s. 404. [https://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf#page=4 Dostupné online]. [cit. 2025-05-17].</ref> }} 31qxgl58sqx7ffuz4yp06cwjmzvsorq 0 688749 8232949 8128949 2026-06-13T19:56:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232949 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Giorgia Meloniová | Rodné meno = | Popis osoby = talianska politička a novinárka | Portrét = Giorgia Meloni Official 2024 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Giorgia Meloniová v roku 2024 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasná | Úrad = predsedníčka vlády [[Taliansko|Talianska]] | Začiatok obdobia = [[22. október|22. októbra]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Mario Draghi]] | Nástupca = | Prezident = | Premiér = | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Prezident2 = | Premiér2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1977|01|15}} | Miesto narodenia = [[Rím]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Fratelli d'Italia|Bratia Talianska]] | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Giorgia Meloniová''' ({{ita|''Giorgia Meloni''}}; * [[15. január]] [[1977]], [[Rím]]) je [[Taliansko|talianska]] [[politik|politička]] a [[novinár]]ka, od [[22. október|22. októbra]] [[2022]] predsedníčka vlády Talianska. Od roku [[2006]] bola poslankyňou Poslaneckej snemovne a od roku [[2014]] vedie politickú stranu [[Fratelli d'Italia|Bratia Talianska]]. Od roku [[2020]] je predsedníčkou Strany európskych konzervatívcov a reformistov. Po tom, čo jej strana získala v talianskych všeobecných voľbách v roku [[2022]] najviac hlasov, zložila prísahu ako prvá ženská premiérka. == Životopis == Giorgia Meloniová sa narodila v [[Rím|Ríme]] [[15. január]]a [[1977]].<ref name="Pietromarchi 2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pietromarchi | meno = Virginia | autor = | odkaz na autora = | titul = Who is Italy’s leadership hopeful Giorgia Meloni? | url = https://www.aljazeera.com/news/2022/9/19/who-is-italys-leadership-hopeful-giorgia-meloni | vydavateľ = aljazeera.com | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jej otec pochádzal zo [[Sardínia|Sardínie]] a matka zo [[Sicília (autonómny región)|Sicílie]]. Jej otec, daňový poradca, bol odsúdený za obchodovanie s drogami a odsúdený na 9 rokov v španielskom väzení v roku [[1995]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Giorgia Meloni, il racconto della stampa spagnola sul padre (che la abbandonò da piccola): “Fu condannato per traffico di droga” | url = https://www.ilfattoquotidiano.it/2022/09/28/giorgia-meloni-il-racconto-della-stampa-spagnola-sul-padre-che-la-abbandono-da-piccola-fu-condannato-per-traffico-di-droga/6821134/ | vydavateľ = ilfattoquotidiano.it | dátum vydania = 2022-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> Opustil rodinu, keď mala v roku [[1988]] jedenásť rokov, presťahovaním sa na [[Kanárske ostrovy]].<ref name="biografia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spada | meno = Alberto | autor = | odkaz na autora = | titul = Biografia di Giorgia Meloni | url = http://cinquantamila.corriere.it/storyTellerThread.php?threadId=MELONI+Giorgia | vydavateľ = cinquantamila.corriere.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-01 | miesto = | jazyk = it | url archívu = https://web.archive.org/web/20141105033643/http://cinquantamila.corriere.it/storyTellerThread.php?threadId=MELONI+Giorgia | dátum archivácie = 2014-11-05 }}</ref> Vyrastala v okrese Garbatella. V roku [[1992]] ako pätnásťročná vstúpila do tzv. „Mládežníckeho frontu“ [[pravicový extrémizmus|krajne pravicového]] [[Talianske sociálne hnutie|Talianskeho sociálneho hnutia]], ktoré bolo o tri roky rozpustené.<ref name="Pietromarchi 2022"/> Počas tohto času založila študentské hnutie ''Gli Antenati'' (Predkovia), ktoré sa zúčastnilo na proteste proti reforme školstva presadzovanej ministerkou [[Rosa Russo Iervolino|Rosou Iervolinovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fontana | meno = Simone | autor = laRegione | odkaz na autora = | titul = Da dove arriva Giorgia Meloni, l’ultima fiamma della destra | url = https://www.laregione.ch/estero/estero/1597310/da-dove-arriva-giorgia-meloni-l-ultima-fiamma-della-destra | vydavateľ = laregione.ch | dátum vydania = 2022-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> V roku [[1996]] sa stala líderkou študentského hnutia [[Azione Studentesca]], ktoré spadalo pod [[národný konzervativizmus|národnokonzervatívnu]] stranu [[Národná Aliancia (Taliansko)|Národná Aliancia]].<ref name="euractiv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘Woman, mother, Christian’ guides Italian far-right to brink of power | url = https://www.euractiv.com/section/elections/news/woman-mother-christian-guides-italian-far-right-to-brink-of-power/ | vydavateľ = Euractiv | dátum vydania = 2022-08-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V roku [[1998]] bola zvolená do provinčného zastupiteľstva provincie Rím a túto funkciu zastávala až do roku [[2002]]. V roku [[2004]] sa stala prvou ženskou predsedníčkou mládežníckej organizácie [[Národná Aliancia (Taliansko)|Národnej Aliancie]] ''[[Azione Giovani]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = God, family, fatherland - how Giorgia Meloni has taken Italy’s far right to the brink of power | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2022/sep/17/giorgia-meloni-brothers-of-italy-leader-far-right-elections-alliance- | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-09-17 | dátum prístupu = 2022-10-31}}</ref> V roku [[1996]] ukončila stúdium na strednej súkromnej škole [[Colegio Amerigo Vespucci]].<ref name="Governo italiano">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biografia di Giorgia Meloni | url = https://www.sitiarcheologici.palazzochigi.it/www.governo.it/novembre%202011/www.governo.it/Governo/Biografie/ministri/Meloni_Giorgia.html | vydavateľ = Palazzo Chigi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> V súčasnosti má jednu dcéru a žije so svojím partnerom Andreom Giambrunom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = di Redazione politica | odkaz na autora = | titul = Ginevra, “sorellina d’Italia”: è nata la bambina di Giorgia Meloni | url = https://www.corriere.it/politica/16_settembre_16/ginevra-sorellina-d-italia-nata-bambina-giorgia-meloni-d57e9734-7c30-11e6-a2aa-53284309e943.shtml | vydavateľ = Corriere della Sera | dátum vydania = 2016-09-16 | dátum aktualizácie = 2016-09-19 | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> ktorý pracuje ako žurnalista. Podľa jej slov je [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckeho vierovyznania]]. Vo svojom prejave na zhromaždení v Ríme v roku [[2019]] povedala: „Som Giorgia. Som žena, som matka, som Talianka, som kresťanka.“<ref name="Pietromarchi 2022"/> == Politická kariéra == === Ministerka mládeže === [[Súbor:Giorgia_Meloni_daticamera_2008.jpg|náhľad|Meloniová v roku 2006]] V talianskych parlamentných voľbách v roku [[2006]] bola zvolená do Poslaneckej snemovne za [[Národná Aliancia (Taliansko)|Národnú Alianciu]], kde sa stala podpredsedníčkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meloni: Italy's far-right 'Christian mother' on brink of power | url = https://www.france24.com/en/live-news/20220921-meloni-italy-s-far-right-christian-mother-on-brink-of-power | vydavateľ = France24 | dátum vydania = 2022-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V tom istom roku začala pracovať aj ako novinárka. V roku [[2008]] bola vymenovaná za ministerku mládeže vo vláde [[Silvio Berlusconi|Silvia Berlusconiho]]. Túto funkciu zastávala do [[16. november|16. novembra]] [[2011]], keď bol Berlusconi nútený odstúpiť z funkcie premiéra v dôsledku finančnej krízy a verejných protestov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Naím | meno = Moisés | autor = | odkaz na autora = | titul = Who is Giorgia Meloni? | url = https://english.elpais.com/opinion/the-global-observer/2022-09-19/who-is-giorgia-meloni.html | vydavateľ = english.elpais.com | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Bola najmladšou ministerkou v histórii zjednoteného Talianska. V [[august]]e [[2008]] vyzvala talianskych športovcov na bojkot otváracieho ceremoniálu [[Letné olympijské hry 2008|olympijských hier]] v [[Peking]]u, aby tak ukázali nesúhlas s čínskou politikou voči [[Tibet (historické územie)|Tibetu]]. Toto vyhlásenie kritizoval Berlusconi, ako aj minister zahraničných vecí [[Franco Frattini]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redazione | odkaz na autora = | titul = Giorgia Meloni a Tatanka: “Ho chiesto un gesto, non di non gareggiare” | url = https://loccidentale.it/giorgia-meloni-a-tatanka-ho-chiesto-un-gesto-non-di-non-gareggiare/ | vydavateľ = loccidentale.it | dátum vydania = 2008-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> V roku [[2009]] sa jej strana zlúčila so stranou [[Forza Italia]] a vytvorili spolu novú stredopravú stranu [[Il Popolo della Libertà]] a Meloniová sa stala predsedníčkou mládežníckej organizácie tejto zjednotenej strany s názvom ''Mladé Taliansko''.<ref name="Il Sole 24 Ore 2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Giorgia Meloni | url = https://argomenti.ilsole24ore.com/tag/giorgia-meloni | vydavateľ = argomenti.ilsole24ore.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> V novembri 2010 v mene ministerstva predstavila balík za 300 miliónov eur s názvom „Právo pre budúcnosť“. Bol zameraný na pomoc mladým ľuďom a obsahoval päť iniciatív vrátane stimulov pre začínajúcich podnikateľov, bonusov v prospech brigádnikov a pôžičiek pre študentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Diritto al futuro: 300 milioni di euro per il domani dei giovani | url = https://www.confinionline.it/detail.aspx?id=21382&l=it | vydavateľ = confinionline.it | dátum vydania = 2010-12-3 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Bratia Talianska === V decembri 2012 pre nezhody s [[Silvio Berlusconi|Berlusconim]] založila Meloniová spolu s [[Ignazio La Russa|Ignaziom La Russom]] a [[Guido Crosetto|Guidom Crosettom]] novú politickú stranu [[Fratelli d'Italia]] (Bratia Talianska). V parlamentných voľbách v roku [[2013]] bola strana súčasťou stredopravej koalície a získala 2,0 % hlasov a 9 kresiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eligendo Archivio - Ministero dell'Interno DAIT | url = https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=C&dtel=24%2F02%2F2013&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S | vydavateľ = elezionistorico.interno.gov.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> [[Súbor:Meloni_Crosetto.JPG|vľavo|náhľad|Meloniová s Guidom Crosettom počas mítingu FdI v roku 2014]] V marci 2014 sa stala predsedníčkou strany a [[4. november|4. novembra]] [[2015]] založila [[Konzervativizmus|konzervatívnu]] politickú organizáciu na podporu jej kampaní ''[[Terra Nostra]]''. [[Súbor:Meloni_Salvini_Berlusconi.jpg|náhľad|Meloniová s Matteom Salvinim a [[Silvio Berlusconi|Silviom Berlusconim]] v roku 2018]] Ako líderka strany sa rozhodla vytvoriť alianciu so stranou [[Lega]] vedenou [[Matteo Salvini|Matteom Salvinim]] a začala s ním niekoľko politických kampaní proti [[Stredoľavica|stredoľavicovej]] vláde vedenej [[Demokratická strana (Taliansko)|Demokratickou stranou]], čím sa FdI zaradila medzi [[Euroskepticizmus|euroskeptické strany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roselli | meno = Gianluca | autor = | odkaz na autora = | titul = Matteo Salvini e la nuova mappa della destra, fra Giorgia Meloni e Roberto Maroni | url = https://formiche.net/2018/03/meloni-salvini-maroni-centrodestra/ | vydavateľ = formiche.net | dátum vydania = 2018-03-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> V parlamentných voľbách v Taliansku v roku [[2018]] FdI kandidovalo ako súčasť stredopravicovej koalície so stranami [[Forza Italia]], [[Lega]] a [[Noi con l'Italia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sala | meno = Alessandro | autor = | odkaz na autora = | titul = Elezioni 2018, i risultati: M5S primo partito, nel centrodestra la Lega supera FI - Lo spoglio in tempo reale | url = https://www.corriere.it/elezioni-2018/notizie/elezioni-2018-exit-poll-risultati-proiezioni-spoglio-eb21387e-1ff1-11e8-a09a-92b478235f6f.shtml | vydavateľ = corriere.it | dátum vydania = 2018-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> Strana získala 4,4% hlasov a viac ako trojnásobok kresiel oproti roku [[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nordsieck | meno = Wolfram | autor = | odkaz na autora = | titul = Parties and Elections in Europe | url = http://www.parties-and-elections.eu/italy.html | vydavateľ = parties-and-elections.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==== Parlamentné voľby v Taliansku v roku 2022 ==== Pred predčasnými voľbami v Taliansku v roku [[2022]], ktoré boli vyhlásené po vládnej kríze, sa stredopravicová koalícia dohodla, že potenciálnym premiérom sa stane predseda jednej zo strán koalície, tej, ktorá získa najviac hlasov. Už od [[júl]]a [[2022]] FdI viedla v prieskumoch<ref name="france24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brothers of Italy, the far-right party on the cusp of power | url = https://www.france24.com/en/europe/20220724-brothers-of-italy-the-far-right-party-on-the-cusp-of-power | vydavateľ = france24 | dátum vydania = 2022-07-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> a všeobecne sa očakávalo, že sa stane predsedníčkou talianskej vlády, ak stredopravicová koalícia získa [[Kvalifikovaná väčšina|absolútnu väčšinu]] v parlamente. Toto medzi niektorými ľuďmi, ktorí stranu vidia ako [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovú]], vyvolalo obavy, a tak Meloniová niekoľkokrát verejne vyhlásila, že sa s ideológiou krajnej pravice nestotožňuje a stotožňuje sa skôr s hodnotami [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|Konzervatívnej strany]] v Spojenom kráľovstve, [[Likud|Likudu]] v Izraeli a [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]] v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = F. Q. | odkaz na autora = | titul = Il segnale di Meloni alla stampa estera: “Nessuna svolta autoritaria, la destra italiana ha consegnato il fascismo alla storia da decenni” | url = https://www.ilfattoquotidiano.it/2022/08/10/il-segnale-di-meloni-alla-stampa-estera-nessuna-svolta-autoritaria-la-destra-italiana-ha-consegnato-il-fascismo-alla-storia-da-decenni/6759120/ | vydavateľ = ilfattoquotidiano.it | dátum vydania = 2022-08-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = it }}</ref> Vo volebnej kampani presadzovala nižšie dane, reformu [[Európska únia|Európskej únie]] a zastavenie masovej imigrácie prostredníctvom námornej blokády,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Italian leadership nominee calls for blockade on Libya to stop migrants | url = https://libyaupdate.com/italian-leadership-nominee-calls-for-blockade-on-libya-to-stop-migrants/ | vydavateľ = libyaupdate.com | dátum vydania = 2022-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> pričom uviedla, že na prvé miesto bude klásť národné záujmy. Strana FdI nakoniec voľby vyhrala, čo vyvolalo obrovskú debatu o tom, ako veľmi pravicová Meloniovej vláda bude a ktoré označenie a pozícia v politickom spektre by bola presnejšia. Niektorí ju označovali za najpravicovejšiu vládu od roku [[1945]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roberts | meno = Hannah | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Leali | meno2 = Giorgio | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Italy on track to elect most right-wing government since Mussolini | url = https://www.politico.eu/article/italy-election-exit-poll-far-right-giorgia-meloni-brothers-of-berlusconi-salvini-mario-draghi/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-09-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> s čím iní nesúhlasili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parsons | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Italy will move to the right, the question is just how far | url = https://news.sky.com/story/italy-will-move-to-the-right-the-question-is-just-how-far-12705513 | vydavateľ = Sky News | dátum vydania = 2022-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-31 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Premiérka Talianska === [[Súbor:Giorgia_Meloni_al_Quirinale_(2022)_(cropped).jpg|náhľad|Meloniová v [[Kvirinálsky palác|paláci Quirinale]] v októbri 2022]] [[21. október|21. októbra]] [[2022]] ju prezident [[Sergio Mattarella]] poveril zostavením vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Taliansky prezident poveril Giorgiu Meloniovú zostavením vlády | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/644510-taliansky-prezident-poveril-giorgiu-meloniovu-zostavenim-vlady/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-21 | dátum prístupu = 2022-10-31 }}</ref> Stala sa tak prvou ženou vo funkcii premiérky Talianska. == Politické postoje == Meloniová sama seba opisuje ako mainstreamovú [[konzervativizmus|konzervatívku]].<ref name="telegraph">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Farrell | meno = Nicholas | autor = | odkaz na autora = | titul = It is absurd to call Giorgia Meloni 'far right' | url = https://www.telegraph.co.uk/news/2022/09/27/absurd-call-giorgia-meloni-far-right/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-27 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220927135626/https://www.telegraph.co.uk/news/2022/09/27/absurd-call-giorgia-meloni-far-right/ | dátum archivácie = 2022-09-27 }}</ref> Médiá a komentátori ju do politického spektra zaraďujú rôzne, niektorí jej politiku pripodobňujú americkej [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strane]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meloni andrà negli Usaper incontrare The DonaldÈ sfida con Salvini | url = https://www.lumsanews.it/giorgia-meloni-e-le-convention-con-trump-e-i-conservatori-europei-e-sfida-a-salvini/ | vydavateľ = lumsanews.it | dátum vydania = 2020-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-04 | miesto = | jazyk = it | url archívu = https://web.archive.org/web/20200204113051/https://www.lumsanews.it/giorgia-meloni-e-le-convention-con-trump-e-i-conservatori-europei-e-sfida-a-salvini/ | dátum archivácie = 2020-02-04 }}</ref>, poľskej pravicovej strane [[Právo a spravodlivosť]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polonia. Andrzej Duda vince le presidenziali. Gli auguri di Giorgia Meloni | url = https://agenpress.it/polonia-andrzej-duda-vince-le-presidenziali-gli-auguri-di-giorgia-meloni/ | vydavateľ = agenpress.it | dátum vydania = 2020-07-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = it }}</ref>, francúzskej národnokonzervatívnej strane [[Rassemblement national]] alebo maďarskej strane [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]].<ref name="france24"/> Tiež býva často opisovaná ako [[nacionalizmus|nacionalistka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nationalist Meloni set to smash Italy's glass ceiling, become premier | url = https://www.reuters.com/world/europe/meloni-former-far-right-activist-heads-italian-pms-office-2022-08-29/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> alebo [[pravicový populizmus|pravicová populistka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horowitz | meno = Jason | autor = | odkaz na autora = | titul = Italian Voters Appear Ready to Turn a Page for Europe | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/09/24/world/europe/italy-election-fascism-meloni.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-09-24 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}</ref> === Sociálne otázky === Meloniová o sebe vyhlasuje, že je „pro-rodinná“ a „[[Pro-life hnutie|pro-life]].“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Westmore | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Disaffected Italian Voters Elect Pro-Family Coalition | url = https://ncc.org.au/newsweekly/cover-story/disaffected-italian-voters-elect-pro-family-coalition/ | vydavateľ = NCC | dátum vydania = 2022-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Stavia sa proti manželstvám [[homosexualita|homosexuálnych]] párov a podporila referendum o zrušení [[Registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]], ktoré sú v Taliansku povolené od roku [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Repubblica.it | odkaz na autora = | titul = Unioni civili, la Meloni: "Se diventerò sindaco di Roma rispetterò legge" | url = https://roma.repubblica.it/cronaca/2016/05/11/news/unioni_civili_la_meloni_se_diventero_sindaco_di_roma_rispettero_legge_-139592437/ | vydavateľ = roma.repubblica.it | dátum vydania = 2016-05-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = it }}</ref> Tiež nesúhlasí s [[Gender (rod)|gender ideológiou]], o ktorej vyhlasuje, že priamo atakuje „ženskú idenitu“ a materstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cioffi | meno = Arianna | autor = | odkaz na autora = | titul = Meloni: “Teorie gender attaccano l’identità delle donne e il ruolo materno” | url = https://www.dire.it/13-05-2022/734410-meloni-teorie-gender-attaccano-lidentita-delle-donne-e-il-ruolo-materno/ | vydavateľ = dire.it | dátum vydania = 2022-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = it | url archívu = https://web.archive.org/web/20220616105637/https://www.dire.it/13-05-2022/734410-meloni-teorie-gender-attaccano-lidentita-delle-donne-e-il-ruolo-materno/ | dátum archivácie = 2022-06-16 }}</ref> Podporuje aj zmenu ústavy, ktorá by zamedzila homosexuálnym párom adopciu detí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bubola | meno = Emma | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘They are not happy with how we love each other’: Gay parents fear a Meloni victory. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/09/25/world/europe/lgbt-adoption-giorgia-meloni.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-09-25 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}</ref> Aj keď má na [[Interrupcia|interrupcie]] negatívny názor, povedala, že by súčasné zákony ohľadom nich nezmenila, ale bude sa snažiť tvoriť zákony, ktoré budú podporovať rodinu a materstvo.<ref name="telegraph"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Povoledo | meno = Elisabetta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pianigiani | meno2 = Gaia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Giorgia Meloni Could Be the First Woman to Lead Italy. Not All Women Are Happy. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/09/23/world/europe/giorgia-meloni-italy-women.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-09-23 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}</ref> Oponuje aj [[eutanázia|eutanázii]] a [[surogátne materstvo|surogátnemu materstvu]], ktoré by chcela aj skriminalizovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Repubblica | odkaz na autora = | titul = Maternità surrogata, ok al testo base: sì a proposta Meloni. "Va considerata reato universale" | url = https://www.repubblica.it/politica/2022/04/21/news/utero_in_affitto_ok_a_testo_base_pdl_meloni_reato_universale-346325147/ | vydavateľ = repubblica.it | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = it }}</ref> ==== Feminizmus ==== Meloniová vidí [[Feminizmus (hnutie)|feminizmus]] ako ideologický nástroj proti [[Pravica (politika)|pravicovej politike]]. Vo svojej knihe ''My Veríme'' z roku [[2011]] napísala: „Som pravicovo orientovaná žena a hrdo podporujem ženské problémy. V posledných rokoch sme museli trpieť pohŕdanie a rasizmus zo strany feministiek.... Možno, že pokiaľ je feminizmus poňatý týmto spôsobom, je to skôr otázka ideológie než pohlavia.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://air.unimi.it/retrieve/handle/2434/772998/1586260/A12Can%20feminism%20be%20right_OPEN.pdf%7Cdoi%3D10.1423/96112 | vydavateľ = air.unimi.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = it | url archívu = https://web.archive.org/web/20221101111856/https://air.unimi.it/retrieve/handle/2434/772998/1586260/A12Can%20feminism%20be%20right_OPEN.pdf%7Cdoi=10.1423/96112 | dátum archivácie = 2022-11-01 }}</ref> Popiera, že by bola proti ženám, z čoho ju obviňujú niektorí kritici. [[Giorgia Serughetti]], politická filozofka a autorka knihy ''Konzervatívny Vietor'', označila Meloniovej ideológiu za [[femonacionalizmus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The anti-women agenda of the woman set to be the next Italian prime minister | url = https://www.opendemocracy.net/en/5050/giorgia-meloni-far-right-brothers-of-italy-election-prime-minister-racism-gender/ | vydavateľ = opendemocracy.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Imigrácia === Voči nelegálnej imigrácii zastáva postoj „nulovej tolerancie“ a volala aj po námornej blokáde, ktorá by zamedzila vstup nelegánym migrantom do talianskych prístavov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meloni plan for naval blockade to migrants ‘a non-starter’ | url = https://www.maltatoday.com.mt/news/national/119274/meloni_plan_for_naval_blockade_to_migrants_a_nonstarter | vydavateľ = maltatoday.com.mt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Bola proti reforme zákona, vďaka ktorému získavajú migranti narodení na území Talianka automaticky štátne občianstvo a nelegálnu migráciu považuje za veľký faktor prispievajúci k zvyšovaniu kriminality.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Farrell | meno = Riley | autor = | odkaz na autora = | titul = Migrants in Italy face uncertainty after far-right prime minister's win | url = https://abcnews.go.com/International/migrants-italy-face-uncertainty-prime-ministers-win/story?id=90916653 | vydavateľ = abcnews.go.com | dátum vydania = 2022-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Za [[Európska migračná kríza|utečeneckú krízu]] a nevyspelosť [[Afrika|Afriky]] viní [[neokolonializmus]], z čoho obviňuje hlavne [[Francúzsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Redazione | odkaz na autora = | titul = Africa: Meloni, ‘stop neocolonialismo, seguire modello Mattei per cooperazione’ | url = https://www.sardiniapost.it/news-adnkronos/africa-meloni-stop-neocolonialismo-seguire-modello-mattei-per-cooperazione/ | vydavateľ = sardiniapost.it | dátum vydania = 2021-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20221004021915/https://www.sardiniapost.it/news-adnkronos/africa-meloni-stop-neocolonialismo-seguire-modello-mattei-per-cooperazione/ | dátum archivácie = 2022-10-04 }}</ref> === Zahraničná politika === [[Súbor:Mattarella_Meloni_2019.jpg|náhľad|Meloniová so [[Sergio Mattarella|Sergiom Mattarellom]] v roku 2018]] Meloniová zvykla byť za zlepšenie vzťahov s [[Rusko]]m, v roku [[2018]] pogratulovala ruskému prezidentovi [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirovi Putinovi]] za znovuzvolenie a vo svojej knihe ''Io sono Giorgia, le mie radici, le mie idee'' napísala, že Rusko bráni európske a kresťanské hodnoty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Giorgia Meloni is a danger to Italy and the rest of Europe | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/commentisfree/2022/sep/24/giorgia-meloni-is-a-danger-to-italy-and-the-rest-of-europe-far-right | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-09-24 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}</ref> Po začatí [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku [[2022]] svoje postoje prehodnotila, Putinov režim odsúdila a podporila poslanie zbraní na pomoc [[Ukrajina|Ukrajine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Furlong | meno = Ashleigh | autor = | odkaz na autora = | titul = Italy’s Meloni: Right-wing government is ‘nothing to fear’ | url = https://www.politico.eu/article/italys-meloni-right-wing-government-is-nothing-to-fear/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-07-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Podporuje [[atlanticizmus]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vitale | meno = Giovanna | autor = | odkaz na autora = | titul = Politica | url = https://www.repubblica.it/politica/2022/03/26/news/giorgia_meloni_atlantista-342871365/ | vydavateľ = repubblica.it | dátum vydania = 2022-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = it }}</ref> [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a je považovaná za [[Euroskepticizmus|mäkkú euroskeptičku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = The Local/AFP | odkaz na autora = | titul = PROFILE: Who is Giorgia Meloni, Italy’s new prime minister? | url = https://www.thelocal.it/20220824/profile-who-is-giorgia-meloni-italys-likely-next-prime-minister/ | vydavateľ = thelocal.it | dátum vydania = 2022-08-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Často kritizuje talianske vzťahy so [[Saudská Arábia|Saudskou Arábiou]] a [[Katar (štát)|Katarom]] a uvádza, že tieto krajiny „systematicky a zámerne šíria islamské fundamentalistické teórie, ktoré sú hlavnými príčinami rastu islamského fundamentalizmu “.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meloni contro Renzi: “Vergognoso spot all’Arabia Saudita, Stato che nega i diritti alle donne” | url = https://archive.theconservative.online/article/meloni-contro-renzi-vergognoso-spot-allarabia-saudita-stato-che-nega-i-diritti-alle-donne | vydavateľ = archive.theconservative.online | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = it | url archívu = https://web.archive.org/web/20220925105133/https://archive.theconservative.online/article/meloni-contro-renzi-vergognoso-spot-allarabia-saudita-stato-che-nega-i-diritti-alle-donne | dátum archivácie = 2022-09-25 }}</ref> Postavila sa proti rozhodnutiu usporiadať finále [[Supercoppa Italiana]] v Saudskej Arábii a uviedla, že Taliansko by sa malo aktívne snažiť o zlepšenie situácie ľudských práv v Saudskej Arábii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OGGI | url = https://www.ogginotizie.it/supercoppa-juventus-milan-in-arabia-saudita-giorgia-melonidove-ce-la-sharia-offende-le-donne/ | vydavateľ = ogginotizie.it | dátum vydania = 2019-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = it | url archívu = https://web.archive.org/web/20220901094624/https://www.ogginotizie.it/supercoppa-juventus-milan-in-arabia-saudita-giorgia-melonidove-ce-la-sharia-offende-le-donne/ | dátum archivácie = 2022-09-01 }}</ref> Kriticky sa vyjadruje aj ohľadom [[Čína|Číny]] a je za zlepšenie vzťahov s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Italy's PM hopeful has concerns over China, vows closer ties with Taiwan | url = https://focustaiwan.tw/politics/202209230009 | vydavateľ = focustaiwan.tw | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] začala Meloniová vykazovať váhavosť ohľadom vakcinácie. Nedala zaočkovať ani svoju dcéru a vyhlásila, že ako premiérka spraví revíziu niektorých vládnych nariadení týkajúcich sa očkovania a celkovo sa bude snažiť o miernejšie pandemické opatrenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roberts | meno = Hannah | autor = | odkaz na autora = | titul = Brothers of Italy prepare to roll back COVID rules | url = https://www.politico.eu/article/brothers-of-italy-giorgia-meloni-roll-back-covid-rule-vaccine/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Kritika === Meloniovú mnohí označujú za [[pravicový extrémizmus|krajnú pravičiarku]].<ref name="france24"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Julia Khrebtan-Hörhager Associate Professor of Critical Cultural & International Studies, Colorado State University | odkaz na autora = | titul = Giorgia Meloni – the political provocateur set to become Italy’s first far-right leader since Mussolini | url = https://theconversation.com/giorgia-meloni-the-political-provocateur-set-to-become-italys-first-far-right-leader-since-mussolini-190116 | vydavateľ = theconversation.com | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en}}</ref> Vychádzajú najmä z jej minulosti, keďže ako tínedžerka bola členkou Mládežnického frontu [[pravicový extrémizmus|krajne pravicovej]] strany [[Talianske sociálne hnutie]] a jedno z jej najkontroverznejších vyjadrení z toho času bolo vyhlásenie, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] „bol dobrý politik a najlepší taliansky politik za posledných 50 rokov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caruana | meno = Francesco | autor = | odkaz na autora = | titul = Meloni a 19 anni: “Mussolini? Un buon politico”. Il video fa il giro della rete | url = https://www.dire.it/17-08-2022/777018-video-meloni-19-anni-mussolini-buon-politico/ | vydavateľ = dire.it | dátum vydania = 2022-08-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = it }}</ref> Do loga strany FdI v roku [[2012]] pridala plameň s talianskou trikolórou, čo taktiež vyvolalo pobúrenie, keďže rovnaký symbol používalo aj [[Talianske sociálne hnutie]]. V posledných rokoch sa snaží od svojej kontroverznej minulosti dištancovať a zo strany boli aj niektorí členovia, ktorí otvorene podporovali [[pravicový extrémizmus|krajne pravicovú]] ideológiu, vyhodení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Italy elections: Far-right party sacks candidate for Hitler praise | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-62971802 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2022-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Meloni | meno = Giorgia | autor = | odkaz na autora = | titul = Noi crediamo | vydanie = | vydavateľ = Sperling & Kupfer | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 164 | url = | isbn = 978-88-200-4932-4 | kapitola = | strany = | jazyk = it}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Meluzzi | meno = Alessandro | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Meloni | meno2 = Giorgia | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Mercurio | meno3 = Valentina | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Mafia nigeriana. Origini, rituali, crimini | vydanie = | vydavateľ = Oligo | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 116 | url = | isbn = 978-88-85723-25-2 | kapitola = | strany = | jazyk = it}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Meloni | meno = Giorgia | autor = | odkaz na autora = | titul = Io sono Giorgia (le mie radici, le mie idee) | vydanie = | vydavateľ = Rizzoli | miesto = | rok = 2021 | počet strán = 326 | url = | isbn = 978-88-17-15468-0 | kapitola = | strany = | jazyk = it}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.giorgiameloni.it/ Giorgia Meloniová] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230209153340/https://www.giorgiameloni.it/ |date=2023-02-09 }} – oficiálny web * [https://twitter.com/GiorgiaMeloni Giorgia Meloniová] na Twitteri {{Predsedovia vlády Talianska}} {{Európska rada}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Meloniová, Giorgia}} [[Kategória:Osobnosti z Ríma]] [[Kategória:Talianski politici]] [[Kategória:Talianski ministri]] [[Kategória:Talianski novinári]] [[Kategória:Predsedovia vlády Talianska]] [[Kategória:Premiérky]] c0ywp0ycop7spxmh8ll3zokvisuhctk 14 690789 8232898 7505935 2026-06-13T19:20:57Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232898 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Džudistky| Štát]] [[Kategória:Džudisti podľa štátu| Džudistky]] [[Kategória:Športovkyne podľa športu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] j1wqw4dyntckxspejuauveoqdgj7svj 14 690791 8232896 7505931 2026-06-13T19:20:37Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232896 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Džudo| Štát]] [[Kategória:Šport podľa typu a štátu]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] avj9j6r1i8vmnohouq6d16ricc5ugzz 0 692110 8233094 8225552 2026-06-14T08:51:06Z Pe3kZA 39673 wl. 8233094 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kamenný potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj]] | region_type = kraj | district = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | commune = | municipality = [[Pezinok]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Pezinok]] | source_type = sútok zdrojníc | source_location = [[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)|Kamenné vráta]] | source_elevation = 408 | source_lat_d = 48.3514 | source_long_d = 17.2549 | mouth = [[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)|Trniansky potok]] | mouth_location = [[Pezinok]] | mouth_elevation = 249 | mouth_lat_d = 48.3338 | mouth_long_d = 17.2582 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2.5 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-15-693 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Kamenný potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2023-01-07.</ref> je [[potok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]], v [[Bratislavský región|Bratislavskom regióne]], v severnej časti územia mesta [[Pezinok]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Malé Karpaty]] a ústi do [[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)|Trnianskeho potoka]], ktorý ďalej ústi do [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličného potoka]] v povodí [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]]. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|2,5}} a je tokom V. rádu. ==Vznik== Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v lesnom [[extravilán]]e v {{mnm|408}} na juhovýchodnom úpätí vrchu [[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)|Kamenné vráta]] so {{mnm|608}} v severnej časti územia mesta [[Pezinok]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Zdrojnica pritekajúca zo severu pramení v {{mnm|565}}. Zdrojnica pritekajúca zo severozápadu pramení v {{mnm|449}} ==Opis toku== Od sútoku zdrojníc tečie južným smerom lesným [[extravilán]]om mesta [[Pezinok]], pravým brehom obmýva úpätie vrchu ''Barvienok'' s {{mnm|389}}, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu ''Široký'' s {{mnm|326}}, mení smer na juhozápad, preteká cez severnú časť chatovej osady [[Kučišdorfská dolina]], v {{mnm|257}} priberá bezmenný ľavostranný potok, v nadmorskej výške {{mnm|249}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)|Trnianskeho potoka]] ako jeho ľavostranný prítok.<ref>Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek A26 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-212/1982 z 21.10.1982. 69 s. S. 79-907-83 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Preteká v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Malé Karpaty]] a v jeho podcelku [[Pezinské Karpaty]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2023-01-05]</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 34-37. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> Nemá dôležitejší prítok.<ref>Priebeh Kamenného potoka (prítok Trnianskeho potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/11455?pos=48.342563,17.257857,15] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230114045208/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/11455?pos=48.342563,17.257857,15 |date=2023-01-14 }} [cit. 2023-01-07.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beláková | meno = Mária | autor = Mária Beláková | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hladký | meno2 = Juraj | autor2 = Juraj Hladký | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Závodný | meno3 = Andrej | autor3 = Andrej Závodný | odkaz na autora3 = | titul = Hydronymia Malého Dunaja | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta | miesto = Trnava | rok = 2018 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = 1 | počet strán = 533 | strany = 192 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 978-80-568-0167-3 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Porovnaj aj skalný útvar v lese [[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)|Kamenné vráta]]. Z podstatného mena ''kameň'' po rozšírení o adjektívnu príponu ''-ný'' s významom ''niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Kamenný potok'' s významom ''potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením'' ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2012/1/ks2012-1.pdf] [cit. 2022-12-31.]</ref>. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 48. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Kamenný potok'' nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom ''Kamenný potok'' (január 2023). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Stoličného potoka}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Pezinok]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] if2un6gqx77iqmwqyoispirtt4uxahr 0 692453 8233071 8214814 2026-06-14T07:10:40Z Johnathen2004 249232 8233071 wikitext text/x-wiki '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />[[Laura Arcolinová]]<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Park kultúry a oddychu]] (2006 – 2009)<br>[[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]] (2010)<br>[[Expo Aréna]], [[Incheba]] (2011 – súčastnosť) | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. október]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. Ultimátnou šampiónkou Let's Dance (2026) sa stala herečka [[Zuzana Porubjaková]] za sprievodu tanečníka Matyáša Adamca. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Laura Arcolinová]] | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | [[Zuzana Porubjaková]] a Matyáš Adamec | [[Ján Koleník]] a Dominika Rošková | [[Kristián Baran]] a Eliška Betáková |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |-bgcolor=gold | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | 1. miesto |-bgcolor=silver | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série |Dominika Rošková | 2. miesto |-bgcolor=tan | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | 3. miesto |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | 1. miesto |{{green|'''35'''}} | 27 | 34 | 35 | 35 | {{green|'''38'''}} | 71 | {{green|'''78'''}} | {{green|'''79'''}} | {{green|'''78'''}} | 36.43 |- | [[Ján Koleník]] | 2. miesto | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | {{green|'''38'''}} | {{green|'''76'''}} | 73 | 78 | {{green|'''78'''}} | 36.93 |- | [[Kristián Baran]] | 3. miesto | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | {{red|35}} | 68 | 74 | {{red|76}} | {{green|'''78'''}} | 34.43 |- | [[Jakub Jablonský]] | 4. miesto | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | 37 | 66 | 74 | bgcolor="#F4C7B8" | 78 | colspan="1" bgcolor=darkgrey | | 34.58 |- | [[Gabriela Marcinková]] | 5. miesto | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | 37 | 72 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|70}} | colspan="2" bgcolor=darkgrey | | 33.10 |- | [[Nela Pocisková]] | 6. miesto | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | 37 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|61}} | colspan="3" bgcolor=darkgrey | | 32.00 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]], tanečné páry {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | rowspan="2" | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | rowspan="2" | 5 | rowspan="2" | 5 | 6 | rowspan="2" | 24 | rowspan="2" | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 7 |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | rowspan="2" | 6 | rowspan="2" | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | rowspan="2" | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | rowspan="2" | 7 | 5 | rowspan="2" | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | rowspan="2" | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]], KRS Movement *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | rowspan="2" | 7 | rowspan="3" | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | rowspan="2" | Cha-cha | rowspan="3" | 7 | rowspan="2" | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | 8 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | rowspan="2" | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | rowspan="2" | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | rowspan="2" | 7 | 8 | rowspan="2" | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | rowspan="2" | 9 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | rowspan="3" | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 35 | 3. |} === Týždeň 6 (12. apríla 2026) === *Opening: Žal se odkládá - [[Jiří Korn]], vypadnuté páry 11. série *Laura Arcolinová naposledy odcestovala kvôli pracovným záležitostiam a v porote ju nahradila herečka a víťazka prvej série [[Zuzana Fialová]]. *Dnes večer nikto nevypadne. *Na parket sa vrátili tváre z minulých sérií, ktoré zanechali veľkú stopu a utvorili páry s celebritami z aktuálneho ročníka. Profesionálni tanečníci im robili choreografiu. *Téma: [[Charita|Charitatívne kolo]] *Tanečné páry sa rozdelili do tímov v ktorých zatancovali Disco tance. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Fialová ! Ďurovčík |- ! 1 | Zuzana & [[Ján Tribula|Ján]] | Waltz | 8 | 10 | 10 | 10 | 38 | =1. |- ! 2 | Nela & [[Filip Tůma|Filip]] | Samba | 10 | rowspan="3" | 9 | 9 | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" | 37 | rowspan="3" | =2. |- ! 3 | Gabriela & Vratko | rowspan="3" | Jive | rowspan="4" | 9 | rowspan="4" | 10 |- ! 4 | Jakub & [[Anna Jakab Rakovská|Anna]] |- ! 5 | Kristián & [[Ráchel Šoltésová|Ráchel]] | 8 | 8 | 35 | 3. |- ! 6 | Ján & [[Eva Máziková|Eva]] | Waltz | 10 | 9 | 38 | =1. |} === Týždeň 7 (19. apríla 2026) === *Tanečné páry si v priamom prenose vyžrebovali tanec a mali jednu hodinu na to vytvoriť úplne nové choreografie v nových kostýmoch as novou hudbou. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | rowspan="2" | Nela & Filip | Quickstep | 8 | 7 | 7 | rowspan="2" | 8 | 30 | rowspan="2" | 61 | rowspan="2" | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Tango | 7 | 8 | 8 | 31 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Tango | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | rowspan="2" | 71 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | rowspan="2" | Slowfox | 8 | rowspan="2" | 8 | 9 | rowspan="2" | 8 | 33 |- ! 3 | rowspan="2" | Jakub & Anna | 10 | rowspan="2" | 8 | 34 | rowspan="2" | 66 | rowspan="2" | 5. |- ! 9 | Viedenský valčík | 8 | 9 | 7 | 32 |- ! 4 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Tango | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 1. |- ! 10 | rowspan="2" | Viedenský valčík | rowspan="5" | 9 | 10 |- ! 5 | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | 9 | rowspan="2" | 9 | 8 | 35 | rowspan="2" | 72 | rowspan="2" | 2. |- ! 11 | Slowfox | 10 | 9 | 37 |- ! 6 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Waltz | 8 | 7 | 7 | 31 | rowspan="2" | 68 | rowspan="2" | 4. |- ! 12 | Slowfox | 10 | 9 | 9 | 37 |} === Týždeň 8 (26. apríla 2026) === *Opening: ukážka z predstavenia Vták Ohnivák {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Contemporary | 9 | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | 36 | rowspan="2" | 74 | rowspan="2" | =2. |- ! 6 | Quickstep | 10 | 10 | 38 |-bgcolor="#F4C7B8" | '''2''' | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | Quickstep | rowspan="2" | 9 | 8 | 8 | 8 | 33 | rowspan="2" | 70 | rowspan="2" | 4. |-bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Contemporary | 10 | 9 | 9 | 37 |- ! 3 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Contemporary | 10 | 10 | rowspan="2" | 9 | 10 | 39 | rowspan="2" | 73 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Rumba | 9 | 8 | 8 | 34 |- ! 4 | rowspan="2" | Jakub & Anna | Pasodoble | rowspan="4" | 10 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="4" | 9 | rowspan="2" | 37 | rowspan="2" | 74 | rowspan="2" | =2. |- ! 10 | rowspan="2" | Contemporary |- ! 5 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 39 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | 1. |- ! 9 | Samba |} === Týždeň 9 (3. mája 2026) === *Špeciálne vystúpenie: [[Laura Arcolinová]], Massimo Arcolin *Tento týždeň sa bude konať aj tanečný súboj. Celebrity z dvoch párov s najnižším celkovým počtom bodov sa stretnú proti sebe bez svojich tanečných partnerov. Porota rozhodne, ktorý pár postúpi do finále. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Charleston | rowspan="4" | 10 | rowspan="4" | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | =2. |- ! 5 | Slowfox | rowspan="3" | 10 | 10 | 40 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Viedenský valčík | 9 | 39 | rowspan="2" | 79 | rowspan="2" | 1. |- ! 6 | Charleston | 10 | 40 |-bgcolor="#F4C7B8" | '''3''' | rowspan="2" | Jakub & Anna | Charleston | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | =2. |-bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Quickstep | 10 | 10 | 40 |- ! 4 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Rumba | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Charleston |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] cr17clgm4ko4taz4v15xlicpqf39fk9 8233072 8233071 2026-06-14T07:11:20Z Johnathen2004 249232 8233072 wikitext text/x-wiki '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />[[Laura Arcolinová]]<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|Park kultúry a oddychu]] (2006 – 2009)<br>[[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]] (2010)<br>[[Expo Aréna]], [[Incheba]] (2011 – súčastnosť) | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. október]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. Ultimátnou šampiónkou Let's Dance (2026) sa stala herečka [[Zuzana Porubjaková]] za sprievodu tanečníka Matyáša Adamca. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Laura Arcolinová]] | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | [[Zuzana Porubjaková]] a Matyáš Adamec | [[Ján Koleník]] a Dominika Rošková | [[Kristián Baran]] a Eliška Betáková |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |-bgcolor=gold | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | 1. miesto |-bgcolor=silver | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série |Dominika Rošková | 2. miesto |-bgcolor=tan | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | 3. miesto |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | 1. miesto |{{green|'''35'''}} | 27 | 34 | 35 | 35 | {{green|'''38'''}} | 71 | {{green|'''78'''}} | {{green|'''79'''}} | {{green|'''78'''}} | 36.43 |- | [[Ján Koleník]] | 2. miesto | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | {{green|'''38'''}} | {{green|'''76'''}} | 73 | 78 | {{green|'''78'''}} | 36.93 |- | [[Kristián Baran]] | 3. miesto | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | {{red|35}} | 68 | 74 | {{red|76}} | {{green|'''78'''}} | 34.43 |- | [[Jakub Jablonský]] | 4. miesto | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | 37 | 66 | 74 | bgcolor="#F4C7B8" | 78 | colspan="1" bgcolor=darkgrey | | 34.58 |- | [[Gabriela Marcinková]] | 5. miesto | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | 37 | 72 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|70}} | colspan="2" bgcolor=darkgrey | | 33.10 |- | [[Nela Pocisková]] | 6. miesto | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | 37 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|61}} | colspan="3" bgcolor=darkgrey | | 32.00 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]], tanečné páry {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | rowspan="2" | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | rowspan="2" | 5 | rowspan="2" | 5 | 6 | rowspan="2" | 24 | rowspan="2" | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 7 |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | rowspan="2" | 6 | rowspan="2" | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | rowspan="2" | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | rowspan="2" | 7 | 5 | rowspan="2" | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | rowspan="2" | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]], KRS Movement *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | rowspan="2" | 7 | rowspan="3" | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | rowspan="2" | Cha-cha | rowspan="3" | 7 | rowspan="2" | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | 8 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | rowspan="2" | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | rowspan="2" | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | rowspan="2" | 7 | 8 | rowspan="2" | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | rowspan="2" | 9 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | rowspan="3" | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 35 | 3. |} === Týždeň 6 (12. apríla 2026) === *Opening: Žal se odkládá - [[Jiří Korn]], vypadnuté páry 11. série *Laura Arcolinová naposledy odcestovala kvôli pracovným záležitostiam a v porote ju nahradila herečka a víťazka prvej série [[Zuzana Fialová]]. *Dnes večer nikto nevypadne. *Na parket sa vrátili tváre z minulých sérií, ktoré zanechali veľkú stopu a utvorili páry s celebritami z aktuálneho ročníka. Profesionálni tanečníci im robili choreografiu. *Téma: [[Charita|Charitatívne kolo]] *Tanečné páry sa rozdelili do tímov v ktorých zatancovali Disco tance. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Fialová ! Ďurovčík |- ! 1 | Zuzana & [[Ján Tribula|Ján]] | Waltz | 8 | 10 | 10 | 10 | 38 | =1. |- ! 2 | Nela & [[Filip Tůma|Filip]] | Samba | 10 | rowspan="3" | 9 | 9 | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" | 37 | rowspan="3" | =2. |- ! 3 | Gabriela & Vratko | rowspan="3" | Jive | rowspan="4" | 9 | rowspan="4" | 10 |- ! 4 | Jakub & [[Anna Jakab Rakovská|Anna]] |- ! 5 | Kristián & [[Ráchel Šoltésová|Ráchel]] | 8 | 8 | 35 | 3. |- ! 6 | Ján & [[Eva Máziková|Eva]] | Waltz | 10 | 9 | 38 | =1. |} === Týždeň 7 (19. apríla 2026) === *Tanečné páry si v priamom prenose vyžrebovali tanec a mali jednu hodinu na to vytvoriť úplne nové choreografie v nových kostýmoch as novou hudbou. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | rowspan="2" | Nela & Filip | Quickstep | 8 | 7 | 7 | rowspan="2" | 8 | 30 | rowspan="2" | 61 | rowspan="2" | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Tango | 7 | 8 | 8 | 31 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Tango | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | rowspan="2" | 71 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | rowspan="2" | Slowfox | 8 | rowspan="2" | 8 | 9 | rowspan="2" | 8 | 33 |- ! 3 | rowspan="2" | Jakub & Anna | 10 | rowspan="2" | 8 | 34 | rowspan="2" | 66 | rowspan="2" | 5. |- ! 9 | Viedenský valčík | 8 | 9 | 7 | 32 |- ! 4 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Tango | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 1. |- ! 10 | rowspan="2" | Viedenský valčík | rowspan="5" | 9 | 10 |- ! 5 | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | 9 | rowspan="2" | 9 | 8 | 35 | rowspan="2" | 72 | rowspan="2" | 2. |- ! 11 | Slowfox | 10 | 9 | 37 |- ! 6 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Waltz | 8 | 7 | 7 | 31 | rowspan="2" | 68 | rowspan="2" | 4. |- ! 12 | Slowfox | 10 | 9 | 9 | 37 |} === Týždeň 8 (26. apríla 2026) === *Opening: ukážka z predstavenia Vták Ohnivák {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Contemporary | 9 | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | 36 | rowspan="2" | 74 | rowspan="2" | =2. |- ! 6 | Quickstep | 10 | 10 | 38 |-bgcolor="#F4C7B8" | '''2''' | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | Quickstep | rowspan="2" | 9 | 8 | 8 | 8 | 33 | rowspan="2" | 70 | rowspan="2" | 4. |-bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Contemporary | 10 | 9 | 9 | 37 |- ! 3 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Contemporary | 10 | 10 | rowspan="2" | 9 | 10 | 39 | rowspan="2" | 73 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Rumba | 9 | 8 | 8 | 34 |- ! 4 | rowspan="2" | Jakub & Anna | Pasodoble | rowspan="4" | 10 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="4" | 9 | rowspan="2" | 37 | rowspan="2" | 74 | rowspan="2" | =2. |- ! 10 | rowspan="2" | Contemporary |- ! 5 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 39 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | 1. |- ! 9 | Samba |} === Týždeň 9 (3. mája 2026) === *Špeciálne vystúpenie: [[Laura Arcolinová]], Massimo Arcolin *Tento týždeň sa bude konať aj tanečný súboj. Celebrity z dvoch párov s najnižším celkovým počtom bodov sa stretnú proti sebe bez svojich tanečných partnerov. Porota rozhodne, ktorý pár postúpi do finále. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Charleston | rowspan="4" | 10 | rowspan="4" | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | =2. |- ! 5 | Slowfox | rowspan="3" | 10 | 10 | 40 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Viedenský valčík | 9 | 39 | rowspan="2" | 79 | rowspan="2" | 1. |- ! 6 | Charleston | 10 | 40 |-bgcolor="#F4C7B8" | '''3''' | rowspan="2" | Jakub & Anna | Charleston | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | =2. |-bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Quickstep | 10 | 10 | 40 |- ! 4 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Rumba | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Charleston |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] 6cp4nzsor4yxljm3f6bfxlbdvju5t6x 0 693645 8232907 8217667 2026-06-13T19:22:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232907 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec|Titul=Svätý|Meno=Gerlach z Valkenbergu|Popis osoby=pustovník|Obrázok=De H. Gerlacus.jpg|Narodenie=okolo 1100|Úmrtie=5. január 1165?|Miesto úmrtia=[[Houthem]] [[Holandsko]]|Sviatok=[[5. január]]|Cirkev=[[Katolícka cirkev]]|pohlavie=muž|Stupeň liturgického slávenia=spomienka|Svätorečil=[[Pius IX.]]}} Svätý '''Gerlach z Valkenbergu''' (* okolo 1100 – † 5. januára okolo 1165,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Parochie St. Gerlach te Houthem / STICHTING NOODHULP DAKLOZE VREEMDELINGEN BERG - HOUTHEM - BROEKHEM|url=https://www.st-gerlach.nl/pages/engels.htm|vydavateľ=www.st-gerlach.nl|dátum prístupu=2023-02-24}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> niektoré zdroje uvádzajú 1170<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CatholicSaints.Info » Blog Archive » Book of Saints – Gerlach|url=https://catholicsaints.info/book-of-saints-gerlach/|dátum prístupu=2023-02-23|jazyk=en-US}}</ref>, iným menom '''Gerlach z Houthemu'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Houthem-St. Gerlach (L): St. Gerlachus|url=https://www.archimon.nl/limburg/houthemgerlachus.html|vydavateľ=www.archimon.nl|dátum prístupu=2023-02-23}}</ref> alebo '''Gerlach Pustovník''') bol [[Holanďania|holandský]] [[pustovník]] z 12. storočia. Jeho kult sa sústreďuje prevažne v [[Houthem (Holandsko)|Houtheme]] neďaleko [[Valkenburg aan de Geul|Valkenburgu]] na juhu provincie [[Limbursko (holandská provincia)|Limbursko]] v [[Holandsko|Holandsku]].<ref>{{Citácia knihy|titul=MARTIROLOGIO ROMANO|vydavateľ=Libreria editrice Vaticana|miesto=Rím|rok=2004|isbn=978-88-209-7925-6|strany=1138|url archívu=https://liturgico.chiesacattolica.it/wp-content/uploads/sites/8/2017/09/21/Martirologio-Romano.pdf|jazyk=taliansky|poznámka=cit. s. 111 - 112}}</ref> == Legenda o jeho živote == Hlavný zdroj informácií o jeho živote je dokument ''Vita Beati Gerlaci Eremytae'', ktorý bol napísaný okolo roku 1227, teda zhruba 60 rokov po jeho smrti. Gerlach bol pôvodne [[vojak]], ktorý žil zhýralým životom a zabíjal ľudí v čase mieru. Po tragickej smrti svojej manželky<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gerlach, St. {{!}} Encyclopedia.com|url=https://www.encyclopedia.com/religion/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/gerlach-st|vydavateľ=www.encyclopedia.com|dátum prístupu=2023-02-24}}</ref> sa stal zbožným [[Kresťan|kresťanom]] a vydal sa na [[Púť (posvätné miesto)|púť]] do [[Rím]]a. Údajne mu tam pápež [[Eugen III.]] uložil ako pokánie púť do [[Svätá zem|Svätej zeme]], v ktorej mal sedem rokov ošetroval chorých.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Saint Gerlac|url=https://nominis.cef.fr/contenus/saint/374/Saint-Gerlac.html|vydavateľ=nominis.cef.fr|dátum prístupu=2023-02-24|jazyk=fr}}</ref><ref name=":0" /> Vykonával aj obrady [[Pokánie|pokánia]] za hriechy svojej mladosti. Po návrate do [[Holandsko|Holandska]] rozdal všetok svoj majetok chudobným a usadil sa v dutom [[Dub|dube]] na svojom bývalom panstve neďaleko [[Houthem (Holandsko)|Houthemu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Houthem-St. Gerlach (L): St. Gerlachus|url=https://www.archimon.nl/limburg/houthemgerlachus.html|vydavateľ=www.archimon.nl|dátum prístupu=2023-02-23}}</ref> Jedol chlieb zmiešaný s popolom a každý deň cestoval pešo na púť do [[Maastricht]]u, do [[Bazilika svätého Servátia|Baziliky svätého Servátia]]. Mal spor s miestnymi mníchmi, ktorí chceli, aby vstúpil do ich [[kláštor]]a. Obyčajní ľudia v tejto oblasti ho považovali za svätého, ale mnísi sa obrátili na miestneho [[biskup]]a. Obvinili Gerlacha, že je v skutočnosti neuveriteľne bohatý, pretože jeho dub je v skutočnosti miestom, kde sa nachádza poklad. Biskup prikázal vyrúbať Gerlachov dub.<ref name=":0" /> Gerlach však medzitým nadviazal silné priateľstvá, vrátane [[Hildegarda z Bingenu|Hildegardy z Bingenu]] a dostal sa pod ich ochranu. Napriek vyrúbanému dubu biskup nenašiel žiadny poklad. Svoju chybu chcel Gerlachovi napraviť tým, že dal dub rozrezať na dosky a postaviť z nich malú chatrč. Legenda hovorí, že keď Gerlach vykonal dosť pokánia, voda z miestnej studne sa trikrát premenila na [[víno]] na znak odpustenia hriechov. Podľa legendy mu posledné obrady vykonal sám [[Servác z Tongeren]]. [[Rímske martyrológium]] ho opisuje ako pustovníka známeho tým, že pomáha chudobným.<ref>{{Citácia knihy|titul=MARTIROLOGIO ROMANO|vydavateľ=Libreria editrice Vaticana|miesto=Rím|rok=2004|isbn=978-88-209-7925-6|strany=1138|url archívu=https://liturgico.chiesacattolica.it/wp-content/uploads/sites/8/2017/09/21/Martirologio-Romano.pdf|jazyk=taliansky|poznámka=cit. s. 111 - 112}}</ref> == Význam mena == Gerlach je mužské krstné meno [[Germánske jazyky|germánskeho]] pôvodu, ktorého variácie existujú v mnohých germánskych a [[Románske jazyky|románskych jazykoch]]. Rovnako ako mnoho iných skorých germánskych mien sa skladá z dvoch častí spojených dohromady. V tomto prípade sú týmito zložkami ''ger'' (čo znamená „oštep“ alebo „kopija“) a ''lach'' (čo znamená „pohyb“). Význam názvu je teda pravdepodobne „vrhač oštepov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gerlach Surname Origin, Meaning & Last Name History|url=https://forebears.io/surnames/gerlach|vydavateľ=forebears.io|dátum prístupu=2023-02-24}}</ref> == Uctievanie == [[Súbor:Houtemkesjtièlenkèrk2.jpg|náhľad|Kostol a zámok v [[Houthem]]e]] Gerlachov hrob sa stal pútnickým miestom. Z iniciatívy [[Goswin IV z Heinsberg-Valkenburgu|Goswina IV z Heinsberg-Valkenburgu]] bol v roku 1201 na mieste Gerlachovej kaplnky vybudovaný kostol s nemocnicou,<ref name=":0" /> neskôr bol založený kláštor [[Rád premonštrátov|premonštrátov]]. [[Rád premonštrátov|Títo norbertínci]] si sviatočne pripomínali Gerlacha z Valkenburgu vždy 5. januára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Saints & Feast Days – The Norbertines|url=https://norbertines.org/saints-and-feast-days|vydavateľ=norbertines.org|dátum prístupu=2023-02-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20230224143913/https://norbertines.org/saints-and-feast-days|dátum archivácie=2023-02-24}}</ref> Opátsky kostol bol prestavaný v roku 1721 na nový farský kostol pre obec [[Houthem (Holandsko)|Houthem]]. Z kláštora sa neskôr stal hotel Château St. Gerlach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Château St. Gerlach, Boutique Hotel in Valkenburg aan de Geul – Relais & Châteaux|url=https://www.relaischateaux.com/us/netherlands/stgerlach-limburg-valkenburg-aan-de-geul|vydavateľ=www.relaischateaux.com|dátum prístupu=2023-02-24|jazyk=en-US}}</ref> Jeho súčasťou je pútnický kostol nachádzajúci sa na [[Trasa pútnikov do Santiago de Compostela|trase pútnikov do Santiago de Compostela]]. Obsahuje múzeum a strieborný relikviár s Gerlachovou lebkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Parochie St. Gerlach te Houthem / STICHTING NOODHULP DAKLOZE VREEMDELINGEN BERG - HOUTHEM - BROEKHEM|url=https://www.st-gerlach.nl/pages/frans.htm|vydavateľ=www.st-gerlach.nl|dátum prístupu=2023-02-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20230224143915/https://www.st-gerlach.nl/pages/frans.htm|dátum archivácie=2023-02-24}}</ref> Pri príležitosti 850. výročia farnosti bola podľa lebky zrekonštruovaná Gerlachovská busta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Parochie St. Gerlach te Houthem / viering 850 jaar St. Gerlach|url=https://www.st-gerlach.nl/pages/850%20jaar.htm|vydavateľ=www.st-gerlach.nl|dátum prístupu=2023-02-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20230224143915/https://www.st-gerlach.nl/pages/850%20jaar.htm|dátum archivácie=2023-02-24}}</ref> Uctievanie Gerlacha z Valkengurgu povolil [[pápež]] [[Pius IX.]]<ref name=":0" /> [[Súbor:Reliekschrijn St.Gerlachus.JPG|náhľad|Relikviár svätého Gerlacha]] == Referencie == <references group="" responsive="1"></references> == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] == Externé odkazy == * ''[https://www.st-gerlach.nl/pages/vita/cap1.htm Vita Beati Gerlaci Eremytae] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230312111449/http://www.st-gerlach.nl/pages/vita/cap1.htm |date=2023-03-12 }}'' (holandsky) * [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/3f/The_Lives_of_the_Saints_Volume_1.pdf Život sv. Gerlacha] s. 139 (81) (anglicky) == Zdroj == {{Preklad|en|Saint Gerlach|1101999184|fr|Gerlac de Houthem|182281820}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Úmrtia v 1165]] [[Kategória:Narodenia v 1100]] [[Kategória:Úmrtia 5. januára]] [[Kategória:Pustovníci]] [[Kategória:Katolícki svätci]] [[Kategória:Holandské kresťanské osobnosti]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 5. januára]] g59yfs7m113t71z7arvcx7t65pxgwj5 14 695500 8232902 7562028 2026-06-13T19:21:38Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232902 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Cyklistky| Štát]] [[Kategória:Cyklisti podľa štátu| Cyklistky]] [[Kategória:Športovkyne podľa športu a štátu|Cyklistky]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] hzfuski19a29jbca0qtuihtga3qxyyd 0 695648 8233020 7607967 2026-06-14T04:01:39Z Kadaj774 297844 8233020 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Makijivka | native_name = Макіївка | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Апрель 2010 центр города вдали - panoramio.jpg | image_caption = Pohľad na mesto v apríli 2010. | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Makiivka.svg | symbol = MakiivkaGerb.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | state_type = Oblasť | state = [[Donecká oblasť]] | region = | histregion = | district = [[Donecký rajon]] | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 169 | lat_d = 48.0555 | long_d = 37.9611 | coordinates_type = region:UA_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 426 <!-- *** Population *** --> | population = 338,968 | population_date = 2022 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1917 | established_type = Štatút mesta | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = +380 6232 | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Makiivka | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Makijivka''' (ukr. Макіївка, v rokoch 1923-1931 - '''Dmitrievsk''', '''Dmitrievsk-Stalinsk'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Nikolaĭ Leonidovich Meshcheri͡akov | odkaz na autora = | titul = Malai︠a︡ sovetskai︠a︡ ėnt︠s︡iklopedii︠a︡ | vydanie = | vydavateľ = Sovetskai︠a︡ ėnt︠s︡iklopedikia︡ | miesto = | rok = 1933 | počet strán = 482 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>) alebo '''Makejevka'''<ref name="MZEZssr">Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 461</ref> je priemyselné mesto v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Hraničí s [[Doneck]]om. Spolu s mestami [[Avdijivka]] a [[Jasinovataja]] tvorí [[aglomerácia|aglomeráciu]] Donecka.<ref name="MZEZssr"/> Nachádza sa severovýchodne od Donecka. Od roku 2014 je mesto obsadené proruskými separatistami ([[Donecká ľudová republika]]). Podľa legislatívy Ukrajiny ide o územie dočasne okupovane Ruskom. == Dejiny == Sídlo vzniklo na lokalite dediny Dmitrievsk v súvislosti s výstavbou hutníckeho závodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makaeevka / Макеевка Boľšaja sovetskaja enciklopedia | url = http://bse.sci-lib.com/article072796.html | vydavateľ = bse.sci-lib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Makijivka je popredným hutníckym a uhoľným centrom Doneckej panvy s ťažkým priemyslom a koksovňami, ktoré podporujú miestny oceliarsky a uhoľný priemysel. Od roku 2014 je pod kontrolou samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]]. V septembri 2023 anektované Ruskom. == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov mesta k 1. januáru 2021 bol 340 337 ľudí. Podľa počtu obyvateľov bola Makijivka na 3. mieste v Doneckej oblasti (po Mariupole a Donecku) a na 13. mieste na Ukrajine (pred začiatkom vojny v roku 2014).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Численность населения в городе Макеевка | url = https://index.minfin.com.ua/reference/people/town/makeevka/ | vydavateľ = index.minfin.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Makiivka}} [[Kategória:Makijivka]] 33m7puhcxf8hukllh8j9ex9bp5nmmfw 8233054 8233020 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 7607967 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Makijivka | native_name = Макіївка | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Апрель 2010 центр города вдали - panoramio.jpg | image_caption = Pohľad na mesto v apríli 2010. | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Makiivka.svg | symbol = MakiivkaGerb.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state_type = Oblasť | state = [[Donecká oblasť]] | region = | histregion = | district = [[Donecký rajon]] | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 169 | lat_d = 48.0555 | long_d = 37.9611 | coordinates_type = region:UA_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 426 <!-- *** Population *** --> | population = 338,968 | population_date = 2022 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1917 | established_type = Štatút mesta | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = +380 6232 | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Makiivka | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Makijivka''' (ukr. Макіївка, v rokoch 1923-1931 - '''Dmitrievsk''', '''Dmitrievsk-Stalinsk'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Nikolaĭ Leonidovich Meshcheri͡akov | odkaz na autora = | titul = Malai︠a︡ sovetskai︠a︡ ėnt︠s︡iklopedii︠a︡ | vydanie = | vydavateľ = Sovetskai︠a︡ ėnt︠s︡iklopedikia︡ | miesto = | rok = 1933 | počet strán = 482 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>) alebo '''Makejevka'''<ref name="MZEZssr">Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 461</ref> je priemyselné mesto v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Hraničí s [[Doneck]]om. Spolu s mestami [[Avdijivka]] a [[Jasinovataja]] tvorí [[aglomerácia|aglomeráciu]] Donecka.<ref name="MZEZssr"/> Nachádza sa severovýchodne od Donecka. Od roku 2014 je mesto obsadené proruskými separatistami ([[Donecká ľudová republika]]). Podľa legislatívy Ukrajiny ide o územie dočasne okupovane Ruskom. == Dejiny == Sídlo vzniklo na lokalite dediny Dmitrievsk v súvislosti s výstavbou hutníckeho závodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makaeevka / Макеевка Boľšaja sovetskaja enciklopedia | url = http://bse.sci-lib.com/article072796.html | vydavateľ = bse.sci-lib.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Makijivka je popredným hutníckym a uhoľným centrom Doneckej panvy s ťažkým priemyslom a koksovňami, ktoré podporujú miestny oceliarsky a uhoľný priemysel. Od roku 2014 je pod kontrolou samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]]. V septembri 2023 anektované Ruskom. == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov mesta k 1. januáru 2021 bol 340 337 ľudí. Podľa počtu obyvateľov bola Makijivka na 3. mieste v Doneckej oblasti (po Mariupole a Donecku) a na 13. mieste na Ukrajine (pred začiatkom vojny v roku 2014).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Численность населения в городе Макеевка | url = https://index.minfin.com.ua/reference/people/town/makeevka/ | vydavateľ = index.minfin.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Makiivka}} [[Kategória:Makijivka]] q1wmwyi0zixf6orel9gk55exjvlvtei 0 696118 8232791 8078822 2026-06-13T14:56:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232791 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = František Kriegel | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = František-Kriegel-Škrétova44-6-plaketa2016 (crop).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = poslanec [[Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky|Národného zhromaždenia ČSSR]] | Začiatok obdobia = [[1964]] | Koniec obdobia = [[1968]] | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Úrad2 = poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] ([[Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia|SL]]) | Začiatok obdobia2 = [[1969]] | Koniec obdobia2 = [[1969]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = | Úrad3 = predseda [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu Čechov a Slovákov]] | Začiatok obdobia3 = [[apríl]] [[1968]] | Koniec obdobia3 = [[31. august]] [[1968]] | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Poradie4 = | Úrad4 = člen [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústředního výboru Komunistické strany Československa (ÚV KSČ)]] | Začiatok obdobia4 = [[31. máj]] [[1966]] | Koniec obdobia4 = [[31. august]] [[1968]] | Predchodca4 = | Nástupca4 = | Dátum narodenia = {{dn|1908|4|10}} | Miesto narodenia = [[Ivano-Frankivsk|Stanislavov]], [[Halič (región)|Halič]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1979|12|3|1908|4|10}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Politická strana = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = [[Riva Krieglová]] | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''František Kriegel''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[10. apríl]] [[1908]], [[Ivano-Frankivsk|Stanislavov]], [[Halič (región)|Halič]] – † [[3. december]] [[1979]], [[Praha]])<ref>Kriegel, František, 1908-1979. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bibliografie dějin Českých zemí | url = https://biblio.hiu.cas.cz/records/7daa8c2e-f28c-40cf-ac52-a1d79243e9fe | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-19 | miesto = Praha}}</ref> bol [[Česko-Slovensko|československý]] [[lekár]], [[politik]] [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]], poslanec Národného zhromaždenia ČSSR a [[Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia|Snemovne ľudu]] [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]]. Stal sa osobnosťou [[Pražská jar|pražskej jari 1968]], jediným členom československej delegácie, odvlečenej do [[Moskva|Moskvy]] po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk Varšavskej zmluvy]], ktorý odmietol podpísať [[Moskovský protokol]] a zároveň jeden zo štyroch poslancov Národného zhromaždenia, ktorí na jeseň 1968 hlasovali proti prijatiu zmluvy o „dočasnom pobyte“ sovietskych vojsk na území ČSSR. Po roku 1968 bol prenasledovaný. V decembri 1976 sa stal jedným z prvej trojice lekárov, ktorí podpísali [[Charta 77|Chartu 77]], spolu s Jiřinou Zelenkovou a profesorom Františkom Bláhom.<ref>{{Citácia periodika | titul = František Kriegel – příběh lékaře, který svůj národ nezradil | periodikum = Naše zdravotnictví | url = https://nasezdravotnictvi.cz/aktualita/frantisek-kriegel-pribeh-lekare-ktery-svuj-narod-nezradil | dátum = 2017-10-25 | dátum prístupu = 2023-03-27}}</ref> == Mladosť == Narodil sa v rodine [[Halič (región)|haličských]] [[Židia|Židov]] Georga a Amalie Kriegelovcov. Na konci [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] odišiel do [[Praha|Prahy]], aby na tunajšej Nemeckej univerzite (neskôr súčasť [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]) vyštudoval lekárstvo.<ref name="janouch-2008">{{Citácia periodika | priezvisko = Janouch | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Československý vlastenec ze Stanislavova | periodikum = Listy | odkaz na periodikum = | url = http://www.listy.cz/archiv.php?cislo=082&clanek=020807 | issn = 1210-1222 | vydavateľ = Burian a Tichák | miesto = Olomouc | dátum = | rok = 2008 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 2 | strany = | dátum prístupu = 2023-04-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230423140751/http://www.listy.cz/archiv.php?cislo=082&clanek=020807 | dátum archivácie = 2023-04-23 }}</ref> V rokoch 1934 až 1936 praxoval na internej klinike v Prahe.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Kriegel - Munzinger Biographie|url=https://www.munzinger.de/search/go/document.jsp?id=00000012117|vydavateľ=www.munzinger.de|dátum prístupu=2023-06-12}}</ref> Už ako študent sa stal v roku 1932 členom organizácie ľavicovo orientovaných intelektuálov „[[Levá fronta]]“. V roku 1936, už ako člen KSČ, bojoval v rámci [[Interbrigáda|Interbrigád]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]] ako lekár. Dosiahol tu hodnosť [[major]]a a po porážke [[Druhá španielska republika|republikánov]] odišiel v roku 1939 v radoch [[Červený kríž|Červeného kríža]] do Číny, napadnutej Japonskom. Naučil sa po čínsky a v roku 1942 bol vyslaný do bojov v [[Barma|Barme]], ktorú vtedy ovládli Japonci.<!-- Do strany vstúpil 1931 alebo 1935 Do Číny išiel z francúzska na výzvu Kominterny. Barma .. ktorá bola predtým pod britskou správou. V nemeckom zdroji sa spomínajú Američania ale to sa týkalo viac celého Tichomoria --> Tu sa dožil v roku 1945 konca vojny. Bol považovaný za obzvlášť odvážneho lekára a dôstojníka.<ref name=":0" /> Po vojne sa oženil s komunistickou odbojárkou a političkou [[Riva Krieglová|Rivou Friedovou]], rodenou Lubeckou (* 1908 – † 2001). Od roku 1945 bol jedným z vedúcich predstaviteľov pražskej komunistickej organizácie a vo februári 1948 sa ako organizačný tajomník pražskej organizácie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a zástupca veliteľa [[Ľudové milície|Ľudových milícií]] aktívne podieľal na [[Februárový prevrat|komunistickom prevrate]]. V rokoch 1949 až 1952 pôsobil ako námestník [[Zoznam ministrov zdravotníctva Československa|ministra zdravotníctva]] v [[Vláda Antonína Zápotockého a Viliama Širokého|komunistickej vláde]]. Po [[Antisemitizmus|antisemitskej]] čistke vo vedení strany bol z funkcie odvolaný a skončil ako závodný lekár v [[ČKD Tatra|Tatre Smíchov]]. V roku 1957 bol dekorovaný [[Rad 25. februára|Radom 25. februára]] za svoju aktívnu účasť v komunistickom [[Februárový prevrat|prevrate z februára 1948]] a následne bol vyznamenaný [[Rad červenej hviezdy|Radom červenej hviezdy]] a [[Rad práce|Radom práce]]. == Vrchol politickej kariéry v 60. rokoch == [[Súbor:František-Kriegel-Škrétova44-6-plaketa2016.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Prahe]] [[Súbor:MUDr_Kriegl-deska-FTN.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa vo Fakultnej Thomayerovej nemocnici]] Začiatkom 60. rokov odišiel ako poradca [[Kuba|kubánskej]] vlády pomáhať organizovať kubánske zdravotníctvo. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1964 bol zvolený za KSČ do Národného zhromaždenia ČSSR za hlavné mesto Praha. V Národnom zhromaždení zasadal až do konca volebného obdobia parlamentu v roku 1968.<ref>KRIEGEL František, MUDr. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jmenný rejstřík : kb | url = https://www.psp.cz/eknih/1964ns/rejstrik/jmenny/kb.htm | vydavateľ = Poslanecká sněmovna parlamentu ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BOX-FOLDER-REPORT: 17-1-99 : On the Eve of Elections | url = https://www.osaarchivum.org/files/holdings/300/8/3/text/17-1-99.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20160308221838/https://www.osaarchivum.org/files/holdings/300/8/3/text/17-1-99.shtml | vydavateľ = osaarchivum.org | dátum vydania = 1964-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | dátum archivácie = 2016-03-08 | miesto = | jazyk = en}}</ref> Stal sa členom predsedníctva Národného zhromaždenia a predsedom jeho zahraničného výboru. [[XIII. zjazd KSČ]] ho zvolil za člena [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredného výboru Komunistickej strany Československa]]. [[Vysočanský zjazd KSČ]] v auguste 1968 ho vo funkcii potvrdil. V období apríl – august 1968 bol aj členom predsedníctva ÚV KSČ. Z Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol vylúčený 30. mája 1969.<ref>533. Kriegel František. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 | url = https://www.cibulka.net/nnoviny/nn2000/nn10_1100/obsah/02.htm | vydavateľ = cibulka.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220922160958/https://www.cibulka.net/nnoviny/nn2000/nn10_1100/obsah/02.htm | dátum archivácie = 2022-09-22 }}</ref> V apríli 1968 sa stal nielen členom predsedníctva ÚV KSČ ale aj predsedom Ústredného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu Čechov a Slovákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NS RČS 1964-1968, 26. schůze, příloha č. 1 (21. - 28. 8. 1968) | url = https://www.psp.cz/eknih/1964ns/stenprot/026schuz/kniha/prilohy/priloh01.htm | vydavateľ = Poslanecká sněmovna parlamentu ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> K roku 1964 sa profesne uvádza ako primár lôžkového oddelenia Výskumného ústavu reumatických chorôb v Prahe.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ustavující schůze nově zvoleného Národního shromáždění | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = | rok = 1964 | mesiac = červen | ročník = 44. | číslo = 174 | strany = 2 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1964/6/24/1.png | issn = }}</ref> Kriegel bol spolu so [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Alois Indra|Indrom]] členom delegácie KSČ, ktorá 23. mája 1968 rokovala s členmi prípravného výboru pre obnovu sociálnej demokracie. Trojhodinové rokovanie skončilo neúspešne, sám Kriegel myšlienku obnovy strany odmietol. K ďalšiemu sľúbenému jednaniu KSČ s PÚV ČSSD nedošlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brynda | meno = Herbert | autor = | odkaz na autora = | titul = Pražské jaro 1968 a probuzení občanské společnosti III. | url = https://cesky.radio.cz/prazske-jaro-1968-a-probuzeni-obcanske-spolecnosti-iii-8077137 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2003-08-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230423140803/https://cesky.radio.cz/prazske-jaro-1968-a-probuzeni-obcanske-spolecnosti-iii-8077137 | dátum archivácie = 2023-04-23 }}</ref> {{citát|''V auguste 1968 sa mi raz Dr. Kriegel priznal, že od stretnutia so sovietskym vedením v [[Čierna nad Tisou|Čiernej]] nemôže spať – stále musí myslieť na to, v akých primitívnych rukách sú osudy národov i celého ľudstva...''|František Janouch<ref name="janouch-2008" />}} Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázii vojsk Varšavskej zmluvy]] v auguste 1968 bol spolu s ďalšími vedúcimi československých komunistických politikov unesený do [[Moskva|Moskvy]], kde ako jediný člen československej delegácie odmietol podpísať tzv. [[Moskovský protokol]]. Stal sa potom neprijateľným pre Sovietov a už 31. augusta 1968 bol odvolaný z predsedníctva ÚV KSČ.<ref name="Rychlík"/>{{rp|508}} Stratil aj post predsedu [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Na jeseň 1968 ako radový [[poslanec]] hlasoval ako jeden z mála proti zmluve o pobyte sovietskych vojsk v ČSSR. {{citát|''Odmietol som podpísať tzv. Moskovský protokol. Odmietol som to preto, že som v tomto protokole videl dokument, ktorý všestranne zväzoval ruky našej republike. Odmietol som ho podpísať preto, že podpísanie sa dialo v ovzduší vojenského obsadenia republiky, bez konzultácie s ústavnými orgánmi a v rozpore s cítením ľudu tejto krajiny… Hlasoval som proti ratifikácii zmluvy o dočasnom pobyte vojsk na našom území… Tejto zmluve o dočasnom pobyte vojsk na našom území chýba základná náležitosť riadnej zmluvy, t. j. dobrovoľnosť… Zmluva bola podpísaná nie perom, ale hlavňami diel a samopalov…''|František Kriegel, prejav na zasadnutí ÚV KSČ, jeseň 1968}} Po [[Republiky v Československu|federalizácii Československa]] zasadol ešte v roku 1969 do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (volebný obvod [[Praha 4]] – [[Braník]], [[Krč]]), kde ale zotrval len do októbra 1969, kedy bol zbavený poslaneckého mandátu.<ref>KRIEGEL František, MUDr., CSc. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Index, FS ČSSR 1969 - 1971, SL, jmenný rejstřík | url = https://www.psp.cz/eknih/1969fs/rejstrik/jmenny/sl/k.htm | vydavateľ = Poslanecká sněmovna parlamentu ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Život po roku 1969 == [[Súbor:Hrob_F._Kriegela_Praha_Motol.jpg|náhľad|Hrob F. a R. Krieglových v [[Motol|Prahe-Motole]] ]] 30. mája 1969 bol vylúčený z KSČ. Šlo o jeden z prvých prípadov vylučovania z komunistickej strany po nástupe [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] na post prvého tajomníka ÚV KSČ, hlavná vlna čistiek prišla až v roku 1970.<ref name="Rychlík"/>{{rp|537}} V roku 1970 bol penzionovaný. Patril medzi prvých signatárov [[Charta 77|Charty 77]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlček | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Seznam signatářů Charty 77 | url = https://www.totalita.cz/vysvetlivky/ch77_k.php | vydavateľ = totalita.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = [Souhlas s Chartou 77 : František Kriegel] | url = http://libpro.cts.cuni.cz/charta/kriegel_frantisek.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20120325074305/http://libpro.cts.cuni.cz/charta/kriegel_frantisek.htm | vydavateľ = libpro.cts.cuni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | dátum archivácie = 2012-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> a po jej podpísaní bol aj s manželkou trvalo pod dozorom [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] (ŠtB).<ref name="ros-chodes-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kalendárium : Riva Kriegelová | periodikum = Roš chodeš : Věstník židovských náboženských obcí v českých zemích a na Slovensku | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Federace židovských obcí v ČR | miesto = Praha | rok = 2018 | mesiac = 04 | ročník = 80 | číslo = 5778 | strany = 23 | url = https://www.fzo.cz/wp-content/uploads/ros-chodes-2018-04.pdf#page=23 | issn = | jazyk = }}</ref> Pred ich bytom na pražských [[Vinohrady (Praha)|Vinohradoch]] sa trvalo usadila policajná hliadka a sledovaní boli aj na prechádzkach či pri návštevách koncertov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kaiser | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozloučení s Rivou Krieglovou | url = https://www.bbc.co.uk/czech/lupacr/79.shtml | vydavateľ = BBC : Česká redakce | dátum vydania = 2001-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref> 18. septembra 1979 bol [[hospitalizácia|hospitalizovaný]] s [[infarkt myokardu|infarktom]], 3. decembra toho istého roku na jeho následky zomrel. Spolu s manželkou [[Riva Krieglová|Rivou]] je pochovaný na pražskom Motolskom cintoríne v blízkosti Pamätníka obetí komunizmu. == Ocenenia == Na jeho počesť bola [[Nadácia Charty 77|Nadáciou Charty 77]] zriadená [[Cena Františka Kriegla]], ktorá je udeľovaná „za mimoriadne zásluhy v boji za ľudské práva a občianske slobody, národnú nezávislosť, suverenitu a demokraciu“. V roku 2015 ho prezident republiky [[Miloš Zeman]] vyznamenal [[in memoriam]] [[Rad Tomáša Garrigua Masaryka|Radom Tomáša Garrigua Masaryka]] I. triedy. Na jeho počesť bola po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] pomenovaná ulica v [[Mělník]]u pod gymnáziom. == Vo filme == O Františkovi Kriegelovi bol natočený televízny dokument ''František Kriegel: Sám proti Moskvě'' (Česko, 2023, 52 min) režisérov Martina Slunečka a Miloslava Šmídmajera<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = František Kriegel: Sám proti Moskvě | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/1339338-frantisek-kriegel-sam-proti-moskve/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2023-11-05}}</ref> a filmová dráma ''[[Muž, ktorý stál v ceste]]'' (Česko / Ukrajina / Litva, 2023, 120 min) režiséra [[Petr Nikolaev|Petra Nikolaeva]] s [[Tomáš Töpfer|Tomášom Töpferom]] v hlavnej úlohe.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Muž, ktorý stál v ceste | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/1223396-muz-ktory-stal-v-ceste/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2023-11-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fila | meno = Kamil | autor = | odkaz na autora = | titul = Muž, kterému scénář vykuchal život. František Kriegel obětí filmového atentátu | url = https://www.kinobox.cz/clanky/recenze/23856-muz-kteremu-scenar-vykuchal-zivot-frantisek-kriegel-obeti-filmoveho-atentatu | vydavateľ = Kinobox.cz | dátum vydania = 2023-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jaroš | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový film ztvárňuje Kriegelovo hrdinství v srpnu 1968 jako při nějakém školním výkladu | url = https://art.ceskatelevize.cz/360/novy-film-ztvarnuje-kriegelovo-hrdinstvi-v-srpnu-1968-jako-pri-nejakem-skolnim-vykladu-ZFRXA | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2023-05-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="Rychlík">{{Citácia knihy | priezvisko = Rychlík | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Rychlík | titul = Češi a Slováci ve 20. století : spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992 | vydanie text = Vyd. ve Vyšehradu 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů; Vyšehrad | rok = 2012 | isbn = 978-80-87211-59-5 | isbn2 = 978-80-7429-133-3 | počet strán = 677 | strany = }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kosatík | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Čeští demokraté : 50 nejvýznamnějších osobností veřejného života | vydanie = 1 | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-204-2307-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Fíla | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Muž, který stál v cestě | vydanie = | vydavateľ = Knižní klub | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 254 | url = | isbn = 978-80-249-3693-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Groman | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Kriegel : voják a lékař komunismu | vydanie = 1 | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 2023 | počet strán = 575 | url = | isbn = 978-80-7516-023-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://blog.aktualne.cz/blogy/frantisek-janouch.php?itemid=3141 F. Kriegel – politik, který zachránil československou čest] ([https://blog.aktualne.cz/blogy/frantisek-janouch.php?itemid=3156 2.] a [https://blog.aktualne.cz/blogy/frantisek-janouch.php?itemid=3164 3.] časť) – text Františka Janoucha, zakladateľa Nadácie Charty 77 (pôvodne ''Listy'', 1978) * [https://www.teraz.sk/slovensko/ifila-kriegel-bol-jediny-muz-prazs/367561-clanok.html F. Kriegel bol jediný muž Pražskej jari, ktorého sa Sovieti báli] – rozhovor s dokumentaristom Ivanom Fílom (TASR, 2018) == Zdroj == {{preklad|cs|František Kriegel|22578036}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kriegel, František}} [[Kategória:Českí lekári]] [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:České osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Lekári židovského pôvodu]] [[Kategória:Pražská jar]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Interbrigadisti]] [[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]] [[Kategória:Nositelia Radu republiky]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]] qkuj3c84bpdsmahba50svitxslyo7yo 0 696533 8232755 7631138 2026-06-13T12:34:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232755 wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň |Názov = Gepard |Obrázok = [[Súbor:Gepard 1a2 overview.jpg|300px]] |Popis = Gepard 1A2 |Typ = [[Protivzdušná obrana|Protilietadlový]] systém |Pôvod = {{minivlajka|Západné Nemecko}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] <!-- Typ zbrane --> |Strelná = |Palná = |Delostrelectvo =áno |Výbušná =áno |Rezná = <!-- História služby --> |Služba = 1976 - súčasnosť |Používaná = |Vojny = <!-- História výroby --> |Konštruktér = |Dátum návrhu = |Výrobca = |Dátum výroby = 1973 - 1980 |Počet = 570 |Varianty = <!-- Základné údaje --> |Hmotnosť = 47,5 ton |Dĺžka = {{m|7.68|m}} |Dĺžka častí = |Šírka = {{m|3.71|m}} |Výška = {{m|3.29|m}} |Obsluha = 3 <!-- Palné atď --> |Náboj = |Kaliber = |Rýchlosť strely = |Kadencia = |Dostrel = |Maximálny dostrel = {{km|6|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Performance characteristics of the GEPARD | url = https://www.kmweg.com/systems-products/tracked-vehicles/air-defence-systems/gepard-1-a2/ | vydavateľ = kmweg.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126092401/https://www.kmweg.com/systems-products/tracked-vehicles/air-defence-systems/gepard-1-a2/ | dátum archivácie = 2022-11-26 }}</ref> |Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> |Ráz = |Doprava = |Uhol náklonu = |Zameriavanie = <!-- Rezné --> |Čepeľ = |Záštita = |Rukoväť = |Hlavica = |Pošva = <!-- Výbušné--> |Priemer = |Náplň = |Hmotnosť náplne = |Detonácia = |Sila explózie = }} '''Gepard''' je nemecký samohybný [[Protilietadlové delo|protilietadlový]] systém vyvinutý koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Gepard bol primárne vyvinutý na ochranu mobilných obrnených a peších jednotiek [[Bundeswehr]]u pred nízko letiacimi [[Lietadlo|lietadlami]] a útočnými [[Helikoptéra|vrtuľníkmi]]. Gepard sa používal aj na ochranu stacionárnych cieľov vysokej hodnoty, ako sú letiská alebo mosty. Gepard bol pôvodne dodaný aj do iných členských štátov [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ako je [[Holandsko]] a [[Belgicko]]. V nemeckej armáde bol vyradený v roku 2010, kedy ho nahradil systém [[Wiesel 2 Ozelot]]. == Vznik a vývoj == Na základe zistení z predchádzajúcich neúspešných projektov schválilo Federálne ministerstvo obrany Nemecka 27. septembra 1965 spustenie vývoja protilietadlového systému, ktorý bude postavený na podvozku tanku [[Leopard 1]]. Medzi hlavné požiadavky Bundeswehru patrila: * bojaschopnosť vo dne, v noci a za každého počasia, * schopnosť ničiť lietadlá na vzdialenosť {{m|3000|m}} m a vo výške {{m|2000|m}}, * maximálna hmotnosť 42 t, * plná ochrana proti zbraniam hromadného ničenia, * schopnosť brodiť rieky, * pulzný Dopplerov vyhľadávací a sledovací radar s dosahom {{m|4000|m}}. Na základe týchto požiadaviek dostalo v júni 1966 zadanie vytvoriť nový protilietadlový systém s dvojicou {{mm|30|m}} automatických kanónov HS-831. Rheinmetall mal vyvinúť zbraňový systém a vežu, AEG-Telefunken sledovací radar a počítač, Siemens vyhľadávací radar a Porsche a Kraus-Maffei podvozok. Tento projekt dostal označenie Matador a prvé tri prototypy boli dodané v rokoch 1968 a 1969. Dva z nich boli vybavené vežovými simulátormi a tretí mal plne funkčnú vežu, ktorá prešla intenzívnym testovaním. Medzitým v roku 1966 švajčiarske konzorcium Oerlikon-Contraves-Albis predstavilo štúdiu uskutočniteľnosti protilietadlového systému, ktorý spĺňal všetky uvedené požiadavky a navyše bol vybavený dvoma {{mm|35|m}} guľometmi. Preto aj napriek prebiehajúcemu projektu Matador boli 23. júna 1966 objednané ďalšie dva prototypy protilietadlového systému s dvojitým {{mm|35|m}} kanónom. Prvá ostrá streľba z prvého prototypu sa uskutočnila už v novembri 1968. Novovyvinutý systém riadenia paľby a zbraňový systém sa vyznačovali výbornou svojou presnosťou. Hoci bol kaliber {{mm|35|m}} v tom čase nezvyčajný, ukázalo sa, že s jeho vývojom sú spojené menšie riziká a z hľadiska eliminiácie vzdušných cieľov je efektívnejší. O tento systém prejavila záujem aj holandská armáda a od roku 1967 sa na nemeckom projekte začala podieľať. Prvý prototyp bol nemeckej armáde dodaný koncom roku 1968 a druhý začiatkom roku 1969. Následne oba stroje podstúpili testovanie, ktoré trvalo do februára 1970. Počas testovania bolo z každého kanónu vystrelených viac ako 5000 nábojov, pričom sa preverilo, že systém riadenia paľby spĺňa požiadavky. Na druhej strane sa ukázalo, že slabinami systému sú radar na sledovanie cieľa Albis a napájanie. V roku 1969 bolo rozhodnuté, že sa objedná ďalších päť prototypov s upraveným technickým vybavením, pričom piaty prototyp mal byť dodaný do [[Holandsko|Holandska]]. V dôsledku omeškania vo vývoji a napätej rozpočtovej situácie bolo 25. júna 1970 rozhodnuté, že projekt Matador s {{mm|30|m}} kanónmi bude zastavený. Prioritu tak dostal projekt protilietadlového systému s dvojicou {{mm|35|m}} kanónov. Koncom roku 1970 objednal Bundeswehr dvanásť predsériových systémov tohto typu, ktoré už boli vybavené vylepšeným vyhľadávacím a sledovacím radarom. Nemeckým ozbrojeným silám ich odovzdávali v rokoch 1974 až 1976 (štyri ročne). Tento protilietadlový systém bol od septembra 1973 známy pod názvom Flugabwehrkanonenpanzer 1 Gepard. == Konštrukcia == Gepard je protilietadlový systém krátkeho dosahu postavený na upravenom podvozku tanku [[Leopard 1]]. Tento 47-tonový stroj obsluhuje trojčlenná posádka (veliteľ, strelec a vodič). Sila panciera v prednej časti korby je až 70 mm, je na protilietadlový obrnenec tej doby neobvykle dobré. Vďaka 30° sklonu zodpovedala sile {{mm|140|m}} zvislého panciera. Na bokoch a v zadnej časti chráni obrnenec {{mm|20-30|m}} pancier. Samotná veža váži u posledných verzií 15 t. Jej posádka - veliteľ a strelec - je dobre chránená prídavným pancierovaním. Tretí člen tímu, vodič, sedí v pravej prednej časti korby. Každý člen posádky má k dispozícii stabilizovaný panoramatický periskop umožňujúci sledovať vzdušné aj pozemné ciele. Napriek svojej vysokej hmotnosti sa Gepard aj v náročnom teréne pohybuje prekvapivo rýchlo. Je to vďaka podvozku z tanku [[Leopard 1]]. Desaťvalcový dieselový motor MTU s výkonom 610 kW dáva vozidlu veľmi slušnú rýchlosť 65 km/h. Spotreba paliva je približne 150 litrov na 100 km (v závislosti od stavu pôdy a štýlu jazdy). Dojazd Geparda je 550 km. Na rozdiel od tanku [[Leopard 1]] nedokáže Gepard prebrodiť vodný tok úplne ponorený, ale iba v situácii, kedy hladina siaha po spodný okraj kanónov. Na vytvorenie dymovej clony slúži osem vrhačov dymových granátov kalibru {{mm|76|m}} (po štyroch na každej strane veže). Osobné zbrane osádky predstavujú dve pištole P8, samopal MP2 a niekoľko ručných granátov. V prípade, že by posádka musela v boji obrnenec opustiť, mohla na jeho zničenie použiť dve termitové nálože. Gepard je vybavený dvoma radarmi s dosahom 15 kilometrov. Prvý radar pre detekciu cieľov je umiestnený v zadnej časti veže vozidla a pokrýva celé okolie v rozmedzí 360 stupňov. Druhý radar pre riadenie paľby je umiestnený v prednej časti veže a je k nemu pripojená výzbroj. Gepard je vybavený dvojicou rýchlopalných kanónov Oerlikon KDA L/R04 kalibru {{mm|35|m}}, z ktorých môže každý vypáliť 550 rán za minútu, čo je dokopy 1 100 projektilov počas 60 sekúnd. Je schopný bojovať so vzdušnými cieľmi na vzdialenosť {{km|4.5|m}}. Modernizovaný variant GlakPz Gepard 1A2 dokáže s novou muníciou (FAPDS so zvýšenou úsťovou rýchlosťou) zasiahnuť vzdušný cieľ dokonca až na {{km|6|m}}. Zásoba munície je 680 nábojov. Vežu je možné otočiť o 360° za menej ako 2,5 sekundy a zbraňový systém možno nasmerovať nahor alebo nadol o 90° len za 1,5 sekundy. Zbraňový systém je namontovaný na bokoch veže a nie je stabilizovaný, čo znamená, že streľba za jazdy je síce možná, ale nie je až taká presná. Elevačný rozsah zbraní je -10° až +85°. == Bojové nasadenie == === [[Ruská invázia na Ukrajinu]] === Dva mesiace po tom, čo Rusko spustilo mohutnú inváziu na Ukrajinu, sľúbilo Nemecko, že Ukrajincom dodá protilietadlové systémy Gepard. Prvé tri z nich dorazili na Ukrajinu 25. júla 2022.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Can Ukrainian forces recapture Kherson from Russia? | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2022/jul/26/can-ukrainian-forces-recapture-kherson-from-russia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-07-26 | dátum prístupu = 2023-05-03 }}</ref> Do februára 2023 bolo Ukrajine z nemeckých skladov dodaných celkovo 32 systémov Gepard. Tieto protilietadlové systémy sa Ukrajincom osvedčili hlavne pri zostreľovaní dronov, s ktorými Rusi stále častejšie útočia. Jeden z nich dokázal sám zničiť 10 dronov Šáhid po sebe. Niektoré správy hovoria, že na zničenie jedného dronu bolo potrebných iba 6 rán. Objavili sa videá, na ktorých posádka zničila podľa všetkého dron [[HESA Šáhid-136|Šáhid-136]], ktorý získalo Rusko z [[Irán|Iránu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sprenger | meno = Sebastian | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to target Russia’s bases of Iran-supplied explosive drones | url = https://www.defensenews.com/unmanned/2022/10/06/ukraine-to-target-russias-bases-of-iran-supplied-explosive-drones/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Systém je ale schopný zničiť aj riadené strely. Podľa vyšetrovacej organizácie pre ozbrojené konflikty Conflict Intelligence Team bol Gepard pravdepodobne tým systémom, ktorý zničil ruskú raketu [[Ch-101]] len pár sekúnd predtým, ako 18. októbra 2022 zasiahla elektráreň v [[Kyjev|Kyjeve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grynszpan | meno = Emmanuel | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine launches Android app to track and destroy kamikaze drones | url = https://www.lemonde.fr/en/international/article/2022/10/24/ukraine-launches-android-app-to-track-and-destroy-kamikaze-drones_6001541_4.html | vydavateľ = lemonde.fr | dátum vydania = 2022-10-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slabinou Gepardov sa však stala munícia, ktorú vyrába švajčiarsky koncern Oerlikon. Vláda v Berne sa hlási k neutralite a náboje nechce vyvážať do krajín, kde by sa mohlo bojovať. Nemecko sa snažilo [[Švajčiarsko]] presvedčiť, aby urobilo výnimku a na jeseň 2022 o to dokonca formálne požiadala priamo Ukrajina. Švajčiarsko však svoje stanovisko nezmenilo. Švajčiarska protisystémová koaličná strana SVP si z toho urobila politickú tému a tvrdí, že krajina nesmie prísť o neutrálny status. Zásoby tejto munície sú aj v [[Brazília|Brazílii]], ale prezident [[Luiz Inácio Lula da Silva]] jasne uviedol, že jeho krajina nechce nijaké zapojenie do vojny na Ukrajine a že žiadnu muníciu neposkytne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Germany to produce ammo for air defense guns sent to Ukraine | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-politics-germany-1a46d55d1325f4f2210dc1cb35b32137 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2023-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z týchto dôvodov sa Nemecko rozhodlo, že naštartuje výrobu tejto munície vo vlastnej krajine, čo sa v pomerne krátkom čase podarilo. Už začiatkom septembra 2023 oznámila spoločnosť Rheinmetall, že Ukrajine dodala prvú várku novej munície pre systém Gepard. Do konca roku 2023 má Ukrajina získať 40 000 nábojov a následne budú dodávky pokračovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Machi | meno = Vivienne | autor = | odkaz na autora = | titul = Germany ships first batch of new Gepard ammo to Ukraine | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2023/09/05/germany-ships-first-batch-of-new-gepard-ammo-to-ukraine/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Používatelia == === Súčasní používatelia === * {{minivlajka|Brazília}} '''[[Brazília]]''' * {{minivlajka|Jordánsko}} '''[[Jordánsko]]''' * {{minivlajka|Katar}} '''[[Katar]]''' * {{minivlajka|Rumunsko}} '''[[Rumunsko]]''' * {{minivlajka|Ukrajina}} '''[[Ukrajina]]''' === Bývalí používatelia === * {{minivlajka|Belgicko}} '''[[Belgicko]]''' * {{minivlajka|Čile}} '''[[Čile]]''' * {{minivlajka|Holandsko}} '''[[Holandsko]]''' * {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Nemecko]]''' == Zdroj == {{Preklad|de|Flugabwehrkanonenpanzer Gepard|233360832}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Samohybné protilietadlové zbrane]] 6g0a6i25zl6jzz1ozqnqrj057nm3wj8 0 700878 8233009 8080225 2026-06-14T02:23:21Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor 1_declan_rice_arsenal_2025_(cropped).jpg bol odstránený, pretože ho Infrogmation na Commons zmazal. 8233009 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Declan Rice | foto = | popis = Rice v drese Arsenalu 2025 | dátum narodenia = {{dnv|1999|1|14}} | miesto narodenia = [[Kingston upon Thames]] | štát = [[Anglicko]] | výška = 185 cm | pozícia = defenzívny stredopoliar | súčasný klub = [[Arsenal FC|Arsenal]] | klubové číslo = 41 | mládežnícke kluby = [[Chelsea]]{{break}}[[West Ham United FC|West Ham United]] | mládežnícke roky = 2006{{--}}2013{{break}}2013{{--}}2015 | kluby = [[West Ham United FC|West Ham United]]{{break}}[[Arsenal FC|Arsenal]] | roky = 2015{{--}}2023{{break}}2023{{--}} | zápasy(góly) = 204{{0}}(10)<br/>{{0}}{{0}}75{{0}}{{0}}(11) | národné mužstvo = {{IRL}} [[Írske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Írsko U16]]<br/>{{IRL}} [[Írske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Írsko U17]]<br/>{{IRL}} [[Írske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Írsko U19]]<br/>{{IRL}} [[Írske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Írsko U21]]<br/>{{IRL|f|1}}<br/>{{ENG|f|1}} | reprezentačné roky = 2015{{break}}2015-2016{{break}}2016{{--}}2017{{break}}2017{{--}}2018{{break}}2018{{break}}2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br/>{{0}}66{{0}}{{0}}(5) | pkupdate = 26. 8. 2025 }} '''Declan Rice''' (* [[14. január]] [[1999]], [[Kingston upon Thames]], [[Anglicko]]) je anglický profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste defenzívneho stredopoliara v anglickom klube [[Arsenal FC|Arsenal Londýn]]. == Ranný život == Rice sa narodil v [[Kingston upon Thames]] v štvrti [[Veľký Londýn]]. Jeho starí rodičia z otcovej strany pochádzajú z Írska. == Klubová kariéra == Rice v roku [[2006]] vstúpil do akadémie [[Chelsea FC|Chelsea]] ako sedemročný. V roku [[2013]] sa pripojil k mládežníckemu tímu [[West Ham United FC|West Ham United]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A personal message to West Ham United supporters from Declan Rice… {{!}} West Ham United F.C.|url=https://www.whufc.com/news/personal-message-west-ham-united-supporters-declan-rice|vydavateľ=www.whufc.com|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> === West Ham United === Dňa [[16. december|16. decembra]] [[2015]] podpísal Rice svoju prvú profesionálnu zmluvu s [[West Ham United FC|West Hamom]]. Svoj debut medzi seniormi zaznamenal [[21. máj]]a [[2017]] v poslednom zápase sezóny 2016/17 pri výhre 2:1 nad [[Burnley FC|Burnley]], v zápase nastúpil ako náhradník.<ref>{{Citácia periodika|titul=Burnley 1-2 West Ham United|url=https://www.bbc.com/sport/football/39912028|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en-GB}}</ref> V sezóne 2017/18 dostal Rice viac priestoru. Dňa [[19. august]]a [[2017]] nastúpil prvýkrát v základnej zostave pri prehre 2:3 so [[Southampton FC|Southamptonom]]. Dňa [[22. december|22. decembra]] [[2018]] odohral svoj 50. zápas v drese West Hamu a stal sa tak prvým hráčom, ktorému sa to podarilo ešte v tínedžerskom veku od [[Michael Carrick|Michaela Carricka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analysis: Resilient Rice has shown age is no barrier {{!}} West Ham United F.C.|url=https://www.whufc.com/news/articles/2018/december/29-december/analysis-resilient-rice-has-shown-age-no-barrier|vydavateľ=www.whufc.com|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> Dňa [[12. január]]a [[2019]] strelil Rice svoj prvý gól v drese WHU a rozhodol o víťazstve 1:0 nad [[Arsenal FC|Arsenalom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=West Ham teenager Rice sinks Arsenal|url=https://www.bbc.com/sport/football/46766896|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa [[28. december|28. decembra]] [[2019]] bol Rice po prvýkrát kapitánom tímu a to vo veku 20 rokov. West Ham však prehral doma s [[Leicester City FC|Leicesterom]] 2:1. Dňa [[16. september|16. septembra]] [[2021]] Rice debutoval v skupinovej fáze Európskej ligy UEFA pri výhra 2:0 nad [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamom Záhreb]], v zápase strelil aj jeden gól. [[14. apríl]]a [[2022]] strelil gól v odvete štvrťfinále [[Európska liga UEFA 2021/2022|Európskej ligy UEFA 2021/22]] pri víťazstve 3:0 nad [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]], po remíze 1:1 doma a víťazstve 3:0 vonku postúpil West Ham do semifinále Európskej ligy kde neskôr podľahol neskoršiemu víťazovi [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]]. V sezóne 2022/23 priviedol Rice ako kapitán svoj tím k titulu v [[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|Konferenčnej lige UEFA 2022/23]], keď vo finále zdolali [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]] 2:1. Pre West Ham to bola prvá európska trofej od roku 1965. === Arsenal === Dňa [[15. júl]]a [[2023]] prestúpil Rice do [[Arsenal FC|Arsenalu Londýn]] v hodnote 105 miliónov libier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Declan Rice completes transfer to Arsenal|url=https://www.arsenal.com/news/declan-rice-completes-transfer-arsenal|vydavateľ=Declan Rice completes transfer to Arsenal|dátum vydania=2023-08-21|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> Rice sa stal najdrahším anglickým hráčom, keď prekonal rekord [[Jack Grealish|Jacka Grealisha]]. V tíme debutoval [[6. august]]a proti [[Manchester City FC|Manchestru City]] v [[FA Community Shield]]. Arsenal zvíťazil nad Man City po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] 2:1. == Reprezentačná kariéra == === Írsko === Rice mohol reprezentovať Írsko keďže jeho starí rodičia z otcovej strany pochádzajú z [[Cork (mesto v Írsku)|Corku]]. Reprezentoval Írsko na rôznych mládežníckych úrovniach. Prvú pozvánku do [[Írske národné futbalové mužstvo|írskej reprezentácie]] dostal [[23. máj]]a [[2017]] na prípravne zápasy proti Mexiku a Uruguaju. Dňa [[23. marec|23. marca]] [[2018]] debutoval v seniorskej reprezentácii pri prehre 0:1 s [[Turecké národné futbalové mužstvo|Tureckom]] v priateľskom zápase. === Anglicko === Dňa [[13. február]]a [[2019]] sa Rice rozhodol reprezentovať [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=West Ham’s Rice makes decision between England and Ireland|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/international/declan-rice-england-republic-of-ireland-country-nationality-west-ham-united-gareth-southgate-international-a8777776.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2019-02-13|dátum prístupu=2023-08-21|jazyk=en}}</ref> [[22. marec|22. marca]] debutoval v anglickej reprezentácii pri víťazstve 5:0 nad Českom v kvalifikačnom zápase na [[EURO 2020]], keď nastúpil ako náhradník v druhom polčase. Rice bol zaradený do konečnej nominácie na preložené [[EURO 2020]]. Na turnaji odohral všetkých sedem zápasov a s Anglickom sa dostal do finále kde napokon prehrali s [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]] po penaltách. Rice bol zaradený do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]] v [[Katar (štát)|Katare]]. Na turnaji odohral všetky zápasy, Anglicko však skončilo vo štvrťfinále s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. == Štatistiky == === Klubové === ''K 21. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="8" |[[West Ham United FC|West Ham United]] |2016/17 | rowspan="7" |[[FA Premier League|Premier League]] |1 |0 |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |1 |0 |- |2017/18 |26 |0 |1 |0 |4 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |31 |0 |- |2018/19 |34 |2 |1 |0 |3 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |38 |2 |- |2019/20 |38 |1 |2 |0 |0 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |40 |1 |- |2020/21 |32 |2 |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |35 |2 |- |2021/22 |39 |1 |3 |1 |1 |0 |10'''¹''' |3 | colspan="2" |― |53 |5 |- |2022/23 |37 |4 |2 |0 |0 |0 |11'''²''' |1 | colspan="2" |― |50 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !204 !10 !11 !1 !9 !0 !21 !4 ! colspan="2" |― !245 !15 |- |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2023/34 |[[FA Premier League|Premier League]] |1 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |1'''³''' |0 |2 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !205 !10 !11 !1 !9 !0 !21 !4 !1 !0 !247 !15 |} ; Poznámky : '''¹''' [[Európska liga UEFA]] : '''²''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] : '''³''' [[FA Community Shield]] === Medzinárodné === ''K 21. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- |{{IRL|f}} |2018 |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !3 !0 |- | rowspan="5" |{{ENG|f}} |2019 |7 |0 |- |2020 |6 |1 |- |2021 |14 |1 |- |2022 |12 |0 |- |2023 |4 |1 |- ! colspan="2" |Celkovo !43 !3 |} == Úspechy kariéry == '''West Ham United''' * [[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga UEFA]]: [[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|2022/23]] '''Arsenal''' * [[FA Community Shield]]: 2023 '''Individuálne''' * Hammer of the Year (3x): 2019/20, 2021/22, 2022/23 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} * [https://www.transfermarkt.com/declan-rice/profil/spieler/357662 Declan Rice] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Rice, Declan}} [[Kategória:Anglickí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Chelsea FC]] [[Kategória:Hráči West Ham United FC]] [[Kategória:Hráči Arsenal FC]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Anglickí národní futbalisti]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Anglické osobnosti írskeho pôvodu]] pzvkeh3smdnh0i2ht26jyrfowugc468 2 701578 8233146 8231522 2026-06-14T11:40:27Z Bakjb 236375 nástroj 8233146 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" |- |{{Autopatrolled}} |} [[Redaktor:Bakjb/Moje články|Moje články]] [[Redaktor:Bakjb/Stránky ktoré chcem vytvoriť|Stránky ktoré chcem vytvoriť]] [[špeciálne:Překlad]] [https://croptool.toolforge.org/ croptool pre commons] {{Nálepka ľavá|float=right|text_farba=black|text_farba_pozadie=white|obrazok=[[Obrázok:Thumbup.svg|50px]]|obrazok_farba_pozadie=#0000FF|okraj_farba=#0000FF|okraj_sirka=1|text=Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 20. október 2023 (UTC) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 14:16, 11. november 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:34, 23. december 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:46, 21. máj 2024 (UTC) * [[Redaktor:Tom z TN|Tom z TN]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom z TN|diskusia]]) 19:53, 15. júl 2024 (UTC) * [[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|d.]]) 21:31, 12. október 2024 (CET) * [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 22:20, 30. november 2025 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:09, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:46, 1. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:09, 28. február 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} ==== Pieskoviská ==== [[Redaktor:Bakjb/pieskovisko|Pieskovisko1]], [[Redaktor:Bakjb/pieskovisko2|Pieskovisko2]], [[Redaktor:Bakjb/pieskovisko3|Pieskovisko3]], [[Redaktor:Bakjb/pieskovisko4|Pieskovisko4]], [[Redaktor:Bakjb/pieskovisko5|Pieskovisko5]] === Pomôcky === ’ * [[Redaktor:Bakjb/pomôcka:poradie]] : <code>== [[Pomoc:Note|Poznámky]] ==</code> : <code>== [[Pomoc:Referencie|Referencie]] ==</code> : <code>== [[Pomoc:Literatúra|Literatúra]] ==</code> : <code>== [[Wikipédia:Pozri aj|Pozri aj]] ==</code> : <code>== [[Pomoc:Projekt|Iné projekty]] ==</code> : <code>== [[Wikipédia:Externé odkazy|Externé odkazy]] ==</code> : <code>== [[Šablóna:Preklad|Zdroj]] ==</code> [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=sk&uselang=sk Zaplňovač kategórií] [[Prepis z čínskeho písma do latinky]]; https://www.cinsky.cz/transkripce [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia gréčtiny]] [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] [https://not-in-the-other-language.toolforge.org/?lang1=cs&proj1=wiki&lang2=sk&proj2=wiki&cat=%C4%8Cesko&depth=9 not-in-the-other-language.toolforge] https://zdravopedia.sk/ucinne-latky/ecka/co-su-to-ecka E kódy [[Zoznam prídavných látok v potravinách]] [https://www.stampsoftheworld.co.uk/ Poštové známky osoby] https://convertio.co/jp2-jpg/ <code>{{[[Šablóna:Súradnice|Súradnice]]|zemepisná šírka|zemepisná dĺžka|type:landmark|display=title}}</code> == Vyznamenania == {{Vyznamenanie|kod=7008|text=Dovolím si Ti udeliť '''Rad veľkého všímača''' za pozorné a užitočné opravy a úpravy rôznych chýb a nepresností, ako aj doplnenia v mojich aj iných článkoch. {{Úsmev|:-)}}|podpis=[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:22, 10. jún 2026 (UTC)}} {{Redaktorská stránka}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami]] [[en:User:Bakjb]] [[cs:Wikipedista:Bakjb]] [[fr:Utilisateur:Bakjb]] 8orglngdldvmkiramxk9tbh1oym0vxg 0 702999 8232946 7903072 2026-06-13T19:49:55Z RaH174384 269813 /* Výroba albumu */ 8232946 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[IMT Smile]] | Názov = Srdce Rozum Blvd | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[rock]], [[Poprock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2021]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Universal Music]] | Producent = [[Ivan Tásler]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Budeme to stále my]]<br />(2015) | Tento album = Srdce Rozum Blvd<br />(2021) | Nasledujúci album = [[Život človeka v roku 2022]]<br/>(2022) | Allmusic = | Misc = }} '''''Srdce Rozum Blvd''''' je názov [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] skupiny [[IMT Smile]]. Tento album v roku 2021 vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Universal Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IMT Smile - Srdce Rozum Boulevard|url=https://www.discogs.com/master/2126302-IMT-Smile-Srdce-Rozum-Boulevard|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2023-10-16|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na [[Kompaktný disk|CD]] ''Srdce Rozum Blvd'' | celková_dĺžka = | extra stĺpec = spoluúčinkuje | autorstvo = áno | titul1 = Srdce/Rozum | extra1 = | skladateľ1 = [[Vlado Krausz]]/[[Ivan Tásler]] | dĺžka1 = 3:15 | titul2 = Miesto | extra2 = [[Ben Cristovao]] | skladateľ2 = Vlado Krausz, Ben Cristovao/Ivan Tásler | dĺžka2 = 3:57 | titul3 = Tu alebo tam | extra3 = | skladateľ3 = Vlado Krausz/Ivan Tásler | dĺžka3 = 3:47 | titul4 = I Want You | extra4 = | skladateľ4 = Vlado Krausz/Ivan Tásler | dĺžka4 = 4:06 | titul5 = Dážď | extra5 = [[Nela Pocisková]] | skladateľ5 = Vlado Krausz/Ivan Tásler | dĺžka5 = | titul6 = Navždy | extra6 = | skladateľ6 = Vlado Krausz/Ivan Tásler | dĺžka6 = 3:52 | titul7 = Peaceful Village | extra7 = [[Winston Ready]] | skladateľ7 = [[Ivan Kormaňák]], Winston Reedy/Ivan Tásler | dĺžka7 = 3:18 | titul8 = Z Očí do očí | extra8 = | skladateľ8 = Vlado Krausz/Ivan Tásler | dĺžka8 = 4:10 | titul9 = Ako jeden | extra9 = | skladateľ9 = Vlado Krausz/Ivan Tásler | dĺžka9 = 2:50 | titul10 = Príliš osobná známosť | extra10 = [[Nikol Štíbrová]] | skladateľ10 = [[Anna Tásler Onderková]]/Ivan Tásler | dĺžka10 = 4:31 }} == Výroba albumu == * [[Ivan Tásler]] – klavír, elektrická gitara, syntetizátor, harmonika, perkusie, guitalele, spev, vokály * [[Miroslav Tásler]] – klavír, Hammond organ, syntetizátory, vokály * [[Peter Bartoník]] – basová gitara, vokály * [[Ivan Kormaňák]] – bicie nástroje, vokály * [[Tomáš Slávik]] – elektrická gitara, akustická gitara, vokály ;Hostia * [[Ben Cristovao]] – spev * [[Nela Pocisková]] – spev * [[Winston Ready]] – spev * [[Nikol Štíbrová]] – spev ;Produkcia * [[Daniel Šoltis]] – mixovanie * [[Miloš Rojko]] – nahrávanie, mixovanie * [[Ján Došek (technik)|Ján Došek]] – nahrávanie, vokály == Referencie == {{Referencie}} {{IMT Smile}} [[Kategória:Albumy skupiny IMT Smile]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2021]] 1upb5dr0mkjnl3uw4qko05ayud3reyi 0 705120 8232795 8217388 2026-06-13T15:02:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232795 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = František Křižík | Rodné meno = | Popis osoby = český elektrotechnik, priemyselník a vynálezca | Portrét = Krizik.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = František Křižík, pravdepodobne v roku 1902 | Dátum narodenia = {{dn|1847|07|08}} | Miesto narodenia = [[Plánice]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1941|01|22|1847|07|08}} | Miesto úmrtia = [[Stádlec]] pri [[Tábor (Česko)|Tábore]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Česko | Portál2 = | Portál3 = }} '''František Křižík''' (* [[8. júl]] [[1847]], [[Plánice]] – † [[22. január]] [[1941]], [[Stádlec]] pri [[Tábor (Česko)|Tábore]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plánice 13 : 1812-1847 | url = https://www.portafontium.eu/iipimage/30067116/planice-13_2640-n?language=cs | vydavateľ = portafontium.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="krizik" /> bol [[Česi|český]] [[technik]], [[priemysel]]ník a [[vynálezca]]; priekopník [[elektrotechnika|elektrotechniky]] a propagátor využitia [[Elektrická energia|elektrickej energie]], predovšetkým [[jednosmerný prúd|jednosmerného prúdu]]. Jeho najznámejším vynálezom bola [[oblúková lampa]] so samočinnou reguláciou, vynašiel aj svetelnú [[Fontána|fontánu]], zdokonalil konštrukciu [[Električka|električiek]], [[Elektrický rušeň 363|elektrických rušňov]], [[železničné zabezpečovacie zariadenie|železničných zabezpečovacích]] systémov a mnohých ďalších zariadení. Zostrojil tiež viacero prototypov [[Elektromobil|elektromobilov]] a hybridných automobilov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vokáč | meno = Luděk | autor = | odkaz na autora = | titul = První hybridní vůz postavil Čech. Buď Křižík nebo Porsche | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/auto/zpravodajstvi/prvni-hybridni-vuz-postavil-cech-bud-krizik-nebo-porsche.A091023_002851_automoto_vok | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2009-11-05 | dátum prístupu = 2023-11-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajerová | meno = Jarmila | autor = | odkaz na autora = | titul = František Křižík: Český Edison se přirovnávání k vynálezci žárovky bránil | url = https://www.elektrina.cz/frantisek-krizik-zivotopis-a-vynalezy-ceskeho-edisona | vydavateľ = Elektřina.cz | dátum vydania = 2018-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Život == [[Súbor:Plánický_rodný_dům_Františka_Křižíka_C.JPG|náhľad|Křižíkov rodný dom (čp. 86) v Plánici, dnes slúži ako múzeum.]] [[Súbor:Františekkřižíkmatrikaplanice.jpg|náhľad|Zápis o narodení Františka Křižíka v matrike mesta Plánice.]] František Křižík sa narodil ako jediný syn do rodiny vidieckeho [[Obuvníctvo|obuvníka]] Václava Křižíka (* 1803 – † 1879) a posluhovačky Marie, rodenej Bohunkovej (* 1803 – † 1895) v pošumavskom mestečku [[Plánice]].<ref name="krizik">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = František Křižík | url = https://www.converter.cz/fyzici/krizik.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-7-12 | vydavateľ = Converter.cz | miesto = | jazyk = cs}}</ref> V dvanástich rokoch odišiel na štúdiá na jedinú vtedajšiu českú reálku (strednú školu s prírodovedným zameraním) v [[Praha|Prahe]], ktorú vyštudoval. Pre nedostatok peňazí však nemohol zložiť [[Maturitná skúška|maturitu]], pretože si nemohol dovoliť zaplatiť poplatok za jej zloženie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | titul = František Křižík | periodikum = elektrika.cz | url = https://elektrika.cz/data/clanky/krizik991018/view | dátum prístupu = 2023-03-29 | jazyk = cs}}</ref> Napriek tomu ho profesor [[Václav Zenger]], ktorý rozpoznal jeho nadanie a technické nadšenie, prijal na pražskú techniku ([[České vysoké učení technické v Praze|ČVUT]]) ako mimoriadneho poslucháča.<ref name="krizik" /> Už počas štúdia si musel nájsť prácu, najprv súkromné doučovanie, opisovanie [[Nota|nôt]],<ref name="quido" /> neskôr prácu v továrni Markus Kaufmann, ktorá sa zaoberala výrobou [[telegraf]]ných a signalizačných zariadení. Počas práce zdokonalil [[Železničné zabezpečovacie zariadenie|železničnú signalizáciu]], čo sa tiež stalo jeho prvým uznávaným vynálezom, za ktorý získal 1 000 zlatých.<ref name="quido">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = František Křižík. | url = http://www.quido.cz/osobnosti/krizik.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20070202134341/http://www.quido.cz/osobnosti/krizik.htm | vydavateľ = quido.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2007-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po štúdiu nastúpil ako železničný opravár<ref name="krizik" /> a úradník pri rôznych dráhach, od roku 1873 ako prednosta telegrafného oddelenia na trati [[Plzeň]] – [[Chomutov]].<ref name="OSN">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Křižík Frant | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = [[Ottův slovník naučný]] : 15. Krajčij-Ligustrum | url = https://kramerius5.nkp.cz/view/uuid:8142bef0-e6e2-11e4-9c07-001018b5eb5c?page=uuid:a3b27880-1087-11e5-b309-005056825209 | strany = 218{{--}}219 | vydavateľ = J. Otto | dátum vydania = 1900 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Rodina == Oženil sa s Pavlínou Štulíkovou (* 1853 – † 1923), dcérou mlynára z [[Doly (Luže)|Dolov]] pri [[Luže|Luži]]. Svadba sa konala [[7. október|7. októbra]] [[1872]]. Spolu mali sedem detí:<ref>KŘIŽÍK, František, LIST, Vladimír, ed. a VESELÝ, Jaroslav, ed. ''Paměti Františka Křižíka, českého elektrotechnika''. Vydání druhé. Praha: ČEZ, a.s., 1997. 143 s.</ref> * Bernard (* 1873 – † 1890) * Růžena (* 1875 – † 1925), vydatá Trolschová * Anna (* 1876 – † 1960), vydatá Schmausová * Pavlína (* 1878 – † 1890) * František (* 1887 – † 1906 alebo 1909) * Marie (* 1888) * Jan Josef (* 1889 – † 1973) V starobe sa zdržiaval u dcéry Anny a u syna Jána, kde v roku 1941 zomrel. == Vynálezy a podnikanie == V roku [[1878]] skonštruoval železničné [[Poloautomatický blok|blokové signalizačné zariadenie]]. Navrhol zdokonalené elektrické [[návestidlo]], skonštruoval ústredné stavanie [[Výhybka|výhybiek]], a vytvoril blokovacie signalizačné zariadenie, ktoré znateľne obmedzilo nebezpečenstvo kolízií vlakov.<ref name="krizik" /> Peniaze z prvých [[Vynález|vynálezov]] mu umožnili, aby sa v lete roku [[1878]] vydal do [[Paríž|Paríža]] na [[Svetová výstava 1878|svetovú výstavu]]. Okrem iných technických noviniek tu zbadal aj elektrickú [[Oblúková lampa|oblúkovú lampu]] ruského vynálezcu [[Pavel Nikolajevič Jabločkov|Jabločkova]].<ref name="krizik" /> Myšlienka elektrického osvetlenia bola fascinujúca a predurčila ďalšiu dráhu tridsaťjedenročného vynálezcu. [[Súbor:Krizik_Arc_lamp.jpg|náhľad|upright=0.5|Křižíkov regulátor oblúkovej lampy.]] Ešte v tom istom roku vymyslel viacero zlepšení a v roku [[1880]] patentoval podstatne zdokonalenú oblúkovú lampu. Problém veľmi účinných oblúkových lámp bolo uhorievanie [[Uhlík|uhlíkových]] [[elektróda|elektród]], ktoré sa pôvodne nastavovali ručne, neskôr rôznymi regulátormi. Křižík skonštruoval jednoduché [[elektromagnet]]ické zariadenie, ktoré pomocou dvoch [[cievka (elektrotechnika)|cievok]] a kužeľových železných jadier udržiavalo stály [[Elektrický prúd (pohyb častíc)|elektrický prúd]] v lampe. [[Súbor:Křižíkova fontána April2016 03.JPG|náhľad|Křižíkova svetelná fontána na pražskom Výstavisku v roku 2016.]] Presťahoval sa do [[Plzeň|Plzne]], kde si otvoril vlastnú elektrotechnickú dielňu na výrobu oblúkových lámp. Spriaznenú dušu našiel v plzenskom podnikateľovi Piettovi. V roku [[1880]] zaviedol osvetlenie v jeho papierni a Piett mu pomáhal uviesť oblúkovú lampu na český aj zahraničný trh. V roku [[1881]] dosiahol veľký úspech na výstave v [[Paríž|Paríži]].<ref name="krizik" /> Jeho oblúkovka konkurovala Edisonovej [[žiarovka|žiarovke]], pretože svietila silnejšie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = František Křižík – nejen český Edison | url = http://www.odbornecasopisy.cz/index.php?id_document=36190 | dátum prístupu = 2010-5-30 | vydavateľ = Světlo – časopis pro světelnou techniku }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> – a získala zlatú medailu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Czech inventors : František Křižík | url = https://archiv.radio.cz/en/static/inventors/krizik | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-25 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Křižíkovi sa prezývalo „český Edison“, aj keď on sám sa tomuto označeniu bránil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vrbová | meno = Alena | titul = František Křižík: Ze života a díla významného českého vynálezce v kontextu podnikání a samosprávy období 1868 – 1941 | periodikum = Diplomová práce | url = https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/120096755 | dátum prístupu = 2019-10-16 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016055220/https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/120096755 | dátum archivácie = 2019-10-16 }}</ref> Ďalšie ocenenie získal na výstave v [[Mníchov|Mníchove]]. Predajom licencií do [[Anglicko|Anglicka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Nemecko|Nemecka]], kde firma [[Schuckert (firma)|Schuckert]] vyrábala až 5 000 lámp ročne,<ref name="OSN" /> získal dosť peňazí, aby sa osamostatnil. Koncom roku 1883 sa vrátil do [[Praha|Prahy]], prenajal si starú továrenskú budovu „v Starej Daňkovke“ na Žižkovej triede v [[Karlín (Praha)|Karlíne]]<ref name="pavek-1926">PÁVEK, Jan. ''Více světla, ještě více světla!'' In.: Časopis Klas, roč. V., č. 2, 5. října 1926, str. 22{{--}}23</ref> a zahájil rozsiahlu reklamu: v roku [[1883]] napríklad zrealizoval bezplatne osvetlenie technickej výstavy vo [[Viedeň|Viedni]] a dostal opäť [[medaila|medailu]]. Zožal však skôr pocty, než zákazky. [[Súbor:EM 400.jpg|náhľad|Křižíkov [[elektrický vozeň]] EM 400.0 jednosmernej trakcie 1,5 kV z roku 1903 pre [[Elektrická dráha Tábor – Bechyně|elektrickú dráhu Tábor – Bechyně]].]] Situácia sa obrátila v roku [[1887]], kedy dostal prvé zákazky na mestské pouličné osvetlenie. V marci rozžiarili oblúkovky [[Jindřichův Hradec|Jindřichov Hradec]] a krátko nato aj [[Písek]].<ref name="idnes">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = František Křižík přivedl tramvaje do Prahy a rozsvítil Čechy | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/technet/technika/frantisek-krizik-privedl-tramvaje-do-prahy-a-rozsvitil-cechy.A070708_113615_tec_technika_vse | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2007-07-08 | dátum prístupu = 2023-11-25}}</ref> V roku 1889 postavil prvú mestskú [[elektráreň]] v Čechách pre [[Žižkov]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = První veřejná elektrárna v českých zemích v provozu | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/archiv/1370073-prvni-verejna-elektrarna-v-ceskych-zemich-v-provozu | dátum = 2009-12-01 | dátum prístupu = 2023-02-16 | jazyk = cs}}</ref> a onedlho začal vyrábať, popri oblúkovkách, aj [[Luster|lustre]], [[Dynamo|dynamá]] a elektroinštalačný materiál. V roku 1890 presídlil do prenajatých priestorov v továrni „Fišlovka“ v Karlíne (vtedy mal už 150 robotníkov, 30 montérov, 4 majstrov a 14 úradníkov), v roku 1894 potom do Kráľovskej triedy.<ref name="pavek-1926" /> Už niekoľko rokov však pripravoval ďalší veľký projekt – pouličnú elektrickú dráhu v Prahe. Získať zákazku sa mu však nedarilo, pretože exkluzívnu zmluvu na pražskú dopravu mali konské dráhy. On však našiel východisko: uskutočnil svoju myšlienku v rámci plánovanej [[Jubilejná zemská výstava v Prahe 1891|Jubilejnej výstavy v roku 1891]].<ref name="krizik" /> Vykonal osvetlenie celej výstavy a skutočne vybudoval [[Elektrická dráha na Letnej v Prahe|električkovú trať na Letnej]], ktorá viedla z Letnej nad výstavisko v Kráľovskej obore Oveneckou triedou. Merala síce len 800 metrov,<ref name="idnes" /> no stala sa skutočnou senzáciou. Bola to prvá elektrická trať s kladkovým zvodom v celom bývalom Rakúsku. Trať zostala zachovaná pre verejnú službu aj po ukončení výstavy. Ešte väčšiu slávu priniesla Křižíkovi jeho [[Křižíkova svetelná fontána|svetelná fontána]] na pražskom [[Výstavisko Praha|Výstavisku]].<ref name="quido" /> Tento triumf mu vyniesol nové zákazky aj bankové [[Úver|úvery]]. V roku [[1896]] sprevádzkoval hlavnú časť električkovej trate [[Elektrická drobná dráha Praha – Libeň – Vysočany|Florenc – Karlín – Libeň – Vysočany]]. Po predĺžení a rozvetvení merala 8 km a prepravovala ročne 2 milióny pasažierov; v roku 1907 ju odkúpili pražské Elektrické podniky. Počas svojho života postupne vybavil viac než 130 českých [[Elektráreň|elektrární]] svojím zariadením.<ref name="krizik" /><ref name="idnes" /> Zároveň mu však začal vyrastať nebezpečný konkurent – o pätnásť rokov mladší inžinier [[Emil Kolben]] (spoluzakladateľ neskoršej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], najväčšej strojárne vo vtedajšom Československu). Nezadržiteľne sa blížil stret koncepcií: zatiaľ čo on sám, podobne ako [[Thomas Alva Edison]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Počátky elektrifikace | periodikum = cez.cz | url = https://www.cez.cz/edee/content/file/static/encyklopedie/encyklopedie-energetiky/05/pocatky_3.html | dátum prístupu = 2019-10-16 | jazyk = cs}}</ref> stále veril v budúcnosť [[jednosmerný prúd|jednosmerného prúdu]], Kolben pochopil, že väčšiu perspektívu má [[Striedavý prúd|prúd striedavý]]. K rozhodujúcej konfrontácii došlo pri vyhlásení súťaže na výstavbu ústrednej pražskej elektrárne v [[Holešovice|Holešoviciach]]. Túto výhodnú zákazku získala Kolbenova firma. Táto jeho [[Obchodná činnosť|obchodná]] prehra znamenala stratu zákaziek aj bankových [[Úver|úverov]]. Napriek tomu sa pustil do ďalšieho náročného projektu: v roku [[1903]] vybudoval prvú elektrifikovanú medzimestskú trať v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], [[Elektrická dráha Tábor – Bechyně|elektrickú dráhu Tábor – Bechyně]]. Z finančných problémov sa však už nedostal a počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ho [[Banka (inštitúcia)|banky]] donútili pretransformovať zadlženú firmu na [[Akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]]. V roku [[1917]] potom jeho podnik pre nesplácanie úveru prevzala Pražská úverová banka.<ref name="krizik" /> Roztrpčený vynálezca sa stiahol do ústrania.<ref name="idnes" /> == Pocty == [[Súbor:František-Křižík-monument.jpg|náhľad|Pomník s bustou Františka Křižíka, Křižíkove sady, [[Plzeň]].]] [[Súbor:Plánický_rodný_dům_Františka_Křižíka,_plaketa_(detail).JPG|náhľad|upright|Pamätná plaketa v rodnej [[Plánice|Plánici]].]] V roku [[1883]] mu bol udelený [[Rad Františka Jozefa]], v roku [[1891]] [[Rad železnej koruny]] a stal sa [[cisársky radca|cisárskym radcom]]. V roku [[1905]] bol menovaný doživotným členom [[Panská snemovňa|Panskej snemovne]], v roku [[1906]] dostal [[Doctor honoris causa|čestný doktorát]] technických vied a v roku [[1927]] sa stal prvým laureátom Ceny Hanuša Karlíka. Národ na svojho „Edisona“ nezabudol. Keď vo veku takmer 94 rokov zomrel na rodinnom zámku v [[Stádlec]]i pri Tábore, bol prevezený do Prahy, a s poctami pochovaný na [[Vyšehradský cintorín|Vyšehradskom cintoríne]].<ref name="krizik" /> Pohreb slávnej českej osobnosti, v čase [[Protektorát Čechy a Morava|nemeckej okupácie]], prebehol ako symbol tichej manifestácie proti tejto okupácii.<ref name="idnes" /> Dnes je na jeho počesť pomenovaných viacero ulíc v rôznych mestách a v lokalite, kde stáli jeho závody, aj stanica [[Pražské metro|pražského metra]] [[Křižíkova (stanica pražského metra)|Křižíkova]]. V jeho rodnom meste bolo zriadené malé [[múzeum]], ktoré dokumentuje jeho život a prácu.<ref name="quido" /> == Zaujímavosti == V [[Prešov]]e bola v roku [[1947]] založená fabrika na výrobu [[elektromer]]ov pražskej spoločnosti Křižík (ktorá elektromery vyrábala od roku [[1915]]). Dokončená bola až po [[februárový prevrat|februárovom prevrate]] a neskôr premenovaná na Závody priemyselnej automatizácie Dukla Prešov. Následnícke firmy tu vyrábali elektromery až do roku [[2016]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Výrobca legendárnych elektromerov Křižík krachuje | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/finweb/financie-a-burzy/818254-vyrobca-legendarnych-elektromerov-krizik-krachuje | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-08-30 | dátum prístupu = 2023-11-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Na východe boli desaťročia legendou. Skončili potichu a v dlhoch | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23138246/na-vychode-boli-legendou-krizik-skoncil-v-dlhoch.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-28 | dátum prístupu = 2023-11-25}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Maška | meno = Edvard | autor = | odkaz na autora = | titul = František Křižík | vydanie = | vydavateľ = Orbis | miesto = Praha | rok = 1946 | počet strán = 30 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Křižík | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Paměti Františka Křižíka, českého elektrotechnika | vydanie = 1 | vydavateľ = Technicko-vědecké vydavatelství | miesto = Praha | rok = 1952 | počet strán = 256 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kottas | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = František Křižík | vydanie = 1 | vydavateľ = Horizont | miesto = Praha | rok = 1987 | počet strán = 91 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Tlapa | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = František Křižík a zabezpečení železnic | vydanie = | vydavateľ = Hewer : AŽD | miesto = Praha | rok = 2002 | počet strán = 102 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kraus | meno = Ivo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Králík | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Servus | meno3 = Stanislav | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Vědci, vynálezci a podnikatelé v Českých zemích: Škoda, Křižík, Kolben, Klement, Baťa | vydanie = | vydavateľ = Jonathan Livingston | miesto = Praha | rok = 2017 | počet strán = 209 | url = | isbn = 978-80-7551-036-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01070202+or+wkw=jk01070202&func=find-c&local_base=skc Zoznam diel, ktorých autorom alebo témou je František Křižík] v súbornom katalógu Národnej knižnice ČR * [https://sechtl-vosecek.ucw.cz/cml/dir/railway1902.html Fotoreportáž zo stavby Bechyňskej dráhy 1902{{--}}1903] * [https://sechtl-vosecek.ucw.cz/cml/dir/35mm_krizik_1937.html Znovuotvorenie Bechyňskej dráhy, 1937, za účasti Františka Křižíka] * [https://www.radio.cz/cz/clanek/80919 František Křižík Albertovi Einsteinovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080415192624/http://www.radio.cz/cz/clanek/80919 |date=2008-04-15 }} (Český rozhlas, 2006) == Zdroj == {{Preklad|cs|František Křižík|23395397}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Křižík, František}} [[Kategória:Osobnosti z okresu Klatovy]] [[Kategória:Českí elektrotechnici]] [[Kategória:Českí konštruktéri]] [[Kategória:Českí inžinieri]] [[Kategória:Českí vynálezcovia]] [[Kategória:Českí podnikatelia]] [[Kategória:Českí slobodomurári]] [[Kategória:Priekopníci železnice]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov ČVUT]] [[Kategória:Nositelia Radu Františka Jozefa]] [[Kategória:Nositelia Radu železnej koruny]] dks0ex9a7u7ymmk9on4hq94h5ckr5rb 0 705969 8232983 8008297 2026-06-13T22:20:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232983 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Guľový blesk | Originál = Kulový blesk | Žáner = [[komédia]] | Dĺžka = 82 | Krajina = [[Československo]] | Jazyk = [[čeština|český]] | Rok = [[1978]] | Scenár = [[Ladislav Smoljak]], [[Zdeněk Svěrák]] | Réžia = [[Ladislav Smoljak]], [[Zdeněk Podskalský st.]] | Námet = | Produkcia = | Hudba = [[Zdeněk Lukáš]] | Kamera = [[Ivan Šlapeta]] | Strih = [[Jiří Brožek]] | Zvuk = [[Jiří Lenoch]] | Scénografia = [[Boris Moravec]] | Kostýmy = [[Jitka Moravcová]], [[Helena Vondrušková]] | Masky = [[Rudolf Buneš]] | Portál1 = Česko }} '''''Guľový blesk''''' ({{Vjz|ces|''Kulový blesk''}}) je [[Česko-Slovensko|československý]] [[Filmové dielo|film]] režiséra [[Ladislav Smoljak|Ladislava Smoljaka]] a [[Zdeněk Podskalský st.|Zdeňka Podskalského]] z roku [[1978]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kulový blesk - iVysílání {{!}} Česká televize | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/20129-kulovy-blesk/ | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = cs}}</ref> Vo filme si v hlavných úlohách zahrali: [[Rudolf Hrušínský]], [[Karel Kalaš]], [[Josef Abrhám]], [[Daniela Kolářová]], [[Zita Kabátová]], [[Milada Ježková]], [[Ladislav Smoljak]] a [[Zdeněk Svěrák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kulový blesk (1978) – Filmový přehled | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/397202/kulovy-blesk | dátum prístupu = 2023-12-11 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Dej == Dej filmu pojednáva o organizovaní veľkej sťahovacej akcie. Dvanásť rodín sa podľa presne vypracovaného harmonogramu budú sťahovať do nových domovov. Dej filmu vtipne ukazuje pomery jednotlivých rodín a účastníkov sťahovacej akcie. Celú akciu riadi JUDr. Radosta ([[Rudolf Hrušínský|Rudolf Hrušinský]]) za pomoci Dr. Knotka ([[Josef Abrhám]]) a Ing. Severína ([[Ladislav Smoljak]]). == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=8542|názov=Guľový blesk}} * {{Imdb film|id=0077821|názov=Guľový blesk}} * {{Fdb film|id=10984|názov=Guľový blesk}} * {{Kinobox film|id=10984|názov=Guľový blesk}} [[Kategória:Filmy z 1978]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:České filmové komédie]] [[Kategória:Česko-slovenské filmové komédie]] 3tgmwrzqtmcz17f78anwa0wp8zmfsep 0 706764 8232800 7944641 2026-06-13T15:44:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232800 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | dátum úmrtia = {{dúv|1979|7|28|1928|3|11}} | meno = Frederick Stafford | fotka = Frederick Stafford Topaz trailer (2) 1969.png | komentár = Fotka prevzatá z upútavky na ''[[Topaz]]'' ([[1969]]) | dátum narodenia = [[11. marec]] [[1928]] | miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Česko-Slovensko]] | miesto úmrtia = [[Lugano]], [[Švajčiarsko]] | povolanie = herec | roky pôsobenia = [[1965]]{{--}}[[1976]] | národnosť = austrálska, rakúska, francúzska, slovenská (pôvodná) | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]]<br/>{{AUT}} [[Rakúsko]] | rodičia = | deti = Roderick Stafford | rodné meno = Friedrich Strobel von Stein | manželka = Marianne Hold {{Small|([[1964]]{{--}}[[1979]])}} | portál 1 = Francúzsko | portál 2 = }} '''Frederick Stafford''' (* [[11. marec]] [[1928]], [[Piešťany]], [[Česko-Slovensko]]{{--}}† [[28. júl]] [[1979]], [[Lugano]], [[Švajčiarsko]]) bol [[rakúsko]]-[[Francúzsko|francúzsky]] [[Herectvo|herec]] [[Slovensko|slovenského]] pôvodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frederick Stafford - The Alfred Hitchcock Wiki | url = https://the.hitchcock.zone/wiki/Frederick_Stafford | vydavateľ = the.hitchcock.zone | dátum prístupu = 2023-12-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231226173054/https://the.hitchcock.zone/wiki/Frederick_Stafford | dátum archivácie = 2023-12-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dr Frederick Stafford (1928-1979) - Find a Grave... | url = https://www.findagrave.com/memorial/206716207/frederick-stafford | vydavateľ = www.findagrave.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Narodil sa ako Friedrich Strobel von Stein a bol pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] (jeho matka pochádzala zo Slovenska, otec bol pôvodom [[Nemecko|Nemec]]). Ovládal mnoho jazykov ([[Slovenčina|slovensky]], [[Čeština|česky]], [[Nemčina|nemecky]], [[Angličtina|anglicky]], [[Francúzština|francúzsky]] a [[Taliančina|taliansky]]). V roku [[1948]] emigroval do [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Získal tu doktorát z chémie a neskôr pracoval na manažérskych pozíciách vo farmaceutickom priemysle kde si poangličtil svoje meno. V 20 rokoch bol vrcholovým športovcom (ľadový hokej a plávanie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frederick Stafford | url = https://vodkaster.telerama.fr/artistes/frederick-stafford/47161 | vydavateľ = Vodkaster | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = fr-FR}}</ref> Služobne veľa cestoval po [[Čína|Číne]] a v roku [[1964]] sa zoznámil z [[nemecko]]u herečkou [[Marianne Hold]] a po týždni sa s ňou oženil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marianne Hold - The Private Life and Times of Marianne Hold. Marianne Hold Pictures. | url = http://www.glamourgirlsofthesilverscreen.com/show/133/Marianne+Hold/index.html | vydavateľ = www.glamourgirlsofthesilverscreen.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231226173054/http://www.glamourgirlsofthesilverscreen.com/show/133/Marianne+Hold/index.html | dátum archivácie = 2023-12-26 }}</ref> Neskôr sa presťahoval z [[Rakúsko|Rakúska]] do [[Francúzsko|Francúzska]]. Na svadobnej ceste si ho vyhliadol francúzsky režisér [[André Hunebelle]] a dal mu ponuku či nechce hrať v pokračovaní [[OSS 117 (filmová séria)|OSS 117]] a on odpovedal „Prečo nie?“. Pre verejnosť bol známy najmä z [[Európa|európskych]] [[Špionážny film|špionážnych filmov]] ako napr: ''[[Agent 505 – Todesfalle Beirut]]'' / ''Baroud à Beyrouth'' ([[1966]]), ''[[Estouffade à la Caraïbe]]'' ([[1967]]) alebo ''[[L'Homme qui valait des milliards]]'' ([[1967]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frederick Stafford movie posters | url = https://www.cinematerial.com/people/frederick-stafford-i821277 | vydavateľ = www.cinematerial.com | dátum prístupu = 2023-12-26}}</ref> Medzi filmami [[OSS 117 (filmová séria)|OSS 117]] hral v: ''[[Furia à Bahia pour OSS 117]]'' ([[1965]]) a ''[[Tajný agent v Tokiu]]'' ([[1966]]), ktoré patria medzi najlepšie zo ságy.<ref>https://www.cinefil.com/star/frederick-stafford</ref> V roku [[1969]] hral v [[triler]]i [[Alfred Hitchcock|Alfreda Hitchcocka]] ''[[Topaz]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frederick Stafford | url = https://claudejade.com/tag/frederick-stafford/ | vydavateľ = Mémoire de Claude Jade | dátum vydania = 2023-03-11 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = de-DE | meno = Fiancee Du | priezvisko = Cinema}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frederick Stafford | url = https://alfredhitchblog.wordpress.com/tag/frederick-stafford/ | vydavateľ = Alfred Hitch-blog | dátum vydania = 2018-06-24 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en}}</ref> Istú popularitu si získal aj vo [[Vojnový film|vojnových filmoch]] ''[[Sur ordre du Führer]]'' ([[1969]]), ''[[Bitka o Alamein]]'' ([[1970]]) alebo ''[[Abus de pouvoir]]'' ([[1972]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frederick Stafford | url = https://dcairns.wordpress.com/tag/frederick-stafford/ | vydavateľ = shadowplay | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en}}</ref> Zomrel tragicky vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] pri zrážke [[Lietanie (letectvo)|lietadiel]] nad [[Sarnersee|Sarnenským jazerom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frederick Stafford - Alchetron, The Free Social Encyclopedia | url = https://alchetron.com/Frederick-Stafford | vydavateľ = Alchetron.com | dátum vydania = 2017-12-25 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=68808|meno=Frederick Stafford}} * {{Imdb meno|id=0821277|meno=Frederick Stafford}} * {{Fdb meno|id=28593|meno=Frederick Stafford}} * {{Kinobox meno|id=28593|meno=Frederick Stafford}} {{OSS 117 filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Stafford, Frederick}} [[Kategória:Rakúski filmoví herci]] [[Kategória:Rakúske osobnosti slovenského pôvodu]] [[Kategória:Obete leteckých nehôd]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] [[Kategória:OSS 117]] sz9q84kifyn20nzpqg1tcg08jbxq0n9 0 710320 8232841 8035794 2026-06-13T18:23:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232841 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Gejza von Radványi | Rodné meno = Géza Grosschmid <small>(celým menom Géza Emanuel László Grosschmid)</small><ref name="meno">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = | odkaz na autora =| titul = Géza Emanuel László Radványi (Grosschmid)| url = https://www.geni.com/people/Géza-Radványi/6000000019624702535| vydavateľ = geni.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie = 2022-05-02| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = en}}</ref> | Popis osoby = maďarský [[filmový režisér]], [[kameraman]], [[Producent (umenie)|producent]] a [[spisovateľ]] | Portrét = Radványi Géza fortepan 18377.jpg | Popis portrétu = Géza s manželkou [[Maria von Tasnády]] | Dátum narodenia = {{dn|1907|9|28}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1986|11|27|1907|9|28}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarská ľudová republika]] (dnes [[Maďarsko]]) | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[maďari|maďarská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Univerzita divadelného a filmového umenia v Budapešti | Profesia = [[filmový režisér]] | Aktívne roky = [[1947]]{{--}}[[1980]] | Rodičia = otec: [[Géza Grosschmid]]<br/>matka: Margita Ratkovszky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Margit Maria Georgina Ratkovszky| url = https://www.geni.com/people/Margit-Maria-Georgina-Ratkovszky/6000000019625080013| vydavateľ = geni.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie = 2022-05-02| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = en}}</ref> | Príbuzní = | Súrodenci = [[Sándor Márai]] | Manželka = Eva Marie Daghofer (od [[1930]] do [[1937]])<br/>[[Maria von Tasnády]] (od 1937) | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Košice | Portál2 = Film | Portál3 = Literatúra }} '''Gejza von Radványi''' ({{vjz|hun|''Géza von Radványi''}}, rodným menom '''Géza Grosschmid''',<ref name="meno"/> * [[28. september]] [[1907]], [[Košice]] – † [[27. november]] [[1986]], [[Budapešť]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Bibliothèque Nationale de France| odkaz na autora =| titul = Géza von Radványi (1907-1986)| url = https://data.bnf.fr/13898771/geza_von_radvanyi/| vydavateľ = data.bnf.fr| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = fr}}</ref> bol [[Maďari|maďarský]] [[filmový režisér]], [[kameraman]], [[Producent (umenie)|producent]] a [[spisovateľ]]. == Život a filmografia == [[Súbor:Márai-dom.jpg|náhľad|Rodisko na [[Mäsiarska ulica (Košice)|Mäsiarskej ulici]] 35 v [[Košice|Košiciach]].]] [[Súbor:Radványi Géza sírja.jpg|náhľad|Hrob Radványiho na cintoríne v [[Budapešť|Budapešti]].]] Narodil sa ako Géza Grosschmid, no neskôr si vzal meno Radványi po matke svojho otca. Jeho brat bol spisovateľ [[Sándor Márai]]. Géza von Radványi debutoval v [[Žurnalistika|žurnalistike]] následne od roku [[1941]] začal pôsobiť v [[Kinematografia|kinematografii]] a [[Filmový priemysel|filmovom priemysle]]. V [[50. roky 20. storočia|50.]] a [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] [[20. storočie|20. storoči]] sa zameral najmä na tvorenie populárnych filmov, ktoré by za predpokladu európskych koprodukcií konkurovali [[Hollywood]]skym štúdiám. Začal na konci [[40. roky 20. storočia|štyridsiatych rokov 20. storočia]], s filmom ''Somewhere in Europe'' ({{vjz|hun|''Valahol Európában''}}) a ''Women Without Names'' ({{vjz|ita|''Donne senza nome''}}), boli to neorealistické drámy bez koncesie zamerané na vojnu a povojnové obdobie. Počas [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] 20. storočia Radványi zmenil svoj štýl filmami ako: ''L'Étrange Désir de Monsieur Bard'' ({{vjz|eng|''The Strange Desire of Mr. Bard''}}), s [[Michel Simon|Michelom Simonom]] a [[Geneviève Page]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = L'étrange désir de Monsieur Bard (1954) - Reference View - IMDb| url = https://www.imdb.com/title/tt0046572/reference| vydavateľ = Internet Movie Database| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = anglicky}}</ref> a predovšetkým úspech jeho pretvorenia ''Mädchen in Uniform'' ({{vjz|eng|''Girls in Uniform''}}) s [[Lilli Palmer]] a mladou hviezdou [[Romy Schneider]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mädchen in Uniform (1958) - Reference View - IMDb| url = https://www.imdb.com/title/tt0051964/reference| vydavateľ = Internet Movie Database| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = anglicky}}</ref> V rovnakom desaťročí vydal aj ''Douze Heures D'Orloge'', [[triler]] založený na scenári Boileau a Narcejaca, s [[Lino Ventura|Linom Venturom]] a [[Laurent Terzieff|Laurentom Terzieffom]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Douze heures d'horloge (1959) - Reference View - IMDb| url =https://www.imdb.com/title/tt0052757/reference| vydavateľ = Internet Movie Database| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = anglicky}}</ref> ako aj „slapstick“ komédiu, ''An Angel on Wheels'' s [[Romy Schneider|Romy Schneiderovou]] a [[Henri Vidal|Henrim Vidalom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Ein Engel auf Erden| url = https://www.filmportal.de/film/ein-engel-auf-erden_e48e33ba050c40148c9efece3047f04e| vydavateľ = filmportal.de| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = de}}</ref> Počas [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] bol viac ambicióznejší a vytvoril viaceré 70 mm koprodukcie, ako napríklad ''Uncle Tom's Cabin'' ({{vjz|deu|''Onkel Toms Hütte''}}) s [[Mylène Demongeot]] a [[Herbert Lom|Herbertom Lomom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Onkel Toms Hütte| url = https://www.filmportal.de/film/onkel-toms-huette_0ed153a5a5334d56911fbfcac736d500| vydavateľ = filmportal.de| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = de}}</ref> a ''Der Kongreß Amüsiert Sich'' s [[Lilli Palmer]], [[Curd Jürgens]], [[Paul Meurisse|Paulom Meurissom]] a [[Françoise Arnoul]], obe produkcie neboli veľmi úspešné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Der Kongreß amüsiert sich| url = https://www.filmportal.de/film/der-kongress-amuesiert-sich_785b91cd37ea407fa1a01bd5e19d3b71| vydavateľ = filmportal.de| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = de}}</ref> Naopak, prekvapivo napísal scenár pre úspešný film, v ktorom si zahral [[Louis de Funès]] s názvom ''[[Piti Piti Pa]]'' ({{vjz|fra|''L'Homme Orchester''}}), réžíroval ho [[Serge Korber]]. Jeho film z roku [[1961]] ''Das Riesenrad'' bol súčasťou 2. [[Medzinárodný filmový festival v Moskve|Moskvského medzinárodného filmového festivalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 1961 year| url = http://39.moscowfilmfestival.ru/miff38/eng/archives/| url archívu = https://web.archive.org/web/20170720050750/http://39.moscowfilmfestival.ru/miff38/eng/archives/?year=1961| vydavateľ = Moscow International Film Festival| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| dátum archivácie = 2017-07-20| miesto = Moskva| jazyk = en}}</ref> Jeho film ''Uncle Tom's Cabin'' z roku [[1965]] bol súčasťou 4. Moskvského medzinárodného filmového festivalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 1965 year| url = http://39.moscowfilmfestival.ru/miff38/eng/archives/| url archívu = https://web.archive.org/web/20170720201902/http://39.moscowfilmfestival.ru/miff38/eng/archives/?year=1965| vydavateľ = Moscow International Film Festival| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| dátum archivácie = 2017-07-20| miesto = Moskva| jazyk = en}}</ref> V roku [[1979]] spolu s [[Just Jaeckin|Justom Jaeckinom]] napísal scenár k filmu ''Girls'' s [[Anne Parillaud]]. Radványi sa v roku [[1939]] presťahoval do Budapešti a v rokoch [[1946]] – [[1947]] študoval na Univerzite divadelného a filmového umenia ({{vjz|hun|''Színház- és Filmművészeti Egyetem''}}). V roku 1947 sa presťahoval do [[Taliansko|Talianska]]. V rokoch [[1952]] – [[1953]] natáčal vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Od roku [[1954]] bol učiteľom na Vysokej škole filmu v [[Mníchov]]e a nakoniec sa v roku [[1977]] presťahoval späť do Budapešti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Radványi Géza története| url = https://cultura.hu/szub-kultura/radvanyi-geza-tortenete/| vydavateľ = cultura.hu| dátum vydania = 2017-09-26| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = hu}}</ref> Gejza von Radványi ukončil svoju kariéru skromnou produkciou publikovanou v jeho domovskej krajine s názvom ''Circus Maximus'' v roku [[1980]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = The National Film Archive, Prague| odkaz na autora = | titul = Cirkus Maximus| url = https://arl.nfa.cz/arl-nfa/en/detail/?&idx=nfa_un_auth*0067513| vydavateľ = arl.nfa.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-01| miesto = | jazyk = en}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Pamätné tabule == * [[2016]] – Mäsiarska 35 v Košiciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Emléktábla Radványi Géza tiszteletére| url = https://ujszo.com/regio/emlektabla-radvanyi-geza-tiszteletere| vydavateľ = ujszo.com| dátum vydania = 2016-10-27| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Gergely| meno = Fábián| autor =| odkaz na autora =| titul = Radványi Géza előtt tisztelegnek Kassán| url = https://muzsa.sk/film/radvanyi-geza-elott-tisztelegnek-kassan| vydavateľ = muzsa.sk| dátum vydania = 2018-09-24| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-01| miesto =| jazyk = hu}}</ref> == Publikácie == Publikoval množstvo kriminálnych románov: * ''16 Heures au Paradis'', [[Novela (literatúra)|novela]], Éditions de Trévise, [[Paríž]], [[1974]]. * ''Troubles'', novela, Éditions de Trévise, Paríž, [[1975]]. {{ISBN|2711202895}} * ''Les Otages de la nuit'', novela, Éditions de Trévise, Paríž, [[1976]]. {{ISBN|2-7112-0314-X}} * ''Chantage sur canapé'', novela, Éditions de Trévise, Paríž, [[1978]]. {{ISBN|2-7112-0326-3}} * ''Drames de dames'', novela, Éditions de Trévise, Paríž, [[1980]]. {{ISBN|2-7112-0400-6}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0902839|meno=Gejza von Radványi}} * {{csfd meno|id=16644|meno=Gejza von Radványi}} * {{fdb meno|id=141178|meno=Gejza von Radványi}} == Zdroj == {{preklad|en|Géza von Radványi|1188290087|hu|Radványi Géza|26757671}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Radványi, Gejza}} [[Kategória:Maďarskí režiséri]] [[Kategória:Kameramani]] [[Kategória:Filmoví producenti]] [[Kategória:Maďarskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] ou4yv3uhiiwc5yoem466l2xi7kvujfe 0 713844 8233081 8085326 2026-06-14T08:20:29Z ~2026-34794-40 297853 /* */ ,,, 8233081 wikitext text/x-wiki [[File:BAZ MNA.JPG|thumb|BAZ MNA 900]] '''BAZ MNA''' je interné označenie pre projekt '''M'''alého '''N'''ákladného '''A'''utomobilu, resp. úžitkového vozidla do 3,5 t, vyvíjaného vo [[BAZ|VMV BAZ]] (Bratislavské Automobilové Závody) v 80. rokoch. Mal dve vývojové etapy MNA 900 a MNA 1000, pričom číslo udávalo nosnosť v kg. == Predchodca == Po zrušení projektu výroby [[Alfa Romeo]] v [[Bratislava|Bratislave]] a následnom zlyhaní aj jeho náhrady Škoda 720,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Skoda 720|url=https://auta5p.eu/lang/en/katalog/auto.php?idf=Skoda-720-Sedan-I-2-26562}}</ref> začali od roku 1973 vo vývojovom stredisku [[BAZ]], pracovať na novom type dodávkového automobilu s nosnosťou 1,25 t, s interným označením '''M8'''. [[BAZ]] mali byť zapojené do projektu spoločného auta s NDR (v Československu pod názvom Škoda 760, v NDR RGW-Auto) výrobou podvozkových komponentov pre celú produkciu, výrobou osobných automobilov radu 760 a výrobou dodávkových automobilov (M8), ktoré mali poháňať motory z tohto projektu. Jednalo sa o benzínové motory vo verzii 1,5 l a 1,7 l. V Bratislave boli postavené prototypy všetkých základných verzií: van, valník, mikrobus a kombi. Tvarové riešenie karosérií realizoval Ivan Poplavskyj z VMV. Vzhľadom na meškajúci vývoj v [[Škoda Auto| AZNP]], bolo po úspešnom odskúšaní prototypov uvažované o spustení sériovej výroby dočasne s motorom [[VAZ 2103|Lady 1500]]. Toto riešenie sa nepodarilo presadiť a pre finančné a technické zlyhanie projektu spoločného auta na oboch stranách, v [[NDR]] aj [[ČSSR]], prišlo k zastaveniu vývoja Škoda 760. Dôsledkom toho, prišla dodávka M8 o pohon a projekt bol z nadriadených orgánov v roku 1979 zrušený. Prežiť sa podarilo valníku (prestavaný na odťahovku) a kombi, ktoré zostali ako služobné vozidlá vo VMV. Ostatné prototypy boli zošrotované. == MNA 900 == Na začiatku 80. rokov dostala BAZka zadanie na vývoj a neskoršiu výrobu ľahkého dodávkového vozidla o nosnosti 450kg ([[Škoda 120#Prototypy| BAZ Furgonet]]), úžitkového vozidla o nosnosti 900kg a stredného nákladného automobilu [[Devín (auto)| BAZ Devín]]. Z druhého menovaného vzišiel projekt MNA 900. Malo sa jednať o moderný úžitkový automobil v rôznych karosárskych verziách, ktorý mal zdieľať s projektom Škoda 780 motor o objeme minimálne 1,5L. Mal byť naviazaný na päťstupňovú prevodovku BAZ a poháňať predne, alebo všetky štyri kolesá. Postavených bolo viacero prototypov, minimálne jeden vo verzii 4x4. Navzájom sa odlišovali nielen karosárskym vyhotovením, ale aj pohonom a interiérom. Postupne, ako pribúdali dodávatelia dielov a príslušenstva pre projekt Š781, mali neskoršie prototypy okrem typických predných svetiel, aj iné zadné svetlá, spätne zrkadlá a prvky interiéru. (údaj o čelnom skle z Favorita z českých zdrojov nie je pravdivý) Tieto vozidlá mali mierne pozmenený dizajn prednej časti (zjavný súbeh dizajnéra Milana Bíroša s projektom Devín) a jeden centrálny stierač čelného skla. Minimálne jeden prototyp (5COM) poháňal motor Škoda 781 OHV, určený pre budúci Favorit. V polovici dekády už bolo zrejme, že [[Škoda Auto| AZNP]] nie je schopná ani technicky, ani finančne rozbehnúť výrobu motora 780.15 a zastaraný motor z Favorita, pôvodom zo Škody [[Škoda 1000 MB| 1000 MB]], bude pre dodávku s nosnosťou 900kg nepostačujúci (pozn: motor Škoda 781.135 – 1,29l, 43kW bez -/40kW s katalyzátorom). V podstate sa zopakovala situácia z projektu dodávky '''M8''', preto sa BAZka obrátila za hranice Československa. Už v roku 1988 prebehli na verejnosti informácie, že projekt MNA bude ďalej pokračovať v spolupráci s automobilkou '''AZLK'''. Tá v tom čase stavala nové haly motorárne pre novovyvinutú generáciu zážihových aj vznetových motorov s objemom od 1,5 až 2,0L. Určené mali byť pre Moskvič 2141 Aleko. AZLK sa taktiež snažila o rozšírenie ponuky modelov vlastným MPV ('''Arbat''') a preto vzájomná spolupráca s BAZkou, ktorá mala hotovú, naozaj modernú dodávku, mala byt obojstranne prospešná. Tlak z centrálnych orgánov na BAZku však bol najmä na dodávky dielov pre výrobu Favorita, nie na urýchlenie sériovej výroby MNA. A termín nábehu sa odsúval na začiatok roku 1992. == MNA 1000 == Napriek spoločensko-politickým zmenám, ktoré prebiehali od konca roka 1989, sa na projekte MNA pokračovalo. Projekt, ktorý už nebol naviazaný na AZNP, bol v obdivuhodne krátkom čase úplne prepracovaný a dizajnér [[Milan Bíroš]] vytvoril moderný, nadčasový dodávkový automobil. Prototypy boli vybavené novými motormi z AZLK s pohonom predných kolies. Na verejnosti sa objavili v roku 1991 vo verziách dvojmiestneho VANu a 8-miestneho mikrobusu. Už vtedy vládla v PVÚ BAZ (pozn.: Podnikový vývojový ústav, premenované VMV BAZ) skepsa o pokračovaní tohto projektu. Z viacerých parametrov, ktoré prispeli ku koncu PVÚ (VMV) BAZ a ich projektu MNA 1000 bol najzásadnejší odpredaj materskej automobilky BAZ v Devínskej Novej Vsi automobilke Volkswagen. Bohužiaľ, MNA 1000 sa nehodila do portfólia VW, pretože nová FWD dodávka T4 sa práve rozbiehala v sériovej produkcii (1991). AZLK sa ešte snažila prevziať projekt MNA1000 / Moskvič 3733,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moskvič 3733|url=https://drive2.ru/b/1609732}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> , ale spoločensko-politicko-hospodárska situácia v Rusku v 90tich rokoch nebola tomu naklonená. Projekt MNA v automobilke BAZ bol definitívne zastavený v roku 1992. Podľa zistených údajov boli vyrobené 4 prototypy (5?), 2 dvojmiestne VANy a 2 presklenné mikrobusy. MNA 1000, biely VAN – Múzeum dopravy Bratislava MNA 1000, bordový mikrobus – Múzeum AZLK, ako Moskvič 3733 MNA 1000, šedý mikrobus – súkromný majiteľ MNA 1000, šedý VAN - ? , presklenné bočné dvere Technické parametre (údaje pre MNA1000 / AZLK3733): D / Š / V – 4850 / 1890 / 1925 mm Rozchod kolies vpredu / vzadu – 1620 / 1620 mm Rázvor náprav 2900 mm Nosnosť mikrobus/van – 1550 / 1200 kg Motor – AZLK 21414, R4 zážihový, OHC, 1795 ccm Výkon - 70kW / 5800ot/min, 147Nm / 2800 ot/min Max rýchlosť – 155kmh Spotreba – 6,8l / 100km == Poznámky == Počet vyrobených prototypov MNA900 nie je potvrdený. Tento údaj sa často zamiena s počtom vyrobených MNA450, alebo MNA1000 – oba po 4ks (resp. MNA450 – 1+2+1, MNA1000 – 1+3) Niektoré nepotvrdené informácie uvádzajú, že jeden z MNA 1000 bol vybavený zážihovým motorom AZLK 1600ccm (šedý mikrobus?) Projekt MNA 450 ('''[[Škoda 120#Prototypy|BAZ Furgonet]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=BAZ Furgonet|url=https://auta5p.eu/katalog/baz/skoda_742f_01.php}}</ref>) bol ukončený z dôvodu hlavného zamerania BAZ na vývoj a zavedenie do výroby MNA900 a STA/SNA Devín. Poukazovanie na nevhodnosť koncepcie úžitkového vozidla s motorom vzadu z českej strany, ako na hlavný problém, vyvracia fakt, že napríklad Volkswagen (T3) a Fiat (F900) takéto vozidlá sériovo vyrábali. Aj samotná AZNP zaviedla následne do ponuky model Š105 SP - sedan 742 s motorom vzadu. Pre Furgonet bola pripravená verzia PP, zhodná s projektom modernizácie Š 743 – '''[[BAZ Locusta]]'''. Motor s prevodovkou z projektu Š780 však v tom čase ešte nebol k dispozícii. BAZ Furgonet mal byť dočasná čiastočná náhrada nevhodnej, archaickej Škody 1203 s "nulovými" nákladmi na vývoj a rýchlym nábehom do malosériovej výroby. Hlavným dôvodom nezavedenia projektov [[BAZ MNA|MNA 900]] a [[Devín (auto)|STA/SNA Devín]] v [[BAZ]] (oba 1988), bolo finančné vyčerpanie štátu na vývoj a zavedenie výroby osobného vozidla Škoda 780 s predným pohonom vrátane neuskutočnených predošlých projektov Škoda 760 a Škoda 720, ktoré bolo prioritou strany [[KSČ]] a vlády [[ČSSR]] (uznesenie 228, 12/1982). Vývoj Favorita 781 stál nie menej, ako 2,5 miliardy Kčs. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[BAZ]] * [[BAZ Locusta]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP|Tatra Bratislava]] * [[Devín (auto)|BAZ Devín]] == Zdroje == * Ivan Schuster, Ján Oravec – VÝVOJ MOTROVÝCH VOZIDIEL V BRATISLAVE, MOTor, ISBN 80-85520-04-04 * Ivan Skoda – Dodavkove automobily z BAZKY, Trucker 6/96 s.54 (pozn.M8) * A.Javorský – Pekné (a najmä) potrebné!, stop, auto-moto revue 6/89 s.4-5 (pozn.MNA 900) [[Kategória:Úžitkové automobily]] [[Kategória:Automobily BAZ]] pft8iwbgyhdqgcxhsc0v26of2qiuqb1 0 715573 8232948 8182438 2026-06-13T19:54:15Z ~2026-34638-00 297823 8232948 wikitext text/x-wiki {{Infobox James Bond film | Názov = James Bond: Dych života | Poster = Logo tld de.svg | Background = | Originálny názov = ''The Living Daylights'' | Iný názov = ''Dych života'' | Žáner = špionážny, akčný, dobrodružný, triler | Dĺžka = 130 | Štát = {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]]<br>{{USA}} [[Spojené štáty]] | Pôvodný jazyk = [[angličtina|anglický]] | Rok = [[1987]] | Dátum uvedenia = [[29. jún]] (Spojené kráľovstvo), [[31. júl]] (USA) | Produkčná spoločnosť = [[Eon Productions]] | Distribučná spoločnosť = [[United Artists]], [[Metro-Goldwyn-Mayer]] | Rozpočet = odhad na 40 miliónov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.the-numbers.com/movie/Living-Daylights-The#tab=summary |dátum prístupu=2024-07-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190919234905/https://www.the-numbers.com/movie/Living-Daylights-The#tab=summary |dátum archivácie=2019-09-19 }}</ref> [[Dolár|dolárov]] (t. j. približne 103,5 miliónov [[Euro|eur]] v roku [[2023]]) | Zárobok = [[Cirka|cca]] 141 mil. [[Dolár|$]] | Ocenenia = [[The Saturn Awards]] | Veková prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | Réžia = [[John Glen]] | Scenár = [[Richard Maibaum]], [[Michael G. Wilson]] | Predloha = [[Ian Fleming]] {{Small|(kniha)}} | Produkcia = [[Albert R. Broccoli]] | Hudba = [[John Barry]] | Titulná pieseň = [[a-ha]]{{--}}„The Living Daylights“ | Kamera = [[Alec Mills]] | Strih = [[Peter Davies]], [[John Grover]] | Zvuk = [[Nicolas Le Messurier]] | Scénografia = [[Peter Lamont]], [[Michael Ford]] | Kostýmy = [[Emma Porteous]] | Masky = [[Naomi Donne]], [[Edwin Erfmann]], [[George Frost]] | Bond = [[Timothy Dalton]]{{--}}agent 007 | Bond-girl = [[Maryam d'Abo]]{{--}}Kara Milovy | Zločinec = [[Jeroen Krabbé]]{{--}}generál Georgi Koskov | Obsadenie = [[Joe Don Baker]]{{--}}Brad Whitaker<br>[[John Rhys-Davies]]{{--}}generál Leonid Pushkin<br>[[Andreas Wisniewski]]{{--}}Necros<br>[[Art Malik]]{{--}}Kamran Shah<br>[[Thomas Wheatley]]{{--}}Saunders<br>[[Virginia Hey]]{{--}}Rubavitch<br>[[Robert Brown (herec)|Robert Brown]]{{--}}M<br>[[Lois Maxwell]]{{--}}slečna Moneypenny<br>[[Desmond Llewelyn]]{{--}}Q<br>[[Geoffrey Keen]]{{--}} minister obrany Sir Frederick Gray<br>[[Walter Gotell]]{{--}}Generál Gogoľ<br>[[John Terry (herec)|John Terry]]{{--}}Felix Leiter<br>[[Julie T. Wallace]]{{--}}Rosika Miklos<br>[[Julie T. Wallace]]{{--}}Rosika Miklos<br>[[John Bowe]]{{--}}plukovník Feyador<br>[[Ken Sharrock]]{{--}}väzenský dozorca | Predchádzajúci = ''[[James Bond: Vyhliadka na smrť]]'' {{Small|([[1985]])}} | Nasledujúci = ''[[James Bond: Povolenie zabíjať]]'' {{Small|([[1989]])}} | Portál 1 = | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''''James Bond: Dych života'''''<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia filmu|vydavateľ=Obzor|rok=1993|isbn=8021502193|strany=1055|zväzok=tvrdý|priezvisko=Richard|meno=Blech}}</ref>{{Rp|63, 171, 291, 991}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = James Bond: Dych života | url = https://www.rikrek.com/sk/film/james-bond-dych-zivota/2176/ | vydavateľ = rikrek.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = sk | meno = Patrik Cicvárek {{!}} | priezvisko = info@rikrek.com}}</ref> alebo '''''Dych života'''''<ref name=":0" />{{Rp|92, 137}} ({{Vjz|eng|''The Living Daylights''}}) je [[Spojené kráľovstvo|britsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[Špionážny film|špionážno]]-[[Akčný film|akčno]]-[[Dobrodružný film|dobrodružný]] [[triler]] z roku [[1987]], ktorý režíroval [[John Glen]]. Ide o v poradí pätnástu oficiálnu [[James Bond (filmy)|bondovku]] v ktorej hlavnú úlohu [[James Bond|agenta 007]] hrá [[Timothy Dalton]] po prvýkrát. [[Kniha]] poviedok ''Octopussy and The Living Daylights'' je štrnásta bondovka od [[Ian Fleming|Iana Fleminga]], bola vydaná v roku [[1966]] spolu s ďalšími štyrmi poviedkami, ktorej ''The Living Daylights'' bola druhou v poradí. Kniha bola vydaná posmrtne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Living Daylights - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=31704 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2024-07-02}}</ref> == Dej == Agenta 004 zastrelili na akčnej akcii kde bol spoločne s agentami 007 a 002. Na jeho tele našli odkaz s popisom „Smiert Spionom“ (smrť špiónom). Zdalo sa, že jeho smrť je súčasťou vraždeného ťaženia [[KGB]], riadeného [[Generál|generálom]] Puškinom ([[John Rhys-Davies]]). Tak to aspoň rozprával zbehnutý generál Koskov ([[Jeroen Krabbé]]) po svojom úteku z Bratislavy. Bond ([[Timothy Dalton]]) ale dostal za úlohu Puškina zlikvidovať, ale rýchlo pochopil, že na jeho smrť má svoje dôvody aj Koskov. Aby sa Bond dopátral skutočnej pravdy, musel si získať dôveru Koskovovej priateľky Kary ([[Maryam d'Abo]]). Odhalil sprisahanie, v ktorom figuroval zabijak s kamennou tvárou, obchodník s rôznymi zbraňami, posadnutý mocou, hotovosť KGB určená na zbrane a plné lietadlo [[Ópium|ópia]]. Akciu Bondovi neraz narušil Koskovov zabijak Necros ([[Andreas Wisniewski]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Dougall|meno=Alastair|titul=JAMES BOND Tajomný svet agenta 007 (org. JAMES BOND The Secret World of 007)|vydanie=618|rok=2001 (org. 2000)|isbn=80-7181-517-9|strany=144|vydavateľ=OTTOVO nakladatelství (org. Dorling Kindersley Limited)|miesto=Táborská 31, Praha 4 (org. Veľká Británia)|poznámka=ilustroval Roger Stewart}}</ref>{{Rp|92}} == Fakty a zaujímavosti == * Natáčalo sa v [[Rakúsko|Rukúsku]], [[Maroko|Maroku]], [[Spojené štáty|USA]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Anglicko|Anglicku]], na [[Gibraltár|Gibraltáre]] a v [[Pinewood Studios]] v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia knihy|titul=007 James Bond Encyclopedia|rok=2007|isbn=978-80-204-2130-2|strany=336|priezvisko=Cork|meno=John|vydavateľ=Dorling Kindersley Limited|jazyk=čeština|priezvisko2=Stutz|meno2=Collin|miesto=Londýn}}</ref> * Zábery odohrávajúce sa v [[Bratislava|Bratislave]] sa natočili vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava – Exploring the City from "The Living Daylights" | url = https://huntingbond.com/bratislava/ | dátum vydania = 2018-07-23 | dátum prístupu = 2024-07-02 | jazyk = en-US | priezvisko = HuntingBond}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vienna as Bratislava in ‘The Living Daylights’ | url = https://bondlocations.com/2021/03/28/vienna-as-bratislava-in-the-living-daylights/ | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum prístupu = 2024-07-02 | jazyk = en | meno = Piotr | priezvisko = Zając}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dech života {{!}} Ulice v Bratislavě {{!}} Living Daylights {{!}} Filmová místa.cz | url = https://www.filmovamista.cz/3892-Dech-zivota?zaber=49108 | vydavateľ = www.filmovamista.cz | dátum prístupu = 2024-07-02}}</ref> * Toto bola posledná bondovka, na ktorej sa [[John Barry]] podieľal ako [[hudobný skladateľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = John Barry Composer of 11 James Bond films | url = https://www.007museum.com/John_Barry.htm | vydavateľ = www.007museum.com | dátum prístupu = 2024-07-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240525025456/https://www.007museum.com/John_Barry.htm | dátum archivácie = 2024-05-25 }}</ref> Spoločne zložil hudbu k 12 filmom ságy. == Postavy == * '''Kara Milovy''': jemný vzhľad [[Violončelo|violončelovej]] virtuózky Kary ostro kontrastoval s jej nebojácnou povahou. Bola nevinnou obeťou zapletenou do siete klamstiev, ktoré spôsobil jej milenec Koskov zo svojim spoločníkom Bradom Whitakerom. Bond ju spočiatku podozrieval, že je agentkou a strelkyňou KGB. Ona si neskôr myslela to isté o ňom a zradila ho Koskovovi. Keď však časom začali spolupracovať vytvorili spoloční tím.<ref name=":0" />{{Rp|92}} * '''generál Georgij Koskov''': neúprimný a bezohľadný človek, ktorý stál za akciou „Smiert Spionom“<ref name="vs" group="pozn.">Niekedy označované ako Smjerť špionam.</ref>, o ktorej sa domnieval, že vnesie chaos do radov [[Secret Intelligence Service|MI6]] a súčasne povedie k smrti jeho nepriateľa, šéfa KGB generála Puškina.<ref name=":0" />{{Rp|93}} * '''Brad Whitaker''': vymyslel plán na použite hotovosti KGB určenej na zbrane a nákup ópia od [[Afganistan|afganských]] partizánov. Whitaker bol obchodník so zbraňami a s absurdnými vojenskými zámermi. Miloval vojnu a mal vlastné múzeum s panteónom „veľkých veliteľov“, kde si z vojačikmi prehrával a reštauroval veľké a slávne bitky. Odvolával sa na skvelú minulosť v americkej armáde, ale z akadémie vo [[United States Military Academy|West Pointe]] ho vylúčili pre podvod. Zahnaný do svojej skrýše, zaútočil na Bonda najmodernejšími zbraňami vrátane útočnej pušky. No dočkal sa svojho Waterloo, keď naňho spadla [[busta]] vojvodu [[Wellington|Wellingtona]].<ref name=":0" />{{Rp|93}} * '''Nekros''': Koskosov nemilosrdný zabijak, bol bývalým príslušníkom a agentom KGB. V prezlečení za mliekara spôsobil výbušnými fľašami v bezpečnom dedinskom sídle M16 spúšť. Pri ďalšom Nekrosovom samostatnom nájazde zmizol Koskov tajne do svojho domu, aby sa z Whitekarom spoločne spojil na jeho utajenej základni v [[Tanger|Tangere]].<ref name=":0" />{{Rp|93}} * '''Saunders''': Bondov kontakt v Bratislave a vo Viedni, agent MI6, zle odhadol jeho nezávislosť i bezstarostný postoj k práci. Bonda na smrť naštval bombový útok na Saundersa vo viedenskom zábavnom parku [[Práter (zábavný park)|Práter]].<ref name=":0" />{{Rp|92}} * '''generál Puškin''': Bondov neskorší spojenec a člen KGB. Bola naň uskutočnená vražda, ktorá nebola skutočná, išlo totiž o súčasť Bondovho plánu na ukolísanie nepriateľa do falošného pocitu bezpečia.'''<ref name=":0" />{{Rp|93}}''' == Galéria == <gallery> Súbor:Gisteravond première James Bondfilm 'The Living Daylights in Tuschinski Timothy, Bestanddeelnr 934-0302.jpg|Premiéra James Bond filmu v [[Amsterdam|Amsterdame]]. Súbor:The Living Daylights - Aston Martin V8 & Cello Case Sled.jpg|Bondov [[automobil]] [[Aston Martin V8]]. Súbor:PIG - Pipeline Inspection Gauge (The Living Daylights) National Motor Museum, Beaulieu.jpg|„Čuník“ špeciálny dopravný prostriedok. </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.007.com/the-films/the-living-daylights/ ''James Bond: Dych života''] na oficiálnej stránke {{Eng icon}} * {{Csfd film|id=15696|názov=James Bond: Dych života}} * {{Imdb film|id=0093428|názov=James Bond: Dych života}} * {{Fdb film|id=9351|názov=James Bond: Dych života}} * {{Kinobox film|id=29930|názov=James Bond: Dych života}} * [https://www.mgm.com/movies/the-living-daylights ''James Bond: Dych života''] v MGM {{Eng icon}} * [https://www.thunderballs.org/thelivingdaylightsproductionstills ''James Bond: Dych života''] v Thunderballs {{Eng icon}} {{James Bond filmy}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi]] [[Kategória:Filmy z 1987]] [[Kategória:Britské filmy]] [[Kategória:Filmy USA]] ijp02v94sgpt9zxeej7fijqhq8bu9hb 0 715940 8233150 8124771 2026-06-14T11:57:56Z Dorian Kaplan 295328 pridaný relevantný externý odkaz 8233150 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Airalo eSIM|OficiálnyNázov=AirGSM Pte. Ltd.|Typ=Súkromná|Zameranie=Telekomunikácie, cestovanie|Ústredie=[[USA]]|OblasťPôsobenia=Celosvetovo|Webstránka={{url|https://www.airalo.com/sk}}}} '''Airalo''' je trh s kartami eSIM. Cestovateľom poskytuje karty eSIM pre viac ako 200 krajín a regiónov po celom svete, čo im poskytuje okamžitý prístup k [[Internet|internetu]] v zahraničí. K 31. marcu 2024 má aplikáciu Airalo viac ako 10 miliónov používateľov a je dostupná v App Store a [[Google Play]] Store v 53 jazykoch.<ref name=":0">{{Cite web|url=https://gulfbusiness.com/airalo-secures-60m-in-series-b-funding-round/|title=Airalo raises $60m in fundraising round led by e& Capital|access-date=2024-04-22|last=Muzoriwa|first=Kudakwashe|date=2023-08-02|language=en-US}}</ref><ref name=":1">{{Cite web|url=https://techcrunch.com/2023/07/31/airalo-locks-in-60m-to-expand-its-esim-based-global-roaming-marketplace/|title=Airalo locks in $60M to expand its eSIM-based global roaming 'marketplace'|access-date=2024-04-22|last=Lunden|first=Ingrid|date=2023-07-31|website=TechCrunch|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite news|date=2023-08-02|title=UAE's e& leads $60 million funding round for Airalo's eSIM marketplace - Edge Middle East|url=https://www.edgemiddleeast.com/business/uaes-e-leads-60-million-funding-round-for-airalos-esim-marketplace|access-date=2024-04-22|work=Edge Middle East|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.businesstimes.com.sg/startups-tech/startups/esim-platform-airalo-raises-us60-million-series-b-funding|title=eSIM platform Airalo raises US$60 million in Series B funding|access-date=2024-04-22|last=Yow|first=Daphne|date=2023-08-02|website=The Business Times|language=en}}</ref><ref name=":2">{{Cite web|url=https://www.telecompaper.com/news/airalo-esim-marketplace-raises-usd-60-mln-in-new-funding-round--1471682|title=Airalo eSIM marketplace raises USD 60 mln in new funding round|access-date=2024-04-22|date=2023-08-02|website=www.telecompaper.com}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://siliconcanals.com/news/airalo-first-esim-sim-store-telecommunication/|title=Airalo is world’s first eSIM store and here’s how it plans to change the telecommunication industry forever|access-date=2024-04-22|last=Sharma|first=Shubham|date=2019-10-11|website=Silicon Canals|language=en-US}}</ref> == História == Airalo je [[startup]] so sídlom v USA, ktorý v roku 2019 založili Abraham Burak a Bahadir Ozdemir. Ich cieľom je poskytnúť cestovateľom prístup k okamžitému, cenovo dostupnému globálnemu pripojeniu prostredníctvom technológie eSIM.<ref name=":3">{{Cite web|url=https://www.webintravel.com/a-minute-of-silence-for-the-physical-sim-card-please/|title=A minute of silence for the physical SIM card, please|access-date=2024-04-22|last=Hoon|first=Yeoh Siew|date=2023-08-21|website=WiT|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.techinasia.com/sequoia-reveals-20-startups-second-surge-cohort|title=Sequoia Capital reveals 20 startups in second Surge cohort|access-date=2024-04-22|last=Cordon|first=Miguel|date=2019-10-09|website=www.techinasia.com|language=en-US}}</ref> Abraham a Bahadir sú podnikatelia v sfére digitálnych nomádov, ktorí na vlastnej koži zažili obmedzenia spojené s cestovaním. Technológia eSIM predstavovala príležitosť poskytnúť cestovateľom cenovo výhodnejšiu a dostupnejšiu alternatívu. V roku 2019 spoločnosť Airalo zabezpečila počiatočné financovanie vo výške 1,9 milióna dolárov od počiatočného kapitálového fondu Antler a Sequoia Capital z Indie.<ref name=":4">{{Cite web|url=https://www.techinasia.com/rakuten-antler-sequoia-singtel-innov8-pour-54m-traveltech-firm|title=Rakuten, Sequoia, and more pour $5.4m into traveltech firm|access-date=2024-04-22|last=Sri|first=Deepti|date=2021-10-11|website=www.techinasia.com|language=en-US}}</ref> V roku 2021 zabezpečila financovanie vo výške 5 miliónov dolárov v rámci Series A.<ref>{{Cite web|url=https://www.telcotitans.com/telefonicawatch/wayra-buys-into-esim-startup-airalo/3865.article|title=Wayra buys into eSIM startup Airalo|access-date=2024-04-22|last=Morris|first=Anne|date=2021-10-13|website=TelcoTitans.com|language=en}}</ref><ref name=":4" /> A v roku 2023 to bolo 60 miliónov dolárov v kole financovania Series B. e& Capital, riziková pobočka spoločnosti e& (známejšia ako prepravca Etisalat so sídlom v [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátoch]]), viedla kolo s účasťou startupových „generátorov“ Antler Elevate, Liberty Global, Rakuten Capital, Singtel Innov8, Surge (počiatočný fond od Peak XV, predtým známy ako Sequoia Capital India a SEA), Orange, T Capital (riziková pobočka Deutsche Telecom), KPN Ventures, Telefónica Ventures a I2BF Global Ventures.<ref>{{Cite web|url=https://www.wayra.uk/articles/people-thought-we-were-crazy-to-invest-in-airalo-during-the-pandemic-they-just-raised-a-60m-series-b|title=People thought we were crazy to invest in Airalo during the pandemic…They just raised a $60M Series B|access-date=2024-04-22|date=2023-08-08|website=www.wayra.uk|accessdate=2024-07-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240422155420/https://www.wayra.uk/articles/people-thought-we-were-crazy-to-invest-in-airalo-during-the-pandemic-they-just-raised-a-60m-series-b|archivedate=2024-04-22}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.finsmes.com/2023/08/airalo-raises-60m-in-series-b-financing.html|title=Airalo Raises $60M in Series B Financing|access-date=2024-04-22|date=2023-08-01|website=FinSMEs|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.techcompanynews.com/airalo-secures-60-million-to-expand-its-esim-based-global-roaming-marketplace/|title=Airalo Secures $60 Million To Expand Its eSIM-Based Global Roaming Marketplace|access-date=2024-04-22|date=2023-08-01|website=Tech Company News|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.independent.com.mt/articles/2023-08-10/business-news/Airalo-a-company-in-GO-Ventures-portfolio-raises-60-million-in-Series-B-financing-6736253995|title=Airalo, a company in GO Ventures’ portfolio, raises $60 million in Series B financing -|access-date=2024-04-22|website=www.independent.com.mt|publisher=The Malta Independent}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Virtuálni mobilní operátori]] [[Kategória:Podniky v USA]] == Externé odkazy == * [https://www.airalo.com/ Oficiálna stránka Airalo] g7loglifan5fbes6nj4nbs3eiza5ydm 0 717195 8233137 7902646 2026-06-14T11:00:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233137 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Happy and Glorious | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = | Dĺžka = 6 | Krajina = {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] | Jazyk = [[angličtina|anglický]] | Rok = [[2012]] | Dátum uvedenia = [[27. júl]] | Spoločnosť = British Broadcasting Corporation | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Danny Boyle]] | Scenár = [[Frank Cottrell-Boyce]] | Predloha = | Námet = | Produkcia = | Hudba = | Kamera = | Strih = | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Obsadenie2 = [[Daniel Craig]]<br>[[Alžbeta II.]]<br>[[Julia McKenzie]] | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Happy and Glorious''''' je [[Spojené kráľovstvo|britský]] krátky film režírovaný [[Danny Boyle|Dannym Boylom]] produkovaný [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. V hlavnej úlohe [[Daniel Craig]] ako [[James Bond]] a [[Alžbeta II.|Alžbeta <abbr>II</abbr>.]] vo svojej vlastnej úlohe kráľovnej Spojeného kráľovstva. Vyše šesťminútový záber bol odvysielaný počas otváracieho ceremoniálu [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hier 2012]] v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2012 London Olympics: Opening Ceremony Recounts British History - Then Rocks | url = https://abcnews.go.com/Sports/olympics/2012-london-olympics-begin-uk-history-lesson-complete/story?id=16873552 | vydavateľ = ABC News | dátum prístupu = 2024-08-07 | jazyk = en | meno = A. B. C. | priezvisko = News}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BBC Olympics Opening Ceremony 2012: Happy & Glorious – Dirty Looks | url = https://dirtylooks.co.uk/selected-project/bbc-olympics-opening-ceremony-2012-happy-glorious/ | dátum prístupu = 2024-08-07 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Elizabeth II's Iconic Olympic Opening Ceremony Diamonds | url = https://www.thecourtjeweller.com/2024/07/queen-elizabeth-iis-iconic-olympic-opening-ceremony-diamonds.html | vydavateľ = The Court Jeweller | dátum vydania = 2024-07-26 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The 2012 Olympic Games Open with Lots of Bangs—and a Whimper|url=https://olympics.time.com/2012/07/27/the-2012-olympic-games-open-with-lots-of-bangs-and-a-whimper/|periodikum=Time|dátum=2012-07-27|dátum prístupu=2024-08-08|issn=0040-781X|jazyk=en-US|meno=Catherine|priezvisko=Mayer|url archívu=https://web.archive.org/web/20240808173457/https://olympics.time.com/2012/07/27/the-2012-olympic-games-open-with-lots-of-bangs-and-a-whimper/|dátum archivácie=2024-08-08}}</ref> == Vývoj == Nápad na zoskok kráľovnej [[Helikoptéra|vrtuľníkom]] prišiel od režiséra Dannyho Boyla, ktorý ho predstavil [[Sebastian Coe|Sebastianovi Coeovi]], organizátorovi letných olympijských hier v roku [[2012]]. V roku [[2011]] predložil scenár Edwardovi Youngovi, súkromnému tajomníkovi kráľovnej. Herečke [[Helen Mirrenová|Helen Mirren]], ktorá stvárnila hlavnú postavu vo filme ''[[Kráľovná (film)|Kráľovná]]'' v roku [[2006]], bola rola Alžbety v krátkometrážnom filme navrhnutá, nakoniec ale s účasťou súhlasila Alžbeta <abbr>II.</abbr><ref>{{Citácia periodika|titul=Olympics 2012 organisers considered using Helen Mirren as Queen's double|url=https://www.theguardian.com/media/2012/aug/25/olympics-2012-helen-mirren-queen|periodikum=The Guardian|dátum=2012-08-25|dátum prístupu=2024-08-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lisa|priezvisko=O'Carroll}}</ref> Kráľovná, povzbudená britským premiérom [[David Cameron|Davidom Cameronom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JO-2012: la reine en James Bond girl, Coe raconte les coulisses de la séquence | url = https://www.lepoint.fr/sport/jo-2012-la-reine-en-james-bond-girl-coe-raconte-les-coulisses-de-la-sequence-30-10-2012-1523040_26.php | vydavateľ = Le Point | dátum vydania = 2012-10-30 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Comment Elizabeth II a brisé le protocole pour jouer avec James Bond : les révélations cocasses de la couturière de la reine | url = https://madame.lefigaro.fr/style/michelle-obama-james-bond-les-escarpins-royaux-les-revelations-couturiere-elizabeth-ii-royaute-281019-167700 | vydavateľ = Madame Figaro | dátum vydania = 2019-10-28 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = fr}}</ref>, tiež požiadala o slovo v krátkom filme, aby mohla povedať „''Good evening,'' <abbr>''Mr''</abbr> ''Bond'' “ („Dobrý večer, <abbr>pán</abbr> Bond“). Natáčanie prebiehalo v [[Buckinghamský palác|Buckinghamskom paláci]] v úplnom utajení počas marca a apríla [[2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JO 2012 - La reine "ravie" de ses débuts au cinéma | url = https://www.lepoint.fr/sport/jo-2012-la-reine-ravie-de-ses-debuts-au-cinema-29-07-2012-1490611_26.php | vydavateľ = Le Point | dátum vydania = 2012-07-29 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elizabeth II, nouvelle James Bond girl | url = https://www.liberation.fr/sports/2012/07/28/elizabeth-ii-nouvelle-james-bong-girl_836203/ | vydavateľ = Libération | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = fr}}</ref> Kráľovná súhlasila s tým, aby boli jej tri psy (Monty, Holly a Willow) súčasťou natáčania. Kráľovnú pre helikoptérovú scénu zastupuje herečka [[Julia McKenzie]], ktorú spopularizoval televízny seriál ''[[Agatha Christie: Slečna Marpleová]]'' ([[2004]]{{--}}[[2013]]), kde hrala hlavnú úlohu.<ref>{{Citácia periodika|titul=London 2012: Danny Boyle thrills audiences with inventive Olympics opening ceremony|url=https://www.theguardian.com/sport/2012/jul/28/london-2012-boyle-olympics-opening-ceremony|periodikum=The Observer|dátum=2012-07-28|dátum prístupu=2024-08-08|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Tracy|priezvisko=McVeigh|meno2=Owen|priezvisko2=Gibson}}</ref> Zoskok padákom vykonávajú kaskadéri Mark Sutton a Gary Connery, ktorí Jamesa Bonda a Elizabeth <abbr>II zastúpili.</abbr><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Police scour video footage of wingsuit jump that killed Olympics James Bond stuntman | url = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/switzerland/10245002/Police-scour-video-footage-of-wingsuit-jump-that-killed-Olympics-James-Bond-stuntman.html | vydavateľ = The Telegraph | dátum vydania = 2013-08-15 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = en}}</ref> Na tento účel boli krajčírky kráľovskej domácnosti požiadané, aby na otvárací ceremoniál olympijských hier vyrobili dvoje róby identické s šatami kráľovnej bez toho, aby boli informované o ich použití. Filmový štáb mal problém získať povolenie na prelet cez [[Temža|Temžu]] a [[Tower Bridge]] a musel sa vysporiadať s nepriaznivými poveternostnými podmienkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elizabeth II, James Bond Girl | url = https://www.parismatch.com/Royal-Blog/Elizabeth-II-James-Bond-Girl-170604 | vydavateľ = parismatch.com | dátum vydania = 2012-07-28 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How James Bond whisked the Queen to the Olympics|url=https://www.bbc.com/news/uk-19018666|periodikum=BBC News|dátum=2012-07-27|dátum prístupu=2024-08-08|jazyk=en-GB}}</ref> == Hudba == Príchod Jamesa Bonda do Buckinghamského paláca je sprevádzaný aranžmánom ''[[The Arrival of the Queen of Sheba]]'', prevzatého od [[Georg Friedrich Händel|Georga Friedricha Händela]], anglického skladateľa pruského pôvodu. Počas letu helikoptérou môžeme počuť ''[[The Dam Busters March]]'', zvučku [[Eric Coates|Erica Coatesa]], z filmu ''The Dam Busters'' ([[1955]]), ktorý sa stal obľúbenou skladbou v Spojenom kráľovstve. Nakoniec sa uskutoční zoskok [[Padák|padákom]] Jamesa Bonda a kráľovnej za zvučky [[James Bond Theme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quand James Bond sautait en parachute avec la Reine aux Jeux Olympiques | url = http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Quand-James-Bond-sautait-en-parachute-avec-la-Reine-aux-Jeux-Olympiques | vydavateľ = Premiere.fr | dátum vydania = 2015-09-17 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = FR}}</ref> == Ohlas == Odvysielanie krátkeho filmu počas otvorenia olympijských hier vyvolalo u verejnosti nesmierny ohlas. Zatiaľ čo otvárací ceremoniál olympijských hier v roku [[2012]] sa zdal byť najsledovanejším na platformách sociálnych médií, prieskum zadaný spoločnosťou ''Compare.bet'' v roku [[2021]] odhalil, že zoskok nad štadiónom a príchod Alžbety <abbr>II.</abbr> na pódium patria medzi najobľúbenejšie momenty zo štvorhodinového otváracieho ceremoniálu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen, famous faces light up Olympic opening ceremony | url = https://www.france24.com/en/20120728-uk-athletes-actors-queen-light-london-olympic-games-opening-ceremony | vydavateľ = France 24 | dátum vydania = 2012-07-28 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = en}}</ref> == Fakty a zaujímavosti == * Názov krátkeho filmu ''Happy and Glorious'' odkazuje na text skladby ''[[God Save the King|God Save the Queen]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What are the lyrics to ‘God Save the King’, Britain’s national anthem? | url = https://www.classicfm.com/discover-music/british-national-anthem-lyrics/ | vydavateľ = Classic FM | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = en}}</ref> * Ide o prvé vystúpenie kráľovnej Alžbety <abbr>II.</abbr> vo fiktívnom filme. Tá držala svoju účasť v krátkom filme v tajnosti pred svojou rodinou, princovia [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Charles]], William a Harry ju objavili až v čase vysielania na olympijských hrách. V roku [[2013]] bola kráľovnej za túto úlohu a za podporu filmového priemyslu udelená čestná cena [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] z rúk [[Kenneth Branagh|Kennetha Branagha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La reine d'Angleterre, «James Bond girl», reçoit un Bafta d'honneur | url = https://www.leparisien.fr/archives/la-reine-d-angleterre-james-bond-girl-recoit-un-bafta-d-honneur-05-04-2013-2700285.php | vydavateľ = leparisien.fr | dátum vydania = 2013-04-05 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = fr-FR | meno = Par Le 5 avril 2013 | priezvisko = à 17h59}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elizabeth II reçoit un Bafta d'honneur pour son rôle de "James Bond girl" aux JO | url = https://www.lexpress.fr/styles/people/elizabeth-ii-recoit-un-bafta-d-honneur-pour-son-role-de-james-bond-girl-aux-jo_1237603.html | vydavateľ = L'Express | dátum vydania = 2013-04-05 | dátum prístupu = 2024-08-08 | jazyk = fr}}</ref> * Brazílske deti navštevujúce palác na začiatku filmu sú kývnutím na [[Rio de Janeiro]], hostiteľské mesto [[Letné olympijské hry 2016|letných olympijských hier v roku 2016]].<ref>{{Citácia periodika|titul=How James Bond whisked the Queen to the Olympics|url=https://www.bbc.com/news/uk-19018666|periodikum=BBC News|dátum=2012-07-27|dátum prístupu=2024-08-08|jazyk=en-GB}}</ref> == Lokácie == Počas deja bolo možné vidieť:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = London 2012 "happy and glorious" Olympics says Rogge at Closing Ceremony | url = https://www.insidethegames.biz/articles/18226/london-2012-qhappy-and-gloriousq-olympics-says-rogge-at-closing-ceremony | vydavateľ = www.insidethegames.biz | dátum vydania = 2012-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-08}}</ref> * [[Buckinghamský palác]] * Socha [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]] * [[London Eye]] * [[Tower Bridge]] na [[Temža|Temži]] s [[Olympijská vlajka|olympijskými kruhmi]] * [[London Stadium]] == Galéria == <gallery> Súbor:Daniel Craig - Film Premiere "Spectre" 007 - on the Red Carpet in Berlin (22387409720) (cropped).jpg|[[Daniel Craig]] ([[2015]]). Súbor:Queen Elizabeth II in March 2015.jpg|[[Alžbeta II.]] (2015). Súbor:Julia McKenzie Head Shot.jpg|[[Julia McKenzie]] ([[2014]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=2304842|názov=XXX Summer Olympics Opening Ceremony}} * [https://www.themoviedb.org/movie/188454-happy-and-glorious TMDB] * [https://www.youtube.com/watch?v=1AS-dCdYZbo James Bond and The Queen London 2012 Performance] == Zdroj == {{Preklad|fr|Happy and Glorious|210112539}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2012]] [[Kategória:Britské filmy]] [[Kategória:Krátkometrážne filmy]] [[Kategória:Letné olympijské hry 2012]] [[Kategória:Televízne filmy o Jamesovi Bondovi]] [[Kategória:Alžbeta II.]] 3tvi84ziqlq6pi8i99y7lj5cnkxrbed 0 718226 8233144 7987510 2026-06-14T11:33:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233144 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Island <!-- *** Heading *** --> | name = Hašima | native_name = {{Vjz|jpn|端島}} | other_name = | category = ostrov <!-- *** Image *** --> | image = Battle-Ship Island Nagasaki Japan.jpg | image_caption = Súčasná podoba Hašima v Japonsku. <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Japonsko | country_flag = JAP | state = | region = [[Nagasaki (prefektúra)|Nagasaki]] | region_type = Prefektúra | district = | commune_type = | commune = | municipality_type = Miesto | municipality = [[Japonské more]] ([[Tichý oceán]]) <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 32.3740 | long_d = 129.4418 | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = 0.063 <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha v rámci Japonska | map_locator = Japonsko <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = | Portal2 = | Portal3 = }} '''Hašima''' ({{Vjz|jpn|端島}}) je [[ostrov]] v [[Japonsko|Japonsku]] nachádzajúci sa v prefektúre [[Nagasaki (prefektúra)|Nagasaki]] necelých dvadsať [[Kilometer|kilometrov]] juhozápadne od [[Nagasaki|rovnomenného mesta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hashima Island | url = https://thelittlehouseofhorrors.com/hashima-island/ | vydavateľ = The Little House of Horrors | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = en-US | priezvisko = sonja}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blog N: Ako sa extrémne zaľudnený ostrov zmení na mesto duchov. Prípad Hashima | url = https://dennikn.sk/blog/333848/ako-sa-extremne-zaludneny-ostrov-zmeni-na-mesto-duchov-pripad-hashima/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2016-01-03 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk-SK | meno = Peter | priezvisko = Farárik}}</ref> Rozprestiera sa na ploche vyše 6 [[Hektár|hektárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Hashima Island Complete Guide (Gunkanjima or Battleship Island) | url = https://en.gunkanjima-excursion.com/ | vydavateľ = Around a World Heritage Site: The hashima island Guide [Complete Edition] | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = ja}}</ref> Od roku [[2015]] je zapísaný na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] ako súčasť [[Lokality japonskej priemyslovej revolúcie Meidži|lokalít japonskej priemyslovej revolúcie Meidži]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sites of Japan’s Meiji Industrial Revolution: Iron and Steel, Shipbuilding and Coal Mining | url = https://whc.unesco.org/en/list/1484/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Opis ostrova == Kvôli početným a kvalitným zásobám tam začiatkom [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] začali ťažiť [[uhlie]]. V roku [[1887]] bola na ostrove vybudovaná prvá uhoľná šachta. Po pár rokoch od spustenia bola ťažba zastavená kvôli zlým poveternostným podmienkam. V roku [[1890]] bane kúpil koncern [[Mitsubishi Group|Mitsubishi]], aby tam vystaval [[Infraštruktúra|infraštruktúru]] čím veril, že ťažba bude účinnejšia, ak budú zamestnanci bývať bližšie k [[Baňa|baniam]]. A tak boli na ostrove postavené okrem domov aj [[Nemocnica|nemocnice]], [[Škola|školy]], obchody, [[Kino|kiná]], ba aj [[cintorín]]. V raných časoch [[20. storočie|20. storočia]] bol areál niekoľkokrát umelo zväčšený betónovými [[vlnolam]]ami na ochranu ostrova. V rokoch [[1887]] až [[1974]] ostrov obývalo okolo 5 tisíc ľudí. Prevádzka bola definitívne ukončená v polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hashima is a Japanese ghost island with a dark history | url = https://www.architecturaldigest.in/story/hashima-is-a-japanese-ghost-island-with-a-dark-history/ | vydavateľ = Architectural Digest India | dátum vydania = 2024-01-25 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = en-IN | meno = Clément | priezvisko = Bellanger}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introducing the history of Hashima Island（Gunkanjima）: From the beginnings to registration as a World Heritage Site | url = https://en.gunkanjima-excursion.com/history/ | vydavateľ = Around a World Heritage Site: The hashima island Guide [Complete Edition] | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = ja}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gunkanjima: The Bond Villain Island in Skyfall {{!}} Ryan Murdock | url = https://ryanmurdock.com/2016/06/gunkanjima/ | vydavateľ = ryanmurdock.com | dátum vydania = 2016-06-13 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = en-CA | meno = Ryan | priezvisko = Murdock}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hashima Coal Mine｜NAGASAKI｜STORY & SITES｜Sites of Japan's Meiji Industrial Revolution | url = http://www.japansmeijiindustrialrevolution.com/en/site/nagasaki/component04.html | vydavateľ = Sites of Japan's Meiji Industrial Revolution Iron&Steel，Shipbuilding and Coal Mining | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = en}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ostrov Hašima kedysi obývali tisícky ľudí. Dnes je z tohto miesta mesto duchov | url = https://www.interez.sk/ostrov-hasima-miesto-duchov-ktore-kedysi-obyvali-tisicky-ludi/ | dátum vydania = 2019-06-28 | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk-SK | meno = Lukáš | priezvisko = Mužla}}</ref> == Súčasnosť == Pre verejnosť bol areál ostrovu otvorený 35 rokov od zatvorenia, teda v roku [[2009]]. Hašima je jedným z 505 neobývaných ostrovov v [[Nagasaki (prefektúra)|prefektúre Nagasaki]].<ref name=":0" /> == Skyfall == Lokalita sa objavila aj v [[James Bond (filmy)|bondovke]] ''[[James Bond: Skyfall|Skyfall]]'' z roku [[2012]]. V deji filmu tam mal hlavný záporák Raoul Silva ([[Javier Bardem]]) svoj úkryt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 7 James Bond Filming Locations You Have to Visit | url = https://averagejoes.co.uk/places-travel-reviews/7-james-bond-filming-locations-you-have-to-visit/ | dátum vydania = 2018-02-19 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = en-GB | meno = David | priezvisko = Saunders | url archívu = https://web.archive.org/web/20241203161128/https://averagejoes.co.uk/places-travel-reviews/7-james-bond-filming-locations-you-have-to-visit/ | dátum archivácie = 2024-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hashima Island, Japan | url = https://www.jamesbondlifestyle.com/product/hashima-island-japan | vydavateľ = Bond Lifestyle | dátum vydania = 2012-11-18 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = en}}</ref><ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hašima - japonský ostrov kedysi obývali tisícky ľudí, dnes je ostrovom duchov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/478075/hasima-japonsky-ostrov-kedysi-obyvali-tisicky-ludi-dnes-je-ostrovom-duchov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-29 | dátum prístupu = 2025-02-11}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Hashima circa 1930 - 2.jpg|Vzhľad baní okolo roku [[1930]]. Súbor:Nagasaki Hashima 01-1.png|Ostrov v roku [[2009]]. Súbor:Model of Hashima (Gunkan Island), Nagasaki.jpg|Zmenšený model Hashima Island. Súbor:Nagasaki Hashima map ja.png|Mapa objektu ostrova. Súbor:Hashima (Nagasaki) 20170526-4.jpg|Schátrané stavby v objekte. Súbor:Gunkanjima-variousviews-2016-1-3.ogv </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gunkanjima-museum.jp/ Gunkanjima-museum] * [https://en.gunkanjima-excursion.com/ Gunkanjima-excursion] [[Kategória:Ostrovy Japonska]] [[Kategória:Prefektúra Nagasaki]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Japonsku]] [[Kategória:Lokality z filmov o Jamesovi Bondovi]] [[Kategória:Mitsubishi]] gxewcux3seo9wxtj9p77ocgok9i8bz4 0 720630 8233080 8231072 2026-06-14T08:19:00Z ~2026-34794-40 297853 /* */ ... 8233080 wikitext text/x-wiki '''BAZ Locusta''' je označenie pre projekt výraznej modernizácie Š 743 Garde realizovaného vo [[BAZ|VMV BAZ]] v roku 1981. Funkčná vzorka trojdverového kupé s motorom vpredu a pohonom predných kolies mala predstavovať prechodový model medzi zadnomotorovou radou Š 742/743 a novovyvíjanou Š 780 . [[File:BAZ 743 Locusta.JPG|thumb|BAZ Locusta]] Ešte pred spustením sériovej montáže vozidiel [[Škoda Garde|Š 743 Garde]] v BAZ v roku 1982, sa vo VMV pustili do stavby prototypu, ktorý by predstavoval výrazne inovovaného nasledovníka, s využitím pohonu predných kolies určeného pre nový model [[Škoda Favorit|Š 780]]. Jednak by sa vyťažila karosárska technológia dodaná do BAZ a jednak by sa overili vlastnosti nového pohonu pre model Š 780. Táto myšlienka „postupného“ nábehu nebola úplne nová, objavila sa už pri projekte rady Š 760. Vtedy sa mala s predstihom 2 rokov spustiť malosériová výroba vybraného modelu (763?) s cieľom overenia výsledkov vývoja, pred nábehom plnej sériovej výroby. ,<ref>{{ Jan Tuček, Dozvuky, automobil 8/2006 s.62}}</ref> Konštruktéri vo VMV vzali skelet karosérie 743 a upravili ju na použitie s vpredu, priečne uloženým motorom a pohonom predných kolies. Keďže v tom čase sa AZNP iba spamätávala zo zrušeného projektu Š 760 klasickej koncepcie, použili na pohon funkčnej vzorky licenčný motor [[Fiat 128|Fiat]] o objeme 1,1l. Technológiu už mali odskúšanú z predošlého prototypu Š 742 PP, teda klasického sedanu s predným pohonom. Dizajnér [[Milan Bíroš]] následne vytvoril úplne novú, prednú časť tvoriacu dynamickú linku od nízkej prednej hrany až po hornú líniu zadného blatníka. Vzadu pribudlo výklopné veko batožinového priestoru a výraznejšie zadné lemy odkazovali na širší rozchod kolies ako „úzkorozchodný“ rad [[Škoda 120 |Š 742/743]]. Oproti sériovej produkcii AZNP bol výrazne inovovaný aj interiér, ktorému dominovali predné anatomické sedačky s vysokými operadlami. Predstavy zúčastnených boli nasmerované na spustenie overovacej série v roku 1984 a následnej výroby až do roku 1992, kedy sa pravdepodobne predpokladalo, že po rozbehnutej výrobe základných karosárskych verzií hatchback / sedan / kombi radu 780 v [[Škoda Auto|AZNP]], by bol uvedený trojdverový model 783 kupé. Mimochodom stavbu tohto karosárskeho vyhotovenia si Škoda u [[Stile Bertone]] objednala a jediný prototyp je vo firemnom múzeu. V roku 1982 sa rozbehla v BAZ montáž modelu [[Škoda Garde|Garde]] s poddimenzovanou zadnou nápravou a zle nastavenou [[Logistický manažment|logistikou]] dodávok dielov pre montáž. Výsledkom bolo nesplnenie očakávaní na oboch stranách a BAZ dostala (staro)nové zadanie na vývoj a budúcu výrobu úžitkových vozidiel ( [[BAZ|MNA 450]], [[BAZ MNA|MNA 900]] a [[Devín (auto)|STA / SNA]] ). Vývoju nového modelu s predným pohonom sa mala na základe priority strany [[KSČ]] a vlády [[ČSSR]] uznesením č.228 / 1982, venovať AZNP Mladá Boleslav. Rok 1984 priniesol namiesto overovacej série Locusty, Škodu [[Škoda Rapid (1984)|model 84]] a v roku 1985 dostala bratislavská Garde nové predné svetlá, smerovky a širší rozchod. Štvorstupňová prevodovka a 1,2 litrový motor ostal v ponuke pod názvom Škoda 120 Rapid. V tom čase mal motor Š781.136, aj keď jeho pôvod pochádzal zo [[Škoda 1000 MB|Škody 1000 MB]], do sériovej produkcie ešte ďaleko. Kupé Locusta ostalo bez odozvy a nepomohla ani argumentácia, že projekt MNA 450 – '''BAZ Furgonet''', mohol zdieľať rovnakú techniku pohonu a odstrániť jeho hlavnú výčitku z českej strany – motor vzadu. (pozn: Zadanie pre projekt MNA 450 znelo v maximálnej miere využiť komponenty dostupného vozidla – zadnomotorová Škoda 742, pre rýchle zavedenie do výroby) Zrekonštruovaný prototyp je vystavený v bratislavskom [[Múzeum dopravy v Bratislave|Múzeu dopravy]] . Obdobné automobily: Volkswagen Scirocco Mk2, Renault Fuego, ... == Technické parametre== Rozmery d/š/v : 4170 / 1630 / 1360 mm Rázvor: 2470 mm Rozchod: 1400 mm Motor: R4 vpredu priečne, 1,1l (licencia Fiat) Výkon: 41kW / 55PS Max.rýchlosť: 158 km/h Hmotnosť: 880 kg O modernizáciu Š743 sa pokúšala aj samotná [[Škoda Auto|AZNP]]. Na začiatku 80.tich rokov pripravila dve verzie prototypu s karosériou kupé. Zatiaľ čo prvá si prepožičala na kolmé čelo reflektory z [[VAZ 2105|Lady]], druhá mala predné čelo nápadne podobné s [[Moskvič 2141|Moskvičom]]. Vzadu za zadnou nápravou sa nič nezmenilo, pod krátkou kapotou sa nachádzal tradičný OHV z rady [[Škoda 120|742]]. Projekty ukončila Škoda so strohým [[Škoda Rapid (1984)|modelom 84]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[BAZ]] * [[BAZ MNA]] * [[Devín (auto)|BAZ Devín]] == Zdroje == * Ivan Schuster, Ján Oravec – VÝVOJ MOTROVÝCH VOZIDIEL V BRATISLAVE, MOTor, ISBN 80-85520-04-04 * Ivan Škoda, Kupé z Bratislavy, MOTor, s.50-51 * Jan Tuček, Slovenská tajemství, automobil 12/2006 s.47-48 [[Kategória:Automobily BAZ]] jfe7f48sovi5okbn0tdpc84hherb0jb 0 721645 8232768 7988686 2026-06-13T13:24:17Z Akul59 168826 +[[Kategória:Nová Bystrica (obec)]]; +[[Kategória:Terchová]] pomocou použitia HotCat 8232768 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Staňov potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Čadca (okres)|Čadca]] | district1 = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] | municipality1 = [[Terchová]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Pod Vojenným | source_type = Prameň | source_location = [[Kysucká vrchovina]] | source_elevation = cca 745 | source_lat_d = 49.3031 | source_long_d = 19.0145 | mouth = [[Bystrica (prítok Kysuce)|Bystrica]] | mouth_location = [[Riečnica]], [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] | mouth_elevation = cca 595 | mouth_lat_d = 49.3216 | mouth_long_d = 19.0389 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-06-5314 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Staňov potok'''<ref name=Geo/> je vodný tok v [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchovine]]<ref name=Gp/> na území okresu [[Žilina (okres)|Žilina]] a [[Čadca (okres)|Čadca]].<ref name=Geo/> Je to ľavostranný prítok [[Bystrica (prítok Kysuce)|Bystrice]] s dĺžkou približne 3 km. Preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Kysuce|Chránenej krajinnej oblasti Kysuce]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Potok pramení v strednej časti [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=Tmd>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Vojenné]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-22 | miesto = Bratislava }}</ref>, na severných svahoch vrchu Pod Vojenným ({{Mnm|853}}), v nadmorskej výške približne {{Mnm|745}}<ref name=Gp>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografické názvoslovie | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/geograficke-nazvy?pos=49.303394,19.014048,17 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pramení pod hrebeňom Vojenné, ktorý sa tiahne západným smerom z [[Javorinka (vrch v Oravskej Magure)|Javorinky]] ({{Mnm|1210}}) na [[Čierna Lutiša (vrch v Kysuckej vrchovine)|Čiernu Lutišu]] ({{Mnm|952}}).<ref name=Tmd/> Od prameňa tečie severovýchodným smerom a priberá niekoľko menších prítokov, medzi nimi dva významnejšie z lokality Martinusíkovia, ľavostranný Pinčiarov potok a následne i pravostranný spod Vojenného. Pokračuje severovýchodným smerom, priberá svoj najvýznamnejší prítok [[Boďov potok]], ľavostranný z lokality Ďuriškovci a onedlho ústí v nadmorskej výške cca {{Mnm|595}} ústi do [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|Vodárenskej nádrže Nová Bystrica]] ako ľavostranný prítok [[Bystrica (prítok Kysuce)|Bystrice]].<ref name=Gp/> Potok má zväčša kratšie prítoky.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.03933&y=49.32194&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Veľká časť údolia, ktorým potok preteká, patrilo zaniknutej obci [[Riečnica]]. Kvôli výstavbe vodárenskej nádrže a vytvoreniu ochranného pásma vodného zdroja bola vysídlená a dnes patrí do katastra obce [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] v okrese [[Čadca (okres)|Čadca]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=178 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pramenná oblasť a horný tok zasahuje na územie obce [[Terchová]] v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zakladni?source=osm&id=1015718410&ds=1&x=19.0131129&y=49.3064457&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|Vodárenská nádrž Nová Bystrica]] * [[Kysucká vrchovina]] * [[Chránená krajinná oblasť Kysuce]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.03933&y=49.32194&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Bystrice (Kysuca)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Čadca]] [[Kategória:Vodné toky v Kysuckej vrchovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Nová Bystrica (obec)]] [[Kategória:Terchová]] qbwzvre9cdcencwn8wjgpa2a9xqst8c 0 723026 8232977 8231913 2026-06-13T21:50:36Z ~2026-34830-06 297829 Dodělání poznámek 8232977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, bývalý vedúcí krúžku basketballu pre chalanovy, chce sa presťahovať späť do Trenčína |bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni, bol vojak | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZDŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZDŠ SNP, učiteľka ruštiny | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, bývalá svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala nedobrý vztah se svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZDŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|Dr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.|Dr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZDŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Altálkovci |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, porodila predčasne, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko, je v inkubátori |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalý tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčí sa mu Dorota | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa, žije v Rakúsku |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | - | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | - | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | - |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | pobožná |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.,3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | pobožný |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|Dr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol ve väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v dětskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditelka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 15:00 - 16:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad|172x172bod]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |80 | September 2026 | zima 2026 |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] skyasqeq9d29xgdgqbnxwr8myhw1m02 14 727173 8232922 8001504 2026-06-13T19:25:42Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8232922 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Bedmintonové kluby| ]] [[Kategória:Bedminton podľa štátu| ]] [[Kategória:Športové kluby podľa štátu|Bedminton]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] 5i1pnc71mpeed6sm64v3gnqjjflkr6s 14 727720 8232849 8142320 2026-06-13T18:51:58Z Jetam2 30982 zar 8232849 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta| Športu]] [[Kategória:Majstrovstvá podľa športu| Sveta]] ch5mpr5ht3a437tnjo4ep0lwoiwv00c 0 728981 8232784 8099961 2026-06-13T14:19:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232784 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = František Antonín Šebesta | Rodné meno = | Popis osoby = moravský maliar | Portrét = F.A._Sebastini.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Ružencová Madona s dominikánmi, [[Národné múzeum (Varšava)|Národné múzeum]], [[Varšava]], [[1775]]{{--}}[[1781]] | Dátum narodenia = [[1724]] alebo [[1725]] | Miesto narodenia = [[Kojetín (okres Přerov)|Kojetín]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = [[1. marec]] [[1789]] alebo [[3. marec]] [[1789]] | Miesto úmrtia = [[Prostějov]], [[Habsburská monarchia]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = Jan Sebastini | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Česko | Portál3 = }} '''František Antonín Šebesta''', ''zvaný'' '''Sebastini''' (* [[1724]] [[Kojetín (okres Přerov)|Kojetín]]{{--}}† [[3. marec]] [[1789]], [[Prostějov]]) bol moravský [[Barok|barokový]] maliar. == Život == Pochádzal z Kojetína. V roku [[1754]] sa s rodinou presťahoval do Prostějova, kde dostal zákazku k maliarskej výzdobe [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Prostějov)|kláštorného kostola milosrdných bratov]]. Pracoval najmä pre cirkevných patrónov, vytvoril početné [[Olejomaľba|olejomaľby]] a [[Freska|fresky]] s náboženskou tematikou. Po roku [[1755]] spolupracoval s [[Franz Anton Maulbertsch|F.]] [[Franz Anton Maulbertsch|A. Maulbertschem]], rakúskym maliarom vyznačujúcim sa výraznými kontrastovými efektmi vo svojich dielach. V [[Horné Sliezsko|Hornom Sliezsku]] bol jeho kolegom sochár a štukatér [[Jan Schubert|Johann Schubert]]. == Dielo == === Morava a Sliezsko === * [[Prostějov]], [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Prostějov)|kostol Milosrdných bratov sv. Jána Nepomuckého]]{{--}}cyklus fresiek na oslavu sv. [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]] ([[1753]]{{--}}[[1757]])<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=František Antonín Sebastini|periodikum=www.ms-pamatky.cz|url=http://www.ms-pamatky.cz/pvrest01/redhl/autor.htm|dátum prístupu=2017-04-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20191208122912/http://ms-pamatky.cz/pvrest01/redhl/autor.htm|dátum archivácie=2019-12-08}}</ref> * [[Rájec-Jestřebí]], [[Zámok Rájec nad Svitavou|zámok]] - nástenné maľby izieb a hlavnej sála ([[1766]]{{--}}[[1768]]) * [[Velké Hoštice]], [[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Velké Hoštice)|kostol sv. Jána Krstiteľa]] – fresky ([[1772]]{{--}}[[1774]])<ref name=":0" /> * [[Głogówek]], [[Kostol svätého Bartolomeja (Głogówek)|kostol sv. Bartolomeja]] – cyklus fresiek zo života sv. Bartolomeja ([[1776]]{{--}}[[1783]])<ref name=":0" /> * [[Široká Niva]], [[Kostol svätého Martina (Široká Niva)|kostol sv. Martina]] – obrazy Krížovej cesty ([[1779]])<ref name=":0" /> * [[Velké Losiny]], [[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Velké Losiny)|kostol sv. Jána Krstiteľa]] – obrazy Krížovej cesty (cca. [[1782]])<ref>{{Citácia periodika|titul=Farní kostel sv. Jana Křtitele {{!}} Velké Losiny|periodikum=www.velkelosiny.cz|url=http://www.velkelosiny.cz/dalsi-pamatky/farni-kostel-sv-jana-krtitele/|dátum prístupu=2017-04-15|jazyk=cs-CZ}}</ref> * [[Šternberk]], bývalý augustiniánsky [[Kostol Zvestovania Panny Márie (Šternberk)|kostol Zvestovania Panny Márie]] –⁠ fresková výzdoba ([[1781]]{{--}}[[1784]]) * [[Chvalnov]], [[Kostol svätého Jakuba Staršieho (Chvalnov)|kostol sv. Jakuba Staršieho]] –⁠ obrazy hlavného ([[1767]]) a dvoch bočných oltárov == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KRSEK, Ivo. ''F.'' ''A.'' S''ebastini: jeho malířské dílo na našem území''. Olomouc: Krajské nakladatelství, 1956. 97 s. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ola200202250+or+wkw=ola200202250&func=find-c&local_base=skc Zoznam diel] v [[Souborný katalog České republiky|Souborném katalogu ČR]], ktorých autorom alebo tématom je ''František Antonín Šebesta'' * [https://cs.isabart.org/person/27241 František Antonín Šebesta] v informačnom systéme [[abART]] == Zdroj == {{Preklad|cs|František Antonín Šebesta|23284106}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šebesta, František Antonín}} [[Kategória:Narodenia v 20. rokoch 18. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 1789]] [[Kategória:Moravské osobnosti]] [[Kategória:Barokoví maliari]] [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí freskári]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Přerov]] 0qwx46fjo63815cu4kqiv7hb4pf6vh3 0 729636 8232752 8206951 2026-06-13T12:10:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232752 wikitext text/x-wiki {{Spojiť s|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024}} '''Finále Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2024''' sa hralo 26. mája 2024 v [[O2 arena (Praha)|O2 Aréne]] v [[Praha|Prahe]] v Česku a rozhodlo o víťazovi [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstiev sveta]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|v ľadovom hokeji 2024]]. Švajčiarsko a Česko sa prvýkrát stretli vo finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia tops Sweden to set up world ice hockey final against Switzerland | url = https://www.tsn.ca/hockey-canada/czechia-tops-sweden-to-set-up-world-ice-hockey-final-against-canada-or-switzerland-1.2126029 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2024-05-25 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en-CA | meno = The Canadian | priezvisko = Press}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Czechs beat Swedes to play for gold | url = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm/news/61391/swe_cze_sf | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> Švajčiarsko sa pokúsilo získať svoju prvú zlatú medailu na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Swiss go for gold | url = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm/news/61429/can_sui | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> Pred vypredanou [[O2 arena (Praha)|O2 Arénou]] porazil domáci tím Česko Švajčiarsko 2:0 a získal tak svoj prvý majstrovský titul od roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Czechs strike gold on home ice | url = https://www.iihf.com/en/events/2024/wm/news/61718/sui-cze-gmg | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia beat Switzerland to become ice hockey world champions | url = https://english.radio.cz/czechia-beat-switzerland-become-ice-hockey-world-champions-8818125 | vydavateľ = Radio Prague International | dátum vydania = 2024-05-26 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250122003802/https://english.radio.cz/czechia-beat-switzerland-become-ice-hockey-world-champions-8818125 | dátum archivácie = 2025-01-22 }}</ref> == Cesta do finále == {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="2" - bgcolor="#f8f4ac"|Švajčiarsko !bgcolor="#f8f4ac"|Kolo ! colspan="2" bgcolor="#f8f4ac"|Česko |- !bgcolor="#f8f4ac"|Súper !bgcolor="#f8f4ac"|Výsledok !bgcolor="#f8f4ac"|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Úvodné kolo]] !bgcolor="#f8f4ac"|Súper !bgcolor="#f8f4ac"|Výsledok |- | style="text-align:left;" |{{NOR|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|5 – 2]] !bgcolor="#f8f4ac"|Zápas 1 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|1 – 0 (sn)]] |- | style="text-align:left;" |{{AUT|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|6 – 5]] !bgcolor="#f8f4ac"|Zápas 2 | style="text-align:left;" |{{NOR|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|6 – 3]] |- | style="text-align:left;" |{{CZE|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|2 – 1 (sn)]] !bgcolor="#f8f4ac"|Zápas 3 | style="text-align:left;" |{{SUI|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|1 – 2 (sn)]] |- | style="text-align:left;" |{{GBR|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|3 – 0]] !bgcolor="#f8f4ac"|Zápas 4 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|7 – 4]] |- | style="text-align:left;" |{{DEN|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|8 – 0]] !bgcolor="#f8f4ac"|Zápas 5 | style="text-align:left;" |{{AUT|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|4 – 0]] |- | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|2 – 3]] !bgcolor="#f8f4ac"|Zápas 6 | style="text-align:left;" |{{GBR|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|4 – 1]] |- | style="text-align:left;" |{{FIN|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|3 – 1]] !bgcolor="#f8f4ac"|Zápas 7 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|3 – 4 (pp)]] |- | colspan="2" |{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=2|pp=0|p=0|sg=32|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím='''{{SUI|lh|1}}'''|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=29|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}} '''(H)'''|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=26|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=21|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=21|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=15|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=15|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=12|ig=30|pozadie=#ffcccc}} |}Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902300_76_50_0.pdf IIHF] '''(H)''' Hostiteľ !bgcolor="#f8f4ac"|Predbežné | colspan="2" |{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=2|pp=0|p=0|sg=32|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=29|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím='''{{CZE|lh|1}}''' '''(H)'''|v=4|vp=1|pp=2|p=0|sg=26|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{FIN|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=21|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=21|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=15|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=5|sg=15|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=12|ig=30|pozadie=#ffcccc}} |}Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/902/IHM902300_76_50_0.pdf IIHF] '''(H)''' Hostiteľ |- !bgcolor="#f8f4ac"|Súper !bgcolor="#f8f4ac"|Výsledok !bgcolor="#f8f4ac"|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Play-off|Play-off]] !bgcolor="#f8f4ac"|Súper !bgcolor="#f8f4ac"|Výsledok |- | style="text-align:left;" |{{GER|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|3 – 1]] !bgcolor="#f8f4ac"|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Štvrťfinále|Štvrťfinále]] | style="text-align:left;" |{{USA|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|1 – 0]] |- | style="text-align:left;" |{{CAN|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|3 – 2 (sn)]] !bgcolor="#f8f4ac"|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Semifinále|Semifinále]] | style="text-align:left;" |{{SWE|lh|1}} |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024#Skupina A|7 – 3]] |} == Zápas == {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=26. máj 2024|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|2}}|góly1=|góly2=49:13 - [[David Pastrňák]] ([[Tomáš Kundrátek]], [[Libor Hájek]])<br/>59:41 - [[David Kämpf]] ([[Dominik Kubalík]], [[Martin Nečas]])|tresty1=4|tresty2=4|strely1=31|strely2=32|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=17 413|správa=https://stats.iihf.com/hydra/902/ihm902164_74_3_0.pdf|brankár1={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|brankár2={{CZE}} [[Lukáš Dostál]]|rozhodca={{CAN}} [[Michael Campbell]]|rozhodca2={{SWE}} [[Mikael Holm]]|čiarový={{USA}} [[Nick Briganti]]|čiarový2={{SWE}} [[Ludvig Lundgren]]|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}}} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] lmono95s3ueii05auzk9mwifa5jk29z 0 730643 8232954 8038485 2026-06-13T20:16:40Z Viliam Furík 88491 dokončenie neúplného prekladu z češtiny 8232954 wikitext text/x-wiki '''Nága''' je [[sanskrit]]ský a [[Páli (jazyk)|pálijský]] termín pôvodne v [[India|indickej]] [[mytológia|mytológii]] označujúci polobožské bytosti s tvárou človeka, avšak s telom, respektíve chvostom, a golierom okolo krku ako [[Kobra indická|indická kobra]]. Výraz nemá v [[slovenčina|slovenčine]] ekvivalent, často je nevhodne prekladaný ako „had“ alebo „drak“. == Budhizmus == [[Súbor:Buddha sukhothainagbrok.jpg|náhľad|[[Mučalinda]] ochraňujúca [[Gautama Buddha|Budhu]], štýl obdobia [[Sukhotai]], [[Thajsko]]]] V [[Budhistické texty|budhistických textoch]] sú ako nágovia označované podivné polobožské bytosti, ktoré podľa opisu majú vyzerať ako obrovské hady (kobry) väčšinou s jednou hlavou, aj keď sú občas opisovaní aj ako viachlaví tvorovia. Dožívajú sa vysokého veku niekoľko tisíc rokov ako [[Déva|dévovia]] a sú nadaní nadprirodzenými schopnosťami. Podľa najstaršej tradície sú nágovia sluhami nebeského kráľa [[Virúpakkha|Virúpakkhu]] ([[páli]], v [[sanskrit]]e Virúpákṣa), jedného zo [[Štyria nebeskí kráľovia|štyroch nebeských kráľov]], ktorý chráni západnú stranu. Nágovia slúžia ako strážcovia hory [[Suméru]] a chránia tak [[déva|dévy]] z [[Távatimsa|neba tridsiatich troch]] pred útokom [[Asura|démonov]]. Podľa [[Théraváda|théravádových]] textov je ich zvieracia stránka natoľko silná (t. j. prílišné zahltenie myslí nečistotami ako [[Dósa|hnev]], [[Avidždžá|nevedomosť]] a [[Tanhá|chtivosť]]), že nie sú schopní dosiahnuť [[Bódhi|osvietenie]].<ref>{{Citácia knihy| meno = Bhikkhu | priezvisko = Aggacitta | titul = Dying to Live - The Role of Kamma in Dying and Rebirth | url = http://www.urbandharma.org/pdf/dietolive.pdf | vydanie = 1 | vydavateľ = SUKHIHOTU | miesto = Penang | rok = 1999 | strany = 48–51 | isbn = 983-9382-24-1 | poznámka = Tu je uvedený príbeh nágu, ktorý vypočul [[Gautama Buddha|Budhove]] verše, pri ktorých malo dosiahnuť [[Bódhi|osvietenie]] 84 tisíc bytostí. On sám však toho nebol schopný práve preto, že bol nágom.}}</ref> Naopak vo [[Vadžrajána|vadžrajánovej]] tradícii vystupuje množstvo osvietených nágov. Už od raného [[Budhizmus|budhizmu]] vystupujú v budhistických legendách ako ochrancovia [[Dharma|Budhovej náuky]]. Jedna z najstarších legiend sa mala odohrať už šiesty týždeň po [[Gautama Buddha|Budhovom]] osvietení, kedy Budha v sede prežíval blaho [[Nirvána|oslobodenia]]. Nečakane sa spustil prudký dážď, potom zo svojho úkrytu vyliezol kráľ nágov Mučalinda, obtočil sedemkrát telo Budhu a roztiahol svoju veľkú hadiu kapucňu nad Buddhovou hlavou, aby ho tak ochránil pred dažďom.<ref>{{Citácia knihy| meno = Maháthéra | priezvisko = Nárada | titul = Buddha a jeho učení | vydanie = 1 | vydavateľ = Votobia | miesto = Olomouc | rok = 1998 | strany = 53 | isbn = 80-7198-341-1}}</ref> Texty [[Vinaja|vinaji]] dokonca obsahujú príbeh o nágovi, ktorý na seba vzal ľudskú podobu a nejaký čas žil ako [[Bhikkhu|budhistický mních]].<ref>{{Citácia knihy| meno = Maháthéra | priezvisko = Nárada | titul = Buddha a jeho učení | vydania = 1 | vydavateľ = Votobia | miesto = Olomouc | rok = 1998 | strany = 56 | isbn = 80-7198-341-1}}</ref> Nágovia majú tiež kľúčové postavenie v neskoršej forme budhizmu – [[Mahájána|mahájáne]]. [[Mahájánové sútry|Mahájánové texty]] mali byť údajne schované v ríši nágov, kým ich odtiaľ v príhodný čas nepriniesol späť na zem budhistický mudrc [[Nágárdžuna]] Nágovia však v budhistických legendách nevystupujú len ako dobrotivé bytosti. Druhý najväčší Budhov žiak [[Maudgaljájana|Mahá Mógallána]] (páli; v sanskrite Mahá Maudgaljájana) musel pomocou svojich nadprirodzených schopností poraziť obrovského nágu, ktorý mal údajne [[Gautama Buddha|Budhovi]] a jeho žiakom brániť v ceste do [[Távatimsa|neba tridsiatich troch]]. Termín ''nága'' alebo ''mahánága'' (''„velký nága“'') je v [[Budhizmus|budhizme]] tiež používaný ako [[synonymum]] označujúci ''veľkú bytosť'' pre pomenovanie Budhu a ďalších mudrcov, ktorí došli vyslobodení z neustáleho kolobehu.<ref>{{Citácia knihy| titul = Lexikon východní moudrosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Votobia | miesto = Olomouc | rok = 1996 | strany = 299 | isbn = 80-7198-168-0}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.iencyklopedie.cz/naga/ iEncyklopedie: Nága] (po česky) * [http://www.khandro.net/mysterious_naga.htm Nágové na khandro.net] (po anglicky) == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Nága}} [[Kategória:Indická mytológia]] [[Kategória:Budhizmus]] h7jvfikv9klnlcrckdopyh54a88h8og 8232955 8232954 2026-06-13T20:18:15Z Viliam Furík 88491 8232955 wikitext text/x-wiki '''Nága''' je [[sanskrit]]ský a [[Páli (jazyk)|pálijský]] termín pôvodne v [[India|indickej]] [[mytológia|mytológii]] označujúci polobožské bytosti s tvárou človeka, avšak s telom, respektíve chvostom, a golierom okolo krku ako [[Kobra indická|indická kobra]]. Výraz nemá v slovenčine ekvivalent, často je nevhodne prekladaný ako „had“ alebo „drak“. == Budhizmus == [[Súbor:Buddha sukhothainagbrok.jpg|náhľad|[[Mučalinda]] ochraňujúca [[Gautama Buddha|Budhu]], štýl obdobia [[Sukhotai]], [[Thajsko]]]] V [[Budhistické texty|budhistických textoch]] sú ako nágovia označované podivné polobožské bytosti, ktoré podľa opisu majú vyzerať ako obrovské hady (kobry) väčšinou s jednou hlavou, aj keď sú občas opisovaní aj ako viachlaví tvorovia. Dožívajú sa vysokého veku niekoľko tisíc rokov ako [[Déva|dévovia]] a sú nadaní nadprirodzenými schopnosťami. Podľa najstaršej tradície sú nágovia sluhami nebeského kráľa [[Virúpakkha|Virúpakkhu]] (páli; v sanskrite Virúpákṣa), jedného zo [[Štyria nebeskí kráľovia|štyroch nebeských kráľov]], ktorý chráni západnú stranu. Nágovia slúžia ako strážcovia hory [[Suméru]] a chránia tak [[déva|dévy]] z [[Távatimsa|neba tridsiatich troch]] pred útokom [[Asura|démonov]]. Podľa [[Théraváda|théravádových]] textov je ich zvieracia stránka natoľko silná (t. j. prílišné zahltenie myslí nečistotami ako [[Dósa|hnev]], [[Avidždžá|nevedomosť]] a [[Tanhá|chtivosť]]), že nie sú schopní dosiahnuť [[Bódhi|osvietenie]].<ref>{{Citácia knihy| meno = Bhikkhu | priezvisko = Aggacitta | titul = Dying to Live - The Role of Kamma in Dying and Rebirth | url = http://www.urbandharma.org/pdf/dietolive.pdf | vydanie = 1 | vydavateľ = SUKHIHOTU | miesto = Penang | rok = 1999 | strany = 48–51 | isbn = 983-9382-24-1 | poznámka = Tu je uvedený príbeh nágu, ktorý vypočul [[Gautama Buddha|Budhove]] verše, pri ktorých malo dosiahnuť [[Bódhi|osvietenie]] 84 tisíc bytostí. On sám však toho nebol schopný práve preto, že bol nágom.}}</ref> Naopak vo [[Vadžrajána|vadžrajánovej]] tradícii vystupuje množstvo osvietených nágov. Už od raného [[Budhizmus|budhizmu]] vystupujú v budhistických legendách ako ochrancovia [[Dharma|Budhovej náuky]]. Jedna z najstarších legiend sa mala odohrať už šiesty týždeň po [[Gautama Buddha|Budhovom]] osvietení, kedy Budha v sede prežíval blaho [[Nirvána|oslobodenia]]. Nečakane sa spustil prudký dážď, potom zo svojho úkrytu vyliezol kráľ nágov Mučalinda, obtočil sedemkrát telo Budhu a roztiahol svoju veľkú hadiu kapucňu nad Buddhovou hlavou, aby ho tak ochránil pred dažďom.<ref>{{Citácia knihy| meno = Maháthéra | priezvisko = Nárada | titul = Buddha a jeho učení | vydanie = 1 | vydavateľ = Votobia | miesto = Olomouc | rok = 1998 | strany = 53 | isbn = 80-7198-341-1}}</ref> Texty [[Vinaja|vinaji]] dokonca obsahujú príbeh o nágovi, ktorý na seba vzal ľudskú podobu a nejaký čas žil ako [[Bhikkhu|budhistický mních]].<ref>{{Citácia knihy| meno = Maháthéra | priezvisko = Nárada | titul = Buddha a jeho učení | vydania = 1 | vydavateľ = Votobia | miesto = Olomouc | rok = 1998 | strany = 56 | isbn = 80-7198-341-1}}</ref> Nágovia majú tiež kľúčové postavenie v neskoršej forme budhizmu – [[Mahájána|mahájáne]]. [[Mahájánové sútry|Mahájánové texty]] mali byť údajne schované v ríši nágov, kým ich odtiaľ v príhodný čas nepriniesol späť na zem budhistický mudrc [[Nágárdžuna]] Nágovia však v budhistických legendách nevystupujú len ako dobrotivé bytosti. Druhý najväčší Budhov žiak [[Maudgaljájana|Mahá Mógallána]] (páli; v sanskrite Mahá Maudgaljájana) musel pomocou svojich nadprirodzených schopností poraziť obrovského nágu, ktorý mal údajne [[Gautama Buddha|Budhovi]] a jeho žiakom brániť v ceste do neba tridsiatich troch. Termín ''nága'' alebo ''mahánága'' (''„velký nága“'') je v [[Budhizmus|budhizme]] tiež používaný ako synonymum označujúce ''veľkú bytosť'' pre pomenovanie Budhu a ďalších mudrcov, ktorí došli vyslobodení z neustáleho kolobehu.<ref>{{Citácia knihy| titul = Lexikon východní moudrosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Votobia | miesto = Olomouc | rok = 1996 | strany = 299 | isbn = 80-7198-168-0}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.iencyklopedie.cz/naga/ iEncyklopedie: Nága] (po česky) * [http://www.khandro.net/mysterious_naga.htm Nágové na khandro.net] (po anglicky) == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Nága}} [[Kategória:Indická mytológia]] [[Kategória:Budhizmus]] 2r0np4jzx0go8udurqm6iwxc7acnhzn 0 730696 8232993 8039303 2026-06-13T22:51:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232993 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Gyula Kristó | Popis osoby = maďarský historik | Portrét = Gyula Kristó (1939-2004) Hungarian historiographer.jpg | Dátum narodenia = [[11. júl]] [[1939]] | Miesto narodenia = [[Orosháza]], [[Maďarské kráľovstvo]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2004|1|24|1939|7|11}} | Miesto úmrtia = [[Segedín]], [[Maďarsko]] | Štát pôsobenia = [[Maďarsko]] | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Profesia = [[historik]] | Alma mater = Segedínska univerzita }} '''Gyula Kristó''' (* [[11. júl]] [[1939]], [[Orosháza]], [[Maďarské kráľovstvo]], dnes Maďarsko{{--}}† [[24. január]] [[2004]], [[Segedín]], [[Maďarsko]]) bol [[Maďari|maďarský]] [[historik]]. V rokoch 1957 až 1962 študoval na univerzite v meste [[Segedín]]. == Ocenenie == * „Az 1300 éves Bulgáriáért” kitüntetés (po slovensky ''1 300 rokov Bulharska'', 1981). * Szent-Györgyi Albert-díj (po slovensky ''Cena Alberta Szentgyörgyiho'', 1994). == Dielo == * ''A vármegyerendszer kialakulása Magyarországon'' (1988) * ''A magyar állam megszületése'' == Zdroj == * {{Preklad|cs|Gyula Kristó|22087711}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristó Gyula publikációi | url = https://acta.bibl.u-szeged.hu/41242/1/aetas_2005_004_160-181.pdf | dátum prístupu = 2025-05-25 | jazyk = hu | url archívu = https://web.archive.org/web/20250812230029/https://acta.bibl.u-szeged.hu/41242/1/aetas_2005_004_160-181.pdf | dátum archivácie = 2025-08-12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Köszöntő | url = https://www.nevpont.hu/ | dátum prístupu = 2025-05-25 | vydavateľ = Névpont | jazyk = hu}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Mészáros|meno=Rezső|titul=Szegedi egyetemi almanach: 1921–1995 (1996)|priezvisko2=Kristó|meno2=Gyula|miesto=Segedín|rok=1996|strany=154, 155|jazyk=hu}} {{DEFAULTSORT:Kristó, Gyula}} [[Kategória:Maďarskí historici]] t8d2ctb2u645gk2pcyau22mza08zn0f 0 741850 8233079 8215906 2026-06-14T08:14:53Z ~2026-34870-11 297857 /* */ správne napísané meno Adely Ostrolúckej 8233079 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Štúr | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = životopisný, historický, dráma | Dĺžka = 111 | Krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2026]] | Dátum uvedenia = [[15. január]] (Slovensko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = CinemArt SK (Slovensko) | Rozpočet = <!-- odhad na - mil. [[euro|€]] --> | Zárobok = <!-- cca N/A [[euro|€]] --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Mariana Čengel Solčanská]] | Scenár = Mariana Čengel Solčanská | Predloha = román ''[[Milenec Adely Ostrolúckej]]'' | Námet = | Produkcia = Lukáš Pelč | Hudba = Vladimír Martinka | Kamera = Peter Bencsík | Strih = | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Štúr''''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Životopisný film|životopisno]]-[[Historický film|historický]] film z roku [[2026]], ktorý režírovala [[Mariana Čengel Solčanská]] podľa vlastného scenára. Snímka sa zameriava na životopis [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]], ktorého stvárnil [[Lukáš Pelč]]. Dielo vzniklo za podpory The Factory, [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] a za účasti Audiovizuálneho Fondu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický film Štúr vstúpi do kín v januári. Nahliadnite do zákulisia | url = https://www.stvr.sk/novinky/filmy-a-serialy/421630/historicky-film-stur-vstupi-do-kin-v-januari-nahliadnite-do-zakulisia | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-11-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sector s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Štúr | url = https://www.kinema.sk/film/6227/stur.htm | vydavateľ = kinema.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ľuboš | odkaz na autora = | titul = Ikona slovenskej histórie dostáva film. Ukáže pravdu, ktorú učebnice radšej zamlčali | url = https://fontech.startitup.sk/ludovit-stur-film-premiera/ | vydavateľ = fontech.startitup.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref> == Herecké obsadenie == * [[Lukáš Pelč]]{{--}}[[Ľudovít Štúr]] * [[Ivana Kološová]]{{--}}[[Adela Ostrolúcka]] * [[Richard Autner]]{{--}}[[Jozef Miloslav Hurban]] * [[Martin Pallay]]{{--}}[[Michal Miloslav Hodža]] * [[Daniel Žulčák]] * [[František Kovár]]{{--}}[[Ján Hollý]] * [[Marko Igonda]]{{--}}Mikuláš Ostrolúcky * [[Jana Kvantíková]] * [[Csongor Kassai]]{{--}}Gustáv Ostrolúcky == Fakty a zaujímavosti == * [[Filmový štáb|Flmový štáb]] natáčal aj na severe [[Slovensko|Slovenska]], kde sa odohrávala povstalecká scéna s okolo 500 účinkujúcimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne fotografie zo zákulisia. Ako to vyzeralo na nakrúcaní veľkofilmu Štúr? | url = https://www.stvr.sk/novinky/filmy-a-serialy/427277/exkluzivne-fotografie-zo-zakulisia-ako-to-vyzeralo-na-nakrucani-velkofilmu-stur | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = }}</ref> * Začiatok nakrúcania začal na jeseň 2024 v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický veľkofilm ŠTÚR | url = https://www.vt.sk/aktivity/zimne-aktivity/historicky-velkofilm-stur | vydavateľ = vt.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ľudovít Štúr]] == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1767223}} <!-- * {{Imdb film|id=}} * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=5256835}} * [https://www.facebook.com/stur.film/ ''Štúr''] na [[Facebook]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2026]] [[Kategória:Slovenské filmy]] iae2xqasahvdibby08ettq7ram9qsfc 0 743303 8233142 8180949 2026-06-14T11:27:56Z Sandro Halank 131106 new file 8233142 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Maximilian Franzerb|Štátna príslušnosť=Nemecko|Portrét=2026-05-10 Deutschland gegen USA (Eishockey-Länderspiel) by Sandro Halank–141.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1996|8|18}}|Miesto narodenia=[[Bad Tölz]], [[Nemecko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=183|Váha=90|Draft=|Rok1=2014|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[Deutsche Eishockey Liga]]''{{break}} [[Hamburg Freezers]] (2014-2016){{break}} [[Eisbären Berlin]] (2016-2020){{break}} [[Fischtown Pinguins]] (2021-2025){{break}}{{break}} ''[[Deutsche Eishockey Liga 2]]''{{break}} [[Lausitzer Fuchse]] (2016-2020){{break}} [[Tölzer Löwen]] (2019-2021) {{break}}|Popis=|Tím=[[Adler Mannheim]] ([[Deutsche Eishockey Liga]])|Prezývka=Maxi}} '''Maximilian Franzreb''' (* [[18. august]] [[1996]], [[Bad Tölz]], [[Nemecko]]) je nemecký profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v tíme [[Adler Mannheim]] v najvyššej nemeckej súťaži [[Deutsche Eishockey Liga]]. V roku 2023 získal s nemeckou reprezentáciou striebro na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maximilian Franzreb - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/118494/maximilian-franzreb | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-01-17}}</ref> == Kariéra == Maxmilian Franzreb hokejovo vyrastal v juniorskom programe tímu [[Hamburg Freezers]]. V ich seniorskom tíme strávil roky 2014-2016, ale primárne pôsobil v tretej najvyššej nemeckej súťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maximilian Franzreb hockey statistics and profile at hockeydb.com | url = http://www.hockeydb.com:80/ihdb/stats/pdisplay.php?pid=180751 | vydavateľ = www.hockeydb.com | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en}}</ref> Od roku 2016 bol brankárom klubu [[Eisbären Berlin]], kde osciloval medzi prvým tímom a [[Lausitzer Fuchse|Lausitzerom Füchse]] v ''DEL 2.'' Prelomovou bola pre Franzreba sezóna 2020/2021, ktorú celú strávil v tíme [[Tölzer Löwen]] (''DEL 2''). V pozícii prvého brankára odchytal až 50 zápasov s 91,6% úspešnosťou zákrokov. Za svoje výkony bol vyhlásený za najlepšieho brankára ligy. Od sezóny 2021/2022 Franzreb nastupuje už iba v najvyššej DEL. Jeho najúspešnejším pôsobiskom bol klub [[Fischtown Pinguins]] (2021-2025), kde získal stabilnú pozíciu prvého brankára. Od sezóny 2025/2026 pôsobí ako jednotka tímu [[Adler Mannheim]]. [[Súbor:2025-04-12 Deutschland gegen Tschechische Republik (Eishockey-Länderspiel) by Sandro Halank–199.jpg|vľavo|náhľad|Franzreb v reprezentačnom drese v roku 2025]] == Reprezentačná kariéra == Franzreb reprezentoval [[Nemecko]] seniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]] v roku 2025, kde získal striebornú medailu a taktiež na juniorskom turnaji [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstiev sveta hráčov do 20 rokov]] (2016). Dvakrát sa do nemeckého výberu dostal aj na [[Deutschland Cup]] (2024, 2025). V januári 2026 bol nominovaný do nemeckého výberu na [[Zimné olympijské hry 2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Draisaitl, Stützle či Seider. Lídrami Nemecka budú na olympiáde hviezdy NHL | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nemecko-nominacia-zoh-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Franzreb, Maximilian}} [[Kategória:Nemeckí hokejisti]] [[Kategória:Nemeckí hokejoví brankári]] [[Kategória:Nemeckí olympionici]] [[Kategória:Hráči Adler Mannheim]] [[Kategória:Hráči Eisbären Berlin]] [[Kategória:Hráči Hamburger SV]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Osobnosti z Bavorska]] 0cjql0fyftsfci7x5f6l8a2a6jgvzfg 0 744972 8232810 8187574 2026-06-13T16:56:41Z ~2026-34934-07 297809 pridaná informácia z rozhovoru s Wadovskou-Król na youtube o manželstve so Zbigniewom a to, že mali tri deti. 8232810 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jolanta Wadowská-Królová | Rodné meno = {{vjz|pol|''Jolanta Wadowska-Król''}} | Popis osoby = poľská lekárka, pediatrička | Portrét = Jolanta Wadowska-Król Katowice 2021.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Jolanta Wadowská-Królová v roku 2021 | Dátum narodenia = [[27. jún]] [[1939]] | Miesto narodenia = [[Katovice]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2023|06|18|1939|06|27}} | Miesto úmrtia = Katovice, Poľsko | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = Mestský cintorín na ulici Panewnicka, Katovice | Štát pôsobenia = [[Poľsko]] | Národnosť = [[Poliaci|poľská]] | Alma mater = [[Śląski Uniwersytet Medyczny w Katowicach]] | Profesia = lekárka{{--}}pediatrička | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Zbigniew Józef Król | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jolanta Wadowská-Królová''' ({{vjz|pol|''Jolanta Wadowska-Król''}}; * [[27. jún]] [[1939]], [[Katovice]]{{--}}† [[18. jún]] [[2023]], Katovice) bola [[Poliaci|poľská]] [[lekár]]ka a [[Pediatria|pediatrička]].<ref name="SUM" /> V rokoch 1974 až 1981 zachránila pred chorobou alebo smrťou z dôvodu otravy [[olovo]]m tisícky detí žijúcich v blízkosti oceliarní [[Szopienice]] v Katoviciach. Pre nevôľu komunistického režimu voči jej [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] následne nemohla pokračovať v pôsobení na univerzitách.<ref name="SUM">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmarła Jolanta Wadowska-Król. Ceniona lekarka uratowała życie setek dzieci | url = https://sum.edu.pl/pl/wiadomosci/nekrologi/zmarla-jolanta-wadowska-krol-ceniona-lekarka-uratowala-zycie-setek-dzieci | vydavateľ = Śląski Uniwersytet Medyczny w Katowicach | miesto = Katowice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> Zachránené deti boli označované ako „olovené deti“ a Wadowská-Królová bola prezývaná ako „Panna Mária zo Szopieníc“. Po páde komunizmu bola ocenená viacerými cenami a boli o nej nakrútené filmy ''Matka Boska Szopienicka'' (2013), ''Tajemnica trucia szopienickich dzieci'' (2021) a miniséria ''[[Ołowiane dzieci]]'' (2026).<ref name="SUM" /> == Život == [[Súbor:Dr_Jolanta_Wadowska-Król_podpisuje_książkę_opowiadającą_historię_jej_walki_z_ołowicą.jpg|vľavo|náhľad|Jolanta Wadowská-Królová s knihou ''Doktórka od familoków'' od Magdaleny Majcherovej, v ktorej je vyrozprávaný Wadowskej príbeh boja s otravou olovom]] === Raný život === Wadowská-Królová sa narodila v roku [[1939]] v [[Katovice|Katoviciach]]. Študovala na Lekárskej fakulte [[Śląski Uniwersytet Medyczny w Katowicach|Sliezskej lekárskej univerzity]] v [[Zabrze]]. V roku 1968 sa špecializovala na [[Pediatria|pediatriu]] a začala pracovať v Okresnej klinike v [[Szopienice|Szopieniciach]] a neskôr v [[Dąbrówka Mała|Dąbrówke Malej]].<ref name="SUM" /> S manželom Zbigniewom Józefom Król žila v harmonickom manželstve 60 rokov a mali spolu tri deti. (pozri tu: https://www.youtube.com/watch?v=RNmq1341RHw) <references /> === Odhalenie otravy olovom === V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] identifikovala problém vystavenia detí [[Olovo|olovu]] v katovických okresoch [[Szopienice]], [[Burowiec]] a [[Dąbrówka Mała]]. Tamojšia priemyselná činnosť huty na neželezné kovy ([[zinok]], [[olovo]] a [[kadmium]]) totiž produkovala masívne emisie toxických ťažkých kovov. Priamo vedľa závodu sa nachádzali „familoky“, robotnícke domy, ktorých obyvatelia a ich deti boli unikajúcim toxínom vystavení najviac. Kontaminácia životného prostredia sa zvyšovala už desaťročia a príznaky otravy u detí (tzv. [[saturnizmus]] alebo plumbizmus) sa spočiatku pripisovali iným chorobám.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rudzka | meno = Magdalena | titul = To ona ratowała „ołowiane dzieci”. Historia dociekliwej lekarki i jej walki z przemysłowym molochem | url = https://www.national-geographic.pl/ludzie/to-ona-ratowala-olowiane-dzieci-historia-dociekliwej-lekarki-i-jej-walki-z-przemyslowym-molochem/ | vydavateľ = National Geographic Polska | miesto = Warszawa | dátum vydania = 2026-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> Kvôli otrave olovom mali pacienti ťažkosti s chôdzou a ochorenie ich postihovalo aj v neskoršom veku. Mnohí z nich sa nedožili 50 rokov.<ref name="SUM" /> Chlapca trpiaceho opakujúcou sa [[Anémia|anémiou]] odporučila Wadowská-Królová na kliniku v [[Zabrze]], kde mu diagnostikovali otravu olovom a vtedajšia vojvodská konzultantka pre pediatriu, profesorka [[Bożena Hager-Małecka]], navrhla vyšetriť viac detí.<ref name="SUM" /> Prvé systematické skríningové testy v rokoch 1974 až 1975 zahŕňali takmer 5 000 detí žijúcich v Szopieniciach a susedných okresoch Katovíc. Podľa lekárskych záznamov a laboratórnych analýz bola podľa vtedajších štandardov až u 20 % z nich diagnostikovaná otrava olovom. Moderné štandardy sú pritom oveľa prísnejšie, takže otravu olovom by diagnostikovali až u 90 % detí z tejto skupiny.<ref name=":0" /> V dôsledku výskumu a tlaku verejnosti boli poľské úrady nútené prijať preventívne opatrenia. Najzraniteľnejšie deti boli poslané do sanatórií, kde podstúpili intenzívnu terapiu a rehabilitáciu. Z oblasti najbližšie k hute bolo odstránených dvestotisíc ton kontaminovanej pôdy a rodiny z najviac kontaminovaných domov dostali nové byty. Deťom bolo podávané [[Mlieko (cicavce)|mlieko]], ktoré malo čiastočne zabrániť vstrebávaniu olova.<ref name=":0" /> Wadowskej-Królovej výskum vrhal negatívny tieň na obraz [[Poľská ľudová republika|Poľskej ľudovej republiky]], a tak poľské úrady rozhodli, že by sa lekárka mala zdržať ďalšieho výskumu. Bolo jej tiež znemožnené obhájiť a publikovať svoju [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]], čo jej uzavrelo dvere v univerzitnej kariére.<ref name="SUM" /> Wadowská-Królová sa stretla aj s odporom niektorých obyvateľov závislých od zamestnania v oceliarňach. Preto bola najprv s iróniou, neskôr s obdivom nazývaná ako „Panna Mária zo Szopiennic“.<ref name=":0" /> === Neskorší život === Neskôr Wadowská-Królová pokračovala v práci ako lekárka. Do dôchodku odišla až v roku 2011. V roku 2013 ju ''[[Gazeta Wyborcza]]'' predstavila v reportáži ''Ołowiane dzieci człapią jak bociany'' (dosl. „Deti z olova sa kolísajú ako bociany“), v dôsledku čoho sa spustili početné iniciatívy na jej počesť. Zomrela v júni [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terech | meno = Mateusz | titul = Pogrzeb doktor Jolanty Wadowskiej-Król w Katowicach. Pożegnanie słynnej "Doktórki od familoków" | url = https://www.wkatowicach.eu/informacje/w-katowicach/Pogrzeb-doktor-Jolanty-Wadowskiej-Krol-w-Katowicach-Pozegnanie-slynnej-Doktorki-od-familokow-/idn:3951 | vydavateľ = W Katowicach | miesto = Katowice | dátum vydania = 2023-06-22 | dátum prístupu = 2026-02-18 }} </ref> == Ocenenia == [[Súbor:Mural_-_Kobiety_wiedzą_co_robią_-_Katowice_Załęże.jpg|náhľad|Nástenná maľba venovaná Jolante Wadowskej-Królovej na stene nájomného domu na ulici Gliwicka 58 v Katoviciach]] Za svoju prácu bola Wadowská-Królová v roku 2005 ocenená Zlatou medailou Solidarity od Sliezsko-dąbrovského regionálneho výboru odborového zväzu NSZZ „Solidarność“. V roku 2013 jej Provinčný fond pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo v Katoviciach udelil Cenu občana Sliezskeho vojvodstva a Zelený šek v kategórii „prevencia zdravia v súvislosti s hrozbami chorôb súvisiacimi so životným prostredím“. V roku 2015 získala čestný odznak komisára pre ľudské práva „Za zásluhy o ochranu ľudských práv“. V roku 2017 sa stala čestnou občiankou [[Katovice|Katovíc]] a v roku 2021 jej bol udelený [[Doctor honoris causa|čestný doktorát]] Sliezskej univerzity.<ref name="SUM" /> Na jej pamiatku bola v novembri 2018 na ulici Gliwicka v Katoviciach odhalená nástenná maľba s jej obrazom.<ref name="SUM" /> Jej príbeh inšpiroval aj Martu Foxovú, ktorá v roku 2021 vydala knihu ''My Ołowianko, Klęknij na kneeko''. Študenti katovickej školy nakrútili o Wadowskej-Królovej film s názvom ''Matka Boska Szopienicka'' (2013).<ref name="SUM" /> Pri príležitosti udelenia čestného doktorátu vznikol film ''Tajemnica trucia szopienickich dzieci'' (2021). V roku 2026 nakrútil [[Maciej Pieprzyca]] minisériu ''Ołowiane dzieci''.<ref name="SUM" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wadowská-Królová, Jolanta}} [[Kategória:Osobnosti z Katovíc]] [[Kategória:Poľskí lekári]] [[Kategória:Poľskí pediatri]] [[Kategória:Absolventi Sliezskej lekárskej univerzity v Katoviciach]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov v Sliezskej univerzity v Katoviciach]] [[Kategória:Čestní občania Katovíc]] [[Kategória:Držitelia ceny Wojciecha Korfantego]][[Kategória:Pochovaní na cintoríne na Panewnickej ulici v Katoviciach]] ijz0fz0szrp0tzu43s7jhbs1dk95wfj 8232829 8232810 2026-06-13T17:27:14Z Scholastikos 174170 rv. také pridanie odkazu rozbíja text a citácia..keď tak treba riadne cez citáciu 8232829 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jolanta Wadowská-Królová | Rodné meno = {{vjz|pol|''Jolanta Wadowska-Król''}} | Popis osoby = poľská lekárka, pediatrička | Portrét = Jolanta Wadowska-Król Katowice 2021.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Jolanta Wadowská-Królová v roku 2021 | Dátum narodenia = [[27. jún]] [[1939]] | Miesto narodenia = [[Katovice]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2023|06|18|1939|06|27}} | Miesto úmrtia = Katovice, Poľsko | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = Mestský cintorín na ulici Panewnicka, Katovice | Štát pôsobenia = [[Poľsko]] | Národnosť = [[Poliaci|poľská]] | Alma mater = [[Śląski Uniwersytet Medyczny w Katowicach]] | Profesia = lekárka{{--}}pediatrička | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Zbigniew Józef Król | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jolanta Wadowská-Królová''' ({{vjz|pol|''Jolanta Wadowska-Król''}}; * [[27. jún]] [[1939]], [[Katovice]]{{--}}† [[18. jún]] [[2023]], Katovice) bola [[Poliaci|poľská]] [[lekár]]ka a [[Pediatria|pediatrička]].<ref name="SUM" /> V rokoch 1974 až 1981 zachránila pred chorobou alebo smrťou z dôvodu otravy [[olovo]]m tisícky detí žijúcich v blízkosti oceliarní [[Szopienice]] v Katoviciach. Pre nevôľu komunistického režimu voči jej [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] následne nemohla pokračovať v pôsobení na univerzitách.<ref name="SUM">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmarła Jolanta Wadowska-Król. Ceniona lekarka uratowała życie setek dzieci | url = https://sum.edu.pl/pl/wiadomosci/nekrologi/zmarla-jolanta-wadowska-krol-ceniona-lekarka-uratowala-zycie-setek-dzieci | vydavateľ = Śląski Uniwersytet Medyczny w Katowicach | miesto = Katowice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> Zachránené deti boli označované ako „olovené deti“ a Wadowská-Królová bola prezývaná ako „Panna Mária zo Szopieníc“. Po páde komunizmu bola ocenená viacerými cenami a boli o nej nakrútené filmy ''Matka Boska Szopienicka'' (2013), ''Tajemnica trucia szopienickich dzieci'' (2021) a miniséria ''[[Ołowiane dzieci]]'' (2026).<ref name="SUM" /> == Život == [[Súbor:Dr_Jolanta_Wadowska-Król_podpisuje_książkę_opowiadającą_historię_jej_walki_z_ołowicą.jpg|vľavo|náhľad|Jolanta Wadowská-Królová s knihou ''Doktórka od familoków'' od Magdaleny Majcherovej, v ktorej je vyrozprávaný Wadowskej príbeh boja s otravou olovom]] === Raný život === Wadowská-Królová sa narodila v roku [[1939]] v [[Katovice|Katoviciach]]. Študovala na Lekárskej fakulte [[Śląski Uniwersytet Medyczny w Katowicach|Sliezskej lekárskej univerzity]] v [[Zabrze]]. V roku 1968 sa špecializovala na [[Pediatria|pediatriu]] a začala pracovať v Okresnej klinike v [[Szopienice|Szopieniciach]] a neskôr v [[Dąbrówka Mała|Dąbrówke Malej]].<ref name="SUM" /> === Odhalenie otravy olovom === V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] identifikovala problém vystavenia detí [[Olovo|olovu]] v katovických okresoch [[Szopienice]], [[Burowiec]] a [[Dąbrówka Mała]]. Tamojšia priemyselná činnosť huty na neželezné kovy ([[zinok]], [[olovo]] a [[kadmium]]) totiž produkovala masívne emisie toxických ťažkých kovov. Priamo vedľa závodu sa nachádzali „familoky“, robotnícke domy, ktorých obyvatelia a ich deti boli unikajúcim toxínom vystavení najviac. Kontaminácia životného prostredia sa zvyšovala už desaťročia a príznaky otravy u detí (tzv. [[saturnizmus]] alebo plumbizmus) sa spočiatku pripisovali iným chorobám.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rudzka | meno = Magdalena | titul = To ona ratowała „ołowiane dzieci”. Historia dociekliwej lekarki i jej walki z przemysłowym molochem | url = https://www.national-geographic.pl/ludzie/to-ona-ratowala-olowiane-dzieci-historia-dociekliwej-lekarki-i-jej-walki-z-przemyslowym-molochem/ | vydavateľ = National Geographic Polska | miesto = Warszawa | dátum vydania = 2026-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> Kvôli otrave olovom mali pacienti ťažkosti s chôdzou a ochorenie ich postihovalo aj v neskoršom veku. Mnohí z nich sa nedožili 50 rokov.<ref name="SUM" /> Chlapca trpiaceho opakujúcou sa [[Anémia|anémiou]] odporučila Wadowská-Królová na kliniku v [[Zabrze]], kde mu diagnostikovali otravu olovom a vtedajšia vojvodská konzultantka pre pediatriu, profesorka [[Bożena Hager-Małecka]], navrhla vyšetriť viac detí.<ref name="SUM" /> Prvé systematické skríningové testy v rokoch 1974 až 1975 zahŕňali takmer 5 000 detí žijúcich v Szopieniciach a susedných okresoch Katovíc. Podľa lekárskych záznamov a laboratórnych analýz bola podľa vtedajších štandardov až u 20 % z nich diagnostikovaná otrava olovom. Moderné štandardy sú pritom oveľa prísnejšie, takže otravu olovom by diagnostikovali až u 90 % detí z tejto skupiny.<ref name=":0" /> V dôsledku výskumu a tlaku verejnosti boli poľské úrady nútené prijať preventívne opatrenia. Najzraniteľnejšie deti boli poslané do sanatórií, kde podstúpili intenzívnu terapiu a rehabilitáciu. Z oblasti najbližšie k hute bolo odstránených dvestotisíc ton kontaminovanej pôdy a rodiny z najviac kontaminovaných domov dostali nové byty. Deťom bolo podávané [[Mlieko (cicavce)|mlieko]], ktoré malo čiastočne zabrániť vstrebávaniu olova.<ref name=":0" /> Wadowskej-Królovej výskum vrhal negatívny tieň na obraz [[Poľská ľudová republika|Poľskej ľudovej republiky]], a tak poľské úrady rozhodli, že by sa lekárka mala zdržať ďalšieho výskumu. Bolo jej tiež znemožnené obhájiť a publikovať svoju [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]], čo jej uzavrelo dvere v univerzitnej kariére.<ref name="SUM" /> Wadowská-Królová sa stretla aj s odporom niektorých obyvateľov závislých od zamestnania v oceliarňach. Preto bola najprv s iróniou, neskôr s obdivom nazývaná ako „Panna Mária zo Szopiennic“.<ref name=":0" /> === Neskorší život === Neskôr Wadowská-Królová pokračovala v práci ako lekárka. Do dôchodku odišla až v roku 2011. V roku 2013 ju ''[[Gazeta Wyborcza]]'' predstavila v reportáži ''Ołowiane dzieci człapią jak bociany'' (dosl. „Deti z olova sa kolísajú ako bociany“), v dôsledku čoho sa spustili početné iniciatívy na jej počesť. Zomrela v júni [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terech | meno = Mateusz | titul = Pogrzeb doktor Jolanty Wadowskiej-Król w Katowicach. Pożegnanie słynnej "Doktórki od familoków" | url = https://www.wkatowicach.eu/informacje/w-katowicach/Pogrzeb-doktor-Jolanty-Wadowskiej-Krol-w-Katowicach-Pozegnanie-slynnej-Doktorki-od-familokow-/idn:3951 | vydavateľ = W Katowicach | miesto = Katowice | dátum vydania = 2023-06-22 | dátum prístupu = 2026-02-18 }} </ref> == Ocenenia == [[Súbor:Mural_-_Kobiety_wiedzą_co_robią_-_Katowice_Załęże.jpg|náhľad|Nástenná maľba venovaná Jolante Wadowskej-Królovej na stene nájomného domu na ulici Gliwicka 58 v Katoviciach]] Za svoju prácu bola Wadowská-Królová v roku 2005 ocenená Zlatou medailou Solidarity od Sliezsko-dąbrovského regionálneho výboru odborového zväzu NSZZ „Solidarność“. V roku 2013 jej Provinčný fond pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo v Katoviciach udelil Cenu občana Sliezskeho vojvodstva a Zelený šek v kategórii „prevencia zdravia v súvislosti s hrozbami chorôb súvisiacimi so životným prostredím“. V roku 2015 získala čestný odznak komisára pre ľudské práva „Za zásluhy o ochranu ľudských práv“. V roku 2017 sa stala čestnou občiankou [[Katovice|Katovíc]] a v roku 2021 jej bol udelený [[Doctor honoris causa|čestný doktorát]] Sliezskej univerzity.<ref name="SUM" /> Na jej pamiatku bola v novembri 2018 na ulici Gliwicka v Katoviciach odhalená nástenná maľba s jej obrazom.<ref name="SUM" /> Jej príbeh inšpiroval aj Martu Foxovú, ktorá v roku 2021 vydala knihu ''My Ołowianko, Klęknij na kneeko''. Študenti katovickej školy nakrútili o Wadowskej-Królovej film s názvom ''Matka Boska Szopienicka'' (2013).<ref name="SUM" /> Pri príležitosti udelenia čestného doktorátu vznikol film ''Tajemnica trucia szopienickich dzieci'' (2021). V roku 2026 nakrútil [[Maciej Pieprzyca]] minisériu ''Ołowiane dzieci''.<ref name="SUM" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wadowská-Królová, Jolanta}} [[Kategória:Osobnosti z Katovíc]] [[Kategória:Poľskí lekári]] [[Kategória:Poľskí pediatri]] [[Kategória:Absolventi Sliezskej lekárskej univerzity v Katoviciach]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov v Sliezskej univerzity v Katoviciach]] [[Kategória:Čestní občania Katovíc]] [[Kategória:Držitelia ceny Wojciecha Korfantego]][[Kategória:Pochovaní na cintoríne na Panewnickej ulici v Katoviciach]] jnv83xuedjapzi14ejhfggq9u62o46r 0 747877 8233028 8218664 2026-06-14T04:06:39Z Kadaj774 297844 8233028 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Nadpis *** --> | name = Kerč | native_name = Керч | other_name = Kerch | category = mesto <!-- *** Obrázok *** --> | image = Керч.Пантікапей.Фото.jpg | image_caption = Antický Pantikapaion na hore Mitridat <!-- *** Symboly *** --> | flag = Flag_of_Kerch.svg | symbol = Kerch coat.svg <!-- *** Štát atď. *** --> | country = RUS | country_flag = 1 | region = [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] | region_type = Autonómna republika <!-- *** Poloha *** --> | lat_d = 45 | lat_m = 21 | lat_s = 43 | lat_NS = S | long_d = 36 | long_m = 28 | long_s = 16 | long_EW = V <!-- *** Obyvateľstvo *** --> | population = 147033 | population_date = 2014 | population_density = 1464 <!-- *** História *** --> | established = 6. storočie pred Kr. | established_type = Založenie <!-- *** Mapy *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina <!-- *** Web *** --> | website = http://kerch.com.ua }} '''Kerč''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] Керч; [[Ruština|rus.]] Керчь; [[Krymská tatárčina|krymskotat.]] ''Keriç''; v staroveku ''Pantikapaion'') je prístavné mesto na východnom výbežku polostrova [[Krym]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Leží na brehu [[Kerčský prieliv|Kerčského prielivu]], ktorý spája [[Azovské more]] s [[Čierne more|Čiernym morom]]. S počtom obyvateľov približne 150 000 patrí k najvýznamnejším priemyselným a turistickým centrám regiónu. Od [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexie Krymu]] v roku [[2014]] je mesto pod kontrolou [[Rusko|Ruska]], čo medzinárodné spoločenstvo (vrátane SR) neuznáva a považuje ho za súčasť Ukrajiny. Kerč je jedno z najstarších miest na svete.<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity: Networks, Connectivity, and Cultural Interactions | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 42-45}}</ref> Bolo založené pred 2 600 rokmi ako grécka kolónia a počas svojej histórie bolo križovatkou kultúr medzi stepnými národmi a stredomorskou civilizáciou.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 712}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region: Between Conflicts and Coexistence | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 118}}</ref> == Dejiny == === Starovek (Pantikapaion) === História mesta sa začala v [[7. storočie pred Kr.|7. storočí pred Kr.]] (okolo roku [[600 pred Kr.]]), kedy [[Gréci|grécki]] kolonisti z [[Milétos|Miléta]] založili mestský štát (polis) s názvom ''Pantikapaion'' ({{v jazyku|grc|''Παντικάπαιον''}}).<ref name="Adkins146">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 146}}</ref> Akropola mesta sa nachádzala na stratégom vrchu, ktorý sa dnes nazýva [[Mitridat (vrch)|Mitridat]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 744}}</ref> Vďaka svojej polohe pri vstupe do Azovského mora mesto rýchlo bohatlo z obchodu s obilím a solenými rybami.<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity: Networks, Connectivity, and Cultural Interactions | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 138}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 152-154}}</ref> V roku [[480 pred Kr.]] sa Pantikapaion, pôvodne samostatná polis, stal hlavným mestom a administratívnym centrom [[Bosporská ríša|Bosporského kráľovstva]] pod vládou dynastie Archeanaktovcov. Tento unikátny štátny útvar predstavoval jeden z najvýznamnejších príkladov antického synkretizmu, kde sa helénske politické a umelecké tradície organicky miešali s vplyvmi kočovných [[Skýti|Skýtov]] a neskôr [[Sarmati|Sarmatov]].<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 102-105}}</ref> Mesto v tomto období potvrdzovalo svoju suverenitu a ekonomickú silu razením vlastných strieborných a zlatých mincí, ktoré patrili k najkvalitnejším v čiernomorskom regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://www.olkas.net/lemmata/4_Kerch | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Na vrchole svojho rozmachu počas vlády pontského kráľa [[Mithridates VI.|Mithridata VI. Eupatóra]] sa Pantikapaion nakrátko stal strategickým centrom mocnej Pontskej ríše v jej boji proti rímskej expanzii. Kontinuita osídlenia tejto oblasti však siaha hlboko pred príchod Grékov. Archeologické výskumy v lokalite Majak a v blízkom okolí dnešného Kerča potvrdili prítomnosť vyspelej bronzovej kultúry už v 17. – 15. storočí pred Kr.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 708-710}}</ref> Vďaka intenzívnej archeologickej činnosti od 19. storočia sú dnes mnohé vzácne nálezy, vrátane monumentálnych antických sôch, precízne spracovaných bronzových artefaktov a unikátnych zlatých šperkov z [[bospor]]ských mohýl, klenotmi zbierok svetových múzeí ako [[Ermitáž]] v Petrohrade a [[Britské múzeum]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antiquities of Kertch, and Researches in the Cimmerian Bosphorus | url = https://bsb-muenchen.de | autor = Duncan MacPherson | rok = 1857 | jazyk = en}}</ref> ==== Kerčský štýl keramiky ==== V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] sa v Pantikapaione a jeho okolí našlo veľké množstvo [[Atény|aténskych]] váz zdobených v tzv. '''kerčskom štýle'''. Ide o záverečnú fázu aténskej [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej]] techniky, pri ktorej sa hojne využívali doplnkové farby ako žltá, biela a zlatá, niekedy aj modrá a zelená.<ref name=":388">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> Tieto vázy boli často zdobené motívmi, ktoré boli populárne medzi miestnou bosporskou elitou (scény s [[Amazonky (mytológia)|Amazonkami]], [[gryf]]mi alebo [[Dionýzos|dionýzovské]] motívy) a svedčia o intenzívnych obchodných stykoch medzi Aténami a Krymom.<ref name=":103">{{Citácia knihy| autor = Paul Greenhalgh | titul = Ceramic, Art and Civilisation | isbn = 978-14-7423-972-1 | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | rok = 2020 | strany = 103}}</ref> V 1. storočí po Kr. čelil Pantikapaion rastúcemu tlaku barbarských kmeňov a neskôr nájazdom [[Ostrogóti|Ostrogótov]], čo viedlo k postupnému oslabovaniu moci bosporských vládcov. Definitívnu katastrofu pre antickú mestskú štruktúru priniesol rok 375 po Kr., kedy oblasť spustošili kočovné hordy [[Huni|Hunov]].<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 210-212}}</ref> Tento vpád znamenal koniec Pantikapaia ako klasickej gréckej polis, hoci mesto úplne nezaniklo. Vďaka svojej strategickej polohe pri Kerčskom prielive si zachovalo význam a v nasledujúcom storočí sa pod vplyvom [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] začalo transformovať na dôležitú kresťanskú pevnosť a obchodné centrum známe pod názvom Bospor.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 760}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> === Stredovek === [[Súbor:Церковь Иоанна Предтечи (Керчь) 01.jpg|náhľad|vľavo|Chrám svätého Jána Krstiteľa v Kerči, ktorého základy pochádzajú z roku 717, je unikátnou pamiatkou byzantskej architektúry na Kryme.]] Od 6. storočia sa mesto dostalo pod priamu sféru vplyvu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Na príkaz cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] tu bola vybudovaná mohutná citadela s názvom '''Bospor''', ktorá slúžila ako strategická základňa na kontrolu obchodu cez prieliv. Mesto sa stalo dôležitým centrom [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] a šírenia gréckeho kresťanstva v regióne. V roku 576 Bospor úspešne odolal obliehaniu turkickými kmeňmi (Göktürkovia), čím potvrdil svoju úlohu kľúčovej byzantskej bašty na severe Čierneho mora.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 760-762}}</ref> V 7. storočí ovládli oblasť [[Chazari]], ktorí mesto premenovali na '''Karcha''' (z turkického „karşı“ – oproti/čeliaci). Kerč sa pod správou chazarského miestodržiteľa (tuduna) transformoval na jeden z najvýznamnejších prístavov v rámci medzinárodného obchodu, no zároveň slúžil ako smutne známe centrum ''obchodu s otrokmi''.<ref name="Khazars">{{Citácia knihy | autor = Peter B. Golden a kol. | titul = The World of the Khazars: New Perspectives | vydavateľ = Brill | rok = 2007 | isbn = 978-9004160422 | strany = 233}}</ref> Napriek turkickej nadvláde si mesto zachovalo silnú kresťanskú identitu; v roku 717 bol založený [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kerč)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]], ktorý je vďaka svojej architektúre a kontinuite považovaný za najstarší zachovaný kresťanský chrám na dnešnom území [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> Po porážke [[Chazarská ríša|Chazarskej ríše]] koncom 10. storočia sa Kerč pod slovanským názvom '''Korčev''' stal súčasťou [[Tmutarakanské kniežatstvo|Tmutarakanského kniežatstva]], ktoré patrilo k sfére vplyvu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Z tohto obdobia pochádza slávny [[Tmutarakanský kameň]] (nájdený v roku 1792), ktorý dokumentuje meranie vzdialenosti cez zamrznutý prieliv kniežaťom [[Gleb Svjatoslavič|Glebom]] v roku 1068, čo potvrdzuje dôležitosť mesta ako spojnice medzi Krymom a Rusou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> V 13. storočí mesto zasiahla ničivá mongolská invázia, po ktorej v roku 1318 získala kontrolu nad prístavom [[Janovská republika]]. Janovčania mesto nazývali '''Cerco''' (Cherkio) a integrovali ho do siete svojich čiernomorských kolónií (Gazaia), kde profitovalo najmä z exportu soli a rozvinutého rybolovu. Koniec európskej prítomnosti v regióne priniesol rok 1475, kedy mesto dobyla [[Osmanská ríša]]. Pod tureckou správou význam Kerča opäť poklesol a mesto sa stalo opevneným oporným bodom, ktorý čelil častým útokom [[Záporožie|záporožských]] [[Kozáci|kozákov]].<ref name="Ottoman">{{Citácia knihy | autor = Halil Inalcik | editor = Abraham Ascher | kapitola = Servile Labor in the Ottoman Empire | titul = The Mutual Effects of the Islamic and Judeo-Christian Worlds | vydavateľ = Brooklyn College Press | rok = 1979 | isbn = 978-0933190009 | strany = 25–43}}</ref> === 18. – 19. storočie === [[Súbor:Yeni-Kale fortress, Kerch.jpg|náhľad|Pevnosť Jenikale postavená Osmanmi v roku 1706 na strategickom mieste Kerčského prielivu.]] V reakcii na narastajúcu vojenskú prítomnosť [[Ruské impérium|Ruského impéria]] v oblasti Azovského mora vybudovala Osmanská ríša v roku 1706 strategickú pevnosť [[Yeni-Kale]] Táto fortifikácia mala kontrolovať plavbu cez [[Kerčský prieliv]] a brániť ruským lodiam vo vstupe do Čierneho mora. Počas rusko-tureckej vojny v roku 1771 však ruské pozemné vojská prenikli na Krym a osmanská posádka, napriek prísľubu posíl, pevnosť opustila bez boja. Definitívnu zmenu suverenity potvrdil [[Küčük-kajnardžský mier]] (1774), na základe ktorého Rusko získalo Kerč aj Jenikale, čím si zabezpečilo prvý trvalý prístup k čiernomorskému pobrežiu a začalo s postupnou likvidáciou moslimského administratívneho dedičstva v regióne.<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 222-225}}</ref> Strategický význam prielivu potvrdila v roku 1790 námorná bitka pri Kerčskom prielive, v ktorej ruská flotila pod velením admirála [[Fiodor Fiodorovič Ušakov|Fiodora Ušakova]] rozhodne porazila osmanské loďstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Black Sea Fleet (BSF) Morskoyo Flota | url = http://globalsecurity.org | vydavateľ = GlobalSecurity.org | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Od roku 1821 zažívalo mesto prudký rozvoj a transformovalo sa na popredný obchodný a rybársky prístav južného Ruska. V roku 1826 bolo v meste otvorené prvé štátne múzeum starožitností na Kryme, ktoré sa stalo centrom vedeckého skúmania antického Bosporského kráľovstva. Priemyselný vzostup mesta podnietil v roku 1846 vznik veľkých železiarní, ktoré spracovávali mimoriadne bohaté ložiská [[železná ruda|železnej rudy]] objavené priamo na Kerčskom polostrove. Tento sľubný vývoj dočasne zastavila [[Krymská vojna]]; v máji 1855 sa v meste vylodili britské a francúzske jednotky, ktoré systematicky zdevastovali prístavnú infraštruktúru, priemyselné závody a vyrabovali cenné zbierky miestneho múzea, ktoré skončili v [[Britské múzeum|Britskom múzeu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum Collection: Duncan MacPherson | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> V poslednej tretine 19. storočia Kerč prešiel komplexnou industrializáciou. Vznikli moderné cementárne, konzervárne rýb a tabakové továrne, ktoré ťažili z napojenia mesta na celoruskú železničnú sieť v roku 1900. Súčasne bol prehĺbený a rozšírený splavný kanál cez prieliv, čo umožnilo vplávanie oceánskych lodí. Populácia mesta vzrástla z 12 000 obyvateľov v roku 1875 na 33 000 na prelome storočí. Po prekonaní hospodárskeho rozvratu spôsobeného prvou svetovou vojnou a občianskou vojnou mesto zažilo v 30. rokoch 20. storočia masívnu sovietsku industrializáciu (najmä rozvoj hutníckeho závodu Vojkov), vďaka čomu v roku 1939 dosiahol počet obyvateľov rekordných 104 500.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> === Kerč v druhej svetovej vojne === [[Súbor:Kerch Mitridat.sea.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad z hory Mitridat na kerčský prístav a Obelisk slávy, pripomínajúci boje počas druhej svetovej vojny.]] Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] sa Kerč pre svoju strategickú polohu "brány ku Kaukazu" stal dejiskom jedných z najkrutejších bojov na východnom fronte. Mesto bolo počas vojny štyrikrát priamo zasiahnuté zmenou frontovej línie. Nemecký [[Wehrmacht]] prvýkrát obsadil Kerč 16. novembra 1941 po ťažkých bojoch. Už o šesť týždňov neskôr, 30. decembra 1941, však sovietske vojská v rámci ambicióznej [[Kerčsko-feodosijská výsadková operácia|Kerčsko-feodosijskej výsadkovej operácie]] mesto nakrátko oslobodili.<ref>{{Citácia knihy | autor = Robert Forczyk | titul = Where the Iron Crosses Grow: The Crimea 1941–44 | vydavateľ = Osprey Publishing | rok = 2014 | isbn = 978-1782006251 | strany = 103-110}}</ref> V máji 1942 však nemecká armáda pod velením [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] spustila operáciu ''Trappenjagd'' (Lov na dropy). V následnej [[bitka o Kerčský polostrov|bitke o Kerčský polostrov]] utrpela Červená armáda katastrofálnu porážku, pričom prišla o viac ako 160 000 vojakov, ktorí padli alebo boli odvlečení do zajatia. Symbolom nezlomného odporu sa v tomto čase stali ''Adžimuškajské katakomby'' (bývalé kameňolomy), kde sa pod zemou takmer pol roka (170 dní) bránilo približne 13 000 vojakov a tisíce civilistov. Obrancovia čelili totálnej blokáde, nedostatku vody a opakovaným útokom otravným plynom, ktorému väčšina z nich podľahla. Definitívne oslobodenie mesta priniesla až [[Krymská operácia (1944)|Krymská operácia]] 11. apríla 1944.<ref>{{Citácia knihy | autor = David M. Glantz | titul = When Titans Clashed: How the Red Army Stopped Hitler | vydavateľ = University Press of Kansas | rok = 2015 | isbn = 978-0700621217 | strany = 134-136}}</ref> Nemecká okupácia zanechala v meste hrozivé stopy. Okupanti zavraždili približne 15 000 civilistov a ďalších 14 000 deportovali na nútené práce do Nemecka. Celosvetovo známym sa stal masaker v ''Baglerovskej priekope'' (pri dnešnej obci Oktiabrske), kde nemecké jednotky ''Einsatzgruppen'' koncom roka 1941 zavraždili tisíce Židov a ďalších obyvateľov Kerča. Dokumentácia a fotografie z tohto miesta slúžili ako jeden z hlavných dôkazov o nacistických vojnových zločinoch počas [[Norimberský proces|Norimberského procesu]]. Za mimoriadne hrdinstvo obrancov a utrpenie obyvateľov bol Kerču v roku 1973 udelený čestný titul [[Mesto-hrdina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The murder of the Jews of Kerch | url = https://yadvashem.org | vydavateľ = Yad Vashem | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> === Súčasné dejiny === [[Súbor:Керчь, главная улица, сентябрь.jpg|náhľad|vpravo|Historické centrum mesta s hlavnou pešou zónou, ktorá je obklopená architektúrou z 19. a 20. storočia.]] Po rozpade [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991 sa Kerč stal integrálnou súčasťou nezávislej [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rámci [[Krym (republika)|Autonómnej republiky Krym]]. Mesto potvrdilo svoju dôležitosť ako strategický ukrajinský prístav a brána k Azovskému moru. V novembri 2007 zasiahla oblasť ničivá búrka, ktorá spôsobila jednu z najväčších ekologických katastrof v regióne; v Kerčskom prielive sa vtedy rozlomil ruský tanker ''Volgonefť-139'', čo viedlo k úniku tisícov ton vykurovacieho oleja a vážnemu poškodeniu unikátneho morského ekosystému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch Strait oil spill: Monitoring and assessment | url = https://sciencedirect.com | vydavateľ = Marine Pollution Bulletin | rok = 2008 | jazyk = en}}</ref> ==== Ruská vojenská okupácia a ilegálna anexia ==== Od konca februára 2014 je Kerč obeťou ruskej vojenskej agresie a následnej nezákonnej okupácie. Mesto bolo násilne anektované [[Rusko|Ruskou federáciou]] na základe pseudoreferenda vykonaného pod dohľadom okupačných vojsk, čo predstavuje hrubé porušenie [[Charta OSN|Charty OSN]], Budapeštianskeho memoranda a základných princípov medzinárodného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United Nations General Assembly Resolution 68/262: Territorial integrity of Ukraine | url = https://undocs.org | vydavateľ = OSN | rok = 2014 | jazyk = en}}</ref> Medzinárodné spoločenstvo vrátane [[Slovensko|Slovenskej republiky]] tento akt neuznáva a Kerč naďalej považuje za dočasne okupované územie Ukrajiny. V roku 2018 Rusko dokončilo stavbu kontroverzného [[Krymský most|Krymského mosta]], ktorý bol vybudovaný bez súhlasu ukrajinskej vlády. Táto stavba slúži ako kľúčový nástroj ruskej militarizácie polostrova a ilegálnej logistickej podpory okupačných vojsk. V októbri 2018 mestom otriasol tragický [[Masaker na Kerčskej polytechnickej škole|masaker na polytechnickej škole]], pri ktorom prišlo o život 21 ľudí. Od začiatku plnohodnotnej [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] vo februári 2022 sa Kerč stal strategickým terčom legitímnych ukrajinských protiútokov zameraných na oslabenie ruskej logistiky. Krymský most bol opakovane vážne poškodený (v októbri 2022 a júli 2023) a ukrajinské sily úspešne zasiahli strategické ciele priamo v meste, vrátane lodeníc Zaliv, kde bola poškodená moderná ruská raketová loď ''Askold''. Tieto operácie podčiarkujú neutíchajúce úsilie Ukrajiny o deokupáciu celého polostrova a obnovenie svojej územnej celistvosti.<ref>{{Citácia knihy | titul = Ukraine hits Russian shipyard in occupied Crimea | url = https://bbc.com | vydavateľ = BBC News | rok = 2023 | jazyk = en}}</ref> == Geografia == Mesto sa rozkladá na kopcovitom a členitom teréne na východnom výbežku [[Kerčský polostrov|Kerčského polostrova]]. Geologicky je oblasť zaujímavá výskytom unikátnych blatových sopiek a ložísk železnej rudy, ktoré formovali hospodársky charakter mesta.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 705-708}}</ref> Prirodzenou dominantou mesta je vrch [[Mitridat (vrch)|Mitridat]], ktorý je nielen historickým jadrom antického osídlenia, ale ponúka aj panoramatický výhľad na celé mesto, prístavnú infraštruktúru a strategický Kerčský prieliv. === Podnebie === Kerč má vlhké subtropické podnebie (podľa Köppenovej klasifikácie ''Cfa''), ktoré je však výrazne ovplyvňované polohou medzi dvoma moriami a blízkosťou stepných oblastí pevniny.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kottek | meno = M. | titul = World Map of the Köppen-Geiger climate classification updated | časopis = Meteorol. Z. | ročník = 15 | strany = 259–263 | rok = 2006 | doi = 10.1127/0941-2948/2006/0130}}</ref> Zimy sú spravidla mierne, no v dôsledku pôsobenia studených kontinentálnych vzdušných más môžu teploty nárazovo klesnúť hlboko pod bod mrazu. Letá sú horúce a relatívne suché, pričom vplyv mora zmierňuje extrémne výkyvy teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 11,9 °C a priemerný úhrn zrážok predstavuje približne 430 mm ročne, čo z mesta robí jednu z najslnečnejších oblastí v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klimat Kerči | url = http://pogodaiklimat.ru | vydavateľ = pogodaiklimat.ru | jazyk = ru | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> {{Weather box |location = Kerč (normály 1991–2020, extrémy 1936–súčasnosť) |single line = Yes | Jan record high C = 17.3 | Feb record high C = 17.8 | Mar record high C = 23.4 | Apr record high C = 27.6 | May record high C = 30.6 | Jun record high C = 35.2 | Jul record high C = 37.7 | Aug record high C = 37.9 | Sep record high C = 35.5 | Oct record high C = 30.9 | Nov record high C = 23.2 | Dec record high C = 19.4 | year record high C = 37.9 | Jan high C = 3.8 | Feb high C = 4.5 | Mar high C = 8.8 | Apr high C = 14.9 | May high C = 21.0 | Jun high C = 26.0 | Jul high C = 29.0 | Aug high C = 28.9 | Sep high C = 23.4 | Oct high C = 16.9 | Nov high C = 10.2 | Dec high C = 5.8 | year high C = 16.1 | Jan mean C = 0.7 | Feb mean C = 1.1 | Mar mean C = 4.7 | Apr mean C = 10.1 | May mean C = 16.0 | Jun mean C = 21.2 | Jul mean C = 24.1 | Aug mean C = 24.0 | Sep mean C = 18.6 | Oct mean C = 12.6 | Nov mean C = 6.6 | Dec mean C = 2.8 | year mean C = 11.9 | Jan low C = -2.0 | Feb low C = -1.9 | Mar low C = 1.2 | Apr low C = 5.8 | May low C = 11.3 | Jun low C = 16.3 | Jul low C = 19.1 | Aug low C = 19.2 | Sep low C = 13.9 | Oct low C = 8.7 | Nov low C = 3.5 | Dec low C = 0.1 | year low C = 7.9 | Jan record low C = -23.7 | Feb record low C = -23.1 | Mar record low C = -15.6 | Apr record low C = -6.5 | May record low C = -1.1 | Jun record low C = 2.8 | Jul record low C = 9.9 | Aug record low C = 7.5 | Sep record low C = 1.0 | Oct record low C = -5.4 | Nov record low C = -11.8 | Dec record low C = -17.6 | year record low C = -23.7 | Jan precipitation mm = 38 | Feb precipitation mm = 29 | Mar precipitation mm = 33 | Apr precipitation mm = 29 | May precipitation mm = 31 | Jun precipitation mm = 53 | Jul precipitation mm = 33 | Aug precipitation mm = 41 | Sep precipitation mm = 35 | Oct precipitation mm = 31 | Nov precipitation mm = 39 | Dec precipitation mm = 37 | year precipitation mm = 429 | Jan rain days = 10 | Feb rain days = 9 | Mar rain days = 11 | Apr rain days = 11 | May rain days = 9 | Jun rain days = 10 | Jul rain days = 6 | Aug rain days = 6 | Sep rain days = 8 | Oct rain days = 9 | Nov rain days = 11 | Dec rain days = 11 | Jan snow days = 8 | Feb snow days = 8 | Mar snow days = 5 | Apr snow days = 0.2 | Oct snow days = 0.1 | Nov snow days = 2 | Dec snow days = 7 | Jan sun = 64.5 | Feb sun = 96.9 | Mar sun = 142.7 | Apr sun = 207.2 | May sun = 282.3 | Jun sun = 307.7 | Jul sun = 349.0 | Aug sun = 322.3 | Sep sun = 246.7 | Oct sun = 172.5 | Nov sun = 92.9 | Dec sun = 59.9 |source 1 = Pogoda.ru.net<ref name="pogoda">{{cite web| url = http://www.pogodaiklimat.ru/climate/33983.htm | title = Klíma Kerča | website = pogodaiklimat.ru | language = ru}}</ref> |source 2 = [[NOAA]]<ref name=WMOCLINO>{{cite web| url = https://www.nodc.noaa.gov/archive/arc0216/0253808/2.2/data/0-data/Region-6-WMO-Normals-9120/RussianFederation/CSV/Kerch_33983.csv | title = World Meteorological Organization Climate Normals for 1991–2020: Kerch-33983 | publisher = National Centers for Environmental Information}}</ref> }} == Správa mesta == Mestský okruh Kerč (v rámci ukrajinského administratívneho členenia označovaný ako Kerčská mestská rada) predstavuje rozsiahlu sídelnú štruktúru, ktorá okrem historického jadra zahŕňa aj strategicky významné štvrte a priľahlé osady: * '''Eltigen''' (ukr. Herojivske) – známe predovšetkým ako kľúčové miesto sovietskeho námorného vylodenia počas [[Kerčsko-eltigenská výsadková operácia|Kerčsko-eltigenskej operácie]] v roku 1943. * '''Kamyš-Burun''' (ukr. Aršynceve) – priemyselný a hutnícky uzol situovaný v južnej časti mesta pri rovnomennom zálive. * '''[[Port Krym]]''' – strategický prístav na severovýchodnom okraji mesta, ktorý pred dokončením mosta zabezpečoval hlavné spojenie cez Kerčský prieliv. * '''Adžimuškaj''' – severné predmestie, ktoré vošlo do dejín vďaka hrdinskému odporu v miestnych katakombách počas druhej svetovej vojny. * '''[[Tuzla (ostrov)|Ostrov Tuzla]]''' – úzky piesočnatý ostrov (pôvodne kosa) v Kerčskom prielive. Bol predmetom územného sporu medzi Ukrajinou a Ruskom už v roku 2003 a v súčasnosti cez neho prechádza trasa [[Krymský most|Krymského mosta]].<ref>{{Citácia knihy | titul = The Tuzla Island Dispute Between Russia and Ukraine | url = https://tandfonline.com | vydavateľ = Asian Affairs | rok = 2003 | jazyk = en}}</ref> == Obyvateľstvo == Kerč zaznamenal najvýraznejší demografický rozmach v druhej polovici 20. storočia v dôsledku masívnej industrializácie. Po obnovení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 počet obyvateľov v súlade s celorepublikovým trendom mierne klesal. Po ruskej okupácii v roku 2014 došlo k zmene demografickej štruktúry; hoci oficiálne ruské štatistiky uvádzajú stabilizáciu populácie okolo 150 000 obyvateľov, nezávislí pozorovatelia upozorňujú na prirodzený úbytok pôvodného obyvateľstva a jeho nahradzovanie migrantmi z ruskej pevniny.<ref>{{Citácia knihy | titul = Population of Kerch City | url = http://mashke.org/ | vydavateľ = pop-stat.mashke.org | dátum prístupu = 2024-03-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250601053528/http://mashke.org/ | dátum archivácie = 2025-06-01 }}</ref> Podľa odhadov pre rok 2025 žije v meste približne 151 000 obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy | titul = Čislennosť naselenija RF k 1.1.2025 | url = https://rosstat.gov.ru | vydavateľ = Rosstat | rok = 2025 | jazyk = ru}}</ref> Z etnického hľadiska tvoria väčšinu Rusi, nasledovaní ukrajinskou menšinou, ktorej podiel sa však po roku 2014 v dôsledku politického tlaku a emigrácie do vnútrozemia Ukrajiny znížil. Výraznú historickú prítomnosť si zachovávajú aj Krymskí Tatári, Bielorusi a Arméni. {| class="wikitable" style="text-align:right;" |+ Vývoj počtu obyvateľov ! Rok !! Počet obyv. !! Rok !! Počet obyv. |- | 1897 || 33 347 || 2001 || 157 007 |- | 1926 || 34 624 || 2010 || 147 269 |- | 1939 || 104 443 || 2014 || 144 626 |- | 1959 || 98 769 || 2021 || 154 621 |- | 1979 || 156 827 || 2024 || 152 328 |- | 1989 || 174 365 || 2025 || 151 103 |} <ref name=":0">{{Cite web |title=Cities & towns of Ukraine |url=http://pop-stat.mashke.org/ukraine-cities.htm |accessdate=2026-04-09 |archiveurl=https://archive.today/20120722121934/http://pop-stat.mashke.org/ukraine-cities.htm |archivedate=2012-07-22 }}</ref><ref>{{Cite web |url=https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/%D0%A1hisl_MO_01-01-2025.xlsx |title=Prehľad subjektov RF k 1.1.2025 |language=ru}}</ref> == Hospodárstvo == Kerč predstavuje kľúčový hospodársky uzol východného Krymu s diverzifikovanou ekonomikou zameranou na ťažký priemysel, lodiarsku výrobu a spracovanie morských plodov. Vďaka unikátnej kombinácii prímorskej polohy a tisícročnej histórie zohráva dôležitú úlohu aj cestovný ruch, hoci jeho rozvoj je v súčasnosti limitovaný militarizáciou oblasti a environmentálnymi záťažami plynúcimi z priemyselnej činnosti.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> === Priemysel === Priemyselná štruktúra mesta sa formovala od polovice 19. storočia a dnes zahŕňa niekoľko podnikov strategického významu: * '''Lodenice Zaliv''' – jeden z najväčších lodiarskych závodov v celom čiernomorskom regióne. Disponuje jedným z najväčších suchých dokov v Európe. Okrem výroby civilných tankerov a kontajnerových lodí sa závod po roku 2014 stal kľúčovým pre opravu a stavbu plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily, čo z neho urobilo cieľ ukrajinských raketových útokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine hits Russian shipyard in occupied Crimea | url = https://bbc.com | vydavateľ = BBC News | rok = 2023 | jazyk = en}}</ref> * '''Kerčský metalurgický závod''' – podnik s tradíciou od roku 1900, ktorý sa špecializuje na výrobu oceľového smaltovaného riadu a odliatkov. V minulosti bol úzko prepojený s ťažbou rudy na polostrove.<ref>{{Citácia knihy | autor = L. S. | titul = Iron and Steel in the Soviet Union | časopis = The World Today | ročník = 8 | číslo = 5 | strany = 210–222 | rok = 1952}}</ref> * '''Kamyš-Burunský železorudný kombinát''' – historicky zameraný na obohacovanie miestnej fosforitej železnej rudy, hoci jeho činnosť bola v posledných desaťročiach utlmená z ekologických a ekonomických dôvodov. * '''Závod Kvarc''' – špecializované pracovisko na výrobu optických skiel, presnej mechaniky a meracích prístrojov. Mesto si zachováva štatút dôležitej základne rybárskej flotily. Miestne konzervárne a spracovateľské závody dodávajú rybie produkty do celého regiónu. V poslednom období sa do popredia dostáva petrochemický priemysel, najmä vďaka terminálom na prekládku ropy a plynu v blízkosti Kerčského prielivu. == Cestovný ruch a pamiatky == [[Súbor:Гостиница Керчь.jpg|náhľad|Hotel Kerč v centre mesta, postavený v typickom štýle sovietskej architektúry, slúži ako dôležité ubytovacie centrum pre návštevníkov mesta.]] [[Súbor:Мелек-Чесменский Курган.jpg|náhľad|vpravo|Melek-Česmenský kurgan (4. stor. pred Kr.) – ukážka monumentálnej pohrebnej architektúry bosporských Grékov.]] Kerč je vďaka svojej strategickej polohe a tisícročiam osídlenia skutočným múzeom pod holým nebom. Antické historické dedičstvo mesta ho robí mimoriadne atraktívnym pre vedecký turizmus a milovníkov klasickej archeológie. Najvýznamnejšie historické pamiatky: * '''[[Pantikapaion]]''' – archeologická lokalita na svahoch a vrchole hory [[Mitridat (vrch)|Mitridat]]. Pozostatky hlavného mesta Bosporského kráľovstva zahŕňajú základy chrámov, verejných budov a obytných štvrtí, ktoré dokumentujú rozkvet mesta medzi 5. stor. pred Kr. a 3. stor. po Kr.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 712-715}}</ref> * '''[[Kráľovská mohyla]]''' (Cársky kurgan) – unikátna hrobka jedného z bosporských kráľov (pravdepodobne Pairisada I.) zo 4. storočia pred Kr. Je majstrovským dielom gréckej architektúry, známa svojou stupňovitou nepravou klenbou a 36 metrov dlhým dromosom (vstupnou chodbou).<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 164}}</ref> * '''[[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kerč)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]]''' – postavený v roku 717, predstavuje najstarší dochovaný kresťanský chrám na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Je postavený v typickom byzantskom štýle „kríža v štvorci“ s využitím antických stĺpov v interiéri.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> * '''Veľké schodisko na Mitridat''' – monumentálne klasicistické schodisko s 428 stupňami, vybudované v rokoch 1833 – 1840 podľa návrhu talianskeho architekta Alexandra Digbiho. Je zdobené plastikami gryfov, ktoré sú symbolom mesta. * '''[[Yeni-Kale]]''' – osmanská pevnosť z roku 1706 situovaná na najužšom mieste Kerčského prielivu. Jej architektúra spája turecké obranné prvky s vplyvmi talianskeho fortifikačného staviteľstva. * '''[[Lapidárium (Kerč)|Lapidárium]]''' – jedna z najvýznamnejších zbierok antických epigrafických pamiatok na svete. Obsahuje bosporské stély, sochy a architektonické fragmenty, ktoré sú kľúčové pre pochopenie grécko-skýtskeho synkretizmu.<ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 120-125}}</ref> * '''Demeterina krypta''' – podzemná pohrebná komora z 1. storočia pred Kr. s unikátne zachovanými freskami znázorňujúcimi grécku bohyňu Demeter a mytologické scény. * '''[[Myrmékion]]''', '''Tyritaké''' a '''[[Nymfeum|Nymfaion]]''' – satelitné grécke osady v okolí Kerča. Nymfaion je známy najmä nálezmi aténskej keramiky v tzv. [[Červenofigúrová keramika|kerčskom štýle]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> * '''Pevnosť Kerč''' (Pevnosť Totleben) – mohutný systém opevnenia z polovice 19. storočia. Je unikátna tým, že väčšina jej stavieb je ukrytá pod úrovňou terénu, čo ju robilo v čase vzniku takmer nezraniteľnou. == Doprava == Kerč predstavuje kriticky dôležitý logistický uzol, ktorý vďaka svojej polohe pri úzkom prielive historicky aj moderne spája Krym s pevninskou časťou Európy a Ruska. * '''Prístavy:''' Mesto disponuje komplexnou prístavnou infraštruktúrou, ktorá zahŕňa Kerčský námorný obchodný prístav, rybársky prístav, priemyselný terminál Kamyš-Burun a strategický trajektový prístav '''[[Port Krym]]'''. Pred vybudovaním mosta bol prístav hlavnou tepnou pre zásobovanie polostrova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> * '''Železnica:''' Kerč je dôležitým železničným terminálom s piatimi stanicami (Kerč, Kerč-I, Kerč-Zavod, Aršynceve a Krym). Železničná sieť prepája priemyselné zóny mesta s hlavnou magistrálou smerujúcou do vnútrozemia Ukrajiny cez uzol Džankoj. * '''Mestská doprava:''' História mestskej hromadnej dopravy v Kerči siaha do roku 1935, kedy bola spustená električková sieť. Tá bola počas ničivých bojov v roku 1941 úplne zničená a už nikdy nebola obnovená. Modernú chrbticu dopravy tvorí trolejbusová sieť (v prevádzke od roku 2004) a autobusové linky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusnaja doprava v Kerči | url = http://kerch.net | vydavateľ = kerch.net | jazyk = ru | dátum prístupu = 2024-03-24 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * '''[[Krymský most]]:''' Strategická líniová stavba dokončená ruskou okupačnou správou v roku 2018 (cestná časť) a 2019 (železničná časť). Most, postavený bez súhlasu Ukrajiny, je považovaný za nelegálnu stavbu a od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|plnohodnotnej ruskej invázie v roku 2022]] je legitímnym cieľom ukrajinských obranných síl, čo viedlo k jeho opakovanému poškodeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Putin takes first train across Crimea bridge | url = https://france24.com | vydavateľ = France 24 | rok = 2019 | jazyk = en}}</ref> == Kultúra a vzdelávanie == Mesto si zachováva štatút významného vzdelávacieho a kultúrneho centra východného Krymu. Miestny kultúrny kalendár je úzko spätý s jeho identitou prístavného a hrdinského mesta: * '''Deň oslobodenia''' (11. apríl) – kľúčový sviatok pripomínajúci koniec nacistickej okupácie v roku 1944. * '''Deň rybárov''' (druhá júlová nedeľa) – oslava tisícročnej tradície rybolovu, ktorá je pilierom mesta. * '''Deň mesta''' (druhá septembrová sobota). Vzdelávacia sieť mesta je robustná a reflektuje jeho priemyselno-technické zameranie. Podľa údajov z roku 2004 v meste pôsobilo 28 všeobecnovzdelávacích škôl a 9 inštitútov vrátane pobočiek popredných univerzít. Významné postavenie majú odborné stredné školy, najmä Kerčská polytechnická škola a lodiarska škola, ktoré pripravujú špecialistov pre miestne lodenice a metalurgické závody.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> == Archeológia == [[Súbor:2015. Керченский историко-археологический музей 026.jpg|náhľad|Zbierka antickej keramiky v Kerčskom múzeu, ktorej dominujú typické grécke nádoby typu [[lékythos]]. Nálezy dokumentujú každodenný vplyv helénskej kultúry na Kryme.]] Systematický archeologický výskum v Kerči a na celom Kerčskom polostrove sa začal rozvíjať v polovici 19. storočia. Prelomovými boli práce výskumníkov ako [[Paul Dubrux]] či neskôr [[Duncan MacPherson]], ktorí odkryli bohatstvo antického Pantikapaiona. Odvtedy boli na svahoch hory [[Mitridat (vrch)|Mitridat]] a v jej bezprostrednom okolí systematicky preskúmané rozsiahle mestské štvrte, nekropoly a monumentálne mohyly (kurgany), ktoré sú unikátnym dokladom grécko-skýtskej symbiózy.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 705-710}}</ref> Kerč je vďaka svojej historickej úlohe dôležitého obchodného uzla zapojený do medzinárodného programu [[UNESCO]] „Hodvábna cesta“ (''Silk Road'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Silk Roads Programme: Kerch | url = https://unesco.org | vydavateľ = UNESCO | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Mimoriadna umelecká kvalita a historická hodnota nálezov z Kerča spôsobili, že sa stali súčasťou najvýznamnejších múzejných zbierok sveta. Artefakty bosporského pôvodu dnes zdobia sály [[Ermitáž]]e v Petrohrade, [[Louvre]] v Paríži, [[Britské múzeum|Britského múzea]] v Londýne či štátnych múzeí v Berlíne a Moskve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum Collection: Antiquities of Kertch | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Miestne '''[[Lapidárium (Kerč)|Lapidárium]]''', ktoré je súčasťou Kerčskej historicko-kultúrnej rezervácie, spravuje jednu z najväčších zbierok antických kamenných pamiatok, náhrobných stél a sôch na svete, ktoré poskytujú kľúčové informácie o sociálnej štruktúre a náboženskom živote bosporských Grékov.<ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 118-121}}</ref> V súčasnosti sú archeologické lokality v okolí mesta predmetom intenzívneho vedeckého záujmu. Hoci na výskumoch historicky spolupracovali medzinárodné tímy z Ukrajiny, Poľska či Ruska, po začiatku ruskej okupácie v roku 2014 vyvoláva archeologická činnosť v regióne medzinárodné obavy. Ukrajinské úrady a UNESCO opakovane upozorňujú na nezákonné vykopávky a poškodzovanie kultúrneho dedičstva, ku ktorému dochádza napríklad pri výstavbe infraštruktúrnych projektov okupačnej správy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNESCO: Situation in the Autonomous Republic of Crimea | url = https://unesco.org | vydavateľ = UNESCO | rok = 2020 | jazyk = en}}</ref> == Osobnosti == * '''[[Luka (Vojno-Jaseneckij)|Svätý Lukáš Krymský]]''' (vlastným menom Valentin Fioldevič Vojno-Jaseneckij; 1877 – 1961) – významný chirurg, priekopník lokálnej anestézie a zároveň arcibiskup, ktorý bol pre svoju vieru prenasledovaný sovietskym režimom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saint Luke (Voino-Yasenetsky) | url = https://oca.org | vydavateľ = Orthodox Church in America | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> * '''Ivan Lypa''' (1865 – 1923) – ukrajinský spisovateľ, lekár a štátnik, spoluzakladateľ tajnej politickej organizácie Bratstvo tarasovcov a minister zdravotníctva Ukrajinskej ľudovej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lypa, Ivan | url = http://encyclopediaofukraine.com | vydavateľ = Encyclopedia of Ukraine | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> * '''[[Voloďa Dubinin]]''' (1927 – 1942) – detský partizán, ktorý hrdinsky zahynul počas druhej svetovej vojny pri odmínovaní prístupov k Adžimuškajským katakombám. Po vojne bol posmrtne ocenený titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. * '''Marija Jefrosininová''' (* 1979) – popredná ukrajinská televízna moderátorka a filantropka, v roku 2005 moderovala súťaž [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve. * '''Sevgil Musajevová''' (* 1987) – uznávaná ukrajinská novinárka krymskotatárskeho pôvodu, od roku 2014 šéfredaktorka popredného spravodajského portálu ''Ukrajinska pravda''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sevgil Musaieva: 2022 TIME100 | url = https://time.com | vydavateľ = TIME | rok = 2022 | jazyk = en}}</ref> == Partnerské mestá == {| | * {{flagicon|Turecko}} [[Çanakkale]], [[Turecko]] (1999) * {{flagicon|Arménsko}} [[Jerevan]], [[Arménsko]] (2012) * {{flagicon|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]] (1997) * {{flagicon|Bielorusko}} [[Mogilev]], [[Bielorusko]] (1998) | * {{flagicon|Rusko}} [[Novorossijsk]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Odincovo]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Oriol]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (2012) | * {{flagicon|Rusko}} [[Smolensk]], [[Rusko]] (1998) * {{flagicon|Rusko}} [[Soči]], [[Rusko]] (2005) * {{flagicon|Rusko}} [[Tula (Rusko)|Tula]], [[Rusko]] (2014) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|Commons=Category:Kerch}} == Externé odkazy == * [http://www.kerch.com.ua Neoficiálna stránka mesta (noviny, fórum, fotogaléria)] (po rusky) * [http://discover-ukraine.info/index/crimea/kerch Informácie o Kerči v turistickom sprievodcovi po Ukrajine] (po anglicky) {{Mestá na Ukrajine}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] [[Kategória:Dejiny Krymu]] mldumenu4t5gh61zmv9ac6kq3jbwzw3 8233063 8233028 2026-06-14T06:15:19Z OJJ 116711 rvv 8218664 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Nadpis *** --> | name = Kerč | native_name = Керч | other_name = Kerch | category = mesto <!-- *** Obrázok *** --> | image = Керч.Пантікапей.Фото.jpg | image_caption = Antický Pantikapaion na hore Mitridat <!-- *** Symboly *** --> | flag = Flag_of_Kerch.svg | symbol = Kerch coat.svg <!-- *** Štát atď. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | region = [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] | region_type = Autonómna republika <!-- *** Poloha *** --> | lat_d = 45 | lat_m = 21 | lat_s = 43 | lat_NS = S | long_d = 36 | long_m = 28 | long_s = 16 | long_EW = V <!-- *** Obyvateľstvo *** --> | population = 147033 | population_date = 2014 | population_density = 1464 <!-- *** História *** --> | established = 6. storočie pred Kr. | established_type = Založenie <!-- *** Mapy *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina <!-- *** Web *** --> | website = http://kerch.com.ua }} '''Kerč''' ([[Ukrajinčina|ukr.]] Керч; [[Ruština|rus.]] Керчь; [[Krymská tatárčina|krymskotat.]] ''Keriç''; v staroveku ''Pantikapaion'') je prístavné mesto na východnom výbežku polostrova [[Krym]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Leží na brehu [[Kerčský prieliv|Kerčského prielivu]], ktorý spája [[Azovské more]] s [[Čierne more|Čiernym morom]]. S počtom obyvateľov približne 150 000 patrí k najvýznamnejším priemyselným a turistickým centrám regiónu. Od [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexie Krymu]] v roku [[2014]] je mesto pod kontrolou [[Rusko|Ruska]], čo medzinárodné spoločenstvo (vrátane SR) neuznáva a považuje ho za súčasť Ukrajiny. Kerč je jedno z najstarších miest na svete.<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity: Networks, Connectivity, and Cultural Interactions | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 42-45}}</ref> Bolo založené pred 2 600 rokmi ako grécka kolónia a počas svojej histórie bolo križovatkou kultúr medzi stepnými národmi a stredomorskou civilizáciou.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 712}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region: Between Conflicts and Coexistence | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 118}}</ref> == Dejiny == === Starovek (Pantikapaion) === História mesta sa začala v [[7. storočie pred Kr.|7. storočí pred Kr.]] (okolo roku [[600 pred Kr.]]), kedy [[Gréci|grécki]] kolonisti z [[Milétos|Miléta]] založili mestský štát (polis) s názvom ''Pantikapaion'' ({{v jazyku|grc|''Παντικάπαιον''}}).<ref name="Adkins146">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 146}}</ref> Akropola mesta sa nachádzala na stratégom vrchu, ktorý sa dnes nazýva [[Mitridat (vrch)|Mitridat]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 744}}</ref> Vďaka svojej polohe pri vstupe do Azovského mora mesto rýchlo bohatlo z obchodu s obilím a solenými rybami.<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity: Networks, Connectivity, and Cultural Interactions | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 138}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 152-154}}</ref> V roku [[480 pred Kr.]] sa Pantikapaion, pôvodne samostatná polis, stal hlavným mestom a administratívnym centrom [[Bosporská ríša|Bosporského kráľovstva]] pod vládou dynastie Archeanaktovcov. Tento unikátny štátny útvar predstavoval jeden z najvýznamnejších príkladov antického synkretizmu, kde sa helénske politické a umelecké tradície organicky miešali s vplyvmi kočovných [[Skýti|Skýtov]] a neskôr [[Sarmati|Sarmatov]].<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 102-105}}</ref> Mesto v tomto období potvrdzovalo svoju suverenitu a ekonomickú silu razením vlastných strieborných a zlatých mincí, ktoré patrili k najkvalitnejším v čiernomorskom regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://www.olkas.net/lemmata/4_Kerch | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Na vrchole svojho rozmachu počas vlády pontského kráľa [[Mithridates VI.|Mithridata VI. Eupatóra]] sa Pantikapaion nakrátko stal strategickým centrom mocnej Pontskej ríše v jej boji proti rímskej expanzii. Kontinuita osídlenia tejto oblasti však siaha hlboko pred príchod Grékov. Archeologické výskumy v lokalite Majak a v blízkom okolí dnešného Kerča potvrdili prítomnosť vyspelej bronzovej kultúry už v 17. – 15. storočí pred Kr.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 708-710}}</ref> Vďaka intenzívnej archeologickej činnosti od 19. storočia sú dnes mnohé vzácne nálezy, vrátane monumentálnych antických sôch, precízne spracovaných bronzových artefaktov a unikátnych zlatých šperkov z [[bospor]]ských mohýl, klenotmi zbierok svetových múzeí ako [[Ermitáž]] v Petrohrade a [[Britské múzeum]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antiquities of Kertch, and Researches in the Cimmerian Bosphorus | url = https://bsb-muenchen.de | autor = Duncan MacPherson | rok = 1857 | jazyk = en}}</ref> ==== Kerčský štýl keramiky ==== V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] sa v Pantikapaione a jeho okolí našlo veľké množstvo [[Atény|aténskych]] váz zdobených v tzv. '''kerčskom štýle'''. Ide o záverečnú fázu aténskej [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej]] techniky, pri ktorej sa hojne využívali doplnkové farby ako žltá, biela a zlatá, niekedy aj modrá a zelená.<ref name=":388">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> Tieto vázy boli často zdobené motívmi, ktoré boli populárne medzi miestnou bosporskou elitou (scény s [[Amazonky (mytológia)|Amazonkami]], [[gryf]]mi alebo [[Dionýzos|dionýzovské]] motívy) a svedčia o intenzívnych obchodných stykoch medzi Aténami a Krymom.<ref name=":103">{{Citácia knihy| autor = Paul Greenhalgh | titul = Ceramic, Art and Civilisation | isbn = 978-14-7423-972-1 | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | rok = 2020 | strany = 103}}</ref> V 1. storočí po Kr. čelil Pantikapaion rastúcemu tlaku barbarských kmeňov a neskôr nájazdom [[Ostrogóti|Ostrogótov]], čo viedlo k postupnému oslabovaniu moci bosporských vládcov. Definitívnu katastrofu pre antickú mestskú štruktúru priniesol rok 375 po Kr., kedy oblasť spustošili kočovné hordy [[Huni|Hunov]].<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks: Cultural Interactions in Scythia, 7th-3rd Centuries BC | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 210-212}}</ref> Tento vpád znamenal koniec Pantikapaia ako klasickej gréckej polis, hoci mesto úplne nezaniklo. Vďaka svojej strategickej polohe pri Kerčskom prielive si zachovalo význam a v nasledujúcom storočí sa pod vplyvom [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] začalo transformovať na dôležitú kresťanskú pevnosť a obchodné centrum známe pod názvom Bospor.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 760}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> === Stredovek === [[Súbor:Церковь Иоанна Предтечи (Керчь) 01.jpg|náhľad|vľavo|Chrám svätého Jána Krstiteľa v Kerči, ktorého základy pochádzajú z roku 717, je unikátnou pamiatkou byzantskej architektúry na Kryme.]] Od 6. storočia sa mesto dostalo pod priamu sféru vplyvu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Na príkaz cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] tu bola vybudovaná mohutná citadela s názvom '''Bospor''', ktorá slúžila ako strategická základňa na kontrolu obchodu cez prieliv. Mesto sa stalo dôležitým centrom [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] a šírenia gréckeho kresťanstva v regióne. V roku 576 Bospor úspešne odolal obliehaniu turkickými kmeňmi (Göktürkovia), čím potvrdil svoju úlohu kľúčovej byzantskej bašty na severe Čierneho mora.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 760-762}}</ref> V 7. storočí ovládli oblasť [[Chazari]], ktorí mesto premenovali na '''Karcha''' (z turkického „karşı“ – oproti/čeliaci). Kerč sa pod správou chazarského miestodržiteľa (tuduna) transformoval na jeden z najvýznamnejších prístavov v rámci medzinárodného obchodu, no zároveň slúžil ako smutne známe centrum ''obchodu s otrokmi''.<ref name="Khazars">{{Citácia knihy | autor = Peter B. Golden a kol. | titul = The World of the Khazars: New Perspectives | vydavateľ = Brill | rok = 2007 | isbn = 978-9004160422 | strany = 233}}</ref> Napriek turkickej nadvláde si mesto zachovalo silnú kresťanskú identitu; v roku 717 bol založený [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kerč)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]], ktorý je vďaka svojej architektúre a kontinuite považovaný za najstarší zachovaný kresťanský chrám na dnešnom území [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> Po porážke [[Chazarská ríša|Chazarskej ríše]] koncom 10. storočia sa Kerč pod slovanským názvom '''Korčev''' stal súčasťou [[Tmutarakanské kniežatstvo|Tmutarakanského kniežatstva]], ktoré patrilo k sfére vplyvu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Z tohto obdobia pochádza slávny [[Tmutarakanský kameň]] (nájdený v roku 1792), ktorý dokumentuje meranie vzdialenosti cez zamrznutý prieliv kniežaťom [[Gleb Svjatoslavič|Glebom]] v roku 1068, čo potvrdzuje dôležitosť mesta ako spojnice medzi Krymom a Rusou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> V 13. storočí mesto zasiahla ničivá mongolská invázia, po ktorej v roku 1318 získala kontrolu nad prístavom [[Janovská republika]]. Janovčania mesto nazývali '''Cerco''' (Cherkio) a integrovali ho do siete svojich čiernomorských kolónií (Gazaia), kde profitovalo najmä z exportu soli a rozvinutého rybolovu. Koniec európskej prítomnosti v regióne priniesol rok 1475, kedy mesto dobyla [[Osmanská ríša]]. Pod tureckou správou význam Kerča opäť poklesol a mesto sa stalo opevneným oporným bodom, ktorý čelil častým útokom [[Záporožie|záporožských]] [[Kozáci|kozákov]].<ref name="Ottoman">{{Citácia knihy | autor = Halil Inalcik | editor = Abraham Ascher | kapitola = Servile Labor in the Ottoman Empire | titul = The Mutual Effects of the Islamic and Judeo-Christian Worlds | vydavateľ = Brooklyn College Press | rok = 1979 | isbn = 978-0933190009 | strany = 25–43}}</ref> === 18. – 19. storočie === [[Súbor:Yeni-Kale fortress, Kerch.jpg|náhľad|Pevnosť Jenikale postavená Osmanmi v roku 1706 na strategickom mieste Kerčského prielivu.]] V reakcii na narastajúcu vojenskú prítomnosť [[Ruské impérium|Ruského impéria]] v oblasti Azovského mora vybudovala Osmanská ríša v roku 1706 strategickú pevnosť [[Yeni-Kale]] Táto fortifikácia mala kontrolovať plavbu cez [[Kerčský prieliv]] a brániť ruským lodiam vo vstupe do Čierneho mora. Počas rusko-tureckej vojny v roku 1771 však ruské pozemné vojská prenikli na Krym a osmanská posádka, napriek prísľubu posíl, pevnosť opustila bez boja. Definitívnu zmenu suverenity potvrdil [[Küčük-kajnardžský mier]] (1774), na základe ktorého Rusko získalo Kerč aj Jenikale, čím si zabezpečilo prvý trvalý prístup k čiernomorskému pobrežiu a začalo s postupnou likvidáciou moslimského administratívneho dedičstva v regióne.<ref>{{Citácia knihy | autor = David Braund | titul = Scythians and Greeks | vydavateľ = University of Exeter Press | rok = 2005 | isbn = 978-0859897044 | strany = 222-225}}</ref> Strategický význam prielivu potvrdila v roku 1790 námorná bitka pri Kerčskom prielive, v ktorej ruská flotila pod velením admirála [[Fiodor Fiodorovič Ušakov|Fiodora Ušakova]] rozhodne porazila osmanské loďstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Black Sea Fleet (BSF) Morskoyo Flota | url = http://globalsecurity.org | vydavateľ = GlobalSecurity.org | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Od roku 1821 zažívalo mesto prudký rozvoj a transformovalo sa na popredný obchodný a rybársky prístav južného Ruska. V roku 1826 bolo v meste otvorené prvé štátne múzeum starožitností na Kryme, ktoré sa stalo centrom vedeckého skúmania antického Bosporského kráľovstva. Priemyselný vzostup mesta podnietil v roku 1846 vznik veľkých železiarní, ktoré spracovávali mimoriadne bohaté ložiská [[železná ruda|železnej rudy]] objavené priamo na Kerčskom polostrove. Tento sľubný vývoj dočasne zastavila [[Krymská vojna]]; v máji 1855 sa v meste vylodili britské a francúzske jednotky, ktoré systematicky zdevastovali prístavnú infraštruktúru, priemyselné závody a vyrabovali cenné zbierky miestneho múzea, ktoré skončili v [[Britské múzeum|Britskom múzeu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum Collection: Duncan MacPherson | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> V poslednej tretine 19. storočia Kerč prešiel komplexnou industrializáciou. Vznikli moderné cementárne, konzervárne rýb a tabakové továrne, ktoré ťažili z napojenia mesta na celoruskú železničnú sieť v roku 1900. Súčasne bol prehĺbený a rozšírený splavný kanál cez prieliv, čo umožnilo vplávanie oceánskych lodí. Populácia mesta vzrástla z 12 000 obyvateľov v roku 1875 na 33 000 na prelome storočí. Po prekonaní hospodárskeho rozvratu spôsobeného prvou svetovou vojnou a občianskou vojnou mesto zažilo v 30. rokoch 20. storočia masívnu sovietsku industrializáciu (najmä rozvoj hutníckeho závodu Vojkov), vďaka čomu v roku 1939 dosiahol počet obyvateľov rekordných 104 500.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> === Kerč v druhej svetovej vojne === [[Súbor:Kerch Mitridat.sea.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad z hory Mitridat na kerčský prístav a Obelisk slávy, pripomínajúci boje počas druhej svetovej vojny.]] Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] sa Kerč pre svoju strategickú polohu "brány ku Kaukazu" stal dejiskom jedných z najkrutejších bojov na východnom fronte. Mesto bolo počas vojny štyrikrát priamo zasiahnuté zmenou frontovej línie. Nemecký [[Wehrmacht]] prvýkrát obsadil Kerč 16. novembra 1941 po ťažkých bojoch. Už o šesť týždňov neskôr, 30. decembra 1941, však sovietske vojská v rámci ambicióznej [[Kerčsko-feodosijská výsadková operácia|Kerčsko-feodosijskej výsadkovej operácie]] mesto nakrátko oslobodili.<ref>{{Citácia knihy | autor = Robert Forczyk | titul = Where the Iron Crosses Grow: The Crimea 1941–44 | vydavateľ = Osprey Publishing | rok = 2014 | isbn = 978-1782006251 | strany = 103-110}}</ref> V máji 1942 však nemecká armáda pod velením [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] spustila operáciu ''Trappenjagd'' (Lov na dropy). V následnej [[bitka o Kerčský polostrov|bitke o Kerčský polostrov]] utrpela Červená armáda katastrofálnu porážku, pričom prišla o viac ako 160 000 vojakov, ktorí padli alebo boli odvlečení do zajatia. Symbolom nezlomného odporu sa v tomto čase stali ''Adžimuškajské katakomby'' (bývalé kameňolomy), kde sa pod zemou takmer pol roka (170 dní) bránilo približne 13 000 vojakov a tisíce civilistov. Obrancovia čelili totálnej blokáde, nedostatku vody a opakovaným útokom otravným plynom, ktorému väčšina z nich podľahla. Definitívne oslobodenie mesta priniesla až [[Krymská operácia (1944)|Krymská operácia]] 11. apríla 1944.<ref>{{Citácia knihy | autor = David M. Glantz | titul = When Titans Clashed: How the Red Army Stopped Hitler | vydavateľ = University Press of Kansas | rok = 2015 | isbn = 978-0700621217 | strany = 134-136}}</ref> Nemecká okupácia zanechala v meste hrozivé stopy. Okupanti zavraždili približne 15 000 civilistov a ďalších 14 000 deportovali na nútené práce do Nemecka. Celosvetovo známym sa stal masaker v ''Baglerovskej priekope'' (pri dnešnej obci Oktiabrske), kde nemecké jednotky ''Einsatzgruppen'' koncom roka 1941 zavraždili tisíce Židov a ďalších obyvateľov Kerča. Dokumentácia a fotografie z tohto miesta slúžili ako jeden z hlavných dôkazov o nacistických vojnových zločinoch počas [[Norimberský proces|Norimberského procesu]]. Za mimoriadne hrdinstvo obrancov a utrpenie obyvateľov bol Kerču v roku 1973 udelený čestný titul [[Mesto-hrdina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The murder of the Jews of Kerch | url = https://yadvashem.org | vydavateľ = Yad Vashem | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> === Súčasné dejiny === [[Súbor:Керчь, главная улица, сентябрь.jpg|náhľad|vpravo|Historické centrum mesta s hlavnou pešou zónou, ktorá je obklopená architektúrou z 19. a 20. storočia.]] Po rozpade [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991 sa Kerč stal integrálnou súčasťou nezávislej [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rámci [[Krym (republika)|Autonómnej republiky Krym]]. Mesto potvrdilo svoju dôležitosť ako strategický ukrajinský prístav a brána k Azovskému moru. V novembri 2007 zasiahla oblasť ničivá búrka, ktorá spôsobila jednu z najväčších ekologických katastrof v regióne; v Kerčskom prielive sa vtedy rozlomil ruský tanker ''Volgonefť-139'', čo viedlo k úniku tisícov ton vykurovacieho oleja a vážnemu poškodeniu unikátneho morského ekosystému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch Strait oil spill: Monitoring and assessment | url = https://sciencedirect.com | vydavateľ = Marine Pollution Bulletin | rok = 2008 | jazyk = en}}</ref> ==== Ruská vojenská okupácia a ilegálna anexia ==== Od konca februára 2014 je Kerč obeťou ruskej vojenskej agresie a následnej nezákonnej okupácie. Mesto bolo násilne anektované [[Rusko|Ruskou federáciou]] na základe pseudoreferenda vykonaného pod dohľadom okupačných vojsk, čo predstavuje hrubé porušenie [[Charta OSN|Charty OSN]], Budapeštianskeho memoranda a základných princípov medzinárodného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United Nations General Assembly Resolution 68/262: Territorial integrity of Ukraine | url = https://undocs.org | vydavateľ = OSN | rok = 2014 | jazyk = en}}</ref> Medzinárodné spoločenstvo vrátane [[Slovensko|Slovenskej republiky]] tento akt neuznáva a Kerč naďalej považuje za dočasne okupované územie Ukrajiny. V roku 2018 Rusko dokončilo stavbu kontroverzného [[Krymský most|Krymského mosta]], ktorý bol vybudovaný bez súhlasu ukrajinskej vlády. Táto stavba slúži ako kľúčový nástroj ruskej militarizácie polostrova a ilegálnej logistickej podpory okupačných vojsk. V októbri 2018 mestom otriasol tragický [[Masaker na Kerčskej polytechnickej škole|masaker na polytechnickej škole]], pri ktorom prišlo o život 21 ľudí. Od začiatku plnohodnotnej [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] vo februári 2022 sa Kerč stal strategickým terčom legitímnych ukrajinských protiútokov zameraných na oslabenie ruskej logistiky. Krymský most bol opakovane vážne poškodený (v októbri 2022 a júli 2023) a ukrajinské sily úspešne zasiahli strategické ciele priamo v meste, vrátane lodeníc Zaliv, kde bola poškodená moderná ruská raketová loď ''Askold''. Tieto operácie podčiarkujú neutíchajúce úsilie Ukrajiny o deokupáciu celého polostrova a obnovenie svojej územnej celistvosti.<ref>{{Citácia knihy | titul = Ukraine hits Russian shipyard in occupied Crimea | url = https://bbc.com | vydavateľ = BBC News | rok = 2023 | jazyk = en}}</ref> == Geografia == Mesto sa rozkladá na kopcovitom a členitom teréne na východnom výbežku [[Kerčský polostrov|Kerčského polostrova]]. Geologicky je oblasť zaujímavá výskytom unikátnych blatových sopiek a ložísk železnej rudy, ktoré formovali hospodársky charakter mesta.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 705-708}}</ref> Prirodzenou dominantou mesta je vrch [[Mitridat (vrch)|Mitridat]], ktorý je nielen historickým jadrom antického osídlenia, ale ponúka aj panoramatický výhľad na celé mesto, prístavnú infraštruktúru a strategický Kerčský prieliv. === Podnebie === Kerč má vlhké subtropické podnebie (podľa Köppenovej klasifikácie ''Cfa''), ktoré je však výrazne ovplyvňované polohou medzi dvoma moriami a blízkosťou stepných oblastí pevniny.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kottek | meno = M. | titul = World Map of the Köppen-Geiger climate classification updated | časopis = Meteorol. Z. | ročník = 15 | strany = 259–263 | rok = 2006 | doi = 10.1127/0941-2948/2006/0130}}</ref> Zimy sú spravidla mierne, no v dôsledku pôsobenia studených kontinentálnych vzdušných más môžu teploty nárazovo klesnúť hlboko pod bod mrazu. Letá sú horúce a relatívne suché, pričom vplyv mora zmierňuje extrémne výkyvy teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 11,9 °C a priemerný úhrn zrážok predstavuje približne 430 mm ročne, čo z mesta robí jednu z najslnečnejších oblastí v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klimat Kerči | url = http://pogodaiklimat.ru | vydavateľ = pogodaiklimat.ru | jazyk = ru | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> {{Weather box |location = Kerč (normály 1991–2020, extrémy 1936–súčasnosť) |single line = Yes | Jan record high C = 17.3 | Feb record high C = 17.8 | Mar record high C = 23.4 | Apr record high C = 27.6 | May record high C = 30.6 | Jun record high C = 35.2 | Jul record high C = 37.7 | Aug record high C = 37.9 | Sep record high C = 35.5 | Oct record high C = 30.9 | Nov record high C = 23.2 | Dec record high C = 19.4 | year record high C = 37.9 | Jan high C = 3.8 | Feb high C = 4.5 | Mar high C = 8.8 | Apr high C = 14.9 | May high C = 21.0 | Jun high C = 26.0 | Jul high C = 29.0 | Aug high C = 28.9 | Sep high C = 23.4 | Oct high C = 16.9 | Nov high C = 10.2 | Dec high C = 5.8 | year high C = 16.1 | Jan mean C = 0.7 | Feb mean C = 1.1 | Mar mean C = 4.7 | Apr mean C = 10.1 | May mean C = 16.0 | Jun mean C = 21.2 | Jul mean C = 24.1 | Aug mean C = 24.0 | Sep mean C = 18.6 | Oct mean C = 12.6 | Nov mean C = 6.6 | Dec mean C = 2.8 | year mean C = 11.9 | Jan low C = -2.0 | Feb low C = -1.9 | Mar low C = 1.2 | Apr low C = 5.8 | May low C = 11.3 | Jun low C = 16.3 | Jul low C = 19.1 | Aug low C = 19.2 | Sep low C = 13.9 | Oct low C = 8.7 | Nov low C = 3.5 | Dec low C = 0.1 | year low C = 7.9 | Jan record low C = -23.7 | Feb record low C = -23.1 | Mar record low C = -15.6 | Apr record low C = -6.5 | May record low C = -1.1 | Jun record low C = 2.8 | Jul record low C = 9.9 | Aug record low C = 7.5 | Sep record low C = 1.0 | Oct record low C = -5.4 | Nov record low C = -11.8 | Dec record low C = -17.6 | year record low C = -23.7 | Jan precipitation mm = 38 | Feb precipitation mm = 29 | Mar precipitation mm = 33 | Apr precipitation mm = 29 | May precipitation mm = 31 | Jun precipitation mm = 53 | Jul precipitation mm = 33 | Aug precipitation mm = 41 | Sep precipitation mm = 35 | Oct precipitation mm = 31 | Nov precipitation mm = 39 | Dec precipitation mm = 37 | year precipitation mm = 429 | Jan rain days = 10 | Feb rain days = 9 | Mar rain days = 11 | Apr rain days = 11 | May rain days = 9 | Jun rain days = 10 | Jul rain days = 6 | Aug rain days = 6 | Sep rain days = 8 | Oct rain days = 9 | Nov rain days = 11 | Dec rain days = 11 | Jan snow days = 8 | Feb snow days = 8 | Mar snow days = 5 | Apr snow days = 0.2 | Oct snow days = 0.1 | Nov snow days = 2 | Dec snow days = 7 | Jan sun = 64.5 | Feb sun = 96.9 | Mar sun = 142.7 | Apr sun = 207.2 | May sun = 282.3 | Jun sun = 307.7 | Jul sun = 349.0 | Aug sun = 322.3 | Sep sun = 246.7 | Oct sun = 172.5 | Nov sun = 92.9 | Dec sun = 59.9 |source 1 = Pogoda.ru.net<ref name="pogoda">{{cite web| url = http://www.pogodaiklimat.ru/climate/33983.htm | title = Klíma Kerča | website = pogodaiklimat.ru | language = ru}}</ref> |source 2 = [[NOAA]]<ref name=WMOCLINO>{{cite web| url = https://www.nodc.noaa.gov/archive/arc0216/0253808/2.2/data/0-data/Region-6-WMO-Normals-9120/RussianFederation/CSV/Kerch_33983.csv | title = World Meteorological Organization Climate Normals for 1991–2020: Kerch-33983 | publisher = National Centers for Environmental Information}}</ref> }} == Správa mesta == Mestský okruh Kerč (v rámci ukrajinského administratívneho členenia označovaný ako Kerčská mestská rada) predstavuje rozsiahlu sídelnú štruktúru, ktorá okrem historického jadra zahŕňa aj strategicky významné štvrte a priľahlé osady: * '''Eltigen''' (ukr. Herojivske) – známe predovšetkým ako kľúčové miesto sovietskeho námorného vylodenia počas [[Kerčsko-eltigenská výsadková operácia|Kerčsko-eltigenskej operácie]] v roku 1943. * '''Kamyš-Burun''' (ukr. Aršynceve) – priemyselný a hutnícky uzol situovaný v južnej časti mesta pri rovnomennom zálive. * '''[[Port Krym]]''' – strategický prístav na severovýchodnom okraji mesta, ktorý pred dokončením mosta zabezpečoval hlavné spojenie cez Kerčský prieliv. * '''Adžimuškaj''' – severné predmestie, ktoré vošlo do dejín vďaka hrdinskému odporu v miestnych katakombách počas druhej svetovej vojny. * '''[[Tuzla (ostrov)|Ostrov Tuzla]]''' – úzky piesočnatý ostrov (pôvodne kosa) v Kerčskom prielive. Bol predmetom územného sporu medzi Ukrajinou a Ruskom už v roku 2003 a v súčasnosti cez neho prechádza trasa [[Krymský most|Krymského mosta]].<ref>{{Citácia knihy | titul = The Tuzla Island Dispute Between Russia and Ukraine | url = https://tandfonline.com | vydavateľ = Asian Affairs | rok = 2003 | jazyk = en}}</ref> == Obyvateľstvo == Kerč zaznamenal najvýraznejší demografický rozmach v druhej polovici 20. storočia v dôsledku masívnej industrializácie. Po obnovení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 počet obyvateľov v súlade s celorepublikovým trendom mierne klesal. Po ruskej okupácii v roku 2014 došlo k zmene demografickej štruktúry; hoci oficiálne ruské štatistiky uvádzajú stabilizáciu populácie okolo 150 000 obyvateľov, nezávislí pozorovatelia upozorňujú na prirodzený úbytok pôvodného obyvateľstva a jeho nahradzovanie migrantmi z ruskej pevniny.<ref>{{Citácia knihy | titul = Population of Kerch City | url = http://mashke.org/ | vydavateľ = pop-stat.mashke.org | dátum prístupu = 2024-03-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250601053528/http://mashke.org/ | dátum archivácie = 2025-06-01 }}</ref> Podľa odhadov pre rok 2025 žije v meste približne 151 000 obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy | titul = Čislennosť naselenija RF k 1.1.2025 | url = https://rosstat.gov.ru | vydavateľ = Rosstat | rok = 2025 | jazyk = ru}}</ref> Z etnického hľadiska tvoria väčšinu Rusi, nasledovaní ukrajinskou menšinou, ktorej podiel sa však po roku 2014 v dôsledku politického tlaku a emigrácie do vnútrozemia Ukrajiny znížil. Výraznú historickú prítomnosť si zachovávajú aj Krymskí Tatári, Bielorusi a Arméni. {| class="wikitable" style="text-align:right;" |+ Vývoj počtu obyvateľov ! Rok !! Počet obyv. !! Rok !! Počet obyv. |- | 1897 || 33 347 || 2001 || 157 007 |- | 1926 || 34 624 || 2010 || 147 269 |- | 1939 || 104 443 || 2014 || 144 626 |- | 1959 || 98 769 || 2021 || 154 621 |- | 1979 || 156 827 || 2024 || 152 328 |- | 1989 || 174 365 || 2025 || 151 103 |} <ref name=":0">{{Cite web |title=Cities & towns of Ukraine |url=http://pop-stat.mashke.org/ukraine-cities.htm |accessdate=2026-04-09 |archiveurl=https://archive.today/20120722121934/http://pop-stat.mashke.org/ukraine-cities.htm |archivedate=2012-07-22 }}</ref><ref>{{Cite web |url=https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/%D0%A1hisl_MO_01-01-2025.xlsx |title=Prehľad subjektov RF k 1.1.2025 |language=ru}}</ref> == Hospodárstvo == Kerč predstavuje kľúčový hospodársky uzol východného Krymu s diverzifikovanou ekonomikou zameranou na ťažký priemysel, lodiarsku výrobu a spracovanie morských plodov. Vďaka unikátnej kombinácii prímorskej polohy a tisícročnej histórie zohráva dôležitú úlohu aj cestovný ruch, hoci jeho rozvoj je v súčasnosti limitovaný militarizáciou oblasti a environmentálnymi záťažami plynúcimi z priemyselnej činnosti.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> === Priemysel === Priemyselná štruktúra mesta sa formovala od polovice 19. storočia a dnes zahŕňa niekoľko podnikov strategického významu: * '''Lodenice Zaliv''' – jeden z najväčších lodiarskych závodov v celom čiernomorskom regióne. Disponuje jedným z najväčších suchých dokov v Európe. Okrem výroby civilných tankerov a kontajnerových lodí sa závod po roku 2014 stal kľúčovým pre opravu a stavbu plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily, čo z neho urobilo cieľ ukrajinských raketových útokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine hits Russian shipyard in occupied Crimea | url = https://bbc.com | vydavateľ = BBC News | rok = 2023 | jazyk = en}}</ref> * '''Kerčský metalurgický závod''' – podnik s tradíciou od roku 1900, ktorý sa špecializuje na výrobu oceľového smaltovaného riadu a odliatkov. V minulosti bol úzko prepojený s ťažbou rudy na polostrove.<ref>{{Citácia knihy | autor = L. S. | titul = Iron and Steel in the Soviet Union | časopis = The World Today | ročník = 8 | číslo = 5 | strany = 210–222 | rok = 1952}}</ref> * '''Kamyš-Burunský železorudný kombinát''' – historicky zameraný na obohacovanie miestnej fosforitej železnej rudy, hoci jeho činnosť bola v posledných desaťročiach utlmená z ekologických a ekonomických dôvodov. * '''Závod Kvarc''' – špecializované pracovisko na výrobu optických skiel, presnej mechaniky a meracích prístrojov. Mesto si zachováva štatút dôležitej základne rybárskej flotily. Miestne konzervárne a spracovateľské závody dodávajú rybie produkty do celého regiónu. V poslednom období sa do popredia dostáva petrochemický priemysel, najmä vďaka terminálom na prekládku ropy a plynu v blízkosti Kerčského prielivu. == Cestovný ruch a pamiatky == [[Súbor:Гостиница Керчь.jpg|náhľad|Hotel Kerč v centre mesta, postavený v typickom štýle sovietskej architektúry, slúži ako dôležité ubytovacie centrum pre návštevníkov mesta.]] [[Súbor:Мелек-Чесменский Курган.jpg|náhľad|vpravo|Melek-Česmenský kurgan (4. stor. pred Kr.) – ukážka monumentálnej pohrebnej architektúry bosporských Grékov.]] Kerč je vďaka svojej strategickej polohe a tisícročiam osídlenia skutočným múzeom pod holým nebom. Antické historické dedičstvo mesta ho robí mimoriadne atraktívnym pre vedecký turizmus a milovníkov klasickej archeológie. Najvýznamnejšie historické pamiatky: * '''[[Pantikapaion]]''' – archeologická lokalita na svahoch a vrchole hory [[Mitridat (vrch)|Mitridat]]. Pozostatky hlavného mesta Bosporského kráľovstva zahŕňajú základy chrámov, verejných budov a obytných štvrtí, ktoré dokumentujú rozkvet mesta medzi 5. stor. pred Kr. a 3. stor. po Kr.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 712-715}}</ref> * '''[[Kráľovská mohyla]]''' (Cársky kurgan) – unikátna hrobka jedného z bosporských kráľov (pravdepodobne Pairisada I.) zo 4. storočia pred Kr. Je majstrovským dielom gréckej architektúry, známa svojou stupňovitou nepravou klenbou a 36 metrov dlhým dromosom (vstupnou chodbou).<ref>{{Citácia knihy | autor = Valeriya Kozlovskaya | titul = The Northern Black Sea in Antiquity | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2017 | isbn = 978-1107019515 | strany = 164}}</ref> * '''[[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kerč)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]]''' – postavený v roku 717, predstavuje najstarší dochovaný kresťanský chrám na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Je postavený v typickom byzantskom štýle „kríža v štvorci“ s využitím antických stĺpov v interiéri.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> * '''Veľké schodisko na Mitridat''' – monumentálne klasicistické schodisko s 428 stupňami, vybudované v rokoch 1833 – 1840 podľa návrhu talianskeho architekta Alexandra Digbiho. Je zdobené plastikami gryfov, ktoré sú symbolom mesta. * '''[[Yeni-Kale]]''' – osmanská pevnosť z roku 1706 situovaná na najužšom mieste Kerčského prielivu. Jej architektúra spája turecké obranné prvky s vplyvmi talianskeho fortifikačného staviteľstva. * '''[[Lapidárium (Kerč)|Lapidárium]]''' – jedna z najvýznamnejších zbierok antických epigrafických pamiatok na svete. Obsahuje bosporské stély, sochy a architektonické fragmenty, ktoré sú kľúčové pre pochopenie grécko-skýtskeho synkretizmu.<ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 120-125}}</ref> * '''Demeterina krypta''' – podzemná pohrebná komora z 1. storočia pred Kr. s unikátne zachovanými freskami znázorňujúcimi grécku bohyňu Demeter a mytologické scény. * '''[[Myrmékion]]''', '''Tyritaké''' a '''[[Nymfeum|Nymfaion]]''' – satelitné grécke osady v okolí Kerča. Nymfaion je známy najmä nálezmi aténskej keramiky v tzv. [[Červenofigúrová keramika|kerčskom štýle]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> * '''Pevnosť Kerč''' (Pevnosť Totleben) – mohutný systém opevnenia z polovice 19. storočia. Je unikátna tým, že väčšina jej stavieb je ukrytá pod úrovňou terénu, čo ju robilo v čase vzniku takmer nezraniteľnou. == Doprava == Kerč predstavuje kriticky dôležitý logistický uzol, ktorý vďaka svojej polohe pri úzkom prielive historicky aj moderne spája Krym s pevninskou časťou Európy a Ruska. * '''Prístavy:''' Mesto disponuje komplexnou prístavnou infraštruktúrou, ktorá zahŕňa Kerčský námorný obchodný prístav, rybársky prístav, priemyselný terminál Kamyš-Burun a strategický trajektový prístav '''[[Port Krym]]'''. Pred vybudovaním mosta bol prístav hlavnou tepnou pre zásobovanie polostrova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerch - Medieval harbors | url = http://olkas.net | vydavateľ = olkas.net | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> * '''Železnica:''' Kerč je dôležitým železničným terminálom s piatimi stanicami (Kerč, Kerč-I, Kerč-Zavod, Aršynceve a Krym). Železničná sieť prepája priemyselné zóny mesta s hlavnou magistrálou smerujúcou do vnútrozemia Ukrajiny cez uzol Džankoj. * '''Mestská doprava:''' História mestskej hromadnej dopravy v Kerči siaha do roku 1935, kedy bola spustená električková sieť. Tá bola počas ničivých bojov v roku 1941 úplne zničená a už nikdy nebola obnovená. Modernú chrbticu dopravy tvorí trolejbusová sieť (v prevádzke od roku 2004) a autobusové linky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusnaja doprava v Kerči | url = http://kerch.net | vydavateľ = kerch.net | jazyk = ru | dátum prístupu = 2024-03-24 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * '''[[Krymský most]]:''' Strategická líniová stavba dokončená ruskou okupačnou správou v roku 2018 (cestná časť) a 2019 (železničná časť). Most, postavený bez súhlasu Ukrajiny, je považovaný za nelegálnu stavbu a od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|plnohodnotnej ruskej invázie v roku 2022]] je legitímnym cieľom ukrajinských obranných síl, čo viedlo k jeho opakovanému poškodeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Putin takes first train across Crimea bridge | url = https://france24.com | vydavateľ = France 24 | rok = 2019 | jazyk = en}}</ref> == Kultúra a vzdelávanie == Mesto si zachováva štatút významného vzdelávacieho a kultúrneho centra východného Krymu. Miestny kultúrny kalendár je úzko spätý s jeho identitou prístavného a hrdinského mesta: * '''Deň oslobodenia''' (11. apríl) – kľúčový sviatok pripomínajúci koniec nacistickej okupácie v roku 1944. * '''Deň rybárov''' (druhá júlová nedeľa) – oslava tisícročnej tradície rybolovu, ktorá je pilierom mesta. * '''Deň mesta''' (druhá septembrová sobota). Vzdelávacia sieť mesta je robustná a reflektuje jeho priemyselno-technické zameranie. Podľa údajov z roku 2004 v meste pôsobilo 28 všeobecnovzdelávacích škôl a 9 inštitútov vrátane pobočiek popredných univerzít. Významné postavenie majú odborné stredné školy, najmä Kerčská polytechnická škola a lodiarska škola, ktoré pripravujú špecialistov pre miestne lodenice a metalurgické závody.<ref>{{Citácia knihy | autor = Saul Bernard Cohen | titul = The Columbia Gazetteer of the World: A to G | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0231145541 | strany = 1876}}</ref> == Archeológia == [[Súbor:2015. Керченский историко-археологический музей 026.jpg|náhľad|Zbierka antickej keramiky v Kerčskom múzeu, ktorej dominujú typické grécke nádoby typu [[lékythos]]. Nálezy dokumentujú každodenný vplyv helénskej kultúry na Kryme.]] Systematický archeologický výskum v Kerči a na celom Kerčskom polostrove sa začal rozvíjať v polovici 19. storočia. Prelomovými boli práce výskumníkov ako [[Paul Dubrux]] či neskôr [[Duncan MacPherson]], ktorí odkryli bohatstvo antického Pantikapaiona. Odvtedy boli na svahoch hory [[Mitridat (vrch)|Mitridat]] a v jej bezprostrednom okolí systematicky preskúmané rozsiahle mestské štvrte, nekropoly a monumentálne mohyly (kurgany), ktoré sú unikátnym dokladom grécko-skýtskej symbiózy.<ref>{{Citácia knihy | autor = Gocha R. Tsetskhladze | titul = Ancient Greek Colonies in the Black Sea 2, Volume II | vydavateľ = BAR Publishing | rok = 2008 | isbn = 978-1407301129 | strany = 705-710}}</ref> Kerč je vďaka svojej historickej úlohe dôležitého obchodného uzla zapojený do medzinárodného programu [[UNESCO]] „Hodvábna cesta“ (''Silk Road'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Silk Roads Programme: Kerch | url = https://unesco.org | vydavateľ = UNESCO | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Mimoriadna umelecká kvalita a historická hodnota nálezov z Kerča spôsobili, že sa stali súčasťou najvýznamnejších múzejných zbierok sveta. Artefakty bosporského pôvodu dnes zdobia sály [[Ermitáž]]e v Petrohrade, [[Louvre]] v Paríži, [[Britské múzeum|Britského múzea]] v Londýne či štátnych múzeí v Berlíne a Moskve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Museum Collection: Antiquities of Kertch | url = https://britishmuseum.org | vydavateľ = British Museum | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-24}}</ref> Miestne '''[[Lapidárium (Kerč)|Lapidárium]]''', ktoré je súčasťou Kerčskej historicko-kultúrnej rezervácie, spravuje jednu z najväčších zbierok antických kamenných pamiatok, náhrobných stél a sôch na svete, ktoré poskytujú kľúčové informácie o sociálnej štruktúre a náboženskom živote bosporských Grékov.<ref>{{Citácia knihy | autor = Pia Guldager Bilde & Mark L. Lawall | titul = Meetings of Cultures in the Black Sea Region | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2008 | isbn = 978-8779341432 | strany = 118-121}}</ref> V súčasnosti sú archeologické lokality v okolí mesta predmetom intenzívneho vedeckého záujmu. Hoci na výskumoch historicky spolupracovali medzinárodné tímy z Ukrajiny, Poľska či Ruska, po začiatku ruskej okupácie v roku 2014 vyvoláva archeologická činnosť v regióne medzinárodné obavy. Ukrajinské úrady a UNESCO opakovane upozorňujú na nezákonné vykopávky a poškodzovanie kultúrneho dedičstva, ku ktorému dochádza napríklad pri výstavbe infraštruktúrnych projektov okupačnej správy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNESCO: Situation in the Autonomous Republic of Crimea | url = https://unesco.org | vydavateľ = UNESCO | rok = 2020 | jazyk = en}}</ref> == Osobnosti == * '''[[Luka (Vojno-Jaseneckij)|Svätý Lukáš Krymský]]''' (vlastným menom Valentin Fioldevič Vojno-Jaseneckij; 1877 – 1961) – významný chirurg, priekopník lokálnej anestézie a zároveň arcibiskup, ktorý bol pre svoju vieru prenasledovaný sovietskym režimom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saint Luke (Voino-Yasenetsky) | url = https://oca.org | vydavateľ = Orthodox Church in America | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> * '''Ivan Lypa''' (1865 – 1923) – ukrajinský spisovateľ, lekár a štátnik, spoluzakladateľ tajnej politickej organizácie Bratstvo tarasovcov a minister zdravotníctva Ukrajinskej ľudovej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lypa, Ivan | url = http://encyclopediaofukraine.com | vydavateľ = Encyclopedia of Ukraine | dátum prístupu = 2024-03-24 | jazyk = en}}</ref> * '''[[Voloďa Dubinin]]''' (1927 – 1942) – detský partizán, ktorý hrdinsky zahynul počas druhej svetovej vojny pri odmínovaní prístupov k Adžimuškajským katakombám. Po vojne bol posmrtne ocenený titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. * '''Marija Jefrosininová''' (* 1979) – popredná ukrajinská televízna moderátorka a filantropka, v roku 2005 moderovala súťaž [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve. * '''Sevgil Musajevová''' (* 1987) – uznávaná ukrajinská novinárka krymskotatárskeho pôvodu, od roku 2014 šéfredaktorka popredného spravodajského portálu ''Ukrajinska pravda''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sevgil Musaieva: 2022 TIME100 | url = https://time.com | vydavateľ = TIME | rok = 2022 | jazyk = en}}</ref> == Partnerské mestá == {| | * {{flagicon|Turecko}} [[Çanakkale]], [[Turecko]] (1999) * {{flagicon|Arménsko}} [[Jerevan]], [[Arménsko]] (2012) * {{flagicon|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]] (1997) * {{flagicon|Bielorusko}} [[Mogilev]], [[Bielorusko]] (1998) | * {{flagicon|Rusko}} [[Novorossijsk]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Odincovo]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Oriol]], [[Rusko]] (2004) * {{flagicon|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (2012) | * {{flagicon|Rusko}} [[Smolensk]], [[Rusko]] (1998) * {{flagicon|Rusko}} [[Soči]], [[Rusko]] (2005) * {{flagicon|Rusko}} [[Tula (Rusko)|Tula]], [[Rusko]] (2014) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|Commons=Category:Kerch}} == Externé odkazy == * [http://www.kerch.com.ua Neoficiálna stránka mesta (noviny, fórum, fotogaléria)] (po rusky) * [http://discover-ukraine.info/index/crimea/kerch Informácie o Kerči v turistickom sprievodcovi po Ukrajine] (po anglicky) {{Mestá na Ukrajine}} {{Administratívne členenie Ukrajiny}} [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] [[Kategória:Prístavné mestá Azovského mora]] [[Kategória:Dejiny Krymu]] amixoyur0vygeazbvn0pz6eajh8il66 0 748875 8232773 8232262 2026-06-13T13:41:46Z IronLiberty 280078 +kap. CitizenGO, +obr. a drobné redakčné úpravy inde 8232773 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Jurievič Komov | Popis osoby = ruský konzervatívny aktivista, podnikateľ | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|11|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Alma mater = Fakulta histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]],<br/> Open University Business School v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Deti = 5 | Manželka = Irina Valerievna Šamolina | Profesia = aktivista, projektový manažér, podnikateľ | Rodičia = Jurij Pavlovič Komov | Rodné meno = Юрий Павлович Комов | Súrodenci = brat | Webstránka = [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ alexejkomov.ru] | Portál1 = Rusko | Známy vďaka = blízky spolupracovník oligarchu Konštantína Malofejeva, člen správnej rady CitizenGO, zakladateľ a riaditeľ FamilyPolicy.ru, zástupca Svetového kongresu rodín pre Rusko a SNŠ, propagácii domáceho vzdelávania | Portrét = Alexey Komov - Coptic Orthodox The Canonized Martyrs 17 April 2015.png | Popis portrétu = Alexej Komov v roku 2015 Foto: HazteOir.org }} {{Pracuje sa}} '''Alexej Jurievič Komov''' ({{V jazyku|rus|Алексей Юрьевич Комов}}, {{V jazyku|eng|Alexey Yuryevich Komov}}; * [[15. november]] [[1971]], [[Moskva]]) je ruský [[Konzervativizmus|konzervatívny]] aktivista, finančník a oficiálny zástupca Svetového kongresu rodín (WCF) pre [[Rusko]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> Je blízkym dlhoročným spolupracovníkom ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a riadil viaceré medzinárodné projekty jeho Nadácie svätého Vasilija Veľkého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Representative of the American Anti-LGBTQ+ World Congress of Families Indicted by U.S. Authorities | url = https://globalextremism.org/post/russian-representative-of-the-american-anti-lgbtq-indicted/ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = GPAHE | vydavateľ = Global Project against Hate and Extremism}}</ref> Bol tiež členom správnej rady Ligy bezpečného internetu,<ref name=":2" /> ktorú založil<ref name=":122">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}</ref> a financoval<ref>{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> Malofejev. Komov je známy svojimi aktivitami v oblasti podpory tradičnej rodiny a [[Pro-life hnutie|pro-life]] [[Pro-life hnutie|hnutia]], ako aj kritickými postojmi voči právam [[LGBT]] osôb.<ref name=":1" /> Zároveň sa angažuje v propagácii [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] a je spájaný s úzkymi väzbami na [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskú pravoslávnu cirkev]] a medzinárodné konzervatívne siete.<ref name=":1" /> Bol dlhoročným členom správnej rady ultrakonzervatívnej organizácie [[CitizenGO]],<ref name=":1" /> zohral kľúčovú úlohu pri organizácii 8. kongresu Svetového kongresu rodín v Moskve v roku 2014.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> S manželkou Irinou Šamolinovou založil a vedie spoločnosť Klasické besedy ({{V jazyku|rus|Классические беседы|''Klassičeskije besedy''}})''',''' ktorá je licencovaným partnerom americkej Classical Conversations. Aktívne sa angažoval v medzinárodnej sieti Global Home Education Exchange (GHEX)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Permoser|meno=Julia Mourão|titul=Global Network|vydavateľ=Wiley|strany=681-702|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/glob.12299|priezvisko2=Stoeckl|meno2=Kristina|jazyk=en|vydanie=4|rok=2021|kapitola=Reframing human rights: the global network of moral conservative homeschooling activists|zväzok=21}}</ref> a je spoluzakladateľom a riaditeľom analytického centra FamilyPolicy.ru.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Hannah|meno=Levintova|titul=The World Congress of Families’ Russian Network|periodikum=Mother Jones|vydavateľ=The Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|issn=0362-8841|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-us-evangelical-russia-family-tree/|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Minimálne do roku 2019 pôsobil tiež v Patriarchálnej komisie [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] pre rodinu, materstvo a detstvo ako výkonný tajomník a poradca predsedu Dmitrija Smirnova.<ref name=":2" /><ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Stroop|meno=Christopher|titul=A Right-Wing International?|periodikum=The Public Eye|vydavateľ=Political Research Associate|dátum=2026|ročník=2026|číslo=85|strany=4-10|issn=0275-9322|url=https://politicalresearch.org/media/1303/download?inline|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Мировой просемейный альянс: империя наносит ответный удар | url = https://pk-semya.ru/novosti/item/7364-mirovoj-prosemejnyj-alyans-imperiya-nanosit-otvetnyj-udar.html | vydavateľ = pk-semya.ru | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = ru-ru | meno = Anton | priezvisko = Pospelov}}</ref> V decembri 2024 bol Komov v [[Spojené štáty|USA]] obžalovaný z porušenia [[Sankcia (trest)|sankcií]]. Podľa obžaloby pomáhal [[Konštantín Malofejev|Malofejevovi]] získať Jacka Hanicka na spustenie Tsargrad TV a podieľal sa aj na nelegálnom prevode 10 miliónov dolárov cez [[Grécko]] s cieľom obísť sankcie.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Indicted for Assisting Sanctioned Oligarch in Schemes to Employ an American Citizen to Launch and Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/russian-national-indicted-assisting-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen | vydavateľ = U.S. Department of Justice | dátum prístupu = 2026-04-25 | dátum vydania = 2024-12-12 | miesto = Washington | jazyk = en}}</ref> V prípade odsúdenia v USA mu hrozí trest 20 rokov väzenia za každý z bodov obžaloby.<ref name=":7" /> == Mladosť a vzdelanie == Alexej Komov sa narodil 15. novembra 1971 v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Отставки и назначения | url = https://www.vedomosti.ru/newspaper/articles/2008/03/06/otstavki-i-naznacheniya | vydavateľ = Ведомости | dátum vydania = 2008-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Комов Алексей Юрьевич|url=https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/|periodikum=Myrotvorets.center|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=ru-RU|vydavateľ=Myrotvorets Research Center|dátum=2018-07-09|dátum archivácie=2019-12-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20191211014007/https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/}}</ref> V rokoch 1989 až 1995 študoval na Fakulte histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] (MGU) so špecializáciou na moderné dejiny USA a úspešne obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] zameranú na reguláciu amerického akciového trhu.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aleksey Komov | url = https://www.foiaresearch.net/person/aleksey-komov | vydavateľ = FOIA Research | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-04-22}}</ref><ref name=":3" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C.V. Alexej Komov | url = http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Alexej | meno = Komov | dátum vydania = 2007 | dátum archivácie = 2007-07-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070710050500/http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf}}</ref> V roku 1993 absolvoval polročný študijný pobyt so zameraním na financie, obchodné právo a históriu USA na State University of New York (SUNY) v [[Spojené štáty|USA]].<ref name=":8" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа с А.Комовым. Мировые элиты, неомарксизм и гендерная идеология | url = https://pravoslavie.ru/63855.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | priezvisko = Pospelov | meno = Anton | dátum vydania = 2013-09-05}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexej | meno = Komov | titul = Московский демографический саммит: Семья и будущее человечества | url = https://www.demoscope.ru/weekly/anons/anons01031162.pdf | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = worldcongress.ru | jazyk = ru | miesto = Moskva}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1996 až 1999 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] na Primakovovom inštitúte (IMEMO).<ref name=":8" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов в Кишинёве: «Пора поставить последнюю точку в отношении к коммунизму» | url = https://ava.md/ru/stati/society/aleksey-komov-v-kishineve-pora-postavit/ | vydavateľ = ava.md | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | dátum vydania = 2014-04-12}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1999 až 2002 študoval na Open University v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a získal titul [[Master of Business Administration|MBA]].<ref name=":3" /><ref name=":11" /> Okolo roku 2010 začal pracovať na [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] na tému „Demografické modelovanie v Rusku v 21. storočí“ na Katedre sociológie rodiny a demografie Fakulty sociológie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] pod vedením vedúceho katedry Anatolija I. Antonova,<ref name=":2" /><ref name=":16" /><ref name=":51">{{Citácia knihy|titul=To jest wojna: kobiety, fundamentaliści i nowe średniowiecze|url=https://www.worldcat.org/title/1148470551|vydavateľ=Wydawnictwo Agora|rok=2020|miesto=Warszawa|isbn=978-83-268-2929-1|poznámka=OCLC: 1148470551|meno=Klementyna|priezvisko=Suchanow}}</ref> ktorý bol kľúčovú postavou pri zrode globálnej ultrakonzervatívnej siete a architektom ruskej demografickej politiky postavenej na „tradičných hodnotách“.<ref name=":51" /> Absolvoval aj magisterské štúdium [[Teológia|teológie]] na Pravoslávnej univerzite sv. Tichona (PSTGU).<ref name=":8" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Об авторе | url = http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3 | vydavateľ = alexeykomov.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013 | dátum archivácie = 2014-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140803103307/http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3}}</ref> Alexej Komov pochádza z [[Diplomat|diplomatickej]] rodiny. Jeho otec Jurij Pavlovič Komov pôsobil ako pracovník sovietskej obchodnej delegácie ({{V jazyku|eng|Soviet Trade Delegation}}) v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Armstrong | meno = Robert | titul = Robert Armstrong minute to Charles Powell HETMAN | url = https://archive.margaretthatcher.org/doc18/850909%20Robert%20Armstrong%20minute%20to%20Charles%20Powell%20HETMAN%20PREM19-1647%20f35.pdf | dátum vydania = 1985-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Cabinet Office UK | jazyk = en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Apple Jr.|meno=R. W.|titul=K.G.B. defects and British order 25 Russians home|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=Arthur Gregg Sulzberger|dátum=1985-09-13|strany=1|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1985/09/13/world/kgb-defects-and-british-order-25-russians-home.html|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref> V septembri 1985 bol otec spolu s manželkou a dvoma synmi, vrátane vtedy trinásťročného Alexeja, vyhostený zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného Kráľovstva]] v rámci masovej odvety [[Margaret Thatcherová|Thatcherovej]] vlády, keď bol zaradený medzi 25 Sovietov, ktorých na základe informácií od defektora Olega Gordievského (krycie meno Nocton, neskôr Hetman), vysokého dôstojníka [[KGB]], považovali britské úrady za súčasť sovietskej spravodajskej siete v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A list released by the Foreign Office of the 25 Soviets ordered to leave Britain in three weeks | url = https://www.upi.com/Archives/1985/09/12/A-list-released-by-the-Foreign-Office-of-the/7156495345600/ | vydavateľ = United Press International, Inc. | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 1985-09-12}}</ref> Rodina žila potom štyri roky na [[Kuba|Kube]], kde navštevoval elitnú školu pre deti sovietskych prominentov.<ref name=":51" /><ref name=":5" /> Podľa novinárky Hannah Levintovej, ktorá sa s Komovom osobne stretla a viedla rozhovor, v minulosti vlastnil nočný klub v [[Moskva|Moskve]]. Následne sa niekoľko rokov venoval štúdiu [[Joga|jogy]] pod vedením známeho moskovského gurua a cestoval po krajinách ako [[India]], [[Tibet (historické územie)|Tibet]], [[Mongolsko]] a [[Izrael]], kde sa oboznamoval s rôznymi náboženskými tradíciami.<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|vydavateľ=Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref> Komov zároveň uviedol, že v mladosti zastával [[Liberalizmus|liberálne]] názory a viedol [[životný štýl]] zahŕňajúci užívanie [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Promiskuita|promiskuitu]], pričom neskôr tieto skúsenosti interpretoval ako vedúce k oslabeniu človeka.<ref name=":18" /><ref name=":51" /> Zlom u Komova nastal, keď jeho guru ochorel na rakovinu, vyhlásil jogu za „satanskú“, dal sa pokrstiť v [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], stal sa [[Mních|mníchom]] a zomrel.<ref name=":18" /> Komov bol na jeho pohrebe. Tento moment ho hlboko zasiahol a bol podľa jeho slov bol rozhodujúcim impulzov k obratu k pravosláviu.<ref name=":18" /> == Kariéra v biznise == Pred vstupom do verejného a [[Aktivizmus|aktivistického]] života pôsobil v podnikateľskej sfére.<ref name=":3" /> Svoju pracovnú kariéru začal už počas štúdia v roku 1993 v oblasti marketingu.<ref name=":11" /> Od roku 1995 pracoval ako manažér [[Marketing|marketingových]] projektov v spoločnosti Philip Morris Management Services, neskôr zastával v tejto spoločnosti pozíciu vedúceho bezcolného obchodu na území [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].<ref name=":3" /> Od roku 2004 pôsobil ako riaditeľ [[Marketing|marketingu]] a rozvoja obchodu v investično-stavebnej spoločnosti Logic Realty a v poradenskej firme Cushman & Wakefield / Stiles & Riabokobylko.<ref name=":3" /> V roku 2006 založil a viedol spoločne s manželkou Irinou spoločnosť Integrity Consulting & Marketing Services, ktorú viedli približne 10 rokov.<ref name=":3" /> Firma poskytovala manažérske a marketingové konzultačné služby (strategické plánovanie, business development, market research, finančné modelovanie atď.) veľkým klientom ako [[Gazprom]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]] a Philip Morris.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Client Challenge | url = https://www.slideshare.net/slideshow/integrity-company-overview-amp-portfolio-2530184/2530184 | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | dátum vydania = 2009 | jazyk = en}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bol čestným partnerom tejto spoločnosti aj americký aktivista Larry Jacobs, výkonný riaditeľ World Congress of Families.<ref name=":18" /><ref name=":2" /> V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia analýzy a poradenstva v realitnej agentúre Tweed.<ref name=":3" /> == Konzervatívny aktivizmus == === Konverzia a Dimitrij Smirnov (2008{{--}}2009) === [[Súbor:Archpriest Dmitry Smirnov on the nuptiality.jpg|alt=Arcikňaz Dmitrij Smirnov|náhľad|250x250bod|Arcikňaz Dmitrij Smirnov]] Komov [[Konverzia (náboženstvo)|konvertoval]] na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] približne v roku 2008.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Плод веры. Посол Всемирного конгресса семей в ООН Алексей Комов. Часть 2 | url = https://tv-soyuz.ru/peredachi/plod-very-posol-vsemirnogo-kongressa-semey-v-oon-aleksey-komov-chast-2 | vydavateľ = tv-soyuz.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | priezvisko = Gatilin | meno = Alexander | dátum vydania = 2015-07-13}}</ref> Jeho duchovným poradcom<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-04-26|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}</ref> a významným mentorom bol kňaz [[Dmitrij Smirnov|Dmitrij Nikolaevič Smirnov]] (1959{{--}}2020), s ktorým ho spájalo dlhoročné osobné aj pracovné prepojenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов: «Традиционная семья — оголённый нерв западного общества» | url = https://media.elitsy.ru/otvety/aleksej-komov-tradicionnaja-semja-ogoljonnyj-nerv-zapadnogo-obshhestva/ | dátum vydania = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru-RU | meno = Елена | priezvisko = Есаулова | vydavateľ = elitsy.ru}}</ref> Komov sa stal v roku 2006 farníkom v Smirnovovom chráme Zvestovania Presvätej Bohorodičky v [[Moskva|Moskve]] a neskôr sa stal členom jeho správnej rady.<ref name=":9" /> Práve po konzultácii so Smirnovom sa Komov po finančnej kríze v roku 2008 rozhodol opustiť svet biznisu a začať sa venovať '''„'''niečomu dobrému'''“''', konkrétne ochrane rodinných hodnôt.<ref name=":10" /> V čase ich zoznámenia pôsobil Dmitrij Smirnov ako predseda Synodiálneho oddelenia [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvy]] pre spoluprácu s ozbrojenými silami a orgánmi činnými v trestnom konaní (2003{{--}}2013).<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Синодальный отдел по взаимодействию с Вооруженными силами и правоохранительными органами - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/82 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Toto oddelenie malo priamu zodpovednosť za vojenských duchovných ([[Kaplán|kaplánov]]) v armáde, [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], v jednotkách Ministerstva vnútra, väzenskej službe a iných silových zložkách.<ref name=":12" /> Bol členom verejných rád viacerých silových ministerstiev a mal osobné kontakty s vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов войдет в состав Общественного Совета при Министерстве Обороны | url = https://pravoslavie.ru/19423.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | dátum vydania = 2006-11-16 | miesto = Moskva}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = о. Димитрий Смирнов | url = https://radiokp.ru/people/o-dimitriy-smirnov | vydavateľ = Радио Комсомольская Правда | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref> V roku 2013 sa stal najprv prvým zástupcom predsedu Patriarchálnej komisie pre rodinu, ochranu materstva a detstva [[Kirill I.|Kirilla]] a v októbri sa stal jej predsedom, ktorým zostal až takmer do smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Патриаршая комиссия по вопросам семьи, защиты материнства и детства - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/349 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов назначен председателем Патриаршей комиссии по вопросам семьи, защиты материнства и детства {{!}} Правмир | url = https://www.pravmir.ru/protoierej-dimitrij-smirnov-naznachen-predsedatelem-patriarshej-komissii-po-voprosam-semi-zashhity-materinstva-i-detstva/ | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013-10-02 | vydavateľ = Pravmir}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Димитрий Смирнов, протоиерей | url = https://patriarchia.ru/person/294 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru}}</ref> Smirnov bol známy radikálnymi konzervatívnymi postojmi, ostro kritizoval západnú liberálnu kultúru a [[Homosexualita|homosexualitu]].<ref name=":18" /> Používal hanlivé výrazy ako „pederasti“ alebo „homosexualisti“ namiesto „gayovia“ a označoval homosexualitu za [[hriech]] porovnateľný s [[Alkoholizmus|alkoholizmom]] či vraždou.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Coalson|meno=Robert|titul=Russian Priest Sparks Firestorm By Calling Cohabitating Women 'Unpaid Prostitutes'|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-17-20|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-sparks-firestorm-by-calling-cohabitating-women-unpaid-prostitutes-/30439887.html|jazyk=en}}</ref> Ženy svojimi výrokmi staval do menejcennej pozície, prisudzoval im „slabšiu myseľ“ a nižšiu inteligenciu<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О вере и Крыме: 10 высказываний отца Дмитрия Смирнова | url = https://crimea.ria.ru/20201021/O-vere-i-Kryme-10-vyskazyvaniy-ottsa-Dmitriya-Smirnova--1118854347.html | vydavateľ = РИА Новости Крым | dátum vydania = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Controversial Russian Priest Dies During Coronavirus Rehabilitation|periodikum=The Moscow Times|vydavateľ=Alexander Gubsky|dátum=2020-10-21|issn=1563-6275|url=https://www.themoscowtimes.com/2020/10/21/controversial-russian-priest-dies-during-coronavirus-rehabilitation-a71809|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> a ženy žijúce v partnerskom zväzku mimo [[Manželstvo|manželstva]] označil za „neplatené prostitútky“.<ref name=":14" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian Priest Known For Controversial Statements Dies At 69|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-10-21|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-controversial-smirnov-dies-69/30904541.html|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> V čase anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a ruskej invázie na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbas]] vyzýval na žehnanie [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]], ktoré označil za „záchranu ruského ľudu a jeho kultúry“.<ref name=":15" /><ref name=":14" /> Verejne zastával proruské stanoviská k udalostiam na Ukrajine v roku 2014. Krym označoval za historicky ruské územie, Kyjev za „matku ruských miest“<ref name=":13" /> a dianie na Donbase charakterizoval ako „Božie navštívenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов о событиях на Украине: «Это надо воспринимать как посещение Божие» | url = https://www.youtube.com/watch?v=0j36bG1exn0 | dátum vydania = 2014-12-25 | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Smirnov | meno = Dmitrij | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова}}</ref> Vzťah k Smirnovovi zahŕňal aj Komovovu manželku Irinu, ktorá od roku 2015 až do Smirnovovej smrti pôsobila ako jeho poradkyňa pre otázky rozvoja [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] (homeschooling).<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас | url = https://classical-conversations.ru/onas | vydavateľ = classical-conversations.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Po Komovovej [[Konverzia (náboženstvo)|konverzii]] spolupracovali so Smirnovom na viacerých iniciatívach zameraných na podporu tzv. tradičných hodnôt a [[Pro-life hnutie|pro-life]] agendy.<ref name=":10" /> === Prvý kontakt so Svetovým kongresom rodín (2010) === [[Súbor:Larry Jakobs , Brian Brown, Allan C. Carlson - World Congress of Families XI.jpg|náhľad|250x250bod|Larry Jakobs, Brian Brown, Allan C. Carlson - Svetový kongres rodín 2017 v Budapešti]] V čase zblíženia sa Komova so Smirnovom existovali kontakty medzi ruskými konzervatívnymi kruhmi a Svetovým kongresom rodín ({{V jazyku|eng|World Congress of Families}}, WCF).<ref name=":17" /><ref name=":21">{{Citácia knihy|edícia=|titul=Postsecular conflicts: debating tradition in Russia and the United States|vydavateľ=Innsbruck University Press|miesto=Innsbruck|isbn=978-3-903187-99-3|priezvisko=Stoeckl|meno=Kristina|priezvisko2=Uzlaner|meno2=Dmitry|jazyk=en|doi=10.15203/3187-99-3|rok=2020|vydanie=1}}</ref> Sociológ Anatolij I. Antonov, Komovov neskorší vedúci dizertačnej práce,<ref name=":2" /><ref name=":16" /> spolupracoval s jedným zo zakladateľov WCF Allanom C. Carlsonom už v roku 1995 na myšlienke medzinárodného fóra o rodine.<ref name=":17" /><ref name=":21" /><ref name=":19" /> Na zorganizovaní prvého WFC sa dohodol Carlson v zápätí s riaditeľom Občanského Institutu Michalom Semínom v Prahe.<ref name=":21" /> Prvý WCF sa uskutočnil v [[Praha|Prahe]] v roku 1997.<ref name=":21" /><ref name=":10" /> Na základe odporučenia od Smirnova, aby kontaktoval WCF, sa Komov v roku 2010 zúčastnil neohlásene plánovacieho stretnutia vedenia WCF v [[Colorado Springs]] v USA,<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> v kanceláriách organizácie Focus on the Family, jednej z kľúčových amerických [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnych organizácií]] spojených s WCF, kde zástupcovia z celého sveta predkladali ponuky na hostiteľstvo ďalšieho kongresu.<ref name=":18" /><ref name=":10" /> Predstavil sa ako ruský biznis konzultant a navrhol usporiadanie veľkého kongresu WCF v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":10" /> Americkí predstavitelia boli spočiatku skeptickí, komunikovali nedôveru voči [[Rusko|Rusku]] a žiadali dôkaz o schopnosti zorganizovať takéto podujatie.<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> Navrhli mu zorganizovať iné podujatia.<ref name=":18" /> === Medzinárodný demografický summit (jún 2011) === Komov poskytol tento dôkaz o deväť mesiacov neskôr, keď jeho nadácia Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie zorganizovala ''Medzinárodný demografický summit: Veľká rodina a budúcnosť ľudstva'' ({{V jazyku|eng|Moscow Demographic Summit: Family and the Future of Humankind}}).<ref name=":18" /> Konal sa 29. a 30. júna 2021 v Moskve na Ruskej štátnej sociálnej univerzite (RGSU).<ref name=":8" /><ref name=":23">{{Citácia periodika|priezvisko=The Howard Center for Family, Religion and Society|titul=Organizers of Moscow Demographic Summit Announce Formation of Life-Family Medical Centers Network|periodikum=PR Newswire|vydavateľ=Cision US Inc.|miesto=Rockford|dátum=2011-06-24|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/organizers-of-moscow-demographic-summit-announce-formation-of-life-family-medical-centers-network-124486433.html|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en}}</ref> Summit bol organizovaný ako oficiálne regionálne podujatie WCF, prvé v Rusku<ref name=":8" /> a Komov bol riaditeľom jeho organizačného výboru.<ref name=":8" /><ref name=":23" /> Podujatie deklarovalo ako cieľ upozorniť na klesajúcu pôrodnosť a propagovať „prirodzenú rodinu“.<ref name=":8" /> Usporiadaniu predchádzalo založenie Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie spoločne s arcikňazmi Dmitrijom Smirnovom a Maximom Obuchovom, ktorí ju formálne viedli<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref name=":23" /> a analytického centra FamilyPolicy.ru, ktoré založil s Pavlom Parfentjevom, pričom Komov v týchto projektoch pôsobil ako výkonný riaditeľ.<ref name=":10" /> Spoločne so Smirnovom tiež iniciovali fundraisingové kampane v americkom štýle na podporu svojich aktivít prostredníctvom Smirnovovho [[Blog|blogu]].<ref name=":10" /> Kľúčovú finančnú a organizačnú podporu poskytli významní ruskí pravoslávni [[Oligarchia|oligarchovia]] Vladimír Jakunin, vtedajší šéf ruských železníc, cez Nadáciu sv. Andreja Prvozvaného a [[Konštantín Malofejev]] cez Nadáciu sv. Bazila Veľkého.<ref name=":19" /><ref name=":18" /> Na summite sa zúčastnilo viac ako 500 delegátov z celého sveta.<ref name=":8" /> Na slávnostnom otvorení vystúpili Allan Carlson, arcikňaz Čaplin, ktorý tlmočil posolstvo patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]], rektor RGSU Vasilij Žukov, poradca prezidenta Medvedeva Jevgenij Juriev, americký diplomat Alan Keyes, poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] [[Anna Záborská]], maďarský minister Miklós Soltész či Luca Volontè.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moscow Demographic Summit - Family And The Future Of Humankind. | url = http://www.worldcongress.ru/Files/Downloads/Moscow-Demographic-Summit-Program-EN.pdf | dátum prístupu = 2026-06-01 | dátum archivácie = 2012-08-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120823233647/http://www.worldcongress.ru/Files/Downloads/Moscow-Demographic-Summit-Program-EN.pdf | jazyk = en}}</ref> Vedenie WCF okrem Carlsona zastupoval výkonný riaditeľ Larry Jacobs a riaditeľ pre komunikáciu Don Feder. Rusko reprezentoval popri Komovovi oligarcha Jakunin s manželkou Nataliou a Igor Beloborodov.<ref name=":8" /> Odbornú a akademickú obec zastupoval Anatolij Antonov (MGU), Tamara Komarovová, Philip Longman, Steve Mosher (Population Research Institute), Maria Sofia Aguirre (Catholic University of America) či ekonóm John Mueller.<ref name=":8" /> Pro-life organizácie zastupovali Margaret Hartshorn (Heartbeat International), Pat Fagan (Family Research Council), poľská aktivistka Ewa Kowalewska (Human Life International), James Kushiner (Society of St. James), britský aktivista Thomas Ward (National Association of Catholic Families) a Janice Shaw Crouse (Concerned Women for America).<ref name=":8" /> [[Ekumenizmus|Ekumenický]] charakter podujatia dopĺňali vystúpenia [[Rabín|rabína]] Andrewa Glotsera, arcikňaza Obuchova a Smirnova, muftího Huzina a Paigea Pattersona, bývalého prezidenta Južnej baptistickej konvencie a Farooqa Hassana, ktorí sa zapojili prostredníctvom videoposolstva.<ref name=":8" /> Podujatie bolo úspešné, získalo podporu ruských cirkevných a politických kruhov, presvedčilo amerických predstaviteľov WCF a stalo sa prvým veľkým medzníkom spolupráce.<ref name=":18" /><ref name=":8" /> Následne sa Komovova Nadácia rodiny a demografie (neskôr FamilyPolicy.ru) stala oficiálnym reprezentantom WCF v Rusku a [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], Komov vystupoval ako regionálny zástupca<ref name=":0" /><ref name=":8" /> a získal tiež pozíciu zástupcu Howardovho centra (materskej organizácie WCF) pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref name=":17" /><ref name=":19" /> Podujatie malo aj reálne dopady. Nasledujúci deň po skončení summitu predstavila Jelena Mizulina balík [[Pro-life hnutie|pro-life]] opatrení,<ref name=":18" /> ktoré sa čiastočne pretavili do zákona, ktorý prezident [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Medvedev]] podpísal o niekoľko týždňov neskôr.<ref name=":8" /> Išlo o prvú takúto legislatívnu zmenu od pádu [[Komunizmus|komunizmu]].<ref name=":8" /> Vďaka Komovovi WCF výrazne posilnil svoju prítomnosť v Rusku a Komov sa stal kľúčovým spojovacím článkom medzi Ruskom a americkými evanjelickými konzervatívcami.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anti-LGBT hate group World Congress of Families to gather in Moldova this week, reveals details at the last second|url=https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/anti-lgbt-hate-group-world-congress-families-gather-moldova-week-reveals-details-last/|dátum vydania=2018-09-12|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en-US}}</ref> === Vyhlásenie proti podpore festivalu Prague Pride veľvyslanectvom USA (august 2012) === [[Súbor:Praha, Staré Město, Prague Pride 2012, Americká ambasáda.jpg|alt=Prague Pride 2012 a zamestnanci veľvyslanectva USA|náhľad|250x250bod|Prague Pride 2012 a zamestnanci veľvyslanectva USA]] V auguste 2012 sa Komov zapojil do medzinárodneho vyhlásenia konzervatívnych a prorodinných organizácií, ktorá kritizovala podporu festivalu ''[[Prague Pride]]'' ''2012'' zo strany Veľvyslanectva [[Spojené štáty|Spojených štátov]] v Prahe.<ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prohlášení představitelů prorodinných organizací, protestujících proti podpoře Prague Pride 2012 ze strany velvyslanectví USA {{!}} Akce D.O.S.T. | url = http://www.akce-dost.cz/2012/08/13/prohlaseni-predstavitelu-prorodinnych-organizaci-protestujicich-proti-podpore-prague-pride-2012-ze-strany-velvyslanectvi-usa/ | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = cs | dátum vydania = 2012-08-13 | vydavateľ = Akce D.O.S.T.}}</ref><ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-traditional family group blast US ambassador for supporting Prague Pride celebrations | url = https://www.thepinknews.com/2012/08/15/pro-traditional-family-group-blast-us-ambassador-for-supporting-prague-pride-celebrations/ | dátum vydania = 2012-08-15 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en-US | meno = Christopher | priezvisko = Brocklebank | vydavateľ = PinkNews}}</ref> Dokument podpísalo viac ako sto osobností z viacerých krajín.<ref name=":35" /><ref name=":36" /> Iniciátormi a prvými signatármi boli Allan C. Carlson, Larry Jacobs a Don Feder, ktorí boli spojení s organizáciou World Congress of Families.<ref name=":35" /><ref name=":36" /> Ďalšími podpísanými boli napríklad Pavel Parfentiev, Igor Beloborodov, Jennifer Roback Morse (The Ruth Institute), Maxim Obukhov (ruský aktivista), Roger Kiska (ADF International), Ignacio Arsuaga (HazteOir), Sharon Slater (Family Watch International), Vakhtang Kipshidze (Voice of Russia) a Alan Keyes.<ref name=":35" /> V deklarácii signatári kritizovali zahraničnú politiku Spojených štátov a uviedli, že administratíva Spojených štátov na medzinárodnej úrovni presadzuje tzv. „gay agendu“, vrátane podpory manželstiev osôb rovnakého pohlavia, a zároveň marginalizuje osoby a organizácie, ktoré s takýmito politikami nesúhlasia.<ref name=":35" /> Dokument zároveň vyjadroval menovite podporu Michalovi Semínovi, predsedovi Akce D.O.S.T., a ďalším predstaviteľom českých konzervatívnych a prorodinných organizácií za ich verejné vystupovanie v prospech ochrany tradičného modelu rodiny.<ref name=":35" /> Akce D.O.S.T. zorganizovala proti festivalu demonštráciu a Semín o festivale prehlásil, že „z veľkej časti představuje určitý celotýždenný žúr homoerotiky a pornografického priemyslu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mašek | meno = Martin | titul = Průvod městem zakončí letošní Festival Prague Pride. Chystají se i protesty | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/pruvod-mestem-zakonci-letosni-festival-prague-pride-chystaji-se-i-protesty_201208181003_tsvobodova2 | dátum vydania = 2012-08-12 | dátum prístupu = 2026-06-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260601201300/https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/pruvod-mestem-zakonci-letosni-festival-prague-pride-chystaji-se-i-protesty_201208181003_tsvobodova2 | vydavateľ = Český rozhlas | jazyk = cs | priezvisko2 = Rajlichová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Dvořáková | meno3 = Marína | dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref><ref name=":36" /> === HazteOír a CitizenGO (marec 2013 {{--}}2023) === Komov zohral významnú úlohu aj pri vzniku [[CitizenGO]], ktorá pôsobí ako medzinárodná [[Aktivizmus|aktivistická]] organizácia a [[Petícia|petičná]] platforma.<ref name=":27" /><ref name=":31" /> Organizácia vzniká v súlade s ambíciami zachytenými v [[Alexej Jurievič Komov#Uniknutý dokument „Zoznam projektov“ (júl 2013)|uniknutom dokumente]] z júla 2013, ktorý je atribuovaný Komovovi a ktorý opisoval snahy ruských [[Oligarchia|oligarchov]] budovať aliancie so západnými [[Kresťanstvo|kresťanskými]] a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] hnutiami pričom CitizenGO a Arsuaga boli uvádzaní ako potenciálni partneri plánovaného medzinárodného [[Webový portál|webového portálu]].<ref name=":27" /><ref name=":31" /> [[Súbor:20-11-2019. 500.000+ signatures against LGTB in Disney. Orlando.jpg|alt=Ignacio Arsuaga v roku 2020 počas kampane CitizenGO zameranej proti Disney Entertaiment|náhľad|Ignacio Arsuaga v roku 2020 počas kampane CitizenGO zameranej proti Disney Entertaiment]] CitizenGO prostredníctvom online kampaní, petícií a aktivizmu mobilizuje podporovateľov s cieľom ovplyvňovať politikov, verejné inštitúcie a podnikateľské subjekty v otázkach ochrany života, [[Rodina|rodiny]] a ďalších [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] tém.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CitizenGo: Cuál es el rol de la ONG del "Bus de la Libertad" que ahora protestará ante la OEA|url=https://www.emol.com/noticias/Internacional/2018/06/02/908416/CitizenGo-Cual-es-el-rol-de-la-organizacion-responsable-del-Bus-de-la-Libertad.html|vydavateľ=Emol|dátum vydania=2018-06-02|dátum prístupu=2023-05-02|jazyk=es|meno=Alondra|priezvisko=Barrios}}</ref><ref name=":30" /> Jej petície sú zamerané najmä proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvám osôb rovnakého pohlavia]], [[Potrat|potratom]] a [[Eutanázia|eutanázii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.christianconcern.com/our-concerns/religious-freedom/the-war-for-families-in-europe-continues-says-citizengo|titul=The war for families in Europe continues, says CitizenGO|dátum vydania=05.02.2014|dátum prístupu=02.05.2023|priezvisko=Mertz|meno=Greagory|vydavateľ=CitizenGO|jazyk=en}}</ref><ref name=":272">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Rise Of Europe's Religious Right|url=https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/the-rise-of-europes-religious-right|vydavateľ=BuzzFeed News|dátum vydania=2014-07-28|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|meno=J. Lester|priezvisko=Feder}}</ref> CitizenGO vznikla v septembri 2013 v [[Madrid|Madride]] ako medzinárodná odnož španielskej konzervatívnej organizácie HazteOír, ktorú založil v roku 2001 Ignacio Arsuaga.<ref name=":310">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=How a Secretive Far-Right Network Attacks Abortion Rights Across the Globe|url=https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/far-right-network-attacks-lgbtq-abortion-rights-1234587997/|dátum vydania=2022-09-25|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=The Bureau of Investigative Journalism}}</ref><ref name=":51" /><ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Guillou|meno=Noah|titul=HazteOír: anatomy of a reactionary organisation fighting globally LGBTIQ+ initiatives|url=https://www.forbidden-colours.com/wp-content/uploads/2024/07/HazteOir-Anatomy-of-a-reactionary-organisation-fighting-globally-LGBTIQ-initiatives-by-Noah-GUILLOU2.pdf|dátum vydania=2024-06-05|dátum prístupu=2026-01-05|vydavateľ=Forbidden Colours}}</ref> Ten sa s Komovom zoznámil pred rokom 2012 na stretnutí v [[Dallas|Dallase]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia periodika|titul=La conexión rusa de Hazte Oír|url=https://elpais.com/politica/2017/08/03/actualidad/1501774274_152047.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2017-09-05|dátum prístupu=2026-06-13|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Jordi Pérez|priezvisko=Colomé}}</ref> Podľa uniknutých interných dokumentov pôsobil Komov ako sprostredkovateľ medzi CitizenGo a [[Konštantín Malofejev|Malofejevom]] pri snahách o získanie počiatočnej dotácie vo výške približne 100 000 eur o ktorú Arsuaga požiadal Malofejeva.<ref name=":1" /><ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unholy alliance: the far-right religious network attacking reproductive and LGBTQ+ rights | url = https://www.thebureauinvestigates.com/stories/2022-09-25/unholy-alliance-the-far-right-religious-network-attacking-reproductive-and-lgbtq-rights | vydavateľ = The Bureau of Investigative Journalism | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en | priezvisko = Jackson | meno = Jasper | dátum vydania = 25-09-25 | priezvisko2 = McIntyre | meno2 = Niamh | priezvisko3 = Khan | meno3 = Misbah}}</ref><ref name=":310" /> Táto [[mediácia]] prebehla v marci 2013 a dotácia pomohla organizácii pri rýchlej medzinárodnej expanzii.<ref name=":61">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El entorno tóxico del exsodálite Alejandro Bermúdez | url = https://www.religiondigital.org/opinion/entorno-toxico-exsodalite-Alejandro-Bermudez-sodalicio-ultras-hazteoir_0_2766023385.html | vydavateľ = Religión Digital | dátum vydania = 2025-04-01 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = es | meno = Martin | priezvisko = Scheuch}}</ref><ref name=":60" /><ref name=":1" /> V uniknutom návrhu [[Zmluva|zmluvy]] medzi Malofejevovou Nadáciou sv. Bazila Veľkého, kde Komov pôsobil ako vedúci medzinárodných projektov a CitizenGO, sa uvádza uvedená suma a zároveň sa konštatuje, že nadácia má získať zastúpenie v správnych orgánoch CitizenGO.<ref name=":61" /><ref name=":25" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=WikiLeaks - The Intolerance Network|url=https://wikileaks.org/intolerancenetwork/files/13347|vydavateľ=wikileaks.org|dátum prístupu=2026-01-05|jazyk=en}}</ref> V súlade s týmto návrhom zmluvy bol neskôr do správnej rady vymenovaný práve Komov.<ref name=":112">{{Citácia knihy|edícia=Wydanie I|titul=Szpiedzy Putina: jak ludzie Kremla opanowują Polskę|vydavateľ=Wydawnictwo WAB|rok=2024|miesto=Warszawa|isbn=978-83-8387-084-7|meno=Grzegorz|priezvisko=Rzeczkowski|jazyk=pl}}</ref><ref name=":132">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Money Men Behind CitizenGO’s Anti-Rights Agenda|url=https://bylinetimes.com/2021/06/21/the-money-men-behind-citizengos-anti-rights-agenda/|dátum vydania=2021-06-21|dátum prístupu=2026-01-05|jazyk=en-GB|meno=Sian|priezvisko=Norris}}</ref> Pôsobil v nej minimálne do začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022,<ref name=":27" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=U mreži Agende|url=https://www.portalnovosti.com/u-mrezi-agende/|vydavateľ=Portal Novosti|dátum prístupu=2026-01-05|priezvisko=Šimičević|meno=Hrvoje|jazyk=hr|dátum vydania=2024-03-30}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Sokolowski|meno=Adam|titul=Reżim. Doniesienia z putinowskiej Polski|vydavateľ=Znak Koncept|rok=2023|isbn=8324086048|jazyk=pl}}</ref> pričom na oficiálnej stránke bol uvádzaný ako člen správnej rady až do júna 2023<ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=https://www.citizengo.org/en/about-us|periodikum=CitizenGO|dátum=2013-08-23|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|priezvisko=|dátum archivácie=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20230605015824/https://www.citizengo.org/en/about-us}}</ref> a paralelne pôsobil aj v správnej rade HazteOír.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexey Komov, el nexo ruso de Hazte Oír al que EEUU quiere llevar a los tribunales | url = https://www.newtral.es/komov-hazte-oir/20250221/ | dátum vydania = 2025-02-21 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = es | meno = Ignacio | priezvisko = Carrascón | vydavateľ = Newtral}}</ref> Členmi správnej rady nadácie CitizenGO sa okrem Komova a Arsuagu stali aj ďalšie kľúčové postavy medzinárodného konzervatívneho aktivizmu - Brian S. Brown, Luca Volontè, John-Henry Westen, Carlos Polo, Walter Hintz, Blanca Escobar, Gualberto García a Alejandro Bermúdez.<ref name=":72">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Unraveling the Anti-Choice Supergroup Agenda Europe in Spain: A Case Study of CitizenGo and HazteOir|url=https://www.illiberalism.org/unraveling-the-anti-choice-supergroup-agenda-europe-in-spain/|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=en-US|meno=Ellen|priezvisko=Rivera|dátum vydania=2020-08-03|vydavateľ=Illiberalism}}</ref><ref name=":172">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rights at risk: Time for action.|url=https://www.awid.org/sites/default/files/2022-01/Ch4_RightsAtRisk_TimeForAction_2021.pdf|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2026-04-01|vydavateľ=Observatory on the Universality of Rights|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=About us|url=http://citizengo.org/en/node/1|dátum prístupu=2026-01-05|dátum archivácie=2016-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20161204085836/http://www.citizengo.org/en/about-us|vydavateľ=CitizenGO|jazyk=en}}</ref> [[Výkonný riaditeľ|Výkonným riaditeľom]] sa po založení stal Álvaro Zulueta.<ref name=":72" /><ref name=":152">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CitizenGo|url=https://www.foiaresearch.net/organization/citizengo|vydavateľ=foiaresearch.net|dátum prístupu=2026-01-05|priezvisko=FOIA Research|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:CitizenGo - Conference Coptic Orthodox The Canonized Martyrs - 17 April 2015.jpg|alt=Konferencia o ortodoxných koptských mučeníkoch, ktorá sa uskutočnila dňa 17. apríla 2015 v Londýne (Alexey Komov, biskup Angaelos, Álvaro Zulueta)|náhľad|Konferencia o ortodoxných koptských mučeníkoch, ktorá sa uskutočnila dňa 17. apríla 2015 v Londýne (Alexey Komov, biskup Angaelos, Álvaro Zulueta) Zdroj: HazteOir.org]] Fotodokumentácia potvrdzuje Komovovu účasť na akciách CitizenGO, ako bola napríklad [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencia]] s názvom Ortodoxní a koptskí kresťania: Kanonizovaní [[Mučeník|mučeníci]] ({{V jazyku|eng|Orthodox Coptic Christians: Canonised Martyrs}}), ktorá sa konala 17. apríla 2015 v [[Londýn|Londýne]] a kde vystúpil po boku Álvara Zuluetu.<ref name=":62" /> CitizenGo sa neskôr stalo aj súčasťou siete [[Alexej Jurievič Komov#Agenda Europe (október 2014 – )|Agenda Europe]] a jedným z jej sponzorov.<ref name=":30" /><ref name=":25" /> Okrem Komova a Arsuagu, ktorí boli kľúčovými členmi siete,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Agenda Europe’: an extremist Christian network in the heart of Europe | url = https://eu.boell.org/en/2019/04/29/agenda-europe-extremist-christian-network-heart-europe | vydavateľ = Heinrich Böll Stiftung Brussels | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil | dátum vydania = 2019-04-29}}</ref><ref name=":33" /> sa v nej intenzívne angažoval aj vtedajší výkonný riaditeľ Álvaro Zulueta, ktorý v uniknutom e-maile z roku 2016 adresovanom sieti velebil prezidenta Putina a Rusko: „Viem o nepriateľských antihodnotách Európy. A pretože mi záleží na našich hodnotách, a nie na udržiavaní dekadentného, protidemokratického a byrokratického aparátu posadnutého ničením prirodzenej rodiny (...) nech žije Rusko!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European party ECPM financed radical right wing lobby group | url = https://www.platform-investico.nl/onderzoeken/european-party-ecpm-financed-radical-right-wing-think-tank | vydavateľ = Investico onderzoeksjournalisten | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en | priezvisko = Burgh | meno = Romy van der | dátum vydania = 2024-04-04 | priezvisko2 = Rotman | meno2 = Marieke | priezvisko3 = Woude | meno3 = Allart van der}}</ref><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antyaborcyjna międzynarodówka pod kuratelą Kremla. Ujawniamy e-maile grupy, w której działa Ordo Iuris | url = https://wiadomosci.onet.pl/tylko-w-onecie/antyaborcyjna-miedzynarodowka-ujawniamy-e-maile-grupy-w-ktorej-dziala-ordo-iuris/0f1j2ln | vydavateľ = wiadomosci.onet.pl | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = pl | priezvisko = Suchanow | meno = Klementyna}}</ref> CitizenGO pôsobí aj na Slovensku najmä prostredníctvom [[Občianske združenie|občianskeho združenia]] CitizenGO Slovensko, ktoré bolo zaregistrované v júni 2017.<ref name=":322">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výpis z registra - CitizenGO Slovensko|url=https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109431343029694|dátum prístupu=2026-01-07|vydavateľ=Register mimovládnych neziskových organizácií}}</ref> Od jeho založenia je predsedníčkou Miriam Kuzárová, členka [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]<ref name=":322" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press s.r.o.|dátum=2019-12-10|issn=2729-9198|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|dátum prístupu=2026-06-13}}</ref> a výraznou tvárou je Matúš Hagara, ktorý zastával funkciu riaditeľa kampaní, člen Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) a ktorý bol členom predsedníctva [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|KDMS]].<ref name=":63">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Petíciu proti zavedeniu potratovej tabletky podpísalo takmer 12-tisíc ľudí, Hagara zo CitizenGO posiela Dolinkovej silný odkaz -|url=https://sita.sk/vzdravotnictve/peticiu-proti-zavedeniu-potratovej-tabletke-podpisalo-takmer-12-tisic-ludi-hagara-zo-citizengo-posiela-dolinkovej-silny-odkaz/|vydavateľ=SITA.sk|dátum vydania=2024-02-15|dátum prístupu=2026-01-07|jazyk=sk|meno=|priezvisko=SITA}}</ref><ref name=":64">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odovzdávanie ceny CitizenGO 2023 pre Miriam Lexmann | url = https://www.youtube.com/watch?v=-Q5WkHkCf7s | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2026-06-13 | priezvisko = | vydavateľ = CitizenGO}}</ref> CitizenGO Slovensko zorganizovalo niekoľko lokálnych kampaní.<ref name=":63" /> Bolo partnerom Konzervatívneho summitu 2023 organizovaného SLH, na ktorom vo svojom vystúpení predstavil organizáciu Hagara.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daniška na Konzervatívnom summite: Uverili sme vlastnej propagande | url = https://standard.sk/447936/daniska-na-konzervativnom-summite-uverili-sme-vlastnej-propagande | vydavateľ = Štandard | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = | dátum vydania = 2023-09-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny summit 2023 | url = https://www.inviton.eu/e-14776/konzervativny-summit-2023 | vydavateľ = inviton.eu | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Konzervatívny summit 2023 - záznam|url=https://www.youtube.com/watch?v=XZR5r0fePqM|dátum vydania=2023-09-25|dátum prístupu=2026-06-13|priezvisko=|vydavateľ=Inštitút Ladislava Hanusa}}</ref> CitizenGO je partnerom aj ďalších podujatí, ako napríklad pochodu Bratislava za život<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home - Bratislava za život 24/9/2023 | url = https://bratislavazazivot.sk/ | vydavateľ = Bratislava za život 24/9/2023 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = sk-SK | dátum archivácie = 2024-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240326190309/https://bratislavazazivot.sk/}}</ref> a Národného pochodu za život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný pochod za život | url = https://pochodzazivot.sk/ | vydavateľ = Národný pochod za život | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = sk-SK | dátum archivácie = 2026-04-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260415150538/https://pochodzazivot.sk/}}</ref> Koncom roka 2023 vyznamenala organizácia ako súčasť osláv 10. výročia vzniku političku [[Miriam Lexmann|Mirian Lexmann]] za jej zásluhy pri ochrane hodnôt CitizenGO.<ref name=":64" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGO's Post | url = https://www.facebook.com/citizengo/posts/on-the-occasion-of-the-10th-anniversary-of-citizengos-establishment-we-are-award/775186304651203/ | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2026-06-13 | dátum archivácie = 2026-06-13 | url archívu = http://archive.today/2026.06.13-105451/https://www.facebook.com/citizengo/posts/on-the-occasion-of-the-10th-anniversary-of-citizengos-establishment-we-are-award/775186304651203/ | vydavateľ = CitizenGO | jazyk = en}}</ref> === Uniknutý dokument „Zoznam projektov“ (júl 2013) === [[Súbor:Малофеев (cropped).jpg|alt=Konštantín Malofejev|náhľad|256x256bod|Konštantín Malofejev]] V roku 2022 zverejnilo investigatívne centrum Dossier Center dokument z júla 2013 s názvom „Zoznam projektov“ ({{V jazyku|rus|Список проектов|''Spisok projektov''}}) Spisok projektov, ktorého autorstvo je pripisované Komovovi.<ref name=":27" /><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Часть вторая: ультраправый интернационал | url = https://dossier.center/ultraright/ | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2022-03-24 | vydavateľ = Dossier Center}}</ref> Tento strategický plán, ktorý predstavil Malofejev na stretnutí s európskymi partnermi v Petrohrade, slúžil ako detailný návod na budovanie partnerstiev medzi ruským konzervatívnym prostredím reprezentovaným [[Konštantín Malofejev|Malofejevom]] a Jakuninom a európskym a americkým [[Konzervativizmus|konzervatívnym]] hnutím s cieľom presadzovať [[Geopolitika|geopolitické]] záujmy Moskvy.<ref name=":27" /><ref name=":31" /><ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Malofejev|meno=Konštantín|titul=Zoznam projektov - príloha z uniknutého emailu adresovaného Alexejovi Komovovi|url=https://dossier.center/wp-content/uploads/2022/03/komov-029472930.pdf|dátum prístupu=2026-01-05|vydavateľ=Dossier Center|jazyk=ruština}}</ref> Plán načrtol osem kľúčových projektov.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Všetky boli založené na šírení kresťanských hodnôt a medzi ich deklarované ciele patrilo vytvorenie globálnej aliancie prorodinných síl pod vedením Ruska, posilnenie spolupráce medzi odporcami potratov a zástancami rodinných hodnôt v Európe a Rusku ako aj propagácia myšlienky budovania „Veľkej Európy“ v partnerstve s Ruskom a prehlbovanie vzájomného porozumenia medzi európskou a ruskou mládežou.<ref name=":31" /><ref name=":32" /> Dokument zároveň deklaroval zámer ovplyvňovať politikov, podnikateľských lídrov, občiansku spoločnosť a médiá a získavať na spoluprácu spriaznených odborníkov, aktivistov, blogerov a mediálne organizácie.<ref name=":31" /><ref name=":32" /> [[Súbor:2. CitizenGO at the World Congress of Families 2022.jpg|alt=Ignacio Arsuaga a CitizenGO|náhľad|250x250bod|Ignacio Arsuaga a CitizenGO]] Jedným z projektov bol projekt In Hoc Signo Vinces (IHSV) na vytvorenie viacjazyčného medzinárodného kresťanského [[Webový portál|webového portálu]], ktorý mal „posilniť jednotu kresťanov pri obrane tradičných hodnôt pred agresívnymi sekulárno-liberálnymi útokmi“.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Hoci portál pod týmto názvom nikdy nevznikol, slúžil ako ideový a finančný základ pre platformu [[CitizenGO]].<ref name=":27" /> Uniknuté dokumenty potvrdili, že španielsky aktivista Ignacio Arsuaga vystavoval v rokoch 2013{{--}}2014 mesačne faktúry vo výške 5 000 [[Euro|eur]] označené ako platby za projekt IHSV, pričom ich financovala Malofejevova nadácia.<ref name=":27" /><ref name=":25" /> Dokument tiež navrhoval vytvorenie pan-európskeho think-tanku, čo sa neskôr zhmotnilo v založení analytického centra Katehon pod vedením Malofejeva a [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugina]].<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Ako šéfredaktor a kontaktná osoba po spustení platformy ''katehon.com'' v roku 2015 bol uvádzaný Komov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Authors | url = http://katehon.com/our-authors.html | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | dátum archivácie = 2015-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150724030450/http://katehon.com/our-authors.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Contacts | url = http://katehon.com/ourcontacts.html | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20150331063157/http://katehon.com/ourcontacts.html}}</ref> Po registrácii think-tanku v roku 2016 je uvedený Malofejev ako prezident dozornej rady a medzi jej členmi boli Alexander Dugin, Leonid Rešetnikov, Sergej Glaziev a Andrej Klimov.<ref name=":212">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pillars of Russia’s Disinformation and Propaganda Ecosystem | url = https://2017-2021.state.gov/wp-content/uploads/2020/08/Pillars-of-Russia%E2%80%99s-Disinformation-and-Propaganda-Ecosystem_08-04-20.pdf | dátum vydania = 2020-08 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Global Engagement Center | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=http://katehon.com/about-us|periodikum=Katehon think tank. Geopolitics & Tradition|dátum=2015-11-19|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref> Ďalším cieľom bolo založenie medziparlamentného fóra vo [[Viedeň|Viedni]], ktoré sa nakoniec v máji 2014 zrealizovalo ako tajné stretnutie európskych krajne pravicových lídrov (vrátane zástupcov FPÖ a Front National) organizované priamo Malofejevom.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Plán zahŕňal aj usporiadanie WCF v priestoroch [[Moskovský kremeľ|moskovského Kremľa]] v septembri 2014, čo sa napriek medzinárodným sankciám podarilo zrealizovať pod náhradným názvom „Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva“.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> V dokumente boli ako kľúčoví medzinárodní partneri identifikovaní Larry Jacobs (WCF), Ignacio Arsuaga (CitizenGO) či predstavitelia siete TFP a európskej strany ECPM.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Sám Komov v neskorších rozhovoroch priznal, že hackerská skupina Shaltai Boltai v roku 2014 skutočne úspešne napadla jeho [[E-mail|e-mailovú]] schránku.<ref name=":27" /><ref name=":24" /> === Zhromaždenie proti Belgrade Pride (september 2013) === [[Súbor:Boban Stojanović at Belgrade Pride 2024 01.jpg|alt=Zakladateľ Belgrade Pride Boban Stojanović na Belgrade Pride 2024 v živom prenose z Kanady, kam v roku 2016 emigroval.|náhľad|Zakladateľ Belgrade Pride Boban Stojanović na Belgrade Pride 2024 v živom prenose z Kanady, kam v roku 2016 emigroval.]] V septembri 2013 zohral Komov kľúčovú úlohu v kampani proti plánovanému pochodu Belgrade Pride ({{V jazyku|srp|Парада поноса у Београду|''Parada ponosa u Beogradu''}}) v [[Srbsko|srbskom]] [[Belehrad|Belehrade]].<ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Globalizing Homophobia, Part 4: The World Congress of Families and Russia's 'Christian Saviors' | url = https://www.peoplefor.org/rightwingwatch/post/globalizing-homophobia-part-4-the-world-congress-of-families-and-russias-christian-saviors | vydavateľ = People For the American Way | dátum vydania = 2013-10-04 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | priezvisko = Blue | meno = Miranda}}</ref><ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов. О том, как в Белграде отменили гей-парад | url = https://pravoslavie.ru/64569.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru | priezvisko = Kashirina | meno = Alina | dátum vydania = 2013-10-02}}</ref> Dňa 28. septembra 2013 vystúpil ako jeden z hlavných rečníkov na masovom zhromaždení v centre mesta, ktorého sa zúčastnili tisíce odporcov Pride.<ref name=":56">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victory in Belgrade. International Pro-Family Leaders Help Dveri Persuade Government Not to Allow 'Gay Pride' Parade | url = https://www.christiannewswire.com/news/9419072896.html | vydavateľ = Christian Newswire | dátum prístupu = 2026-06-11 | priezvisko = Feder | meno = Don | dátum vydania = 2013-10-01 | dátum archivácie = 2013-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131005080924/https://www.christiannewswire.com/news/9419072896.html | jazyk = en-US | miesto = Rockford}}</ref><ref name=":55" /> Hlavnými organizátormi bolo srbské pravicové hnutie Dveri, vedené Srđanom Nogom a Jugoslavom Kiprijanovićom, v úzkej spolupráci s WCF, ktorý zastupoval okrem Komova vtedajší riaditeľ komunikácie Don Feder a Fabrice Sorlin (La Manif Pour Tous), reprezentant WCF vo [[Francúzsko|Francúzku]].<ref name=":56" /><ref name=":55" /><ref name=":57">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Движение «Двери» с помощью Всемирного Конгресса Семей убедило Правительство Сербии отменить гей-парад | url = https://www.familypolicy.ru/read/1791 | dátum vydania = 2013-10-04 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = familypolicy.ru}}</ref> Po zhromaždení nasledoval pochod mestom.<ref name=":56" /><ref name=":57" /> Komov informoval o úspešnom prijatí ruského zákona zakazujúceho „LGBT propagandu“ medzi [[Plnoletosť|neplnoletými]].<ref name=":56" /> Podujatie využil aj na pozvanie účastníkov na nadchádzajúci VIII. Svetový kongres rodín, ktorý sa mal konať v septembri 2014 v [[Moskovský kremeľ|moskovskom Kremli]] a ktorého organizačnú výboru Komov predsedal.<ref name=":56" /> „Srbský ľud nie je sám. Na všetkých kontinentoch sú milióny ľudí, ktorí podporujú prirodzenú rodinu a tradičné hodnoty. Svetový kongres rodín je rád, že je v tejto historickej chvíli v Belehrade a že môže pomôcť vybudovať medzinárodné hnutie za rodinu,“ povedal Komov.<ref name=":56" /> Feder davu odkázal: „Váš boj je naším bojom. Boj za rodinu je bojom za civilizáciu. Svetový kongres rodín spolu so svojimi viac ako 40 partnermi zo 16 krajín je hrdý na to, že stojí po boku srbského ľudu v boji za prirodzenú rodinu – základnú bunku spoločnosti.“<ref name=":56" /> Sorlin publiku pripomenul: „Vo Francúzsku viac ako dva milióny ľudí pochodovalo za prirodzenú rodinu a proti ‚manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Útok na rodinu je globálnym fenoménom a treba naň reagovať globálnym hnutím. Nech žije slobodné Srbsko! Nech žije slobodné Francúzsko!“<ref name=":56" /> Paralelne s Dveri sa angažovali aj lídri ultranacionalistických skupín ako Ivan Ivanović (hnutie Naši) a Mladen Obradović (zakázaná organizácia Srbski Obraz).<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Right-Wing Activists Threaten Violence Ahead Of Belgrade Pride March | url = https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/right-wing-activists-threaten-violence-ahead-of-be-9a7s | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2013-09-27 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno = J. Lester | priezvisko = Feder}}</ref> Zatiaľ čo skupina okolo WCF stavala na rétorike „ochrany rodiny“, nacionalisti hrozili násilím. Ivanović verejne vyhlásil, že ak sa pochod uskutoční, „v uliciach Belehradu dôjde ku krviprelievaniu.“ V súlade s rétorikou v Rusku sa Ivanovič a jeho spolupracovníci pokúsili rámcovať svoj nesúhlas s pochodom ako obranu srbskej kultúry a pravoslávnej cirkvi pred politickou manipuláciou zo strany USA a západu a tvrdil, že Pride je financovaný a riadený [[Central Intelligence Agency|CIA]] a veľvyslanectvami [[Holandsko|Holandska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Nórsko|Nórska]].<ref name=":58" /> Obradović bol v tom čase čerstvo prepustený z väzenia, kde si odpykal dvojročný trest práve za organizovanie nepokojov počas pochodu Belgrade Pride v roku 2010.<ref name=":58" /> Napriek zákazu činnosti ústavným súdom Obradović avizoval, že jeho stúpenci zorganizujú v deň pochodu sériu vlastných podujatí, ako napríklad „Národné zhromaždenie za pôrodnosť“ alebo zhromaženia za ochranu [[Cyrilika|cyriliky]], mali slúžiť ako zásterka pre mobilizáciu nacionalistov a vyvolávanie konfliktov.<ref name=":58" /> Krátko po týchto demonštráciách srbské orgány oficiálne zrušili povolenie pre organizáciu Belgrade Pride, pričom sa odvolali na „vážne bezpečnostné obavy“ a hrozby násilia zo strany ultranacionalistických skupín.<ref name=":54" /><ref name=":59">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belgrade Bans Gay Parade Amid Security Concerns | url = https://balkaninsight.com/2013/09/27/belgrade-bans-gay-parade-amid-security-concerns/bi/all-balkan-countries/ | dátum vydania = 2013-09-27 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en-US | meno = Bojana | priezvisko = Barlovac | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref> WCF následne vydala tlačovú správu, v ktorej si pripísala zásluhy na zrušení podujatia a vyzdvihla príspevok Komova a Federa pri mobilizácii verejného odporu.<ref name=":54" /> Podujatie sa tak neuskutočnilo už tretí rok po sebe, pretože pre hrozby násilia úrady zrušili Pride aj v rokoch 2011 a 2012.<ref name=":59" /> Pride v roku 2010 sa skončil násilnými stretmi medzi políciou a nacionalistami, ktorí hádzali [[Molotovov koktail|Molotovove koktaily]] a omračujúce [[Granát (munícia)|granáty]], podpálili sídlo vládnucej Demokratickej strany a zaútočili na srbskú televíziu.<ref name=":54" /><ref name=":59" /> Desiatky ľudí boli pritom zranené.<ref name=":54" /> Feder zákaz označil „za víťazstvo pre srbské rodiny“, ocenil angažovanosť hnutia Dveri a s hrdosťou ho privítal ako nového partnera WCF.<ref name=":56" /> === Misia na Ukrajinu (október 2013) === [[Súbor:Київ - Революція Гідности - Ранок на Майдані Незалежности перед початком розстрілів на Інститутській - 14021443.jpg|alt=Euromajdan - ráno na Námestí nezávislosti v Kyjeve pred začiatkom streľby na ulici Instytutska 20. februára 2014.|náhľad|Euromajdan - ráno na Námestí nezávislosti v Kyjeve pred začiatkom streľby na ulici Instytutska 20. februára 2014.]] V dňoch 13. a 14. októbra 2013 bol Komov súčasťou medzinárodnú delegácie WCF do [[Kyjev|Kyiva]].<ref name=":51" /><ref name=":52">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Congress of Families Leadership Team Travels to Kiev, Ukraine - Christian Newswire | url = http://www.christiannewswire.com/index.php?module=releases&task=view&releaseID=73035 | vydavateľ = Christian News Wire | dátum prístupu = 2026-06-11 | priezvisko = Feder | meno = Don | dátum vydania = 2013-10-22 | dátum archivácie = 2014-04-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140422085632/http://www.christiannewswire.com/index.php?module=releases&task=view&releaseID=73035 | jazyk = en | miesto = Rockford}}</ref><ref name=":0" /> Táto misia teda prebehla tesne pred Medzinárodným plánovacím stretnutím VIII. Svetového kongresu rodín, ktoré sa konalo v [[Moskva|Moskve]] 15. až 17. októbra a mesiac pred začiatkom [[Euromajdan|proeurópskych nepokojov]] (tzv. Euromajdan).<ref name=":51" /><ref name=":52" /> Cieľom misie WCF bolo ovplyvniť verejnú diskusiu na Ukrajine v čase, keď sa rozhodovalo o podpise asociačnej dohody s [[Európska únia|Európskou úniou]].<ref name=":51" /><ref name=":0" /> Členmi delegácie WCF bola rovnaká skupina ľudí ako dva týždne predtým na pochode proti Belgrade Pride v [[Srbsko|Srbsku]].<ref name=":52" /> Okrem Komova v nej bol komunikačný riaditeľ WCF Don Feder, [[Srbsko|srb]] Srđan Nogo, líder skupiny Dveri, ktoré sa čerstvo stalo partnerom WCF a Fabrice Sorlin, reprezentant WCF vo [[Francúzsko|Francúzku]].<ref name=":51" /><ref name=":52" /> Delegácia sa 13. októbra stretla v so zástupcami rodičovských skupín z celej krajiny.<ref name=":52" /> Stretnutie zorganizoval Oleksandr Skvorcov, spolupredseda zastrešujúcej skupiny Všeukrajinský rodičovský výbor ({{V jazyku|ukr|Батьківський комітет України|''Batkivskyj komitet Ukrajiny''}}, {{V jazyku|eng|All Ukrainian Parents Committee}}).<ref name=":51" /><ref name=":52" /> 14. októbra sa tím WCF stretol s Vladom Lukjanovom, pro-rodinným lídrom ukrajinského parlamentu, ktorý usporiadal tlačovú konferenciu so Skvorcovom a ďalšími lídrami Všeukrajinského rodičovského výboru.<ref name=":52" /><ref name=":0" /> Tento výbor každoročne sponzoroval Ukrajinské rodičovské fórum.<ref name=":52" /> Fórum usporiadané v roku 2013 zahŕňalo diskusiu o [[Domáce vzdelávanie|domácom vzdelávaní]] a právach rodičov a vystúpil na ňom Komovov kolega Pavel Parfentiev (predstavený ako zástupca WCF pri európskych inštitúciách) a zúčastnilo sa ho niekoľko významných ukrajinských [[Politik|politikov]].<ref name=":52" /> V [[Tlačová správa|tlačovej správe]] k misii WCF tvrdilo, že ukrajinskí lídri vyjadrili znepokojenie „nad tlakom vyvíjaným na ich národ, aby pristúpil k [[Homosexualita|homosexuálnej]] agende ako podmienke členstva v Európskej únii."<ref name=":52" /><ref name=":0" /> Napriek tomu, že Európska únia takúto podmienku nestanovovala, WCF podporovalo šírenie obáv z údajnej „homosexualizácie Ukrajiny“.<ref name=":51" /><ref name=":0" /> Klementyna Suchanow podnecovanie týchto obáv hodnotí ako jeden z hlavných [[Propaganda|propagandistických]] nástrojov používaných na odrádzanie Ukrajiny od zbližovania sa s Európskou úniou.<ref name=":51" /> Podľa Hélène Barthélemy nebolo zapojenie WCF do kampane náhodné.<ref name=":0" /> Predstavitelia WCF podľa nej presadzovali agendu zhodnú s agendou ruských [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] [[Oligarchia|oligarchov]].<ref name=":0" /> Dňa 5. novembra, o niekoľko dní po misii, Všeukrajinský rodičovský výbor zorganizoval podujatie „Tradičné hodnoty – áno! Homosexualizácia – nie!“.<ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Акция за семью и традиционные нравственные ценности состоялась у посольства германии | url = https://rodkom.org/2013/4092.html | vydavateľ = Родительский комитет Украины | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013-11-06 | dátum archivácie = 2016-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160314010242/https://rodkom.org/2013/4092.html}}</ref> V reakcii na stret s protidemonštráciou Skvorcov vyhlásil: „Homoteroristi prejavili agresiu voči pokojnému divadelnému predstaveniu. Toto demonštruje, ako takzvaná tolerancia v konečnom dôsledku vedie k homodiktatúre. Čo je realitou v Európe, sme dnes videli na Ukrajine. Budeme rozhodne bojovať proti homodiktatúre v našej krajine“<ref name=":53" /> a neskôr v tej istej súvislosti vyhlásil: „Sme proti podpísaniu Asociačnej dohody s EÚ, pretože to povedie k nevyhnutnej homosexualizácii Ukrajiny.“<ref name=":53" /><ref name=":0" /> === Spolupráca s Ligou Severu (december 2013 {{--}}) === [[Súbor:Congresso federale straordinario - Torino, 15 dicembre 2013 19.JPG|alt=Vystúpenie Alexeja Komova na kongrese Ligy severu v Toríne 15. decembra 2013|náhľad|249x249bod|Vystúpenie Alexeja Komova na kongrese Ligy severu v Toríne 15. decembra 2013]] V decembri 2013 Komov pricestoval do [[Turín|Turína]] a spolu s ruským poslancom Viktorom Zubarevom zo strany [[Jednotné Rusko]] sa zúčastnil zjazdu Ligy severu ({{V jazyku|ita|Lega Nord}}), na ktorom bol Salvini zvolený za nového lídra strany.<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shekhovtsov | meno = Anton | titul = Russian Connections to the Far Right in Europe | url = https://www.neos.eu/_Resources/Persistent/d2f58c9e0cd688efcd9d926c27a60edda5fa7286/Anton%20Shekhovtsov%20-%20Russian%20Connections%20to%20the%20Far%20Right%20in%20Europe.pdf | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = NEOS | jazyk = en}}</ref><ref name=":8" /> Za Komovovou účasťou na zjazde bola snaha o nadviazanie kontaktov medzi Ligou severu a ruskými aktérmi.<ref name=":42" /> Na tomto zjazde mal Komov prejav, v ktorom deklaroval podporu hodnotám strany a vyhlásil, že Rusi sú „bratmi" talianskej [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]] a podporujú jej hodnoty a svoj prejav zakončil zvolaním mena ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]].<ref name=":43">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Unofficial Kremlin Fixer Of Italy's Interior Minister Sat In On Official Meetings In Moscow. Nobody Seems To Know Why. | url = https://www.buzzfeednews.com/article/albertonardelli/matteo-salvini-gianluca-savoini-moscow | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2018-07-18 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = Alberto | priezvisko = Nardelli}}</ref><ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A major Russian financing scandal connects to America’s Christian fundamentalists | url = https://archive.thinkprogress.org/world-congress-of-families-anti-lgbtq-russian-far-right-financing-f9a3d4de4a90/ | dátum vydania = 2019-07-12 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-US | meno = Michel | priezvisko = Casey | vydavateľ = Think Progress}}</ref> Na kongrese tiež predstavil maskota Svetového kongresu rodín, ktorý sa mal konať nasledujúci rok v Moskve.<ref name=":8" /> Bola ním [[matrioška]], ktorej vonkajšia figúrka bola muž namiesto ženy, keďže podľa Komova „boh stvoril ženu z muža", pričom vo vnútri ženy bolo päť detí.<ref name=":8" /> Reprezentovala teda Komovovu rodinu.<ref name=":18" /> [[Súbor:Logo of the Cultural Association "Lombardy-Russia".svg|alt=Logo Kultúrnej asociácie Lombardsko - Rusko|náhľad|250x250bod|Logo Kultúrnej asociácie Lombardsko - Rusko]] Vo februári 2014 Max Ferrari, člen Ligy severu a prispievateľ do talianskej vetvy ''Hlasu Ruska'' ({{V jazyku|eng|Voice of Russia}}), inicioval založenie Kultúrnej asociácie Lombardsko-Rusko ({{V jazyku|eng|Lombardy-Russia Cultural Association}}, {{V jazyku|ita|Associazione Culturale Lombardia Russia}}, LRCA), ktorá bolo priamo prepojená s Ligou severu.<ref name=":42" /> Prezidentom LRCA sa stal Gianluca Savoini, dlhoročný spolupracovník a hovorca Salviniho, jeden z ruských kontaktov strany Liga.<ref name=":42" /><ref name=":43" /> Komov, ktorý pomohol so založením, sa stal čestným prezidentom.<ref name=":8" /><ref name=":42" /> Asociácia od svojho založenia šírila permanentne prokremeľskú propagandu<ref name=":45">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Revealed: The Explosive Secret Recording That Shows How Russia Tried To Funnel Millions To The “European Trump” | url = https://www.buzzfeednews.com/article/albertonardelli/salvini-russia-oil-deal-secret-recording | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2019-07-10 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = Alberto | priezvisko = Nardelli}}</ref> a bola „založená v roku 2014 výslovne s cieľom reflektovať Putinov svetonázor".<ref name=":45" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Audio Suggests Secret Plan for Russians to Fund Party of Italy’s Salvini|url=https://www.nytimes.com/2019/07/10/world/europe/salvini-russia-audio.html|periodikum=The New York Times|dátum=2019-07-10|dátum prístupu=2026-06-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Činnosť asociácie sledovala záujmy ruskej [[Zahraničná politika|zahraničnej politiky]] a zahŕňala obchodné misie do Ruska, okupovaného [[Krym (polostrov)|Krymu]] a [[Donecká oblasť|Donecka]], ako aj verejné podujatia a [[lobing]] zameraný na presadzovanie politiky priaznivej voči Rusku a na vystupovanie proti sankciám voči Rusku.<ref name=":45" /><ref name=":42" />. Asociácia a Komov zohrali kľúčovú úlohu pri organizácii stretnutia medzi Salvinim a Putinom.<ref name=":46">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia, Euroskeptic Parties, and Italian Elections | url = https://www.gmfus.org/news/russia-euroskeptic-parties-and-italian-elections | vydavateľ = German Marshall Fund of the United States | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | priezvisko = De Maio | meno = Giovanna | dátum vydania = 2018-02-23}}</ref> Asociácia najprv hostila hnutie Giovani Italo-Russi (dosl. 'Taliansko-ruská mládež', {{V jazyku|ita|Young Italians and Russians}}) , založené Irinou Osipovou, ktoré potom pomohlo zorganizovať delegáciu vedenú Matteom Salvinim do Moskvy a na Krym v októbri 2014.<ref name=":46" /><ref name=":42" /> Následne sa dňa 17. októbra 2014 Salvini stretol s prezidentom Putinom na ASEM Summit 2014 v [[Miláno|Miláne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here’s A Totally Incredible Story About Pro-Russian Mercenaries And A Close Aide To Italy’s De Facto Leader | url = https://www.buzzfeednews.com/article/albertonardelli/matteo-salvini-russia-gianluca-savoini | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2018-09-16 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = Alberto Nardelli, Olga | priezvisko = Tokariuk}}</ref> Asociácia tiež viackrát hostila [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexandra Dugina]] na svojich podujatiach v Taliansku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Many Faces of Lega | url = https://www.illiberalism.org/the-many-faces-of-lega/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-US | meno = Sebastiano | priezvisko = Lai | dátum vydania = 2025-11-04 | vydavateľ = Illiberalism}}</ref><ref name=":46" /> a keď LRCA začala zakladať regionálne pobočky v severnom Taliansku, Dugin sa stal čestným predsedom Kultúrneho združenia Piemont - Rusko ({{V jazyku|eng|Piedmont - Russia Cultural Association}}, {{V jazyku|ita|Associazione Culturale Piemonte Russia}}).<ref name=":42" /><ref name=":47">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-Kremlin “Re-Information” Efforts: Structural Relations Between The Russian Media And The European Far Right {{!}} StopFake | url = https://www.stopfake.org/en/pro-kremlin-re-information-efforts-structural-relations-between-the-russian-media-and-the-european-far-right/ | dátum vydania = 2016-10-10 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chi Siamo | url = http://www.piemonterussia.org/chi-siamo/ | vydavateľ = Associazione Culturale Piemonte - Russia | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = it-IT | dátum archivácie = 2015-11-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151130073445/http://www.piemonterussia.org/chi-siamo/}}</ref> Na [[Webová stránka|webovej stránke]] LRCA boli tiež publikované viaceré rozhovory s Duginom.<ref name=":47" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “Vi spiego perché Putin non è un prodotto del liberalismo” | url = http://www.piemonterussia.org/2015/11/30/vi-spiego-perche-putin-non-e-un-prodotto-del-liberalismo/ | vydavateľ = Associazione Culturale Piemonte - Russia | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = it-IT | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum archivácie = 2017-04-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170419074930/http://www.piemonterussia.org/2015/11/30/vi-spiego-perche-putin-non-e-un-prodotto-del-liberalismo/}}</ref> Komov stál v centre prepojení aj medzi Svetovým kongresom rodín a Talianskom.<ref name=":42" /><ref name=":0" /> S Ligou neskôr spolupracoval aj pri usporiadaní WCF 2019 vo Verone, kde Salvini získal miesto medzi hlavnými rečníkmi.<ref name=":44" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italy Is Ground Zero For The War On Women — Which Is Why These Far-Right Groups Are Meeting There | url = https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/italy-war-on-women-verona-world-congress-of-families | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2019-03-28 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = J. Lester Feder, Giulia | priezvisko = Alagna}}</ref> ==== Súvislosť s kauzou Metropol (2018{{--}}2019) ==== Hoci samotný Komov nebol podľa zverejnených zdrojov priamym účastníkom rokovaní, jeho dlhoročný partner v LRCA Savoini sa stal ústrednou postavou jednej z najväčších káuz okolo financovania strany.<ref name=":48">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Italian Expose Documents Moscow Money Allegedly Funding Italy's Far-Right Salvini | url = https://www.thedailybeast.com/an-italian-expose-documents-moscow-money-allegedly-funding-italys-far-right-salvini/ | vydavateľ = The Daily Beast | dátum vydania = 2019-02-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = Barbie Latza | priezvisko = Nadeau}}</ref> V októbri 2018 sa Savoini zúčastnil stretnutia v [[Moskva|moskovskom]] hoteli Metropol, na ktorom šesť mužov (traja Taliani a traja Rusi) rokovalo o pláne tajne previesť ruské peniaze Lige severu.<ref name=":48" /><ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Read The Full Transcript Of The Italian Far-Right-Russia Oil Deal Meeting | url = https://www.buzzfeednews.com/article/buzzfeednews/transcript-lega-russia-oil-deal-meeting | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2019-07-10 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = | priezvisko = }}</ref> Schéma mala podobu skrytých provízií (tzv. kick-back) z predaja ruskej nafty.<ref name=":45" /><ref name=":50">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plot to Channel Russian Millions to Italy’s Ruling Lega Party | url = https://theblacksea.eu/special-reports/plot-to-channel-russian-millions-to-italys-ruling-lega-party/ | vydavateľ = The Black Sea | dátum prístupu = 2026-06-10 | priezvisko = Shaw | meno = Craig | priezvisko2 = Bird | meno2 = Michael | jazyk = en}}</ref> Plán predpokladal, že ruská štátna ropná spoločnosť Rosnefť predá približne 3 milióny [[Tona|ton]] nafty talianskemu energetickému koncernu ENI prostredníctvom sprostredkovateľov, pričom Rosnefť mala uplatniť zľavu okolo 4% oproti referenčnej cene.<ref name=":45" /><ref name=":50" /> Cenový rozdiel z tejto zľavy nemal pripadnúť ENI, ale mal byť odvedený Lige severu na financovanie jej kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.<ref name=":45" /><ref name=":50" /> Odhady výšky sumy, ktorá mala takto plynúť strane, sa medzi zdrojmi líšia. Podľa talianskeho týždenníka ''L'Espresso'', ktorý kauzu odhalil ako prvý, malo ísť približne o 3 milióny [[Euro|eur]].<ref name=":50" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quei 3 milioni russi per Matteo Salvini: ecco l'inchiesta che fa tremare la Lega | url = https://lespresso.it/c/-/2019/2/21/quei-3-milioni-russi-per-matteo-salvini-ecco-linchiesta-che-fa-tremare-la-lega/43865 | vydavateľ = L'Espresso | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = it | priezvisko = Giovanni | meno = Tizian | priezvisko2 = Vergine | meno2 = Stefano}}</ref> ''BuzzFeed News'', ktorý neskôr zverejnil zvukovú nahrávku stretnutia, naopak na základe prepočtu odvetvových analytikov pri vtedajších cenách paliva uviedol hodnotu zľavy približne 65 miliónov [[Dolár|dolárov]] pri celkovom objeme obchodu okolo 1,5 miliardy dolárov.<ref name=":49" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italy's League: Russian oil allegations grip Salvini's party | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-49004737 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2019-07-23 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-GB}}</ref> V čase stretnutia síce medzera v zákone umožňovala politickým stranám prijímanie darov od zahraničných organizácií, ale s maximálnym limitom 100 000 eur.<ref name=":45" /> Talianska prokuratúra v Miláne začala vyšetrovanie pre podozrenie z „medzinárodnej korupcie".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian prosecutors investigate reports that League sought Russian funding | url = https://www.politico.eu/article/italian-prosecutors-investigate-reports-that-league-sought-russian-funding-matteo-salvini-aide-gianluca-savoini/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2019-07-11 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-GB | priezvisko = Borrelli | meno = Silvia Sciorilli}}</ref> Savoini aj Salvini opakovane popreli, že by strana prijala akékoľvek ruské financovanie.<ref name=":45" /> Ostáva nejasné, či bola dohoda niekedy zrealizovaná a či Liga severu akékoľvek financie dostala.<ref name=":49" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Italian judge drops case on alleged Russian funding to League party|url=https://www.reuters.com/world/europe/italian-judge-drops-case-alleged-russian-funding-league-party-2023-04-27/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-10|jazyk=en-US|odkaz na periodikum=Reuters|dátum=2023-04-27}}</ref> === Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva (september 2014) === [[Súbor:Владимир Якунин.jpg|alt=Vladimír Jakunin, jeden z hlavných sponzorov konferencie Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva|náhľad|Vladimír Jakunin, jeden z hlavných sponzorov konferencie Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva]] Rok 2014 mal byť vrcholom Komovovho úsilia, keďže WCF VIII sa malo konečne konať v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":0" /><ref name=":8" /> Po [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexii Krymu]] a uvalení sankcií na [[Konštantín Malofejev|Malofejeva]] a Jakunina však americké vedenie WCF oficiálne účasť zrušilo, aby sa vyhlo právnym problémom v USA.<ref name=":0" /><ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statement Regarding 'Large Families - The Future of Humanity' International Forum in Moscow, September 10-11 - Standard Newswire|url=http://www.standardnewswire.com/news/668879572.html|vydavateľ=Standard Newswire|dátum prístupu=2026-05-30|priezvisko=Jacobs|meno=Larry|dátum vydania=2014-09-08|dátum archivácie=2020-10-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20201002162944/http://www.standardnewswire.com/news/668879572.html|jazyk=en|miesto=Rockford}}</ref> Komov však podujatie zrealizoval pod zmeneným názvom ''Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva'' ({{V jazyku|eng|Large Family and Future of Humanity}}, {{V jazyku|rus|Многодетная семья и будущее человечества|''Mnogodetnaja semja i buduščeje čelovečestva''}}).<ref name=":0" /><ref name=":17" /><ref name=":8" /> Hoci oficiálne nešlo o akciu WCF, program aj účastníci zostali takmer identickí<ref name=":0" /><ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ordo Iuris and the Kremlin: Evidence presented by Klementyna Suchanow|url=https://resetobywatelski.pl/ordo-iuris-and-the-kremlin-evidence-presented-by-klementyna-suchanow/|vydavateľ=Reset Obywatelski|dátum vydania=2022-01-24|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=pl|priezvisko=Suchanow|meno=Klementyna}}</ref> a podujatie sponzorovala Malofejevova Nadácia sv. Bazila Veľkého a Jakuninova Nadácia sv. Andreja Prvozvaného.<ref name=":25" /><ref name=":17" /> V daňovom priznaní Howardovho centra bol podujatie dokonca uvedené ako Svetový kongres rodín.<ref name=":25" /> Formálnym organizátorom bolo Centrum národnej slávy a Nadácia sv. Andreja Prvozvaného, vzájomne zviazané organizácie, ktorých prezidentom bol Jakunin a manželka Natalia viceprezidentkou. Natalia bola tiež riaditeľkou celoruského programu Svätosť materstva, v rámci ktorého sa fórum konalo.<ref name=":25" /><ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В Москве открылся международный форум «Многодетная семья и будущее человечества»: новость ОВЦС|url=https://mospat.ru/ru/news/51117/|vydavateľ=Отдел внешних церковных связей. Московского Патриархата.|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=ru|dátum vydania=2014-09-10}}</ref> Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Malofejevovou Nadáciou sv. Bazila Veľkého a Patriarchálnou komisiou pre otázky rodiny [[Ruská pravoslávna cirkev|RPC]] (predseda Smirnov).<ref name=":26" /> Otvárací ceremoniál a prvý deň podujatia, 10. septembra, prebehli v Štátnom kremeľskom paláci (budova v areáli [[Moskovský kremeľ|Moskovského Kremľa]]) a boli zakončené [[Koncert|koncertom]] na Chrámovom námestí v Kremli.<ref name=":18" /><ref name=":24" /> Na slávnostnom otvorení prečítal Oleg Morozov pozdrav prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] a hlavný príhovor predniesol patriarcha [[Kirill I.|Kirill]] a po otvorení vystúpil metropolita Ilarion.<ref name=":26" /> Ďalšie vystúpenia mali potom Natália Jakunina, francúzsky europoslanec Émeric Choprad, maďarský štátny tajomník Gergely Prőhle a predseda Pápežskej rady pre rodinu arcibiskup Vincenzo Paglia.<ref name=":26" /><ref name=":18" /> Na druhý deň fórum pokračovalo v konferenčných priestoroch [[Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)|Chrámu Krista Spasiteľa]].<ref name=":18" /><ref name=":24" /> Ďalšími významnými ruskými rečníkmi boli protojerej Čaplin, Pavel Astachov, Jelena Mizulina, Vladimír Medinskij, oligarchovia Jakunin a Malofejev, Dimitrij Smirnov, Anatolij Antonov, Igor Beloborodov a samotný Komov.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=The Next Wave: How Religious Extremism Is Regaining Power|url=https://www.epfweb.org/node/1147|dátum vydania=2026-04-23|dátum prístupu=2026-05-30|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights|jazyk=en}}</ref><ref name=":26" /><ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=Общая концепция и программа международного форума «многодетная семья и будущее человечества»|url=https://www.orthedu.ru/news/11092-obschaya-koncepciya-i-programma-mezhdunarodnogo-foruma-mnogodetnaya-semya-i-buduschee-chelovechestva.html|periodikum=Образование и Православие|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=ru|dátum=2014-09-14|dátum archivácie=2014-09-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20140911213244/https://www.orthedu.ru/news/11092-obschaya-koncepciya-i-programma-mezhdunarodnogo-foruma-mnogodetnaya-semya-i-buduschee-chelovechestva.html}}</ref><ref name=":18" /> Zahraniční hostia a rečníci zahŕňali najmä [[Aktivizmus|aktivistov]] WCF a spriaznených organizácií ako Don Feder, Lawrence Jacobs, Brian Brown, Allan Carlson, Luca Volontè (predseda Novae Terrae), Patrick Buckley (koordinátor European Life Network), Thomas Ward (National Association of Catholic Families), Antonio Brandi (ProVita Onlus), John-Henry Westen (''LifeSiteNews''), [[Katalin Nováková|Katalin Novák]] (štátna tajomníčka pre rodinu), Gabriele Kuby, Ignacio Arsuaga (prezident Hazte Oír), Levan Vasadze, Sharon Slater (prezidentka Family Watch International) či Jack Hanick.<ref name=":18" /><ref name=":27" /><ref name=":28" /> Zo Slovenska sa na pozvanie Igora Beloborodova zúčastnila a vystúpila antivakcinačná aktivistka Iva Vranská Rojková, predsedníčka Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania, ktorej platila letenku Malofejevova nadácia.<ref name=":29">{{Citácia periodika|priezvisko=Feder|meno=J. Lester|titul=Emails Show “Pro-Family” Activists Feeding Contacts To Russian Nationalists|periodikum=BuzzFeed News|dátum=2014-12-8|url=https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/emails-show-pro-family-activists-feeding-contacts-to-russian|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=en|priezvisko2=Armitage|meno2=Susie}}</ref><ref name=":28" /> Z [[Česko|Česka]] sa zúčastnil a vystúpil Radim Ucháč (prítomná bola aj manželka Kateřina) a Michal Semín, z [[Poľsko|Poľska]] vystúpila Eva Kowalewska a Tomasz Bilicki.<ref name=":27" /><ref name=":29" /><ref name=":28" /> Komov po ukončení fóra napísal Malofejevovi [[e-mail]] so slovami: „Impérium vracia úder“.<ref name=":29" /><ref name=":24" /> === Agenda Europe (október 2014{{--}}) === [[Súbor:OSCE - Gudrun Kugler delivers report to General Committee on Economic Affairs, Science, Technology and Environment on July 1, 2023.jpg|alt=Rakúska politička zo strany ÖVP a iniciátorka Agenda Europe Gudrun Kugler na zasadnutí OBSE 1. júla 2023|náhľad|Rakúska politička zo strany ÖVP a iniciátorka Agenda Europe Gudrun Kugler na zasadnutí OBSE 1. júla 2023]] Komov bol jedným z dôležitých aktérov tajnej siete Agenda Europe a jej členom bol aj jeho kolega Parfentjev.<ref name=":33">{{Citácia knihy|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=“Restoring the Natural Order”: The religious extremists’ vision to mobilize European societies against human rights on sexuality and reproduction|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights|rok=2018|url=https://www.epfweb.org/sites/default/files/2021-03/rtno__EN_epf_online_2021.pdf|jazyk=en}}</ref><ref name=":25" /><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A dying baby, a Trump tweet: inside network setting global right-wing agenda | url = https://www.opendemocracy.net/en/inside-the-network-setting-global-right-wing-agenda/ | vydavateľ = Open Democracy | dátum vydania = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | priezvisko = Norris | meno = Sian}}</ref> Jej vznik iniciovali prostredníctvom zvolania tajného strategického stretnutia, ktoré sa uskutočnil v Londýne 16. a 17. januára 2013, [[Rakúsko|rakúska]] katolícka [[Aktivizmus|aktivistka]] Gudrun Kugler a americký právnik Terrence McKeegan a cieľom siete bolo presadiť radikálne nábožensky motivované zmeny v európskej legislatíve.<ref name=":33" /> Táto platforma združila stovky lobistov a [[Aktivizmus|aktivistov]] zameraných na zvrátenie práv v oblasti reprodukčného zdravia a [[Ľudská sexualita|sexuality]] pod rúškom ochrany „prirodzenej rodiny“.<ref name=":33" /><ref name=":25" /> Neskôr začlenili aj prípravu stratégií proti eutanázii, antidiskriminačnej legislatíve a náhradnému materstvu.<ref name=":33" /> Sieť sa riadila 134-stranovým anonymným manifestom ''Restoring the Natural Order'' (Obnova prirodzeného poriadku), ktorý žiada zákaz interrupcií, antikoncepcie, rozvodov a rekriminalizáciu homosexuality.<ref name=":33" /> Manifest tiež presadzoval stratégiu „pochodu inštitúciami“ a infiltráciu medzinárodných orgánov ako [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]].<ref name=":33" /> Prvou dôkázanou angažovanosťou Komova v Agenda Europe je jeho osobná účasť na prvom z výročných summitov, ktoré sa konali pod prísnym utajením, v októbri 2014 v [[Mníchov|Mníchove]] na zámku Fürstenried.<ref name=":25" /><ref name=":33" /><ref name=":51" /> Podľa investigatívnych reportov, ako aj uniknutých interných dokumentov a novinárskych analýz, patria medzi predpokladaných sponzorov ruskí oligarchovia [[Konštantín Malofejev|Malofeev]] (cez Komova a Nadáciu sv. Vasilija Veľkého) a Jakunin, mexický miliardár Patrick Slim Domit (syn Carlosa Slima), rakúska rodina Habsburg-Lorraine (arcivojvoda Imre a Kathleen), britský finančník Michael Hintze (cez manažéra Olivera Hyltona) a talianska nadácia Novae Terrae Foundation (vedená Lucom Volontè, s väzbami na ruské a [[Azerbajdžan|azerbajdžanské]] zdroje, spojená s kauzou Azerbajdžanský laudromat).<ref name=":33" /><ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tip of the Iceberg: Religious Extremist Funders against Human Rights for Sexuality & Reproductive Health in Europe | url = https://www.epfweb.org/node/837 | vydavateľ = EPF | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Novae Terrae Foundation|periodikum=Organized Crime and Corruption Reporting Project|dátum=2017-09-04|url=https://www.occrp.org/en/project/the-azerbaijani-laundromat/novae-terrae-foundation|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en}}</ref> Po tom, čo investigatívni novinári v rokoch 2017 až 2018 zverejnili uniknuté programy summitov a radikálny manifest ''Obnova prirodzeného poriadku'' ({{V jazyku|eng|Restoring the Natural Order}}), čím bola Agenda Europe verejne odhalená ako extrémistické hnutie, Agenda Europe ukončila svoju činnosť v roku 2019.<ref name=":34" /><ref name=":33" /> Podľa e-mailu z toho istého roku, ktorý rozoslala Sophia Kuby z ADF International, však pod novým názvom Vision Network pokračovala v činnosti.<ref name=":34" /> === Séria konferencií v strednej Európe (február 2015) === [[Súbor:Michal Semín (2012).JPG|alt=Aktivista Michal Semín (uprostred), predseda hnutia D.O.S.T., ktoré spoluorganizovalo konferenciu s Alejexom Komovom v Prahe|náhľad|Aktivista Michal Semín (uprostred), predseda hnutia D.O.S.T., ktoré spoluorganizovalo konferenciu s Alejexom Komovom v Prahe]] Alexej Komov spolu s prezidentom talianskej organizácie Pro Vita e Famiglia Antoniom (Tonim) Brandim zorganizovali vo februári 2015 sériu konferencií v strednej Európe. Podujatia sa uskutočnili 16. februára v [[Praha|Prahe]], 17. februára v [[Ostrava|Ostrave]], 18. februára v [[Bratislava|Bratislave]], 19. februára v [[Košice|Košiciach]] a 20. februára v [[Budapešť|Budapešti]].<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro Vita e Komov, per la famiglia, in Europa | url = https://www.provitaefamiglia.it/blog/pro-vita-e-komov-per-la-famiglia-in-europa-2 | dátum vydania = 2015-02-14 | dátum prístupu = 2026-06-01 | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia APS | jazyk = it}}</ref> V oznamení o konferenciách Pro Vita uviedla, že krajiny strednej a východnej Európy podľa nej čelia „tlaku a vydieraniu zo strany Európskej únie a vlády Spojených štátov, aby sa prispôsobili smrtiacej a homosexuálnej agende, ktorú na Západe sledujeme už desaťročia.“<ref name=":37" /> V Prahe bol súčasťou programu aj obed s [[Václav Klaus|Václavom Klausom]].<ref name=":37" /> Konferencia s názvom ''Genderová válka proti rodině'' sa uskutočnila v rámci diskusnej série organizovanej združením Akce D.O.S.T.. Ako hlavní rečníci vystúpili Antonio Brandi, Alexej Komov, Marek Michalčík (ako zástupca [[Aliancia za rodinu|Aliancie za rodinu]]) a Radim Ucháč.<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hovory na pravici XV – Genderová válka proti rodině | url = http://www.akce-dost.cz/2015/02/16/genderova-valka-rodine-praha-16-2-2015/ | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = cs | dátum vydania = 2015-02-16 | vydavateľ = Akce D.O.S.T. | miesto = Praha}}</ref> Podujatie moderoval Michal Semín.<ref name=":38" /> Na konferencii vystúpili aj Václav Klaus a Petr Bahník.<ref name=":38" /> Podľa správy [[Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska|Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska]] sa Komovova návšteva Slovenska uskutočnila na pozvanie [[Fórum života]] a ako kontaktná osoba bol uvádzaný Marek Michalčík, ktorý v tom čase pôsobil ako podpredseda Fóra života.<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zástupca ruského pro-family a pro-life hnutia Alexej Komov na Slovensku | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150217033 | vydavateľ = TK KBS | dátum prístupu = 2026-06-01 | priezvisko = Jacečková | meno = Danka | dátum vydania = 2015-02-07}}</ref><ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Slovensko príde Alexej Komov - predstaviteľ ruského pro-life a pro-family hnutia | url = https://forumzivota.sk/institut-rodiny-v-kosiciach-privita-alexeja-komova/ | vydavateľ = Fórum života | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> Prednáška v Košiciach sa konala v priestoroch Inštitútu rodiny a organizovalo ju občianske združenie Deti svätej Alžbety - Aliancia za život v spolupráci s Inštitútom rodiny.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> Prednáška v Bratislave sa uskutočnila v priestoroch Univerzitného pastoračného centra a organizovalo ju toto centrum s Fórum života.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> V súvislosti s Komovovou návštevou Michalčík tvrdil, že Rusko a Vatikán sú dnes hlavnými obrancami prirodzených hodnôt a v súvilosti témou ochrany „prirodzenej rodiny“ na medzinárodnej pôde uviedol, že by bol „opatrný v démonizovaní Ruska a vo zvelebovaní Západu.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Majchrák|meno=Jozef|titul=Kto je proruský|periodikum=Týždeň|priezvisko2=Čobejová|meno2=Eva|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS a.s.|dátum=2015-03-22|issn=1336-653X|url=https://www.tyzden.sk/casopis/17220/kto-je-tu-prorusky/}}</ref> === Obvinenie v USA (2024) === [[Súbor:Jack Hanick (4).png|alt=Vystúpenie Jacka Hanicka na Svetovom kongrese rodín v Budapešti v roku 2017|náhľad|250x250bod|Vystúpenie Jacka Hanicka na Svetovom kongrese rodín v Budapešti v roku 2017]] Dňa 12. decembra 2024 bol Alexej Komov formálne obvinený orgánmi Spojených štátov z trestných činov „sprisahania" a „porušenia amerických sankcií".<ref name=":1" /><ref name=":41">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Assisted Sanctioned Oligarch In Schemes To Employ An American Citizen To Launch And Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/usao-sdny/pr/russian-national-assisted-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen-launch | vydavateľ = U.S. Attorney's Office, Southern District of New York | dátum prístupu = 2026-06-09 | dátum vydania = 2024-12-12 | jazyk = en}}</ref> Obvinenie nadviazalo na predchádzajúce konania proti [[Konštantín Malofejev|Konstantinovi Malofejevovi]], ktorý bol z porušovania amerických [[Sankcia (trest)|sankcií]] obvinený v apríli 2022, a proti Jackovi Hanickovi, obvinenému v marci 2022.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =  TV Producer for Russian Oligarch Charged with Violating Crimea-Related Sanctions | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/tv-producer-russian-oligarch-charged-violating-crimea-related-sanctions | vydavateľ = Office of Public Affairs | dátum prístupu = 2026-06-09 | dátum vydania = 2022-03-03 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =  Russian Oligarch Charged With Violating United States Sanctions | url = https://www.justice.gov/usao-sdny/pr/russian-oligarch-charged-violating-united-states-sanctions | vydavateľ = U.S. Attorney's Office, Southern District of New York | dátum prístupu = 2026-06-09 | dátum vydania = 2022-04-06 | jazyk = en}}</ref> Podľa obžaloby Komov pomáhal Malofejevovi pri nábore a zamestnaní američana Jacka Hanicka, ktorý sa podieľal na spustení a prevádzke televíznej stanice Tsargrad TV v Rusku.<ref name=":41" /> Prokuratúra zároveň tvrdila, že Komov, Malofejev, Hanick a ďalšie osoby sa podieľali na prevode finančných prostriedkov vo výške 10 miliónov [[Americký dolár|dolárov]] z účtu v americkej banke obchodnému partnerovi v [[Grécko|Grécku]], čím mali obísť sankčné opatrenia uvalené na Malofejeva.<ref name=":41" /> Vyšetrovanie aktivít Komova a Malofejeva koordinovala pracovná skupina ministerstva spravodlivosti [[Spojené štáty|USA]] KleptoCapture, zameraná na presadzovanie a vymáhanie dodržiavania sankcií voči ruským [[Oligarchia|oligarchom]] po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] vo februári 2022.<ref name=":1" /> Po návrate prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] do úradu v januári 2025 generálna prokurátorka Pam Bondiová túto iniciatívu, v prvý deň svojho pôsobenia v úrade, zrušila.<ref name=":1" /> Ďalší osud trestného konania proti Komovovi zostal po tomto rozhodnutí nejasný.<ref name=":1" /> Hanick bol neskôr obvinený aj z podania nepravdivých vyhlásení agentom [[Federal Bureau of Investigation|FBI]]. Dňa 3. februára 2022 bol Hanick zadržaný v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] na žiadosť Spojených štátov s cieľom extradície. Podľa súdneho spisu sa k obvineniam priznal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letter Motion – #17 in United States v. HANICK (S.D.N.Y., 1:21-cr-00676) | url = https://www.courtlistener.com/docket/63132974/17/united-states-v-hanick/ | vydavateľ = Court Listener | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en | priezvisko = Miedel | meno = Florian | dátum vydania = 2025-03-03}}</ref> K júnu 2026 nebol uložený trest a prípad stále prebiehal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United States v. HANICK | url = https://www.courtlistener.com/docket/63132974/united-states-v-hanick/ | vydavateľ = Court Listener | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en-us}}</ref> == Súkromný život == Alexej Komov je ženatý s Irinou Šamolinou<ref name=":8" /> a majú spolu päť detí.<ref name=":18" /> Obaja manželia sú silní [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] veriaci.<ref name=":20" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Konštantín Malofejev]] * [[CitizenGO]] == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ Osobný web] (archív, 2018) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Komov, Alexej Jurievič}} [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí aktivisti]] 5l8dfqnho64cth5ohd7zj3rwm01b52y 0 749451 8232838 8232174 2026-06-13T17:57:57Z Lišiak 21212 +šab. Na úpravu (stále si to vyžaduje úpravy), -sekcia Pozri aj (tam patria odkazy na články, ktoré s predmetom článku súvisia, ale nie je na ne odkazované priamo z textu článku), odstránenie aspoň tých najhorších častí 8232838 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Článok má vo svojej aktuálnej podobe (''13. jún 2026'') viacero nedostatkov: * viaceré faktografické chyby a nepresnosti (napr. zo sekcie „Cesta Červených Khmérov k získaniu moci“ ani nie je jasné, že Lon Nol bol prezident, resp. diktátor Khmérskej republiky, ktorý do Indonézie odišiel do exilu 1. apríla, nie 2. apríla 1975; budhizmus nie je organizovaný ako cirkev, tento termín sa vzťahuje na kresťanstvo, atď.), * chýba nestranný uhol pohľadu (opis Khmérskej republiky ako režimu dosadeného americkou vládou je nepresným zjednodušením – USA režim podporovali, no niet jasného konsenzu o tom, či puč priamo podnietili), * článok používa publicistický štýl, ktorý treba nahradiť [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|odborným štýlom]], * nahradiť niektoré zdroje (videá na YouTube nie sú vhodné, pozri [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]). }} [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy]] '''Kambodžská genocída''' alebo '''genocída Červených Khmérov''' bola [[Genocída (právo)|genocída]], ktorú v rokoch [[1975]]{{--}}[[1979]] spáchali režim [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na čele s [[Pol Pot|Pol Potom]] na území dnešnej [[Kambodža|Kambodže]]. Pol Pot, diplomaticky podporovaný vládou [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]], mal v pláne vybudovať sebestačný [[Komunistický režim|komunistický štát]] podľa vzoru [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]. Politické ambície Červených Khmérov sa napokon skončili smrťou približne 1,7 milióna ľudí (t. j. 21 % obyvateľstva vtedajšej Kambodže<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction to Cambodian Genocide Program | url = https://macmillan.yale.edu/gsp/introduction-cambodian-genocide-program | vydavateľ = MacMillan Center for International and Area Studies at Yale University | dátum prístupu = 2026-06-13}}</ref>).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=445}}</ref> Veľká časť obyvateľstva bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=229}}</ref> Keď Červení Khméri začali vyvražďovať vietnamskú národnostnú menšinu, zasiahla armáda z [[Vietnam|Vietnamu]] a zvrhla ich režim. == Cesta Červených Khmérov k získaniu moci == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Medzičasom sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci z Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228; 229}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu, ktorý bol dosadený americkou vládou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch [[Kambodžská občianska vojna|krvavej občianskej vojny]] príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienku skoncovania so sociálnou chudobou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda teroru == === Zakročenie proti kapitalistickým prvkom === [[Červení Khméri]] vedení [[Pol Pot|Pol Potom]] zrušili používanie [[Peniaze|peňazí]]. Navyše bolo zakázané [[súkromné vlastníctvo]] a [[obchod]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Vyhlasovali, že ľudia na území novej [[Kambodža|Kambodže]] sa už nebudú viac deliť na bohatých alebo chudobných, pretože všetci musia byť z hľadiska sociálneho postavenia rovnakí a vzájomne si rovní. Chceli tým dať najavo to, že ľud bude žiť v beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Khmer Rouge Check Stop | url = https://www.youtube.com/watch?v=CJ0c90yJPZk&list=PLADS4grCPEIMd-HiNOSCm4qYGRrh7fG5d&index=104 | dátum vydania = 2024-01-03 | dátum prístupu = 2026-05-29 | priezvisko = Johnny's War Stories}}</ref> Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše [[Pol Pot]] vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> [[Červení Khméri]] začali navyše silné [[Represia|represie]] voči [[Inteligencia|inteligencii]]. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tí ľudia, ktorí nosili [[okuliare]] a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za [[Kapitalizmus|kapitalistov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Trest smrti]] za nosenie [[Okuliare|okuliarov]] bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho [[intelektualizmus|intelektualizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>[[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]]Vyznávať akékoľvek [[náboženstvo]] bolo v [[Kambodža|Kambodži]] prísne zakázané. [[Cirkev]] bola rozpustená. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) skončili zrovnané so zemou. Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. Keď sa žene a mužovi podarilo na území [[Kambodža|Kambodže]] zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Mimomanželský vzťah sa [[Trest smrti|trestal smrťou]]. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud [[Kambodža|Kambodže]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Dospelí ľudia boli nasilu donútení k [[Sobáš|sobášu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Od leta roku [[1976]] boli deti staršie než sedem rokov odoberané z rúk vlastných rodičov a umiestňované do škôl.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> Cieľom tohto aktu bolo to, aby deti navštevovali politické školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Žili tam pod dohľadom inštruktorov, poverených [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]], pričom tí ich učili spievať revolučné piesne a prideľovali im jednoduchšie práce na poli.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom politických funkcionárov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou [[Vietnam|Vietnamu]]. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod]] == Krvavé pole a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Hlavným cieľom polpotovského režimu bola sebestačnosť. [[Zahraničný obchod]] bol obmedzený. Priemyselná výroba produkovala v prvom rade jednoduchý spotrebný tovar a to [[Odev|odevy]], [[riad]], [[stavebný materiál]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre bezočivé správanie kompetentných zomrelo veľa pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia“. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom do [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] umierali na následky [[Hladomor|hladomoru]].<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre nepohodlných === Centrom tvrdého režimu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za vnútorných nepriateľov štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň odkiaľ sa nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === [[Pol Pot]] sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky.<ref name=":1" /> == Koniec vlády tyranie == === Potýčky na vietnamskom pohraničí === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' Dňa [[18. apríl|18. apríla]] roku [[1978]] zmasakrovali vojenské oddiely [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] obyvateľov mesta Bachuc v južnom [[Vietnam|Vietname]]. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s ich vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> === Posledný vzdor === [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je, že tí najväčší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po smrti [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] opäť kráľovstvom. == Politický ohlas v Československu == Po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Vyslovili myšlienku, že sám [[Pol Pot]] uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] 3j41ivzdcd46a5yd92udwkga499bosx 0 749478 8232982 8206101 2026-06-13T22:19:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232982 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Guzdín | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | commune = | municipality = [[Ostrá Lúka]], [[Bacúrov]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Ostrá Lúka]] | source_type = Prameň | source_location = Slané | source_elevation = 461 | source_lat_d = 48.5317 | source_long_d = 19.0674 | mouth = [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchý jarok]] | mouth_location = [[Ostrá Lúka]] | mouth_elevation = 421 | mouth_lat_d = 48.5328 | mouth_long_d = 19.0435 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2,5 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-1459 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Guzdín'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-04-30.</ref> je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obce [[Ostrá Lúka]] a v malom rozsahu aj obce [[Bacúrov]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa na okraji geomorfologického celku [[Pliešovská kotlina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]]. Má dĺžku {{km|2,5}} a je tokom IV. rádu. == Prameň == Guzdín pramení v {{mnm|461}} v poľnohospodárskom extraviláne {{km|0.9}} severovýchodne od vrchu Klesnovka so {{mnm|488}} v južnej časti územia obce [[Ostrá Lúka]] v blízkosti obecnej hranice medzi [[Ostrá Lúka|Ostrou Lúkou]] a obcou [[Bacúrov]] v poli Slané v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Opis toku == Guzdín tečie od prameňa krátky úsek západným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] územím obce [[Ostrá Lúka]], vteká na územie [[Bacúrov]]a a vracia sa na obecnú hranicu medzi [[Ostrá Lúka|Ostrou Lúkou]] a [[Bacúrov]]om, tečie po obecnej hranici, v {{mnm|455}} podteká cestu spájajúcu [[Ostrá Lúka|Ostrú Lúku]] s [[Bacúrov]]om, v {{mnm|453}} opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúky]]. Tečie severovýchodným smerom, pravým brehom obteká pole Pred Slaným, v {{mnm|446}} priberá pravostranný bezmenný prítok, mení smer na západ, pravým brehom obteká pole Široké tále, v {{mnm|420}} v južnej časti územia obce [[Ostrá Lúka]] v poľnohospodárskom [[extravilán]]e [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]] ako jeho pravostranný prítok. [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchý jarok]] ďalej ústi do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Guzdína v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14735?pos=48.531748,19.055438,16]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2026-04-29]</ref><ref> Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 56. ISBN 80-85672-03-0.</ref> Patrí do okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]] na území obce [[Ostrá Lúka]] a iba krátkym úsekom toku preteká cez územie [[Bacúrov]]a. Nachádza sa na okraji geomorfologického celku [[Pliešovská kotlina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-04-30</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 91. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 41. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Guzdín má jeden bezmenný prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.04347y=48.53276ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku Guzdín má nezreteľný pôvod. Najpravdepodobnejší výklad je azda slovanského pôvodu zo základu guzd-/ gvozd- s významom les, húština, zalesnený porast, veľký hustý les čomu zodpovedá dnešné slovo hvozd, ktoré je v slovnej zásobe súčasnej slovenčiny vysunuté na jej okraj. Podľa toho by názov Guzdín znamenal vodný tok v zalesnenom prostredí alebo potok tečúci z hvozdu. Je potrebný ďalší výskum. Jednočlenné hydronymum v podobe Guzdín zapadá do skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan| autor = Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 26, 57, 140-144 | isbn = 80-224-0480-2}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Historický slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet zväzkov = 7 | počet strán = 535 | strany = 461 | zväzok = I, A-J | typ zväzku = | url = | isbn = 80-224-0228-1 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (13). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2009, ročník 43, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 27. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2009/1/ks2009-1.pdf] [cit. 2026-04-30.]</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (15). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2009, ročník 43, č. 3, ISSN 0023-5202. S. 158, 159. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2009/3/ks2009-3.pdf] [cit. 2026-04-30.]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Peciar | meno = Štefan | autor = Štefan Peciar | odkaz na autora = | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1964 | počet zväzkov = 6 | počet strán = 815 | strany = 545 | zväzok = I, a-k | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref><ref>Krško, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 62. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Guzdín bol štandardizovaný v roku 1976<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 41. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Guzdín je jedinečným hydronymom (apríl 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Pliešovskej kotline]] [[Kategória:Ostrá Lúka]] [[Kategória:Bacúrov]] [[Kategória:Povodie Hrona]] hmx3kdfzr3c0v0v0nu818xw6kp47hgc 0 750627 8232751 8232737 2026-06-13T12:09:35Z ~2026-34658-00 297788 8232751 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} {{Infobox Koktail | názov = Jugo de Avena con Limón | typ = miešaný | ingrediencie = [[ovos|ovsené vločky]], biely [[cukor]], [[voda]] alebo [[mlieko]] ([[Zahustené mlieko|nesladené kondenzované]], nízkotučné, prípadne rastlinné), [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava | typ podávania = | ozdoba = žiadna | príprava = Namočte ovos. Zmiešajte alebo rozmixujte ho s vodou, mliekom a cukrom. Pridajte ľad do zmesi a za stáleho miešania pomaly nalievajte limetkovú šťavu. }} '''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „Ovsená šťava (s citrónom)“) alebo len '''avena con limón''' (doslovne „ovos s citrónom“), [[Archaizmus|archaicky]] známy aj ako '''refresco de avena para paridas''' (doslovne „ovsené osvieženie pre [[Šestonedelie|šestonedieľky]]“) alebo skrátene '''refresco de avena''' (doslovne „ovsené osvieženie“), je [[Dominikánska republika|dominikánsky]] nealkoholický [[miešaný nápoj]] s [[Južná Amerika|juhoamerickým]] pôvodom, ktorý je typický pre [[Monte Cristi (provincia)|provinciu Montecristi]] a jej hlavné mesto. Jeho základom sú namočené [[ovos|ovsené vločky]], ktoré sa zmiešajú v celku alebo rozmixujú s bielym [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo [[mlieko]]m ([[Zahustené mlieko|nesladeným kondenzovaným]], nízkotučným, prípadne rastlinným). Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava. V prípade vodnej variácie sa zmes môže prevariť s osladeným mliekom a koreninami ako [[Ďumbier lekársky|zázvor]], [[škorica]] alebo muškátový oriešok. Podávanie nápoja s [[ľad]]om je voliteľné. Výnimočne sa na dochutenie nápoja používa aj [[Mrkva obyčajná|mrkvová]] šťava alebo [[pomaranč]]ová kôra. Nápoj sa typicky podáva na [[raňajky]] s [[pan de agua]] alebo na desiatu so sladkou alebo slanou [[Arepa|arepou]]. V Dominikánskej republike Jugo de Avena často pijú [[Dojčenie|dojčiace]] [[matka (biológia)|matky]] na zvýšenie [[laktácia|produkcie materského mlieka]]. V roku 2007 začala spoločnosť [[Quala]] vyrábať nápoj pod názvom Juvena s [[pomaranč]]ovou, [[Mučenka jedlá|mučenkovou]], [[citrón]]ovou a [[jahoda|jahodovou]] príchuťou. == Pozri aj == * [[avena (nápoj)]] * [[morir soñando]] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena {{!}} Local Dairy Beverage From Dominican Republic | url = https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena | vydavateľ = www.tasteatlas.com | dátum prístupu = 2026-05-25}} * DE BORNIA, Ligia. ''Comidas tipicas dominicanas / Dominican typical meals''. Trad. Virginia de Vega. Santo Domingo : Impresora Arte y Cine, 1965. (po španielsky) * {{Citácia knihy|titul=Diccionario Culinario Dominicano: Glosario Gastronómico Dominicano|url=https://books.google.sk/books/about/Diccionario_Culinario_Dominicano.html?id=cfXXmwEACAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=CreateSpace Independent Publishing Platform|rok=2013-04-13|isbn=978-1-4840-1111-9|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: cfXXmwEACAAJ|meno=Arturo|priezvisko=Féliz-Camilo}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guía turistica de Montecristi | url = https://www.scribd.com/document/508810591/Guia-turistica-de-Montecristi-por-Jorge-Morales#page=3 | vydavateľ = Scribd | dátum prístupu = 2026-06-08 | priezvisko = Morales | meno = Jorge}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montecristi - Touring Dominican Republic | url = https://www.touringdominicanrepublic.com/2019/06/21/montecristi/ | vydavateľ = www.touringdominicanrepublic.com | dátum vydania = 2019-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en-US | priezvisko = touring}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Fría — Dominican Cold Oat Drink | url = https://kelvinskitchen.com/recipe/jugo-de-avena-fria/ | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en-US | priezvisko = Kelvin}} * {{Citácia knihy|titul=Cocina dominicana|url=https://books.google.sk/books?id=6eCMBvgBI8wC&pg=PA116&dq=refresco+de+avena+para+paridas+dominicano&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwiz9ef_lviUAxWshf0HHdlYJHsQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&q=refresco%20de%20avena%20para%20paridas%20dominicano&f=false|vydavateľ=Icaria Editorial|rok=1996|isbn=978-84-7426-277-3|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: 6eCMBvgBI8wC|meno=Marianela|priezvisko=Castro|meno2=Eunice Colón|priezvisko2=Soler|meno3=Luz María|priezvisko3=Alcántara|strany=116}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Nina|meno=Juan B.|titul=Bebidas Típicas Dominicanas|vydavateľ=Impresiones Mediabyte|miesto=Santo Domingo|rok=2008|strany=77}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Refresco De Avena(Dominican Republic) Recipe - Food.com | url = https://www.food.com/recipe/refresco-de-avena-dominican-republic-501598 | vydavateľ = www.food.com | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toasted Oatmeal And Brown Sugar Shake Recipe | url = https://www.foodrepublic.com/recipes/toasted-oatmeal-and-brown-sugar-shake-recipe/ | vydavateľ = Food Republic | dátum vydania = 2012-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-04 | jazyk = en-US | meno = Adam | priezvisko = Ried}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena [Receta + Video] Rica y Refrescante | url = https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena | dátum vydania = 2005-02-11 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es | meno = Clara | priezvisko = Gonzalez}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cómo cocinar un rico jugo de avena | url = https://www.recetas-dominicanas.com/recetas/bebidas/jugo-de-avena | vydavateľ = www.recetas-dominicanas.com | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Easy Jugo de Avena (Dominican Oatmeal Juice) | url = https://nicetartes.com/jugo-de-avena/ | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = en-US}} * {{Citácia knihy|titul=Latino Food Culture|url=https://www.google.sk/books/edition/Latino_Food_Culture/SObEEAAAQBAJ?hl=sk&gl=SK|vydavateľ=Bloomsbury Publishing USA|rok=2008-03-30|isbn=978-0-313-08790-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: SObEEAAAQBAJ|meno=Zilkia|priezvisko=Janer|strany=47}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Recipe from the Dominican Republic - Polkadot Passport | url = https://polkadotpassport.com/jugo-de-avena-dominican-republic/ | vydavateľ = polkadotpassport.com | dátum prístupu = 2026-06-04}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2007 - 2017 | url = https://www.quala.com.do/nuestra-historia/2007-2017/ | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = es}} [[Kategória:Dominikánska kuchyňa]] [[Kategória:Kokteily]] 0xwwc52b03pil416l8w8ipfbcoqthib 8232772 8232751 2026-06-13T13:38:36Z ~2026-34411-27 297628 8232772 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}} {{významnosť}} {{Infobox Koktail | názov = Jugo de Avena con Limón | typ = miešaný | ingrediencie = [[ovos|ovsené vločky]], biely [[cukor]], [[voda]] alebo [[mlieko]] ([[Zahustené mlieko|nesladené kondenzované]], nízkotučné, prípadne rastlinné), [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava | typ podávania = | ozdoba = žiadna | príprava = Namočte ovos. Zmiešajte alebo rozmixujte ho s vodou, mliekom a cukrom. Pridajte ľad do zmesi a za stáleho miešania pomaly nalievajte limetkovú šťavu. }} '''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „Ovsená šťava (s citrónom)“) alebo len '''avena con limón''' (doslovne „ovos s citrónom“), [[Archaizmus|archaicky]] známy aj ako '''refresco de avena para paridas''' (doslovne „ovsené osvieženie pre [[Šestonedelie|šestonedieľky]]“) alebo skrátene '''refresco de avena''' (doslovne „ovsené osvieženie“), je [[Dominikánska republika|dominikánsky]] nealkoholický [[miešaný nápoj]] s [[Južná Amerika|juhoamerickým]] pôvodom, ktorý je typický pre [[Monte Cristi (provincia)|provinciu Montecristi]] a jej hlavné mesto. Jeho základom sú namočené [[ovos|ovsené vločky]], ktoré sa zmiešajú v celku alebo rozmixujú s bielym [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo [[mlieko]]m ([[Zahustené mlieko|nesladeným kondenzovaným]], nízkotučným, prípadne rastlinným). Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava. V prípade vodnej variácie sa zmes môže prevariť s osladeným mliekom a koreninami ako [[Ďumbier lekársky|zázvor]], [[škorica]] alebo muškátový oriešok. Podávanie nápoja s [[ľad]]om je voliteľné. Výnimočne sa na dochutenie nápoja používa aj [[Mrkva obyčajná|mrkvová]] šťava alebo [[pomaranč]]ová kôra. Nápoj sa typicky podáva na [[raňajky]] s [[pan de agua]] alebo na desiatu so sladkou alebo slanou [[Arepa|arepou]]. V Dominikánskej republike Jugo de Avena často pijú [[Dojčenie|dojčiace]] [[matka (biológia)|matky]] na zvýšenie [[laktácia|produkcie materského mlieka]]. V roku 2007 začala spoločnosť [[Quala]] vyrábať nápoj pod názvom Juvena s [[pomaranč]]ovou, [[Mučenka jedlá|mučenkovou]], [[citrón]]ovou a [[jahoda|jahodovou]] príchuťou. == Pozri aj == * [[avena (nápoj)]] * [[morir soñando]] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena {{!}} Local Dairy Beverage From Dominican Republic | url = https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena | vydavateľ = www.tasteatlas.com | dátum prístupu = 2026-05-25}} * DE BORNIA, Ligia. ''Comidas tipicas dominicanas / Dominican typical meals''. Trad. Virginia de Vega. Santo Domingo : Impresora Arte y Cine, 1965. (po španielsky) * {{Citácia knihy|titul=Diccionario Culinario Dominicano: Glosario Gastronómico Dominicano|url=https://books.google.sk/books/about/Diccionario_Culinario_Dominicano.html?id=cfXXmwEACAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=CreateSpace Independent Publishing Platform|rok=2013-04-13|isbn=978-1-4840-1111-9|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: cfXXmwEACAAJ|meno=Arturo|priezvisko=Féliz-Camilo}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guía turistica de Montecristi | url = https://www.scribd.com/document/508810591/Guia-turistica-de-Montecristi-por-Jorge-Morales#page=3 | vydavateľ = Scribd | dátum prístupu = 2026-06-08 | priezvisko = Morales | meno = Jorge}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montecristi - Touring Dominican Republic | url = https://www.touringdominicanrepublic.com/2019/06/21/montecristi/ | vydavateľ = www.touringdominicanrepublic.com | dátum vydania = 2019-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en-US | priezvisko = touring}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Fría — Dominican Cold Oat Drink | url = https://kelvinskitchen.com/recipe/jugo-de-avena-fria/ | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en-US | priezvisko = Kelvin}} * {{Citácia knihy|titul=Cocina dominicana|url=https://books.google.sk/books?id=6eCMBvgBI8wC&pg=PA116&dq=refresco+de+avena+para+paridas+dominicano&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwiz9ef_lviUAxWshf0HHdlYJHsQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&q=refresco%20de%20avena%20para%20paridas%20dominicano&f=false|vydavateľ=Icaria Editorial|rok=1996|isbn=978-84-7426-277-3|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: 6eCMBvgBI8wC|meno=Marianela|priezvisko=Castro|meno2=Eunice Colón|priezvisko2=Soler|meno3=Luz María|priezvisko3=Alcántara|strany=116}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Nina|meno=Juan B.|titul=Bebidas Típicas Dominicanas|vydavateľ=Impresiones Mediabyte|miesto=Santo Domingo|rok=2008|strany=77}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Refresco De Avena(Dominican Republic) Recipe - Food.com | url = https://www.food.com/recipe/refresco-de-avena-dominican-republic-501598 | vydavateľ = www.food.com | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toasted Oatmeal And Brown Sugar Shake Recipe | url = https://www.foodrepublic.com/recipes/toasted-oatmeal-and-brown-sugar-shake-recipe/ | vydavateľ = Food Republic | dátum vydania = 2012-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-04 | jazyk = en-US | meno = Adam | priezvisko = Ried}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena [Receta + Video] Rica y Refrescante | url = https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena | dátum vydania = 2005-02-11 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es | meno = Clara | priezvisko = Gonzalez}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cómo cocinar un rico jugo de avena | url = https://www.recetas-dominicanas.com/recetas/bebidas/jugo-de-avena | vydavateľ = www.recetas-dominicanas.com | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Easy Jugo de Avena (Dominican Oatmeal Juice) | url = https://nicetartes.com/jugo-de-avena/ | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = en-US}} * {{Citácia knihy|titul=Latino Food Culture|url=https://www.google.sk/books/edition/Latino_Food_Culture/SObEEAAAQBAJ?hl=sk&gl=SK|vydavateľ=Bloomsbury Publishing USA|rok=2008-03-30|isbn=978-0-313-08790-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: SObEEAAAQBAJ|meno=Zilkia|priezvisko=Janer|strany=47}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Recipe from the Dominican Republic - Polkadot Passport | url = https://polkadotpassport.com/jugo-de-avena-dominican-republic/ | vydavateľ = polkadotpassport.com | dátum prístupu = 2026-06-04}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2007 - 2017 | url = https://www.quala.com.do/nuestra-historia/2007-2017/ | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = es}} [[Kategória:Dominikánska kuchyňa]] [[Kategória:Kokteily]] 9f6xzeqcyjovke6ahb37sjiixpot80i 8233001 8232772 2026-06-14T01:44:30Z ~2026-34983-22 297841 Revízia [[Special:Diff/8232772|8232772]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-34411-27|~2026-34411-27]] ([[User talk:~2026-34411-27|diskusia]]) bola vrátená 8233001 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} {{Infobox Koktail | názov = Jugo de Avena con Limón | typ = miešaný | ingrediencie = [[ovos|ovsené vločky]], biely [[cukor]], [[voda]] alebo [[mlieko]] ([[Zahustené mlieko|nesladené kondenzované]], nízkotučné, prípadne rastlinné), [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava | typ podávania = | ozdoba = žiadna | príprava = Namočte ovos. Zmiešajte alebo rozmixujte ho s vodou, mliekom a cukrom. Pridajte ľad do zmesi a za stáleho miešania pomaly nalievajte limetkovú šťavu. }} '''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „Ovsená šťava (s citrónom)“) alebo len '''avena con limón''' (doslovne „ovos s citrónom“), [[Archaizmus|archaicky]] známy aj ako '''refresco de avena para paridas''' (doslovne „ovsené osvieženie pre [[Šestonedelie|šestonedieľky]]“) alebo skrátene '''refresco de avena''' (doslovne „ovsené osvieženie“), je [[Dominikánska republika|dominikánsky]] nealkoholický [[miešaný nápoj]] s [[Južná Amerika|juhoamerickým]] pôvodom, ktorý je typický pre [[Monte Cristi (provincia)|provinciu Montecristi]] a jej hlavné mesto. Jeho základom sú namočené [[ovos|ovsené vločky]], ktoré sa zmiešajú v celku alebo rozmixujú s bielym [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo [[mlieko]]m ([[Zahustené mlieko|nesladeným kondenzovaným]], nízkotučným, prípadne rastlinným). Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava. V prípade vodnej variácie sa zmes môže prevariť s osladeným mliekom a koreninami ako [[Ďumbier lekársky|zázvor]], [[škorica]] alebo muškátový oriešok. Podávanie nápoja s [[ľad]]om je voliteľné. Výnimočne sa na dochutenie nápoja používa aj [[Mrkva obyčajná|mrkvová]] šťava alebo [[pomaranč]]ová kôra. Nápoj sa typicky podáva na [[raňajky]] s [[pan de agua]] alebo na desiatu so sladkou alebo slanou [[Arepa|arepou]]. V Dominikánskej republike Jugo de Avena často pijú [[Dojčenie|dojčiace]] [[matka (biológia)|matky]] na zvýšenie [[laktácia|produkcie materského mlieka]]. V roku 2007 začala spoločnosť [[Quala]] vyrábať nápoj pod názvom Juvena s [[pomaranč]]ovou, [[Mučenka jedlá|mučenkovou]], [[citrón]]ovou a [[jahoda|jahodovou]] príchuťou. == Pozri aj == * [[avena (nápoj)]] * [[morir soñando]] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena {{!}} Local Dairy Beverage From Dominican Republic | url = https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena | vydavateľ = www.tasteatlas.com | dátum prístupu = 2026-05-25}} * DE BORNIA, Ligia. ''Comidas tipicas dominicanas / Dominican typical meals''. Trad. Virginia de Vega. Santo Domingo : Impresora Arte y Cine, 1965. (po španielsky) * {{Citácia knihy|titul=Diccionario Culinario Dominicano: Glosario Gastronómico Dominicano|url=https://books.google.sk/books/about/Diccionario_Culinario_Dominicano.html?id=cfXXmwEACAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=CreateSpace Independent Publishing Platform|rok=2013-04-13|isbn=978-1-4840-1111-9|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: cfXXmwEACAAJ|meno=Arturo|priezvisko=Féliz-Camilo}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guía turistica de Montecristi | url = https://www.scribd.com/document/508810591/Guia-turistica-de-Montecristi-por-Jorge-Morales#page=3 | vydavateľ = Scribd | dátum prístupu = 2026-06-08 | priezvisko = Morales | meno = Jorge}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montecristi - Touring Dominican Republic | url = https://www.touringdominicanrepublic.com/2019/06/21/montecristi/ | vydavateľ = www.touringdominicanrepublic.com | dátum vydania = 2019-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en-US | priezvisko = touring}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Fría — Dominican Cold Oat Drink | url = https://kelvinskitchen.com/recipe/jugo-de-avena-fria/ | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en-US | priezvisko = Kelvin}} * {{Citácia knihy|titul=Cocina dominicana|url=https://books.google.sk/books?id=6eCMBvgBI8wC&pg=PA116&dq=refresco+de+avena+para+paridas+dominicano&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwiz9ef_lviUAxWshf0HHdlYJHsQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&q=refresco%20de%20avena%20para%20paridas%20dominicano&f=false|vydavateľ=Icaria Editorial|rok=1996|isbn=978-84-7426-277-3|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: 6eCMBvgBI8wC|meno=Marianela|priezvisko=Castro|meno2=Eunice Colón|priezvisko2=Soler|meno3=Luz María|priezvisko3=Alcántara|strany=116}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Nina|meno=Juan B.|titul=Bebidas Típicas Dominicanas|vydavateľ=Impresiones Mediabyte|miesto=Santo Domingo|rok=2008|strany=77}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Refresco De Avena(Dominican Republic) Recipe - Food.com | url = https://www.food.com/recipe/refresco-de-avena-dominican-republic-501598 | vydavateľ = www.food.com | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toasted Oatmeal And Brown Sugar Shake Recipe | url = https://www.foodrepublic.com/recipes/toasted-oatmeal-and-brown-sugar-shake-recipe/ | vydavateľ = Food Republic | dátum vydania = 2012-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-04 | jazyk = en-US | meno = Adam | priezvisko = Ried}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena [Receta + Video] Rica y Refrescante | url = https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena | dátum vydania = 2005-02-11 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es | meno = Clara | priezvisko = Gonzalez}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cómo cocinar un rico jugo de avena | url = https://www.recetas-dominicanas.com/recetas/bebidas/jugo-de-avena | vydavateľ = www.recetas-dominicanas.com | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Easy Jugo de Avena (Dominican Oatmeal Juice) | url = https://nicetartes.com/jugo-de-avena/ | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = en-US}} * {{Citácia knihy|titul=Latino Food Culture|url=https://www.google.sk/books/edition/Latino_Food_Culture/SObEEAAAQBAJ?hl=sk&gl=SK|vydavateľ=Bloomsbury Publishing USA|rok=2008-03-30|isbn=978-0-313-08790-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: SObEEAAAQBAJ|meno=Zilkia|priezvisko=Janer|strany=47}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Recipe from the Dominican Republic - Polkadot Passport | url = https://polkadotpassport.com/jugo-de-avena-dominican-republic/ | vydavateľ = polkadotpassport.com | dátum prístupu = 2026-06-04}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2007 - 2017 | url = https://www.quala.com.do/nuestra-historia/2007-2017/ | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = es}} [[Kategória:Dominikánska kuchyňa]] [[Kategória:Kokteily]] 0xwwc52b03pil416l8w8ipfbcoqthib 0 750844 8232828 8232611 2026-06-13T17:27:07Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ dopl. šabl.. 8232828 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Tvorbu digitálnych diskov |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[CD-ROM]] a [[DVD-Video|DVD]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2004|2004]]–[[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 20 |} '''Prémia za Tvorbu digitálnych diskov''', inokedy '''Tvorba CD-ROM a DVD''', bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Udeľovala sa v&nbsp;rokoch [[Igric 2004|2004]] až [[Igric 2013|2013]] za zostavenie [[optický disk|optických]], respektíve digitálnych audiovizuálnych nosičov a, ako taká, bola tou „najmladšou“ i najkratšie odmeňovanou disciplínou počas 10 ročníkov. [[Pavol Barabáš]] a [[Marián Brázda]] obdržali každý po päť tvorivých prémií – prvý menovaný individuálne, druhý trikrát v spolupráci s inými. == Víťazi prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudeľované''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=11 align=center| <span style="color:silver">''prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: [[Jozef Krajčovič]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v denníku ''SME''<ref name=VýPr2004-SME/> u Krajčoviča nešpecifikuje ani ocenený výkon, ani názov diela, kým ten z mesačníka ''Film.sk'' iba jeho názov.<ref name=VýPr2004/>|group="p."}}– <span style="color:silver">neuved.</span> ([[DVD-Video|DVD]] ''[[Jánošík (film z roku 1921)|Jánošík (1921)]]'' a ''[[Jánošík I., II.|Jánošík I./II. (1962–1963)]]'')<ref name=VýPr2004-SME/> * <u>Prémia</u>: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v denníku ''SME''<ref name=VýPr2004-SME/> u Škopa nešpecifikuje ani ocenený výkon, ani názov diela, kým ten z mesačníka ''Film.sk'' iba jeho názov.<ref name=VýPr2004/>|group="p."}}– <span style="color:silver">neuved.</span> (3×DVD ''Zbojnícka trilógia'')<ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003) |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: [[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v mesačníku ''Film.sk'' u Štepku nešpecifikuje i prípadný výkon či názov diela,<ref name=VýPr2005/> pravdepodobne sa však jednalo o jeho prvé autorské DVD z r. 2003 s rovnomenným dokumentom mapujúcim vtedy 40-ročnú históriu [[Radošinské naivné divadlo|RND]] vrátane záznamu divadelnej inscenácie ''Tata'' (2000) a videofilmu ''Ježiško zvoní, otvorte'' (1997).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Kronika komika [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205879-Kronika-komika-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (192 min.) : čb+fareb., zvuk“ |dátum vydania = 23.02.2015 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602123919/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205879-Kronika-komika-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = RND stručne (História divadla) |url = https://rnd.sk/rnd-strucne/ |lokácia = Audiozáznamy hier a textov Stanislava Štepku |poznámka = „DVD Kronika komika (záznam inscenácie Tata, videofilm Ježiško zvoní, otvorte, réžia O. Spišák, a dokumentárny film o štyridsaťročnom RND Kronika komika, réžia J. Štepka, vydala Agentúra RND 2003)“ |dátum vydania = 23.02.2015 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = [[Radošinské naivné divadlo|RND]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260317090023/https://rnd.sk/rnd-strucne/ |dátum archivácie = 2026-03-17 }}</ref>|group="p."}}– <span style="color:silver">neuved. (DVD ''Kronika komika'')</span> * <u>Prémia</u>: [[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v mesačníku ''Film.sk'' u Barabáša nešpecifikuje i prípadný výkon či názov diela.<ref name=VýPr2005/> Podľa jeho oficiálnych stránok so súpisom všetkých ním obdržaných ocenení, prémiu obdržal za výber a zostavenie setu šiestich DVD z tzv. ''Kolekcie Grand Prix''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Ocenenia |url = https://www.pavolbarabas.sk/k2studio/ocenenia |lokácia = Ocenenie Kolekcia DVD GRAND PRIX |poznámka = „Tvorivá prémia pre 6 DVD Kolekciu Grand Prix Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu Igric v kategórii DVD a CD-ROM za výber a zostavenie vlastnej tvorby na šiestich DVD - Igric 2005“ |dátum vydania = 23.02.2015 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260213123034/https://www.pavolbarabas.sk/k2studio/ocenenia |dátum archivácie = 2026-02-13 }}</ref> Individuálne záznamy z katalógu SFÚ uvádzajú u uvedenej edícii/sérii za rok 2004 nasledovné dokumenty: ''80 metrov pod vrcholom'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 80 metrov pod vrcholom [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169926-80-metrov-pod-vrcholom-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (91 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602132957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169926-80-metrov-pod-vrcholom-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''Tatry mystérium'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Tatry mystérium [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-173484-Tatry-mysterium-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (34 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133139/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-173484-Tatry-mysterium-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''118 dní v zajatí ľadu'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 118 dní v zajatí ľadu [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169987-118-dni-v-zajati-ladu-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (76 min.) : fareb., zvu“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133231/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169987-118-dni-v-zajati-ladu-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''Mustang'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Mustang [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170123-Mustang-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video ([21 min.]) : 0-region free, col., 4:3, PAL, sd: Slovak 2.0, English2.0“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230401011002/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170123-Mustang-DVD/ |dátum archivácie = 2023-04-01 }}</ref> ''Tajomné Mamberamo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Tajomné Mamberamo [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205870-Tajomne-Mamberamo-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (67 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205870-Tajomne-Mamberamo-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> a ''Omo – Cesta do praveku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Omo - Cesta do praveku [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170798-Omo-Cesta-do-praveku-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (68 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170798-Omo-Cesta-do-praveku-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref>|group="p."}}– <span style="color:silver">výber a zostavenie</span> (6×DVD ''Kolekcia Grand Prix'') | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: Jozef Krajčovič, [[Viliam Zelmanovič]] a [[Ivan Krajčovič]] – dizajn/zostavenie (DVD ''Slovensko–Slovakia'')<ref name=VýPr2006-Barabas>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = (viď „Protokol o udelení cien“) |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Miroslav Ulman]] a [[Marián Brázda]] – dramaturgia/zostavenie (DVD ''[[Krvavá pani]]'')<ref name=VýPr2006-Barabas/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: Miroslav Ulman a Marián Brázda – edičný čin (2×DVD ''Elo Havetta Collection'')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – prezentácia tvorby K 2 studio (3×DVD ''Kolekcia Grand Prix III'')<ref name=VýPr2007-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – <span style="color:silver">neuved.</span> (2×DVD ''[[Tepuy: Cesta do hlbín zeme]]'')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ján Šicko]] a [[Martin Hasák]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''Azyl 2006–2007'')<ref name=VýPr2008-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: [[Dušan Hudec]] – spracovanie bonusových materiálov (DVD ''[[Miluj blížneho svojho...]]'') * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – výber dokumentov s bonusmi (12×DVD ''Kolekcia Grand Prix'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: Marián Brázda a [[Peter Csordáš]] – kolekcia DVD edície (''Slovenský film 60. rokov II.'') * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''[[Slepé lásky]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Dubecký]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''3×Dušan Hanák{{#tag:ref|Set obsahuje 3 remastrované filmy: [[322 (film)|322]] (1969), [[Ružové sny]]'' (1976) a '' [[Ja milujem, ty miluješ]] (1980).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 3 x Dušan Hanák [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/ |lokácia = Fyzický popis a PH – názov (diela) |poznámka = „3 DVD-video (cca 270 min.) : čb.+fareb., zvuk. 322 (1969), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980)“ |dátum vydania = 07.07.2011 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602155023/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref>|group="p."}}'')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marko Škop, [[Ján Meliš]] a [[František Krähenbiel]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''Osadné'')<ref name=VýPr2011-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za DVD a CD - ROM - Marko Škop, Ján Meliš a František Krähenbiel za DVD Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052716/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – všeobecne (22×DVD ''Kolekcia Grand Prix'')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marián Brázda – dramaturgia/časopis (DVD edícia ''Slovenský film 40.-50.rokov'')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: [[Henrieta Cvangová]] a [[Juraj Krasnohorský]] – zostavenie (DVD ''[[Tigre v meste]]'')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marián Brázda – dramaturgia (2×DVD ''[[Muž, ktorý luže]] a [[Eden a potom]]'')<ref name=VýPr2013-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | rowspan=12 align=center| <span style="color:silver">''kategória zrušená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – ()''' --> |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Pavol Barabáš]] * [[Marián Brázda]] ; 2 prémie * [[Jozef Krajčovič]] * [[Marko Škop]] * [[Miroslav Ulman]] == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Tvorba digitálnych diskov]] b21kcq2kdyens1edz7rseii2y536qty 8232830 8232828 2026-06-13T17:30:15Z Evernit 160276 rozs. 8232830 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Tvorbu digitálnych diskov |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[CD-ROM]] a [[DVD-Video|DVD]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2004|2004]]–[[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 20 |} '''Prémia za Tvorbu digitálnych diskov''', inokedy '''Tvorba CD-ROM a DVD''', bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Udeľovala sa v&nbsp;rokoch [[Igric 2004|2004]] až [[Igric 2013|2013]] za zostavenie [[optický disk|optických]], respektíve digitálnych audiovizuálnych nosičov a, ako taká, bola tou „najmladšou“ i najkratšie odmeňovanou súťažnou disciplínou počas 10 ročníkov. [[Pavol Barabáš]] a [[Marián Brázda]] obdržali každý po päť tvorivých prémií – prvý menovaný individuálne, druhý trikrát v spolupráci s inými. == Víťazi prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudeľované''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=11 align=center| <span style="color:silver">''prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: [[Jozef Krajčovič]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v denníku ''SME''<ref name=VýPr2004-SME/> u Krajčoviča nešpecifikuje ani ocenený výkon, ani názov diela, kým ten z mesačníka ''Film.sk'' iba jeho názov.<ref name=VýPr2004/>|group="p."}}– <span style="color:silver">neuved.</span> ([[DVD-Video|DVD]] ''[[Jánošík (film z roku 1921)|Jánošík (1921)]]'' a ''[[Jánošík I., II.|Jánošík I./II. (1962–1963)]]'')<ref name=VýPr2004-SME/> * <u>Prémia</u>: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v denníku ''SME''<ref name=VýPr2004-SME/> u Škopa nešpecifikuje ani ocenený výkon, ani názov diela, kým ten z mesačníka ''Film.sk'' iba jeho názov.<ref name=VýPr2004/>|group="p."}}– <span style="color:silver">neuved.</span> (3×DVD ''Zbojnícka trilógia'')<ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003) |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: [[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v mesačníku ''Film.sk'' u Štepku nešpecifikuje i prípadný výkon či názov diela,<ref name=VýPr2005/> pravdepodobne sa však jednalo o jeho prvé autorské DVD z r. 2003 s rovnomenným dokumentom mapujúcim vtedy 40-ročnú históriu [[Radošinské naivné divadlo|RND]] vrátane záznamu divadelnej inscenácie ''Tata'' (2000) a videofilmu ''Ježiško zvoní, otvorte'' (1997).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Kronika komika [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205879-Kronika-komika-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (192 min.) : čb+fareb., zvuk“ |dátum vydania = 23.02.2015 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602123919/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205879-Kronika-komika-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = RND stručne (História divadla) |url = https://rnd.sk/rnd-strucne/ |lokácia = Audiozáznamy hier a textov Stanislava Štepku |poznámka = „DVD Kronika komika (záznam inscenácie Tata, videofilm Ježiško zvoní, otvorte, réžia O. Spišák, a dokumentárny film o štyridsaťročnom RND Kronika komika, réžia J. Štepka, vydala Agentúra RND 2003)“ |dátum vydania = 23.02.2015 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = [[Radošinské naivné divadlo|RND]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260317090023/https://rnd.sk/rnd-strucne/ |dátum archivácie = 2026-03-17 }}</ref>|group="p."}}– <span style="color:silver">neuved. (DVD ''Kronika komika'')</span> * <u>Prémia</u>: [[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v mesačníku ''Film.sk'' u Barabáša nešpecifikuje i prípadný výkon či názov diela.<ref name=VýPr2005/> Podľa jeho oficiálnych stránok so súpisom všetkých ním obdržaných ocenení, prémiu obdržal za výber a zostavenie setu šiestich DVD z tzv. ''Kolekcie Grand Prix''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Ocenenia |url = https://www.pavolbarabas.sk/k2studio/ocenenia |lokácia = Ocenenie Kolekcia DVD GRAND PRIX |poznámka = „Tvorivá prémia pre 6 DVD Kolekciu Grand Prix Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu Igric v kategórii DVD a CD-ROM za výber a zostavenie vlastnej tvorby na šiestich DVD - Igric 2005“ |dátum vydania = 23.02.2015 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260213123034/https://www.pavolbarabas.sk/k2studio/ocenenia |dátum archivácie = 2026-02-13 }}</ref> Individuálne záznamy z katalógu SFÚ uvádzajú u uvedenej edícii/sérii za rok 2004 nasledovné dokumenty: ''80 metrov pod vrcholom'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 80 metrov pod vrcholom [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169926-80-metrov-pod-vrcholom-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (91 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602132957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169926-80-metrov-pod-vrcholom-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''Tatry mystérium'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Tatry mystérium [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-173484-Tatry-mysterium-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (34 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133139/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-173484-Tatry-mysterium-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''118 dní v zajatí ľadu'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 118 dní v zajatí ľadu [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169987-118-dni-v-zajati-ladu-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (76 min.) : fareb., zvu“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133231/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169987-118-dni-v-zajati-ladu-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''Mustang'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Mustang [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170123-Mustang-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video ([21 min.]) : 0-region free, col., 4:3, PAL, sd: Slovak 2.0, English2.0“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230401011002/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170123-Mustang-DVD/ |dátum archivácie = 2023-04-01 }}</ref> ''Tajomné Mamberamo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Tajomné Mamberamo [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205870-Tajomne-Mamberamo-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (67 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205870-Tajomne-Mamberamo-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> a ''Omo – Cesta do praveku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Omo - Cesta do praveku [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170798-Omo-Cesta-do-praveku-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (68 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170798-Omo-Cesta-do-praveku-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref>|group="p."}}– <span style="color:silver">výber a zostavenie</span> (6×DVD ''Kolekcia Grand Prix'') | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: Jozef Krajčovič, [[Viliam Zelmanovič]] a [[Ivan Krajčovič]] – dizajn/zostavenie (DVD ''Slovensko–Slovakia'')<ref name=VýPr2006-Barabas>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = (viď „Protokol o udelení cien“) |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Miroslav Ulman]] a [[Marián Brázda]] – dramaturgia/zostavenie (DVD ''[[Krvavá pani]]'')<ref name=VýPr2006-Barabas/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: Miroslav Ulman a Marián Brázda – edičný čin (2×DVD ''Elo Havetta Collection'')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – prezentácia tvorby K 2 studio (3×DVD ''Kolekcia Grand Prix III'')<ref name=VýPr2007-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – <span style="color:silver">neuved.</span> (2×DVD ''[[Tepuy: Cesta do hlbín zeme]]'')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ján Šicko]] a [[Martin Hasák]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''Azyl 2006–2007'')<ref name=VýPr2008-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: [[Dušan Hudec]] – spracovanie bonusových materiálov (DVD ''[[Miluj blížneho svojho...]]'') * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – výber dokumentov s bonusmi (12×DVD ''Kolekcia Grand Prix'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: Marián Brázda a [[Peter Csordáš]] – kolekcia DVD edície (''Slovenský film 60. rokov II.'') * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''[[Slepé lásky]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Dubecký]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''3×Dušan Hanák{{#tag:ref|Set obsahuje 3 remastrované filmy: [[322 (film)|322]] (1969), [[Ružové sny]]'' (1976) a '' [[Ja milujem, ty miluješ]] (1980).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 3 x Dušan Hanák [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/ |lokácia = Fyzický popis a PH – názov (diela) |poznámka = „3 DVD-video (cca 270 min.) : čb.+fareb., zvuk. 322 (1969), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980)“ |dátum vydania = 07.07.2011 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602155023/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref>|group="p."}}'')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marko Škop, [[Ján Meliš]] a [[František Krähenbiel]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''Osadné'')<ref name=VýPr2011-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za DVD a CD - ROM - Marko Škop, Ján Meliš a František Krähenbiel za DVD Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052716/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – všeobecne (22×DVD ''Kolekcia Grand Prix'')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marián Brázda – dramaturgia/časopis (DVD edícia ''Slovenský film 40.-50.rokov'')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: [[Henrieta Cvangová]] a [[Juraj Krasnohorský]] – zostavenie (DVD ''[[Tigre v meste]]'')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marián Brázda – dramaturgia (2×DVD ''[[Muž, ktorý luže]] a [[Eden a potom]]'')<ref name=VýPr2013-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | rowspan=12 align=center| <span style="color:silver">''kategória zrušená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – ()''' --> |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Pavol Barabáš]] * [[Marián Brázda]] ; 2 prémie * [[Jozef Krajčovič]] * [[Marko Škop]] * [[Miroslav Ulman]] == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Tvorba digitálnych diskov]] k832ma28f7doccnw09q53sqqajrz3yk 0 750846 8232822 8230999 2026-06-13T17:15:06Z Evernit 160276 upres. 8232822 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Televíznu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[dramatické umenie|televízna dráma]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 25 |- | '''Počet udelených prémií''' | 52 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Televíznu''', inokedy '''Dramatickú tvorbu''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Zatiaľ čo v&nbsp;ranej ére súťaže sa udeľovala menovite za '''Oblasť televízie''' ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), pravdepodobne od&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Televízna dramatická tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané primárne na poli pôvodnej [[dramatické umenie|televíznej drámy]], príležitostne tiež v inom [[televízny film|TV žánri]] (napr. [[televízny dokumentárny film|hraný dokument]]). Obdobne ako u [[Igric za Filmovú tvorbu|kinotvorby]], samotné ceny sa aj v zastúpení tzv. „Telekategórie“ udeľujú bez prípadného obmedzenia [[povolanie (zamestnanie)|tvorivých profesií]]. Vedľajšími prémiami odmeňujú už len [[réžia|režisérske]], [[scenár]]istické alebo [[kameraman|kameramanské výkony]].<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> Svojho času však boli tieto prípustné medziiným za&nbsp;[[hudba|hudbu]], [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]], [[herectvo|herecké výkony]] či [[dramaturg]]iu.<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> V kontraste ku zvyšným súťažným kategóriám, žiadnemu z&nbsp;jej laureátov sa nepodarilo získať víťaznú trofej opakovane. S&nbsp;ohľadom i&nbsp;na celkový počet získaných prémií, najčastejšie odmeňovaným umelcom bol režisér [[Stanislav Párnický]], ktorý okrem suverénnej výhry ([[Igric 2001|2001]]) nahromaždil štyri prémie vrátane troch súbežných (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2010|2010]]–[[Igric 2012|2012]] a [[Igric 2017|2017]]). Rovnaký počet prémií, no už bez prípadnej sošky, obdržal tiež kameraman [[Tomáš Juríček]] ([[Igric 2003|2003]]–[[Igric 2004|2004]], [[Igric 2018|2018]] a&nbsp;[[Igric 2021|2021]]). == Historické súvislosti == {{Pozri aj|Igric za Filmovú tvorbu#Historické súvislosti{{!}}Historické súvislosti vo Filmovej tvorbe}} V priebehu pätnástich z 36. doterajších ročníkov titulná cena v tejto súťažnej disciplíne nebola vyhlásená, pričom u&nbsp;dvoch ceremoniálov (1996–[[Igric 1997|1997]]) udelili na jej vrub iba neštatutárnu Osobitnú cenu. Počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] je odovzdávaná už neprerušovane. Na rozdiel od historických ceremónií (1967–1969), kedy ocenenie mohli získať viacerí kandidáti, je v&nbsp;novodobej forme udeľovaná iba jednému víťazovi na ročník. [[Televízna reportáž|Publicistické]], [[spravodajstvo|spravodajské]], [[dokumentárny film|dokumentárne]] či iné [[televízny program|umelecké útvary]] z&nbsp;TV produkcie sa odmeňujú alebo odmeňovali už prostredníctvom „prémiovej“ kategórie za [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatnú televíznu]], respektíve [[Prémia za Ostatnú tvorbu|Ostatnú tvorbu]] neskôr. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Sudca a jeho kat]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Sudca a jeho kat [film] (1966) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie Martinovi Hollému za réžiu“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191248/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Dušan Hanák]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám)''</span>}}</ref> či databáza SFÚ<ref name=Analógie/><ref name=Impresia/> uvádzajú u&nbsp;Hanáka v&nbsp;tom roku iba dve súťažné diela, oficiálny web aj dodatočný krátky dokument ''Prišiel k&nbsp;nám Old Shatterhand''.<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> (Vraštiak i oficiálne stránky navyše archivujú prvé dielo ako „Analógia.“)|group="p."}}– réžia (''[[Analógie]]''^KF<ref name=Analógie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Analógie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 23.02.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191349/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>{{•}} ''[[Impresia(film)|Impresia]]''^KF<ref name=Impresia>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Impresia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191624/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>)''' * '''[[Břetislav Truhlář]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje umelca „za námet a&nbsp;scenáristickú prípravu súťažného TV seriálu“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF len za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}}– [[námet]]/[[scenár]] (''Univerziáda'') | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Stanislav Barabáš]]{{#tag:ref|Kým ročenka LF kredituje umelca aj za scenár,<ref name=LF/> Vraštiakova retrospektívna štúdia<ref name=HÉ-Vrastiak/> či oficiálny web organizátora súťaže<ref name=HÉ-web/> iba za réžiu oceneného diela.|group="p."}}– réžia (''[[Krotká (film)|Krotká]]'')'''<ref name=Krotká>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Krotká [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 S. Barabášovi za réžiu filmu a Igric 1968 Zdeňkovi Liškovi za hudbu“ |dátum vydania = 13.02.2026 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250423172505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |dátum archivácie = 2025-04-23 }}</ref> * '''[[Zdeněk Liška]] – [[filmová hudba|hudba]] (''Krotká'')'''<ref name=Krotká/> * '''[[Gustáv Valach]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Svätý experiment]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Peter Balgha]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Balghu za „tvorivú dramaturgiu TV filmov“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF za „dramaturgickú činnosť v&nbsp;TV filmovej tvorbe“.<ref name=LF/> Oficiálny web ho uvádza menovite a&nbsp;bez výkonu.<ref name=HÉ-web2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam držiteľov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-16}}</ref>|group="p."}}– [[dramaturg]]ia TV filmov (všeobecne)''' |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=2 align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené <br />(mimo tých osobitných v r. 1994)''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Ladislav Kraus]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Most (film)|Most]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Most [film] (1992 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu tvorbu za rok 1994 kameramanovi Ladislavovi Krausovi za mimoriadne invenčné obrazové stvárnenie videofilmu Most“ |dátum vydania = 18.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vanda Tureková]] – herecký výkon (''[[Na Bukvovom dvore]]'')<ref name=NaBuDv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky [...], Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za kameru Jánovi Ďurišovi za videofilm Na Bukvovom dvore“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''Na Bukvovom dvore'')<ref name=NaBuDv/> ** <u>Prémia</u>: [[Ľuba Velecká]] – réžia (''[[K.O. (film)|K.O.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > K.O. [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za réžiu Ľube Veleckej za televíznu inscenáciu K.O.“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260415042814/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Puškáš]] – scenár (''[[Prípad na vidieku]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prípad na vidieku [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za scenár Jozefovi Puškášovi za pôvodný videofilm Prípad na vidieku“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192107/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – herecký výkon (''[[Diagnóza: vajíčko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Horák]] a [[Martin Kákoš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' ocenuje len Horáka.<ref name=VýPr1996/> Podľa zápisu SFÚ spoluautorom scenára bol aj Kákoš, režisér príslušného videofilmu.<ref name=NáHr/>|group="p."}}– scenár (''[[Jonáš Záborský|Národný hriešnik]]'')<ref name=NáHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Národný hriešnik [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Karolovi Horákovi a Martinovi Kákošovi za scenár k dvojdielnemu videofilmu Národný hriešnik“ |dátum vydania = 19.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235945/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Alojz Hanúsek]] – kamera (''[[Advent (film)|Advent]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Advent [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Alojzovi Hanúskovi za kameru v televíznej inscenácii Advent“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192513/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Prášky na spanie]]'')<ref name=PrNaSp>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie [...] postavy mladej ženy [...] – Juraj Nvota za [...] réžiu [...] a Osobitná cena poroty - Dušan Dušek za scenár pôvodného televízneho filmu Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – herecký výkon (''Prášky na spanie'')<ref name=PrNaSp/> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Koniec veľkých prázdnin]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Koniec veľkých prázdnin [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby – Miloslav Luther za réžiu [...] koprodukčného televízneho seriálu Koniec veľkých prázdnin“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokoly cien z r. 1997<ref name=VýPr1997/> i 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>– obidva zverejnené v&nbsp;''SME'' – uvádzajú kategóriu ako „Televízna <u>a</u> dramatická tvorba“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov (bez spojky).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Zita Furková]] – herecký výkon (''[[Priateľstvá padajúceho lístia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Rihák|Jaro Rihák]] – réžia (''[[Smutný valčík]]'')<ref name=SmVa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smutný valčík [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba režisérovi Jarovi Rihákovi [...] a [...] kameramanovi Milošovi Krmíčkovi za televízny film Smutný valčík“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194317/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Miloš Krmíček]] – kamera (''Smutný valčík'')<ref name=SmVa/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dušan Dušek]] – scenár ([[večerníček]] ''[[Veselý strach]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Veselý strach |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Dušan Dušek za scenár večerníčkov Veselý strach“ |dátum vydania = 08.03.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520222041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[František Lipták (scénograf)|František Lipták]], Dušan Dušek a [[Martin Šulík]] – námet/scenár (''[[Zabíjačka]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabíjačka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - František Lipták, Dušan Dušek a Martin Šulík za námet a scenár televíznej inscenácie Zabíjačka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194423/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ferenčík]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy scény]] (''[[Prstene pre dámu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prstene pre dámu [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Milan Ferenčík za výtvarné návrhy scény pre videofilm Prstene pre dámu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194653/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Stanislav Párnický]] – réžia (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Článok z&nbsp;denníka ''SME'' s&nbsp;čiastočným prokotolom cien z&nbsp;uvedeného ročníka uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. chybne uvádza iba ich počet: „8“ - zámenou za počet príslušných kategórií)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}})'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televíznej dramatickej tvorby Stanislavovi Párnickému za réžiu [...], Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Elene Antalovej za scenár televíznej inscenácie Klietka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Zámok na juhu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zámok na juhu [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Miloslavovi Lutherovi za réžiu televíznej inscenácie Zámok na juhu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520221431/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Elena Antalová]] – scenár (''Klietka'')<ref name=Klietka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Jindro Vlach]] a [[Zdeno Vlach]]– réžia/kamera (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čo rozprávala teta srna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba kameramanom a režisérom televízneho seriálu Čo rozprávala teta srna Jindrovi a Zdenovi Vlachovcin za citlivú interpretáciu rozprávkového sveta zvierat - 13. výročné ceny“ |dátum vydania = 11.06.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Porubjak]] – dramaturgia (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Martin Porubjak za dramaturgiu televíznej inscenácie Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - Ján Ďuriš za kameru televíznej inscenácie Voľnomyšlienkár“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Laura Siváková]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Sivákovú všeobecne za film,<ref name=HÉ-Vrastiak/> oficiálny web za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' aj ako scenáristku.<ref name=VýPr2003/> (Výrobné údaje súťažného diela ju označujú za jeho režisérku, scenáristku i&nbsp;architektku zároveň.<ref name=Quartétto/>)|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Quartétto]]'')'''<ref name=Quartétto>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Laura Siváková za autorské uchopenie komornej témy, Prémia [...] - Tomáš Juríček za mimoriadny kameramanský debut v celovečernom filme, Prémia [...] - Peter Groll, hudobný skladateľ“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183400/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Juríček]] – kamera (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Groll]] – hudba (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] – kamera (''[[Záchranári]]'': „Paradoxy“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Záchranári [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Martin Štrba za nekonvenčné obrazové stvárnenie televízneho seriálu Záchranári 3. diel Paradoxy režiséra Vladimíra Michálka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250808182035/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |dátum archivácie = 2025-08-08 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] – réžia (''[[Dlhá krátka noc]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Peter Krištúfek za režijný debut [...] - Tomáš Juríček za obrazové stvárnenie atmosféry v televíznom filme Dlhá krátka noc“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''Dlhá krátka noc'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Formálne kreditovaný za autorstvo filmu všeobecne.<ref name=HÉ-web/><ref name=Človecina/><ref name=VýPr2005/> Vyjme jeho hereckého obsadenia bol Štepka autorom scenára súťažného diela.|group="p."}}– scenár (''[[Človečina (film)|Človečina]]'')'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba Stanislavovi Štepkovi za svojský autorský pohľad na morálne a sociálne problémy [...], Prémia [...] Jurajovi Nvotovi za režisérsky prínos [...], Prémia [...] Ladislavovi Krausovi za žánrovo čisté stvárnenie televízneho obrazu vo filme Človečina“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Nvota – réžia (''Človečina'')<ref name=Človecina/> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Človečina'')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span><ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Ticho (film)|Ticho]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Zuzana Liová za scenár a réžiu televízneho dramatického debutu“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span><ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od&nbsp;r.&nbsp;2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Ďalšie dejstvo]]''^KF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu Mátyásovi Priklerovi za tvorivý prínos v oblasti réžie hraného filmu Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Zima kúzelníkov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zima kúzelníkov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Dodovi Šimončičovi za kameramanskú prácu vo filme Zima kúzelníkov“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mariana Čengel Solčanská|Mariana Čengel-Solčanská]] – réžia (''[[Ábelov čierny pes]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ábelov čierny pes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Mariane Čengel-Solčanskej za réžiu televízneho filmu Ábelov čierny pes“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211130181511/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |dátum archivácie = 2021-11-30 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Róbert Šveda]] – réžia/scenár (''[[Démoni|Démoni]]'')'''<ref name=Démoni>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda za scenár a réžiu [...], Tvorivá prémia [...] - Peter Kelíšek a Martin Žiaran za kameru filmu Démoni“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kelíšek]] a [[Martin Žiaran]] – kamera (''Démoni'')<ref name=Démoni/> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Polčas rozpadu (film)|Polčas rozpadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Polčas rozpadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ivan Finta za kameru filmu Polčas rozpadu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220926223134/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-09-26 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Optimista]]''^HD)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Optimista |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Dušan Trančík (réžia filmu Optimista)“ |dátum vydania = 05.08.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201530/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Róbert Šveda]] – réžia (''[[Mesto tieňov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda (réžia častí televízneho seriálu Mesto tieňov)“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marta Ferencová]] – réžia (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Marta Ferencová (réžia študentského filmu Leto)“ |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Dôverní nepriatelia]]'')<ref name=DôNe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Stanislav Párnický za réžiu televíznej inscenácie Dôverní nepriatelia, Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Jana Kákošová za námet a scenár [...]“ |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kákošová]] – námet/scenár (''Dôverní nepriatelia'')<ref name=DôNe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ján Ďuriš za kameru filmu Obhliadka z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „Hon na legendu“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hon na legendu [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Hon na legendu z cyklu Nesmrteľní“ |dátum vydania = 11.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202523/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Čerešňový chlapec]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čerešňový chlapec [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Čerešňový chlapec“ |dátum vydania = 02.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202757/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Filmoviedky:'' „Výstrel navyše“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Výstrel navyše [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ladislav Kraus za kameru filmu Výstrel navyše z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203025/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Jozef Puškáš]] – námet/scenár (''Filmoviedky:'' „Dušičky seniorov“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Jozef Puškáš za námet a scenár filmu Dušičky seniorov“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Yvonne Vavrová]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Náhradná matka“{{#tag:ref|Dielo niekedy uvádzané aj s podtitulom: „Evina krížová cesta“.<ref name=NáMa/>|group="p."}})<ref name=NáMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Náhradná matka [film] : Evina krížová cesta (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Yvonne Vavrová za réžiu filmu Náhradná matka – Evina kríživá cesta z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203411/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Vosátko]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Nočný trezor“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Nočný trezor [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Karol Vosátko za réžiu filmu Nočný trezor z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203619/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Sebechlebský]] – réžia (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Ján Sebechlebský za réžiu televízneho seriálu Kriminálka Staré mesto II“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]], [[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] a [[Soňa Čermáková Uličná]]{{#tag:ref|Oficiálny web ÚSTT kredituje umelkyne výhradne za scenár.<ref name=ÚSTT>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = FILMY OCENENÉ IGRICOM / NOSITELIA CENY IGRIC 1967–2017 |url = https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |poznámka = (abecedný zoznam diel/držiteľov) |dátum vydania = 2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = ÚSTT |url archívu = https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-12}}</ref>|group="p."}}– námet/scenár (''[[Tajné životy]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jonáš Karásek]] a [[Marika Beňadik Majorová|Marika Majorová]] – réžia (''[[Moje povstanie]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Zázračný nos]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[Mária Terézia (miniséria)|Mária Terézia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mária Terézia [film] (2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Tomáš Juríček za kameru minisérie Mária Terézia“ |dátum vydania = 13.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251112141846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |dátum archivácie = 2025-11-12 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Peter Kelíšek – kamera (''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]], [[Laura Siváková-Paššová]], [[Tomáš Konařík]] a [[Adam Doležal]] – scenár (''[[Inšpektor Max]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Alena Bodingerová]], [[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]] a [[Naďa Jurkemik]] – scenár (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Mišík|Braňo Mišík]] – réžia (''Hniezdo'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> {{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami používa dva termíny – „Televízna a&nbsp;dramatická tvorba“ pre hlavnú cenu, bez spojky pre zmenu u&nbsp;prémie.<ref name=VýPr2020/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Štepka]] – réžia (''[[Moje povstanie|Moje povstanie 3]]'': „Mlčanie“^KF)''' ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[O liečivej vode]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''Braňo Mišík – réžia (''[[Priznanie]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Janošťák|Laco Janošťák]] – kamera (''Priznanie'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Martin Rau]] – kamera (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Martin Chlpík]]– kamera (''[[Pošta pani Kolníkovej]]''^'''HD''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Matematika zločinu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Líšková]] a Mariana Čengel Solčanská – scenár (''[[Tri zlaté dukáty]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Scarlett Čanakyová]] – scenár (''[[Čas nádejí]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument<!-- {{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; (—) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Juríček]] (4xkamera) * [[Stanislav Párnický]] (4×réžia) ; 3 prémie * [[Ján Ďuriš]] (3×kamera) ; 2 prémie * [[Mariana Čengel Solčanská]] (1×réžia, 1×scenár) * [[Dušan Dušek]] (1×scenár, 1×námet/scenár) * [[Peter Kelíšek]] (2×kamera) * [[Ladislav Kraus]] (2×kamera) * [[Miloslav Luther]] (2×réžia) * [[Juraj Nvota]] (2×réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Televíznu tvorbu}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Televízna tvorba]] lhq4s4xul4zrsv30nig115bl4491lvp 0 750849 8232832 8229485 2026-06-13T17:38:27Z Evernit 160276 /* Historické súvislosti */ upres. 8232832 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 11 |- | '''Počet udelených prémií''' | 23 |} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Mužský herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| herci |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených cien''' | 13 |- | '''Počet udelených prémií''' | 25 |- ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Ženský herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| herečky |- | '''Odovzdávané''' | od r. 2013 |- | '''Počet udelených cien''' | 13 |- | '''Počet udelených prémií''' | 26 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric(e)]] za Mužský''' a '''Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele''' sú dve z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako také oceňujú [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky sa ceny i príslušné prémie za [[hlavná postava|herecké postavy]] formálne udeľovali na vrub [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovej]] či [[Igric za Televíznu tvorbu|TV tvorby]] ([[Igric 1967|1967]]–[[Igric 1969|1969]]), na rovnakej báze boli nepravidelne odovzdávané aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]]–[[Igric 2000|2000]]). Po založení prvej hereckej kategórie bola táto v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] známa ako '''Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele''' ([[Igric 2001|2001]]–[[Igric 2012|2012]]). Vzhľadom na jej univerzálny formát oceňovala hercov i herečky spoločne, bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. Ustanovením dvoch samostatných hereckých kategórii v roku [[Igric 2013|2013]] pôvodná zanikla. S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]]–[[Igric 2015|2015]], [[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami zvlášť. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryovej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách (spoločnej i tej ženskej). Žiadny z&nbsp;mužských zástupcov nebol zatiaľ ocenený dvakrát; [[Tomáš Maštalír]] naakumuloval akurát štyri prémie naprieč kategóriami. V bilancii prémií oddelene, v&nbsp;univerzálnej kategórii vedie [[Lukáš Latinák]] s&nbsp;dvomi nomináciami, v&nbsp;mužskej [[Milan Ondrík]] s&nbsp;Maštalírom s&nbsp;tromi individuálnymi, v&nbsp;tej ženskej [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]], taktiež s&nbsp;tromi. == Historické súvislosti == V&nbsp;historickej ére súťaže vyhrali Igricov za herecký výkon iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|oblasti Hraného filmu]] (1967)<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V&nbsp;druhej polovici 90. rokov ocenili formou vedľajších prémií niekoľko ďalších hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za teledrámu. Nedlho pred založením univerzálnej hereckej kategórie sa vôbec prvou držiteľkou hlavnej ceny za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), tiež ešte v&nbsp;zastúpení Teletvorby.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už vo&nbsp;vlastnej, no ešte zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;[[Igric 2003|2003]] boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho „labutiu rolu“,<ref name=VýPr2003/><ref name=KrRa/> a&nbsp;[[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej detský debut pred kamerou.<ref name=VýPr2003/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> === Názvy kategórií v priebehu ročníkov === Častý výskyt variabilných aliasov u&nbsp;spoločnej hereckej kategórie dokumentujú výročné protokoly samotného organizátora, tak tých publikovaných nech už v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' či mesačníku ''Film.sk'': * oficiálna tlačová správa z&nbsp;úvodného ročníku založenia príslušnej kategórie (2001) ju prezentovala ako <u>Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele</u> u&nbsp;hlavnej ceny, kým čoby <u>Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele</u><ref name=VýPr2001/> už v&nbsp;zastúpení prémií (dodatočné zápisy [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] z&nbsp;tohto obdobia preto tiež nie sú u&nbsp;ocenených diel ustálené<ref name=Klietka/><ref name=Krajinka/>) * v druhom ([[Igric 2002|2002]])<ref name=VýPr2002/><ref name=Voľnomyšlienkár/><ref name=PoHl/> i treťom ročníku (2003)<ref name=VýPr2003/><ref name=NaKoHr/><ref name=KrRa/> jej vyhlasovania sa bez ohľadu na fyzické či virtuálne médium vyskytuje v&nbsp;protokoloch pre zmenu výlučne krátený termín jej pomenovania – za <u>Herecký výkon</u> všeobecne * ďalšie dva ročníky ([[Igric 2004|2004]]<ref name=VýPr2004/><ref name=NeHr/>–[[Igric 2005|2005]]<ref name=VýPr2005/><ref name=Človečina/>) demonštrujú všeobecný ekvivalent z&nbsp;tých predchádzajúcich<ref name=DlKrNo/> v&nbsp;kombinácii s&nbsp;<u>Hereckým výkonom vo&nbsp;filme alebo (v)&nbsp;televíznom diele</u> zároveň. Až počnúc rokom 2006 sú už všetky dobové záznamy ustálené a&nbsp;jednotné. Podľa dostupných [[organizačný predpis|štatútov]] nielen zo sporných rokov, oficiálny názov univerzálnej hereckej kategórie bol od&nbsp;roku jej zavedenia '''Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''<ref>Archivované štatúty podľa jednotlivých ročníkov z&nbsp;r.&nbsp;2003 až 2012: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny 2003 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20031227083229/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2003-12-27}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2006 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 30.1.2006 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20070612215536/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2007-06-12}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2008 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2010 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 25.1.2010 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20100507033902/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2010-05-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2012 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04}}</ref> bez ohľadu na prípadné odchýlky v&nbsp;medziročných citáciách jednotlivých protokolov. K&nbsp;jedinej zmene v&nbsp;jej názve došlo až oddelením hercov od&nbsp;herečiek v&nbsp;roku 2013, založením dvoch samostatných kategórií – '''Mužský''' a&nbsp;'''Ženský herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2013 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (čl. II, ods. 2., vo formáte [[Microsoft Word|.doc]]) |dátum vydania = 28.01.2013 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = sweb.cz |url archívu = hhttps://web.archive.org/web/20131008104158/http://avatar1one.sweb.cz/24.Igric%202013%20%C5%A1tat%C3%BAt.doc |dátum archivácie = 2012-04-04}}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r.&nbsp;„1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |} === Spoločná herecká kategória (2001–2012) === ; Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''^TV)'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=VýPr2001/><ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}}– David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}– Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref name=Voľnomyšlienkár>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref name=PoHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref name=NaKoHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref name=NeHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človečina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človečina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]]{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/> Aj keď titulky samotného diela túto tiež nešpecifikujú, Mokos v&nbsp;ňom stvárňoval bezmenného divadelného herca pokúšajúceho sa o&nbsp;samovraždu.|group="p."}}– herec oblastného divadla (''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Samostatné herecké kategórie (od r. 2013) === ; Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokoly cien publikované v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2017/> či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.01.2019 |dátum prístupu = 29.05.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> posmrtnú formu neuvádzajú, počas ceremónie bol však Chudík ocenený [[in memoriam]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Archív > Igric 2017 |url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#1081 |lokácia = Požadovaný segment začína krátko pred 19. minútou záznamu. |poznámka = |dátum vydania = 04.10.2017 |dátum prístupu = 31.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = https://web.archive.org/web/20260118142043/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#1081 |dátum archivácie = 2026-01-18}}</ref>|group="p."}}– Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2017>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r.&nbsp;[[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z&nbsp;tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v&nbsp;seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}}– František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v&nbsp;seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea).|group="p."}}– Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka)|group="p."}}– matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinčina|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}}– Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Atilla ALEBO Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[]] – (''[[]]'')''' ** [[]] – (''[[]]'') ** [[]] – (''[[]]'') |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}}--> <br/>^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * [[Milan Ondrík]] ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] 7ekp5llgokzfc52emm381km7v1tro5l 0 750974 8232827 8232598 2026-06-13T17:26:11Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ dopl. šabl.. 8232827 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Študentskú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové dielo|študentské filmy]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 1996|1996]]–[[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 33 |} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Cena Petra Mihálika |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| študentské filmy |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2014|2014]] |- | '''Počet udelených cien''' | 3 |} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Cena Jána Fajnora |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| tvorcovia do 35 r. |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 2015|2015]] |- | '''Počet udelených cien''' | 32 |} '''Prémia za Študentskú tvorbu''' bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Ako taká odmeňovala v&nbsp;rokoch [[Igric 1996|1996]] až [[Igric 2013|2013]] prácu študentov filmových škôl v&nbsp;ľubovoľnej [[povolanie (zamestnanie)|tvorivej profesii]], prevažne za [[filmová réžia|réžiu]]. Po jej zrušení bola v&nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] dočasne nahradená v&nbsp;podobe neštatutárnej '''Ceny [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Petra Mihálika]]''', ktorá sa odovzdávala počas jediného ročníka – táto aj so&nbsp;zreteľom na&nbsp;žáner [[filmové dielo|hraného]], [[dokumentárny film|dokumentárneho]] i [[animácia (film)|animovaného filmu]] zároveň. V&nbsp;roku [[Igric 2015|2015]] bola dodatočne premenovaná na '''Cenu [[Ján Fajnor|Jána Fajnora]]''' a&nbsp;garantovaná už mladým tvorcom do 35 rokov všeobecne. Obdobne ako jej predchodkyňa, udeľuje sa obyčajne trom laureátom v&nbsp;troch [[žáner (umelecký druh)|príslušných disciplínach]]. [[Arnold Kojnok]] a [[Stano Petrov]] obdržali individuálne po dve študentské prémie, [[Peter Zákuťanský]] kombinovane po jednej z&nbsp;oboch neskoršie ustanovených cien; [[Peter Podolský]] a [[Imrich Kútik]] získali obaja samostatne dve z&nbsp;aktuálne vyhlasovaných ocenení. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''ceny udelené výlučne za iné tvorivé výkony <br />(prémie neudeľované)''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''ceny a prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |} === Študentské prémie (1996–2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | width=70%| * <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Vojtek]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' oceňuje Vojteka bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr1996/> Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.<ref name=NeOnMnAnJaJu/>|group="p."}}– [[filmová réžia|réžia]] (''[[... nepozná ona mňa, ani ja ju]]''^'''KF/DF''')<ref name=NeOnMnAnJaJu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = SFD > ... nepozná ona mňa, ani ja ju. |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti študentskej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za citlivú sondu do patológie rodinných vzťahov vo filme Nepozná ona mňa, ani ja ju“ |dátum vydania = 16.09.2014 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601171350/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | width=4% align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]]– réžia (''[[Budeme mať výkony, budeme mať diplomy]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Budeme mať výkony, budeme mať diplomy [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti študentskej tvorby - Juraj Lehotský za invenčnú réžiu dokumentárneho filmu Budeme mať výkony, budeme mať diplomy“ |dátum vydania = 10.03.2026 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601172951/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia (''[[Plávanie (film z roku 1997)|Plávanie]]''^'''KF''') * <u>Prémia</u>: [[Barbora Paššová]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[S farbou von]]{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}''^'''DF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <u>Prémia</u>: [[Vladimír Král]] – réžia (''[[Dvojhlasná invencia a-mol]]''^'''KF/AF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dvojhlasná invencia a-mol |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Vladimír Král za réžiu filmu Dvojhlasná invencia a-mol“ |dátum vydania = 16.11.2006 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601174707/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Marek Kuboš]] – réžia (''[[Hlas 98#Film Hlas 98 (1999)|Hlas 98]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hlas 98 [film] (1999) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Marek Kuboš za réžiu filmu Hlas 98“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601174934/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Štefan (film z roku 1999)|Štefan]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Lenka Moravčíková]] – réžia (''[[Listy prezidentovi (film z roku 1999)|Listy prezidentovi]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2000-Práca/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Listy prezidentovi [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Pirohová]] – réžia (''[[To sme my]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}^'''DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > To sme my [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Jane Pirohovej za réžiu videofilmu To sme my“ |dátum vydania = 24.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601182817/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ivana Laučíková|Ivana Zajacová^Laučíková]] – réžia (''[[Vedieť|Vedieť]]''^'''KF/AF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vedieť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Ivane Zajacovej za réžiu filmu Vedieť“ |dátum vydania = 06.12.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601183149/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * <u>Prémia</u>: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Škopa bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2002/> Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.<ref name=RóDo/>|group="p."}}– réžia (''[[Rómsky dom]]''^'''SF/DF''')<ref name=RóDo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Rómsky dom [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Marko Škop za réžiu dokumentárneho filmu Rómsky dom“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601184613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Michal Uhrín]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Uhrína bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2002/> Podľa výrobných údajov súťažného diela bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára, výtvarných návrhov a animátorom.<ref name=Líškylovenie/>|group="p."}}– réžia (''[[Líškylovenie]]''^'''KF/AF''')<ref name=Líškylovenie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líškylovenie |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Michal Uhrín za réžiu animovaného filmu Líškylovenie“ |dátum vydania = 15.11.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601184052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * <u>Prémia</u>: [[Boris Šima]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''<ref name=VýPr2003/> oceňuje Šimu bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa zápisu SFÚ i výrobných údajov súťažného filmu bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára a výtvarných návrhov. U ostatných príspevkov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.<ref name=DnMáPrRa/>|group="p."}}– réžia (''[[Dnes mám prvé randevú]]''^'''KF/AF''')<ref name=DnMáPrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dnes mám prvé randevú |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Študentská tvorba – Boris Šima za výnimočný profesionálny výkon a obrazovú hravosť v študentskom filme“ |dátum vydania = 14.11.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250430104856/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-30 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Peter Balcar]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''<ref name=VýPr2003/> oceňuje Balcara bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bol ocenený za kameru v hranom KF ''Mesto kostolov''.<ref name=CSFD-Balcar/>|group="p."}}– kamera (''[[Mesto kostolov]]''^'''KF''')<ref name=CSFD-Balcar>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = bpeter |titul = Peter Balcar |url = https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/ |lokácia = Biografie |poznámka = „Spolupracoval na takých projektoch ako je krátky film Mesto kostolov (réžia Andrea Horečná, 2001), za ktorý získal v roku 2003 cenu Igric (študentská prémia za kameru v absoloventskom filme)“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601192020/https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> i zápis SFÚ<ref name=Výmet/> oceňuje Piussi bez špecifického výkonu, zatiaľ čo výsledky publikované už v denníku ''SME''<ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003) |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> neuvádzajú u oceneného tvorcu ani názov diela. Podľa jeho výrobných údajov bola jeho režisérkou.<ref name=Výmet/>|group="p."}}– réžia (''[[Výmet (film z roku 2003)|Výmet]]''^'''KF/DF''')<ref name=Výmet>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Výmet [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Zuzana Piussi za odvážne spracovanie tabuizovanej témy vo filme Výmet“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260603150108/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-06-03 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Stano Petrov]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> oceňuje Petrova bez špecifického výkonu, kým iný publikovaný v denníku ''SME'' neuvádza ani názov diela.<ref name=VýPr2004-SME/> Podľa jeho titulkov bol jeho režisérom.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Z ulice'' © [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU, Bratislava]] 2003 [uváza] cvičenie 3. ročníka filmovej a televíznej réžie. Účinkovali Šimon, Oki, Stano, Martin Kočiško, Micho, [[Viktor Frešo]], Zuzka a Milko, Ivetka a ďalší; zvuk Peter Surový; strih Braňo Guniš; produkcia Lukáš Zednikovič, Martin Petruš; kamera Martin Žiaran; réžia Stano Petrov; inšpirované fotografiou Henri Cartier{{•}} Bressona.</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Z ulice]]''^'''KF''') | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: [[Samuel Jaško]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2005/> oceňuje Jaška bez špecifického výkonu či názvu diela. Pravdepodobne bol ocenený jeho študentský dokumentárny film z r. 2004 s názvom ''H4XØR'', známy tiež ako ''Haker''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > H4XØR [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/ |lokácia = Inf. poznámka, Réžia a Variant(y) hesla |poznámka = |dátum vydania = 09.10.2018 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260606150801/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-06-06 }}</ref>|group="p."}}<span style="color:silver">– réžia (neznáme^'''''')</span> * <u>Prémia</u>: [[Marián Tutoky]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2005/> oceňuje Tutokyho bez špecifického výkonu či názvu diela.|group="p."}}<span style="color:silver">– réžia (neznáme^'''''') | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Mináriková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2006/> aj tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]<ref name=Barabáš/> oceňujú Minárikovú všeobecne. Podľa zápisu SFÚ bola jeho režisérkou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zo života hydiny [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/ |lokácia = Inf. poznámka a Réžia |poznámka = |dátum vydania = 28.10.2024 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260606152811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-06 }}</ref> a podľa ČSFD i scenáristkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Zo života hydiny (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 06.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260606153159/https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-06 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Zo života hydiny]]''^'''KF/DF''')<ref name=Barabáš/> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: [[Daniela Rusnoková]] – réžia (''[[O Soni a jej rodine]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Tomáš Zednikovič]] – kamera (''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF''')<ref name=VýPr2007-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu Tomášovi Zednikovičovi za výtvarný a estetický prínos kamery vo filme Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: [[Agnes Dimun]] – réžia/[[scenár]]/kamera (''[[Kde je?!]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kde je?! [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Agnes Dimun za scenár, réžiu a kameru filmu Kde je?!“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607141011/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia/scenár (''[[Gastarbeiteri]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2008-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: [[Arnold Kojnok]] – réžia (''[[Muzikológ a tvorca]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Muzikológ a tvorca [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok (réžia filmu Muzikológ a tvorca)“ |dátum vydania = 29.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607163835/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Matúš Krajňák]] – réžia (''[[Polnočný hrdina]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Polnočný hrdina [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Matúš Krajňák (réžia filmu Polnočný hrdina)“ |dátum vydania = 04.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607163848/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia/scenár (''[[Ďakujem, dobre]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Mátyás Prikler za scenár a réžiu filmu Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260106052034/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2026-01-06 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Miroslav Remo]] – réžia/scenár (''[[Arsy-Versy]]''^'''KF/DF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: Arnold Kojnok – réžia (''[[Pomsta (film z roku 2010)|Pomsta]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pomsta [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok za réžiu filmu Pomsta“ |dátum vydania = 04.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607165102/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: Stano Petrov – réžia (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2011-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Stano Petrov za réžiu filmu In delirium“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Kováč]] – réžia (''[[Slameníkové zeme]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slameníkove zeme [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Peter Kováč za réžiu filmu Slameníkove zeme“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607170854/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Peter Budinský]] – réžia (''[[Twins (film z roku 2011)|tWINs]]''^'''KF/AF''')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: [[Marek Janičík]] – réžia (''[[Kino Svet]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kino Svet [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Marek Janičík za réžiu filmu Kino Svet“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607171329/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Roman Fábian]] – réžia (''[[Ja som baník, kto je viac...]]''^'''SF''')<ref name=VýPr2013-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |} === Cena Petra Mihálika (2014) === ; neštatutárna študentská cena {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | width=70%| → HRANÝ FILM * '''[[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Dobrý človek]]''{{#tag:ref|Titul niekedy uvádzaný ako ''Zoltán, dobrý človek.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zoltán, dobrý človek [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = |dátum vydania = 31.01.2015 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172135/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref>|group="p."}}^SF)'''<ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> → DOKUMENTÁRNY FILM * '''[[Peter Zákuťanský]] – réžia (''[[Odchod na korze]]''^KF/DF)'''<ref name=VýPr2014-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Odchod na korze [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Petra Mihálika – Peter Zákuťanský za réžiu dokumentárneho filmu Odchod na korze“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> → ANIMOVANÝ FILM * '''[[Tomáš Danay]] – réžia (''[[Pán Mrkva]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2014-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pán Mrkva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Petra Mihálika – Tomáš Danay za réžiu animovaného filmu Pán Mrkva“ |dátum vydania = 14.06.2016 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172620/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> | width=4% align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |} === Cena Jána Fajnora (od r. 2015) === ; neštatutárna cena pre tvorcov do 35 rokov {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | width=70%| → HRANÁ TVORBA * '''[[Tomáš Stanek]] – kamera (''[[Deti (film z roku 2014)|Deti]]'')'''<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''Miroslav Remo – réžia (''[[Comeback (film z roku 2014)|Comeback]]''^DF)'''<ref name=VýPr2015-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Comeback |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Jána Fajnora pre mladých tvorcov do 35 rokov pre Mira Rema za réžiu dokumentárneho filmu Comeback“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608104630/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Veronika Obertová]] a [[Michaela Čopíková]] – réžia/[[animácia (film)|animácia]]/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Nina (film z roku 2014)|Nina]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2015-AIC/> | width=4% align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Michal Baláž]] – réžia (''[[True Štúr]]''{{#tag:ref|Kombinovaný, TV hraný dokument s prvkami animovaného filmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > True Štúr [film] (2015) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „televízny hraný dokument s prvkami animovaného filmu“ |dátum vydania = 19.06.2025 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608110134/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref> Režisérom animovanej časti diela je [[Norbert Držiak|Noro Držiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = True Štúr (festivalový název) |url = https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260217054523/https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/ |dátum archivácie = 2026-02-17 }}</ref>|group="p."}}^SF/HD/TV)'''<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Lucia Halmová]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Lucia Pacek Halmová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Under my spell [film] (2015) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/ |lokácia = Réžia |poznámka = „Lucia Pacek Halmová“ |dátum vydania = 19.06.2025 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608112033/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Under My Spell]]''^SF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2016-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Marta Prokopová]] – animácia (''[[Mila Fog]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2016-AIC/> * '''[[Marek Jasaň]] – réžia (''[[Mňau]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2016-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Pavol Čižmár]] – réžia (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF)'''<ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Pavel Smejkal]] a Peter Zákuťanský – réžia (''[[Iná hudba]]''^SF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2017-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Eva Sekerešová]] – réžia (''[[Jahodové dni]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2017-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Michal Blaško]] – réžia (''[[Atlantída, 2003]]''^KF)'''<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Atlantída, 2003 [film] (2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Jána Fajnora (Cena je určená mladým tvorcom do 35 rokov) v kategórii Hraná filmová a televízna tvorba - Michal Blaško za réžiu filmu Atlantída 2003“ |dátum vydania = 01.04.2025 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608113847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Denisa Buranová]] – kamera (''[[Budujeme Slovensko]]:'' „Cukrovar v Šuranoch“^KF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2018-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * <span style="color:silver">''cena neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Nick Kollár]] – kamera (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^KF)'''<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Lenka Kušnieriková]] – réžia (''[[Expremiéri]]:'' „[[Mikuláš Dzurinda]]“^KF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2019-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Veronika Kocourková]] – réžia/animácia (''[[Tresky plesky]]''^KF/AF/TV)'''<ref name=VýPr2019-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Jakub Medvecký]] a [[Teodor Kuhn]] – scenár (''[[Ostrým nožom]]'')'''<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * <span style="color:silver">''cena neudelená'' → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Michaela Mihályiová]] a [[Dávid Štumpf]] – réžia/scenár (''[[Sh_t Happens]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2020-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Alica Bednáriková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021/> i na webe AIC<ref name=VýPr2021-AIC/> oceňujú Bednárikovú všeobecne. Okrem réžie bola i scenáristkou diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Nuda (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608120655/https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''Nuda''^KF)'''<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Dorota Vlnová]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021/> i na webe AIC<ref name=VýPr2021-AIC/> oceňujú Vlnovú všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérkou a spoluatorkou scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ikony. [1. séria ; 3. časť] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2022 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608121437/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Ikony (dokumentárny seriál)|Ikony]]'': „Neuhnúť, [[Ferdinand Milučký]]“^KF/TV)'''<ref name=VýPr2021-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Lukáš Ďurica]] a [[Juraj Mäsiar]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021/> kredituje dvojicu za réžiu i vizuálne efekty, ten publikovaný na webe AIC len za režiu.<ref name=VýPr2021-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela sú obidvaja kreditovaní spoločne aj za hudbu a strih.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > On the hill |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 04.05.2022 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608122536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– réžia/[[vizuálny efekt|vizuálne efekty]] (''On the Hill''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2021-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Zuzana Jacková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Jackovú všeobecne,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režisérku<ref name=VýPr2022-AIC/> (podľa ČSFD spolupracovala na scenári i strihu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Dovidenia (Goodbye) (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608124920/https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>). Obidva zdroje s výsledkami navyše uvádzajú meno tvorkyne chybne (ako „Lacková“).|group="p."}}– réžia (''Dovidenia''^KF)'''<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Peter Podolský]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Podolského všeobecne,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režiséra.<ref name=VýPr2022-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Memoria |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 18.12.2022 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608130251/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''Memoria''^KF/DF)'''<ref name=VýPr2022-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Imrich Kútik]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za výtvarné návrhy, scenár a námet,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režiséra.<ref name=VýPr2022-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol aj jeho animátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mathias |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 30.11.2021 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608131800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– <span style="color:silver">réžia/</span>scenár/[[námet]]/výtvarné návrhy (''Mathias''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2022-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Vladimír Horník]] – réžia (''O mŕtvych len v dobrom''^KF)'''<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''Peter Podolský – réžia (''Lesy a pobrežia pri Zingste''^KF/DF)'''<ref name=VýPr2023-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Peter Kološ]]{{#tag:ref|Uvádzaný tiež ako Peter S. Kološ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Spojení (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = „Peter S. Kološ“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608133507/https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''Connected''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2023-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Monika Mahútová]]{{#tag:ref|Podľa výrobných údajov oceneného diela bola Mahútová i spoluautorkou námetu a scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nablízku |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 14.04.2026 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608135859/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Nablízku]]''^KF)'''<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Katarína Gramatová]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Gramatovú za scenár a réžiu,<ref name=VýPr2024/> ten z webu SFÚ ako režisérku.<ref name=VýPr2024-SFÚ/> Podľa ČSFD bola i jeho kamerankou či strihačkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Dom Strom |url = https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/ |lokácia = Režie, Kamera, Scénář a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260209031842/https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/ |dátum archivácie = 2026-02-09 }}</ref>|group="p."}}– réžia/scenár (''[[Dom Strom]]''^KF/DF)'''<ref name=VýPr2024-SFÚ/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''Imrich Kútik{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za réžiu a animáciu,<ref name=VýPr2024/> ten z webu SFÚ ako režiséra.<ref name=VýPr2024-SFÚ/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom, autorom výtvarných návrhov či trikových kompozícií a spoluautorom scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Silo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 21.10.2024 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608135425/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– réžia/animácia (''[[Silo]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2024-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Hannah Dall]] – réžia (''[[Tak zajtra]]''^KF)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Rebeka Bizubová]] – réžia (''[[Spoveď (film z roku 2024)|Spoveď]]''^SF/DF)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Rebeka Vakrčková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Vakrčkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,<ref name=VýPr2024/> ten z webu SFÚ ako režisérku.<ref name=VýPr2024-SFÚ/> Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou, autorkou námetu, scenára či výtvarných návrhov a spoluanimátorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hostina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 27.04.2026 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608141000/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}– réžia/animácia/výtvarné návrhy (''[[Hostina (film z roku 2024)|Hostina]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | → HRANÁ TVORBA * '''[[]] – (''[[]]'')''' → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[]] – (''[[]]'')''' → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[]] – (''[[]]'')''' |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumetárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film<!--{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film--> {{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument <!--<br /> ^'''†''' [[in memoriam]]--> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 2 ceny * [[Imrich Kútik]] (2×Cena J.&nbsp;Fajnora) * [[Peter Podolský]] (2×Cena J.&nbsp;Fajnora) * [[Peter Zákuťanský]] (1×Cena P.&nbsp;Mihálika, 1×Cena J.&nbsp;Fajnora) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 2 prémie * [[Arnold Kojnok]] (2×réžia) * [[Stano Petrov]] (2×réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Študentská tvorba]] 2n2ot33xuu8caui4hntav91eesv64ch 2 750986 8232846 8232704 2026-06-13T18:49:00Z Scholastikos 174170 8232846 wikitext text/x-wiki = [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026]] = [[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|náhľad|Pápežský emblém]] '''Katolícky editaton 26''' je nultý ročník redaktorskej iniciatívy zameranej na obohatenie a skvalitnenie obsahu [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédie]] o témy spojené s [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]]. '''Iniciatíva prebieha na Slovenskej Wikipédii počas prvých dvoch júlových týždňoch pri príležitosti [[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda|sviatku svätých Cyrila a Metoda]]. V roku 2026 sa uskutočňuje v dňoch [[4. júl]]a až [[19. júl]]a [[2026]].''' Zapojiť sa môže každý redaktor Slovenskej Wikipédie, či už anonymný alebo prihlásený, starý či nový, bez ohľadu na jeho vzťah ku Katolíckej cirkvi. == Prečo Katolícky editaton? == Skúsenosť ukazuje, že [[Slovenská Wikipédia]] má v oblasti spracovania tém [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] vysoký potenciál, ale aj rezervy. Už dnes vzniká každý týždeň niekoľko nových článkov o významných katolíckych osobnostiach, avšak množstvo dôležitých tém zostáva dodnes nespracovaných. Udalosti ako zvolenie pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] či vydanie jeho encykliky [[Magnifica humanitas]] zároveň ukázali, že Slovenská Wikipédia dokáže reagovať na nové udalosti zo sveta Katolíckej cirkvi ako jedna z prvých jazykových mutácií. Podobne na Slovenskej Wikipédii existuje zavedený [[Portál:Vatikán]]. Miestna komunita zaoberajúca sa otázkami Katolíckej cirkvi tak rozhodne má na čom stavať a vie, kde existuje priestor na zlepšenie. Výzva „Katolícky editaton“ si kladie za cieľ vytvorenie priestoru pre synergiu týchto snáh a kooperáciu záujemcov o katolícke témy, ako aj overenie možností a limitov ich spolupráce. Jej cieľom je teda obohatenie Slovenskej Wikipédie o nové články, zlepšenie už existujúcich textov, overenie akcieschopnosti redaktorov v oblasti katolicizmu a v neposlednom rade zaujatie potenciálnych nových prispievateľov, ktorí sú týmto srdečne pozvaní napísať svoj prvý článok a priučiť sa o prispievaní na Wikipédiu. Ako vhodná príležitosť pre túto iniciatívu sa ukázal byť [[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda|sviatok svätých Cyrila a Metoda]] ([[5. júl]]), ktorý je nielen slovenským štátnym sviatkom, ale aj významným katolíckym sviatkom a dňom pripomínania si diela a odkazu svätých [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], patrónov Európy, Slovenska, vzdelanosti a slobodného šírenia informácií vo všetkých jazykoch. == O čom písať? == Môžete písať články o akejkoľvek téme spojenej s [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]]. Výzva vníma Katolícku cirkev ako civilizačný, spoločenský, kultúrny, teologický, právny,... súčasný i historický fenomén. Vítané sú preto príspevky z oblasti sociológie, kultúry, histórie, teológie, filozofie, umenia, práva a podobne, pokiaľ významnejšie súvisia s Katolíckou cirkvou. Konkrétne sa môžete inšpirovať napríklad niektorou z nasledujúcich oblastí: * '''osobnosti Katolíckej cirkvi''' (pápeži, biskupi, kňazi, rehoľníci, svätci, blahoslavení, teológovia, cirkevní právnici, ale aj laici a ďalšie osobnosti spojené s dejinami či súčasnosťou Katolíckej cirkvi, napríklad osobnosti prenasledované pre katolícku vieru v Československu či spisovatelia nadväzujúci na katolícku tradíciu a pod.) * '''dokumenty a literatúra''' (patristické a scholastické diela, spisy svätcov, pápežské dokumenty, koncilové dokumenty, katechizmy, liturgické knihy a ďalšie texty súvisiace s katolicizmom) * '''teológia, filozofia a kánonické právo''' (dogmatika, morálna teológia, liturgika, biblické vedy, kánonické právo, sociálna náuka Cirkvi a ďalšie teologické disciplíny) * '''dejiny Katolíckej cirkvi''' (koncily, synody, cirkevné udalosti, misie, rehole, diecézy a historické obdobia) * '''inštitúcie a organizácie''' (diecézy, rehole, cirkevné školy, charity, hnutia a ďalšie katolícke organizácie) * '''sakrálna architektúra a umenie''' (kostoly, katedrály, baziliky, kaplnky, kláštory, ikonografia, sochárstvo, maliarstvo, hudba a ďalšie umelecké diela spojené s Katolíckou cirkvou) * '''liturgia a duchovný život''' (obrady, sviatosti, liturgické tradície, pobožnosti, sviatky a formy spirituality) * '''východné katolícke cirkvi''' (ich dejiny, tradície, liturgia, hierarchia a významné osobnosti) * '''miestne cirkevné dejiny''' (dejiny a súčasnosť Katolíckej cirkvi v jednotlivých štátoch, regiónoch či obciach) * '''ekumenizmus a medzináboženský dialóg''' (vzťahy Katolíckej cirkvi s východnými cirkvami, protestantskými spoločenstvami, židovstvom, islamom a ďalšími náboženstvami, spoločné iniciatívy a významné dokumenty) * '''katolícka vzdelanosť a veda''' (univerzity, školy, semináre, vedecké inštitúcie, významní vedci a učenci spojení s Katolíckou cirkvou) * '''misie a evanjelizácia''' (misionári, misijné územia, dejiny misií, nové formy evanjelizácie) * '''pútnické miesta a náboženský turizmus''' (svätyne, pútnické trasy, mariánske pútnické miesta a ďalšie významné lokality) * '''médiá a kultúra''' (katolícke periodiká, vydavateľstvá, rozhlasové a televízne stanice, film, literatúra a moderné médiá) * '''katolícka hudobná tradícia''' (gregoriánsky chorál, liturgická hudba, cirkevní skladatelia, liturgické predmety a symbolika) * '''katolícka spiritualita a mystika''' (duchovné školy, mystici, modlitbové tradície, duchovní autori) * '''vzťah Katolíckej cirkvi a spoločnosti''' (vzťahy štátu a Katolíckej cirkvi, náboženská sloboda, katolícka politika, spoločenské otázky) * '''mariológia a mariánska tradícia''' (teologické učenie o Panne Márii, mariánske dogmy, zjavenia, pútnické miesta, sviatky, modlitby, umenie a duchovné tradície spojené s úctou k Panne Márii) * '''Katolícka cirkev a ženy''' (svätice, mníšky, teologičky, biblické postavy, inštitúty spojené so ženstvom) * '''Katolícka cirkev, katolicizmus a Slovensko''' (osobnosti, miesta, umenie, dejiny, perzekúcie, súčasnosť) Táto výpočtová časť je iba ilustračná a neobmedzuje vyššie definovaný okruh tém, ktoré možno spracovať. Spracovať môžete aj všeobecnejšie témy, ak budú relevantné vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi (napríklad odvetvia teológie a podobne). == Pravidlá výzvy == * Téma článku musí súvisieť s tematikou '''Katolíckej cirkvi.''' * Rozsah článku musí byť aspoň '''3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov.''' * Prihlásiť je možné nové články založené medzi '''4. júlom 2026 a 19. júlom 2026''' (vrátane). * Do výzvy možno prihlásiť aj '''zásadne prepracované články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(preprac.)“'''. * Do výzvy možno prihlásiť aj '''preložené články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(prekl.)“'''. * Článok musí ** '''obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]]''' ** '''dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]]''' ** '''byť napísaný encyklopedicky (odborne) a neutrálne''' * Na konci výzvy nesmú články obsahovať '''šablóny'''<nowiki> {{</nowiki>[[Šablóna:Urgentne upraviť|Urgentne upraviť]]<nowiki>}}, {{</nowiki>[[Šablóna:Významnosť|Významnosť]]<nowiki>}} či {{</nowiki>[[Šablóna:Bez zdroja|Bez zdroja]]<nowiki>}}.</nowiki> * Na článkoch '''môžete spolupracovať s inými redaktormi''', Vaše články môžu byť upravované inými redaktormi. == Prihlasovanie == Hoci podmienkou písania článkov k téme nie je prihlasovanie článkov, pre štatistické údaje Vás prosíme, aby ste '''zapisovali Vami vytvorené články''' pod kapitolu nazvanú Vaším menom v '''diskusii tejto iniciatívy'''. Stačí, ak do diskusie pridáte podkapitolu s Vašim menom a do nej ako wikiodkazy uvediete Vami napísané alebo vylepšené články. == Zdroje == Nižšie sú uvedené niektoré zdroje dostupné na internete, ktoré Vám podľa vyhlasovateľa výzvy môžu napomôcť k tvorbe kvalitných príspevkov. Ak poznáte zaujímavé spoľahlivé zdroje univerzálnejšieho charakteru, môžete ich doplniť. '''Encyklopédie a knihy''' * ''[[Catholic Encyclopedia]]''. [https://www.newadvent.org/cathen/ Dostupné online.] * ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''. [https://www.pravenc.ru/ Dostupné online]. * ''[[Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska]]''. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:3d5e024e-8612-4ebd-b381-bf61d18e97cc Dostupné online po prihlásení]. * ''[[Encyclopaedia Beliana]]''. [https://beliana.sav.sk/ Dostupné online]. * ''[[Katoličeskaja enciklopedija]]''. [http://ркэ.рус/tof/%D0%90 Dostupné online]. * ''[[Magyar katolikus lexikon]]''. [https://lexikon.katolikus.hu/ Dostupné online]. * ''[[Ökumenisches Heiligenlexikon]]''. [https://www.heiligenlexikon.de Dostupné online]. * ''[[Český slovník bohovědný]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:fe46d6d0-9d40-11e3-ad99-001018b5eb5c Dostupné online]. * ''[[Slovenský náučný slovník]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:b4a1e8b0-8cbe-11f0-b389-005056827e52 Dostupné online]. * ''[[Ottův slovník naučný]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:7e11fe20-043e-11e5-95ff-5ef3fc9bb22f Dostupné online]. * ''[[Biografický lexikón Slovenska]]''. [https://dikda.snk.sk/search?q=%22Biografick%C3%BD%20lexik%C3%B3n%20Slovenska%22&licences=paying_users,,public Dostupné online]. * ''Teologický a náboženský slovník''. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:595e3826-af54-4cca-8275-7b2d924341b9?page=uuid:e113ac71-2b10-4727-85a0-ae43afd4a98a Dostupné online]. * ''Malý lexikon Biblie''. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:53572f1d-3adb-4c9f-b537-d74769bccfa9?page=uuid:c4207c21-251d-4eb1-a2c1-c45fada3c88f Dostupné online]. * [[Jozef Špirko (historik)|Jozef Špirko]], knihy. [https://dikda.snk.sk/search?authors=%C5%A0pirko,%20Jozef Dostupné online]. * [[Anton Bagin]], knihy. [https://dikda.snk.sk/search?authors=Bagin,%20Anton Dostupné online]. * oficiálna stránka Vatikánu a Svätej Stolice. [https://www.vatican.va/ Dostupné online]. * Knihovna Libri nostri (staré knihy). [https://librinostri.catholica.cz/download/ Dostupné online]. * ... '''Časopisy''' * ''Teologický časopis''. [https://tf.truni.sk/teologicky-casopis Dostupné online]. * ''Theologos''. [https://www.unipo.sk/greckokatolicka-teologicka-fakulta/theologos/archiv Dostupné online]. * ''Acta Patristica''. [https://www.unipo.sk/en/faculty-of-orthodox-theology/main-sections/science-research/journal-APA/archiveAPA Dostupné online]. * ''Acta'' ''Theologica et Religionistica''. [https://www.unipo.sk/greckokatolicka-teologicka-fakulta/hlavne-sekcie/acta/a Dostupné online]. * ''Studia'' ''Theologica''. [https://www.studiatheologica.eu/ Dostupné online]. * ''Verba Theologica''. [http://verba.ktfke.sk/archiv/ Dostupné online]. * ''Studia Biblica Slovaca''. [https://biblica.sk/archiv/ Dostupné online]. * ''Duchovný pastier''. [https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:6515b126-ef29-4598-94bf-115615d7a2eb Dostupné online]. * ''Verbum''. [https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:dcae6f90-fcb3-4bdf-a58e-bf4519e594e2 Dostupné online]. * ''Slovo''. [https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:5f51391f-a364-457f-ac47-af4926128897 Dostupné online]. * ''Acta'' ''Facultatis Theologicae Universitatis Comenianae Bratislaviensis''. [https://acta.frcth.uniba.sk/index.php?id=archive Dostupné online]. * ... '''Dokumenty a iné''' *[[Kódex kánonického práva]] a [[Kódex kánonov východných cirkví]]. [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava Dostupné online]. * [[Katechizmus katolíckej cirkvi|''Katechizmus Katolíckej cirkvi'']]. [https://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=KKC Dostupné online]. * Dokumenty [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]]. [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/druhy-vatikansky-koncil Dostupné online]. * Písanie veľkých písmen v náboženskej terminológii. [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ostatne-dokumenty/c/pisanie-velkych-pismen-v-nabozenskej-terminologii Dostupné online]. * ... == Ceny == * Výzva je organizovaná bez vecných cien. == Organizátor == * Editaton je súkromnou redaktorskou iniciatívou; nezastrešuje ho žiadna organizácia ani Katolícka cirkev. * Za organizáciu iniciatívy zodpovedá [[Redaktor:Scholastikos]]. V prípade akýchkoľvek otázok sa naňho neváhajte obrátiť v jeho [[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusii]] alebo emailom. == Výsledky výzvy == * ''Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy.'' == Baner == {| width="100%" class="skin-nightmode-reset-color" style="background:#F9F6EE; color:#27408B;" |- valign="top" | style="text-align:center; <!-- padding-top:4pt -->" | <div style="display: flex; text-align:center; border: 1px solid black;" class="plainlinks"><div style="padding-left:0.5em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.2em;">[[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|50px|Katolícky editaton 2026|vpravo|link=Wikipédia:Katolícky editaton 2026]]</div><div style="text-align:center; flex: 1; padding-top:0.5em; margin: 0.2em 0;"><big>'''[[Wikipédia:Katolícky editaton (2026)|<font color=#aa0022>Katolícky editaton (4. až 19. júl 2026)</font>]]'''</big><br />'''Zapojte sa do písania článkov o Katolíckej cirkvi a pomôžte obohatiť Slovenskú Wikipédiu!''' </div> <div style="padding-right:0.8em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.2em;"> [[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|50px|Katolícky editaton 2026|vpravo|link=Wikipédia:Katolícky editaton 2026]] </div> |} = [[Wikipédia:Byzantské dni 2026]] = [[Súbor:Byzantine_imperial_flag,_14th_century,_square.svg|náhľad|Byzantská cisárska vlajka, 14. storočie, štvorcová]] '''Byzantské dni 2026''' je nultý ročník redaktorskej iniciatívy zameranej na obohatenie a skvalitnenie obsahu o [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]], byzantskej a pravoslávnej kultúre a s nimi spojených témach na [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédii]]. Iniciatíva prebieha v dňoch '''6. až 13. augusta 2026''' pri príležitosti '''7. výročia založenia [[Portál:Byzantská ríša|byzantského portálu]]''' na Slovenskej Wikipédii (10. august 2019). Zapojiť sa môže každý redaktor Wikipédie, či už '''anonymný alebo prihlásený'''. Hoci podmienkou písania článkov k téme nie je prihlasovanie článkov, pre štatistické údaje Vás prosíme, aby ste '''zapisovali Vami vytvorené články''' pod kapitolu s Vaším menom v '''diskusii tejto iniciatívy'''. Stačí, ak do diskusie pridáte podkapitolu s Vašim menom a do nej ako wikiodkazy uvediete Vami napísané alebo vylepšené články. == O čom písať? == * '''osobnosti Byzancie''' (cisári, cisárovné, patriarchovia, svätci, teológovia, právnici, vojvodcovia, učenci, diplomati, kronikári, misionári a ďalšie významné osobnosti byzantských dejín) * '''pramene a literatúra''' (kroniky, historické diela, teologické spisy, právne zbierky, hagiografia, listy, encyklopédie, byzantská poézia a ďalšie literárne pamiatky) * '''teológia, filozofia a právo''' (byzantská a pravoslávna teológia, patristika, polemická literatúra, byzantská filozofia, rímske, byzantské a kánonické právo) * '''politické a vojenské dejiny Byzancie''' (vojny, povstania, dynastie, diplomacia, správa ríše, armáda, námorníctvo a významné historické udalosti) * '''štátne a cirkevné inštitúcie''' (cisársky dvor, úrady, témy, patriarcháty, biskupstvá, kláštory, školy a ďalšie organizácie) * '''byzantské umenie a architektúra''' (chrámy, kláštory, mozaiky, ikony, rukopisy, fresky, sochárstvo, zlatníctvo a ďalšie umelecké diela) * '''miestne dejiny a regióny Byzantskej ríše''' (mestá, provincie, ostrovy a ich dejiny) * '''Konštantínopol''' (paláce, chrámy, prístavy, a i.) * '''vzdelanosť, školstvo a veda''' (univerzity, školy, knižnice, medicína, matematika, astronómia, geografia a ďalšie vedné disciplíny) * '''každodenný život v Byzancii''' (rodina, postavenie žien, detstvo, bývanie, strava, odev, hospodárstvo, remeslá a obchod) * '''byzantská hudba a liturgické umenie''' (cirkevný spev, hymnografia, liturgické predmety, symbolika a obradná kultúra) * '''mníšstvo a mystika''' (hésychazmus, duchovné školy, kláštorné tradície, mystici, askéti a duchovní autori) * '''Byzancia a spoločnosť''' (sociálne vrstvy, ekonomika, práca, dobročinnosť, otroctvo, mestský život a sociálne otázky) * '''Byzancia za hranicami Byzancie''' (Arméni, Gruzínci, Alani, Góti, kresťanské komunity Blízkeho východu, kresťanská Núbia, Etiópia a Egypt, kaukazské kráľovstvá, byzantské misie, kultúrny a náboženský vplyv Byzancie mimo hraníc ríše) * '''Byzancia a slovanský svet''' (misie medzi Slovanmi, kultúrne vzťahy, cirkevná organizácia a dedičstvo Byzancie v slovanských krajinách, Bulharsko, Srbsko, Rus) * '''Byzancia a Slovensko''' (veľkomoravské kontakty, cyrilo-metodská tradícia, archeologické nálezy, recepcia Byzancie v slovenskej historiografii a kultúre) * '''Byzancia v modernej historiografii a populárnej kultúre''' (byzantológia, historici, archeológia, múzeá, filmy, romány a recepcia Byzancie v súčasnosti) == Pravidlá výzvy == *Téma článku musí súvisieť s tematikou '''Byzantskou ríšou, jej kultúrou alebo kultúrnym či náboženským okruhom.''' * Rozsah článku musí byť aspoň '''3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov.''' * Prihlásiť je možné nové články založené medzi '''6. augustom 2026 až 13. augustom 2026''' (vrátane). * Do výzvy možno prihlásiť aj '''zásadne prepracované články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(preprac.)“'''. * Do výzvy možno prihlásiť aj '''preložené články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(prekl.)“'''. * Článok musí obsahovať '''[[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie'''. * Na konci výzvy nesmú články obsahovať '''šablóny'''<nowiki> {{</nowiki>[[Šablóna:Urgentne upraviť|Urgentne upraviť]]<nowiki>}}, {{</nowiki>[[Šablóna:Významnosť|Významnosť]]<nowiki>}} či {{</nowiki>[[Šablóna:Bez zdroja|Bez zdroja]]<nowiki>}}.</nowiki> * Na článkoch '''môžete spolupracovať s inými redaktormi''', Vaše články môžu byť upravované inými redaktormi. == Zdroje == Nižšie sú uvedené niektoré zdroje dostupné na internete, ktoré Vám podľa vyhlasovateľa výzvy môžu napomôcť k tvorbe kvalitných príspevkov. Ak poznáte zaujímavé spoľahlivé zdroje univerzálnejšieho charakteru, môžete ich doplniť. '''Encyklopédie a knihy''' * ''[[Catholic Encyclopedia]]''. [https://www.newadvent.org/cathen/ Dostupné online.] * ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''. [https://www.pravenc.ru/ Dostupné online]. * ''[[Encyclopaedia Beliana]]''. [https://beliana.sav.sk/ Dostupné online]. * ''[[Ottův slovník naučný]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:7e11fe20-043e-11e5-95ff-5ef3fc9bb22f Dostupné online]. * ''Prosographisches Lexikon der Palaiologenzeit''. [[iarchive:ErichTrappProsopographischesLexikonDerPALAIOLOGENZEIT|Dostupné online]]. * ''Prosopographie der mittelbyzantinischen Zeit Online''. [https://www.degruyterbrill.com/database/pmbz/html Dostupné online]. * ''Prosopography of the Byzantine Empire''. [https://pbe.kcl.ac.uk/data/index.html Dostupné online]. * ''Oxford Dictionary Of Byzantium''. [[iarchive:the-oxfrod-dictionary-of-byzantium-vol.-1-oup-1991/The Oxfrod Dictionary of Byzantium_Vol. 1_OUP_1991/|Dostupné online]]. * ''Byzantinoslavica''. [https://www.digitalniknihovna.cz/knav/periodical/uuid:4aa177f0-4029-11e1-90d1-005056a60003 Dostupné online]. * ''Byzantinische Zeitschrift''. [[iarchive:57-1964/01 1892/|Dostupné online]]. * ''Jahrbuch der Österreichischen Byzantinistik''. [[iarchive:Jahrbuch-der-osterreichischen-byzantinistik/JOB 1 1951/|Dostupné online]]. * ''Theologos''. [https://www.unipo.sk/greckokatolicka-teologicka-fakulta/theologos/archiv Dostupné online]. * ''Acta Patristica''. [https://www.unipo.sk/en/faculty-of-orthodox-theology/main-sections/science-research/journal-APA/archiveAPA Dostupné online]. * The Byzantine Legacy. [https://www.thebyzantinelegacy.com/ Dostupné online]. == Ceny == * Výzva je organizovaná bez vecných cien. == Organizátor == * Novéna je súkromnou redaktorskou iniciatívou; nezastrešuje ju žiadna organizácia. * Za organizáciu iniciatívy zodpovedá [[Redaktor:Scholastikos]]. V prípade akýchkoľvek otázok sa naňho neváhajte obrátiť v jeho [[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusii]] alebo emailom. == Výsledky výzvy == * ''Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy.'' == Baner == {| width="100%" class="skin-nightmode-reset-color" style="background:#fbf0ef; color:#27408B;" |- valign="top" | style="text-align:center; <!-- padding-top:4pt -->" | <div style="display: flex; text-align:center; border: 1px solid black;" class="plainlinks"><div style="padding-left:0.5em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.4em;">[[Súbor:Hagia Sophia in Istanbul (focused on the original Roman building).jpg|75px|Byzantské dni 2026|vľavo|link=Wikipédia:Byzantské dni 2026]]</div><div style="text-align:center; flex: 1; margin: 0.2em 0;"><big>'''[[Wikipédia:Byzantské dni 2026|<font color=#8B2252>Byzantské dni (6. až 13. august 2026)</font>]]'''</big><br />'''Zapojte sa do písania článkov o Byzancii pri príležitosti 7. výročia [[Portál:Byzantská ríša|Byzantského portálu]]!''' </div> <div style="padding-left:0.5em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.4em;">[[Súbor:Hagia Sophia in Istanbul (focused on the original Roman building).jpg|75px|Byzantské dni 2026|vpravo|link=Wikipédia:Byzantské dni 2026]] </div> |} 786t9c3a07cqjqlan5nsyy99zv8zd5x 10 751119 8232860 8231861 2026-06-13T19:06:29Z Lišiak 21212 rv., toto rozhodnutie treba nechať na registrovaných diskutérov, ktorí sa k téme vyjadrili 8232860 wikitext text/x-wiki {{správa | typ = | obrázok = [[Súbor:Twoway-sign.png|30px|link=]] | pravý obrázok = | štýl = | text = '''Práve prebieha diskusia o tom, ktorú z dvoch verzií má mať táto stránka'''<br>Jednu z verzií vidno nižšie, druhú je vidno na [[Special:PermaLink/{{{1|0}}}|tomto mieste]] ([[Special:Diff/{{{1|0}}}/{{{2|cur}}}|porovnajte rozdiel medzi nimi]]), pričom prípadné ďalšie verzie sú dostupné v <span class="plainlinks">[{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} histórii]</span> stránky.<br>Prosím, neupravujte stránku do druhej navrhovanej verzie, kým sa tak nerozhodne v [[{{TALKPAGENAME}}|diskusii]]. }}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s dvomi verziami]]</includeonly><noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> nkb7xzrp75ix4rumxbspi8qpbjsoxpu 0 751218 8233118 8232485 2026-06-14T09:40:24Z Sobola M 288613 ak spochybňujete čokoľvek v článku, aspoň sa príhláste, bolo by to fér 8233118 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-06-08}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Gabriel Rehák | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Gabriel Rehák.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Portrét | Dátum narodenia = {{dnv|1960|11|17}} | Miesto narodenia = [[Topoľčany]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Topoľčany]] | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = Slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Občianske združenie Starý Klíž | Známa vďaka = [[filantrop]], mecenáš umenia | Alma mater = | Profesia = staviteľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = Ľubomír Rehák | Manžel = | Manželka = Alena Reháková | Partner = | Partnerka = | Deti = 3 | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = https://www.starykliz.sk/oz-stary-kliz/ | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Gabriel Rehák''' (* [[17. november]] [[1960]], [[Topoľčany]]), je slovenský [[podnikateľ]] v stavebníctve a mecenáš umenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spomienkové stretnutie rodiny a priateľov pri hrobe spisovateľa Ladislava Ťažkého | url = https://www.stredoslovaci.sk/spravy-zaujimavosti-250920_ladislav_tazky | vydavateľ = www.stredoslovaci.sk | dátum prístupu = 2026-06-07}}</ref> brat slovenského [[diplomat]]a [[Ľubomír Rehák|Ľubomíra Reháka]]. == Biografia == Základnú školskú dochádzku absolvoval v rodných Topoľčanoch, potom nastúpil na štúdium na Strednú priemyselnú školu stavebnú v [[Nitra|Nitre]]. Po škole pracoval vo firme Agrostav Topoľčany ako projektant, neskôr v topoľčianskych Uhoľných skladoch a od roku 1990 podniká v stavebníctve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov - Kontakt | url = https://www.rehak.sk/kontakt/ | vydavateľ = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}</ref> V roku 2005 jeho firma kládla dlažbu v zábavnom parku [[Disneyland Park|Disneyland]] v [[Hongkong|Hongkongu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov - Oslavujeme 35 rokov | url = https://www.rehak.sk/oslavujeme-35-rokov/ | vydavateľ = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}</ref> == Činnosť == Roky nezištne podporuje kultúru a umenie. Zameriava sa predovšetkým na hudobné, divadelné a tanečné projekty. V Starom Klíži, ktorý je časťou obce [[Veľký Klíž]], z vlastných prostriedkov vybudoval kultúrny priestor, kde pravidelne organizuje umelecké podujatia a pozýva významných umelcov z európskych krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Opera Slovakia predstavila ďalšie mladé talenty na koncerte Príďte za operou III. | url = https://operaslovakia.sk/opera-slovakia-predstavila-dalsie-mlade-talenty-na-koncerte-pridte-za-operou-iii/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncert mladých talentov predstavil ďalších nádejných spevákov | url = https://operaslovakia.sk/koncert-mladych-talentov-predstavil-dalsich-nadejnych-spevakov/ | dátum vydania = 2015-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk | meno = Ľudovít | priezvisko = Vongrej}}</ref> V areáli sa nachádza koncertná sála a Divadlo [[Juraj Sarvaš|Juraja Sarvaša]], unikátne prírodné amfiteáter-divadlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spomienkové stretnutie rodiny a priateľov pri hrobe spisovateľa Ladislava Ťažkého | url = https://www.stredoslovaci.sk/spravy-zaujimavosti-230925_ladislav_tazky | vydavateľ = www.stredoslovaci.sk | dátum prístupu = 2026-06-07}}</ref> Doteraz sa tu predstavili desiatky mladých talentov aj renomovaných interpretov. Niekoľko rokov podporuje Konzervatórium [[Jozef Adamovič|Jozefa Adamoviča]] v [[Košice|Košiciach]], medzinárodný festival organovej hudby Ars Organi a ďalšie kultúrne podujatia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trebbia 2026 - Trebbia {{!}} Česká televize | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/14991430859-trebbia/22654215044/ | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mezinárodní cena Trebbia 2026 | url = https://www.tvnoe.cz/porad/46477-mezinarodni-cena-trebbia-2026 | vydavateľ = www.tvnoe.cz | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs-CZ}}</ref> === Staroklížsky kumšt === [[Súbor:Staroklížsky kumšt.png|náhľad|Podoba ocenenia Staroklížsky kumšt]] Gabriel Rehák v roku 2023 založil ocenenie nazvané "Staroklížsky kumšt". Ocenenie udeľuje Občianske združenie Starý Klíž<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starý Klíž - OZ Starý Klíž | url = https://www.starykliz.sk/oz-stary-kliz/ | vydavateľ = Starý Klíž | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = sk}}</ref> domácim aj zahraničným osobnostiam za mimoriadny prínos v oblasti umenia, kultúry, zachovávania tradičných ľudových hodnôt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programa musical de México en Starý Klíž, Eslovaquia | url = https://mexicanculturalcentre.com/2026/06/04/programa-musical-de-mexico-en-stary-kliz-eslovaquia/ | vydavateľ = Mexican Cultural Centre, United Kingdom | dátum vydania = 2026-06-04 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = es | meno = | priezvisko = The Mexican Cultural Centre United Kingdom | meno2 = | priezvisko2 = }}</ref> Medzi inými laureátmi si ocenenie prevzala aj slovenská herečka [[Ida Rapaičová]]. == Ocenenia == * Medzinárodná cena TREBBIA: prestížne európske ocenenie, každoročne udeľované umelcom, mecenášom a podnikateľom prevažne v oblasti kultúry. [[Praha]], 6. jún 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 23rd Annual of the TREBBIA Gala & Benefit Evening. | url = https://www.youtube.com/watch?v=sQIflfvWNgI | dátum vydania = 2026-06-07 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Trebbia Foundation}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trebbia 2026 | url = https://www.stvr.sk/televizia/program/23101/601497 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}</ref> *[[Súbor:Servare_et_Manere_flag.png|30x30pixelů|alt=]] [[Servare et Manere]]: **[[Súbor:Memorial_Medal_of_Tree_of_Peace_ribbon.jpg|50x50bod]] Pamätná medaila [[Strom pokoja|Stromu pokoja]], Špeciálna trieda s rubínmi, Medaila číslo 049 (Starý Klíž, 16. november 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenia | url = https://servaremanere.sk/ocenenia/ | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Servare et Manere}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriel Rehák bol ocenený vysokým vyznamenaním Servare et Manere | url = https://www.tofp.eu/sk/gabriel-rehak/ | dátum vydania = 2025-12-04 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Sobola | meno = Marek}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} [[Kategória:Humanisti]] [[Kategória:Filantropia]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] 9wnk598o0q1a3bxmgmdv8zv91lnxrnz 0 751219 8233135 8230108 2026-06-14T10:50:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8233135 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Hanns-Martin-Schleyer-Halle|fotka=Schleyerhalle-West.jpg|štát=Nemecko|poloha=Mercedesstraße 69 70372 [[Stuttgart]], [[Nemecko]]|zemepisná šírka=48.793889|zemepisná dĺžka=9.226944|správca=in.Stuttgart Veranstaltungsgesellschaft GmbH|otvorený=14. september 1983|prestavaný=2005 – 2006|kapacita=14 937|rozmery=286 m cyklistická dráha}} '''Hanns-Martin-Schleyer-Halle''' (niekedy skrátene '''Schleyer-Halle''') je krytá aréna nachádzajúca sa v [[nemecko]]m [[Stuttgart|Stuttgarte]]. Kapacita arény je takmer 15 000 divákov. Areál bol postavený v roku 1983 a je pomenovaný po [[Hanns Martin Schleyer|Hannsovi Martinovi Schleyerovi]], nemeckom bývalom dôstojníkovi [[Schutzstaffel|nacistickej SS]] a zástupcovi zamestnávateľov, ktorého uniesla a zavraždila teroristická skupina [[Frakcia Červenej armády]]. Má drevenú dráhu s dĺžkou 285 714 metrov (937 382 stôp). == Športové podujatia == V aréne sa konala záverečná fáza [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1985|Majstrovstiev Európy v basketbale v roku 1985]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ACB.COM - Partidos Históricos: España - Checoslovaquia, semifinal del Eurobasket'85 | url = http://acb.com/redaccion.php?id=26815 | vydavateľ = acb.com | dátum prístupu = 2026-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140122224233/http://acb.com/redaccion.php?id=26815 | dátum archivácie = 2014-01-22 }}</ref> V tenise sa v aréne hrajú niektoré zápasy turnaja Porsche Tennis Grand Prix na antukovom kurte označenom ako „Court 1“. V rokoch 1996 až 2001 sa tu konal aj turnaj [[Madrid Open (tenis)|Stuttgart Masters]], keď išlo o podujatie série ATP Super 9. Aréna sa využíva aj ako velodróm a bola dejiskom Majstrovstiev sveta v dráhovej cyklistike UCI v roku 2003. V hale Hanns-Martin-Schleyer-Hall sa konali [[Majstrovstvá sveta v športovej gymnastike]] v rokoch 1989, 2007 a 2019. == Koncerty == Skupina [[Depeche Mode]] vystúpila na štadióne sedemkrát: prvýkrát to bolo 2. novembra 1987 v rámci turné [[Music for the Masses]]. Druhýkrát to bolo 15. októbra 1990 v rámci [[World Violation Tour|turné World Violation]]. Tretíkrát to bolo 25. júna 1993 v rámci [[Devotional Tour|turné Devotional]]. Štvrtý koncert sa konal 23. septembra 1998 v rámci turné [[Singles Tour]]. Piaty koncert sa konal 3. októbra 2001 v rámci turné [[Exciter Tour]]. Šiesty koncert sa konal 9. marca 2006 v rámci [[Touring the Angel Tour|turné Touring the Angel]]. Siedmy koncert sa konal 8. novembra 2009 v rámci [[Tour of the Universe|turné Tour of the Universe]]. 11. apríla 2002 usporiadala írska popová skupina Westlife koncert v rámci turné World of Our Own na podporu svojho albumu [[World of Our Own]]. V júli 2009 odohral [[Elton John]] v Schleyerhalle vypredaný koncert.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.stimme.de/suedwesten/nachrichten/vm/Musik-Pop-Elton-John-spielt-seine-groessten-Hits-in-Stuttgart;art19068,1589686 |dátum prístupu=2026-06-07 |url archívu=https://archive.today/20130212181953/http://www.stimme.de/suedwesten/nachrichten/vm/Musik-Pop-Elton-John-spielt-seine-groessten-Hits-in-Stuttgart;art19068,1589686 |dátum archivácie=2013-02-12 }}</ref> Skupina Slayer odohrala 3. augusta 2019 v Schleyerhalle svoj posledný európsky koncert v rámci svojho rozlúčkového svetového turné. Americká ikona [[Beyoncé]] vystúpila v tejto sále trikrát. Dvakrát ako súčasť skupiny [[Destiny’s Child|Destiny's Child]] v rokoch 2002 a 2005 a raz v roku 2007 ako sólová umelkyňa počas turné [[The Beyoncé Experience]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Hanns-Martin-Schleyer-Halle|1336795639}} [[Kategória:Športové haly v Nemecku]] [[Kategória:Stavby v Stuttgarte]] [[Kategória:Šport v Stuttgarte]] [[Kategória:Architektúra z 1983]] 8ymsjaz1gvpa3fis0ljpvehz029vsiv 0 751311 8232962 8230987 2026-06-13T21:19:34Z BertaBabravá 290737 /* */ 8232962 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Conversion therapy equaldex, World, 2026.svg|náhľad|411x411bod|Legalita konverzných terapií vo svete podľa equaldex z roku 2026.]] '''Konverzná terapia''' (iné názvy: '''reparatívna terapia''', tzv. '''liečba homosexuality''') je [[Pseudoveda|pseudovedecká]] prax, ktorá sa snaží zmeniť [[Sexuálna orientácia|sexuálnu orientáciu]], romantickú orientáciu, [[Rodová identita|rodovú identitu]] alebo rodové vyjadrenie jednotlivca tak, aby to zodpovedalo [[Heterosexualita|heterosexuálnym]] a [[Cisrodovosť|cisrodovým]] normám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Is Conversion Therapy? | url = https://www.webmd.com/sex-relationships/what-is-conversion-therapy | vydavateľ = WebMD | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en}}</ref> Konverzná terapia je často neúčinná, pričom k zmenám orientácie nevedie, iba značne naruší jednotlivca a spôsobí dlhodobé psychické problémy. Postoj medicíny založenej na dôkazoch a klinického poradenstva je taký, že [[homosexualita]] a [[bisexualita]], ako aj rodová variancia sú prirodzenými a zdravými aspektmi [[Ľudská sexualita|ľudskej sexuality]] a [[Rodová identita|rodovej identity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.apa.org/topics/lgbtq/evidence-against-conversion-therapy | vydavateľ = www.apa.org | dátum prístupu = 2026-06-09}}</ref><ref>{{Citácia | priezvisko zborník = Haldeman | meno zborník = Douglas C. | kapitola zborník = Introduction: A history of conversion therapy, from accepted practice to condemnation | priezvisko = Haldeman | meno = Douglas C. | titul = The case against conversion “therapy”: Evidence, ethics, and alternatives | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Psychological Association | rok = 2022 | isbn = 978-1-4338-3711-1 | doi = 10.1037/0000266-001 | strany = 5}}{{Prebraná citácia}}</ref><ref>{{Citácia | titul = APA Resolution on Sexual Orientation Change Efforts | miesto = [Washington, DC] | vydavateľ = American Psychological Association | rok = 2021 | dátum vydania = Február 2021 | dátum prístupu = 2026-06-09 | url = https://www.apa.org/about/policy/resolution-sexual-orientation-change-efforts.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20260601015727/https://www.apa.org/about/policy/resolution-sexual-orientation-change-efforts.pdf | dátum archivácie = 2026-06-09}}{{Prebraná citácia}}</ref><ref>{{Citácia | titul = APA Resolution on Gender Identity Change Efforts | miesto = [Washington, DC] | vydavateľ = American Psychological Association | rok = 2021 | dátum vydania = Február 2021 | dátum prístupu = 2026-06-09 | url = https://www.apa.org/about/policy/resolution-sexual-orientation-change-efforts.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20260609205559/https://www.apa.org/about/policy/resolution-gender-identity-change-efforts.pdf | dátum archivácie = 2026-06-09}}{{Prebraná citácia}}</ref> Vykonávanie konverznej terapie môže predstavovať [[podvod]], pričom jej vykonávanie na maloletých osobách sa považuje za formu [[Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa|zneužívania detí]]. Odborníci ju opísujú ako [[mučenie]] – kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie s ľuďmi v rozpore s [[Ľudské práva|ľudskými právami]]. Zákony týkajúce sa konverznej terapie sa líšia od jednotlivých štátov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OHCHR {{!}} Report on conversion therapy | url = https://www.ohchr.org/en/calls-for-input/report-conversion-therapy | vydavateľ = OHCHR | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en}}</ref> == Legálnosť vo svete == Zákony týkajúce sa zákazu konverzných terapií v súčastnosti nie sú normalizované po celom svete. === Status k roku 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LGBT Rights by Country & Travel Guide | url = https://www.equaldex.com/ | vydavateľ = Equaldex | dátum vydania = 2026-06-13 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en}}</ref> === Krajiny, kde je konverzná terapia zakázaná: [[Brazília]], [[Peru]], [[Argentína]], [[Ekvádor]], [[Uruguaj]], [[Čile]], [[Mexiko]], [[Bolívia]], [[Paraguaj]], [[Kanada]], [[Malta]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Albánsko]], [[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Belgicko]], [[Cyprus]], [[Island]], [[Nórsko]], [[Grécko]], [[Izrael]], [[Taiwan]], [[Vietnam]] a [[Nový Zéland]]. Krajiny, kde je konverzná terapia zakázaná iba v určitých regiónoch: [[Švajčiarsko]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Filipíny]], [[India]], [[Venezuela]] a [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]. Krajiny, kde sú zakázané praktiky konverznej terapie, týkajúce sa iba sexuálnej orientácie: [[Samoa (štát)|Samoa]], [[Fidži]] a [[Nauru]]. Krajiny, kde status nie je jednoznačne vyjadrený: [[Východný Timor]] a [[Jemen]]. Vo zvyšných krajinách, vrátane Slovenska, sú konverzné terapie stále povolené. == História == [[Homosexualita]] bola v mnohých spoločnostiach, náboženstvách a kultúrach považovaná za hriech alebo zločin. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] ju lekári a psychiatri začali považovať za zdravotnú poruchu a hľadali spôsoby liečby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Homosexuality Criminalized and Subject to Death Penalty {{!}} History {{!}} Research Starters {{!}} EBSCO Research | url = https://www.ebsco.com/ | vydavateľ = EBSCO | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en}}</ref> V roku [[1899]] nemecký psychiater [[Albert von Schrenck-Notzing]], ktorý je považovaný za pioniera v oblasti konverzných terapií, uskutočnil prvý pokus o "liek" na homosexualitu. Údajne bol schopný konvertovať homosexuálneho muža na [[Heterosexualita|heterosexuálneho]] 45 [[Hypnóza|hypnózami]] a niekoľkými návštevami miestnych [[Verejný dom|nevestincov]]. Na jeho štúdiách sa v nadchádzajúcich dekádach budovali ďalšie iné procedúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CONVERSION THERAPY | url = https://www.psychologs.com/conversion-therapy/ | dátum vydania = 2020-11-25 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en-US | meno = Yashita | priezvisko = Ahluwalia}}</ref> V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] boli v mnohých krajinách homosexuálne osoby považované za psychiatrických pacientov. Lekári skúšali rôzne metódy ako homosexualitu z ľudí odstrániť. Časté procedúry boli: [[psychoanalýza]], hypnóza, [[Hormonálna liečba (transrodovosť)|hormonálna liečba,]] [[nápravné znásilnenie]], [[Kastrácia (zoológia)|kastrácia]], [[Elektrošok|elektrošoky]], [[lobotómia]], neskôr [[averzná terapia]] (jej cieľom bolo vyvolať odpor) - premietanie erotických obrázkov spojené s trestom, látky vyvolávajúce zvracanie, behavioriálne techniky a iné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A brief history of conversion therapy | url = https://jessk.org/brief-history-conversion-therapy | vydavateľ = Jessica Kant | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en-US}}</ref> V 60. rokoch sa najmä v [[Spojené štáty|USA]] začali rozvíjať hnutia za práva [[LGBT]] ľudí. Výskum taktiež potvrdil, že používané taktiky nepreukázali žiadnu účinnosť. V roku [[1973]] [[Americké psychiatrické združenie]] vymazalo homosexualitu z oficiálneho zoznamu [[Duševná porucha|psychických porúch]].<ref>{{Citácia periodika|titul=The A.P.A. Ruling on Homosexuality|url=https://www.nytimes.com/1973/12/23/archives/the-issue-is-subtle-the-debate-still-on-the-apa-ruling-on.html|periodikum=The New York Times|dátum=1973-12-23|dátum prístupu=2026-06-09|issn=0362-4331|jazyk=en-US}}</ref> V konverzných terapiách sa však naďalej pokračovalo hlavne v náboženských organizáciách a kresťanských poradenských centrách. Zaužívane metódy boli: [[Modlitba|modlitby]], [[Pôst|pôsty]], [[Exorcizmus|exorcizmy]] alebo skupinové terapie. Najznámejšou organizáciou bola spoločnosť [[Exodus International]]. Založená v roku 1976 a ukončila pôsobenie v roku 2013. Jej riaditeľ sa ospravedlnil za spôsobené škody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Group apologizes to gay community, shuts down ‘cure’ ministry | url = https://www.cnn.com/2013/06/20/us/exodus-international-shutdown | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2013-06-20 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en | meno = Ed | priezvisko = Payne}}</ref> V roku [[2001]] bola vydaná štúdia amerického chirurga [[David Satcher|Davida Satchera]], ktorá dokazovala, že neexistuje vedecký dôkaz, ktorý by potvrdil tvrdenie, že homosexualita môže byť zmenená.<ref>{{Citácia periodika|titul=Surgeon General's Report Calls for Sex Education Beyond Abstinence (Published 2001)|url=https://www.nytimes.com/2001/06/29/us/surgeon-general-s-report-calls-for-sex-education-beyond-abstinence.html|dátum=2001-06-29|dátum prístupu=2026-06-09|jazyk=en|periodikum=New York Times}}</ref> Postupne sa proti konverzným terapiám postavili rôzne internacionálne hnutia a národné organizácie ako napr. [[WHO]], [[Americké psychiatrické združenie]] a iné. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Conversion therapy|1358263058}} [[Kategória:Pseudoveda]] [[Kategória:LGBT]] 0d7uwjrh13s8jz7txki97d46kpg9xfu 0 751314 8232825 8232492 2026-06-13T17:25:16Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ dopl. šabl.. 8232825 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[televízne umenie|TV]] (mimo [[dramatické umenie|drámu]]) |- | '''Odovzdávané''' | v&nbsp;r. [[Igric 1995|1995]]–[[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 38 |} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Ostatnú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|film]] a TV |- | '''Odovzdávané''' | od&nbsp;r. [[Igric 2014|2014]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 17 |} '''Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu''', inokedy tiež '''Inú televíznu tvorbu''', bola jednou z&nbsp;vedľajších kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Pôvodne založená ako '''Oblasť TV zábavy, vzdelávania, dokumentu a&nbsp;publicistiky''', udeľovala sa počas 19. ročníkov za [[dokumentárny film|dokumentárne]], [[publicistika|publicistické]] či [[spravodajstvo|spravodajské počiny]] (do r.&nbsp;[[Igric 2009|2009]]) alebo kultúrne magazíny (do r.&nbsp;[[Igric 2011|2011]]). V&nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] bola rovnako ako [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská]] a&nbsp;[[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]] zrušená, respektíve predefinovaná na '''Ostatnú tvorbu''' ako takú. So&nbsp;záberom rozšíreným aj o&nbsp;formát [[filmové dielo|kinofilmu]], je v&nbsp;súčasnej podobe štatutárne klasifikovaná už ako '''Ostatná filmová a&nbsp;televízna tvorba'''. Zatiaľ čo v&nbsp;minulosti odmeňovala rozličné [[umelecká činnosť|tvorivé príspevky]] vrátane napríklad [[dramaturg]]ie, [[redaktor|redaktorskej činnosti]] či [[dabing]]u,<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> aktuálne zastrešuje odmeny iba v&nbsp;prospech [[réžia|režisérov]], [[scenár]]istov a&nbsp;[[kameraman|kameramanov]].<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> Na rozdiel od bývalých ceremónií, počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] sa prémie v tejto oblasti odovzdávajú početným zástupcom len za kolektívne výkony. Spomedzi ôsmich dvojnásobných držiteľov príslušných odmien, [[Zuzana Liová]] a [[Juraj Nvota]] obdržali doteraz ako jediní po jednej z&nbsp;oboch „ostatných“ prémií. == Historické súvislosti == S výnimkou dvoch ojedinelých ročníkov ([[Igric 1993|1993]] a [[Igric 1994|1994]]), kedy obe vzájomné disciplíny – kombinovane – absentovali v&nbsp;súťaži, patrí oblasť Ostatnej tvorby po [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárnej]] k&nbsp;druhej najčastejšie zastúpenej z&nbsp;hladiska celkového počtu poskytnutých prémií na kategóriu i&nbsp;jej pravidelných výskytov v doterajšej histórii samotných ceremónií. === Názvy kategórií/oblastí v priebehu ročníkov === Od jej založenia mapuje i '''Ostatná televízna tvorba''' rozličné historické aliasy pomenovania. Zatiaľ čo vo&nbsp;svojom úvodnom ročníku bola známa ešte pod rozšíreným názvom, a&nbsp;to ako <u>Oblasť televíznej zábavy, vzdelávania, dokumentu a&nbsp;publicistiky</u> ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/> v&nbsp;ďalších dvoch už pod všeobecnejšími ekvivalentami čoby <u>Oblasť inej televíznej tvorby</u> ([[Igric 1996|1996]])<ref name=Škriatok/><ref name=ČoRoTeSr/> či <u>Oblasť ostatnej televíznej tvorby</u> ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/> Po&nbsp;jej predefinovaní na „kategóriu“, po dobu ďalších 12 ročníkov si svoje štandardné označenie udržala ([[Igric 1998|1998]]–2009). Na&nbsp;prelome [[10. roky 21. storočia|prvých dvoch dekád nového milénia]] bola najprv prechodne premenovaná na&nbsp;<u>Ostatnú televíznu a&nbsp;seriálovú tvorbu</u> ([[Igric 2010|2010]]–[[Igric 2013|2013]]) a&nbsp;dodatočne pretransformovaná na&nbsp;univerzálnu kategóriu, teda '''Ostatnú filmovú a&nbsp;televíznu tvorbu''' (od&nbsp;r.&nbsp;2014) == Víťazi prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudeľované''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=2 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudelené <br />(mimo tých osobitných v r. 1994)''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |} === Ostatná televízna tvorba (1995–2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | width=70%| * <u>Prémia</u>: [[Miloslav Končok]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' oceňuje Končoka všeobecne.<ref name=VýPr1995/> Pravdepodobne bol režisérom slovenského znenia francúzskeho TV seriálu.|group="p."}}– [[dabing|slovenská verzia]] (''[[Veľké dni nášho storočia]]''{{#tag:ref|Metráž diela – pravdepodobne dokumentárneho žánru – neznáma.|group="p."}}) * <u>Prémia</u>: [[Katarína Začková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Začkovú bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr1995/> Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bola režisérkou TV cyklu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Eko ďalej (TV film) |url = https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = „Katarína Začková“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609085628/https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}}– [[filmová réžia|réžia]] (''[[Eko ďalej...?]]''^'''SF/DF''') * <u>Prémia</u>: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Trančíka bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr1995/> Podľa výrobných údajov samotných diel [[Česko-slovenská televízia|ČST]], resp. [[Česká televize|ČT]], je ich režisérom, autorom námetu aj scenára<ref name=GEN-MiŠa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = GEN > MILAN ŠAMÁNEK pohledem DUŠANA TRANČÍKA |url = https://febio.cz/tvorba.php?sid=359 |lokácia = Námět, Scénář, Kamera a Reźie |poznámka = |dátum vydania = 02.05.1994 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = febio.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260308044441/https://febio.cz/tvorba.php?sid=359 |dátum archivácie = 2026-03-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = OKO > NEJKRATŠÍ HRANICE |url = https://febio.cz/tvorba.php?sid=416 |lokácia = Námět, Scénář a Reźie |poznámka = |dátum vydania = 14.03.1994 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = febio.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260308051709/https://febio.cz/tvorba.php?sid=416 |dátum archivácie = 2026-03-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = OKO > TŘETÍ NÁVRAT aneb SLOVENSKÉ TANGO 2 |url = https://febio.cz/tvorba.php?sid=429 |lokácia = Námět, Scénář a Reźie |poznámka = |dátum vydania = 10.10.1994 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = febio.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260308042248/https://febio.cz/tvorba.php?sid=429 |dátum archivácie = 2026-03-08 }}</ref> a – v prípade prvého – i spolukameramanom.<ref name=GEN-MiŠa/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár/námet</span> (''[[GEN - Galerie elity národa|GEN]]'': „Milan Šamánek“^'''KF/DF''', ''[[Třetí návrat aneb Slovenské tango 2]]''^'''KF/DF'''a ''[[Nejkratší hranice]]''^'''KF/DF''') | width=4% align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Kocka]] – réžia (hraný seriál ''[[Škriatok (seriál)|Škriatok]]''^'''KF''')<ref name=Škriatok>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Škriatok [film] (1995) |url = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za inú televíznu tvorbu režisérovi Ľubovi Kockovi za nápadité a obrazovo príťažlivé skĺbenie reálneho a fantazijného sveta v seriáli Škriatok“ |dátum vydania = 29.05.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235938/http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Jindro Vlach]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'': „[[časť|č.]] 8–14“<sup>'''KF'''<ref name=ČoRoTeSr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čo rozprávala teta srna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za inú televíznu tvorbu Jindrovi Vlachovi za réžiu a kameru filmu Čo rozprávala teta srna (časti 8-14), za úspešné kameramanské snímky z prírody a za ich tvorivú režijnú interpretáciu - 7. výročné ceny“ |dátum vydania = 11.06.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú <u>Inú TV tvorbu</u>.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <u>Prémia</u>: [[Tomáš Pašteka]] a [[Jaroslav Mikuš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje dvojicu bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr1997/> Podľa zápisu SFÚ<ref name=KrDoZn>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Krok do známa [film], Ekosystémy vodných tokov (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/ |lokácia = Réžia |poznámka = |dátum vydania = 18.08.2016 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609104506/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> i&nbsp;záznamu ČSFD<ref name=PoNaPr/> boli spolurežisérmi 5-dielnej TV dokusérie. Kým SFÚ však archivuje dielo pod názvom „Ekosystémy vodných tokov“ v&nbsp;rámci cyklu ''Krok do známa'',<ref name=KrDoZn/> ČSFD už pod aliasom „Ekosystémy Slovenska“ a&nbsp;s&nbsp;nosným názvom ''Poznáte našu prírodu?''.<ref name=PoNaPr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Poznáte našu prírodu? Ekosystémy Slovenska (seriál) |url = https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = „Tomáš Pašteka, Jaroslav Mikuš“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609105105/https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Krok do známa]]'': „Ekosystémy vodných tokov“^'''KF/DF''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Dimitrov]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na iný TV hudobný dokument ''C'est la vie''<ref name=VýPr1998/> (28 min).|group="p."}}– réžia (''[[Ten-tet]]''^'''SF/DF''')<ref name=Dimitrov>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Ocenenia |url = http://peterdimitrov.sk/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Bonus LF, SFZ and USTT r. 1998 za filmy Ces't la vie a Ten - Tet / Bonus LF, SFZ and USTT r.2006 za film Vízie z Inferna“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = peterdimitrov.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211218132914/http://peterdimitrov.sk/ |dátum archivácie = 2021-12-18 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ladislav Bariak]] – [[redaktor]] (kultúr. magazín ''[[Oko (televízny magazín)|Oko]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <u>Prémia</u>: [[Lea Gallová]] – réžia/[[scenár]] (''[[Na starej fare]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}^'''DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na starej fare [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Lea Gallová za scenár a réžiu filmu Na starej fare“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/ |dátum archivácie = 2026-06-03 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Boris Lindtner]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[V tieni]]'': „Zhasnuté svetlá rámp“^'''KF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zhasnuté svetlá rámp [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Boris Lindtner za kameru a réžiu filmu Zhasnuté svetlá rámp“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/ |dátum archivácie = 2026-06-03 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <u>Prémia</u>: Ladislav Bariak – réžia/scenár (''[[Fidlikant v Nitre]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Fidlikant v Nitre [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba – Ladislav Bariak za scenár a réžiu publicistického filmu Fidlikant v Nitre“ |dátum vydania = 22.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609120138/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * <u>Prémia</u>: Katarína Začková{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2001/> oceňuje Začkovú všeobecne „za tvorivý vklad do TV publicistického cyklu [[Slovenská televízia|STV]]“. Vvýrobné údaje k&nbsp;samotnému dielu nedostupné. Vychádzajúc z&nbsp;retrospektívneho rozhovoru Začkovej pre ''[[Denník N]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = MIKUŠOVIČ, Dušan |titul = Katarína Začková z Reportérov: Šokuje ma, ako Rezník klame. Takto nás vedenie televízie osočovalo za Mečiara |url = https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/ |lokácia = |poznámka = „Začala som robiť cyklus, ktorý sa volal „Mýtus o…“. Prvý bol „Mýtus o slovenskej kapitálotvornej vrstve“, potom prišli „Mýtus o slovenskom zázraku“, tak isto som nakrútila mýtus o Gabčíkove“ |dátum vydania = 18.10.2020 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ''[[Denník N]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121021000/https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/ |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> či zápisov SFÚ o jej iných príspevkoch,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Začková, Katarína |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&field=AUK2&term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0053887%5C*230a%5C*as%5E%22 |lokácia = Názvy filmových diel |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609143326/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&field=AUK2&term=%22%5Esfu_un_auth%5C%2A0053887%5C%2A230a%5C%2Aas%5E%22 |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> pravdepodobne bola jeho režisérkou.|group="p."}}– <span style="color:silver">réžia</span> (''[[Mýtus o...]] slovenskej kapitálotvornej vrstve''^'''SF/DF''') * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Zelinová]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2001/> i&nbsp;zápis SFÚ<ref name=VTieni/> oceňujú Zelinovú všeobecne. Bola dramaturgičkou publicistického cyklu [[TV Markíza]].|group="p."}}– [[dramaturg]]ia (''V&nbsp;tieni''^'''KF/DF''')<ref name=VTieni>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > V tieni [film] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zuzane Zelinovej za tvorivý vklad do televízneho publicistického cyklu V tieni - 12. výročné ceny [...] Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Natália Vídenská za citlivý prístup k ľudským osudom v televíznom cykle V tieni - 15. výročné ceny“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260603102029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/ |dátum archivácie = 2026-06-03 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * <u>Prémia</u>: [[Valér Mikula]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Mikulu bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2002/> Podľa záznamu denníka ''SME'' bol moderátorom i scenáristom TV kultúrneho magazínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ba |titul = Litera sa vracia |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2 |lokácia = |poznámka = „Po takmer ročnej prestávke sa na televízne obrazovky vracia obľúbený kultúrny magazín Litera [...] informoval literárny kritik Valér Mikula, ktorý je staronovým scenáristom i sprievodcom tejto relácie |dátum vydania = 11.01.2003 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609150253/https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2 |dátum archivácie = 2026-06-09}}</ref> |group="p."}}– <span style="color:silver">scenár</span> (kultúr. magazín ''[[Kultúra v čase – Litera]]''^'''KF''') * <u>Prémia</u>: [[Beáta Arvayová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'', oceňuje Arvayovú bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2002/> Pravdepodobne bola jeho dramaturgičkou.|group="p."}}– <span style="color:silver">dramaturgia</span> (''[[Solamente naturali]]''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group="p."}}) | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Žilčayová]] a [[Pavol Korec]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'', oceňuje dvojicu bez špecifických výkonov či názvu diela,<ref name=VýPr2003/> kým iný a&nbsp;z&nbsp;perodika ''Synchron'' ich kredituje za 6-dielny TV dokuseriál ''Propeler'',<ref name=VýPr2003-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku | periodikum = Synchron: Zpravodaj českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | ročník = 2 | číslo = 4 | strany = 23–24 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260610234801/https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25 | dátum archivácie = 2026-06-11}}</ref> uvádzaný niekedy i&nbsp;s&nbsp;podtitulom (Subkultúry mládeže).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Propeler - subkultúry mládeže (TV film) |url = https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = „Pavol Korec, Jana Žilčayová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609154858/https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}}– autori (''[[Propeler (dokumentárny seriál)|Propeler]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2003-Synchron/> * <u>Prémia</u>: [[Samuel Ivaška]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'', oceňuje Ivašku bez špecifického výkonu či názvu diela.<ref name=VýPr2003/> Podľa jeho oficiálnych stránok<ref name=Ivaška>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Autorské filmy |url = https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/ |lokácia = |poznámka = „Doma mu Slovenský filmový zväz, Únia televíznych tvorcov a Literárny fond Slovenskej republiky udelili v roku 2003 v Trenčianskych Tepliciach ocenenie za nekonvenčné posolstvo alternatívneho života za film „Malé tajomstvo krovín“.“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = [[Samuel Ivaška|samoivaska.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20230528142039/https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/ |dátum archivácie = 2023-05-28 }}</ref> i&nbsp;výsledkov publikovaných v&nbsp;periodiku ''Synchron''<ref name=VýPr2003-Synchron/> bol ocenený za „nekonvenčné posolstvo alternatívneho života“, respektíve ''Malé tajomstvo krovín''.|group="p."}}– autor (''[[Malé tajomstvo krovín]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2003-Synchron/><ref name=Ivaška/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Jarošová]] a [[Jaroslav Rihák]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> či zápis SFÚ<ref name=Ateliér/> oceňujú dvojicu bez špecifických výkonov.|group="p."}}– <span style="color:silver">autori</span> (''[[Ateliér]]''^'''KF/DF''')<ref name=Ateliér>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ateliér - portréty [film] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Zuzana Jarošová a Jaro Rihák za pozoruhodný magazín o výtvarnom umení Ateliér“ |dátum vydania = 17.06.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609163615/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'', oceňuje Vídenskú bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2004/>|group="p."}}– <span style="color:silver">autorka</span> (''V&nbsp;tieni''^'''KF/DF''')<ref name=VTieni/> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: [[Marián Petro]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje filmového strihača bez špecifického výkonu či názvu diela.<ref name=VýPr2005/>|group="p."}}– <span style="color:silver">strih (neznáme)</span> * <u>Prémia</u>: [[Zdeno Vlach]] – kamera (''[[V ríši kamzíka tatranského]]''^'''KF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > V ríši kamzíka tatranského [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zdenovi Vlachovi za náročný tvorivý kameramanský výkon vo filme V ríši kamzíka tatranského“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609162540/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: Peter Dimitrov{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'',<ref name=VýPr2006/> tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]<ref name=Barabáš/> či zápis SFÚ<ref name=VíZIn/> oceňujú Dimitrova bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie aj jeho scenáristom.<ref name=VíZIn/>|group="p."}}– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[Vízie z inferna]]''^'''SF/DF''')<ref name=Dimitrov/><ref name=Barabáš/><ref name=VíZIn>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vízie z Inferna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Peter Dimitrov za mimoriadne presvedčivú umeleckú výpoveď o holocauste“ |dátum vydania = 05.01.2024 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609112140/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ján Šuda]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'',<ref name=VýPr2006/> tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša<ref name=Barabáš/> či zápis SFÚ<ref name=Šuda/> oceňujú Šudu bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Lida Mlichová Ján Vrtílek [film] : rozhovory s otcom (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/ |lokácia = Réžia |poznámka = „Ján Šuda“ |dátum vydania = 20.02.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609122322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Európski knihári]]'': „Rozhovory s&nbsp;otcom“^'''SF/DF''')<ref name=Barabáš/><ref name=Šuda>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Šuda, Ján, 1939-2012 |url = |lokácia = Biografická pozn. |poznámka = „Rozhovory s otcom (2005, Prémia LF, SFZ a ÚSTT v kategórii Ostatná televízna tvorba 2006)“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> ----- * <u>Prémia</u>: [[Tina Diosi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'',<ref name=VýPr2006/> tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša<ref name=Barabáš/> či zápis SFÚ<ref name=MeLiSl/> oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou i scenáristkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Město létajících slov |url = https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov |lokácia = O filmu |poznámka = „Režie Tina Diosi / Scénář Martina Diosi “ |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|KVIFF]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260211033531/https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov |dátum archivácie = 2026-02-11 }}</ref> Vzhľadom k jeho žánru bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group="p."}}– <span style="color:silver">réžia/</span>scenár (''[[Mesto lietajúcich slov]]''^'''SF/DF''')<ref name=Barabáš/><ref name=MeLiSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto lietajúcich slov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“ |dátum vydania = 29.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r.&nbsp;2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: [[Richard Krivda]] – kamera (''[[Sám proti sebe]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Sám proti sebe [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu Richardovi Krivdovi za výtvarne pojatú kameru vo filme Sám proti sebe“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609174204/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Marek Poláček]] – réžia/scenár (''[[Moja misia]]'': „Padre Alegría“^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2007-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moja misia [film], Padre Alegría (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu scenáristovi a režisérovi Marekovi Poláčekovi za šírenie humanizmu a radosti v portréte misionára vo filme Padre Alegría z cyklu Moja misia“ |dátum vydania = 04.04.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609174623/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: Zdeno Vlach – réžia/scenár/kamera (''[[V pralesoch Karpát]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > V pralesoch Karpát [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Zdeno Vlach za scenár, kameru a réžiu filmu V pralesoch Karpát“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609181432/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Milan Homolka]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Noc na švédskom vale]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2008-SME/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Noc na Švédskom vale [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Milan Homolka za námet, scenár a réžiu filmu Noc na švédskom vale“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609181043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Johanides]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Emília Vášáryová]]“^'''KF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > GEN.sk [film] : galéria elity národa, Prof. Emília Vášáryová, herečka (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Juraj Johanides (réžia filmu z cyklu GEN.sk Emília Vášáryová)“ |dátum vydania = 07.04.2026 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609182613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Dodo Šimončič (kamera filmu Moderná architektúra Slovenska)“ |dátum vydania = 22.10.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235101/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-20 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Nvota]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ivan Žucha]]“<sup>'''KF/DF''' * <u>Prémia</u>: [[Martin Šulík]] – réžia (''[[Zlatá šedesátá]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zlatá šedesátá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Martin Šulík za réžiu televízneho seriálu Zlatá šedesátá“ |dátum vydania = 23.04.2026 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609183230/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ľubomír Feldek]]“^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > GEN.sk [film] : galéria elity národa, Ľubomír Feldek, spisovateľ (2010) |url = |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Peter Hledík za réžiu filmu GEN.sk Ľubomír Feldek“ |dátum vydania = 07.04.2026 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184047/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Tomáš Hulík]] – réžia (''[[Návrat rysov]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2011-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Návrat rysov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Tomáš Hulík za réžiu filmu Návrat rysov“ |dátum vydania = 16.06.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: [[Ľuba Koľová]] – réžia (''[[Pieseň pre mamu]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SNITKOVÁ, Tatiana |titul = SFD > Porota ocenila dokument Ľuby Koľovej |url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivú prémiu v kategórii ostatná televízna a seriálová tvorba udelila porota [...] Ľube Koľovej za réžiu dokumentu Pieseň pre mamu“ |dátum vydania = 03.04.2012 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ''[[Korzár (denník)|Korzár]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609102945/https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: Peter Hledík – réžia (''GEN.sk'': „[[Vladimír Popovič]]“^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Liová]] – réžia (''[[Slovenské kino]]'': „Ženy (od lásky k hnevu)“^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské kino [film], Ženy ; od lásky k hnevu (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Zuzana Liová za réžiu televízneho filmu Žena v slovenskom filme z cyklu Slovenské kino“ |dátum vydania = 24.04.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184855/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Katarína Farkašová]] – dramaturgia (''[[Zbohom, súdruhovia!]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2013-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zbohom, súdruhovia! [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Katarína Farkašová za dramaturgiu televízneho seriálu Zbohom, súdruhovia!“ |dátum vydania = 29.04.2024 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609185037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |} === Ostatná tvorba (od r. 2014) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | width=70%| * <u>Prémia</u>: [[Rudolf Urc]] – scenár/námet (''[[Čarovný svet animovaného filmu]]''^{'''KF/DF/AF/TV'''})<ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref><ref name=ČaSvAnFi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čarovný svet animovaného filmu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu – Rudolf Urc za námet a scenár televízneho seriálu Čarovný svet animovaného filmu“ |dátum vydania = 04.09.2014 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609185751/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | width=4% align=center| <ref name=VýPr2014>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Na rozdiel od protokolu cien zverejneného v&nbsp;online-revue ''Film Press'' s&nbsp;už novým názvom kategórie,<ref name=VýPr2014/> iný a&nbsp;z&nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku ešte jej ekvivalent z&nbsp;predchádzajúcich rokov („Ostatná televízna a&nbsp;seriálová tvorba“)<ref name=VýPr2014-AIC/> Zápisy SFÚ demonštrujú už jej premenovanie na „Ostatnú filmovú a&nbsp;televíznu tvorbu“.<ref name=ČaSvAnFi/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <u>Prémia</u>: [[Dušan Hudec]] – réžia/scenár (''[[Neznámi hrdinovia]]''^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: Zuzana Liová – réžia/scenár (''[[ Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]'': „[[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hana Gregorová]]“^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2015-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Hnát]] – réžia (hraný film ''[[Balada o Tereze a Šimonovi]]''{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený organizátorom v&nbsp;online-revue ''Film Press'' uvádza názov diela ako ''Baladu o Šimonovi a Tereze'',<ref name=VýPr2016/> ten z webu AIC už pre zmenu čoby ''Balada o Tereze a Šimonovi''.<ref name=VýPr2016-AIC/> Zápis SFÚ demonštruje druhý ekvivalent.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Balada o Tereze a Šimonovi [film] (2015) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „študentský hraný film (komorná dráma)“ |dátum vydania = 28.06.2016 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609195224/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>.|group="p."}}^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Michal Blaško]] – réžia (hraný film ''[[Strach (film z roku 2015)|Strach]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2016-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Bučka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaná aj pod rodným priezviskom Kovalčíková, príp. kombinovane ako Jana Bučka Kovalčíková alebo Kovalčíková-Bučka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Bučka, Jana, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Kovalčíková, Jana, 1981- [meno ženy za slobodna] / Kovalčíková-Bučka, Jana, 1981- [slo] / Bučková, Jana, 1981- [slo] / Bučka Kovalčíková, Jana, 1981- [slo]“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''Prvá'': „[[Izabela Textorisová]]“^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * <u>Prémia</u>: Juraj Nvota – réžia (''[[Masky Juraj Steiner]]''^'''SF/TV''')<ref name=VýPr2017-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (hraná miniséria ''[[Spravedlnost]]''^{'''[[Česká televize|ČT]]/TV'''})<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Bebjak, Peter, 1970- |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Peter Bebjak za réžiu minisérie Spravedlnost nakrútenej pre Českú televíziu“ |dátum vydania = 19.09.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Branislav Molnár]] – réžia (''[[Žijem Dunajom]]''^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2018-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Žijem Dunajom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Branislav Molnár za réžiu televízneho dokumentárneho filmu Žijem Dunajom“ |dátum vydania = 16.07.2024 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609204948/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lihosit]] – réžia (''[[Vycestovacia doložka pre Dubčeka]]''^'''DF/HD''')<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Miroslav Válek|Válek]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2019-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] a [[Vít Janeček]] – réžia (''[[Obliehanie mesta]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * <u>Prémia</u>: [[Ivan Ostrochovský]] – réžia (hraný film ''[[Služobníci]]''^'''''')<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Palúcha za námet, scenár a réžiu,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC výlučne za réžiu.<ref name=VýPr2022-AIC/>|group="p."}}– réžia/scenár/námet (''[[Ivan Palúch|Herec: Ivan Palúch]]''^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * <u>Prémia</u>: Jana Bučka – réžia (''[[Môj emigrant]]'': „Elena“^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023/> i&nbsp;ten na webe AIC<ref name=VýPr2023-AIC/> uvádzajú v&nbsp;uvedenom ročníku neštandardný názov kategórie („Ostatná televízna a&nbsp;filmová tvorba“)<ref name=VýPr2023-AIC/> Zápisy SFÚ k&nbsp;máju 2026 bez záznamu.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaný aj ako Ľubomír Ján Slivka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slivka, Ľubomír, 1957- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Slivka, Ľubomír Ján, 1957- [slo]“ |dátum vydania = 04.10.2018 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221018114212/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/ |dátum archivácie = 2022-10-18 }}</ref> Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2024/> i ten na webe SFÚ<ref name=VýPr2024-SFÚ/> oceňujú Slivku bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie i jeho spoluproducentom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Andy Warhol |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609214133/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}}– réžia (''[[Andy Warhol|Andy Warhol: Americký sen]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * <u>Prémia</u>: [[Michaela Zakuťanská]] – scenár (hraný film ''[[Kavej]]''^'''''')<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * <u>Prémia</u>: [[]] – (''[[]]''^'''''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumetárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film {{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument <!--<br /> ^'''†''' [[in memoriam]]--> <br />Publicistické relácie sú v prehľade klasifikované ako podžáner dokumentárneho filmu |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia prémií === ; 2 prémie * [[Ladislav Bariak]] (2×Ostatná TV tvorba) * [[Jana Bučka]] (2×Ostatná tvorba) * [[Peter Dimitrov]] (2×Ostatná TV tvorba) * [[Peter Hledík]] (2×Ostatná TV tvorba) * [[Zuzana Liová]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba) * [[Juraj Nvota]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba) * [[Zdeno Vlach]] (2×Ostatná TV tvorba) * [[Katarína Začková]] (2×Ostatná TV tvorba) == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Ostatná tvorba]] rko6f7kqm0i91b38ytkjnnpohzm2esa 0 751343 8232826 8231960 2026-06-13T17:25:50Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ dopl. šabl.. 8232826 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Teóriu a kritiku |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[filmová kritika|filmová teória a kritika]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od&nbsp;r. [[Igric 1994|1994]] |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémii'''}} | 46 |} '''Prémia za Teóriu a kritiku''', inokedy '''Oblasť filmovej''' alebo '''televíznej teórie a kritiky''', je jednou z&nbsp;vedľajších kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Pravdepodobne od roku&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Audiovizuálna teória a kritika'''. Disciplína ako taká odmeňuje okrem iných prevažne [[filmológia|filmológov]] či [[historická veda|historikov]] a&nbsp;spravidla za&nbsp;[[literárne dielo|literárnu činnosť]], a&nbsp;to v&nbsp;zastúpení [[teória|teoretických]], [[filmová kritika|kritických]], [[encyklopédia|encyklopedických]] alebo takisto [[historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických diel]]. Najviac tvorivých premíí v doterajšej histórii súťaže naakumuloval [[Martin Kaňuch]] – trikrát samostatne ako [[editor]] a&nbsp;[[redaktor]], dvakrát už v&nbsp;menovitej spolupráci s&nbsp;inými. == Víťazi prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z&nbsp;dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudeľované''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | align=center| <span style="color:silver">''prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony'' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <u>Prémia</u>: [[Václav Macek]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami oceňuje Macka všeobecne „za publikáciu“.<ref name=VýPr1994/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Katalóg > K dejinám slovenského dokumentárneho filmu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047144-K-dejinam-slovenskeho-dokumentarneho-filmu-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Macek, Václav - Autor“ |dátum vydania = 30.07.2009 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230601064108/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047144-K-dejinam-slovenskeho-dokumentarneho-filmu-kniha/ |dátum archivácie = 2023-06-01 }}</ref>|group="p."}}– [[autor]] (''[[K dejinám slovenského dokumentárneho filmu]]''^'''M''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' oceňuje Mihálika všeobecne „za prácu“, kým názov diela uvádza chybne (ako ''Zrod slovenskej kinematografie'').<ref name=VýPr1995/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896-1948 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047125-Vznik-slovenskej-narodnej-kinematografie-18961948-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Mihálik, Peter - Autor“ |dátum vydania = 30.07.2009 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610202628/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047125-Vznik-slovenskej-narodnej-kinematografie-18961948-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896–1948]]''^'''M''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Šmatlák]] – [[publicistika|publicista]] (všeobecne za r.&nbsp;1993 až 1995) * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lexmann]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Lexmanna všeobecne za publikáciu.<ref name=VýPr1997/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Slovenská filmová hudba 1896-1996 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-072797-Slovenska-filmova-hudba-18961996-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Lexmann, Juraj - Autor“ |dátum vydania = 04.07.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610205218/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-072797-Slovenska-filmova-hudba-18961996-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Slovenská filmová hudba 1896–1996]]''^'''M''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Lexmann, Juraj, 1941-2025 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003959-Lexmann-Juraj-19412025/ |lokácia = Biografická pozn. |poznámka = „Slovenská filmová hudba 1896-1996 (1996, Prémia LF SR, SFZ a ÚSTT za tvorbu roku 1996 v oblasti filmovej teórie a kritiky udelená v roku 1997)“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610205406/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003959-Lexmann-Juraj-19412025/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Eva Vženteková|Eva Dzúriková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Dzúrikovú všeobecne za publikáciu.<ref name=VýPr1997/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-037063-Dejiny-filmovej-distribucie-v-organizacii-a-sprave-slovenskej-kinematografie-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Vženteková, Eva - Autor“ (meno Dzúrikovej za slobodna) |dátum vydania = 16.08.2008 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063448/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-037063-Dejiny-filmovej-distribucie-v-organizacii-a-sprave-slovenskej-kinematografie-kniha/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie|Dejiny filmovej distribúcie v&nbsp;organizácii a&nbsp;správe slovenskej kinematografie]]''^'''M''') | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <u>Prémia</u>: [[Jelena Paštéková]] a Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje dvojicu všeobecne za publikáciu.<ref name=VýPr1998/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautori.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Dejiny slovenskej kinematografie [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047151-Dejiny-slovenskej-kinematografie-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Macek, Václav - Autor / Paštéková, Jelena - Autor, 1951-“ |dátum vydania = 30.07.2009 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610213156/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047151-Dejiny-slovenskej-kinematografie-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}}– autori (''[[Dejiny slovenskej kinematografie]]''^'''M''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <u>Prémia</u>: [[Rudolf Urc]]{{#tag:ref|Tlačová správa s&nbsp;výsledkami oceňuje Urca všeobecne „za dielo“.<ref name=VýPr1999/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Traja veteráni za kamerou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-076176-Traja-veterani-za-kamerou/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Urc, Rudolf - Autor“ |dátum vydania = 30.07.2009 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221204051327/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-076176-Traja-veterani-za-kamerou/ |dátum archivácie = 2022-12-04 }}</ref>|group="p."}}– autor ([[dizertačná práca|dizer. práca]] ''[[Traja veteráni za kamerou]]'') * <u>Prémia</u>: [[Marián Brázda]], [[Ľubica Mistríková]]{{#tag:ref|Neskôr známa už pod priezviskom Orechovská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Orechovská, Ľubica, 1974- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024064-Orechovska-lubica-1974/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Mistríková, Ľubica, 1974- [meno ženy za slobodna]“ |dátum vydania = 19.07.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028231017/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024064-Orechovska-lubica-1974/ |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref>|group="p."}}a [[Martin Štetina]] – publicisti (''[[Kino-Ikon]]'' [[číslo|č.]] 3/98^'''Č''') | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <u>Prémia</u>: [[Pavel Branko]]{{#tag:ref|Protokol cien uvrejnený v&nbsp;''SME''<ref name=VýPr2000/> i tlačová správa s výsledkami<ref name=TS2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]] |titul = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny prémie |url = |lokácia = |poznámka = Tlačová správa z archívu SFÚ |dátum vydania = 14.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> oceňujú Branka všeobecne „za knihu“, kým protokol už z denníka ''Práca'' „za knihu filmových kritík a štúdií“.<ref name=VýPr2000-Práca/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Straty a nálezy 1948-1998 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011346-Straty-a-nalezy-19481998-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Branko, Pavel / Macek, Václav - Editor, 1952- / Styan, Martin Clifford - Prekladateľ“ |dátum vydania = 28.10.2005 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610220205/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011346-Straty-a-nalezy-19481998-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Straty a nálezy 1948–1998]]''^'''Z''')<ref name=TS2000/><ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená'' | align=center| <ref name=VýPr2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami oceňuje Slivku všeobecne „za publikáciu“.<ref name=VýPr2001/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Karol Plicka [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-010669-Karol-Plicka-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Slivka, Martin - Autor“ |dátum vydania = 09.05.2000 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610221123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-010669-Karol-Plicka-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Karol Plicka: básnik obrazu]]''^'''A''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Dudková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Dudkovú všeobecne za dielo.<ref name=VýPr2002/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Línie, kruhy a svety Emira Kusturicu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029359-Linie-kruhy-a-svety-Emira-Kusturicu-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Dudková, Jana - Autor“ |dátum vydania = 31.12.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610224455/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029359-Linie-kruhy-a-svety-Emira-Kusturicu-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Línie, kruhy a svety Emira Kusturicu]]''^'''B''') * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Gindl-Tatárová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje Gindl-Tatárovú všeobecne za dielo.<ref name=VýPr2002/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Hollywoodoo [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029356-Hollywoodoo-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Gindl-Tatárová, Zuzana - Autor“ |dátum vydania = 31.12.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260124195441/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029356-Hollywoodoo-kniha/ |dátum archivácie = 2026-01-24 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Hollywoodoo: Filmové ilúzie podľa zaručených receptov]]''^'''M''') | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * <u>Prémia</u>: Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Macka všeobecne za dielo.<ref name=VýPr2003/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Štefan Uher 1930-1993 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011452-stefan-Uher-19301993-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Macek, Václav - Autor“ |dátum vydania = 01.12.2005 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610230420/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011452-stefan-Uher-19301993-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Štefan Uher 1930–1993]]''^'''A''')<ref name=VýPr2003-Synchron/> * <u>Prémia</u>: [[Dušan Hanák]], [[Miroslav Ulman]], Marián Brázda a [[Jozef Krajčovič]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza Ulmana chybne (ako „Miloslava“).<ref name=VýPr2003/>|group="p."}}– [[dramaturgia]]/príprava ([[DVD-Video|DVD]] ''[[Obrazy starého sveta]]''^'''V''')<ref name=VýPr2003-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku | periodikum = Synchron: Zpravodaj českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | ročník = 2 | číslo = 4 | strany = 23–24 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260610234801/https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25 | dátum archivácie = 2026-06-11}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: Miroslav Ulman a [[Peter Ulman]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje bratov všeobecne za dielo.<ref name=VýPr2004/> Podľa záznamov Katalógu SFÚ sú u&nbsp;jeho prvého vydania z&nbsp;r.&nbsp;2001 kreditovaní ako hlavní spoluautori,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Sprievodca klubovým filmom [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011273-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Ulman, Miroslav - Autor / Ulman, Peter, 1966- - Autor“ |dátum vydania = 09.09.2005 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611080858/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011273-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref> u&nbsp;neskoršieho a&nbsp;z&nbsp;r.&nbsp;2003 už čoby zostavovatelia, resp. kompilátori.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Sprievodca klubovým filmom [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011233-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „ Ulman, Miroslav - Zostavovateľ / Kompilátor; Ulman, Peter, 1966- - Zostavovateľ / Kompilátor“ |dátum vydania = 09.09.2005 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230130040141/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011233-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/ |dátum archivácie = 2023-01-30 }}</ref>|group="p."}}– autori (''[[Sprievodca klubovým filmom]]''^'''M''') * <u>Prémia</u>: Marián Brázda a [[Martin Kaňuch]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje dvojicu všeobecne za dielo.<ref name=VýPr2004/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho zodpovednými, resp. výkonnými spoluredaktormi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 5 scenárov [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011296-5-scenarov-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „zodpovedný redaktor Marián Brázda ; výkonný redaktor Martin Kaňuch“ |dátum vydania = 23.09.2005 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611081355/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011296-5-scenarov-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– [[redaktor]]i ([[kniha|kniž. vydanie]] ''[[5 scenárov]]'') | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje Branka bez špecifického výkonu či názvu diela.<ref name=VýPr2005/> Pravdepodobne bol ocenený za druhý zborník svojich textov ''Straty a nálezy'' (z r. 2005).<ref name=StANá2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Straty a nálezy 2 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011945-Straty-a-nalezy-2-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť / Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „výkonný redaktor: Martin Kaňuch / Branko, Pavel - Autor / Kaňuch, Martin - Editor, 1973-“ |dátum vydania = 17.03.2006 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611083743/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011945-Straty-a-nalezy-2-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– <span style="color:silver">autor (''Straty a nálezy 2''^'''Z''')</span> * <u>Prémia</u>: [[Juraj Mojžiš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje Mojžiša bez špecifického výkonu či názvu diela.<ref name=VýPr2005/> Pravdepodobne bol ocenený za zbierku svojich filmových esejí ''Použi ma ako stránku knihy'' (z r. 2004).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Použi ma ako stránku knihy [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011191-Pouzi-ma-ako-stranku-knihy-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Mojžiš, Juraj - Autor“ |dátum vydania = 08.09.2005 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611090013/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011191-Pouzi-ma-ako-stranku-knihy-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– <span style="color:silver">autor (''Použi ma ako stránku knihy''^'''M''')</span> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch – redaktor<ref name=StANá2/>(Pavel Branko: ''[[Straty a nálezy 2]]''^'''Z''')<ref name=Barabáš/> * <u>Prémia</u>: [[Renáta Šmatláková]] a Martin Šmatlák{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2006/> i&nbsp;tlačová správa s&nbsp;výsledkami publikovaná na webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]<ref name=Barabáš/> oceňujú manželov všeobecne „za spracovanie encyklopedického diela“. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho hlavnými spoluautormi (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Slovenskí režiséri hraných filmov'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Filmové profily [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011950-Filmove-profily-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Šmatláková, Renáta - Autor / Šmatlák, Martin, 1961- - Autor“ |dátum vydania = 17.03.2006 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611092433/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011950-Filmove-profily-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autori (''[[Filmové profily]]''^'''M''')<ref name=Barabáš/> | align=center| <ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r.&nbsp;2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: Rudolf Urc a [[Gabriela Gavalčinová]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2007/> či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref name=VýPr2007-AIC/> oceňujú dvojicu za „portréty osobností“ v&nbsp;menovanej príručke. Katalóg SFÚ obsahuje u&nbsp;náležitého titulu dva príbuzné záznamy – kým u&nbsp;jedného je uvádzaný výlučne Urc a&nbsp;ako autor,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Galéria osobností [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-272814-Galeria-osobnosti-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Urc, Rudolf - Autor“ |dátum vydania = 06.05.2019 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230128111442/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-272814-Galeria-osobnosti-kniha/ |dátum archivácie = 2023-01-28 }}</ref> u&nbsp;toho dvojjazyčného iba Gavalčinová a&nbsp;čoby redaktorka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Galéria osobností BAB [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-059181-Galeria-osobnosti-BAB-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť / Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „redakcia Gabriela Gavalčinová / Gavalčinová, Gabriela - Editor, 1944-2006“ |dátum vydania = 27.09.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611111330/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-059181-Galeria-osobnosti-BAB-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autor/redaktorka ([[príručková publikácia|účel. publikácia]] festivalu [[Bienále animácie Bratislava|BAB]] ''[[Galéria osobností]]''^'''M''')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Peter Gavalier]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2007/> či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref name=VýPr2007-AIC/> oceňujú Gavaliera za esej všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Spletité cesty Wima Wendersa [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-042419-Spletite-cesty-Wima-Wendersa-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Gavalier, Peter - Autor“ |dátum vydania = 16.02.2009 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611112654/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-042419-Spletite-cesty-Wima-Wendersa-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Spletité cesty Wima Wendersa]]''^'''M''')<ref name=VýPr2007-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2007>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: Juraj Mojžiš{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2008/> či ''SME''<ref name=VýPr2008-SME/> oceňujú Mojžiša za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Albert Marenčin - filmár na križovatkách času [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-028609-Albert-Marencin-filmar-na-krizovatkach-casu-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Mojžiš, Juraj - Autor“ |dátum vydania = 11.12.2007 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250123000114/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-028609-Albert-Marencin-filmar-na-krizovatkach-casu-kniha/ |dátum archivácie = 2025-01-23 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Albert Marenčin – filmár na križovatkách času]]''^'''B''')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * <u>Prémia</u>: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2008/> či ''SME''<ref name=VýPr2008-SME/> oceňujú Branka za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Straty a nálezy 3 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-023101-Straty-a-nalezy-3-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Branko, Pavel - Autor“ |dátum vydania = 03.07.2007 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611113500/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-023101-Straty-a-nalezy-3-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Straty a nálezy 3]]''^'''Z''')<ref name=VýPr2008-SME/> | align=center| <ref name=VýPr2008>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Macka za štúdiu všeobecne.<ref name=VýPr2009/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Ján Kadár [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-035487-Jan-Kadar-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Macek, Václav - Autor“ |dátum vydania = 26.06.2008 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251016104050/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-035487-Jan-Kadar-kniha/ |dátum archivácie = 2025-10-16 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Ján Kadár]]''^'''M''') * <u>Prémia</u>: Jana Dudková{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Dudkovú za dielo všeobecne.<ref name=VýPr2009/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavnou autorkou (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Balkanizmus a srbský film 90. rokov'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Balkán alebo metafora [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-040868-Balkan-alebo-metafora-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Dudková, Jana - Autor“ |dátum vydania = 09.01.2009 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611130110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-040868-Balkan-alebo-metafora-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Balkán alebo Metafora]]''^'''M''') | align=center| <ref name=VýPr2009>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: [[Mária Ferenčuhová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Ferenčuhovú za dielo všeobecne.<ref name=VýPr2010/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Odložený čas [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-050022-Odlozeny-cas-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Ferenčuhová, Mária - Autor“ |dátum vydania = 12.11.2009 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611124857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-050022-Odlozeny-cas-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Odložený čas]]''^'''M''') * <u>Prémia</u>: Rudolf Urc, [[Ingrid Mayerová]] a [[René Lužica]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje trojicu za dielo všeobecne.<ref name=VýPr2010/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho spolueditormi (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Martin Slivka'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Ostáva človek [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-046836-Ostava-clovek-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „editori: Rudolf Urc, Ingrid Mayerová, René Lužica“ |dátum vydania = 17.07.2009 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240518205328/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-046836-Ostava-clovek-kniha/ |dátum archivácie = 2024-05-18 }}</ref>|group="p."}}– [[editor]]i (''[[Ostáva človek]]''^'''M''') | align=center| <ref name=VýPr2010>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: [[Petra Hanáková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2011/> či na webe AIC<ref name=VýPr2011-AIC/> oceňujú Hanákovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-056609-Palo-Bielik-a-slovenska-filmova-kultura-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Hanáková, Petra - Autor“ |dátum vydania = 17.06.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611132227/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-056609-Palo-Bielik-a-slovenska-filmova-kultura-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra]]''^'''M''')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> * <u>Prémia</u>: Rudolf Urc{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2011/> či na webe AIC<ref name=VýPr2011-AIC/> oceňujú Urca za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej hlavným autorom (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Filmár, výtvarník, humorista'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Viktor Kubal [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-063052-Viktor-Kubal-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Urc, Rudolf - Autor“ |dátum vydania = 18.08.2008 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611132858/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-063052-Viktor-Kubal-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Viktor Kubal]]''^'''M''')<ref name=VýPr2011-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2012/> či na webe AIC<ref name=VýPr2012-AIC/> oceňujú Branka za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jeho autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Proti prúdu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-082873-Proti-prudu-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Branko, Pavel - Autor“ |dátum vydania = 07.04.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251016101608/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-082873-Proti-prudu-kniha/ |dátum archivácie = 2025-10-16 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Proti prúdu (kniha Pavla Branka)|Proti prúdu]]''^'''M''')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch – editor (''Kino-Ikon''^'''Č''')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: Jana Dudková{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2013/> či na webe AIC<ref name=VýPr2013-AIC/> oceňujú Dudkovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Slovenský film v ére transkulturality [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-083066-Slovensky-film-v-ere-transkulturality-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Dudková, Jana - Autor“ |dátum vydania = 03.02.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611141407/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-083066-Slovensky-film-v-ere-transkulturality-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Slovenský film v ére transkulturality]]''^'''M''')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch a [[Michal Michalovič]] – editori (''[[Poetika zločinu]]''{{#tag:ref|Titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Francúzsky film noir''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Poetika zločinu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-093730-Poetika-zlocinu-kniha/ |lokácia = Podnázov / Zodpovednosť |poznámka = „francúzsky film noir / Martin Kaňuch, Michal Michalovič (eds.)“ |dátum vydania = 04.06.2015 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611142333/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-093730-Poetika-zlocinu-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}^'''Z''')<ref name=VýPr2013-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2013>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | width=70%| * <u>Prémia</u>: Eva Vženteková{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2014/> či na webe AIC<ref name=VýPr2014-AIC/> oceňujú Vžentekovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavnou autorkou (zdroj uvádza i&nbsp;príležitostný podnázov ''Analýza ako východisko reinterpretácie'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Diptych Štefana Uhra - Organ a Tri dcéry [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-119905-Diptych-stefana-Uhra-Organ-a-Tri-dcery-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Vženteková, Eva - Autor / Macek, Václav - Autor úvodu, atď., 1952-“ |dátum vydania = 14.06.2013 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611143743/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-119905-Diptych-stefana-Uhra-Organ-a-Tri-dcery-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry]]''^'''M''')<ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2014>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] a [[Vlastimil Zuska]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2015/> či na webe AIC<ref name=VýPr2015-AIC/> oceňujú dvojicu za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautormi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Rozprava o westerne [kniha] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-148353-Rozprava-o-westerne-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Michalovič, Peter - Autor / Zuska, Vlastimil, 1951- - Autor“ |dátum vydania = 24.03.2014 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611144556/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-148353-Rozprava-o-westerne-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autori (''[[Rozprava o westerne]]''^'''M''')<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[František Gyárfáš]] a [[Juraj Malíček]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2015/> či na webe AIC<ref name=VýPr2015-AIC/> oceňujú dvojicu za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautormi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Naše filmové storočie [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-197111-Nase-filmove-storocie-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Gyárfáš, František - Autor / Malíček, Juraj, 1974- - Autor“ |dátum vydania = 13.01.2015 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250323070911/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-197111-Nase-filmove-storocie-kniha/ |dátum archivácie = 2025-03-23 }}</ref>|group="p."}}– autori (''[[Naše filmové storočie]]''^'''M''')<ref name=VýPr2015-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2015>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <u>Prémia</u>: [[Eduard Grečner]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2016/> či na webe AIC<ref name=VýPr2016-AIC/> oceňujú Grečnera za publikáciu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Film ako voľný verš [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-218911-Film-ako-volny-vers-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „Eduard Grečner ; [zodpovedný redaktor: Marián Brázda ; výkonný redaktor: Martin Kaňuch]“ |dátum vydania = 22.06.2015 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611145822/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-218911-Film-ako-volny-vers-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Film ako voľný verš]]''^'''M''')<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2016/> či na webe AIC<ref name=VýPr2016-AIC/> oceňujú Palúcha za publikáciu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-238520-Autorsky-dokumentarny-film-na-Slovensku-po-roku-1989-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „Martin Palúch ; recenzenti: Peter Michalovič, Mária Ridzoňová-Ferenčuhová ; [zodpovedný redaktor: Martin Kaňuch ; jazyková redakcia: Jaroslav Hochel ; redaktor knižnej edície: Peter Šulej ; menný a názvový register: Branislav Frlička]“ |dátum vydania = 23.02.2016 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241205061334/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-238520-Autorsky-dokumentarny-film-na-Slovensku-po-roku-1989-kniha/ |dátum archivácie = 2024-12-05 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989]]''^'''M''')<ref name=VýPr2016-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <span style="color:silver">''prémie neudelené''</span><ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <u>Prémia</u>: Martin Palúch{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2018/> či na webe AIC<ref name=VýPr2018-AIC/> oceňujú Palúcha za prácu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-263062-Cenzura-a-dokumentarny-film-po-roku-1989-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Palúch, Martin - Autor“ |dátum vydania = 30.01.2018 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611151256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-263062-Cenzura-a-dokumentarny-film-po-roku-1989-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989]]''^'''M''')<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená'' | align=center| <ref name=VýPr2018>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' v&nbsp;uvedenom ročníku prezentuje kategóriu ako „Teoretické, encyklopedické alebo historiografické dielo“.<ref name=VýPr2018/> Iný a&nbsp;z&nbsp;webu AIC demonštruje už jej štandardný názov..<ref name=VýPr2021-AIC/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <span style="color:silver">''prémie neudelené''</span><ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * <u>Prémia</u>: [[Yvonne Vavrová]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2020/> či na webe AIC<ref name=VýPr2020-AIC/> oceňujú Vavrovú za teoretickú prácu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Etika režiséra [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-299401-Etika-rezisera-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Vavrová, Yvonne - Autor“ |dátum vydania = 21.01.2022 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611152214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-299401-Etika-rezisera-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Etika režiséra]]''^'''M''')<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * <u>Prémia</u>: [[Monika Mikušová]] – zostavenie [[metodická príručka|metod. príručky]] (DVD/[[Blu-ray]] ''[[Obchod na korze]]''^'''V''')<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' v&nbsp;uvedenom ročníku vynecháva výsledky v&nbsp;príslušnej kategórii.<ref name=VýPr2021/> Iný a&nbsp;z&nbsp;webu AIC ich výskyt demonštruje.<ref name=VýPr2021-AIC/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * <u>Prémia</u>: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2022/> či na webe AIC<ref name=VýPr2022-AIC/> oceňujú Trančíka za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Poznámky o filmovej reči [kniha] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-293881-Poznamky-o-filmovej-reci-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „Dušan Trančík ; recenzenti: Peter Michalovič, Jan Bernard ; [editorka: Valéria Koszoruová]“ |dátum vydania = 26.05.2021 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611154303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-293881-Poznamky-o-filmovej-reci-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autor (''[[Poznámky o filmovej reči]]''^'''U''')<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Kaňucha čoby editora,<ref name=VýPr2023/> ten z webu AIC za knihu všeobecne.<ref name=VýPr2023-AIC/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je takisto jej zodpovedným redaktorom, resp. imprimátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Abecedár slovenského filmu 1921–2021 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-308442-Abecedar-slovenskeho-filmu-19212021-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Kaňuch, Martin - Editor, Zodpovedný redaktor / Imprimátor“ |dátum vydania = 11.01.2023 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611155136/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-308442-Abecedar-slovenskeho-filmu-19212021-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– editor (''[[Abecedár slovenského filmu 1921–2021]]''^'''Z''')<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * <u>Prémia</u>: Peter Michalovič{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2025/> a&nbsp;na webe SFÚ<ref name=VýPr2025-SFÚ/> oceňujú Michaloviča čoby editora, resp. za editorskú prácu. Podľa záznamu Katalógu SFÚ editorom knihy je Martin Kaňuch, kým Michalovič jedným z&nbsp;mnohých autorov jej príspevkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Rodinné filmové striebro [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-313449-Rodinne-filmove-striebro-kniha/ |lokácia = Poznámky / Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Autori príspevkov: [...] Martin Kaňuch [...] Peter Michalovič [...]“ / „Kaňuch, Martin - Editor“ |dátum vydania = 01.06.2023 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611162041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-313449-Rodinne-filmove-striebro-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– editor (''[[Rodinné filmové striebro]]''^'''Z''')<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * <u>Prémia</u>: Petra Hanáková{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Hanákovú ako autorku,<ref name=VýPr2025/> ten z webu SFÚ všeobecne za knihu.<ref name=VýPr2025-SFÚ/> Záznam Katalógu SFÚ jej autorstvo potvrdzuje (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Slovenská filmová kultúra a&nbsp;propaganda 1939–1945''.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Máme svoj film! [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-324445-Mame-svoj-film-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Hanáková, Petra - Autor“ |dátum vydania = 03.06.2024 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611163054/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-324445-Mame-svoj-film-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}– autorka (''[[Máme svoj film!]]''^'''M''')<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span><ref name=VýPr2025-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- <!-- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * <u>Prémia</u>: [[]] – (''[[]]''^'''''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- --> | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''A''' [[Autobiografia]]{{•}} ^'''B''' [[Biografia]]{{•}} ^'''Č''' [[Časopis]]{{•}} ^'''M''' [[Monografia]]{{•}} ^'''U''' [[Učebnica]]{{•}} ^'''V''' [[Videonahrávka|Videozáznam]]{{•}} ^'''Z''' [[Zborník]] <br />^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Kaňuch]] (2×redaktor, 3×editor) ; 4 prémie * [[Pavel Branko]] (4×autor) * [[Václav Macek]] (4×autor) * [[Rudolf Urc]] (3×autor, 1×editor) ; 3 prémie * [[Marián Brázda]] (1×publicista, 1×dramaturgia/príprava, 1×redaktor) * [[Jana Dudková]] (3×autor) ; 2 prémie * [[Petra Hanáková]] (2×autor) * [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] (1×autor, 1×editor) * [[Juraj Mojžiš]] (2×autor) * [[Martin Palúch]] (2×autor) * [[Martin Šmatlák]] (2×autor) * [[Miroslav Ulman]] (1×dramaturgia/príprava, 1×autor) * [[Eva Vženteková|Eva Vženteková^Dzúriková]] (2×autor) == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Teória a kritika]] nvcftx5rpsw16tvnn1dyrssi6ema6iu 3 751419 8232840 8232560 2026-06-13T18:07:45Z Lišiak 21212 návrat 8232840 wikitext text/x-wiki == Upozornenie == {{Experimenty|Adolf Benca}} [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:50, 12. jún 2026 (UTC) 3j3ixw558lg4gu7tq2x6w9fxu0hkku8 3 751420 8232839 8232561 2026-06-13T18:07:24Z Lišiak 21212 návrat 8232839 wikitext text/x-wiki == Jún 2026 == {{Experimenty|Diskusia s redaktorom:~2026-34434-16}} [[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 18:42, 12. jún 2026 (UTC) Diskusné stránky sa nemažú a rovnako to platí o vyprázdňovaní tvojej vlastnej stránky. Vďaka za pochopenie--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 13. jún 2026 (UTC) tuk3i365q38pwnl8xmgw2dqseo2u740 8232965 8232839 2026-06-13T21:23:45Z ~2026-34411-27 297628 8232965 wikitext text/x-wiki Diskusné stránky sa nemažú a rovnako to platí o vyprázdňovaní tvojej vlastnej stránky. Vďaka za pochopenie--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 13. jún 2026 (UTC) bkngnveu7ion1bdbrwoeb1to89fcmis 8232966 8232965 2026-06-13T21:24:08Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34411-27|~2026-34411-27]] ([[User_talk:~2026-34411-27|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lišiak 8232839 wikitext text/x-wiki == Jún 2026 == {{Experimenty|Diskusia s redaktorom:~2026-34434-16}} [[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 18:42, 12. jún 2026 (UTC) Diskusné stránky sa nemažú a rovnako to platí o vyprázdňovaní tvojej vlastnej stránky. Vďaka za pochopenie--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 13. jún 2026 (UTC) tuk3i365q38pwnl8xmgw2dqseo2u740 8232968 8232966 2026-06-13T21:26:57Z ~2026-34411-27 297628 8232968 wikitext text/x-wiki Diskusné stránky sa nemažú a rovnako to platí o vyprázdňovaní tvojej vlastnej stránky. Vďaka za pochopenie--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 13. jún 2026 (UTC) :Neviem čo to tu meleš, keď sami ste si opakovane zo svojej diskusii odmazali šablóny experimentov. Táto bola udelená neprávom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-34411-27|&#126;2026-34411-27]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-34411-27|diskusia]]) 21:26, 13. jún 2026 (UTC) 20cmrajqxwah1xmm2gyjecoppkrj5hv 8232970 8232968 2026-06-13T21:32:17Z Lišiak 21212 vrátenie 8232970 wikitext text/x-wiki == Jún 2026 == {{Experimenty|Diskusia s redaktorom:~2026-34434-16}} [[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 18:42, 12. jún 2026 (UTC) Diskusné stránky sa nemažú a rovnako to platí o vyprázdňovaní tvojej vlastnej stránky. Vďaka za pochopenie--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 13. jún 2026 (UTC) :Neviem čo to tu meleš, keď sami ste si opakovane zo svojej diskusii odmazali šablóny experimentov. Táto bola udelená neprávom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-34411-27|&#126;2026-34411-27]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-34411-27|diskusia]]) 21:26, 13. jún 2026 (UTC) js4bslo4j2766zewjfie2wmd8tald7v 8232973 8232970 2026-06-13T21:35:46Z Lišiak 21212 /* Jún 2026 */ odpoveď 8232973 wikitext text/x-wiki == Jún 2026 == {{Experimenty|Diskusia s redaktorom:~2026-34434-16}} [[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 18:42, 12. jún 2026 (UTC) Diskusné stránky sa nemažú a rovnako to platí o vyprázdňovaní tvojej vlastnej stránky. Vďaka za pochopenie--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 13. jún 2026 (UTC) :Neviem čo to tu meleš, keď sami ste si opakovane zo svojej diskusii odmazali šablóny experimentov. Táto bola udelená neprávom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-34411-27|&#126;2026-34411-27]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-34411-27|diskusia]]) 21:26, 13. jún 2026 (UTC) ::Posúdenie, či bolo niečo udelené neprávom nechaj na niekoho iného. K šablóne sa môžeš vyjadriť, nie ju samovoľne odstraňovať. Čo sa týka samotnej veci, šablóna Ti bola udelená právom: [[Diskusia s redaktorom:~2026-34434-16|tuto]] si odstraňoval/a šablónu, ktorú iný redaktor vložil na diskusiu anonymného účtu, ktorý pridal do [[Špeciálne:Diff/8232393|článku o žijúcej osobe]] dátum úmrtia. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:35, 13. jún 2026 (UTC) kmw0qv7jz5wvn2o2itjbwgyazy0c8qv 0 751422 8232796 8232607 2026-06-13T15:12:48Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Českí dabingoví herci]] pomocou použitia HotCat 8232796 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Jiří Kodeš | Popis osoby = český režisér, dabér a herec | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = Lenka Skopalová | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Česko | Portál3 = }} '''Jiří Kodeš''' (* [[25. február]] [[1954]], [[Nový Bor]]) je [[Česko|český]] dabingový [[režisér]], [[dabing|dabér]] a [[herec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/70-jiri-kodes | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = }}</ref><ref>https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/2787/jiri-kodes</ref> == Životopis == == Filmografia == {{Filmografia}} === Herec (výber) === * [[2005]]: ''Sametoví vrazi'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=17401}} * {{Imdb meno|id=1189926}} * {{Fdb meno|id=5264}} * {{Kinobox meno|id=23316}} * [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=70 Jiří Kodeš] na Dabingforum {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kodeš, Jiří}} [[Kategória:Českí dabingoví režiséri]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí dabingoví herci]] o3k7ckui4r6ifd1n8xj7940dtn9n05w 0 751424 8232749 8232738 2026-06-13T12:04:53Z ~2026-34897-77 297787 /* */ 8232749 wikitext text/x-wiki '''Fruchtzwerge''' (doslovne „Ovocní [[trpaslík|trpaslíci]]“) je [[obchodná značka]] [[mlieko (cicavce)|mliečneho]] [[produkt|výrobku]], ktorý sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] predával pod názvom spoločnosti [[Gervais]] a od [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] pod názvom spoločnosti [[Danone]]. Je to [[čerstvý syr]] s ovocnou príchuťou. Cieľovou skupinou sú predovšetkým [[dieťa|deti]] a [[tínedžer]]i. == Zloženie a receptúra == Podľa výrobcu sa použitý ovocný prípravok skladá okrem iného z ovocia zahusteného [[škrob]]om a [[guarová guma|guarovou gumou]]. Podiel ovocia je 6 %; pridané arómy sú prírodné. Ovocné tyčinky sú sladené cukrom. Neobsahujú lepok, farbivá, želatínu ani sladidlá a sú bez konzervačných látok. Po zmene receptúry (máj 2009) obsahujú ovocné závitky 240 mg vápnika na 100 g (pre porovnanie: 100 g normálneho plnotučného mlieka obsahuje približne 120 mg vápnika).<ref name="Souci, Fachmann, Kraut">SOUCI, FACHMANN, KRAUT. ''Nährwerttabellen''. Stuttgart : medpharm, 2008 {{Webarchive|text=''Souci-Fachmann-Kraut-Datenbank'' |url=https://web.archive.org/web/20071230190826/http://www.sfk-online.net/cgi-bin/sfkstart.mysql?language=german }}</ref> Od konca augusta 2008 obsahuje Fruchtzwerge (značka jogurtu s ovocnou príchuťou) pridaný vitamín D. Toto množstvo bude v roku 2025 1,5 µg na 100 g (čo zodpovedá 2 šálkam). To zodpovedá 30 percentám odporúčaného denného príjmu vitamínu D, ktorý by sa mal prijímať prostredníctvom potravy.<ref>[http://www.dge.de/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=4&page=12 Referenzwerte für die Vitamin-D₃-Zufuhr der deutschen Gesellschaft für Ernährung.]</ref>. === História receptúry === Od uvedenia na trh začiatkom 80. rokov 20. storočia bola receptúra ​​na Fruchtzwerge niekoľkokrát prepracovaná a obsah cukru sa znížil celkovo o 40 %.<ref>{{cite web |url=https://www.danone.de/newsroom/press-releases-list/Fruchtzwerge-Weniger-Zucker-genauso-lecker.html |title=Weniger Zucker – genauso lecker: Alle FruchtZwerge enthalten ab sofort unter 10 Gramm Zucker pro 100 Gramm |hrsg=Hersteller: Danone |date=2024-02-08 |access-date=2025-01-16}}</ref> Obsah tuku vo Fruchtzwerge sa znížil zo 7,8 percenta v roku 1981 na dnešných 2,5 percenta (2025) a obsah sacharidov zo 16,9 percenta na 10,5 percenta. Existuje aj menej sladká verzia s 9,1 percentami sacharidov, ktorá obsahuje 8,4 percenta cukru.<ref>{{cite web |url=https://www.fruchtzwerge.de/produkte/fruchtzwerge-weniger-suess/himbeere-pfirsich-kirsche.html |title=FruchtZwerge Weniger süß Himbeere, Pfirsich, Kirsche|access-date=2025-01-16}}</ref> Okrem toho bol vzorec upravený s cieľom zvýšiť množstvo [[Vitamín D|vitamínu D]]. === Balenie === Spoločnosť Danone používa na výrobu pohárov technológiu [[Form-Fill-Seal]] (FFS). Tento proces zaisťuje napríklad stabilitu a hygienu pri preprave a zároveň používa čo najmenej obalového materiálu. Ochrancovia spotrebiteľov kritizovali reklamu na Fruchtzwerge (značka jogurtu s ovocnou príchuťou). Výrobca aktívne propagoval používanie [[hrozno]]vého sladidla namiesto kryštálového cukru, hoci medzi týmito dvoma druhmi cukru nie je žiadny nutričný rozdiel. Oba druhy cukru pozostávajú z podobného pomeru [[glukóza|glukózy]] a [[fruktóza|fruktózy]]. V Rakúsku Vyšší krajinský súd (''Oberlandesgericht'') vo [[Viedeň|Viedni]] v decembri 2005 rozhodol, že táto reklama na Fruchtzwerge je zavádzajúca. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|de|Fruchtzwerge|259610044}} [[Kategória:Mliečne výrobky]] stc4dw321s44o2wh0g6nyfx9tagw3h8 8232801 8232749 2026-06-13T16:05:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8232801 wikitext text/x-wiki '''Fruchtzwerge''' (doslovne „Ovocní [[trpaslík|trpaslíci]]“) je [[obchodná značka]] [[mlieko (cicavce)|mliečneho]] [[produkt|výrobku]], ktorý sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] predával pod názvom spoločnosti [[Gervais]] a od [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] pod názvom spoločnosti [[Danone]]. Je to [[čerstvý syr]] s ovocnou príchuťou. Cieľovou skupinou sú predovšetkým [[dieťa|deti]] a [[tínedžer]]i. == Zloženie a receptúra == Podľa výrobcu sa použitý ovocný prípravok skladá okrem iného z ovocia zahusteného [[škrob]]om a [[guarová guma|guarovou gumou]]. Podiel ovocia je 6 %; pridané arómy sú prírodné. Ovocné tyčinky sú sladené cukrom. Neobsahujú lepok, farbivá, želatínu ani sladidlá a sú bez konzervačných látok. Po zmene receptúry (máj 2009) obsahujú ovocné závitky 240 mg vápnika na 100 g (pre porovnanie: 100 g normálneho plnotučného mlieka obsahuje približne 120 mg vápnika).<ref name="Souci, Fachmann, Kraut">SOUCI, FACHMANN, KRAUT. ''Nährwerttabellen''. Stuttgart : medpharm, 2008 {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sfk-online.net/cgi-bin/sfkstart.mysql?language=german |dátum prístupu=2026-06-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071230190826/http://www.sfk-online.net/cgi-bin/sfkstart.mysql?language=german |dátum archivácie=2007-12-30 }}</ref> Od konca augusta 2008 obsahuje Fruchtzwerge (značka jogurtu s ovocnou príchuťou) pridaný vitamín D. Toto množstvo bude v roku 2025 1,5 µg na 100 g (čo zodpovedá 2 šálkam). To zodpovedá 30 percentám odporúčaného denného príjmu vitamínu D, ktorý by sa mal prijímať prostredníctvom potravy.<ref>[http://www.dge.de/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=4&page=12 Referenzwerte für die Vitamin-D₃-Zufuhr der deutschen Gesellschaft für Ernährung.]</ref>. === História receptúry === Od uvedenia na trh začiatkom 80. rokov 20. storočia bola receptúra ​​na Fruchtzwerge niekoľkokrát prepracovaná a obsah cukru sa znížil celkovo o 40 %.<ref>{{cite web |url=https://www.danone.de/newsroom/press-releases-list/Fruchtzwerge-Weniger-Zucker-genauso-lecker.html |title=Weniger Zucker – genauso lecker: Alle FruchtZwerge enthalten ab sofort unter 10 Gramm Zucker pro 100 Gramm |hrsg=Hersteller: Danone |date=2024-02-08 |access-date=2025-01-16}}</ref> Obsah tuku vo Fruchtzwerge sa znížil zo 7,8 percenta v roku 1981 na dnešných 2,5 percenta (2025) a obsah sacharidov zo 16,9 percenta na 10,5 percenta. Existuje aj menej sladká verzia s 9,1 percentami sacharidov, ktorá obsahuje 8,4 percenta cukru.<ref>{{cite web |url=https://www.fruchtzwerge.de/produkte/fruchtzwerge-weniger-suess/himbeere-pfirsich-kirsche.html |title=FruchtZwerge Weniger süß Himbeere, Pfirsich, Kirsche|access-date=2025-01-16}}</ref> Okrem toho bol vzorec upravený s cieľom zvýšiť množstvo [[Vitamín D|vitamínu D]]. === Balenie === Spoločnosť Danone používa na výrobu pohárov technológiu [[Form-Fill-Seal]] (FFS). Tento proces zaisťuje napríklad stabilitu a hygienu pri preprave a zároveň používa čo najmenej obalového materiálu. Ochrancovia spotrebiteľov kritizovali reklamu na Fruchtzwerge (značka jogurtu s ovocnou príchuťou). Výrobca aktívne propagoval používanie [[hrozno]]vého sladidla namiesto kryštálového cukru, hoci medzi týmito dvoma druhmi cukru nie je žiadny nutričný rozdiel. Oba druhy cukru pozostávajú z podobného pomeru [[glukóza|glukózy]] a [[fruktóza|fruktózy]]. V Rakúsku Vyšší krajinský súd (''Oberlandesgericht'') vo [[Viedeň|Viedni]] v decembri 2005 rozhodol, že táto reklama na Fruchtzwerge je zavádzajúca. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|de|Fruchtzwerge|259610044}} [[Kategória:Mliečne výrobky]] 3eoea5dqyuvbdg8ayk0c27fmw9cf4cg 14 751428 8232793 2026-06-13T14:57:49Z Jetam2 30982 nová 8232793 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:2026 podľa štátu|Mexiko]] [[Kategória:20. roky 21. storočia v Mexiku]] [[Kategória:2026 v Severnej Amerike|Mexiko]] avoy21zl5qbrvmlbv20jkt965d5i8u4 0 751429 8232805 2026-06-13T16:39:56Z Lišiak 21212 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Liliana Adamovská | Rodné meno = Mitická | Popis osoby = [[Múzejník|múzejníčka]] a poľnohospodárska odborníčka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|10|14}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], Druhá česko-slovenská republika|...“ 8232805 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Liliana Adamovská | Rodné meno = Mitická | Popis osoby = [[Múzejník|múzejníčka]] a poľnohospodárska odborníčka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|10|14}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Druhá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1978|11|9|1938|10|14}} | Miesto úmrtia = [[Nitra]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes Slovensko) | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = Poľnohospodárska majstrovská škola vo Vrábľoch (1960{{--}}1961), Stredná poľnohospodárska škola technická v Beladiciach (1961), [[Slovenské poľnohospodárske múzeum]] (1961{{--}}1973) | Známa vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre]] (1960 Ing.) | Profesia = stredoškolská učiteľka (1960{{--}}1961), múzejníčka (1961{{--}}1973) | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Liliana Adamovská''', rod. '''Mitická''' (* [[14. október]] [[1938]], [[Žilina]]{{--}}† [[9. november]] [[1978]], [[Nitra]]) bola [[Múzejník|múzejníčka]] a poľnohospodárska odborníčka, ktorá pôsobila ako odborná pracovníčka [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre (1961{{--}}1973) a nakrátko aj ako stredoškolská učiteľka na poľnohospodárskych školách (1960{{--}}1961).<ref name=LŽS:12>{{Harvbz|Ďuranová|Šourková|Táborecká|2003}}</ref> == Život == V roku 1955 zavŕšila stredoškolské štúdium v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], pričom následne absolvovala inžinierske štúdium vo [[Fytotechnika|fytotechnickom]] odbore<ref>{{Harvbz|Černý|2016|St=10}}</ref> na [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre]] (1955{{--}}1960). Po škole nakrátko pôsobila ako učiteľka na Poľnohospodárskej majstrovskej škole vo [[Vráble|Vrábľoch]] (1960{{--}}1961) a na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v [[Beladice|Beladiciach]] (1961) až kým nenastúpila do práce v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu (SPM) v Nitre ako odborná pracovníčka (1961{{--}}1973). V rokoch 1960{{--}}1978 bola tiež členkou Slovenského zväzu žien v [[Chrenová|Chrenovej]].<ref name=LŽS:12/> == Vedeckovýskumná činnosť == Ako odborná pracovníčka SPM sa zapájala do jeho vedeckovýskumných úloh. Zaoberala sa štúdiom pôvodu, vývoja aj úrovne šľachtenia a pestovania [[Kultivar|odrôd]] [[Pšenica|pšenice]] na území Slovenska, dejinám meteorologických pozorovaní v [[Gemerská župa|Gemerskej župe]] a inými témami. Z muzeologického hľadiska vyniká jej práca „Nové formy konzervácie niektorých exponátov s použitím polymetylmetakrylátu v laboratóriu Poľnohospodárskeho múzea v Nitre“ (''Agrikultúra'', 3/1964), v ktorej so [[Štefan Rajnoha|Štefanom Rajnohom]] poukázala na nové možnosti konzervácie muzeálnych exponátov s dosiahnutím maximálneho úspechu zachovania pôvodných tvarov a trvanlivosti. Publikovala v zborníku SPM ''Agrikultúra''.<ref name=LŽS:12/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Černý | Meno = Ivan | Rok = 2016 | Titul = Absolventi Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre (1946{{--}}2016) | URL = https://fapz.uniag.sk/sk/absolventi/ | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre]] | DátumVydania = 2016-11-21 | DátumPrístupu = 2026-06-13 | URLZálohy = | DátumZálohy = 2026-06-13}}, navigačná cesta: 1946{{--}}2016 * {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora1 = Ďuranová | MenoEditora1 = Ľudmila | PriezviskoEditora2 = Šourková | MenoEditora2 = Anna | PriezviskoEditora3 = Táborecká | MenoEditora3 = Alena | Rok = 2003 | Titul = Lexikón slovenských žien | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | ISBN = 80-89023-30-4 | Strany = 12}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia Harvard | Rok = 1986 | Titul = Agrikultúra 20 : Zborník Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre | | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | Strany = 223-224}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Adamovská, Liliana}} [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Slovenskí múzejníci]] [[Kategória:Slovenskí poľnohospodárski inžinieri]] [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre]] cv4lrfcdbcnbqd7eeg12w89x4hgint4 0 751430 8232806 2026-06-13T16:40:17Z Lišiak 21212 Presmerovanie na [[Liliana Adamovská]] 8232806 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Liliana Adamovská]] hlr8d5fm3p1shl3mrjh0khj5y4g8gam 0 751431 8232812 2026-06-13T17:03:02Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Almoez Ali | foto = Moez Ali at Qatar v Japan – AFC Asian Cup 2019 final 32 (2).jpg | popis = Ali v roku 2019 | dátum narodenia = {{dnv|1996|8|10}} | miesto narodenia = [[Chartúm]] | štát = [[Sudán]] | výška = 180 cm | pozícia = útočník | súčasný klub...“ 8232812 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Almoez Ali | foto = Moez Ali at Qatar v Japan – AFC Asian Cup 2019 final 32 (2).jpg | popis = Ali v roku 2019 | dátum narodenia = {{dnv|1996|8|10}} | miesto narodenia = [[Chartúm]] | štát = [[Sudán]] | výška = 180 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Al-Duhail SC|Al-Duhail]] | klubové číslo = 11 | mládežnícke roky = 2003-2006<br>2006-2013<br>2013-2014<br>2014-2015 | mládežnícke kluby = [[Al-Mesaimeer SC|Al-Mesaimeer]]<br>[[Aspire Academy]]<br>[[Al-Duhail SC|Lekhwiya]]<br>[[KAS Eupen|Eupen]] | roky = 2015<br>2015-2016<br>2016<br>2016-2017<br>2016- | kluby = [[LASK|LASK II]]<br>[[LASK]]<br>[[Cultural y Deportiva Leonesa|Cultural Leonesa]]<br>[[Al-Duhail SC|Al-Duhail B]]<br>[[Al-Duhail SC|Al-Duhail]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br>170{{0}}(58) | národné mužstvo = {{QAT}} [[Katarské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Katar U20]]<br>{{QAT}} [[Katarské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Katar U23]]<br>{{QAT|f|1}} | reprezentačné roky = 2014-2015<br>2016-2018<br>2016- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(6)<br>126{{0}}(60) | pkupdate = 13. 06. 2026 }} '''Almoez Ali Zainalabedeen Mohamed Abdulla''' (* [[19. august]] [[1996]], [[Chartúm (mesto)|Chartúm]], [[Sudán]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v katarskom klube [[Al-Duhail SC|Al-Duhail]] a na medzinárodnej úrovni reprezentuje {{QAT|f}}. == Klubová kariéra == === Začiatky === Ali sa narodil v Sudáne a v rannom vveku sa presťahoval do Kataru. S futbalom začal v tíme [[Al-Mesaimeer SC|Al-Mesaimeer]]. V roku 2014 odišiel za futbalom do Belgicka kde hrával v mládežníckom tíme belgického klubu [[KAS Eupen|Eupen]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Katar mit 6 KAS-Spielern - KAS Eupen|url=https://www.as-eupen.be/katar-mit-6-kas-spielern/|periodikum=KAS Eupen|dátum=2015-06-05|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=de-DE}}</ref> === LASK === V júli [[2015]] sa Ali pripojil k rakúskemu klubu [[LASK]]. Klub vtedy pôsobil v [[Admiral 2. liga|druhej rakúskej lige]]. V tíme debutoval [[14. august|14. augusta]] pri prehre 1:2 s [[SC Austria Lustenau|Austria Lustenau]]. Prvý gól strelil [[27. november|27. novembra]] pri výhre 4:0 nad [[Floridsdofer AC]]. === Cultural Leonesa === V januári [[2016]] odišiel Ali do španielské klubu [[Cultural y Deportiva Leonesa|Cultural Leonesa]] v tretej španielskej lige [[Segunda Division B]]. V tíme debutoval [[13. marec|13. marca]] pri prehre 0:1 s [[Coruxo FC|Coruxo]]. Dňa [[3. apríl|3. apríla]] strelil v klube svoj prvý gól pri výhre 1:0 nad [[Arandina CF|Arandina]]. === Al-Duhail === Ali sa po sezóne 2015/16 vrátil do Kataru kde podpísal zmluvu v [[Al-Duhail SC|Lekhwiya SC]]. V tíme debutoval [[17. september|17. septembra]] pri výhre 4:0 nad [[Muaither SC]] v zápase strelil aj prvý gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lekhwiya set early pace | url = https://thepeninsulaqatar.com/article/27/09/2016/Lekhwiya-set-early-pace | vydavateľ = thepeninsulaqatar.com | dátum vydania = 2016-09-27 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en | meno = The Peninsula | priezvisko = Newspaper}}</ref> V [[Qatar Stars League]] nastúpil na 24 zápasov v sezóne 2016/17 a strelil 8 gólov. Prispel tímu k titulu v lige. Od ďalšej sezóny pokračoval v tíme pod názvom [[Al-Duhail SC|Al-Duhail]]. Dňa [[20. február|20. februára]] [[2017]] nastúpil proti [[Al-Jazira Club|Al-Jazira]] pri výhre 3:0 v [[Liga majstrov AFC]]. V sezóne 2017/18 s tímom v lige ani raz neprehral a získal druhý katarský titul. Vo februári [[2021]] si zahral na [[Majstrovstvá klubov FIFA 2020|Majstrovstvách klubov FIFA 2020]]. S tímom skončil na piatom mieste. Odohral dva zápasy a skóroval v zápase o piate miesto pri výhre 3:1 nad [[Ulsan HD FC|Ulsan Hyundai]]. Dňa [[26. február|26. februára]] [[2023]] bol Ali s tímom v semifinále [[Liga majstrov AFC|Ligy majstrov AFC]]. Jeho tím však prehral 0:7 s [[Al-Hilal SFC|Al-Hilal]]. == Reprezentačná kariéra == Ali pôsobil v reprezentácii Kataru v kategórii do 20 a 23 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[8. august|8. augusta]] [[2016]] pri výhre 2:1 nad [[Iracké národné futbalové mužstvo|Irakom]] v prípravnom zápase. Dňa [[5. október|5. októbra]] [[2017]] strelil prvé dva góly v reprezentácii pri výhre 3:1 nad [[Singapurské národné futbalové mužstvo|Singapurom]]. Ali bol nominovaný do záverečnej nominácie Kataru na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019]]. Na turnaji odohral sedem zápasov a strelil v nich úctyhodných deväť gólov. Zaskvel v skupinovom zápase pri výhre 6:0 nad Severnou Kóreou kde dal štyri góly a to za 51 minút.<ref>{{Citácia periodika|titul=AFC Asian Cup 2019: Qatar striker Almoez Ali sets new AFC Asian Cup record in Qatar's 6-0 demolition of DPR Korea|url=https://www.foxsportsasia.com/football/asian-football/afc-asian-cup/1018380/afc-asian-cup-2019-qatar-striker-almoez-ali-sets-new-afc-asian-cup-record-in-qatars-6-0-demolition-of-dpr-korea/|periodikum=FOX Sports Asia|dátum=2019-01-13|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=en-US}}</ref> Katar sa stal premiérovo víťazom turnaja. Vo finále zdolali [[Japonské národné futbalové mužstvo|Japonsko]] 3:1 aj s prispením Aliho gólu. Ali bol v júni toho roku nominovaný do nominácie Kataru na [[Copa América 2019]]. Na turnaji zasiahol do troch zápasoch a strelil jeden gól. Na turnaji skončil Katar v skupine. Ali bol nominovaný do nominácie na [[Zlatý pohár CONCACAF 2021]]. Na turnaji nastúpil do piatich zápasov a strelil štyri góly čo stačilo nato aby bol najlepším strelcom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qatar’s Almoez Ali scoops 2021 Gold Cup Top Scorer Award {{!}} Football {{!}} News {{!}} | url = https://www.the-afc.com/news/afcsection/qatar-s-almoez-ali-scoops-2021-gold-cup-top-scorer-award | vydavateľ = the-AFC | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Katar na turnaji dokráčal do semifinále kde prehrali s [[Národné futbalové mužstvo USA|USA]]. Ali sa dostal do záverečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]], ktoré hostil [[Katar (štát)|Katar]]. Na turnaji zasiahol do všetkých troch zápasov Kataru na turnaji. S tímom však nedokázal postúpiť zo skupiny a nestrelil ani jeden gól. Ali bol nominovaný na [[Zlatý pohár CONCACAF 2023]]. Na turnaji odohral iba jeden zápas vo štvrťfinále. Vo štvrťfinále pritom Katar prehral s [[Panamské národné futbalové mužstvo|Panamou]] 0:4. Ali bol zaradený do nominácie na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023]]. Na turnaji odohral šesť zo siedmych zápasov a strelil dva góly. S Katarom obhájil titul po výhre 3:1 s [[Jordánske národné futbalové mužstvo|Jordánskom]] vo finále. Dňa [[16. november|16. novembra]] [[2023]] sa pri výhre 4:0 nad [[Afganské národné futbalové mužstvo|Afganistanom]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]] stal historicky najlepším strelcom Kataru. Ali bol nominovaný do záverečnej nominácie Kataru na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 13. júna 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Kontinentálne ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[LASK|LASK II]] |2015 |[[Austrian Regionalliga]] |4 |5 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |4 |5 |- |[[LASK]] |2015/16 |[[Admiral 2. liga]] |7 |1 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |9 |1 |- |[[Cultural y Deportiva Leonesa|Cultural Leonesa]] |2015/16 |[[Segunda Division B]] |10 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |10 |1 |- |[[Al-Duhail SC|Al-Duhail B]] |2016/17 |[[Qatar Stars League 2|QSD]] |4 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |4 |1 |- | rowspan="11" |[[Al-Duhail SC|Al-Duhail]] |2016/17 | rowspan="10" |[[Qatar Stars League|QSL]] |24 |8 | colspan="2" |― |7'''¹''' |1 | colspan="2" |― |31 |9 |- |2017/18 |16 |7 |1 |0 |10'''¹''' |2 |1'''⁵''' |1 |28 |10 |- |2018/19 |18 |3 | colspan="2" |― |5'''¹''' |1 |1'''²''' |0 |24 |4 |- |2019/20 |19 |7 |2 |1 |6'''¹''' |3 | colspan="2" |― |27 |11 |- |2020/21 |20 |6 |2 |0 |6'''¹''' |0 |5'''^{2 4}''' |1 |33 |7 |- |2021/22 |17 |7 | colspan="2" |― |8'''¹''' |2 |3'''²''' |2 |28 |11 |- |2022/23 |14 |4 |2 |0 | colspan="2" |― |4'''^{2 3}''' |1 |20 |5 |- |2023/24 |19 |7 | colspan="2" |― |6'''¹''' |1 |3'''²''' |0 |28 |8 |- |2024/25 |21 |8 |2 |0 | colspan="2" |― |2'''²''' |0 |25 |8 |- |2025/26 |4 |1 |0 |0 |2'''¹''' |0 |2'''²''' |0 |8 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !172 !58 !9 !1 !50 !10 !21 !5 !252 !74 |- ! colspan="3" |Celkovo !197 !64 !11 !1 !50 !10 !21 !5 !279 !80 |} ; Poznámky : '''¹''' [[Liga majstrov AFC]] : '''²''' [[Amir Cup]] : '''³''' [[QSL Cup]] : '''⁴''' [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]] : '''⁵''' [[Sheikh Jassim Cup]] === Medzinárodné === ''K 13. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="11" |{{QAT|f}} |2016 |3 |0 |- |2017 |17 |5 |- |2018 |11 |5 |- |2019 |20 |15 |- |2020 |4 |4 |- |2021 |24 |10 |- |2022 |11 |1 |- |2023 |7 |5 |- |2024 |17 |10 |- |2025 |4 |0 |- |2026 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !119 !55 |} == Úspechy hráča == '''Al-Duhail''' * [[Qatar Stars League]]: 2016/17, 2017/18, 2019/20, 2022/23 * [[Amir Cup]]: 2018, 2019, 2022 * [[Qatar Cup]]: 2018, 2023 * [[Qatar Stars Cup]]: 2022-23 * [[Sheikh Jassim Cup]]: 2016 '''Katar U19''' * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale hráčov do 20 rokov]]: 2014 '''Katar''' * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]]: [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]], [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023|2023]] '''Individuálne''' * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]] najlepší strelec: [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]] * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]] najlepší hráč: [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]] * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]] tím turnaja: [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]], [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023|2023]] * [[Zlatý pohár CONCACAF]] najlepší strelec: [[Zlatý pohár CONCACAF 2021|2021]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/almoez-ali/profil/spieler/345095 == Zdroj == {{Preklad|en|Almoez Ali|1357280749}} [[Kategória:Katarskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči LASK Linz]] [[Kategória:Hráči Cultural Leonesa]] [[Kategória:Hráči Al-Duhail SC]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Majstri Ázie vo futbale]] apxzaxmrszothe9ocxr70h4n569si2l 14 751432 8232813 2026-06-13T17:04:11Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Katarskí športovci]] [[Kategória:Futbal v Katare]] [[Kategória:Futbalisti podľa štátu]]“ 8232813 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Katarskí športovci]] [[Kategória:Futbal v Katare]] [[Kategória:Futbalisti podľa štátu]] 8cay03m465gpcc47mpyeec2ppp34t0z 14 751433 8232814 2026-06-13T17:04:37Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Španielsku podľa klubu]]“ 8232814 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Španielsku podľa klubu]] nfpv94jr5m6y066r3lnrbl5nq7ue26s 14 751434 8232815 2026-06-13T17:05:05Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Katare podľa klubu]]“ 8232815 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Katare podľa klubu]] qtx5kzcq6wztblp6m7xd2ugs239yc21 14 751435 8232816 2026-06-13T17:05:43Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa klubu]] [[Kategória:Futbal v Katare]]“ 8232816 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa klubu]] [[Kategória:Futbal v Katare]] dieylv8fdqoi57mqkrl1pjgoc4jyx2u 14 751436 8232819 2026-06-13T17:06:42Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Majstri Ázie]] [[Kategória:Majstrovstvá Ázie vo futbale]] [[Kategória:Futbalisti]]“ 8232819 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Majstri Ázie]] [[Kategória:Majstrovstvá Ázie vo futbale]] [[Kategória:Futbalisti]] 5cg7tqyklghht3lknc5fg3j6r3d5rv6 8232843 8232819 2026-06-13T18:42:15Z Jetam2 30982 opr kat 8232843 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Majstri Ázie|Futbal]] [[Kategória:Majstrovstvá Ázie vo futbale]] [[Kategória:Majstri vo futbale|Ázia]] tp4nv8vo4yk99dnmv7s9n7ga80sahs2 14 751437 8232820 2026-06-13T17:07:28Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Majstrovstvá Ázie]] [[Kategória:Majstri]]“ 8232820 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Majstrovstvá Ázie]] [[Kategória:Majstri]] kl2d9dp92wdp01aa88yds21zzluj76n 14 751438 8232845 2026-06-13T18:48:10Z Jetam2 30982 nová 8232845 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Majstri podľa športu|Futubal]] [[Kategória:Futbalisti|Majstri]] n9nvuf12neqgm58b5obzikioc9hr9nj 8232847 8232845 2026-06-13T18:49:10Z Jetam2 30982 kat 8232847 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Majstri podľa športu|Futbal]] [[Kategória:Majstrovstvá vo futbale|Majstri]] [[Kategória:Futbalisti|Majstri]] 1lp84315gjmd5cbe262z7ganj3uqtft 8232852 8232847 2026-06-13T18:56:46Z Jetam2 30982 kat 8232852 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Majstri podľa športu|Futbal]] [[Kategória:Majstrovstvá vo futbale| Majstri]] [[Kategória:Futbalisti|Majstri]] dmitjisz223tt9pknlstefhzpo6az0o 14 751439 8232848 2026-06-13T18:51:08Z Jetam2 30982 nová 8232848 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Futbalové súťaže]] [[Kategória:Majstrovstvá podľa športu|Futbal]] qnxvqsov32mgjkmu783vnbpbi5rbzck 14 751440 8232858 2026-06-13T19:03:37Z Jetam2 30982 nová 8232858 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Majstri sveta podľa športu|Plávanie]] [[Kategória:Majstri v plávaní|Sveta]] io2wwl50fcex0ei6cu72p67ak9c1xfh 8232859 8232858 2026-06-13T19:05:36Z Jetam2 30982 opr kat 8232859 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta podľa športu|Plávanie]] [[Kategória:Plavecké súťaže]] kq5vocje9hrf0maz7s2bn7n7ywd2rf2 8232862 8232859 2026-06-13T19:09:04Z Jetam2 30982 kat 8232862 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta podľa športu|Plávanie]] [[Kategória:Majstrovstvá v plávaní|sveta]] 9br078nztc4c6ojd1y9dw98h6ads8jn 14 751441 8232861 2026-06-13T19:06:59Z Jetam2 30982 nová 8232861 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Majstri podľa športu|Plávanie]] [[Kategória:Plavci|Majstri]] njrtzilzjpgl7e8u6tgr6fg4w3gglhv 14 751442 8232864 2026-06-13T19:09:23Z Jetam2 30982 nová 8232864 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Plavecké súťaže]] [[Kategória:Majstrovstvá podľa športu|Plávanie]] 0dchin38f7aji2ld4ydncipxuk173mi 14 751443 8232866 2026-06-13T19:11:43Z Jetam2 30982 nová 8232866 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Biatlonové súťaže]] [[Kategória:Majstrovstvá podľa športu|Biatlon]] p31yjq80f067wgpa2kuyee4vmkxcgsa 0 751444 8232953 2026-06-13T20:05:27Z Lukas565 251676 návrh jednoduchej stránky pre biskupa vymenovaného kardinála 8232953 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = arcibiskup | meno = Lucas Van Looy | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] [[Gent]] | portrét = Lucas Van Looy.jpg | popis portrétu = biskup Lucas Van Looy | erb = Coat of arms of Luc Van Looy.svg | štít erbu = | heslo = In nomine Patris | heslo po slovensky = V mene Otca | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Belgicko|w}}<br>{{Minivlajka|Kórejská republika|w}}<br>{{Minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] [[Gent]] | 1. funkcia - obdobie = [[19. decembra]] [[2003]]{{--}}[[27. novembra]] [[2019]] | 1. funkcia - predchodca = [[Arthur Luysterman]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lode Van Hecke]] | 2. funkcia = [[apoštolský administrátor]] [[diecéza|diecézy]] [[Gent]] | 2. funkcia - obdobie = [[2019]]{{--}}[[2020]] | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | tituly = | dátum narodenia = {{dnv|1941|09|28}} | miesto narodenia = [[Tielen]], [[Belgicko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = [[Saleziáni Don Bosca]] | večné sľuby dátum = {{dv|1968|03|06|1941|09|28}} | vstup do rehole dátum = [[1961]] | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1970|09|12|1941|09|28}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Paul Constant Schoenmaekers]] | kňazský svätiteľ funkcia = mechelen-bruselský [[pomocný biskup]] | ordinácia dátum = {{dv|1970|09|12|1941|09|28}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{dv|2003|12|19|1941|09|28}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|2004|02|01|1941|09|28}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Godfried Danneels]] | biskupský svätiteľ funkcia = mechelen-bruselský [[arcibiskup]] [[metropolita]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Arthur Luysterman]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Paul Van den Berghe]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = {{dv|2004|02|01|1941|09|28}} | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = [[Godfried Danneels]] | inštalujúci biskup funkcia = mechelen-bruselský [[arcibiskup]] [[metropolita]] | kardinál dátum = | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = Belgicko | portál2 = Vatikán }} [[Monsignor|Mons.]] '''Lucas Van Looy [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]''' (* [[28. september]] [[1941]], [[Tielen]], [[Belgicko]]) je belgický [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý bol v rokoch [[2004]] až [[2019]] [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] [[Gent]]. Viac ako desať rokov pôsobil ako [[misionár]] v [[Kórejská republika|Južnej Kórei]] a v rokoch [[1984]] až [[2003]] zastával vedúce pozície u [[Saleziáni Don Bosca|saleziánov]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho plánoval vymenovať za [[kardinál]]a v [[august]]e [[2022]], na jeho žiadosť aby ho nemenoval [[pápež]] jeho prosbu prijal.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bishop Lucas Van Looy, S.D.B.| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bvlooy.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Tielene v [[Belgicko|Belgicku]]. Študoval u jezuitov v Turnhoute a na Don Bosco College v Hechteli. V roku [[1961]] sa stal členom Saleziánskeho rádu sv. Jána Bosca a v rokoch [[1962]] až [[1964]] študoval na ich škole v Groot-Bijgaardene. Po troch rokoch v [[Kórejská republika|Južnej Kórei]] študoval [[teológia|teológiu]] na Katolíckej univerzite v Louvaine v rokoch [[1967]] až [[1970]], kde získal licenciát z misiológie. Posledné saleziánske sľuby zložil [[6. marca]] [[1968]] a za [[kňaz]]a bol vysvätený [[12. septembra]] [[1970]]. V rokoch [[1972]] až [[1974]] pôsobil v [[Kórejská republika|Južnej Kórei]] ako učiteľ a v rokoch [[1974]] až [[1978]] ako [[kaplán]] katolíckych študentov. Následne zastával viacero pozícií vo vedení saleziánov: v rokoch [[1968]] až [[1984]] provinciál, v rokoch 1984 až [[1990]] vedúci misií, v rokoch 1990 až [[1996]] vedúci pastorácie mládeže a v rokoch 1996 až [[2003]] [[generálny vikár]]. == Biskup == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[19. decembra]] [[2003]] vymenoval za [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] [[diecéza|diecézy]] [[Gent]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 19.12.2003| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2003/12/19/0648/02010.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Za [[biskup]]a [[1. februára]] [[2004]] ho vysvätil [[kardinál]] [[Godfried Danneels]]. Spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Arthur Luysterman]] a [[Paul Van den Berghe]]. Počas tej istej slávnosti prevzal diecézu. V roku [[2005]] zaplatil 25 000 dolárov obeti belgického [[kňaz]]a, ale neinformoval civilné orgány o tom, že kňaz pokračoval v prevádzke sirotinca v [[Rwanda|Rwande]] až do roku [[2014]]. V roku [[2007]] pridelil ďalšieho belgického kňaza, ktorý bol v roku [[1994]] uznaný vinným zo sexuálneho napadnutia maloletej osoby, do novej [[Farnosť (cirkev)|farnosti]]. Keď o prípade v roku [[2010]] informovali miestne médiá, toto rozhodnutie obhajoval. V roku [[2010]], po tom, čo [[arcibiskup]] [[André-Joseph Léonard]] z Mechelenu a [[Brusel]]u opísal AIDS ako formu spravodlivosti uvalenej na tých, ktorí sa zapájali do promiskuitného sexu, sa pridal ku kritikom takéhoto názoru. Dňa [[29. marca]] [[2014]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života|Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 29.03.2014| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2014/03/29/0224/00489.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> V [[máj]]i [[2014]] sa stal predsedom Caritas Europe. [[11. júla]] [[2015]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval do výkonnej rady Caritas International.<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.07.2015| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2015/07/11/0559/01232.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Keď ho belgickí [[biskup]]i vymenovali za náhradného delegáta na októbrovú synodu biskupov o rodine v roku [[2015]], [[pápež]] [[František (pápež)|František]] ho zaradil medzi svojich vlastných vymenovaných delegátov. Bol aj pápežským nominantom na synodu biskupov o mládeži v roku [[2018]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] prijal jeho odchod do dôchodku v [[december|decembri]] [[2018]], ale požiadal ho, aby zostal biskupom, kým nebude vymenovaný jeho nástupca. Dňa [[27. novembra]] [[2019]] [[pápež]] [[František (pápež)|František]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] na pastoračnú správu diecézy, ktorú predložil po dosiahnutí vekovej hranice;<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 27.11.2019| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/11/27/0932/01924.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> jeho nástupcom sa stal [[Lode Van Hecke]], doterajší [[opát]] Notre Dame d'Orval. Zostal [[apoštolský administrátor|apoštolským administrátorom]] diecézy až do kánonického prevzatia jeho nástupcom, ktoré sa uskutočnilo [[23. februára]] [[2020]]. == Kardinál == Dňa [[29. mája]] [[2022]] [[pápež]] [[František (pápež)|František]] oznámil, že na [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] naplánovanom na [[27. augusta]] vymenuje 21 nových [[kardinál]]ov, z ktorých 16 bude dostatočne mladých na to, aby sa stali kardinálmi voličmi.<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Toto oznámenie však vyvolalo negatívne reakcie, keďže počas jeho pôsobenia kryl prípady sexuálneho zneužívania; v dôsledku toho bolo [[16. júna]] oznámené prostredníctvom Belgickej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]] jeho vzdanie sa [[kardinál]]skej nominácie a pápež František súhlasil. Od [[pápež]]a dostal kardinálsky prsteň, ktorý opisuje ako osobný dar bez kanonického účinku. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Lucas Van Looy|1296431587}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Van Looy, Lucas}} [[Kategória:Nemeckí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Nemeckí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Nemeckí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Belgickí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Belgickí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]] [[Kategória:Osobnosti z Gentu]] [[Kategória:Saleziáni]] a39zgb9cccsrvbc3hu24ns2t55cl8a5 0 751445 8232956 2026-06-13T20:29:32Z Jetam2 30982 nový, 1576, WikiPride 8232956 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Osobnosť | Meno = David Hockney | Rodné meno = | Popis osoby = britský výtvarník a fotograf | Portrét = David_Hockney_2017_at_Flash_Expo.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hockney v roku 2017 | Dátum narodenia = {{dn|1937|07|09}} | Miesto narodenia = [[Bradford]], [[Yorkshire]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|06|11|1937|07|09}} | Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Spojené kráľovstvo | Portál3 = | Portál4 = }} '''David Hockney''' (* [[9. júl]] [[1937]], [[Bradford]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[11. jún]] [[2026]], [[Londýn]]) bol britský maliar a pre deti]]. == Životopis == Jeho dlhoročným partnerom bol Jean-Pierre Gonçalves de Lima.<ref name="theguardian-pioneering">{{Citácia periodika | priezvisko = Jonze | meno = Tim | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ferguson | meno2 = Donna | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = David Hockney, pioneering British artist famed for his pools and portraits, dies aged 88 | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/artanddesign/2026/jun/12/artist-david-hockney-dies | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-06-13 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hockney, David}} [[Kategória:Britskí maliari]] [[Kategória:Osobnosti z Bradfordu]] [[Kategória:Britské LGBT osobnosti]] 5tiwqqtzm9k9xlgdw9lakz2or021fxu 8232960 8232956 2026-06-13T21:06:59Z Jetam2 30982 rozšírka 8232960 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Osobnosť | Meno = David Hockney | Rodné meno = | Popis osoby = britský výtvarník a fotograf | Portrét = David_Hockney_2017_at_Flash_Expo.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hockney v roku 2017 | Dátum narodenia = {{dn|1937|07|09}} | Miesto narodenia = [[Bradford]], [[Yorkshire (grófstvo)|Yorkshire]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|06|11|1937|07|09}} | Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Spojené kráľovstvo | Portál3 = | Portál4 = }} '''David Hockney''' (* [[9. júl]] [[1937]], [[Bradford]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[11. jún]] [[2026]], [[Londýn]])<ref name="britannica">{{Citácia periodika|titul=David Hockney |url=https://www.britannica.com/biography/David-Hockney|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=en}}</ref> bol britský výtvarník a fotograf.<ref name="sme"/> Maľoval, fotografoval, pracoval s [[iPad]]mi, [[Lept|leptal]], bol autorom [[litografia|litografií]], [[Vitráž (chrám)|vitráží]] či dizajnu pre operu.<ref name="bbc-woodhouse">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Woodhouse | meno = Sam | autor = | odkaz na autora = | titul = David Hockney: Art's great innovator whose vivid paintings made him a household name | url = https://www.bbc.com/news/articles/ck77rg88gd9o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Jeho otec, Kenneth, odmietal vojnu, nenávidel sociálnu nespravodlivosť, jadrové zbrane a fajčenie. Jeho matka bola hlavnou oporou rodiny a silná [[Metodizmus|metodistka]]. Mal štyroch súrodencov.<ref name="bbc-woodhouse"/> V rokoch 1953 až 1957 študoval na [[Bradford College of Art]] a v rokoch 1959 až 1962 na [[Royal College of Art]] v Londýne.<ref name="britannica"/> Na Royal College of Art odmietol napísať esej vyžadovanú pre ukončenie školy a tak mu nebolo dovolené školu ukončiť. Po protestoch mu to škola dovolila.<ref name="bbc-woodhouse"/> a dokonca získal zlatú medailu v súťaži absolventov.<ref name="britannica"/><ref name="bbc-woodhouse"/> V roku 1964 sa presťahoval do Los Angeles.<ref name="bbc-woodhouse"/> Jeho dlhoročným partnerom bol Jean-Pierre Gonçalves de Lima.<ref name="theguardian-pioneering">{{Citácia periodika | priezvisko = Jonze | meno = Tim | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ferguson | meno2 = Donna | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = David Hockney, pioneering British artist famed for his pools and portraits, dies aged 88 | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/artanddesign/2026/jun/12/artist-david-hockney-dies | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-06-13 }}</ref> Hockney „zomrel pokojne“ v svojom dome v Londýne 11. júna 2026.<ref name="sme"/> == Dielo == Jeho obraz ''Portrét umelca (bazén s dvoma postavami)'' bol v novembri 2018 vydražený za takmer 78 miliónov eur čím sa stal najdrahším dielom žijúceho umelca. O rok neskôr bol tento rekord prekonaný.<ref name="sme">{{Citácia periodika|titul=Zomrel britský maliar a fotograf David Hockney|periodikum=SME|dátum=2026-06-13|url=https://www.sme.sk/kultura/c/zomrel-britsky-maliar-a-fotograf-david-hockney|dátum prístupu=2026-06-13}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hockney, David}} [[Kategória:Britskí maliari]] [[Kategória:Britskí fotografi]] [[Kategória:Osobnosti z Bradfordu]] [[Kategória:Britské LGBT osobnosti]] bclmv8mzei9b9101w0hk8a9itaxhhos 8232985 8232960 2026-06-13T22:33:44Z Jetam2 30982 rozšírka 8232985 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = David Hockney | Rodné meno = | Popis osoby = britský výtvarník a fotograf | Portrét = David_Hockney_2017_at_Flash_Expo.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hockney v roku 2017 | Dátum narodenia = {{dn|1937|07|09}} | Miesto narodenia = [[Bradford]], [[Yorkshire (grófstvo)|Yorkshire]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|06|11|1937|07|09}} | Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Royal College of Art]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = [[Peter Schlesinger]]<br>Jean-Pierre Gonçalves de Lima | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Spojené kráľovstvo | Portál3 = | Portál4 = }} '''David Hockney''' (* [[9. júl]] [[1937]], [[Bradford]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[11. jún]] [[2026]], [[Londýn]])<ref name="britannica">{{Citácia periodika|titul=David Hockney |url=https://www.britannica.com/biography/David-Hockney|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=en}}</ref> bol britský výtvarník a fotograf.<ref name="sme"/> Maľoval, fotografoval, pracoval s [[iPad]]mi, [[Lept|leptal]], bol autorom [[litografia|litografií]], [[Vitráž (chrám)|vitráží]] či dizajnu pre operu.<ref name="bbc-woodhouse">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Woodhouse | meno = Sam | autor = | odkaz na autora = | titul = David Hockney: Art's great innovator whose vivid paintings made him a household name | url = https://www.bbc.com/news/articles/ck77rg88gd9o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Jeho otec, Kenneth, odmietal vojnu, nenávidel sociálnu nespravodlivosť, jadrové zbrane a fajčenie. Jeho matka bola hlavnou oporou rodiny a silná [[Metodizmus|metodistka]]. Mal štyroch súrodencov.<ref name="bbc-woodhouse"/> V rokoch 1953 až 1957 študoval na [[Bradford College of Art]] a v rokoch 1959 až 1962 na [[Royal College of Art]] v Londýne.<ref name="britannica"/> Na Royal College of Art odmietol napísať esej vyžadovanú pre ukončenie školy a tak mu nebolo dovolené školu ukončiť. Po protestoch mu to škola dovolila.<ref name="bbc-woodhouse"/> a dokonca získal zlatú medailu v súťaži absolventov.<ref name="britannica"/><ref name="bbc-woodhouse"/> V roku 1964 sa presťahoval do Los Angeles.<ref name="bbc-woodhouse"/> V Kalifornii bol jeho partnerom [[Peter Schlesinger]], ktorého Hockney často maľoval. Neskôr sa Hockney presťahoval do [[Paríž]]a, kde maľoval portréty. Dvojportréty ho fascinovali viac, pre diváka bol zaujímavý vzťah medzi dvomi ľuďmi. V 70. rokoch bol fascinovaný novou technológiou, [[polaroid]]ovou fotografiou. Vytvoril stovky koláží. Tvoril tiež s [[fotokopírka|fotokopírkou]] a [[fax]]om, diela boli tvorené mnohými tlačenými papiermi. V 80. rokoch stratil viacero kamarátov kvôli epidémii [[AIDS]]. Presťahoval sa späť do Yorkshire a maľoval krajinky.<ref name="bbc-woodhouse"/> Jeho dlhoročným partnerom bol Jean-Pierre Gonçalves de Lima.<ref name="theguardian-pioneering">{{Citácia periodika | priezvisko = Jonze | meno = Tim | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ferguson | meno2 = Donna | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = David Hockney, pioneering British artist famed for his pools and portraits, dies aged 88 | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/artanddesign/2026/jun/12/artist-david-hockney-dies | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-06-13 }}</ref> Hockney „zomrel pokojne“ v svojom dome v Londýne 11. júna 2026.<ref name="sme"/> == Dielo == [[Súbor:Hockney Pool Figures.jpg|náhľad|''Portrét umelca (bazén s dvoma postavami)'' (1972)]] Jeho najznámejším obrazom je ''A Bigger Splash''.<ref name="bbc-woodhouse"/> Jeho obraz ''Portrét umelca (bazén s dvoma postavami)'' bol v novembri 2018 vydražený za takmer 78 miliónov eur čím sa stal najdrahším dielom žijúceho umelca. O rok neskôr bol tento rekord prekonaný.<ref name="sme">{{Citácia periodika|titul=Zomrel britský maliar a fotograf David Hockney|periodikum=SME|dátum=2026-06-13|url=https://www.sme.sk/kultura/c/zomrel-britsky-maliar-a-fotograf-david-hockney|dátum prístupu=2026-06-13}}</ref> == Ocenenia == * 1990: odmietol rytiersky titul<ref name="bbc-woodhouse"/> * [[Rad za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] (Order of Merit)<ref name="bbc-woodhouse"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hockney, David}} [[Kategória:Britskí maliari]] [[Kategória:Britskí fotografi]] [[Kategória:Osobnosti z Bradfordu]] [[Kategória:Britské LGBT osobnosti]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] f3tt03ahb49ytnlceygzt5bp8a3qgy4 8232986 8232985 2026-06-13T22:34:06Z Jetam2 30982 /* Ocenenia */ wl 8232986 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = David Hockney | Rodné meno = | Popis osoby = britský výtvarník a fotograf | Portrét = David_Hockney_2017_at_Flash_Expo.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hockney v roku 2017 | Dátum narodenia = {{dn|1937|07|09}} | Miesto narodenia = [[Bradford]], [[Yorkshire (grófstvo)|Yorkshire]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|06|11|1937|07|09}} | Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Royal College of Art]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = [[Peter Schlesinger]]<br>Jean-Pierre Gonçalves de Lima | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Spojené kráľovstvo | Portál3 = | Portál4 = }} '''David Hockney''' (* [[9. júl]] [[1937]], [[Bradford]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[11. jún]] [[2026]], [[Londýn]])<ref name="britannica">{{Citácia periodika|titul=David Hockney |url=https://www.britannica.com/biography/David-Hockney|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=en}}</ref> bol britský výtvarník a fotograf.<ref name="sme"/> Maľoval, fotografoval, pracoval s [[iPad]]mi, [[Lept|leptal]], bol autorom [[litografia|litografií]], [[Vitráž (chrám)|vitráží]] či dizajnu pre operu.<ref name="bbc-woodhouse">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Woodhouse | meno = Sam | autor = | odkaz na autora = | titul = David Hockney: Art's great innovator whose vivid paintings made him a household name | url = https://www.bbc.com/news/articles/ck77rg88gd9o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Jeho otec, Kenneth, odmietal vojnu, nenávidel sociálnu nespravodlivosť, jadrové zbrane a fajčenie. Jeho matka bola hlavnou oporou rodiny a silná [[Metodizmus|metodistka]]. Mal štyroch súrodencov.<ref name="bbc-woodhouse"/> V rokoch 1953 až 1957 študoval na [[Bradford College of Art]] a v rokoch 1959 až 1962 na [[Royal College of Art]] v Londýne.<ref name="britannica"/> Na Royal College of Art odmietol napísať esej vyžadovanú pre ukončenie školy a tak mu nebolo dovolené školu ukončiť. Po protestoch mu to škola dovolila.<ref name="bbc-woodhouse"/> a dokonca získal zlatú medailu v súťaži absolventov.<ref name="britannica"/><ref name="bbc-woodhouse"/> V roku 1964 sa presťahoval do Los Angeles.<ref name="bbc-woodhouse"/> V Kalifornii bol jeho partnerom [[Peter Schlesinger]], ktorého Hockney často maľoval. Neskôr sa Hockney presťahoval do [[Paríž]]a, kde maľoval portréty. Dvojportréty ho fascinovali viac, pre diváka bol zaujímavý vzťah medzi dvomi ľuďmi. V 70. rokoch bol fascinovaný novou technológiou, [[polaroid]]ovou fotografiou. Vytvoril stovky koláží. Tvoril tiež s [[fotokopírka|fotokopírkou]] a [[fax]]om, diela boli tvorené mnohými tlačenými papiermi. V 80. rokoch stratil viacero kamarátov kvôli epidémii [[AIDS]]. Presťahoval sa späť do Yorkshire a maľoval krajinky.<ref name="bbc-woodhouse"/> Jeho dlhoročným partnerom bol Jean-Pierre Gonçalves de Lima.<ref name="theguardian-pioneering">{{Citácia periodika | priezvisko = Jonze | meno = Tim | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ferguson | meno2 = Donna | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = David Hockney, pioneering British artist famed for his pools and portraits, dies aged 88 | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/artanddesign/2026/jun/12/artist-david-hockney-dies | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-06-13 }}</ref> Hockney „zomrel pokojne“ v svojom dome v Londýne 11. júna 2026.<ref name="sme"/> == Dielo == [[Súbor:Hockney Pool Figures.jpg|náhľad|''Portrét umelca (bazén s dvoma postavami)'' (1972)]] Jeho najznámejším obrazom je ''A Bigger Splash''.<ref name="bbc-woodhouse"/> Jeho obraz ''Portrét umelca (bazén s dvoma postavami)'' bol v novembri 2018 vydražený za takmer 78 miliónov eur čím sa stal najdrahším dielom žijúceho umelca. O rok neskôr bol tento rekord prekonaný.<ref name="sme">{{Citácia periodika|titul=Zomrel britský maliar a fotograf David Hockney|periodikum=SME|dátum=2026-06-13|url=https://www.sme.sk/kultura/c/zomrel-britsky-maliar-a-fotograf-david-hockney|dátum prístupu=2026-06-13}}</ref> == Ocenenia == * 1990: odmietol rytiersky titul<ref name="bbc-woodhouse"/> * [[Rad za zásluhy (Spojené kráľovstvo)|Rad za zásluhy]] (Order of Merit)<ref name="bbc-woodhouse"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hockney, David}} [[Kategória:Britskí maliari]] [[Kategória:Britskí fotografi]] [[Kategória:Osobnosti z Bradfordu]] [[Kategória:Britské LGBT osobnosti]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] fh709xrup74gajpfktl1wbloabi5ptw 8232988 8232986 2026-06-13T22:41:26Z Jetam2 30982 + [[Kategória:Absolventi Royal College of Art]] 8232988 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = David Hockney | Rodné meno = | Popis osoby = britský výtvarník a fotograf | Portrét = David_Hockney_2017_at_Flash_Expo.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hockney v roku 2017 | Dátum narodenia = {{dn|1937|07|09}} | Miesto narodenia = [[Bradford]], [[Yorkshire (grófstvo)|Yorkshire]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|06|11|1937|07|09}} | Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Royal College of Art]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = [[Peter Schlesinger]]<br>Jean-Pierre Gonçalves de Lima | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Spojené kráľovstvo | Portál3 = | Portál4 = }} '''David Hockney''' (* [[9. júl]] [[1937]], [[Bradford]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[11. jún]] [[2026]], [[Londýn]])<ref name="britannica">{{Citácia periodika|titul=David Hockney |url=https://www.britannica.com/biography/David-Hockney|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=en}}</ref> bol britský výtvarník a fotograf.<ref name="sme"/> Maľoval, fotografoval, pracoval s [[iPad]]mi, [[Lept|leptal]], bol autorom [[litografia|litografií]], [[Vitráž (chrám)|vitráží]] či dizajnu pre operu.<ref name="bbc-woodhouse">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Woodhouse | meno = Sam | autor = | odkaz na autora = | titul = David Hockney: Art's great innovator whose vivid paintings made him a household name | url = https://www.bbc.com/news/articles/ck77rg88gd9o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Jeho otec, Kenneth, odmietal vojnu, nenávidel sociálnu nespravodlivosť, jadrové zbrane a fajčenie. Jeho matka bola hlavnou oporou rodiny a silná [[Metodizmus|metodistka]]. Mal štyroch súrodencov.<ref name="bbc-woodhouse"/> V rokoch 1953 až 1957 študoval na [[Bradford College of Art]] a v rokoch 1959 až 1962 na [[Royal College of Art]] v Londýne.<ref name="britannica"/> Na Royal College of Art odmietol napísať esej vyžadovanú pre ukončenie školy a tak mu nebolo dovolené školu ukončiť. Po protestoch mu to škola dovolila.<ref name="bbc-woodhouse"/> a dokonca získal zlatú medailu v súťaži absolventov.<ref name="britannica"/><ref name="bbc-woodhouse"/> V roku 1964 sa presťahoval do Los Angeles.<ref name="bbc-woodhouse"/> V Kalifornii bol jeho partnerom [[Peter Schlesinger]], ktorého Hockney často maľoval. Neskôr sa Hockney presťahoval do [[Paríž]]a, kde maľoval portréty. Dvojportréty ho fascinovali viac, pre diváka bol zaujímavý vzťah medzi dvomi ľuďmi. V 70. rokoch bol fascinovaný novou technológiou, [[polaroid]]ovou fotografiou. Vytvoril stovky koláží. Tvoril tiež s [[fotokopírka|fotokopírkou]] a [[fax]]om, diela boli tvorené mnohými tlačenými papiermi. V 80. rokoch stratil viacero kamarátov kvôli epidémii [[AIDS]]. Presťahoval sa späť do Yorkshire a maľoval krajinky.<ref name="bbc-woodhouse"/> Jeho dlhoročným partnerom bol Jean-Pierre Gonçalves de Lima.<ref name="theguardian-pioneering">{{Citácia periodika | priezvisko = Jonze | meno = Tim | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ferguson | meno2 = Donna | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = David Hockney, pioneering British artist famed for his pools and portraits, dies aged 88 | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/artanddesign/2026/jun/12/artist-david-hockney-dies | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-06-13 }}</ref> Hockney „zomrel pokojne“ v svojom dome v Londýne 11. júna 2026.<ref name="sme"/> == Dielo == [[Súbor:Hockney Pool Figures.jpg|náhľad|''Portrét umelca (bazén s dvoma postavami)'' (1972)]] Jeho najznámejším obrazom je ''A Bigger Splash''.<ref name="bbc-woodhouse"/> Jeho obraz ''Portrét umelca (bazén s dvoma postavami)'' bol v novembri 2018 vydražený za takmer 78 miliónov eur čím sa stal najdrahším dielom žijúceho umelca. O rok neskôr bol tento rekord prekonaný.<ref name="sme">{{Citácia periodika|titul=Zomrel britský maliar a fotograf David Hockney|periodikum=SME|dátum=2026-06-13|url=https://www.sme.sk/kultura/c/zomrel-britsky-maliar-a-fotograf-david-hockney|dátum prístupu=2026-06-13}}</ref> == Ocenenia == * 1990: odmietol rytiersky titul<ref name="bbc-woodhouse"/> * [[Rad za zásluhy (Spojené kráľovstvo)|Rad za zásluhy]] (Order of Merit)<ref name="bbc-woodhouse"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hockney, David}} [[Kategória:Britskí maliari]] [[Kategória:Britskí fotografi]] [[Kategória:Osobnosti z Bradfordu]] [[Kategória:Britské LGBT osobnosti]] [[Kategória:Absolventi Royal College of Art]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] mx8uu6f72wz8e4zuyw66uel18pppbuq 0 751446 8232975 2026-06-13T21:40:35Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8232975 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Commission de classification des œuvres cinématographiques | Obrázok = | Logo = | Logo spoločnosti = | Popis obrázka = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Veľkosť loga = | Právna forma = | IČO = | Odvetvie = filmové | Založená = [[1945]] | Zakladateľ = | Sídlo = | Štát sídla = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Pôvod = | Vedenie = Françoise Tomé | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = hodnotenie filmov | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Farby spoločnosti = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = | Zánik = | Poznámka = | Portál1 = Film | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = }} '''Commission de classification des œuvres cinématographiques''' je [[Francúzsko|francúzska]] komisia, ktorej úlohou je klasifikovať [[Filmové dielo|filmy]] a ich [[Trailer (film)|trailery]] podľa veku publika povoleného na uvedenie v [[Kino|kinách]]. Vznikla z Commission de contrôle od Centre national du cinéma et de l'image animée ([[Centre national du cinéma et de l’image animée|CNC]]), založenej [[3. júl|3. júla]] [[1945]]. Spoločnosť uvádza k jednotlivým filmom viza (číselné kódy).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Delassus | meno = Pauline | autor = | odkaz na autora = | titul = Dans les coulisses du CNC : Qui sont ces sages qui protègent la jeunesse contre la violence au cinéma ? | url = https://www.latribune.fr/article/la-tribune-dimanche/societe/34666563319215/dans-les-coulisses-du-cnc-qui-sont-ces-sages-qui-protegent-la-jeunesse-contre-la-violence-au-cinema | vydavateľ = latribune.fr | miesto = | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = }}</ref> Môže tiež odporučiť úplný zákaz filmu alebo presadzovať varovania týkajúce sa obsahu alebo špecifickosti diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Décret n°90-174 du 23 février 1990 pris pour l'application des articles 19 à 22 du code de l'industrie cinématographique et relatif à la classification des oeuvres cinématographiques - Légifrance | url = https://www.legifrance.gouv.fr/loda/id/JORFTEXT000000531243 | vydavateľ = www.legifrance.gouv.fr | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Décret n°2003-1163 du 4 décembre 2003 modifiant le décret n° 90-174 du 23 février 1990 pris pour l'application des articles 19 à 22 du code de l'industrie cinématographique et relatif à la classification des oeuvres cinématographiques. - Légifrance | url = https://www.legifrance.gouv.fr/loda/id/JORFTEXT000000610740 | vydavateľ = www.legifrance.gouv.fr | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = fr}}</ref> == Rôzne klasifikácie == === Kino === * Vhodné pre všetky druhy publika * Upozornenie (možno pridať k akémukoľvek hodnoteniu) * Nevhodné pre deti do 12 rokov (napr. [[horor|horory]]) * Nevhodné pre deti do 16 rokov (napr. [[Erotický film|erotické]]) * Nevhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov, nemá rating X * Nevhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov, hodnotenie [[pornografický film|X]] ([[Zoznam filmov s hodnotením X vo Francúzsku]]) == Predsedovia výboru == * [[2001]]{{--}}2004: Francis Delon * [[2004]]{{--}}2010: Sylvie Hubac * [[2010]]{{--}}2011: Emmanuel Glaser * [[2011]]{{--}}2012: Edmond Honorat * [[2012]]{{--}}2017: Jean-François Mary * [[2017]]{{--}}2018: Marie-Anne Lévêque * [[2018]]{{--}}2019: Yves Gounin * [[2019]]{{--}}{{0|0000}}: Françoise Tomé == Galéria == Jednotlivé typy vekových označení vo Francúzsku: <gallery> Súbor:Moins10.svg Súbor:Moins12.svg Súbor:Moins16.svg Súbor:Moins18.svg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/activite-de-la-commission-de-classification CNC] == Zdroj == {{Preklad|fr|Commission de classification des œuvres cinématographiques|237022334}} [[Kategória:Kinematografia vo Francúzsku]] [[Kategória:Cenzúra vo Francúzsku]] kk8lt4k0vzo1xiiohqh5kttaj0bio1i 10 751447 8232980 2026-06-13T22:03:44Z Lišiak 21212 Vytvorená stránka „{| class="toccolours {{{id}}}" style="background-color: {{{farba pozadia|transparent}}}; text-align: center; width: 100%;" |- | style="width: 50px;" | [[Súbor:{{{obrázok}}}|40px|link=]] | '''{{{hlavička}}}'''<br/>{{{správa}}} |}“ 8232980 wikitext text/x-wiki {| class="toccolours {{{id}}}" style="background-color: {{{farba pozadia|transparent}}}; text-align: center; width: 100%;" |- | style="width: 50px;" | [[Súbor:{{{obrázok}}}|40px|link=]] | '''{{{hlavička}}}'''<br/>{{{správa}}} |} kt3mo50grfrkxpudf1g6htyv9toulrz 2 751448 8232981 2026-06-13T22:09:08Z Lišiak 21212 Vytvorená stránka „== Šablóny urgentnej úpravy == === Šablóna „Urgentne upraviť“ === ==== Znenie ==== {{Správa |typ = dôležité |obrázok = [[Obrázok:Nuvola apps important.svg|40px|Urgentne upraviť|link=]] |text = '''Tento článok urgentne potrebuje úpravy alebo aspoň základné rozšírenie'''<br/><div style="font-size:8pt;text-align:left;line-height:1.25em">Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne <span class="plainlinks">[{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=...“ 8232981 wikitext text/x-wiki == Šablóny urgentnej úpravy == === Šablóna „Urgentne upraviť“ === ==== Znenie ==== {{Správa |typ = dôležité |obrázok = [[Obrázok:Nuvola apps important.svg|40px|Urgentne upraviť|link=]] |text = '''Tento článok urgentne potrebuje úpravy alebo aspoň základné rozšírenie'''<br/><div style="font-size:8pt;text-align:left;line-height:1.25em">Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne <span class="plainlinks">[{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=edit}} vylepšíte alebo rozšírite]</span>. Pozrite si [[Pomoc:Minimálny článok|kritériá na minimálny článok]] a [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|základné kritériá encyklopedickej významnosti]]. Pre pripomienky použite [[{{TALKPAGENAME}}|diskusii k článku]]. Neodstraňujte túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak ste článok založili, odstránenie šablóny prenechajte inej osobe. '''Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný'''. Dátum označenia je {{#time:j. n. Y|{{{1|}}}}}, k zmazaniu dôjde {{#time:j. n. Y|{{{1|}}} +14 days}}. ---- Ak ste umiestnili túto šablónu do článku, vlože na diskusnú stránku autora/ky článku tento oznam aj spolu s uvedením, čo na článku treba vylepšiť: <code><nowiki>{{Urgentne upraviť autor|</nowiki>{{FULLPAGENAME}}<nowiki>}} --~~~~</nowiki></code></div>}} ==== Úpravy ==== * Vykanie namiesto tykania kvôli zosúladeniu naprieč šablónami. * Odstránenie odkazu na súbor na Commons zo symbolu upozornenia (<code><nowiki>[[...|link=]]</nowiki></code>) * Odstránenie odkazu na [[Wikipédia:Štylistická príručka|štylistickú príručku]]. Odkazovaná stránka „[[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]]“ poskytuje nováčikom dostatok informácií, ako článok označený na urgentnú úpravu vylepšiť. Štylistická príručka môže byť pre nováčika príliš dlhá a málo prehľadná. * Pridanie odkazu na [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Zo skúseností komunity, šablóna sa často používa aj v prípadoch, keď jediným nedostatkom nového článku je nedoložená encyklopedická významnosť. Tento pokyn nováčikom rýchlo sprostredkuje všetky potrebné informácie k doloženiu významnosti. * Preformulovanie vety o diskusii. Zo skúseností vkladajúci málokedy píšu do diskusie k článku. Autor článku ju však môže použiť na pripomienkovanie vloženia šablóny ap. (Na zváženie či odkaz neodstrániť úplne.) * Odstránenie odkazu na históriu článku – šablónu do článku vkladajú skúsení redaktori, nie je nutné im vysvetľovať, kde nájdu údaj o autorstve. * Od vkladajúceho sa explicitne požaduje, aby autorovi oznámil, čo na článku treba vylepšiť (aj len v stručnosti). Časť vkladajúcich to totiž nerobí, čo potom vedie k nedorozumeniam. === Šablóna „Urgentne upraviť autor“ === ==== Znenie ==== {{Oznam 2 fork | id = exp1 | farba pozadia = #F0F8FF | obrázok = Nuvola_apps_kate.png | hlavička = Oznam! | správa = Ďakujeme Ti za informácie v {{#if:{{{2|}}}|článkoch|článku}} {{#if:{{{1|}}}|[[{{{1}}}]]{{#if:{{{2|}}}|, [[{{{2}}}]]}}{{#if:{{{3|}}}|, [[{{{3}}}]]}}{{#if:{{{4|}}}|, [[{{{4}}}]]}}{{#if:{{{5|}}}|, [[{{{5}}}]]}}|{{Chyba|Meno článku musí byť uvedené}}}}, no {{#if:{{{2|}}}|ich|jeho}} spracovanie alebo rozsah zatiaľ nespĺňa{{#if:{{{2|}}}|jú}} [[Pomoc:Minimálny článok|požiadavky na encyklopedické hesl{{#if:{{{2|}}}|á|o}}]] alebo [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|základné kritériá encyklopedickej významnosti]]. Pokús sa prosím text{{#if:{{{2|}}}|y}} upraviť, alebo [[Wikipédia:Váš prvý článok|rozšíriť]] aspoň do tej miery, aby sme {{#if:{{{2|}}}|ich|ho}} mohli za {{#if:{{{2|}}}|články|článok}} naozaj považovať. Ak sa nám to ani spoločnými silami nepodarí, po 14 dňoch bud{{#if:{{{2|}}}|ú|e}} pravdepodobne {{#if:{{{2|}}}|vaše|vašaa}} úprav{{#if:{{{2|}}}|y|a}}, vzhľadom na snahu udržať kvalitu, z Wikipédie odstránen{{#if:{{{2|}}}|é|á}}. Ďakujeme za pochopenie.}} ==== Úpravy ==== * Odstránenie odkazu na obrázok (potrebná úprava {{tl|Oznam 2}}, pozri {{tl|Oznam 2 fork}}). * Odstránenie odkazu na odporúčanie „[[Wikipédia:Ako napísať výborný článok|Ako napísať výborný článok]]“, ktoré v tomto kontexte znie ako nepotrebný overkill. [[Kategória:Wikipédia:Redaktor Lišiak|Dielňa]] js5qujt49hmhyddqj5nmu2b4p7wsfqq 14 751449 8232989 2026-06-13T22:42:24Z Jetam2 30982 nov 8232989 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Anglicku|Royal College of Art]] [[Kategória:Royal College of Art]] 0sts1uj5o36r9mis8cq1wzsavupjrts 14 751450 8232990 2026-06-13T22:44:00Z Jetam2 30982 nová 8232990 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vysoké školy v Anglicku]] 98axaudxobmoc7jo9niw02vnfkxv2by 8232991 8232990 2026-06-13T22:44:32Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Umelecké fakulty]] pomocou použitia HotCat 8232991 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vysoké školy v Anglicku]] [[Kategória:Umelecké fakulty]] fudzlgrcu4tumpb62l8m4jp35bzjt9f 3 751451 8233000 2026-06-14T01:12:44Z Lišiak 21212 /* Osuské */ nová sekcia 8233000 wikitext text/x-wiki == Osuské == {{Experimenty}} --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 01:12, 14. jún 2026 (UTC) 7jrpli5ikftp03cvsfyu5u4nposjubu 0 751452 8233005 2026-06-14T02:15:33Z ~2026-34983-22 297841 Vytvorená stránka „{{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG | Logo = [[File:Meica in Edewecht (2023).jpg|thumb|305px|Vstupná do areálu Meica v Edewechte]] | Právna forma = [[GmbH & Co. KG]] | Založená = 1908 | Sídlo = [[Edewecht]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Vedenie = Michael März (obchodný riaditeľ) | Počet zamestnancov = 370 | Predaj...“ 8233005 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG | Logo = [[File:Meica in Edewecht (2023).jpg|thumb|305px|Vstupná do areálu Meica v Edewechte]] | Právna forma = [[GmbH & Co. KG]] | Založená = 1908 | Sídlo = [[Edewecht]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Vedenie = Michael März (obchodný riaditeľ) | Počet zamestnancov = 370 | Predaj = 96 miliónov [[euro|eur]]<ref>https://die-deutsche-wirtschaft.de/famu_top/meica-ammerlaendische-fleischwarenfabrik-fritz-meinen-gmbh-co-kg-edewecht-umsatz-mitarbeiterzahl/</ref> (k 31. decembru 2016) | Odvetvie = [[potravinársky priemysel|potravinársky]], [[bitúnok|mäsokombinátny]] | Webstránka = [https://www.meica.de/index.php meica.de] }} '''Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG''' je stredne veľká rodinná [[bitúnok|mäsokombinátna]] [[spoločnosť]]. Jej hlavnou obchodnou činnosťou je výroba rôznych [[klobása|klobásových]] špecialít a hotových jedál. Sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Edewecht]]e. Názov Meica je odvodený od mien Meinen a Kahmann. Spoločnosť vlastnia dediči jej zakladateľa Fritza Meinena. == Právne vzťahy == Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG je zapísaná v obchodnom registri Oldenburg pod číslom A 120020. Osobne ručiacimi spoločníkmi sú podľa zverejnenia zo 7. februára 2008 spoločnosť ''Meinen & Kahmann Gesellschaft mit beschränkter Haftung'' (HR B 120014) a Georg Bach v [[Edewecht]]e. Michael März je výkonným riaditeľom spoločnosti GmbH. == Historie == Spoločnosť založil v roku 1908 [[farmár]] a majster [[mäsiar]] Fritz Meinen v [[Edewecht]]e. V roku 1949 spoločnosť zaviedla plechovku ako obal na [[klobása|klobásy]]. V roku 1973 prvýkrát vyrábala klobásy so 100 % obsahom [[hovädzie mäso|hovädzieho mäsa]] ako vlastnú sériu produktov. Značka ''Deutschländer'' bola predstavená v roku 1993. Distribúcia sortimentu sa uskutočňuje mimo predajne v [[továreň|továrni]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.oeffnungszeitenbuch.de/filiale/Ostfriesland%252CEdewecht-Fabrikverkauf%2520Meica-1258306Y.html |titul=Fabrikverkauf Meica in Ostfriesland, Edewecht |vydavateľ=oeffnungszeitenbuch.de |dátum prístupu=2022-06-18}}</ref> väčšinou prostredníctvom [[maloobchod|maloobchodu]] s potravinami. == Produkty == Okrem jednej série organických produktov sa vyrába široká škála produktov vyrobených z konvenčných surovín: * Curry King * Volle Kelle * Deutschländer * Trueman’s – American Style Hot Dog * Bratmaxe * Mini Wini * Eisbeinfleisch in Aspik * KohlKönig * Ragout Fin * Die Echte Mockturtle Slovná ochranná známka ''Bio-Maxe'' bola v prvom štvrťroku 2006 tiež prevedená na spoločnosť Meica, ktorú predtým vlastnil juhonemecký konkurent. Podľa ich vlastných vyhlásení sa každý týždeň vyrobí niekoľko miliónov klobás. Od vypuknutia krízy [[Bovinná spongiformná encefalopatia|BSE]] spoločnosť vyrába bio hydinové klobásy, bio hotové jedlá (s mäsom aj bez mäsa), bio klobásy, bio chladené výrobky a bio vegetariánske klobásy pod názvom ''Bio-Krusenhof'' v súlade s nariadením EÚ o ekologickej výrobe. O pôvode použitého mäsa neboli zverejnené žiadne informácie. Počas neskoršej krízy s [[Nitrofen]]om bolo stiahnutých z trhu približne 80 000 jednotiek bio hydinových výrobkov po tom, čo laboratórne testy priniesli falošne pozitívny výsledok.<ref>{{citácia periodika|url=https://www.spiegel.de/spiegel/print/d-22776291.html|periodikum=''[[Der Spiegel]]'' |ID=22776291 |titul=Gift im Garten Eden |číslo=23 |ročník=2002 |dátum=2002-06-03 |strany=78–84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.meica.de/ Oficiálna webstránka] == Zdroj == {{Preklad|de|Meica}} [[Kategória:Podniky založené v 1908]] [[Kategória:Podniky v Nemecku]] kizb63i0dpzx9n3y7p91mfvpjjmm33j 8233006 8233005 2026-06-14T02:17:21Z ~2026-34983-22 297841 /* */ 8233006 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG | Logo = [[File:Meica in Edewecht (2023).jpg|thumb|305px|Vstup do areálu Meica v Edewechte]] | Právna forma = [[GmbH & Co. KG]] | Založená = 1908 | Sídlo = [[Edewecht]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Vedenie = Michael März (obchodný riaditeľ) | Počet zamestnancov = 370 | Predaj = 96 miliónov [[euro|eur]]<ref>https://die-deutsche-wirtschaft.de/famu_top/meica-ammerlaendische-fleischwarenfabrik-fritz-meinen-gmbh-co-kg-edewecht-umsatz-mitarbeiterzahl/</ref> (k 31. decembru 2016) | Odvetvie = [[potravinársky priemysel|potravinársky]], [[bitúnok|mäsokombinátny]] | Webstránka = [https://www.meica.de/index.php meica.de] }} '''Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG''' je stredne veľká rodinná [[bitúnok|mäsokombinátna]] [[spoločnosť]]. Jej hlavnou obchodnou činnosťou je výroba rôznych [[klobása|klobásových]] špecialít a hotových jedál. Sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Edewecht]]e. Názov Meica je odvodený od mien Meinen a Kahmann. Spoločnosť vlastnia dediči jej zakladateľa Fritza Meinena. == Právne vzťahy == Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG je zapísaná v obchodnom registri Oldenburg pod číslom A 120020. Osobne ručiacimi spoločníkmi sú podľa zverejnenia zo 7. februára 2008 spoločnosť ''Meinen & Kahmann Gesellschaft mit beschränkter Haftung'' (HR B 120014) a Georg Bach v [[Edewecht]]e. Michael März je výkonným riaditeľom spoločnosti GmbH. == Historie == Spoločnosť založil v roku 1908 [[farmár]] a majster [[mäsiar]] Fritz Meinen v [[Edewecht]]e. V roku 1949 spoločnosť zaviedla plechovku ako obal na [[klobása|klobásy]]. V roku 1973 prvýkrát vyrábala klobásy so 100 % obsahom [[hovädzie mäso|hovädzieho mäsa]] ako vlastnú sériu produktov. Značka ''Deutschländer'' bola predstavená v roku 1993. Distribúcia sortimentu sa uskutočňuje mimo predajne v [[továreň|továrni]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.oeffnungszeitenbuch.de/filiale/Ostfriesland%252CEdewecht-Fabrikverkauf%2520Meica-1258306Y.html |titul=Fabrikverkauf Meica in Ostfriesland, Edewecht |vydavateľ=oeffnungszeitenbuch.de |dátum prístupu=2022-06-18}}</ref> väčšinou prostredníctvom [[maloobchod|maloobchodu]] s potravinami. == Produkty == Okrem jednej série organických produktov sa vyrába široká škála produktov vyrobených z konvenčných surovín: * Curry King * Volle Kelle * Deutschländer * Trueman’s – American Style Hot Dog * Bratmaxe * Mini Wini * Eisbeinfleisch in Aspik * KohlKönig * Ragout Fin * Die Echte Mockturtle Slovná ochranná známka ''Bio-Maxe'' bola v prvom štvrťroku 2006 tiež prevedená na spoločnosť Meica, ktorú predtým vlastnil juhonemecký konkurent. Podľa ich vlastných vyhlásení sa každý týždeň vyrobí niekoľko miliónov klobás. Od vypuknutia krízy [[Bovinná spongiformná encefalopatia|BSE]] spoločnosť vyrába bio hydinové klobásy, bio hotové jedlá (s mäsom aj bez mäsa), bio klobásy, bio chladené výrobky a bio vegetariánske klobásy pod názvom ''Bio-Krusenhof'' v súlade s nariadením EÚ o ekologickej výrobe. O pôvode použitého mäsa neboli zverejnené žiadne informácie. Počas neskoršej krízy s [[Nitrofen]]om bolo stiahnutých z trhu približne 80 000 jednotiek bio hydinových výrobkov po tom, čo laboratórne testy priniesli falošne pozitívny výsledok.<ref>{{citácia periodika|url=https://www.spiegel.de/spiegel/print/d-22776291.html|periodikum=''[[Der Spiegel]]'' |ID=22776291 |titul=Gift im Garten Eden |číslo=23 |ročník=2002 |dátum=2002-06-03 |strany=78–84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.meica.de/ Oficiálna webstránka] == Zdroj == {{Preklad|de|Meica}} [[Kategória:Podniky založené v 1908]] [[Kategória:Podniky v Nemecku]] 4i5gs0uscfndnkad08xbm1xl1pf8oic 8233007 8233006 2026-06-14T02:20:04Z ~2026-34983-22 297841 /* Historie */ 8233007 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG | Logo = [[File:Meica in Edewecht (2023).jpg|thumb|305px|Vstup do areálu Meica v Edewechte]] | Právna forma = [[GmbH & Co. KG]] | Založená = 1908 | Sídlo = [[Edewecht]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Vedenie = Michael März (obchodný riaditeľ) | Počet zamestnancov = 370 | Predaj = 96 miliónov [[euro|eur]]<ref>https://die-deutsche-wirtschaft.de/famu_top/meica-ammerlaendische-fleischwarenfabrik-fritz-meinen-gmbh-co-kg-edewecht-umsatz-mitarbeiterzahl/</ref> (k 31. decembru 2016) | Odvetvie = [[potravinársky priemysel|potravinársky]], [[bitúnok|mäsokombinátny]] | Webstránka = [https://www.meica.de/index.php meica.de] }} '''Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG''' je stredne veľká rodinná [[bitúnok|mäsokombinátna]] [[spoločnosť]]. Jej hlavnou obchodnou činnosťou je výroba rôznych [[klobása|klobásových]] špecialít a hotových jedál. Sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Edewecht]]e. Názov Meica je odvodený od mien Meinen a Kahmann. Spoločnosť vlastnia dediči jej zakladateľa Fritza Meinena. == Právne vzťahy == Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG je zapísaná v obchodnom registri Oldenburg pod číslom A 120020. Osobne ručiacimi spoločníkmi sú podľa zverejnenia zo 7. februára 2008 spoločnosť ''Meinen & Kahmann Gesellschaft mit beschränkter Haftung'' (HR B 120014) a Georg Bach v [[Edewecht]]e. Michael März je výkonným riaditeľom spoločnosti GmbH. == História == Spoločnosť založil v roku 1908 [[farmár]] a majster [[mäsiar]] Fritz Meinen v [[Edewecht]]e. V roku 1949 spoločnosť zaviedla plechovku ako obal na [[klobása|klobásy]]. V roku 1973 prvýkrát vyrábala klobásy so 100 % obsahom [[hovädzie mäso|hovädzieho mäsa]] ako vlastnú sériu produktov. Značka ''Deutschländer'' bola predstavená v roku 1993. Distribúcia sortimentu sa uskutočňuje mimo predajne v [[továreň|továrni]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.oeffnungszeitenbuch.de/filiale/Ostfriesland%252CEdewecht-Fabrikverkauf%2520Meica-1258306Y.html |titul=Fabrikverkauf Meica in Ostfriesland, Edewecht |vydavateľ=oeffnungszeitenbuch.de |dátum prístupu=2022-06-18}}</ref> väčšinou prostredníctvom [[maloobchod|maloobchodu]] s potravinami. == Produkty == Okrem jednej série organických produktov sa vyrába široká škála produktov vyrobených z konvenčných surovín: * Curry King * Volle Kelle * Deutschländer * Trueman’s – American Style Hot Dog * Bratmaxe * Mini Wini * Eisbeinfleisch in Aspik * KohlKönig * Ragout Fin * Die Echte Mockturtle Slovná ochranná známka ''Bio-Maxe'' bola v prvom štvrťroku 2006 tiež prevedená na spoločnosť Meica, ktorú predtým vlastnil juhonemecký konkurent. Podľa ich vlastných vyhlásení sa každý týždeň vyrobí niekoľko miliónov klobás. Od vypuknutia krízy [[Bovinná spongiformná encefalopatia|BSE]] spoločnosť vyrába bio hydinové klobásy, bio hotové jedlá (s mäsom aj bez mäsa), bio klobásy, bio chladené výrobky a bio vegetariánske klobásy pod názvom ''Bio-Krusenhof'' v súlade s nariadením EÚ o ekologickej výrobe. O pôvode použitého mäsa neboli zverejnené žiadne informácie. Počas neskoršej krízy s [[Nitrofen]]om bolo stiahnutých z trhu približne 80 000 jednotiek bio hydinových výrobkov po tom, čo laboratórne testy priniesli falošne pozitívny výsledok.<ref>{{citácia periodika|url=https://www.spiegel.de/spiegel/print/d-22776291.html|periodikum=''[[Der Spiegel]]'' |ID=22776291 |titul=Gift im Garten Eden |číslo=23 |ročník=2002 |dátum=2002-06-03 |strany=78–84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.meica.de/ Oficiálna webstránka] == Zdroj == {{Preklad|de|Meica}} [[Kategória:Podniky založené v 1908]] [[Kategória:Podniky v Nemecku]] 06psuaa3vj72yzetzryxhugwc8vqicl 8233008 8233007 2026-06-14T02:23:05Z ~2026-34983-22 297841 /* */ 8233008 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG | Logo = [[File:Meica in Edewecht (2023).jpg|thumb|305px|Vstup do areálu Meica v Edewechte]] | Právna forma = [[GmbH & Co. KG]] | Založená = 1908 | Sídlo = [[Edewecht]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Vedenie = Michael März (obchodný riaditeľ) | Počet zamestnancov = 370 | Predaj = 96 miliónov [[euro|eur]]<ref>https://die-deutsche-wirtschaft.de/famu_top/meica-ammerlaendische-fleischwarenfabrik-fritz-meinen-gmbh-co-kg-edewecht-umsatz-mitarbeiterzahl/</ref> (k 31. decembru 2016) | Odvetvie = [[potravinársky priemysel|potravinársky]], [[bitúnok|mäsokombinátny]] | Webstránka = [https://www.meica.de/index.php meica.de] }} '''Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG''' je stredne veľká rodinná [[bitúnok|mäsokombinátna]] [[spoločnosť]]. Jej hlavnou obchodnou činnosťou je výroba rôznych [[klobása|klobásových]] špecialít a hotových jedál. Sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Edewecht]]e. Názov Meica je odvodený od priezvisk Meinen a Kahmann. Spoločnosť vlastnia dediči jej zakladateľa Fritza Meinena. == Právne vzťahy == Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG je zapísaná v obchodnom registri Oldenburg pod číslom A 120020. Osobne ručiacimi spoločníkmi sú podľa zverejnenia zo 7. februára 2008 spoločnosť ''Meinen & Kahmann Gesellschaft mit beschränkter Haftung'' (HR B 120014) a Georg Bach v [[Edewecht]]e. Michael März je výkonným riaditeľom spoločnosti GmbH. == História == Spoločnosť založil v roku 1908 [[farmár]] a majster [[mäsiar]] Fritz Meinen v [[Edewecht]]e. V roku 1949 spoločnosť zaviedla plechovku ako obal na [[klobása|klobásy]]. V roku 1973 prvýkrát vyrábala klobásy so 100 % obsahom [[hovädzie mäso|hovädzieho mäsa]] ako vlastnú sériu produktov. Značka ''Deutschländer'' bola predstavená v roku 1993. Distribúcia sortimentu sa uskutočňuje mimo predajne v [[továreň|továrni]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.oeffnungszeitenbuch.de/filiale/Ostfriesland%252CEdewecht-Fabrikverkauf%2520Meica-1258306Y.html |titul=Fabrikverkauf Meica in Ostfriesland, Edewecht |vydavateľ=oeffnungszeitenbuch.de |dátum prístupu=2022-06-18}}</ref> väčšinou prostredníctvom [[maloobchod|maloobchodu]] s potravinami. == Produkty == Okrem jednej série organických produktov sa vyrába široká škála produktov vyrobených z konvenčných surovín: * Curry King * Volle Kelle * Deutschländer * Trueman’s – American Style Hot Dog * Bratmaxe * Mini Wini * Eisbeinfleisch in Aspik * KohlKönig * Ragout Fin * Die Echte Mockturtle Slovná ochranná známka ''Bio-Maxe'' bola v prvom štvrťroku 2006 tiež prevedená na spoločnosť Meica, ktorú predtým vlastnil juhonemecký konkurent. Podľa ich vlastných vyhlásení sa každý týždeň vyrobí niekoľko miliónov klobás. Od vypuknutia krízy [[Bovinná spongiformná encefalopatia|BSE]] spoločnosť vyrába bio hydinové klobásy, bio hotové jedlá (s mäsom aj bez mäsa), bio klobásy, bio chladené výrobky a bio vegetariánske klobásy pod názvom ''Bio-Krusenhof'' v súlade s nariadením EÚ o ekologickej výrobe. O pôvode použitého mäsa neboli zverejnené žiadne informácie. Počas neskoršej krízy s [[Nitrofen]]om bolo stiahnutých z trhu približne 80 000 jednotiek bio hydinových výrobkov po tom, čo laboratórne testy priniesli falošne pozitívny výsledok.<ref>{{citácia periodika|url=https://www.spiegel.de/spiegel/print/d-22776291.html|periodikum=''[[Der Spiegel]]'' |ID=22776291 |titul=Gift im Garten Eden |číslo=23 |ročník=2002 |dátum=2002-06-03 |strany=78–84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.meica.de/ Oficiálna webstránka] == Zdroj == {{Preklad|de|Meica}} [[Kategória:Podniky založené v 1908]] [[Kategória:Podniky v Nemecku]] 62vw9de7ygdhc148w1k4hqvccrnoopt 8233066 8233008 2026-06-14T06:33:59Z Scholastikos 174170 8233066 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG | Logo = [[File:Meica in Edewecht (2023).jpg|thumb|305px|Vstup do areálu Meica v Edewechte]] | Právna forma = [[GmbH & Co. KG]] | Založená = 1908 | Sídlo = [[Edewecht]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Vedenie = Michael März (obchodný riaditeľ) | Počet zamestnancov = 370 | Predaj = 96 miliónov [[euro|eur]]<ref>https://die-deutsche-wirtschaft.de/famu_top/meica-ammerlaendische-fleischwarenfabrik-fritz-meinen-gmbh-co-kg-edewecht-umsatz-mitarbeiterzahl/</ref> (k 31. decembru 2016) | Odvetvie = [[potravinársky priemysel|potravinársky]], [[bitúnok|mäsokombinátny]] | Webstránka = [https://www.meica.de/index.php meica.de] }} '''Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG''' je stredne veľká rodinná [[bitúnok|mäsokombinátna]] [[spoločnosť]]. Jej hlavnou obchodnou činnosťou je výroba rôznych [[klobása|klobásových]] špecialít a hotových jedál. Sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Edewecht]]e. Názov Meica je odvodený od priezvisk Meinen a Kahmann. Spoločnosť vlastnia dediči jej zakladateľa Fritza Meinena. == Právne vzťahy == Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG je zapísaná v obchodnom registri Oldenburg pod číslom A 120020. Osobne ručiacimi spoločníkmi sú podľa zverejnenia zo 7. februára 2008 spoločnosť ''Meinen & Kahmann Gesellschaft mit beschränkter Haftung'' (HR B 120014) a Georg Bach v [[Edewecht]]e. Michael März je výkonným riaditeľom spoločnosti GmbH. == História == Spoločnosť založil v roku 1908 [[farmár]] a majster [[mäsiar]] Fritz Meinen v [[Edewecht]]e. V roku 1949 spoločnosť zaviedla plechovku ako obal na [[klobása|klobásy]]. V roku 1973 prvýkrát vyrábala klobásy so 100 % obsahom [[hovädzie mäso|hovädzieho mäsa]] ako vlastnú sériu produktov. Značka ''Deutschländer'' bola predstavená v roku 1993. Distribúcia sortimentu sa uskutočňuje mimo predajne v [[továreň|továrni]],<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.oeffnungszeitenbuch.de/filiale/Ostfriesland%252CEdewecht-Fabrikverkauf%2520Meica-1258306Y.html |titul=Fabrikverkauf Meica in Ostfriesland, Edewecht |vydavateľ=oeffnungszeitenbuch.de |dátum prístupu=2022-06-18}}</ref> väčšinou prostredníctvom [[maloobchod|maloobchodu]] s potravinami. == Produkty == Okrem jednej série organických produktov sa vyrába široká škála produktov vyrobených z konvenčných surovín: * Curry King * Volle Kelle * Deutschländer * Trueman’s – American Style Hot Dog * Bratmaxe * Mini Wini * Eisbeinfleisch in Aspik * KohlKönig * Ragout Fin * Die Echte Mockturtle Slovná ochranná známka ''Bio-Maxe'' bola v prvom štvrťroku 2006 tiež prevedená na spoločnosť Meica, ktorú predtým vlastnil juhonemecký konkurent. Podľa ich vlastných vyhlásení sa každý týždeň vyrobí niekoľko miliónov klobás. Od vypuknutia krízy [[Bovinná spongiformná encefalopatia|BSE]] spoločnosť vyrába bio hydinové klobásy, bio hotové jedlá (s mäsom aj bez mäsa), bio klobásy, bio chladené výrobky a bio vegetariánske klobásy pod názvom ''Bio-Krusenhof'' v súlade s nariadením EÚ o ekologickej výrobe. O pôvode použitého mäsa neboli zverejnené žiadne informácie. Počas neskoršej krízy s [[Nitrofen]]om bolo stiahnutých z trhu približne 80 000 jednotiek bio hydinových výrobkov po tom, čo laboratórne testy priniesli falošne pozitívny výsledok.<ref>{{citácia periodika|url=https://www.spiegel.de/spiegel/print/d-22776291.html|periodikum=[[Der Spiegel]] |ID=22776291 |titul=Gift im Garten Eden |číslo=23 |ročník=2002 |dátum=2002-06-03 |strany=78–84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.meica.de/ Oficiálna webstránka] == Zdroj == {{Preklad|de|Meica}} [[Kategória:Podniky založené v 1908]] [[Kategória:Podniky v Nemecku]] cp8wmy0eycsaqzi0llftxan4oct9uor 0 751453 8233024 2026-06-14T04:05:16Z ~2026-34983-22 297841 Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo |názov=Mini Wini |obrázok= |komentár= |alt názvy= |krajina={{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |región=[[Edewecht]] |tvorca=[[Meica]] |chod= |typ=[[párok|párky]] v náleve |podáva sa= |hlavné ingrediencie=[[bravčové mäso]], [[voda]], [[soľ]], [[korenie|koreniny]], extrakty korenia (so [[zeler]]om), [[dextróza]], antioxidant: [[kyselina askorbová]], konzervačná látka: [[dusitan sodný]], [[ovca|ovčie]] [[črevo]], [[údenie|dym]]....“ 8233024 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo |názov=Mini Wini |obrázok= |komentár= |alt názvy= |krajina={{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |región=[[Edewecht]] |tvorca=[[Meica]] |chod= |typ=[[párok|párky]] v náleve |podáva sa= |hlavné ingrediencie=[[bravčové mäso]], [[voda]], [[soľ]], [[korenie|koreniny]], extrakty korenia (so [[zeler]]om), [[dextróza]], antioxidant: [[kyselina askorbová]], konzervačná látka: [[dusitan sodný]], [[ovca|ovčie]] [[črevo]], [[údenie|dym]]. |variácie=Mini Wini Würstchenkette, Mini Wini Singles, Mini Wini Geflügel Singles, Mini Wini Cocktail-Würstchen mit Gemüse }} '''Mini Wini'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=22 dĺžok|url=https://books.google.sk/books?id=0KZOEQAAQBAJ&pg=PA114&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=mini%20wini%20meica&f=false|vydavateľ=Albatros Media Slovakia s.r.o.|rok=2024-01-01|isbn=978-80-566-4142-2|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 0KZOEQAAQBAJ|meno=Caroline|priezvisko=Wahl|miesto=114}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Vom Tante-Emma-Laden zum Supermarkt: eine Kulturgeschichte des Einkaufens|url=https://books.google.sk/books?id=PLeRAAAAIAAJ&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjx-9PJ54WVAxXHKRAIHXoQGLE4ChDoAXoECAkQAw#mini%20wini|vydavateľ=Wiley-VCH-Verlag|rok=2006|isbn=978-3-527-50218-9|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: PLeRAAAAIAAJ|meno=Georg|priezvisko=Schwedt|strany=151}}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Food Trades Directory of the UK & Europe|url=https://books.google.sk/books?id=V2ZEAAAAYAAJ&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgJEAM#mini%20wini|vydavateľ=Newman Books|rok=2003|isbn=978-0-7079-7048-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: V2ZEAAAAYAAJ|strany=187}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Official Gazette|url=https://books.google.sk/books?id=J0vKBueKni0C&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgNEAM#mini%20wini%20meica|vydavateľ=The Office|rok=2001|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: J0vKBueKni0C|meno=Philippines Intellectual Property|priezvisko=Office|strany=393}}</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Warenzeichenblatt: 1992, 21 - 24|url=https://books.google.sk/books?id=m0AEA5rdU1cC&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjx-9PJ54WVAxXHKRAIHXoQGLE4ChDoAXoECAgQAw#mini%20wini%20meica|vydavateľ=Wila-Verlag für Wirtschaftswerbung|rok=1950|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: m0AEA5rdU1cC|strany=5454}}</ref> je [[Nemecko|nemecká]] [[značka]] malých [[párok|párkov]] v pohári<ref name=":0" /> ([[utopenec|utopencov]]) pre [[Dieťa|deti]]<ref name=":1" /> od spoločnosti [[Meica]],<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> ktorá ju vyrába od roku 1992.<ref name=":1" /> == Varianty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mini Wini | url = https://www.meica.de/produkte/wuerstchen/mini-wini | vydavateľ = www.meica.de | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = DE}}</ref> == * Mini Wini Würstchenkette (reťaz malých [[bravčové mäso|bravčových]] párkov v náleve) * Mini Wini Singles (samostatné malé bravčové párky v náleve) * Mini Wini Geflügel Singles (samostatné malé hydinové párky v náleve) * Mini Wini Cocktail-Würstchen mit Gemüse (malé koktailové párky plnené zeleninou v náleve) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Údeniny]] [[Kategória:Nemecká kuchyňa]] d12rxvyh9puncc89jge3wgr52zvn50p 8233027 8233024 2026-06-14T04:06:35Z ~2026-34983-22 297841 8233027 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo |názov=Mini Wini |obrázok= |komentár= |alt názvy= |krajina={{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |región=[[Edewecht]] |tvorca=[[Meica]] |chod= |typ=[[párok|párky]] v náleve |podáva sa= |hlavné ingrediencie=[[bravčové mäso]], [[voda]], [[soľ]], [[korenie|koreniny]], extrakty korenia (so [[zeler]]om), [[dextróza]], antioxidant: [[kyselina askorbová]], konzervačná látka: [[dusitan sodný]], [[ovca|ovčie]] [[črevo]], [[údenie|dym]]. |variácie=Mini Wini Würstchenkette, Mini Wini Singles, Mini Wini Geflügel Singles, Mini Wini Cocktail-Würstchen mit Gemüse }} '''Mini Wini'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=22 dĺžok|url=https://books.google.sk/books?id=0KZOEQAAQBAJ&pg=PA114&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=mini%20wini%20meica&f=false|vydavateľ=Albatros Media Slovakia s.r.o.|rok=2024-01-01|isbn=978-80-566-4142-2|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 0KZOEQAAQBAJ|meno=Caroline|priezvisko=Wahl|miesto=114}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Vom Tante-Emma-Laden zum Supermarkt: eine Kulturgeschichte des Einkaufens|url=https://books.google.sk/books?id=PLeRAAAAIAAJ&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjx-9PJ54WVAxXHKRAIHXoQGLE4ChDoAXoECAkQAw#mini%20wini|vydavateľ=Wiley-VCH-Verlag|rok=2006|isbn=978-3-527-50218-9|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: PLeRAAAAIAAJ|meno=Georg|priezvisko=Schwedt|strany=151}}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Food Trades Directory of the UK & Europe|url=https://books.google.sk/books?id=V2ZEAAAAYAAJ&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgJEAM#mini%20wini|vydavateľ=Newman Books|rok=2003|isbn=978-0-7079-7048-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: V2ZEAAAAYAAJ|strany=187}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Official Gazette|url=https://books.google.sk/books?id=J0vKBueKni0C&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgNEAM#mini%20wini%20meica|vydavateľ=The Office|rok=2001|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: J0vKBueKni0C|meno=Philippines Intellectual Property|priezvisko=Office|strany=393}}</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Warenzeichenblatt: 1992, 21 - 24|url=https://books.google.sk/books?id=m0AEA5rdU1cC&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjx-9PJ54WVAxXHKRAIHXoQGLE4ChDoAXoECAgQAw#mini%20wini%20meica|vydavateľ=Wila-Verlag für Wirtschaftswerbung|rok=1950|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: m0AEA5rdU1cC|strany=5454}}</ref> je [[Nemecko|nemecká]] [[značka]] malých [[párok|párkov]] v pohári<ref name=":0" /> ([[utopenec|utopencov]]) pre [[Dieťa|deti]]<ref name=":1" /> od spoločnosti [[Meica]],<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> ktorá ju vyrába od roku 1992.<ref name=":1" /> == Varianty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mini Wini | url = https://www.meica.de/produkte/wuerstchen/mini-wini | vydavateľ = www.meica.de | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = DE}}</ref> == * Mini Wini Würstchenkette (reťazec malých [[bravčové mäso|bravčových]] párkov v náleve) * Mini Wini Singles (samostatné malé bravčové párky v náleve) * Mini Wini Geflügel Singles (samostatné malé hydinové párky v náleve) * Mini Wini Cocktail-Würstchen mit Gemüse (malé koktailové párky plnené zeleninou v náleve) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Údeniny]] [[Kategória:Nemecká kuchyňa]] 968drszxmul48ib3gpyces180ba89v5 8233067 8233027 2026-06-14T06:43:27Z Scholastikos 174170 urg. upraviť, zdroje: triviálne zmienky a neencyklopedické zdroje (beletria, vestníky,..) + aj ich formátovanie 8233067 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-06-14}} {{Infobox Jedlo |názov=Mini Wini |obrázok= |komentár= |alt názvy= |krajina={{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |región=[[Edewecht]] |tvorca=[[Meica]] |chod= |typ=[[párok|párky]] v náleve |podáva sa= |hlavné ingrediencie=[[bravčové mäso]], [[voda]], [[soľ]], [[korenie|koreniny]], extrakty korenia (so [[zeler]]om), [[dextróza]], antioxidant: [[kyselina askorbová]], konzervačná látka: [[dusitan sodný]], [[ovca|ovčie]] [[črevo]], [[údenie|dym]]. |variácie=Mini Wini Würstchenkette, Mini Wini Singles, Mini Wini Geflügel Singles, Mini Wini Cocktail-Würstchen mit Gemüse }} '''Mini Wini'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=22 dĺžok|url=https://books.google.sk/books?id=0KZOEQAAQBAJ&pg=PA114&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=mini%20wini%20meica&f=false|vydavateľ=Albatros Media Slovakia s.r.o.|rok=2024-01-01|isbn=978-80-566-4142-2|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 0KZOEQAAQBAJ|meno=Caroline|priezvisko=Wahl|miesto=114}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Vom Tante-Emma-Laden zum Supermarkt: eine Kulturgeschichte des Einkaufens|url=https://books.google.sk/books?id=PLeRAAAAIAAJ&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjx-9PJ54WVAxXHKRAIHXoQGLE4ChDoAXoECAkQAw#mini%20wini|vydavateľ=Wiley-VCH-Verlag|rok=2006|isbn=978-3-527-50218-9|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: PLeRAAAAIAAJ|meno=Georg|priezvisko=Schwedt|strany=151}}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Food Trades Directory of the UK & Europe|url=https://books.google.sk/books?id=V2ZEAAAAYAAJ&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgJEAM#mini%20wini|vydavateľ=Newman Books|rok=2003|isbn=978-0-7079-7048-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: V2ZEAAAAYAAJ|strany=187}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Official Gazette|url=https://books.google.sk/books?id=J0vKBueKni0C&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgNEAM#mini%20wini%20meica|vydavateľ=The Office|rok=2001|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: J0vKBueKni0C|meno=Philippines Intellectual Property|priezvisko=Office|strany=393}}</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Warenzeichenblatt: 1992, 21 - 24|url=https://books.google.sk/books?id=m0AEA5rdU1cC&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjx-9PJ54WVAxXHKRAIHXoQGLE4ChDoAXoECAgQAw#mini%20wini%20meica|vydavateľ=Wila-Verlag für Wirtschaftswerbung|rok=1950|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: m0AEA5rdU1cC|strany=5454}}</ref> je [[Nemecko|nemecká]] [[značka]] malých [[párok|párkov]] v pohári<ref name=":0" /> ([[utopenec|utopencov]]) pre [[Dieťa|deti]]<ref name=":1" /> od spoločnosti [[Meica]],<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> ktorá ju vyrába od roku 1992.<ref name=":1" /> == Varianty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mini Wini | url = https://www.meica.de/produkte/wuerstchen/mini-wini | vydavateľ = www.meica.de | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = DE}}</ref> == * Mini Wini Würstchenkette (reťazec malých [[bravčové mäso|bravčových]] párkov v náleve) * Mini Wini Singles (samostatné malé bravčové párky v náleve) * Mini Wini Geflügel Singles (samostatné malé hydinové párky v náleve) * Mini Wini Cocktail-Würstchen mit Gemüse (malé koktailové párky plnené zeleninou v náleve) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Údeniny]] [[Kategória:Nemecká kuchyňa]] l3eyu0hz4gnnjyv80nayfbn7l5vmxfa 8233139 8233067 2026-06-14T11:02:30Z ~2026-34983-22 297841 8233139 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Infobox Jedlo |názov=Mini Wini |obrázok= |komentár= |alt názvy= |krajina={{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |región=[[Edewecht]] |tvorca=[[Meica]] |chod= |typ=[[párok|párky]] v náleve |podáva sa= |hlavné ingrediencie=[[bravčové mäso]], [[voda]], [[soľ]], [[korenie|koreniny]], extrakty korenia (so [[zeler]]om), [[dextróza]], antioxidant: [[kyselina askorbová]], konzervačná látka: [[dusitan sodný]], [[ovca|ovčie]] [[črevo]], [[údenie|dym]]. |variácie=Mini Wini Würstchenkette, Mini Wini Singles, Mini Wini Geflügel Singles, Mini Wini Cocktail-Würstchen mit Gemüse |kalórie = 234 [[kcal]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mini-Wini Singles Würstchen Meica | url = https://www.kaloricketabulky.cz/foodstuff/mini-wini-singles-wurstchen-meica | vydavateľ = Kalorické Tabulky | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = cs}}</ref> }} '''Mini Wini'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=22 dĺžok|url=https://books.google.sk/books?id=0KZOEQAAQBAJ&pg=PA114&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=mini%20wini%20meica&f=false|vydavateľ=Albatros Media Slovakia s.r.o.|rok=2024-01-01|isbn=978-80-566-4142-2|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 0KZOEQAAQBAJ|meno=Caroline|priezvisko=Wahl|miesto=114}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Vom Tante-Emma-Laden zum Supermarkt: eine Kulturgeschichte des Einkaufens|url=https://books.google.sk/books?id=PLeRAAAAIAAJ&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjx-9PJ54WVAxXHKRAIHXoQGLE4ChDoAXoECAkQAw#mini%20wini|vydavateľ=Wiley-VCH-Verlag|rok=2006|isbn=978-3-527-50218-9|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: PLeRAAAAIAAJ|meno=Georg|priezvisko=Schwedt|strany=151}}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Food Trades Directory of the UK & Europe|url=https://books.google.sk/books?id=V2ZEAAAAYAAJ&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgJEAM#mini%20wini|vydavateľ=Newman Books|rok=2003|isbn=978-0-7079-7048-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: V2ZEAAAAYAAJ|strany=187}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Official Gazette|url=https://books.google.sk/books?id=J0vKBueKni0C&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwirk_am5oWVAxVB87sIHbR_I1UQ6AF6BAgNEAM#mini%20wini%20meica|vydavateľ=The Office|rok=2001|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: J0vKBueKni0C|meno=Philippines Intellectual Property|priezvisko=Office|strany=393}}</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Warenzeichenblatt: 1992, 21 - 24|url=https://books.google.sk/books?id=m0AEA5rdU1cC&q=mini+wini+meica&dq=mini+wini+meica&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjx-9PJ54WVAxXHKRAIHXoQGLE4ChDoAXoECAgQAw#mini%20wini%20meica|vydavateľ=Wila-Verlag für Wirtschaftswerbung|rok=1950|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: m0AEA5rdU1cC|strany=5454}}</ref> je [[Nemecko|nemecká]] [[značka]] malých [[párok|párkov]] v pohári<ref name=":0" /> ([[utopenec|utopencov]]) pre [[Dieťa|deti]]<ref name=":1" /> od spoločnosti [[Meica]],<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> ktorá ju vyrába od roku 1992.<ref name=":1" /> == Varianty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mini Wini | url = https://www.meica.de/produkte/wuerstchen/mini-wini | vydavateľ = www.meica.de | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = DE}}</ref> == * Mini Wini Würstchenkette (reťazec malých [[bravčové mäso|bravčových]] párkov v náleve) * Mini Wini Singles (samostatné malé bravčové párky v náleve) * Mini Wini Geflügel Singles (samostatné malé hydinové párky v náleve) * Mini Wini Cocktail-Würstchen mit Gemüse (malé koktailové párky plnené zeleninou v náleve) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Údeniny]] [[Kategória:Nemecká kuchyňa]] 8ynt7uncrqw6b6xfr3ix5zgyzhq7vy5 3 751454 8233068 2026-06-14T06:43:54Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „== Mini Wini == {{Urgentne upraviť autor|Mini Wini}} --~~~~“ 8233068 wikitext text/x-wiki == Mini Wini == {{Urgentne upraviť autor|Mini Wini}} --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:43, 14. jún 2026 (UTC) 8ht8el9seba7cc1prvzmb1o19naih6f 0 751455 8233076 2026-06-14T07:38:56Z Pe3kZA 39673 základ 8233076 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Trniansky potok | other_name = Barvinský potok | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region1 = | district = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | district1 = | commune = | municipality = [[Pezinok]] | municipality1 = [[Vinosady]] | municipality2 = [[Modra]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Kamenný potok (prítok Trnianskeho potoka)|Kamenný potok]] | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = [[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)|Kamenné vráta]] | source_elevation = cca 421 | source_lat_d = 48.3493 | source_long_d = 17.2429 | mouth = [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] | mouth_location = [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličný potok]], [[Modra]] | mouth_elevation = cca 146 | mouth_lat_d = 48.314 | mouth_long_d = 17.3143 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 10 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-15-680 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Trniansky potok'''<ref name=UGK/> alebo aj '''Barvinský potok'''<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=204 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Je pravostranným prítokom [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličného potoka]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 10 km a je tokom IV. rádu. Na hornom toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok pramení v južnej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v podcelku [[Pezinské Karpaty]] a ich [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južných svahoch vrchu [[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)|Kamenné vráta]] ({{Mnm|608}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|421}}<ref name=UGK/> Od prameňa v závere [[Trnianska dolina|Trnianskej doliny]] tečie prevažne južným smerom, popod Barvienok ({{Mnm|391}}), priberajúc menšie prítoky. Opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]]<ref name=Tm/> a vteká do chatovej a rekreačnej oblasti, kde priberá ľavostranný [[Kamenný potok (prítok Trnianskeho potoka)|Kamenný potok]] a významnejší pravo i ľavostranný prítok. Preteká [[Vodná nádrž Kučišdorf|vodnou nádržou Kučišdorf]]<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.333835,17.255404,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = }}</ref> a onedlho, stáčajúc sa juhovýchodným smerom prechádza z [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]].<ref name=GP/> Z horskej oblasti súvislého lesa tak vedie cez pás zelene a okrajom vinohradov už východným smerom až k obci [[Vinosady]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Vteká do jej intravilánu, kde sa sprevádzaný nesúvislým porastom<ref name=mcz/> stáča na severovýchod a križuje [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestu II/502]]. Opúšťa obec a pokračuje už opäť lemovaný vyššou vegetáciou rovinatým územím do oblasti Malý Šúr<ref name=UGK/>, kde priberá ľavostranný prítok a oblúkom sa točí na juhovýchod. Na dolnom toku ešte prijíma malý pravostranný kanál a smeruje k vodnej nádrži Zadný Šúr<ref name=mcz/>, v blízkosti ktorej sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|146}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličného potoka]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.31439&y=48.31401&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Trniansky potok pramení a na hornom toku tečie územím mesta [[Pezinok]], odkiaľ prechádza do katastra obce [[Vinosady]] a napokon na územie mesta [[Modra]], všetko v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].<ref name=Geo/><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Pezinok&source=osm&id=1015717012&ds=1&x=17.2827233&y=48.3118190&z=17 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.31439&y=48.31401&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Stoličného potoka}} [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Pezinok]] [[Kategória:Vinosady]] [[Kategória:Modra]] s1qi0nn6z2vatsf8a9v076v1rdro6wz 0 751456 8233092 2026-06-14T08:48:43Z Pe3kZA 39673 základ 8233092 wikitext text/x-wiki '''Trniansky potok''' môže byť: * potok v povodí Čiernej vody, pozri [[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)]] * potok v povodí Hrona, prítok Turovej {{Rozlišovacia stránka}} 2uanxts1913m3t2c0ylksok8w3mi14w